Letničné hnutie v Československu. [PDF]

Zitiervorschau

Letničně hnutie v Československu V kontexte počiatkov letničncho hnutia vo svete

Jozef Brenkus Banská Bystrica. 2000

Obsah

0

Úvod

1.

Historický kontext Ictničncho hnutia

2.

Dejiny Ictničncho hnutia v ( echách a na Slovensku

3.

Teológia a prax Ictničncho hnutia

4. 5.

Vlohy Ictničncho hnutia

Záver

Zoznam bi biografických odkazov

2

0. Úvod

Každý, kto miluje Boha, miluje aj Cirkev, ktorú Otec od večnosti pripravil pre svojho Syna a ako Kristom vykúpenú nevestu ju zapečatil svojim Duchom ku dňu jeho slávneho prichodil, v ktorom sa zavŕšia dejiny spásy. Cirkev sa od svojho založenia Ježišom Kristom a verejným zjavením v deň Letníc stala až do Kristovho opätovného príchodu putujúcou, misionárskou Cirkvou, ktorá nielenže vie o svojom poverení, ale aj o tom. že kým je tu na zemi, je mimo svojho skutočného domova. Jej dejiny sú poznačené eschatologickým napätím medzi životom v „Kristovom kráľovstve”, ktoré sa už realizuje v kontexte tohto sveta a v očakávaní budúceho Kráľovstva, ktoré bude zjavené po Kristovom druhom príchode, lo to napätie sa v každom okamihu, v každej generácii prejavilo špecificky a malo aj svoje dopady. Preto dejiny Cirkvi sú záznamom jej hľadania a zotrvávania v Kristovi, v posvätení, ale majú aj svoju odvrátenú tvár, ktorú reprezentujú tí, ktorí hľadeli viac na tento svet a jeho zvody, než na vznešený cieľ, na Krista. Napriek pádom a prehrám dejiny Cirkvi zostávajú predovšetkým svedectvom Božej vernosti, ktorá usmerňuje všetko dianie ku slávnemu zavŕšeniu histórie ľudstva. V tomto kontexte je zaují­ mavé sledovať trasu putujúcej Cirkvi od prvého po dvadsiate storočie a pozorovať do akej miery sa jej darilo udržať si svoju identitu Kristovho tela, v ktorom sa v plnosti prejavuje život v Duchu Svätom. L ž od staroveku je možné pozorovať odkláňame sa od Kristom určeného charizmatickcho prin­ cípu ku inštitucionálnemu, čo následne vytlačilo charizmy do sféry súkromných zjavení, či na peri­ fériu novovznikajúcich reformných alebo heretických hnutí. Život Ducha však nebolo možné po­ tlačiť. Prejavoval sa aj v stredoveku, v živote a službe osobnosti, okolo ktorých sa obvykle grupo­ vali tí. čo sa nedokázali uspokojiť s menej než Božím štandardom. Tento pohyb je možné sledovať aj v novoveku. Reformácia a následné storočia duchovných prebudení vyústili v dvadsiatom storočí do nového vyliatia Ducha, ktoré neprestáva, a na prekvapenie mnohých, najmä letničných, akoby ani nemienilo prestať, kým nebude opäť celá Cirkev plná života z Ducha Svätého.

V tejto práci budeme skúmať dejiny letničného hnutia na území bývalého Československa, ale budeme to robiť v kontexte letničného hnutia vo svete, ktoré si preskúmame v prvej kapitole. (Táto kapitola je prevzatá z mojej licenciátskej práce, ktorú som spracoval na tému „Letničné a charizmatické hnutie: Porovnanie pohľadov rímskokatolíckej Cirkvi a letničných cirkví”.) Naším cieľom bude nielen rcilexia samotných historických udalostí letničného hnutia na území bývalého 3

Československa, ale predovšetkým pohľad na skutočnosť, či letničně hnutie v jednotlivých repub­ likách naplnilo svoju historickú úlohu byť svedkom ..nového života v Duchu“ a čo ešte zostáva urobiť pre splnenie tejto úlohy.

Samotná práca je rozčlenená do piatich časti, ktoré sa zaoberajú: ( I ) úvodnými otázkami, (2) historickým kontextom letničného hnutia. (3) dejinami letničného hnutia v Čechách a na Sloven­ sku. (4) teológiou a praxou letničného hnutia. (5) úlohami letničného hnutia v týchto krajinách, a to lak v rámci Cirkvi, ako aj v misijnej oblasti.

Práca vznikla z podnetu zo zahraničia, ktorému chýba základná informácia o živote a dejinách letničného hnutia v krajinách bývalého Československa. Po jej spracovaní, ktoré je v podstate ob­ siahnuté v druhej a tretej kapitole, sa mi javilo za potrebné v tomto rozsahu spolu s domácimi čita­ teľmi zamyslieť sa nad našimi „letničnými dejinami“ a začať spoločný rozhovor pred Božou tvá­ rou. ktorý by mal vyústiť do zasvätenejšieho života a odovzdanejšej služby Božích synov a dcér Pánovi uprostred jeho Cirkvi a hynúceho sveta.

Ďakujem všetkým, ktorí ma pri tomto úsilí povzbudzovali, spolu sa modlili a verili, že práca má zmysel, pretože ak nie viac, tak aspoň vyprovokuje ku vlastnému premysleniu položenej otázke o zmysle a poslaní letničného hnutia v našich krajinách. Čitateľom budem povďačný za ich pod­ nety a pripomienky, ktoré určite obohatia pohľad na danú oblasť.

I. Historický kontext letničného hnutia

Zaradenie letničného hnutia do kontextu putujúcej Cirkvi robilo a mnohým ešte aj robí, naj mä v Európe, problémy. Keďže v dôsledku teológií historických cirkví boli prebudenccké hnutia

4

18., 19. a 20. storočia marginalizované a označované za sektárske, mnohí si s nimi, a najmä s letničným hnutím, nevedeli rady.1 Casto sa počiatky letničného hnutia zjednodušujú tým, že sa lokalizujú do prelomového o b ­ dobia 19. a 20. storočia, do spojenia so skupinou okolo Charlcsa F- Parhama. ktorá skúmala otázku krstu v Duchu Svätom.2 Realita je však oveľa komplexnejšia. Hnutie má svoje teologické korene, z ktorých vyrástlo a zo svojich skromných, pritom dramatických počiatkov sa v priebehu menej ako sto rokov roz rástlo v druhú, po Rímskokatolíckej cirkvi, najväčšiu rodinu kresťanov na svete. Vinson Synan, letničný historik, označil toto hnutie ako „letničnú tradíciu“, pretože je presvedčený, že sa v priebehu storočia stalo „plnohodnotnou“ kresťanskou tradíciou.3 Turíčne hnutie pre potreby tejto práce budeme reflektovať z pohľadu jeho teologických ko­ reňov a potom z aspektu jeho vzniku a šírenia sa tak vo svete ako aj na Slovensku. 1.1 Teologické korene a predchodcovia hnutia Hovoriť o teologických koreňoch letničného hnutia sa môže niektorým pravoverným letničiarom zdať priam rúhaním. Hnutie je pre nich jednoznačne Božou prozreteľnosťou obno­ vená “apoštolská viera’’, ktorej pôvod je potrebné hľadať jedine v Novom zákone. Tento prí­ stup však vnucuje hnutiu diskontinuitu v rámci Cirkvi a vytrháva ho z bezprostredného historic­ kého kontextu.4

V -M . Karkkainen však poukazuje, s odvolaním sa na McGratha (1994), s. 240 a na Moltmanna (1992), s. I . že už pominuli časy, keď bolo možné Ducha Svätého považoval za popolušku \ Trojici, ktorá vždy musi zostávať v úzadí. Povstaním letničného hnutia v historických cirkvách sa osoba a práca Ducha Svätého dostala na popredné miesto v teologickej agende Por. K A R K K A IN E N . V-M. (1998). s. 19 Renesancia pneumatológie v západnej cirkvi otvára dvere letničným cirkvám ku dialógu, pretože je potrebné reflektovať skúsenosť každodenného života v C irkvi a nie akademické spory odtrhnuté od reálneho života. Pneumatológia je srdcom aj rimskokatolícko-turíčneho dialógu, ktorý prebieha medzi zúčastnenými stranami od roku 1972. " Martin E. Marty vo svojom predhovore ku knihe Donalda W Daytona Theological Roots o f Pentecosialisni tento pristúp sarkasticky zhŕňa do výroku: “Na Silvestra 1900 sa členovia tejto skupiny stali svedkami ako slečna Ozmanová prežila krst Duchom Svätým a hovorila jazykmi, rovnako ako učenici na Letnice Skupina povzbudená touto uda­ losťou sa nasledujúce ráno nového storočia opäť zhromaždila a takto vzniklo letničně hnutie ” Por D AYTO N, D. W. (1987), s. 9. ' Toto označenie chce rozlíšiť letničných od iných hnuti, ktoré síce majú svoju históriu i dynamiku, ale ešte sa nevy­ profilovali v spoločenstvo s jasne definovanou identitou, spiritualitou a učením. Synan presadzuje toto označenie aj napriek tomu, že sa väčšine letničných nepáči. Tí totiž považujú slovo tradícia ako niečo, čo patri ku starým, studeným cirkvám, ktoré sa uzatvárajú pred pôsobením Ducha Svätého. Por. SYNAN, V. (1997), s. ix. 1 Napriek istej kontinuite však musíme pripustiť, že vznik letničného hnutia bol pre súčasníkov niečím úplne nový m, k čomu bolo potrebné zaujať postoj. Buď ho akceptovať ako hnutie vypôsobené Božím Duchom, alebo sa s ním vyrov­ nať, či jednoducho ho zavrhnúť. Klasickým príkladom tohto procesuje tzv. Berlínska deklarácia, ktorú proti letničným 5

Pohľadov na teologické pozadie letničneho hnutia je viac.5 Niektoré poukazujú na historické paralely s hnutiami, ktoré síce mohli mar’ nepriamy vplyv na jeho vznik, ale nie je to možné s istotou dokázať, iné poukazujú na priame bezprostredné vplyvy na vznik a vývoj hnutia. Viacerí bádatelia poukazujú na korene letničneho hnutia v rímskej a anglokatolíckej cirkevnej tradi cii. Odvolávajú sa pritom na doktrínu konfirmácie, na tendenciu oddeľovať prijatie Ducha od krstu 6 a na skutočnosť, že v tejto tradícii sa udržal názor, že zázraky pretrvali až do dnešnej do­ by, a to nielen prostredníctvom služby hierarchie, ale aj mimo nej. Poukazuje sa potom na zá zraky uzdravovania a na zachovávanie starobvlvch rítov exorcizmu a vkladania ník na chorých.7 Iní vidia korene hnutia vpuritani^me a argumentujú pritom, že je ro možné odvodzovať z ich učenia o Duchu Svätom, z učenia o práci Ducha po znovuzrodení a posvätení.8 Dalším, niekedy prehliadaným koreňom letničneho hnutia je nemecký pietizmus. D. D. Bundy v /7/Y.A/ poukazuje na skutočnosť, že pietizmus vplýval na vývoj letničného hnutia rak v Amerike, ako aj v Európe. Z oboch týchto centier rôzne pietistické dôrazy boh vnášané do letničného i chanzmatického hnutia. Jeho vplyv môžeme dešifrovať vtedy, keď identifikujeme

prijali v septembri 1906 predstavitelia Gnadauskcj aliancie, reprezentujúcej pietisticko-posvätenecké hnutie v Nemec­ ku V deklarácii označili turíčne hnutie ako "hnutie zdola", čim mienili, žc bolo výplodom zlých duchov. Por Dictio­ nary o f Pentecostal and Charismatic Movements, s. 55. Podrobne sa koreňmi letničného hnutia zaoberá Donald W. Dayton vo svojej publikácii Theological Roots o f Pente­ costalism (1996), ktorou nadväzuje na Charlesa Edwina Jonesa, ktorý v roku 1974 vydal príručku Guide to the Study o ft he Holiness Movement a v roku 1983 príručku A Guide to the Study o f Pentecostalism Tieto diela sú vhodným úvodom ku štúdiu samotného letničného hnutia. Ďalším autorom, ktorý sa zaoberá teologickými koreňmi je Walter J. Hollenwegcr. Vo svojej práci Pentecostalism (1997) sa zaoberá pôvodom a rozvojom letničného hnutia. Pôvod rozoberá v častiach: černošská ústna tradícia, kato­ lícke korene, cvanjelikálne korene, kritické korene a ekumenické korene. Vplyvom Wesleyovho metodizmu a hnutia svätosti na letničně hnutie sa zaoberá V. Synan vo svojom diele The Holiness-Pentecostal Tradition (1997). Poskytuje cenné informácie tohto obdobia a najmä množstvo informácii, ktoré pomáhajú plastickcjšic vnímať dobu, ktorá predchádzala vznik hnutia a v ktorej sa hnutie bezprostredne rodilo Zjednodušene prezentuje korene hnutia Jakob Zopli, dlhoročný predstaviteľ európskeho letničného spoločenstva, vo svojom diele ...tu f ailes Fleisch (1985) Uvádza, že letničně hnutie po dobe ranej Cirkvi nadväzuje na reformáciu, na krst viery, ktorý opäť zdôraznili anabaptisti, na pietizmus s jeho dôrazom na pravý kresťanský život, na misijné hnutie moravských bratov, na darbistov a ich očakávanie druhého príchodu Krista, na Wesleyove posvätenecké hnutie a na evanjelizačný zápal Armády spásy. Por. ZOPFI, J. (1985), s. 7-9. Tento názor zastáva napríklad James D.G. Dunn vo svojom článku "Spirit-Baptism and Pentecostalism". zverejne­ nom v Scottish Journal o f Theology 23 (November 1970), s. 397-407. Por. DAYTON, D.W. (1996), s. 36-37. ’ Grath Wilson rozvinul tento názor v jeho štúdii Učenie puritánov o Duchu Svatom, s odvolávaním sa na skutočnosť, že tieto názory môžu byť nájdené aj u Richarda Sibbesa, Johna Owena, Thomasa Goodvina, Richarda Baxtera a ďal­ ších puritánov. Por. “The Puritan Doctrine of the Holy Spirit: A Critical Chapter in the History of Doctrine”, Toronto School ofTheology, 1978. in: DAYTON. D.W. (1996), s. 37. 6

jeho dedičstvo v prebudeniach 18. storočia, ako aj v jeho ďalšom vplyve v 19. a na začiatku 20. storočia.*9* Aj keď bj bolo možné polemizovať, do akej mien horeuvedené názory skutočne ovplyvnili letničně hnutie,Hl neodškriepiteľný je jeho vzťah k metodizmu,11 ku osobnostiam duchovných prebudení 19. storočia 12 a najma ku hnutiu svätosti,13*z ktorého napokon letničně hnutie vzniklo. John Wesley^ (1703 1791) je nielen zakladateľom metodizmu, ale je považovaný aj za duchov­ ného a intelektuálneho otca hnutia svätosti a letničného hnutia.15 Jeho učenie bolo určované viac anglo-katolíckou tradíciou jeho náboženského pozadia,16 než kontinentálnou reformačnou tradí ciou.17 James W. Hollenweger poukazuje na skutočnosť, že katolícky vplyv na |. Wesleya bol tak veľký, že je možné objavovať dvoch Wesley ov, katolíckeho a metodistického.18

Podrobnejšie dedičstvo pietizmu a jeho vplyv na prebudenia, taktiež súvisiacu bibliografiu pozri v: DPCM, s. 279281. 1 Najmä z pohľadu jednotlivých krajín, kde sa jednotlivé tradície a vplyvy prejavili v rôznej intenzite alebo sa vôbec neprejavili. Pozoruhodné hodnotenie metodizmu prezentoval Maximin Piette. katolícky historik a teológ, niekdajší bruselský profesor histórie vo svojom diek La Reaction de John Wesley dani ľ Evolution du Protestantisme, Bruxeles 1925. Metodizmus hodnotil slovami „aj keď nebol prvým reformným hnutím vo svojom prostredí, je treba pripustiť, že bol naj výraznejším, najmodernejším a bezpochyby najvýznamnejším zo všetkých protestantských hnutí“. Por. PRO­ CHÁZKA. P (1999), s. 14-15. 12 Tieto osobnosti spôsobom svojho života a služby, svojimi formuláciami duchovnej skúsenosti sa stávali priamymi predchodcami hnutia. ‘ Hnutie svätosti tvorilo veľmi rôznorodú skupinu. Popri prevládajúcej skupine metodistov patrili doňho aj presbyte­ riáni, kongrcgacionalisti. baptisti a ďalší. Por. DPCM, (1989), s. 406-109. Učenie o druhom požehnaní, posvätení pokračuje vo forme perfekcionizmu, ktorý síce neučí bczhrícšnu dokonalosť, ale vyžaduje dokonalú odovzdanosť Kristovi, v hnuti svätosti. Por. HANES, P. (1998), s. 419. ’ V osobe Johna Wesleya sa spomínané vplyvy rímske, anglikánske, puritánske a pietistické kondenzujú do novej kvality a výpovede O Wcsleyho koreňoch bolo napísané množstvo prác V tejto práci je reflektovaný najmä z prác, ktoré publikovali: DAYTON (1996), SYN AN (1997), HOLLENWEGER (1997), PROCHÁZKA (1999). ' Jeho teológia, ktorá mala a má veľký vplyv na protestantizmus, je obsiahnutá v jeho žurnál i. ktorý písal v rokoch 1735-1790 a jeho publikovaných listoch a kázniach. Najlepším súborným vydaním jeho prác je edícia Alberta Outlera The Works o f John Wesley. Nashville. 1984-1993. ' J. Wesley vo svojom formačnom období meditoval nad viacerými spismi katolíckej a anglikánskej mystickej tradí­ cie. Boli medzi nimi spis Jeremyho Taylora Rule and Exercises o f Holy Living and Dying (Pravidlá a cvičenia svätého života a zomierania), spis Tomáša Kempenského Imitation o f Christ (Nasledovanie Krista), najviac ho však ovplyvnili spisy Wiliama Lavva Tretise on Christian Perfection (Pojednanie o kresťanskej dokonalosti) a Serious Call to a Devout and Holy Life (Pravé pozvanie ku zbožnému a svätému životu). Neskôr bol celý jeho život úsilím o svätosť srdca, ku ktorej ho inšpirovali uvedené spisy. I Wesley v snahe ozrejmiť si tieto otázky po nociach ďalej čítaval spisy Klementa Alexandrijského, Plotinia. Augustina. Molinosa, madame Guyon, Francoia de Sales, Pascala, Lorenza Scopuliho, Hen­ ry Scougala a iných. Por. SYNAN. V. (1997), s. 2-3; HOLLENWEGER. W. J. (1997), s. 144-152. P. Procházka, me­ todistický teológ, poukazuje aj na vplyv Ignáca z Loyoly na Wcslcyovc formovanie, najmä na vplyv Ignácovho zame­ rania na službu a na dokonalú poslušnosť. Por. PROCHÁZKA. P. (1999). s 41-42. ' Zaujímavý je v tomto ohľade názor Maximina Picttcho. žc teologicky možno Wesleya vidieť ako reverziu ku katoli­ cizmu s rámci protestantskej tradicie. Por. Maximin Picttc John Wesley in the Evolution o f Penlecostalism. London. 1937, in: DAYTON, D. W. (1996), s. 39. ‘ Poukazuje na túto skutočnosť pri analyzovaní Wesleyovho postoja ku kľúčovej otázke medzi reformátormi a kato­ líkmi, pri doktríne o predestinaci i. Poukzuje na hodnotenie Wesleya G. Whitcfieldorn. jeho súčasníkom, ktorý hovorí, že keď Wesley hovorí o „slobodnej milosti“, mieni tým ..slobodnú vôľu“ a tým sa kloní ku katolíckemu stanovisku 7

Metodizmus so svojou silnou arminianistickou základňou19 bol vo svojej podstate reakciou na kalvinizmus, ktorý učil, že iba vyvolení budú spasení, pričom žiaden z nich nemal istotu, či patrí medzi vyvolených. Metodizmus tvrdil, že spasený môže byť každý a istotu spásy odvodzoval od vedomej skúsenosti obrátenia, na ktorú sa kládol veľký dôraz. Tento empirické dôkaz spásy sa stal prínosom metodizmu pre svet. Prínos J. Wesleya pre turíčne hnutie spočíval predovšetkým v jeho učení o kresťanskej doko­ nalosti, čiže posvätení, ktoré bolo druhou oddelenou fázou od kresťanovej skúsenosti spásy. Prvou bolo obrátenie, čiže ospravedlnenie, druhou zmienená kresťanská dokonalosť, označova­ ná aj ako posvätenie. V prvej skúsenosti boli kajúcnikovi odpustené spáchané hriechy, \ druhej skúsenosti bol veriaci očistené od vnútorného hriechu a bola mu udelená „dokonalá láska“ voči Bohu i ľuďom. Dokonalosť či posvätenie považoval |. Wesley za „druhé dielo milosti, druhé požehnanie“, k t o r é veriaci mohol prijať okamžite, hoci ho predchádzal i nasledoval po ňom postupný rast v milosti.21 Osobnosti duchovných prebudení 18. a 19. storočia ovplyvnili letničně hnutie v rôznej miere, a to tak v oblasti doktrinálnej, ako aj skúsenostnej.

V súvislosti s jeho hodnotením poukazuje na potrebu hodnotiť ho viac v historickom kontexte, ako sa to bežne robi pri historických textoch. Por. IIOLLĽNWEGER. W. .1. (1997), s. 150 a 152. 9 Učenie Jakoba .Arminia ( 1560-1609), reformovaného kazateľa a profesora na Univerzite v Leiden v I lolandsku. spočívalo v spochybnení Augustínovho i Kalvínovho učenia o nepodmienenom vyvolení. Svoje názor}' vysvetlil v diele Vyhlásenie stanovísk 7 roku 1608, kde síce plne zdôrazňoval našu závislosť na Božej milosti, ale tvrdil, že táto milosť je človeku dávaná lak. že sa človek môže rozhodnúť, či spásu prijme, alebo ju odmietne. Božia milosť teda činí našu spásu možnou, ale nie nevyhnutnou. Konečné rozhodnutie ohľadom spásy robí človek sám a Božie vyvolenie a predurčenie jednotlivcov nie je založené na Božej zvrchovanej voľbe, ale na tom, že On vopred vie o našej voľbe Augustin i Kalvín tvrdia, že Boha sme si vybrali preto, lebo on si vybral nás. Táto otázka delí ľudí na arminiánov a kalvinistov Por. LANE, T. (1996). s. 163-167. Na arminianizmus u J. Wesleya poukazuje aj P. Procházka: „Wesley zaujal stanovisko, že Kristus zomrel pre spasenie všetkých ľudí a že ľudia majú zohrať dôležitú úlohu pri dosiahnutí svojho spasenia, teologicky to znamená arminiánske stanovisko...“ Por. PROCHÁZKA, P. (1999), s. 14 a 25 *'■ Druhú skúsenosť nazval John Fletcher (1729-1785). dôverník J. Wesleya. krstom Duchom Svätým alebo očisťujú­ cou skúsenosťou a veľmi sa usiloval, aby ju mohol zakúšať vo svojej farnosti. Bol prvým anglickým pisateľom, ktorý použil výraz „krst Duchom Svätým“ v spojitosti so skúsenosťou „dokonalosti“ či posvätenia. Fletcher bol čítávaným autorom v hnutí svätosti 19. storočia, ktoré si osvojilo jeho „letničný slovník“ a používalo ho v svojich spisoch. Por. SYNAN. V. (1997), s. 7; HYATT, E.L. (1996), s. 110-111; HOLLEN WĽGER. W. J. (1997). s. 151. P. Procházka poukazuje na skutočnosť, že „pneumatické skúsenosti boli pre Fletchcra ešte podstatnejšie ako pre Wesleyho“ a na skutočnosť, že „Fletcher túžil po letničnej cirkvi“ Por PROCHÁZKA, P. (1999), s. 73. • Wcsley nikdy neučil o ..hezhriešnej dokonalosti“, lebo hriech definoval ako vedomé prestúpenie poznaného Božieho zákona, a tak bolo pre veriaceho možné rovnako žiť víťazne, ako aj v dôsledku neposlušnosti zhrešiť Dokonalosť vzťahoval na motívy a túžby. Úplná bezhriešnosť bola preňho možná len po smrti. V medziobdobí mohol posvätený človek prostredníctvom sebaspytovania, zbožnej disciplíny, systematického dodržiavania pobožnosti a zriekania sa svetských žiadosti žiť víťazný život nad hriechom. Por. SYNAN, V. (1997), s. 6-7. X

Osobnosti 18. storočia, spomedzi ktorých môžeme popri uvádzanom Johnovi Wesleyovi a Johnovi Flctcherovi spomenúť aj Johnatana Edwardsa (1726-1750)*22 a

Georga Whitefielda

(1714-1 ' O),2 ’ prispeli predovšetkým svojou otvorenosťou pre pôsobenie Ducha Svätého a roz víjaním učenia o Duchu Svätom, ktoré napokon vyústilo do učenia o „krste Duchom Svätým“. Osobnosti 19. storočia, ktoré ovplyvnili letničně hnutie patrili do rôznych prúdov hnutia sväto­ sti. 24 ktoré usilovalo o uplatňovanie Wesleyho a Fletcherovho učenia v praktickom živote.25 Me­ dzi výrazné osobnosti tohto obdobia patria: Phoebe Palmer (1807-1874),26 Charles Finney (1792-1873),27 A. J. Gordon (18.36-1895),2« Dwight L. Moody (1837-1899)2* a Reuben A. Torrey

■’ Jonathan Edwards, nazývaný aj teológom či filozofom prebudení, bol otvorený pre pôsobenie Božej moci počas jeho kázni. Jc známe, že moc jeho kázania vyplývala z jeho modlitieb. Trávil celé dni a týždne na modlitbách a nebolo nezvyčajným, že sa modlieval aj osemnásť hodín pred kázňou. Jeho služba bola doprevádzaná mocným pôsobením Ducha Svätého. Na druhej strane veľmi otvorene posudzoval a hodnotil jednotlivé prejavy. Por. HYATT, E. 1.. (1996). s. 111-115; LANE, T. (1996), s. 166-167, ■’ Georgove Whitfieldove kázne sprevádzali divy a zázraky. Hoci Whitfield vital a hájil vonkajšie prejavy, ako kalvi­ nista však príliš neočakával prejavy Ducha ako proroctvo, jazyky a pod. Veril totiž, že tieto charizmy prestali v dobe apoštolov. Jeho služba však nanovo poukázala na apoštolské pôsobenie Božej moci. Por I lYATT, E. L. (1996). s. 115-118. 24 Podrobne sa týmto hnutím, jeho osobnosťami a dôrazmi v učení zaoberá V. Synan Patrili doňho najmä metodisti, ale rovnako aj mnohé presbyteriánské, baptistické a nezávislé zbory . Synan uvádza, že na prelome storočia bolo v USA vyše desať dobre organizovaných zoskupení hnutia svätosti. Na juhu krajiny to boli: Church of God, Pentecos­ tal Holiness Church, the Fire-Baptized Holiness Church a Church of God in Christ Menované štyri cirkvi boli veľmi podobné v učeni a cirkevnom zriadení a neskôr, po vzniku letničného hnutia v roku 1906 zohrali významnú úlohu pri jeho šírení sa. Por. SYNAN. V. (1997). s. 83; SULLIVAN. F. A. (1998), s. 55-56. V deväťdesiatych rokoch sa medzi vodcami hnutia svätosti začal presadzovať „letničný aspekt posvätenia". Jeho predstaviteľmi boli najmä Henry C. Morrison z Asbury College a kanadský evanjelista R. C. Horner. Horner vo svo­ jich viacerých knihách tvrdil, že posvätenie, ako ho učil Wcslcy a ako sa všeobecne akceptovalo v mctodistickoposväteneckom hnuti, nezahŕňa ..krst Duchom Svätým". Horner učil, že krst Duchom Svätým je „tretím dielom milos­ ti" a nasleduje po spaseni a posvätení. Cieľom krstu je zmocnenie veriaceho ku službe. Toto časové a teologické odlí­ šenie sa stalo kľúčovým pre rozvoj letničného hnutia Por. SYNAN, V. (1997), s. 50. ' Spolu so svojim manželom Waltcrom patrili do metodislickcj cirkvi v New Yorku Po prežití posvätenia organizova­ li stretnutia, na ktorých sa zúčastňovali kazatelia, biskupi i laici z mnohých konfesií Po dobu tridsať rokov títo manže­ lia zohrávali významnú úlohu v hnuti svätosti Významným nástrojom ich pôsobenia bolo publikovanie v periodiku The Guide lo Holiness, ktoré v čase ich vedenia vychádzalo v tridsaťtisícovom náklade. Por SYNAN, V. (1997). s. 17-18. 27 Charles Finney bol považovaný za jedného z najúspešnejších evanjelistov modernej doby. Jeho evanjelizácie boli známe tým. že sa na nich prejavovalo pozoruhodné pôsobenie Ducha Svätého, ktoré mulo dopad na celé mestá ň re­ gióny. V roku 1835 sa stal profesorom systematickej teológie na Oberlin College v Oberline, Ohiu. Obcrlinská teoló­ gia považovala ..druhé požehnanie", t.j. posvätenie za druhé dielo milosti a stotožňovala ho s krstom v Duchu Svätom, ktorý* považovali viac za zmocnenie ku službe, než za prostriedok ku očisteniu od pôvodného hriechu. Por. HYATT, E. L. (1996). s. 136-138; LANE. T. (1996). s. 209-21 L. '■ J. Gordon, baptistický pastor v Bostone, zakladateľ Gordon College. Významný autor, považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností na ceste k letničnému hnutiu. Krst Duchom Svätým stotožňoval so zmocnením ku služ­ be, ktorý nasleduje po obrátení Jeho spisy mali široký okruh čitateľov a významne ovplyvnili očakávanie nadpriro­ dzených prejavov. Por. HYATT, E. L. (1996). s. 138-139. ?f D. L. Moody, prominentný evanjelista druhej polovice 19. storočia, nazývaný aj ..predletničný kazateľ". Por. SY­ NAN, V. (1997). s 88: HYATT, E L. (1996), s. 140-141; DAYTON, D. W. (1996). s. 101-104. 9

(1856-1928)?° l íto, ale aj ďalší prispeli ku vzniku a rozvoju letničncho hnutia ďalším formulo­ vaním učenia o Duchu Svatom a praktickou službou Duchu. V kontexte uvedeného prehľadu koreňov hnutia je zrozumiteľnejšie prehlásenie niektorých letničných teológov a predstaviteľov letničných cirkví, ktorí explicitne prehlasujú, že nie je správne letničně hnutie a priori stotožňovať s protestantským hnutím.31 1.2 Vznik letničncho hnutia

T.etničné hnutie, ako konštatuje P. Hocken, je ovocím D uchom vedeného prebudenia.32 I Inu tie má niekoľko paralel s raným kresťanstvom. Má svoje počiatky mimo európskeho kontextu a krátko po svojom vzniku sa stalo globálnym 33 a zohráva v ňom existenčne dôležité miesto ústna tradícia.34 Ako sme pozorovali v predchádzajúcej časti, hnutiu najlepšie porozumieme, keď ho budeme vnímať v rámci putujúcej Cirkvi, l ento prístup nám pomôže pochopiť jeho poslanie pre jestvujúce cirkvi i sekulárnu spoločnosť. Historici35 pri datovaní vzniku letničncho hnutia obvykle zdôrazňujú dve udalosti a dve oso­ by: Charlsa F. Parhama (1870 1922) - v súvislosti s udalosťou hovorenia jazykmi z januára 1901

R. A. Torrey spolu s Moodym zohral významnú úlohu pri kladení dôrazu na prácu Ducha Svätého a na otvorenosť pre prejavy Ducha. Por. H Y A TT , E. L. (1996), s. 141-142; D AYTO N, D. W. (1996), s. 101-104. 1 Por. SAND1DGE, J.L. (1987), zv. 1., s. 70. V tejto súvislosti je zaujímavé, ako komentoval rozhodnutie vylúčiť z rimskokatolicko-turíčneho dialógu účastníkov iných protestantských cirkvi, ktorí sa radili medzi charizmatikov. Justus du Plessis, brat Davida du Plessis, neskorší spolupredseda dialógu. Toto rozhodnutie považoval za dôkaz, že klasickí letniční jednoducho nechcú byť stotožňovaní s protestantizmom, pretože oni nie sú iba jeho plodom. Por. K A R K K A IN E N , V -M . (1998), s. 75, pozn. 197. ' Por. HOCKEN, P. (1998). s. 45. Hneď úvodom je potrebné podotknúť, že prví letniční vodcovia vôbec nemali v úmysle založiť novú konfesiu Ich cieľom bolo uviesť prebudenie, ktorého sa stali účastníkmi, do svojich cirkvi. Až keď boli odmietnutí a vylúčení zo svojich cirkví, začali vytvárať vlastné zbory. u Kresťanstvo v Palestíne, klasické letničně hnutie v USA. ' *1 J. W. Hollenweger poukazuje na túto skutočnosť v súvislosti s porovnávaním hnutia s počiatkami kresťanstva. Pou­ kazuje pri tom na niekoľko činiteľov: na orálnu tradíciu, na prepletenosť doktríny s praktickým životom, na angažova­ nosť všetkých členov a na fenomenálny rast. Por. HOLLENWEGER, W. J. (1997), s. 18. " O počiatkoch letničncho hnutia bolo napísané množstvo kníh a článkov. Medzi najznámejšie patria: BLOCHHOELL, N. (1964). HARPER, M. (1971). MENZIES, W. (1971), SYN AN . V. (1971; 1975; 1984). Základnou biblio­ grafickou prácou je .4 Guide to the Study o f the Pentecostal Movement, ktorú spracoval JONES. Ch. E. (1987). Množstvo informácií súvisiacich s hnutím obsahuje tiež DP( M (1989). Stále neprekonaným znalcom svetového letničného hnutia zostáva HOLLENWEGER. W .1.(1972: 1997). Obohatením poznania počiatkov letničncho hnutia, najmä v spojení s prebudením na Azusa Street, je pripravovaná práca Cecila M. Robccka, Jr., The Azusa Street Revival, ktorá detailne na základe archívnych materiálov spracováva počiatky hnutia v súvislosti s jeho medzinárodným vplyvom. Zo slovenských autorov reflektujúcich letničně hnutie je možné spomenúť práce: VR A BLĽC . J (1991); VRABLEC, J. JARAB, J. - STANČEK, Ľ. (1997) a HANĽS, P. (1998).

10

a Wiliama J. Seymoura (18/3-1922) - v spojení s prebudením na Azusa Street v Los Angeles, ktoré začalo v apríli 1906.36 Pre pochopenie počiatkov letničného hnutia, a rým aj jeho ďalšieho vývoja, bude vhodné, keď bližšie preskúmame vzájomné vzťahy Parhama a Seymoura. Bude však nex^hnutné prísne zohľadňovať dobu, v ktorej sa uvedené udalosti a vzťahy odohrávali.37 Ch. F. Parham, po svojich štúdiách,38 začal v roku 1893 kazateľskú službu ako pastor v metodisúckej episkopálnej cirkvi.3 ' V tomto období nadobudol presvedčenie, že krst Duchom Svátým je treťou skúsenosťou kresťana nasledujúcou po obrátení a posvätení. V roku 1895, v rámci vtedajšieho pohybu smerom ku nezávislým zborom, odchádza z merodistickej cirkvi a pokračuje v službe v rámci voľného združenia zborov hnutia svätosti. Nasledujúci rok sa ože­ nil40 a v roku 1898 spolu s manželkou otvorili v Topeke, v štáte Kansas „Bethel Healing H om e“, kde sa venovali službe chorým a bezdomovcem, ktorým okrem prejavu kresťanskej lásky a modlitieb poskytovali aj ubytovanie a vyučovanie vo viere.41 V tomto období začal Parham vy dávať dvojmesačník Apostolic Faith, časopis s posväteneckým duchovném profilom. Prelomovým v Parhamovom živote a službe bol rok 1900. Horlil po Bohu, po šírení sa Bo žieho kráľovstva a zároveň chcel vo svojom živote i službe vidieť reálne sa prejavujúcu Božiu moc. Z Topeky sa vybral na sever a severozápad do známych stredísk hnutia svätosti a do bib­ lických škôl, kde chcel vnímať, čo Boh koná v živote a cez službu iných.42 Podnet} 7, ktoré získal.

’6 Prebudenie na Azusa Stred komplexne opisuje Cecil M. Robeck, Jr. vo svojom príspevku „Azusa Street Revival", ktorý' je zverejnený v DPCM. Por. DPCM, s. 31-36 Ak by sme nezohľadňovali túto skutočnosť, pôsobili by poznámky niektorých bádateľov zavádzajúco. Parham je totiž opisovaný ako sympatizant Ku Klux Klanu, ako sionista... Por. HOLLENWEGER, W. J. (1997), s. 19-22. Pre zmiernenie súdov je zaujímavé si niekedy vypočuť poznámky aj vážených pracovníkov cirkvi, keď reflektujú rómske a podobné pálčivé problémy. ,c V roku 1890 nastúpil na teologické štúdiá na Southwest Kansas College, kde sa počas troch rokov, napriek silnej túžbe isť kázať, venoval teológii hnutia svätosti. Po prekonaní ťažkej reumatickej horúčky sa nanovo zasvätil službe, a naviac nadobudol silne presvedčenie o Božom uzdravení, ktoré výrazne ovplyvnilo jeho hudúcu službu Por. DPCM. s 660-661. ■° Z nietodizmu si osvojil ich učenie o úplnom posvätení ako druhom diele milosti. Toto posvätenie prežil a kázal. V deväťdesiatych rokoch sa dosial do kontaktu s radikálnejším krídlom hnutia svätosti a po intenzívnom biblickom štúdiu dospel k učeniu o uzdravení skrze vieru, ktoré bolo založené na viere v Kristovo dokonané vykupiteľské dielo. Per. SYNAN, V. (1997), s. 89. ’" Oženil sa so Sarah Thistlethwaite, pôvodom kvakerkou. Vplyvy tohto hnutia je možné neskôr pozorovať na Parha­ movom prístupe ku službe. 4 ; Por. SYNAN, V. (1997), s. 90; DPCM. s. 660. 4? V tomto období navštívil: Johna A. Dowieho ( 1847-1907) a viaceré biblické školy Malonovu školu v Cincinati. v Bostone školu A. J. Gordona, v Durham© školu Franka Sanforda. J. A. Dowie bol evanjelista, ktorého služba v Chicagu bola doprevádzaná službou uzdravovania chorých. Dowie svojich nasledovníkov zorganizoval do Christian Catholic Church. Založil tiež mesto Zion. ktoré sa nachádza 40 míľ severne od Chicaga a malo slúžiť ako stredisko pre

ho viedli ku presvedčeniu, že kvôli blízkemu Kristovmu návratu a blížiacemu sa duchovnému oživeniu je potrebne pripravovať pracovníkov, ktorí by boli vystrojení pre misiu. Krst Duchom Svätým a xenolália43 sa mu javili kľúčom ku úspešnej misu. Po návrate domov otvoril, spolu s maželkou Sárou a švagrinou Lilian, známu školu „Bethel Bible College“ vT opeke,” ktorá sa stala svetoznámou v súvislosti so zmieneným spojením krstu v Duchu Svätom s hovorením ja zykini. čo sa pre mnohé turíčne cirkvi stalo normatívnym pri posudzovaní jeho prijatia.45 Vyučovanie v novozriadenej Škole zahŕňalo štúdium Písma, tematické vyučovanie, modlitby a praktickú službu. Parham viedol študentov ku samostatnému štúdiu ohľadom krstu v Duchu Svätom. Ich úlohou bolo zistiť, čo je normatívnym znakom prijatia krstu. Studenú na základe knihy Skutkov apoštolov dospeli k záveru, že je to hovorenie jazykmi. N a základe toho Agnes Ozmanová (1870 1937), kazateľka hnutia svätosti, v pamätnú noc z 31. decembra 1900 na 1. január 1901 požiadala Parhama, aby sa za ňu modlil so vkladaním rúk, aby mohla prijať krst v Duchu Svätom doprevádzaný hovorením jazykov. Výsledkom spoločných modlitieb bol krst v Duchu Svätoni, ktorý sa prejavil rak zostúpením Božej moci, ako aj hovorením v jazyku, ktorý bol identifikovaný ako čínština.46 Táto udalosť sa všeobecne považuje za počiatok moderného turíčneho hnutia. V priebehu nasledujúcich dní prežila turíčnu skúsenosť aj väčšina študentov vrátane Parhama.47 Parham v dôsledku tejto skúsenosti, i svojho predchádzajúceho presvedče­ nia, začal učiť, že misionári sa viac nemusia učiť cudzie jazyky, potrebujú prežiť krst Svätým Duchom a môžu ísť kázať v domorodých jazykoch do celého sveta.48 Parham roku 1901 zatvo­ ril školu v Topeke a nasledujúce štyri roky kázal a viedol prebudenccké zhromaždenia vo viace­ rých štátoch USA. misiu sveta. Pobyt u Dowieho prehĺbil jeho postoj ku svetovej misii a počas pobytu u Stanforda počul o xenolálii Por. HYATT. E. L. (1996), s. 147; DPCM, s. 660; SYN AN, V. (1997), s. 90. A! Xenolália - nadprirodzená schopnosť hovoriť súčasným jazy kom. ktorý sa človek neučil. i4 V škole študovalo štyridsať študentov, väčšinou už pôsobiacich v duchovnej službe, ktorých záujmom bolo prehĺbiť svoje znalosti a duchovný život. 1 ' Parham sa takto stal „otcom“ letničného učenia, ktoré vyznáva väčšina letničných, najmä tie. ktoré sú prepojené na Assemblies of God. ktoré tvrdí, že hovorenie jazykmi je nevyhnutným počiatočným dôkazom krstu v Duchu Svätom. Por. Assembles of God Who We Are and Whaf We Believe Springfield: Gospel Publishing House 1987, s. 18-19. 4! V dôsledku tejto mocnej skúsenosti Ozmanová tri dni nebola schopná hovoriť anglicky a keď sa s ňou chceli doho­ voriť písomne, pisala čínskym písmom. Por.SYNAN, V. (1997), s. 91. 1 Synan uvádza, že počas stretnutí, ktoré nasledovali, študenti hovorili v 21 známych jazykoch, vrátane francúzštiny, nemčiny, švédčiny, češtiny, čínštiny, japončiny, maďarčiny, bulharčiny, ruštiny, taliančiny. španielčiny a nórčiny. Parham potvrdil reportérovi Kansas Cíly Times, že študenti predtým neovládali tieto jazyky a že menované jazyky boli identifikované poslucháčmi, ktorí týmito jazykmi hovorili. Por. SYNAN, V. (1997), s. 92. :s Iba niektorí letniční vodcovia akceptovali tento názor, hoci Parham bol o ňom presvedčený až do svojej smrti. Názor končil fiaskom, keď A. G. Garr s manželkou odišli na misiu do Indie, aby v zmysle tohto názoru konali službu. Po totálnom neúspechu pokračovali tradičným spôsobom v misii v Hong Kongu. Por. SYNAN. V. (1997), s. 92. 101-102. 12

Dalšími významnými míľnikmi v Parhamovej službe je založenie Biblickej školy v Houstonc v lexasc,4 ' jeho pôsobenie v Zion C ity / 1 v Los Angeles a napokon záverečná služba z Baxter Springs v Kansas. Parhamova práca bola napriek ťažkostiam úspešná. Vyústila do prebudenia, ktoré bolo síce v tieni prebudenia na Azusa Street, ale svojím dopadom zasiahlo iný okruh zborov a ľudí.51 William ]osepb Seymour (1870-1922), sa narodil v afroamerikej baptistickej rodine. Ako dvad­ saťpäťročný migroval za prácou do Indianapolisu.52 Počas svojho pobytu v meste navštevoval černošský metodistický episkopálny zbor. V rokoch 1900 až 1902 žil v Cincinnati v Ohiu, kde sa dostal do kontaktu s hnutím svätosti.53 Keď sa v roku 1903 vrátil spať do Houstonu, začal na vštevovať zbor hnutia svätosti, v ktorom bola pastorom Lucy Farrowová. Keď v roku 1905 od­ išla do Kansas, Seymour bol požiadaný, aby prevzal vedenie zboru. Stal sa síce pastorom zboru, ale jeho srdce horelo po hlbšom poznaní Písma a teológie. Keď v decembri 1905 Parham otvoril školu, rozhodol sa aj napriek južanským segregačným zákonom požiadať o pojatie na štúdium Božou prozreteľnosťou Parham našiel riešenie a Seymour mohol počúvať prednášky z vedľajšej

- ’ Začiatkom roku 1905 prišiel do Texasu a v okolí Houstonu založil niekoľko zborov Apostolic Faith Movement \ decembri 1905 na požiadanie priateľov otvoril v Houstone školu pre misijných pracovníkov, ktorú nazval „The Bible Training School”. Do školy sa ihneď zapísalo dvadsaťpäť študentov, spomedzi ktorých sa stal najslávnejším pastor miestneho černošského zboru hnutia svätosti William Joseph Seymour, apoštol neskoršieho prebudenia na Azu­ sa Street. V máji až októbri 1906 pôsobil v Zion City neďaleko Chicaga, kam ho pozvali stúpenci Johna A. Dôwieho, aby ich oboznámil s turičným učením. Pobyt v Zion bol kontroverzný kvôli útokom zo strany Dowieho pobočníka Wilbura G. Volivu. Z Volivu, ktorého osobné záujmy postavili proti Parhamovi. sa napokon vy kľul úhlavný nepriateľ, ktorý sa všemožne snažil ničiť jeho reputáciu a prácu. Por. DPCM, s. 661. Cieľom Parhamovej činnosti v Zion bolo posilniť misijné zameranie obyvateľov, aby bolo možné pokračovať v misijných zámeroch J. A. Dowieho. Napriek protiven­ stvám tam založil niekoľko zborov a zriadil školu pre tréning misionárov, spomedzi ktorých viacerí zohrali významnú úlohu tak v misii, ako aj pri formovaní letničnej denominácic Assemblies of God. Podrobnejšie sa uvedeným obdobím zaobera Hyan. Por HYATT, Ľ. L. (1996). s. 159-166. s| Prebudenie na Azusa Street zasiahlo predovšetkým ľudí z hnutia svätosti, prebudenie v Zion City zbory z Christian Catholic Church, ktoré boh vzhľadom na Dowieho pôvod z Austrálie a jeho medzinárodnú službu rozšírené v mnohých krajinách sveta. Por. CHAPPEL. Paul G. (1983) „The Divine Healing Movement in Amerika", dizertačná práca, in: HYATT, E. L. (1996), s. 166. Počas pobytu v meste ochorel na ovčie kiahne, v dôsledku čoho oslepol na ľavé oko. Počas choroby prežil povolanie kázať evanjelium. Por. DPCM, s. 780. Počas pobytu v Cincinnati navštevoval vyučovania Martina W Knappa v jeho God's Bible School. Stal sa taktiež členom miestneho zboru Church of God. ktorý mal svoje ústredie v Anderson. Indiana. Zbor odmietol viesť evidenciu členov a bol otvorený pre ľudí všetkých rás Vo svojom vyučovaní kládol dôraz na učenie, že pred parúziou pride veľké vyliatie Ducha Svätého. Tu bol ordinovaný za kazateľa. Por 9?; DPCM. s. 780. 13

miestnosti cez pootvorené dvere.54 Po dobu niekoľko mesiacov bol vyučovaný letničnej teológii.55 Seymour bol roku 1906 pozvaný do Los Angeles, aby sa stal pastorom malého zboru hnutia svätosti.56 Pozvanie prijal a s Parhamovou finančnou podporou sa vydal na cestu. Vo februári 1906 kázal v Los Angeles svoju p n ú kázeň na text zo Sk 2, 4. Keďže v kázni tvrdil, že hovorenie jazykmi je dôkazom krstu Duchom Svätým, vedenie zboru ho odmietlo a zamklo pred ním dve­ re. Seymoura, ktorý nemal v meste nikoho, napokon ubytoval vo svojom dome na 214 Bonnie Brea Street Richard Asbcry. Nasledujúce dni zotrvával Seymour na modlitbách. Kvôli záujmu o jeho učenie Asbety umožnil konať vo svojom dome zhromaždenia. 9. apríla 1906 Seymour a siedmi ďalší prijali krst Duchom, ktorý bol doprcvádzaný hovorením v jazykoch. Udalosť vyvo­ lala rozruch v meste a dom sa naplnil natoľko, že Seymour napokon kázal ľuďom zhromažde­ ným v dome i pred domom z verandy domu. Keď sa veranda v dôsledku preťaženia zrútila, b o ­ lo zrejmé, že je nutné nájsť nové priestory' na zhromažďovanie. Napokon

našli

nepoužívanú

modlitebňu

africkej

metodistické)

episkopálnej

cirkvi

v obchodnej oblasti, v centre mesta na Azusa Street, v ktorej mohli bez problémov pokračovať v zhromaždeniach celých dvadsaťštyri hodín denne. Pive zhromaždenie v nových priestoroch sa konalo 14. apríla 1906. Seymour kládol veľký dôraz na modlitby a na spontánnosť prejavov Du cha.57 Božie pôsobenie pokračovalo mocným spôsobom aj v nových priestoroch. Ľudia pod vplyvom Božej moci padali na zem, prejavovali sa krsty Duchom Svätým, hovorenie jazykmi, proroctvá, videnia a iné prejavy, čo vyvolalo veľkú publicitu tak v sekulárnych, ako aj cirkevných

' Rasová diskriminácia bola v tej dobe vážnym problémom. V čase Seymourovcj dospelosti bolo v USA /lynčova­ ných 3436 ľudí, čo vychádza na dvoch týždenne. Takto napäté vzťahy poskytujú úplne iný pohľad na postoj ku Seymourovi i na hodnotenie prebudenia v Los Angeles, Por. HOLLENWEGER, W. J. (1997). s. 20. s Podstata učenia letničnej teológie spočívala v poukazovaní na ..tretiu skúsenosť“ , ktorá na rozdiel od hnutia svätosti nestotožňovala posvätenie s krstom v Duchu Svätom a oddeľovala ho od posvätenia. Posvätenie očisťovalo veriaceho, kým krst v Duchu Svätom prinášal zmocnenie ku službe. Za jediný biblický dôkaz krstu bolo považované hovorenie jazykmi. Por. SYN AN, V. (1997), s. 93-94. ’’ Tento Černošský zbor vznikol v dôsledku toho, že niektorí z Členov baptistického zboru začali vyznávať skúsenosť posvätenia, za čo boli vylúčení. Pripojili sa ku juhokalifomskej asociácii svätosti. Pastorom zboru sa stala Júlia llatchinsová. Por. SYN AN , V. (1997). s. 94-95. Podrobne sa udalosťami na Azusa Street zaoberá V. Synan. Píše: „M uži i ženy nadšene pokrikovali, tancovali, upa­ dali do tranzu, hovorili a spievali v jazykoch, ktoré boli interpretované v angličtine. Podľa skutočne kvakerskej tradí­ cie. kto bol pohnutý Duchom’, tak kázal či spieval. Zhromaždenia nemali žiadnu predpísanú formu, bol tam priestor pre náboženské nadšenie. Uprostred tohto všetkého bol Seymour, ktorý- nekázal často, väčšinou sa m odlil a povzbu­ dzoval hľadajúcich...“ Por. SYNAN, V. (1997). s. 98-99.

14

médiách.5* Publicita podnietila veľký záujem verejnosti. D o mesta sa hrnuli ľudia tak z rôznych kútov krajiny, ako aj zo zahraničia.5*59 Prebudenie naberalo na intenzite, v ktorej pokračovalo po dobu niekoľkých rokov.60 Zhro­ maždenia na Azusa Street sa konali trikrát denne, sedem dní v týždni. Ľudia sa počas zhromaž­ dení kajali, prežívali spásu, posvätenie, krst v Duchu Svätom a uzdravenie. Misijný dom na Azu­ sa Street bol v tom to období otvorený bez prestania. Keď sa práve nekonali bohoslužby, pre biehali modlitby. Mimoriadnou črtou prebudenia, nad ktorou žasli sekulárne i cirkevné kruhy, bolo prekonanie spoločenských a rasových bariér. Bieli, čierni, farební, dokonca i Židia spoločne bok po boku navštevovali bohoslužby.61 V lete 1906 sa však do prebudenia začali vkrádať aj nezdravé javy.62 Seymour sa obrátil s prosbou o pomoc na svojho učiteľa Parhama. Žiadal ho o radu, ako eliminovať problémy a naliehavo ho prosil, aby prišiel do Los Angeles a prevzal dohľad nad prebudením

63

Parham

kvôli pozvaniu do Zion City nemohol prísť okamžite, ale povzbudil Sevmoura, aby pokračoval v zhromaždeniach a sľúbil, že príde ihneď, ako to len bude možné.64 Parham napokon prišiel v októbn 1906. Znepokojený viacerými prejavmi sa pokúšal v niekoľkých kázniach i rozhovoroch s vedením zboru65 uviesť záležitosti na podľa neho správ-

5S

V. Synan uvádza reakciu Los Angeles Times, ktoré vo svojich správach na prvej strane novin zdôrazňovali „divoké scény“ novej „sekty fanatikov“. Seymoura opisovali ako „starého farebného cxorcistu”. ktorý svojím nehybným okom hypnotizoval neveriacich Nebolo im po chuti ani to. že medzi veriacimi padli rasové bariéry. Z náboženských perio­ dík sa o prebudenie zaujímali najmä reportéri z novin The Way o f Faith. Písali, že ..do l.os Angeles, do amerického Jeruzalema prišli ľurí'ce“. Pre zabezpečenie kontaktu so záujemcami o prebudenie Seymour začal vydávať bezplatné noviny The Apostolic Faith. Por. SYNAN, V, (1997), s. 97-99. 59 Najväčší záujem o prebudenie mali ľudia zx> zborov hnutia svätosti. Viacerí uvádzajú, že prebudenie trvalo tri a pol roka, od roka 1906 do 1909. Podľa C. M. Robecka, Jr. je správnejšie prebudenie datovať až do apríla - mája 1913, keď sa konalo posledné zborom sponzorované táborové zhromaždenie v Arroyo Seco, medzi Pasadenou a Los Angeles. Por. DPCMt s. 31. 61 Viacerí bádatelia prebudenia. Bartieman, Frodsham, Ewart konštatovali, že „deliaca čiara medzi rasami bola zmytá Kristovou krvou“ Por SYNAN, V. (1997), s. 99. 6ľ Zhromaždenia vzbudili pozornosť a záujem aj v špiritistických a okultných kruhoch, ktorých bolo v meste veľmi veľa. Počas zhromaždení sa začali prejavovať rôzne médiá, ktoré začali narúšať bohoslužby. Por. SYNAN, V. (1997). s. 100. 63 Svoje znepokojenie vyjadrili Parhamovi aj iní. Pohoršovalo ich, že na zhromaždeniach sa prejavovali veci bežné vo farebných zhromaždeniach a nadovšetko ich pohoršovalo, že „bieli imitujú južanský černošský naturel a ešte to prehlasujú za dielo Ducha“. Por. SYNAN, V. (1997), s. 100-101. ~ Seymour sa pokúsil vyvážiť neúmerne kladený dôraz na jazyky a nekontrolovateľné prejavy ľudí počas stretnutí, ale bez väčšieho úspechu. Vedenie zboru pozostávalo z troch mužov a siedmich žien. Päť žien a dvaja muži boli bieli, ostatní boli černosi. Por. HYATT, Ľ. L (1996). s. 157-158. Cecil M. Robeck, Jr. uvádza ako vedúcich zboru siedmich mužov a päť žien. Muži: 15

mi mieni. Keď boli vedením zboru jeho názory odmietnuté a bol požiadaný, aby opustil zbor, odišiel s výhradami, ktoré si voči tomuto zboru uchoval po celý život. Parham i Seymour, pokračovali v službe až do svojej smrti.06 Obaja zostali verní učeniu, že krst Duchom Svätým je tretím dielom milosti a že je potvrdený hovorením v jazykoch. Napriek tomu, že už za ich života sa turíčne hnutie formovalo a vyvíjalo aj nezávisle od nich a bez nich, ich miesto v modernom letničnom hnutí je neodškriepiteľné.

1.3 Rozšírenie sa turíčneho hnutia Ixľtničné hnutie sa po roku 1906 šírilo ako požiar. Dialo sa to v dôsledku osobnej účasti pas torov a vodcov cirkví na zhromaždeniach na Azusa Street, a to nielen z USA,67 ale aj z celého sveta.6* V. Syn an píše: Počas tri a pol roka, čo trvalo prebudenie na Azusa Street, návštevníci zo všetkých kútov krajiny písali správy, ktoré boh čítané najmä ľuďmi z hnutia svätosti v USA. Správy sa taktiež šírili do Európy... odkiaľ stovky kazateľov cestovali do l o s Angeles, aby sa presvedčili, čo sa tam deje. Väčšina z nich bola presved­ čená, že to, čo videli a prežili bolo pravé a niesli si domov, do svojich zborov, prežitie svojich Letníc s prejavom hovorenia jazykov. Mnohí, ktorí sa vrátili domov, založili turíčne dcnominácie.69

Nepriamo sa leiniČná zvesť šírila prostredníctvom osobných svedectiev účastníkov týchto stret­ nutí alebo svedectiev periodika Apostolic Faith, ktoré malo v tom čase päťdesiat tisíc predplatite­ ľov .

černosi - W. J. Seymour, R. Asberry, J. Alexander, belosi L. Osterberg, G. 1. Bcrg, G. Cook a R. J. Scott. Ženy: čer­ nošky - J. E. Mooreová. L. Farrowová a O. Wileyová, belošky C. E. Luntová a ľ. Crawfordová. Por. DPCM. s. 34. '■Seymour zomrel 28. septembra 1922, Parham zomrel v roku 1929. Je iróniou, žc obaja velikáni končili svoj život v mnohom zármutku a bolesti. Seymour zomiera zronený nepochopením u stratou svojich priateľov a spolupracovní­ kov - Parhama, F. Crawfordovej a \V. H. Durhama. Parham zranený útokmi a obvineniami, najmä zo strany W. Volivu. Por. DPCM. s. 661 a 781; SYN AN. V. (1997). s. 106. Medzi návštevníkmi boli okrem iných William H. Durham a John C. Sinclair, ktorí zaniesli letničně posolstvo do Chicaga, G. B. Cashwell, ktorý šíril posolstvo v zboroch hnutia svätosti na juhovýchode USA a C. H. Mason, ktorý zaniesol zvesť do Church of God in Christ, najväčšej černošskej denominácie s ústredím v Memphis. Tennessee Por. DPCM. s. 781. ' Spomedzi tých, ktorí boli priamo ovplyvnení zhromaždeniami na Azusa Street by sme mohli menovať napríklad T. B. Barratta z Nórska. C. H. Battersbyho a C. Polhilla z Anglicka, ľ Ramabaia z Indie, A. H. Argua a R. E. McAlistera z Kanady. Por. DPCM, s. 781. 6I> Por. SYN AN. V. (1997). s. 103. 16

V priebehu nasledujúcich rokov sa vytvárali v rámci USA i vo svete letničně denominácie.' ktoré po svojom ustanovení usilovali o aktívne šírenie letničnej zvesti tak doma, ako aj v zahraničí.71 Slovník letničneho a charizmatického hnutia (DPCM) uvádza, že „prakticky každé rané letničně hnutie vo svete môže priamo alebo nepriamo odvodzovať svoje korene od prebudenia na Azusa Street“. '

2. Dejiny letničneho hnutia v Cechách a na Slovensku Keďže Československo bolo spoločnou vlasťou Čechov a Slovákov a na jeho území žijúcich národnosti, javí sa ako zrozumiteľné, najmä pre vonkajšieho pozorovateľa, zaoberať sa Ictničným hnutím na tomto historickom území v rámci jednej práce. Písať o histórii letničneho hnutia v jednej práci je však obtiažne, a to z niekoľkých dôvodov: (1) Letničně hnutie začalo písať svoje dejiny už pred vznikom Československa.

3

(2) Česko i Sloven­

sko sa rozvíjali v rámci Rakúsko-Uhorska v iných štátnych útvaroch - Česko v rámci Rakúska, Slovensko v rámci Uhorska. Obidve krajiny mali odlišný historický i náboženský kontext a vlastnú dynamiku duchovného života. ” (3) Letničně posolstvo prišlo do týchto krajín z rôznych zdrojov a krajiny sa v ranom štádiu vzájomne výraznejšie neovplyvnili. (4) Aj neskôr, v sedemdesiatych rokoch, kvôli námietkam štátnej správy', napriek úsiliu letničných hnutí z oboch strán, nebolo umožnené vytvoriť organizačne jednotnú letničnú cirkev s celoštátnou pôsobnosťou.

F. A. Sullivan s odvolaním sa na V. Synana člení novovzniknuté denominácie do troch základných skupín: (1) Let­ ničně spoločenstvá svätosti, ktoré zachovávali učenie o úplnom posvätení a krst Duchom Svätým považujú za tretiu skúsenosť. (2) Spoločenstvá, ktoré stotožňujú krst Duchom Svätým s druhou skúsenosťou. (3) Spoločenstvá popiera­ júce trojičnú náuku. Por. SULLIVAN, F. A. (1998), s. 58. Podrobneišiu sa vytváraním letničných denominácii a šírením letničnej zvesti zaoberá W. .1. Hollenweger, DPCM a mé publikácie. Por. HOLLENWEGER, W. J. (1976. 1997); DPCM (1989) Por. DPCM ( 1989), s. 781. V tejto súvislosti ju potrebné rozlišovať medzi prežitím skúsenosti krstu Duchom Svä­ tým. ktorý prežili jednotlivci i skupiny vo viacerých krajinách sveta, a to bez akéhokoľvek prepojenia na USA alebo znalosti o udalostiach na Azusa Street. Zaujímavá je v tejto súvislosti informácia Jána Kaletu v jeho článku o Cirkvi bratrskej na Tčšinsku, v ktorej piše o prebudení v rokoch 1904-1906 medzi baníkmi a lesnými robotníkmi v okolí Suché, Hrádku a l ýry. Súčasťou tohto prebudenia boli aj krsty v Duchu Svätom doprevádzané hovorením jazykmi. Por. KALETA. J. a kol "Církev bratrská na Tešínsku“, in. Sto léi v službě evangelia Praha: Jubilejní sborník Církve bratrské, 1981 ; Rozpadom Rakúsko-Uhorska po pnej svetovej vojne vzniklo viacero nových štátov. Československo vzniklo 28 októbra 1918 ako spoločný štát Čechov a Slovákov na základe dohôd z Clevelandu (22. októbra 1915) a Pittsburgu (30. mája 1918). Už počas šírenia reformácie, ale najmä v období protireformácie, holo možné vnímať rozdielny prístup ku protestan­ tom. Náboženská tolerancia v Uhorsku, hoci aj v rámci tzv. „trpeného náboženstva", bola podstatne vyššia ako v Rakúsku, čo pretrvalo až po súčasnosť. Por. ŠP1RKO, J. Cirkevné dejiny I., II. Turčiansky sv. Martin 1943, KVAČALA, J.: Dejiny reformácie na Slovensku. Liptovský Mikuláš 1935; LOUBAL. F.: Reformace a protireformace v Československu Praha 1927; VESELÝ. D.: Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku Bratislava 1998. 17

Vzhľadom na uvedené problémy budeme reflektovať dejiny letničného hnutia na regionálnom princípe pri snahe zdôrazniť predovšetkým to. čo tvorilo predpoklady pre súčasný stav v oboch krajinách a to. čo obe hnutia spája a vytvára predpoklady pre stále užšiu kooperáciu. V tejto časti sa zameriame na počiatky a rozvoj letničného hnutia na území bývalého Českoslo­ venska. a to v samostatnej časti na území dnešnej Českej republiky a v samostatnej časti na územie dnešnej Slovenskej republiky. Vzhľadom na stanovený cieľ práce nebudeme sa detailne zaoberať všetkými udalosťami a osobnosťami, ktoré Boh použil počas dramatických udalostí v dejinách letničného hnutia v oboch republikách.

2.1 Dejiny letničného hnutia v Českej republike

LetniČné hnutie na území dnešnej Českej republiky vzniklo nezávisle od letničného hnutia v zahraničí. Bolo odpoveďou Ducha Svätého na túžbu po posvätenom a plnom kresťanskom živo­ te.' V súčasnosti je reprezentované Apoštolskou cirkvou. Popri nej tu pôsobia aj charizmatické spoločenstvá, a to tak v rámci protestantských cirkví ako aj v rámci katolíckej cirkvi.76 Kolískou letničného hnutia bolo Těšínsko a Praha s jej okolím. Samotné dejiny letničného hnu­ tia v Českej republike môžeme rozdeliť do štyroch období:“ (1) Počiatky Uhorska. (2) Vznik Československa

rozpad Rakúsko-

nástup komunistickej totality. (3) Zápas o registráciu letnič­

ného hnutia. (4) Život a služba po páde totality.

2. 1.1

Počiatky - rozpad Rakúsko-Uhorska

Letničně hnutie v Českej republike má svoje korene v duchovnom prebudení na Sliczku šínsku a v Česku

Te-

v Prahe a okolí a v Orlických horách, ktoré prebiehalo na prelome 19. a 20.

storočia. V tomto období vznikajú nové cirkevné útvary, ktoré mali bezprostredný vplyv na počiarky a ďalší rozvoj hnutia.' ' Por. BUBIK. R.: V moci Ducha svätého-jd ěte! In: Život v Kristu. 1997/2, s. 11; KALETA. J. a kol.: Cirkev bra­ trská na Tešinsku. In: Sto let v službe evangelia. Jubilejní zborník Církve bratrské, Praha 1981, s. 145-146. 6 Charizmatické spoločenstvá vznikli koncom Šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov. Z protestantských charizmatických spoločenstiev spomenieme: Křesťanské společenství s vedúcou osobnosťou Dánom Drápalom. Slovo života s ... Toto členenie sleduje viac chronologickú líniu ako vecnú. Keďže doposiaľ dejiny letničného hnutia v Českej repub­ like komplexne spracované neboli, budeme sa ho v tejto štúdii pridŕžať, 7S Na Tešínsku to bol vznik Spolku rozhodných kresťanov, v Čechách Slobodná evanjelická cirkev česká v Bystrém, Slobodná cirkev reformovaná v Prahe, ale aj Záchranný spolok l abor a pod. 18

2. /. 1.1 Počiatky letn ič nej skúsenosti a práce na Tešinsku V rámci evanjelických zborov vznikali v tomto čase na Tešínsku skupinky veriacich, kloré za­ čali organizovať biblické a modlitebné hodiny. Do tejto situácie duchovného oživenia prišla nová vlna prebudenia, ktorá zasiahla dve rôzne skupiny ľudí - usporiadanú evanjelickú pospolitosť stredných vrstiev a jednoduchých baníkov a robotníkov v kameňolomoch a lesoch. Spočiatku sa obe skupiny pokúšali o spoluprácu, no neskôr medzi nimi došlo k diferenciácii, najmä kvôli roz­ dielnemu chápaniu úlohy darov Ducha Svätého v živote veriaceho a službe cirkvi. Duchovné oživenie sa prejavilo v evanjelickej cirkvi v rokoch 1904 - 1906 pod vplyvom služ­ by farára Kulisza. ktorý bol počas svojej návštevy v USA svedkom prebudenia, kloré zasiahlo aj jeho život. Po návrate domov organizoval v Komorní Lhotce konferencie, ktorých sa zúčastňovali najmä duchovní pracovníci. Účastníci došli k poznaniu, že dobré skutky nikomu nezaisťujú istotu spasenia a že aj oni sú hriešnici, ktorí potrebujú pokánie, odpustenie hriechov a moc k novému životu s Kristom. Po prežití obrátenia a znovuzrodenia svedčili o novom prežití vo svojich zbo­ roch. Súčasne s týmto prebudením prišla vlna moci Ducha Svätého i medzi baníkov v okolí Suché a medzi robotníkov v kameňolomoch a v lesoch v okol i Hrádku a Týry. V dôsledku ťažkej a nebez­ pečnej práce sa u týchto ľudí prejavovala laxnosť a indiferentnosť k duchovným veciam. Ich život hol poznačený svetáctvom, opilstvom, preklínaním a šarvátkami. Zrazu však pod vplyvom Ducha Svätého, bez podielu človeka, začali pociťovať nespokojnosť so svojím doterajším životom. Začali čítať Bibliu a náboženskú literatúru a začali sa vrúcne modliť. Duch Svätý im dal poznať nielen ich hrozný duchovný stav, ale aj biblické východisko z neho. V pre nich nezvyklom plači sa začali kajať, vyznávať svoje hriechy a vierou sa obracať ku Ježišovi. Niektorí z nich pritom prežili krst Duchom Svätým, ktorý bol doprevádzaný hovorením novými jazykmi a prejavmi darov Ducha."

Zaujímavý je postreh Jána Urbana, predsedu Cirkvi bratskej, ktorý hodnotí toto obdobie slovami. „Nové cirkevné útvary vznikajú vtedy, keď sa nájdu v cirkvi úprimní veriaci, ktorí neváhajú opäť zdôrazniť tie dôrazy kresťanskej zvesti, ktoré sa cirkvi na jej pochode dejinami stratili, a ktorí majú odsahu opäť pozdvihnúť niektoré zástavy kresťan­ ského vyznania a kresťanskej zbožnosti, ktoré zostali opustené. Ak sa však takto vzniknutý cirkevný útvar chce ubrá­ niť nebezpečenstvu, že sa stane sektou, musí sa prihlásiť k celej šírke kresťanského svedectva viery.“ Por URBAN. J.: Posto letech. In- Sto let ve službe evangelia, s. 6. Práve o túto skutočnosť šlo aj pri vzniku letničného hnutia, čo však bolo a často ešte je tragicky prehliadané! Letničně hnutie vzniklo na tejto platforme a od druhej polovice 20. storočia frontálne vedie zápas o „celú šírku kresťanského svedectva viery“. Tento zápas obohacuje predovšetkým letničně hnutie, no zároveň mu prináša priaznivcov a priate­ ľov v celej kresťanskej rodine. R. Bubik píše: ..Keď tito ľudia na modlitbách úpenlivo volali k Bohu, zistili zvláštnu vec, niektorí z. nich sa začali modliť nejakou divnou rečou, ktorej nerozumeli ani ini. ani samotni modlitebnici Pozri BI BIK, R.(1997-2), s. 11. 19

V dôsledku ich znovuzrodenia došlo u viacerých ku okamžitej zmene života, čo vyvolalo veľký rozruch v rodine i v okolí. Keď sa obe skupiny o sebe dozvedeli, začali sa vzájomne navštevovať a vzájomne si slúžiť. Postupom času však došlo medzi týmito veriacimi ku diferenciácii. Skupina z evanjelickej cirkvi, ktorej šlo viac o vnútrocirkevnú prácu, nemala dostatok pochopenia pre skúsenosti, ktoré prežili ti druhí pod bezprostredným pôsobením Ducha Svätého. Ich dôraz na osobné prijatie Ducha Svätého a dôležitosť jeho darov pre duchovný rast jednotlivcov a zborov a niektoré prejavy sa im zdalo extrémne. Okolo roku 1908 predstavitelia evanjelickej cirkvi pozvali na konzultáciu ohľadom „jazykové­ ho hnutia“ na Tešínsku nemeckého teológa, dr. Urbana, ktorý kvôli skúsenostiam z Nemecka zau­ jal k letničnému hnutiu záporný postoj.s Aj v dôsledku toho došlo aj ku rozchodu týchto dvoch prebudeneckých skupín. Prvá skupina sa rozhodla zostať v spojení s evanjelickou cirkvou, druhá skupina však nevidela možnosť ďalšieho rozvoja v rámci tejto cirkvi, a preto začala organizovať svoj život v rámci Spolku rozhodných kresťanov (Zwiazek dla stanowczego chrzescijanstwa), kto­ rý bol zaregistrovaný v roku 1910. Sídlom spolku bol Tešín (1910). neskôr Nebory (1910-1912) a napokon Dolný Žukov (1 9 1 2 - 1951)/ V Spolku nepôsobili formálne vzdelaní teológovia a kazatelia, ale jednoduchí bratia zo zboru, v ktorých službe sa však zjavne prejavovala moc Ducha Svätého. " Poslucháči boli vedení k obráteniu, znovuzrodeniu a k posvätenému životu. Kládol sa dôraz na poslanie Ducha Svätého a jeho darov, ktoré sa popri kázaní prejavovali aj na bohoslužbách?’ čo kvôli nedostatku skúseností V Nemecku po počiatočnej otvorenosti pre pôsobenie Ducha Svätého dochádza ku protiletničnej reakcii, ktorá na­ pokon vyústila do prijatia tzv. „Berlínskej deklarácie“, z 15 septembra 1909. ktorú podpísalo 56 farárov, kazateľov a vedúcich zborov. Táto deklarácia označila letničně hnutie „zhubné hnutie“ a odsúdila ho. Por. EDEL, Eugen: Hoj o letničně hnutie In: Život v Kristu 1997/3. s. 14-16; Dr. Urban stotožnil české .jazykové hnutie“ s nemeckým a prehlásil, že „to nie je nič nové, tento problém my v Nemecku už máme tiež. Títo ľudia asi čítali literatúru od pastora Paula. Edela a ďalších a boli infikovaní“. Z dnes dostupných materiálov je však zrejmé, žc českí letniční bratia o pastorovi Paulovi a ďalších v tom čase nevedeli Dozvedeli sa o nich až neskôr a nadviazali s nimi kontakty. Por. BUBIK, R. (1997/2), s. 11. Ohľadom „Berlínskej deklarácie“ pozri P. D. Hocken: „Berlin Declaration“. In: Dictiona­ ry- o f Pentecostal and Charismatic Movements, (1998), s. 55. Porovnaj: KALETA, J. a koi , s. 145-146; 1IUDEC, J. a PALA, T.: č'estou pravdy a lásky Ostrava 1998, s. 164-168. KLABEČKOVÁ, K.: Histone letničního hnuti v Českých zemích. Absolventská práca VOŠMT, Kolín 1998, s. 6. Spolok mal za cieľ; duchovnu obrodu človeka, spoločné úsilie rozhodne nasledovať Ježiša Krista, praktizovanie vzá­ jomnej lásky i voči blížnym, praktizovanie hmotnej i duchovnej pomoci morálne padlým a ošetrovanie nemocných. Pre dosahovanie tohto cieľa zriaďovali modlitebne, organizovali čítanie Biblie a spoločne modlitby, vydávali a rozši­ rovali náboženskú literatúru a zabezpečovali predaj Biblii. Por. Stanovy Spolku t. roku 1923, §§ 1-2. 8 : Pozri: KAI.ETA, s. 147. Rudolf Bubik uvádza z tohto obdobia nadprirodzené uzdravenie, vlastne vzkriesenie sestry Žvakové. v dôsledku čoho došlo k rastu zboru. Pozri: BUBIK, R.: O historii církve. In: Život v Kristu 1997/3, s. 9-10. Jeden z nich bol aj brat Wojnar st., jeden z prvých priekopníkov prebudeneckej práce a pokrstených v Duchu Svätom, ktorý neskôr, keď začali spory u orientáciu prebudeneckej práce vo vnútri evanjelickej cirkvi, odcestoval a pôsobil ako misionár. Pozri: KLABEČKOVÁ, s. 7. s Šlo najmä o proroctvá, slovo múdrosti, videnia, modlitby v jazykoch i bez výkladu rôzne napomenutia. Pozri KALETA. s. 147. 20

vyvolávalo aj napätia, ktoré riešili aj s pomocou bratov 7 Nemecka.114 Napokon bol vymedzený spôsob pre používanie darov v rámci bohoslužieb. Verejne hovoriť jazykmi mohol len ten, kto mal aj výklad, sny, videnia a proroctvá boli rozsudzované staršími. Život a práca spolku prebiehala pod vedením brata Kajfosza z Nebor. Sľubne sa rozrastala, ale neskôr, počas prvej svetovej vojny, prechádzala aj cez krízy. V roku 1916 sa rozhodovalo o roz­ pustení .Spolku rozhodných kresťanov*■a o návrate do misijného spolku evanjelickej cirkvi. Nako­ niec členské zhromaždenie tento zámer neschválilo, v dôsledku čoho bral Kajfosz opustil spolok. Spolok síce zostal bez vodcu, ale s pomocou Ducha Svätého sa nielen stmelil, ale aj pokračoval vo svojej práci?“ Krst Duchom Svätým však v tomto období nebol niečím bežným, čo by v zmysle Písma Sväté­ ho prežíval každý veriaci. Spôsoboval to názor, ktorý pretrvával až do začiatku šesťdesiatych ro­ kov, že krst Duchom Svätým a hovorenie jazykmi je Božia odmena tým. ktorí skutočne vedú povR? svaleny• zívol.'

2.1.1.2 Počiatky letniČnej skúsenosti a práce v Čechách

V rokoch 1907-1908 prenikajú z Nemecka do Prahy správy o letničnom prebudení. V zbore Slobodnej reformovanej cirkvi v Prahe na Soukenické ul. 15 táto správa zaujala najmä tých, ktorí sa horlivo modlili za prebudenie. Povstala túžba po krste Duchom Svätým a jeho daroch. Viacerí prežili krst, pri ktorom sa vyskytovali aj prejavy moci a dary Ducha, najmä dar jazykov 00 a proroctvo. V zbore nastal rozruch, ale aj napätia, ktoré vyústili dojednania medzi staršovstvem a skupinou okolo bratov Sokolových. Nakoniec 15. mája 1908 zo zboru vystúpilo 19 členov. Títo sa spolu s ďalšími rodinnými príslušníkmi schádzali po domoch a neskôr založili „Záchranný spo­ lok Tábor“, ktorý mal sídlo najprv na Betlémské a neskôr na Myslíkovč ul. 16? Kazateľom tohto

84

Konzultácie prebiehali aj s Jonathanom Paulom, pastorom z Briegu, ktorý kládol dôraz na posvätený život a s inými bratmi z Nemecka, ktorí „poskytli cenné rady“. Pozri: KALETA, s. 147. : Jasnú profiláciu Spolku rozhodných kresťanov ako letničného spolku uvádza vo svojom článku biskup Apoštolskej cirkvi v ČR Rudolf Bubik. Porovnaj: BUBIK, R. (1997/3), s. 9. Pozri: KLABEČKOVÁ, s. 6. ■" Por. KLABEČKOVÁ, s. 8. " Por. MICHAL. J.: Teologický obraz Svobodně církve reformované do roku 1919 In: Sto let v službe evangelia, s. 91-92; KOCÚR. P. P : Stručná historie sboru Apoštolské církve v Praze. In: Život v Kristu 1997/3, s. 8. v Por. KOŠŤÁL. M.: Probuzeni v druhé polovine 19 století a Svobodná cirkev reformovaná 1880-1919 In Sto let v službe evangelia, s. 35.

zboru sa stal brat Novák a po jeho odchode do Austrálie ľrantišek Sokol. ' Modlitebňa na Myslíkovč neskôr slúžila aj ako misijné stredisko*9*1 a ústredie pre české zbory.92

2.1.2

Vznik Československa - nástup komunistickej totality

Rok 191X odštartoval veľké zmeny aj v náboženskej oblasti. Najednej strane urýchlil procesy, ktoré prebiehali už pred rozpadom Rakúsko-Uhorska, na druhej strane vytvoril predpoklady a právny rámec pre usporiadanie novo vytvárajúcich sa vzťahov v duchovnej a cirkevnej oblasti. 17.-18. decembra 1918 došlo k spojeniu dvoch hlavných protestantských cirkví: Evanjelickej cirkvi a. v. s Reformovanou cirkvou. Vytvorili jednu Českobratskú cirkev evanjelickú.9 ’ Zjednocovací proces zasiahol aj Slobodnú reformovanú cirkev. Mala záujem o vytvorenie jed­ nej cirkvi, ktorá by združovala biblicky veriacich kresťanov a ktorá by zároveň bola pokračovateľ­ kou starej Jednoty bratskej. Tieto snahy po počiatočných sľubných jednaniach napokon zlyhali. 29. mája 1919 Slobodná reformovaná cirkev prijala nové meno Jednota českobratrská/4 Rok 1920 bol rokom reakcie proti katolíckej cirkvi, v dôsledku čoho v hnutí ..Preč od Ríma“ z katolíckej cirkvi odišli statisíce veriacich, z ktorých vyše pol milióna vstúpilo do novovytvorenej Československej cirkvi.9 ' 90

Por. KOCÚR, s. 8. „Letničně ohlasy“ sa z Prahy rozšírili i do vidiecky ch zborov. Horních Počernic, Úval, na Klatovsko, Valašsko, do Lhoty a inde. Por. KOŠŤÁL, s. 35; MICI IAL, s. 92: KUBOVÝ, J.: Teologický obraz Jednoty českobratrské a Cirkve bratrské (1919-1980) In: Sto let ve službe evangelia, s, 104. 9" Por. JEDLIČKOVÁ, J.: Duchovné prúdy v našej republike: Prúdy cirkevné. Ĺv. II.. Bratislava 1926. S 187 ’’ Česká reformovaná a luteránska cirkev sa na toto spojenie pripravovali už počas vojny. Keď sa blížil koniec vojny, v roku 1917 sa zišli predstavitelia oboch cirkvi a vytvorili Ústredný výbor pre českú evanjelickú cirkev. Tento výbor na 17. decembra 1918 zvolal generálny snem oboch cirkví, na ktorom došlo k ich spojeniu a vytvorila sa jednotná Evanjelická cirkev bratská. K spojeniu boli vyzvané aj ostatné evanjelické cirkvi, najmä slovenské. Na Slovensku však prevládol konfesijný prístup, z obavy pred pohltením zo strany reformovanej cirkvi. Po polemikách ohľadom názvu a po stanovisku Jednoty bratskej v Herrnhute musela napokon spojená cirkev prijať meno Českobratská cirkev evanje­ lická. Pod týmto názvom aj bola v novembri 1919 zaregistrovaná štátom. Por. SITA. K - KUBOVÝ. J.: Jednota čes­ kobratrská a Cirkev bratrská 1919-1980 In: Sto let ve službe evangelia, s. 47-48. 11 Snaha o zjednotenie bola avizovaná v prehlásení konferencie Slobodnej reformované cirkvi zo septembra 1918, v ktorom cirkev prehlásila, že je ochotná zrieknuť sa v záujme jednoty niektorých svojich zvláštnosti, ale chce zacho­ vať štyri články, ktoré vyjadrujú požiadavky Písma Svätého: (1) členmi cirkvi môžu byť len ľudia, ktorý prijali vykú­ penie v Pánovi Ježišovi, (2) vytvorená cirkev sa bude riadiť jedine Písmom Svätým. (3) kázeň v cirkvi bude vykoná­ vaná na základe Písma Svätého. (4) cirkev bude nezávislá na štáte. 28. januára 1919 sa v Prahe na Soukeníckej ul konala porada, na ktorej sa zúčastnilo okolo 200 zástupcov z Jednoty bratrskej. spomedzi baptistov, z prebudcneckých kruhov bývalej luteránskej a reformovanej cirkvi, vrátane zástupcov slovenského Modrého kríža a niektorých prebudených katolíkov. Účastníci dospeli v základných otázkach ku jednote a prijatá rezolúcia bola východiskom ku ďalším jednaniam Po tejto konferencii však nastali komplikáciu, ktoré napokon vyústili do rozhodnutia, aby Slobodná reformovaná cir­ kev prijala nový názov Jednota českobratská. ktorý mal zdôrazniť odhodlanie, spolu s inými, uskutočňovať ideály starej Jednoty. Por. SITA - KUBOVÝ. s. 48-49. V období od I.L I9IO do 15.2.1921 ubudlo na území bývalého Československa (najmä v Čechách) I 290915 rimskokatolickych a 60 097 gréckokatolíckych veriacich. Po vytvorení Československej cirkvi došlo k dočasnému spoje-

V tomto období začali v republike misijnú prácu - Metodistická církev/* Armáda spásy, Brat­ ské hnutie (dnešné Kresťanské zbory).' ale aj unitári. adventisti a svedkovia Jehovovi.

Prúd týchto pohybov zasiahol aj letničných, a to tak v Čechách ako aj na Tešínsku. Nie je však možne povedal, žeby tieto náboženské pohyby boli misijne zhodnotené. Počet ľudí bez vyznania sa v tomto období výrazne zvýšil. Z 12 981 z roku 1910 na 728 503 z roku 192198 .

2.1.2.1 Rozvoj práce na Tešínsku

Vznikom Československa došlo aj ku rozdeleniu Sliezka medzi Poľsko a Československo, v dôsledku čoho bol zasiahnutý aj život veriacich v Spolku rozhodných kresťanov. Napriek tomu, že došlo k politickému rozdeleniu územia, zbory v oboch krajinách naďalej úzko spolupracovali. Posilou pre prácu v tejto oblasti bol návrat brata Wojnára si., ktorý- sa roku 1922 vrátil z misij­ ného pôsobenia v okolí Haliča, Ľvova a v Poľsku. Počas tohto obdobia úzko spolupracoval s pastorom Jonathanom Paulom. význačným nemeckým letničným vodcom.” čo upevnilo jeho duchovnú orientáciu. Po návrate sa stal vedúcou osobnosťou Spolku, ktorý viedol v rokoch 1922-

niu s Pravoslávnou cirkvou a zdalo sa, že novo vytvorená cirkev sa stane mostom medzi západným a východným kres­ ťanstvom. Po vznesení požiadavky, aby sa Československá cirkev aj organizačne pripojila ku srbskej pravoslávnej cirkvi, došlo ku rozštiepeniu. Menšie krídlo, pod vedením novo vysväteného biskupa Pavlíka-Gorazda sa pridalo ku pravoslaviu, väčšina sa pod vaděním dr. Farského vydala cestou dogmaticky slobodného, samostatného, vlastenecky orientovaného kresťanstva. Por. SITA - KUBOVÝ, s 49-50. Od roku 1971 nesie táto cirkev názov Cirkev československá husitská. Zmena mala zvýrazniť jej náväznosť na hlavnú domácu reformačnú tradíciu, ktorú chce ďalej teologicky rozvíjať. Pozri: ŠOLTÉSZ, Š.: Dejiny kresťanské cirkve. Praha 1990. s. 140. Konala veľké evanjelizačné zhromaždenia a prijímala mnoho nových členov. V roku 1923 už pracovala v 35 mes­ tách. mala 22 zborov, 3000 členov a vydávala svoj Časopis. Por. SITA - KUBOVÝ. s. 49. P. Procházka uvádza, že na Slovensku začali metodisti pôsobiť v roku 1924 najprv cez kolportérsku činnosť, neskôr prostredníctvom evanjelizačných aktivít Do 2. svetovej vojny pôsobili v Bratislave, vo Vrútkach, v Seredi. Trnave a s Košiciach. 23. septembra 1940 bola ich činnosť zakázaná a obnovila sa až po vojne. Por PROCHÁZKA, P : Evan­ jelická cirkev metodistická. Slovenská oblasť. In: Atlas cirkvi a náboženských spoločností a religiozitu Slovenska, s. 48 Bratské hnutie začalo svoju prácu v Čechách už. pred prvou svetovou vojnou. Významnou postavou tohto obdobia jc brat František Ján Křesina, misijný pracovník a vydavateľ časopisu Ze slov pravdy a lásky V roku 1912 pôsobí v Prahe a od roku 1914 v Plzni Po roku 1918 dochádza k rozšíreniu bratského hnutia v Čechách a vznikajú ďalšie zbory'. Por. HUDEC. J. - Pala,T.: Cestou pravdy a lásky. Ostrava 1998. s. 66. 98 Por. SITA KUBOVÝ, s. 50. Jonathan A. A. Paul (1853-1931) absolvent teologických štúdii v Gricfswalde, akthne sa podieľal na práci Gnadauerskeho spolku - prebudencckého spolku v rámci štátnej cirkvi. Po moku zo strany zostavovateľov ,.Berlínskej dekla­ rácie" založil Muelhcimskč letničně hnutie Plodný spisovateľ, poet a editor niekoľkých časopisov, spoluautor prvého moderného nemeckého prekladu NZ Por. ..Paul Jonathan“ . In: Dictionary o f Pentecostal and Charismatic Movements, Zondervan 1989. s. 664. 23

1934. Aktívne v ňom pôsobil až do svojho zatknutia gestapom a väznením v koncentračnom tábo­ re.100*102 V predvojnovom období sa stabilizovala predchádzajúca práca, vznikali nové zbory, boli usta­ novovaní starší zborov, systematicky sa rozvíjala všetka činnosť. Významným nástrojom spolko­ vého života bol časopis Glos prawdy, " ktorý spolok vydával v rokoch 1919-1939. V tomto ob­ dobí sa života spolku zúčastňovalo takmer 2000 členov. Okolo roku 1934 dochádza k druhej vlne prebudenia, keď došlo k novému vyliatiu Ducha Svä­ tého. ” Jej šírenie negatívne ovplyvnila tzv. Mníchovská dohoda z roku 1938 a následný protekto­ rát Čiech a Moravy.1 11

2.1.2.2 Rozvoj práce v Cechách 1 4 Zbor na Myslíkové ulici v Prahe, so stanicami v Úvaloch a Černošiciach. viedol J. Sokol. Na

základe nových zjednocovacích snáh vo vnútri bývalej Slobodnej reformovanej cirkvi v roku 1920 zbor požiadal o prijatie do Jednoty českobralskej. čo sa aj uskutočnilo v rámci platformy kongre­ gačného zriadenia. Zbor prisľúbil, že nebude nadväzovať kontakty s ..jazykovým hnutím“ v zahraničí. V tomto období sa členom zboru stal Jozef Novák, potomok českých exulantov, ktorý bol v úzkom spojení s pastorom Jonatanom Paulom a letničným hnutím v Briegu. Nemecku. Aktívne sa podieľal na službe zboru a navštevoval aj iné zbory a stanice Jednoty českobratrskej. V dôsledku služby zboru sa zvesť o krste Duchom Svätým a službe darov Ducha dostávala nielen do jestvujúcich zborov Jednoty českobratrskej. ale aj do misijného prostredia, najmä v okolí Prahy, ale aj v oblasti dnešného 1lavličkovho Brodu. Kutnej Hory. Jednota českobratrská sa tomuto vplyvu bránila a žiadala, aby prestali kontakty zboru na Myslikovč ulici s ostatnými zbormi. Keďže zbory v tomto postoji neboli jednotné, záležitosť sa roku 1923 dostala na žižkovská konferenciu, ktorá zrušila rozhodnutie o pripojení zboru na Myslikovč

KLABAČKOVÁ. s. 8 Časopis bol vydávaný v spolupráci s bratstvom z poľskej Časti Těšínská. Jeho redaktormi boli Karel Sniegon z Cieszyna a Karel Kalcia z Hrádku. Por. KAI.fľľA. s 148. Niektoré z jeho príspevkov širšej pospolitosti sprístupnila Josefina Marečková. Por. MAREČKOVÁ, s. 195-203. 102 Por. KLABAČKOVÁ. s 8. !l>5 Mníchovská dohoda bola uzatvorená 29.-30.9.1938 medzi zástupcami Talianska, Nemecka. Francúzska a Veľkej Británie. V jej dôsledku sa uplatnili územné nároky Nemecka. Poľska a Maďarska na Československo, ktoré taklo stratilo zhruba tretinu svojho územia. IW Por SITA - KUBOVÝ, s. 55. 100

24

ulici do cirkvi, vylúčila ho z cirkvi a vyzvala ostatné zbory, aby s nimi a s jazykovým hnutím pre­ rušili kontakty.1 b /b o r na Myslikové spolu s kazateľskou stanicou v Úvalech zostali v Čechách osamotený. Zos­ tali však v kontakte s vieroučné totožnými veriacimi na Tčšinsku.*106*108

2.1.3

Život a služba cirkvi počas druhej svetovej vojny

Život v Čechách počas druhej svetovej vojny bol veľmi poznačený najmä v dôsledku tzv. Mníchovskej dohody a následnej nemeckej okupácii.1'

2.1.3. i Život na Těšínsku Sliezko bolo v dôsledku Mníchovskej dohody rozdelené. Časť bola pričlenená k Poľsku a časť zostala súčasťou Československa. Po vytvorení protektorátu a po nemeckej okupácii došlo ku komplikáciám a ku obmedzeniu duchovnej práce. Činnosť spolku vzhľadom na poľskú národnosť jeho členov bola zastavená, jeho majetok bol zhabaný, vrátane modlitebne v Hrádku. Modlitebne v súkromných domoch - Žukov, Nebory, Týra a Suchá - zoslali nedotknuté, ale nebolo v nich možné vykonávať bohoslužby. Členovia sa nepra­ videlne a v obmedzenom počte schádzali v rodinných domoch. Mnohí boli kvôli svojej národnosti vyslaní na nútené práce do Nemecka, väznení a šikanovaní.1 ’

:: Zbor v Myslikovč ul. uznesenie konferencie neuznal, protestoval proti nemu. Mnohí členovia Jednoty českobratrské odmietali prerušiť svoje .spojenie s letničnými. Týkalo sa to tak zborov ako aj ústavov cirkvi. Vedúca sirotinca v Chvalcch sa vzdala vedenia ústavu a odišla na Starú Turu. Personál sirotinca bol vymenený. Stanica v Horních Po­ černicích bola zrušena. Negatívne bola zasiahnutá aj práca v okolí vtedajšieho Německého Brodu. Do opozície sa dostalo Táborsko, v dôsledku čoho boli daní viacerí do kázne a viacerí boli vylúčení z cirkvi. Výzve sa nepodriadil klatovský zbor, ktorý’ bol v roku 1924 daný do kázne, pretože kázněných prijímal za svojich členov. Bol napomenutý a keď nezmenil svoj postoj, bol roku 1925 vylúčený z cirkvi, s uznesením, že do cirkvi sa môže vrátiť až potom, keď uzná svoje poblúdenie a jednoznačne sa zriekne jazykového hnutia Por. KUBOVÝ, s. 104; SITA - KUBOVÝ, s. 5557. 106 Por. KOCÚR, s. 8. Mnichovskou dohodou medzi veľmocami (Anglicko. Francúzsko, Nemecko a Taliansko) bolo 29. septembra 1938 podpísané prehlásenie, podľa ktorého mala ČSR počnúc od 1. októbra uvoľniť na základe požiadaviek nemeckej men­ šiny podporovanej Nemeckom požadované územia. ČSR \ dôsledku dohody prišlo o vyše 40 tisíc km* a o 5 miliónov obyvateľov. Nemecku bolo odstúpených asi 28 tisíc km2 a takmer 4 milióny obyvateľov, Poľsko zabralo ľešínsko. Madarsku bolo odovzdaných 12 tisíc km’ a vyše milióna obyvateľo\. Napriek tomu, že mocnosti po odstúpení územia garantovali ČSR samostatnosť, z iniciatívy Nemecka sa 14. marca 1939 odtrhlo od republiky Slovensko. 15. marca 1939 bol prezidentom dr. E. Háchom vydaný osud českého národa do Hitlerových nik. Ten 15. marca bez odporu vojensky obsadil Čechy a Moravu a 16. marca vydal na Hrade výnos o protektoráte Čiech a Moravy . Celý verejný život bol podriadený nemeckým záujmom a gestapu. 16. marca sa pod ochranu Nemeckej ríše zverilo aj Slovensko. Por. DORAZIL, O.: Světově dejiny v kostce. Rudná u Prahy 1995, s. 367369. 108

Por KALETA.s. 148-149. 25

Boh sa však nadprirodzene priznával k svojmu ľudu, chránil ho,

11lO

utvrdzoval vo viere, čo sa

prejavovalo lak vo vzájomnej pomoci veriacich, ako aj v zvestovaní evanjelia spoluobčanom. Po vojne bola práca zborov v rámci spolku opäť obnovená. Modlitebne boli otvorené a v zboroch pribúdali návštevníci i noví členovia. Službu vykonávali tak ako doposiaľ bratia zo zborov. Významnou doktrinálnou zmenou bolo uvedenie krstu viery ponorením u tých, ktorí prežili znovuzrodenie a uvedomelé sa rozhodli pre život viery. Iné formy krstu boli odmietnuté. Krsty boli spočiatku konané na Slovensku, neskôr v Poľsku a napokon krst ponorením začal byť vykonávaný v Dolnom Žukovč." Koniec vojny a povojnové roky síce poznamenali rodiny

mnohí stratili na fronte svojich

blízkych, museli zápasiť o existenčné potreby, no na druhej strane skúšky utvrdili veriacich vo viere a stali sa prípravou na ďalšie pre cirkev nežičlivé obdobie komunistickej totality.

2.1.3.2 Život v Čechách Po vylúčení zboru na Myslikovč ul. práca zboru pokračovala ďalej pod vedením br. Fran­ tiška Sokola, a to tak v misijnej oblasti, ako aj v oblasti sociálnej. Zbor zriadil v Úvalech útulok pre siroty

1

a v roku 1927 v rámci Kostnickej jednoty sa podieľali na humanitárnej pomoci pre

Bulharsko, ktoré postihlo zemetrasenie."' Misijná činnosť zboru bola konaná aj prostredníctvom časopisu Svedectvo o spasiteľnej mi­ losti, ' ktorý bol vydávaný s podporou čitateľov v rokoch 1924-1941. Po smrti Františka Sokola zbor viedol Rudolf Sokol v spolupráci s br. Michál ikom. Zbor sa presťahoval do Ječné ul. 3, kde pokračoval v duchovnej službe. Okrem Prahy sa veriaci spolku Tábor schádzali aj v Úvalech a Černošiciach. Misijné skupinky jestvovali aj v iných českých mes­ tách." 4

2. /. 4

Nástup komunistickej totality

R. Bubik uvádza z tohto obdobia nadprirodzený Boží zásah do nemeckých zámerov bombardovať Třinecké žele­ ziarne. ktorý’je dokumentovaný z dvoch strán zo strany kresťana, ktorý prijal prorocké slovo a zo strany pilota, ktorý sa zúčastnil náletu a duchovnú skúsenosť svojho otca, ku ktorému prehovoril Boh v situácii, ohľadom evakuácie v tešinskej oblasti. Por. BUBIK, R. (1997/3), s. 10-11. 1,0 Por. KALETA, s. 149. Por. MAREČKOVÁ,s. 190. 1,2 Por. KOCÚR, s. 8. 1,3 Redaktorom časopisu bol v rokoch 1924-1925 Jozef Novák, po ňom až. do svojej smrti František Sokol. Niektoré úryvky z jeho článkov zverejnila J. Marečková vo svojom diele Duchovné prúdy v našej republike. Sú výborným sve­ dectvom o duchovnom profile vtedajšieho letničného hnutia v Čechách. Hnutiu podľa týchto článkov nešlo o napáda­ nie iných kresťanov, o vytváranie nových frakcii, ale o duchovnú obrodu veriacich a misiu. Por. MAREČKOVA, s. 187-194. Niektoré ročníky tohto Časopisu sú zachované doposiaľ. Por. KOCÚR, s. 8. , H Por. KOCÚR, s. 9. 26

Komunistická totalita v Československu vznikla v dôsledku volebného víťazstva komunistov z 26. mája 1946115 a mocenského boja z rokov 1947-1948. 16* Komunisti ihned' po upevnení svojej moci začali likvidovať Cirkev, najmä početne a ekono­ micky najsilnejšiu katolícku cirkev.” Svoj postoj voči Cirkvi napokon zakotvili v zákonoch prija­ tých v októbri 1949.1 k Týmito zákonmi, rozpracovanými ďalej v Trestnom zákone, vykonávacích a interných smerniciach bola nad Cirkvou realizovaná komunistická totalita. '* Nové zákonodar­ stvo síce zaručilo rovnoprávnosť všetkých registrovaných cirkví, no vyhlásením nových zákonov boli zrušené všetky náboženské spolky, a to tak nezávislé, ako aj spolky v rámci cirkví. Ich členo­ via sa mali zapojiť do štátom uznaných cirkví.120 čo nebolo vždy jednoduché, veď spolky vznikali vtedy, rovnako aj dnes, v dôsledku diferenciácie od materských či jestvujúcich cirkví, a to buď v oblasti doktrinálnej alebo spirituálnej. Od roku 1951 začala platiť nová systemizácia zborov. Uznané cirkví mali v zmysle nových zákonných zmien predložiť svoje cirkevné stanový, ktoré mali byť schválené štátom a boli pod­ mienkou ďalšej existencie. Cirkví, ktoré zaregistrované neboli, nemohli ďalej vyvíjať svoju čin­ nosť. Buď sa mali integroval' do registrovaných cirkví, alebo boli postavené mimo zákon. Do tejto 115

26 mája sa uskutočnili voľby do Ústavodarného Národného zhromaždenia. Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana (62% hlasov). Komunistická strana Slovenska získala 30,4 % hlasov. V Čechách zvíťazila KSČ so 40,17 %. V celoštátnom meradle vyhrali voľby komunisti s 37.94 % hlasov. 14. septembra 1947 povereníctvo vnútra vydalo správu o „odhalení protištátneho sprisahania“ na Slovensku. „Spri­ sahanie“ zinscenovala komunistami ovládaná Štátna bezpečnosť s cieľom kompromitovať Demokratickú stranu V súvislosti so sprisahaním bezpečnosť zaistila 707 osôb. Podľa scenára KSČ-KSS sa začala jesenná politická kríza, ktorá vyvrcholila februárovým komunistickým prevratom a po 25. februári 1948 nastolením politickej diktatúry. Por Lexikón slovenských dejín. Bratislava 1997. s. 152-15.3. ' Generálny tajomník KSČ R Slánský 4. mája 1948 prehlásil: „Cirkev je jediný vážny protivník, ktorý nám ešte zoslal“ Následne bola zakázaná činnosť všetkých katolíckych spolkov (okrem Spolku sv. Vojtecha, ktorý sa dostal pod správu exkomunikovaného kňaza A. Horáka), zastavené vydávanie časopisov (okrem Katolíckych novin a mesač­ níka Duchovný pastier), boli poštátnené internáty a semináre a začala politická kampaň, ktorej cieľom bolo oddeliť cirkev od Ríma a vytvoriť národnú cirkev, ktorú by reprezentovali štátu lojálna hierarchia Boj proti katolíckej cirkvi bol realizovaný v zmysle smernice Predsedníctva IJ\ KSČ zo dňa 25. apríla 1949 Spôsob, akým bol vedený proticirkevný boj demaskuje skutočnú tvár komunizmu a jeho protagonistov. Podrobnejšie informácie sú v súčasnosti dostup­ né vo viacerých publikáciách. Por VNUK. F.: Náčrt dejín katolíckej cirkvi. CMBF UK. Bratislava 1995, s. 118-145: JUDÁK, V.: Kristova Cirkev na ceste. SSV, Trnava 1998, s. 265-269. Lexikón slovenských dejin, s. I 52-156. ' Zákonom č. 217/1949 Zb. sa zriadil Štátny úrad pre veci cirkevné, ktorého úlohou bolo ..dohliadať, aby cirkevný a duchovný život sa vyvíjal v súlade s ústavou a zásadami ľudovodcmokí atického režimu". Zákon č. 218/1949 Zb. O hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločnosti štátom robil z kňazov platených štátnych zamestnancov a jeho zakrývaným cieľom bolo podriadiť kňazov štátnej moci bol viazaný. Vyplácanie podpory bolo viazané na ude­ lenie štátneho súhlasu ku výkonu duchovenskej služby a následnému zloženiu sľubu vernosti republike. Por. VNUK. s. 125-126. ' Rozsah tejto totality je zrejmejší, keď si uvedomíme, že do života Cirkvi restriktivně zasahovala: štátna správa prostredníctvom cirkevných tajomníkov, štátna bezpečnosť prostredníctvom svojho oddelenia pre cirkevné záležitosti a komunistická strana prostredníctvom svojho oddelenia pre náboženské otázky Tieto zložky v súčinnosti so súdnou mocou, ktorá sa opierala o proticirkevné zákonodarstvo, zastrašovali a terorizovali všetkých, ktorí mali iné. než „proštátne“ zmýšľanie. 120 Por. KĹBOVÝ, s. 118 27

situácie sa dostali aj letniční, ktorí boli na Tčšínsku organizovaní v rámci Spolku rozhodných kres­ ťanov a v Čechách v rámci Záchranného spolku l abor.

2.1.4.1 Situácia na Tčšínsku V dôsledku zrušenia Spolku rozhodných kresťanov začali prebiehať jednania o integrácii do niektorej z registrovaných cirkví. Po zvažovaní možností nakoniec padlo rozhodnutie rokovať o pripojení sa ku Jednote českobratrské, ktorej duchovná línia sa javila najbližšia.1*1 Likvidačné zhromaždenie spolku sa konalo dňa 22. apríla 1951 v I Irádku. Spolok odovzdal všetok svoj maje­ tok. vrátane nehnuteľnosti v Hrádku - modlitebne, obytného domu a poľa, Jednote českobratrskej s podmienkou, že má byť i naďalej používaný na službu evanjelia.12" Vzhľadom na to, že systemizácia zborov Jednoty českobratrskej už bola schválená, štátna správa nebola ochotná systemizovať ďalšie zbory. Zbory spolku boli pripojené ku zboru v Ostrave s prísľubom, že v budúcnosti budú system izovane.12 ' Zástupcovia těšínských zborov (teraz staníc) boli zvolení do ostravského staršovstva a jeden ich zástupca do Rady Jednoty českobratrské. Život v rokoch 1951-1958 prebiehal zdanlivo pokojne, ibaže duchovná klíma „tradičnej cir­ kvi“ nevyhovovala všetkým veriacim s letničným zameraním.12 ‘ Do zborov prichádzala rôzna lite­ ratúra pojednávajúca o Božej moci a o daroch Ducha, ktorá, najmä v radoch mladšej generácie, viedla ku túžbe po krste Duchom Svätým a po službe darov najmä daru uzdravovania a činenia divov.125 Veriacim chýbali najmä kázne a biblické vyučovania, ktoré by sa zaoberali otázkou Du­ cha Svätého. Do tejto situácie zaznel referát o letničnom hnutí,1 ktorý na výročnej konferencii v Prahe ro­ ku 1958 predniesol Dr. Ján Urban, kazateľ ostravského zboru, do ktorého patrili aj zbory bývalého spolku. Referát bol konferenciou prijatý na základe hlasovania, zbory na Tčšínsku ho však klasifi­ kovali ako útok na letničné hnutie a zároveň proti ich zborom, v ktorých sa opäť začal prejavovať krst Duchom a jeho dary. Zbory zaslali dr. Urbanovi list, v ktorom odmietli referát a vzniesli voči nemu svoje námietky. Rada reagovala na situáciu tým. že těšínským zborom zaslala Zásady spo­ lužitia těšínských kazateľských staníc v rámci Jednoty českobratrské. Zásady pozostávali z 11 boPor. KALETA, s. 149. R. Bubik uvádza, že bratstvu nevedelo, že táto cirkev nie je letničná. Por. BUBIK. R. (1997.3), s. 11. Javí sa, že bratia buď nevedeli o problémoch z roku 1923, alebo podcenili postoj Jednoty voči darom Ducha, alebo v tejto obtiažnej situácii dúfali, že vecí dopadnú inak. 122 Por. KUBOVÝ. s. 150. 123 V tomto období boli vedúcimi zborov a staníc títo bratia I lorn i Suchá - František Z.uak (1887-1963), Dolní Žukov - Pavel Wojnar (1881-1969). Adam Zagora a Jan Brózda st., Nebory Jan Ciencala a Josef Kondcrla (1891-1966), Týra - Josef Brózda, Hrádok nad Olši Karel Kaleta. Por. KUBOVÝ, s. 150. 124 Por. BUBIK, R. (1997/3). s. 11. 125 Por. KUBOVÝ. s. 150. 121

2X

dov. Tešínske zhon pripomienkovali zásady a zúčastnili sa jednania s Radou v Dolnom Žukova. Keď Rada trvala na predložených zásadách bez ochoty ich modifikácie, k dohode nedošlo a uda­ losti dostali voľný spád. Pod vedením starších sa do opozície dostali skoro celé zbory v Neborcch a Dolnom Žukovč a časť členov zo zborov v Hrádku a Horní Suché. V dôsledku napätí došlo ku zásahu štátnej správy, ktorá uzatvorila modlitebňu v Dolním Žukovč. čím sa dovŕšil rozchod časti členov s Jednotou čes­ kobratrskou. 1 í, ktorí zostali, pod vedením K. Kaletu sa primkli bližšie k Jednote, tí. ktorí odišli, začali pod vedením bratov J. Konderlu a Wojnára st. organizovať samostatnú letničnú cirkev. Cir­ kev pozostávala so zborov, ktoré boli v opozícii voči antiletničnému postoju Jednoty a svoju iden­ titu jasne vyjadrili aj vo svojom názve ..Rozhodní kresťania letniční“, pod ktorým chceli získať registráciu. " Názov mal vyjadriť kontinuitu s životom zakázaného spolku aj budúce smerovanie.

2.1 4.2 Situácia v Čechách V Čechách po vydaní nových cirkevných zákonov začali jednania o integrácii do niektorej z jestvujúcich cirkví. Keďže Jednota českobratrská bola letničným ..najbližšia“, boli iniciované jed­ nania spolku Tábor s touto cirkvou. Jednota však nebola ochotná prijať do cirkvi zbor na Mystiko­ vé ul. ako celok, ale len jednotlivých veriacich, a to až po odvolaní ..letničných právd". Zbor to nemohol akceptovať a prešiel do ilegality. Do Jednoty českobratrské, do žižkovského zboru, bola napokon v roku 1951 na vlastnú žiadosť prijatá iba stanica v Úvalech. " Pražský zbor, pod vedením bratov Tefra a Řeháka, pokračoval vo svojej ilegálnej činnosti. Napriek novej situácii sa vnú trozborový život nezastavil. Pokračovali zhromaždenia po bytoch, ktoré holi zamerané na povzbudzovanie členov. Ochromená však zostala misijná činnosť zboru a ďalší rozvoj zborovej práce. V roku 1958 boli vedúci bratia vystavení nátlaku zo strany štátnej správy a štátnej bezpeč­ nosti. Boli prinútení písomne sa zaviazať, že prestanú organizovať pravidelné zhromaždenia.129 Práca sa v dôsledku toho rozdrobila do viacerých domácich skupiniek, ktoré nekoordinovali svoju činnosť. Okrem skupinky okolo br. Tefra to bola skupinka okolo Františka Blažeka. ktorá sa scháV referáte sa dr. Urban plne prihlásil k „Berlínskej deklarácii“. Por. KLABEČKOVÁ, s. 10. Por. KALETA, s. 150-151; KLABEČKOVÁ, s. 10. I? í P. Kocúr kladie pripojenie sa do roku 1952 Por. KOCÚR, s. 9 J Kubovy datuje pripojenia sa do roku 1951. Kon­ ferencia prijala v tomto roku kazateľskú stanicu Spolku Tábor v Úvalech spoločne so zbormi Spolku rozhodných kres­ ťanov na TeSinsku, členmi Modrého kríža, ktorí požiadali o prijatie v rámci bratislavského zboru, a repatriantov z Maďarska, ktorí zriadili zbor v Leviciach, taktiež boli prijatí repatrianti, ktorí zriadili zbor v Nejdku a na Karlovar­ sku. Por. KUBOVÝ.s. 118. 127

29

dzala v ich byte v Náplavncj ulici.- ' ale aj ďalšie skupinky. Takýmto spôsobom prebiehala práca nasledujúcich desať rokov.

2.1.5

Zápas o registráciu letničného hnutia

Zápas o samostatnú existenciu letničných v nasledujúcich rokoch v Čechách ochrnul, pokra­ čoval však vo viacerých fázach na Tešínsku. K tomuto úsiliu sa postupne pripájali skupinky z celej republiky.

2.1.5.1 Zápas o regisráciu v Čechách Novým impulzom pre prácu v skupinke okolo brata ľefra bol príchod Petra P. Kocúra s manželkou koncom roka 1969. ktorí v skupinke prežili znovuzrodenie a krst v Duchu Svätom. Krátko po nich do skupinky pribudli ďalšie štyri rodiny. V rokoch 1970-1973 sa skupinka rozrástla o viacero mladých rodín, čo jej síce otvorilo perspektívu opäť prerásť do zboru, avšak rast vyvolal aj napätie. Starší totiž podľahli obavám z prenasledova nia a na základe ..proroctva” zrušili pravidelné zhromaždenia. Po čase síce došlo ku dohovoru o obnovení pravidelných zhromaždení, ale bez dovtedajšieh o vedúceho skupinky brata Tefra.131 Na základe prorockého povzbudenia*1 ‘ prevzali zodpovednosť za prácu bratia Peter Kocúr a Milan Liba. V zbore ešte neboli ustanovení starší a kazateľ, ale aj napriek ťažkostiam veriaci pokračovali v stretnutiach po bytoch, čo umožňovalo prípravu pracovníkov a spoločenstva na nové obdobie verejnej práce. V roku 1977 pražský zbor nadviazali kontakty s těšínským a brněnským zborom, čím sa zapojili do už prebiehajúcej novej iniciatívy o registráciu letničných v CR.

2. i .5.2 Zápas o registráciu na Téšinskit Po oddelení sa od Jednoty českobratrskej v roku 1958 nastala nová situácia. Z doktrinálneh o hľadiska tu už síce bola sloboda uberať sa letničným smerom, ale chýbala jasná

129 1"

Por. KOCÚR, s. 9. tamti cž, s. I I . tamti ež, s. 9. Prorockým slovom poslúžili nezávisle bratia z Litvy a Ukrajiny. 30

biblická línia, ktorá by pomáhala riešiť aj pripadne extrémy, a to lak v učení, ako aj v praxi. Táto potreba bola o to aktuálnejšia, že do služby sa zapájala nová generácia pracovníkov. " / organizačného hľadiska boli zbory de facto mimo zákona. Štátna bezpečnosť reagovala na vzniknutú situáciu tým. že 17. marca 1962 zakročila a osem bratov z dočasného vedenia cirkvi a staršovstva bolo uväznených. Na „slobode“ zostali len dvaja bratia. Ostatní boli buď vyšetrovaní alebo väznení v Ostrave.1 ” Prvýpokus o registráciu sa konal v atmosfére existenčného ohrozenia a prenasledovania. Dňa 17. marca 1963 (?) bola do Niebor zvolaná ustanovujúca konferencia Rozhodných kresťanov letničných. Konferencia bola predsedom národného výboru v Nieborech, za účasti zástupcu MK z Prahy, krajského a okresného cirkevného tajomníka, prehlásená za nezákonnú. Keďže delegáti konferencie neboli ochotní ustúpiť od zámeru založiť cirkev, obe strany dospeli ku dohode, že na­ sledujúci deň sa uskutoční jednanie na Krajskom národnom výbore v Ostrave medzi zástupcami štátnej správy a zástupcami RKL. Konferencia, za účasti okresného cirkevného tajomníka, pokra­ čovala v jednaní a pripravovala podklady pre jednanie, ktoré sa malo konať nasledujúci deň. Schválila uznesenie o založení cirkvi. Ústavu RKL. zvolila zloženie Rady RKL a schválila zlože­ nie tímu, ktorý mal nasledujúci deň zastupovať cirkev na jednaniach v Ostrave. Keďže tajomník nerozumel po poľský, uniklo mu. že konferencia sa uberá pre štátnu správu nežiaducim smerom. Nasledujúci deň zástupcovia cirkvi predložili štátnej správe dokumenty konferencie, ktoré boli pre štátnu správu neakceptovateľné - do Rady boli totiž zvolení aj bratia, ktorí boli v súčasnosti vo vyšetrovacej väzbe a cirkev mala jasnú letničnú profilaci u, čo nebolo po vôli ani štátnej správe, ani cirk vám, ktoré toto stanovisko nezakrývali ani pred štátnou správou. Štátna správa bola rozhodnutá donútiť delegátov, aby zrušili uznesenia z predchádzajúceho dňa a následne chcela konferenciu ihneď rozpustiť. Keď však prišli do Niebor. nenašli tam už nikoho. Delegáti boli totiž, informovaní o zámere a rozišli sa prv. ako tam dorazili zástupcovia štátnej sprá­ vy.'35 Cirkev po tomto neúspešnom pokuse pokračovala vo svojej Činnosti v ilegalite. Zhromaž­ denia boli organizované po domoch a rozbiehala sa najmä práca s mládežou. Roky 1963-1968 boli aj napriek vonkajšiemu útlaku rokmi rozkvetu.

Spomedzi týchto vyrástol aj súčasný biskup R Bubik, ktorý začal pracovať medzi mládežou. Por. BUBIK, R. ( 1997/3), s. 11; KLABEČKOVÁ. s. 10. Uviesť dátum, mená uvězněných... ’’ Podrobnejšie túto udalosť opisuje R Bubik. Por. BUBIK, R. (1997/3), s. 12. 1;

31

Druhý pokus o registráciu prišiel z ľudského hľadiska nečakane, a to v dôsledku spoločensko-polilic kých zmien vo vtedajšom Československu. ' Cirkev však na túto príležitosť nebola vnútorne pripravená. Nemala vedenie, ktoré by jasne určilo smer a čo bolo ešte horšie, cirkev sa dostala do rozkladnéh o procesu zvnútra.137 Na základe žiadosti dostali zbory na Tčšinsku v roku 1968 dočasné povolenie ku schádza­ niu sa. Nasledujúce roky čiastočnej slobody však neboli zhodnotené v prospech rozvoja práce a registrácie cirkvi. Pozornosť a sily odčerpávali zápasy, ktoré prebiehali tak na doktrinálnej ako aj na organizačnej úrovni. *1* s V doktrinálnej oblasti to boli: Kenyonove učenie, ktoré prenikalo prostredníctvom pre­ 1 kladu jeho diela Živé biblické štúdium, branhamizmus ’ klon' sa tu šíril cez prácu Ewalda ľ ranka a jeho stúpencov a počiatočné vplyvy „hnutia viery", ktoré prichádzali cez učiteľov zo západných,

najmä škandinávskych krajín. V oblasti organizačnej to bola najmä iniciatíva ohľadom vysťahovania sa do Poľska, ktorá bola iniciovaná apokalyptickými proroctvami o Tešínskom regióne. ’' Na základe týchto proroc­ tiev sa z. oblasti vysťahovala veľká časť veriacich. ‘ V dôsledku prebiehajúcich zápasov a zmät­ 142 kov sa časť veriacich vrátila späť do Jednoty českobratrskej. v tejto dobe už Cirkvi bratrskej a

zbytok zostal paralyzovaný. Keď v roku 1973 bolo dočasné povolenie pre schádzanie sa Rozhodných kresťanov letnič4 ných zrušené, vlastne už ani „nebolo čo zakazovať ’, pretože vzhľadom na vzniknutý stav bolo potrebné začínať odznova.14 ’ Na prvé stretnutie obnovovanej práce prišlo 12 ľudí, vrátene delí. V druhej polovici roka 1967 sa začala otvorená kritika politických pomerov v Československu. V júni to bolo na 4. zjazde Zväzu československých spisovateľov, v októbri vystúpil na pléne ÚV KSČ A. Dubček s návrhom novej kon­ cepcie práce KSČ. A. Dubček kritizoval stranícky konzervativizmus a sektárstvo. Zmeny sa požadovali tak v koncep­ čnej ako aj personálnej oblasti. Následne v roku I96S začal demokratizačný proces. Došlo ku oddeleniu funkcie prezi­ denta a prvého tajomníka ÚV KSČ a následne ku personálnym zmenám na týchto postoch Bola nastolená požiadavka federatívneho usporiadania ČSSR, požadovalo sa dodržiavanie ľudských a národných práv, dochádzalo ku riešeniu nahromadených problémov aj v náboženskej oblasti. Celý proces bol napokon v auguste 1968 zmarený inváziou vojsk Varšavskej zmluvy, na ktorú nadväzovalo obdobie tzv. normalizácie, ktorá uvrhla krajinu do ešte rcštriktívnejších pomerov. 1 R. Bubik toto obdobie charakterizuje veršom z knihy Sudcov: „V tých dňoch nebolo kráľa v Izraelovi; každý robil to. čo bolo správne v jeho očiach" (Sd 17,6). Por. BUBIK, R. (1997/2), s. 12. IM Pozri: BUBIK, R. (1997/3), s. 11. a ’ Branhamizmus koncom 60. a začiatkom 70. rokov zasiahol najmä tešínske zbory, ale aj zbory v Hradci Králové katastrofou svetovou ý v Havlíčkovom Brode. Hlásal okrem iného skorý Kristov príchod, ktorý- bude doprevádzan v roku 1977. Nabádal veriacich oddeliť sa od cirkvi, pretože sa spreneverili svojmu povolaniu a vytvárať samostatné skupinky, ktoré budú očakávať na Pánov príchod. Por. KUBOVY, s. 123. ' : Je veľmi pravdepodobne, že tieto proroctvá boli ovplyvnené apokalyptickými očakávaniami ohlasovanými zástan­ cami branhamizmu ktoré boli datované do roku 1977. Por. KALETA, s. 152; BUBIK. s. 12. 1-42 V tomto období už Cirkvi bratrskej. ktorá vznikla premenovaním Jednoty českobratrskej na brnenskej konferencii v roku 1967. Zmena názvu bola prijatá predovšetkým z ohľadu na slovenské a tešínske zbory. |4? Por. BUBIK, s. 12. 32

Opäť začali stretávania po domoch, stretnutia mládeže, rodinné rekreácie, čim došlo nielen k oživeniu stanch členov, ale aj ku misijnej práci medzi neveriacimi. V tomto období, najmä pros­ tredníctvom mládežníckej práce a aktivít v oblasti vzdelávania, sa začali budovať aj kontakt) s veriacimi na Slovensku. Po nadviazaní kontaktov s letničnými veriacimi z Brna144 a z okolia Břeclavi

opäť zazne­

la požiadavka, aby sa iniciovalo jednanie o registrácie letničnej práce v Českej republike. Tretí pokus o registráciu cirkvi. V lete v roku 1986 bolo zorganizovane stretnutie zástupcov zborov z Těšínská. Brna a Břeclavi, na ktorom sa rozhodlo o spolupráci zborov a o koordinovanom postupe pri legalizácii cirkvi. Do vedenia cirkvi a celého procesu bol zvolený Rudolf Bubik. V druhom polroku sa vypracovávala ústava, ktorú do marca 1977 podpísalo 170 veriacich. Prvá spoločná žiadosť letničných. ktorú predkladali zbory Český Tčšin a Brno bola podaná 19. marca 1977. V priebehu roka sa ku iniciatíve pripojila Praha a nadviazali sa kontakty na letnič­ ně orientovaných veriacich v Čechách - v Kutnej More a v Chomutove. Pieto kroky okamžite vy­ volali zvýšený záujem štátnej bezpečnosti, ktorá sa snažila registrácii zabrániť najmä nátlakom na vedúcich bratov a keď sa jej to nedarilo, tak sa pokúšala o vnútorný rozvrat.' Aj napriek nátlaku a rozbrojom zo strany štátnej správy sa zbory rozvíjali, pribúdali noví pracovníci a rozvíjali sa nové oblasti práce

práca s literatúrou, ktorá sa vydávala predovšetkým

v prekladoch a v spolupráci so sesterskými cirkvami a ich misiami v zahraničí, práca s deťmi a mládežou, ktorá umožňovala rozvíjanie obdarovania u mladšej generácii, misijná služba, ktorú bolo potrebné rozvíjať v nebezpečných ilegálnych podmienkach. Spoluprácou so zahraničím sa budovalo povedomie o jestvovaní letničných, ktoré niektorí snaživí evanjelikáli v zahraničí dlho cieľavedome a zištné potláčali. Darilo sa rozvíjať aj užšie kontakty so Slovenskom, ktorých kvalita i cena sa osvedčila v ťažkých osemdesiatych rokoch. Osemdesiate roky boli najednej strane rokmi ohňa, ktorý preveroval osobné kvality veria­ cich. rovnako ako aj súdržnosť zborov a ich vodcov, na druhej strane to boli roky Žatvy v nových oblastiach práce - najmä v oblasti literárnej a v oblasti rozvoja vzdelávania. Oheň sa prejavil v rokoch 1982 1983, keď došlo ku vystupňovaniu represii voči vedúcim bralom a nosným zborom. 24. augusta 1982 bol zatknutý Rudolf Bubik. spoločne s ďalšími dvoma Letničně spoločenstvo v Brne vzniklo z radov Členov BJB v Brne, ktorí boli kvôli svojej letničnej skúsenosti vylú­ čení zo zboru. Táto skupina sa pod vedením Bohuslava Tetivu rýchlo rozrastala. 45 Letniční veriaci v okolí Břeclavi, v Ncjdku a v Jevišovke povstali najmä v rámci misijnej práce Apoštolskej cirkvi na Slovensku, najmä bratislavského zboru. Táto práca začala už v sedemdesiatych rokoch za aktívnej účasti vtedajšie­ ho kazateľa zboru Jozefa Scča. 46 Pokúšala sa najmä o zasiatie nedôvery voči Rudolfovi Bubikovi, či vzájomnej nedôvery medzi vedúcimi bratmi Por KOCÚR, s. 10. 33

bratmi z Těšínská.14' 11. januára 1983 boli zatknutí traja bratia z Brna. Výsluchy a zastrašovanie však nepriniesli žiadaný účinok. Veriaci v domácich zboroch boli ešte zomknutejší a zvesť o rep­ resiách ešte viac podnietila zahraničie ku modlitbám i protestom. Statočný postoj v danej situácii zaujali najmä vedúci bratia z Apoštolskej cirkvi na Sloven­ sku. ktorí napriek ohrozeniu vlastnej existencie vydali pre potreby súdneho procesu vyhlásenie, v ktorom deklarovali, že ich vierouka a prax je totožná s vieroukou Rozhodných kresťanov letničných. v dôsledku čoho sa v skutočnosti na lavicu obžalovaných dosial socialisticky štát, ktorý t 1o v jednej zo svojich republík letničných legalizoval a v druhej perzekvoval. " Obdobné potvrdenia o legálnosti letničných boli dané súdu zo všetkých okolitých socialistických krajín, vrátane Soviet­ skeho zväzu. Napriek týmto okolnostiam zápas o registráciu letničných bol naďalej veľmi zložitý a plný obštrukcií zo strany zúčastnených štátnych subjektov, a to počnúc od miestnych úradníkov až po úradníkov ministerstiev a samotnej vlády. Bolo napísaných vyše 170 listov a žiadostí, za ktorými boli stovky hodín práce, modlitieb a duchovných zápasov. Ku legalizácii letničných v Českej republike došlo paradoxne až v predvečer pádu komu­ nizmu. 25. januára 1989 bola na základe vládneho rozhodnutia registrovaná letničná cirkev pod názvom Apoštolská cirkev v Českej republike. Jej prvým oficiálnym predsedom bol potvrdený Ru­ dolf Bubik. Pri registrácii mala cirkev päť zborov. Obdobie po registrácii využila na upevnenie zborov a cirkevných štruktúr, čo prinieslo hojné plody po páde komunistickej totality v novembri 1989.

2.1.6

Život a služba po páde totality

Podmienky pre činnosť cirkví sa po páde komunistickej totality zmenili od základu. Boli zru­ šené proticirkev né zákony, ktoré podriaďovali Život cirkví kontrole štátu. V rámci zákonných zmien bol zrušený aj Štátny úrad pre cirkevné záležitosti, ktorý prostredníctvom inštitútu štátneho súhlasu pre duchovenský činnosť hrubo zasahoval do Činnosti cirkví.

Niektoré momenty z pobytu vo väzení opísal R. Bubik v knihe Väzenská cela 304 (Prisoner Cell 304). ktorú napísal v spolupráci s Jimom Dunn. Kniha vyšla vo vydavateľstve LifeStrcam Publications. Nottingham 1993. 118 František Pála v Českom vydaní knihy Jakoba Zophiho ...na všeliké tělo' dopĺňa v druhej časti knihy ..Letniční hnutí po celém svčtč“ kapitolku o letničnom hnutí v Českej republike, v ktorej sa zaoberá aj okolnosťami súdneho procesu v jeho kontexte. Por. ZOPFI, J.: na všeliké telo’ Kresťanský život 1997, s. 52-54. 34

Medzi štátom a cirkvami vznikol pri zabezpečovaní duchovnej obrod) komunizmom zdevas­ tovanej spoločnosti vzťah partnerstva, ktorý sa premietol do všetkých oblasti spoločenského živo­ ta. Cirkev kvôli participácii na týchto dôležitých úlohách aj naďalej dosiala prísľub ekonomickej podpoiy. a to tak finančnej, ako aj materiálnej, ktorá sa začala riešiť v rámci reštitúcií cirkevných majetkov. Nová úprava vzťahov sa veľmi výrazne dotkla najmä letničných, ktorí boli po prvýkrát de jure zrovnoprávnení s ostatnými cirkvami, čo sa prejavilo nielen na úrovni verbálnej, ale aj v postojoch štátnej exekutívy. Revolučné obdobie predsa zasiahlo aj staré modely cirkevnej politiky, ktoré žili tak v mysliach štátnych ako aj cirkevných pracovníkov.

Cirkev začala po páde totality rozvíjať nielen duchovnú činnosť v rámci zborov, zameranú na bezprostredných účastníkov bohoslužieb, ale aj činnosti zamerané na rozvoj ďalšej práce a pracov­ níkov pre vonkajšiu misijnú činnosť. Niektoré z týchto aktivít mali svoje počiatky už počas ilegali­ ty a teraz sa pre ne vytvoril nový právny a inštitucionálny rámec, napríklad literárna činnosť sa pretransformovala do aktivít vlastného nakladateľstva Kresťanský život a časopisu Život v Kristu, systematické biblické vzdelávanie našlo svoju platformu v rámci Medzinárodného korešponden­ čného inštitútu (IC1 University) a l.etničnej biblickej akadémii. Cirkev v spolupráci so zahraničnými partnermi začala koncepčne rozvíjať aj nové oblasti práce - charitatívnu a diakonickú činnosť v rámci Diakonie a nadácie Nehemia, prácu s mládežou v rámci Royal Rangers, špecializovanú prácu s ohrozenou mládežou v rámci Teen Challenge a ACE'ľ (Aids Care-Education and Training) a misijnú činnosť prostredníctvom Misijnej spoločnosti Život.

2.2

Dejiny letničného hnutia v Slovenskej republike

Počiatky letničného hnutia na Slovensku siahajú do prvej dekády nášho storočia a hnutie je ne­ priamo prepojené na letničné hnutie v USA 1”' a v Skandinávii.1*’ Letničně hnutie v USA ovplyvnilo Slovensko prostredníctvom dvoch stredísk Apostolic Faith Mission, a to cez Azusa Street Revival v Los Angeles v Californii a literárnu misiu Apostolic Faith Mission so šidlom v Portlande, v štáte Oregon. Prostredníctvom prebudenia v Los Angeles a tam prežitého krstu Duchom sa dostala zvesť do Maďar­ ska a následne na Slovensko, AFM zasiahla Slovensko najmä svojou literárnou Činnosťou a výrazne ovplyvnila doktnnálne profilovanie letničného hnutia Por. DPCM, s. 18-20, 31-36. Juraj Zelman, priekupník letničnej zvesti na Slovensku prežil krst Svätyni Duchom v USA Por. BRENKVS, J. Dejiny Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Bratislava 1987, s. 2.

1,11

35

Samotné dejiny letničneho hnutia môžeme rozčleniť do štyroch období: ( I) Počiatky - 2. sve­ tová vojna ( 1907-1945). (2) Príchod repatriantov

ustanovujúca konferencia (1946-1977). (3)

Formovanie cirkvi po ustanovujúcej konferencii (1977-1989 ). (4) Činnosť cirkvi po novembri 1989.

2.2.1

Počiatky cirkvi

Počiatky letničnej cirkvi na Slovensku sú spojené s činnosťou Cirkvi Božej, v rámci jej zborov pôsobil Ján Balca, a s pôsobením Juraja Zelmana. ktorý priniesol letničně svedectvo medzi veria­ cich z Kresťanských zborov. Z členov týchto dvoch cirkevných spoločenstie v povstali prvé skupi­ 11 ny veriacich, ktoré vytvorili základ prvých letničných zborov, ktoré neskôr konali svoju

samostatnú evanjelizačnú a misijnú prácu.

2.2.1.1 Pôsobenie Cirkvi Božej Cirkev Božia na Slovensko prenikla z USA I>2 prostredníctvom mengusovského rodáka Jána Gaja. Najprv sa ujala pod fatrami - v Mengusovciach ( 1893-1894). v Štóle ( 1900) a v Batizovciach (1907). Odtiaľ sa jej pôsobnosť rozšírila na Liptov a do Uhrovec kej doliny. Pre letničné hnutie bol významný zbor v Batizovciach, ktorý vznikol pôsobením bratov Juraja Šoltýsa a Michala Horevaja. Zbor bol založený na prísnej zborovej kázni a bol misijne činný nielen vo 154 svojom okolí, ale aj vo vzdialenejších kútoch Slovenska. Činnosťou tohto zboru vznikli skupiny

Letničné hnutie v Škandinávii kládlo silný dôraz na autonómiu miestnych zborov a v rámci tohto hnutia pôsobili silné osobnosti ako Tomas Barrat z Nórska, pôvodom metodistický pastor, a l.ewi Petrus, pôvodne baptistický kazateľ. Por. DPCM, s. 50. 272-273, 71 1-712. Jeden z priekopníkov letničného hnutia na Slovensku Ján Balca prežil ako dvad­ saťročný krst Svätým Duchom v Nórsku a bratia zo Švédska v počiatkoch navštevovali veriacich v Bratislave. P Počiatky letničnej práce na Slovensku boli podobné novozmluvnému modelu apoštola Pavla. Najprv bola zvesť o Duchu Svätom ohlasovaná tým. čo mali najväčšie predpoklady ju prijať, znovuzrodeným kresťanom Spomedzi tých sa vytvárali skupinky letničných. ktoré neskôr po odmietnutí svojimi zbormi prerástli do samostatných letničných zborov. V USA pôsobí 17 cirkevných zoskupení s názvom Church of God. Viaceíé sú letničně, spomedzi ktorých sú naj vplyvnejšie Church og God so šidlom ústredia v Clevelad v štáte Tennessee a už spomínaná Church of God in Christ, najväčšia černošská letničná dcnominácia v Severnej Amerike. Por. Z)/’( A/, s. 197-21 I. Church of God - Cirkev Bo­ žia. ktorá sa rozšírila aj na Slovensko, nebola letničnou denomináciou . Por. HUDEC, s. V roku 1939 bola jej činnosť počas obdobia „Slovenského štátu" zakázaná. V priebehu druhej svetovej vojny sa jej veriaci pripojili ku baptistom, ktorí jediní z evanjelikálov boli v tomto období legalizovaní. Po vojne už neobnovili svoju samostatnú existenciu, splynuli s baptistami. Por. HUDEC, s. 156. 188. ; Významným pre rozvoj letničnej služby bol čin batizovského zboru, ktorý v roku 1925 zaniesol na základe požia­ dania príbuzných z USA evanjelium do Krásnej Vsi. Zvestovanie si vypočul aj staviteľ Ján Kern, ktorého zvesť zauja­ la a pozval hrato\ opäť do obce. Spomedzi záujemcov, ktorí uverili ich zvesti a 8. marca 1925 boli pokrstení v rieke Bebrava boli aj neskoršie známe letničné rodina Petra Tuchyňu a rodiny Chuchutová. ale aj iní. 36

' prijali krst Duchom Svätým a vytvorili veriacich, ktoré neskôr na základe svedectva Jána B aku *1**5 základ letničných zborov v Štrbe, v Liptovskej Lúžnej.b : v Gelnici a v Uhrovci.

2.2.1.2 Pôsobenie Juraja Zelmana Letničná zvesť na Slovensko prenikla aj prostredníctvom Juraja Zelmana (1872-1946), rodáka / Pilvaroša v Maďarsku, ktorý sa počas návštevy v USA stretol s letničnými veriacimi a prežil krst Duchom Svätým. Po návrate domov, do Maďarska, svedčil o svojej skúsenosti, na základe čoho 1cc vznikli viaceré zbory, ktoré mali neskôr vplyv aj na Slovensko. Prvý' letničný zbor na Slovensku vznikol v roku 1924 službou J. Zelmana v Lapašských Ďarmotách (dnešné Golianovo na západnom Slovensku). Juraj Zelman medzi veriacimi z Kresťanských zborov svedčil o krste Duchom Svätým, v dôsledku čoho viacerí prežili krst Duchom.1 ' Po od­ mietnutí' skúsenosti krstu v Duchu Svätom zo strany zboru bol sformovaný prvý samostatný letnič­ ný zbor. Druhý zbor na západnom Slovensku vznikol v obci Kotrbále. dnešné Nové Sady pri Nitre. Z tohto zboru pochádzali bratia Ján Zaťko a Samuel Plesko, ktorí až do svojho presídlenia do Ar­ gentíny v roku 1936 misijne pôsobili na západnom Slovensku. Na západnom Slovensku bola otvorená aj prvá letničná modlitebňa.

1v

ktorej sa konali verejné

bohoslužby. Bola ňou modlitebňa v Uhrovci, ktorá bola otvorená v roku 1928.161 Ďalším z letničných ohnísk západného Slovenska sa stala Nová Lehota - Dolina, neďaleko Piešťan. V rokoch 1924-1925 sa počas vojenskej služby na Morave stal kresťanom Daniel Bednár. Po príchode domov horlivo svedčil o Kristovi, za Čo sa mu dostalo veľa ústrkov a prenasledovania. V tomto období bol významnou mierou povzbudzovaný veriacimi z Moravy. Situácia sa zmenila v roku 1928, keď vážne ochorela jeho manželka, v dôsledku čoho prežila rozhodnutie sa pre Boha.

Ján Balca neskôr žil v zahraničí, v Juhoslávii a potom v Kanade. Bol misijne činný, jeho antitrojičný vplyv zane­ chal stopy u viacerých osobnosti letničného hnutia. Ľ niektorých členov pretrváva dodnes. Podrobnejšie sa týmto smerom budeme zaoberať v časti „Teológia a prax letničného hnutia“. 1 Medzi prvými, ktorí v Liptovskej Lužnej prijali zvesť o krste Duchom Svätým boli bratia Hubovej. ' V Uhroveckej doline prijalo v tomto 1 V dôsledku svedectva a služby J. Zelmana vznikli letničně zbory v PitvaroŠi, KondoroŠi, Slovenskom Komloši, v Bckcšskcj Čabe a inde. 1 Medzi prvými, ktorí prežili krst Duchom Svätým bol Ján Skovajsa a rodina Plesniková , t ó Modlitebňa bola zriadená v dome, ktorý v roku 1926 zakúpil brat Hrčka. V Uhrovci patrili do zboru členovia roz­ vetvenej rodiny Garajovcov, rodina Hrčkova a Škutova. Neskôr evanjelium preniklo aj do obcí v okolí, do Lhrovskcho Podhradia. Kšinej a Závady. 161 Uhrovec je rodiskom známeho reformného československého politika Alexandra Dubčeka. 37

Po návrate z nemocnice prosila, aby jej manze! pozval letničných bratov z Nových Sadov, ktorých 162 predtým vyhnala z domu. Takto sa evanjelium a letničně posolstvo dostalo aj do tejto oblasti.

2.2.1.3 Vznik letničného zboru v Bratislavě Letničný zbor v Bratislavě sa formoval v rokoch 1932-1938 prostredníctvom služby Jána Balcu a kazateľov zo Švédska a z Viedne. Spočiatku sa snažili letničně posolstvo kázať veriacim z Kresťanských zborov a spomedzi baptistov. Po odmietnutí vedením týchto zborov sa tí. ktorí zvesti uverili a prežili krst Duchom Svätým zažali schádzať v rodinnom dome Petra Gabánka v Bratislave - Pálenisku a v roku 1938 bola zriadená modlitebňa na Vodnej ul. v Petržalke, čim sa zavŕšil proces budovania samostatného letničného zboru. Slovom v tomto zbore slúžievali najmä bratia Peter Gabánek a brat Stehlík.

2.2.1.4 Počiatky letničnej práce na východnom Slovensku Na východnom Slovensku začala letničná práca v roku 1935 medzi maďarsky hovoriacim i oby­ vateľmi prostredníctvom Gyozo Šarkanya. ktorý pochádzal z Maďarska. Na základe pozvania pri­ šiel do obce I láj západne od Košíc, kde v tom čase žil Július Komár, ktorý uveril evanjeliu po pr­ vej svetovej vojne v ruskom zajatí. Službou brala Šarkanya bolo zvestovanie evanjelia i krstu Duchom Svätým, v dôsledku čoho sa obyvatelia obce 1láj, ale aj okolitých maďarských obcí rozhodovali pre Krista a prežívali krst Du­ chom Svätým. V tomto období vznikli skupiny letničných veriacich v obciach Jablonica. Silica a následne aj v samotných Košiciach. Do druhej svetovej vojny malo letničně hnutie svoje zbory vo všetkých regiónoch Slovenska. Zbory pôsobili samostatne, bez akejkoľvek koordinácie v rámci Slovenska alebo so zahraničím. Boli spravované staršími.

2.2.1.5 Život cirkvi počas druhej svetovej vojny Život cirkví bol počas druhej svetovej vojny obmedzený. Boli zrušené viaceré spolky vrátane náboženských, v dôsledku čoho sa sťažilo verejné zhromažďovanie sa a misijná činnosť.

"'ľ Nová Lehota Dolina sa stala významným strediskom práce v tejto oblasti. V tomto zbore vyrástli viacerí budúci kazatelia cirkvi, bratia Bednárovej, a v Duchu Svätom z tohto zboru povstalo viacero piesni, z ktorých viaceré sa do­ stali aj do spevníka „Duchovné piesne a Žalmy", vydanom v roku 1950 Pavlom Tuchyňom. 38

Osudnou chybou sa stalo to, že zbory sa nezdružili do spoločenstva s celoštátnou pôsobnosťou a nepožiadali o registráciu. Táto nedôslednosť sa letničnému hnutiu kruto pomstilo po nástupe ko­ munizmu.16 ’

2.2.2

Príchod repatriantov a nástup komunizmu

Vývoj Icmičného hnutia po druhej svetovej vojne výrazne ovplyvnil príchod repatriantov a ná­ stup komunistickej totality.

2.2.2.1 Príchod repatriantov Repatrianti prišli na Slovensko v rámci povojnového u sp o ria d a n ia .M e d z i nimi bolo aj veľa veriacich rodín, ktoré významnou mierou posilnili jestvujúce letničně z b o r y a založili viaceré nové zbory; ' ’ Po vyhlásení proticirkevných zákonov boli letniční v dôsledku odmietnutia ich Ústavy*1**7 " pos­ tavení mimo zákona a do roku 1956 pôsobili v ilegalite. V tomto roku boli v dôsledku protestnej petície rozhodnutím prezidentskej kancelárie

pripojení ku Novoapoštolskej cirkvi.1"' V roku

1968 sa osamostatnili a prijali súčasný názov Apoštolská cirkev.1 Cirkev však nevyužila príleži­ tosť dôsledne usporiadať svoje vzťahy so štátom.

Po zmene politickej klímy v roku 1970 cirkev

zostala iba „trpená“.

2.2.3

Formovanie cirkvi po ustanovujúcej konferencii

1 ” rento postoj striktnej autonómie zborov bol dedičstvom, ktoré si veriaci priniesli zo svojho predchádzajúceho pros­ tredia. z domáceho prostredia to bol najmä vplyv postoja Kresťanských zboro\, zo zahraničia dôrazy na absolútnu autonómiu zborov, ktoré prenikali zo Škandinávie. 1 Na základe dekrétov prezidenta E. Bcneša z rokov 1945/46 sa na Slovensko vrátili repatrianti z. Maďarska. Rumun­ ska. Rakúska. Juhoslávie. Bulharska. Por. Lexikón slovenských dejin. s 150-151. ’ Cirkev mala v tom obdobi okolo 2500 členov a prívržencov. 160 Nové zbory boli založené najmä na juhozápadnom Slovensku, a to v obciach, v ktorý ch boli osídľované rodiny repatriantov - zbory vznikli napríklad v Senci, v Sládkovičove, v Nesvadoch. v Imcli... '' Organizačný štatút bol schválený celocirkevnou konferenciou 26 decembra 1948 v Bratislave. Za ústredného kaza­ teľa bol zvolený Pavol Tuchyňa, za predsedu Jozef Seč. za tajomníka Adan Záhradský. ' Repatrianti vyslali k prezidentovi delegáciu, ktorá protestovala, že vláda nedodržala sľuby dane repatriantom, že im v Československu budú zabezpečené všetky práva, vrátane náboženskej slobody. ' Korene Novoapoštolskej cirkvi siahajú ku E. Irvingovi (1792-1834), kazateľovi škótskej presbyteriánskej cirkvi. Táto náboženská obec má vo svojej hierarchickej štruktúre úrad apoštolov, ktorí tvoria „apoštolské kolégium“. Po svojom vzniku boli Činní nielen v Európe, ale aj v zámorí. Novoapoštolská cirkev má svoje ústredie v Dortmunde v Nemecku. Spojenie s touto náboženskou obcou bolo administratívne, štátom vnútené z politických dôvodov, pretože štát nemal záujem o registráciu novej cirkvi. Z toho dôvodu ani nikdy nedošlo ku komunikácii, či zblíženiu týchto dvoch spoločenstiev. ' Zmena bola Ministerstvom kultúry evidovaná pod číslom PK1 3053/1968 Km. Bolo potrebné ustanovit cirkev s celoštátnou pôsobnosťou, schváliť ústavu, zvoliť radu cirkvi a získať potvrdenie o registrácii nielen súhlas so zmenou názvu.

39

Pomery medzi štátom a Apoštolskou cirkvou sa usporiadali až po roku 1977, keď bola zvolená ustanovujúca konferencia, na ktorej boli autonómne zbory združené v cirkev s celoštátnou pôsob­ nosťou. Za predstaviteľa cirkvi bol zvolený Milan Bednár, ktorý cirkev viedol do svojej smrti v roku 1088. Jeho nástupcom sa v roku 1989 stal Jozef Brenkus.

2.2.4 Činnost' cirkvi po páde kom unizm u Letniční na Slovensku vstúpili do obdobia po páde komunizm u vnútorne skonsolidovani s jasnou víziou pre vzdelávanie pracovníkov, pre evanjelizáciu a misiu, ktorá vyúsťuje do zaklada­ nia zborov. Svoju prácu cirkev realizuje cez jednotlivé zbory , ktoré sú začlenené do oblasti, ktoré spravujú duchovní správcovia. Zborom v ich činnosti pomáhajú odbory, ktoré cirkev pre tento účel zriaďu-

3. Teológia a prax letničnéh o hnutia Teológia a prax bude riešená v rámci spoločného celku, ktorý tam, kde to bude potrebné, odlíši zásadné rozdiely či iný historický kontext.

/. Teologick é pozadie Po komplexnom posúdení dejín letničného hnutia v Československu je zrejme, že mnohé okolnosti sú zrozumiteľnejšie, keď si uvedomím e, že v počiatkoch letničném u hnutiu na jednej strane chýbala zjednocujúca teologická platforma, ktorá by bola komplexná a najmä mala správnu, biblicky chápanú ekkleziológiou a pneumatológiou. na druhej strane v cirkvi chýbali biblicky či teologicky alebo i iných odboroch vzdelané osobnosti. Keď k tomu prirátame tradičný slovanský skepticizm us a podozrievavosť voči náboženskému vodcovstvu, tak retrospektívny pohľad má svoju logiku.

/. / Počiatky' na území dnešnej ( 'eskej republiky Letničná cirkev v Čechách bola pri svojom vzniku a v období počiatkov i rozvoja ovplyv­ nená reformačnou teológiu, a to tak evanjelickou ako aj reformovanou.

Napr. odbor evanjelizácie, misie, vzdelávania, mládeže, sestier a pod. •10

Na Tešínsku to bola evanjelická teológia, silne ovplyvnená nemeckým pieliz.imom.*1* ? V rokoch 1904-1906 bola táto teológia obohatená americkým prebudeneckým hnutím. " Druhým, pravdepodobnne ešte výraznejším vplyvom, bol striktný, subjektívne interpretovaný „biblicizmus“ jednoduchých neškolených čitateľov Písma svätého z radov baníkov a robotníkov 1 \

Cechy boli ovplyvnené duchovnou tradíciou starej Jednoty bratrskej. obohatenou evanjelic­ kou teológiou 1 ’ a novými prebudeneckými vplyvmi, ktoré sa tu dostávali prostredníctvom misij­ ných spoločnosti* \ Letničný vplyv na veriacich v Prahe bol s najväčšou pravdepodobnosťou iba sprostredkovaný a pochádzal z nemeckých kruhov okolo Jonathana Paula' \

1.2 Počiatky' na území dnešného Slovenska

Teologické pozadie a východiská letničných veriacich na Slovensku je ešte rozmanitejšie a zložitejšie než v Čechách. Na Slovensku na prahu 20. storočia bola v dôsledku protireformácie katolícka cirkev v postavení drvivej väčšiny1 '. čo sa zákonite prejavilo aj v náboženskom pozadí slovenskvch zborov. • • •IÄťi V úplných počiatkoch, po roku 1906, práca letničných splýva s pôsobením Cirkvi Božej a nadväzuje na prácu evanjelikálných cirkví

s

. Spomedzi týchto veriacich a novoobrátených sa

sformovali prvé skupiny letničných veriacich, ktoré pokračovali v misijnej činnosti.

' Vplyv nemeckého pietizmu na letničně hnutie opisuje v Dictionary o f Pentecostal and Charismatic Movements I) D. Bundy. Poukazuje, že pietizmus vplýval na vývoj letničného hnutia tak v Európe, ako aj v USA. Z oboch centier boli rôzne pietistické dôrazy snášané do letničného hnutia. Ich jednotlivé dôrazy rozoberá podrobnejšie. Por. BUNDY, D. D.: „European Pietist Roots of Pentccostalism“. In: Dictionary' o f Pentecostal and Charismatic Movements, S. 279281. ’ Do kontaktu s americkým revivalizmom sa z tejto oblasti dostal farár Kulisz počas svojej návštevy v USA a bol nim veľmi ovplyvnený Po návrate domov sa jeho vplyv prejavuje nielen v jeho službe, ale ho aj propaguje v rámci duchovných konferencií v Lomorni Lhotce. Por. KALETA, s. 145. Nemecký pietizmus a prebudenia 18., 19. a 20. storočia rozoberá baptistický teológ P. Hanes vo svojej publikácii Dejiny kresťanstva. Por. HANES. P.: Dejiny kres­ ťanstva. Banská Bystrica 1998. Por. KALETA. s. 145-146. 1 * Túto reprezentoval prebudený evanjelický farár Václav Šubert, ktorý pôsobil v Prahe v evanjelickom zbore u Klimenta Pozri KOŠŤÁI , s. 9 177 Škótskej misijnej spoločnosti, Berlínskej biblickej spoločnosti v súčinnosti s ochranovskou Jednotou bratrskou, taktiež americkej „Bostonskej” misijnej spoločnosti. Výslednicou týchto vplyvov bolo založenie Slobodnej reformo­ vanej cirkvi v roku 1880. Z tejto cirkvi vyšli prví veriaci, ktorí prežili krst v Duchu Svätom a založili v roku 1908 samostatný letničný zbor. Porovnaj: KOŠŤÁL, s. 9 a 35; 1 h tamtiež, s. 35 1 ‘ Na Slovensku bolo v druhej polovici 16. st. 9/10 obyvateľstva evanjelického. Situáciu zvrátila až systematicky za pomoci vládnucich Habsburgovcov vedená protireformácia. Pozri: VESELÝ, s. 29. Is; Cirkev Božia na Slovensko prenikla z USA prostredníctvom mengusovského rodáka Jána Gaja po roku 1890. Naj­ prv sa ujala pod Tatrami - v Mengusovciach (1893-4), Štóle (1900) a Batizovciach, Odtiaľ sa jej pôsobnosť rozšírila na Liptov a Uhroveckej doliny. V roku 1939 bola jej činnosť počas obdobia „Slovenského štátu“ zakázaná. V priebehu 41

výrazných Rovnako ako v Cechách ani na Slovensku v počiatkoch letničného hnutia nebolo ania Či vyučovania. osobno stí, ktoré by pomohli sformulovať „letničné pravdy” pre potreby zvestov P n e skupiny veriacich totiž vznikali z nižších spoločenských vrstiev.

2. Učenie a prax skupinách, re­ V počiatkoch letničného hnutia vidíme podobnú situáciu, ako pri reformných o reformu uče­ formácii, pietizm e, či prebudeneckých hnutiach. Ich protagonistom nešlo prvotne tohto zámeru a nia. ale o reformu života. Doklrin álne záležitosti sa riešili až vo fáze prehlbo vania boli vlastne ovocím polemicko-apologetickej činnosti. stav letničné­ Nedôsle dnosť v oblasti učenia a jeho dôsledky azda najvýraznejšie dokume ntuje keď bolo v oblasti ho hnutia v ( echách, ale aj na Slovensku, začiatkom sedemdesiatych rokov, učenia potrebné nanovo formulovať základné články viery. h, na Těšín­ Keď chceme aspoň čiastočne zrekonštruovať počiatky učenia letničných v Čechác o spasitelské milos­ sko a na Slovensku, môžeme to urobiť zo zachovaných časopisov „Svědectví a traktátov, ..Glos Pra\vdy” l!" a z nepravidelne vychádzajúceho časopisu „Apoštolská víra" 1* 4 s* ov bol na Slo­ ktoré do Československ a posielala misia rovnakého mena '' . Okrem týchto časopis

ti”

11 vensko z Kanady zasielaný časopis „Radostná zvesť" ' \

álov boli v tomto období legalizova­ druhej svetovej vojny sa jej veriaci pripojili ku baptistom, ktorí jediní z evanjelik : HUDEC. J.: Pútnici na úzkej Porovnaj i. baptistam s ný. Po vojne už neobnovili svoju samostatnú existenciu, splynuli ceste. Ostrava 1999, s. 156. 188 denia, a to 181 Nadväzovali na prácu tých spoločenstiev, ktoré obdobne ako letniční kladli dôraz na potrebu znovuzro absti­ sijného i vnútrom kého Kresťanských zborov, Bratskej jednoty baptistov. Jednoty Česko bratskej, ale aj evanjelic íctvom prostredn službe a životu ku í zmocnen o nenčného spolku ..Modry' kríž". Na ich zvesť nadväzovali svedectvom svete vo inde ako obdobne že ať, konštatov potrebné krstu Svätým Duchom a prejavov jeho darov. So zármutkom je krst Svätým Duchom a prejavo­ táto zvesť nebývala prijatá, v dôsledku čoho dochádzalo ku napätiam. Tí. ktorí prežili zborov. zo ní vala sa u nich glossolália boli vybičova Niekoľko s Časopis bol vydávaný Záchranným spolkom labor a jeho redaktormi boli Josef Novák a František Sokol. zverejnila ktoré úryvkov, z aj posúdiť môžeme ročníkov tohto časopisu sa uchovalo v pražskom zbore. Ducha časopisu J. Marečková vo svojej publikácii Duchovné prúdy v našej republike. a Karel 183 Časopis vydával v rokoch 1919-1939 Spolok rozhodných kresťanov. Jeho redaktormi boli Karel Sniegon i a sú vo zachoval sa ktorá , Obsah časopisu môžeme čiastočne poznať z úryvkov J. Marečkovej a z ročníkov Kalcia. vlastníctve cirkvi. nepravi­ 1!iJ Misia Apoštolskej viery so sídlom Northwest Six & Burnside. Portland, Oregon, USA vydávala v češtine áa svedectv aj al publikov ale články, cie vzdeláva najmä al zverejňov ktorý delne vychádzajúci časopis Apoštolská vira, Apoštol­ v. časopiso o viacero týchto spravodajstvo o významných duchovných udalostiach. Na Slovensku sa zachoval traktátov. a časopisu čísel vydaných časť väčšiu archíve svojom vo má ská viera v Portlande e a angličtine pre potrebu slovenčin v ne ' Mesačník „Radostná zvesť" (Glad Tidings Herald) vychádzal dvojjazyč emigrantov. Redaktorom ých slovansk zbory najmä tvorili ktoré Apoštolských zborov Ježiša Krista v USA a Kanade, časopisu bol Anton Huba. 42

Základné články učenia v tejto dobe, hojne siřené najmä na Slovensku, boli zhrnuté v učení Apoštolskej viery, ktoré pozostávalo z preambuly a 14 článkov. Preambula bola silne kristocentrická. ale bez dostatočne zdôrazneného soteriologického aspektu, články zahŕňali nasledujúce ob­ lasti: (1) Pokánie k Bohu. (2) Napravenie spáchaných krívd, (3) Ospravedlnenie, (4) Posvätenie, (5) Krst Duchom Svätým, (6) Uzdravenie pre telo. (7) Druhý Kristov príchod, (8) Pánove ustano­ venia, (9) Súženie. (10) Kristovo tisícročné kráľovstvo, (11) Súd pred veľkým bielym trónom, (12) Nové nebo a nová zem, (13) Večné nebo a večne peklo, (14) Žiaden rozvod

Čo sa týka prvotnej praxe letničných. je poznačená silným dôrazom na potrebu hľadania Boha v postoch a modlitbách, na potrebu pokánia, znovuzrodenia, prežívania Božej moci, ktorá 186

Pre úplnosť uvádzame jeho plné znenie učenia Apoštolskej viery. Preambula. „My kážeme Krista, jeho narodenie, jeho krst, jeho skutky, jeho ukrižovanie, jeho zmŕtvychvstanie, jeho nanebovstúpenie, jeho druhy príchod, jeho tisíc­ ročné kráľovstvo, jeho súd pred veľkým bielym trónom, nové nebo a novú zem. keď všetci jeho nepriatelia budú zní­ žení pod jeho nohy a bude večne kraľovať a my budeme s n m na veky. Články (I) Pokánie k Bohu - Pokánie je ľú­ tosť nad hriechmi Sk 20.21; 2 K 7,10: Mk 1.15. (2) Napravenie spáchaných krívd - Kristova krv nikdy nezmyje hriech, ktorý môžeme my napraviť Musíme mať čisté svedomie pred Bohom i pred ľuďmi. Napravenie je vyznanie, kde sme koho oklamali alebo okradli, plnenie nezaplatených dlhov a vyznať, čo sme komu ublížili. L 19. 8-9; Ez 33.15. (3) Ospravedlnenie - Je dielo Božej milosti, skrze ktoré obdržíme odpustenie hriechov. Sk 10,43; R 5,1; 3,25: Sk 13, 38-39; J 1.12: 3,3. (4) Posvätenie - e dielo milosti, ktoré nás činí svätými Je to druhé dielo milosti spôsobené skrze krv Ježiša Krista prostredníctvom viery. J 17,15-17: 1 Tc 4.3; Žd 2,11; 12,14; 1 J 1,7. (5) Krst Ducha Svätého Je dar moci na posvätenom živote. I. 24,49; Mt 3,1 I. J 7.39-39, 14.16-17.26, Sk 1,5-8. Ked'ho obdržíme, máme bib­ lický dôkaz, ako mali učeníci na Letniciach hovorenie jazykmi, ako dáva Duch hovoriť. Mk 16,17; 1 K 14,21-22: Sk 2.4; 10.45-46; 19.6. (6) Uzdravenie pre telo - Nemoci a bolesti sú uzdravené skrze drahé umučenie Ježiša Krista. Iz 53.4-5; Mt 8,17; Mk 16.8; Jk 5,14-16. Všetky nemoci sú satanovým dielom. Ježiš prišiel, aby skazil skutky diablove 1 J 3,8; L 3,16. Sk 10,38 Ježiš vyháňal diablov a dal tú istú moc aj učeníkom. Mk 16,17; L 19,19; Mk 9,25-26. (7) Druhý Kristov príchod - Príchod Kristov je tak doslovný ako bol jeho odchod. Sk 1,9-11; J I4,3. Kristus sa zjaví dvak­ rát v jednom príchode. Prvý bude vytrhnutím jeho nevesty. Mt 24,40-44; I Te 4,15-17. Druhý bude vykonaním súdu nad bezbožnými. 2 Tc 1,7-10; Ju 14-15; Zach 14,3-4. (8) Ustanovenia Pánove Vodný krst a Pánova večera, umýva­ nie nôh učeníkom. Vodný krst jednotlivca (nie trojitý') ponorením „v mene Otca. Syna i Ducha Svätého“ ako Ježiš ustanovil v Mt 28,19: Príklad: Ml 3,16; Sk 8.38-39. Vzor: R 6,4-5; Ko 2,2. Pánova večera Ježiš ustanovil Pánovu večeru, aby sme si pripomínali jeho smrť dokiaľ nepríde. 1 K 11,23-26; L 22,17-20, Mt 26,26-29 Prináša uzdravenie pre naše telá, ak ju rozsudzujeme ako telo Pánovo. 1 K 11.29-30 Umývanie nôh učeníkom Ježiš povedal: „Ak som teda ja vám umyl nohy, váš Pán a Učiteľ, aj vy mate jeden druhému umývať nohy. Lebo som vám dal príklad, aby ste. ako som ja vám učinil, aj vy tak činili.“ J 13,14-15. (9) Súženie Ježiš predpovedá veľké súženie, akého nebolo od počiatku sveta až do tejto chvíle, ani potom už viac nebude. Mt 24,21-22.2; Zj 9 a 16 kp; Iz 26.20-21; Mal 4,1. (10) Kristovo tisícročné kráľovstvo Jedná sa o doslovné tisícročné Kristovo kráľovstvo na tejto zemi. Bude to opätovný príchod Ježiša Krista na túto zem s tisíckami svätých. Ju 14-15; 2 Te 1,7-10. V tomto čase satan bude zviazaný. Zj 20.2-3. Bude to kráľovstvo pokoja a požehnania Iz 11,6-9; 65,25. 2.2-14; Hoz 2,18; Zach 14.9-20. (11) Súd pred veľ­ kým bielym trónom - Boh bude súdiť živých i mŕtvych podľa ich skutkov. Zj 20.11-14; Da 12,2; Sk 10,42. (12) Nové nebo a novú zem Rihlia nás učí, že táto zem, ktorá je poškvrnená hriechom bude po sude pred veľkým bielym tró­ nom zničená. Mt 24,35; 2 Pt 3,12-13; Zj 21,1-3: Iz 65.17; 66.22. Boh stvorí nové nebo a novú zem. kde bude prebývať spravodlivosť. (13) Večné nebo a večné peklo - Biblia nás učí. že tak ako bude večne trvať nebo, bude ivečné peklo. Mt 25.41-46. Bezbožní budú uvrhnuti do pekla, ohnivého jazera, horiaceho sirou Zj 14. 10-11; L 16,24; Mk 9,43-44. (14) Žiaden rozvod Biblia nás učí, že manželstvo platí, dokiaľ smrť nerozlúči. Podľa Kristovho nového zákona jestvu­ je len jedná príčina na rozvod a tou je smilstvo Nie je však možné vstúpiť do nového manželstva, kým žije prvý z manželov. Mt 5.31-32, 19,9, Mk 10,11-12; L 16,18; R 7,2-3 Pozri: Apoštolská Víra Nepravidelne vychádzajúci časopis č. 13, s 2; Traktát „Poznáš učenie Apoštolskej viery?" Vytlačila Linografia Bratislava, bez bližších údajov o vydavateľovi či čase vydania. Poznámka: Toto „vyznanie“ ako celok zdá sa. že nebolo deklarované českými letničnými. hoci je málo pravdepodob­ né. žeby sa s ním najmä v Prahe neboli stretli. Učenie o umývaní nôh v Čechách a na Tčšínsku nebolo praktizované. 43

na transformáciu vnútra a však bola oriento vaná viac navonok, na uzdravenia a vonkajšie divy, než iteľnejší problém ne­ charakteru na Kristov obraz. Keď si uvedom íme túto skutočnosť, je pochop v živote a službe iných, jednoty a Žiarlivosti či neschopnosti úprimne sa tešiť z prejavov Ducha a pokusy o rozsudzolento postoj pôsobil aj obtiažn osť prijímať rozsudzovanie prejavov Ducha vanic boli chápané viac ako kritika, než služba tela či dar Ducha. vo, videnia, zjave­ Prejavy Ducha, krsty v Duchu Svätom a duchov ne dary - najmä proroct zhromaždeniach. Služba nia. ale aj Duchom inšpirované piesne \ sa diali najmä na modlitebných Ducha v rámci Kristovho darov Ducha v tomto počiatočnom období nebola chápaná ako služba čo vyjadruje viac posta­ tela, v ktorom je každý úd povolaný ku službe, ale ako niečo exkluzívne, venie služobníka, než fungovanie tela podľa večného Božieho zámeru. a nie prisvojením Krst Duchom Svätým bol obvykle výsledkom tzv. modlitebných zápasov 1s s ý krst sa považoval si vo viere daru Ducha Svätého, ktorý patrí všetkým , ktorí uveria . Za skutočn znovuzrodený z „vody a ten, pri ktorom sa prejavilo hovorenie jazykm i. Nechýbali ani názory, že hovorením jazykm i. Ducha" je ten. kto uveril, bol pokrstený a prežil krst Duchom doprevádzaný na system atické Služba slovom bola zameraná viac na povzbudzovanie a napom ínanie, než. skúseností. Nedostatočné vyučovanie alebo zdôvodňovanie a rozsudzovanie novo prežívaných rokoch jednotliví veriaci i biblické vyučovanie bolo príčinou, že v šesťdesiatych a sedemdesiatych celé zborv neboli schopní ubrániť sa Škodlivému vplyvu „cudzích učení“.

3. Dokírin álne problé my a zápasy a ..zvnútra“, /vonku Doktrinálne zápasy prebiehali na dvoch úrovnia ch. Na zápasy ..zvonku“ a skúsenosti s ', alebo to boli tí. ktorí buď spochybňovali biblické opodstatnenie letničného učenia „branhamizm u“ a zástan­ ho kritizo vali1’“'. Zápasy zvnútra pochádzali najmä zo strany zástancov 1 cov extrém ny*ch názorov I Inutia vier•y*

Duchovné piesne a žalmy zostavené Viaceré z Duchom inšpirované piesni na Slovensku sa dostali do spevníka sa dostali do troch spevníkov Téšínsku na vznikli obdobne ktoré v roku 1950 Pavlom ľuchyňom. Niektoré piesne, é piesne a Žalmy Bratislava 1950; KÁ­ vydaných v dvadsiatych a tridsiatych rokoch. Pozri: TUCHYŇA, P.. Duchovn LETA, S. 148. 188 Sk 2,38-39. ských zborov, ale aj iných Išlo o zástancov dispenzacionalizmu, ktorí sa grupovali najmä z radov Kresťan priori. a evanjelika Iných skupin. Tito odmietali letničně hnutie nespochybňovali, ale 190 Tu možno zaradiť kritikov z šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, ktorí už sice krst Duchom lapsusy niektoré ne, oprávne aj li, neakceptovali názor, že znamením krstu je hovorenie jazykmi. Taktiež kritizova v doktrinálnej oblasti a praxi. i ku výzve opustiť tzv 1J Medzi týchto patrili v niektorých zboroch jednotliv ci, v iných cele skupiny, ktoré sa priklonil . na Slovensku o zbor v Liptovskej tradičné cirkvi a vytvorili svoje spoločenstva. Išlo \ Čechách o skupiny na Tčšínsku 44

3..' Zápasy s branhamizmom 1 Predchodcom branhamizmu najmä v českom prostredí bol vplyv učenia ľ. W. Kcnyona ’. kto­

ré sa šírilo najmä prostredníctvom jeho „Živého biblického štúdia“. Branhamizmus" ' existenčne ohrozil prácu v Čechách a narušil prácu na Slovensku. Šíril sa pod vplyvom Ewalda I*ranka’"”. Strediskom branhamizmu na Slovensku sa stala Liptovská Lužná a pôsobí pod názvom Kristova cirkev. Predstaviteľom branhamizmu je bývalý laický kazateľ Apoštolskcj cirkvi Emil Veselý, ktorý- sa okrem kazateľskej činnosti venuje aj písaniu, vydávaniu a šíreniu traktátov a literatúry11'5. Dnes sú doktrinálne pozície medzi letničnými a branhamizmom vyjasnené, takže už nedochádza ku „úspešnej branhamistickej misii“ v rámci letničných zborov.

3.2 Zápasy s hnutím viery 1 V 70. a začiatkom 80. rokov do Československa preniká Hnutie viery ". Zaradilo letnič­

ných medzi tradičné cirkví, začalo spochybňovať opodstatnenosť cirkvi a zborov, čo v niektorých

Lužnej a o skupiny na západnom Slovensku. Neskôr sa odštiepili niektoré skupiny aj kvôli učeniu Hnutia viery, a to najmä v Čechách. Okrem týchto to boli aj zástancovia učenia ..nórskych bratov - Šmidovcov“ Pozri: BUBIK. R O histórii cirkvé. s. 11. Toto učenie preniklo do Čiech v prvej polovici 60. rokov. Malo nesprávne trinitárne a Histologické názory Ježiš sa podľa nich iba stal Kristom pre svoj bezhriešny život a bezvýhradnú poslušnosť. Etická aplikácia tohto učenia vniesla do života kresťanov nielen praktické problémy - ideál tzv. anjelských manželstiev, s vylúčením pohlavného života, ale aj soteriologické problémy, úsilie dosahovať spásu záslužnosťou prostredníctvom skutkov. !9 : Pozri: BUB1K, s. 11. Viac o E.W. Kenyonovi pozri v: BURGESS. S. M.. McGee, G.: Dictionary o f Pentecostal ana Charismatic Movements. Zondervan 1989. s. 517-518; McDonnell, D.R.: A Different Gospel Hendrickson 1988. s. 21-52. I9 -’ Polemický pohľad na branhamizmus. pre potrebu tých, ktorý' sa s nim stretávajú prvýkrát napísal P Hanes, baptis­ tický pastor a teológ, v traktáte „Čo je branhamizmus?“ Rozoberá v ňom: Kto bol Branham, čo učil, podľa čoho spoz­ náme branhamizmus. Uvádza: „Branhamizmus na prvý pohľad vyzerá, ako extrémne letničně hnutie (so silným dôra­ zom na krst Duchom, na jazyky, emocionalizmus a používanie darov Ducha). M po hlbšom oboznámení sa dozvieme jeho falošné tvrdenia, ktoré sa môžu medzi jednotlivými skupinami líšiť.“ Následne uvádza desať jeho charakteristic­ kých znakov a konštatuje, že ..branhamizmus patri medzi falošne učenia, kulty“. v' E. Frank, nemecký misionár z Freic Volksmission v Krefelde, navštívil vyše sto krajín, vrátane Československa, ktoré navštívil viackrát. Televízny a rozhlasový kazateľ, autor viacerých publikácii. V češtine boli vydané viaceré jeho knihy a traktáty , napr. William Branham - prorok Bohom poslaný. Krefeld (bez udania roku vydania); Tradiční křes­ ťanství - prvda nebo klam? Krefeld 1990. Křesťanství včera a dnes. Krefeld 1990; Evropská unie. Praha 1999. '■ Kristova cirkev v Liptovskej Lužnej vydala napr. : Pravda o cirkvi. Pravda o pokání: Veríme.včime a nesieme. A budete mi svedkami... Kristova cirkev nie je striktne vyhranená ako „branhamistická“ , má silné prepojenie na United Pentecostal Church, najmä v Juhoslávií. O United Pentecostal Church Intl. pozri: Dictionary o f Pentecostal and Cha­ rismatic Movements, s. 8601'*■Viac o hnutí viery a o jeho koreňoch píše D. R. McConnell vo svojej knihe A Different Gospel, ktorá bola prelože­ ná aj do češtiny a prispela ku zmierneniu dopadov extrémnych postojov na letničných v prospech biblického stanovis­ ka. 45

členov, ale na druhej strane bolo zboroch, najmä stagnujúcich zboroch spôsobilo otrasy a presuny skutočnou výzvou tak pre ..letničnú teológiu ako aj letničnú prax“. 4. Budovanie letničn ej teológie a rozvíjanie letničn ej služby rámci letničnych zborov. Kla­ V druhej polovici 80. rokov dochádza ku pozitívnym zmenám v učeníctvo. službu cirkvi ako die sa väčší dôraz na službu slova, sysiem ctickc biblické vyučovanie, v dôsledku čoho sa prirodzene tela, uznáva sa potreba systematickej domácej a zahraničnej misie, u voči biblickému vzdelá vaniu. identifikuje potreba prekonať tradičnú evanjelikálno-letničnú averzi é semin áre pre pracovníkov V spolupráci so zahraničím sa začali organizovať ilegálne biblick začala spolupráca s ktoré napokon prerástli do inštitucionálnej podoby. V roku 1998 a Letničnú biblická akadém ia v ICI. ktorá v rámci ICI l niversity trvá dodnes, v roku 1992 vznikl sku boli zriadené Zborové Kolíne ’. v rámci Inštitútu vzdelávania Apoštolskej cirkvi na Sloven tov. biblické školy 1 v ktorých v súčasnosti študuje vyše dvesto študen 1993 Milan Buban I BA: vznik 1992 prvý riaditeľ Jozef Brenkus (1992-93) od roku

zborov \

111.

Potreb y a potenc iál letničn eho hnutia

na účastníkov bohoslužieb, Cirkev v nových podmienkach zameriava svoju pozornosť nielen pracovníkov, ale aj nové in­ ale aj na vonkajšiu misijnú činnosť. K tomu potrebuje nielen nových štitúcie, ktoré pomôžu tieto nové úlohy realizovať. sa zameriava na ich efek­ V oblasti vzdelá vania si cirkev už zriadila potrebné inštitúcie, teraz ch i potenciálnych pracov ní­ tívne využitie, zapojenie do vzdelávania čo najväčšieho počtu terajší 2 kov a zvýšenie kvality práce vzdelá vacích inštitúcií " '. ku, ktorý diaľkovou formou vzdelával všet­ ' V roku 1987 vznikol Teologický seminár Apoštolskej cirkvi na Slovens svoj tri a polročný program, v rámci ktoré­ kých kazateľov a potenciálnych pracovníkov zborov. V roku 1990 ukončil u podobná iniciativa, ktorá sa stala Tčšínsk na ho bolo vzdelávaných vyše 80 % kazateľov zborov Priebežne vzniká zárodkom neskoršej letničnej akadémie. v ČR a SR a je zaradená do školskej siete ' Táto škola bola zriadená ako spoločná inštitúcia Apoštolských cirkví m riaditeľom je Milan Buban. v Českej republike, .lej prvým riaditeľom bol Jozef Brenkus, súčasný sú zamerané na učeníctvo, vý­ 199 Zborové biblické školy majú trojročný program v rámci diaľkového vzdelávania a jú certifikát. získava nti absolve ia chovu spolupracovníkov a pracovníkov zborov. Po ukončení vzdelan čenie hardwaru a softwa­ zabezpe , knižníc nie budova , učebníc anie ' Zvyšovanie odbornosti učiteľov, písanie, preklad pre študentov atď. ru. vrátanie prístupu na internet, zabezpečenie primeraných učební •16

V oblasti praktickej služby sa doposiaľ podarilo rozbehnúť činnosť v oblasti mediálnej"1 , diakonicko-charilatívnej"

evanjelizačnej"

i misijnej*’04 . Táto práca prináša konkrétne výsledky,

ktoré sa prejavujú lak v raste zborov a cirkvi, ako aj v misijnom dosahu na spoločnosť.

Po desaťročia žili letniční na periférii kresťanského a spoločenského života. Za posledných de­ sať rokov sa podarilo túto pozíciu zmeniť. Progresívnou službou ' ’ a biblicky vyváženým svedec­ tvom bolo možné zvesť o Duchu Svätom prirodzene komunikovať v tradičných i evanjelikálnych cirkvách. ale aj v sekulárnom prostredí.

V cirkvi pôsobia literárno-mediálne odbory, ktoré zabezpečujú vydávanie literatúry, službu v médiách Bolo zria­ dené nakladateľstvo Kresťansky život, ktoré zabezpečuje tlač i distribúciu literatúry V Čechách vychádza mesačník Život v Kristu, na Slovensku nepravidelne vychádzajúci časopis Návrat. Apoštolská cirkes v ČR i SR zriadila svoje Diakonie, strediská Teen Challenge a spolupracuje v rámci nadácie Nehemia, ktorá rozvíja podpornú charitatívnu činnosť nielen doma, ale aj v zahraničí. Cirkvi majú zriadené odbory evanjelizácic, ktoré koordinujú evanjelizačnú prácu a zabezpečujú pomoc, o ktorú zbory požiadajú, pretože šiju nedokážu zabezpečiť, a to tak v oblasti ľudských ako aj materiálnych zdrojov. ■v'' Okrem misijných odborov cirkví bola pre podporu práce zriadená aj Misijná spoločnosť život. Cirkev v uplynulých rokoch začala aj misiu v zahraničí, ktorú vykonáva tak v spolupráci s misijnými organizáciami združenými v PĽM. ako aj samostatne. Letniční sa nezdráhajú vstupovať aj do obtiažnych, predtým nezvyčajných sfér ako prevencia proti AIDS, drogám v rámci programu ACET. väzenskej službe, rómskej misii.

47

i cirkvami, čo sa prejavuje Letniční v oboch krajinách sú najrýchlejšie rastúcimi kresťanským tak v raste poštu zborov ako aj členskej základne.

POUŽ ITÁ LITE RATÚ RA lava 1987. BREN KUS. J.: Dejiny Apoštolskej cirkvi na Slovensku. Bratis 1997/2, s. 11-12. BUBIK. R.: ľ moci Ducha svätéh o jděte! In: Život v Kristu BUBIK. R.: O histórii církve. In: Život v Kristu 1997/3. s. 8-12. BUBIK. R. a DUNN ..I.: Prisoner Cell 304. Nottingham 1993. Charismatic Movements ZonderBl JRGESS, S. M. a McGee. G.: Dictio nary oj Pente costal and van, Grand Rapids 1989. 14-16. EDEL. E.: Boj o letniční hnutí. In: Život v Kristu 1997/3. s. HANES. P.: Co j e to branhamizm us? Vavrišovo 1991. 1lUDEC. J. a PALA. T.: Cesto u pravd y a lásky. Ostrava 1998 JUDÁ K. V.: Kristo va Cirke v na ceste. SSV. Lrnava 1998 2. KALE TA. .L: Cirke v bratrská na Těšinsku. In: Zborník. 145-15 h. VOŠM T, Kolín 1998. KLAB EČKO VÁ, K.: Historie letničního hnuti v Českých zemíc In: Život v Kristu 1997/3, s. 8KOCÚR. P. P.: Stručn á historie sboru Apoštolské církve v Praze II. dné církev reform ovaná 1880-1919. KOŠŤÁL. M.: Probu zení v druhé polov ině 19. století a Svobo In: Sto let v službe evangelia.9-46 bratrské 1919-1980 In: Zborník, KĹ BOVÝ. J.: Teologický obraz Jedno ty českobratrské a Církve 95-134. lava 1926. MAR EČKO VÁ. J.: Duchovné prúdy v našej republike. Bratis dy 1988. McCO NNEL L, D. R.: a Different Gospel. Hendrickson. Peabo ká 1919-1980. In: Zborník. 47-80. SITA, K. a KUBO VÝ. J.: Jedno ta českobratrská a církev bratrs lava 1997. ŠKVA RNA, D. a koL: Lexikón sloven ských dejín SPN. Bratis ŠOLTESZ, Š.: Dějin y kresťanské církve. Kalich, Praha 1990. ÚSTAVA Apoštolskej cirkvi na Slovensku, Bratislava 1996. ÚSTAVA Apoštolské církve, Kolín 1996. áš 1994. VESELÝ, D.: Dejiny kresťanstva na Slovensku I iptovský Mikul 48

VNUK, F.: Náčrt dejín katolíckej cirkvi. CMBF UK. Bratislava 1995. ZBORNÍK: Sto let v službe evangelia. Praha 1981. ZOPFI, J.: ...na všeliké tělo! Albrechtice 1997

49

Informácia o autorovi Katarína (23), Ľubica (20). Jozef Brenkus (48), ženatý, manželka Lýdia, deti - Jozef (24), mládeže, pastor, superintende nt. Ak­ V duchovnej službe pôsobil od roku 1972 - 1999 ako vedúci zahraničí. tívne pracoval v letničnej i medzidenom inačnej práci doma i v , tMateja Bela v Banskej Bystrici, " V rokoch 1993 - 1999 vysokoškolský učiteľ na Unive rzite Dejiny kresťanstva, Domáce cir­ na Katedre evanje likáln ej teológie a misie, kde vyučoval najmä kevné dejiny, Dejiny dogiem a predmety praktickej teológie. cyrilometodskej bohoslo­ V súčasnosti končí doktorandské štúdium na Rímskokatolíckej veckej fakulte t niverz ity Komenského v Bratislave.

50