Pohľady do dejín pravoslávnej dogmatickej teológie: pre Pravoslávnu cirkev v Československu, t 8085128039, 9788085128031 [PDF]

Zitiervorschau

Prof. ThDr. Pavei ALEŠ - Prot. Imrich BELEJKANIČ, docent

POHĽADY DO DEJÍN PRAVOSLÁVNEJ DOGMATICKEJ TEOLÓGIE ■

■■

ili v. -

198 9

ISBN 8085128-O3-9

- 3 -

Úvod

Pravoslávna cirkev je často označovaná za cirkev li­

lu r/< i c kého života a prejavu® Iní v nej zase zdôrazňujú vmiiorné modlitebné ponorenie do Božieho tajomstva. Musí­

me povedať, že obidva názory sú pravdivé, ale pritom ne­ smieme zabúdať ani na tretí aspekt cirkevného života, ktorým je neuhasitelná snaha o presné vyjadi*enie vierom ilých právd alebo dogiem.

V chápaní cirkevných otcov dogmy znamenajú ’’učenie Isusa Christa a apoštolov” (sv. Ignác Antiochijský: K MagttMijským XI.II), ktoré cirkev, ”stíp to a pevná postať

pmvdy” (1 Tm 3, 15) vyznáva, vykladá a svedčí o ich zja­ venej povahe. Ak by cirkev bola iba záležitosťou liturgickou, po­

lom by možno stačilo osvojiť si základné pravidlá a zruč­

nosti bohoslužobnej praxe a myslieť si, že to ostatné príde samo od seba. Bolo by to nesprávne tak ako názor,

/.o stačí ponorenie do modlitby a bdenie nad osobnou zbož­

nosťou, zatiaľ Čo pokusy o nové vystihnutie myšlienkového

odkazu viery sú zbytočné, ved už aj tak bolo ’’všetko po­ vedané” . Je isté, že liturgický a modlitebný život je nutným

predpokladom a východiskovou základňou každej teologickej

proce v cirkvi, pretože práve ním ”je nám v cirkvi k dis­ pozícii spoločenstvo, komunion s Christom, totiž Duch

..vsiý", ako povedal sv. Irinej Lyonský (Adversus haer. ill, 24, 1).

Každý, kto sv. krstom vstupuje do cirkvi, musí vy-

ziinť nielen že verí, ale toto ’’Verím” aj vysloviť, bud mim, niebo ústami toho, kto ho « ak ide o krst dieťaťa -

- 4 -

zastupuje a zaručuje sa za jeho budúce poučenie o viere. Toto "Verím”, Symbol viery je formuláciou, ktorú cirkev vypracovala ako odpoved na vypočuté slovo Božie, často

v zložitých a ťažkých teologických myšlienkových zápasoch.

To, čo vyznáva krstenec a čo opakuje cirkev v liturgii, vyznáva taktiež kandidát biskupskej hodnosti pred vysvä­ tením, ale v širšej a kompletnejšej forme. Cirkev už od samého začiatku bola nútená hájiť tvá­

rou v tvár mnohým mylným učeniam čistotu viery, obhájiť integritu (neporušenosť) vieroučného pokladu a trvať na

skutočnosti, že všetky biskupské katedry od samého počiat­ ku zachovávajú dogmatickú jednotu. Sv. Hilár z Piktávie v 4. storočí uznáva, že je ’’ne­

bezpečné púšťať sa do vysvetľovania Božských tajomstiev ľudským jazykom, tajomstiev, ktoré by sa patrilo uzatvo­

riť do zbožnosti svojich duší, ale blud iných nás k tomu núti. Zlovestnosť heretikov a nositeľov pohoršenia nás

núti činiť nedovolené veci, prekonávať neprístupné vr­ cholce, hovoriť o nevysloviteľných predmetoch a púšťať sa do výkladu zakázaných ••• Bolo by potrebné zostať pri

plnení toho, čo predpisuje samotná viera; to znamená vzý­ vať Otca, spolu s Ním ctiť Syna a naplňovať sa Duchom Svätým. Avšak hľa, sme donútení uplatniť svoje úbohé slo­

vo k vysvetleniu tajomstiev, ktoré nemožno vyjadriť • ••” (Patrol, graece 36, 141 B, cituje P. Evdokimov; Pravo­ slaví).

Teologická práca v cirkvi plní teda dôležitú a stále

aktuálnu funkciu, vyplývajúcu z potreby cirkevného orga­ nizmu. Ked v samotnom cirkevnom prostredí sa prejavuje

malý záujem o teologické myslenie, ak teológia nemá širo­ ké zázemie v ľuáoch, ktorí by sa o teológiu zaujímali, rozvíjali ju, signalizuje to určité nebezpečie, nezáujem

- 5 rozvíjanie samotnej podstaty kresťanského života. Teologická práca nesmie sa svojimi záujmami vzdialiť pas-»

ilorskemu a misijnému poslaniu cirkvi, lebo sa stane teo­ lógiou pre teológiu.

Tradičná Štruktúra teologického vzdelávania v cirkvi

dri í sa na štyri odvetvia: teológiu systematickú, biblic­

ko exegézu, teológiu cirkevných dejín a na bohoslovie praktické. Dogmatika alebo systematická teológia pochopi­

teľne orientuje všetky uvedené disciplíny, ako ich myš­ lienkový svorník, avšak vo všetkých oblastiach teologie

by mal byť ako samozrejmosť zjavný misijno-zvestovateľ-

nký aspekt. Všetky bohoslovecké oblasti vyjadrujú živé

vedomie cirkvi a na toto vedomie svojimi špeciálnymi a

odbornými výskumami opätovne pôsobia. Nasledujúce stránky sú pokusom priblížiť v stručnos­

ti, v hlavných postavách a dielach, dejiny pravoslávnej dogmatickéj práce.

- 6 BOHOSLOVIE CIRKVI V PRVÝCH TROCH STOROČIACH

Od samého počiatku existencie cirkvi je teologické

myslenie sústredené na vyjadrenie učenia o Osobnosti Syna Božieho, Spasiteľa nášho Isusa Christa. On sám sa pýtal

svojich učeníkov: nCo hovoria ľudia, že kto som ja, Syn

človeka? A oni (apoštoli) povedali: Jedni hovoria, že si

ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš a zase iní, že Jeremiáš alebo niektorý z prorokov® Povedal im: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Šimon Peter odpovedal a riekol: Ty si Christos, Syn živého Boha!

(Mt 16, 13-16)®

Vyznanie, aké učinil Šimon Peter v mene ostatných

apoštolov, bolo odpovedou na položenú im otázku® Avšak

Isus Christos nielen apoštolom položil túto otázku, ale prostredníctvom nich aj každému kresťanovi,.každému člo­ vekovi, celej cirkvi® Vyznanie cirkvi je správnou odpove­

dou na túto otázku, lebo vychádza, z Evanjelia, v ktorom sa nám zachoval záznam Božského Zjavenia® Sv. Ján Zlato­

ústy neskoršie prehlásil, že iba kvôli našej slabosti

nám bolo dané Evanjelium, ved už sám príchod Ohriata by mal postačiť k tomu, aby oslovil každého človeka k prija­ tiu Pravdy®

Zjavenie je ukončené apoštolskou dobou, ono dalo na­ šej slabosti všetko potrebné® Duch Svätý, tajomne šijúci

v cirkvi, učí nás pripomínať si všetko, kým Isus Christos

bol, je a bude a čo pre nás znamená® Cirkev vo svojej charismatickéj Spamäti1* vyslovuje slová, vety, formulácie

ktoré sú Duchom inšpirované, aby správne vyslovila tajom­

stvo vteleného Slova Božieho - Christa® Autoritatívne formulácie viery sú dogmy. Nie sú však plodom filozofie, ani výrazom náboženskej filozofie., pretože dogmy sa ne­ opierajú o ideu, ale o Božskú realitu. Stávajú sa ,°slov-

~ 7 ™

nou ikonou” tejto reality, nakoľko zachycujú ’’vnútorné olovo“, podobne ako ikona zachycuje ’’vnútornú formu Zhrnutím dogiem vzniká Symbol viery. (P® Evdokimov: Pra-

jonLavíf kap® Dogma církve)® Pravoslávna teológia trvá na tom, že t

n e e x i s -

dogmatický vývoj9 ak máme na zřeteli

u j e

• t a t u

vieroučnej

pod -

pra v d y «

v osobe Isusa Christa sa nám zjavila plnost pravdy PH-/, n navždy, o čom nám svedčí Evanjelium® 0 nových obja­

voch v tejto oblasti nemôžeme hovoriť, ani nič dodávat k noopnkovatelnému svedectvu sv* apoštolov* Veá či sv. olcovin nemohli obohatiť vieru apoštolov? 0 Christovi a

Hpmwrií sa nemôžeme dozvedieť viac než to, čo apoštoli w0d počiatku g slove života počulis čo svojimi očami vi-

dol í , na čo sa dívali a čoho sa ich ruky dotýkali9' (1 Jn

i, 1). Svedectvo sv. otcov sa v podstate zhoduje so svedoctvom sv. apoštolov*

Ked hovoríme o vývoji v dogmatikef myslíme tým

r o r m u 1 ovanie n

o j d e

o

právd, ktoré sú vo sv* Písme®

hľadanie

nového«

vyjasňovanie toho, čo je dané Zjavením,

c o z v í j a n i g

ide

e x i s t u j ú c e h o «

ale o

o

Otcovia

Ve v^oobecného snemu sa iste opierajú o kategorické pre­ li

i.-ujonie sv. apoštola Pavla: ”Ále aj keby sme vám my ale­

bo anjel z neba zvestoval iné ako to, čo sme vám zvesto-

valí, nech je prekliaty!5’ (G1 1« 8)« k@d prehlasujú:

•■/.nchováme tú istú vieru« ktorú Isus Christos odovzdal Mvojhn apoštolom a skx^ze nich svätým airkvám a ktorú ot-

Pravoslávna teológia však nemôže zanedbať to, aby sa s nimi zhodovala, ale teológ môže slobodne vyjad­

riť svoje "stretnutie" s Pravdou, napríklad videnia star­ cov a pustovníkov. Také je autentické poslanie zachované v mystickej tradícii cez sv. Maxima Vyznavača, sv. Šimeona Nového Teológia a sv. Gregora Palamu. Bez dejinného

zamerania by sa dogmatika stala iba teoretickou konštruk­

ciou, bez nadväznosti na živú problematiku cirkevnej rea­ lity a stratila by svoju pastiersko-zvestovateľskú funk­ ciu.

Teologicko-dogmatická práca najstaršieho obdobia cirkevných dejín prebiehala vo vzťahu k dvom pólom: vnú­ tornému a vonkajšiemu. Vo vnútornom vzhľadom k otázkam,

ktoré vznikali pri výchove katechumenov, t.j. tých, ktorí

uveriac zvesti o spáse Isusa Christa, pripojili sa k cir­ kvi a pripravovali k prijatiu sv. krstu. Katechumenov vy­

učovali nástupcovia apoštolov, biskupi, ktorí zodpoveda­ li za apoštolský odkaz viery a presbyteri (kňazi), v

priebehu bohoslužobných zhromaždení. Na filozofické otázky zo sveta, ku ktorému sa cirkev

otvárala svojou zvesťou, a ktorý na počiatku bol k cirkvi nepriateľský, reagovali cirkevní myslitelia pokusmi vylo­

žiť obsah cirkevnej dogmy filozofickými pojmami, ktoré

Ha vtedy bežne používali.

Na Východe' prevládali otázky, týkajúce sa ľudského "ego”: o bytí, o podstate sveta a človeka a jeho vzťahu k Bohu, o bytnosti Božej a o vzťahu Boha k človeku a k

otvoreniu. Západ, menej náchylný k hlbokému premýšľaniu, avšak viac naklonený k praktickým otázkam, otvára problémy skôr kozmologické (pôvod sveta) a otázky konkrétnej mravnej

povahy (autorita, cirkevný poriadok, právo).

10 «

Ak chcem© získať sprá nu pre’ tického myslení,a v pravoslávnej cirkví e musíme mať na

zreteli určité vymedzenie medzi dogmouÄ, ako niečíms, So je

už vykryštalizovanou pravdouf pravdou definovanou a pre­ hlásenou, a teológiou danej epochy, v ktorej ■ ký problém objavil® Teologický zápas je slobodní

bv