Kresťanská glosolália z pohľadu psychologie. [PDF]

Zitiervorschau

Univerzita Karlova v Praze

Filozofická fakulta Katedra psychologie

Diplomová práca Barbora Zajacová Kresťanská glosolália z pohľadu psychológie (skúsenosti a osobnostné charakteristiky českých a slovenských glosolalikov) Christian Glossolalia from the View of Psychology (The Experience and Personality Characteristics of Czech and Slovak Glossolalics)

Praha 2009

Vedúci práce: PhDr. Jaroslav Šturma

Poďakovanie

Za vedenie a pomoc pri vypracovaní práce ďakujem vedúcemu práce PhDr. Jaroslavovi Šturmovi. Ďalej ďakujem Mgr.Michaele Lašťovičkovej, Mgr. Sláve Šatankovej, Mgr. Vojtěchovi Roztočilovi, Mgr. Svatave Škodovej za poskytnutie zdrojov, Mgr. Marekovi Macákovi a Martinovi Strakovi za pomoc pri získavaní respondentov a Mgr. Lukášovi Pitelovi za rady k štatistickému vyhodnocovaniu dát. AMDG.

Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracovala samostatne a výhradne s použitím citovaných prameňov a literatúry.

V Bratislave dňa 30. 7. 2009

Barbora Zajacová

Anotácia

Diplomová práca sa zaoberá vymedzením kresťanskej glosolálie a psychologickými poznatkami o tomto jave. Výskumná časť prezentuje kvalitatívny výskum na základe kazuistík trinástich českých a slovenských kresťanských glosolalikov z neopentkostálneho hnutia, ktorý mapuje ich skúsenosti a osobnostné charakteristiky merané testom stromu a Šesťnásťfaktorovým osobnostným dotazníkom 16 PF. Doplnená je o krátku kvantitatívnu štúdiu, ktorý ukazuje, že glosolalici sú v teste 16 PF menej Uzavretí ako neglosolalickí kresťania. Na záver sú ponúknuté podnety pre ďalšie výskumy.

Annotation The master thesis deals with the definition of christian glossolalia and psychological findings concerning the phenomenon. The research part of the thesis presents a qualitative research based on thirteen case studies of Czech and Slovak christian glossolalics coming from the neopentecostal movement, which maps their experience and personality characteristics as measured by the Baum Test and the 16 PF Sixteen Personality Factor Questionnaire. It is supplemented by a short quantitative study showing that glossolalics score lower in Privateness as measured by 16 PF than non-glossolalic christians. Finally, some suggestions for future research are offered.

Kľúčové slová: glosolália, hnutie obnovy v Duchu Svätom, neopentekostálne hnutie, test stromu, dotazník 16 PF

Key Words: Glossolalia, The Movement of Renewal in the Holy Spirit, Neopentecostal Movement, Baum Test, 16 PF Questionnaire

Obsah Zoznam skratiek..........................................................................................................................6 1.Úvod.........................................................................................................................................7 1. Vymedzenie kresťanskej glosolálie ......................................................................................10 1.1. Etymológia výrazu glosolália...................................................................................10 1.2 Definícia glosolálie z hľadiska psychológie a iných vedných disciplín....................10 1.3 Kresťanské poňatie glosolálie ...................................................................................12 1.4 Historický výskyt kresťanskej glosolálie a moderné hnutie obnovy v Duchu Svätom........................................................................................................14 1.5 Iné typy glosolálie a príbuzné javy............................................................................19 2. Psychologický pohľad na kresťanskú glosoláliu...................................................................24 2.1. Podstata javu, pôvod, vznik a funkcia glosolálie......................................................24 2.2. Osobnostné charakteristiky glosolalikov..................................................................32 2.3 Glosolália a psychoterapia – úvahy o spoločných bodoch a možnostiach...............38 3. Empirická časť......................................................................................................................39 3.1 Výskumný zámer.......................................................................................................39 3.2 Vzorka........................................................................................................................40 3.3 Použité metódy..........................................................................................................41 3.4 Postup .......................................................................................................................47 3.5 Kazuistiky..................................................................................................................47 3.6 Závery......................................................................................................................116 3.7 Kvantitatívny výskum..............................................................................................125 Diskusia..................................................................................................................................128 Použitá literatúra.....................................................................................................................133

Zoznam skratiek

16 PF

Šesťnásťfaktorový osobnostný dotazník

AC

Apoštolská cirkev

a. v.

Augsburgského vyznania (Evanjelická cirkev a.v.)

BJB

Bratská jednota baptistov

CB

Cirkev bratská

CSŽ

Cirkev Slovo Života

ICD 10

International Classification of Diseases, 10th revision

JB

Jednota bratská

KCHO

Katolícka charizmatická obnova

KS

Kresťanské spoločenstvo

LOC

Locus of Control, miesto kontroly

MMPI

Minnesota Multiphasic Personality Inventory

NEO

NEO Personality Inventory

RKC

Rímskokatolícka cirkev

ROFC

Reach Out For Christ

TAT

Tématický apercepčný test

1.Úvod Kresťanská glosolália, známa medzi laikmi skôr ako hovorenie jazykmi, predstavuje zvláštny typ nezrozumiteľnej modlitby, znejúcej ako neznámy jazyk. Tento pozoruhodný jav nepatrí medzi najznámejšie predmety štúdia psychológie. Je však zaujímavé, že ide o fenomén, ktorý bol skúmaný psychológmi takmer od počiatkov tejto vedeckej disciplíny. Táto skutočnosť je čiastočne daná tým, že oboje sa objavilo v rovnakom čase. Psychológia ako samostatná vedecká disciplína i turíčne hnutie, ktoré prinieslo rozšírenie glosolálie medzi kresťanmi, vznikali koncom devätnásteho storočia a výrazný rozvoj zaznamenali na začiatku dvadsiateho storočia (Kay, 2006). Glosolália sa radí medzi niektoré zvláštne formy náboženských zážitkov a správania (Stríženec, 1997) a ako taká je legitímnym predmetom vedeckého skúmania. Zároveň ide o jav pomerne dobre dostupný a objektívne zachytiteľný napríklad na zvukových nahrávkach. Svojou povahou vyžaduje interdisciplinárne skúmanie. Okrem psychológie náboženstva a sociálnu psychológiu môže byť zaujímavá pre psychológiu osobnosti, vývinovú psychológiu či klinickú psychológiu, nehovoriac o nepsychologických disciplínach, ako je lingvistika, sociológia či kultúrna antropológia. Pochopiteľne najširšie sa glosolálii venuje teológia. Potrebu a dôležitosť vedeckých prác o glosolálii v našom prostredí1 jasne ukazuje fakt, že v zahraničí bola dosť extenzívne skúmaná, napríklad v USA existuje množstvo prehľadov a výskumov na túto tému, ale v Čechách a na Slovensku je takýchto prác zatiaľ veľký nedostatok. Šatanková (2008) vo svojej diplomovej práci uvádza, že väčšina literatúry o glosolálii, ktorá je v slovenčine dostupná, je orientovaná biblicky a teologicky, prác z iných oblastí je zatiaľ minimum. Podobne to platí o literatúre v českom jazyku. Psychologických textov o glosolálii je viac dostupných v slovenčine než v češtine. Pritom medzi kresťanmi je hnutie obnovy v Duchu Svätom, ktoré glosoláliu rozširuje, v narastajúcej obľube. Napríklad na českú Katolícku charizmatickú konferenciu v roku 2009 prišlo až 6000 účastníkov z ČR a SR a ich počet každý rok rastie. Odborníci by preto mali považovať za nutné tento jav bližšie preskúmať i v našich podmienkach. Mnohé práce o glosolálii, vrátane klasických diel, sú písané autormi, ktorí majú s kresťanskou glosoláliou a hnutím obnovy v Duchu Svätom skúsenosť ako priami účastníci. Tento text k nim patrí tiež, pretože som sama glosolalik z prostredia Katolíckej charizmatickej 1 Pod „našim prostredím“ rozumiem české a slovenské prostredie.

7

obnovy. Akokoľvek sa to môže zdať nevýhodou pre objektívne skúmanie, má táto skutočnosť i nesporné výhody. Ako kresťan a glosolalik rozumiem problematike glosolálie zvnútra a poznám typický jazyk, ktorý charizmatici používajú pre popis svojich skúseností. Tieto skúsenosti sú niečím, čo sama poznám. Antropológ DeShane (2003) upozorňuje, že „veriaci môžu poskytnúť na náboženský folklór doplňujúce pohľady, ktoré vonkajší pozorovatelia poskytnúť nemôžu.“(s. 273), ďalej, že je zdokumentované, že pri pozorovaní zvonka vznikajú často dezinterpretácie a niektoré veci o svojich presvedčeniach vedia iba samotní veriaci. Tvrdí, že ak sa vedci majú dostať k podstate náboženských presvedčení a správania, je nutné ukázať z pohľadu samotných veriacich, ako vnímajú seba a svoje náboženské zážitky. Toto je i dôvod, prečo sa vo výskume zameriam na skúsenosti samotných glosolalikov a ich pohľad na glosoláliu. Ako vyplynie z ďalšieho textu, ukázalo sa, že pohľad psychológie na glosoláliu bol dlho zaťažený práve posudzovaním zvonka, ktoré nebolo vždy presné. Zámerom tejto práce je podať čo najpresnejší obraz o fenoméne glosolálie na základe moderných vedeckých poznatkov a tak zabrániť spomínaným dezinterpretáciám. Charakter skúmanej témy si vyžiadal určitý postup pri objasňovaní vedeckého pohľadu na kresťanskú glosoláliu. Najpv vysvetľujem samotný pojem glosolálie, ako je chápaný nielen vedcami, ale veriacimi samotnými. Pre pochopenie prostredia, v ktorom sa glosolália objavuje a je skúmaná, bolo po vysvetlení historických súvislostí ďalej popísané hnutie obnovy v Duchu Svätom, teda tzv. charizmatické hnutie. Pretože výskumná časť práce sa zameriava na slovenských a českých glosolalikov, nasleduje prehľad tohto hnutia v našich podmienkach. Širší pohľad ďalej umožňuje prehľad príbuzných javov v náboženskom a psychologickom zmysle, ktorý zároveň slúži na negatívne vymedzenie kresťanskej glosolálie ako predmetu skúmania v tejto práci. V druhej kapitole sa dostávam k bližšiemu prehľadu psychologických poznatkov o glosolálii. Najprv sú uvedené rôzne teórie, ktoré glosoláliu vysvetľujú z hľadiska jej psychologickej

podstaty,

vzťahu

s

psychopatológiou

a

sociokultúrnych

či

sociálnopsychologických súvislostí. Potom sa zameriavam na glosolalikov samotných a zhŕňam poznatky o ich osobnostných charakteristikách, prípadne osobnostných zmenách vplyvom glosolálie. V závere teoretickej časti práce uvažujem nad možnosťami spojenia glosolálie s psychoterapiou či jej využitia v tomto smere. Nasleduje empirická časť, ktorá sa skladá z extenzívnej kvalitatívnej štúdie postavenej na kazuistikách, doplnenej o krátku kvantitatívnu štúdiu. Tá nebola pôvodne plánovaná, ale 8

bola zaradená po tom, čo sa ukázalo, že glosolalici vykazovali nápadné výsledky v osobnostnom teste. Kvantitatívna štúdia overuje, či tento rozdiel bol spôsobený skutočne glosoláliou alebo prostým faktom, že skúmaní boli kresťania. Zámerom empirickej časti bolo v prvom rade zmapovať skúsenosť glosolalikov v našom prostredí, odhaliť možné spojitosti s ich osobnostnými vlastnosťami a priniesť podnety pre ďalšie, hlavne kvantitatívne výskumy, ktoré by mohli o tejto téme byť vykonané. Tieto podnety zhŕňam na záver v diskusii.

9

1. Vymedzenie kresťanskej glosolálie

1.1. Etymológia výrazu glosolália Glosolália je termín vychádzajúci z gréckych slov glossa – jazyk a lalia – hovorenie (Škodová, 2005). Doslova teda ide o „hovorenie jazykmi“. Hoci je zmieňované už v biblii, priamo výraz glosolália sa v nej nenachádza, je to odborný termín. V Novom Zákone sa najčastejšie objavuje spojenie „hovoriť v jazykoch“, pravdepodobne ako eliptické vyjadrenie starších výrazov „hovoriť v nových jazykoch“ alebo „hovoriť v iných jazykoch“ (Fould, 1997). Pritom tu ide o jazyk, ktorý nebol získaný prirodzenou cestou, ako upozorňuje Ulonska (1991). Podľa neho sv. Pavol, ktorí v Biblii o glosolálii píše, rozlišuje v gréckom texte medzi rečami, ktoré je možné sa naučiť (gr. fónai, jedn. č. fóné, 1 Kor 14, 10-12) a medzi hovorením v jazykoch, ktoré sú duchovným darom (gr. glossais). V bežnom náboženskom jazyku sa i dnes hovorí o dare jazykov, modlitbe v jazykoch a hovorení jazykmi. Odborný pojem glosolália sa však používa i na označenie iných javov než kresťanskej modlitby v jazykoch.

1.2 Definícia glosolálie z hľadiska psychológie a iných vedných disciplín Vedné odbory, ktoré sa glosoláliou zaoberajú, ponúkajú niekoľko definícií tohto fenoménu. Z hľadiska psychológie vymedzuje (kresťanskú) glosoláliu Stríženec (2001) nasledovne: „Ide o nepatologický jazykový prejav, ktorý sa bežne označuje ako hovorenie jazykmi alebo dar jazyka a ktorý sa vyskytuje najmä v spoločenstvách v rámci charizmatického hnutia (…). Ide o vyslovovanie reťazcov slabík, tvorených viac-menej náhodne, ale javiacich sa ako slovné jednotky (rytmom a melódiou podobné bežnému rečovému prejavu).“ (s. 97). Říčan (2002) v učebnici o psychológii náboženstva popisuje glosoláliu ako najznámejší a najbežnejší prejav entuziastickej turíčnej spirituality, považovaný za dôkaz tzv. krstu Duchom2. „Glosolalik hovorí slová a vety v jazyku, ktorý nezodpovedá žiadnej známej reči, pričom slabiky použitých slov často zodpovedajú slabikám jeho materinskej reči, sú teda 2 Krst v Duchu je označením pre iniciačnú skúsenosť, pri ktorej je kresťan „naplnený Duchom Svätým“.

10

kultúrne špecifické. Necíti sa byť subjektom glosolálie, ona je mu daná, skrze neho prehovára Duch.“ (s. 255, kurzíva pôvodná). Ďalej uvádza, že glosolália je niekedy vykladaná a že neprebieha v extáze a dá sa praktikovať aj pri inej činnosti, napríklad domácich prácach. Malony a Lovekin (1985) uvádzajú prebratú definíciu glosolálie ako „umelo vytvorenej reči v zvláštnom jazyku, ktorá sa vyskytuje často v stavoch náboženskej extázy, ale tiež v prípadoch psychopatológie“ (s. 3). Títo autori teda zahŕňajú do definície i psychopatologické prípady glosolálie. Z hľadiska patopsychológie sa glosoláliami zaoberal profesor Stuchlík (2006). Radí ich medzi zložitejšie jazykové novotvary nazývané glosie či neoglosie. Neoglosie sa delia na glosolálie a neofázie. Definícia glosolálií: „Glosolálie sú slovné produkcie vonkajšieho tvaru hovoreného jazyka so stavbou viet, resp. širších vetných celkov, bez zistiteľného vnútorného obsahu, bez zistiteľnej pravidelnosti výrazu alebo vytvárania, neschopné opakovania a nepreložiteľné.“ (s. 51). Oproti nim neofázie majú samostatnú gramatiku a slovník. Hoci tento autor skúma neoglosie v kontexte psychóz, citovaná definícia zodpovedá i kresťanskej glosolálii. Rozmer stavu vedomia či psychopatológie v tejto definícii nie je zahrnutý. Ide iba o popis formy, nie hodnotenie psychického stavu jedinca, ktorý tento prejav produkuje. Lingvista W. J. Samarin (1972) je ďalší často citovaný autor. Definuje glosoláliu ako nevýznamovú, ale fonologicky štrukturovanú ľudskú dikciu, o ktorej sa hovoriaci domnieva, že je reálnym jazykom. Napriek povrchným podobnostiam s jazykom však o jazyk nejde. Podľa analýz zvukových záznamov glosolálie ide vždy o „reťazce slabík, vytvorené zo zvukov vybratých spomedzi všetkých zvukov známych hovoriacemu, zoradené viacmenej náhodne, ktoré však napriek tomu pôsobia ako slovám a vetám podobné jednotky, vďaka realistickému rytmu a melódii, pripomínajúcim jazyk“ (s. 227). Škodová,

tiež

lingvistka,

(2005)

popisuje

glosoláliu

ako

„jav,

ktorý

je

charakterizovaný produkciou slov a celých prejavov, obvykle v stave náboženského vytrženia. Hlasové orgány hovoriaceho jsou aktívne, k produkcii „slov“ však dochádza bez vedomej kontroly hovoriaceho“ (s. 312). Podľa Smitha a Flecka (1981) je glosolália schopnosťou k lingvistickému správaniu úplne neznámemu danej osobe, ktoré ja považované za inšpirované Bohom. Ako vidno, definície glosolálie sú si podobné a dopĺňajú sa, objavuje sa však rozpor v tom, či je považovaná za jav súvisiaci s psychopatológiou a zmenenými stavmi vedomia (extázou). K tomuto rozporu sa vrátim neskôr. Podobne teóriam o psychologickej podstate glosolálie a teda už jej interpretácii, bude ešte venovaný priestor. Taktiež si nemyslím, že je 11

presné zahŕňať do definície glosolálie tvrdenia, že je považovaná za dôkaz krstu v Duchu Svätom (pretože to platí predovšetkým v klasickom turíčnom hnutí, nie v celom hnutí obnovy v Duchu Svätom – záleží to od teológie) alebo že ju hovoriaci považuje za reálny jazyk (pretože nie každý glosolalik má tento názor). Za použitia vyššie spomínaných definícií sa prikláňam k nasledovnému vymedzeniu kresťanskej glosolálie: Kresťanská glosolália je jav, vyskytujúci sa v niektorých náboženských skupinách v rámci kresťanstva, typický predovšetkým pre tzv. hnutie obnovy v Duchu Svätom. Formálne ide o schopnosť vyslovovania reťazcov slabík, javiacich sa ako reč, ale bez štruktúry jazyka. Je považovaná za spôsob modlitby darovaný Bohom, pričom hovoriaci má väčšinou svoj prejav pod vedomou kontrolou, avšak tvorba slov prebieha bez vedomej kontroly a hovoriaci má pocit, že táto reč sa vytvára sama od seba alebo prichádza od Boha.

1.3 Kresťanské poňatie glosolálie

Ak chceme podať definíciu kresťanskej glosolálie, treba vysvetliť, ako vníma tento jav kresťanstvo samotné a kresťanská teológia. Predovšetkým je dôležité, že ide o spôsob modlitby. Fould (1997) uvádza, že v biblických textoch je glosolália vždy zasadená do kontextu modlitebného zhromaždenia. Táto modlitba je, až na výnimky, nezrozumiteľná pre samotného hovoriaceho, glosolalika, ako i pre jeho okolie. Typické je, že modlitebný prejav v jazykoch je pod vedomou kontrolou glosolalika, napriek rozšírenej predstave, že ide o extatické prejavy. Tento spôsob modlitby je považovaný za charizmu (z gr. „dar milosti“, Sullivan,1998), teda nadprirodzený dar Ducha Svätého, nie prirodzenú schopnosť. Ide o obdarovanie Bohom, bezplatný, konkrétny a hmatateľný dar, určený na „budovanie cirkvi“. V biblii je takýchto duchovných darov, „charismata pneumatica“ vymenovaných viacero (Fould, 1997). Bližšie o teológii chariziem píše napr. Sullivan (1998). Duchovné hnutie, kde je glosolália rozšírená, sa nazýva hnutím obnovy v Duchu Svätom, podľa dôrazu na tretiu božskú osobu. Iným bežným názvom, ktorý označuje zároveň jednu z podôb tohto hnutia, je charizmatické hnutie, podľa obnoveného dôrazu na charizmy. Názov pentekostalizmus či turíčne hnutie3, ktorý patrí prvej vlne hnutia Obnovy, je odvodený od sviatku Turíc - Zoslania Ducha Svätého, gr. Pentekostes. 3 V slovenčine je spisovný názov turíčne hnutie, ale je rozšírený názov letničné hnutie, ktorý vznikol pod českým jazykovým vplyvom.

12

Podobne sa hovorí o charizmatikoch a turíčnych4. Cantalamessa (Cantalamessa, Gaeta, 1998) vysvetľuje význam daru jazykov tak, že ak pri náboženskom zhromaždení hovoria niektorí pod vplyvom Ducha Svätého darom jazykov, ostatná komunita pochopí, že je Boh prítomný a že chce niečo povedať. Ide teda o znamenie Božej prítomnosti. To platí v prípade, že sa nejedná o hovorenie jazykmi, spôsobené duševnými procesmi, ale skutočný dar jazykov. Podľa Sullivana (1998) má glosolália význam pre náboženské spoločenstvo najviac vtedy, keď je táto reč v jazykoch vykladaná pomocou inej charizmy, tzv. daru výkladu jazykov. Ide o interpretáciu prejavu v jazykoch, nie preklad v pravom zmysle slova. Dar výkladu (ermeneglosia, podľa Malony, Lovekin, 1985) sa môže objaviť u glosolalika samotného, či u iného člena zhromaždenia. Špecifickým prípadom je, keď ide o reč v existujúcom jazyku, ktorý sa glosolalik neučil ani sa s ním predtým nestretol. Vtedy hovoríme o xenoglosii (Stríženec, 2001). Tieto prípady sú však ťažko potvrditeľné. Možno sa stretnúť ešte s pojmom xenolália (Šatanková, 2008). V tomto prípade ide o dar jazyka, ktorým sa hovoriaci dorozumievajú napriek tomu, že nie je všetkým známy. To znamená, že príjemca rozumie reči v jazykoch. Takto sa niekedy vysvetľuje udalosť, popísaná v Biblii v Skutkoch apoštolov, kedy prítomní príslušníci rôznych národov počuli apoštolov, ako keby tí hovorili ich rečou. Ide však len o jednu z interpretácií, pretože inokedy sa uvažuje o tom, že apoštoli týmito jazykmi naozaj hovorili. Podľa Šatankovej (ibid.) sa v literatúre pojmy xenoglosia a xenolália často zamieňajú. Fould (1997) oproti tomu uvádza, že hovorenie v jazykoch je predovšetkým charizmou modlitby, komunikácie s Bohom, ktorá umožňuje rast človeka používajúceho tento dar. Sullivan (1998) podobne zdôrazňuje, že pre sv. Pavla bol dar jazykov predovšetkým určený na používanie v modlitbe, a to najmä osobnej. V zhromaždení jej vymedzuje iba obmedzený priestor, ktorý je daný dostupnosťou výkladu. Napriek tomu sa glosolália vo svojej vykladanej podobe v spoločenstvách vyskytuje relatívne zriedka (snáď ešte zriedkavejšie sa vyskytuje xenoglosia či xenolália) a častejšia je spoločná chvála či spev v jazykoch. Tento je typický improvizovanými melódiami, pričom vznikajú pôsobivé súzvuky. Prax spontánneho spevu v jazykoch pri náboženských zhromaždeniach siaha až do počiatkov cirkvi a súčasné charizmatické spoločenstvá ju v podstate znovuobjavili (ibid.). Z charizmatických spoločenstiev je bežná skúsenosť, že spoločná polohlasná (nie spievaná) modlitba v jazykoch je tiež dosť častá. Všimol si to aj Holm (1987), ktorý píše, že okrem 4 Či letničných, opäť pod vplyvom češtiny.

13

prorockej glosolálie a výkladu jazykov je v turíčnych spoločenstvách bežné, že sa celá skupina modlí týmto spôsobom, čo vyvoláva dojem všeobecného „ševelenia“.

1.4 Historický výskyt kresťanskej glosolálie a moderné hnutie obnovy v Duchu Svätom

1.4.1. Prehľad historického výskytu kresťanskej glosolálie Výskyt glosolálie v prvotnej cirkvi je zaznamenaný v Biblii. Objavovala sa v priebehu celých dejín kresťanstva, masívne však až v modernom hnutí Obnovy v Duchu Svätom. Sullivan (1998) rozoberá dôkazy, že v hnutí Obnovy ide o ten istý jav ako hovorenie jazykmi, zaznamenané v Biblii. Zdá sa, že bežné používanie glosolálie ustalo v treťom storočí (Fould, 1997), v reakcii na to, že bolo zdiskreditované sektou montanistov (neortodoxným hnutím ovplyvneným gnózou). Glosolália sa síce naďalej vyskytovala, ale bola hodnotená kritickejšie. V období cirkevných otcov (starovek) bol v cirkevných zhromaždeniach bežnou praxou improvizovaný spev bez slov, nazývaný jubilatio (jasanie), o ktorom svedčí sv. Augustín (Sullivan, 1998). Táto prax pokračovala do deviateho storočia. Sullivan (ibid.) predpokladá, že išlo o jav veľmi podobný, ak nie totožný s dnešným “spevom v jazykoch” a so “spevom v duchu”, o ktorom píše sv. Pavol v Biblii. Súkromné praktikovanie takéhoto spevu bez slov, ktorý bol výrazom duchovnej radosti, však pokračovalo. Poznali ho napríklad karmelitáni Terézia z Avily a Ján z Kríža, hoci ho nespájali s novozákonnou charizmou jazykov. Roztočil (1996) uvádza, že dar jazykov poznal aj František z Assisi (13. stor.) a súčasník Terézie z Avily Peter z Alkantary. Teréziina žiačka Anna od Ježiša mala údajne mať schopnosť xenoglosie – hovorenia po francúzsky, avšak iba v priestoroch kláštora. Inak sa glosolália objavovala dosť sporadicky, obyčajne v okrajových hnutiach. Fould (1997) uvádza “malých prorokov z Cévennes” patriacim k hugenotom v sedemnástom storočí, v katolíckom prostredí parížskych jansenistov v 18. storočí a učeníkov E. Irvinga v Anglicku v devätnástom storočí, tesne pred vznikom turíčneho hnutia. V devätnástom storočí sa objavili radikálne protestantské (evanjelikálne) skupiny, ktoré verili, že dar jazykov by im pomohol na misiách, aby sa nemuseli učiť domorodé reči

14

(McGee, 2006). Chápali teda dar jazykov ako zázračne darovanú xenoglosiu Objavovali sa tvrdenia niektorých misionárov, že dostali od Boha dar nejakej cudzej reči, napríklad tureckého či hindustánskeho jazyka. Misionárka Jenny Glassey tvrdila, že jej Duch Svätý daroval trinásť afrických dialektov a mandarínsku čínštinu (McGee, 2006). Vyskytovali sa samozrejme aj sklamania, kedy sa očakávania daru cudzej reči nenaplnili. Tieto skupiny, hlavne správy o J. Glassey, ovplyvnili Charlesa Parhama, zakladateľa turíčneho hnutia a vďaka nim sa začal o dar jazykov zaujímať, až ho v r. 1901 znovuobjavil so svojimi študentami v biblickej škole (ibid.). Parham a jeho nasledovníciu považovali dar jazykov tiež za skutočné jazyky. Menovali napríklad asýrčinu, bulharčinu, češtinu, čínštinu, francúzštinu, nemčinu, hindi, maďarčinu, taliančinu, japončinu, nórštinu, ruštinu, španielčinu, švédštinu, turečtinu, jidiš a zulu. Tento názor bol prehodnotený až v roku 1907 po tom, čo zlyhali snahy o kázanie v nových jazykoch. Glosolália začala byť považovaná za spôsob chvály a modlitby a teda už nebolo potrebné potvrdzovať pravosť týchto jazykov. Hoci bola glosolália naďalej považovaná za skutočné jazyky, objavil sa názor, že ide o jazyky anjelské5. Parham veril, že dar jazykov nie je iba výnimočným darom pre misionárov, ale považoval ho za dar, ktorý je určený všetkým ľuďom v rámci krstu v Duchu Svätom. Toto učenie vytvorilo základ turíčneho hnutia.

1.4.2. Hnutie obnovy v Duchu Svätom

Výskyt glosolálie je dávaný do súvislosti s moderným hnutím obnovy v Duchu Svätom6 (Remeš, 2000)). Toto hnutie nutný kontext skúmania glosolálie, pretože hovorenie jazykmi sa najčastejšie vyskytuje práve v rámci tohto hnutia a pod jeho vplyvom. Niektoré charakteristiky glosolálie a spôsob jej praktikovania sa u kresťanov odlišujú podľa toho, ku ktorej časti, resp. vývojovému štádiu hnutia obnovy patria. Prehľad histórie turíčneho a charizmatického hnutia poskytujú Hocken (1998) a Remeš (2000). Prvotné pentekostálne či turíčne hnutie – Remeš (2000) ho nazýva prvou vlnou hnutia obnovy v Duchu Svätom - nadväzuje na dve prebudenecké hnutia: evanjelikálne (vzniklo v 18. storočí) a hnutie svätosti (vzniklo v 19. storočí). Je charakteristické tromi 5 Pochádza z Biblie, Prvého listu Korinťanom 13,1, kde sa píše „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými...“ a považuje sa to za alúziu na glosoláliu. 6 Bežne sa súhrnne hovorí o charizmatickom hnutí. Tento názov však patrí jednému zo smerov tohto duchovného hnutia. Preto dávam prednosť názvu hnutie obnovy v Duchu Svätom, podobne ako Remeš (2000).

15

dôrazmi: prvým je skúsenosť krstu v Duchu Svätom po obrátení, ďalej používanie mimoriadnych duchovných darov (chariziem), z ktorých je zdôrazňovaný často práve dar hovorenia inými jazykmi, a plného zapojenia tela a hlasu pri bohoslužbe a uctievaní (s tým súvisí entuziazmus a výrazná emocionalita). Krst v Duchu Svätom bol chápaný ako skúsenosť, ktorá má podporiť evanjelizáciu všetkých ľudí pred očakávaným druhým Kristovým príchodom. Za (nutný) dôkaz toho, že bol človek naplnený Duchom svätým, sa považovala práve glosolália. Za okamih vzniku turíčneho hnutia sa považujú obyčajne dve udalosti v Spojených Štátoch Amerických. Prvou je objavenie sa daru jazykov v biblickej škole Bethel v kansaskom meste Topeca, vedenej Charlesom F. Parhamom, v roku 1901. Parham pritom spojil hovorenie jazykmi so skúsenosťou krstu v Duchu Svätom, čo je dôraz, typický pre väčšinu pentekostálneho hnutia. Druhou zásadnou udalosťou je prebudenie, ktoré sa začalo v r. 1906 na Azusa Street v Los Angeles a bolo vedené Afroameričanom Williamom J. Seymourom. Odtiaľ sa v priebehu dvoch rokov(!) rozšírilo turíčne hnutie na všetky kontinenty. Bolo typické rovnostárstvom, priťahovalo obyvateľov nižších vrstiev a zotieralo rasové rozdiely – na bohoslužbách sa spoločne stretávali bieli a čierni občania. Bohoslužby boli typické dynamickými kázňami založenými na doslovnom výklade Biblie a vypätou emocionalitou a entuziazmom. Časté bolo kričanie, tlieskanie, padanie na zem, vyháňanie démonov, či pochodovanie okolo stien modlitebne (Remeš, 2000). Keď hnutie vzniklo, malo zo sociologického hľadiska znaky sekty (Holm, 1991). Zo strany tradičných cirkví bolo odmietané (Remeš, 2000). Dôsledkom toho sa stalo zoskupením nových denominácií. Formovali sa

samostatné turíčne útvary, z ktorých

najznámejším je konfederácia zborov Assemblies of God (Božie zbory či Božie zhromaždenia). Vznikla v r. 1915 v USA a teologicky nadväzovala na baptizmus a evanjelikálne kresťanstvo. Turíčne hnutie zaznamenalo obrovský rast napríklad v Latinskej Amerike a v Ázii, predovšetkým v Kórey. Po druhej svetovej vojne sa objavili obnovné hnutia: hnutie uzdravovacej obnovy (Healing revival), typické masovými zhromaždeniami s uzdravovaním modlitbou a triumfalistické hnutie Neskorý dážď (Latter rain), podobné prebudeniu na Azusa Street. Druhú vlnu vo vývoji hnutia predstavuje charizmatické hnutie (Remeš, 2000), ktoré sa objavilo

v

šestdesiatych

rokoch

dvadsiateho

storočia.

Inak

býva

nazývané

aj

neopentekostalizmom. Tu už ide o hnutie v rámci tradičných cirkví. Znamenalo teda určité prekonanie napätia a vzájomného odsudzovania medzi pentekostálnym prúdom a ostatným 16

kresťanstvom. V tomto hnutí je typické, že charizmatická skúsenosť je integrovaná do pôvodného učenia a tradície cirkví. Je pochopiteľné, že ide o menej radikálne hnutie ako bol pôvodný pentekostalizmus. To sa odráža napríklad v tom, že glosolália nebýva považovaná za nutný dôkaz krstu v Duchu Svätom, ale za jednu súčasť charizmatickej skúsenosti, ktorá sa môže a nemusí u jednotlivca naplneného Duchom Svätým objaviť. Za zakladateľa býva považovaný americký episkopálny duchovný Dennis Bennet, ktorý hnutie zviditeľnil v r. 1960, podstatný vplyv však mal David du Plessis, turíčny kazateľ pôvodom z Južnej Afriky (du Plessis, Slosser, 1996). Ten považoval za svoju úlohu pôsobiť pri rozširovaní charizmatického hnutia do ostatných cirkví, v snahe o univerzálne rozšírenie charizmatickej skúsenosti v kresťanstve. V r. 1948 nadviazal kontakt so svetovou radou cirkví, rozšíril charizmatickú skúsenosť v protestantských cirkvách a v šesťdesiatych rokoch sa zúčastnil ako pozorovateľ na druhom

vatikánskom koncile. Mal vplyv na to, že

charizmatické hnutie bolo v r. 1967 inkorporované aj katolíckou cirkvou. Tam je oficiálne zastrešené ako Katolícka charizmatická obnova. Sám du Plessis považuje neopentekostálne hnutie a charizmatické hnutie v katolíckej cirkvi za dve odlišné vlny. V rámci druhej vlny sa ďalej objavilo mesiánske židovstvo, spájajúce vieru v Ježiša Krista ako Mesiáša Boha s tradičnou židovskou vieroukou a liturgiou. Charizmatické tendencie sa tu objavujú v rámci judaizmu (Remeš, 2000). Do charizmatického prúdu sa radia aj skupiny nezávislých charizmatikov, ktoré sa oddelili na začiatku 70. rokov dvadsiateho storočia. Sú to samostatné denominácie, ktoré sa ale od klasických turíčnych cirkví líšia a vznikli mimo pentekostálneho hnutia. Patria medzi najrýchlejšie rastúce charizmatické skupiny (Hocken, 1998). Jedným z najznámejších predstaviteľov bol Derek Prince. Treťou vlnou vo vývoji hnutia Obnovy je hnutie Viery a Viničné hnutie (podľa združenia zborov nazvaného Vinica - Vineyard, ktoré založil John Wimber) (Remeš, 2000). Objavili sa na začiatku osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Dôraz vo Viničnom hnutí sa presunul na uzdravovanie a konanie zázrakov, manifestáciu Božej moci. V r. 1994 sa objavilo tzv. Torontské požehnanie s množstvom neobvyklých prejavov vrátane typického padania na zem (“pod mocou Ducha”). Pôsobilo ako silné obnovné hnutie, ktoré od dôb Azusa Street nemalo obdoby (Hocken, 1998). Hnutie Viery s hlavným predstaviteľom Kennethom Haginom má počiatky už v šesťdesiatych rokoch a spája kresťanské učenie o Božej moci s Hnutím ľudského potenciálu, ktoré patrí k New Age (Remeš, 2000). Učí, že viera je prostriedkom k získaniu zdravia, bohatstva a úspechu, ktoré majú byť dostupné 17

každému človeku. Nedostatok prosperity je pripisovaný malej viere alebo vplyvu démonov. V dôsledku viery v nadprirodzené uzdravenie sa objavuje aj odmietanie lekárskej starostlivosti. Toto hnutie malo spätne vplyv aj na tradičné turíčne denominácie a charizmatické hnutie.

1.4.3. Hnutie obnovy v Duchu Svätom v ČR a SR

Hnutie obnovy v Duchu Svätom je rozšírené aj u nás, zastúpené sú pritom všetky jeho smery. Prehľad o jeho výskyte na území ČR a SR podávajú Remeš (2000) o bývalom Československu a Prostredník (2000) o Slovensku. Prvý turíčny zbor vznikol v roku 1910 na Severnej Morave (Remeš, 2000). Turíčne skupiny boli rakúsko-uhorskými

úradmi registrované ako náboženský spolok Rozhodní

kresťania. V období prvej republiky sa šírili hlavne v oblasti Těšína a v okolí Prahy. Neskôr boli turíčni zákazom prinútení prejsť do ilegality. Od roku 1977 sa pod záštitou Cirkvi bratskej snažili obnoviť vlastnú denomináciu pod názvom Cirkev rozhodných kresťanov turíčnych. Registrácia sa však podarila až v roku 1989 pod názvom Apoštolská cirkev (AC). Ide o najznámejšiu turíčnu cirkev v ČR s vyše dvoma tisícami členov vo vyše dvadsiatich zboroch. Patrí do združenia Assemblies of God a odvodzuje svoju históriu od prvých turíčnych zborov založených v r. 1907 v oblasti Vysokých Tatier a Západného Slovenska a prvých spoločenstiev AC na Slovensku založených v r. 1924. Na Slovensku mala AC v r. 1989 šesť zborov, v r. 2000 už 25 a 60 kazateľských staníc. Je výrazne misijne činná. Ďalšou turíčnou denomináciou v ČR je Slobodná ľudová misia (Remeš, 2000). Pôsobí aj na Slovensku (Prostredník, 2000). Okrem toho sa vyskytujú aj iné, viacmenej okrajové turíčne skupiny. Charizmatické hnutie druhej vlny na území bývalého Československa reprezentuje najmä združenie zborov Kresťanské spoločenstvá, ktorá vznikla v r. 1990 oddelením od Českobratskej cirkvi evanjelickej. Zakladateľom pôvodného zboru Kresťanské spoločenstvo Praha bol Dan Drápal. V ČR je vyše 30 nezávislých zborov KS (Remeš, 2000), ktoré nechcú byť začlenené pod žiadnu denomináciu. Charizmatickou denomináciou v Českej republike je Jednota bratská (JB). Charizmatické hnutie v rámci tradičných cirkví reprezentuje Katolícka charizmatická obnova (KCHO) a ďalšie spoločenstvá v rámci katolíckej cirkvi, tak v ČR ako aj na Slovensku. Prostredník (2000) uvádza, že v ostatných protestantských cirkvách (napr. evanjelici a.v.) neexistuje žiadna organizovaná skupina charizmatických kresťanov a veriaci s 18

charizmatickou skúsenosťou ju často vo vlastnej cirkvi taja. Na Slovensku však (v Bratislave) existuje napríklad samostatný charizmatický zbor v rámci Bratskej jednoty baptistov. To je umožnené pravdepodobne šírkou baptistickej teológie, ktorá charizmatickú spiritualitu nevylučuje7. Tretiu vlnu – hnutie Viery zastupuje v ČR aj na Slovensku Cirkev Slovo Života (CSŽ) (Remeš, 2000; Prostredník, 2000). Má biblickú školu v Brne. Na Slovensku je výrazne misijne činná v okolí Bratislavy, ale aj na východnom Slovensku. Okrem toho na Slovensku pôsobia aj extrémne zoskupenia ako je Calvary Chapel a ezotericky orientované Združenie univerzálneho života. Môžeme tu nájsť aj hnutie Torontského požehnania. V ČR, najmä na Morave ďalej pôsobia zbory s názvom ROFC (Reach out for Christ), založené austrálskym misionárom Steve Ryderom a ďalšie menšie zoskupenia. V dokumentárnom filme Terezy Nvotovej Ježiš je normálny! z r. 2008 je zachytené napríklad pražské Triumfálne centrum viery.

1.5 Iné typy glosolálie a príbuzné javy

Vymedzenie glosolálie by nebolo úplné, ak by sme nezmienili, čo kresťanská glosolália nie je. Nasledujúci výpočet javov, ktoré sú s glosoláliou príbuzné, slúži na negatívne vymedzenie glosolálie a zároveň ponúka určitý prehľad o podobných fenoménoch, prípadne o výskyte glosolálie mimo kresťanského kontextu. Xenoglosia a xenolália a dar výkladu jazykov boli spomínané vyššie (1.3).

1.5.1 Príbuzné javy z hľadiska náboženstva

V rámci kresťanstva sa okrem glosolálie, ktorú rozoberá táto práca, hovorí aj o glosolálii démonickej – to znamená takej, o ktorej sa predpokladá, že je dielom zlého ducha, nie Ducha Svätého. Je spomínaná napríklad v prípadoch posadnutosti (démonickej posesie). Známe sú aj záznamy o tom, že posadnutí hovoria nenaučenými cudzími jazykmi (xenoglosia). Známy taliansky exorcista8 Amorth (2006) to vysvetľuje tým, že démon sa 7 Za upozornenie na tento zbor ďakujem Mgr. Marekovi Macákovi. 8 Exorcista je v katolíckej cirkvi kňaz, poverený oslobodzovaním posadnutých osôb.

19

posadnutého človeka zmocní a hovorí a jedná prostredníctvom orgánov dotyčnej osoby. To znamená, že posadnutá osoba stráca kontrolu nad svojimi prejavmi. Amorth popisuje xenoglosiu u posadnutých, napríklad jedno dievča počas exorcizmu začalo hovoriť po hebrejsky a aramejsky. Na druhej strane uvádza, že charizmatická modlitba v jazykoch je veľmi účinne používaná pri oslobodzovaní z moci zlého ducha. Glosolália je však známa i v kontexte iných náboženstiev než kresťanstva a tiež v nových náboženských hnutiach. Napríklad v hinduizme sa môže jav prirovnateľný k forme nezrozumiteľnej glosolálie, alebo iné fenomény podobné tým, ktoré sa vyskytujú v charizmatickom hnutí (tanec, pád na zem, hlasitý spev a pod.) vyskytnúť počas extázy (Roztočil, 1996). Kresťanská glosolália opísaná v Novom Zákone bola niekedy dávaná do súvisu s extatickými prejavmi typickými pre pohanské (hlavne grécke) náboženstvá, sprevádzané výkrikmi, neartikulovaným vzdychaním, nezrozumiteľnou rečou a pod. Fould (1997) však upozorňuje, že medzi oboma javmi je významný rozdiel. Zatiaľčo z opisov prorockého blúznenia Pýthie je evidentné, že strácala sebaovládanie, v textov sv. Pavla je u glosolálie zdôrazňované plné vedomie hovoriaceho a fakt, že má nad prejavom v jazykoch kontrolu. Stanislav Grof (Grof, Bennett, 1993) uvádza, že sa vyskytuje pri sedeniach holotropného dýchania, podľa neho pri prežívaní iných životov9. Okrem hovorenia jazykmi, aké sa vyskytuje v kresťanských spoločenstvách, či neartikulovaného bľabotania, sa objavuje aj xenoglosia. Tá bola údajne často potvrdená pomocou zvukovej náhravky zo sedenia. Ide buď o zistiteľné jazyky, alebo o nejaké neznáme. Iným príkladom nového náboženského hnutia typického používaním glosolálie môže byť japonské neo-buddhistické hnutie God Light Association, Združenie Božského svetla (Whelan, 2006). Kavan (2004) referuje o výskyte spontánnej glosolálie v rámci zmenených stavov vedomia navodených meditáciou v novozélandskej purifikačnej skupine Golden Light (Zlaté svetlo), vychádzajúcej z jógy. Dáva ju do kontrastu s glosoláliou v pentekostálnych a charizmatických skupinách, ktorá je podľa neho skôr závislá na kontexte než spontánna a nie je viazaná na zmenený stav vedomia. Trompf (in Partridge (Ed.), 2006) píše o extatických glosolalických prejavoch v papuánskom náboženskom hnutí Vailala, patriace k tzv. Hnutiam kargo, čo sú domorodé tichomorské náboženstvá ovplyvnené kresťanskými misiami a 9 Holotropné dýchanie sa niekedy považuje za psychologickú techniku, tu je však vhodnejšie uvažovať o novom náboženskom hnutí, vzhľadom na ďalekosiahle a nábožensky podfarbené interpretácie zážitkov zo sedení, napríklad o návratoch do minulých životov. Daniels (in Partridge et al., 2006) radí transpersonálnu psychológiu medzi nové náboženské hnutia.

20

európskym vplyvom. Remeš (2000) spomína používanie glosolálie mormónmi (Cirkev Ježiša Krista svätých posledných dní – nejde o kresťanskú cirkev). Roztočil (1996) uvádza ďalej výskyt xenoglosie v okultizme, či cudzie jazyky, ktoré sa objavujú pri automatickom písaní v špiritizme. V kresťanstve by tieto javy boli interpretované väčšinou ako spôsobené démonmi. Je potrebné poznamenať, že za známku pravého náboženského zážitku (t.j. zážitku spôsobenom Bohom či Duchom Svätým) sa v kresťanskej tradícii považuje pozitívna etická premena (Roztočil, 1996). Napríklad Sullivan (1997) uvádza etické kritériá používané v prvotnej Cirkvi na rozlíšenie pravých prorokov. Dôležitým rozdielom medzi charizmatickou skúsenosťou

vrátane

kresťanskej

glosolálie

a

inými

skúsenosťami,

napríklad

psychedelickými, je ďalej to, že tieto zážitky si nemožno v kresťanskej spiritualite vynútiť, sú považované za dary (Roztočil, 1996). V kresťanskej glosolálii je oproti iným podobným náboženským javom zdôrazňovaná sebakontrola a normálny stav vedomia. 1.5.2 Príbuzné javy z hľadiska psychológie

V rámci psychológie sa ponúkajú obzvlášť dve oblasti, kde možno uvažovať o podobnosti s kresťanskou glosoláliou. Ide jednak o patologické prípady dezorganizovanej reči a jednak o fenomény, ktoré sa vyskytujú v rámci rečového vývinu. O glosoláliách a neofáziách v rámci psychotických porúch, totiž schizofrénie, bola zmienka vyššie, v súvislosti s prácou prof. Stuchlíka Neofatické polyglotie psychotiků (2006). V nej popisuje prípad pacienta, ktorý vytvoril šestnásť umelých jazykov (neofázií), ale podáva aj prehľad o prípadoch neofázií a glosolálií, o ktorých referovali iní svetoví psychiatri. Samarin (1972) však píše, že schizofrenická reč nie je štruktúrne identická s glosoláliou a ak sú schizofrenici schopní hovoriť v jazykoch, je to len preto, že sú v istom zmysle dostatočne normálni. Typická schizofrenická reč je determinovaná gramatikou niektorého prirodzeného jazyka, známou dotyčnému jedincovi (v klasifikácii podľa Stuchlíka ide teda o neofáziu). Výskyt glosolálie u schizofrenikov však potvrdzuje i Samarin, na základe zvukových záznamov, ktoré počul. Schizofrenická reč bola interpretovaná ako výsledok represie, potlačenia konfliktného priania. Samarin však upozorňuje, že z toho nemožno robiť závery, že aj za glosoláliou neschizofrénnych osôb je potlačené prianie. To považuje naopak za nepravdepodobné. Inokedy je glosolália spájaná s disociatívnymi poruchami. Psychiater Martínez-Taboas (1999) popisuje v prípadovej štúdii pacienta z Portorika, ktorý trpel ego-dystónnymi stavmi 21

posadnutosti s epizódami nechcenej glosolálie, ktoré mali súvisieť s jeho niekdajším zapojením v špiritizme. Pôvodne mu bola diagnostikovaná schizofrénia. Príznaky nereagovali na liečbu neuroleptikami. Úľavu dlhodobo nepriniesli ani exorcizmy vykonané katolíckymi kňazmi, ktorí ho považovali za posadnutého. Pacient bol presvedčený, že je pod útokom duchov - v Latinskej Amerike je viera v špiritizmus bežná. Autor považoval tieto javy za prejav disociatívnej poruchy, skôr než psychózy. Pozoruhodné je, že po vysvetlení, že jeho glosolália je intrapsychického pôvodu, dokázal pacient pozitívne reinterpretovať tento jav ako dar od Boha (to znamená, že ju interpretoval ako kresťanskú glosoláliu). Nato sa jej prestal báť a zažíval ataky glosolálie zriedkavejšie. S pomocou psychoterapie dosiahol úľavu aj od disociatívnych stavov posadnutosti. Hoci tento prípad má silný spirituálny podtext, je evidentné, že išlo o psychopatologický jav. Propagátorkou myšlienky, že glosolália súvisí so stavmi tranzu, čo však presnejšie znamená zmenené stavy vedomia a disociáciu, je Felicitas Goodman, ktorá ju skúmala v rôznych kultúrnych kontextoch. Jej tvrdenia sa však vo všeobecnosti neskorším výskumom nepotvrdili (Kavan, 2004). Iným prípadom, kedy sa glosolália resp. podobný jav vyskytuje v rámci patopsychológie, môže byť mentálna retardácia. V dennom stacionári pre mentálne postihnutých dospelých som pozorovala klienta s Downovým syndrómom, ktorý okrem iných stereotypií produkoval dlhšie slovné prejavy pripomínajúce glosoláliu. Pritom verne napodoboval melódiu reči, jej obsah bol však vyprázdnený (skladal sa z nezmyselných, stereotypne opakovaných slabík). Týmto spôsobom dokázal verne napodobniť prejav televízneho hlásateľa. Tu vidno, že išlo vlastne o spôsob hry. Podobný príklad – štúdiu o päťročnom dieťati s Downovým syndrómom, používajúcom glosolálii podobnú reč, uvádza Samarin (1972). Je však namieste otázka, či by niečoho podobného v rámci hry nebolo schopné i bežné dieťa či dospelý. Holm (1998) je presvedčený, že hovorenie jazykmi je relatívne normálny spôsob správania človeka. Deti aj dospelí sú ho podľa neho v zásade schopní, obzvlášť dospelí však majú v dôsledku socializácie zábrany. Dovolia si hovoriť jazykmi iba za určitých okolnosti, napríklad pri hre s deťmi, jazzovej hudbe či extáze. Margaret Poloma (2006) menuje v tejto súvislosti dramatickú glosoláliu, tj. hry s jazykom v televíznych situačných komédiách. Glosolália bola interpretovaná aj ako regresia, návrat k detskej reči či žvatlaniu. K žvatlaniu je pripodobňovaná niekedy aj samotnými glosolalikmi, dokonca s určitým náboženským vysvetlením (komunikácia veriaceho s Bohom ako malého dieťaťa s rodičom, 22

ako uviedla jedna respondentka v mojom staršom výskume (Zajacová, 2005)). Samarin (1972) však nachádza z lingvistického hľadiska podstatné rozdiely medzi glosoláliou a žvatlaním či pre-gramatickým štádiom detskej reči. Tvrdí, že v skutočnosti dospelá osoba vzhľadom na vývin jazyka nedokáže rozprávať ako šesťmesačné až ročné dieťa. Teda tvrdenie, že u glosolálie ide o regresiu k detskej reči, je zjednodušené a neplatí.

23

2. Psychologický pohľad na kresťanskú glosoláliu

V tejto kapitole zhrniem psychologické poznatky o glosolálii. Okrem teórii o jej psychologickej podstate je významné množstvo výskumov, ktoré v tejto oblasti boli vykonané a tento jav osvetľujú. Ide jednak o otázku, čo je glosolália, aká je jej podstata a funkcia, ďalej o otázku, kto sú vlastne ľudia, ktorí majú dar jazykov – sú osobnostne nejak odlišní od tých, ktorí ho nemajú? Ovplyvňuje glosolália osobnosť? Poslednou otázkou, nad ktorou sa zamyslím, je, akú pozitívnu funkciu môže glosolália zohrávať v psychohygiene a psychoterapii.

2.1. Podstata javu, pôvod, vznik a funkcia glosolálie

2.1.1 Teoretické úvahy o podstate glosolálie

Prvé psychologické štúdie o glosolálii sa datujú do začiatkov dvadsiateho storočia. Považovali tento fenomén všeobecne za prejav patológie, teda za aberantné, abnormálne správanie (Hutch, 1980). Glosolália bola posudzovaná ako prejav psychických porúch či chorôb,

napríklad

psychóz

vrátane

schizofrénie,

labilného

emocionalizmu, disociácie, hystérie, katalepsie či extázy.

nervového

systému,

Spájali ju tiež s nízkou

inteligenciou. Napospol však išlo o teórie založené na malých kvalitatívnych výskumoch so slabou metodológiou a v období, kedy neexistovali jednotné kritériá pre diagnostiku duševných porúch ani dostatočný konsenzus o podstate psychopatologických javov (Kay, 2006). Už William James o glosolálii uvažoval a považoval ju za druh automatizmu a výsledok nervovej nerovnováhy. Ďalší autori zdôrazňovali napríklad rolu podvedomia či nevedomia, sugescie, hypnózy, primitívnych a infantilných impulzov a považovali glosoláliu za nezdravý únik od dospelého života (Malony, Lovekin 1985).

V začiatkoch

psychologického skúmania glosolálie prevládalo teda negatívne hodnotenie tohto javu. Niekoľkí autori uvažovali o možnej pozitívnej role glosolálie pre integráciu ega (u narušených osôb), ostatní ju považovali za dezintegrujúcu. 24

Treba ešte upozorniť, že niektoré z týchto

raných prác skúmali glosoláliu v rámci špiritizmu alebo schizofrénie, nie priamo kresťanskú glosoláliu a dochádzalo k nepodloženým generalizáciám o kresťanskej glosolálii. Je pozoruhodné, že celkovo psychologické prístupy ku glosolálii vychádzali z psychoanalytickej či hlbinnopsychologickej teórie rôznych smerov. Z nich jungiánska tradícia bola najviac ochotná prisúdiť jej možnú pozitívnu úlohu v integrácii osobnosti. Zatiaľčo klasickí psychoanalytici vo freudiánskej tradícii uvažovali vplyve komplexov, infantilnej regresii, fixácii, narcizme až sebazbožšťovaní prípadne o vyjadrovaní toho, čo sa človek neodvažuje inak vysloviť, Jung samotný pravdepodobne považoval glosoláliu sice za poruchu, ale umožňujúcu pozitívnu prípravu na osobnostnú integráciu (Malony, Lovekin, 1985). Prínosom jungiánskej tradície bolo zdôraznenie náboženskej funkcie psychiky, ktorá bola považovaná za rovnako dôležitú ako sexuálne či agresívne inštinkty. Glosolália tak začala byť vnímaná ako náboženský dynamizmus a návrat k prvotnému náboženskému zážitku, ktorý sa vyskytuje i u normálnych a ne-neurotických osôb (Vivier, 1968, podľa Malony a Lovekin, 1985). Z tohto pohľadu mala potenciál pozitívne ovplyvniť osobnostný rozvoj. Jungiánski teoretici tiež upozornili, že glosolália môže oslobodiť vedomú myseľ od prehnaného racionalizmu (Lovekin, 1962, podľa Malony a Lovekin, 1985). Najvýznamnejší autor tejto tradície, Morton Kelsey, o glosolálii písal ako o iniciačnom rituále pre vstup do najhlbších vrstiev duše (1964, podľa Malony a Lovekin, 1985). Glosoláliu teda vnímal ako prostriedok, nie cieľ sám o sebe. Tiež ju spájal s kolektívnym nevedomím ako druh jazyka, ktorým sa kolektívne nevedomie prejavuje vo vedomí. Ďalším hlbinnopsychologickým smerom, ktorý sa zaoberal glosoláliou, bola americká ego-psychológia. Tá používala koncept regresie v službách ega, ktorý umožňoval hodnotiť regresiu v určitých prípadoch ako pozitívny jav. Regresia podľa ego-psychológov nie je vždy únikom od konfliktu a prejavom slabosti ega, ale môže sa vyskytovať aj v produktívnych procesoch, ako je umenie, humor a poézia. Vtedy je vedome kontrolovaná a má určitý intelektuálny komponent. Vďaka tomu glosolália nemusela byť automaticky považovaná za patologický jav či prejav psychického konfliktu (Malony a Lovekin, 1985). Teoretici tohto smeru uvažovali o glosolálii ako o naučenom spôsobe takejto regresie v službách ega, spojenej s tranzom podobným hypnóze, pričom je pozoruhodné, že závislý vzťah, ktorý hypnózu umožňoval, bol vnímaný medzi glosolalikom a Duchom Svätým (v prežívaní glosolalikov z turíčneho hnutia) (Alland, 1962, podľa Malony a Lovekin, 1985). U neoturíčnych glosolalikov oproti tomu nebol pozorovaný tranz, ale glosolália bola i tak 25

považovaná za automatizmus a disociatívny fenomén (Lapsley a Simpson, 1964a, ibid.). Títo autori považovali za hlavnú funkciu glosolálie ešte stále redukciu konfliktu a predpokladali, že nie je dlhodobo účinná pre integráciu osobnosti, pretože tá podľa nich vyžadovala hlbší vhľad. Navrhovali tiež hypotézu, že vďaka regresii glosolália umožňuje vyjadrovanie emócií bez ambivalencie,

čo vedie k popisovaným zážitkom radosti a

uvoľnenia, hoci k skutočnému vyriešeniu konfliktu nedôjde. Podobne uvažoval o funkcii glosolálie Pattison (1968, podľa Malony a Lovekin, 1985). Ten si však všimol, že rolu môžu hrať sociokultúrne premenné, pretože u glosolalikov zo strednej triedy nebol pozorovaný tranz ani regresia. Na základe pozorovania nelingvistických aspektov glosolalickej reči (pauzy, intonácia, rýchlosť vokalizácie, dychová frekvencia a pod.) rozlíšil dva druhy glosolálie –„hravú“ a „vážnu“. Oba síce slúžili na emočné odreagovanie, ale „vážna“ glosolália bola považovaná za obranu ega pred konfliktom, kým „hravá“ bola jednoducho odvedením pozornosti, rozptýlením. Kildahl a Qalben (1971, podľa Malony a Lovekin, 1985) sa pokúsili výskumom demonštrovať pozitívny efekt glosolálie ako regresie v službách ega, ktorá by mala oslobodzovať od konfliktu. Porovnali glosolalikov a neglosolalikov z protestantských cirkví pomocou testov a rozhovorov. Skutočne sa ukázalo, že glosolalici skórovali nižšie na škále depresie z MMPI a na základe rozhovorov sa zistilo, že mali celkovo väčší pocit spokojnosti. Glosolalici teda ako keby disponovali prostriedkom na uvoľnenie, ktorý neglosolalici nemali. Autori pritom navrhli možnosť, že existujú predisponujúce osobnostné rozdiely, určujúce kto sa stane alebo nestane glosolalikom. Takýmto faktorom bola podľa nich tendencia k závislosti od autority, sugestivite, submisivite, pretože glosolália sa vyskytovala v ich vzorke prevažne v skupinovom kontexte. Pokúsili sa to aj výskumne dokázať, ich výsledky sú však hodnotené ako diskutabilné, skreslené negatívnym postojom výskumníkov ku glosolálii (Malony a Lovekin, 1985). Napokon existovali teoretici, ktorí o glosolálii uvažovali v intenciách Kernbergovej teórie objektných vzťahov (Brende a Rinsley, 1979 podľa Malony a Lovekin, 1985). Považovali glosolalikov za typ hraničnej osobnosti, ktorá má problém rozlišovať sama seba od ostatných. Glosolalici teda mali byť osobami s vážne narušenou identitou self ako aj zníženou schopnosťou vytvárať a udržovať objektné vzťahy. Brende pritom vychádzal z klinického pozorovania glosolických adolescentov, ktorí po terapii prestali byť glosolalikmi. Glosolália sa síce podľa týchto autorov mohla vyskytovať i u osôb bez hrubej psychopatológie, ale predstavovala (konštruktívny) pokus slabého ega o získanie kontroly. 26

Zážitok toho, že jedinec je ovládaný Bohom je podľa nich konštruktívny, pretože umožňuje prežívať pozitívne časti seba samého, oproti negatívnym, ktoré títo jedinci väčšinou zažívajú ako dominujúce. Je však diskutabilné, do akej miery je možné prenášať závery z pozorovania narušených jedincov na prípady psychicky zdravých glosolalikov.

2.1.2 Glosolália a psychopatológia

V súvislosti s glosoláliou sa uvažovalo o rôznych druhov psychopatológie. Glosolalici boli považovaní za intelektovo deficitných, podliehajúcich psychickej nákaze, hysterických, sugestibilných, pod vplyvom hypnotického tranzu (indukovaného zvonka či autohypnózou), psychotických (čo vyplývalo z pozorovania dezorganizovanej reči u schizofrenikov), či prinajlepšom neurotických s narušeným osobnostným vývinom (pre prehľad autorov pozri Malony a Lovekin, 1985). Od šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa objavujú výskumné štúdie, ktoré overovali prítomnosť či neprítomnosť psychopatológie u glosolalikov. Celkovo sa ukázalo, že vyššie spomenuté názory sú neopodstatnené (Malony a Lovekin, 1985) Stotožnenie s psychopatológiou bolo pravdepodobne inšpirované určitými vonkajšími podobnosťami medzi náboženskou

a modlitebnou

praxou

charizmatikov

a psychopatologickými javmi.

Psychológovia okrem toho niekedy boli predpojatí pri vyhodnocovaní testových metód, obzvlášť pri projektívnych metódach ako TAT alebo Rorschachov test, kde je možné zvoliť viac alebo menej nepriaznivú interpretáciu výsledkov (Ibid). Dokonca ani v prípadoch extémnych praktík (manipulácia s jedovatými hadmi v určitých sektách), ktoré zahŕňali stavy podobné mánii, sa neukázalo, že by títo ľudia boli psychicky narušení (Schwarz, 1960, podľa Malony a Lovekin, 1985). Nepreukázali sa u nich žiadne neurotické, psychotické, psychosomatické reakcie ani patologické disociatívne správanie. Iný neskorší výskum podobnej skupiny s použitím MMPI ukázal dokonca, že oproti členom tradičnej metodistickej cirkvi boli členovia cirkvi manipulujúcej s hadmi menej defenzívni a menej zviazaní snahou o konformitu voči kultúre, kým členovia tradičnej cirkvi tiahli k častejšiemu používaniu obranných mechanizmov popretia a potlačenia a boli menej ochotní priznať kultúrne nežiadúce vlastnosti. Vo vyššom veku mali navyše tendenciu k depresívnej symptomatike (Gerrard, Gerrard a Tellegen, 1966 podľa Malony a Lovekin, 1985).

Napriek tomu odborníci (psychológovia), ktorí mali naslepo priradiť profily k 27

metodistom alebo členom nekonvenčnej cirkvi, mali tendenciu priraďovať deviantnejšie profily práve členom nekonvenčnej skupiny, hoci v skutočnosti bol pravdivý opak. Alland (1962, podľa Malony a Lovekin, 1985) podobne nenašiel dôkazy o psychopatológii v klasickej čiernej turíčnej denominácii a usúdil, že naopak schizofrenici či hysterici by nedokázali svoje prejavy ovládať či by si ich neboli vedomí do tej miery, ako glosolalici. Preto považoval glosoláliu za naučené správanie. Podobné závery sa objavovali aj v ďalších výskumoch v rozličných cirkvách a Virginia Hine (1969, podľa Malony a Lovekin) si dokonca všimla, že mnohí glosolalici majú vyvinuté určité spôsoby posudzovania tých, ktorí po tejto skúsenosti túžia, a odrádzajú od nej tých, ktorí sa im zdajú byť nestabilní. Niektorí výskumníci našli dokonca náznaky, že glosolália môže mať terapeutický účinok, ak je praktikovaná v skupine, kde je akceptovaná a podporovaná (Boisen, 1939 a Southard, 1955 podľa Malony a Lovekin, 1985). Lovekin a Malony (1977) vykonali aj longitudinálny výskum, ktorý vyvracia súvislosť glosolálie s psychopatológiou a naznačuje skôr opak. Sledovali účastníkov tzv. seminára Život v Duchu, čo je formačný kurz pre ľudí hľadajúcich charizmatickú skúsenosť, pôvodne v rámci katolíckej cirkvi. Nenašli u nich znaky patológie pred, v priebehu, ani po skončení seminára. U všetkých účastníkov sa naopak preukázali zmeny smerom k väčšej osobnostnej integrácii. Jediným rozdielom medzi tými, ktorí nezačali hovoriť jazykmi a tými, ktorí túto skúsenosť mali alebo získali v priebehu seminára či po ňom, bolo to, že neglosolalici skórovali vyššie v mierach hostility a anxiety.Tento záver sa dá interpretovať tak, že existujú osobnostné vlastnosti, ktoré môžu brániť prijatiu daru jazykov. Smith a Fleck (1981) použili vo výskume klinický dotazník MMPI a ďalšie nástroje. Zistili, že skupiny glosolalikov a neglosolalikov sa nelíšili v miere psychopatológie, ktorá celkovo nebola nijak zvýšená. Glosolalici však boli menej neurotickí, ale viac úzkostní ako neglosolalici. Zatiaľčo glosolalici mali tendenciu úzkosť externalizovať vo fyzickom a verbálnom

správaní,

neglosolalici

ju

mali

tendenciu

internalizovať

nevedomými

mechanizmami do somatickej a depresívnej symptomatiky. Glosolalici uvádzali viac osobných tragédií, neglosolalici boli inteligentnejší, ale závislejší. Závery tohto výskumu tiež vyznievajú pre glosoláliu pozitívne a potvrdzujú jej možný terapeutický účinok, pretože sa zdá, že umožňuje úspešnejšie narábanie s úzkosťou. Spanos a Hewitt (1979) sa pokúsili experimentálne testovať hypotézy o tranze, hypnabilite a psychopatológii v súvislosti s glosoláliou. Zistili, že glosolalici sú schopní hovoriť jazykmi bez známok tranzu (spontánne zatváranie očí, sprievodná kinetická aktivita 28

ako chvenie a trasenie sa). Po hovorení jazykmi neprejavovali zvýšené narušenie pamäti, ktoré by ukazovalo na tranz

a väčšinou neudávali zmenený stav vedomia (nevnímanie

okolia). Glosolalici sa tiež nevyznačovali zvýšenými mierami psychopatológie. Od kontrolnej skupiny neglosolalikov sa nelíšili ani v mierach hypnability, absorbcie, dogmatizmu, introverzie či extraverzie. Trochu odlišné závery poskytuje výskum Kennedyho a Drebinga (2002), ktorí zisťovali súvislosť udávaných náboženských zážitkov s predchádzajúcou históriou zneužívania a týrania. Tí nábožensky aktívni dospelí, ktorí udávali, že zažili zneužívanie či týranie, udávali aj častejšie transcendentné religiózne zážitky, medzi ktoré patrila aj glosolália, ďalej vízie alebo uzdravenia. Autori uvažujú v tom zmysle, že zneužívanie/týranie vedie k tendencii k disociácii, hoci to neznamená, že náboženské zážitky sú spôsobené patologickým efektom týrania a zneužívania. Pattison (1968, podľa Malony a Lovekin, 1985) uzatvára, že tam, kde je glosolália praktikovaná ako súčasť náboženského rituálu, nemožno očakávať psychopatológiu, avšak tam, kde to nie je kultúrne očakávané, platí opak. To by však znamenalo, že neoturíčni glosolalici, ktorí patria do cirkví, kde glosolália nie je normou, by mali prejavovať viac psychopatologických znakov. Ani to sa neskôr nepotvrdilo (Malony a Lovekin, 1985). Rozhodne však toto súhlasí s pohľadom, ktorý sa v súčasnosti používa pri diagnostikovaní psychických porúch - javy, ktoré patria medzi náboženské a kultúrne prijímané zvyklosti, nie sú klasifikované ako psychická porucha. Takto napríklad diagnostická kategória Tranz a stavy posadnutosti (F44.3) z ICD 10 zahŕňa iba nechcené, mimovoľné javy nesúvisiace s náboženskými stavmi (Smolík, 2002). Preto náboženskú glosoláliu ani jej sprievodné prejavy nemožno v drvivej väčšine prípadov klasifikovať ako psychickú poruchu. Zdá sa, že hovorenie jazykmi sa vlastne u klinicky psychicky chorých osôb ani nevyskytuje a dokonca glosolalici môžu byť viac psychicky zdraví ako neglosolalici (Malony a Lovekin, 1985).

2.1.3 Alternatívne vysvetlenia glosolálie

Okrem teórií, ktoré sa zaoberali funkciou glosolálie v psychike jednotlivca, sa objavili aj teórie, ktoré dávali dôraz na sociokultúrne faktory. Z tohto pohľadu je glosolália vnímaná v súvislosti s kontextom, v ktorom sa vyskytuje, a hľadajú sa jej významy, ktoré sú viac spoločenské až kultúrne. Hutch (1980) hovorí o paradigme, v ktorej je glosolália vnímaná ako 29

mimoriadne správanie. Najznámejšou autorkou v tejto skupine teoretikov je antropologička Felicitas Goodman (1972, podľa Hutch, 1980). Presadzovala názor, že glosolália je druh zmeneného stavu vedomia, do ktorého sa glosolalik uvádza sám v súlade s kultúrnymi normami skupiny, do ktorej patrí. Glosolalik tak získava skupinové ocenenie. I keď Goodman hovorí o tranze, zdôrazňuje plnú kontrolu počas hovorenia jazykmi. Glosolalik sa do tohto procesu uvádza sám. Hovorí však o ovládaní Duchom Svätým. Okrem zmeneného stavu vedomia je dôležitý práve význam, ktorý je mu pripisovaný. Práve pre zdôrazňovanie zmeneného stavu vedomia pri glosolálii si Goodman vyslúžila pomerne veľkú kritiku zo strany iných odborníkov. Lingvista W. Samarin (1972, 1973) hovorí na základe vlastných výskumov o tom, že tranz nielen že nie je potrebný, ale ani sa väčšinou nevyskytuje. Margaret Poloma (2006) navrhuje, že ak sa pri glosolálii objavuje zmenený stav vedomia, nemusí ísť o tranz v tradičnom zmysle slova, pretože to sa nepotvrdilo, ale môže ísť o stav podobný flow fenoménu, ako ho popísal M. Cziksentmihalyi. Samarin (1972) uvažuje o glosolálii v podstate ako o naučenom správaní. Podľa neho je glosolália lingvistickým symbolom posvätna, hoci nie je jazykom v bežnom slova zmysle. Jeho prístup označuje Hutch (1980) ako pohľad na glosoláliu ako anomálne správanie. Glosolália je abnormálnym jazykovým javom (Lašťovičková, 2009), pretože ako abnormálne vnímame to, čomu nerozumieme, čo pre hovoriaceho ani poslucháča nemá význam. Glosolália je symbolom sama o sebe, nie je len výsledkom zmeneného stavu vedomia. Okrem toho, že jej funkciou je rozlíšiť posvätné od svetského, aktivizuje afektívno-existenciálnu dimenziu náboženstva v živote daného jednotlivca. Naučiteľnosť glosolálie dokázali experimentálne Spanos, Cross, Lepage a Coristine (1986). Na základe inštrukcií, ukážok a tréningu sa im podarilo indukovať plynulú glosoláliu u dvadsiatich percent súboru. Tréning významne zvyšoval plynulosť glosolálie. Samarin (1969) však v extenzívnom dotazníkovom výskume zistil, že v skutočnosti v charizmatických skupinách existuje omnoho menej priameho tlaku, než by sa dalo očakávať. Veľa glosolalikov nebolo pred získaním tejto skúsenosti v kontakte s nikým, kto jazykmi hovoril, a z tých, ktorí boli, nie všetci zažili indoktrináciu smerom k tejto skúsenosti. Zdá sa, že jedinou nutnou podmienkou pre to, aby sa človek stal glosolalikom, je hlboká túžba po novej či lepšej náboženskej skúsenosti. Tú niektorí nazývajú „krst v Duchu Svätom“, iní ju takýmto spôsobom nepomenujú. Zároveň sa zdá, že inštrukcie k získaniu daru jazykov bývajú minimálne a skôr 30

všeobecné, napríklad sa odporúča, aby sa človek vydal Bohu, uvoľnil sa a bol ochotný vysloviť čokoľvek, čo mu príde na jazyk. Inokedy zahŕňajú odporúčanie chváliť Boha. Je však zaujímavé, že existujú ľudia, ktorí dar jazykov získali bez toho, aby predtým mali model, napríklad glosoláliu predtým nevideli alebo si nestihli vytvoriť o nej dostatočnú predstavu. Niekoľko Samarinových respondentov začalo hovoriť jazykmi dokonca úplne bez toho, aby túto skúsenosť vyhľadávali a ani ju predtým nepoznali (nevedeli, že glosolália existuje). S charizmatickým hnutím sa stretli až následne. Podľa Samarina je glosolália formou pseudojazyka, ktorý je dostupný každému človeku v úplne normálnom stave. Nils Holm (1987, 1991), škandinávsky sociálny psychológ, považuje glosoláliu za výsledok sociálneho učenia. Skúmal ju aj z lingvistického hľadiska a uzavrel, že sa v nej jedná o vzorce, ktoré sa ľudia učia od seba navzájom. Dokonca sa dá hovoriť o určitých dialektoch glosolálie v rámci rôznych prostredí. Väčšinou ide o hlásky z materinského jazyka daného glosolalika, aj keď niekedy sa vyskytujú aj zvuky prebraté z iných, úplne cudzích jazykov, a niekedy sa preto glosolália môže povrchne podobať na reálny jazyk. Holm sa domnieva, že glosolália je založená na všeobecnej ľudskej schopnosti imitácie. Z iného pohľadu však je zrejmé, že glosolália má pre hovoriacich špecifické významy. Tie bývajú spájané s krstom v Duchu Svätom (Holm skúmal klasických turíčnych). Tu Holm aplikuje teóriu rolí, vyvinutú sociálnym psychológom Hjalmarom Sundénom. Podľa tejto teórie sú náboženské zážitky vnímané a interpretované cez mytologické popisy rolí. Tie sa odovzdávajú príbehmi a ak sa jednotlivec ocitne v situácii, ktorá sa mu zdá podobná niektorému príbehu z náboženskej tradície, jeho vnímanie a zážitkové pole sa reštrukturuje a mytologická realita sa stane realitou i pre tohto jedinca. Ten preberie rolu, ktorá je v príbehu pripisovaná človeku, a zároveň absorbuje i rolu, ktorá je pripisovaná Bohu. Vonkajšie deje začne vnímať ako Božie zásahy. Tento reštrukturujúci proces nastane za určitých podmienok, je nutný motivačný faktor, ktorým môžu byť rôzne druhy vonkajších či vnútorných tlakov. Výsledný „nový“ zážitok pritom môže jednotlivec vnímať ako dar od Boha. Náboženské zážitky teda Sundén považuje v podstate za výsledok sociálneho učenia v danej komunite. Takto získava význam aj glosolália, interpretovaná cez krst v Duchu Svätom. Rolu tu hrá jednak mytologický základ z Biblie, ale aj daná sociálna komunita. Keďže krst v Duchu Svätom je vysoko ceneným zážitkom, každý turíčny sa naučí, že je dôležitý a očakáva ho. Z psychologického hľadiska je zaujímavé, že glosolália je vnímaná ako dar od Boha, nie niečo, čo sa dá vlastnými silami získať. Preto sa jednotlivec musí dostať do situácie, kedy bude vnímať hovorenie jazykmi ako duchovný dar, inak by ho vnímal ako neautentický. Holm 31

zistil, že väčšina turíčnych začne hovoriť jazykmi počas príhovornej modlitby za nich, jedna tretina však osamote, väčšinou neskoro večer, pred spánkom. Pre väčšinu teda je to práve špecifická atmosféra modlitebných stretnutí, ktorá umožní hovorenie jazykmi. U tých, ktorí začnú jazykmi hovoriť osamote, pravdepodobne významnú rolu hrá uvoľnenie napätia pred spánkom. Keď jednotlivec začne hovoriť jazykmi, je to podnetom pre zmenu vnímania rolí. Aby glosolália začala byť vnímaná ako dar od Boha, glosolalik sa začne vnímať v role učeníka a zároveň sa aktualizuje rola Boha, ktorá reštrukturuje percepčné pole. Vtedy vstúpi jedinec do roly krstu v Duchu Svätom a dar jazykov sa stane nadprirodzeným javom. S tým súvisí nástup pocitov duchovnej radosti. Zážitok sa utvrdzuje tým, ako ho potvrdzujú dôležití ľudia z okolia. Určitým brzdiacim faktorom v tomto zážitku môže byť podľa Holma sebakritika. Viac intelektuálne orientovaní jedinci majú väčší problém poddať sa skupinovej dynamike v kontexte náboženských stretnutí. Títo ľudia prijímajú podľa Holma dar jazykov častejšie osamote, pretože ich psychické mechanizmy im bránia prevziať správanie, ktoré vidia vo svojom okolí. Naopak ľudia s vyššou empatiou podľa neho začnú glosoláliu produkovať v kontakte s turíčnym hnutím rýchlejšie. I keď podľa Holma môže byť glosolália vysvetlená týmto spôsobom, neznamená to, že je to vyčerpávajúce vysvetlenie, ani že sa stráca jej duchovný či teologický význam. Náboženskú skúsenosť nemožno redukovať na kultúrne významy a roly, ale tie vytvárajú kontinuitu a pevnosť viery. Náboženské zážitky môžu mať aj ľudia, ktorí sú slabo nábožensky socializovaní alebo sa náboženstvu vyhýbajú.

2.2. Osobnostné charakteristiky glosolalikov

2.2.1 Osobnostné rozdiely

Ďalšou otázkou zaujímavou pre psychológiu je, či sa ľudia s darom jazykov vyznačujú špecifickými osobnostnými vlastnosťami. Kto sú vlastne glosolalici? Vo výskumoch sa porovnávali jednak glosolalici s neglosolalikmi, ďalej glosolalici s celkovou populáciou, a 32

napokon glosolalici medzi sebou navzájom. Niektoré štúdie sú už uvedené vyššie v časti pojednávajúcej o súvislosti glosolálie a psychopatológie. Celkovo sa zistilo, že glosolalici sa od neglosolalikov líšia iba v malom počte osobnostných vlastností. Malony a Lovekin (1985) uvádzajú, že ide hlavne o (vyššiu) sugestibilitu , extraverziu a zvnútornenú religiozitu. Jeden výskum zistil tendenciu k viac externému locus of control (LOC, miestu kontroly) u neglosolalikov (Coulson a Johnson, 1977, podľa Malony a Lovekin, 1985). To je konzistentné so zisteniami inej štúdie (Malony et al, 1972, podľa Malony a Lovekin, 1985), že vyššia frekvencia hovorenia jazykmi sa u glosolalikov viaže so zvnútornenou religiozitou. Tieto dve premenné spolu súvisia – zvnútornená religiozita má vzťah k internému LOC. Z novších britských štúdií využívajúcich Eysenckov osobnostný dotazník (prehľad podáva Kay, 2006) vyplýva, že charizmatická skúsenosť vrátane glosolálie je u rôznych skupín spojená s extraverziou oproti introverzii (u mužského evanjelikálneho kléru, Francis a Robbins, 2003) a stabilitou oproti neuroticizmu (u mužského evanjelikálneho kléru, pentekostálnych kandidátov na duchovných, mužského anglikánskeho kléru a u kresťanských laikov). U pentekostálnych kandidátov na duchovných (Kay a Francis, 1995, podľa Kay, 2006) sa zistilo, že sú viac stabilní než bežná populácia. V ostatných mierach (extraverzia, psychoticizmus, lžiskór) sa ukázali porovnateľní s bežnou populáciou, jedine muži mali zvýšený lžiskór. Zistený nižší neuroticizmus podporuje názor, že glosolália je mechanizmus znižovania napätia. Navyše pentekostálni kandidáti majú podľa zistení výhodu, že sú podobnejší bežnej populácii, a teda aj ľuďom, ktorým majú slúžiť, než napríklad anglikánski duchovní, ktorí majú skôr tendenciu byť introvertní. Skúmaní boli aj katolícki duchovní so vzťahom k charizmatickej obnove (Louden a Francis, 2001), ale jediným zistením bolo, že charizmatická skúsenosť sa viaže s vyššou extraverziou. V neuroticizme, psychoticizme, ani lžiskóre sa nezistil žiaden rozdiel. Možno je však zaujímavé, že katolícki duchovní v rámci charizmatickej skúsenosti neprikladali glosolálii príliš veľký význam (iba 6 percent kňazov vypovedalo, že je pre nich glosolália dôležitá) a teda na týchto výsledkoch sa glosolália ako taká podieľa možno menej než u iných skupín charizmatikov. Inými slovami, toto zistenie nutne neprotirečí vyššie citovaným záverom o súvislosti glosolálie s nižším neuroticizmom. Iní autori, napríklad McGuire (1977) tiež svedčia o tom, že u katolíckych charizmatikov nehrá glosolália tak významnú rolu pre verejnú identifikáciu s charizmatickou skupinou. Je skôr považovaná za dar pre osobnú 33

modlitbu. Na Slovensku skúmala osobnostné vlastnosti glosolalikov Sláva Šatanková. V ročníkovej práci (2007) nezistila rozdiel medzi glosolalikmi a neglosolalikmi v empatii, avšak v miere sociálnej žiadúcnosti glosolalici vykazovali signifikantne nižšie výsledky oproti bežnej populácii.

V diplomovej práci (2008) použila Freiburský osobnostný dotazník a

dotazník NEO. Vo Freiburskom osobnostnom dotazníku sa glosolalici ukázali signifikantne menej vzrušiví a viac spoločenskí než bežná populácia. Muži aj ženy ďalej vykazovali nižšiu reaktívnu agresivitu, vyššiu zdržanlivosť a výrazne vyššiu otvorenosť než muži a ženy z bežnej populácie. Muži ďalej skórovali významne nižšie v nervozite než muži všeobecne. V dotazníku NEO skórovali muži aj ženy vyššie v prívetivosti, ženy ďalej aj v svedomitosti, ale mali nižšiu otvorenosť. V extraverzii ani v neuroticizme sa však žiaden rozdiel nezistil. Keďže ide o jediné výskumy osobnostných charakteristík glosolalikov u nás, nemožno z nich zatiaľ vyvodzovať definitívne uzávery.

2.2.2. Osobnostné zmeny vplyvom glosolálie

Časť psychologických výskumov sa snažila určiť, či má glosolália nejaký vplyv na osobnosť. Tento vplyv môže byť jednak negatívny, jednak pozitívny. Celkovo sa našlo skôr viac pozitívnych vplyvov, ale v niektorých prípadoch môže mať glosolália aj nepriaznivý dopad. Jungiánsky teoretik Kelsey (1964, podľa Malony a Lovekin, 1985) navrhol tieto možné negatívne dôsledky glosolálie: 1. Ľudia, ktorí hovoria jazykmi, sa môžu natoľko identifikovať s komplexom „Boha“ (v jungiánskom zmysle), že sa cítia byť hovorcami Boha voči iným ľuďom a posudzujú tých, ktorí jazykmi nehovoria ako nábožensky menejcenných, či nútia iných k tejto skúsenosti. Tým vyvolávajú konflikty a rozdelenia. 2. Pre človeka so slabým egom, ak je nútený do hovorenia jazykmi emočným, sociálnym a osobným tlakom, môže tento tlak prispievať k psychickým poruchám. 3. Glosolalici môžu klásť na dar jazykov nepatričný dôraz a potláčať svoje vnútorné problémy namiesto toho, aby sa ich snažili riešiť. 4. U človeka, ktorý je dezinhibovaný a potrebuje viac sebaovládania, môže hovorenie jazykmi viesť k priveľkej strate kontroly, čím by sa dali vysvetliť niektoré excesy v charizmatickom hnutí. Niektorí ľudia nie sú na tento zážitok dosť pripravení, keď k 34

nemu dôjde. 5. Hovorenie jazykmi môže viesť k excesívnemu emocionalizmu. Môže človeka urobiť psychicky nestabilnejším, než bol. 6. Glosolalici môžu rozvinúť prehnanú morálnu rigiditu a perfekcionizmus, ktorý nie je adekvátne internalizovaný. Na jednej strane môže taký človek pôsobiť nábožne, na druhej môže napríklad doma tyranizovať manželku a deti. Niektoré riziká glosolálie a charizmatickej skúsenosti sa potvrdili. Sargant (1949, podľa Malony a Lovekin, 1985) skúmal okrem iného skupiny manipulujúce s hadmi. Ich praktiky zaradil medzi skupinové katartické metódy a porovnával ich s experimentami s drogovo vyvolanou katarziou. Takéto techniky môžu mať pozitívny dopad v prípadoch menej závažnej psychopatológie, ale u vážnejšie narušených osôb môžu mať zničujúci vplyv. V skúmaných náboženských skupinách pozoroval ataky schizofrénie, depresie, važnych úzkostných porúch a neobvykle závažných halucinácií „hysterického typu“, porovnateľných s následkami akútneho bojového stresu.

Abreakcia je podľa tohto autora prínosná len u

relatívne stabilných osôb trpiacich menej vážnymi depresiami či úzkostnými poruchami. Teda charizmatické skúsenosti tohto typu môžu uškodiť človeku s vážnejšou psychopatológiou. Podobné prípady popisujú aj iní autori. Kildahl (1972, podľa Malony a Lovekin, 1985) zistil, že záleží na emocionálnej zrelosti. Menej stabilní glosolalici mali tendenciu preháňať pozitívny vplyv glosolálie, zatiaľčo tí viac osobnostne integrovaní nevyslovovali zveličené tvrdenia o jej účinkoch, nepoužívali ju dramatickým spôsobom, nedovolili, aby v ich životoch dominovala a nepoužívali ju ako nástroj na manipuláciu druhými ľuďmi. Charizmatici samotní si sú týchto rizík často vedomí, a preto napríklad varujú pred unáhlenou modlitbou za krst v Duchu Svätom, ktorá do tejto skúsenosti vovádza a rozlišujú medzi kandidátmi na takúto modlitbu. Niektorým menej zrelým a menej stabilným osobám by mohla taká skúsenosť uškodiť. (Sanford, 1966, Hine, 1969, podľa Malony a Lovekin, 1985). Priaznivé účinky glosolálie sa preukázali u klasických turíčnych, neo-turíčnych aj katolíckych charizmatikov. Už Boisen (1939, podľa Malony a Lovekin, 1985) vnímal turíčne skúsenosti ako konštruktívne a celkovo pozitívne. Vivier (1960, ibid.) porovnával v Juhoafrickej republike skupiny pentekostálnych glosolalikov, neglosolalikov a nepentekostálnych. Zistil, že u normálnych osôb došlo vďaka glosolalickej skúsenosti k významným zmenám smerom k integrácii osobnosti. Kiev (1964b, ibid.) skúmal 35

západoindických imigrantov v Anglicku. U psychotických hospitalizovaných pacientov nezistil žiadne pozitívne zmeny, pre normálnych turíčnych s neurotickými problémami bola podľa neho skúsenosť glosolálie terapeutická. Wood (1965, ibid.) zistil pomocou Rorschachovho testu, že účasť v pentekostálnom hnutí vedie k osobnostnej integrácii alebo stabilizácii. Jeho výskum je však kritizovaný pre slabú metodológiu (Kay, 2006). Vyššie spomínaný výskum Gerrarda, Gerrarda a Tellegena (1966, podľa Malony a Lovekin, 1985) s použitím MMPI má dôveryhodnejšie závery. Tiež zistil pozitívny rozvoj osobnosti ako funkciu glosolálie a viacero výhod pre členov charizmatickej sekty oproti konvenčnej denominácii.

Boli napríklad menej defenzívni, ochotnejší priznať nežiadúce

vlastnosti, viac si dokázali užívať prítomný moment, boli menej zviazaní konformitou voči kultúre a menej depresívni. Napokon, Ness a Wintrob (1980, ibid.) v jednej uzavretej turíčnej komunite zistili, že frekvencia glosolálie (ktorá v tejto skupine bola typická iba pre mužov) negatívne korelovala s pocitmi hnevu. Ako zhrnutie výskumov u turíčnych kresťanov považujú Malony a Lovekin (1985) za dobre podložené zistenia, že glosolália znižuje depresivitu a hnev. Depresivita je však nižšia tiež u neoturíčnych kresťanov, ako zistil Kildahl (1972, podľa Malony a Lovekin, 1985) pomocou MMPI. Spolu s vyšším pocitom životnej spokojnosti tieto výsledky pretrvávali i v neskoršom meraní po roku. Brende (1974, Brende a Rinsley, 1979, ibid.) je jediný autor, ktorý zistil pozitívny vplyv glosolálie i u ľudí so zhoršeným psychickým zdravím, konkrétne u adolescentov s hraničnou poruchou osobnosti, ktorí počas liečby začali hovoriť jazykmi. Podľa neho glosolália umožňuje pozitívnu regresívnu skúsenosť a dôveru, ktorá je nápomocná pri terapii a osobnostnom raste. U katolíckych charizmatikov bolo taktiež vykonaných niekoľko štúdií. Zaujímavý je výskum Lovekina (1977, podľa Malony a Lovekin, 1985), ktorý zaraďoval subjekty zo svojej malej vzorky šiestich osôb do osobnostných typov podľa jungiánskeho systému MBTI. Zistil skupinový profil extravertovanej osobnosti s dominantnou funkciou cítenia (F). Presne o tomto type predpokladal predtým Kelsey (1964, ibid.), že je najviac naklonený hovoriť jazykmi. V následnom postteste zistil ďalší posun smerom k preferencii cítenia, hoci štatisticky nesignifikantný. Významný však bol posun v preferencii usudzovania (J) a vnímania (P) smerom k vnímaniu. Vzhľadom na charakteristiky spájané s touto preferenciou by glosolália mohla viesť k spontánnosti, otvorenosti, snahe o porozumenie, tolerantnosti, zvedavosti, vyhľadávaniu zážitkov a prispôsobivosti oproti charakteristikám usudzovania, totiž

systematickosti,

poriadkumilovnosti, 36

plánovitosti,

usilovnosti,

rozhodnosti,

autoritatívnosti a pevným názorom. Lovekin a Malony (1977) porovnali vo svojej štúdii glosolalikov, ktorí už predtým hovorili jazykmi, a tých, ktorí tento dar získali až v priebehu formačného seminára a tých, ktorí jazykmi hovoriť nezačali. Pritom skupina so „starými jazykmi“ skórovala vyššie v sile ega a významnosti náboženstva (jednak osobnej dôležitosti náboženstva, jednak miery praktikovania) než ostatné skupiny. Tiež mala viac zvnútornenú náboženskú orientáciu a trávila viac času týždenne náboženskými aktivitami. Skupina tých, ktorí sa stali glosolalickými v priebehu seminára, však vykazovala v priebehu výskumu posun iba v jednej charakteristike - stavovej úzkosti. Nie je teda možné robiť definitívne závery, ale možno predpokladať, že glosolália skutočne pozitívne ovplyvňuje osobnostný rast. Niesz (1977, podľa Malony a Lovekin, 1985) pri svojom výskume využila Rorschachov test a podobne ako Wood v skoršom výskume zistila, že glosolalici, či už turíčni, neoturíčni alebo katolícki, sú viac otvorení voči úzkosti a afektivite než priemerný človek. Ťažko však povedať, či je to následkom glosolálie alebo títo ľudia vykazovali podobné vlastnosti už predtým, než získali túto schopnosť. V neskoršom výskume (Niesz a Kronenberger, 1978, ibid.) použila MMPI a zistila posun v sebaaktualizácii od neglosolalických ne-turíčnych, cez neglosolalických novoturíčnych ku glosolalickým novoturíčnym. V týchto výsledkoch mohol hrať rolu vplyv skupiny, ale aj glosolálie samotnej. Ešte výraznejší bol tento posun, ak do vzorky boli zahrnuté aj profily, ktoré boli viac patologické, avšak rozdiel bol výrazný iba medzi neturíčnymi a neo-turíčnymi – glosolália samotná už na sebaaktualizáciu veľký vplyv nemala. Je teda možné, že významnejší vplyv má skôr skupinový zážitok v charizmatickom hnutí, než glosolália ako taká. Zároveň sa zdá, že tento zážitok môže byť užitočný aj pre ľudí vykazujúcich psychopatológiu, hoci staršie výskumy ukazovali skôr opak. Zistenia o nižšej depresivite u glosolalikov potvrdzuje aj výskum Smitha a Flecka (1981), ktorý s použitím MMPI zistili, že glosolalici úspešnejšie narábajú s úzkosťou a menej často ju internalizujú do somatickej a depresívnej symptomatiky. Glosolalici síce vykazujú vyššiu úzkosť, ale sú menej neurotickí, čo zodpovedá záverom, že sú otvorenejší voči zážitku úzkosti, prípadne emóciám ako takým.

37

2.3 Glosolália a psychoterapia – úvahy o spoločných bodoch a možnostiach

Vzhľadom na to, že modlitba ako taká má psychoterapeutické a psychohygienické aspekty (Čumplová, 2003), je možné očakávať to isté aj od glosolalickej modlitby. Napriek tomu, že psychológovia mali a pri povrchnom pohľade stále môžu mať tendenciu vnímať tento netradičný prejav náboženstva negatívne, zo zhrnutia psychologických poznatkov o glosolálii je zremé, že skutočne môže mať potenciál pozitívne vplývať na psychiku človeka, ktorý sa modlí v jazykoch. Okrem glosolálie samotnej môžeme uvažovať o pozitívnom vplyve charizmatických skupín. Skutočne, Lovekin a Malony (1977) zistili, že je to práve vplyv skupiny, ktorý viedol k pozitívnym osobnostným zmenám u ľudí prechádzajúcich seminárom života v Duchu Svätom. Aktívne členstvo v hnutí charizmatickej obnovy môže teda byť samo prínosom. Ak uvažujeme o špecifických terapeutických prínosoch kresťanskej glosolálie, odborník, ktorý sa s ňou stretne napríklad v klinickej praxi, môže myslieť na to, že glosolalici disponujú nástrojom, ktorý im môže pomáhať konštruktívne zvládať úzkosť (Smith a Fleck, 1981) a bývajú otvorenejší voči emóciám. Je však potrebné zvážiť celkový psychický stav jedinca, pretože sa ukazuje, že v prípade vážnejších psychických porúch môže glosolália aj škodiť. Labilnejšie osoby je zrejme vhodné od podobných zážitkov skôr odrádzať. Záleží aj od toho, ako jazyky vníma sám glosolalik. Pokiaľ je mu glosolália nepríjemná a nevníma ju ako dar od Boha, zdá sa, že môže pomôcť kognitívne preštrukturovanie, vďaka ktorému by ju mohol začať vnímať pozitívne, ako Boží dar, a naučiť sa ju zvládať (Martínez-Taboas, 1999). Celkovo je však možné odborníkov, ktorí sa s glosoláliou stretnú u svojich klientov, povzbudiť, aby rozpoznávali a využívali jej pozitívny potenciál pre jedincov, s ktorými pracujú. Pri tom nie je nutne dôležité, či sa stotožňujú s náboženským výkladom glosolálie, aký je bežný v charizmatickom hnutí, hoci by mali presvedčenie svojich klientov rešpektovať.

38

3. Empirická časť Empirická časť práce je tvorená kvalitatívnym výskumom postavenom na kazuistikách českých a slovenských glosolalikov. Boli sledované aj osobnostné vlastnosti a pre overenie, či sú medzi glosolalikmi a neglosolalikmi skutočne rozdiely, bola pridaná krátka kvantitatívna štúdia.

3.1 Výskumný zámer Zámerom výskumu v empirickej časti tejto práce bolo zmapovať skúsenosť glosolalikov zo slovenského a českého charizmatického hnutia v súvislosti s ich osobnostnými charakteristikami na jednej strane a charakterom spoločenstva na druhej strane. Ide o kvalitatívny výskum, ktorý má byť zároveň zdrojom podnetov pre neskoršie výskumy v tejto oblasti, a to aj kvantitatívne. Za tým účelom boli vypracované kazuistiky trinástich českých a slovenských glosolalikov z rôznych častí charizmatického hnutia. Z celého hnutia Obnovy v Duchu Svätom bolo pre výskum zvolené charizmatické hnutie, teda neopentekostalizmus. Táto časť hnutia Obnovy je typická širokým záberom spirituality, ktorá je kombinovaná so spiritualitou klasických cirkví, v ktorých vznikla. Dá sa teda predpokladať široký rozsah rôznych skúseností a spôsobov praktikovania glosolálie. Vďaka tomu môže byť získaných o skúsenosti glosolalikov viac informácií, než keby bol výskum robený na jednoliatejšej populácii, akou sú pravdepodobne členovia klasických turíčnych cirkví a hnutí tretej vlny Obnovy v Duchu Svätom. Zároveň je výhodou to, že neopentekostálni glosolalici patria k najdostupnejším (aj vzhľadom na to, že k nim patrí aj autorka). Kazuistiky boli ako výstup z výskumu zvolené preto, že sa v nich najlepšie môžu ukázať prípadné súvislosti aspektov používania a prežívania glosolálie s osobnostnými charakteristikami. Celkové zistenia sú zhrnuté v závere výskumu.

39

3.2 Vzorka Výskumnú vzorku tvorilo trinásť glosolalikov. Získavaní boli príležitostným výberom na základe osobného oslovenia (siedmi respondenti) alebo odporúčania (piati respondenti). Do vzorky boli zaradení tí, ktorí súhlasili s výskumom, rozhovorom a vyplnením osobnostných testov. Niektorí oslovení odmietli na základe nedostatku času. Väčšina oslovených však ochotne súhlasila. Pri výbere som prihliadala na na to, aby sa respondenti čo najviac líšili, čo sa týka typu cirkvi z ktorej boli, typu spoločenstva, toho, ako často a ako dlho hovoria jazykmi. Sedem glosolalikov pochádza zo Slovenska, ostatní šiesti sú Česi. Najväčší podiel tvoria katolíci z Rímskokatolíckej cirkvi (RKC), ktorých je sedem. Jeden nie je z charizmatického spoločenstva, ostatní áno. Zvyšní respondenti sú z nasledovných protestantských cirkví: Bratská jednota baptistov – BJB (traja), Cirkev Bratská – CB (dvaja), Kresťanské spoločenstvo – KS (jeden). Z týchto cirkví je jedinou charizmatickou cirkvou KS, ostatné sú tradičné. Jedna členka BJB je ale z charizmatického zboru tejto cirkvi. Jeden člen BJB bol pôvodne členom charizmatickej cirkvi Jednota Bratská (JB), jeden člen CB bol pôvodne členom zboru KS. Členka charizmatického zboru BJB predtých chodila do necharizmatického zboru BJB a iného protestantského charizmatického spoločenstva. Vek účastníkov výskumu sa pohyboval od 18 do 45 rokov. Priemerný vek bol 25,54 rokov. Väčšina glosolalikov bola vo veku do 31 rokov, jeden bol výrazne starší (45). Najmladší z nich bol ešte študentom strednej školy (gymnázia). Najstarší pracoval ako fyzioterapeut. Ostatní boli študentami rôznych odborov na vysokých školách a niektorí pritom aj pracovali. Pre účely výskumu boli jednotlivým respondentom z dôvodov zachovania anonymity pridelené prezývky. Mená, ktoré sú používané v texte, teda nie sú ich skutočnými menami. Tabuľka 1 popisuje charakteristiky jednotlivých účastníkov výskumu, čo sa týka pohlavia, veku, národnosti a členstva v cirkvi (súčasného a predchádzajúceho).

40

Č.

Meno

Pohlavie

Vek

Národnosť

Cirkev

Členstvo v inej cirkvi

1

Magda

F

23

SK

KS

RKC

2

Ivan

M

18

SK

RKC-char.

-

3

Andrea

F

19

SK

RKC-char.

-

4

Michal

M

21

SK

RKC-char.

-

5

Marek

M

24

CZ

BJB

JB

6

Tomáš

M

22

SK

RKC

-

7

Lukáš

M

30

SK

RKC-char.

-

8

Lucie

F

24

CZ

CB

-

9

Pavla

F

31

CZ

RKC-char.

-

10

Jana

F

28

CZ

BJB

-

11

Ondra

M

45

CZ

CB

KS

12

František

M

22

CZ

RKC-char.

-

13

Eva

F

25

SK

BJB-char.

BJB, Char. Prot.

Tab.1: Účastníci výskumu. Vysvetlivky: F = žena, M = muž, CZ = česká národnosť, SK = slovenská národnosť, BJB = Bratská jednota baptistov, BJB-char = Bratská jednota baptistov, charizmatický zbor, CB = Cirkev bratská, KS = Kresťanské spoločenstvo, RKC = Rímskokatolícka cirkev, RKC-char. = Rímskokatolícka cirkev, charizmatické spoločenstvo. Char. Prot. = protestantské charizmatické spoločenstvo.

3.3 Použité metódy Pre vypracovanie kazuistík boli použité nasledujúce metódy: Pološtrukturovaný rozhovor, projektívna kresebná technika Test stromu, Šesťnásťfaktorový osobnostný dotazník 16 PF. Nižšie je každá podrobnejšie popísaná.

3.3.1 Rozhovor Hlavnou metódou použitou vo výskume bol pološtrukturovaný rozhovor. Vedený bol podľa dopredu pripravenej schémy, obsahujúcej otázky z viacerých oblastí, mapujúcich skúsenosť daného glosolalika. Išlo o náboženské zázemie (členstvo v cirkvi, jeho dĺžka, 41

charakter spoločenstva v ktorom sa nachádza z hľadiska charizmatickej spirituality, predchádzajúce členstvá v iných cirkvách, charakter vzťahu s Bohom, či sa označuje za charizmatika alebo nie), históriu používania glosolálie (od akého veku, ako dlho, iniciálny zážitok), spôsoby a frekvenciu používania glosolálie, šírku skúsenosti s glosoláliou a súvisiacimi javmi, prežívanie glosolálie, chápanie glosolálie a jej funkcie. Rozhovor bol vedený individuálne s každým glosolalikom, iba s dvomi naraz (Andrea a Michal), pretože išlo o partnerov, ktorí túto možnosť sami ponúkli. Bol nahrávaný a následne bol urobený doslovný prepis. Pri jednom rozhovore (Tomáš) sa z technických dôvodov nepodarilo nahrávanie, preto bol urobený zápis až po skončení rozhovoru. Prepisy rozhovorov boli použité ako základ pre vypracovanie kazuistík. V tých sú stručnejšie zhrnuté informácie z rozhovorov. Tabuľka 2 obsahuje zoznam otázok, použitých v rozhovore. Kladené boli v uvedenom poradí alebo sa poradie prispôsobilo priebehu rozhovoru.

42

Č. Znenie otázky (orientačné) 1

Vek

2

Povolanie

3

Z ktorej ste cirkvi alebo denominácie a ako dlho v nej ste?

4

Považujete sa za člena charizmatického hnutia (za charizmatika)?

5

Ako ste sa dostali do charizmatického hnutia?

6

Máte osobný vzťah s Bohom a nejaký zážitok kedy ste ho získali?

7

Ako dlho hovoríte jazykmi?

8

Ako ste dostali dar jazykov?

9

Ako ste sa vtedy cítili?

10 Videli ste dar jazykov než ste začali hovoriť jazykmi? 11

Mali ste niekedy pocit, že ste sa zbláznili alebo že dar jazykov je niečo bláznivé?

12 Kedy hovoríte jazykmi? Pri akých príležitostiach? 13 V spoločenstve, osamote? Čo z toho viac? 14 Ako často hovoríte jazykmi? 15 Bola nejaká doba, kedy ste hovorili viac, či menej, a čo sa vtedy dialo? 16 Aký je pre Vás prínos daru jazykov? 17 Ako rozumiete tomu, čo sa modlíte v jazykoch, ako Vás to oslovuje? 18 Ako sa cítite keď hovoríte jazykmi? Keď spievate v jazykoch? 19 Pripomína Vám Vaša reč v jazykoch nejaký konkrétny jazyk? Ktorý by to mohol byť? 20 Počuli ste niekedy o vykladaní jazykov, stretli ste sa s tým, máte osobnú skúsenosť? 21 Stalo sa Vám niekedy, že ste pri modlitbe v jazykoch nevnímali okolie alebo mali zvláštny pocit? 22 Máte skúsenosť s tým že vás niekto podozrieval, že ste blázon, alebo že dar jazykov je niečo bláznivé? 23 Koľko iných glosolalikov (ľudí čo majú dar jazykov) asi tak poznáte? 24 Ako by ste vysvetlili, čo je dar jazykov, niekomu, kto sa s tým nikdy nestretol? 25 Myslíte si, že ste sa nejak zmenili, odkedy hovoríte jazykmi? 26 Zmenilo sa nejak Vaše postavenie v spoločenstve, keď ste začali hovoriť jazykmi? 27 Čo je podľa Vás prínos daru jazykov? 28 Je vo vašom spoločenstve a cirkvi bežné, že ľudia hovoria jazykmi? 29 Keď vo vašom spoločenstve niekto nehovorí jazykmi, ako sa na neho pozerajú? 30 Mali ste niekedy v súvislosti s darom jazykov nejaké nepríjemné skúsenosti? 31 Myslíte si, že sa dá naučiť hovoriť jazykmi? 32 Dá sa tento dar predstierať? Dá sa to potom odlíšiť od pravého daru jazykov? 33 Ako dôležitý je dar jazykov pre Váš kresťanský život? 34 Máte aj iné charizmy?

Tab. 2. Otázky 43

3.3.2 Test stromu Ako prvý z osobnostných testov bol použitý projektívny test stromu. Ide o orientačnú kresebnú techniku, ktorá poskytuje informácie o Eysenckových faktoroch osobnosti (introverzia a extraverzia, stabilita a neurotickosť), spôsoboch prežívania, reagovania, vzťahoch a prístupe k okolitému svetu, ašpiráciách a podobne (Altman, 2002). Výstupom nie sú ani tak definitívne závery, ako skôr hypotézy a zásadne by sa mala používať v kombinácii s inými testovými metódami. Pri vyhodnocovaní bola využitá príručka Z. Altmana (2002). Test stromu bol použitý predovšetkým pre nenáročnosť jeho administrácie, množstvo informácií, ktoré sa z neho dá získať o osobnosti testovaného a preto, že ako projektívny test menej podlieha vedomej štylizácii.

3.3.3 Test 16 PF Ako druhý nástroj na meranie osobnostných vlastností bol použitý Šesťnásťfaktorový osobnostný dotazník (16 PF), piate vydanie, v českom preklade (Cattell, Cattell a Cattel, 1997). Dotazník vznikol na meranie osobnostných faktorov, získaných faktorovou analýzou všetkých anglických adjektív popisujúcich ľudské správanie. Obsahuje 16 primárnych faktorov, ktoré sa zhlukujú do 5 globálnych faktorov. Okrem toho test má tri škály nazvané Indikátory odpoveďového štýlu, z ktorých je zaujímavá škála Vytvárania dobrého dojmu (ide o mieru sociálnej dezirability). Tento test je širokým meradlom osobnosti, ktoré je použiteľné v v rozmanitých prostrediach na predpovedanie širokého rozsahu správania. Primárne faktory testu 16 PF sú nasledujúce: Vrelosť (A), Usudzovanie (B), Emocionálna stabilita (C), Dominancia (E), Živosť (F), Zásadovosť (G), Sociálna smelosť (H), Senzitivita (I), Ostražitosť (L), Snivosť (M), Uzavretosť (N), Ustrašenosť (O), Otvorenosť k zmenám (Q1), Sebestačnosť (Q2), Perfekcionizmus (Q3), Tenzia (Q4). Každý je charakterizovaný dvoma pólmi vlastností (názov faktoru je odvodený od vlastnosti vyjadrujúcej vysoký skór v škále), označenými znamienkom + pre vysoké hodnoty a - pre nízke hodnoty faktoru. Čím bližšie je skór k niektorému pólu, tým sa dá predpokladať výraznejšia vlastnosť v zodpovedajúcom smere. Medzi globálne faktory testu 16 PF patrí Extraverzia, tvorená Vrelosťou (A+), Živosťou (F+), Sociálnou smelosťou (H+), Priamosťou (N-), a Orientáciou na skupinu (Q2-); Anxieta, tvorená Reaktivitou (C-), Ostražitosťou (L+), Ustrašenosťou (O+), Napätosťou 44

(Q4-); Strnulosť, tvorená Rezervovanosťou (A-), Utilitárnosťou (I-), Realistickosťou (M-)a Tradicionalizmom (Q1-); Nezávislosť, tvorená Dominanciou (E+), Ostražitosťou (L+) a Otvorenosťou k zmenám (Q1+) a Sebakontrola, tvorená Vážnosťou (F-), Zásadovosťou (G+), Realistickosťou (M-) a Perfekcionizmom (Q3+). Faktor Usudzovanie (B) neprispieva k žiadnemu globálnemu faktoru, ale je približnou mierou inteligencie (abstraktnosti usudzovania). Dotazníky 16 PF boli vyhodnocované s použitím noriem pre príslušné pohlavie a tiež spoločných noriem pre celú populáciu. Tieto výsledky teda hovoria jednak o tom, aký je každý respondent v porovnaní so štandardizačnou vzorkou jeho vlastného pohlavia a s celkovou vzorkou populácie, zahŕňajúcou obe pohlavia. Výslednými štandardnými skórmi sú steny. Pritom za extrémne skóry sa považujú steny 1-3 a 8-10. Sten 4 a 7 sú okrajovým pásmom priemeru. Hrubý skór škály Vytvárania dobrého dojmu sa prevádza na percentily. Tabuľka 3 sumarizuje významy jednotlivých pólov primárnych a globálnych faktorov 16 PF.

45

Názov faktoru

Nízky skór (-)

Vysoký skór (+)

A Vrelosť

Rezervovaný, Neosobný, Odmeraný

Vrelý, Spoločenský, Pozorný k druhým

B Usudzovanie

Konkrétne

Abstraktné

C Emocionálna stabilita

Reaktívny, Emocionálne nestály Emocionálne stabilný, Prispôsobivý, Zrelý

E Dominancia

Submisívny, Kooperatívny, Vyhýbajúci sa konfliktom

Dominantný, Energický, Asertívny

F Živosť

Vážny, Zdržanlivý, Opatrný

Plný života, Živelný, Spontánny

G Zásadovosť

Prispôsobujúci si pravidlá, Nekonformný

Zásadový, So zmyslom pre povinnosť

H Sociálna smelosť

Plachý, Senzitívny k hrozbe, Nesmelý

Sociálne smelý, Dobrodružný, Nezraniteľný

I Senzitivita

Utilitárny, Objektívny, Nesentimentálny

Senzitívny, Vnímavý, Sentimentálny

L Ostražitosť

Dôverujúci, Nepodozrievajúci, Akceptujúci

Ostražitý, Podozrievavý, Skeptický, Obozretný

M Snivosť

Realistický, Praktický, Orientovaný na riešenie problémov

Snivý, Imaginárny, Orientovaný na nápady

N Uzavretosť

Priamy, Nefalšovaný, Prirodzený

Uzavretý, Rezervovaný, Neprístupný

O Ustrašenosť

Sebaistý, Bezstarostný, Spokojný sám so sebou

Ustrašený, Pochybujúci o sebe, Sužujúci sa

Q1 Otvorenosť k zmenám

Tradicionalistický, Viazaný na rodinu

Otvorený k zmenám, Experimentujúci

Q2 Sebestačnosť

Orientovaný na skupinu, Družný

Sebestačný, Samotársky, Individualistický

Q3 Perfekcionizmus

Tolerujúci neusporiadanosť, Neprecízny, Flexibilný

Perfekcionistický, Organizovaný, Sebadisciplinovaný

Q4 Tenzia

Uvoľnený, Pokojný, Trpezlivý

Napätý, Energický, Netrpezlivý, Vnútorne nepokojný

Ex Extraverzia

Introvertovaný, So sociálnymi zábranami

Extravertovaný, Sociálne participujúci

AX Anxieta

Nízka anxieta, Ťažko vyvediteľný z miery

Vysoká anxieta, Ľahko vyvediteľný z miery

TM Strnulosť

Prístupný, Otvorený, Intuitívny

Tvrdohlavý, Rezolútny, Neempatický

IN Nezávislosť

Prispôsobivý, Ústretový, Nesebecký

Nezávislý, Presvedčivý, Svojhlavý

SC Sebakontrola

Neovládajúci sa, Riadiaci sa pudmi

Ovládajúci sa, Tlmiaci svoje pudy

Tab. 3: Významy pólov jednotlivých faktorov 16 PF 5 (Cattell, Cattell, Cattell, 1997)

46

3.4 Postup Dáta boli zbierané v období od mája 2008 do júla 2009. Respondenti boli stručne informovaní o zámere výskumu. Bolo im povedané, že ide o výskum pre účely diplomovej práce z psychológie náboženstva, ktorá sa snaží objasniť fenomén daru jazykov, vzhľadom na to, že v odbornej komunite sú zatiaľ nedostatočné a nepresné poznatky. Boli informovaní, že som sama glosolalik a o zachovaní anonymity pri prezentovaní výsledkov. Tým som zabezpečila väčšiu ochotu hovoriť o svojich skúsenostiach. S každým subjektom vo výskume bol následne urobený osobný rozhovor (okrem dvoch, s ktorými bol robený rozhovor naraz). Súhlas s nahrávaním bol vyžiadaný a nikdy nebol odmietnutý. Ďalej boli administrované osobnostné testy. Výsledok testu 16 PF som v prípade záujmu vysvetlila. Zo získaných dát boli vypracované kazuistiky.

3.5 Kazuistiky Kazuistiky prezentujú dáta, ktoré boli získané z rozhovorov a testov. Zoradené sú chronologicky podľa toho, v akom poradí boli rozhovory a testy realizované. Zhrnutie výsledkov v teste 16 PF je v tabuľke 4 (v stenoch, IM v percentiloch). Kód škály IM A B C E F G H I L M N O Q1 Q2 Q3 Q4 Ex AX TM IN SC Vek Pohlavie

Názov škály Mg Iv An Mi Mr To Lk Lu Pa Ja On Fr Ev Priemer 42 28 15 88 72 90 42 24 24 68 15 94 72 50,17 Vřelost 4 7 9 7 5 3 7 5 8 6 6 5 1 5,62 Usuzování 5 10 6 6 8 10 6 10 6 7 6 10 7 7,46 Em. stabilita 2 6 6 5 9 4 3 2 4 6 5 6 4 4,77 Dominance 1 6 4 4 8 6 2 4 5 10 2 2 6 4,62 Živost 4 7 7 5 7 4 6 6 7 6 2 5 4 5,54 Zásadovost 5 7 6 7 6 7 4 5 5 5 6 5 6 5,67 Soc.smělost 3 8 8 7 9 3 3 5 8 7 4 6 2 5,62 Senzitivita 7 5 8 7 4 3 7 7 7 6 4 6 6 5,92 Ostražitost 5 6 5 6 4 5 7 4 5 7 6 5 4 5,31 Snivost 6 6 8 5 6 5 6 8 7 3 5 6 5 5,85 Uzavřenost 4 4 1 1 1 4 5 4 4 6 3 1 3 3,15 Ustrašenost 8 9 5 6 4 6 8 9 6 1 5 5 5 5,92 Otevř.k Změn 5 5 5 6 9 5 7 7 6 9 4 6 6 6,15 Soběstačn. 10 2 2 4 2 7 5 4 6 6 7 2 9 5,08 Perfekcion. 4 5 6 7 6 4 3 6 5 5 3 5 5 4,92 Tenze 7 6 6 6 3 6 6 6 7 5 8 1 4 5,46 Extraverze 4 8 10 8 9 4 6 6 8 6 5 8 3 6,54 Anxieta 8 7 5 6 2 6 8 8 7 4 7 3 5 5,85 Strnulost 5 6 3 4 5 8 4 4 4 4 7 5 6 5 Nezávislost 2 7 5 5 8 5 3 5 6 9 3 4 5 5,15 Sebekontrola 4 5 5 7 5 6 4 5 4 6 6 5 6 5,23 23 18 19 21 24 22 30 24 31 28 45 22 25 25,54 F M F M M M M F F F M M F

Tab. 4: Výsledky 16 PF. Extrémne hodnoty sú vyznačené tučne.

47

3.5.1 Magda Slovenka, 23 rokov, Kresťanské spoločenstvo. Študentka matematiky. 3.5.1.1 Rozhovor

Magda bola vychovávaná ako katolíčka v rodine, kde matka bola veriaca a otec aj sestra neveriaci. V jedenástich rokoch spoločne s matkou konvertovala do charizmatickej cirkvi Kresťanské spoločenstvo (KS) na základe toho, že hľadala osobnejší vzťah s Bohom a objavila ho u ľudí v KS. S glosoláliou sa prvý raz stretla práve tam, pričom zo začiatku nerozumela, o čo ide, keď sa hovorilo o modlitbe jazykmi a myslela si že pôjde o modlitbu napríklad po anglicky, po nemecky. Neskôr, keď už zistila, čo to je, nerozumela, prečo je dar jazykov dôležitý, ak sa dá modliť aj po slovensky. Dar jazykov dostala asi v dvanástich alebo trinástich rokoch. Zaujímala sa intenzívne o krst v Duchu Svätom a aj sa pokúšala modliť v jazykoch vo viere, že Boh jej ich už dal, avšak neúspešne. Glosoláliu získala až po tom, čo na modlitebnej skupinke požiadala o modlitbu za dar jazykov. Priamo po modlitbe jej pastor povedal, že už dar jazykov má a iba sa má začať modliť. Doma to skúsila a tentokrát vedela, že sa skutočne modlí jazykmi, pretože už sa mnohokrát predtým pokúšala bez úspechu. Cítila vďačnosť a považovala to za konkrétne, hmatateľné potvrdenie, že Boh je s ňou. Modlieva sa v jazykoch vtedy, keď nevie, ako sa má modliť. Považuje to za modlitbu, ktorej rozumie Boh. Glosoláliu používa v osobnej modlitbe, ako aj v spoločenstve, kde sa niekedy modlitba v jazykoch vyskytuje na výzvu pastora. Väčšinou ide o príhovorné modlitby za konkrétne veci alebo ľudí. V osobnej modlitbe sa vždy modlí aj v jazykoch, takže glosoláliu používa denne. Viac ju používala v obdobiach, kedy hľadala Božie vedenie. Za prínos daru jazykov považuje to, že jej pomáha upriamiť sa na Boha, sústrediť sa. Pri modlitbe v jazykoch jej občas napadne, niečo, čo má druhému povedať, či urobiť a opakovane sa potvrdilo, že to pomohlo. Považuje to za vnuknutia od Boha. Inak ale nerozumie, čo sa modlí. Dar jazykov by vysvetlila ako sprievodný jav naplnenia Duchom Svätým, „zmocnenia“. Súvisí s udalosťou na Turíce. Boh človeka naplní a človek začne lepšie vnímať duchovné veci a Boh k nemu môže vo vnútri hovoriť a lepšie ho viesť. To sa spája s tým, že človek dostane dar jazykov. Ale niekedy už premýšľa nad tým, že dar jazykov nemusí byť nutnosť, pretože pozná aj ľudí, ktorí majú s Bohom blízky vzťah a nemajú dar jazykov. 48

V jej spoločenstve je síce bežné, že ľudia majú dar jazykov, ale nepovažuje sa to za podmienku členstva ani za nutnosť pre skutočnú a úprimnú vieru. Glosolália sa berie ako Boží dar, zároveň sa o nej vyučuje ako o zmocnení Duchom, resp. sprievodným javom naplnenia Duchom Svätým, čo sa trochu vylučuje s tvrdením, že nie je podstatný. Stretla sa aj s výkladom jazykov, a to aj osobne, keď jej niekto vykladal jej vlastnú modlitbu. Požiadali s kamarátkou jednu pani, aby im vykladala jazyky, pretože to chceli vyskúšať. Výklad prebiehal tak, že sa najprv nejakú dobu modlila v jazykoch, a potom jej tá pani začala hovoriť význam modlitby. Údajne má taký dar výkladu, že môže vždy rozumieť, čo sa druhí modlia. So spevom v jazykoch sa Nika nestretla. O xenoglosii počula tradované príbehy, ale nikdy sa s ňou nestretla. Pozná do sto ľudí, ktorí hovoria jazykmi, prevažne zo svojho vlastného zboru. O žiadnych iných charizmách u seba nevie. Glosolália jej nepripomína žiaden konkrétny jazyk. Nemala nikdy žiadny zvláštny zážitok v súvislosti s glosoláliou a pri modlitbe v jazykoch sa cíti „úplne normálne“. O nepríjemnom zážitku počula od matky, ktorá sa cítila do hovorenia jazykmi tlačená, keď všetci okolo dar jazykov mali, opakovane sa za ňu modlili a vyzývali ju, nech sa pokúša modliť v jazykoch. Cítila sa nepríjemne, že Boh jej tento dar nedal. Sama nemala nikdy pocit, že dar jazykov je bláznivý, ale keď jej neveriaci otec počul o glosolálii, povedal jej, že keby hovorila jazykmi, tak ju rovno zavrie na psychiatriu. Preto mu nehovorila, že má dar jazykov. Nevie povedať, či ju dar jazykov nejak zmenil, myslí si, že ju určite buduje, ale nevedela by pomenovať oblasti, v ktorých ju konkrétne ovplyvnil. Myslí si, že naučiť hovoriť jazykmi sa nedá, ale vie o tom, že deti u nich v zbore ho napodobňujú. Čo sa týka dôležitosti daru jazykov pre jej duchovný život, považuje ho za niečo úžasné, bez čoho by nechcela byť, ale dalo by sa bez toho existovať. 3.5.1.2 Test stromu (Obr. 1)

Malá kresba veľkosti 1/3 výšky papiera, posunutá mierne doľava a naklonená mierne doprava. Svedčí o introverzii a zároveň orientácii na vzťahy či túžbe po kontakte s ľuďmi. Veľkosť kresby ukazuje na nízke sebavedomie či nedostatok sebadôvery, čomu nasvedčujú aj ďalšie znaky. Umiestnenie do hornej polovice papiera, bez základne, chýba zakotvenie, kresba „visí vo vzduchu“. Slabá, jemná čiara, na kmeni dole obťahovaná, kratšie prerušované ťahy, čo svedčí o úzkosti. Pôsobí neistým dojmom. Ľavá dolná časť kmeňa zdôraznená. 49

Jemné a zvlnené vetvy naznačujú citlivosť.

50

Obr. 1. Magda

51

3.5.1.3 Test 16 PF

Profil v 16 PF má sklon zľava doprava (od nízkych skórov k vysokým), čo je opačný smer, než zodpovedá sociálnej dezirabilite. Skór vytvárania dobrého dojmu IM pritom vyšiel v 42. percentile, prejavila sa teda určitá snaha o sociálnu žiadúcnosť. Najvýraznejšími vlastnosťami z primárnych faktorov je nízka Emocionálna stabilita (sten 2), extrémne nízka Dominancia (sten 1), vysoká Ustrašenosť (sten 8) a extrémne vysoká Sebestačnosť (sten 10), ktorá svedčí o samotárstve. V kontexte testu stromu je pravdepodobné, že ide o nedostatok vzťahov, po ktorých ale testovaná túži. Ďalšie výrazné vlastnosti sú nízka Vrelosť (sten 4), nízka Živosť (sten 4), vysoká Senzitivita (sten 7), nízka Uzavretosť (sten 4),

nízky

Perfekcionizmus (sten 4) a vysoká Tenzia (sten 7). Táto kombinácia sa v globálnych faktoroch prejavuje introverziou (Extraverzia sten 4), vysokou Anxietou (sten 8), strednou Strnulosťou (sten 5), nízkou Nezávislosťou (sten 2) a strednou Sebakontrolou (sten 5). Spojenie introverzie a prispôsobivosti (nízka Nezávislosť) potvrdzuje výsledok testu stromu a spolu s vysokou anxietou vyvoláva dojem neistej, závislej osobnosti.

3.5.1.4 Záver

Magda je členkou charizmatickej cirkvi. O to je nápadnejší malý rozsah jej skúsenosti s darom jazykov a inými charizmami. Nepozná spev v jazykoch a nestretla sa ani s ďalšími výraznejšími prejavmi. Popiera akékoľvek výnimočné skúsenosti a vníma dar jazykov ako niečo úplne prirodzené, čo sa týka prežívania a ako nadprirodzený prejav Božieho daru, čo sa týka teologického významu. Je možné, že to súvisí s nízkym vekom, v ktorom sa s darom jazykov stretla a získala ho a tiež s rutinnosťou jeho používania v modlitbe. Dá sa uvažovať, že člen podobného spoločenstva preberá sociálne normy a normy správania tejto skupiny do tej miery, že sa pre neho stanú prirodzenými, hoci sa odlišujú od noriem bežnej spoločnosti. Relatívne nekritické uvažovanie o dare jazykov, v ktorom sa objavuje opakovanie vyučovania, s ktorým sa stretla v cirkvi, sa dá pochopiť na základe osobnostných čŕt. Magda pôsobí ako nezrelá, neistá a závislá osobnosť. Je však nutné upozorniť, že je pomerne mladá (22 rokov). V jej živote hrá vzťah s Bohom kľúčovú úlohu a glosolália je v ňom jedným z dôležitých prvkov. 52

3.5.2 Ivan Slovák, 18 rokov, RKC. Študent bilingválneho gymnázia

3.5.2.1 Rozhovor

Pochádza z praktikujúcej katolíckej rodiny. Osobný vzťah s Bohom získal postupne, nebol vlastne nikdy neveriaci. Prvý kontakt s charizmatickým hnutím a používaním chariziem predstavoval tábor v r. 2003, organizovaný z farnosti. Na tomto tábore sa za neho (zo svojej iniciatívy) modlil jeden z vedúcich, aby dostal dar jazykov a povedal mu, že ho má. Bol rád, potešilo ho to, ale nevedel, čo si má myslieť, pretože v tej chvíli ešte jazykmi nehovoril. Postupne začal dar jazykov používať, na začiatku to neboli dlhé vety, „učil sa hovoriť“. Nepamätá sa, kedy začal, iba si uvedomuje, že sa modlieval v jazykoch na spoločenstve ktoré po tábore vzniklo a kde počúval ostatných, ako sa modlia. Nepamätá si žiadne špecifické pocity ani žiaden silný zážitok, jazyky pre neho neboli nikdy obzvlášť fascinujúce. O dare jazykov počul už predtým doma, keď mal asi 5 – 7 rokov a jeho otec chodil na charizmatické stretnutia. Dar jazykov používa výlučne pri modlitbe v spoločenstve, na chválach. Doma by mu ani nenapadlo modliť sa v jazykoch. Prirovnáva modlitbu v jazykoch k formulovaným modlitbám, napr. Otčenáš a používa ich, keď napríklad nemá chuť modliť sa vlastnými slovami. Neuvažuje nad tým, o čo v modlitbe v jazykoch ide, ale berie ju ako „slová vhodné do modlitby“, jednu z možností modlitby. Modlí sa v jazykoch len málo, v „núdzi“, keď nevie, čo iné. Odhaduje, že asi raz za dva týždne. Ak chodí častejšie na chválové stretnutia, tak častejšie. V súčasnosti preferuje napríklad ruženec. Oproti Otčenášu sú ale modlitby v jazykoch tajomnejšie, lebo nevie, čo sa modlí a dajú sa primeranejšie použiť. Chápe ich prevažne ako chválu. Nepopisuje žiadne pocity pri modlitbe jazykmi a hovorí, že u neho vo všeobecnosti modlitba nebýva veľmi emocionálna, lebo nie je citový človek. Stretol sa so spevom v jazykoch, na chválach, aj sám rád spieva. Uvažoval nad tým, či mu jazyky nepripomínajú konkrétnu reč, ale nepripomínali. Počúval aj ostatných, či nebude počuť napríklad francúzštinu, pretože tej by rozumel. O prípadoch, kedy niekto v jazykoch hovoril skutočnou rečou, iba počul, ale nikdy to nezažil. Takisto vykladanie jazykov. To si predstavuje tak, že odrazu niekto rozumie čo sa iný modlí, a vie aj, že ide o výklad jazykov. Nezažil žiaden stav zmeneného vedomia, extázu a podobne, iba sa niekedy viac vhĺbil do 53

modlitby a nesledoval čo sa deje naokolo. Vo svojom okolí pozná okolo 20 ďalších glosolalikov a inak ich pozná desiatky ľudí, o ktorých to vie. Jeho súčasné spoločenstvo nie je charizmatické, v tom zmysle, že sa v ňom nepoužívajú charizmy, ale ako určitý model stretnutí by sa dalo charizmatickým nazvať. V spoločenstve neriešia, či niekto má alebo nemá dar jazykov, ale stretol sa s tým v iných spoločenstvách. Tam, kde sú presvedčení, že tento dar môže mať každý, sa „vrhnú“ na toho, kto ho nemá a modlia sa aby ho dostal. V jeho predchádzajúcom spoločenstve síce bol dôraz na to, aby mali všetci dar jazykov, ale bez toho, aby posudzovali ľudí podľa toho, či ho majú. Dar jazykov by vysvetlil ako dar modlitby, kedy človek dostáva slová od Ducha Svätého, ktorým nerozumie, ale modlí sa nimi. Nevie posúdiť, či dar jazykov na neho mal vplyv, aj keď asi má. Je presvedčený, že dar jazykov má základ v Duchu Svätom a nie je vymyslený, ale keby ho aj niekto predstieral alebo opakoval po ostatných, tak to stále môže byť na Božiu chválu, ak to robí s dobrým úmyslom. Uvažoval, či ide naozaj o Boží dar alebo či si jazyky sám nevymýšľa a uzavrel, že keby aj áno, tak to nie je zlé. Keďže o dare jazykov veľa nehovorí, tak sa nestretol s názorom, že je to bláznivé. Stretol sa iba s presvedčením (v katolíckom prostredí), že ide o veľmi vzácny dar a že nie je bežné, aby ho malo napríklad 15 ľudí v jednom spoločenstve. V poslednej dobe sa na charizmy nezameriava a nerieši ich. Zaoberá sa skôr inými, tradičnejšími prvkami katolíckej viery. Čo sa týka iných chariziem než daru jazykov, kedysi sa modlil za dar proroctva a myslí si, že ho dostal a jednu dobu to bolo dosť intenzívne, ale teraz sa naň už nesústreďuje.

3.5.2.2 Test stromu (Obr. 2)

Veľký strom posunutý doľava s vetvami smerujúcimi doľava a nahor a prevažujúcou ľavou stranou. Spolu s uzavretou korunou naznačuje toto smerovanie introverziu. Zároveň je však koruna rozdelená na dve základné vetvy a dá sa uvažovať o konflikte medzi introverziou a extraverziou, možno snahou o kontakt. Pri smerovaní vetiev (hlavne v pravej časti) nahor a výške stromu možno uvažovať o ctižiadostivosti, zrejme v súvislosti s tým, ako je vnímaný druhými. Strom je pôvodne kreslený jemnou čiarou, ale obkreslený zdôraznenou kontúrou v korune aj kmeni (okrem pravej vyššej časti kmeňa). Kontúra je výrazná obzvlášť na ľavej strane kmeňa. Dá sa predpokladať potreba chrániť sa, možno nie ani tak pred vonkajším svetom ako sám pred sebou. Vetvy v korune na ľavej strane majú nelogické smerovanie, znak 54

vnútorného zmätku. To je podporené nerovnakým tlakom, rozdielnou silou čiar, bez logickej súvislosti. Ostré konce vetiev naznačujú agresivitu. Vzhľadom na to, že sú obrátené skôr doľava, ide pravdepodobne o autoagresiu. Girlandová kontúra koruny a dokreslené jabĺčka v korune sú mierne infantilnými prvkami a zároveň naznačujú snahu vyvolávať dobrý dojem napriek vnútornej neistote. Čiary na kmeni naznačujú citlivosť. Na kmeni pod korunou sa nachádza vyšrafované okrúhle zranenie či dutina, ktorá by mohla naznačovať nejakú traumu, ale môže to byť aj prostá ozdoba.

Celkovo kresba odhaľuje nevyváženosť, ktorá je

pravdepodobne daná fázou psychického vývinu (testovaný má 18 rokov, je adolescent).

55

Obr.2: Ivan

56

3.5.2.3 Test 16 PF

Profil testu 16 PF má všeobecné smerovanie z prava doľava (od vysokých skórov k nízkym), čo je v súlade so sociálnou dezirabilitou, i keď skór Vytvárania dobrého dojmu (IM) zodpovedá 28. percentilu. Z primárnych faktorov je mimo pásmo priemeru 4 (pri použití spoločných noriem)alebo 5 škál. Najvýraznejšie vlastnosti sú Vrelosť (8. sten, pri použití spoločných noriem 7. sten), Usudzovanie (10), Sociálna smelosť (8), Senzitivita (7. sten, pri použití spoločných noriem iba 5. sten), Priamosť (Uzavretosť 4. sten), Ustrašenosť (9) a Orientácia na skupinu (Sebestačnosť 2. sten).

Z globálnych faktorov je v extréme iba

Extraverzia, zodpovedá 8. stenu pri použití spoločných noriem, 9. stenu pri použití noriem pre mužov. Tento výsledok nezodpovedá testu stromu. Ide zrejme o (výraznú) snahu byť spoločenský a pôsobiť dobre na okolie ako určitú stratégiu prispôsobenia. Anxieta je tiež pomerne vysoká (7), čo je pravdepodobne dané hlavne vysokým skórom v Ustrašenosti. Tento vysoký skór testovaného prekvapil, teda Ustrašenosť - pochyby o sebe, sužovanie sa si neuvedomuje. Strnulosť zodpovedá 5. alebo 6. stenu (spoločné normy). Nezávislosť je podobne ako Anxieta v hornej hranici priemeru (7. sten) a Sebakontrola zodpovedá 5. stenu.

3.5.2.4 Záver

Ivan je najmladší glosolalik v mojej vzorke. Zaujímavé je u neho prelínanie tradičnej katolíckej viery s charizmatickou skúsenosťou, ktorú získal už v pomerne nízkom veku (asi 13 rokov). V rodine pritom táto skúsenosť nie je ničím neznámym. Napriek tomu nezískala prevažujúcu dôležitosť. V uvažovaní porovnáva dar jazykov s menej „nadprirodzenými“ javmi, nevylučuje, že nie je nutné, aby išlo skutočne o Boží dar, hlavný je úmysel a účel. Ide o pomerne originálne riešenie neistoty o skutočnej podstate glosolalického prejavu. V súčasnosti dar jazykov používa už len málo. Je možné, že menší dôraz na charizmatickú skúsenosť súvisí s tradičnou výchovou či typom spoločenstva, ktoré v súčasti má, alebo s tým, že nikdy nemal veľkú túžbu po charizmách, skôr ho k nim viedli zvonka a teda nebol motivovaný tieto skúsenosti vyhľadávať a udržovať. Môže ísť aj o súvis s osobnosťou, ktorá podľa Ivana samotného nie je príliš citová. Vzhľadom na výsledky testov skôr možno uvažovať o slabšej schopnosti spracovávať emócie, z ktorých zrejme hlavne úzkosť a agresivita ostávajú skôr neuvedomené. Vidno skôr snahy o intelektuálne spracovanie. Výrazná je snaha vyvolávať určitý dojem navonok, ktorá 57

sa prejavuje v rozpore medzi výsledkami testu stromu a 16 PF, napríklad v extraverzii deklarovanej skôr navonok (16 PF) než skutočnej (test stromu). Je možné uvažovať, že by glosolália mohla byť prínosom práve pre podporenie emočnej stránky osobnosti, i keď nemá pre Ivana v tejto chvíli veľkú dôležitosť.

3.5.3 Andrea Slovenka, 19 rokov, RKC. Študentka filológie

3.5.3.1 Rozhovor

Rozhovor bol vedený naraz s jej priateľom (Michal, kazuistika č. 4). Andrea je katolíčka od malička, vždy praktikujúca, jej vzťah s Bohom postupne dozrieval. Asi v štrnástich rokoch začala chodiť častejšie na omše a neskôr aj na chvály. Tým sa dostala do „chválového“ prostredia. Označila by sa za charizmatičku, pretože sa stotožňuje s tým, čo charizmatická obnova hlása. Až do novembra či decembra 2007 (pred pol rokom) nevedela, čo je charizmatické hnutie, aj keď už dva či tri roky chodila na charizmatické chvály, kde sa ľudia okrem iného modlili v jazykoch. Nemala však informácie. K študovaniu, o čo ide, sa dostala až cez terajšieho priateľa. Dar jazykov dostala 18. januára 2008 (pred 4 mesiacmi). Už asi rok predtým po ňom túžila. Začalo sa to tým, že sa jej jeden človek zo spoločenstva spýtal, či nechce dar jazykov. Nevedela. Bola voči nim skeptická a skôr si želala mať iné charizmy, napríklad dar poznania. Vtedy sa za ňu aj modlili za vyliatia Ducha Svätého a dar jazykov, ale dopadlo to ako fiasko. Nebola na to pripravená a zľakla sa vtedy všetkých podobných „nadprirodzených“ vecí. Potom sa modlievala za dar jazykov na chválach, a dostala ho deň po tom, čo sa rozišla s bývalým priateľom. Prekvapilo ju, že na chválach cítila veľkú radosť, hoci tie dni kvôli rozchodu preplakala. Nerozumela tomu a chválila Boha. V tej situácii si spomenula na dar jazykov, že ak Boh chce, nech jej ho dá. Následne počas chvál odrazu nevedela, čo má povedať a začala hovoriť jazykmi namiesto po slovensky. O dare jazykov prvý raz počula asi v dvanástich či trinástich rokoch v súvislosti s birmovaním, kedy niekto povedal, že bude potom dotyčná osoba hovoriť jazykmi. Ale nerozumela tomu, iba vedela, že niečo také je a že sa o tom píše v Biblii. Potom sa s tým 58

stretla približne v štrnástich rokoch na chválach, keď tam ľudia začali „ševeliť“ a pochopila, že asi ide o dar jazykov. Nemala k tomu negatívny postoj, naopak ich obdivovala. Viac o dare jazykov sa dozvedela asi v januári 2007 pri rozhovore so známym, ktorý bol glosolalik. S priateľom potom začali hľadať viac od novembra 2007. Po tom, čo dostala dar jazykov, si ho skúšala, ale to sa jej zdalo zvláštne, mala pocit, že si to vymýšľa. Doteraz si nie je vždy istá, či je to od Boha. Keď má silné zážitky Božej prítomnosti (radosť, telesný pocit tepla, neschopnosť modliť sa vlastnými slovami), tak je presvedčená, že skutočne ide o Boží dar. Tiež vtedy, keď má pocit, že to príliš neovplyvňuje alebo že slabiky sú iné než tie, ktoré má bežne. V jazykoch sa modlí hlavne na chválach, ale aj v osobnej modlitbe, pokiaľ nie sú naokolo ľudia. Tiež ak sa modlí príhovornú modlitbu za niekoho, hlavne za vyliatie Ducha Svätého. Niekedy pri tom dostane napríklad „obraz“, ale nemyslí si, že to má priamo súvis s glosoláliou, skôr s príhovornou modlitbou ako takou. Niekedy ju pritom rozbolí hlava, ale nevie, či to nesúvisí skôr s tým, ako sa sústredí. Modlí sa asi dvakrát za týždeň a viac. Je to pre ňu hlavne chvála a vzývanie Ducha Svätého. V jazykoch rada aj spieva, pretože spev má rada. Pripomína príslovie, že kto spieva, dvakrát sa modlí. Spieva obyčajne na chválach. O dare výkladu počula, ale nestretla sa s ním. Jej bývalý priateľ tvrdil, že ho má a popisoval ho tak, že vie rozlíšiť, či sa ľudia modlia skutočne darom jazykov alebo to predstierajú a nejde o pravý dar. Nezdá sa jej, že by sa jej jazyky podobali na nejaký skutočný jazyk, rozhodne nie európsky, ani sa s tým nikdy nestretla. Navyše hovorí, že má iba malý repertoár „slov“. Pri modlitbe v jazykoch aspoň raz zažila zvláštny, „mystický“ zážitok, ktorý spočíval v tom, že si nedokázala predstaviť svoje telo a jeho proporcie. Väčšinou si plne uvedomuje všetko a aj nad tým rozmýšľa, ale mala asi dva zážitky, kedy nemala veľmi nad svojím prejavom kontrolu, nechala ho plynúť voľne. Stretla sa už aj s tým, že ju (aj členovia rodiny) podozrievali, že je fanatička a podobne, pretože o dare jazykov hovorí pomerne otvorene, keď už na to príde reč. Iné vyslovene zlé zážitky s glosoláliou nemá. Pozná okolo tridsať ďalších glosolalikov. Dar jazykov by vysvetlila ako spôsob chvály a opísala by ho ako ševelenie, vyslovovanie nezmyselných slov, pričom človek vo vnútri cíti, že chce niečo vyjadriť, ale nevie ako. V danom stave sa to nedá inak ako jazykmi. Nemyslí si, že by ju dar jazykov nejak ovplyvnil či zmenil. Chodí do spoločenstva, kde štyria členovia hovoria jazykmi a ostatní na dar jazykov čakajú, nerozlišujú sa však podľa toho. Začala tam chodiť až po tom, čo dar jazykov dostala, spolu so svojím priateľom. 59

Kamarátka jej rozprávala, že začala hovoriť jazykmi tak, že si to začala skúšať a v jednom momente mala pocit, že ju naplnil Duch Svätý a už si to nevymýšľala sama. Od tej chvíle to začala považovať za dar jazykov. Myslí si, že na takomto skúšaní nie je nič zlé a že ak Boh chce, tak dotyčnému ten dar v pravý čas dá. Ak by niekomu povedala tie slová, ktoré hovorí, zrejme by to vedel napodobniť. Dar jazykov považuje pre seba za zásadný, lebo po ňom veľmi túžila a možno zo ctižiadostivosti alebo pýchy to vníma tak, že sa vďaka nemu posunula na úroveň ľudí, ktorí ten dar mali a obdivovala ich. Celkovo však charizmy považuje za ovocie túžby slúžiť Bohu a mať s ním blízky vzťah. Z ostatných darov má dar povzbudenia, ďalej zažila, že jej na chválach, kde bola vo vedúcom tíme, samo napadalo, ako sa má modliť, a zažila aj dar sĺz - keď sa cítila naplnená Duchom svätým, plakala.

3.5.3.2 Test stromu (Obr. 3)

Veľký a nevyvážený strom, s nerovnomernou hrúbkou vetiev, kreslený pomerne výraznou, spojitou čiarou. Tá hovorí o sebaistote. Relatívne tenký kmeň prechádza do lúčovito rozprestretých vetiev, ktoré sú akoby umelo ukončované, namiesto prirodzeného zužovania, tam, kde sa nezmestia na plochu, hlavne na ľavej strane. Niekedy je ukončenie dokonca rovnou čiarou, ako keby bola vetva odseknutá. Na uzavreté vetvy sú postupne článkovito napájané rozvetvenia. Systematickosť kresby vypovedá o systematickej, racionálnej osobnosti. Ľavá strana kresby je olistená. Nepokračovala ďalej, pretože sa jej nechcelo dokresľovať listy. Celý postup kresby pôsobí dojmom nepremyslenosti a nenaplánovanosti. Začiatok je naddimenzovaný a neostáva priestor alebo energia na dokončenie. Nadmerná veľkosť kresby navyše vypovedá o ctižiadostivosti.

60

Obr. 3. Andrea

61

3.5.3.3 Test 16 PF

Škála vytvárania dobrého dojmu siaha do pätnásteho percentilu. To znamená malú snahu o vytváranie žiadanejšieho obrazu o sebe. Nápadná je hlavne extrémna Extraverzia (sten 10), daná extrémne vysokými skórmi vo Vrelosti (10, pri použití spoločných noriem 9), Živosti (7) a Sociálnej smelosti (8) a nízkymi skórmi v Uzavretosti (1) a Sebestačnosti (2). Z ďalších škál sú výrazné nízka Dominancia (4), vysoká Senzitivita (8) a vysoká Snivosť (8). Ostatné globálne faktory okrem Extraverzie: Anxieta 5, Strnulosť 3, Nezávislosť 5 a Sebakontrola 5. Celkovo možno hovoriť o výrazne extravertnej, živej, citlivej a intuitívnej osobnosti, bez výraznej úzkosti

3.5.3.4 Záver

Vo vzorke patrí Andrea medzi najmladších glosolalikov a zároveň medzi tých, ktorí majú dar jazykov krátko. V jej prípade ide iba o štyri mesiace. Napriek tomu jej skúsenosť s charizmami sa vyvíjala dlho predtým a na dar jazykov čakala intenzívne jeden rok. Možno vyzdvihnúť otvorenosť, s ktorou k tejto skúsenosti pristupovala. Tá je možno spôsobená nízkym vekom, v ktorom sa s charizmami a darom jazykov stretla. Ďalej je zaujímavá ctižiadostivosť, keď mala pocit, že ľudia hovoriaci jazykmi sú výnimoční. Tento osobnostný rys sa potvrdzuje aj v testových metódach (test stromu). Pri popisovaní jej skúsenosti je v popredí emocionálna stránka (radosť, pocit Božej blízkosti, „naplnenia Duchom Svätým“), ktorá dokonca určuje, či vníma glosoláliu ako pravý dar jazykov, alebo má strach, že si to vytvára sama. Záleží aj od stupňa kontroly, ktorý nad prejavom má. Popisuje aj telesné sprievodné príznaky (bolesť hlavy, pocit tepla) a ojedinelý stav, ktorý pôsobí ako disociácia (zmena vnímania telesnej schémy).

62

3.5.4. Michal Slovák, 21 rokov, RKC. Študent managementu.

3.5.4.1 Rozhovor

Rozhovor bol vedený naraz s jeho priateľkou (Andrea, kazuistika č.3). Michal je katolík od malička, ktorý v prvom ročníku na VŠ zažil pomerne dramatickú konverziu k osobnej viere. Predtým počúval satanistickú hudbu a mal problémy s nenávisťou. Považuje sa za charizmatika, pretože chodí aj do charizmatického spoločenstva (spoločne s priateľkou). K charizmatickej obnove sa dostal, keď ho bývalá priateľka zavolala na verejné modlitebné stretnutia jedného spoločenstva a začal tam chodievať. Tam sa stretol aj s darom jazykov. Najprv nevedel, čo to je a nevenoval mu pozornosť, zaujalo ho až, keď sa vodca chvál pomerne dlho nahlas modlil v jazykoch do mikrofónu a znelo to ako zaujímavá reč. Viac sa začal zaujímať asi pred pol rokom s terajšou priateľkou, čítal si knihy, internetové stránky a podobne. Dar jazykov dostal 28. novembra 2007 (pred pol rokom) po tom, čo požiadal jedného člena spomínaného spoločenstva o modlitbu za vyliatie Ducha Svätého a on sa modlil za to, aby prijal dary, ktoré mu Boh chce dať. Vtedy zažil silné emócie, roztriasol sa, začala sa mu triasť sánka, otvárať ústa. To mu bolo zvláštne a zľakol sa, pretože sa to dialo samo od seba. Neskôr, keď sa uvoľnil a prestal nad tým toľko rozmýšľať, začal aj hovoriť. Predtým niekoľkokrát na chválach zažil náznak, že chce niečo povedať, ale nejde to von, vždy sa zľakol a uzavrel sa. Keď dostal dar jazykov, cítil sa veľmi šťastný a silno prežíval modlitbu chvál, na ktorých bol. Asi mesiac potom sa cítil intenzívne šťastne a blízko Boha. Má z jazykov trochu nepríjemné pocity, pretože ich nevie ovplyvniť a dobre sa mu modlí len na chválach, keď sa nesústreďuje na to, že mu je glosolália neprirodzená a zabúda, že sú okolo neho ľudia. Súvisí to s tým, že nerád stráca kontrolu a pri jazykoch ju stráca, čiže má tendenciu brániť sa im. Tiež preto, že si myslí, že jeho modlitba v jazykoch je nápadná, lebo sa mu veľa otvárajú ústa. Inak sa z daru jazykov tešil a chcel ho. Inokedy než na chválach dar jazykov veľmi nepoužíva, pri príhovornej modlitbe nanajvýš potichu, aby nevyplašil človeka, za ktorého sa modlí. Niekedy sa modlí sám, keď ide po meste alebo keď je v posilovni a občas krátke modlitby, keď je v nejakom pokušení. To, ako často sa modlí v jazykoch, záleží od toho, koľko chodí na modlitebné stretnutia. Keď sa musí učiť, modlí sa v 63

jazykoch asi 15 minút týždenne. Inokedy chodí na chvály aj trikrát týždenne. V spoločenstve zažil kurzy, kde ich učili hovoriť jazykmi, či skúšať a trénovať si to. Vtedy mu to išlo dobre, pretože nemal také psychické bloky. Zo začiatku mal pocit, že ho dar jazykov priblížil k Bohu a duchovnu, pomohol mu prekonať pokušenia,

hriechy. Teraz ho považuje hlavne za dar pre modlitbu, do ktorého

spontánne prechádza, keď sa cíti pri modlitbe dobre, keď sa sústreďuje na Boha a nevie, ako sa vyjadriť slovami. Vníma to ako vyjadrovanie či vyznávanie (Bohu) emócií, a spestrenie duchovného života. Tiež dar jazykov považuje za dôkaz, že Boh ho vypočul v niečom, o čo ho prosil (aby dostal dar) a je za to vďačný. Pri modlitbe v jazykoch dostáva iné vnemy, poznania a podobne. Glosolália mu tiež pomáha uvoľniť sa, keď je v strese. Modlitbe v jazykoch rozumie tak, že ide o to, za čo alebo ako sa modlil, keď prešiel do glosolálie, teda určité prosby alebo chvály. So spevom v jazykoch sa stretol na chválových stretnutiach, páči sa mu, keď naraz spieva viacero ľudí. Pokúša sa zapájať, ale veľmi mu to nejde, hlavne nevie tvoriť melódiu a ostáva na jednom tóne. O výklade jazykov počul od človeka ktorý ho údajne má a popisuje ho tak, že keď sa sústredí na to, čo hovoria ostatní ľudia, môže mu napadnúť výklad, pričom aj pri dlhšom prejave v jazykoch to môže byť napríklad iba jedna veta. Jeho reč v jazykoch mu nepripomína žiaden skutočný jazyk. Pri modlitbe v jazykoch nezažíva tranz, je pri normálnom vedomí, ale niekedy sa viac ponorí do modlitby a nevníma prostredie naokolo, iba celkovú atmosféru. Ľuďom, ktorí by si mohli myslieť, že ide o niečo bláznivé, o dare jazykov nehovorí. Pozná bližšie okolo 15 ľudí ktorí hovoria jazykmi, vie to asi o päťdesiatich. Môže síce hovoriť jazykmi, kedy chce, ale má pocit, že je lepšie, ak to príde spontánne ako modlitba, či keď cíti, že by sa tak mal modliť, nie aby si tým sám vypĺňal voľný čas alebo podobne.

Popísal by modlitbu v jazykoch ako vyjadrovanie vecí, ktoré nevie vyjadriť

slovami. Nemyslí si, že by ho dar jazykov nejak zmenil. Keď dostal dar jazykov, odišiel zo spoločenstva, kam chodil a našiel si charizmatické. Štyria členovia dar jazykov majú a ostatní naň čakajú, ale netriedia sa podľa toho, či jazykmi hovoria alebo nie. Nepríjemný zážitok mal s darom jazykov zo začiatku, keď sa mu iba otvárali naprázdno ústa, ale nič nevyslovoval a nevedel sa uvoľniť, bol frustrovaný a nebol si istý, či je to ono. Keď prestal toľko premýšľať, zrazu si uvedomil, že už niečo hovorí. Myslí si, že je prekážkou, že veci rieši hlavou. Myslí si, že dar jazykov sa nedá naučiť ako iný jazyk, ale musí prísť v určitom momente ako dar od Boha s vyliatím Ducha Svätého. Skúšal jazyky (svojej priateľky) 64

napodobňovať, ale nešlo to. Počul však, že niektorí ľudia to vedia. Videl na internete video, o ktorom si myslí, že dotyčný nemal dar jazykov, ale napodobňoval ho. Pôsobil dojmom, že sa chce predviesť. Za dar jazykov sa asi dva mesiace modlil a strašne ho chcel, takže bol šťastný, keď ho dostal, ale nepovažuje ho za tak zásadný, že by bez neho nemohol byť. Bol aj zvedavý, aké to vlastne je, pretože v knihách sa o tom nehovorí, a chcel sa dostať k ľuďom, ktorí jazykmi hovoria. Čo sa týka iných chariziem, myslí si, že niekoľkokrát dostal od Boha nejaké poznanie, zjavenie, povzbudenie pre niekoho, a má aj dar sĺz. . 3.5.4.2 Test stromu (Obr. 4)

Veľká, ale pomerne prázdna a úsporne kreslená kresba stromu, posunutá doľava a naklonená doprava, s neisto naznačenými koreňmi. Umiestnenie kresby by mohlo vypovedať o konflikte medzi introverziou a túžbou po vzťahoch (smerovanie stromu) a zázemí (široká základňa).

Kreslená veľmi jemnou, obťahovanou prerušovanou čiarou, prezrádzajúcou

citlivosť a neistotu, rovnako ako girlandové až vlnité oblúky koruny. Vetvy sú pomerne dobre naznačené na začiatku a strácajú sa v korune. Prázdna koruna je ozdobená čerešničkami, ktoré vytvárajú mierne detinský, dievčenský a citlivý dojem, zároveň zakrývajú kresbu, ako keby nemala veľa prezradiť. V pravej časti kmeňa je relatívne zranenie, mohlo by ísť o problém pochádzajúci z nejakého vzťahu.

65

Obr.4: Michal

66

3.5.4.3 Test 16 PF

V teste je vysoký skór Vytvárania dobrého dojmu, ktorý spadá do 88. percentilu. Preto je možné o výsledkoch uvažovať ako o ovplyvenených sebaprezentáciou. Vzhľadom na to, že profil sa nápadne podobá na profil jeho priateľky, dá sa uvažovať, že sa jej snaží prispôsobiť a podobať. Medzi najvýraznejšie vlastnosti patrí Vrelosť (8. sten, pri použití spoločných noriem 7.), Submisivita (Dominancia 4. sten), Zásadovosť (7. sten), Sociálna smelosť (7. sten), Senzitivita (8., pri použití spoločných noriem 7.), Priamosť (Uzavretosť 1. sten), Orientácia na skupinu (Sebestačnosť 4.sten) a Perfekcionizmus (7. sten). Pri tejto kombinácii je prekvapivá submisivita, ktorá ale zodpovedá aj výsledkom testu stromu a zrejme súvisí so senzitivitou. Z globálnych faktorov je mimo pásmo priemeru Extraverzia (8. sten), skóry ostatných sú nasledovné: Anxieta 6. sten., Strnulosť 4. sten, Nezávislosť 5. sten, Sebakontrola 7. sten.

3.5.4.4 Záver

Michal vo svojej skúsenosti zdôrazňuje emočnú stránku zážitkov súvisiacich s glosoláliou. Dáva ju do kontrastu so snahou o rozumovú kontrolu. Aj keď o sebe hovorí, že je rozumový, je evidentné, že veľký dôraz je práve na prežívaní a emóciách. Tie zároveň určujú význam glosolálie a celkovo vzťahu s Bohom. V tomto zmysle sa blíži bežnej predstave o charizmatikoch ako emocionálnych ľuďoch preferujúcich citové spôsoby modlitby a prejavov. Na druhej strane ho inhibuje, ak má pocit, že ho niekto pri modlitbe sleduje, takže nemožno hovoriť o exhibicionizme. Podľa výsledkov testov mu záleží na tom, aký majú o ňom ľudia obraz a glosolalický prejav zrejme nepovažuje za sociálne žiadúci. Nevadí mu to iba ak je v prostredí, kde je to všeobecne používaným štýlom modlitby a kde sa nesústreďuje na okolie, ale na modlitbu a Boha. Emocionalitu a citlivosť potvrdzujú aj výsledky testov. Významná je ďalej snaha o spoločenskosť viditeľná z výsledkov testov, kde hlavne v 16 PF vidno že sa prezentuje ako extravert, hoci test stromu naznačuje, že je pôvodne skôr introvertný. Môže to súvisieť so zaradením do charizmatického spoločenstva, kde je dôraz na vzťahy.

67

3.5.5 Marek Čech,24 rokov, BJB. Študent jadrovej fyziky.

3.5.5.1 Rozhovor

Časť záznamu z technických dôvodov chýba a informácie sa nepodarilo doplniť. Od malička bol vedený k viere svojou matkou, ktorá bola pôvodne katolíčka, po sobáši s neveriacim manželom nepraktikujúca. Po narodení o štyri roky mladšej sestry, postihnutej, konvertovala do Jednoty Bratskej (JB), ktorej členovia im pomáhali. Okrem otca uverila celá rodina. Už ako štvorročný sa modlil za sestru, aby bola uzdravená a myslí si, že jej stav sa aj vďaka tomu zlepšil. Keď mal asi sedem alebo osem rokov, JB sa prvý raz rozpadla a začal chodiť k baptistom (BJB). V trinástich rokoch začal opäť chodievať na tábory JB. Z JB bol neskôr vyhodený, keď sa rozpadla, a keď išiel študovať do Prahy, vstúpil k baptistom. Niektoré veci, ktoré sa robili v JB, sa mu nepáčili a BJB mu vyhovovala tým, že nekládla taký dôraz na emócie ale na racionálny základ. Emocionalitu v JB považoval za nebezpečnú, pretože viera, postavená na pocitoch a zážitkoch nie je stabilná a ľudia ju často strácali. V JB bol podľa neho veľký tlak na to, aby ľudia mali dar jazykov a iné dary, pretože to tam bolo normálne. Na tábore zažil netypickým spôsobom krst v Duchu Svätom, ktorý je inak v JB väčšinou obrad, pri ktorom starší vkladajú na veriaceho ruky. Keď večer pri ohni spievali chválové piesne, vyznával svoje hriechy a potom keď spieval, zrazu sa mu do spevu začali pliesť zvláštne iné slová, ktorým nerozumel. Pri nočnej hre, ktorá nasledovala, nemohol poriadne komunikovať a aj celý nasledujúci deň stále niečo hovoril, až mu niekto povedal, že ide o hovorenie v jazykoch. Nevedel, čo to je a pripadal si divne, aj keď s darom jazykov sa určite niekoľkokrát predtým stretol. Mal trinásť rokov a ani by mu nenapadlo sa za dar jazykov modliť, ako sa zaň modlievajú iní ľudia. Pamätá si, že namiesto zapájania sa do programu si „drmolil v kúte“ a prežíval radosť. Na tomto tábore ho nepríjemne zasiahlo, keď videl, že deti, ktoré sa inak nesprávajú nijak kresťansky, sa večer modlia a vyznávajú hriechy s ostatnými, a ostávajú stále rovnaké. Asi dva roky intenzívnejšie riešil svoj strach, ktorý má doteraz, že druhých svojimi darmi a duchovným prežívaním príliš ovplyvňuje až manipuluje. Zážitky s Bohom v modlitbe 68

sú pre neho veľmi intenzívne, prirovnáva to k halucinogénnym drogám či holotropnému dýchaniu (ani jedno v praxi nezažil). Cíti lásku, je mu jedno, čo hovorí a robí, smeje sa, vytrháva trávu zo zeme a podobne. V Nemecku, kam chodil na brigády, sa stretol s rodinou, v ktorej mu povedal otec, Slovák, že sa stretol s charizmatickým hnutím, ale mal veľmi negatívne zážitky. Po modlitbách v jednej takej skupine mal problémy takej intenzity, že musel vyhľadať psychiatra a mal zlú skúsenosť s nátlakom. Bol toho názoru, že charizmatické prejavy môže používať na svoje účely diabol. Vtedy Adam dostal strach a asi na dva roky prestal charizmy používať. Následne vstúpil k BJB, kde charizmy nepoznajú a nepoužívajú. Vie sa modliť intenzívne aj bez použitia daru jazykov, ale myslí si, že keď sa modlí v jazykoch, dostáva sa bližšie k Bohu. Glosoláliu používa skôr v osobnej modlitbe, pretože je toho názoru, že je to dar skôr pre jednotlivca než pre spoločenstvo. V spoločenstve nemá opodstatnenie, ak sa nevykladá, pretože mu nikto nerozumie. Niekedy sa potichu modlí na skupinke, aby nikoho nerušil, pretože ľudia, ktorí to nepoznajú, mu hovoria, že ich to ruší. V JB bolo normálne používanie glosolálie na chválach. Niekedy spieva v jazykoch, keď nepozná text piesne. Najväčším prínosom modlitby v jazykoch je pre neho budovanie vzťahu s Bohom. Vďaka nej môže tak silno prežívať Božiu lásku a blízkosť, ako to nedosiahne žiadnym iným spôsobom modlitby. Tiež ju používa, keď nevie, ako sa modliť, keď má strach, keď sa potrebuje sústrediť, alebo keď niečo hľadá a nevie to nájsť. Myslí si, že pri modlitbe v jazykoch sa modlí ľudský duch, ktorý je napojený na Boha. Počul výklad, že modlitbe v jazykoch na rozdiel od normálnej modlitby slovami nerozumie diabol, ale iba Boh. Nevie, za čo sa modlí, iba niekedy si myslí, že je to pokračovanie toho, za čo sa modlil slovami. Prosil za dar výkladu, ale nedostal ho. Ak by mal dar jazykov vysvetliť, použil by toto vysvetlenie, ale najprv by s pomocou Biblie vysvetlil, čo sú to duchovné dary. Kládol by dôraz na to, že je to dar, ktorý si človek nemôže vymôcť, pretože aj s tým sa už stretol, že to ľudí učili, ako majú opakovať nejaké slová a podobne. Myslí si, že takto sa to učiť je zbytočné a že človek ten dar dostane naraz. Takisto je zbytočné dar jazykov predstierať, pretože človek by z toho nič nemal. Myslí si však, že dar jazykov sa dá vyprosiť, ak niekto chce prežívať takú radosť, ako to vidí na ostatných. Môže však byť prekážkou, ak má nejaký problém vo vzťahu s Bohom, napríklad nevyznané hriechy. S názorom, že dar jazykov je bláznivý alebo nebezpečný sa stretol v Nemecku a u svojho neveriaceho otca, ktorý ich videl, ako sa na tábore modlia. Niekedy si sám pripadá ako blázon, pretože pri modlitbe napríklad dostáva záchvaty smiechu. Pozná okolo 150 až 200 69

ľudí, ktorí majú dar jazykov. Udáva dva výnimočné zážitky. Jedným bola séria duchovne zafarbených snov, ktoré mal ako stredoškolák, keď bol chorý. Nevie posúdiť, či išlo o normálny spánok, alebo to bol stav vyvolaný horúčkou. Po druhom sne sa zobudil a bol zdravý. Druhý zážitok sa odohral na tábore s JB, pri modlitbe pri ohni. Asi dve hodiny bol v bezvedomí, presnejšie zmenenom stave vedomia, kedy nevedel, čo sa s ním deje, ale „užíval si to s Bohom“. Museli ho odtiahnuť od ohňa, aby sa nepopálil. Potom si myslel, že už to prešlo, ale znova upadol do podobného stavu, hovoril zmeneným hlasom v inej tónine, rozprával ľuďom veci, ktoré o nich nemohol vedieť, hovoril sám o sebe v tretej osobe. Nepamätal si, čo hovoril a čo sa dialo, ale vie, že mal strach, aby nepovedal niečo, čo o sebe nechcel prezradiť. Myslí si, že cez neho hovoril Boh, podobne ako sú v Biblii zaznamenané prípady inšpirovanej reči. Tiež symbolicky umýval nohy ostatným, pretože mal pocit, že to má robiť, aj keď tomu nerozumel. Pritom ako keby stál bokom a sledoval sám seba, čo robí. Nepríjemným zážitkom pre neho bolo, keď videl, že nejaká skupina sa modlila „násilným“ spôsobom, akoby sa snažili niečo si od Boha vymôcť. Tiež mu bolo nepríjemné, keď sa stávalo, že ak niekto prišiel tam, kde sa modlila skupina ľudí, tak napríklad spadol na zem (pod Božou mocou) a začali sa modliť a vyznávať hriechy. Zľakol sa tiež toho, že keď sa niekde modlil, tak sa tak rýchlo dostával do Božej prítomnosti a mal takú radosť, že ostatných strhával. Radšej chodieval preč, aby ich nerušil. Neprikladá daru jazykov veľkú váhu, myslí si, že sa dá mať blízky vzťah s Bohom aj bez toho, je to niečo navyše a človek nie je ochudobnený, keď ho nemá. Avšak pre neho konkrétne je to prostriedok, vďaka ktorému zažíval také zážitky s Bohom, ktoré by asi inak nemal. Poznal však ľudí, ktorí aj napriek takým zážitkom od viery odišli. Duchovné dary vníma ako navzájom prepojené, nerozlišuje, aké charizmy má, ale myslí si, že niekedy dostane nejakú len na určitú chvíľu, kedy ju potrebuje. Určite nemá dar uzdravovania, ktorý by chcel, pretože sám má psoriázu.

70

Obr. 5: Marek

71

3.5.5.2 Test stromu (Obr. 5)

Kresba v normálnej veľkosti, skôr menšia (polovica výšky papiera). Silne štylizovaná, s obmedzenou výpovednou hodnotou. Hovorí, že stromy kreslí vždy takto. Girlandová koruna je vyplnená oblúkmi, ktoré zakrývajú, čo je vnútri. Táto kombinácia hovorí o pravdepodobnej citovosti a zároveň uzavretosti. Kresba je skôr vľavo (introverzia), avšak má obtiahnutím zdôraznenú pravú stranu kmeňa, vypovedajúcu o vzťahovosti. Pravá strana je zvýraznená aj pahýľom konára pod korunou. Ďalším zdôrazneným miestom, ktoré sa mierne vymyká charakteru celého stromu, sú naznačené korene pri päte stromu, kreslené živými, nepravidelnými čiarami s rôznym tlakom. Možno usudzovať na citlivosť. Poznamenal, že do dutiny v kmeni niekedy kreslí sovičku, čo je určitý prvok hravosti. Tejto recesii sa však vyhol.

3.5.5.3 Test 16 PF

Testový profil sa vyznačuje mnohými primárnymi (8) aj globálnymi (3) faktormi v extrémoch. Evidentne ide o výraznú osobnosť. Škála vytvárania dobrého dojmu je vysoká (72. percentil), takže je pravdepodobné, že odpovede sú štylizované smerom k žiadúcemu sebaobrazu. Z globálnych faktorov vyniká Extraverzia (9), nízka Anxieta (2) a vysoká Nezávislosť (8). Strnulosť je skôr nižšia až priemerná (4 pri použití noriem pre mužov, 5 pri použití spoločných noriem) a Sebakontrola je priemerná (5). Vysoká Extraverzia je pritom daná hlavne vysokou Sociálnou smelosťou (8) a nízkou Uzavretosťou (1) a Sebestačnosťou (2), Vrelosť je priemerná (6, v spoločných normách 5). Ide teda o družného a zhovorčivého človeka, skôr než vrelého. Nízky skór v Anxiete je daný vysokou Emocionálnou stabilitou (9) a nízkou Ostražitosťou (4), Ustrašenosťou (4) a Tenziou (3). K vysokej Nezávislosti prispieva vysoká Dominancia (8), Sociálna smelosť (9) a Otvorenosť k zmenám (9). Ostražitosť je naopak skôr nižšia. Zo škál, ktoré prispievajú k Strnulosti, je vysoký len skór v Otvorenosti k zmenám (9), ktorý spôsobuje posun skóru Strnulosti nadol. Strnulosť by bola ešte nižšia, ak by bol vyšší skór vo Vrelosti (6), v Senzitivite (4 či 5 (normy pre mužov)) alebo Snivosti (6). Z primárnych faktorov je ešte vysoké Usudzovanie (8) a Živosť (7).

72

3.5.5.4 Záver

Rozhovor vypovedá o veľmi intenzívnom vnútornom prežívaní vzťahu s Bohom. To je pre Mareka obzvlášť dôležité, ako aj mimoriadne duchovné zážitky, ktoré popisuje. Tie sú zaujímavé, pretože svedčia o zmenenom stave vedomia, pravdepodobne disociatívnej povahy. V menšej miere sa to isté objavuje v jeho popisoch toho, ako začal hovoriť jazykmi, pretože to nevedel ovládať, a v popisoch modlitby, kedy je mu jedno, že sa správa bláznivo. Tento charakter modlitieb je pre neho dôležitý, pretože vytvára dojem blízkosti Boha. Dôležitá je pritom emočná stránka, ktorú Marek popisuje ako intenzívnu radosť. Na druhej strane je pre neho dôležitý solídny racionálny a morálny základ, bez ktorého podľa neho viera nevydrží a emocionalita môže viesť k excesom. Toto sa odrazilo v jeho voľbe cirkvi, keď odišiel z viac charizmatickej JB do viac racionálnej BJB. Osobnostný profil, obzvlášť v teste 16 PF je nápadný a zaujímavý tým, že je konzistentný s tendenciou k disociácii. Objavuje sa v ňom nápadne nízka úzkostnosť, čo sa dá interpretovať skôr ako popieranie úzkosti. Tomu môže zodpovedať aj diagnóza psoriázy, ktorá sa považuje často za psychosomatické ochorenie. Teda možno uzavrieť, že spôsob prežívania modlitieb a glosolálie je ovplyvnený v tomto smere osobnostným nastavením.

3.5.6 Tomáš Slovák, 22 rokov, RKC. Študent environmentalistiky. 3.5.6.1 Rozhovor

Z technických dôvodov bez záznamu, zápis bol realizovaný po skončení rozhovoru. Je katolík od malička, jeho mama je praktikujúca katolíčka, otec nie. Nepovažuje sa za člena charizmatického hnutia. Má osobný vzťah s Bohom, hoci nevie o nejakom zážitku obrátenia; proste boli horšie a lepšie časy. Hovorí jazykmi od leta 2008, kedy ho zavolal kamarát na charizmatickú konferenciu v Anglicku. Dostal dar jazykov v predposledný deň konferencie, keď bola na to určená prednáška. Jedna Angličanka hovorila o dare jazykov a potom sa modlila nad ľuďmi. Vtedy sa modlili aj za neho a on začal hovoriť jazykmi. Predtým na tej istej konferencii videl dar 73

jazykov prvý raz, ale pripadal mu zvláštny, nerozumel, prečo by sa mal takto modliť, keď sa to dá aj normálne. Keď dostal dar jazykov, odrazu zmizla jeho veľká bolesť z rozchodu a aj ľudia, ktorí tam boli s ním, si všimli, že nastala veľká zmena. Myslí si, že modlitba v jazykoch ho buduje, mení, ale nie je to tak, že by sa zmenil len tým, že má tento dar. Skôr tým, že modlitba ako taká človeka mení. Zo začiatku sa pri ľuďoch modlil len váhavo, pretože je uzavretejší. Nijak silné mu to nepripadalo, ale potom to skúšal sám a bol to silný zážitok trvajúci niekoľko hodín. Nevie popísať pocity, ale cítil sa veľmi dobre, bola to po dlhej dobe hlboká modlitba. Keď mal spomínané trápenie s rozchodom, veľa sa nemodlil. Modlí sa v jazykoch v osobnej modlitbe, je to pre neho spôsob, ako byť s Bohom, prekladať mu seba, svoje vnútro, odovzdávať sa mu, vyjadrovať skôr city a emócie než sa modliť slovami. Modlieva sa aj počas dňa krátke modlitby, keď má pár sekúnd času a má potom pocit, že v tom, čo robí, je Boh. Vždy, keď sa modlí, modlí sa aj v jazykoch. V osobnej modlitbe to bývajú aj intenzívnejšie modlitby, v priebehu dňa keď sa podarí, tieto krátke a potom je veľmi rád. Nechodí do charizmatického spoločenstva, bol iba na tej konferencii a včera (deň pred rozhovorom) na jednej modlitbe v Bratislave. Uvažoval aj nad tým, či mu to pripomína nejaký jazyk a zdá sa mu, že by sa to mohlo podobať na niečo arabské. Pozná asi 10 až 15 ľudí, ktorí majú dar jazykov. Na konferencii videl aj spev v jazykoch, to sa mu páčilo, lebo to bolo neplánované a pritom to bolo pekné. O výklade jazykov počul, nezažil. Žiadny zvláštny zážitok (tranzový) nemal. Dar jazykov je podľa neho modlitba podobná ružencu – i v ňom konkrétne slová prestávajú mať zmysel, ide o neustále opakovanie. Skúšal napodobniť hovorenie jazykmi na tej konferencii, kým tento dar nemal, ale vedel iba po sluchu zopakovať niektoré zvuky. Keď dostal dar jazykov, bolo to iné, išlo to samo. Myslí si, že sa dá naučiť niečo podobné, ale nebude to to isté ako dar jazykov. Keby nemal dar jazykov, nevadilo by mu to až tak. Nie je to pre neho podstatné, skôr obohatenie. Mal zážitok, že niekoľko dní mal pocit, že sa niekomu niečo stane, tak si všímal, kade chodil a potom zažil, že niekomu privrela električka ruku do dverí a zastavil ju. Ale nevie, či sa to nazýva charizmou.

74

Obr. 6: Tomáš

75

3.5.6.2 Test stromu (Obr. 6)

Kresba stromu je veľká, vypĺňa takmer celý priestor papiera, ale nikde sa nedotýka okrajov.

Posunutá doľava, pravdepodobná introverzia. Nie je zložitá, viacmenej sa drží

jednoduchej schémy, vetvy sú usporiadané lúčovito do priestoru. Dôraz je na koreňoch a päte stromu, ktoré sú zvýraznené opakovanými ťahmi, široké. Kmeň a vetvy stromu sú oproti dolnej časti úzke a neisté. Táto disproporcia môže naznačovať problémy so spracovaním nevedomých pudových impulzov alebo emócií a následné oslabenie vo vedomom fungovaní a vzťahoch. V strede kmeňa, tesne pod jeho zúžením, sa nachádza poranenie, ktoré sa môže vzťahovať k skutočnej životnej udalosti (rozchod spomínaný v rozhovore?). Umiestnenie naľavo naznačuje, že ide o introvertné spracovanie zranenia. Konce vetiev ako aj koreňov sú nápadné ostrými, opakovanými agresívnymi ťahmi. Možno uvažovať o úzkostí a napätí, ale aj agresii či autoagresii (ostré konce vetiev sú obrátené doprava aj doľava), pravdepodobne ako obrannom mechanizme. Rovné, neohybné ťahy kresby naznačujú neprispôsobivosť, možno tvrdohlavosť.

3.5.6.3 Test 16 PF

Profil v 16 PF je nápadne plochý. Pri použití noriem pre mužskú populáciu má iba dva primárne faktory v extrémoch, t.j. pod 4. alebo nad 7. stenom. Jeden z týchto faktorov je navyše Usudzovanie, čo je orientačná miera inteligencie (sten 10). Druhým je Sociálna smelosť, ktorá je nízka (sten 3). Pri použití spoločných noriem je v extrémnych skóroch ešte Vrelosť (sten 3, pri normách pre mužov 4) a Senzitivita (sten 3, pri normách pre mužov 4). Sám testovaný poznamenal, že vo väčšine testov vychádza v priemere. V teste 16 PF plochý profil môže byť spôsobený rozporuplným odpovedaním na otázky vzťahujúce sa k jednotlivým faktorom, čo je aj prípad tohto respondenta. Ak sa do interpretácie zahrnú faktory, ktoré vyšli v pásme dolného či horného priemeru (sten 4 a 7), možno popísať testovaného ako rezervovaného, neosobného a odmeraného (Vrelosť 3, resp. 4), reaktívneho a emocionálne nestáleho (Emocionálna stabilita 4), vážneho, zdržanlivého a opatrného (Živosť 4), zásadového (Zásadovosť 7), plachého a senzitívneho k hrozbe (Sociálna smelosť 3), utilitárneho, objektívneho a nesentimentálneho (Senzitivita 3, resp. 4), priameho, prirodzeného, nefalšovaného (Uzavretosť 4), tolerujúceho 76

neusporiadanosť, neprecízneho (Perfekcionizmus 4). Globálne faktory v teste sa ukázali nasledovné: Extraverzia 4, čiže testovaný je introvert. Anxieta 6, čo je priemer – dá sa uvažovať o tom, že úzkosť nepriznáva, než že nie je úzkostný. Strnulosť 7, pri použití spoločných noriem 8. Tu ide o najvýraznejší rys testovaného, ktorý možno vidieť aj v teste stromu (tvrdohlavosť, neempatickosť, rezolútnosť). Nezávislosť spadá do 5. stenu, a Sebakontrola do stenu 6, čo je opäť priemer.

3.5.6.4 Záver

U Tomáša možno vyzdvihnúť niekoľko nápadných vecí. Predovšetkým ide o krátku dobu hovorenia jazykmi (pravdepodobne okolo 3 až 4 mesiacov) v čase rozhovoru. Zároveň je dôležité všimnúť si, že sa nepovažuje za člena charizmatického hnutia, hoci má túto skúsenosť. Nedokáže hovoriť o svojich emóciách, ale je evidentné, že hrali v jeho zážitku významnú rolu a že glosolálii pripisuje úlohu práve vo vyjadrovaní emócií, skôr než konkrétnych významov. Je jediným respondentom, ktorý udáva významnú zmenu ihneď po zážitku glosolálie (uzdravenie z bolestivého rozchodu). Je pravdepodobné, že tento zážitok prispel k tomu, že glosoláliu naďalej používa a považuje za užitočnú. Vo výsledkoch testových metód treba upozorniť na to, že ide o jedného z mála skôr introvertných glosolalikov v mojej vzorke a o jedného z dvoch, ktorí majú v kresbe stromu vyslovene agresívne prvky. Je možné, že glosolália by tomuto jedincovi pomohla konštruktívnejšie spracovávať úzkosť a emócie.

3.5.7 Lukáš Slovák, 30 rokov, RKC. Katolícky kňaz.

3.5.7.1 Rozhovor

V čase rozhovoru sedem mesiacov v pracovnej neschopnosti. Trpí neuropatiou CNS na základe infekčného ochorenia. Prejavuje sa únavnosťou, závratmi, poruchami videnia, slabosťou, problémami so sústredením. Kňazom je šesť rokov, štyri roky študoval v Ríme a stretol sa tam s charizmatickou 77

obnovou, ktorá je v Taliansku viac rozvinutá ako na Slovensku. Považuje sa za charizmatika. Nie je inštitucionalizovaný v nejakom hnutí, ale chceli ho urobiť diecéznym koordinátorom Katolíckej charizmatickej obnovy. Je z tradične katolíckej rodiny, odmalička praktikujúci katolík. Na strednej škole zažil obrátenie k vzťahu s Ježišom, vďaka evanjelizáciám organizovaným Cirkvou adventistov siedmeho dňa. Priklonil sa však ku katolíckej viere, pretože objavil význam sviatostí a omše. Na strednej škole dozrelo aj jeho rozhodnutie stať sa kňazom. Dostal sa aj do spoločenstiev a narazil na nahrávky z charizmatických konferencií z ČR. Začal si študovať literatúru o charizmatickej obnove. Dar jazykov prvý raz naživo videl a aj dostal ako bohoslovec na kurze modlitby príhovoru organizovanom katolíckou charizmatickou komunitou zo Španielska. Tam ich viedli až manipulovali k tomu, aby začali hovoriť jazykmi. Jedna psychologička pritom hovorila, že aj keby to „bľabotanie“ nebolo od Boha, tak psychologicky to človeka uvoľní a tak ich povzbudzovala. Takže aj keď tam začal hovoriť jazykmi, nebol si dlho istý, či ide skutočne o dar jazykov. To mu potvrdili až Ríme, kde študoval a chodil do charizmatických spoločenstiev. V Taliansku sa tiež stretol s podobným prístupom, keď jeden známy kňaz tvrdil, že jazykmi dokáže hovoriť každý, len treba začať. O dare u seba pochyboval aj preto, že u neho sa neprejavil nejakým mimovoľným spôsobom, ale snažil sa oň sám a vždy ho ovládal, vždy bol ten, kto dával prvý impulz. Je to porovnateľné s akýmkoľvek iným spôsobom modlitby, ako napríklad Zdravas alebo ruženec. Hoci niekedy v polospánku zistí, že sa modlí v jazykoch. Zaujímavé je, že pri spoločnom speve v jazykoch celé zhromaždenie spieva naraz a odrazu končí. V pravosť daru jazykov u seba uveril, keď mal zážitky, ktoré mu potvrdzovali, že sa skutočne dialo niečo nadprirodzené, napríklad keď mu ľudia povedali, že cítili, ža sa za nich modlil, lebo im to pomohlo. Nemal z daru jazykov pocit, že je to niečo bláznivé, pretože to mal naštudované a ako skúsenosť sa mu to zdalo skôr prirodzené než nadprirodzené. Aká je z tohto hľadiska povaha daru jazykov, nemá dodnes uzavreté. Charizmy sa u neho začali najvýraznejšie prejavovať až keď bol novokňaz (2002), po tom, čo mu jedna rehoľná sestra povedala, že je zablokovaný a Duch Svätý nemôže pôsobiť a modlila sa za neho. Používal dar jazykov už predtým, v Ríme mal spoločenstvo s niekoľkými ďalšími kňazmi, odkiaľ ale neskôr odišiel. Teraz dar jazykov a iné charizmy veľmi nepoužíva, pretože je mimo službu a nechodí do spoločenstva, tak sa modlí len v osobnej modlitbe alebo 78

pri modlitbe príhovoru za niekoho. Je presvedčený, že dary sa majú vždy zastrešiť v spoločenstve. Niekoľko ich v minulosti založil a navštevoval aj na Slovensku, ale tu je atmosféra menej naklonená charizmatickým prejavom. Určitú dobu mal dokonca predstavenými používanie chariziem zakázané. Charizmatické hnutie na Slovensku ho celkovo sklamalo, pretože buď dochádza k excesom, alebo je naopak priveľká podozrievavosť a opatrnosť voči charizmám. Pozná aj spev v jazykoch, v spoločenstvách sa do neho zapája najradšej. Vo veľkých zhromaždeniach v Taliansku bol ohromený tým, aká pri speve v jazykoch vzniká harmónia a mal pocit, ako keby ho to vynášalo na nebesia, ťahalo nahor. Spev v jazykoch je pre neho silnejší než hovorenie jazykmi, pretože viac zasahuje celú bytosť, intelekt, emócie a telo sú v súzvuku. Stretol sa aj s darom výkladu, kedy mu jedna žena vykladala jeho vlastné jazyky. Hovorila pritom v mužskom rode, ako keby jeho menom a to, čo hovorila, súznelo s jeho prežívaním, mal pocit, že mu hovorí zo srdca. Sám by také krásne slová nevymyslel. Tento zážitok považuje za jedno z potvrdení, že dar jazykov je u neho pravý. Vie o prípadoch xenoglosie a uvažoval nad tým, či jeho reč v jazykoch nie je nejakou cudzou rečou. Objavovali sa v nej neslovenské hlásky, napríklad pripomínajúce hebrejské ch. Xenoglosiu nikdy nevidel, ale pri jednom exorcizme v Taliansku sa stalo, že povedal po slovensky exorcistovi, že sa mu niečo nezdá na obrúčke muža, za ktorého sa modlili a ten si dal dolu prsteň a podal mu ho, hoci nerozumel po slovensky. Následne nevedel vysvetliť, prečo to urobil, takže nie je jasné, či nastalo to, že rozumel slovenčine (xenolália) alebo sa stalo niečo iné. O xenolálii raz počul. Arcibiskup Milingo sa údajne na Slovensku rozprával s nejakou ženou po taliansky a rozumeli si, aj keď žena hovorila po slovensky. Ďalej bol svedkom glosolálie v prípadoch posadnutých ľudí, inokedy drkotania a škrípania zubami. Tieto prejavy sú nepríjemné navonok a nedobrovoľné. Prejavy, ktoré mu sú nepríjemné, považuje skôr za pochádzajúce od zlých duchov alebo psychického pôvodu. K prínosom daru jazykov patrí psychologický rozmer: upokojuje, uvoľňuje. Ďalej otvára pre ďalšie dary, ako sú obrazy, videnia, určité poznanie, vedomosť, múdrosť, rozlišovanie. Najvýraznejším prínosom je vstúpenie do Božej prítomnosti. To je aj emotívneho, aj duchovného charakteru. Niekedy vie, za čo sa modlí, ak mu napríklad napadne, že by sa mal modliť za konkrétneho človeka. Inak jazykom nerozumie. Nemá dar výkladu. K prežívaniu počas modlitby v jazykoch patrí pocit uvoľnenia a pokoja, nie je nervózny, ďalej pocit tepla, 79

vnímanie svetla alebo obrazov pri zatvorených očiach. Zažil aj pocit beztiaže a pocit, ako keby neplynul čas. Má osobné skúsenosti aj s ďalšími charizmami. Pri jednej príležitosti sa ich snažil spočítať a prišiel k počtu okolo tridsiatich. Má skúsenosť s darmi múdrosti a poznania, kedy vníma veci, ktoré nemá odkiaľ vedieť, čo sa mu stáva napríklad pri spovedaní. Pomáhal exorcistovi a má skúsenosť s oslobodzovaním od zlých duchov. Zažil tzv. spočinutie v Duchu (pád na zem, spojený s príjemnými pocitmi a vnímaním Božej blízkosti a naopak nevnímaním okolia). Teda má skúsenosť aj so stratou vedomia pri používaní daru jazykov. Podobné závraty má teraz spôsobené chorobou, ale tie sú nepríjemné. Pád v Duchu sa najprv prejavoval u ľudí, za ktorých sa modlil, až potom ho zažil aj sám. Je pri ňom dôležitá odovzdanosť. Hovorí však, že tieto výrazné prejavy sú pohoršujúce a rozhodne nie sú pre vieru dôležité. Je vhodnejšie praktikovať ich v uzavretých spoločenstvách než aby sa prejavovali pri verejných stretnutiach. Obzvlášť na Slovensku, kde sú ľudia opatrnejší a uzavretejší. Tieto výrazne mimoriadne zážitky ho utvrdzujú v tom, že ide o skutočne nadprirodzené dary a nie sugesciu. Vie aj o prípadoch napodobňovania glosolálie a iných darov, vrátanie padania na zem. Vnímal to tak, že dotyční ľudia sa snažia byť zaujímavý. Stretol sa často aj s odmietaním charizmatických prejavov, na Slovensku, a to aj v charizmatických spoločenstvách. Myslí si, že niekedy ide možno aj o zákaz od biskupa. Veľmi bežne mu na Slovensku hovorili, čo blázni. Považuje to za prejav strachu z chariziem. Pozná veľké množstvo ľudí, ktorí hovoria jazykmi, nikdy to nepočítal. V Taliansku išlo o celé spoločenstvá, na Slovensku sú to skôr jednotlivci. Ak má vysvetliť dar jazykov, väčšinou to robí cez Písmo, zdôrazňuje, že to bola skúsenosť bežná už v prvotnej cirkvi, objavovala sa aj v rámci katolíckej tradície. Potom hovorí o vlastnej skúsenosti a povzbudzuje, aby si to ľudia vyskúšali. Nikdy o tom nekázal verejne na omši, skôr v spoločenstvách, kde sa snaží prelomiť bariéry. Hovorí o tom, ako o metóde psychického uvoľnenia, pomôcke ako sa dostať bližšie k Bohu a akte odovzdanosti, kedy sa už nemodlíme my, ale Duch Svätý sa modlí v nás. Nehovorí o tom ale často, nie je propagátor. Obzvlášť si myslí, že dar jazykov nie je to, na čo by bolo treba klásť veľký dôraz. Dôležitejšia je celková formácia. Keď sa modlí za ľudí a vysvetlí im to, tak dostávajú dar jazykov, ale nevedie ich k tomu nijak direktívne. Myslí si, že modlitba v jazykoch ho mení. Očisťuje, oslobodzuje, napĺňa, otvára novému, odstraňuje určitú emocionálnu nestabilitu. Niektorí ľudia to vnímajú a vraj dokonca 80

cítia, že niekde bol, pretože tam potom cítia pokoj. Keď sa modlí príhovorné modlitby, väčšinou sa modlí iba v jazykoch, pretože hovorí, že nemôže vedieť, čo ten človek skutočne potrebuje a pri modlitbe v jazykoch sa nemodlí on. Nepríjemné zážitky s glosoláliou a charizmami spočívali hlavne v nepochopení, keď chcel nejaké spoločenstvo niekam viesť a oni nechceli, nezapájali sa, báli sa. Občas sa stretol aj s určitým vysmievaním a spochybňovaním, napríklad zo strany kolegov kňazov. Jeden človek mu dokonca povedal, že všetky dary, ktoré má, sú od diabla a potom ich rok nepoužíval a chodil na exorcizmus, bez výsledkov, pretože „Ducha Svätého z neho nevyhnali“. Myslí si ale, že takéto skúsenosti nemusia byť na škodu, pretože by mohol začať byť príliš manipulatívny, keby ho nikto nekritizoval. Dar jazykov je niečo veľmi lákavé, čo človek má chuť používať, keď túto skúsenosť má, ale nie ako droga, pretože môže hocikedy prestať glosoláliu používať. Nie je pre neho tak dôležitá, že by nevedel byť bez nej. Striedajú sa obdobia, kedy používa charizmy intenzívnejšie a menej intenzívne. Myslí si, že je dobré, že má aj také pokojné obdobia, nielen mimoriadne.

3.5.7.2 Test stromu (Obr. 7)

Slabo vypracovaná kresba v normálnej veľkosti (do 2/3 výšky papiera). Ovplyvnená neuropatiou CNS. Kmeň kreslený dvoma čiarami má širokú základňu, čo svedčí zrejme o potrebe stability. Čiary prechádzajú do vetiev kreslených jednou čiarou, zvlnených, dezorganizovaných, zle nadväzujúcich. Toto je spôsobené únavou, ale môže to naznačovať vnútorný chaos. Zvlnené čiary zároveň naznačujú emocionalitu a citlivosť. Otvorený kmeň a koruna môžu svedčiť o prístupnosti dojmom až precitlivenosti. V korune je k vetvám nedbalo prikreslených niekoľko lístkov, hlavne na ľavej (introvertnej) strane, ktorá je tým zdôraznená.

81

Obr. 7: Lukáš

82

3.5.7.3 Test 16 PF

Profil 16 PF sa vyznačuje viacerými výraznými vlastnosťami. Je to predovšetkým Vrelosť (8. sten, pri použití spoločných noriem 7. sten), nízka Emocionálna stabilita (3. sten), veľmi nízka Dominancia (2), nižšia Zásadovosť (4), nízka Sociálna smelosť (3), vysoká Senzitivita (8, v spoločných normách 7), vysoká Ostražitosť (7), vysoká Ustrašenosť (8), vysoká Otvorenosť k zmenám (7), nízky Perfekcionizmus (3). Uzavretosť je vyššia než u väčšiny glosolalikov v mojej vzorke, siaha do 5. stenu. Spolu s vysokou Ostražitosťou sa táto menšia ochota hovoriť o sebe dá vysvetliť aj ako následok nepríjemných skúseností s ľuďmi, o ktorých hovorí v rozhovore. Z hľadiska psychickej pohody je alarmujúca nízka Sociálna smelosť a Dominancia spolu s vysokou Senzitivitou a Ustrašenosťou, obzvlášť preto, že takéto vlastnosti musia významne sťažovať službu kňaza. Z globálnych faktorov je vysoká Anxieta (8), svedčiaca o úzkostnej osobnosti. Extraverzia zodpovedá 6. stenu, Strnulosť 3. alebo 4. (spoločné normy) stenu, ide o prístupnú, intuitívnu osobnosť. Nezávislosť zodpovedá 3. stenu, čo vypovedá o prispôsobivosti a ústretovosti a Sebakontrola 4. stenu. Nižšia Sebakontrola môže byť takisto nevýhodou.

3.5.7.4 Záver

Lukáš má široký záber charizmatickej skúsenosti, vďaka tomu, že sa pohyboval v rozvinutejšom prostredí Obnovy v Taliansku. Tieto skúsenosti síce popisuje ako veľmi pozitívne, ale zároveň mu prinášajú výrazné nevýhody vzhľadom na to, že na Slovensku nie sú veľmi prijímané. Nemá dostatočnú možnosť zaradiť sa do spoločenstva, ktoré by tieto charizmatické prejavy využívalo. Významnou témou je pre neho správny spôsob používania chariziem a charizmatickej spirituality. Z tohto hľadiska je na Slovensku nespokojný. Medzi jeho skúsenosti patria aj mimoriadnejšie zážitky, vrátane zmenených stavov vedomia. Je možné, že to súvisí s jeho osobnosťou, ktorá je intuitívna, citlivá, submisívna a dosť úzkostná. Hoci zjavne kladie dôraz na duchovnú, nadprirodzenú stránku chariziem, glosoláliu používa aj pre jej psychologické účinky. Hlavne ju využíva na znižovanie úzkosti, v čom sa ukazuje ako efektívna. Výsledky osobnostných testov môžu byť ovplyvnené jeho súčasným dlhodobým ochorením. Otázne je, či nie sú niektoré zážitky ovplyvnené poruchou CNS, ale udáva ich aj v dobe, kedy ju ešte nemal. Rozlišuje stavy, ktoré vznikajú na základe choroby a 83

stavy, ktoré sú duchovnými, náboženskými zážitkami. Hlavným rozdielom je to, že patologické stavy sú nepríjemné.

3.5.8 Lucie

Češka, 24 rokov, CB, študentka biofyziky.

3.5.8.1 Rozhovor

Lucie pochádza z neveriacej rodiny a je v nej jediná kresťanka. Konvertovala v osemnástich rokoch, vďaka kamarátovi, ktorý ju volal na stretnutia Cirkvi Bratskej (CB). Ide o klasickú, necharizmatickú protestantskú cirkev. Nepovažuje sa za člena turíčneho či charizmatického hnutia. S charizmami sa stretla na seminároch hnutia Aglow, ktoré tiež nie je typicky turíčne. Raz bola aj v Triumfálnom centre viery, ale to sa jej zdalo už ako sekta. V jej cirkvi sa na skupinke o dare jazykov rozprávali, pretože niektorí ho mali, ale nikdy sa v jazykoch nemodlili. Dar jazykov dostala asi pred tromi alebo štyrmi rokmi na spomínanom seminári, kde ho aj prvý raz videla. Vtedy veľmi nevedela, o čo ide a vysvetlili jej, že sa takto modlia, ale nenapadlo jej, že by sa tak mohla modliť aj ona. Bola kvôli niečomu za pastorom, aby sa s ňou modlil. Ten sa opýtal, či má dar jazykov a či chce, aby sa za to modlil. Povedala, že teda áno, ale nič sa nestalo. Nechala to tak. O dva mesiace neskôr, keď sa chcela modliť, nevedela nájsť slová a vtedy začali prichádzať tie divné, zľakla sa, čo to je, ale keď sa ďalej modlila a slová prichádzali samé od seba, usúdila, že to je asi dar jazykov. Popisuje to tak, že sa sústreďovala na modlitbu a slová vyslovovala skôr, než že by ich mala v hlave. Nevedela, čo to znamená, ale mala pocit, že hovorí k Bohu. Konečne nejak mohla vyjadriť to, čo chcela, aj keď to nemalo konkrétne slová. Inak sa cítila úplne normálne ako pri modlitbe, akurát nemusela nad tým premýšľať. Keď dar jazykov prvý raz videla, myslela si o tých ľuďoch, či sa nezbláznili. Keď ho sama dostala, pripadal jej veľmi prirodzený. Príliš nad ním nepremýšľala. Doteraz sa jej zdá prirodzený, nediví sa mu. Modlieva sa najčastejšie sama, tam, kde nikto nie je, alebo niekedy v spoločenstve ak

84

je s blízkymi kamarátmi. Vo svojom zbore sa v jazykoch nemodlí. Veľa ľudí to o nej nevie, ale rozprávala sa s tými, o ktorých vedela, že túto skúsenosť majú. V zbore to o nej vie asi 6 alebo 7 ľudí. V jazykoch sa modlí, keď nevie, čo by mala povedať, ale chce byť s Bohom. V podstate je to každý deň. Používa ho aj v príhovornej modlitbe, keď sa za niekoho modlí. Niekedy sa modlieva menej často, keď o dare jazykov napríklad dlho nepočuje, tak naň zabúda a zanedbáva ho. Myslí si, že by dar jazykov mohla využívať aj lepšie, viac, alebo častejšie. Prínosom daru jazykov je pre ňu to, že jej pomáha sústrediť sa na modlitbu, odplavuje rušivé vplyvy, myšlienky. Nevie, za čo sa modlí, nerozumie tomu, ale upokojuje ju pocit, že hovorí k Bohu a teda je to dobré. Niekedy jej napadne nejaká konkrétna myšlienka alebo obraz, ale nevie, či to súvisí s modlitbou v jazykoch. Veľmi nerozmýšľala, či jej reč v jazykoch pripomína nejaký jazyk, ale ak, tak niečo medzi fínštinou a maďarčinou. Raz sa stretla s tým, že jedna osoba na modlitebnom stretnutí Aglow spievala v jazykoch, ale nikdy nevidela spoločný spev v jazykoch. Samej sa jej to niekedy stane, že spieva, ale nie je to jej zámer, len si to uvedomí. Stretla sa aj s výkladom jazykov, tiež na Aglow, keď niekto povedal, čo modlitba v jazykoch konkrétne znamenala. Pozná šesť až desať ďalších glosolalikov. Pri modlitbe v jazykoch nikdy nezažila žiaden zvláštny pocit. Nevie o nikom, kto by si o nej mohol myslieť, že je bláznivá, pretože o jazykoch takým ľuďom nehovorila. Vie o ľuďoch, ktorí dar jazykov prežívali alebo prežívajú intenzívnejšie citovo. Keby mala dar jazykov vysvetliť, povedala by, že je to taká zvláštna reč, ktorej človek nerozumie, ale hovorí ňou k Bohu, modlí sa podľa Božieho srdca. Netreba sa toho báť, pretože Duch Svätý ju vtedy upokojuje a vie rozoznať, kedy si niečo iba vymýšľa. Nie je dobré príliš nad tým premýšľať, pretože potom môže mať pocit, že je blázon, a veľmi to potom nejde. Treba nechať, aby to plynulo z človeka samo. Dar jazykov spája s naplnením Duchom Svätým a niečo čítala aj o krste v Duchu, ale príliš sa v tejto teológii nevyzná. Nemyslí si, že ju dar jazykov ovplyvnil, skôr sa jej stáva, že sa splní to, za čo sa modlila, alebo že sa cíti slobodnejšie. Je to skôr o vypočutí modlitieb než o dare jazykov ako takom. Keď sa ľudia v jej zbore dozvedeli, že má dar jazykov, povedali si, že je „tá charizmatička“, ale výrazne to neovplyvnilo ich vzťah k nej. Myslí si, že hovorenie jazykmi sa nedá naučiť. Možno sa dá predstierať, ale jednak si človek asi uvedomuje, že to predstiera, alebo ak nie, tak Boh to tak dlho nenechá a uvedomí si to. 85

Trochu nepríjemným zážitkom je, ak pri modlitbe jazykmi začne príliš rozmýšľať a riešiť, čo vlastne robí. Má neistotu v tom, o čo vlastne ide. Vtedy sa radšej prestane na niekoľko dní modliť v jazykoch, a neistota prejde. Prvý raz, keď sa modlila v jazykoch, nebolo to zámerné. Odvtedy ale vždy vie, že sa začne modliť jazykmi, ovláda to. Myslí si, že dar jazykov nie je zásadný, ale keď jej ho Boh dal, tak určite na niečo je dobrý. Považuje ho hlavne za pomoc v modlitbe pre svoj rozvoj, alebo aby sa mohla modliť aj keď nevie, za čo presne. Niekedy máva aj „obrazy“, čo opisuje ako vizuálne myšlienky, niečo ako predstavy, obraz v mysli. To jej niekedy pripomenie, za čo by sa mala modliť. Stáva sa jej to, keď sa za niekoho modlí, ale ešte to nevie dobre používať.

3.5.8.2 Test stromu (Obr. 8)

Veľká kresba vypracovaná s výtvarnou zručnosťou. Umiestnená v strede papiera, výrazne súmerná. Dôraz je na srdci stromu, ktoré je dôkladne nakreslené a vytieňované. To vypovedá zrejme o dôležitosti vnútorného sveta. Strom má korene, ale sú plytké a neadekvátne tenké, pôsobia labilným dojmom. Pri päte stromu sú zdôraznené, takže možno usudzovať na potrebu zakotvenia. Koruna je plná, uzavretá, ale nie nepriedušná, kreslená jemnými ťahmi. Teda možno hovoriť o citlivosti, intuitívnosti. Okolo srdca stromu je nakreslená akoby ešte jedna menšia koruna. Je možné, že tá zodpovedá skutočnému sebavedomiu, v kontraste s inak veľkou a sebavedomou kresbou. Zároveň môže ísť o potrebu chrániť svoje vnútro, chrániť srdce stromu. Čiary na kmeni a tieňovanie hojne použité v korune, hlavne pri srdci stromu, vypovedajú o citlivosti a úzkostnosti. 3.5.8.3 Test 16 PF

Profil testu 16 PF hovorí predovšetkým o zvýšenej úzkostnosti. Anxieta ako jediný z globálnych faktorov je mimo pásmo priemeru a je vysoká (sten 8). To je dané nízkou Emocionálnou stabilitou (2), vysokou Ustrašenosťou (9), zatiaľčo Ostražitosť je skôr nižšia (4) a Tenzia priemerná (6). Osobnosť je teda emočne labilná s tendenciou veľa premýšľať a pochybovať o sebe. Úzkosť sa menej týka vonkajšieho sveta, než vlastného prežívania. Výraznou vlastnosťou je ďalej Snivosť (8), čo tento dojem podporuje.

Nižšia je aj

Dominancia (4), Uzavretosť (4) a Sebestačnosť (4). Otvorenosť k zmenám je naopak v 86

hornom pásme priemeru (7), pri použití spoločných noriem taktiež Senzitivita (7, podľa noriem pre ženy 6). Výrazné je ešte abstraktné Usudzovanie (10). Ostatné globálne faktory okrem Anxiety sa pohybujú v pásme priemeru: Extraverzia 6, Strnulosť 4 (osobnosť je skôr otvorená a intuitívna), Nezávislosť 5 a Sebakontrola 5.

87

Obr. 8: Lucie

88

3.5.8.4 Záver

Lucie je príkladom glosolalika z tradičnej protestantskej cirkvi. Jej skúsenosť

a

používanie daru jazykov je teda ovplyvnená tým, že v jej vlastnej cirkvi sa glosolália nepoužíva a nepresadzuje. Preto ju používa skôr menej, v osobnej modlitbe alebo s blízkymi priateľmi. Významnou témou je pritom to, že glosolália ju upokojuje a pomáha jej sústrediť sa. Oceňuje, že pri nej nemusí rozmýšľať. Inak nie je jej skúsenosť nijak emocionálna. Lucie je viac rozumový typ, ako vidno aj z jej študijného odboru a abstraktného usudzovania. Dar jazykov však pre ňu evidentne má prínos v znižovaní úzkosti.

3.5.9. Pavla Češka, 31 rokov, RKC. Študentka teológie, sekretárka.

3.5.9.1 Rozhovor

Pavla je z tradičnej, nepraktikujúcej katolíckej rodiny. Veriaca je iba matka. Tá ju prihlásila na náboženstvo a tam si Pavla ujasnila svoje predstavy. Keď bola v šestnástich rokoch na birmovaní, tak už bola veriaca v tom zmysle, že už verila sama, nie preto, že ju k tomu niekto doma viedol. Povedala by, že je umiernený charizmatik, pretože sa nestotožňuje so všetkým , čo si ľudia pod pojmom „charizmatik“ predstavujú – ľudí, čo dávajú dôraz na emócie a lietajú s rukami nad hlavou. Asi v sedemnástich rokoch začala chodiť do spoločenstva, ktoré bolo vedené skúsenou členkou charizmatickej obnovy. Páčil sa jej živý spôsob modlitby s piesňami, gitarou. Na dar jazykov tam dôraz nebol. Mala rada aj ľudí zo spoločenstva, takže tam začala chodiť. V tomto spoločenstvo bolo jej zapojenie pomerne nezrelé, v súčasnosti má také, kde sa snaží charizmy skutočne vyhľadávať a používať. Najprv nevedela, prečo by mala chcieť dar jazykov, hovorila si, že sa dá modliť aj po česky. Videla ho potom u čoraz viacerých ľudí okolo nej a v spoločenstve naň začal byť veľký dôraz. Začala po ňom túžiť, bolo to ale skôr detské a nezrelé, v štýle „ja chcem tiež“. Keď dlho neprichádzal, pochybovala o sebe, či to nie je jej chyba, že ho ešte nedostala. Nakoniec po niekoľkých rokoch rezignovala. 89

Niekedy po dvadsiatke, možno v 22 rokoch bola na stretnutí, kde bol misionár asi z Indie, ktorý ich direktívne viedol k tomu, aby začali hovoriť jazykmi. Hovoril, že po ňom majú opakovať, vnímala to ako manipuláciu a trochu davovú psychózu. Tam sa s ňou niečo udialo, keď to skúšala, zrazu mala pocit, že to ide automaticky. Ešte dlho (dva roky) zápasila s tým, či si to sama nevsugerovala. Riešila to s kňazom, ktorý tento spôsob odsúdil a povedal jej, že ak ju to nebude odvádzať od Boha, tak je to dobré. Že to spozná po ovocí. Zistila, že ju to k Bohu privádzalo a tak usúdila, že to je skutočne dar jazykov od Boha. Tiež jej radil, aby sa modlila, nech to odíde ak to nie je od Boha a keď to neodišlo, považovala to tiež za potvrdenie. Zo začiatku bolo pre ňu ťažké zapojiť sa do modlitby v jazykoch v spoločenstve, pretože ľudia ju vnímali ako tú, ktorá dar jazykov nemá a neočakávali to od nej. Hanbila sa povedať im to, práve pre ten netypický spôsob, akým dar jazykov dostala. Kým ešte dar jazykov nemala, vnímala ho ako niečo tajomné, nevedela si predstaviť, ako človek hovorí, keď to nie je on. Pri modlitbe jej to bolo príjemné, pretože jej to dosvedčovalo Božiu prítomnosť. Pomáhalo jej to ponoriť sa do modlitby, hlavne keď sa spievalo, čo vnímala ako lahodný spev. Páčil sa jej súzvuk, ktorý pri tom vznikal a vytváralo to v nej dojem, že tam je Boh. Prvý pocit, ktorý mala, keď začala hovoriť jazykmi, bolo sklamanie. Predtým totiž videla ľudí, ktorí dostávali dar jazykov spontánne a niekedy ho ani neovládali a boli v eufórii. Predstavovala si to u seba podobne, že sa jej Boh zmocní, že to nebude mať pod kontrolou a bude si istá, že to nie je z nej. To sa ale nestalo, skôr to bolo spolupôsobenie. Napoly ako keby to bolo z nej, napoly od inokade. Bola sklamaná, že to nebol až taký zázrak ako čakala. Nemala pocit, že modlitba v jazykoch je bláznivá ani nepríjemná iba jej niekedy jednotlivé prejavy pripadali zábavné. Inak skôr obdivovala, napríklad to, že na veľkých konferenciách naraz spievalo v harmónii množstvo ľudí, naraz to gradovalo a naraz prestali. V jazykoch sa modlieva málokedy, sotva kedy v osobnej modlitbe má chuť modliť sa v jazykoch, neťahá ju to tým smerom. Skôr v spoločenstve sa pridáva. Výnimočne sa modlí v jazykoch aj sama, keď má veľkú radosť a glosolália ako keby začne sama. Obyčajne potrebuje, aby prišiel spontánny impulz k tomuto spôsobu modlitby, aj keď modliť sa začne z vlastného rozhodnutia. Inak si myslí, že modlitba v jazykoch má byť ako aj iné charizmy používaná v spoločenstve. Tam to vníma ako prínos. V spoločenstve je to potvrdenie jednoty, toho, že všetci sú na jednej vlne, modlia sa spoločne to isté k Bohu, sú spojení. Nie je to ako modlitba jednotlivca, ku ktorej sa ostatní len pridajú. Väčšinou to takto je pri chválach, 90

niekedy sa všetci modlia potichu v jazykoch aj pri prosbách. Dar jazykov používa tiež v príhovornej modlitbe, keď sa modlí za niekoho. Je pre ňu spojený s Duchom Svätým, takže týmto spôsobom prosí Ducha Svätého, aby prišiel a aby vedela, za čo sa má modliť. Nepoužíva ho však, aj je to tomu človeku nepríjemné alebo dar jazykov nepozná. Sama nemá s darom jazykov nepríjemné zážitky. Zažila však to, že niekto neustál, keď sa modlili spôsobom bežným v charizmatickej obnove, s vkladaním rúk, a odišiel. To nebolo priamo spojené s modlitbou v jazykoch. Asi dvakrát v živote sama mala dar výkladu jazykov, dokonca v dobe, kedy ešte nehovorila jazykmi. Pri spoločnej modlitbe v jazykoch zrazu rozumela jej významu, vedela ho vyjadriť podobenstvom alebo obrazom. Ostatní sa zhodli, že to zapadá do situácie. Hovorí, že možno je chyba, že tento dar nerozvíjala ďalej a ostal iba taký jednorazový. Niekoľkokrát sa stretla s výkladom jazykov aj u niekoho iného. Väčšinou to bolo podobné. Raz tomu príliš neverila, pretože vedela, že je to človek, ktorý má ku všetkému čo povedať. Inak sa s tým väčšinou stotožnila, hlavne ak toho človeka poznala ako dôveryhodného, úprimne veriaceho. Pri modlitbe v jazykoch sa cíti normálne, iba niekedy sa do nej viac ponorí alebo sa cíti viac euforicky, ale nemyslí si, že to znamená, že vtedy je tá modlitba kvalitnejšia. Môže to byť spôsobené tým, že sa nechá ovplyvniť okolím. Uvažovala nad tým, či nejde o skutočné jazyky, ešte vtedy, keď nebola glosolalik. Povedali jej, že to často pripomína semitské jazyky, hebrejčinu či aramejčinu. To sa jej zdalo aj pri jej jazykoch, ale nikdy nehľadala napríklad význam jednotlivých slov v slovníku. Hebrejčinu aj aramejčinu niekoľkokrát počula. Glosoláliu jej pripomenula aramejčina vo filme Umučenie Krista. Počula ale aj ľudí, ktorí sa modlili v jazykoch po francúzsky alebo anglicky, hoci tieto reči neovládali. Dali sa rozoznať jednotlivé slová. Inak o xenoglosii počula známe historky. Stretla sa s mnohými ľudmi, ktorí si myslia vo všeobecnosti, že charizmatici sú blázniví alebo že modlitba v jazykoch je bláznivá, nikto to však nepovedal priamo o nej, pretože sa tak neprejavuje v prostredí, kde to nie je bežné. Pozná desiatky až stovky ľudí, ktorí sa modlia v jazykoch, nevedela by to spočítať. Ak by mala dar jazykov vysvetliť, odkázala by sa na Písmo a na svätého Pavla, ktorý ich v ňom vysvetľuje. Keď človeku dôjdu konkrétne slová a chce, aby sa diala Božia vôľa, tak nechá Ducha Svätého, aby sa modlil cez neho. S tým, že síce nebude rozumieť, ale bude vnímať, že Boh si ho na tú modlitbu používa. Myslí si, že dar jazykov jej pomohol, hoci ju zásadne neovplyvnil. To sa týka hlavne 91

spoločnej modlitby. Vedľajším efektom bolo, že glosolália jej určila okruh ľudí, v ktorom sa začala pohybovať. Identifikovala sa s charizmatickým hnutím a mnoho miesta v jej živote dnes zaberajú ľudia práve z neho. Dar jazykov je pre ňu rozhodne dôležitý a prínosný, ale nie zásadne. Ak by ho stratila, nemalo by to zásadne ovplyvniť jej vzťah k Bohu. Je to prínosné, Boh si ju tým k sebe približuje, ale ide to aj bez toho. V jej súčasnom spoločenstve nie je na dar jazykov dôraz. Niekoľko ľudí ho má a modlí sa ním pri spoločných modlitbách a chválach. Páči sa jej, že niektorí z tých, čo ho nemajú, sa pridávajú tým, že si pospevujú nejakú melódiu. Pre všetkých je to prínos. Dúfa, že hovoriť jazykmi sa nedá naučiť. Možno sa dá niečo odpočúvať a napodobniť, možno aj uveriť, že to je dar jazykov, alebo je možné, že sa človek stane obeťou davovej psychózy a vsugeruje si to. Je to dar. Niekedy treba urobiť prvý krok. Sú ľudia, ktorí cítili, že dar jazykov majú, ale báli sa hovoriť. Začať ale bolo na nich, až potom to išlo. Ak by to niekto napodobňoval alebo by nešlo o dar jazykov, myslí si, že by sa to asi nedalo rozoznať. K otázake, či má aj iné charizmy: Myslí si, že charizmou môžu byť aj dary, ktoré sa za ňu bežne nepovažujú – dar načúvať, niekoho rozosmiať, poradiť.

3.5.9.2 Test stromu (Obr. 9)

Veľká nedbalo nakreslená kresba posunutá a naklonená mierne doľava, k introvertnej časti. Má základňu a plytké korene, strom pôsobí pružne a trochu nestabilne. Srdce stromu je vypracované veľmi nezrelo, vetvy sú pokračovaním kmeňa. Kmeň je hore uzavretý oblúkom koruny, čo pôsobí trochu ako blok pre emócie. Inak kresba tvorená oblúkmi naznačuje flexibilitu a emocionalitu. Koruna je tvorená girlandovou kontúrou. Vetvy sú napájané nepresne, v korune je jeden voľne umiestnený lístok ako náznak olistenia stromu. Takéto riešenie svedčí o určitej intuitívnosti a zároveň nedbalosti.

92

Obr. 9: Pavla

93

3.5.9.3 Test 16 PF

Profil v teste 16 PF je „plochý“, chýbajú v ňom výrazné vlastnosti. Iba dve primárne škály zasahujú do extrémnych skórov. Ide o Vrelosť (8) a Sociálnu smelosť (8). Na základe toho je vysoká aj globálna škála Extraverzie (8). V okrajovom pásme priemeru sú ďalej primárne škály Emocionálnej stability (4), Živosti (7), Senzitivity (7), Uzavretosti (4) a Tenzie (7). Z globálnych škál Anxieta zodpovedá stenu 7, teda je skôr vyššia, Strnulosť zodpovedá 4. stenu, je skôr nižšia, nezávislosť pri použití noriem pre ženy je vyššia (7), inak priemerná (6). Sebakontrola je tiež nižšia (4), čo zodpovedá nedbalosti a flexibilite v kresbe stromu.

3.5.9.4 Záver

Glosolalička z prostredia českej Katolíckej charizmatickej obnovy. Zdôrazniť možno dynamiku toho, ako dostala dar jazykov. Najprv po ňom dlho túžila, aby sa zaradila medzi ostatných glosolalikov a získala skúsenosť, o ktorej si myslela, že je výrazná. Keď sa dlho nič nedialo, nakoniec rezignovala a až potom začala hovoriť jazykmi. Stalo sa to pritom menej euforickým spôsobom, ktorý bol viac pod jej kontrolou, než si predstavovala. Preto mala o dare pochybnosti, či si ho nevytvára sama. Možno práve preto, že je extravertná a je pre ňu dôležité spoločenstvo, používa dar jazykov takmer výlučne pri spoločných modlitbách. Môže to byť ale aj preto, že práve spoločenstvo je prostredie, kde sa s používaním daru jazykov stretla a teda môže ísť o vplyv sociálneho učenia. Pozoruhodné je, že tvrdí, že sa stretla s xenoglosiou. Pravdepodobnejšie ale je, že jej niektoré prejavy v jazykoch pripomínali určité cudzie reči, než že by o tieto reči skutočne išlo.

3.5.10 Jana Češka, 28 rokov, BJB. Recruitment consultant, študentka teológie.

3.5.10.1 Rozhovor

Konvertovala v asi 11 rokoch do Bratskej jednoty baptistov (BJB). Neoznačila by sa 94

za charizmatika. S charizmatickým hnutím sa stretla najprv vo svojom pôvodnom zbore, kde sa dar jazykov používal. Potom v Anglicku pred šiestimi alebo siedmimi rokmi na tábore, kde bola v lete so sestrou. Tam bol dar jazykov tak zdôrazňovaný, ako keby ten, čo nehovorí jazykmi ani nebol kresťan a nemohol nič robiť. To sa jej zdalo absurdné. Vyznelo to, ako keby to, čo dovtedy robila, napríklad vedenie mládeže v cirkvi, nemalo význam. Počúvala nahrávky od niektorých rečníkov a pripadalo jej to ako veľký nátlak. Nepáčilo sa jej to a nesúhlasila s tým, ale prichádzalo to zo všetkých strán. Modlila sa, že ak to je niečo, čo naozaj potrebuje, nech to dostane, avšak nič sa nestalo. Asi týždeň nato bola v komunite Hillsong v Londýne a tam si myslí, že počas chvál dostala dar jazykov. Spievala pieseň po anglicky a zrazu spievala v jazykoch. Bola prekvapená, že sa deje niečo, čo nepozná, nemala inak žiadne zvláštne pocity extázy alebo priblíženia sa k Bohu. Nemá ani pocit, že sa tým zlepšil jej vzťah s Bohom alebo služba, paradoxne sa jej zdá, že to skoro nič neznamenalo. Zmenilo sa pre ňu to, že si vyriešila otázky a prestala po dare jazykov tak prahnúť. Dôležitý pre ňu nie je už ani tak dar jazykov ako celkový kontext, v ktorom sa používa. Keď dostala dar jazykov, rozprávala sa o tom s ľuďmi zo spoločenstva, stala sa pre ňu veľká vec a potrebovala sa o to podeliť. Pýtali sa jej otázky, ale nechali ju, nech si to vyrieši sama. Nejakú dobu potom sa modlievala v jazykoch, pretože bola ovplyvnená tým táborom, kde hovorili, že je to úžasné a že sa treba veľa modliť v jazykoch. Neskôr bola v Amerike a tam sa rozprávala so svojím známym, profesorom teológie a prišla k záveru, že to je niečo, čo nutne nepotrebuje, ale môže to použiť, podľa toho ako sa rozhodne. V súčasnosti sa modlí v jazykoch len veľmi zriedka, raz, dvakrát za rok, v extrémnych, vypätých situáciách, kedy nevie, čo robiť alebo povedať. Nie je to pre ňu iné ako normálne spôsoby modlitby. Je to ale skúsenosť, ktorú predtým nemala, ako keby jej narástlo materské znamienko a ostalo jej. Mohla by ju rozvíjať, ale nerobí to. Dar jazykov by vysvetlila ako niečo, čo sa dá použiť, keď niečo chce povedať, ale končia jej slová. Zároveň tomu nerozumie. To pre ňu predstavuje problém. V Biblii sa píše, že jazyky by mali byť vykladané a tiež si myslí, že ak nemá čo povedať, môže byť mlčanie efektívnejšie. Raz sa na nejakom zhromaždení stretla aj s tým, že niekto sa modlil v jazykoch a niekto iný to následne vykladal a myslí si, že to by mala byť pri hovorení jazykmi správna postupnosť. Myslí si, že inak je dar jazykov pre spoločenstvo nevyužiteľný a že by sa nemal 95

používať na súkromné účely. V jej pôvodnom zbore sa dar jazykov používal aj hojne, v určitej dobe hovorili jazykmi skoro všetci, ale potom bolo používanie pri zhromaždeniach zakázané, ak sa nebude vykladať. Vtedy mala asi dvanásť až pätnásť rokov. Myslí si, že existuje dar jazykov ako hovorenie skutočnými jazykmi, a považovala by to za prínosnejšie. Jej vlastné jazyky sa jej ale zdajú byť opakovaním nezmyselných slabík v určitej sekvencii. Inokedy sa ešte ako malá (14 alebo 16 rokov) stretla s tým, že na zhromaždení sa niekto modlil v jazykoch. Vedľa bol človek z Afriky, ktorý povedal, že sa modlí jazykom jeho kmeňa, ale nechváli Boha, no naopak ho preklína. Preto je skeptická, lebo nemôže vedieť, či je to, čo hovorí, dobré. Má strach, čo teda je jej dar, aj keď si myslí, že to má od Boha. Zvláštne duchovné skúsenosti mala, ale nie v spojení s darom jazykov. Išlo napríklad o to, že niekoho po duchovnej stránke vnímala viac, než si on sám seba uvedomoval. V zbore, kde je teraz, sa o dare jazykov nerozpráva, nie je to téma, aj keď by nebol problém o tom hovoriť. Názor na dar jazykov si vytvorila, ale nepopiera, že ho môže zmeniť, ak by jej niekto ukázal iný pohľad. V Čechách pozná asi iba desať ľudí s darom jazykov, v zahraničí sa stretla s viacerými, niekde aj s celými zbormi. Dar jazykov jej nepripadá divný ani bláznivý, ide skôr o to, ako sa používa. O nej si tiež nikto nemyslí, že je bláznivá, lebo o tom ľuďom nehovorí, aj keď s tým nemá problém, ak sa niekto spýta. Spôsoby používania daru jazykov, ktoré sa jej zdajú extrémne, sú tie, o ktorých nečíta v Biblii. Stretla sa s ľuďmi, ktorí sa považovali za svätejších len preto, že ten dar mali, a pritom nemali napríklad problém biť svoju ženu. Ak sa neprejavuje ich kresťanstvo na ich živote, dar jazykov je nanič. Ak niekto vyrastá v spoločenstve, kde je na dar jazykov veľký dôraz a tlak, ako keby kto ho nemá, nebol poriadny kresťan, myslí si, že ho to môže priviesť k tomu, že sa to jednoducho naučí. Aby vyhovel skupinovému tlaku a bol prijatý. Inak si myslí, že ak to má byť dar, prvotný impulz musí prísť z inej strany, než že sa to človek chce naučiť (od Boha). Sú asi ľudia, ktorí by vedeli rozoznať, či ide o dar jazykov, ale iba ak im to dá Boh spoznať. Navonok sa to rozlíšiť nedá. Pri charizmách sa kloní k teologickému názoru, že človek dostáva od Boha určité dary, ktoré následne rozozná spoločenstvo. Myslí si, že má dar vyučovania, kladenia otázok a vedenia (vodcovstva).

96

Obr. 10: Jana

97

3.5.10.2 Test stromu (Obr. 10)

Veľká expanzívna kresba, ktorá vypĺňa celú plochu papiera a ako keby nerešpektovala vymedzený priestor. Vypovedá o veľkom sebavedomí. Výrazné smerovanie a otvorenie vetiev nahor by mohlo hovoriť o unikaní do intelektualizácie alebo duchovna. Horná a dolná časť sú skoro symetrické a zameniteľné. Vetvy aj korene sú kreslené lúčovito, čo by mohlo naznačovať priamosť, hlavne v myslení. Pretože má s testom stromu skúsenosti a vyhodnocovala ho, je možné, že viacmenej v tejto kresbe ide o snahu vyhnúť sa tomu, aby mnoho vypovedala.

3.5.10.3 Test 16 PF

Skór Vytvárania dobrého dojmu (IM) je pomerne vysoký (68. percentil). Výsledky teda môžu byť ovplyvnené snahou vytvoriť určitý dojem. Najvýraznejšie vlastnosti sú Dominancia (10. sten) a nízka Ustrašenosť (1. sten), teda Sebaistota, Otvorenosť k zmenám (9. sten) a nízka Snivosť (3), teda Realizmus. Z ostatných primárnych faktorov je ešte zaujímavé abstraktné Usudzovanie (7), Sociálna smelosť (7) a Ostražitosť (7). Z globálnych faktorov Extraverzia je v priemere (6), Anxieta je skôr nižšia (4), Strnulosť je v priemere (5) či pri použití spoločných noriem nižšia (4), Nezávislosť je vysoká (9) a Sebakontrola priemerná (6). Celkovo tieto výsledky tvoria obraz individualistickej, experimentujúcej, sebaistej a dominantnej osobnosti.

3.5.10.4 Záver

Jana je príkladom človeka, ktorý s glosoláliou skúsenosť má, ale používa ju iba výnimočne. V jej prípade je to spôsobené hlavne teologickými a rozumovými výhradami a určitými zlými skúsenosťami, tiež však členstvom v spoločenstve, ktoré nie je charizmatické. Vzhľadom na to, že podľa osobnostných testov pôsobí ako veľmi individualistická osobnosť, dá sa uvažovať, že práve tento rys prispel k tomu, že glosoláliu nepoužíva. Tá je totiž typicky používaná v skupinách, kde sa stáva normou. Do takej skupiny sa ale nezaradila a snaží sa vytvárať si na glosoláliu vlastný názor. Obzvlášť nemá rada, keď sa s používaním glosolálie 98

spája nátlak alebo ak celkový život glosolalika po morálnej stránke nezodpovedá kresťanským normám. Glosolália by sa nemala vyzdvihovať sama o sebe.

3.5.11 Ondra

Čech, 45 rokov, CB. Fyzioterapeut.

3.5.11.1 Rozhovor

Ondra je z neveriacej rodiny. V roku 1991 (pred osemnástimi rokmi) konvertoval a stal sa členom cirkvi Kresťanské spoločenstvo (KS). Asi dva roky predtým ho zaujímali rôzne náboženstvá a hľadal, potom sa stretol s kresťankami z KS a diskutoval s nimi. Prišiel sa pozrieť do ich cirkvi. Bol pozitívne aj negatívne prekvapený, ale najviac ho oslovilo slovo (kázanie). Asi po dvoch mesiacoch dochádzania uveril a vydal svoj život Bohu. O rok a dva mesiace sa dal pokrstiť a stal sa členom cirkvi. Pred dvoma rokmi prestúpil do Cirkvi Bratskej, kam nemusel tak ďaleko dochádzať, pretože s rodinou to už bolo nepohodlné. Označil by sa za umierneného charizmatika. V KS sa o duchovných daroch explicitne nevyučovalo, ale bolo cítiť, že sú dôležité. Oficiálne sa dôraz kládol hlavne na kresťanskú zrelosť. Vnímal ale určitý tlak na to, aby dary, napríklad dar jazykov, mal. Tento tlak prichádzal skôr od vedúcich skupiniek než od vyššej cirkevnej hierarchie či kazateľov. Nemal ale pocit, že by niekto, kto dar jazykov nemá, bol vnímaný ako čierna ovca. Keď dar jazykov v KS videl, vnímal to skôr negatívne a nerozumel tomu. Viac ho oslovilo kázanie než vonkajšie euforické prejavy a chvály. Tie sa mu skôr nepáčili. Niekedy neskôr po krste išiel raz pri zhromaždení dopredu, keď bola výzva, nech prídu tí, ktorí sa chcú modliť za dar jazykov. Vtedy na neho vkladali ruky a modlili sa. Nato mu povedali, že už ten dar má a má začať hovoriť, ale to mu pripadalo kŕčovité až manipulatívne a nedokázal to. Celé mu to bolo nepríjmné, ale pretože bol čerstvý veriaci, podriaďoval sa. Presne dva mesiace po krste si čítal knižku o duchovných daroch, kde bol dar jazykov menovaný ako jedno zo znamení, ktoré má sprevádzať veriacich (Išlo o citáciu z Evanjelia podľa Mareka.). Vtedy si uvedomil, že to teda platí aj o ňom a zrazu ako keby sa niečo prepojilo, začal hovoriť jazykmi. Bol z toho prekvapený a mal radosť, ale neprežíval nič 99

extatického či mimoriadneho. Dar jazykov mnohokrát predtým videl, takže vedel, že je to ono. Z Písma chápal, že dar jazykov by sa nemal používať na zhromaždeniach a preto ho používal skôr v osobnej modlitbe a bral ako svoju osobnú vec. Nikdy ho veľmi neprezentoval. Na zhromaždeniach sa jazykmi modlil potichu. Nahlas iba v súkromnej modlitbe. Mal zo začiatku pochybnosti, tak to konzultoval s iným členom zboru a modlil sa pred ním. Ten povedal, že to vyzerá naozaj ako dar jazykov. Nikdy nemal pocit, že dar jazykov je nejak bláznivý. Nanajvýš mal dojem, že keď sa dlhšie modlil v jazykoch, cítil následne väčšiu radosť. U druhých si tiež nemyslel, že je to niečo bláznivé, keď tomu už rozumel, o čo ide. V KS sa väčšinou na zhromaždeniach ľudia modlili v jazykoch potichu, ak sa niekto modlil nahlas, tak nasledoval výklad. Voči tomu ako aj rôznym prejavom proroctiev je Dan skôr skeptický a mal z takýchto „nadprirodzených“ vecí nepríjemný pocit, nevedel, čo si má o tom myslieť. Vyskytovali sa tam napríklad ešte pády na zem pod mocou Ducha. Z Písma chápal dar jazykov tak, že sa modlí jeho duch alebo Boží Duch za to, čo treba a subjektívne to vnímal ako povzbudenie, mal radosť. Raz dar jazykov aj vysvetľoval kolegyni v práci, o čo ide, že to môžu byť skutočné jazyky alebo anjelské jazyky, ale aj žiadne konkrétne jazyky, a je to dar Ducha Svätého. Že môže ísť o konkrétny jazyk, si myslí na základe Písma, kde je podobný prípad opísaný. O iných príkladoch čítal v literatúre. Tiež o anjelských jazykoch sa píše v Biblii. Jeden čas uvažoval aj o tom, akému jazyku by sa mohla podobať jeho glosolália, ale na nič neprišiel. Bolo tam veľa ch, tak by to mohlo pripomínať hebrejčinu, ale tá to nie je. Zdalo sa mu, že sa v nej opakujú rovnaké výrazy, aj keď jazyk časom sa trošku zmenil. Teraz to už neskúma, môže ísť aj o nejaké automatizmy, to sa tiež hovorí. Teraz sa v jazykoch modlí v osobnej modlitbe ako vsuvky pomedzi modlitby vlastnými slovami, keď premýšľa, čo ďalej. Je to ale malý podiel z jeho modlitby. Cirkev Bratská, ktorej je teraz členom, nie je charizmatického charakteru a aj keď niektorí ľudia v zbore dar jazykov majú, nepoužíva sa tam verejne a nehovorí sa o ňom. Po tejto stránke je mu CB bližšia, menej emocionálna, viac dáva dôraz na vyučovanie a Bibliu. „Nadprirodzené“ veci vyhľadával iba v dobe, kedy uveril, potom sa dôraz presunul k praktickejším. Niektorí ľudia v zbore chodili predtým do KS a teda vedia, že má dar jazykov, ale u iných si všimol, že majú skôr negatívny postoj k podobným veciam. Pri modlitbe v jazykoch nezažíva žiadne zvlášť výrazné emócie ani zvláštne stavy, 100

stratu kontroly. Má iba dojem, že následne má niekedy väčšiu radosť a pokoj. Niekedy sa skúšal modliť aj veľmi dlho, aby zistil, či sa niečo nestane, ale všimol si iba občasné zrýchľovanie alebo spomaľovanie. Pozná rádovo desiatky ľudí, ktorí majú dar jazykov. Ako mladší sa chodil pozrieť aj do iných spoločenstiev, napríklad radikálnejšej Vody života, ktorá sa mu zdala veľmi nátlaková, hoci niekedy ho kázeň oslovila. Chodieval na rôzne akcie, konferencie a evanjelizácie. Myslí si, že keby niekto chcel, napodobniť by sa to dalo, pretože niektorí ľudia majú v „slovenej zásobe“ jazykov iba tri slová alebo podobne. Nevie ale, či by sa tak dalo hovoriť bez sústredenia, pretože on sa nemusí na reč v jazykoch vôbec sústrediť, môže pritom napríklad sledovať televíziu. Rozlíšiť by sa to možno dalo od skutočnej glosolálie neurofyziologickými metódami. Dar jazykov nepovažuje vôbec za dôležitý, i keď niekedy mu prisudzoval väčšiu dôležitosť. Dnes dáva prednosť iným veciam než takýmto „nadprirodzeným“. Z ostatných darov, o ktorých sa píše v Biblii, nemá žiaden.

3.5.11.2 Test stromu (Obr. 11)

Väčšia kresba výrazne naklonená doľava svedčí o introverzii. Kreslená neistou a prerušovanou čiarou, čo je znak neistoty a úzkostnosti, možno aj impulzivity. Pôsobí labilne, pretože kmeň je užší dole než hore a korene sú plytké a pripomínajú zaťaté pazúry (možno kŕčovitá snaha o stabilitu). Čiary na kmeni vypovedajú o citlivosti. Vetvy nie sú vypracované, iba naznačené pomerne chaotickými čiarami. Koruna je uzavretá prerušovanou čiarou, bez oblúkov, naznačuje uzavretosť alebo potrebu ochrániť sa, možno však ide iba o prosté zjednodušenie kresby. Pôsobí dojmom, ako keby pretekala z ľavej strany na pravú, čo by sa možno dalo interpretovať ako únik pred sebou samotným alebo podliehanie vnútornému tlaku.

101

Obr. 11: Ondra

102

3.5.11.3 Test 16 PF

V 16 PF sa ukázali pri nízkom Vytváraní dobrého dojmu (15. percentil) ako výrazné tieto vlastnosti: nízka Dominancia (sten 2), nízka Živosť (2), nízka Uzavretosť (3), nízky Perfekcionizmus (3) a naopak vysoká Tenzia (8). V okrajovom pásme priemeru sa nachádza ešte Vrelosť (7, normy pre mužov – pri spoločných normách 6), nižšia Sociálna smelosť (4), nižšia Otvorenosť k zmenám (4), vyššia Sebestačnosť (7) a prípadne pri použití spoločných noriem nižšia Senzitivita (4). Tá je v normách pre mužov v 5. stene. Z globálnych faktorov Extraverzia je na úrovni 5. stenu, Úzkosť je vyššia (7), Strnulosť priemerná (6), ale pri použití spoločných noriem vyššia (7), Nezávislosť je nízka (3) a Sebakontrola priemerná (6). Z toho pôsobí osobnosť testovaného na muža netypicky submisívne, prispôsobivo a nesmelo. Zároveň je opatrná, zdržanlivá, úzkostnejšia a skôr individualistická. Napriek vonkajšej zdržanlivosti a opatrnosti voči okoliu, je testovaný priamy a nemá problémy o sebe hovoriť.

3.5.11.4 Záver

Ondra síce konvertoval do charizmatickej cirkvi, ale napriek tomu je voči prejavom chariziem a emocionálnym spôsobom zbožnosti rezervovaný. Viac mu vyhovuje cirkev, do ktorej prestúpil v neskoršom veku z pragmatických dôvodov. Je veľmi pravdepodobné, že to súvisí s jeho osobnostným nastavením. Charizmatickej cirkvi bol zrejme prístupný vďaka svojej submisivite, ale zároveň bol opatrný a držal si odstup, čo súvisí s jeho rezervovanosťou a individualizmom. Nie je veľmi spontánny, takže emocionálne a vypäté prejavy zbožnosti mu nevyhovovali a tiež zrejme preto sa u neho glosolália nespája so žiadnymi výraznými emočnými zážitkami.

103

3.5.12 František Čech, 22 rokov, RKC. Študent fyziky.

3.5.12.1 Rozhovor

Je katolík od malička, za katolíckej rodiny. Ako dieťa miništroval, potom sa cez členstvo v spoločenstve (v ktorom je doteraz) postupne dostával k osobnejšej viere. V devätnástich rokoch mal kratšiu krízu identity, kedy sa rozhodoval, či je katolícke náboženstvo to správne, ale uzavrel, že je. Dá sa povedať, že sa považuje za charizmatika, aj keď sa neradí k charizmatickej Obnove, pretože nikdy nebol na žiadnej konferencii organizovanej KCHO. Hovorí, že správny kresťan by mal byť tradicionalista a charizmatik zároveň. Mal by si vážiť históriu a tradíciu cirkvi a zároveň mať dobrý vzťah s Duchom Svätým. To sa síce považuje za dva odlišné póly, ale pozná ľudí, ktorí majú oboje. Nie je nutné spájať charizmatizmus s liberalizmom a tradicionalizmus s konzervativizmom. Chodí do spoločenstva, ktoré je charizmatické, ale nie extrémne a má ako katolícke spoločenstvo dobrý vzťah voči tradícii cirkvi a pápežovi. Niekoľko členov spoločenstva chodieva na charizmatické konferencie. Pri jednej duchovnej obnove takéto dievčatá ponúkli ostatným príhovornú modlitbu. Dovtedy sa na spoločenstve modlievalo skôr tradičným spôsobom, formulovanými modlitbami či modlitbami vlastnými slovami. Pri príhovornej modlitbe sa stretol s darom jazykov. Raz sa prejavil už predtým pri adorácii v kostole, kedy sa jedno dievča začalo modliť nahlas v jazykoch. Najprv nevedel, čo to je a bol prekvapený, ale neznepokojilo ho to, pamätá si, že bol pokojný. Asi dva až tri roky po tejto duchovnej obnove, kedy sa prvý raz modlili príhovornú modlitbu za niekoho, dostal dar jazykov pri podobnej príležitosti. Chcel sa zapojiť k príhovorom, ktoré boli v jazykoch a „tak nejak to prišlo“. Začal sa modliť v jazykoch. To bolo asi pred troma alebo štyrmi rokmi. Prebiehalo to tak, že mal veľkú túžbu modliť sa za dotyčného človeka, aj keď nevedel, čo presne potrebuje a chcel Bohu vyjadriť niečo v zmysle „Ty vieš, čo potrebuje, tak mu to daj“. Vtedy mu začali z úst „padať slová“ a prežíval pri tom veľkú radosť, ktorú spája s darom samotným, skôr než s tým, že sa z neho tešil. Myslí si, že to je radosť, ktorú prináša človeku Duch Svätý, ktorý sa modlí v jeho srdci. Podobnú radosť 104

zažíva aj v iných momentoch hlbokej modlitby, kedy má radosť z toho, že Boh je s ním a má ho rád. Modlitbu v jazykoch má väčšinou spojenú s radosťou a pokojom. Ak sa za niečo modlí, na čom mu záleží, zo začiatku môže byť aj naliehavá a zúfalá, ale potom preváži radosť. Pokoj a istotu vníma ako potvrdenie Božej prítomnosti, toho, že k nemu hovorí Boh. Cíti ich, keď sa za niečo naliehavo modlí a keď je modlitba vypočutá. Takto raz mal skúsenosť, že sa modlil za otca, ktorý mal úraz, potom pocítil pokoj a otcov stav sa začal zlepšovať. Inokedy sa modlil za svoje povolanie, či má byť kňazom alebo manželom, a odpoveď, ktorú dostal, bola tiež sprevádzaná pokojom. Pri dare jazykov vníma ako najsilnejšie pocity túžbu či nutkanie modliť sa a následne radosť. Keď dostal dar jazykov, členovia jeho spoločenstva mali z toho radosť, ale nevnímajú to ako nejaké privilégium. Neprikladá sa mu priveľká dôležitosť, je to iba jeden zo spôsobov modlitby. V jazykoch sa modlievajú bežne, hlavne pri dlhších a hlbších modlitbách, často ak za niečo prosia alebo sa za niekoho prihovárajú. Tiež pri adoráciách. On sám používa dar jazykov skôr v spoločenstve, pri osobných modlitbách málokedy. Väčšinou pri príhovoroch alebo ak má z niečoho veľkú radosť, tak chváli Boha v jazykoch. Až od inej kamarátky sa dozvedel, že ľudia sa modlievajú v jazykoch aj v osobnej modlitbe. On to poznal iba v spoločenstve, tak mu to nenapadlo. Pri modlitbách v spoločenstve sa približne rovnako často modlí v jazykoch ako normálne vlastnými slovami. Dar jazykov používal viac v období, kedy si viac uvedomoval svoj vzťah s Bohom, prežíval určitý zápal. To bolo v období, kedy ho dostal. Za prínos daru jazykov považuje to, že sa vďaka nemu môže modliť nekonkrétne, keď nevie, o čo v modlitbe vlastne ide. Má ale aj iné spôsoby, ktoré môže použiť, napríklad ruženec a iné tradičné modlitby. Ďalej ho ako tradičného katolíka povzbudilo, keď vďaka daru jazykov zistil, že ten istý Duch Svätý, o ktorom čítal v Biblii, že zostúpil na apoštolov, zostupuje aj dnes na nás, alebo že aj dnes sa v charizmatickom hnutí dejú uzdravenia. Uvedomil si, že je to realita, ktorá sa môže diať aj v jeho živote. Dar jazykov je aj prínosom pre tesnejší vzťah s Bohom, dlaždicou na jeho duchovnej ceste, hoci keby ho nedostal, asi by sa jeho vzťah k Bohu rozvíjal pomocou iných prostriedkov. Vďaka tomu, že s darom jazykov sa stretol prvý raz v domácom prostredí, prijímal ho pozitívne. Vie si ale predstaviť, že ak ho niekto vidí napríklad na veľkej konferencii, môže mať pocit, že je to niečo divné a môže to pôsobiť dosť desivo hlavne na neveriaceho. Bol na charizmatickom spoločenstve, kde sa o tom hovorilo v tom zmysle, že majú žvatlať ako deti a 105

nemajú sa báť, že hovoria ako opití, pretože to isté si mysleli ľudia o apoštoloch na Turíce. Z Biblie sa mu páči miesto, ktoré hovorí o tom, že je lepšie hovoriť jedno slovo zrozumiteľne než mnoho v jazykoch a myslí si, že je to dar hlavne pre osobnú modlitbu. Považuje ju za veľmi krásny, dôverný spôsob modlitby. Väčšinou modlitbe v jazykoch nerozumie, má iba v hlave úmysel, za ktorý sa modlí. Niekoľkokrát sa mu stalo, že si pod niektorým slovom predstavil určitý význam, ale to je zriedkavé. Nemá pocit, že by jeho jazyky pripomínali nejakú reč, ale pozná ľudí, ktorí sa modlia tak, že to znie veľmi ako jazyk. Napríklad pozná kňaza, ktorého glosolália mu znie ako semitský jazyk, niečo ako aramejčina, hebrejčina, sýrsky alebo mezopotámsky či izraelský jazyk. Keď sa sám prvý raz modlil, mal pocit, že by to mohlo byť niečo ako arabčina. Počul príbeh o kapucínovi, ktorý sa modlil v jazykoch a jeden z jeho spolubratov mu povedal, že sa modlí v staroangličtine. Malo ísť o modlitbu za príhovor Jána Pavla II. Pozná aj spev v jazykoch. Už keď sa modlil prvý raz v jazykoch, spontánne to prechádzalo do spevu. Spev je pre neho ľahší, pretože má menšiu tendenciu uvažovať o jednotlivých slovách. Je rozumovo založený, preto niekedy premýšľa nad slovami, ktoré sa modlí v jazykoch. Niekedy váha, či je to ešte modlitba v jazykoch alebo si už vymýšľa niečo vlastné. Niekedy by k tomu rád pridal určitú slabiku, ktorá by mu dobre znela a ak to skúsi, zneistie, prestane vnímať radosť, sústredí sa na formu viac než na obsah modlitby. Nevie, do akej miery by mal byť v jazykoch podiel jeho vlastnej vôle a myslí si, že je lepšie to neriešiť. Vždy však začína a končí sám. Reč v jazykoch je kontrolovaná, vychádza z človeka skôr jemne. S výkladom jazykov sa nestretol, ale počul o ňom a prestavuje si to tak, že sa niekto na zhromaždení nahlas modlí v jazykoch a potom príde niekto ďalší, ktorý vyloží význam toho, čo bolo povedané. Myslí si, že naučiť hovoriť jazykmi sa nedá, dá sa iba vysvetľovať a odstraňovať zábrany, ktoré voči modlitbe v jazykoch človek má. Človek začne jazykmi hovoriť skôr vtedy, keď má túžbu. Takto to bolo u neho. Vie asi o desiatich až pätnástich ľuďoch, ktorí majú dar jazykov. O ňom to vie jeho spoločenstvo, spolubývajúci a priatelia, s ktorými sa rozpráva o duchovnom živote. Netají sa tým. Raz sa stretol s človekom ktorý si myslel, že dar jazykov je divný, mal skeptický postoj k charizmatickej Obnove a spôsobom modlitby. Išlo o tradicionalistu. Radšej mu nehovoril, že má dar jazykov tiež, aby ho neprovokoval. Dar jazykov by vysvetlil ako modlitbu, ktorá vychádza zo srdca, keď človek 106

nenachádza slová pre to, za čo sa modlí. Prirovnal by to k „plesaniu jazykom“ zo Starého zákona. Ako keby sa jazyk radoval v ústach. V súvislosti s darom jazykov nemá pocit, že by bol prelomový a nejak ho zmenil. Je to jeden z prvkov duchovného života. Nie je nepostrádateľný, ale rád sa modlí v jazykoch. Nikdy nezažil, že by pri modlitbe v jazykoch stratil pojem o sebe. Iba ak sa viac sústredil, prestal vnímať okolie, ale to sa mu zdalo prirodzené. Nepríjemným zážitkom pre neho bolo, keď bol na spoločenstve, kde k daru jazykov viedli direktívne. Všetci sa mali masovo modliť podľa inštrukcií vedúceho. Bolo to v období, kedy bol viac zapálený a tak sa zapojil, ale spätne sa mu to zdalo nepatričné, že by modlitba v jazykoch mala byť takto organizovaná. Jemu sa zdá, že skôr prichádza spontánne, v tichu modlitby. Z ostatných chariziem si myslí, že niekedy má vnuknutia, napríklad mu napadne nejaká dobrá rada, ktorá človeku pomôže, viac než niečo, čo sa snaží vymyslieť. Objavilo sa to asi až po tom, čo dostal dar jazykov.

3.5.12.2 Test stromu (Obr. 12)

Kresba stromu je veľká, bohatá a zapĺňa celý priestor papiera až po okraje. Je expanzívna a snaží sa vyplniť celý priestor. Je posunutá mierne doľava, k introvertnej časti. Tiež sklon vetiev je výrazne doľava, čo podporuje dojem introverzie. Kreslená je jemnou, citlivou čiarou. Strom má základňu, široký krátky kmeň a mohutnú koreňovú časť, čo pôsobí ako zdôraznenie stability, zázemia.

Korene ako aj koruna sú tvorené zmäťou hustých

rozvetvení, doťahovaných až k najtenším koncom. Nepôsobia pritom mechanicky, ale živým a pružným dojmom. Na jednej strane takéto dôkladné vypracovanie svedčí o citlivosti a emocionalite, na druhej pôsobí až obsesívnym dojmom. Tiež sa dá predpokladať určitý vnútorný zmätok, možno strácanie sa v myšlienkach. Kresba vznikala dlho a bola kreslená bez akýchkoľvek náznakov nervozity, dôkladne a pomaly. Dá sa usúdiť, že absentuje úzkosť či neuroticizmus. K tomu sa pridávajú hravé, mierne infantilné či recesistické prvky psa a dieťaťa na hojdačke, dokreslené nakoniec. Je pravdepodobné, že sú nakreslené ako vyplnenie priestoru, ktorý ešte ostával prázdny.

107

Obr. 12: František

108

3.5.12.3. Test 16 PF

V 16 PF je veľmi vysoký skór Vytvárania dobrého dojmu, siaha k 94. percentilu. Teda je veľmi pravdepodobné, že výsledky skôr svedčia o sebaprezentácii a sú skreslené žiadúcim smerom. Treba ich teda brať skôr ako vyjadrenie toho, aký by testovaný chcel byť, než aký naozaj je. Možné je, že nemá náhľad na to, že ide o štylizáciu, ale skutočne sa za takého považuje. Z primárnych faktorov vyniká abstraktné Usudzovanie (10. sten), nízka Dominancia (2), nízka Uzavretosť (1), teda Priamosť, nízka Sebestačnosť (2), teda Orientácia na skupinu a nízka Tenzia (1). Výraznejšia je ešte Vnímavosť, ktorá pri použití noriem pre mužov siaha k 7. stenu. Pri použití spoločných noriem zodpovedá stenu 6. Ostatné primárne faktory sa pohybujú v priemere (5-6). Z globálnych faktorov je najvýraznejšia vysoká Extraverzia (8) a nízka Anxieta (3). Strnulosť zodpovedá 4. stenu, v spoločných normách 5. Nezávislosť siaha k 4. stenu a Sebakontrola k 5. Ak vezmeme do úvahy test stromu, zdá sa, že štylizácia v 16 PF sa týka hlavne Extraverzie. V skutočnosti zrejme ide o introverta. Je ale ochotný hovoriť o sebe a je veľa v spoločnosti ľudí. Anxieta je buď skutočne nízka, alebo môže ísť o jej popieranie.

3.5.12.4 Záver

František je príklad tradičného katolíka, ktorý glosoláliu a charizmatickú skúsenosť úspešne zaradil do svojej spirituality a je pre neho prínosom. Táto kombinácia svedčí o snahe nebyť jednostranný a naopak zahrnúť do svojho ponímania kresťanstva celú jeho šírku. To trochu zodpovedá expanzivite kresby stromu, ktorý sa tiež snaží zaplniť celý priestor. Ďalej je pozoruhodný jeho veľký dôraz na pocity a prežívanie pri glosolálii. Zdôrazňuje hlavne emóciu radosti a pokoja, čo sa v popisoch glosolálie objavuje bežne. Dar jazykov používa na vyváženie svojich racionálnych tendencií a rozvíja ním citovú stránku. Na tej je u neho tiež veľký dôraz, čo opäť pripomína kresba stromu. Zaujímavá je ešte nízka anxieta v súvislosti s tým, že v rozhovore veľmi zdôrazňoval pocity pokoja, ktoré sú pre neho dôležité. To vyvoláva dojem, že glosolália je nástrojom znižovania úzkosti. Na glosoláliu kladie dôraz ako na dôvernú osobnú modlitbu, čo naznačuje dôležitosť jeho vnútorného prežívania (o ktorom vie pomerne dobre hovoriť, používa aj metafory) a je to v súlade so zistením, že zrejme ide o 109

introverta. Deklarovaná extraverzia by mohla súvisieť so zapojením do spoločenstva charizmatickej obnovy, kde je na vzťahy a zdieľanie dôraz.

3.5.13 Eva Slovenka, 25 rokov, BJB. Sekretárka, študentka geografie.

3.5.13.1 Rozhovor

Odmalička vyrastala v Bratskej jednote baptistov (BJB), kam chodili jej rodičia. Nie je to charizmatická cirkev, ale v súčasnosti chodí do jedného zboru BJB, ktorý je charizmatický. Označil by sa za charizmatika. Od siedmych rokov s rodičmi chodila do iného spoločenstva, kde prežila znovuzrodenie, krst aj naplnenie Duchom Svätým. Toto spoločenstvo bolo charizmatické. Používal sa tam dar jazykov, ale už menej napríklad proroctvo. Nepáčilo sa jej, že bolo veľmi uzavreté a tak začala hľadať iné. Cez internetový portál spoznala viacero iných zborov, prišla sa do niekoľkých pozrieť a nakoniec sa rozhodla vstúpiť do charizmatického zboru BJB. To bolo asi pred troma rokmi. Dar jazykov pozná odmalička, modlievali sa tak aj jej rodičia doma. Tiež mávali doma modlitebné spoločenstvá. K charizmatickej skúsenosti sa rodičia dostali cez jednu známu, ale nevie podrobnosti. Sama dostala dar jazykov len pred štyrmi rokmi, v predchádzajúcom spoločenstve. Bolo to pri modlitbe za naplnenie Duchom Svätým, aké tam bývali bežné. Vkladali na ňu ruky a modlili sa za ňu, hovorili jej, nech chváli Boha a ono to príde samo. Je rozumový typ, takže pri tom nad tým veľa rozmýšľala. Mala z toho strach, aj keď to chcela, a premýšľala, ako sa to dostane cez jej rozum. Na dar jazykov nebol v spoločenstve kladený až tak veľký dôraz a jej postavenie v ňom sa nijak nezmenilo. V jej súčasnom zbore hovorí jazykmi asi polovica ľudí, ktorá sa hlási k jednému z dvoch pastorov. Druhá polovica zboru nie je charizmatická. Je cítiť, že si niekedy táto časť zboru myslí, že charizmatická časť kladie na dar jazykov priveľký dôraz, ale nedochádza k otvoreným konfliktom. Naplnenie Duchom Svätým nadväzuje ako ďalší krok na znovuzrodenie (prijatie Boha do svojho života) a zodpovedá skúsenosti, ktorú prežili apoštoli cez Turíce. Znovuzrodenie jej vysvetľovali ako moment, kedy sa Ježiš po svojom vzkriesení zjavil učeníkom a vdýchol do nich svojho ducha. Mya si myslí, že málokto, kto je naplnený Duchom, nemá dar jazykov. 110

Okrem strachu pri prvom zážitku daru jazykov nemala žiadne iné emócie, nie je emotívny typ. Cítila len pokoj. Bolo to iné oproti ľuďom, ktorí pri tom prežívajú veľkú radosť a podobne. Nebol to výrazný zážitok. Radosť pri modlitbe v jazykoch zažila až neskôr. Väčšinou sa necíti nijak odlišne od normálnej modlitby, iba niekedy má väčší pokoj alebo radosť. Nikdy nemala strach z toho, že by dar jazykov bolo niečo bláznivé. V jazykoch sa modlieva na skupinke, pošepky alebo „v sebe“, potichu, teda ako keby v myšlienkach. Inak sa modlieva aj doma, a to aj nahlas. Strieda to s modlitbou vlastnými slovami, keď presne nevie, ako sa modliť za to, čo chce. V práci sa tiež niekedy modlí potichu, vtedy, keď jej niečo nejde, pretože v jazykoch sa dá modliť tak, že nad tým nemusí premýšľať. Hocikedy sa modlí aj v priebehu dňa, je to také podvedomé, prichádza to aj samo. Celkovo je to pre ňu bežný spôsob modlitby a nevie povedať, či sa modlí viac v spoločenstve alebo sama. Nesleduje ani to, či sa niekedy modlí v jazykoch viac alebo menej, aj keď niekedy si uvedomí, že sa tak už dlho nemodlila. Modlí sa ale dosť často, v podstate každý deň. Ako prínos daru jazykov uvádza to, že v Biblii sa píše, že je to na budovanie vnútorného ducha. Rozum sa nevzdeláva, ale duch sa buduje. Podľa nej to môže znamenať, že sa napríklad buduje viera a v nejakých situáciách potom napríklad môže vedieť lepšie zareagovať. Napriek tomu, že modlitbe v jazykoch nerozumie. Niekedy vie, o čom jej modlitba v jazykoch je. Niekedy sa modlí za konkrétneho človeka. Inokedy sa jej stáva, že nevie, ale napadne jej myšlienka, o ktorej vie, že je od Boha, hoci si nie je vždy úplne istá, že to je výklad jazykov. Raz mala bizarnejší zážitok, ktorý nevie ani presne popísať, pomenovať. Zo zvedavosti si prezerala stránku sekty Vesmírní lidé. Po tom, čo ju zavrela, si za chvíľu uvedomila, že niečo nie je v poriadku, nevedela čo sa deje a začala mať pocit, že vníma prítomnosť nejakej negatívnej bytosti. Začala sa modliť po slovensky, ale to nepomáhalo. Keď sa začala modliť v jazykoch, tak za chvíľu ako keby uťalo, cítila pokoj a Božiu prítomnosť. Vie o prípadoch, kedy sa ľudia modlili skutočným jazykom, niekde v Izraeli napríklad po aramejsky, ale nikdy nemala pocit, že by u nej išlo o skutočný jazyk alebo že by jej to nejaký pripomínalo. Počula o tom, že to môžu byť skutočné jazyky, alebo anjelské jazyky, ako sa píše v Biblii. S výkladom jazykov sa bežne stretáva vo svojom zbore. Pastor sa na skupinkách po modlitbe v jazykoch následne modlí po slovensky význam tej modlitby. Jeho žena dar 111

výkladu má tiež a raz ju vyzvala, aby si to s ňou vyskúšala. Pastorova žena sa modlila v jazykoch a Eva mala hovoriť, čo to znamenalo. Niečo povedala a pastorova žena jej potvrdila, že to tam skutočne bolo, a že tam boli aj ďalšie významy. Myslí si, že ten dar má pastorova žena trvalo, ale neznamená to, že vždy rozumie tomu, čo sa ľudia modlia, záleží od toho, či to chce alebo nechce vedieť, teda ako sa na to sústredí. Stretla sa aj s ľudmi, ktorí si o jazykoch mysleli, že sú divné, boli skeptickí. Hlavne na internetovom chate. S niektorými sa aj povadila či diskutovala, ale nie tak, že by to narušilo ich vzťah. Nemysleli si priamo o nej, že je bláznivá, skôr si mysleli, že jazyky a charizmy sú divné, „blbosť“. Inak sa s ľuďmi o tom veľmi nerozpráva. Pri modlitbe v jazykoch nezažila zvláštne zážitky (tranz). Skôr sa jej stáva, že napríklad vidí obrazy, s otvorenými i zavretými očami. Pozná veľa ľudí s darom jazykov, určite stovky. V jej bývalom spoločenstve bolo do tisíc ľudí. Dar jazykov by vysvetlila ako zmocnenie do služby. Boh prisľúbil veriacim Ducha Svätého, ktorý ich bude viesť. Je to jazyk, ktorý hovorí (ľudský) duch, ktorý sa znovuzrodil a má vzťah s Bohom. Ako overenie, či je to pravý dar, počula radu, že sa má človek modliť v jazykoch a popritom čítať noviny. Ak to dokáže, tak ide o dar jazykov. Na ten sa totiž netreba sústreďovať, nie je to z vlastnej mysle. Popísať sa to dá ako jazyk, ktorý znie ako normálna reč, má intonáciu a slová, ale nie je mu rozumieť. Ako keby to bola afričtina. Stretla sa s tým, že sa nejaká jej známa modlila jazykmi, ktoré pripomínali japončinu, inokedy počula jazyk, ktorý sa zdal ako francúzština. Myslí si, že napodobniť sa to môže niekto pokúsiť, napríklad psychológ, ktorý to skúma, ale nevedel by povedať viac než dve slová a musel by sa veľmi sústrediť, bolo by to namáhavé. Ak by niekto dar jazykov napodobňoval, asi by sa to dalo rozlíšiť pomocou nadprirodzeného daru rozoznávania duchov. Tak sa dá rozoznať, ak niekto hovorí jazykmi, ktoré nie sú od Boha, ale od démonov. O takom prípade tiež počula. Nejaká žena sa modlila a pastor ju zastavil, že či vie, čo sa modlí – že preklína Ježiša. Také niečo ale človek nezistí sám, musí mu to ukázať Boh. Eva samotná takéto rozlišovanie pozná, a rozoznáva duchov cez pocity pokoja a nepokoja, prípadne cez určité myšlienky. Každopádne vie o tom, že niektorí ľudia dar jazykov odpozerajú a napodobňujú, to už ale nie je z Ducha, ale z ich rozumu. Nevie, či ju dar jazykov nejak ovplyvnil, ale myslí si, že môže urýchliť jej duchovný vývin, cestu za Bohom. Keby ale nebola naplnená Duchom, tak by sa vyvíjala jej cesta inými spôsobmi a tiež by išla za Bohom. Nevie o žiadnych negatívnych, nepríjemných zážitkoch v súvislosti s glosoláliou. Na dare jazykov nestavia, nie je pre ňu zásadný, berie ho skôr ako 112

pomoc, keď nevie, ako sa modliť. Z iných darov zažila, že jej Boh dal proroctvo. Raz keď sa modlil, napísala asi jednu stranu textu, ktorý jej Boh dával. Boh k nej hovoril aj cez sny, ktoré sa potom splnili. Inak niekedy má dar výkladu, ktorý už bol spomínaný,ale ten nie je veľmi rozvinutý. Má dar rozoznávania duchov. To znamená, že napríklad keď jej hovorí niekto o nejakom probléme, vníma, akým zlým duchom je to spôsobené. Niekoľkokrát vnímala na ľuďoch, ktorých stretla, že sú buď satanisti alebo niečo podobné temné. Pritom navonok nevyzerali nijak nápadne.

3.5.13.2 Test stromu (Obr. 13)

Malá kresba, zodpovedá niečo vyše 1/3 výšky papiera, umiestnená skôr v hornej časti vľavo. Takéto umiestnenie naznačuje introverziu a spolu s malou veľkosťou kresby možno hovoriť o nesmelosti či nízkom sebavedomí. Z kresby je najlepšie vypracovaný kmeň, pri jeho päte je náznak koreňov, tieňovanie, ktoré hovorí o citlivosti, zdôrazňuje ľavú (introvertnú) stranu. V hornej časti kmeňa je dlhá tmavá jazva, ktorá by mohla vypovedať o nejakom citovom zranení. Koruna je nasadená na kmeň, prázdna, nakreslená zvlnenou, viacmenej spojitou čiarou a prevažuje v nej pravá strana. Na pravej strane je nakreslená menšia vedľajšia vetva a „koruna“, smerujúca nahor. Dá sa hovoriť o znakoch túžby po vzťahoch či kontakte. Uzavretá a prázdna koruna svedčí o uzavretosti a neochote vypovedať o sebe.

3.5.13.3 Test 16 PF

Vytváranie dojmu (IM) je skôr vyššie (72. percentil) a je možné, že odráža neochotu prezrádzať o sebe skutočnosť alebo určitú štylizáciu. Napriek tomu profil nemá typický tvar zodpovedajúci sociálnej dezirabilite (od vysokých skórov k nižším). Už prvý primárny faktor, Vrelosť, ktorý býva ovplyvnený škálou IM smerom k vyšším skórom, je naopak veľmi nízky (1. sten). Nízka je aj Sociálna smelosť (2) a Uzavretosť (3). Naopak vysoká je Sebestačnosť (8). Tieto faktory spolu so Živosťou (4) tvoria globálny faktor Extraverzie, ktorá je nízka (3) a bola by ešte nižšia, ak by skór v Uzavretosti bol vyšší, teda keby nebola Priama. Ostatné primárne faktory sa pohybujú v pásme priemeru. Na okraji tohto pásma je ešte Usudzovanie (7), Emocionálna stabilita (4), Ostražitosť (4) a Tenzia (4). Všetky globálne faktory okrem 113

Extraverzie sa pohybujú v priemere: Anxieta 5, Strnulosť 6, Nezávislosť 5, Sebakontrola 6, teda žiaden netvorí nijakú výraznú vlastnosť. Osobnosť teda pôsobí ako konzistentne introvertná, okrem tendencie hovoriť o sebe Priamo. Ďalej je zrejme skôr ostražitá, nie veľmi napätá, možno viac emočne labilná. Inak nie je nijak výrazná.

114

Obr. 13: Eva

115

3.5.13.4 Záver

Eva v charizmatickom hnutí vyrastala. Dá sa povedať, že v rodine predstavuje už druhú generáciu charizmatikov, bola k tomu vychovávaná rodičmi. Napriek tomu dar jazykov dostala v pomerne neskorom veku, až keď mala asi 21 rokov. Prirodzené by skôr bolo očakávať, že ho dostane skôr, ale asi naň nebol až taký dôraz, aby pre ňu bol niečím, po čom by túžila. Má však dosť širokú skúsenosť s inými charizmami. Zrejme je to preto, že je členom cirkvi, v ktorej sa charizmy bežne používajú. Je príkladom introvertného glosolalika.

3.6 Závery Nie všetci, ktorí hovoria jazykmi, sa považujú za charizmatikov. V mojom súbore sa za charizmatika označilo 10 glosolalikov, z toho niektorí iba váhavo (František) alebo zdôraznili, že sú „umiernení charizmatici“, teda že sa nestotožňujú s radikálne charizmatickou, emocionálnou spiritualitou (Ivan, Ondra, Pavla). František ako katolík a Marek ako protestant zdôrazňovali dôležitosť spojenia charizmatickej skúsenosti s tradičnejšími a racionálnejšími základmi. Traja glosolalici sa za charizmatikov nepovažujú (Tomáš, Lucie, Jana). Z nich Lucie glosoláliu používa bežne, ale iba niekoľko rokov, Tomáš pomerne bežne, ale iba niekoľko mesiacov a Jana iba výnimočne. Všetci sú z necharizmatických cirkví, nemajú charizmatické spoločenstvo a ku glosolálii sa dostali mimo svojho prostredia (Tomáš a Jana v zahraničí). Čo sa týka členstva v charizmatickom spoločenstve alebo cirkvi, niektorí z respondentov patria priamo do charizmatickej denominácie či cirkevného zboru (Magda, Eva), iní patria síce do necharizmatickej denominácie, ale predtým boli v charizmatickej (Marek, Ondra). Ďalší patria do RKC, ale majú v nej charizmatické spoločenstvo (Ivan, Andrea, Michal, Pavla, František), jeden ho mal v minulosti ale v súčasnosti do neho zo zdravotných dôvodov nechodí (Lukáš). Tomáš je katolík bez charizmatického spoločenstva, pretože jeho skúsenosť je veľmi krátka a do žiadneho sa zatiaľ nezaradil. Dve respondentky patria do necharizmatickej cirkvi a ani sa za charizmatičky nepovažujú (Lucie, Jana). Vidno teda, že to, či sa niekto považuje za charizmatika, súvisí priamo s charakterom cirkvi alebo spoločenstva, v ktorom sa nachádza alebo aspoň v minulosti nachádzal. 116

Dvaja z respondentov v charizmatickom prostredí vyrastali od detstva (Marek, Eva). Nie je bez zaujímavosti, že ide o protestantov. Medzi katolíkmi zrejme nie je zatiaľ rozšírené, aby boli k charizmatickej skúsenosti vedení odmalička rodičmi. Je to zrejme preto, že charizmatická obnova v našom prostredí v katolíckej cirkvi nie je rozšírená veľmi dlho (iba okolo dvadsať rokov) a možno majú katolíci tendenciu skôr k tradičnej výchove. Ostatní sa k charizmatickému hnutiu dostali až v priebehu života. Niektoré príbehy katolíkov svedčia o postupnom zoznamovaní sa s charizmatickou spiritualitou, väčšinou cez členstvo v spoločenstve, pričom nešlo o primárnu motiváciu (Ivan, Andrea, Pavla, František). Andrea dokonca uvádza, že sa pohybovala v „chválovom prostredí“, ale nevedela dlho nič o charizmách či charizmatickom hnutí. Obyčajne k tomuto zoznámeniu došlo už v pomerne nízkom veku. Možno tým sa dá vysvetliť, že bolo postupné a akoby prirodzené. Pravdepodobne ide u katolíkov o pomerne typickú skúsenosť. Na rozdiel od protestantských cirkví sa v katolíckej neobjavuje tak prísne delenie na charizmatické a necharizmatické spoločenstvá, prechod je viac postupný. Vo viacerých príbehoch sa objavilo aj vyslovené vyhľadávanie informácií a skúseností tohto typu pred zaradením sa do hnutia Obnovy (Michal, Lukáš, čiastočne Andrea). Dvaja respondenti sa s charizmami stretli, keď hľadali členstvo v (protestantskej) cirkvi, ktorá by ich viedla k Bohu a až následne zistili, že je charizmatická (Magda, Ondra). Niektorí sa s charizmatickým hnutím po prvý raz stretli v podstate náhodne, keď ich niekto pozval na charizmatické podujatie (Michal, Tomáš, Lukáš, Lucie, Jana). Možno uzavrieť, že primárnou motiváciou pre zaradenie sa do charizmatického spoločenstva je len málokedy hľadanie charizmatických skúseností. Častejšie ide skôr o vyhľadávanie vzťahov a spoločenstva s ľuďmi či s Bohom. Prvé stretnutie s glosoláliou sa poväčšine udialo na nejakom podujatí, ktorého sa respondenti zúčastnili. Tak to bolo u šiestich z nich. Išlo o tábor (Ivan, Jana), modlitebné stretnutie (Andrej), konferenciu alebo seminár (Tomáš, Lukáš, Lucie). Obyčajne to bolo vo veku okolo 20 rokov, u Ivana iba 13. Magda a Ondra sa s glosoláliou stretli v cirkvi, do ktorej vstúpili. U Magdy to bolo v nižšiom veku (11) a u Ondru v dospelosti (27). Andrea, Pavla a František dar jazykov zažili v katolíckom spoločenstve, kam chodili, všetci vo veku medzi 14-17 rokov. Marek a Eva sa s ním stretávali už od útleho detstva u rodičov (Eva) alebo v cirkvi (Marek). Zdá sa, že stretnúť sa s darom jazykov v spoločenstve je častejšie u mladších adolescentov, starší adolescenti či dospelí sa s ním stretnú skôr na nejakej akcii. Ťažko však povedať, či ide o pravidlo. Nápadné je to, že tí, ktorí sa s glosoláliou stretli mladší, ju vo všeobecnosti vnímali prirodzenejšie a niekedy si ani nespomínajú, aký to na nich robilo 117

dojem. Tých, ktorí boli starší, viac zarážala. To súhlasí s tvrdeniami, že glosolália je pre deti prirodzenejšia. Motivácia k získaniu glosolalickej schopnosti bola veľmi rôzna. Niektorí po dare jazykov netúžili vôbec či takmer vôbec a získali ho viacmenej nahodilo, keď sa za nich niekto modlil alebo pri modlitebnom stretnutí (Ivan, Marek, Tomáš, Lucie). Eva a Ondra ho získali pri bežnom rituáli modlitby za krst v Duchu Svätom či naplnenie Duchom Svätým v ich cirkvi, pričom neudávajú, že by ju sami vyhľadali, viacmenej to bolo z motivácie tých, ktorí sa za nich modlili. Eva pritom mala z daru jazykov strach a Ondra bol tiež skôr rezervovaný. Michal, Jana a možno aj Lukáš sa daru jazykov zrejme báli či boli opatrní a najprv si hľadali informácie, než sa otvorili sa skúsenosti glosolálie. Iní po dare jazykov kratšie alebo dlhšie túžili. František v situácii, kedy sa chcel pripojiť k modlitbe ostatných. Magda dlho po dare jazykov túžila a skúšala si ho, až nakoniec požiadala o modlitbu za naplnenie Duchom Svätým. Andrea po dare jazykov túžila rok, než jej niekto ponúkol modlitbu za jeho prijatie. Po tej sa ho najprv zľakla a dostala ho až o nejaký čas neskôr pri modlitbe. Pavla udáva, že po dare jazykov túžila niekoľko rokov až nakoniec rezignovala. Získala ho až potom, po modlitbe za ňu a skúšaní. Zdá sa, že až u deviatich z mojich respondentov neprevažovala vnútorná motivácia a túžba po dare jazykov, ale skôr sa k nemu dostali vďaka vonkajším vplyvom. U niektorých bola túžba po dare jazykov zároveň spojená s obavami či opatrnosťou, čo mohlo prijatie glosolálie sťažiť. Získanie daru jazykov bolo vo všeobecnosti spojené s modlitbou. Obyčajne išlo priamo o modlitbu za tento dar alebo za vyliatie Ducha Svätého. Takúto modlitbu absolvovali jedenásti z mojich glosolalikov. Jedna (Jana) sa za dar jazykov modlila sama. Dar jazykov sa častejšie prejavil až po tejto modlitbe, než priamo pri nej či bezprostredne po nej. To sa stalo iba štyrom (Michal, Tomáš, Lukáš, Eva). Ostatní siedmi dlhšie či kratšie čakali, skúšali si modlitbu v jazykoch sami, alebo sa objavila spontánne v osobnej modlitbe, v spoločenstve či na chválach. Zaujímavé je, že niektorým bolo po modlitbe za dar jazykov povedané, že ho už majú a len ho majú začať používať. Viacerí nevedeli, čo si o takomto oznámení myslieť. Bez predchádzajúcej modlitby za dar jazykov glosoláliu získali dvaja respondenti. Marek spontánne pri spoločnej modlitbe chvál a František pri spoločnej modlitbe príhovorov so spoločenstvom. Všetci však vedeli, čo glosolália je, alebo sa s ňou aspoň predtým stretli. Spôsob, akým začali hovoriť jazykmi, sa tiež líšil. U vyše troch štvrtín súboru (9 respondentov) sa glosolália začala plynulo, viacmenej spontánne a niekedy až nečakane (Ivan, Andrea, Marek, Tomáš, Lucie, Jana, Ondra, František, Eva). Iní vedome skúšali začať 118

hovoriť (Magda, Lukáš a Pavla). Z toho Lukáš a Pavla boli k hovoreniu jazykmi vedení direktívne v tom zmysle, že mali opakovať určité slabiky alebo bľabotať. Uvádzali, že kvôli tomu mali pochybnosti, či je u nich dar jazykov pravý, alebo si ho vytvorili sami. Podobné pochybnosti sa ale občas objavovali aj u iných respondentov (František, Andrea, Ondra), hlavne ak sa príliš sústredili na formu reči v jazykoch alebo mali pocit, že ju nejak ovplyvňujú sami. U Michala sa glosolália objavila najprv spontánne v náznaku, ale bránil sa jej a neskôr sa rozvíjala len postupne, od pohybov čeľuste postupne až k vyslovovaniu slov. Podľa neho za to mohli jeho rozumové a sociálne zábrany. O postupnom rozvíjaní glosolálie hovoril aj Ivan a Tomáš. Zdá sa, že čím spontánnejšie sa glosoláli objaví a čím menej majú glosolalici pocit, že ju sami ovplyvňujú a rozmýšľajú nad ňou, tým viac ju vnímajú ako niečo, čo nepochádza z nich, ale od Boha. Niektorí sa ale takýmto spontánnym skúsenostiam bránia, snažia sa mať nad sebou kontrolu a tým rozvoj glosolálie brzdia. Okrem pochybností o pravosti daru sa objavovalo pri iniciálnom zážitku aj sklamanie, ak nebol tak emocionálny ako glosolalik čakal (Pavla), strach zo straty kontroly (Michal, Eva), prekvapenie, že sa niečo zvláštne deje (Jana, Ondra), výrazná radosť (Andrea, Michal, Marek, František) alebo prirodzený pocit, radosť a vďačnosť z Božej blízkosti (Magda, Ondra). Ivan si žiadne výrazné pocity nepamätá a Lucie tvrdí, že sa cítila normálne, iba nemusela rozmýšľať nad tým, ako sa modlí. Existujú rôzne spôsoby a príležitosti používania daru jazykov, takmer u všetkých glosolalikov sa však objavuje tvrdenie, že v jazykoch sa modlia vtedy, keď nevedia, ako sa modliť, za čo sa majú konkrétne modliť, ako sa vyjadriť slovami, ako vyjadriť emócie, či keď nemajú čo povedať. Nekonkrétny charakter tejto modlitby ju zrejme na takéto používanie predurčuje. Niektorí katolíci to prirovnávajú k formulovaným modlitbám, kde sa stráca sústredenie na obsah slov (ruženec, Zdravas, Otčenáš a podobne). Je však zrejmé, že oproti takýmto modlitbám glosolália umožňuje lepšie vyjadrovanie emócií. Niekedy spontánne nastupuje vo chvíľach, keď cíti glosolalik veľkú radosť z niečoho. Tiež je často používaná vo viere, že ide o modlitbu za to, čo treba, bez toho, aby to glosolalik sám vedel. Je považovaná za tajomnejšiu než normálne modlitby (Ivan). Čo sa týka typov modlitby, na ktoré sa glosolália používa, najčastejšie sa objavuje chvála, príhovorná modlitba a prosby, vzývanie Ducha Svätého, boj s pokušením alebo prostá snaha byť s Bohom. Glosolalici sa väčšinou v jazykoch modlia aj v spoločenstve aj v osobnej modlitbe. U niektorých však prevažuje používanie v spoločenstve (Ivan, Pavla, František), väčšinou preto, že tento spôsob je ten, s ktorým sa prvým stretli alebo sú presvedčení ako 119

Pavla, že je to dar určený predovšetkým pre spoločenstvo. To je zrejme skôr katolícky pohľad. Niektorí protestanti sú naopak presvedčení, že je to dar, ktorý je pre súkromné účely a v spoločenstve by sa nemal používať, ak sa nepraktikuje výklad jazykov (Jana, Ondra). Používanie v osobnej modlitbe prevažuje aj u Tomáša a Mareka, viacmenej preto, že nemajú charizmatické spoločenstvo. František síce glosoláliu praktikuje v spoločenstve, ale hovorí, že je to hlavne dar pre jednotlivca. To možno súvisí s jeho dôrazom na vnútorné prežívanie a s introvertným založením. Frekvencia používania glosolálie má súvis s mierou zapojenia do charizmatického spoločenstva a s osobnou dôležitosťou charizmatickej skúsenosti. Najmenej ju používa Jana, ktorá je voči glosolálii skeptická a nikdy do žiadnej charizmatickej komunity nepatrila. Najčastejšie, každý deň, sa modlievajú v jazykoch Magda a Eva, členky charizmatických cirkevných zborov, ale tiež Tomáš, ktorý sa modlí v jazykoch pri každej modlitbe a Lucie, ktorá sa tiež modlí denne v osobnej modlitbe. Títo dvaja pritom sami seba za charizmatikov neoznačujú, ale zrejme preto, že nemajú charizmatické spoločenstvo. Niektorí glosolalici udávajú, že sa teraz modlievajú v jazykoch menej než predtým a súvisí to s tým, že u nich stratila glosolália a charizmatická skúsenosť na dôležitosti (Ivan, Marek, Ondra) alebo že nemajú v súčasnej dobe spoločenstvo (Lukáš). Častosť používania glosolálie niekedy kolísa, napríklad na základe toho, ako často sa zúčastňuje glosolalik chvál či modlitebných stretnutí. Lukáš v určitej dobe dar jazykov nepoužíval preto, že to mal zakázané cirkevnými predstavenými a Marek mal obdobie, kedy charizmy na základe negatívnych skúseností prehodnocoval a prestal ich používať. Treba ešte poznamenať, že čo sa týka dôležitosti glosolálie pre ich život, všetci glosolalici tvrdili, že nie je nutná, hoci mnohí ju zdôrazňovali ako prínosnú a dôležitú. Zaujímavý je súvis toho, ako dlho je niekto glosolalikom s tým, aký dôraz dáva na glosoláliu a emocionalitu pri jej používaní. Andrea, Michal a Tomáš sú glosolalikmi veľmi krátko, iba niekoľko mesiacov. Zdôrazňujú emocionálnu stránku glosolálie, podrobne popisujú jej priebeh a zdôrazňujú účinky modlitby v jazykoch. Tomáš síce pocity nevie dobre popísať, ale podčiarkuje ich význam. Magda, Marek a Ondra hovoria jazykmi už mnoho rokov – viac než 10. U všetkých dôležitosť glosolálie časom ustúpila, napriek tomu, že Marek ju stále prežíva veľmi intenzívne. Ostatní siedmi glosolalici hovoria jazykmi niekoľko rokov. Väčšinou ich používajú bežne, ale niektorí málo a neprikladajú jazykom dôležitosť (Ivan, Jana). Z týchto glosolalikov emócie zdôrazňuje najmä Lukáš a František. Zdá sa, že čím kratšie niekto hovorí jazykmi, tým intenzívnejšia pre neho táto skúsenosť je. Naopak pri 120

dlhom používaní glosolália stráca centralitu a dôraz na emócie a niekedy jej význam vyslovene klesne, hlavne ak dotyčný nie je členom charizmatického spoločenstva alebo sa s charizmatickým hnutím nestotožňuje. Emocionálnu stránku modlitby v jazykoch glosolalici obyčajne opisujú ako radosť, pocit blízkosti Boha a pokoj. Niektorí zdôrazňujú radosť (Andrea, Michal, Marek), iní skôr pokoj (Lukáš, Lucie, František). Môžu sa objaviť aj pocity naliehavosti až zúfalstva, pokiaľ ide o prosby (František) či pocit slobody (Lucie). Viacerí ale tvrdia, že sa pri modlitbe v jazykoch cítia úplne normálne a až na občasné pocity väčšej radosti či pokoja nič zvláštne nezažívajú (Magda, Ivan, Pavla, Ondra, Eva, Jana). Niektorí hovoria, že to je preto, že nie sú veľmi emocionálni ale skôr rozumoví. To by mohla byť podľa výsledkov osobnostných testov pravda. Možné je aj to, že si emócie menej uvedomujú alebo ich nevedia popísať. Zdá sa, že pocit pokoja či upokojenia pri glosolálii zdôrazňujú hlavne tí, ktorí sú úzkostní alebo dar jazykov používajú na uvoľnenie napätia, čo je prípad Lukáša a Lucie. Okrem emócií má glosolália aj iné sprievodné javy. Môže ísť o telesné pocity, vnemy, inšpirácie (spontánne sa objavujúce myšlienky), ale aj vyslovene zmenené stavy vedomia. Mnohé z týchto javov sa považujú za duchovné dary a ako náboženské zážitky by nemali byť redukované len na psychologické mechanizmy. Telesné pocity, ktoré glosolalici uvádzali boli pocit tepla (Andrea, Lukáš) alebo bolesť hlavy (Andrea), ktorá je spájaná so sústredením sa a vyčerpaním. Medzi vnemy patrí vnímanie svetla pri zatvorených očiach (Lukáš) alebo vnímanie obrazov, čo môžu buď byť skutočne videnia (Lukáš, Eva) a to aj pri otvorených očiach, alebo skôr predstavy, „vizuálne myšlienky“ (Lucie, Pavla, Lukáš, Andrea). Časté sú najmä vnuknutia, inšpirácie (Magda, Michal, Marek, Lukáš, Lucie, Pavla, František). Zmenené stavy vedomia siahajú od menej výrazných (zmena vnímania telesnej schémy – Andrea, pocit zastavenia sa času, beztiaže – Lukáš) cez nápadné (záchvaty smiechu, vytrhávanie trávy a iné „bláznivé“ činnosti, ľahostajnosť k tomu, čo si myslí okolie - Marek) až k extrémnym (strata vedomia, náboženské sny, stavy podobné posadnutosti či fúge – Marek, „pády v Duchu“ - Lukáš). Väčšina týchto javov, hlavne extrémnejších, sa objavila u ľudí s nápadnými osobnostnými črtami, buď veľmi citlivých, vnímavých (napr. Lukáš) alebo až s osobnosťou, ktorá je zrejme náchylná k disociácii (Marek). Extrémne prejavy glosolalici považovali za problematické z hľadiska prostredia – môžu okolie nepatrične ovplyvňovať (Marek) alebo pohoršovať (Lukáš). Napriek tomu sú pre glosolalikov samotných prínosom a veľmi si ich cenia. Pokiaľ ide o pocit, že dar jazykov alebo charizmy vo všeobecnosti sú bláznivé, nie je 121

výnimočné, že sa s takýmto názorom glosolalici stretli. Napríklad Magda ho zažila od svojho otca, Ivan uvádza iba názor, že charizmy sú v dnešnej dobe zriedkavé, Eva s takýmito názormi bola konfrontovaná na internetovom chate, Marek stretol človeka, ktorý si o charizmách myslel, že sú vyslovene nebezpečné. Z rozhovorov je evidentné, že charizmatici si vyberajú, komu o svojej skúsenosti hovoria, aby sa vyhli tomu, že si o nich niekto bude myslieť, že sú blázniví. Marek hovorí, že si to o sebe niekedy sám myslí, vzhľadom na niektoré prejavy pri modlitbe. Niektorí iní mali z daru jazykov pocit, že je zvláštny, keď sa s ním stretli po prvý raz. S glosoláliou sa spájajú aj nepríjemné zážitky. Viažu sa obyčajne na nátlak, s ktorým sa dá v charizmatických skupinách stretnúť, príliš direktívne spôsoby vedenia modlitby, inokedy je frustrujúce, ak niekto dar jazykov nemá a všetci naokolo ho majú. Marek sa ďalej stretol s nepríjemnou „násilnou“ modlitbou, ako keby nátlakom na Boha. Je mu nepríjemné aj to, že ovplyvňuje okolie, ktoré potom zažíva tiež výnimočné náboženské stavy. Lukáš menoval nepochopenie, výsmech a odsudzovanie od okolia. Je mu nepríjemné ak počuje prejavy, ktoré sú podľa neho démonické (škrípanie zubami a démonická glosolália u posadnutých). Existujú tiež ľudia, ktorých charizmatický spôsob modlitby pohorší, ako spomínala Pavla. Jana negatívne hodnotí glosolalikov, ktorých život nezodpovedá kresťanskej morálke. O podobných zážitkoch hovoril aj Marek. Nepríjemný môže byť aj charakter glosolálie samotnej, ako spomínal Michal, ktorému prekáža nutkavosť, strata kontroly a výrazné motorické prejavy. Lucia zasa zneistie, ak sa príliš zamýšľa nad tým, či jazyky neprodukuje sama až do tej miery, že ich následne niekoľko dní nepoužíva. Z javov príbuzných hovoreniu jazykmi poznajú respondenti výklad jazykov, spev v jazykoch, xenoglosiu, xenoláliu a démonickú glosoláliu.O výklade jazykov počuli všetci, niektorí ho niekde videli (Jana, Ondra), iní ho aj priamo zažili, keď niekto vykladal ich jazyky (Magda, Lukáš, Lucie, Eva). Niektorí ho zažili sami u seba ako výklad jazykov niekoho iného (Pavla, Eva) alebo svojich vlastných (Eva). V rudimentárnej podobe hovorí o výklade jazykov aj František, ktorý si niekedy pod určitým slovom zo svojej glosolálie predstaví konkrétny význam. Zaujímavé je, že výklad jazykov má zrejme rôzne podoby. Najčastejšie ide zrejme o ojedinelé porozumenie reči v jazykoch, ale dvaja hovorili aj o permanentnej schopnosti rozumieť, čo sa ľudia modlia v jazykoch, a to buď takej, že dotyčný rozumie vždy, alebo takej, že rozumie, ak sa sústredí, teda ak chce. Objavil sa aj iný typ daru výkladu, ktorý sa zrejme skôr dá nazvať rozlišovaním duchov, a to údajná schopnosť rozoznať, či ide skutočne o dar jazykov, alebo napodobovanie. 122

Spev v jazykoch poznajú viacerí. O tom, že sa s ním stretli, hovoria deviati glosolalici zo súboru. Väčšinou ide o spev celého zhromaždenia alebo spoločenstva, ale jedna glosolalička pozná iba spev jednotlivca. O tom, že sami spievajú, hovoria siedmi. Občas sa to stáva úplne spontánne, inokedy sa skôr pripájajú k spevu spoločenstva. Niektorí spev v jazykoch považujú za pôsobivejší než normálnu glosoláliu, často preto, že pri ňom vznikajú súzvuky. Lukáš hovorí, že ho fascinuje, má pocit, že ho vynáša nahor, do neba. Xenoglosia tiež nie je neznámym javom. Najčastejšie sa však o nej objavovali iba tradované príbehy, v ktorých sa objavovali prípady, kedy reč v jazykoch bola rečou napríklad v staroangličtine, afrických dialektoch, aramejčine – teda veľmi exotických jazykoch. Jana sa však s xenoglosiou skutočne stretla, išlo pritom o démonické jazyky, údajne v reči afrického kmeňa, ktorej niekto rozumel, avšak bolo to preklínanie Boha a nie chvála. Tento zážitok však mala v detstve, takže presnosť spomienky môže byť diskutabilná. Niektorí glosolalici spomedzi protestantov (Ondra, Eva) si mysleli, že môže ísť o skutočné alebo aj anjelské jazyky (na základe Biblie). Lukáš počul aj o prípade xenolálie a zažil jav, ktorý by mohol byť xenoláliou, v kontexte exorcizmu. Pavla hovorí, že sa stretla s ľudmi, ktorí sa v jazykoch modlievajú po francúzsky alebo anglicky, ale zrejme ide iba o zdanlivú podobnosť, pretože rozoznala iba jednotlivé slová. Viacerí glosolalici sa zamýšľali nad tým, či ich reč nie je podobná nejakému reálnemu jazyku, resp. či o nejaký nejde. Buď išlo o túžbu po takomto zážitku (Ivan), alebo o zvedavosť a skúmanie svojich jazykov (Andrea, Michal, Tomáš, Lukáš, Pavla, Ondra, František), prípadne o spontánny dojem (František pri iniciálnom zážitku). Viacerým sa zdalo, že by mohlo ísť o semitské jazyky, menovali hebrejčinu, arabčinu a aramejčinu. Dvom sa zdalo, že sa tam objavuje hebrejské ch, ale nejde o hebrejčinu. Iní na nič neprišli. Čo sa týka iných chariziem, o ktorých u seba vedia, niekoľkí žiadne nevedeli vymenovať (Magda, Marek, Ondra), ale ostatní viac či menej suverénne uviedli jednu či niekoľko. Lukáš tvrdí, že ich u seba napočítal okolo tridsať. Obyčajne išlo o nejakú formu vnuknutí, poznanie, proroctvo, obrazy. Objavil sa ale aj dar sĺz, povzbudzovania, rozosmievania či načúvania. Záleží na tom, čo považujú jednotliví respondenti za charizmu, pričom niektorí si nie sú istí, čo všetko sú alebo nie sú charizmy. Väčšinou si glosolalici myslia, že dar jazykov sa nedá naučiť už z toho dôvodu, že je to nadprirodzený dar. Niektorí preto negatívne hodnotia metódy, ktoré sa snažia indukovať glosoláliu pomocou opakovania určitých slov a podobne. Iní si myslia, že aj takto naučená glosolália môže byť v poriadku (Ivan, Andrea). Jana si myslí, že naučiť sa hovoriť jazykmi je 123

veľmi jednoduché, pokiaľ sa človek ocitne v spoločenstve, ktoré v tomto smere vyvíja nátlak a glosolália je v ňom normou. Možnosti, že dar jazykov sa dá napodobňovať, sú otvorení viacerí, niektorí sa s tým aj stretli alebo o tom počuli. Obyčajne si myslia, že zvonka sa to nedá rozoznať a je potrebné nadprirodzené poznanie. Niektorí však vyjadrili pochybnosti o tom, že takéto napodobovanie by bolo na niečo dobré. Názor na to, čo je vlastne dar jazykov, je obyčajne odvodený od teologických poznatkov či učení, s ktorými sa daný glosolalik stretol. Veľmi často sa objavoval názor, že ide o dar nadprirodzenej nezrozumiteľnej modlitby, ktorá pomáha vo vzťahu s Bohom. Magda a Eva hovorili o zmocnení Duchom a o tom, že dar jazykov je následok naplnenia Duchom Svätým. To je klasický názor typický pre turíčne cirkvi. Ako prínos daru jazykov glosolalici menovali predovšetkým budovanie vzťahu s Bohom, uľahčenie modlitby, najmä sústredenia alebo priblíženia sa Bohu, vnímania jeho prítomnosti, povzbudenia. Niektorí uviedli, že darom jazykov sa dajú vyjadrovať emócie a inak neformulovateľné veci, či to, že ide o modlitbu za to, čo práve treba. Objavilo sa aj ocenenie jeho psychologických účinkov – uvoľnenia, upokojenia. V spoločenstve dar jazykov umožňuje jednotu medzi členmi, naladenie na jednu vlnu. Prínosom je aj to, že s glosoláliou sa spájajú ďalšie duchovné zážitky, inšpirácie a vnemy. Jeden glosolalik označil dar jazykov za spestrenie duchovného života. Na otázku, či si myslia, že ich dar jazykov nejak ovplyvnil, viacero glosolalikov odpovedalo, že si žiadnych konkrétnych zmien nie sú vedomí, hoci niektorí (Magda, Ivan, Eva) uvažujú, že zrejme dar jazykov nejaký efekt má, nejak buduje. Lukáš popísal hneď niekoľko účinkov glosolálie: očisťuje, oslobodzuje, napĺňa, otvára novému, odstraňuje emočnú nestabilitu. Tomáš uviedol, že keď dostal dar jazykov, bol uzdravený z emočnej traumy, čo si všimlo aj okolie. Michal mal zo začiatku pocit, že ho dar jazykov približuje k Bohu a pomáha prekonávať hriechy, ale tento pocit pominul. Lucie udáva ako krátkodobý efekt, že sa po modlitbe cíti slobodnejšia, Ondra má niekedy po modlitbe v jazykoch väčšiu radosť. Pavla ako vedľajší efekt uviedla, že dar jazykov determinoval okruh ľudí, medzi ktorými sa pohybuje. Z výsledkov osobnostných testov je ešte vidno niekoľko nápadností. Ide predovšetkým o to, že glosolalici sa zdajú byť častejšie extravertní než introvertní. U niektorých, ktorí sú zrejme založením introvertní, sa objavila tendencia k extravertnému správaniu. To môže súvisieť s významom spoločenstva a vzťahov v charizmatickom hnutí. Vo výsledkoch testu 16 PF je navyše nápadné, že všetci trinásti glosolalici majú nízke skóry vo faktore Uzavretosť 124

(N), teda sú Priami. Priemerný stenový skór v uzavretosti je 3,15 (viď Tab. 4), čo je hodnota, ktorá patrí k extrémnym skórom. Následne je mierne zvýšená Extraverzia, ktorej priemerný skór (6,54) je najvyšší z priemerných skórov v globálnych faktoroch 16 PF, pretože Priamosť k nej prispieva. Nízky výsledok v Uzavretosti by mohol súvisieť s glosoláliou či charizmatickou skúsenosťou, ale tento súbor je príliš malý na to, aby sa dalo povedať, že ide skutočne o pravidlo. Navyše nie je isté, či tento rozdiel nie je spôsobený skôr faktom, že ide o kresťanov ako tým, že sú glosolalici. Toto treba overiť kvantitatívnym výskumom, preto bola realizovaná ešte krátka kvantitatívna štúdia.

3.7 Kvantitatívny výskum

Ide o pokus overiť, či sa u glosolalikov skutočne dá hovoriť o rozdiele v Uzavretosti meranej testom 16 PF v tom zmysle, že sú spravidla menej uzavretí, teda viac Priami, než neglosolalici, prípadne zistiť, či sa rozdiely neobjavia aj v iných škálach. Aby bol vylúčený vplyv kresťanskej viery ako takej, boli porovnávaní veriaci glosolalici s veriacimi neglosolalikmi.

3.7.1 Vzorka Vzorka použitá v kvalitatívnom výskume bola doplnená tak, aby obsahovala aspoň dvadsať glosolalikov a dvadsať neglosolalikov. Výsledný súbor tvorilo 44 veriacich kresťanov českej a slovenskej národnosti. Získaný bola príležitostným výberom na základe osobného oslovenia a inzerátu na internetovom diskusnom fóre. Podmienkou zaradenia do vzorky bolo, aby sa respondent identifikoval ako veriaci kresťan. Hľadala som jednak kresťanov s darom jazykov (glosolalici) a bez neho (neglosolalici). U glosolalikov pritom nezáležalo na tom, ako často, alebo ako intenzívne dar používajú, ako dlho ho majú, ani na tom, či patria do nejakého charizmatického spoločenstva. Vek som obmedzila na približne 18-45 rokov, aby zodpovedal pôvodnej vzorke kvalitatívneho výskumu. Vo výslednom súbore bolo 20 glosolalikov a 24 neglosolalikov vo veku od 18 do 46 rokov. Z glosolalikov bolo 10 mužov a 10 žien, medzi neglosolalikmi bolo 9 mužov a 15 žien. 125

Priemerný vek glosolalikov bol 25,8 rokov a u neglosolalikov 28,4 rokov. Respondenti pochádzali prevažne z Rímskokatolíckej cirkvi (RKC, 19 neglosolalikov, 13 glosolalikov). Ostatné cirkvi boli zastúpené nasledovne: z neglosolalikov 2 z Evanjelickej cirkvi a.v., 1 z Cirkvi adventistov siedmeho dňa, 1 z Gréckokatolíckej cirkvi. Z glosolalikov boli 4 z Bratskej jednoty baptistov, 2 z Cirkvi bratskej a 1 z Kresťanského spoločenstva. Všetci glosolalici patria k neopentekostálnym spoločenstvám. Vzorku neglosolalikov tvorili iba Slováci, vo vzorke glosolalikov bolo 7 Čechov a 13 Slovákov.

3.7.2 Metóda

Pre overenie, či glosolalici skutočne skórujú nižšie vo faktore Uzavretosti (N) Šesťnásťfaktorového osobnostného dotazníka, som porovnala rozšírený súbor glosolalikov so súborom neglosolalických kresťanov. Subjekty vyplnili dotazník, v ktorom boli zaznamenané hrubé skóry jednotlivých škál. Tie boli ďalej štatisticky porovnávané. Okrem škály N ma zaujímalo, či sa neobjavia rozdiely aj v iných škálach.

3.7.3 Výsledky

U všetkých škál testu bola najprv overená normalita rozloženia hrubých skórov v skupinách glosolalikov a neglosolalikov. Ukázalo sa, že iba tri škály majú v oboch skupinách normálne rozloženie: Živosť (F), Zásadovosť (G) a Sebestačnosť (Q2). U ostatných škál sa nepotvrdilo normálne rozloženie hrubých skórov. Rozdiely medzi glosolalikmi a neglosolalikmi v jednotlivých škálach testu som overovala parametrickým T-testom pre dva nezávislé výbery v prípade škál F, G a Q2 a neparametrickým Mann-Whitney U-testom v prípade ostatných škál. Jediným štatisticky signifikantným rozdielom sa ukázal byť rozdiel v škále Uzavretosti (N), v ktorej glosolalici skórovali významne nižšie (Mann-Whitney U=93,0; p