O pamiatkových úpravách architektonických pamiatok v Litovskej SSR [PDF]

Zitiervorschau

O pamiatkových úpravách architektonických pamiatok v Litovskej SSR JONAS

GLEMZA

S pamiatkovými úpravami architektonických pamiatok v Litve sa začalo až v 20. storočí. Pred druhou svetovou vojnou sa významnejšie práve vykonali na výskume a konzervovaní Trakaiského zámku na ostrove, na spevnení katedrály vo Vilne, konzervovaní zvyškov Vilnenského zámku s obnovením II. poschodia západnej bašty poľskými konzervátormi (vilnenský kraj v tom čase spravovalo Poľsko). V ostávajúcej časti Litvy sa za panstva buržoázie vykonali len veľmi nevýznamné práce v oblasti výskumu a pamiatkových úprav pamiatok, neboli odborníci a potrebné organizácie. Po druhej svetovej vojne, v roku 1949, prvým objektom pamiatkových úprav bola západná bašta Vilnenského horného zámku (arch. E. Budrejka), silne poškodená vojnovými akciami v roku 1944. Faktická ochrana a evidencia architektonických pamiatok sa zrodili v období po vojne. Situácia v tejto oblasti sa výrazne mení po založení Vedecko-reštaurátorských realizačných dielní (VRRD) v roku 1950. Prvé desaťročie dielní je charakterizované tým, že mladí architekti nadobúdali potrebné znalosti pre výskum pamiatok a ich pamiatkové úpravy, že sa vykonali najnevyhnutnejšie práce na záchranu mnohých architektonických pamiatok poškodených vojnovými akciami. J e to obdobie zrodu domácich reštaurátorských kádrov. P r e roky 1955—1960 je charakteristické prehĺbenie výskumných prác a tým a j zvýšenie kvality riešenia pamiatkových úprav. Rozvoj tejto oblasti pokračuje aj v druhom desaťročí existencie reštaurátorských dielní. Pristupuje sa k fragmentárnemu reštaurovaniu interiérov ako a j k riešeniu zložitejších úloh reštaurovania, prispôsobenia objektov súčasným potrebám. Avšak a j pri rozšírení ich činnosti potreby pamiatkových úprav architektonických pamiatok zatiaľ zostali značne vyššie než fyzické možnosti reštaurátorov. Tým si možno vysvetliť pomerne oneskorené konštituovanie národných kádrov na reštaurovanie a ochranu pamiatok, nedostatok niektorých špecializácií reštaurátorov, nedostatočne rozvinutú základňu pre vykonávanie týchto prác. Práce realizované reštaurátorskými dielňami vykazujú postupný vývoj čo do hĺbky výskumov i čo do rastu objemu prác. Pokúsim sa zovšeobec301

niť vykonanú prácu na najcharakteristickejších príkladoch, ukázať metodologické smery pri jednotlivých skupinách architektonických pamiatok: fortifikačných stavbách, verejných a obytných budovách a starých mestách vôbec. Vedúce postavenie v praxi reštaurátorských dielní majú práce vykonané na výskume a pamiatkových úpravách fortifikačných stavieb. Fakticky sa pracovalo alebo ešte pracuje na všetkých pamiatkach fortifikačnej architektúry zahrnujúcich obdobie stavby zámkov od 13. do 17. storočia a osobitne obdobie prestavieb v 17.—19. storočí. Zo stovák zámkov, ktoré kedysi na území Litvy boli, zachovalo sa do našich dní ako architektonické pamiatky iba trinásť, v podstate pamiatkových súborov. Vo väčšine prípadov si ich zlý stav vyžadoval neodkladné práce konzervačného charakteru, pokrytím zachovaných zvyškov konzervačnou vrstvou zo železobetonu, izolácie proti vlhkosti a valúnov (kameňov), so zakončením múrov ruinného typu. V mnohých prípadoch boli tieto práce sprevádzané čiastočným reštaurovaním jednotlivých fragmentov, detailov (otvory, zvyšky stropov atď.) s určitými momentmi vyznačenia a vyzdvihnutia dispozičného riešenia zámku. Toto je hlavná línia pamiatkových úprav pamiatok fortifikačnej architektúry. Takto sa vykonali úpravy na spomenutom vilnenskom hornom zámku pri konzervovaní zvyškov poschodového kniežacieho paláca, hradieb a bášt s úpravou okolia a úpravou západnej bašty na múzeum (arch. S. Lasavickas). Na najstaršom kamennom zámku v Litve (13,—14. storočie) v Medininkai boli zakonzervované m ú r y a obnovený obklad stien valúnmi (vypadané na 60 %) a tehlami. Zakonzervovali sa a reštaurovali jednotlivé fragmenty otvorov, schodíšť v „donjone" (hlavnej bašte) a iných baštách a podľa zachovaných stôp v hradbách sa reštaurovali a obnovovali otvory dvoch vstupných brán (arch. S. Lasavickas). Na zámku na polostrove v meste Trakai (14.—16. storočie) sa hradby zakonzervovali a čiastočne zvýšili a vyrovnali pre pokrytie konzervačnou vrstvou a zvýraznenie niektorých múrov ich zvýšením nad terajšiu úroveň okolia s cieľom ukázať a pochopiť dispozičnú štruktúru zámku. Zvyšky siedmich bášt boli zakonzervované dvoma spôsobmi: päť bášt, v podstate rozložených v hradbách, sa riešilo v „ruinnom" variante (pre konzervovanie bolo nutné vyrovnať-restaurovať múry na pôvodnú hrúbku 3 m); v ostatných dvoch baštách sa múry vyrovnali do stanovenej výšky zvýšením nie v celej trojmetrovej hrúbke, ale iba v hrúbke 0,5 m a pokryli sa drevenou stanovou strechou (arch. B. Kruminis, arch. S. Mikulionis). Na zámku v Kaunase (14.—15. storočie) bola na základe terénnych nálezov fragmentárne reštaurovaná juhovýchodná bašta, s riešením hornej časti veže na spôsob ruiny, celá zakrytá železobetónovou strechou. V bašte bolo inštalované múzeum (arch. Ž. Simanavičius). Zakonzervované boli a j zvyšky juhozápadnej bašty hradieb. Pri výskume priestoru juhozápadnej bašty bol objavený barbakan, ktorého klenby a tehlové obloženie obnovili 302

a steny ukončili konzervovaním na spôsob ruín (arch. S. Cerškute). Upravili aj obranný hlinený val a priekopu a urobili minimálne úpravy priestorov zámku. Odlišne sa riešila úloha pamiatkových úprav zámku na ostrove Halve v meste Trakai (14,—15. storočie), najmohutnejšieho vodného zámku v bývalcm Litovskom veľkokniežatstve. Určité výskumné a konzervačné práce na tomto objekte sa začali v roku 1905. Neskôr, od roku 1929 do roku 1941 sa tu plánovité uskutočňovali konzervačné práce pod vedením poľského konzervátora arch. I. Borovského. V tom čase boli obnovené klenby hlavnej sály. Po roku 1950 sa v záujme záchrany zámku rozhodlo popri konzervačných prácach pokračovať v prv začatej obnove a reštaurácii zámku. Dôvodom takého rozhodnutia boli bohaté terénne nálezy ako a j potreba mať v Litve aspoň jeden zámok v takom stave, na ktorom by sa budúcim pokoleniam demonštroval neľahký dvestoročný boj litovského národa proti križiakom. V rokoch 1955—1960 bol obnovený kniežací palác trakaiského zámku na ostrove (arch. B. Kruminis) a budova sa využila na historické múzeum. Vďaka mnohým zachovaným múrom a pôvodným zvyškom a stopám boli obnovené klenby a donjon, z ktorého sa zachovalo okolo 70 % severnej čelnej steny zo strany vnútorného malého nádvoria paláca, so zvyškami klenutých stropov a fragmentmi bočných otvorov. Obnovené bolo a j podkrovie a strechy. Základným podkladom pre úpravu boli terénne nálezy a rytina T. Makovského (okolo roku 1600). Pri rekonštrukčných prácach •за používali tehly gotického formátu a valúny. Keďže múry sa neomietalĽ možno dobre rozlíšiť múry a detaily, historické originály a novotvary. Ostatné časti zámku — kazematy, bašty a hradby — boli konzervované už uvedenou konzervačnou metódou (arch. B. Kruminis, S. Mikulionis). Výskumy renesančných zámkov (koniec 16., začiatok 17. storočia) sa robili v archívoch i v teréne, úpravy boli konzervačného a j fragmentárnoreštauračného charakteru. Na zámku Paniamunes (Vitenai, Jurbarský okr.) boli v 19. a začiatkom 20. storočia reštaurované poškodené otvory, opravené strechy, zakonzervované zvyšky múrov východnej časti a obnovená kaskáda jazierok okolo zámku (arch. A. Umbrasas, J. Seibokas, Z. Simanavičius). Na zámku Raudone (Jurbarský okres) bola od základu obnovená hlavná bašta (zničená fašistickými vojskami v roku 1944) a južná časť v neogotickom slohu 19. storočia podľa predvojnových materiálov, zachovaných fotografií a terénnych nálezov týkajúcich sa južnej a iných časti, pričom sa ponechali odkryté určité renesančné fragmenty. Zámok bol adaptovaný pre strednú školu (arch. S. Cerškute, V. Jurkštas). Zámok v Raudondvaris (Kaunaský okres) zostal po vojnových akciách bez striech, so zničenými interiérmi z konca 19. a začiatku 20. storočia. Pri poslednej prestavbe v 19. storočí mal zámok neogotickú úpravu. Pri rekonštrukcii (arch. S. Cerškute, V. Jurkštas) bolo rozhodnuté odstrániť neogotickú úpravu, ktorá prekážala pri odkrytí renesančných fasád. Z neo303

gotiky 19. storočia bolo ponechané iba podkrovie s výzdobou. Pôvodný návrh znel zachovať neogotickú úpravu, bašty, ale po postavení lešení sa spresnilo, že neskoršia výzdoba v skutočnosti skrýva dobre zachované strieľne. Vtedy sa rozhodlo odkryť renesančné otvory a neogotické ozuby cimburia bašty nahradiť kuželovou škridlicovou strechou. V Biržai (16,—18. storočie) sa nachádza jedinečný zámok bastiónového typu, ktorý sa zachoval v zrúcaninách po vyhodení zámku do vzduchu Švédmi v roku 1740. Reštauračné dielne uskutočnili konzerváciu, spevnili múry, urobili fragmentárnu reštauráciu otvorov (iba v tehle) a v jednom rohu hlavného paláca zámku reštaurovali omietku s výzdobou (arch. S. Ramunis, A. Umbrasas). Neskôr sa konzervovali nárožné prachárne, zvyšky stavby vstupnej brány, hradieb, nájdených zvyškov tehlových pilierov vstupného mosta a sústavy opevnení (arch. A. Urbštas, S. Mikulionis). Teraz sa obnovuje vstupný most s dvoma cieľmi: 1. obohatiť a zvýrazniť pamiatku; 2. s utilitárnym cieľom, lebo keď archeológovia odkryli zvyšky pilierov mosta v priekope, bola odstránená neskoršia navážka zeminy a tým sa rozobral jediný vchod na územie zámku. Po sústredení bohatého archívneho materiálu o tomto zámku, získaní plánov zámockého komplexu v 19. a začiatkom 20. storočia a po rozsiahlych terénnych výskumoch sa ukázali dva smery perspektívnych prác: 1. zakonzervovať všetky zvyšky zámku s vyznačením dispozície stavby, aby sa ukázal celý obranný komplex (po roku 1950 bolo treba niektoré múry paláca dvakrát konzervovať), 2. doplniť prvý smer rekonštrukciou hlavného paláca a adaptovať ho na múzeum a knižnicu. V súčasnosti sa prip r a v u j e zdôvodnenie uvedených smerov na prerokovanie vo vedeckej rade. Pri verejných budovách bola základná línia rekonštrukčných a reštauračných prác sprvu zameraná na opravy a úpravy exteriérov pamiatok poškodených vojnovými akciami v roku 1944. V ostatnom čase sa začali práce v interiéroch pamiatkových objektov s úpravami na iné praktické využitie, vyhovuj úcejšie z hľadiska ochrany a propagácie pamiatky. Na radnici v Kaunase sa pracuje na reštaurovaní a adaptácii budovy na sobášny palác. Na základe terénnych nálezov sa pritom obnovujú gotické stropy klenuté a m ú r y pivníc, sprístupňujú sa cenné architektonické prvky zo 16.—17. storočia formou odkrytých a primerane upravených sond. Zachová sa pritom celkové architektonické riešenie barokovej a klasicistickej rekonštrukcie radnice so zachovanou neskoršou výzdobou hlavného schodišťa a sály z 19. storočia. Započal sa komplexný výskum a úprava budov univerzity vo Vilne (16.— 19. storočie). Zároveň sa po terénnom výskume fragmentárne odkrývajú gotické fragmenty (portál, piliere, otvory, staré fresky) v niekdajšom univerzitnom kostole sv. Jonasa pri zachovaní bohatého barokového interiéru. Na tejto pamiatke sa pripravuje prvá reštaurácia vitráží silne poškodených v roku 1944 pri vojnových akciách. Vykurovanie budovy sa uskutočnilo systémom teplej podlahy (vykurovací systém je zabudovaný do podlahy). Budova sa u p r a v u j e ma akademickú sálu a múzeum dejín univerzity. 304

V predmestí Tituvenai sa bývalý renesančný kláštor (17. storočie) adaptoval na internát. V komplexe prác bol na základe výskumov zachovaných častí reštaurovaný hlavný stupňovitý frontón (arch. V. Zareckene). V reku 1969 sa vykonali práce rekonštrukčno-reštaurátorského charakteru so spevnením tehlových veží kostola Onos (Anny) vo Vilne (16. storočie). Ukázalo sa, že pre křehkost' tehál je fyzicky nespôsobilých všetkých dvanásť pilierov strednej veže. Boli nahradené novými tehlovými piliermi bez rezobratia hornej časti veže podopretej zdvihákmi. Pri opravách tohto gotického tehlového kostola (postavený je z 32 rôznych typov tehál) sa použili aj tehly, ktoré sa tu šťastnou náhodou našli pri prvej reštaurácii kostola v roku 1904. Skúšky ukázali, že tehly možno na reštaurovanie použiť. Veľmi zložitým problémom z hľadiska reštaurovania a využitia sú historicky cenné meštianske demy. Prvý meštiansky dom (16. storočie) bol relatívne dostatočne preskúmaný a reštaurovaný až v rokoch 1957—1960 na Gorkého ulici 12 vo Vilne (arch. A. Umbrasas). Od roku 1944 bol tento dvojpodlažný dom v zrúcaninách. Zachovanejšia zostala iba uličná fasáda. Keď začala opadávať omietka, objavil sa gotický paličkový vlys medzi prízemím a poschodím. Až vtedy ho pamiatkové orgány vzali na vedomie. Potom sa vykonal výskum a zhotovila projektová dokumentácia. Rozhodlo sa zreštaurovať iba uličnú fasádu (zachovanú asi na 60 %—70 °/o), a niektoré drobné cenné fragmenty v interiéri. Keďže podstatná časť múrov zo strany dvora sa nezachovala, bolo rozhodnuté, že sa zadná fasáda obnoví ako súčasná. Po realizovaných úpravách je dom z uličnej strany dvojpodlažný gotický dom s podjazdom zo 17.—18. storočia a zo strany dvora trojpodlažný dom roku 1958. Keďže z uličného gotického frontóna sa zachoval iba základ, nateraz je zakrytý len trojuholníkom z dosák, lebo sa nenašiel ikonografický materiál, ani sa nedosiahlo vhodné riešenie definitívneho frontóna podľa zásad súčasnej architektúry (s možnými náznakmi 16. storočia). Aby bol viditeľný sokel domu zakrytý neskorším zvýšením ulice (asi o 1,1 m), po celej dĺžke uličnej fasády bola vyhĺbená ryha po úroveň ulice 16. storočia a prekrytá oceľovými mrežami. Dom bol adaptovaný na obývanie. Pokračovaním v tomto smere bol obytný dom zo 17.—19. storočia v Kaunase na Radničnom nám. 10, kde sa pri výskume našli hojné pôvodné prvky renesančnej fasády zo strany námestia. Obnovila sa renesančná fasáda tej časti domu, ktorá je zo 17. storočia, kde sa našli pôvodné prvky. Neboli obnovené pôvodné interiéry (viackrát prestavané s hlbokými zásahmi) a odstránil sa balkón so stĺporadím zo začiatku 20. storočia. Aj v Kaunase na ulici Aleksoto 6 bol úplne reštaurovaný gotický dom ..Piarkuna" (16. storočie) — fasády a j interiéry — a odovzdaný na múzejné využitie. Výskumné a reštauračné práce prebiehali cd roku 1960 s prestávkami až do roku 1969 (arch. D. Zareckene). Táto pamiatka je v Litve prakticky jediná, ktorá tak dobre reprezentuje gotickú meštiansku archi-

1. V i l n e n s k ý h o r n ý z á m o k (14.-15. r o k u 1944 p r e d r e š t a u r á c i o u .

306

storočie).

Pohľad

na

západnú

baštu

po

2 V i l n e n s k ý h o r n ý z á m o k (14.-15. s t o r o č i e ) . P o h ľ a d n a z a p a d n u b a š t u p o r e š t a u r á c i i a k o n z e r v o v a n í c e l é h o z á m o c k é h o k o m p l e x u p o r o k u 19Ы).

3. V i l n e n s k ý h o r n ý z á m o k

v roku

(14.-15. s t o r o č i e ) . P o h l a d n a k o n z e r v o v a n é z v y š k y j u ž n e j b a š t y

a k n i e ž a c í p a l á c p o r o k u 1960.

1949

(vpravo)

„ „.v

,

•«

s

u

r

S

Ä

»

s o

й

zvyškom vstup-

-

—

—

p r á c a m i v r o k u 1964.

„ ™úr so z v y š k o m v s t u p 5

•

c a c h v r o k u 1964.

k a i

(13 —14 s t o r o č i e ) . é h o

n á d v o r i a )

P

'

p

T

^

n

a

^

-

^

^

^

-

t

^

a

^

p

r

a

-

Z á m o k v R a u d o n e (17.-19. s t o r o č i e ) . P.ohlad n a j u ž n ú časf a b a š t u n a z a čiatku reštauračných prác.

7. Z á m o k v R a u d o n e (17.-19. s t o r o č i e ) . P o h ľ a d n a j u ž n ú časť a b a š t u n a k o n c i r e š t a u r a č n ý c h p r á c v r o k u 1969.

8. Z á m o k v R a u d o n d v a r i s (17.-19. s t o ročie). F o h ľ a d n a s e v e r n ú f a s á d u a baštu pred reštaurovaním.

9. Z á m o k v R a u d o n d v a r i s (17,—19. s t o ročie). F o h l a d n a s e v e r n ú f a s á d u a b a š t u p o r e š t a u r o v a n í v r o k u 1967.

311

313

11. M e š t i a n s k y d o m v o V i l n e . G o r k é h o 12. P o h ľ a d n a h l a v n ú f a s á d u p r e d reštaurovaním.

12. M e š t i a n s k y d o m v o V i l n e . G o r k é h o 12. P o h ľ a d n a h l a v n ú f a s á d u p o r e š t a u r o v a n í v r o k u 196(1.

312

13. M e š t i a n s k y

dom

v Kaunase,

pred reštaurovaním

Radničné

nám.

10. P o h l a d

na

hlavnú

fasádu

(počas v ý s k u m o v ) .

14. M e š t i a n s k y d o m v K a u n a s e . R a d n i č n é n á m . 10. P o h ľ a d n a h l a v n ú f a s á d u p o r e š t a u r o v a n í v r o k u 1965.

313

15. D o m . . P i a r k u n o " v K a u n a s e , ul. A l e k s o t o 6. P o h ľ a d a j u ž n ú f a s á d u na začiatku r e š t a u r a č n ý c h prác.

313

na

východnú

I. D o m . . F i a r k u n o " v K a u n a s e , ul. A l e k s o t o 6. F o h l a d n a v ý c h o d n ú a j u ž n ú f a s á d u r e š ' . a u r o v a n í v r o k u 1969.

po

tektúru (podľa doterajších údajov bola v tejto budove kancelária a obytné priestory). Reštaurovalo sa na základe veľmi bohatých pôvodných nálezov a bohatého ikonografického materiálu, tak v exteriéri, ako aj v interiéroch, keďže budova bola deformovaná hlavne až v 19. a 20. storočí. Po celkovej konfrontácii všetkých podkladov sa pristúpilo ku komplexnej úprave domu „Piarkuna". Za jediný architektonický článok opierajúci sa o čiastočnú hypotézu autora možno považovať vonkajšie bočné schodište južnej fasády a pokladať ho za prvok rekonštrukcie. Kompromisným — z nášho hľadiska správnym — riešením je fragmentárna reštaurácia (v roku 1967) bývalého meštianskeho domu, neskôr aj v súčasnosti hotela „Narutis" na Gorkého ulici 26 vo Vilne (14,—18., 19. storočia). Navonok bola stavba riešená celkove klasicisticky. Výskumy priniesli nemálo nálezov gotickej a renesančnej architektúry. Z mnohých odlišných projektových návrhov sa zvolilo toto riešenie. V interiéroch boli odkryté všetky cenné architektonické prvky z rôznych období, na dvore boli odkryté renesančné otvory a detaily. Na uličnej fasáde sa na I. а II. poschodí zachoval klasicizmus a prízemie bolo schematicky reštaurované v gotickom slohu. Takéto riešenie prízemia vychádzalo nielen z nájdených gotických fragmentov, ale bolo podmienené aj nedostatkom vierohodného ikonografického materiálu o prízemí za klasicizmu, keďže prízemie bolo do reštaurácie silne deformované výkladmi z 20. storočia. Pri konvenčnej reštaurácii klasicistického prízemia bez potrebných údajov by sa musela zničiť časť zachovaných gotických fragmentov, pretože sa nachádzali na vertikálnych osách otvorov I. а II. poschodia. Aby sa demonštrovalo, že I. poschodie bolo gotické (zachovala sa celá gotická stena), na ľavom kraji fasády sa ponechala odkrytá a primerane upravená vertikálna sondáž po célej výške I. poschodia. Zo strany dvora bolo po celej dĺžke a výške úzkej fasády pristavené presklené schodište, takže sa čo n a j menej narušila historická vnútorná dispozícia budovy. Realizované práce považujeme iba za začiatok potrebnej a zložitej práce na pamiatkach meštianskej architektúry. Mnoho neriešených otázok sa vynáralo a vynára v situácii, keď interiéry domu boli mnohokrát prerobené, keď sa vyskytujú zložité podmienky pre ich využitie, ako aj pre účelnosť riešení úprav. Cenné interiéry alebo ich časti, ak sa m a j ú adaptovať zasa na obývanie, ale moderné, sa často dostávajú do priameho protirečenia. Na druhej strane otvorená zostáva aj otázka oboznámenia verejnosti s týmto architektonickým bohatstvom. V riešeniach pamiatkových úprav meštianskej architektúry sa často odporúča zmeniť budúce využitie, aby bola pamiatka, jej interiér, prístupnejšia verejnosti. V inom variante sa odporúča iba čiastočná úprava — prízemia (väčšinou obchodné priestory), schodíšť atď. Osobitným problémom je záchrana historických častí miest, tzv. „starých miest". Tento problém sa ukázal pri nutnosti vykonať komplexné výskumy, stanoviť ochranné pásma a vyriešiť praktické otázky ochrany pamiatok. Na ich základe boli zhotovené projekty rekonštrukcie starých 316

miest ako urbanistických pamiatkových súborov a pásiem veľkého sústredenia architektonických pamiatkových objektov a ich architektonického pozadia, t. j. susednej zástavby. Využívajúc bohaté skúsenosti československých odborníkov (najmä podľa publikovaných materiálov) Reštaurátorské dielne pripravili v rokoch 1957—1963 projekty rekonštrukcií starých miest (historických častí) Vilna, Kaunasu, Kedainiai, Klaipedy a roku 1969 aj Trakai (M 1:1000 s historickými, umelecko-historickými a inými kartogramami a materiálmi). Týmito projektami sa po archívnych a terénnych výskumoch spresnili zoznamy pamiatok, objavilo sa mnoho cenných objektov, boli spresnené objekty a celkový objem sanačných prác, ako a j miesta povolenej novej výstavby, objekty na rekonštrukciu, chránené ulice, bola rozvrhnutá zástavba ako pozadie pamiatok a iné komponenty starého mesta. Zároveň sa v projektoch riešila orientácia zlepšenia bytových podmienok obyvateľov týchto štvrtí. Po ekonomickej stránke rekonštrukcia v tom čase (v rokoch 1957—1963) sa staré mestá považovali hlavne za obytné štvrte. Dnes je už všeobecne rozšírený názor, že treba podstatne zmeniť praktickú funkciu starého mesta, využívať ho ako kultúrno-historické, múzejné a turistické centrum so službami a administratívnymi ustanovizňami a len určitú časť využívať na bývanie. V roku 1969 vláda Litovskej SSR schválila výnos o štátnych chránených historických častiach miest Vilna, Kaunasu, Klaipedy, Kedainiai a Trakai. Podľa predpokladu by sa mali za štyri roky upraviť predtým vypracované projekty rekonštrukcie starých miest a premietnuť funkčné zmeny ich praktického využitia. Keďže veľa budov v starých mestách sa po stáročia málo opravovalo, je nevyhnutná ich urýchlená generálna oprava a rekonštrukcia. Preto od roku 1961, a plánovitejšie od roku 1966, začali sa na základe projektov rekonštrukcie starých miest pripravovať projekty komplexných rekonštrukcií jednotlivých štvrtí (M 1 : 200). Podkladom pre tieto projekty boli prevažne terénne výskumy doplnené archívnymi historickými výskumami. Od roku 1968 sa projekty začali komplexne realizovať. Táto práca je veľmi obťažná a zložitá, i keď do projektovania a realizovania komplexnej rekonštrukcie celých štvrtí sa zapojili a j iné projektové a stavebné organizácie. Práce prebiehajú tempom, ktoré zatiaľ neuspokojuje ani obyvateľstvo, ani orgány pamiatkovej starostlivosti. Samozrejme, začiatky sú vždy ťažké, ale v ostatnom čase zvyšovania tempa v tejto oblasti dáva optimistickejšie vyhliadky. V oblasti drevenej architektúry (ľudové staviteľstvo) prvou väčšou akciou bolo prenesenie dreveného kostola z 18. storočia zo> záplavovej oblasti Kaunaskej priehrady. Previezla sa rozobratá stavba bez úplného rozobratia veže a iných častí, ktoré sa zmestia na nákladné autá a dajú sa naložiť autožeriavom. Nové štádium v tejto oblasti pokračuje v súvislosti s výstavbou skanzenu Litovskej SSR pri mestečku Rumšiškes vedľa autostrády Vilno—Kaunas na brehu Kaunaskej priehrady na rieke Niamunas. Od roku 1968 sa previezlo už 24 drevených stavieb. Stavby sa prevážajú po prí317

slušnom fixovaní a označení. Všetky drevené konštrukcie sa konzervujú podľa technológie vypracovanej bulharskými odborníkmi. Zhnité alebo pri rôznych rekonštrukciách stratené prvky sa zhotovujú z nového dreva. Súbežne sa začali práce na záchranu objektov ľudovej architektúry aj na mieste opravami a reštaurovaním, pričom sa tiež nahradzujú zhnité alebo stratené prvky novým materiálom (drevo). Z uvedených príkladov ako aj z celej, hoci skromnej, konzervačno-reštauračnej praxe na architektonických pamiatkach Litvy vidno, že prevládajú práce konzervačno-opravno-reštauračného charakteru s doplnkami fragmentárnej reštaurácie založenej vo väčšine prípadov na terénnych nálezoch ako najvierohodnejších. Také riešenie diktuje nebohatý fond ikonografického', ale a j historického materiálu, z ktorého veľa sa v minulosti pri častých vojnách zničilo. No aj hodnovernosť existujúceho materiálu treba predsa len potvrdiť terénnymi výskumami, k čomu núti úsilie pamiatkárov maximálne ukázať pamiatku ako dokument rozvoja dejín architektúry minulosti a zachovať ju pre budúce pokolenia. I n f o r m á c i a o e x i s t u j ú c e j organizačnej š t r u k t ú r e ochrany a reštaurácie p a m i a t o k (hist o r i c k ý c h i a r c h i t e k t o n i c k ý c h ) . V š e t k u o c h r a n u a r e š t a u r o v a n i e k u l t ú r n y c h p a m i a t o k (ar theologických, architektonických, historických, umeleckých) riadi Správa múzeí a ochrany k u l t ú r n y c h p a m i a t o k Ministerstva k u l t ú r y Litovskej SSR. Ministerstvu p o d l i e h a j ú Ú s t r e d n é v e d e c k o - r e š t a u r a č n é a r e a l i z a č n é dielne m e s t a Vilnius so s t r e d i s k a m i v K a u n a s e a Klaipede, ktoré plnia výskumné, projektové a realizačné úlohy. Fotografie sú m a j e t k o m Ústredných vedecko-reštauračných a realizačných

dielni.

[Резюме]

О консервации-реставрации памятников архитектуры в Литовской ССР Й О Н А С

Г Л E M Ж А

Реконструкция архитектонических п а м я т н и к о в в Литве н а ч а л а с ь л и ш ь в X X веке. До н а ч а л а второй мировой войны более значительные работы п р о д е л а л и н а д исследованием и консервацией Т р а к а й с к о г о з а м к а на острове, укреплением кафедрального костела в Вильнюсе, консервацией остатков Вильнюсского замка, связанной с восстановлением третьего э т а ж а западного бастиона п о л ь с к и м и консерваторами (Вильнюсская область в то время находилась под у п р а в л е н и е м П о л ь ш и ) . После второй мировой войны, в 1949 году, первым объектом реконструкции стал з а п а д н ы й бастион Вильнюсского верхнего замка ( а р х . Е. Б у р д е й к а ) , сильно р а з р у ш е н н ы й вследствие военных действий в 1944 году. Фактическая охрана и учет архитектонических п а м я т н и к о в р о д и л и с ь в период после войны. Положение в этой области выразительно меняется после у ч р е ж д е н и я Научно-реставрационных р е а л и з а ц и о н н ы х мастерских в 1950 году.

318

Руководящее место на п р а к т и к е реставрационных мастерских занимают работы, связанные с исследованием и р е с т а в р а ц и е й п а м я т н и к о в фортификационных сооружений. В большинстве случаев их плохое состояние требовало неотложных работ по консервации. Что касается общественных з д а н и й , то основная л и н и я восстановительных и реставрационных работ была первоначально н а п р а в л е н а на ремонт и оформление экстерьеров памятников, поврежденных военными д е й с т в и я м и в 1944 году. В последнее время начались работы в интерьерах памятных объектов, приспосабливаемых для р а з н ы х практических целей, отвечающих и н т е р е с м о х р а н ы и пропаганды памятников. С л о ж н у ю проблему с точки з р е н и я р е с т а в р а ц и и и использования представляют памятные бюргерские дома. И с п о л ь з у я богатый опыт чехословацких специалистов, Реставрационные мастерские подготовили в 1957 — 1963 гг. проекты реконструкции исторических частей старых городов Вильнюса, Каунаса, Д е д а й н я й , К л а й п е д ы , а в 1969 году и Т р а к а й . В области дерезянной а р х и т е к т у р ы (народное строительство) первым более к р у п н ы м м е р о п р и я т и е м было перенесение деревянной ц е р к в и от X V I I I века из з а л и в н о й области Каунасской плотины. Все деревянные к о н с т р у к ц и и консервируются согласно технологии, р а з р а б о т а н н о й б о л г а р с к и м и специалистами. Вся охрана и р е с т а в р а ц и я культурных п а м я т н и к о в (археологических, архитектонических, исторических, художественных) возложена на У п р а в л е н и е музеев и охраны к у л ь т у р н ы х п а м я т ников п р и Министерстве культуры Литовской С С Р .

1. Вильнюсский верхний замок ( X I V —XV вв.). Вид з а п а д н о й б а ш н и после 1944 г. дс реставрации 2. Вильнюсский верхний замок ( X I V — X V вв.). Вид западной б а ш н и после р е с т а в р а ц и и 1949 г. и консервационных работ всего комплекса з а м к а после i 9 6 0 г. 3. Вильнюсский в е р х н и й замок ( X I V — X V в в . ) . В и д законсервированных остатков южной б а ш н и ( с п р а в а ) и к н я ж е с к и й дворец после работ в i 9 6 0 г. 4. З а м о к в М е д и н и н к а х ( X I I I — X I V вв.). Вид на г л а в н у ю башню-донжон и стену с остаткам и въездных ворот (со стороны внутреннего д в о р а ) — до проведения консервационных. фрагментарно-реставрационных работ. 5. З а м о к в М е д и н и н к а х ( X I I I — X I V вв.). Вид на главную башню-донжон и стену с въездн ы м и воротами (со стороны внутреннего д в о р а ) — после осуществления консервационных, фрагментарно-реставрационных работ в 1964 г. 6. З а м о к в Раудоне ( X V I I — X I X вв.). Вид на ю ж н ы й корпус и башню в начале реставрационных работ 7. З а м о к в Раудоне ( X V I I — X I X вв.). Вид на южный корпус и башню в конце реставрационных работ в 1969 г. 8. З а м о к в Р а у д о н д в а р и с ( X V I I — X I X вв.). Вид на северный фасад и башню до реставрационных работ 9. З а м о к в Р а у д о н д в а р и с ( X V I — X I X вв.). Вид на северный фасад и башню после завершения реставрационных работ в 1967 г. 10. БЫЕШ. монастырь в Т и т у в е н а й ( X V I I в . ) . Вид на фронтон монастыря после р е с т а в р а ц и и ь 3964 г. ( п у н к т и р о м п о к а з а н ы остатки старого фронтона) 11. Ж и л о й дом в г. Вильнюс, ул. Горького, 12. Вид главного фасада до н а ч а л а реставрационных работ 12. Ж и л о й дом в г. Вильнюс, ул. Горького, 12. Вид главного фасада после з а в е р ш е н и я реставр а ц и о н н ы х работ в 1960 г. 13. Ж и л о й дом в г. Каунас, пл. Р а т у ш и , 10. Вид главного фасада до н а ч а л а реставрационных работ (стадия исследования) 14. Ж и л о й дом в г. Каунас, пл. Р а т у ш и , 10. Вид главного фасада после з а в е р щ е н и я рест а в р а ц и о н н ы х работ в 1965 г. 15. Дом «Пяркуно» г. Каунас, ул. Алексото, 6. Вид на восточный и южный фасады в самом н а ч а л е реставрационных работ 16. Дом «Пяркуно» г. Каунас, ул. Алексото, 6. Вид на восточный и южный фасады после гэЕершения реставрационных работ в 1969 г.

319 »

Примечание:

Фотоматериал терской.

Центральной

научнэ-регтаврацизнной

производственной

мас-

[Zusammenfassung]

Über die Denkmal — Instandsetzung der architektonischen Denkmäler in der Litauischen SSR JONAS

GLEM2 А

"Mit der Erneuerung architektonischer Denkmäler begann man in Litauen erst im 20. Jh. Vor dem zweiten Weltkrieg wurden bedeutendere Arbeiten auf dem Gebiet der Forschung und die Konservierung der Trakaier Burg auf der Insel vorgenommen. Die Kathedrale in Vilnius w u r d e befestigt, die Uberreste der Vilniuser Burg wurden konserviert und das 11. Stockwerk des wesltichen Turmes von polnischen Konservatoren erneuert. (Die Vilniuser Gegend w u r d e zu dieser Zeit von Polen Verwaltet) Nach dem zweiten Weltkrieg, im J a h r e 1949, wurde als erstes der westliche Turm der Vilniuser oberen Burg einer Ausbesserung unterzogen (Arch. E. Budrejka) denn die Kriegsaktionen im J a h r e 1944 hatten ihn stark beschädigt. Mit einer faktischen Evidenz und dem Schutz architektonischer Denkmäler begann man erst in der Nachkriegszeit. Diese Situation änderte sich markant nach der Gründung der Wissenschaftlich-restauratorischen Realisierungswerkstätten (VRRD) im J a h r e 1950. 'Eine f ü h r e n d e Position in der Praxis der restauratorischen Werkstätten nehmen die Arbeiten auf dem Forschungsgebiet und die Restaurierungen der Fortifikationsbauten ein. In den meisten Fällen forderte deren schlechter Zustand Arbeiten kon..ervatorischen Charakters. Bei öffentlichen Gebäuden konzentrierten sich die Rekonstruktions-und Restaurierungsarbeiten vorrerst auf die Verbesserung und Erneuerung der von den Kriegsaktionen 1944 beschädigten Denkmäler. In letzter Zeit begann man mit den Innenarbeiten der Denkmalobjekte, hinsichtlich verschiedener p r a k tischer Zwecke, die vom Standpunkt des Schutzes und der Propagierung der Denkmäler entsprechender wären. Ein kompliziertes Problem vom Standpunkt der Restaurierung und Ausnutzung stellen die unter Denkmalschutz gestellten bürgerlichen Häuser dar. 'Die Restaurierungswerkstäten bereiteten in den J a h r e n 1967 63, mit Hilfe von Erfahrungen tschechoslowakischer Fachkräfte, Projekte vor, die die Rekonstruktion historischer Teile der alten Städte Vilna, Kaunas, Kedainiai, Klaiped und im J a h r e 1S69 auch Trahai vorsieht. Im Bereich der Holzarchitektur (Volksbaukunst) w a r die erste grössere Aktion die Versetzung der Holzkirche aus dem 18. Jh. im Überschwemmungsgebiet der Kaunaser Stauanlage. Alle Holzkonstruktionen werden nach der Technologie bulgarischer Fachleute konserviert. Die Restaurierung und den Schutz (archeologischer, architektonischer, historischer, künstlerischer) Kunstdenkmäler leitet die Museumsverwaltung f ü r Schutz kultureller Denkmäler des Kulturministerium der Litauischen SSR. 1. V i l n i u s e r o b e r e s S c h l o s s (Ii.—15. J h ) . B l i c k a u f 1944 v o r d e r R e s t a u r i e r u n g 2. V i l n i u s e r o b e r e s S c h l o s s (14.—15. J h ) . B l i c k a u f r i e r u n g i m J a h r e 1949 u n d d i e K o n s e r v i e r u n g d e m J a h r e 1960 3. V i l n i u s e r o b e r e s S c h l o s s (14,—15. J h ) . B l i c k a u f lichen Bastei (rechts) u n d das F ü r s t e n p a l a i s n a c h

320

die westliche Bastei nach dem

Jahre

die westliche Bastei nach der Restaudes g e s a m t e n Schlosskomplexes nach die konservierten Uberreste der d e m J a h r e 1960

süd-

4. S c h l o s s in M e d i n i n k a i (13.—14. J h ) . B l i c k a u f d i e H a u p t b a s t e i — d o n j o n u n d d i e M a u e r m i t d e m Rest des Eintrittstores (von d e r Seite des Innenhofes) — vor den Kons e rv i e r u n g s - , F r a g m e n t a r r e s t a u r i e r u n g s a r b e i t e n i m J a h r e 1964 5. S c h l o s s in M e d i n i n k a i (13.—14. J h ) . B l i c k a u f d i e H a u p t b a s t e i - d o n j o n u n d d i e M a u e r m i t d e m R e s t d e s E i n t r i t t s t o r e s (von d e r S e i t e d e s I n n e n h o f e s ) — n a c h d e n K o n s e r v i e r u n g s - , F r a g m e n t a r r e s t a u r i e r u n g s a r b e i t e n i m J a h r e 1964 6. S c h l o s s in R a u d o n (17.—19. J h ) . B l i c k a u f d e n s ü d l i c h e n T e i l u n d d i e B a s t e i z u r B e g i n n der Instandsetzungsarbeiten 7. S c h l o s s in R a u d o n (17.—19. J h ) . B l i c k a u f d e n s ü d l i c h e n T e i l u n d d i e B a s t e i a m E n d e d e r I n s t a n d s e t z u n g s a r b e i t e n i m J a h r e 1969 8. S c h l o s s i n R a u d o n d v a r i s (17.—19. J h ) . B l i c k a u f d i e n ö r d l i c h e F a s s a d e u n d d i e B a s t e i vor der Instandsetzung 9. S c h l o s s i n R a u d o n d v a r i s (17.—19. J h ) . B l i c k a u f d i e n ö r d l i c h e F a s s a d e u n d d i e B a s t e i n a c h d e r I n s t a n d s e t z u n g i m J a h r e 1967 10. E h e m a l i g e s K l o s t e r in T i t u v e n a i (17. J h . ) . B l i c k a u f d e s F r o n t o n d e s K l o s t e r s n a c h d e r I n s t a n d s e t z u n g i m J a h r e 1964 (die R e s t e d e s a l t e n F r o n t o n s s i n d d u r c h e i n e u n t e r brochene Linie gekennzeichnet) 11. B ü r g e r h a u s i n V i l n a , G o r k i g a s s e 12. B l i c k a u f d i e H a u p t f a s s a d e v o r d e r I n s t a n d s e t z u n g 12. B ü r g e r h a u s in V i l n a , G o r k i g a s s e 12. B l i c k a u f d i e H a u p t f a s s a d e n a c h d e r I n s t a n d s e t z u n g i m J a h r e 1960 13. B ü r g e r h a u s i n K a u n a s e , R a t h a u s p l a t z 10. B l i c k a u f d i e H a u p t f a s s a d e v o r d e r I n s t a n d setzung (während der Forschungsarbeiten) !4. B ü r g e r h a u s i n K a u n a s e , R a t h a u s p l a t z 10. B l i c k a u f d i e H a u p t f a s s a d e n a c h d e r I n s t a n d s e t z u n g i m J a h r e 1965 15. D a s H a u s „ P i a r k u n o " in K a u n a s , A l e k s o t o - G a s s e 6. B l i c k a u f d i e O s t - u n d W e s t f a s s a d e zu Beginn der R e s t a u r i e r u n g s a r b e i t e n 16. D a s H a u s „ P i a r k u n o " i n K a u n a s , A l e k s o t o - G a s s e 6. B l i c k a u f d i e O s t - u n d W e s t f a s s a d e n a c h d e r I n s t a n d s e t z u n g i m J a h r e 1969 Die Fotokopien sind Eigentum Realisierungs Werkstätten.

der

Zentralen

wissenschaftlichen

Restaurierungs-

und

[Résumé]

Les adaptations architectoniques des monuments en Lituanie JONAS

GLEMŽA

Ce n'est qu'au X X e siècle qu'en Lituanie commencèrent les travaux systématiques de restauration des monuments architectoniques. Avant la seconde guerre mondiale, des actions assez importantes f u r e n t entreprises, telles des recherches dans le château de Trakai sur l'île et sa conservation, le renforcement de la cathédrale de Vilnious, la conservation du château de Vilnious comprenant la rénovation du 11e étage du bastion occidental effectué par des conservateurs polonais (la région de Vilnious était à cette époque sous gestion polonaise). Après la seconde guerre mondiale, en 1949, une des premières actions de restauration f u t la rénovation du bastion occidental du château supérieur de Vilnious (architecte E. Budrejka) qui f u t fortement endommagé au cours de la guerre. D'ailleurs, ce n'est qu'après la guerre qu'on peut parler de protection et de gestion systématiques des monuments. La situation dans ce domaine change radicalement après la fondation des Ateliers de restauration en 1950. Dans l'activité des Ateliers prédominent surtout les travaux de recherches et de restauration des ouvrages de fortification. Dans la plupart des cas, leur mauvais état nécessitent une conservation urgente. En ce qui concerne les édifices publics, les tra21

321

vaux de reconstruction et de restauration s'orientèrent tout d'abord vers la réparation et l'adaptation de l'extérieur des monuments endommagés en 1944 au cours des opérations militaires. Ces derniers temps, on a commencé différents travaux d'adaptation des intérieurs de ces monuments en vue d'une utilisation pratique plus adéquate du point de vue de leur protection et de leur propagation. De ce même point de vue, la restauration et l'utilisation des maisons bourgeoises soulèvent des problèmes complexes. S'appuyant sur les riches expériences des experts tchécoslovaques, les Ateliers de restauration ont élaboré entre 1957 et 1967 des plans de reconstruction des quartiers historiques de certaines vieilles villes, telles Vilnious, Kaunas, Kedainiai, Klaipedy et en 1969 aussi Trakai. Dans le domaine des constructions en bois (architecture populaire) une des premières actions d'importance f u t le déplacement d'une église en bois du XVIII e siècle, transfert nécessité par la construction du barrage de Kaunas. Tous les ouvrages en bois sont conservés selon une technologie élaborée par les spécialistes bulgares. Tous les travaux de protection et de restauration des monuments (archéologiques, architectoniques, historiques, artistiques) sont gérés par la Direction des musées et de la protection des monuments culturels du Ministère de la culture de la République socialiste soviétique de Lituanie. 1. Château supérieur de Vilnious (XIV e -XV e s.). Vue du bastion occidental après 1944 avant sa restauration. 2. Château supérieur de Vilnious (XIVe—XVe s.). Vue du bastion occidental après sa restauration en 1949 et la conservation de l'ensemble du château en 1960. 3. Château supérieur de Vilnious (XIV e -XV e s.). Vestiges consrvés du bastion méridional (à droite) et du palais princier en 1960. 4. Château de Medininkai (XIIIe—XIVe s.). Vue* du bastion principal (donjon) et du mur avec des restes du portail d'entrée (de l'intérieur de la cour) avant les travaux de conservation et de restauration fragmentaire en 1964. 5. Château de Medininkai (XIIIe—XIVe s.). Le bastion principal (donjon) et le mur avec les restes du portail d'entrée (vus de l'intérieur de la cour) après les travaux de restauration fragmentaire et de conservation en 1964. 6. Château de Raudon (XVIIe—XIXe s.). Vue de la partie sud et du bastion au début des travaux de restauration. 7. Château de Raudon (XVIIe—XIXe s.). Vue de la partie sud et du bastion vers la fin des travaux de restauration en 1969. 8. Château de Raudonvaris (XVIIe—XIXe s.). Vue de la façade septentrionale et du bastion avant leur restauration. 9. Château de Raudonvaris (XVII e -XIX e s.). Vue de la façade septentrionale et du bastion après leur restauration en 1969. 10. Ancien couvent à Tituvenai (XVII e s.). Vue du fronton du couvent après sa restauration en 1964 (le contour des vestiges de l'ancien fronton est indiqué par des tirets). 11. Maison bourgeoise à Vilnious, rue Gorki n° 12. Façade principale avant sa restauration. 12. Maison bourgeoise à Vilnious, rue Gorki n° 12. Façade principale après sa restauration en 1960. 13. Maison bourgeoise à Kaunas, place de l'Hôtel de ville n° 10. Façade principale avant la restauration (au cours des recherches). 14. Maison bourgeoise à Kaunas, place de l'Hôtel de ville n° 10. Façade principale après sa restauration en 1965. 15. Maison „Piarkuno" à Kaunas, rue Aleksoto n° 6. Vue de la façade est et sud au début des travaux de restauration. 16. Maison Piarkuno" à Kaunas, rue Aleksoto n° 6. Vue de la façade est et sud après leur restauration en 1969. Les photographies sont la propriété des Ateliers centraux de restauration.

322