Kapitál: Kritika politickej ekonómie. Prvý zväzok. [I] [PDF]

Zitiervorschau

Kam!

Mary

Kapital Prvý zväzok

Kýrobný

proces

kapitálu

Prvá kní/za

Nakladateľstvo

Pravda

PRBLOZILunio. prof. dr. Štefan Hcretíłą, DrSc. o'

VEDECKÝREDAKTOR doc. Ing. ]án Iša,.C8c.

JAZYKOVÝLEKTOR dr. Štefán

TRANSLATION8

Peciar,

.\ ČZ;

CSO.

Nakladateľstvo Pravda, 1935 “059- DPOÍ.dr. Stclan Hcrctik

Drsc

1979

Venujem svojmu nezabudnuteľné­ mu priateľovi, odvážnemu, vemćmu, šiachetnćmu poprednćmu boiovnikovi

proletariátu

Wilhelmovi Wolffovi, ktorý sa narodil v Tarnau 21. júna 1809

a zomrel v exile

v Manchestri 9. mája 1864

Podľa

štvrtého vydania,

ktoré prezrel a vydal Fridrich Engels roku 1890 v Hamburgu

Všetky slová a časti slov v hranatých zátvorkach doplnila redakcia. Text. ktorý doplnil Engels pri príprave štvrtého vydania Kapltálu do tlače (pozri En­ gelsov predslov, tento zväzok, s. 37) a dal ho do hranatých zátvoriek. je v tomto vydaní označený svorkovýml zatvorkaml. Cudzojazyčné citáty v Mar-nových poznamkach uvedených pod čiarou. pre väčšiu zrozumitelnost preložené do slovenčiny. nájde čitateľ v originálnom :neni vo vedeckom aparate. Marxove poznámky sú označené arabskou čislicou. Re­ dakčné vysvetlivky označené arabskou čisllcou s hviezdičkou sú na vonkajłom okraji pn' riadku, ktorého sa týkajú. Cislo redakčnej poznámky uvedenej vo vedeckom aparate je v texte v hranatých zátvorkidn.

13

Predslov

k prvému vydanium

Dielo, ktorého prvý zväzok odovzdávam verejnosti, je pokračovaním môjho spisu Ku kritike politickej . ekonómie, uverejneného roku 1859. Dlhú prestávku medzi začiatkom a pokračovaním zavinila dlhoročná choroba, ktorá znova a znova prerušovala moju prácu. Obsah skoršieho spisu je zhrnutý v PFDCÍŘapĺwlc tŠhtO

zväzkuĺ” Stalo sa tak nielen kvôli súvislosti a úplnostl.

Výklad je zlepšený. Pokial to vôbec dovoloval vecný obsah. mnohé, predtým len naznačenć body sú tu daleĺ TOZWWÍÚ' kým naopak to, čo je tam podrobne rozvinutć, tu sa len naznačuje. Časti o dejinách teórie hodnoty 3 1331733' teraz( prirodzene, celkom vypadli. j ednako čitateľ skoršieho spisu nájde v poznámkach k prvej kapitole nové pramenô k dejinám tejto teórie. Každý začiatok je ťažký, to plati v každej vede. Preto u najviac ťažkosti spôsobi pochopenie PTUCÍkapitoly' "Ťlma časti, ktorá obsahuje analýzu tovaru. Pokiaľ ide osobitne

o analýzu substancie hodnoty a velkosti hodnotY. P043' som ju čo najpopulárnejšie* Hodnotová forma, ktore) ' Zdalosa to o to potrebnejšie,že dokoncaaj časťspisuF. Schulzemu-Delitzschovi, kde autor vyhlasuje, žf ?Odáva vdmľłmĺmugnmnam ciu' môjho výkladu týchto tém, obsahuje závazné nedorozunjełnnakonomíckýcň Ak si F. Lassalle všetky všeobecné teoretické POUĚRY5v9" dci .robnými prác, napríklad o historickej kapitálu, o suvislosti vzťahmi a výrobným spôsobompovahe atd. atd., takmer doslovne, m_czo az p \tfľmmow

14 Predslovy a doslovy

hotovou podobou je peňažná forma, je veľmi bezobsažná a jednoduchá. A predsa sa ľudský duch viac ako 2000 rokov márne snažil dopátrat jej podstaty, kým na druhej strane sa aspoň približne podarila analýza oveľa obsažnejšich a zložitejších foriem. Prečo? Lebo je ľahšie skúmať už vyvinuté telo ako bunku tela. Okrem toho pri analýze ekonomických foriem nemožno použiť ani mikroskop, ani chemické reagencie. Sila abstrakcie musí nahradiť jedno i druhé. V buržoáznej spoločnosti je však tovarová forma produktu práce čižehodnotová forma tovaru formou ekonomickej bunky. Nezasvátenému pozorovateľovi sa zdá, že jej analýza je iba pipIanim sa v samých mudrlantských drobnostiach. V skutočnosti pritom naozaj ide o drobnosti, ale o také, akými sa zaoberá napriklad mikroanatómia. Okrem časti o forme hodnoty nemožno teda túto knihu obvinili, že je ťažko zrozumiteľná. Prirodzene, predpokladám čitateľov, ktori sa chcú naučit niečo nové, teda chcú aj sami mysliet. Fyzik pozoruje prírodné procesy bud tam, kde vystupujú v najvýraznejšej podobe a kde ich rušivé vplyvy najmenej skreslujú, alebo, ak je to možné, robi experimenty v podmienkach, ktoré zabezpečujú hladký priebeh procesu. V tomto zväzku mám preskúma!! kapitalistický spôsob výroby a jemu zodpovedajúce výrobné a výmenné vztahy. jeho klasickou krajinou je až doteraz Anglicko. To je dôvod, prečo slúži za hlavnú ilustráciu môjho teoretického _ výkladu. Keby však nemecký čitateľ farizejsky krčil plecom nad pomermi anglických priemyselných a poľnohospodárskych robotnikov, alebo sa optimisticky utesoval.tym, že v Nemecku to ešte ani zdaleka nie je také zle, musim mu otvorene povedat: De te fabula narraturlm' Samo osebe nejde o vyšší alebo nižší stupeň vývinu

spzlocenských antagonizmov, ktoré vyplývajú z prírodných 4-3 (M00 Řâpltalłstlcke; vyroby. Ide o tieto zákony samy, Sin. ktorú som vytvoril. vypožičal z m

0lĺ_Ch_ spisov, a to bez udania prameňa,

“N0 90mm akistc podmicnili propa tu o tom. ako ich lassallc od b gandnstnckćzrelelc. Prirodzene, nehovorím I tým nemám nič spoločné,

p

ľ° "C ľ03Dracoval a prakticky aplikoval, lebo

15

o tieto tendencie, ktoré pôsobia a presadzujú sa so železnou Predslov k prvćmu nevyhnutnostou. Priemyselne vyspelejšia krajina iba vydaniu ukazuje menej vyspelej krajine obraz jej vlastnej budúcnosti. Ale nielen to. Kde sa u nás kapitalistická výroba úplne udomácnila, napriklad v továrňach vo vlastnom zmysle, sú pomery ovela horšie ako v Anglicku, pretože chýba protiváha továrenských zákonov. Vo všetkých ostatných oblastiach nás trápi, podobne ako celú ostatnú kontinentálnu západnú Európu, nielen rozvoj kapitalistickej výroby, ale aj jej nedostatočný rozvoj. Popri moderných biedach nás gniavi mnoho zdedených bied, vyplývajúcich z toho, že u nás nadalej živoria starodávne, prežitć spôsoby výroby, ktoré sú sprevádzané anachronickými spoločenskými a politickými pomermi. Trápia nás nielen živí, ale aj mŕtvi. Le mort saisit le vif!'° '° Mŕtvy chytá V porovnani s anglickou štatistikou je sociálna štatistika Nemecka a ostatnej kontinentálnej západnej Európy úbohá. A predsa odhaluje závoj natolko, aby sme za ním vytušili hlavu Medúzy. Zhrozili by sme sa nad svojimi vlastnými pomermi, keby naše vlády a parlamenty, tak ako v Anglicku, periodicky ustanovovali komisie na preskúmanie ekonomických pomerov, keby tieto komisie mali takú istú plnú moc ako v Anglicku zistovat pravdu, keby sa na tento ciel podarilo nájsť rovnako odborne povolaných, nestranných a nekompromisných ludi, ako sú anglicki továrenski inšpektori, zdravotnicki spravodajcovia o Public Health (verejnom zdravi), členovia komisii skúmajúci vykoristovanie žien a deti, bytové pomery a pomery vo výžive atd. Perseus potreboval prilbu, ktorá ho robila neviditelným, aby mohol prenasledovat obludy. My si túto prilbu sťahujeme hlboko na oči a uši, aby sme mohli zaprieť existenciu oblúd. Netreba sa však klamat. Tak ako americká vojna za nezávislost v 18. storoči bola bojovým signálom pre európsku strednú triedu, americká občianska vojna v 19. storoči bola signálom pre európsku robotnicku triedu.

živého!

16 Prcdslovy a doslovy

V Anglickusa tento prevratný proces dá priam nahmatať rukami. Na istom bode svojho vyvrcholenia sa musí prevalit na kontinent. Tam bude mať brutálnejšie alebo humánnejšie formy, vždy podľa stupňa vývinu samej robotníckej triedy. Ak odhliadneme od vyšších motívov, najvlastnejší záujem vládnúcich tried im teraz prikazuje, aby odstránili všetky zákonom kontrolovatelné prekážky, ktoré brzdia rozvoj robotníckej triedy. Preto som v tomto zväzku vyhradil taký rozsiahly priestor okrem iného dejinám, obsahu a výsledkom anglického továrenského zákonodarstva. Každý národ sa má a môže učiťod druhého. Aj ked spoločnost prišla na stopu prírodnému zákonu svojho pohybu - a konečným cieľom tohto diela je odhaliť ekonomický zákon pohybu modernej spoločnosti -, nemôže prirodzené vývinové fázy ani preskočiť,ani odstrániť dekrétmi. Môže však skrátiť a zmierniť pôrodné bolesti. Ešte niekolko slov, aby som sa vyhol prípadným nedorozumeniam. Postavy kapitalistu a pozemkového vlastníka vôbec nevykreslujem v ružových farbách. Ide tu však o osoby, len pokial sú personifikáciou ekonomických kategórii, nositeimi určitých triednych vzťahov a záujmov. Z môjho stanoviska, ktoré chápe vývin spoločensko­

"a

ekonomickej formácie ako prirodno-historický proces, menej ako z akéhokoľvek iného stanoviska možno robit

ĺcfĺnmlĺvca ZOCÍDOUCÓHÝm za pomery, ktorých spoločenským UYÍUOI' 0m Ostáva. ČOâŘO by sa nad ne subjektívne

povzniesol.

Y oblasti politickej ekonómie sa slobodné vedecké Skunlânlć:nestretáva iba s tým istým nepriateľom ako

:ŽOŽĚÍJÍŘYCÍW oätatnych oblastiach. Osobitná povaha látky,

r d k _h

'_ 1m? 'f Či "B1816a najzlomyselnejsie

vasne

u s. e' o vnutra, furie sukromneho zaujmu. Napríklad anghkanska cirkev skôr odpustí útok na 38

'° ľahkým hriechom

:Ěĺzgäłcą: 3s9tclankovviery ako na 1/39svojho peňažného

s kriukoułrígłičałteizmus jednes culpa levis“jednako v porovnaní ych vlastníckych pomerov. aj tu

17 Predslov treba priznať istý pokrok. Odkazujem napriklad na Modrú k prvému knihuĺ“, uverejnenú v posledných týždňoch: vydania Correspondence zvithHer Majesty's Missions Abroad, regarding Industrial Questions and Trades Unions. Predstavitelia anglickej koruny v zahraniči tu sucho vyhlasujú, že v Nemecku, vo Francúzsku, slovom vo všetkých kultúrnych štátoch európskeho kontinentu, je prevrat vo vzťahoch jestvujúcich medzi kapitálom a prácou takisto citelný a takisto nevyhnutný ako v Anglicku. Súčasne na druhej strane Atlantického oceána pán Wade, viceprezident Spojených štátov severoamerických, na verejných zhromaždeniach vyhlásil.­ Po odstránení otroctva sa dostáva na program dňa prevrat v kapitálových a pozemkovovlastníckych vzťahoch! Tieto znamenia doby sa nedajú zakryť ani purpurovými plášťami, ani čiernymi kutňami. Neznamenajú, že zajtra sa stanú zázraky. Ukazujú, že dokonca aj vládnúce triedy začínajú nejasne tušiť, že terajšia spoločnost nie je nijaký pevný kryštál, lež organizmus, ktorý je schopný meniť sa a je ustavične v procese premeny. Druhý zväzok tohto spisu sa bude zaoberať obežným procesom kapitálu (II. kniha) a podobami celkového procesu (III. kniha) a záverečný treti zväzok (IV. kniha) dejinami teórii. Každý posudok vedeckej kritiky je mi vitaný. Voči predsudkom takzvanej verejnej mienky, ktorej som nikdy nerobil ústupky, plati pre mňa aj nadalej heslo veľkého Florenťana: Segui il tuo corso, e lascia dir le gentilü'

Londýn 25. júla 1867

Karol Marx

18

Doslov

k druhému vydaniuĺő]

Citatelov prvého vydania musím predovšetkým oboznámiť so zmenami, ktoré som urobil v druhom vydaní. Prehladnejšie členenie knihy je viditelnć na prvý pohľad. Dodatočné poznámky sú všade označené ako poznámky k druhému vydaniu. Pokial ide o vlastný text, najdôležitejšie je tOtO:

V kapitole I, 1 je odvodenie hodnoty na základe analýzy rovníc, v ktorých sa vyjadruje každá výmenná hodnota, vedecky prísnejšie a takisto sa výslovne zdôrazňuje

súvislosť- v prvom vydaní iba naznačená- medzi substanciou hodnoty a určením velkosti hodnoty spoločensky nutným pracovným časom. Kapitola I, 3 (Forma hodnoty) je celkom prepracovaná, čo si vyžiadal už aj dvojitý výklad v prvom vydaní. - Mimochodom poznamenávam, že podnet k tomuto dvojitćmu výkladu vyšiel od môjho priateľa dr. L. Kugelmanna v Hannoveri. Na jar 1867 som bol u neho na návšteve, ked prišli prvé korektúry z Hamburgu. Presvedčil ma, že pre väčšinu čitateľov je potrebný ešte dodatočný, didaktickejši výklad

formy hodnoty. - Posledná stat prvej kapitoly Fetišový charakter tovaru atd. je z väčšej časti zmenená. Kapitola Ill, 1 (Miera hodnôt) je starostlivo zrevidovaná, pretože v prvom vydaní je táto čast povrchne spracovaná s odvolaním sa na výklad, ktorý už obsahuje práca

19

(u kritike politickej ekonómie, Berlin 1859. Značne je mepracovaná kapitola VII, najmä časťz. Bolo by zbytočné uvádzať jednotlivé miesta, kde sa text :menil často len štylisticky. Vyskytujú sa v celej knihe. xlapriektomu teraz, ked revidujem francúzsky preklad, :torý má vyjsť v Paríži, vidim, že niektoré časti nemeckého migináluby si tu a tam vyžadovali dôkladnejšie u-epracovanie, väčšiu štylistickú úpravu alebo aj

tarostlivejšie odstránenie náhodných.nedopatreni. Na to všaknebolo času, pretože až v jeseni 1871, uprostred iných raliehavých prác, som sa dozvedel, že kniha je rozobraná l druhé vydanie sa má začať tlačiť už v januári 1872. Porozumenie, s akým sa Kapitál rýchle stretol v širokých :ruhoch nemeckej robotníckej triedy, je najlepšou odmenou a moju prácu. Pán Mayer, viedenský továrnik, ktorý vekonomických otázkach zastával buržoázne stanovisko, vosvojej brožúre uverejnenej počas nemecka-francúzskej vojnyvýstižne konštatoval, že velký zmysel pre teoretické nyslenie, ktoré sa pokladalo za nemeckú dedičnú vlastnosť, a celkom stratil v tzv. vzdelaneckých triedach Nemecka, tým v jeho robotníckej triede znova ožíva. Politická ekonómia podnes ostala v Nemecku ahraničnou vedou. Gustav von Gülich v diele ?eschichtliche Darstellung des Handels, der Cemerbe ustv., 'ajmä v jeho prvých dvoch zvázkoch, ktoré vyšli roku 1830, ržzväčša vysvetlil historické okolnosti, ktoré u nás brzdili ývin kapitalistickćho spôsobu výroby a tým aj výstavbu modernejburžoáznej spoločnosti. Chýbala teda živná pôda »repolitickú ekonómiu. Dovážali ju ako hotový tovar Anglicka a z Francúzska,- jej nemeckí profesori ostali iakmi. Teoretické vyjadrenie cudzej skutočnosti sa v ich ukách premenilo na zbierku dogiem; vysvetlovali ju › duchu malomeštiackeho sveta, ktorý ich obklopoval, teda 'ysvetlovali ju chybne. Pocit vedeckej nemohúcnosti, ktorý a nedal celkom potlačiť, a nepríjemné vedomie, že musia čitelovať v oblasti, ktorá im je v skutočnosti cudzia, snažili a zakryť okázalosťou literárnohistorickej učenosti alebo

008100 k dwłfćm“ vydamu

20 Prcdslovy a doslovy '° v 3. a 4. nemeckom

vydaní: bcznádcjny'

7' Marx, K.: Ku kritike

prímesou cudzieho materiálu vypožičanćho z tzv. kamerálnych vied, tejto zlátaníny poznatkov, ktorej očístcom musí prejsť každý nádejný**kandidát nemeckej byrokracie. Od roku 1848 sa kapitalistická výroba v Nemecku rýchle rozvíja a dnes už dosahuje závratný rozkvet. Ale ani teraz osud nežičí naším odborníkom. Dokial sa mohli zaoberať politickou ekonómiou nezaujato, v nemeckej skutočností chýbali moderné hospodárske pomery. Ked tieto pomery vznikli, stalo sa to za okolností, ktoré už nedovolovalí ich nezaujatć skúmanie v rámci buržoázneho obzoru. Pokiaľ je politická ekonómia buržoázna, t. j. pokial kapitalistickć zriadenie nechápe ako historicky prechodný vývinový stupeň, ale naopak ako absolútnu a poslednú podobu spoločenskej výroby, môže ostat' vedou len dotial, dokíal triedny boj ostáva latentný, alebo sa prejavuje iba v ojedinelých javoch. Vezmime si Anglicko. ]eho klasická politická ekonómia spadá do obdobia nerozvinutćho triedneho boja. ]ej posledný velký predstaviteľ Ricardo vo svojom bádaní napokon vedome vychádza z protikladu triednych záujmov, mzdy a zisku, zisku a pozemkovej renty tak, že tento protiklad naivne chápe ako spoločenský prírodný zákon. Tým však buržoázna ekonomická veda narazila na hranice, ktoré nemohla prekonať. Ešte za Ricardovho života a v protiklade k nemu vystúpila proti nej kritika v osobe Sismondihoŕ Nasledujúce obdobie rokov 1820-1830 sa v Anglicku vyznačuje živým vedeckým ruchom v oblasti politickej eko­ nómie. Bolo to obdobie vulgarizácie a šírenia Ricardovej teórie, ako aj jej boja so starou školou. Odohrávali sa brílantnć turnaje. Čo sa vtedy vykonalo, je na európskom kontínente málo známe, pretože polemika je zväčša roztrúsená po časopiseckých článkoch, príležitostných spisoch a pamlletoch. Nezaujatý charakter tejto polemiky sa dá vysvetlit pomermi, ktoré vtedy vládli, hoci Rícardova

politicke] ekonómie Bratislava 1969, s 41.

l P0211môj spis zur Kritlk etc.. p. 39.1'

21 Doslov teória už výnimočne slúži aj ako útočná zbraň proti k druhému buržoáznemu hospodárstva. Na jednej strane sám vydania velkopriemysel len-len že vyrástol z detského veku, čo dokazuje už aj to, že až krízou v roku 1825 sa začal periodicky kolobeh jeho moderného života. Na druhej strane triedny boj medzi kapitálom a prácou ostával ešte zatlačený do pozadia, politicky sporom medzi feudálmi a vládami zoskupenými okolo svätej aliancie a ludovými masami, ktoré viedla buržoázia, ekonomicky hádkami priemyselného kapitálu s aristokratickým pozemkovým vlastníctvom, ktoré sa vo Francúzsku skrývali v protiklade medzi parcelovým a velkým pozemkovým vlastníctvom a v Anglicku otvorene prepukli po prijatí obilných zákonov. V tomto období politickoekonomická literatúra v Anglicku pripomína roky vrenia a kvasenia vo Francúzsku po smrti dr. Quesnayho, ale len tak, ako babie leto pripomína jar. S rokom 1830 nastúpila rozhodujúca kríza. Buržoázia dobyla vo Francúzsku a v Anglicku politickú moc. Odvtedy nadobudol triedny boj prakticky i teoreticky čoraz výraznejšie a hrozívejšie formy. Zazvonil umieráčikom vedeckej buržoáznej ekonómii. Teraz už nešlo o to, či je tá alebo oná poučka správna, ale o to, či je pre kapitál užitočná alebo škodlivá, pohodlná alebo nepohodlná, či je policajne prípustná alebo nie. Namiesto nezištného bádania nastúpili platené škriepky, namiesto nezaujatého vedeckého skúmania zlé svedomie a nekalé úmysly apologetiky. Dokonca aj dotieravé traktátiky, ktorými Anti-Corn-LazvLeagueĺ“ na čele s továrnikmi Cobdenom a Brightom zaplavovala svet, boli svojou polemikou proti pozemkovej aristokracii zaujímavé, aj ked nie vedecky, tak aspoň historicky. Od čias sira Roberta Peela zákony o slobodnom obchode vytrhli vulgárnej ekonómii aj toto posledné žihadlo. Kontinentálna revolúcia roku 1848 zasiahla aj Anglicko. Ľudia, ktorí chceli ešte niečo vo vede znamenat a byt niečo viac ako len sofistami a sykofantmi vládnúcich tried, snažili sa dat politickú ekonómiu kapitálu do súladu

22 Predslovy a doslovy

s požiadavkami proletariátu, ktoré už nebolo možné d'alej ignorovať. Stadiaí bezduchý synkretizmus, ktorého najlepším predstaviteľom je john Stuart Mill. ]e to vyhlásenie bankrotu „buržoáznej" ekonómie, ktorý majstrovsky objasnil už velký ruský učenec a kritik N. Cernyševskij vo svojom diele Očerki iz političeskoj ekonomii po Millju. V Nemecku teda dozrel kapitalistický výrobný spôsob, až ked' sa jeho antagonistický charakter vo Francúzsku a v Anglicku už hlučne prejavil v historických bojoch, zatial čo nemecký proletariát mal už oveľa vyhranenejšie teoretické triedne uvedomenie ako nemecká buržoázia. Len čo sa zazdalo, že je tu možná buržoázna politická ekonómia, stala sa hned zasa nemožnou. Za týchto okolností sa jej hlásatelia rozdelili do dvoch skupín. Jedni, bystrí, podnikaví, praktickí ludia, sa zoskupili okolo Bastiatovej zástavy, tohto najplytkejšieho, a preto najpodarenejšieho predstaviteľa vulgárnoekonomickej apologetiky; druhí, pyšní na profesorskú dôstojnosť svojej vedy, nasledovali J. St. Milla v pokuse zmieriť nezmieritelné. Tak ako v klasickom období buržoáznej ekonómie, aj v období jej úpadku ostali Nemci iba žiakmi, papagájmi a napodobňovatelmi, malými podomovými obchodníkmi zahraničného veľkoobchodu. Svojrázny historický vývin nemeckej spoločnosti tu teda vylúčilkaždé originálne rozpracovanie „buržoáznej" ekonómie, ale nevylúčiljej - kritiku. Pokial taká kritika vôbec zastupuje nejakú triedu, môže zastupovať iba triedu, ktorej historickým poslaním je zvrhnúť kapitalistický výrobný spôsob a definitívne odstrániť triedy - teda proletariát. Učeni aj neučení predstavitelia nemeckej buržoázie sa najprv snažili zniest zo sveta Kapitál mlčanim, tak ako sa im to podarilo s mojimi skoršími spismi. Ked' už táto taktika nezodpovedala existujúcim pomerom, pod zámienkou, že kritizujú moju knihu, písali návody „na uspokojenie buržoázneho svedomia“, ale v robotníckej tlači - pozri

23

napríklad články ]osepha Dietzgena v novinách Volksstaatĺ31- narazili na bojovníkov, ktorí mali nad nimi prevahu a ktorým podnes dlhujú odpoved* Výstižný ruský preklad Kapitálu vyšiel na jar 1872 v Petrohrade. Tritísícový náklad je už teraz takmer rozobraný. Už roku 1871 pán N. Ziber, profesor politickej ekonómie na kyjevskej univerzite, ukázal vo svojom spise Teorija cennosti i kapitala D. Ricardo (Ricardova teória hodnoty a kapitálu atd. ), že moja teória hodnoty, peňazí a kapitálu je vo svojich základných črtách nevyhnutným rozvinutim Smithovho a Ricardovho učenia. Pri čítaní tejto cennej knihy prekvapí západoeurópskeho čitateľa najmä to, ako dôsledne sa pridržiava čisto teoretickćho hladiska. Metóde použitej v Kapitáli málokto porozumel, ako to dokazujú jej výklady, ktoré si navzájom protirečia. Napríklad parížska Revue Positivisteĺ" mi na jednej strane vyčíta, že pristupujem k ekonómii metafyzicky,

na druhej strane -len si predstavte!-, že sa obmedzujem iba na kriticke' rozčlenenie daných faktov, namiesto toho, aby som predpísal recepty (comtovskćíř)pre kuchyňu budúcnosti. K obvineniu z metafyziky prof. Ziber poznamenáva: ..Pokiaľ ide o vlastnú teóriu, Marxova metóda je deduktivnou metódou celej anglickej školy a jej nedostatky a prednosti sú spoločné najlepším teoretickým

ekonómom.' U°1

Pán M. Block - Les Thćoriciens du Socialisme en Allemagne. Extrait du Journal des Économistes, juillet et l veľkohubi táraji nemeckej vulgárnej ekonómie nadávajú na štýl a sposob výkladu v mojom spise. Nikto nemože prísnejšie posúdiť literárne nedostatky kapitálu ako ja sám. Napriek tomu tu na osoh a pre potešenie týchto pánov a ich obecenstva odcitujem jedno anglické a jedno ruské hodnotenie. Casopis Saturday Review, vonkoncom nepriateľský mojim názorom. vo svojej správe 0 prvom nemeckom vydaní napísal: Spôsob výkladu „dodáva aj tým najsu­ chopárnejšim ekonomickým otázkam osobitný pôvab (chat-mr. st. Peterburg­ skije vedomosti z 20. apríla 1872 okrem ineho poznamenávajú: „s výnimkou niektorých špeciálnych časti sa výklad vyznačuje jasnostou. pristupnostou a na­ priek vedeckej úrovni predmetu neobyčajnou živostou. V tomto ohľade sa autor vôbec neponáša na väčšinu nemeckých učeneov, ktori . .. pilu svoje diela takým nejasným a suchopárnym jazykom, že z toho obyčajným smrteľ­ níkom trešti hlava." Lenže čitateľom súčasnej nemeckej nacionáinoliberálnej proťesorskej literatúry trešti niečo celkom iné ako hlava.

Doslov k druhému vydaniu

24 Predslovy a doslovy

aoút 1872 - odhaľuje,že moja metóda je analytické, a okrem iného hovori: „Par cet ouvrage M. Marx se classe parmi les csprits analytiques les plus

'° „Týmto dielom sa pán Marx zaraďuje medzi najvynikajúcejšich analytických

myslitelovf

ćminentsf“

Prirodzene, nemeckí recenzenti kričia o hegelovskej sofistike. Petrohradský Vestník J evropy (Európsky spravodaj) v článku, ktorý sa zaoberá výlučne metódou Kapitálu (májovć číslo 1872, s. 427-436), zisťuje, že moja metóda skúmania je prísne realistické, ale metóda výkladu je na nešťastie nemecky dialektická. Hovorí: „Na prvý pohľad, ak usudzujeme podľa vonkajšej formy výkladu, je Marx najväčším idealistickým filozofom, a to v nemeckom, t. j. v zlom zmysle slova. V skutočnosti je však nekonečne viac realistom ako všetci jeho predchodcovia v oblasti ekonomickej kritiky... V nijakom prípade ho už nemožno pokladať za idealistu.'

3° l. l. Kaufmannovi

3' Marx, K-Engels, P.: Vybrané spisy v piatich zväzkoch.

Pánu autorovi** nemôžem odpovedat lepšie ako niekoľkýmivýňatkami z jeho vlastnej kritiky, ktorá môže zaujímať aj niektorých mojich čitateľov, pre ktorých je ruský originál nepristupný. Po citáte z môjho predslovu Ku kritike politickej ekonómie, Berlin 1859, s. IV-VII3*, kde som objasnil materialistický základ svojej metódy, pán autor pokračuje:

2. zv. Bratislava 1977,

s. 436-437.

„Pre Marxa je dôležité len jedno: nájsť zákon javov, ktorých skúmanim sa zaoberá. A pritom pre neho nie je dôležitý iba zákon, ktorý ich ovláda. ked majú hotovú formu a sú v takom vzájomnom vzťahu, aký možno pozorovať v danom čase. Pre neho je ešte navyše dôležitý zákon ich zmeny, ich vývinu. t. j. prechod z jednej formy na druhú, z jedného usporiadania vzájomných vzťahov na druhe. Ked už odhalil tento zákon, podrobne skúma dôsledky. ktorými sa prejavuje v spoločenskom živote... Primerane tomu sa Marx usi­ luje len o jedno: presným vedeckým skúmanim dokázať nevyhnutnosť určitého usporiadania spoločenských vzťahov a čo najdokonalejšie konštatovať fakty. ktoré mu slúžia ako východiskové a opornć body. Na to mu úplne stači, ked s nevyhnutnosťou súčasného usporiadania spoločenských vzťahov dokazuje aj nevyhnutnosť ineho usporiadania, na ktoré musi prvć usporiadanie nevyhnut­ ne prejsť, pričom je celkom ľahostajnć, či si to ľudia myslia alebo nemyslia. či si to uvedomujú alebo neuvedomujú. Marx skúma spoločenský pohyb ako prirodno-historický proces riadený zákonmi, ktoré sú nielen nezávislé od vôle. vedomia a úmyslu ludi, ale naopak samy určujú ich vôľu, vedomie a úmysly . . . Ak vedomý prvok hrá v dejinách kultúry takú podradnú úlohu, potom je pochopiteľne, že základom kritiky, ktorej predmetom je sama kultúra, vôbec už nemôže byť nejaká forma alebo nejaký výsledok vedomia. To znamená, že jej východiskom nemôže byť idea, ale iba vonkajší jav. Kritika nebude spočívať v porovnani a konťrontácii nejakého faktu s ideou, ale s iným faktom. Pre ňu je dôležité iba to, aby sa obidva fakty čo najpresnejšie preskúmali a naozaj predstavovali rozličné stupne vývinu. predovšetkým je však dôležité, aby sa nemenej presne preskúmalo usporiadanie, sled a súvislosť, v ktorých sa tieto

25 vývinové stupne objavujú. Niekto by však mohol namletať, že všeobecné zákony ekonomického života sú jedny a tie isté bez ohľadu na to, či sa vzťahujú na súčasnosť alebo minulosť. Práve toto Marx neuznáva. Podľa neho takéto všeobecné zákony neexistujú... Podľa jeho názoru naopak každé historické obdobie má svoje vlastné zákony... Len čo život prekonal dané vývinové obdobie, len čo z daného štádia prešiel do iného, začína sa riadiť inými zákonmi. slovom, ekonomický život nám poskytuje jav, ktorý zodpovedá vývoju v iných oblastiach biológie... Stari ekonómovia nechápali povahu ekonomických zá­ konov a považovali ich za rovnorodé so zákonmi fyziky a chémie... Hlbšia analýza javov dokázala, že sa spoločenské organizmy navzájom podstatne líšia takisto ako rastlinné a živočíšne organizmy . .. V dôsledku rozdielov v celkovej stavbe týchto organizmov, v dôsledku róznorodosti ich jednotlivych orgánov. rozdielnych podmienok, v ktorych fungujú atd., jeden a ten istý jav sa pod­ riaduje celkom rozdielnym zákonom. Marx napriklad popiera, že populačný zákon je ten isty pre všetky obdobia a pre všetky miesta. Naopak, tvrdi, že každy vývinovy stupeň má svoj vlastny populačný zákon... S rôznym vyvinom vyrobnych síl sa menia vztahy a zákony, ktoré ich riadia. Ked si Marx postavil za cieľ z tohto hľadiska preskúmať a vysvetliť kapitalisticky hospodársky poriadok, len prísne vedecky ťormuluje cieľ, ktorý musi mať každé presné skúmanie ekonomického života... Vedecká hodnota takého skúmania spočíva vo vysvetlení tych osobitných zákonov, ktoré riadia vznik, existenciu, vývin a smrť daného spoločenského organizmu a jeho nahradenie iným, vyšším orga­ nizmom. A túto hodnotu Marxova kniha naozaj má!

Keď pán autor tak výstižne opisuje to, čo nazýva mojou skutočnou metódou, a tak žičlivo posudzuje spôsob, akým ju osobne používam, čo iné opísal ako dialektickú metódu? Pravda, spôsob výkladu sa musí formálne líšiť od spôsobu skúmania. Pri skúmani si treba podrobne osvojiťlátku, analyzovať rozličné formy jej vývinu a vypátrať ich vnútornú väzbu. Až potom, ked sa táto práca ukončí, možno primerane vyložiťskutočný pohyb. Ked sa to podarí, a teda život látky sa odzrkadľuje ideálne, môže sa na prvý pohľad zdať, že máme do činenia s apriórnou konštrukciou. Moja dialektická metóda sa nielen od základu odlišuje od Hegelovej metódy, ale je jej priamym opakom. Pre Hegela je proces myslenia, ktorý dokonca pod názvom idea premieňa na samostatný subjekt, demiurgom“ skutočnosti, ktorá je len jeho vonkajším prejavom. U mňa naopak ideálna nie je nič iné ako materiálno prenesené do ľudskej hlavy a v nej pretvorené. Mystifikujúcu stránku Hegelovej dialektiky som kritizoval takmer pred 30 rokmi, v čase, ked ešte bola v móde. Ale práve vtedy, keď som pracoval na prvom zväzku Kapitálu, krikľúnski, nafúkani a obmedzení epigónim“, ktorí majú teraz vo vzdelanom Nemecku hlavné

Doslov k druhému vydania

l' tvorcom

26 Predslovy a doslovy

slovo, začali s obľubou zaobchádzat s H egelom tak, ako udatný Moses Mendelssohn za Lessingových čias zaobchádzal so Spinozom, totiž ako s „mŕtvym psom“. Preto som sa otvorene prihlásil za žiaka tohto velkého myslitela a v kapitole o teórii hodnoty som dokonca tu i tam koketoval s jeho svojráznym spôsobom vyjadrovania. Aďystifikácia,ktorou dialektika trpí v Hegelových rukách, nebola vôbec na prekážku, aby po prvý raz vyčerpávajúco a vedome vyložil jej všeobecné formy pohybu. Dialektika stojí u Hegela na hlave. Treba ju postavit na nohy, aby sme v mystickom obale objavili racionálne jadro. Dialektika vo svojej mystifikovanej forme sa stala nemeckou módou, pretože sa zdalo, že oslavuje to, čo jestvuje. Vo svojej racionálnej podobe vyvoláva u buržoázie a jej doktrinárskych predstaviteľov zlobu a hrôzu, pretože v pozitívnom pochopení jestvujúceho zahŕňa zároveň aj pochopenie jeho negácie, jeho nevyhnutnćho zániku, pretože každú vzniknutú formu chápe v pohybe, teda aj čo do jej pomínutelnej stránky, pretože sa pred ničím neskláňa a svojou podstatou je kritická a revolučná. Praktický buržoa pociťuje protirečivý pohyb kapitalistickej spoločnosti najhmatatelnejšie vo výkyvoch periodickćho cyklu, ktorým prechádza moderný priemysel a ktorého vyvrcholením je všeobecná kríza. Kríza sa opäť približuje, hoci zatial je len vo svojich predštádiách, a všestrannostou svojho dejiska, ako aj intenzitou svojich účinkov vtlčie dialektiku aj do hláv vyvolencov novej svätej prusko-nemeckej ríše.

Londýn 24. januára 1873

Karol Marx

27

Predslov a doslov k francúzskemu vydaniu

Londýn 18. marca 1872

Občanovi Mauriceovi La Châtrovi Vážený občan!

Vítam Vašu myšlienku vydávať preklad Kapitálu v periodicky vychádzajúcich zošitoch. V tejto forme bude dielo ľahšie prístupné robotníckej triede, a to je pre mňa dôležitejšie ako všetko ostatné. To je lice Vašej mince, ale je tu aj jej rub. Metóda skúmania, ktorú som použil a ktorá dosiaľ nebola aplikovaná na ekonomické problémy, značne sťažuje čítanie prvých kapitol a možno sa teda obávať, že francúzsku verejnosť, ktorá vždy netrpezlivo túži poznať závery a súvislosť všeobecných zásad s otázkami, ktoré ju priamo zaujímajú, čítanie knihy odradi, pretože v ňom nebude môcť hned postupovať dalej. To je nevýhoda, proti ktorej nemôžem podniknúť nič iné, iba na ňu vopred upozorniť a pripraviť čitateľov túžiacich po pravde. Vo vede niet širokej cesty, a len ti, čo sa neľakajú námahy šplhať sa po jej strmých chodníkoch, môžu dosiahnuť jej svetlé výšiny.

Karol Marx

28

Č itateľovi

'° Tento zväzok, S. 19-26.

Pán j. Roy sa podujal urobit' čo najpresnejši, priam doslovný preklad; svoju úlohu splnil až úzkostlivo presne. Ale práve jeho úzkostlivá presnosť ma donútila zrevidovat text, aby bol čitateľovi pristupnejši. Tieto úpravy, ktoré sa museli urobit z jedného dňa na druhý, lebo kniha vychádzala po častiach, neurobil som vždy rovnako pozorne, čo spôsobilo nejednotnost štýlu. Ked som sa už podobral na túto revíziu, rozhodol som sa uplatnit ju aj v základnom originálnom texte (druhé nemecké vydanie), takže niektoré výklady som zjednodušil, inć doplnil, pridal som další historický alebo štatistický materiál, pripojil som kritické poznámky atd. Nech -užsú teda literárne nedostatky tohto francúzskeho vydania hocakć, má vedeckú hodnotu nezávisle od originálu a mali by po ňom siahnuť aj čitatelia, ktori ovládajú nemčinu. Dalej uvádzam miesta z doslovu k druhému nemeckému vydaniu, ktoré sa zaoberajú vývinom politickej ekonómie v Nemecku a metódou, ktorú v tomto diele uplatňujemf* Londýn 28. apríla 1875

Karol Marx

29

K tretiemu vydania

Marxovi nebolo dožičenć, aby sám pripravil do tlače toto tretie vydanie. Znamenitý mysliteľ, pred veľkosťouktorého sa teraz skläňajú aj jeho protivnici, zomrel 14. marca 1883. Mne, čo som v ňom po štyridsiatich rokoch stratil najlepšieho, najoddanejšieho priateľa, ktorému dakujem za viac, ako sa dá slovami vyjadriť, mne teraz pripadla povinnosť postarať sa tak o toto tretie vydanie, ako aj o vydanie druhého zväzku, ktorý Marx zanechal v rukopise. O tom, ako som splnil prvú časťtejto povinnosti, tu musím čitateľovi zložiť účty.

Zo začiatku mal Marx v úmysle text prvého zväzku z väčšej časti prepracovať, niektoré teoretické body výraznejšie formulovať, nové pridať, historický a štatistický materiál doplniť až do najnovších čias. Jeho zdravotný stav, ako aj snaha urobiť konečnú redakciu druhého zväzku prinútili ho vzdať sa tohto zámeru. Malo sa zmeniť iba to najnevyhnutnejšie, mali sa vsunúť Ien dodatky obsiahnuté vo francúzskom vydaní (Le Capital. Par Karl Marx, Paris, Lachätre :l873W), ktoré medzičasom vyšlo. V pozostalosti sa naozaj našiel nemecký exemplár, ktorý Marx na niektorých miestach opravil a doplnil odkazmi na francúzske vydanie; našiel sa aj francúzsky exemplàr, v ktorom presne označil miesta, ktoré sa majú použiť. Tieto zmeny a dovlnkv sa okrem niekoľkých výnimiek obmedzujú

30 Predslovy a doslovy

na poslednú časťknihy, na oddiel Proces akumulácie kapitálu. Doterajši text sa tu viac ako inde pridržiaval pôvodného náčrtu, kým skoršie oddiely boli dôkladnejšie prepracované. Preto bol štýl živši, jednoliatejši, ale aj nedbanlivejší, popretkávaný anglicizmami a miestami nejasný; v postupe výkladu boli tu a tam medzery, lebo jednotlivé dôležité momenty boli len naznačené. Co sa týka štýlu, Marx viaceré pododdiely sám dôkladne zrevidoval a takto, ako aj častými ústnymi pokynmi mi naznačil mieru, ako ďaleko smiem isťpri odstraňovaní anglických technických výrazov a ostatných anglicizmov. Dodatky a doplnky by bol Marx rozhodne ešte prepracoval a hladkú francúzštinu by bol nahradil svojou vlastnou hutnou nemčinou; musel som sa uspokojiť s tým, že som ich preložil tak, aby čo najviac nadväzovali na pôvodný text. V tomto tretom vydaní som teda nezmenil ani jedno slovo, o ktorom by som s istotou nevedel, že by ho bol zmenil aj sám autor. Ani mi len na um neprišlo, aby som do Kapitálu zaviedol bežný žargón, ktorým sa zvyčajne vyjadrujú nemeckí ekonómovia, onú hatlaninu, v ktorej napriklad o tom, kto za hotové dostáva prácu druhého, hovoria, že dáva prácu, a o tom, komu sa odoberá práca za mzdu, hovoria, že berie prácu. Aj vo francúzštine sa v bežnom živote používa travail v zmysle „zamestnanie". Francúzi by však právom považovali za blázna ekonóma, ktorý by chcel kapitalistu nazývať donneur de travail a robotnika receveur de travail. Takisto som si nedovolil previesť v texte dôsledne používané anglické peniaze, miery a váhy na ich nové nemecké ekvivalenty. Ked vyšlo prvé vydanie, bolo v Nemecku toľko druhov mier a váh ako dni v roku, k tomu dvojaká marka (rišska marka platila vtedy iba v Soetbeerovej hlave, ktorý ju vynašiel koncom tridsiatych rokov), dvojaké guldeny a najmenej trojaké toliare, medzi nimi jeden, ktorého jednotkou bol „nový dvojtretiak"”3'. V prirodovede platili metrické miery a váhy, na svetovom trhu anglické. Za takých okolnosti boli anglické jednotky

31

miery samozrejmć pre knihu, ktorá bola nútená čerpať faktickć údaje takmer výlučne z pomerov v anglickom priemysle. A tento dôvod ostáva ešte aj dnes rozhodujúci tým viac, že sa príslušné pomery na svetovom trhu sotva zmenili, a najmá v najdôležitejších priemyselných

odvetviach- železiarstvea bavlnárstve- ešte aj dnes takmer výlučne platia anglické miery a váhy. Napokon ešte niekoľko slov o Marxovom spôsobe citovania, ktorý nebol správne pochopený. Citáty pri čisto faktických údajoch a opisoch, napríklad z anglických Modrých kníh, slúžia samozrejme ako jednoduché doklady. Inak je to však tam, kde sa citujú teoretické názory iných ekonómov. Tu má citát iba konštatovať, kde, kedy a kto po prvý raz jasne vyslovil určitú ekonomickú myšlienku, ktorá odráža príslušný stupeň vývinu. Pritom ide len o to, že tá-ktorá ekonomická predstava má význam pre dejiny vedy, že je viac alebo menej adekvátnym teoretickým výrazom hospodárskej situácie svojich čias. Vôbec však nezáleží na tom, či táto predstava má pre autorovo stanovisko absolútnu alebo relatívnu platnosť, alebo či sa už celkom stala súčasťou dejín. Tieto citáty sú teda len bežným komentárom k textu, prevzatým z dejín ekonomickej vedy, a podla dát a pôvodcov konštatujú jednotlivé dôležitejšie pokroky ekonomickej teórie. A to bolo velmi potrebné vo vede, ktorej historici sa doteraz vyznačujú len tendenčnou, takmer karieristickou nevedomosťou.­ ]e teda pochopiteľne aj to, prečo Marx v súlade s doslovom k druhému vydaniu len celkom výnimočne cituje nemeckých ekonómov. Dúfam, že druhý zväzok bude môcť vyjsť v priebehu roku 1884. Londýn 7. novembra 1883

Fridrich Engels

i( tretiemu vydaniu

32

Predslov k anglžckému vydania

Uverejnenie anglického vydania Kapitálu netreba osobitne zdôvodňovat. Naopak, skôr možno očakávať vysvetlenie, prečo sa toto anglické vydanie až doteraz odkladalo, ked sme svedkami toho, že už po niekoľko rokov sa v periodickej tlači a v bežnej literatúre tak anglickej, ako aj americkej neustále spomínajú, napádajú a obhajujú, vysvetľujú a komolia teórie, ktoré táto kniha hlása. Ked sa zanedlho po autorovej smrti roku 1883 jasne ukázalo, že anglické vydanie tohto diela je naozaj potrebné. dlhoročný priatel Marxa i pisateľa týchto riadkov, pán Samuel Moore, ktorý túto knihu pozná azda lepšie ako hockto iný, vyhlásil, že je ochotný ujať sa prekladu, ktorý vykonávatelia Marxovho literárneho odkazu súrili čím skôr predložiť verejnosti. Dohodli sme sa, že porovnám rukopis s origínálom a navrhnem také zmeny, ktoré budem pokladať za vhodné. Ked sa postupom času ukázalo, že pán Moore pre svoje pracovné zaneprázdnenie nemôže zabezpečiť preklad tak rýchle, ako sme si všetci želali, s radosťou sme prijali ponuku dr. Avelinga, že prevezme časť práce ,­ súčasne sa paní Avelingová, najmladšia Marxova dcéra, ponúkla, že skontroluje citáty a obnoví v pôvodnom znení početné miesta, ktoré Marx prevzal od anglických autorov a z Modrých kníh a preložil do nemčíny. To sa aj všade

33

urobilo okrem niekoľkých výnimiek, ktorým sa nedalo

Predám?

vyhnúť_

k anglickćmu

Dr. Aveling preložil nasledujúce časti knihy: 1. X. kapitolu (Pracovný deň) a XI. kapitolu (Miera a množstvo nadhodnoty); 2. VI. oddiel (Mzda - zahŕňajúci kapitoly XIX až XXII); 3. od 4. časti XXIV. kapitoly (Okolnosti, ktoré atd.) až do konca knihy, teda poslednú časť XXIV. kapitoly, XXV. kapitolu a celý VIII. oddiel (XXVI. až XXXIII. kapitolu),- 4. obidva autorove predstavy. Zvyšnú časťknihy preložil pán Moore.”'” Kým každý prekladatel je zodpovedný iba za svoj podiel na práci, ja nesiem celkovú zodpovednost za celú knihu. Tretie nemecké vydanie, ktoré sme vzali za základ celej našej práce, som pripravil roku 1883, pričom mi pomohli autorove poznámky s udanim tých miest druhého vydania, ktoré sa mali nahradiť miestami vyznačenými vo francúzskom texte z roku 1873.*Zmeny, ku ktorým takto došlo v texte druhého vydania, sa vo všeobecnosti zhodujú so zmenami, ktoré Marx vlastnoručne vyznačil v celom rade pokynov pre anglický preklad pripravovaný v Amerike pred desiatimi rokmi; tohto prekladu sme sa vzdali hlavne preto, lebo sa nenašiel schopný a vhodný prekladatel. Tento rukopis nám dal k dispoziciináš starý priateľ pán F. A. Sorge z Hobokenu, Níezv] ]jersey ]. Sú v ňom vyznačené ešte niektoré dalšie vsuvky z francúzskeho vydania; pretože je však o vela rokov starší ako posledné pokyny pre tretie vydanie, cítil som sa oprávnený použiť ho len výnimočne, a najmä v tých prípadoch, ked nám pomohol prekonať ťažkosti. O francúzsky text sme sa opierali aj pri väčšine ťažkých miest, aby sme zistili, čo by bol sám autor ochotný obetovať, ked bolo v preklade potrebné niečo obetovať z plného významu originálu. J ednako je tu však jedna ťažkosť,od ktorej sme čitateľa nemohli ušetriť: niektoré výrazy sme použili v zmysle odlišnom nielen od bežnej reči každodenného života, ale

"Vdam"

al.

Par KarlMarx.PreložilM.J. Roy,celýprekladzrevidovalautor.

Paris, Lachâtre. Najmä v poslednej časti knihy tento preklad obsahuje oproti textu druhého nemeckého vydania značné zmeny a doplnky.

34 Predslovy a doslovy

aj od zvyčajnej politickej ekonómie. Bolo to však nevyhnutné. Každé nové chápanie vedy zahŕňa revolúciu v odborných výrazoch tejto vedy. Najlepšie to dokazuje chémia, kde sa približne každých dvadsat rokov radikálne mení celá terminológia a kde sotva nájdeme organickú zlúčeninu, ktorej názov by sa mnohokrát nezmenil. Politická ekonómia sa vo všeobecnosti uspokojovala s tým, že preberala výrazy obchodného a priemyselného života, tak ako boli, a narábala s nimi, pričom si vôbec nevšimla, že sa tým obmedzila na úzky okruh myšlienok vyjadrovaných týmito slovami. Tak ani sama klasická politická ekonómia, hoci si celkom uvedomovala, že zisk i renta sú iba pododdiely, kúsky tej nezaplátenej častí produktu, ktorú robotník musí poskytnúť svojmu podnikatelovi (ktorý si ju prvý prisvojuje, nie je však jej posledným, výlučným majitelom), nikdy nezašla za hranice bežného chápania zisku a renty, nikdy neskúmala túto nezaplatenú časťproduktu (ktorú Marx nazval nadproduktom) v jej úhrne ako celok, a preto nikdy jasne nepochopila jej pôvod, ani jej povahu, ani zákony, ktorými sa riadi dalšie rozdelenie jej hodnoty. Podobne sa aj celý priemysel, pokial nejde o polnohospodárstvo alebo remeslo, bez rozdielu označoval ako manufaktúra, a tak sa stieral rozdiel medzi dvoma veľkými a podstatne odlišnými obdobiami hospodárskych dejín: medzi obdobím vlastnej manufaktúry, ktorá sa zakladá na delbe ručnej práce, a obdobím moderného priemyslu, ktorý sa zakladá na strojoch. j e však samozrejme, že teória, ktorá pokladá modernú kapitalistickú výrobu len za vývinový stupeň v hospodárskych dejinách ludstva, musí používat iné výrazy ako tie, ktoré sú bežné u tých autorov, ktorí tento výrobný spôsob pokladajú za nepominutelný a definitívny. Bude iste namieste povedat niekolko slov o autorovej metóde citácie. Vo väčšine prípadov citáty obvykle slúžia ako dokumentárne doklady k tvrdeniam v texte. Ale

v mnohých prípadoch autor uvádza výňatky z diel ekonomov, aby ukázal, kedy, kde a kto po prvý raz jasne

35 Predslov vyslovil určitý názor. Tak je to v takých prípadoch, ked k anglickćmu je citovaný názor dôležitý ako viac alebo menej adekvátne vydaniu vyjadrenie podmienok spoločenskej výroby a výmeny, ktoré vládli v určitom čase, pričom sa cituje celkom nezávisle od toho, či ho Marx uznáva alebo či je všeobecne platný. Tieto citáty teda tvoria bežný komentár k textu, vypožičaný z dejín vedy. Náš preklad zahŕňa len prvú knihu diela. Ale táto prvá kniha vo velkej miere predstavuje sama osebe celok a po dvadsat rokov ju pokladali za samostatné dielo. Druhá kniha, ktorú som vydal v nemčine roku :l885, je rozhodne neúplná bez tretej knihy, ktorá nemôže vyjsťpred koncom roku 1887. Ked tretia kniha vyjde v nemeckom origináli, bude dosť času mysliet na pripravu anglického vydania obidvoch knih. Na kontinente Kapitál často nazývajú „bibliou robotníckej triedy“. Fakt, že závery, ku ktorým Marx v tomto diele došiel, sa denne čoraz viac a viac stávajú základnými princípmi velkého hnutia robotníckej triedy nielen v Nemecku a vo Švajčiarsku, ale aj vo Francúzsku, v Holandsku a Belgicku, v Amerike a dokonca aj v Taliansku a Španielsku, že robotnícka trieda všade čoraz väčšmispoznáva v týchto záveroch najvernejšie vyjadrenie svojho postavenia a svojich snáh, nemôže poprieť nikto, kto bližšie pozná toto hnutie. A aj v Anglicku práve v tomto čase Marxove teórie mocne vplývajú na socialistické hnutie, ktoré sa v radoch „vzdelancov" rozširuje nemenej ako v radoch robotníckej triedy. To však nie je všetko. Rýchle sa blíži čas, ked sa dôkladné preskúmanie ekonomického postavenia Anglickastane neodvratnou národnou nevyhnutnostou. Priemyselný systém Anglicka, ktorý nemôže fungovať bez neprestajnćho a rýchleho rozširovania výroby a teda aj trhov, približuje sa k mŕtvemu bodu. Slobodný obchod vyčerpal svoje zdroje; dokonca aj Manchester pochybuje o tomto svojom niekdajšom hospodárskom evanjeliuÄ Rýchle sa rozvijajúci zahraničný 'Na

štvrtročnom zasadnutí manchcstcrskcj obchodnej komory. ktoré sa

36 Predslovy a doslovy

priemysel všade ohrozuje anglickú výrobu, nielen na trhoch chránených clami, ale aj na neutrálnych trhoch a dokonca aj na tejto strane Kanála. Kým produktívna sila rastie geometrickým radom, trhy sa v najlepšom prípade rozširujú aritmetickým radom. Zdá sa síce, že sa zastavil desatročný cyklus stagnácie, prosperity, nadvýroby a krízy, ktorý sa stále opakoval v rokoch 1825-1867, ale len preto, aby nás zanechal v bahne zúfalstva trvalej a chronickej depresie. Vytúženć obdobie prosperity nie a nie prísť; koľko ráz sa nazdávame, že už badat symptómy, ktoré ho ohlasujú, tolko ráz sa nám znova rozplynú. Medzitým každá nasledujúca zima znova kladie otázku: „Čo s nezameStnanýmiP" A kým počet nezamestnaných z roka na rok narastá, niet nikoho, kto by odpovedal na túto otázku; a môžeme si takmer vypočítať čas, ked nezamestnaní stratia trpezlivosť a vezmú svoj osud do vlastných rúk. V takej chvíli by sa iste mal vypočuťhlas človeka, ktorého celá teória je výsledkom celoživotného štúdia hospodárskych dejín a ekonomického postavenia Anglicka, človeka, ktorého toto štúdium priviedlo k záveru, že Anglicko je, prinajmenšom v Európe, jedinou krajinou, kde by sa neodvratná sociálna revolúcia dala uskutočniť celkom pokojnými a zákonnými prostriedkami. Pravda, Marx nikdy nezabudol dodať, že sotva očakáva, že by sa vládnúce triedy Anglicka podrobili tejto pokojnej a zákonnej revolúcii bez „proslavery rebellion“ '5'. 5. novembra 1886

Fridrich Engels

konalo dnes popoludní, 'prebiehala živá diskusia o otázkach slobodného obcho­ du. Prcdložnli tu rezolucnu v tom zmysle, že „po štyridsafročnom márnom Čakám. že ostatné národy budu nasledovať príklad Anglicka v slobodnom obchode, komora sa nazdáva, ze nadíšíel čas zmeniť toto stanoviskď. Rezolúciu zamletli väčšinou iba jediného hlasu, pri pomere hlasov 21 za a 22 proti. (Evc­ nnng Standard, 1. nov. 1886.)

37

K štvrtému vydaniu

Štvrté vydanie si vyžadovalo, aby som podľa možnosti definitivne ustálil text i poznámky. O tom, ako som túto požiadavku splnil, treba v krátkosti povedať toto. Ked som znova porovnal francúzske vydanie s Marxovými rukopisnými poznámkami, prevzal som z neho do nemeckého textu niekoľko dodatkov. Sú na s. 80 (tretie vydanie, s. 88), na s. 458-460 (tretie vydanie, s. 509-510), na s. 547-551 (tretie vydanie, s. 600), na s. 591-593 (tretie vydanie, s. 644) a na s. 596 (tretie vydanie, s. 648) v poznámke 79“. Takisto som podľa francúzskeho

Tentozväzok.

a anglického vydania vsunul do textu (štvrté vydanie, s. 461-467) dlhú poznámku o banikoch (tretie vydanie,

jàäggfgsçšłĺšz, 526.

s. 509-515)°°". Ostatné drobné zmeny majú čisto technický

=-Tentozväzok.

charakter.

s'm4”

Ďalej som pridal ešte niekoľko vysvetľujúcich poznámok, najmä tam, kde sa zdalo, že si to vyžadujú zmenené historické okolnosti. Všetky tieto dodatočné poznámky sú v hranatých zátvorkách a sú označené mojimi iniciálkami alebo písmenami „D. H.”3*.

'° Vtomtozväzkusú

Keďže medzitým vyšlo anglické vydanie, bola nevyhnutná úplná revízia početných citátov. Najmladšia Marxova dcéra Eleanor si dala tú námalzu a porovnala všetky citované miesta s originálmi, takže citáty z anglických prameňov, ktorých je väčšina, nie sú v tomto vydaní spätným

;'°„;;'§§§§§“„„„„„„ P-E.

38 Prcdslovy a doslovy

'° Tento zväzok, s. 499.

prekladom z nemčiny, ale vychádzajú v pôvodnom anglickom znení. Pri štvrtom vydaní som teda musel prihliadať na tento text. Pritom sa zistili rôzne malé nepresnosti. Odkazy na nesprávne čísla strán, ktoré vznikli sčasti pri chybnom prepisovani zo zošitov, sčasti ako tlačové chyby, nahromadené v troch vydaniach. Nesprávne vyznačené úvodzovky alebo vybodkované medzery, čomu sa pri rozsiahlom citovani z výpiskových zošitov nedalo vyhnúť. Tu i tam nie celkom šťastne zvolené slovo v preklade. Niektoré miesta sú citované zo starých parižskych zošitov z rokov 1843-1845, ked Marx ešte nevedel po anglicky a anglických ekonómov čítal vo francúzskom preklade; tam, kde teda dvojitý preklad vyvolal jemnú zmenu v odtieni, napriklad u Steuarta, Ura a iných, bolo teraz treba použiť anglický text. Podobných malých nepresnosti a nedbanlivosti bolo viac. Ked však porovnáme štvrté vydanie s predchádzajúcim vydaním, môžeme sa presvedčiť, že celý tento namáhavý proces opráv nezmenil v tejto knihe ani to najmenšie, čo by stálo za reč. Iba jediný citát sa nepodarilo nájsť, citát z Richarda ]onesa (4. vyd., s. 562, poznámka 47"),- Marx si pravdepodobne pomýlil titul knihy. Všetky ostatné citáty si zachovávajú dókaznú silu alebo ju v terajšej presnej forme iba zvyšujú. Tu sa však musim vrátiť k jednej starej udalosti. Poznám totiž iba jediný pripad, ked vznikli pochybnosti o správnosti Marxovho çitátu. Kedže tento pripad mal dohru aj po Marxovej smrti, nemôžem ho tu celkom obisť."“'

3' Mar:. K-Engcls, P. Vybrané spisy v piatich zvâzkocb. z. zv. Bratislava 1977,

I 457-464. 7*Tento zväzok.

s. 542-543.

V'berlínskej Concordii, orgáne Zväzu nemeckých tovarnikov, vyšiel 7. marca 1872 anonymný článok Ako cituje Karol Marx. S nadmernou dávkou mravného rozhorčenia a neparlamentných výrazov sa tu tvrdi, že citát z Cladstonovho prejavu o rozpočte zo 16. apríla 1863 (v lnaugurálnej adrese Medzinárodného robotníckeho združenia z roku 18649*a opätovne v Kapitáli, zv. I, 4- DYdanie,s. 617, 3. vydanie, s. 670-6713? je sfalšovaný. Z vety „Tento závratný rast bohatstva a moci... sa celkom

39

obmedzuje na majetnć triedy" niet vraj ani jedného slova v Hansardovej (kvázioficiálnej) stenografickej správe. „Táto veta však v Gladstonovom prejave nikde nie je. Hovorí sa v nej pravý opak." (Polotučným písmom) „Marx túto vetu formálne i vecne lživo pridali" Marx, ktorému toto číslo Concordie poslali v máji, odpovedal anonymovi v novinách Volksstaat z 1. júna. Pretože sa už nepamátal, podľa ktorej novinovej správy citoval, obmedzil sa na to, že najprv uviedol rovnako znejúci citát v dvoch anglických dielach a potom citoval správu Times, podľa ktorej Gladstone hovori.­ „That is the state of the case as rcgards the wealth of this country. l must say for one, I should look almost .with apprehcnsion and with pain upon this intoxicating augmentation of wealth and power, if it were my belief that it was confined to classcs who are in easy circumstances. This takes no cognizance at all of the condition of the labouring population. The augmentation I have described and which is founded, I think, upon accurate returns, is an augmenta­ tion entirely confined to classcs of propertyf“

Gladstone tu teda hovori, že by mu bolo ľúto, keby to tak bolo, ale že je to tak: Tento závratný rast moci a bohatstva sa celkom obmedzuje na majetnć triedy. A čo sa týka kvázioficiálneho Hansarda, Marx dalej hovorí.-„Pán Gladstone bol natoľko rozumný, že v tomto dodatočne pričesanom znení vyčiarkol miesto, ktoré by z úst anglického kancelára pokladu bolo iste kompromítujúce. To je napokon tradičná anglická parlamentná zvyklost, a vonkoncom to nie je vynález Laskerka proti Bebelovimí" Anonym je čoraz zúrivejší. Vo svojej odpovedi v Concordii zo 4. júla odmieta pramene z druhej ruky a nesmelo naznačuje, že je „zvyklostou" citovať parlamentné Prejavy podľa stenografickej správy ,-ale správa Times (kde je „lžívo pridaná" veta) i Hansardova správa (kde chýba) ..sa vecne celkom zhodujú" a správa v Times takisto obsahuje „priamy opak povestného miesta z Inaugurálnej adresy". Pritom tento človek prezieravo zamlčuje, že pri tomto údajnom „opaku" je tam výslovne obsiahnuté práve „ono povestné miesto“! Anonym napriek všetkému cíti, že ic v slepej uličke a že ho môže zachrániť len nový úskok.

I( štvrtému vydaníu

l' „Tak je to s bohatstvom našej krajiny. Musim za seba povedat, že by som na tento závratny' rast bohatstva a moci hrade! takmer s obavami a bolcsťou, keby som sa nazdával, že sa obmedzuje na triedy žijúce v blahobyte. Tu sa však vôbec neberie do úvahy postavenie pracujúceho obyvateľstva. Rast, ktorý som spomenul a ktorý sa podľa mňa zakladá na presných údajoch, obmedzuje sa celkom na majetnć

triedyf

40 Predslovy a doslovy

Na jednej strane svoj článok, ktorý, ako sme práve dokázali, priam oplýva „bezočivými klamstvami", prešpikoval vyberaným osočovaním, ako.-„mala fides", „nepoctivost", „lživé tvrdenie", „lživý citát", „nehanebná lož“, „celkom slalšovaný citát", „toto falšovanie", „jednoducho nehanebné“ atd. Na druhej strane pokladá za potrebné preniest spornú otázku na iné pole, a preto sľubuje „objasniť v druhom článku, aký význam pripisujeme" (anonym, čo „neluhá") „obsahu Gladstonových slov". Ako by jeho nesmerodajná mienka mala s celou vecou niečo spoločné! Tento druhý článok je v Concordii z 11. júla. Marx odpovedal ešte raz v novinách Volksstaat zo 7. augusta; tentoraz priniesol správy o príslušnom mieste z novín Morning Star a Morning Advertiser zo 17. apríla 1863. Podla obidvojich novín Gladstone hovorí, že by hladel s obavami atď. na tento závratný rast bohatstva a moci, keby sa nazdával, že sa naozaj obmedzuje na triedy žijúce v blahobyte (classes in easy circumstances). Ale tento rast sa vraj naozaj obmedzuje na majetnć triedy (entirely conlined to classes possessed of property). Teda aj tieto správy prinášajú doslova „lživo pridanú" vetu. Porovnaním textov z Times a z Hansarda Marx ďalej znova konštatuje, že oná veta bola naozaj vyslovená, ako to potvrdzujú tri novinové správy, uverejnené na druhý deň v rovnakom znení a nezávisle od seba, ale chýba v Hansardovej správe, revidovanej podla známej „zvyklosti“, že ju teda Cladstone, podla Marxových slov, „dodatočne odštipol". Napokon vyhlasuje, že nemá čas zaoberať sa dalej anonymom. Zdá sa, že aj ten už toho mal dost, aspoň Marx nedostal nijaké dalšie čísla Concordie. Zdalo sa, že tým je vec načisto pochovaná. j ednako sme odvtedy raz či dva razy počuli od ludí spátých s Cambrídgeskou univerzitou tajuplné chýry o nehoráznom literárnom zločine, ktorý vraj Marx spáchal v Kapitáli; napriek všetkému pátraniu sa nám však nepodarilo dozvedieť nič určitejšie. A tu, 29. novembra 1883, osem mesiacov po Marxovej smrti, vyšiel v Times list datovaný

41

v Trinity College, Cambridge, a podpísaný Sedley Taylorom; tento človiečik, činný v tom najneškodnejšom družstevnictve, využil v ňom celkom náhodnú príležitosť, aby nám konečne urobil jasno nielen o cambridgeskej šuškande, ale aj o anonymovi z Concordie.

Kštvrtćmu "Ydřmi"

„Je nanajvýš zvláštne,“ hovorí človiečik z Trinity College, „že práve pro­

fesorovi Brentanovi (vtedy v Breslau, teraz v Strassburgu) pripadla úloha odhaliť mala fides, ktorá zrejme diktovala citát z Gladstonovho prejavu v' (Inaugurálnej) „adrese. Pán Karol Marx, ktorý sa pokúsil obhajovať citát v smrteľných kŕčoch (deadly shitts), do ktorých ho rýchlo zrazil maj­ strovsky vedený Brentanov útok, mal odvahu tvrdiť, že pán Gladstone pričesal správu o svojej reči v Times zo 17. apríla 1863 predtým, ako vyšla u Hansarda, aby vymazal miesto, ktoré vraj bolo kompromitujúce pre anglického kancelára pokladu. Ked' Brentano podrobným porovnaním textu dokázal, že sa správy v Times a u Hansarda zhodujú a celkom vylučujú zmysel, ktorý chytrácky výtrhnutá citácia pripísala Gladstonovým slovám, Marx sa stiahol z ďalšej polemiký pod zámienkou nedostatku časul'

To teda bolo jadro pudlíkali* A ako slávne sa odrazila o

o

v

o

o

o

oo

o

i- Goethe,J. w.: v

v acambridgeskej druzstevmckej fantazn anonymna kampan pana Brentana v Concordii! Tak stál s kopijou v ruke, a tak bojovalĺ131v „majstrovsky vedenom útoku" tento svätý

juraj Zväzu nemeckých továrnikov, kým pekelný drak Marx pri jeho nohách čoskoro vydýchol „v smrteľných kŕčoch"! Lenže celý tento ariostovský opis boja slúži len na to, aby zakryl úskoky nášho svätého Juraja. Tu sa už nehovorí o „lživom pridaní", o „falšovaní", ale len o „chytrácky vytrhnutej citácii" (craftily isolated quotation). Celá otázka sa posunula, a svätý juraj i jeho cambridgeský zbrojnoš velmi dobre vedeli, prečo. Eleanor Marxova odpovedala v mesačníku To-Day vo februári 1884, lebo v Times odmietli uverejniť jej list. Znova sústredila polemiku na jediný bod, o ktorý išlo.­ „Pridal lživo" Marx onú vetu, alebo nie? Na to pán Sedley Taylor odpovedal: „Oľázka, či sa určitá veta v prejave pána Gladstona vyskytovala alebo nie.' “W3 podľa jeho mienky v spore medzi Marxom a Brentanom „veľmi podradný 'T30381 v porovnaní s otázkou, či sa citát uviedol s úmyslom reprodukovat 3 °b0 skomolit to, čo mal Gladstone na mýslif

A dalej pripúšťa, že správa v Times „naozaj obsahuje protirečenie v slovách",~ale ostatná súvislosť, ak ju Dysvetlímesprávne, t. j. v Iiberálno-gladstonovskom zmysle,

t:

Pr:: dia..Bratislava 1966.s. m.

42 Predslovy a doslovy

'° Tento zväzok, S. 543-544.

naznačuje, čo pán Gladstone chcel povedať. (To-Day, marec 1884.) Najkomickejšie pritom je, že náš človiečik z Cambridge nastoji teraz na tom, aby sa prejav necitoval podľa Hansarda, ako je to „zvyklosťou" podľa anonymného Brentana, ale podľa správy v Times, ktorú ten istý Brentano označuje za „nesporne skomolenú". Prirodzene, ved tá osudná veta u Hansarda chýba! Pre Eleanor Marxovú bolo celkom ľahké vyvrátiť túto argumentáciu v tom istom čisle To-Day. Alebo pán Taylor čital polemiku z roku 1872. Potom „luhá" teraz, pričom nielen „lživo pridáva", ale aj „lživo odstraňuje". Alebo ju nečital. Potom však bolo jeho povinnosťou mlčať. Iste však je, že sa ani na okamih neodvážil trvať na obvinení svojho priateľa Brentana, že Marx niečo „lživo pridal". Naopak, teraz už nič lživo nepridal, ale zamlčal istú dôležitú vetu. Lenže tá istá veta je citovaná na s. 5 Inaugurálnej adresy, niekoľko riadkov pred vetou, ktorá bola údajne „lživo pridaná“. A pokiaľ ide o „protirečenie" v Gladstonovom prejave, veď práve Marx v Kapitáli na s. 618 (3. vyd., s. 672) v poznámke 105**hovori „o neustálych krikľavých protirečeniach v Gladstonových prejavoch o rozpočte z rokov 1863 a 1864"! Ibaže sa ich nesnaží, ako Sedley Taylor, prijimat s takou liberálnou blahovôľou. A konečný záver v odpovedi E. Marxovej znie: „Naopak, Marx ani nezamlčal niečo, čo bolo hodno Citovať, a ani to najmenšie lživo nepridal. Iba reprodukoval a zachránil pred zabudnutim istú vetu z Cladstonovho prejavu, ktorú

bezpochybyvyslovil,ale ktorá sa tak či onak z Hansarda ­ vytratila.“ To stačilo aj pánu Sedley Taylorovi, a výsledkom tohto proiesorskćho útoku, snovanćho po dve desaťročia a v dvoch veľkých krajinách, bolo, že sa už nikto neopovážil dotknúť Marxovej literárnej svedomitosti a že teraz nebude pán Sedley Taylor verit správam pána Brentana z literárneho bojiska, takisto ako pán Brentana nebude veriť pápežskej neomylnosti Hansarda. Londýn 25. júna 1890

F_ Engels

Prva'

VýrÚbný

proces

kapitálu

kniha

45

Tovar

Prvy' oddiel

a peniaze Tovar

Prvá kapitola

I. Dva faktory tovaru: úžitková hodnota a hodnota (substancia hodnoty, veľkosťhodnoty) Bohatstvo spoločností, v ktorých vládne kapitalistický výrobný spôsob, sa javí ako „nesmierne nahromadenie tovarov” a jednotlivý tovar ako jeho elementárna forma. Naše skúmanie sa preto začína analýzou tovaru. Tovar je predovšetkým vonkajší predmet, vec, ktorá svojimi vlast­ nostami uspokojuje ľudské potreby nejakého druhu. Povaha týchto potrieb, či pochádzajú napríklad zo žalúdka alebo z fantázie, na tom nič nemení? Nejde tu ani o to, ako vec uspokojuje ľudskú potrebu. či bezprostredne ako životný prostriedok, t. j. ako spotrebný pred­ met, alebo okľukou ako výrobný prostriedok. Každú užitočnú vec, ako železo, papier atď., treba skúmať z dvoch hľadísk, podľa kvality a kvantitý. Každá taká vec je súhrnom mno­ hých vlastností, a preto môže být užitočná z rozličných stránok. Odhaliť tieto rozličné stránky a teda aj mnohoraké spôsoby použitia veci je historickým činom? Tak je to aj s nájdenim spoločenských z' Karl Marx. zur Kritik der Politischen Oekonornie, Berlin 1859. pas. 3." ..2elanie zahŕňa potrebu; je to chut ducha. a je rovnako prirodzená ako hlad telu... väčšina (vecí) má hodnotu preto, lebo uspokojuje potreby ducha." (Ni­ cholas Barbon, A Discourse on coining the new money llghter. In answer to M1; Loclzďs Considerations etc., London 1696, p. 2, 3.) _ „Veci majú intrinsick vertue3" (toto je u Barbona špecifické označenie “mkmwĺ bOÓDOľY). ..ktorá je všade rovnaká, napriklad vlastnosť magnetu pri­ ťahovat železo' (l. c. p. 6). vlastnosť magnetu prltahovat železo sa stala užitoč­ "°"' 33 kťď Domocou nej objavili magnetickú polaritu.

'° Marx, K.: Ku kritike

politickej ekonómie. Bratislava 1969. s. 11.

3° vnútornú vlastnosť

46 ľ. oddiel

Tovar a peniaze

mier pre množstvo užitočných vecí. Rozdiely v mierach tovarov vy­ plývajú sčasti z rozdielnej povahy meraných predmetov, sčasti z konvencie. Užitočnost' veci robí z nej úžitkovú hodnotu.“ Táto užitočnosť sa však ncvznáša vo vzduchu. Podmienená vlastnosťami tovarového telesa, neexistuje bez neho. Samo tovarové teleso, ako železo, pše­ nica, diamant atd., je teda úžitkovou hodnotou čiže statkom. Tento jeho charakter nezávisí od toho, či prisvojenie jeho úžitkových vlast­ ností stojí človeka veľa alebo málo práce. Pri skúmaní úžitkových hodnôt sa vždy predpokladá ich kvantitatívne určenie, ako tucet ho­ diniek, lakeť plátna, tona železa atď. Úžitkové hodnoty tovarov po­ skytujú materiál pre osobitnú disciplínu, tovaroznalectvo.5 Úžitková hodnota sa realizuje len používaním alebo spotrebou. Úžitkové hod­ noty tvoria látkový obsah bohatstva bez ohľadu na jeho spoločenskú formu. V spoločenskej forme, ktorú márne skúmať, sú zároveň lát­ kovými nositeľmi výmennej hodnoty. Výmenná hodnota vystupuje predovšetkým ako kvantitatívny po­ mer, ako proporcia, v ktorej sa úžitkové -hodnoty jedného druhu vymieňajú za úžitkové hodnoty iného druhu“, ako pomer, ktorý sa neprestajne mení s časom a miestom. Výmenná hodnota sa teda javí ako niečo náhodné a čisto relativne, ako vnútorná, imanentná VÝ­ menná hodnota (valeur intrinsčque) tovaru, teda ako contradictio in adjecto.7 Pozrime sa na to bližšie. Určitý tovar, napríklad štvrtka pšenice, sa vymieňa za x leštidla na topánky, alebo za y hodvábu alebo za z zlata atď., slovom za iné tovary v najrozličnejších proporciách. Pšenica má teda rozmanité VÝmcnnćhodnoty, a nie len jedinú. Pretože však x leštidla na to­ pánky, takisto ako y hodvábu, ako z zlata atď. sú výmennými hod­ notami jednej štvrtky pšenice, musia byť x leštidla na topánkY› Y hodvábu, z zlata atd . výmennými hodnotami, ktoré sa dajú vzá­ jomne nahradiť, čiže sú rovnako veľké. Z toho teda vyplýva, D0 prvé: platné výmenné hodnoty toho istého tovaru vyjadrujú niečo rovnake. A po druhé: výmenná hodnota môže byť len spôsobom

l' hodnota * ..Prirodzená worth" každej veci spočíva v jej schopnosti uspokojovať nc­ Whnlłľnć potreby alebo slúžiť spríjemneniu ľudského životaf (john Locłze, Some Considerations on the Consequences of the Lowering of Interest, 1691, in Works. edit. Lond. 1777, v. II, p. 28.) V 17. storočí ešte často nachádzame u an­ Sĺlckychautorov slovo „worth' na označenie úžitkovej hodnoty a slovo „value' “a Wnačcnĺc VÝmCnncjhodnoty, celkom v duchu jazyka, ktorý rád vyjadruĺc bezprostredne veci germánsky a reflektované veci románsky. “' V burzoáznci Spoločnosti vládne fictio juris, že každý človek, ktorý kupuic WWW. má cncyklopedické znalosti o tovaroch. o "_H°d“°'3 5P°ČĺV3V0 VÝmcnnom pomere medzi jednou vecou a inou vecou. medzi určitým množstvom jedného výrobku a určitým množstvom iného vÝľ°b' Šuásš?

Tmsmľ» DC ľĺnľćľčľ Social. [in] Physiocrates, éd. Daire, Paris 1845» 7 ..hłič nemôže mat vnútornú hodnotu' (N. Barbon, l. c. p. 6). alebo al9

Tam, kde ženy pracujú so svojimi vlastnými deťmi doma, t. j. v modernom zmysle v prenajatej izbe, často v podkroví, sú pomery ešte horšie, pokiaľ je to vôbec možné. Tento druh práce sa zadáva v okruhu 80 míľ od Nottinghamu. Ked dieťa zamestnanć v obchodnom dome odchádza o deviatej alebo desiatej večer domov, dostáva často ešte na cestu batôžtek, aby prácu doma dokončilo. Kapitalistický farizej, zastúpený niektorým zo svojich námezdných poháňačov, robí to, prirodzene, s dojímavou frázou: „To je pre ma­ mičku,“ hoci veľmi dobre vie, že úbohé dieťa musí pritom sediet

a pomáhať.“ Paličkované čipky sa vyrábajú hlavne v dvoch anglických poľno­ hospodárskych oblastiach, v čipkárskom obvode Honitonu, 20 až 30 míľ pozdĺž južného pobrežia Devonshiru, i na niekoľkých miestach Severného Devonu, a v druhej oblasti, ktorá zahŕňa veľkú časť grófstiev Buckingham, Bedford, Northampton a susedné časti Ox­ fordshiru a Huntingdonshiru. Domce poľnohospodárskych nádenni­ kov slúžia obyčajne aj ako dielne. Niektorí majitelia manufaktúr zamestnávajú vyše 3000 takýchto domáckych robotníkov, hlavne deti a mladistvých, výlučne ženského pohlavia. Opakujú sa tu po­ mery opisané pri lace finishing. Ibaže namiesto „mistresses houses' sú tu tzv. „lace schools' (čipkárske školy), ktoré vedú chudobnć ženy vo svojích chatrčiach. V týchto školách deti pracujú od piateho roku, niekedy aj mladšie, do dvanásteho alebo pätnásteho roku. najmladšie v prvom roku štyri až osem hodin, neskoršie od šiestej ráno do ôsmej i do desiatej večer. ..Miestnosti sú zväčša obyčajne obývacie izby malých domcov, komin je za­ pchatý. aby nebol prievan, a tí, čo sú dnu, sa niekedy aj v zime zohrievajú len svojim vlastným živočišnym teplom. V iných prípadoch sa tieto tzv. učebne ponášajú na male komory bez krbu... Tieto brlohy sú strašne preplnenć. ic v nich priam na zadusenie. l( tomu pristupuje škodlivý účinok stók, záchodov. hnijúcich látok a inej nečistoty, obyčajne pri vchodoch do menších domcov,'

Co sa týka priestoru: ..V jednej čipkárskej škole je 18 dievčat a majsterka, 33 kubických stop na každú osobu; v druhej. kde je neznesiteľný zápach, je 18 osôb a 241/, kubic­ kÝCh stôp na hlavu. V tomto odvetví možno nájsť zamestnaná deti od dVOCh

a od dva a pol rokafm'

75'”Child. Empl. Comm., ll. Report, 1864. p. Xix, XX, Xxi. n l. C. p. XXL XXH. 7"' l. C. p. XXIX. XXX.

391 Tam, kde sa vo vidieckych grófstvach Buckinghamu a Bedfordu 13. kapitola končí paličkovanie čipiek, začína sa pletenie zo slamy. Rozprestiera Stroje sa vo veľkej časti Hertfordshiru a v západných a severných častiach a veľkopríemysel Essexu. Roku 1861 bolo pletenim zo slamy a výrobou slamených klobúkov zamestnaných 48 043 osôb, z toho 3815 mužského pohla­ via najrôznejšieho veku, ostatní boli ženského pohlavia, a to 14 913 do 20 rokov, z toho okolo 7000 detí. Namiesto čipkárskych škôl sú tu „straw plait schools" (školy na pletenie zo slamy). Deti sa tu za­ čínajú učiť pliest' zo slamy obyčajne od štvrtého roku, niekedy medzi tretím a štvrtým rokom. Prirodzene, výchovu nedostávajú nijakú. Samy deti nazývajú základné školy „natural schools" (prirodzené školy) na rozdiel od týchto ústavov na vysávanie krvi, kde ich jed­ noducho nútia pracovať, aby splnili úlohu, ktorú im prikázali ich ' polovyhladované matky, zväčša je to 30 yardov denne. Matky ich potom často nechávajú pracovať doma do desiatej, jedenástej i dva- F nástej v noci. Slama im reže prsty a ústa, ktorými ju ustavične na­ vlhčujú. Podľa všeobecného názoru londýnskych úradných lekárov, ktorý zhrnul dr. Ballard, minimálny priestor na každú osobu v spál­ ni alebo v pracovnej miestnosti predstavuje 300 kubických stôp. Ale v školách pletenia zo slamy je priestor vymeraný ešte úspor­ nejšie ako v čipkárskych školách, 122/3, 17, 181/2 a menej ako 22 ku- 1

bických stôp na každú osobu. Člen komisie White hovorí: ..Menšie z týchto čísiel predstavujú menej priestoru ako polovicu toho. čo by zabralo dieťa zabalené do škatule veľkej tri stopy na dĺžku, šírku a výšku."

Takto užívajú radosti života deti do dvanásteho alebo štrnásteho roku. Zúbožení, spustnuti rodičia myslia len na to, ako z deti čo "âĺviac vytlcť. Prirodzene, ked' deti vyrastú, ani za mak sa nestarajú o rodičov a opúšťajú ich. ..Nie div, že medzi takto odchovaným obyvatelstvom je tolko nevedomosti a nercsti . .. Jeho morálka je na najnižšom stupni... Veľký počet žien má ne­ manželskć deti a niektoré z nich v takom nezrelom veku, že sa nad tým hrozia 31'znalci krimínálnej

štatístiky."'-""9

A vlasťou týchto vzorných rodin, ako hovori gróf Montalembert, "CDOChybnekompetentný v otázkach kresťanstva, je vzorná kres­ ťanská krajina Európy! Mzda, ktorá je v spomínaných priemyselných odvetviach vôbec žalostná (výnimočná maximálna mzda detí v školách na pletenie zo slamy je 3 sh.), sa ešte stláča hlboko pod jej nominálnu sumu truc­ k°VÝm systémom, ktorý všeobecne prevláda najmä v čipkárskych obvodochĺ-'m

m I. c. p. xL. XLl. 3'“ Child. Empl. Comm.. l. Rcp., 1863. p. 185.

392 IV. oddiel Výroba

relatlonei nadhodnoty

e/

Prechod modernej manąfa/ctúa a domčeky' práce na veľkopriemysel. Urýehlenie tejto revolúcie rozšírením továrenských zákonov

na tieto spôsobypodnikania Zlacňovanie pracovnej sily púhym zneuživanim ženských a nezre­ lých pracovných sil, púhym olupovaním o všetky normálne pracovné a životné podmienky a púhou brutalitou nadmernej a nočnej práce napokon naráža na isté, ďalej neprekročiteľné prirodzené hranice a tým aj na hranice zlacňovania tovarov a kapitalistického vykoris­ ťovania vôbec, ktoré sa zakladajú na týchto princípoch. Len čo sa konečne dosiahne tento bod, a to trvá dlho, udrie hodina pre zave­ denie strojov a pre rýchlu premenu rozptýlenej domäckej práce (alebo aj manufaktúry) na továrenskú výrobu. Najkolosálnejším príkladom tohto pohybu je výroba „wearing apparel" (odevných doplnkov). Podľa klasifikácie Child. Empl. Comm. toto odvetvie zahŕňa výrobcov slamenýoh a dámskych klo­ búkov a čiapok, krajčírov, milliners a dressmakersm, výrobcov košieľ a šičky, výrobcov šnurovačiek, rukavíc a obuvi, popri mno­ hýoh menších odvetviach, ako je výroba kravát, golierov atď. Roku 1861 v Anglicku a vo Walese bolo v týchto odvetviach zamestnaných 586 298 osôb ženského pohlavia, z toho najmenej 115 242 do dva­ dsať rokov, 16 560 do pätnásť rokov. V Spojenom kráľovstvo (1861) počet týchto robotníčok bol 750 334. V Anglicku a vo Walese počet mužských robotnikov súčasne zamestnaných v klobučníctve, obuv­ níctve, rukavičkárstve a krajčirstve bol 437 969, z toho 14 964 do pätnásť rokov, 89 285 pätnásť- až dvadsaťročných, 333 117 nad dva­ dsať rokov. V týchto údajoch chýbajú mnohé menšie odvetvia, kto­ ré sem patria. Ale ak vezmeme čísla tak, ako sú, podľa sčítania z ro­ ku 1861 dosiahneme iba pre Anglicko a Wales sumu 1 024 267 osôb teda približne toľko, koľko absorbuje poľnohospodárstvo a chov dobytka. Začíname chápať, načo vyčaria stroje také neslýchanć masy výlrobkov, a tak pomáhajú „uvoľniť" také neslýchanć masy robot­ m ov. ..Wearing apparel" vyrábajú v manufaktúrach, v ktorých iba rc­ Dľ0dukujú deľbu práce, ktorej membra disjecta našli už hotovć: vyrábajú ich menší remeselnícki majstri, ktorí však nepracujú PW individuálnych spotrebiteľov ako predtým, ale pre manufaktúľY a obchodné domy, takže celé mestá a oblasti sa často zaoberajú ak0 svojou špecialitou takými odvetviami, ako je obuvníctvo atd.: na' D0k0n v najväčšom rozsahu vyrábajú odevnć doplnky tzv. domácki robotníci, ktorí predstavujú vysunutć oddelenie manufaktúr, obchod­ ných domov a dokonca aj menších majstrov.“ Masy pracovného 3* Milllncry sa nevzťahuje vlastne len na ozdoby hlavy, alc aj na dámskc D1515::a pláštcnky. kým drcssmakcrs sú totožné s našimi modistkami. v Anglicku sa mllllncry a drcssmaking vykonávajú zväčša v budovách

393 materiálu, surovín, polovýrobkov atď. dodáva veľkopriemysel, masa lacného ľudského materiálu (taillable à merci et miséricorde1*) po­ zostáva z robotnikov, ktorých „uvoľnil“ veľkopriemysel a poľnohos­ podárska veľkovýroba. Manufaktúry tohto odvetvia vd'ačia za svoj vznik hlavne potrebe kapitalistov mať poruke armádu schopnú rea­ govať na každý pohyb dopytu.“ Lenže tieto manufaktúry aj naďalej nechávali popri sebe existovať rozptýlenú remeselnú a domácku výrobu ako svoju širokú základňu. Veľkú výrobu nadhodnoty v tých­ to pracovných odvetviach zároveň s postupným zlacňovanim ich výrobkov umožnilo a umožňuje predovšetkým minimum mzdy po­ trebné na biedne živorenie, spojené s maximom ľudsky možného pracovného času. Práve táto lacnota ľudského potu a ľudskej krvi, premenenýoh na tovary, ustavične rozširovala a každodenne roz­ širuje odbytový trh, pre Anglicko menovite aj koloniálny trh, kde navyše vládnu anglické zvyklosti a vkus. Konečne nastal kritický bod. Základ starej metódy, púhe brutálne vykorisťovanie robotníc­ keho materiálu, viac alebo menej sprevádzané systematicky rozvi­ nutou deľbou práce, nestačil už rastúcemu trhu a ešte rýchlejšie rastúcej konkurencii medzi kapitalistami. Udrela hodina strojov. Rozhodujúcim revolucionizujúcim strojom, ktorý v rovnakej miere zasahuje všetky nespočetné odvetvia tejto výrobnej sféry, ako je výroba módneho tovaru, krajčírstvo, obuvníctvo, šitie bielizne, vý­ roba klobúkov atd., je - šijací stroj. Jeho bezprostredný účinok na robotníkov je približne taký ako účinok všetkých strojov, ktoré v období veľkopriemyslu dobývajú nové výrobné odvetvia. Odstraňujú deti v najútlejšom veku. Mzda strojových robotníkov stúpa v pomere k mzde domáckych robot­ níkov, z ktorých mnohí patria k „najchudobnejším z chudobných' („the poorest of the poor“). Mzda lepšie situovaných remeselníkov, s ktorými konkuruje stroj, klesá. Novi strojovi robotníci sú výlučne dievčatá a mladé ženy. Pomocou mechanickej sily ničia monopol mužskej práce pri ťažkej robote a z ľahšej práce vyháňajú masy starých žien a malých detí. Nepremožiteľná konkurencia ubija naj­ slabších ručných robotnikov. Prišerné narastanie smrti hladom (death from starvation) v Londýne za posledné desaťročie ide para­ lelne s rozširovaním strojového šitia.”7 Nové robotníčky pri šijacom SWOÍÍ.ktorý poháňajú rukou a nohou alebo len rukou, posediačky či postojačky, vždy podľa hmotnosti, veľkosti a špecializácie stroja, VYdávajú veľa pracovnej sily. Ich zamestnanie sa stáva škodlivým zdraviu, pretože proces trvá dlho, hoci zväčša je kratší ako pri sta­ zamestnávateľov. kde pracujú alebo námezdné robotničky. ktoré tam bývajú. alebo nádenničky bývajúce mimo týchto budov. Člen komisie White navštívil manufaktúru na vojenské odevy. ktorá za­ mestnávania 1000 až 1200 osob, takmer všetky ženského pohlavia. manuĺàkľům '13 obuv s 1300 osobami. z čoho takmer polovica boli deti a mladistvl atď. (Child. Empl. comm.. II. Rep., p. XLVII, n. 319.)

m Príklad. Týždenná správa o úmrtnosti Registrar Generallml z 26. februára "64 uvádza päť prípadov smrti hladom. v ten istý deň Times informujú o ďal­ “m Dľĺpadesmrti hladom. Sest obeti v jednom týždni!

13. kapitola Stroje a veľkopriemyseľ l' vydaného na milosť a nemilost

394 IV. oddiel Výroba

relationej nadhodnoty

rom systéme. Všade, kde sa šijací stroj usadzuje v dielňach, ktoré sú aj tak tesne a preplnené, ako je to pri výrobe obuvi, šnurovačiek, klobúkov atď., rozmnožuje vplyvy škodiace zdraviu. Člen komisie Lord hovorí: ..Ked človek vstúpi do nízkych dielní, kde pracuje 30 až 40 robotníkov pri strojoch, účinok je neznesiteľný... I-Iorúčava, pochádzajúca sčasti od plyno­ vých kachieľ na zohrievanie žehličíek, je strašná. Dokonca aj ked' v takýchto dielňach prevládajú tzv. mierne pracovné hodiny, t. j. od ôsmej ráno do šiestej večer, predsa len každý deň pravidelne omdlievajú tri až štyri osobyfm'

'° hlavného kapitalistu

Prevrat v spoločenskom spôsobe výroby, tento nevyhnutný pro­ dukt premeny výrobných prostriedkov, uskutočňuje sa v pestrej spleti prechodných foriem. Menia sa podľa toho, v akom rozsahu a aký čas už šijací stroj ovláda to či ono priemyselné odvetvie; podľa postavenia, v akom už našiel robotníkov, podľa toho, či pre­ vláda manufaktúra, remeselná alebo domácka výroba, podľa nájom­ ného za dielnem atď. Napriklad pri výrobe módneho tovaru, kde práca bola už zväčša organizovaná, hlavne na základe jednoduchej kooperácie, šijací stroj sprvoti predstavuje iba nový faktor manu­ faktúrnej výroby. V krajčírstve, pri výrobe košieľ, obuvi atď. sa všetky formy prelínajú. Tu je vlastná továrenská výroba, tam spro­ stredkujúci zamestnávatelia dostávajú od kapitalistu en Chef**suro­ viny a zhromažďujú v „komôrkach" alebo v „podkrovných izbi­ ciach” 10 až 50 alebo i viac námezdných robotníkov okolo šijacích strojov. Napokon, ako je to pri všetkých strojoch, ktoré netvoria nijaký členený systém a dajú sa používat' v trpaslíčom rozsahu, re­ meselníci alebo domácki robotníci, s vlastnou rodinou alebo s nie­ koľkými cudzími robotníkmi, používajú aj vlastné šijacie stroje.“ V skutočnosti v Anglicku teraz prevláda systém, pri ktorom kapi­ talista koncentruje vo svojich budovách väčší počet strojov a potom rozdeľuje strojové výrobky medzi armádu domáckyoh robotníkov na ďalšie spracovanieÍ-ľ" Lenže pestrosť prechodných foriem neza­ stiera tendenciu k premene na vlastnú továrenskú výrobu. Táto tendencia sa živí samým charakterom šijacieho stroja, ktorého mno­ horaká použiteľnosť volá po spojení predtým oddelených odvetví v tej istej budove a pod velením toho istého kapitálu; ďalej okol­ nostou, že predbežné zošívanie a niektore' iné operácie sa najlepšie VYkonávajú tam, kde je šijací stroj; a napokon nevyhnutným VY' vlastňovanim remeselníkov a domáckyoh robotníkov, ktorí vyrábajú 7°” Child. Empl. Comm., ll. Rep., 1864, p. LXVII, n. 406-409- p. 84, n. 124; p. Lxxlll, n. 441; p. 68, n. 6; p. 84, n. 126; p. 78, n. 85; p. 76, d. 69; p. Lxxu. n. 438.

3'” ..Nájomné za dielne zdá sa byt tým prvkom, ktorý napokon rozhoduje. a preto sa v hlavnom meste najdlhšie udržal starý systém, pri ktorom sa práci! dáva drobným podnikateľom a rodinám, a tam sa aj najskôr k nemu vrátili' (l. c. p. 83, n. 123). Koniec vety sa vztahuje výlučne na výrobu obuvi.

m Ncwskvtulc sa to v rukavičkárstve atď., kde sa postavenie robotnikov takmer neodlišuje od postavenia pauperov. 77' I. c. p. sa, n. 122.

395 na svojich vlastných strojoch. Tento osud ich sčasti postihol už te­ raz. Neustále rastúce množstvo kapitálu vynaložené na šijacie stro­ jem podnecuje výrobu a spôsobuje viaznutie trhu, čo je pre do­ máckych robotníkov signálom, aby predali svoje šijacie stroje. Sama nadvýroba takýchto strojov núti výrobcov, ktorí potrebujú odbyt, aby ich prenajímali za týždenné nájomné, a tak vytvára vražednú konkurenciu pre drobných majiteľov strojov.'~'73Ešte stále trvajúce zmeny v konštrukcii strojov a ich zlacňovanie takisto ustavične zne­ hodnocujú ich staré typy, takže sa dajú so ziskom používať len ma­ sovo, v rukách veľkých kapitalistov, ktorí ich skupujú za babku. Napokon nahradenie ľudí parným strojom má aj tu, tak ako vo všetkých podobných prevratných procesoch, rozhodujúci význam. Používanie parnej síly naráža sprvoti na čisto technické prekážky, ako je otriasanie strojov, ťažkosti so zvládnutím ich rýchlosti, rýchle kazenie ľahších strojov atď., všetko prekážky, ktoré skúsenosť čo­ skoro naučí prekonať.“ Kým na jednej strane koncentrácia mno­ hých pracovných strojov vo väčších manufaktúrach vedie k použí­ vaniu parnej síly, na druhej strane konkurencia pary a ľudských svalov urýchľuje koncentráciu robotníkov a pracovných strojov vo veľkých továrňach. Tak v obrovskej výrobnej sfére „wearing ap­ parel“, ako aj vo väčšine ostatných spomenutých odvetví prežíva Anglicko v súčasnosti premenu manufaktúry, remesla a domáckej práce na továrenskú výrobu, keď sa všetky tieto formy pod vply­ vom veľkopriemyslu celkom zmenili, rozložili, znetvorili a už dáv­ nejšie reprodukovali, ba dokonca prevýšili všetky hrôzy továren­ skćho systému bez pozitívnych momentov jeho vývinu.“ Táto živelne prebiehajúca priemyselná revolúcia sa umele urých­ ľuje rozšírením továrenských zákonov na všetky priemyselné odvetvia, v ktorých pracujú ženy, mladiství a deti. Nútená úprava dĺžky prestávok, začiatku a konca pracovného dňa, systém smien Dre deti, vylúčenie všetkých detí do istého veku atd. si na jednej strane vyžadujú rozšíriť počet strojovm a nahradiť svaly parou ako m Lcn v Lcicestri sa už roku 1864 používalo 800 šijacích strojov pri výrobe topánok a čižiem určených na predaj vo veľkom. m l. c. p. 84, n. 124.

z“ Tak je to vo vojenskom sklade šatstva v Pimlico v Londýne, v továrni Tillicho a Hendersona na košele v Londonderry, v továrni na odevy firmy Tait V Limericku, ktorá zamestnáva okolo 1200 „rúk'. '77'..Tcndencia k továrenskćmu systému' (l. c. p. Lxvn). ..Celé odvetvie je teraz v prechodnom štádiu a prekonáva tie iste zmeny, ake prckonalo aj čip­ kárstvo, tkáčstvo atd." (I. c., n. 405). „Úplná revolúcia' (l. c. p. XLVI. h. 318). za čias Child. Empl. Comm. z roku 1840 pančuchárstvo bolo ešte ručnou P1100"­ Po roku 1846 zaviedli rozmanité stroje, teraz poháňanć parou. Celkový počet 0Sôb obidvoch pohlaví a všetkých vekových skupín od troch rokov vyššie za­ mcsľľlaüÝchv anglickom pančuchárstve bol roku 1862 asi 120000. Z toho podľa Parliamentary Return z 11. februára 1862 len 4063 podliehalo posobnosti tová­ rcnskćho zákona m Napríklad v hrnčiarstve firma Cochran z Brltannia Pottery, Glasgow, píše: --^P_Ysme udržali rozsah výroby, používame teraz veľa strojov, ktoré obslu­ huiu nevyučení robotníci, a každý deň nás presvledča o tom. že sme schopní

13. kapitola Stroje a veľľzopriemysel

396 IV. oddiel Výroba

reiationej nadhodnoty

hnacou silou.277Na druhej strane, aby sa získalo na priestore, čo sa stráca na čase, rozširujú sa spoločne používané výrobné prostried­ ky, pece, budovy atď., slovom dochádza k väčšej koncentrácii vý­ robných prostriedkov a tomu zodpovedajúcej väčšej konglomerácii robotnikov. Hlavnou námietkou, ktorú vášnivo opakuje každá ma­ nufaktúra ohrozená továrenským zákonom, je V skutočnosti ne­ vyhnutnosť väčších kapitálovýoh výdajov, aby výroba mohla po­ kračovať vo svojom starom rozsahu. Pokial' však ide o prechodné formy medzi manufaktúrou a domáckou prácou, ako aj o samu domácku prácu, s obmedzením pracovného dňa a detskej práce stráca sa im pôda pod nohami. Bezmedzné vykorisťovanie lacných pracovných síl je jediným základom ich konkurenčnej schopnosti. Podstatnou podmienkou továrenskej výroby, najmä odvtedy, čo podlieha úprave pracovného dňa, je zaistenie normálneho výsledku, t. j. výroba určitého množstva tovarov alebo zamýšľaný úžitkový efekt v danom čase. Zákonné prestávky upraveného pracovného dňa ďalej predpokladajú náhle a periodické zastavenie práce bez poškodenia produktu, ktorý je vo výrobnom procese. Táto istota čo do výsledku a možnost prerušiť prácu sa, prirodzene, dajú ľahšie dosiahnuť v čisto mechanickýoh odvetviach ako tam, kde určitú úlohu hrajú chemické a fyzikálne procesy, ako napríklad v hrnčiar­ stve, bieličstve, farbiarstve, pekárstve a vo väčšine kovospracujú­ cich podnikov. So šlendriánstvom neobmedzeného pracovného dňa. nočnej práce a slobodného pustošenia ľudí každá živelne vzniknutá prekážka čoskoro vystupuje ako večná „prirodzená hranica" výroby. Nijaký jed neniči hmyz istejšie ako továrenský zákon takéto „priro­ dzenć hranice". Nikto nevykrikoval hlasnejšie o „nemožnostiach" ako páni z hrnčiarstva. Roku 1864 im naoktrojovali továrenský zá­ kon a už po 16 mesiacoch zmizli všetky nemožnosti. Továrenským zákonom vyvolaná ° „zlepšená metóda výroby hrnčiarskej hmoty (slip) lisovaním namiesto odpa­ rovanim, nová konštrukcia pecí na sušenie nepálených tovarov atď., to sú v hrnčiarstve veľmi dôležité udalosti a znamenajú v ňom taký veľký pokrok. aký nemôže vykázať celé posledné storočie... Teplota peci sa značne znížila. pričom značne poklesla spotreba uhlia a účinok na tovary sa urýchliť“­

Napriek všetkým proroctvám výrobné náklady hrnčiarskych predmetov nestúpli, ale stúplo množstvo výrobkov, takže vývoz za 12 mesiacov od decembra 1864 do decembra 1865 prevyšoval svojou -hodnotou o 138 628 s priemer predchádzajúcich troch rokov. Pri výrobe zápaliek pokladali za prirodzené, že chlapci, dokonca aj vtedy, keď hltali svoj obed, namáčali dríevka do teplej fosforove) vyrobiť väčšie množstvo, ako sme vyrobili starou metódou." (Reports of Insp. of Pact.. 31st Oct. 1865, p. 13.) „Továrenský zákon vedie k ďalšiemu zavádzaniu strojov'

" mechanických hrnčiarskych kruhov namiesto ručných

(l. c. p. 13, 14).

'77 Takto po zavedení továrenského zákona do hrnčiarstva veľmi vzrástol počet power jlggers namiesto handmoved jiggers“. m Rep. ľnsp. Pact., 31st Oct. 1865, p. 96 a 127.

397 zmesi, ktorej jedovaté výpary im stúpali do tváre. Spolu s nevy­ hnutnosťou šetriť čas si továrenský zákon (1864) vynútil zavedenie „dipping machine" (stroja na na-máčanie), z ktorého sa výpary ne­ môžu dostať k robotníkovi.279 V tých odvetviach čipkárskej manu­ faktúry, ktoré ešte nepodliehajú továrenskému zákonu, sa teraz takisto tvrdí, že prestávky na jedenie nemôžu byť pravidelné, preto­ že rozličné čipkárske materiály potrebujú rozdielny čas na sušenie, od troch minút po jednu hodinu alebo aj viac. Na to členovia Chil­ dren's Employment Comm. odpovedajú: „okolnosti sú tie isté ako v tlačiarni tapiet. Niektorí významni továrnici v tomto odvetví horlivo dokazovali, že povaha používaných materiálov a roz­ manitosť procesov, ktorými prechádzajú, nedovoľujú, aby sa kvôli jedeniu naraz zastavila práca bez veľkých strát... Clánok 6. oddielu 6. Factory Acts Extension Act***(1864) „im poskytol osemnástmesačnú lehotu odo dňa vydania zákona a po jej uplynutí sa musia prispôsobiť prestávkam na jedenie tak, ako ich špecifikuje továrenský zákonfm

13. kapitola Stroje a veľkopriemysel

1° zákona o rozšírení

platnosti továrenského zákona

Sotvaže parlament schválil tento zákon, páni továrnici už aj zistili: „Tažkosti, ktoré sme očakávali po zavedení továrenského zákona, nenastali. Nepozorujeme, že by sa výroba nejako narušila. V skutočnosti vyrábame viac

za ten istý časť“

Ako vidieť, anglický parlament, ktorému iste nebude nikto vyčítať genialitu, dospel na základe skúseností k poznaniu, že donucovaci zákon môže jednoducho nadiktovať odstránenie všetkých tzv. pri­ rodzených prekážok výroby, ktorć bránia obmedziť a upraviť pracovný deň. Pri zavedení továrenského zákona do niektorého prie­ myselného odvetvia sa preto poskytuje lehota od šiestich do osem­ nástich mesiacov a je vecou továrnikov, aby za tento čas odstránili technické prekážky. Mirabeauov výrok: „Impossible? Ne me dites ° .,Nemožnć? jamais ce bête de motľž* platí najmä pre modernú technológiu. Nikdy predo mnou Ale tým, že továrenský zákon takto umele urýchľuje dozrievanie ncvyslovte toto hlúpe materiálnych prvkov nevyhnutných na premenu manufaktúrnej vý­ slovol' roby na továrenskú výrobu, na základe nevyhnutnosti zväčšených kapitálových výdajov zároveň urýchľuje zánik menších podnika­ teľov a koncentráciu kapitálum Ak odhliadneme od čisto technických a technicky odstrániteiných prekážok, úprava pracovného dňa naráža na nepravidelné návyky samých robotníkov, najmä tam, kde prevláda úkolová mzda a kde m Zavedenie tohto a iných strojov do zápalkárne nahradilo v jednom odde­ leni 230 mladistvých tridsiatimi dvoma chlapcami a dievčatami od 14 do 17 ro­ kov. V týchto úsporách na robotnikoch sa pokračovalo aj po roku 1865, keď Sa začala používat parná sila. Š” Child. Empl. Comm., II. Rep., 1864, p. IX. n. 50. m' Reports of Insp. of Pact., 31st Oct. 1865, p. 22.

_m „Potrebné zlepšenia ...v mnohých starých manufaktúrach nemožno za­ Vlcił bez vynaloženia kapitálu, ktorý presahuje prostriedky mnohých súčasných mâllteľov... Zavedenie továrenského zákona je nevyhnutne sprevádzané pre­ Chodnou dezorganizáciou. Rozsah tejto dezorganizácie je v priamom pomere k veľkosti neporiadkov, ktoré sa majú odstrániť' (l. c. p. 96, 97).

398 IV. oddiel Výroba

relationei nadhodnoty

premámenie času v určitej časti dňa alebo týždňa možno dobehnúť dodatočnou nadčasovou prácou alebo nočnou prácou, čo je metóda, ktorá dospelého robotníka robí brutálnym a jeho nezrelých druhov a ženy ruinuje.233 Hoci táto nepravidelnosť pri vydávaní pracov­ nej sily je prirodzenou hrubou reakciou na nudu jednotvárnej driny, predsa len v nepomerne väčšej miere vyviera z anarchie samej výroby, ktorá zasa predpokladá bezuzdnć vykorisťovanie pracovnej sily kapitálom. Popri všeobecnom periodickom striedaní priemy­ selného cyklu a osobitných výkyvoch trhu v každom výrobnom od­ vetví vystupuje tzv. sezóna, nech už sa zakladá na striedaní ročných období priaznivých pre lodnú dopravu, alebo na móde, alebo ide o náhle veľké objednávky, ktoré treba splniť v najkratšom čase. Takéto objednávky sa stávajú zvykom a rozširujú sa so železnicami a telegrafom. Istý londýnsky továrnik napríklad hovorí: „Rozšírenie železničnej siete po celej krajine veľmi podporilo zvyk dávať krátkodobé objednávky. Kupujúci prichádzajú teraz z Glasgowa, Manchestru a Edinburghu približne každých štrnásť dni do veľkých obchodných domov City. ktorým dodávame tovary, a zadávajú malé objednávky, ktoré treba ihned vy­ baviť, namiesto aby kupovali zo skladov, ako to bolo zvykom predtým. V mi­ nulých rokoch sme mohli v obdobi ochabnutia vždy pracovať pre dopyt v naj­ bližšej sezóne, ale teraz nikto nemôže predpovedať, aký bude dopyt potomľ“

V továrňach a manufaktúrach, ktoré ešte nepodliehajú továren­ skému zákonu, vládne periodicky najstrašnejšia nadmerná práca počas tzv. sezóny, nárazovitosť v dôsledku súrnych objednávok. Vo vysunutom oddelení továrne, manufaktúry a obchodného domu. vo sfére domáckej práce, beztak celkom nepravidelnej, v surovi­ nách a v objednávkach celkom závislej od rozmarov kapitalistu. ktorého tu neviažu nijaké ohľady na zhodnotenie budov, strojov atď. a ktorý tu nič neriskuje, iba kožu samých robotníkov, sa takto vo veľkom systematicky pestuje priemyselná rezervná armáda. ktorá je vždy k dispozícii, v jednej časti roku decimovaná najne­ ľudskejším hrdlačením, v druhej časti zbedačovaná nedostatkom práce. „Zamestnávatelia“ hovori Child. Empl. Comm., „Využívajú obvyklú ncpľaj videlnosť domáckej práce na to, aby v časoch mimoriadnej potreby vynucovall prácu do jedenástej. dvanástej i do druhej v noci, ako sa bežne hovori. na

m Napriklad pri vysokých peciach „ku koncu týždňa sa pracovný čas vše­ obecne značne predlžuje, pretože robotníci si zvykli v pondelok a príležitostne aj v utorok sčasti alebo celkom zaháľať". (Child. Empl. Comm., III. Rep.. P- V?) ..Drobnl majstri majú vo všeobecnosti veľmi nepravidelný pracovný čas. stratia dva alebo tri dni, a potom pracujú celú noc. aby túto stratu dohonili... VždY zamestnávajú svoje vlastné deti, ak ich majú' (l. c. p. VII). „Nepravidelná do­ chádzka do práce je podporovaná možnosťou a praxou dohoniť stratu Pľťdlzc' nim pracovného času' (l. c. p. xvm). ..V Birminghame ...sa stráca ...ohrom° né množstvo času. pretože robotníci časť času premárnia a vo zvyšujúcom časť otročia'

(l. c. p. x1).

_

1'“ Child. Empl. Comm., IV. Rep.. p. xxxn. „Rozširenie železničnej siete W3! velmi podporilo zvyk dáva( súrne objednávky; pre robotnikov z toho VYPÍÝV“ uštvanost. zanedbávame času na jedenie a nadčasové hodiny' (l. c. p. XXXU­

399 všetky hodiny", a to v miestnostiach, „kde stači zápach, aby vás hodilo o zem (the stench is enough to knock you down). Azda dójdete až ku dverám a otvo­ rite ich, ale neodvážite sa isť dalejfm „Sú to komicki čudáci, ti naši zamestná­ vatelia,' hovori jeden z vypočúvaných svedkov, obuvník, „nazdávajú sa, že to chlapcovi neuškodí, ked polovicu roka lopoti na smrt' a druhú polovicu sa musí

potlkať takmer bez robotyť“

Tieto „obchodné zvyklosti" („usages which have grown with thc growth of trade") takisto ako technické prekážky vydávali a vydá­ vajú zainteresovani kapitalisti za „prirodzene hranice" výroby, čo bol obľúbený nárek bavlnárskych lordov v čase, ked im po prvý raz hrozil továrenský zákon. Aj ked sa ich priemysel viac ako hoc­ ktorý iný zakladá na svetovom trhu, a teda na lodnej doprave, skúsenosti ich usvedčili zo lži. Odvtedy anglicki továrenski inšpek­ tori každú údajnú „obchodnú prekážku" pokladajú za prázdnu vý­ hovorku.737 Dôkladné a veľmi svedomité prieskumy Child. Empl. Comm. vskutku dokazujú, že v niektorých priemyselných odvet­ viach by sa úpravou pracovného dňa iba rovnomernejšie na celý rok rozdelilo už používané množstvo prácem, že táto úprava je prvou racionálnou uzdou na vražedné, nezmyselné a systému veľko­ priemyslu ako takému neprimeranć rozmary módym, že rozvoj za­ oceánskej lodnej dopravy a komunikačných prostriedkov vôbec odstránil vlastný technický základ sezónnej práce“, že všetky ostat­ né vraj nekontrolovateľné okolnosti sa odstránia dalšími budovami, dalšími strojmi, zvýšeným počtom súčasne zamestnaných robotni­ kov291a z toho vyplývajúcim spätným účinkom na systém veľko­ m Child. Empl. Comm., IV. Rep., p. XXXV, n. 235 a 237. W l. c. p. 127, n. 56.

W ..Pokiaľ ide o straty, ktoré obchod utrpl tým, že sa načas nesplnia objed­ návky lodnej prepravy, spomínam si, že to bol obľúbený argument pánov to­ várnikov v rokoch 1832 a 1833. Nič, čo k tejto otázke možno teraz uviest. nemôže už mať takú váhu ako vtedy, ked ešte para neskrátila všetky vzdia­ lenosti na polovicu a nezaviedla nove pravidlá dopravy. Ked sa tento argument Dreveroval v praxi, už vtedy neobstál a istotne by ani teraz takúto previerku nevydržal! (Reports of insp. of Pact., 31st Oct. 1862, p. 54, 55.) 3° Child. Empl. Comm., m. Rep., p. xvlll, n. 11a. m" John Bellers už roku 1699 poznamenáva: „Vrtkavosť módy zväčšuje počet bedárov trplacich núdzu. skrýva v sebe dve veľké zlá: 1. 'ľovariši trpia v zime biedou pre nedostatok práce, pretože obchodníci s látkami a tkáčski majstri sa ncodvažujú vynakladal' svoj kapitál na zamestnávanie tovarišov, kým nepríde lar a nebudú vediet, aká bude potom móda; 2. Na jar niet dost tovarišov. ľâkže tkáčskl majstri musia pribrat veľa učñov, aby za štvrť alebo pol roka mohli zásobit obchod kráľovstva, čo roľnikovi vytrháva z rúk pluh. Wpľâzd­ ňülc vidiek od pracujúcich, zaplňa mestá vo veľkej miere žobrákmi a tých, čo Sa hanbia žobraľ, vydáva v zime napospas smrti hladomf (Essays about the P001“.Manuľactures etc.. p. 9.) 3° Child. Empl. Comm., V. Rep., p. 171, n. 34.

n' Napriklad vo svedeckých výpovediach bradfordských vývozoov sa hovori: "Z3 ľÝChtookolnosti je jasne, že v obchodných domoch chlapci nemusia pra­ °°Vilľ dlhšie ako od ôsmej ráno do siedmej alebo pol ôsmej večer. Je to len

Nízka ďallich rúk a dalších výdavkov. Chlapci by nemuseli pracovat tak dlho G0 noci. lteby niektorí zamestnávatelia neboli taki ziskuchtiví; dalsi stroj stoji iba io alebo 18 c... Všetky ťažkosti vyplývajú z nedostatočnčho zariadenia i z nedostatku priestoru'

(l. c. p. 171, n. 35, 36 a 38).

13. kapitola Stroje a veľhopriemysei

400 IV. oddiel Výroba

relativnei nadhodnoty

obchodum Lenže kapitál sa uspokojí s takým prevratom, ako to opätovne vyhlasuje ústami svojich predstaviteľov, „iba pod tlakom všeobecného parlamentného zákona“293, ktorý nútene upravuje pracovný deň.

9.

Továrenská zákonodarstvo.

(Ustanovenia o ochrane zdravia a o výchove.) jeho všeobecně rozšírenie v Anglicku Továrenské zákonodarstvo, táto prvá vedomá a plánovitá reakcia spoločnosti na živelne vzniknutú podobu jej výrobného procesu, je. ako sme videli, takisto nevyhnutným produktom veľkopriemyslu. 'ako ním je bavlnená priadza, selfaktory a elektrický telegraf. Prv ako prejdeme k všeobecnému rozšíreniu továrenského zákonodar­ stva v Anglicku, treba sa ešte stručne zmieniť o niektorých ustano­ veniach anglického továrenského zákona, ktoré sa netýkajú počtu hodín pracovného dňa. Ustanovenia o ochrane zdravia, aj ked' odhliadneme od formu­ lácie, ktorá uľahčuje kapitalistom ich obchádzanie, sú nanajvýš skúpe a v skutočnosti sa obmedzujú na predpisy o bieleni stien a niektoré iné opatrenia na udržiavanie čistoty, na vetranie a ochranu pred nebezpečnými strojmi. V tretej knihe sa vrátime k fanatickému boju továrnikov proti ustanoveniu, ktoré im naok­ trojovalo nepatrný výdavok na ochranu údov ich „rúk“. Tu sa zno­ va skvele osvedčuje dogma slobodného obchodu, že v spoločnosti s antagonistickými záujmami každý sledovaním svojho vlastného prospechu podporuje všeobecné blaho. Stačí jeden priklad. Vieme. že za práve uplynulé dvadsaťročné obdobie sa v Irsku veľmi roz­ šíril ľanársky priemysel a s ním aj scutching mills (trepárne ranu)­ Roku 1864 tam bolo asi 1800 takýchto mills. Na jeseň a v zime periodicky odtŕhajú od poľných prác najmä mladistvých a ženy. SY' nov, dcéry a manželky okolitých drobných nájomcov, všetko ľudí. čo sa vôbec nevyznajú v strojoch, aby kŕmili ľanom valcovne scutching mills. Rozsah a intenzita úrazov nemá vôbec obdobu v de­ m l. C. IP- 81. n. 32.1 lSľÝiondýnsky továrnik, ktorý ostatne nútenú úpravu PFJCOVHČhO dňa Považuje za ochranný prostriedok robotnikov proti továmlkoñj a samých továrnikov proti veľkoobchodu, vypovedá: ..Tlak v našom odvcľVl zapričiňujú lodiari, ktori napriklad chcú odoslat tovary piachetnieou. aby v u** tcj sezóne boli na mieste, a zároveň si chcú strčit do vrecka rozdiel v dopľav' ných nákladoch medzi plachetnicou a parnikom, alebo si z dvoch Damm” zvolia skorši. aby boli na zahraničnom trhu pred svojimi konkurentmL' 3° ..Tomu by sa dalo odpomoctf hovorí istý tovar-nik, ..keby sa pod tlakom všeobecného pariamentného zákona rozšírili továrne' (l. c. p. x, n. 383.

401 jinách strojov. Iba v jedinom scutching mill v Kildinane (pri Corku) 13. kapitola napočitali v rokoch 1852-1856 šesť smrteľných prípadov a 60 ťaž­ Stroje kých zmrzačení, ktorým sa napospol dalo zabrániť najjednoduchším a veľkopriemyseľ zariadením v cene niekoľko šilingov. Dr. W. White, certifying sur­ geoni' továrni v Downpatricku, v oficiálnej správe zo 16. decembra '° úradný lekár 1865 vyhlasuje: ..Úrazy v scutching mills sú úrazmi najstrašnejšieho druhu. V mnohých pri­ padoch hriadeľ odtrhne od trupu štvrtinu tela. Smrť alebo budúcnosť v biednej nemohúcnosti a trápení sú zvyčajnými následkami zranenia. Pribúdanie továrni v krajine, prirodzene, iba rozšíri tieto strašné výsledky. Som presvedčený, že vhodný štátny dozor nad scutching mills by mohol zabrániť veľkým obetiam na zdravi a na živote."'-'°*

Co by mohlo lepšie charakterizovať kapitalistický spôsob výroby ako to, že sa na ňom musia vymáhať najjednoduchšie zariadenia na ochranu čistoty a zdravia donucovacím štátnym zákonom? ..Továrenský zákon z roku 1864 vybielil a vyčistil v hrnčiarstve vyše 200 dielni, a to aj tam. kde sa dvadsat rokov alebo vôbec zdržiavali hocakej po­ dobnej činnosti' (taká je „zdržanlivosľ kapitálul) „a kde je zamestnaných 27 878 robotnikov a kde doteraz počas nadmernej dennej a často aj nočnej práce vdychovali neznesiteľný vzduch, ktorý ináč pomerne neškodné zamestna­ nie zamoril nemocami a smrťou. zákon značne rozšíril vetracie zariadeniam

Táto časť továrenského zákona zároveň presvedčivo ukazuje, ako kapitalistický spôsob výroby svojou podstatou vylučuje každé ra­ cionálne zlepšenie presahujúce istý bod. Anglicki lekári jednomy­ seľne vyhlasujú, ako sme už viac ráz spomenuli, že 500 kubických stôp vzduohu na osobu predstavuje sotva dostačujúce minimum pri dlhšie trvajúcej práci. Dobre tedal Ak továrenský zákon všetkými svojimi donucovacími opatreniami nepriamo urýchľuje premenu menších dielni na továrne, teda nepriamo zasahuje do vlastnickeho práva menších kapitalistov a veľkým kapitalistom zabezpečuje mo­ “OPOLpotom zákonné vynútenie potrebného množstva vzduchu pre každého robotníka v dielňach by jedným úderom priamo vyvlast­ nilo tisíce malých kapitalistov! zasiahlo by to korene kapitalistic­ kého spôsobu výroby, t. j. sebazhodnocovanie kapitálu. či už veľkého alebo malého, na základe „slobodného“ nákupu a spotrebo­ vania pracovnej sily. Preto pred týmito 500 kubickými stopami vzduchu dochádza továrenskému zákonodarstvu dych. Zdravotnic­ ke úrady, komisie pre vyšetrovanie v priemysle a továrenski ĺľlšiłektoriznova a znova opakujú, že 500 kubických stôp je nevy­ hnutných a že ich nemožno kapitálu naoktrojovať. Tým v skutočnosti VYhlasujútuberkulózu a iné pľúcne choroby robotníkov za životnú

z

podmienkukapitálu.“ z l. c. p. XV, n. 72 sqq. Reports oť lnsp. of Pact., 31st Oct. 1865, p. 127.

3' Zo skúsenosti sa zistila, že priemerný zdravý človek pri každom vdýcb­ nuti strednej intenzity spotrebuje asi 25 kubických cólov vzduchu a že za mi­ nutu urobi asi 20 vdychov. Podľa toho by spotreba vzduchu na jedného čloo 3° Kupim 1

402 IV. oddiel Výroba reľatíonej

nadhodnoty

Hocijako úbohé sú vcelku ustanovenia továrenského zákona o vý­ chove, predsa len vylhlasujú základné vyučovanie za povinnú pod­ mienku práce.297Ich úspech po prvý raz dokázal, že je možné spájať vyučovanie a telocvik993s manuálnou prácou, teda aj manuálnu prácu s vyučovanim a telocvikom. Zo svedeckých výpovedí učiteľov tová­ renski inšpektori čoskoro zistili, že továrenské deti, hoci sa im do­ stáva iba polovica vyučovania ako riadnym denným žiakom, naučia sa práve toľko a často aj viac. ..Vec je jednoduchá. Ti, čo chodia do školy iba na pol dňa, sú vždy svieži a takmer vždy schopni a ochotní učiť sa. Systém napoly manuálna práca, napoly škola robi každé z týchto dvoch zamestnaní odpočinkom a osvieženim po pred­ chádzajúcom zamestnaní, a je teda pre dieťa oveľa vhodnejši, ako keby nepre­ tržite zotrvávalo v jednom z nich. Chlapec, ktorý od včasného rána sedi v škole. nemôže, najmä za horúceho počasia, súperiť s chlapcom, ktorý prichádza svieži a čulý zo svojej prácefm

Ďalšie doklady nájdeme v Seniorovom prejave na sociologickom ,kongrese v Edinburghu roku 1863. Okrem iného tu upozorňuje aj na to, ako jednostranný, neproduktivny a dlhotrvajúci školský deň detí vo vyšších a stredných triedach zbytočne zväčšuje prácu učite­ ľov, „kým nielen neplodne, ale aj celkom škodlivo mrhá časom. zdravim a energiou detí"3°°.Z továrenského systému, ako to možno veka za 24 hodin bola približne 720000 kubických cólov čiže 416 kubických stôp. Vieme však, že vzduch, ktorý sme už raz vdýchli, nemôže slúžiť tomu istému procesu, kým sa neočisti vo veľkej dielni prirody. Podľa experimentov Valentina a Brunnera sa zdá, že zdravý človek vydýchne za hodinu približne 1300 kubických cólov kysličnika uhličitého; to je toľko, ako keby pľúca za 24 hodín vyvrhli asi 8 uncii pevného uhlia. „Na každého človeka by malo prí­ padať prinajmenšom 800 kubických stôp vzduchu.“ (Huxley.) 1*"Podľa anglického továrenského zákona nemôžu rodičia posielať deti mlad­ šie ako 1-1 rokov do „kontrolovaných“ továrni, ak im zároveň neumožnia zú­ častniť sa na základnom vyučovani. za dodržiavanie zákona je zodpovednÝ ľ°' várnlk. „Továrenské vyučovanie je povinné a je podmienkou práce.“ (Reports ol lnsp. ot' Pact.. 31st Oct. 1865, p. 111.) 1'" O priaznivých výsledkoch spojenia telocviku (u chlapcov aj vojenskÝCh Cvičení) S Dovinným vyučovaním továrenských detí a žiakov z radov paupcľoV pozri prejav N. W. Seniora na siedmom výročnom kongrese National Associa­ tion for the Promotion of Social Science v Report of Proceedings etc., Lond. 1863, p. 63, 64, ako aj správu továrenských inšpektorov z 31. okt. 1865, p. 118. 119. 120, 126 sqq.

3" Reports of lnsp. of Pact., l. c. p. 118, 119. Istý naivný majiteľ továrne na hodváb vysvetľuje členom vyšetrujúcej komisie Child. Empl. Comm.: ..Som celkom presvedčený, že skutočné tajomstvo, ako produkovať zdatných robot­ nikov, sa našlo v spojeni práce a vyučovania od detského veku. Pravda. P1153 nesmie byť ani príliš namáhavá, ani odporná a nezdravá. Zelal by som si. 39V moje vlastné deti striedali školu s prácou a hrou." (Child. Empl. Comm.. V­ Rep., p. 82, n. 36.)

1'” Senior. I. c. p. 66. Ako veľkopriemysel, ked dosiahne určitý stupeň VÝVŇW­

s prevratom v spôsobe materiálnej výroby a v spoločenských výrobných Vzľa' hoch vyvoláva prevrat aj v hlavách. presvedčivo ukazuje porovnanie prcĺaV“ N. w. Seniora z roku 1863 s jeho fllipikou proti továrenskému zákonu z rok“ 1833, alebo porovnanie názorov spomínaného kongresu so skutočnosťou, že v niektorých vidieckych častiach Anglicka sa chudobným rodičom ešte stále

403 podrobne sledovať u Roberta Owena, vyklíčil zárodok výchovy budúcnosti, keď u všetkých deti od istého veku sa produktivna prá­ ca bude spájať s vyučovaním a telocvíkom nielen ako metóda zväč­ šovania spoločenskej výroby, ale aj ako jediná metóda produkova­ nía všestranne rozvinutých ľudí. Videli sme, že veľkopriemysel technicky ruší manufaktúrnu delbu práce, ktorá doživotne pripútava celého človeka k jednej čiastkovej operácii, kým kapitalístická forma veľkopriemyslu túto deľbu práce zároveň reprodukuje ešte obludnejšie vo vlastnej továrni tým, že premieňa robotníka na vedomím obdarenć príslušenstvo čiastkové­ ho stroja, a všade inde sčasti tým, že sporadicky používa stroje a strojovú prácu“, sčasti tým, že zavádza ženskú, detskú a nekva­ lífíkovanú prácu ako nový základ deľby práce. Protirečeníe medzi manufaktúrnou deľbou práce a podstatou veľkopriemyslu sa uplat­ ňuje násilím. Okrem iného sa prejavuje v strašlivom fakte, že vel'­ kú časť detí, ktoré sú zamestnané v moderných továrňach a manu­ faktúrach a od najútlejšíeho detstva sú pripútané k najjednoduchším manipuláciám, po dlhé roky vykorisťujú bez toho, aby sa naučili nejakej práci, na základe ktorej by sa neskôr dali použiť hoci aj v tej istej manufaktúre alebo továrni. Napríklad v anglických kníh­ tlačiarňach predtým učni prechádzali od lahších prác k zložitejším, ako to zodpovedalo systému starej manufaktúry a remesla. Prešli určitým učebným procesom, kým sa z nich stali hotovi tlačiari. Toto remeslo od všetkých požadovalo, aby vedeli čítať a písať. To všetko zmenil tlačiarenský stroj. Zamestnáva dva druhy robotnikov, do­ spelého robotníka, ktorý dozerá na stroj, a chlapcov, zväčša jede­ násť- až sedemnásťročných, ktorých práca spočíva výlučne v tom, že vkladajú hárok papiera do stroja alebo z neho vyberajú potlačený hárok. Najmä v Londýne drú takto nepretržite 14, 15, 16 hodín niekoľko dní v týždni a často aj 36 hodin za sebou iba s dvoma hodinami oddychu na jedenie a spánoklm Veľká časť z nich nevie čítať a spravidla sú to celkom zdivočené, abnormálne stvorenia. Dod trestom smrti hladom zakazuje vzdelávať svoje detí. Tak pán Snell na­ Driklad uvádza, že v Somersetshire je obvyklou praxou, že keď sa chudobný človek uchádza o podporu farnosti, je prinútený vziať svoje deti zo školy. Tak Dán \l/ollaston, farár z Felthamu, rozpráva o prípadoch, keď istým rodinám °d0Dreli akúkoľvek podporu, „pretože posielali svoje deti do školy'l "" Tam, kde remeselnícke stroje, poháňanć ľudskou silou, priamo alebo "Fpríamo konkurujú s rozvinutými strojmi, ktoré teda predpokladajú mecha­ nickú hnaciu silu, robotník, ktorý poháňa stroj, prekonáva veľkú zmenu. P0­

'°d"° Parný stroj nahrádza! tohto robotnika, teraz má on nahradiť parný stroj. Preto ic napätie a vynakladanie jeho pracovnej sily obludnć. a tobôž C_Štc_ u nedospelých, ktori sú odsúdení na tieto mukyl Tak člen komisie Lange zistil, že v Covcntry a okolí používajú desať- až pátnásťroćných chlapcov pri Oľáćanístavov na výrobu stúh, nehovoriac už o mladších deťoch. ktoľć muse" ?ľáčať stavy menších rozmerov. „Je to mimoriadne namáhavá práca. Chlapec 1° Dúhou náhradou za parnú sílu.“ (Child. Empl. comm.. V. Rep.. 1866. D. 114.

"~ 5-) 0 vražedných následkoch „tohto systému otroctva", ako ho nazýva oficiál­ “3 Správa. pozri l. c. sq. m l. c. p. 3, n. 24.

13. kapitola Stroje a veľkopríemysel

404 IV. oddiel Výroba

relatívnei nadhodnoty

„Aby mohli robiť svoju prácu, nepotrebujú nijakú intelektuálnu výchovu; majú málo príležitostí rozvíjať svoju zručnosť a ešte menej svoj úsudok; ich mzda, aj ked' je na chlapcov pomerne vysoká, nerastie úmerne tomu, ako do­ rastajú, a väčšina z nich nemá vyhliadky na lepšie platené a zodpovednejšie miesto dozorcu pri stroji, lebo na každý stroj pripadá len jeden dozorca a často až štyria chlapci.'3°3

Len čo sa stanú pristari na svoju detskú prácu, teda najneskôr v sedemnástom roku, prepustia ich z tlačiarne. Stávajú sa z nich kandidáti zločinu. Viaceré pokusy zadovážiť im zamestnanie niekde inde stroskotali na ich nevedomosti, hrubosti, telesnej a duševnej zaostalosti. To, čo platí o manufaktúrnej deľbe práce v dielni, vzťahuje sa aj na deľbu práce v rámci spoločnosti. Pokiaľ sú remeslo a manufak­ túra všeobecným základom spoločenskej výroby, nevyhnutným mo­ mentom vývinu je podriadenie výrobcu výlučne jednému výrobné­ mu odvetviu, odstránenie pôvodnej rozmanitosti jeho činností“. Na tomto základe každé jednotlivé odvetvie si empiricky nájde zodpovedajúcu technickú podobu, pomaly ju zdokonaľuje a len čo dosiahne určitý stupeň zrelosti, rýchlo ju kryštalizuje. Okrem nové­ ho pracovného materiálu, ktorý dodáva obchod, zmenu tu i tam vy­ voláva postupná premena pracovných nástrojov. Keď si však na základe skúseností nájde primeranú formu, skostnatie aj pracovný nástroj, ako to dokazuje fakt, že často po tisícročia prechádza z gc­ nerácie na generáciu. Je charakteristické, že až do 18. storočia sa osobitné remeslá nazývali mysteries (mystéres)3°§ a že do ich tajov mohol preniknúť iba empiricky a profesionálne zasvätený človek. Veľkopriemysel strhol závoj, ktorý zakrýval ľudom ich vlastný spo­ ločenský výrobný proces a rozličné živelne oddelené výrobné od­ vetvia premenil na hádanky pre ostatné odvetvia, ba dokonca aj pre zasvätených v každom odvetví. Princíp veľkopriemyslu. spočí­ vajúci v tom, že každý výrobný proces sám osebe a spočiatku bez akéhokoľvek ohľadu na ľudskú ruku rozkladá na jeho konštituujúce prvky, vytvoril celkom modernú vedu technológie. Veľmi pestré. zdanlivo nesúvisiace a skostnatené podoby spoločenského výrobné­ ho procesu sa rozložili na vedome plánovité oblasti uplatnenia prí­ -m l. c. p. 7, n. 60.

'° domkári

7'“ ..V niektorých častiach Skótskej vysočiny. .. mnohí pastieri oviec a cot­ tcrs“ so ženami a deťmi chodili, podľa Statistical Account, v topánkach, ktoré si sami ušili z kože, ktorú sami vyrobili, v šatách, ktorých sa nedotkli iné mkY ako ich vlastné, kedže sami ostrihali ovce a vypestovali ľan. Pri zhotovovaní šiat sotva použili nejaký kúpený predmet okrem šidla, ihly, náprstku a niekoľ­ kých častí železných nástrojov používaných pri tkaní. Farby získavali samy ženy zo stromov, krikov a byliniek atd.“ (Dugald Stewart, works, ed. Hamilton. vol. Vill, p. 327-328.) 35 V slávnej Livre des mćtiers od Etlenna Boileaua sa okrem iného Pľcdpĺ' 31110.íbY ÍOWIÚŠ.keď ho Drĺilmajú medzi majstrov,

zložil sľub, že „bude 3v0'

jich bratov bratsky milovať. bude ich podporovať, že nikto vo svojom mćticr dobrovoľne neprezradí tajomstvá remesla a dokonca v záujme celku ani ne­ upozornl kupujúcich na nedostatky cudzích výrobkov, aby tak odporúčal svoj vlastný tovať.

405 rodovedy, systematicky rozčlenené podľa zamýšľaného úžitkového efektu. Technológia objavila aj niekoľko veľkých základných foriem pohybu, v ktorých nevyhnutne prebieha všetka produktivna čin­ nosť ľudského tela, napriek všetkej rozmanitosti používaných ná­ strojov, práve tak ako sa mechanika ani najväčšou zložitosťou stro­ jov nedá pomýliť v tom, že sa tu ustavične opakujú jednoduché mechanické sily. Moderný priemysel nikdy nepokladá existujúcu formu nejakého výrobného procesu za definitivnu a nespráva sa k nej ako k takej. Preto je jeho technická základňa revolučné, kým technická základňa všetkých skorších spôsobov výroby bola v pod­ state konzervatívna.3°“ Pomocou strojov, chemických procesov a iný­ mi metódami ustavične vyvoláva prevraty nielen v technickej zá­ kladni výroby, ale aj vo funkciách robotnikov a v spoločenských kombináciách pracovného procesu. Tým práve tak ustavične revo­ lucionizuje deľbu práce vnútri spoločnosti a neustále vrhá masy kapitálu a robotníkov z jedného výrobného odvetvia do druhého. Povaha veikopriemyslu podmieňuje teda striedanie práce, pohyb funkcii, všestrannú pohyblivosť robotníka. Na druhej strane vo svo­ jej kapitalistickej forme reprodukuje starú deľbu práce s jej skost­ natenými osobítosťami. Videli sme, ako toto absolútne protirečenie odstraňuje všetok pokoj, stálosť, istotu robotnikovho životného po­ stavenia a ustavične mu hrozi, že s pracovným prostriedkom mu vyrve z rúk aj životné prostriedky-W a spolu s jeho čiastkovou funk­ ciou urobí zbytočným aj samého robotníka; ako zúrivo sa toto protirečenie vybija v neprestajnej slávnosti obetovania robotníckej triedy, v bezmedznom mrhani pracovnými silami a v pustošiacej spoločenskej anarchii. To je negatívna stránka. Ak sa však strieda­ nie práce teraz presadzuje len ako všemocný prírodný zákon a so slepým ničivým účinkom prírodného zákona, ktorý všade naráža na prekážky“, sám veikopriemysel svojími katastrofami robí otáz­ 3°°„Buržoázia nemôže existovať, ak ustavične nerevoiucionizuje výrobné ná­ stroje, teda výrobné vztahy, teda všetky spoločenské vzťahy. Prvou podmien­ kou existencie všetkých predchádzajúcich priemyselných tried bolo naproti to­ mu nezmenené zachovávanie starého spôsobu výroby. Buržoázna epocha sa VYZnačujena rozdiel od všetkých ostatných ustavičnými prevratml vo výrobe. ncprcstajnými otrasmi všetkých spoločenských vzťahov, večnou neistotou a po­ hybom. Všetky pevné, zakorenené vzťahy sprevádzané starými. patriarchálnyml Dredstavami a názormi sa rozkladajú, všetky novoutvorené starnú skor. než bY mohli skostnatieť. Všetko stavovské a stojaté pustnc, všetko posvátné sa znesväcuje a ľudia sú napokon nútení pozerať sa na svoje životné postavenie, na svoje vzájomné vztahy trlezvymi očami' (P. Engels und Karl Marx. Manifest dcl' Kommunistischen Partei, Lond. 1848, p. $.'°) ..Mne život vezmete, ak vezmete mi, čo ma živilo." (ShakespeareHW 3°' istý francúzsky robotník po svojom návrate zo san Francisca napisal: »Nikdy by som neverll, že som schopný robiť všetky tie remeslá. ktoré som Vvkonával v Kalifornii. Bol som pevne presvedčený, že okrem kníhtlačiarstva nie som na nič iné súci . .. Keď som sa už dostal do tohto sveta dobrodruhov. ktori menia remeslo ľahšie ako vy kočeiu, konal som na moj veru tak ako ostatni. Kedže sa ukázalo, že práca v baniach nie je dost výnosná, nechal som l“ tak a presťahoval som sa do mesta. kde som sa postupne stal typogralom.

13. kapitola Stroje a oeľłzopríemysel

l' Marx. Ic-Engels. F.:

Manifest komunistickej strany. in: Vybrané spisy v piatich zvłzkoch.

1. zv. Bratislava 1977, s. 361.

406 IV. oddiel Výroba

relationei nadhodnoty

l' odborné školy

i' vrchol

kou života a smrti, či sa striedanie prác, a teda čo najväčšia mnoho­ strannosť robotníkov uzná za všeobecný zákon spoločenskej výroby a či sa pomery prispôsobia jeho normálnej realizácii. Robí otázkou života a smrti, či sa neslýchanć postavenie živoriaceho robotníckeho obyvatelstva, ktoré je k dispozicii a v rezerve pre meniacu sa vyko­ risťovateľskú potrebu kapitálu, nahradí absolútnou disponibi-litou človeka pre meniace sa požiadavky práce; či sa čiastkové indivi­ duum, púhy nositeľ čiastkovej spoločenskej funkcie, na-hradí totálne rozvinutým indivíduom, pre ktoré sú rozličné spoločenské funkcie striedajúcimi sa spôsobmi uplatnenia. Jedným momentom tohto prevratného procesu, ktorý sa živelne rozvíja na základe veľkoprie­ myslu, sú polytechnické a agronomickć školy, iným momentom sú „ćcoles d'enseignement professionneľ“, kde robotnícke deti získa­ vajú aké-také vedomosti z technológie a z praktického narábania rozličnými výrobnými nástrojmi. Kým továrenskć zákonodarstvo spája s továrenskou prácou iba základné vyučovanie, ako prvý ústu­ pok, horko-ťažko vybojovaný na kapitáli, niet pochybnosti o tom. že ked' robotnícka trieda neodvratne vydobyje politickú moc, vydo­ byje aj miesto teoretickému i praktickćmu technologickému vyučo­ vaniu v robotníckych školách. Takisto niet pochybnosti o tom, že kapitalistická forma výroby a jej zodpovedajúce ekonomické po­ mery robotníkov sú v najväčšom diametrálnom protirečení s taký­ mito fermentmi prevratu a s ich cieľom, so zrušením starej deľby práce. Lenže vývin protirečení určitej historickej formy výroby je jedinou historickou cestou, ako ju rozložiť a pretvoriť do novej podoby. „Ne sutor ultra crepídamlmml, nec plus ultra* remesel­ níckej múdrosti, stalo sa strašným bláznovstvom od toho momentu. ked hodinár Watt vynašiel parný stroj, holič Arkwright pradiarsky stroj a klenotnícky robotník Fulton paroloď.3°° Pokiaľ továrenskć zákonodarstvo reguluje prácu v továrňach, ma­ nufaktúrach atď., javí sa to sprvoti len ako zasahovanie do vyko­ ristovateľských práv kapitálu. Naproti tomu každá úprava tzv. domáckej prácem ihneď vystupuje ako priamy zásah do patria p0­ pokrývačom, klampiarom atd. Ked' som zistil, že som súci na každú prácu. citim sa menej mäkkýšom a viac človekom! (A. Corbon, De ľenseignement pro­ fessionnel, zeme ćd. p. 50.)

'

3" John Bellers, ozajstný fenomén v dejinách politickej ekonómie, už kon­ com 17. storočia celkom jasne pochopil, že je nevyhnutné odstrániť terajšiu VÝ­ chovu a deľbu práce, ktoré vytvárajú hypertroťiu a atrofiu na obidvoch kraj­ IIÝChbodoch spoločnosti. aj ked v opačnom smere. Okrem iného veľml pekne hovorí: „Učiľ sa v záhaľkc je máločo lepšie ako učiť sa záhaľke... Telesná práca je prvotným božim ustanovením... Práca je rovnako potrebná pre zdra­ vie tela ako jedenie pre jeho život; lebo trápenie, ktoré si človek ušetrí zahal­ kou. nájde v chorobe... Práca prilieva olej do lampy života, myslenie ju za­ paľuje . .. Detsky hlúpe zamestnanie' (to je predvídavé proti basedowcom a ich modcmÝm napodobňovatcľom) ..ponecháva mysel detí hlúpou." (Proposals for raising a Colledge of industry of all useful Trades and Husbandry, Lond. 1696. p. 12. 14, 16. 13.)

'° Tento zvlzok. s. 300-301.

-"° Takáto práca sa vykonáva zväčša v malých dielňach, ako sme to videli pri čipkárskej manulalrtúre a pri pletení zo slamy* a ako sme to mohli podrob­

407 testas", t. j., v modernej interpretácii, do rodičovskej autority, a to je krok, o ktorom útlocitný anglický parlament dlho predstieral, že sa ho zdráha urobiť. Lenže sila faktov si napokon vynútila uznať, že veľkopriemysel rozkladá nielen ekonomický základ starej rodiny a jemu zodpovedajúcu prácu v rodine, ale aj samy staré rodinné vzťahy. Bolo treba vyhlásiť práva deti. V záverečnej správe Child. Empl. Comm. z roku 1866 sa hovorí: „Na nešťastie zo všetkých svedeckých výpovedí jasne vyplýva, že detí obl­ dvoch pohlaví pred nikým nepotrebujú natoľko ochranu ako pred svojimi ro­ dičmi." System bezmedznćho vykorisťovania detskej práce vôbec a domácke) práce osobitne „udržiava sa tým, že rodičia majú nad svojimi mladými a útly­ mi potomkami svojvoľnú a škodlivú moc, bez obmedzenia alebo kontroly... Rodičia nesmú mať absolútnu moc, urobiť zo svojich detí púhe stroje, abyz nich vytlkli určitú týždennú mzdu... Deti a mladiství majú právo na zákonodarnú ochranu proti zneužívaniu rodičovskej moci, ktorá predčasne ničí ich fyzickú silu a degraduje ich na rebríčku morálnych a intelektuálnych bytostífľ***

Lenže priame alebo nepriame vykorisťovanie nezrelých pracov­ ných sil kapitálom nevzniklo zo zneužívania rodičovskej moci, ale naopak kapitalistický spôsob výroby tým, že odstránil ekonomický základ rodičovskej moci, vyvolal jej zneužívanie. Hocijako strašný a odporný je rozklad starýoh rodinných zväzkov v rámci kapitalis­ tickćho systému, predsa len veľkopriemysel tým, že pripisuje roz­ hodujúcu úlohu ženám, mladistvým a deťom obidvoch pohlaví v spo­ ločensky organizovanom výrobnom procese mimo sféry domácnosti, vytvára novú ekonomickú základňu pre vyššiu formu rodiny a vzťa­ hu medzi oboma pohlaviami. Prirodzene, že rovnako hlúpe je po­ kladať kresťansko-germánsku formu rodiny za absolútnu, takisto ako starorímsku, alebo starogrécku, alebo orientálnu formu, ktoré ostatne spolu tvoria jeden historický vývinový rad. Práve tak je jasné, že zloženie kombinovaného pracovného personálu z jednot­ livcov obidvoch pohlaví a najrozličnejších vekových skupín - hoci vo svojej živelne vzniknutej, brutálnej kapitalistickej forme, ked robotník existuje pre výrobný proces, a nie výrobný proces pre ro­ botníka, je morovým zdrojom skazy a otroctva - pri zodpoveda­ iÚCiChpomeroch sa musí naopak premeniť na zdroj humánneho rozvojašií? Nevyhnutnosť zovšeobecniť továrenský zákon, aby sa z výnimoč­ ného zákona pre pradiarne a tkáčovne, tieto prvé výtvory strojovej VÝľoby,stal zákonom celej spoločenskej výroby, vyplýva, ako sme videli, z historického vývoja veľkopriemyslu, na pozadí ktorého Sa celkom revolucionizuje tradičná forma manufaktúry, remesla a do­ máckej práce, manufaktúra sa neustále meni na továreň, remeslo gcišie ukázať najmä na kovospracujúcich manufaktúrach v Sheíííelde. Birming­ ame atd. i" Child. Empl. Comm., v. Rep., p. xxv, n. 162 a n. Rep., p. xxxvm. n. zas. 33%- D» Xxv.

XXVI, n. 191.

"a ..Továrenská práca môže byť rovnako čistá a Pľĺĺemná 31W110014033Pri' C3.ba dokonca ešte viac." (Reports of lnsp. of Fact., :ist Oct. 1865. p. 129.)

13. kapitola Stroje a velkopriemysel l' otcovskej moci

408 IV. oddiel Výroba

reiationej nadhodnoty

na manufaktúru a napokon sféry remesla a domáckej práce sa v ob­ divuhodne krátkom čase pretvárajú na pelechy utrpenia, kde sa môžu slobodne vybúriť najšiaienejšie obludnosti kapitalistickćho vy­ korisťovania. Rozhodujúce sú nakoniec dve okolnosti: po prvé usta­ vične znova sa opakujúca skúsenosť, že kapitál, ked sa dostane pod štátnu kontrolu len na niektorých bodoch periférie spoločnosti, tým bezuzdnejšie sa odškodňuje na iných bodoch3l3; po druhé volanie samých kapitalistov po rovnosti konkurenčných podmienok, t. j. po rovnakých obmedzeniach vykorisťovania práce.“ Vypočujme si o tom dva srdcervúce vzdychy. Firma W. Cooksiey (majitelia to­ várni na výrobu klincov, reťazi atď. v Bristole) dobrovoľne zaviedla vo svojom závode ustanovenia továrenského zákona. „Keďže v susedných závodoch naďalej trvá starý nepravidelný system, sú v nevýhode, pretože ich mladistvých robotníkov lákajú (enticed) pracovať inde po šiestej hodine večer. ›Toto,« hovoria prirodzene, »znamená pre nás krivdu a stratu, pretože sa takto vyčerpáva časť sily chlapcov, z ktorej my máme mat všetku výhodu.c'315

l' londýnsky výrobca papierových vreciek a škatúí

Pán j. Simpson (paper-box and bag maker“, London) vyhlasuje členom Children Empl. Comm.: „Je ochotný podpísať každú petíciu za zavedenie továrenských zákonov. za terajšieho stavu bol v noci vždy nepokojný (he always felt restless at night). keď zavrel svoju dielňu a pomyslel si, že ostatní pracujú dlhšie a preberajú mu pred nosom objednávkyťľll“ „Bolo by nespravodlivć voči väčším podnikateľom," zhrňa Child. Bmpl. Comm., „podrobiť ich továrne úprave, kým v ich vlastnom výrobnom odvetví malé továrne nepodllehajú nijakćmu zákonnčmu obmedze­ niu pracovneho času. Keby tieto podmienky neplatili pre male dielne, k ne­ spravodlivosti nerovných konkurenčných podmienok čo do pracovných hodín pristúpila by pre väčších továrnikov ďalšia nevýhoda v tom, že by sa ponuka práce mladistvých a žien odvrátila od nich k dielñam vyňatým spod zákono­ darstva. Nakoniec by to bol podnet na rozmnoženie malých dielni, ktoré tak­ mer bez výnimky najmenej vyhovujú zdraviu, pohodliu, výchove a všeobecnému zlepšeniu postavenia ľudufW

Vo svojej záverečnej správe Children's Employment Commission navnhuje podriadiť továrenskćmu zákonu viac ako 1 400 000 detí. mladistvých a žien, z ktorých asi polovicu výkorisťuje malovýroba

a domáckapráca.“ 3° l. c. p. 27, 32.

3“ velke množstvo dokladov o tom nájdeme v Rep. of lnsp. of Pact. 3“ Child. Bmpl. comm., V. Rep., p. x, n. 35. 3" L c. p. IX. n. zo.

3" l. c. p. xxv, n. 163-167. O prednostiach veíkovýroby v porovnaní s M733' líčou výrobou porovnaj Child. Empl. comm., lll. Rep., p. 13, n. 144; p. 25, n. 121: p. zo. n. 12s; p. 27, n. 140 atď.

i' sumy

3" 'rovárenskemu zákonu mali byť podriadené tieto priemyselne odvctvím výroba čiplek. pančuchántvo, pietenie zo slamy, výroba wearing apparel 00 svojimi početnými druhmi, výroba umelých kvetov, výroba obuvi. klobúkov a rukavičiek. Irrajčirstvo, všetky kovospracujúce továrne od vysokých pecí PO továrne na ihly atď., papierne, sklárne, výroba tabaku, výroba india-rubbcr“. W105i DM (Pre tkičovnc). ručne tkanie kobercov, výroba dáždnlkov a slneč­ nikov. výroba vratim a davat. kníhtlaaarstvo, Imihárstvo, výroba písacích D0'

409 „Keby parlament prijal náš návrh v celom rozsahu,“ hovori komisia, „ne­ možno pochybovať o tom, že také zákonodarstvo by malo najblahodarnejší vplyv nielen na mladistvé a slabé osoby, ktorých sa bezprostredne dotýka, ale aj na ešte väčšiu masu dospelých robotnikov, ktori by pod jeho pôsobnosť spadali priamo' (ženy) „a nepriamo' (muži). ,.Prinútilo by ich dodržiavať pravi­ delné a obmedzené pracovné hodiny; hospodárne vynakladať a zveľaďovať zá­ sobu fyzickej sily, od ktorej tak veľmi závisi ich vlastné biaho, ako aj blaho krajiny; ochraňovalo by dorastajúcu generáciu pred presilovanim v ranom veku, ktoré podkopáva jej organizmus a vedie k predčasnćmu chradnutiu; na­ pokon by poskytlo deťom, aspoň do trinásteho roku, príležitosť získať základné vzdelanie, a tak by skoncovaio s neuveriteľnou nevedomosťou, ktorú tak verne opisujú správy komisie a na ktorú možno hľadieť iba s mučivou bolesťou a s pocitom hlbokého národného poniženla.'3"'

13. kapitola Stroje a veľlzopriemysel

Toryovská vláda oznámila v trónncj reči z 5. februára 1867, že návrhy-W** komisie na vyšetrovanie pomerov v priemysle sformulo­

vala do „billď“. Na to potrebovala nový dvadsaťročný experimen­ tum in corpore viiizť Už roku 1840 vymenovali parlamentnú komi­ siu na vyšetrovanie detskej práce. Jej správa z roku 1842 vykreslila

1° návrhov zákona ° pokus na bezcennom tele

podľa slov N. W. Seniora „najstrašnejši obraz chamtivosti, sebectva a krutosti kapitalistov a rodičov, biedy, degradácie a záhuby detí a mladistvých, aké kedy svet videl... Mohli by sme si myslieť, že správa opisuje hrôzy minulých vekov. Na nešťastie sú tu však dôkazy, že tieto hrôzy pokračujú s takou intenzitou ako predtym. Brožúra, ktorú asi pred dvoma rokmi uverejnil Hardwicke, konštatuje, že ohavnosti pra­ nierované roku 1842 plne prekvitajú podnes' (1863) ...„Táto správa' (z roku 1842)..ležala dvadsať rokov nepovšimnutá a zatiaľ týmto deťom, vyrastajúcim bez najmenšej potuchy o tom, čo nazývame morálkou, čo je školské vzdelanie, náboženstvo alebo prirodzená láska v rodine, dovolili, aby sa stali rodičmi teraj­ še] generáciefm

Medzitým sa spoločenská situácia zmenila. Parlament sa neodvá­ žil odmietnuť požiadavky komisie z roku 1863, tak ako to svojho času urobil s požiadavkami z roku 1842. Preto už roku 1864, ked komisia uverejnila iba časť svojich správ, podriadil zákonom plat­ "Ým pre textilný priemysel aj keramický priemysel (vrátane hm­ čiarstva). výrobu tapiet, zápaliek, nábojov a kapslí, ako aj strihanie zamatu. V trónncj reči z 5. februára 1867 vtedajšia toryovská vláda ohlásila ďalšie bills, založené na záverečných návrhoch komisie, ktorá medzičasom roku 1866 skončila svoju prácu. Factory Acts Extension Act dostal kráľovské schválenie 15. augus­ mt; (müoncry-'i'. ku ktorému patrí zhotovovanie papierových škatúľ, kariet, M ného papiera atď), povraznietvo, výroba gagátových ozdôb, tehelne, ruč­ nnnväoba hodvábu, coventryské tkáčstvo, solivary, sviečkárne a cementárne, m l 0°ěrytrvlobĺaěgsuchárov, rôzne drevoobrábacie a iné zmiešané práce.

3° papierníctvo

m

i' zákon o rozšírení továrenských zákonov

a

,

.

.

Afts ExtensionAct“ bol prijatý 12. augusta 1867.Vzťahujesa

továrni ž“ ev rne. kováčne a kovospracujuce závody vrátane strojárskych than; kłfłĺbga"Vmb" skla. papiera. gutaperče, kaučuku a tabaku, na knih­ ” Mob» _ Hľsľva. napokon na všetky dielne, ktoré zamestnávajú viac ako

„ta“,

na mm:* °ĺ U50“

Rcsulation Act“, prijatý 17. augusta 1867, sa

„m“ "mna Act:*e dielne a tzv. domácim prácu. - l( týmto zákonom, k no­ u s Cmor, Social c. zScience roku 1872atď., sa vrátim v II. zväzku. Congress, p, 55._5g_

5° zákon o úprave pracovného času °° banskému zákonu

410 IV. oddiel Výroba

relationej nadhodnoty

ta 1867 a Workshops' Regulation Act 21. augusta; prvý zákon sa vzťahuje na veľké podniky, druhý na malé podniky. Factory Acts Exstension Act reguluje vysoké pece, Železiarne a me­ diarne, zlievárne, strojáme, kovospracujúce dielne, továrne na guta­ perču, papier, sklo, tabak, dalej tlačiarne a knihárstva a vôbec všet­ ky priemyselné dielne tohto druhu, v ktorýoh zamestnávajú súčasne 50 alebo viac osôb najmenej 100 dní v roku. Aby sme si urobili predstavu o rozsahu oblasti, ktorú tento zákon zahŕňal, uvedieme dalej jeho niektoré definície: „Remeslo“ (v tomto zákone) „má znamenať: akúkoľvek ručnú prácu vyko­ návanú ako zamestnanie alebo kvôli zárobku alebo príležitostne pri zhotovo­ vani alebo úprave nejakého na predaj určeného predmetu alebo jeho časti zdo­ bením, opravou alebo dokončovanim." „Dielňa má znamenať: akúkoľvek miestnosť alebo miesto, kryté alebo pod širym nebom, kde dieťa, mladistvý robotník alebo žena vykonávajú nejaké »re­ mesloc a kde ten, kto takéto dieťa, mladistvćho robomíka alebo ženu zamest­ náva, má právo vstupu a kontroly.“ „zamestnaný má znamenať: činný v nejakom »remesleg či už za mzdu alebo bez nej, u majstra alebo u jedného z rodičov, ako je to dalej bližšie určené." ..Rodič má znamenať: otec, matka, poručnik alebo iná osoba, ktorá má poručnictvo alebo dozor nad ...dieťaťom alebo mladistvým robotnikom."

Článok 7 o trestoch za zamestnávanie detí, mladistvých robotni­ kov a žien v rozpore s ustanoveniami tohto zákona ukladá peňažné pokuty nielen majiteľovi dielne, či už je jedným z rodičov alebo nie, ale aj „rodičom alebo iným osobám, ktoré majú dozor nad dieťaťom, mladistvým robotníkom alebo ženou, alebo majú priamy prospech z ich práce".

Factory Acts Extension Act, ktorý sa vzťahuje na veľké podniky. zaostáva za továrenským zákonom, lebo obsahuje množstvo haneb­ ných výnimiek a zbabelých kompromisov s kapitalistami. Workshops' Regulation Act, úbohý vo všetkých jednotlivostiach. ostal mŕtvou literou v rukách mestských a miestnych úradov pove­ rených jeho vykonávaním. Ked im parlament roku 1871 túto právo­ moc odñal, aby ju preniesol na továrenských inšpektorov, a tak ra­ zom zväčšil oblasť ich dozoru o viac ako 100 000 dielní, z toho iba tehelni bolo 300, čo najobozretnejšie rozšíril ich personál len o osem pomocníkov, hoci už aj predtým ich bolo veľmi málo.“ Na tomto anglickom zákonodarstve z roku 1867 je teda nápadnć na jednej strane to, že parlament vládnúcich tried bol prinútenÝ

prijať v zásade také mimoriadne a rozsiahle opatrenia proti prc­ chmatom kapitalistickćho vykorisťovania; na druhej strane polovi­ čatosť, nechuť a mala fides, s akými parlament tieto opatrenia potom naozaj uvádzal do života. 37' Personál továrenskej inšpekcie pozostáva] z dvoch inšpektorov, ÓVOC” pomocných inšpektorov a zo 41 podinšpektorov. Osem ďalších podinšpektorov vymenovali roku 1871. Celkove náklady na vykonávanie továrenských zákonmi v Anglicku, Škótsku a Irsku v rokoch 1371-1372 dosahovali len 25 347 e vráta­ ne súdnych trov pri procesoch proti porušovaniu zákonov.

411 Vyšetrovacia komisia z roku 1862 navrhla aj novú úpravu ban­ ského priemyslu, priemyslu, ktorý sa od všetkých ostatných odlišuje tým, že sa v ňom spájajú záujmy pozemkových vlastníkov a prie­ myselných kapitalistov. Protiklad týchto dvoch záujmov pôsobil priaznivo na továrenské zákonodarstvo, kým fakt, že tento proti­ klad chýba, stačí zasa na vysvetlenie prieťahov a šikanovania v pri­ pade banského zákonodarstva. Vyšetrovacia komisia z roku 1840 došla k takým strašným a po­ burujúcim odhaleniam a vyvolala pred celou Európou taký škandál, že parlament musel upokojiť svoje svedomie prijatím Mining Act z roku 1842, v ktorom sa obmedzil na to, že ženám a deťom pod desať rokov zakázal prácu pod zemou. Potom roku 1860 prišiel Mines' Inspection Act", podľa ktorého mali v baniach robiť inšpekciu špeciálne na to vymenovaní verejní úradníci a nesmeli tu zamestnávať chlapcov desať- až dvanásťroč­ ných, ak nemali školské vysvedčenie alebo ak nenavštevovali školu istý počet hodín. Tento zákon ostal iba mŕtvou literou pre smiešne malý počet vymenovaných inšpektorov, pre nepatrný rozsah ich kompetencie a pre iné príčiny, ktoré ďalej bližšie vysvetlime. Jednou z najnovších Modrých kníhl“ o baniach je Report from the Select Committee on Mines, together with . . . Evidence, 23 July 1866. Je dielom výboru členov Dolnej snemovne, splnomocneného predvolávať a vypočúvať svedkov; je to hrubý foliant, v ktorom sám Report má iba päť riadkov tohto obsahu: že výbor nevie nič povedať a že treba ešte vypočuť viac svedkov! Spôsob vypočúvania svedkov pripomína cross examinations**pred anglickými súdmi, kde sa advokát snaží pomýliť svedka nehaneb­ nými krížovými otázkami, ktoré ho majú zmiasť a prekrútiť jeho slová. Advokátmi sú tu sami členovia parlamentnej vyšetrovacej komisie, medzi nimi majitelia bani a ťažiari; svedkami sú banici, zväčša z uhoľných baní. Celá fraška je príliš charakteristická pre ducha kapitálu, aby sme tu neuviedli niektoré výñatky. Kvôli pre­ hľadnosti uvádzam výsledky vyšetrovania atd. podľa rubrík. Pripo­ minam, že otázky a príslušné odpovede sú v anglických Modrých knihách očíslovanć a že svedkovia, ktorých výpovede tu citujem, sú robotníci z uhoľných bani. 1. Zamestnávanie chlapcov od desiateho roku v baniach. Práca Spolu s obvyklou cestou do bane a z bane trvá spravidla 14 až 15 łwdjn, výnimočne aj dlhšie, od tretej, štvrtej, piatej ráno do štvrtej l Dlaľci večer. (C. 6, 452, 83.) Dospelí robotníci pracujú v dvoch Sľvľlcnách čiže osem hodín, ale chlapci sa takto nestriedajú, aby sa usetnli náklady. (C. 80, 203, 204.) Mladšie detí sa používajú hlavne

!ja otváranie a zatváranie vetracích dverí v rozličných oddeleniach sachty, staršie deti na ťažkú prácu, na dopravu uhlia atd. (C. 122, 739. 740.) Dlhé pracovné hodiny pod zemou trvajú až do ich osem­ nástcho_alebo dvadsiateho druhého roku, ked prechádzajú k vlast­ "si banícke) práci. (C. 161.) Od deti a mladistvých sa dnes vyžaduje vačšia drina ako v hocktorom skoršom období. (C. 1663-1667.)

13. kapitola

Stroje a oeľłzopríemysel

l' zákon o banskej inšpekcii

2' krížové výsluchy

412 ľV. oddiel

Výroba

relativnej nadhodnoťy

Baníci takmer jednomyseľne žiadajú parlamentný zákon. ktorý by zakazal prácu v baniach do štrnásteho roku. A teraz sa Hussey Vi­ vian (sám ťažiar) spytuje: ..Nczávlsl táto požiadavka od väčšej alebo menšej biedy rodičov?' - A pán Bruce: ..Nebolo by to tvrdé. keby sme tento zdroj príjmov vzali rodine, kde otec je mrtvy alebo mrzák atď.? A zákon predsa musi platiť všeobecne. Chcete vo všetkých prípadoch zakázať, aby sa deti do štrnásteho roku zamestnáva!! pod zemou?' Odpoved: „Vo všetkých prípadoch." (C. 107-110.) Vivian: „Keby bola v baniach zakázaná práca do štrnástich rokov, neposielali by rodičia deti do továrni atd.? - spravidla nie." (C. 174.) Robotník: „otváranie a zatváranie dverí vyzerá ako ľahká práca. Je to však veľmi úmorná robota. Nehovoriac už o ustavičnom prievane. chlapec je tam uváznený celkom ako v tmavej kobkc žalára." Buržoa Vivian: ..Nemôže chlapec počas služby pri dverách čitať. keď má svetlo? - Predovšetkým by si musel kúpiť sviečky. Okrem toho by mu to nedovolili. Je tam na to. aby sa staral o svoju robotu. musi plniť svoju povin­ nosť. Nikdy som nevidel nejakého chlapca v bani čítať." (C. 139, 141-160.)

2. Výchova. Baníci žiadajú zákon o povinnom vyučovaní deti. tak ako v továrňach. Ustanovenie zákona z roku 1860, podľa ktorého sa požaduje školské vysvedčenie na zamestnávanie desať- až dvanásť­ ročných chlapcov, vyhlasujú za čisto iluzórne. „Útrpný" spôsob vy­ počúvania kapitalistických vyšetrujúcich sudcov je tu naozaj smiešny. (C. 115.) ..Je zákon väčšmi potrebný proti zamestnávateľom alebo proti rodi­ čom? - Proti jedným i druhým." (C. 116.) ..väčšmi proti jedným ako proti dru­ hým? - Akože mám na to odpovedať?" (C. 137.) ..Prejavujú zamestnávatelia nejakú snahu prispôsobiť pracovné hodiny vyučovaniu v škole? - Nikdy." (C. 211.) ..zlepšujú banici svoju výchovu neskoršie? - Vo všeobecnosti sa zhoršujú; osvojujú si zlé návyky. oddávajú sa pitiu a hre a podobným veciam a postupne úplne spustnú." (C. 454.) ..Prečo neposielajú deti do večerných škôl? - Vo väčšine banských obvodov ich niet. Ale hlavná pričina je v tom. že deti sú od nadmernej práce natoľko vyčerpané. že sa im od únavy zatvárajú

oči." ..Teda." - robi buržoa záver - ..ste proti výchove? - Na moj dušu nie. ale atď." (C. 443.) ..Nenúti však zákon z roku 1860 majiteľov bani atd.. aby VY­ žadovali školské vysvedčenie. keď zamestnávajú desať- až dvanásťročnć deti? - Zákon ich k tomu núti. ale zamestnávatelia to nerobia." (Č. 444.) ..Podľa

vášho názoru sa toto zákonné ustanovenie všeobecne nedodržiava? - Vôbec sa nedodržiava." (C. 717.) ..Veľmi sa zaujímajú banici o otázku výchovy? - Veľkí váčšina áno." (C. 718.) ..Záleží im veľmi na tom, aby sa zákon dodržiaval? ­ Veľkej väčšine áno." (C. 720.) ..Prečo si potom nevynútia jeho dodržiavanie? ­ Ncicden robotník by radšej nepustil do práce chlapca bez školského vYlVťľd' čenia. ale potom je z neho poznačený človek (a marked manl." (Č. 721.) ..Poznačený od koho? - 0d svojho zamestnávateľa." (C. 722.) ..Nazdávate sa

azda. že zamestnávatelia by niekoho prenasledovali za to, že poslúcha zákon? ­ Nazdávam sa. že áno." (C. 723.) ..Prečo robotníci neodmietnu pracovať s takÝ° mito chlapcami? - Nemajú možnosť vyberať si." (C. 1634.) „žiadate, aby D31“ lament zakročil? - Ak sa má urobiť niečo účinné pre výchovu detí baník0V­ musi to nútene urobiť parlamentný zákon." (C. 1636.) ..Má to platiť pre deti všetkých robotnikov Veľkej Británie. alebo len pre baníkov? - som tu. abY som hovoril za baníkov." (C. 1638.) ..Prečo by sa malo rozlišovať medzi banic­

kymi a ostatnými deťmi? - Pretože banícke deti sú výnimkou (c. 1539.) ..v akom ohľade? - vo fyzickom." (c. 1540.) ..Prečo malo byť vzdelanie oennejšie ako pre chlapcov z iných tried? že je pre nich cennejšie. ale pretože sú prepracovani v baniach.

z pravidla' by pre nich Nehovorím. majú menej príležitosti na VÝcbovu v denných a nedeľných školách." (c. 1644.) ..Všakžc nie le !Nižné posudzovať otázky tohto druhu absolútne?' (C. 1646.) ..Je dosť škôl

413 v obvodoch? - Nie." (Č. 1647.) „Keby štát požadoval, aby každé dieťa posielali do školy, kde by sa vzali školy pre všetky tieto deti? - Nazdávam sa. Ze keď si to okolnosti vynútia, budú školy vznikať samY-' „Veľká Väčšina 013100 deti, ale aj dospelých baníkov nevie ani písať, ani čítať." (Č. 705, 726.)

3. Práca žien. Od roku 1842 sa robotničky síce už nezamestnávajú pod zemou, ale na povrchu, kde nakladajú uhlie atď., vláčia vedrá s uhlím ku kanálom a železničnym vozňom, triedia uhlie atď. V po­ slednych troch až štyroch rokoch zamestnávanie žien veľmi vzrástlo. (Č. 1727.) Sú to zväčša ženy, dcéry a vdovy baníkov od dvanásteho do päťdesiateho a šesťdesiateho roku. (Č. 647, 1779, 1781.) (Č. 648.) „Čo si myslia baníci o zamestnávani žien v baniach? - Všeobecne ho odsudzujú." (C. 649.) „Prečo? - Pokladajú to za ponižujúce pre ženské po­ hlavie... Nosia akćsi mužské šaty. V mnohych prípadoch stratili všetok stud. Niektore ženy ťajčia. Práca je taká špinavá ako v samych baniach. Medzi nimi je veľa vydatych žien, ktoré sa nemôžu venovať svojim domácim povinnostiam." (Č. 651 n., 701.) (Č. 709.) „Môžu vdovy nájsť inde také vynosnć zamestnanie (8-10 sh. tyždenne)? - Na to vám neviem odpovedať." (Č. 710.) „A predsa" (srdce z kameňal) ..ste rozhodnuti zbavit ich tejto obživy? - zaiste." (Č. 1715.) ..Skadiaľ sa berie takyto postoj? - My baníci máme priveľkú úctu k peknćmu pohlaviu, než aby sme ho videli odsúdenć na prácu v baniach... Táto práca je zväčša veľmi ťažká. Veľa dievčat dvíha denne desať ton." (Č. 1732.) „Nazdá­ vate sa, že robotničky zamestnaná v baniach sú nemorálnejšie ako robotničky zamestnaná v továrňach? - Percento skazenych je väčšie ako medzi továren­ skymi dievčatami." (Č. 1733.) „Lenže vy nie ste spokojní ani so stavom morálky v továrňach? - Nie." (Č. 1734.) „Chcete teda zakázať ženskú prácu aj v to­ várňach? - Nie, to nechcem." (Č. 1735.) „Prečo nie? - Pre ženské pohlavie je dóstojnejšia a vhodnejšia." (Č. 1736.) „A predsa si myslíte, že je škodlivá pre ich moráiku? - Nie, zďaleka nie natoľko ako práca v bani. Ostatne, nehovorim to len z dovodov morálnych. ale aj fyzických a sociálnych. Sociálny úpadok dievčat je krajne žalostny. Keď sa tieto dievčatá stanú ženami baníkov, muži veľmi trpia tymto úpadkom, a to ich vyháňa z domu do krčmy." (Č. 1737.) „Ne­ platllo by však to isté aj o ženách zamestnanych v železiarňach? - Nemôžem hovoriť za iné odvetvia." (Č. 1740.) ..No aky je rozdiel medzi ženami zamest­ nanymi v železiarňach a v baniach? - Touto otázkou som sa nezaoberal." (Č. 1741.) ..Vedeli by ste nájsť nejaky rozdiel medzi jednou a druhou skupi­ nou? - 0 tom som nič nezisťoval, ale chodil som z domu do domu a z tychto návštev poznám hanebnć pomery v našom obvode." (Č. 1750.) „Nechceli by ste nfliradšej odstrániť prácu žien všade, kde je ponižujúca? - Ano ...najlepšie CIľYdetí pochádzajú z materinskej vychovy." (Č. 1751.) „Ale veď to plati aj o práca žien v poľnohospodárstve? - Tá trvá iba dve sezóny, u nás pracujú po Yĺťľkvštyri sezóny, niekedy vo dne v noci, premoknutć až na kožu, čo oslabuje ich organizmus a podlamuje zdravie." (C. 1753.) „Túto otázku" (totiž otázku ženskej zamestnanosti) „ste neskúmali všeobecne? - Dival som sa okolo seba 3 môžem povedať. že som nikde nenašiel niečo podobné zamestnaniu žien v baniach. IC. 1793, 1794, 1808.] Je to práca pre chlapov, a to pre silnych chla­ POV. Lepšia vrstva baníkov, ktorí sa chcú pozdvihnúť a humanízovať, nena­ “Mdľâiu vo svojich ženách oporu, ale tie ich naopak sťahujú dole."

A keď sa buržuovia ešte ďalej križom-krážom povypytovaii, vy­ Chádza napokon najavo tajomstvo ich „súcitu“ s vdovami, chudob­ nymi rodinami atď.: b--Mâiiteľ uhoľnych bani poveri istych gentlemanov hlavnym dozorom a oni, 3 Y Sa zapáčiii, robia takú politiku, aby sa čo najviac usporilo, takže zamest­ nanč dievčatá dostávajú 1 sh. až 1 sh. 6 d. denne, kde by museli mužom platiť 2 sh. 6 d. denne." (Č. 1816.)

13. kapitola Stroje a veľkopríemysel

414 IV. oddiel Výroba

relatívne) nadhodnoty l' úradne ohliadanie mrtvol

4. Poroty na ohliadanie mŕtvol. (C. 360.) ..Pokiaľ ide o coroneťs inquestsl' vo vaších obvodoch, sú robotníci spokojní so súdnym konaním, ked' dôjde k nehodám? - Nie, nie sú spokojní! (C. 361-375.) ..Prečo nie? - Najmä preto, lebo sa za porotcov vymenúvajú ľudia. ktori o baniach vôbec nič nevedia. Nikdy nepriberú robotníkov, iba ak za svedkov. spravidla priberajú obchodníkov z okolia, ktori sú pod vplyvom majiteľov bani, svojich zákaznikov, a nerozumejú ani len technickým výrazom svedkov. Žiadame, aby banicí tvorili časť poroty. Rozsudky zväčša protirečia svedeckým výpovediam.“ (C. 378.) „Nemajú byť poroty nestrannć? - Ano. majú byť.“ (C. 379.) ..Boli by robotníci ncstranní? - Nevidím nijaký dôvod, prečo by nemali byť nestranní. Majú odborné znalosti." (C. 380.) „Nebudú však mať sklon vynášať nespravodllvo tvrdé rozsudky v záujme robotníkov? - Nie, nemyslím'

5. Falošnć miery a váhy atď. Robotníci žiadajú týždennú výplatu namiesto dvojtýždňovej, meranie podľa hmotnosti, a nie podľa ku­ bickćho objemu vedíer, ochranu pred používaním falošných váh

atd.

(C. 1071.) ..Ak sa vedrá podvodne ne po štrnásťdňovej výpovedí? (C. 1072.)„Ale môže opustiť miesto, (C. 1073.) ..Ale robotník môže vždy

zväčšujú. môže predsa robotník odísť z ba­ Lenže ak pôjde inde, nájde tam to iste.“ kde sa mu krivdí? - Je to všade rovnaké! odísť po štrnásťdennej výpovedí? - Ano.'

A je to vybavené! 6. Banská inšpekcia. Robotníci netrpia len úrazmi spôsobenými výbuchmi plynov. (C. 234 n.) ..Takisto si sťažujeme na zlé vetranie uhoľných šácht. takže ľudia tam sotva môžu dýchať; stávajú sa tak neschopní vykonávať akúkoľvek prácu. Tak napríklad práve teraz v tej časti šachty, v ktorej pracujem, zamorený vzduch prlpútal vela robotníkov na lôžko na celé týždne. Hlavné chodby sú zväčša dostatočne vzdušné, ale nie práve tie miesta, kde pracujeme. Ak sa niekto ponosuje inšpektorovl na zlé vetranie, prepustia ho a je z neho »pozna­ čenýc človek, ktorý nikde inde nenájde zamestnanie. Mining inspecting Act z roku 1860 je iba zdrapom papiera. Inšpektori - a ich počet je príliš malý ­ formálne navštívia baňu azda raz za sedem rokov. Náš inšpektor je celkom neschopný, sedemdesiatročný človek, ktorý má dozor nad viac ako 130 baňaml. Potrebujeme nielen viac inšpektorov, ale aj podinšpektorov.“ (C. 280.) ..Má potom vláda udržiavať takú armádu inšpektorov, aby sami, bez informácii ro­ botnikov, mohli robiť všetko, čo žiadate? - To je nemožné, ale majú si sami prísť do bani po informácie! (C. 285.) .,Nemyslite si. že' by sa v dôsledku toho zodpovednosť (l) za vetranie atď. preniesla z majiteľov bani na vládnych úrad­ níkov? - Vôbec nie, ich povinnosťou je vynucovat dodçžiavanic už existujú­ cich zákonovf (C. 294.) „Ked hovoríte o podinšpektoroch, máte na mysli ludi s menším platom a horšim charakterom, ako majú terajší ínšpektori? - VÓbCC55 neželám horších, ak dostanete lepších! (C. 295.) „Chcete viac inšpektorov, alebo ludí nižšej kategórie za inšpektorov? - Potrebujeme ludi, čo by sami chodili do bani a nebáli by sa o svoju kožu." (C. 297.) „Keby sa splnilo vaše želanie a dostali by ste inšpektorov horšieho druhu, nevzniklo by tým nebezpečenstvo pre ich ncdostatočnú spôsobilosť atd.? - Nie, je vecou vlády. aby vymenovíłĺâ

vhodných ludi'

N3P0k0n ai Sám predseda vyšetrovacej komisie má dosť tohto spôsobu vysluchu. a preto sa zamieša otázkou: ..Chcete ludi z praxe. ktori sa sami poobzerajú po bani a podajú správu in'

3P°kľ°ľ°Vĺ› kľ0ľY Potom využije svoje väčšie odborné

vedomosti?"

(C. 531.)

415 „Nevyžiadalo by si vetranie vo všetkých týchto starých závodoch príliš veľkú náklady? - Ano. náklady by asi vzrástli. ale ľudské životy by sa ochránllL'

(C. 581.) istý baník protestuje proti 17. článku zákona z roku 1860: „Teraz, ked banský inšpektor zistí, že niektorá časť bane nie je v takom stave, aby sa v nej dalo pracovať. musi to oznámiť majiteľovi bane a minis­ trovi vnútra. Potom má majiteľ bane dvadsať dní na uváženle: po uplynutí dvadsiatich dní može odmietnuť každú zmenu. Ak to však urobi, musí napísať ministrovi vnútra a navrhnúť mu páť banských lnžinlerov, z ktorych minister musi vybrať zmierovaclch sudcov. 'ľvrdíme, že v tomto pripade si majiteľ bane fakticky vymenuje svojich vlastných sudcov."

(C. 586.) Vyšetrujúeí buržoa, sám majiteľ bane: ..Toto je čisto špekulatívna námletka." (C. 588.) „Máte teda veľmi nízku mienku o poctivosti banských ínžinierov? - Hovorím, že je to veľmi nespráv­ ne a nespravodlive.“ (C. 589.) „Nemajú banskí inžinieri charakter akéhosi verej­ neho činiteľa. takže sa vo svojich rozhodnutiach povznesú nad zaujatosť. ktorej sa obávate? - Odmletam odpovedať na otázky o osobnom eharaktere týchto ľudí. Som presvedčený, že v mnohých prípadoch konajú veľmi zaujato a že by sa im mala táto právomoc odňať. lebo ide o ľudské životy!

Ten istý buržoa sa nehanbí položiť túto otázku: ..Nemyslíte, že pri výbuchoch majú straty aj majitelia baní?'

Napokon (C. 1402): ..Nemôžete sa vy robotníci sami starať o svoje záujmy a nedovoiávať sa pomocí vlády? - Nie.“

Roku 1865 bolo vo Veľkej Británii 3217 uhoľných bani a - 12 in­ špektorov. Istý majiteľ bane z Yorkshiru (Times z 26. januára 1867) sám vyratúva, že ak odhliadneme od čisto byrokratíckých povinností, ktoré ínšpektorom zaberajú všetok čas, mohli by každú baňu navští­ viť len raz za desať rokov. Nie div, že v posledných rokoch (najmä v rokoch 1866 a 1867) postupne narastal počet i rozsah katastrof (niekedy počet obetí dosahoval 200-300 robotníkov). To sú krásy „slobodnej“ kapitalístíckej výroby! Pri všetkých svojich nedostatkoch zákon z roku 1872 je rozhodne prvym zákonom, ktorý upravuje pracovné hodiny detí zamestnaných vbaniach a do istej miery robí ťažiarov a majiteľov bani zodpoved­ "Yml za takzvané nehody. Kráľovská komisia z roku 1867 na vyšetrovanie zamestnávania deti, .miadístvých a žien v poľnohospodárstve uverejnila niekoľko veľmi dôležitých správ. Uskutočnilí sa rozličné pokusy uplatniť v pozmenenej podobe princípy továrenskćho zákonodarstva v poľ­ nohospodárstve, ale doteraz všetky celkom stroskotali. Tu však musim upozorniť, že existuje neprekonateľná tendencia uplatňovať tieto princípy všeobecne.

kKed sa stalo nevyhnutným zovšeobecníť továrenské zákonodarstvo a 0 prostriedok na fyzickú a duševnú ochranu robotníckej triedy,

13. kapitola Stroje a oeľkopríemyseľ

416 IV. oddiel Výroba

reiationej nadhodnoty

i' Tento zväzok, S. 254.

na druhej strane, ako sme už naznačili, továrenskć zákonodarstvo zovšeobecňuje a urýchľuje premenu rozptýlených pracovných pro­ cesov trpasličieho rozsahu na kombinované pracovné procesy vo veľkom spoločenskom rozsahu, teda koncentráciu kapitálu a samo­ viádu továrenskćho režimu. Ničí všetky tradičné a prechodné formy, ktoré ešte sčasti zakrývajú nadvládu kapitálu, a nahrádza ich jeho priamou, nezastretou nadvládou. Tým zovšeobecňuje aj priamy boj proti tejto nadvláde. Továrenské zákonodarstvo si v jednotlivých dielňach sice vynucuje rovnorodosť, pravidelnosť, poriadok a -hospo­ dárnosť, ale vdaka mohutnému podnetu, ktorý technike nanucuje obmedzenie a úprava pracovného dňa, zväčšuje anarchiu a kata­ strofy kapitalistickej výroby ako celku, intenzitu práce a konkuren­ ciu strojov s robotnikom. So sfćrami malovýroby a domáckej práce ničí posledné útočište „nadpočetných“ a tým aj doterajší poistný ventil celého spoločenského mechanizmu. Tým, že vyvoláva dozrie­ vanie materiálnych podmienok a spoločenskej kombinácie výrobné­ ho procesu, spôsobuje, že dozrievajú aj protirečenia a antagonizmy kapitalistickej formy výroby, teda súčasne aj prvky formujúce novú spoločnosť a momenty prevratu starej spoločnosti??? m Robert Owen, otec družstevných továrni a obchodov, ktorý však, ako sme už spomenuli, vôbec nemal ilúzie svojích nasledovnikov o dosahu týchto izolo­ vaných prevratných prvkov, vo svojích pokusoch nielenže fakticky vychádzal z továrenského systému, ale ho aj teoreticky vyhlásil za východisko sociálnej revolúcie. Pán Vissering, profesor politickej ekonómie na univerzite v Leydene, zrejme niečo také tuší, ked vo svojom spise Handboek van Praktische Staat­ huishoudkunde, 1860-1862, ktorý v príslušnej forme obsahuje banalíty vul­ gárnej ekonómie, horuje za remeselnú výrobu proti veľkopriemyslu. - li( 4. vyd. - „Nová právnická motanica' (s. 264W), ktorú anglické zákonodarstvo uviedlo do života vzájomne protirečivými Factory Acts, Factory Acts Extension Act a Workshops' Act, stala sa nakoniec neudržateľnou, a tak Factory and workshop Act z roku 1878 kodifikoval celé toto zákonodarstvo. Na tomto mieste, prirodzene, nemôžeme podať podrobnú kritiku tohto teraz platného priemyselného kódexu Anglicka. Preto musia stačiť tieto poznámky: Zákon zahŕňa: 1. Textilné továrne. Tu vcelku ostáva všetko pri starom: povolenÝ pracovný čas deti nad desať rokov: 51/, hodiny denne alebo 6 hodín. ale potom je sobota voľná; mladiství a ženy: päť dni po desať hodín, v sobotu najviac 61/, hodiny. - 2. Netextilné továrne. Tu sa ustanovenia väčšmi ako predľÝm približujú ustanovcniam pod č. 1, ale ešte vždy existujú niektoré výnimkY priaznivé pre kapitaiístov, ktoré sa v niektorých prípadoch dajú ešte rozšíriť na základe špeciálneho povolenia ministra vnútra. - 3. Workshops. definované približne tak ako v predchádzajúcom zákone; pokiaľ sú v nich zamestnané deti. mladiství robotníci alebo ženy, workshops sú vcelku postavené na roveň nc­ textilným továrňam, ale s úiavami v jednotlivostiach. - 4. Workshops, v kto­ rých nie sú zamestnané deti alebo mladiství robotníci, ale len osoby obidvoch pohlaví nad osemnásť rokov; pre túto kategóriu platia ešte ďalšie úľavy. ­ s. Domestíc workshops, kde sú zamestnaní iba členovia rodiny v rodinnom byte; ešte pružnejšie ustanovenia a zároveň obmedzenie, podľa ktorého môže inšpektor vstúpiť bez osobitného ministerského alebo súdneho povolenia len do takých miestnosti, ktoré sa súčasne nepoužívajú ako obytné miestnosti. a nakoniec úplná voľnosť, pokiaľ ide o pletenie zo slamy, čipkárstvo a N33' vičkárstvo v rámci rodiny. Pri všetkých svojich nedostatkoch je tento záĺw“ popri švajčiarskom spolkovom továrenskom zákone z 23. marca 1877 ešte vždY ďaleko najlepším zákonom v tejto oblasti. Jeho pomvnanie so spomenutÝm

417

I 0.

Veľkopríemysel a poľnohospodárstvo Až neskoršie budeme môcť vysvetliť revolúciu, ktorú veľkopriemy­ sel vyvoláva v poľnohospodárstve a v spoločenských vzťahoch poľ­ nohospodárskych výrobcov. Tu stači, ak stručne naznačime niektoré anticipované výsledky. Aj ked používanie strojov v poľnohospodár­ stve nemá zväčša tie fyzické nevýhody, ktoré spôsobuje továrenské­ mu robotnikoviim, pôsobí tu ešte intenzívnejšie a bez protitlaku pre­ mieňa robotnikov na „nadpočetných', ako neskôr uvidime podrob­ nejšie. Napriklad v grófstvach Cambridge a Suffolk sa za posledných dvadsat rokov plocha obrábanej pôdy veľmi rozšírila, kým poľno­ hospodárske obyvateľstvo za to isté obdobie pokleslo nielen rela­ tivne, ale aj absolútne. V Spojených štátoch severoamerických poľ­ nohospodárske stroje zatiaľ nahrádzajú robotnikov iba potenciálne, t. j. umožňujú výrobcovi obrábať väčšiu plochu, nevyháňajú však skutočne zamestnaných robotnikov. V Anglicku a vo Walese roku 1861 sa na výrobe poľnohospodárskych strojov zúčastnilo 1034 osôb, kým počet poľnohospodárskych robotníkov zamestnaných pri par­ ných a pracovných strojoch bol iba 1205. Vo sfére poľnohospodárstva pôsobí veľkopriemysel najrevoluč­ nejšie potiaľ, pokiaľ ničí baštu starej spoločnosti, „roľnika“, a na­ hrádza ho námezdným robotníkom. Takto sa potreby sociálneho prevratu a protiklady na vidieku vyrovnávajú s protikladmi v meste. Na miesto najkonzervativnejšieho a najmenej racionálneho hospo­ dárenia nastupuje vedomá technologická aplikácia vedy. Kapitalis­ tický spôsob výroby dovršuje roztrhnutie pôvodného rodinného zväzku medzi poľnohospodárstvom a manufaktúrou, ktorý zahŕňa! ich detsky nerozvinutú podobu. Zároveň však vytvára materiálne predpoklady novej, vyššej syntézy, spojenia poľnohospodárstva a priemyslu na základe ich protikladne vyvinutých podôb. So stále rastúcou prevahou mestského obyvateľstva, ktoré kapitalistická výroba zhromažďuje vo veľkých centrách, na jednej strane hromadi historickú hybnú silu spoločnosti, na druhej strane narúša výmenu látok medzi človekom a pôdou, t. j. bráni tomu, aby sa do pôdy *Vílćíłrskym spolkovým zákonom je osobitne zaujímavé, lebo veľmi názorne Ukazuje prednosti i nevýhody obidvoch zákonodarných metód, anglickej „his­ Wľĺckcl' metódy, zasahujúcej z prípadu na pripad, a kontinentálnej metódy. VYbudovanej na tradiciách francúzskej revolúcie a viac zovšeobecñujúcej. Ziaľ. Pr! uplatňovaní na workshops anglický kódex je ešte vždy zväčša mrtvou lite­ 'Olâzonpľctože inšpekčný personál je nedostačujúci. - P. 8.] d°m° Podrobný strojov používaných v anglickom Geräthe poľnohospodárstve náj­ V mise dr.opis W. Hamma, Die landwirthschaftllchen und Maschlnen Ełllgllands,2. Aufl.. 1856. Vo svojom náčrte vývinu anglického poľnohospodárstva

p

Hamm Príliš nekriticky nasleduje pána Leonce-de Lavergne. n( 4. vyd. ­

"máme,

27 Kapital l

teraz je už knihazastaraná.- r. a.:

13. kapitola Stroje a veľkopriemysel

418 IV. oddiel Výroba

relationej nadhodnoty

vrátili tie jej súčasti, ktoré človek spotreboval vo forme potravin a šatstva, teda narúša večnú prírodnú podmienku trvalej úrodnosti pôdy. Tým zároveň ničí fyzické zdravie mestských robotnikov a du­ ševný život poľnohospodárskych robotníkov.“ Ale tým, že ničí čisto živelne vzniknuté okolnosti tejto výmeny látok, zároveň si vynucuje, aby sa systematicky uskutočňovala ako zákon regulujúci spoločen­ skú výrobu aj vo forme adekvátnej plnému rozvoju človeka. Tak v poľnohospodárstve, ako aj v manufaktúre kapitalistická premena výrobného procesu je zároveň martyrológiou výrobcov, pracovný prostriedok je prostriedkom ujarmenia, vykorisťovania a zbedačo­ vania robotníka, spoločenská kombinácia pracovných procesov je organizovaným potláčaním jeho individuálnej Vitality, slobody a sa­ mostatnosti. Rozptýlenie poľnohospodárskych robotnikov po väčších plochách zároveň podlamuje silu ich odporu, kým koncentrácia mestských robotnikov ju stupňuje. Tak ako v mestskom priemysle. aj v modernom poľnohospodárstve zvýšená produktívna sila a väč­ šie množstvo vykonanej práce sa vykupuje pustošenim a chradnutim samej pracovnej sily. A každý pokrok kapitalistického poľnohospo­ dárstva nie je len pokrokom v umení olúpiť robotníka, ale aj v ume­ ní olúpiť pôdu, každý pokrok pri zvýšení jej úrodnosti na istý čas je zároveň pokrokom v ničení trvalých zdrojov tejto úrodnosti. Cim viac nejaká krajina, napríklad Spojené štáty severoamerické, vychá­ dza z vcľkopriemyslu ako pozadia svojho vývinu, tým rýchlejší je tento ničivý proces??? Kapitalistická výroba rozvíja teda techniku 3“ „Rozdelujete ľud na dva nepriateľské tábory, na neokrôchanú sedľač a na zmľandravených krpáňov! Bože na nebesiach! Národ rozštiepený medzi poľnohospodárske a obchodné záujmy sa sám nazýva zdravým, ba pokladá sa za osvietený a civilizovaný nielen navzdory, ale aj v dôsledku tohto obludnćho a neprirodzeného rozdelenia." (David Urquhart. l. c. p. 119.) Toto miesto záro­ veň ukazuje silu a slabosť takej kritiky, ktorá vie posúdiť a odsúdiť prítomnosť. nevie ju však pochopiť. 315Porov. Liebig, Die Chemie in ihrer Anwendung auf Agrikultur und Physio­ logie, 7. Aufl.. 1862, najmä v prvom zväzku Einleitung in die Naturgesetze des Peldbaus. Jednou z Liebigových nesmrteľných zásluh je výklad negatívnej strán­ ky moderného poľnohospodárstva z prírodovedného stanoviska. Aj jeho his­ torické Poznámky o dejinách poľnohospodárstva. hoci nie sú bez hrubých omy­ lov. obsahujú bystré postrehy. Treba len ľutovať. že si len tak naslepo trůfa robiť také vyhlásenia, ako je nasledujúce: ..Ďalšou pulverizáciou a časteištl" orbou sa podporuje výmena vzduchu vo vnútri pórovitých časti zeme. a povrch tých časti zeme. na ktoré má pôsobiť vzduch, sa zväčšuje a obnovuje; ľahk? však pochopiť. že vyššie výnosy z poľa nemôžu byť úmerne práci vynaložcnťl na poli. ale že stúpajú v ovela menšom pomere." ..Tento zákon." dodáva Liebis» „PO PľVÝraz vyslovil j. st. Mill vo svojich Princ. of Pol. Econ., v. I. p. 17, takto:

›To. že výnos pôdy. ceteris paribus. rastie v klesajúcom pomere k rastu D03“ zamestnaných robotníkov: (pán Mill tu dokonca opakuje zákon ricardovskci školy v nesprávnej formulácii. lebo »the decrease of the labourers empl0Y°d'~ pokles zamestnaných robotnikov, držal v Anglicku neustále krok s pokr0k°'_" DOÍROÍIOSDOdárstva. takže zákon vynájdený pre Anglicko a v Anglicku by sa PU' Mimcncĺ V Anslicku ncuplatnil). »je všeobecným zákonom poľnohospodársľw*

čo je velmi pozoruhodné. pretože Mill nepoznal príčinu tohto zákona." (Uťbĺů l. c., Bd. l, p. 143 a poznámka.) Odhliadnuc od mylného výkladu slova „Pľácaĺ ktomu uebig rozumie niečo iné ako politická ekonómia, je rozhodne „veľmi

419 a kombináciu spoločenského výrobného procesu len tým spôsobom,

13. kapitola

že zároveň podkopáva zdroje vzniku každého bohatstva a robotníka.

pôdu

stroje a veľkopriemysel

*T

o

Dozoruhodnť, že z pána J. st. Mllla robí prvého hlásateľa teórie. ktoru po PľVÝraz uverejnil James Anderson za čias A. Smith: a v rôznych spisodl 093' koval až do začiatku 19. storočia, teórie, ktorú si roku 1815 prisvoill Malthüâ. vôbec majster plagiátu (celá jeho populačná teória ic nchancbný pustit). 3 V'W' istom čase a nezávisle od Anderson:: rozvinul West. ktorú Ricardo roku 1817 !P0­ iil so všeobecnou teóriou hodnoty, aby potom pod 10110menom 051313CCÍÝWťľo

ktorú roku 1820 vulgarizoval James Mill (Otec J- Sľ- Milli) 3 0390300 “m” inými opakoval aj pán J. st. Mill ako školskú dogmu. ktorá sa už stala vleobec­ “° Wľćpanou banalitou. Nedá sa poprłet, že J. st. Mill ďakuje za svoju naozaj --P0zoruhodnú' autoritu takmer len podobným qul pm (N0­

421

Výroba absolútnej a relatívnej nadhodnoty Absolútna a relatívna nadhodnota Pracovný proces sme najprv (pozri piatu kapitolu) skúmali ab­ straktné, nezávisle od jeho historických foriem, ako proces medzi človekom a prírodou. Hovorilo sa tam: „Ak sa pozeráme na celý pracovný proces z hladiska jeho výsledku, výrobku, pracovný pro­ striedok i pracovný predmet sa javia ako výrobné prostriedky a sama práca ako produktívna práca." A v poznámke 7 sme dodali: „Toto určenie produktívnej práce, vyplývajúce zo stanoviska jednoduchého pracovného procesu, vonkoncom nestačí pre kapitalistický výrobný proces." To tu musíme objasniť bližšie. Pokiaľ je pracovný proces čisto individuálny, ten istý pracovník spája všetky funkcie, ktoré sa neskôr ,oddelia Sám sa kontroluje pri individuálnom prisvojovaní prírodných predmetov pre svoje životné ciele. Neskoršie je kontrolovaný. jednotlivý človek nemôže pôsobiť na prírodu, ak neuvádza do činnosti svoje vlastné svaly pod kon­ trolou svojho vlastného mozgu. Tak ako v prírodnom systéme hlava a ruky patria dohromady, aj pracovný proces spája prácu hlavy a prácu rúk. Neskôr sa oddeľujú až do nepriateľského protikladu. Výrobok sa vôbec premieňa z bezprostredného produktu individuál­ neho výrobcu na spoločenský, na spoločný produkt úhrnného pra­ covníka, t. j. kombinovanćho pracovného personálu, ktorého články su viacej alebo menej vzdialené od bezprostredného narábania pra­ covným predmetom. S kooperačným charakterom samého pracov­ ného procesu sa teda nevyhnutne rozširuje pojem produktívnej práce a jej nositeľa, produktívneho pracovníka. Na to, aby niekto Droduktívne pracoval, nie je už teraz nevyhnutné, aby sám priložil ruku k dielu, stačí, ak je orgánom úhrnného pracovníka, ak vyko­ náva nejakú jeho čiastkovú funkciu. Vyššie uvedené pôvodné urče­ nie produktívnej práce, odvodené z povahy samej materiálnej vý­ ľoby. ostáva stále správne pre úhrnného pracovníka ako celok. Neplatí však už o každom jeho článku jednotlivo.

Piaty oddiel

Štrnásta kapitola

422 V. oddiel

Výroba absolútnej a relativnej nadhodnoty

Ale na druhej strane sa pojem produktívnej práce zužujc. Kapita­ listická výroba nie je len výrobou tovarov, svojou podstatou je vý­ robou nadhodnoty. Pracovník nevyrába pre seba, ale pre kapitál. Preto už nestačí, že vôbec vyrába. Musí vyrábať nadhodnotu. Pro­ duktívny je len ten pracovník, ktorý vyrába nadhodnotu pre kapi­ talistu, čižeslúži sebazhodnocovaniu kapitálu. Ak môžeme zvolit priklad mimo sféry materiálnej vyroby, učiteľ je produktívnym pracovníkom, ak nespracúva iba detské hlavy, ale aj sám sa prácou vysiíuje na obohatenie podnikateľa. To, že podnikateľ vložil svoj kapitál do továrne na vyučovanie namiesto do továrne na klobá­ sy, nemení nič na tomto vzťahu. Pojem produktivneho pracovníka teda vonkoncom nezahŕňa iba vzťah medzi činnosťou a úžitkovým efektom, medzi pracovníkom a produktom práce, ale aj špecificky spoločenský, historicky vzniknutý výrobný vzťah, ktorý vtláča pra­ covníkovi charakter bezprostredného nástroja na zhodnocovanie kapitálu. Byť produktívnym pracovníkom nie je teda nijaké šťastie, ale smola. V štvrtej knihe tohto spisu, ktorá sa zaoberá dejinami teórie, uvidíme bližšie, že klasická politická ekonómia odjakživa pokladala výrobu nadhodnoty za rozhodujúci charakteristický znak produktivneho pracovníka. S jej chápaním povahy nadhodnoty meni sa teda aj jej definícia produktivneho pracovníka. Tak fyziokrati vyhlasujú, že len poľnohospodárska práca je produktívna, pretože jedine ona dáva nadhodnotu. Pre fyziokratov však nadhodnota exis­ tuje výlučne vo forme pozemkovej renty. Predlžovanie pracovného dňa za bod, kedy by robotník vyrobil iba ekvivalent hodnoty svojej pracovnej sily, a privlastňovanie tejto nadpráce kapitálom - to je výroba absolútnej nadhodnoty. Je vše­ obecným základom kapitalistíckého systému a výohodiskom výrobY relativnej nadhodnoty. Pri výrobe relativnej nadhodnoty je pracov­ ný deň už vopred rozdelený na dve časti: na nutnú prácu a nad­ prácu. Aby sa predĺžila nadpráca, nutná práca sa skracuje metóda­ mi, pomocou ktorých sa ekvivalent mzdy vyrobí za kratší čas. Výroba absolútnej nadhodnoty sa týka len dĺžky pracovného dňa; výroba relativnej nadhodnoty skrz-naskrz revolucionizuje technické pracovné procesy a spoločenské zoskupenia. Výroba relativnej nadhodnoty predpokladá teda špecificky kapĺf talístický spôsob výroby, ktorý so svojimi metódami, prostriedkami a podmienkami sám živelne vzniká a rozvíja sa až na základe for­ málneho podríadenia práce kapitálu. Namiesto formálneho podria­ denia nastupuje reálne podriadenie práce kapitálu. Tu celkom stačí, ak upozorníme na prechodné formy, pri ktoľÝCh sa nadpráca ani nežmýka z výrobcu priamym donútením a ani si ho kapitál ešte formálne nepodriadíl. Kapitál sa tu ešte bezprostredne nezmocníl pracovného procesu. Popri samostatných výrobcoch, kto" ešte vykonávajú remeslo alebo obrábajú pôdu tradičným, staro­ otcovským spôsobom, vystupuje úžerník alebo obchodník, úžernickY alebo obchodný kapitál, ktorý ich príživnícky vyciciava. Tam. kde

423 v spoločnosti prevláda táto forma vykorisťovanía, vylučuje kapita­ listický spôsob výroby, ku ktorému na druhej strane môže tvoriť prechod, ako to bolo v neskoršom stredoveku. Napokon, ako to ukazuje príklad modernej domáckej práce, niektoré prechodné for­ my sa miestami znova vytvárajú na pozadí vcľkopríemyslu, aj ked' s celkom zmenenou fyziognómíou. Ak na výrobu absolútnej nad-hodnoty stačí iba formálne podria­ denie práce kapitálu, napríklad ked sa remeselníci, ktorí predtým pracovali pre seba alebo aj ako tovariši cechovćho majstra, dostá­ vajú teraz pod priamu kontrolu kapitalistu ako námezdní robotníci, na druhej strane sa ukázalo, že metódy výroby relatívnej nadhod­ noty sú zároveň metódami výroby absolútnej nadhodnoty. Navyše sa ukázalo, že bezmedzné predlžovanie pracovného dňa je najcha­ rakteristickejším produktom veľkopriemyslu. Špecificky kapitalistic­ ký spôsob výroby vôbec prestáva byť púhym prostriedkom výroby relatívnej nadhodnoty, len čo sa zmocní celého výrobného odvetvia, a ešte väčšmi, len čo sa zmocní všetkých rozhodujúcich výrobnýoh odvetví. Teraz sa stáva všeobecnou, spoločensky vládnúcou formou výrobného procesu. Ako osobitná metóda výroby relatívnej nad­ hodnoty pôsobí už, po prvé len pokiaľ zachvacuje priemyselné odvetvia, ktoré boli doteraz podriadené kapitálu len formálne, teda len pokiaľ sa rozširuje. Po druhé pokiaľ sa priemyselné odvetvia, ktorých sa už zmocnil, neustále revolucionizujú zmenami výrobných metód. Z istého hľadiska rozdiel medzi absolútnou a relatívnou nadhod­ notou vyzerá vôbec iluzórne. Relativna nadhodnota je absolútna, lebo predpokladá absolútne predĺženie pracovného dňa nad pracov­ ný čas nutný na samu existenciu robotníka. Absolútna nadhodnota je relatívna, lebo predpokladá taký rozvoj produktivity práce, ktorý dovoľuje obmedziť nutný pracovný čas na časť pracovného dňa. Ak však vezmeme do úvahy pohyb nadhodnoty, toto zdanie totožnosti mizne. Keď sa už vytvoril kapitalistický spôsob výroby a stal sa všeobecným spôsobom výroby, rozdiel medzi absolútnou a relatív­ nou nad-hodnotou sa zreteľne prejavuje, ked' ide o to, aby sa zvýšila miera nadhodnoty vôbec. Ak predpokladáme, že sa za pracovnú silu Platí jej hodnota, stojímc pred touto alternatívou: Ak je daná pro­ duktívna sila práce a normálny stupeň jej intenzity, mieru nadhod­ noty možno zvýšiť len absolútnym predĺžením pracovného dňa; na druhej strane pri danej hranici pracovného dňa možno mieru nad­ hodnoty zvýšiť len zmenou relatívnej veľkosti jeho častí, nutnej Práce a nadpráce, čo zasa predpokladá zmenu v produktivite alebo v intenzite práce, ak nemá mzda klesnúť pod hodnotu pracovnej sily.

Ak robotník potrebuje celý svoj čas, aby vyrobil životné pro­ striedky potrebné na udržiavanie samého seba a svojho rodu, ne­ ostáva mu nijaký čas na to, aby pracoval zadarmo pre tretie osoby. Bez určitého stupňa produktivity práce robotník nedisponuje ta­

14. kapitola Absolútna a relatívna nadhodnota

424 V. oddiel

Výroba absolútnej a relationei nadhodnoty

kýmto časom, bez takéhoto nadbytočného času niet nadpráce, a teda niet ani kapitalistov, ale ani otrokárov, feudálnych barónov, slovom niet nijakej triedy veľkých vlastníkov! Takto možno hovoriť o prirodzenej základni nadhodnoty, ale len v tom celkom všeobecnom zmysle, že nijaká absolútna prirodzená prekážka nebráni jednému človeku, aby zhodil zo seba prácu po­ trebnú na svoju vlastnú existenciu a zvalil ju na druhého, takisto ako napriklad nijaké prirodzené prekážky nebránia jedným, aby po­ užili mäso druhých ako potravu.“ S touto prirodzene vznikajúcou produktivitou práce vôbec nemožno spájať nejaké mystické predsta­ vy, ako sa to občas robi. Len ked' sa už ľudia svojou prácou vyma­ nili z prvotného živočíšneho stavu, ked' sa teda sama ich práca už do istej miery zospoločenštila, nastupujú vzťahy, pri ktorych sa nad­ práca jedného stáva podmienkou existencie druhého. Produktívne sily práce dosiahnuté v začiatkoch kultúry sú nepatrné, ale také sú aj potreby, ktoré sa vyvíjajú s prostriedkami ich uspokojovania a vďaka im. Ďalej, v týchto začiatkoch je časť spoločnosti, ktorá žije z cudzej práce, mizivo malá v porovnaní s počtom bezprostredných výrobcov. S pokrokom spoločenskej produktívnej sily práce rastie táto časť absolútne i relatívne? Ostatne kapitálový vzťah vzniká na ekonomickej pôde, ktorá je produktom dlhého vývinového pro­ cesu. Existujúca produktivita práce, z ktorej vychádza ako zo svojho základu, nie je darom prirody, ale výsledkom dejín, zahrnujúcich tisíce stároči. Ak odhliadneme od viac alebo menej rozvinutej podoby spoločen­ skej výroby, produktivita práce ostáva viazaná na prírodné pod­ mienky. Všetky možno redukovať na prirodzenosť samého človeka. na rasu atd., a na prírodu, ktorá ho obklopuje. Vonkajšie prírodné podmienky sa ekonomicky členia na dve velké skupiny, na prírodné bohatstvo životných prostriedkov, teda úrodnosť pôdy, vody bohaté na ryby atd., a na prírodné bohatstvo pracovných prostriedkov. ako prudké vodné spády, splavné rieky, drevo, .kovy, uhlie atď. V za­ čiatkoch kultúry je rozhodujúci prvý druh prírodného bohatstva. na vyšších stupňoch vývinu druhý. Porovnajme napriklad Anglicko s Indiou, alebo v antickom svete Atény a Korint s krajinami na p0­ breži Čierneho mora. Cim menší je počet prirodzených potrieb, ktoré treba bezpodmie­ nečne uspokojiť, a čim väčšia je prirodzená úrodnosť pôdy a Čím priaznivejšie je podnebie, tým menší je pracovný čas nutný na udr­ ' „Sama existencia kapitalistických podnikateľov ako osobitnej triedy závisí od produktivity práce." (Ramsav. I. c. p. zoo.) „Keby práca každého človeka stačila len na to, aby vyrobil potravu pre seba, nemohlo by existovať níĺakć vlastníctvo' (Ravenstone, l. c. p. 14.) I- Podľa nedávnych výpočtov len na územiach, ktoré sú už prebádanć. žijú ešte najmenej štyri milióny kanibalov. ' ..U divokých Indiánov v Amerike patri takmer všetko pracujúcemu. Na konto práce pripadá 990/0. V Anglicku robotník nemá možno ani len 2/37 m" Advantage: of the East India Trade etc., p. 72, 73.)

425 žiavanie a reprodukciu výrobcu. Tým väčší teda môže byť prebytok jeho práce pre iných nad jeho prácou pre seba. Už Díodóros pozna­ menáva o starých Egypťanoch: .4

„Je celkom neuveriteľné, ako málo námahy a nákladov si vyžaduje výchova ich detí. Varia im jednoduché jedlo z toho, čo je práve naporúdzi; dávajú im jesť aj spodnú časť papyrusu, pokiaľ sa dá píecť na ohni, a korene i lodyhy rastlín z močiarov, sčasti surové, sčasti varené a pečené. Väčšina detí chodi bez topánok a šiat, lebo podnebie je veľmi mierne. Preto dieťa, kým vyrastie, nestojí svojich rodičov dokopy viac ako dvadsať drachiem. Predovšetkým tým možno vysvetliť, že v Egypte je také početné obyvateľstvo, a preto mohlo vy­ budovať toľko veľkých diel.“

Lenže veľké stavby starého Egypta nevďačia za svoj vznik ani tak počtu obyvateľstva ako veľkosti tej časti obyvatelstva, ktorá bola k dispozícii. Tak ako individuálny robotník môže dodať tým -viac nadpráce, čim menší je jeho nutný pracovný čas, práve tak čím menšia časť robotníckeho obyvateľstva je potrebná na výrobu ne­ vyhnutných životných prostriedkov, tým väčšia časť je k dispozícii na iné práce. Ked' už predpokladáme kapitalistickú výrobu, pri inak nezme­ nených okolnostiach a_ pri danej dĺžke pracovného dňa, veľkosť nadpráce sa bude meniť s prírodnými podmienkami práce, najmä s úrodnosťou pôdy. Z toho však vonkoncom nevypiýva opak, že naj­ úrodnejšía pôda sa najlepšie hodi na rozvoj kapitaiistického spôsobu výroby. Tento spôsob výroby predpokladá vládu človeka nad pri­ rodou. Príliš márnotratná príroda „vodí človeka za ruku ako dieťa na remencoch". Nerobí z jeho vlastného vývinu prírodnú nevyhnut­ nosťf Vlasťou kapitálu nie je tropické podnebie s prebujnenou vege­ táciou, ale mierne pásmo. Nie absolútna úrodnosť pôdy, ale jej diferencovanosť, rozmanitosť jej prírodných produktov tvorí priro­ dzený základ spoločenskej deľby práce a zmenami prírodných pod­ mienok, v ktorých čiovek žije, podnecuje »hok rozmnožovaniu jeho vlastných potrieb, schopností, pracovných prostriedkov a spôsobov Dráce. Rozhodujúcu úlohu v dejinách priemyslu hrá nevyhnutnosť spoločensky kontrolovať nejakú prírodnú silu, hospodáriť s ňou. “aĺpľv si ju vo veľkom rozsahu prisvojiť alebo podrobiť dielami 3 Diodor, l. c., l. l, c. 80.

* ..Keďže prvé' (prírodné bohatstvo) ..je nanajvýš priaznivé a výhodné, ľudia sa stávajú bezstarostnými, namyslenými a náchyinýml na všetky výstrednosti: naproti tomu druhé si vynucuje bdelosť, učenosí, umenie a štátnickú múdrosť.“ (Eľlslanďs Treasure by Foreign Trade. Or the Balance of our Foreign Trade is the Rule oť our Treasure. Written by Thomas Mun, of London, Merchant. and now published for the common good by his son John Mun, Lond. 1669. p. 181. 182.) ..Neviem si tiež predstaviť väčšiu kllatbu pre celý národ, ako byť usadený na takom kúsku zeme, kde výroba existenčných prostriedkov a potravin Pľť­ bieha vo veľkej miere sama od seba a podnebie si vyžaduje alebo pripúšťa iba málo starosti o ošatenie a pristrešie ...pravda, je možný aj opačný extrém. Pôda neschopná produkovať napriek všetkej práci je rovnako zlá ako pôda. “má Dlodi hojnosť produktov bez práce' (IN. Porster.) An Inquiry into the Present High Price oľ Provisions, Lond. 1767, p. 10.)

14. kapitola Absolútna a relatívna nadhodnota

426 V. oddiel

Výroba absolútnej a relatlonej nadhodnoty

ľudských rúk. Príkladom je regulácia vôd v Egypte5, Lombardii, Ho­ landsku atd. Alebo v lndii, Perzii atď., kde zavlažovanie umelými kanálmi dodáva pôde nielen nepostrádateľnú vodu, ale s jej bahnom zároveň aj minerálne hnojivo z hôr. Tajomstvom rozkvetu priemyslu v Spanielsku a na Sicilii pod arabským panstvom bolo zavodňo­ vanie.“ Priaznivć prírodné podmienky dávajú vždy iba možnosť, nikdy nie skutočnosť nadpráce, teda nadhodnoty alebo nadproduktu. Roz­ ličné prírodné podmienky práce majú za následok, že to isté množ­ stvo práce uspokojuje v rozličných krajinách rozličné množstvá po­ trieb7, že je teda pri inak analogických okolnostiach nutný pracovný čas rozdíelny. Na nadprácu pôsobia len ako prírodné hranice, t. j. ur­ čujú bod, kedy sa môže začať práca pre druhých. V tej istej miere, v akej sa priemysel rozvíja, tieto prírodné hranice ustupujú. V zá­ padoeurópskej spoločnosti, kde si robotník len nadprácou vykupuje dovolenie pracovat pre svoju vlastnú existenciu, ľahko vzniká pred­ stava, že dávať nadprodukt je jednou z vrodených vlastností ľudskej práce.“ Vezmime si však napriklad obyvateľa Východných ostrovov ázijského archipelagu, kde ságo rastie divoko v lese. ..Keď obyvatelia navŕtajú dieru do stromu a presvedčia sa, že dreň je zrelá. vyrúbu strom a rozrežú ho na viacero kusov, vyškrabú dreň, pomiešajú ju s vo­ dou a precedía; je z nej potom celkom použitelná ságová múka. Jeden strom obyčajne dáva 300 libier, a može dať 500 až 600 libier. Tam si teda ľudia chodia do lesa narúbať chleba celkom tak, ako si u nás rúbu drevo na kúrenie.“ 5 Nevyhnutnosť vypočítať obdobia rozvodňovanía Nilu vytvorila egyptskú astronómiu a s ňou panstvo kasty kňazov riadiacich poľnohospodárstvo. „Sino­ vrat je časový okamih v roku, ked Nil začína stúpať a ktorý Egypťania preto museli čo najstarostlivejšie pozorovať... Pre nich bolo dôležité zaznačovať tento tropický rok, aby sa podľa neho ríadlli pri poľnohospodárskych prácach. Preto museli na nebi hľadať viditeľný znak jeho návratu." (Cuvier, Discours sur les révolutions du globe, ćd. Hoefer, Paris 1863, p. 141.) 'i jedným z materiálnych základov štátnej moci nad malými vzájomne ne­ spojenými výrobnými organizmaml Indie bola regulácia prívodu vody. Moha­ medánskí vládcovla indie to chápali lepšie ako ich anglickí nástupcovia. Pripo­ miname len hladomor z roku 1866,ktorý stál život vyše milióna Hindov v oblastí Urísa v bengálskom prezídentstve.

'° práva a povinnosti občana

' „hleexístujú dve krajiny. ktoré poskytujú rovnaké množstvo nevyhnutných životných prostriedkov v rovnakej hojnosti a s rovnakým vynaložením práce. Potreby ľudí rastú alebo sa zmenšujú s drsnosťou alebo miernosťou podnebia, v ktorom žiju. a preto relatívny rozsah. v akom sa obyvatelia rôznych krajín musia venovať zárobkovej činnosti, nemôže byť rovnaký ani stupeň rozdielu sa nedá zistiť inak ako podľa stupňa tepla a chladu. z toho možno urobiť vše­ obecný záver, že množstvo práce potrebné na udržiavanie určitého počtu ľudí je najväčšie v studenom podnebí a najmenšie v horúcom podnebí; v studenom podnebí ľudia potrebujú nielen viac odevu. ale aj pôdu treba lepšie obrábať ako v honicom podnebí." (An Essay on the Coverning causes of the Natural Rate of interest, Lond. 1750, p. 59.) Automm tohto epochálneho anonymného spisu je j. Masaie. 0d neho prevzal Hume svoju teóriu útoku. 'l „Každá práca musi zanechať prebytok' (zdá sa. že to tiež patri medzi droíts et devoirs du cítoyen"). (Proudhonjlml p.

"l4lg.. Schouw, Die Erde, die Pťlanze und der Mensch, 2. Auľl., Leipzíg 1854,

427 Dajme tomu, že taký východoázijský rubač chleba potrebuje dva­ násť hodín práce týždenne, aby uspokojil všetky svoje potreby. Sted­ rá príroda mu bezprostredne dáva veľa voľného času. Aby -ho pro­ duktívne využil sám pre seba, na to je potrebný celý rad historických okolností; aby ho vynakladal ako nadprácu pre cudzie osoby, na to je potrebné vonkajšie donútenie. Keby bola zavedená kapitalis­ tická vyroba, musel by neborák pracovať hádam šesť dni v týždni, aby si sám mohol prisvojiť produkt jedného pracovného dňa. Stedrá príroda nevysvetl'uje, prečo teraz pracuje šesť dni v týždni, čiže prečo dodáva päť dni nadpráce. Vysvetľuje iba, prečo jeho nutný pracovný čas je obmedzený na jeden deň v týždni. Ale jeho nad­ produkt v nijakom pripade nevzniká z nejakej tajomnej vlastnosti, ktorá je vrodená ľudskej práci. Produktívne sily práce, nielen historicky vyvinuté, spoločenské, ale aj prírodou podmienené, vystupujú ako produktívne sily kapi­ tálu, do ktorého je vtelená práca. Ricardo sa nikdy nezaujíma o pôvod nadhodnoty. Zaoberá sa ňou ako niečím inherentným kapitalistickému spôsobu výroby, ktorý je v jeho očiach prirodzenou formou spoločenskej výroby. Tam, kde hovorí o produktivite práce, nehladá v nej príčinu jestvovania nad­ hodnoty, ale iba príčinu, ktorá určuje jej veľkosť. Naproti tomu jeho škola hlučne vyhlasovala, že produktívna sila práce je príčinou vzniku zisku (čítaj: nadhodnoty). Je to rozhodne pokrok oproti mer­ kantilístom, ktori zasa prebytok ceny výrobkov nad ich výrobné ná­ klady odvodzujú z výmeny, z predaja výrobkov nad ich h0dn0ľll. Napriek tomu aj ricardovská škola problém iba obišla, ale ho nevy­ riešila. V skutočnosti títo buržoázni ekonómovia mali správny in­ štinkt, že je veľmi nebezpečné príliš hlboko skúmať pálčivú otázku pôvodu nadhodnoty. Čo však povedať na to, keď polstoročie po Ri­ cardovi pán John Stuart Mill dôstojne konštatuje svoju prevahu nad merkantilistaimi na základe toho, že iba zle opakuje jalové vytáčky Prvých vulgarizátorov Ricarda? Mill hovorí: ..Príčinou zisku je, že práca vyrába viac, ako je potrcbnć na i01'Udľžĺavímĺť

Potiaľ je to iba stará pesnička; ale Mill chce dodať aj niečo vlastné: „Čiže, aby sme pozmenili formu poučky: príčina. prečo kapitál dáva zisk. _iC v tom, že potraviny, šatstvo, suroviny a pracovné PFOSľŇCÚRY ?Nilu dlh-Š”­ ako je čas potrebný na ich výrobu.“

Mill tu zamieňa trvanie pracovného času za trvanie jeho Výrob­ kov. Podľa tohto názoru by Dckáľ. kľ0ľćh0 VÝFOĎKY “Val” 'w lřd" deň, nikdy nemohol vyžmýkať zo svojich námezdných robotnikov ten istý zisk ako výrobca strojov, ktorého výrobkY ľľValü fĺýadsaĺ rokov a dlhšie, Pravda, keby vtáčie hniezda nevydržali dlhsie. 3k0 le potrebné na ich stavbu, museli by sa vtáci zaobisť bez hniezda. Keď Mill zistil túto základnú pravdu. konštatuje svoiu Pľćvah"

nad merkantílistami:

14. kapitola Absolútna a relatívna nadhodnota

428 V. oddiel

Výroba absolútnej a reiationej nadhodnoty

„Vidíme teda, že zisk nevzniká z náhodnej okolnosti výmeny, ale z produk­ tivnej sily prace; celkový zisk krajiny sa vždy určuje produktlvnou silou práce bez ohľadu na to, či sa výmena uskutočňuje alebo nie. Keby nebolo deľby za­ mestnanl, nebolo by ani kúpy, ani predaja, ale ešte stále by tu bol zisk.“

Výmena, kúpa a predaj, všeobecne' podmienky kapitalistickej vý­ roby, sú tu teda iba náhodnou okolnosťou, a zisk ešte vždy existuje aj bez kúpy a predaja pracovnej silyl Dalej: ..Ak robotníci nejakej krajiny dovedna vyrobla o 20% viac, ako je suma ich miezd, zisky budú 20 “Aj-nebez ohľadu na to, ake sú ceny tovarov."

To je z jednej strany nanajvýš podarená tautológia, lebo ak robot­ níci vyrobia 20 'V9nadhodnoty pre svojich kapitalistov, potom pomer ziskov k celkovej mzde robotníkov je 20 : 100. Z druhej strany je absolútne nesprávne, že zisky „budú 20 0/0“.Musia byť vždy menšie. pretože zisky sa počítajú na celkovú sumu preddavkovanćho kapitálu. Dajmc tomu, že kapitalista preddavkoval napríklad 500 S, z toho 400 s: na výrobné prostriedky, 100 i: na mzdy. Keby miera nadhod­ noty bola 20 ",'„, ako sa predpokladalo, potom miera zisku bude zo : 500, t. j. 4 0/0, a nie 20 0/0. '° Vo svojom liste N. P. Danlelsonovi z 20. novembra 1878

Nasleduje skvelá ukážka. ako Mill chápe rozličné historické formy spoločenskej výroby:

Marx navrhol takúto formuláciu tohto odseku: Nasleduje skvelá ukážka, ako Mill chápe rozličné historické formy spoločenskej výroby:

„Všade predpokladám súčasný stav veci, ktorý okrem niekoľkých výnimiek vládne všade. t. j. že kapitalista preddavkuje všetko, vrátane robotnikovej od­

„Všade

„Robotník by mohol čakať na zaplatenie dokonca celej sumy svojej mzdy. kým práca nebude celkom dohotovená, keby medzitým mal prostriedky po­ trebne na svoje udržiavanie. Lenže v tomto pripade by do istej miery bol kapi­ talistom, ktorý vkladá kapitál do podniku a dodáva časť fondov nevyhnutných na jeho dalšie vedenie'

predpokladámf hovori. ..súčasný stav veci, ktorý okrem niekoľkých výnimiek vládne všade tam. kde robotníci a kapitalisti stoja proti sebe ako triedy, t. j. že kapitalista preddavkuje všetko, vrátane robotnlkovej odmeny' Pán Mill je ochotný pripustiť, že nie je absolútne nevyhnutné. aby to

tak bolo - dokonca

ani v takom ekonomickom systeme. v ktorom robotníci a kapitalisti stoja proti sebe ako triedy.

meny."

Cudný optický klam, vidiet všade stav, ktorý doteraz vládne na zemi len výnimočne! Poďme však dalej. Mill je ochotný pripustiť. že „nie je absolútne nevyhnutné, aby to tak boloí“ Naopak.

Mill mohol takisto povedať, že robotník, ktorý si sám preddav­ kuje nielen životné prostriedky, ale aj pracovné prostriedky, je v skutočnosti svojím vlastným námezdným robotnikom. Alebo že americký roľník je svojim vlastným otrokom, ktorý však hrdlačí sám na seba, a nie na cudzieho pána. Ked nám Mill takto jasne dokázal, že aj keby kapitalistická výro­ ba neexistovala, predsa by vždy existovala, je teraz dostatočne dô­ sledný, aby dokazoval, že neexistuje ani vtedy, keď existuje: ..Ale aj v predchádzajúcom pripade' (keď kapitalista preddavkuje námezdne­ mu robotnikovi všetky jeho exlstenčne prostriedky) „možno sa na robotník: pozerať z toho isteho hľadiska' (t. j. ako na kapitallstu). „Lebo tým, že svoju prácu dava pod trhovú cenu (l), možno sa naň pozerat tak, akoby rozdiel (?) preddavkoval svojmu zamestnávateľovi atď.'°' " J. _St. Mill, Princ. of Polit. Bcon., Lond. 1868, p. 252-253, passim. denć miesta su preložené podľa francúzskeho vydania Kapítálu. - F. El

:Uve­

429 V skutočnosti robotník preddavkuje kapilalistovi svoju prácu po­ čas týždňa atd'. zadarmo, aby na konci týždňa atď. dostal jej trhovú cenu; podľa Milla to z neho robí kapitalistu! Na rovine aj krtince vyzerajú ako kopce; plytkosť našej dnešnej buržoázie treba merať kalibrom jej „veľkých duchov".

14. kapitola Absolútna a relatívna nadhodnota

430

Pätnásta kapitola

Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a vo veľkosti nadhodnoty

Hodnota pracovnej sily je určená hodnotou životných prostried­ kov, ktorć sú zvyčajne nevyhnutné pre priemerného robotnika. Množstvo týchto životných prostriedkov, aj keď sa ich forma môže meniť, je v určitej epoche určitej spoločnosti dané, a preto ho treba pokladať za stálu veličinu. Mení sa len hodnota tohto množstva. Hodnotu pracovnej sily určujú ešte dva ďalšie činitele. Na jednej strane náklady na jej rozvíjanie, ktoré sa menia so spôsobom výroby, na druhej strane prirodzené rozdiely pracovnej sily, či je mužská alebo ženská, zrelá alebo nezrelá. Spotreba týchto rozdielnych pra­ covných síl, zasa podmienená spôsobom vyroby, vyvoláva veľký rozdiel v nákladoch na reprodukciu robotníckej rodiny a v hodnote dospelého mužského robotnika. Pri ďalšom skúmaní však obidva tieto činitele vylučujeme." Predpokladáme, 1. že sa tovary predávajú za svoju hodnotu, 2. že cena pracovnej sily síce príležitostne stúpa nad jej hodnotu, ale nikdy pod ňu neklesá. Pri tomto predpoklade sme zistili, že relatívne veľkosti ceny pra­ covnej sily a nadhodnoty sú podmienené troma okolnosťami: 1. dlž­ kou pracovného dňa čiže extenzívnou veľkosťou práce; 2. normál­ nou intenzitou práce čiže jej intenzívnou veľkosťou, takže za určitý čas sa vydáva určité množstvo práce; 3. napokon produktívnou silou práce, takže podľa stupňa vývinu výrobných podmienok to isté množstvo práce dáva za ten istý čas väčšie alebo menšie množstvo výrobkov. Je zrejmé, že sú tu možne' veľmi rozdielne kombinácie podľa toho, či jeden z troch činiteľov je stály a dva sú premenlivć. alebo dva činitele sú stále a jeden je premenlivý, alebo napokon, či sú všetky tri súčasne premenlivé. Tieto kombinácie sa ešte rozmno­ žujú tým, že pri súčasnej zmene rôznych činiteľov veľkosť a smer zmeny môžu byť rôzne. Dalej uvádzame len hlavné kombinácie. '° Tento zväzok. S. 268-269.

" Prípad. ktorým sa zaoberáme na s. 281“. je tu, prirodzene, takisto vylú­ čený. lľozn. k 3. vyd. -

P. E.:

431

I. Veľkosť pracovného dňa

a intenzita práce stále (dané), produktivna sila práce premenlivá Pri tomto predpoklade hodnotu pracovnej sily a nadhodnotu ur­ čujú tri zákony. Po prvé: Pracovný deň danej veľkosti sa spredmetňuje vždy v tej istej vyrobenej hodnote, nech sa akokoľvek meni produktivita práce a s ňou množstvo výrobkov, a teda cena jednotlivého tovaru. Hodnota vyrobená za dvanásťhodinový pracovný deň je napriklad 6 sh., hoci sa množstvo vyrobených úžitkových uhodnôt mení s pro­ duktívnou silou práce, takže sa hodnota 6 sh. rozdeľuje na viacej alebo menej tovarov. Po druhé: Hodnota pracovnej sily a nadhodnota sa menia v opač­ nom smere. Zmena v produktivnej sile práce, jej zväčšenie alebo zmenšenie, pôsobí v opačnom smere na hodnotu pracovnej sily a v priamom smere na nadhodnotu. Hodnota vyrobená za dvanásťhodinový pracovný deň je stála veli­ čina, napríklad 6 sh. Táto stála veličina sa rovná súčtu nadhodnoty a hodnoty pracovnej sily, ktorú robotník nahrádza ekvivalentom. Je samozrejmć, že z dvoch častí stálej veličiny ani jedna sa nemôže zväčšiť bez toho, aby sa druhá nezmenšila. Hodnota pracovnej sily nemôže stúpnuť z 3 sh. na 4 sh. bez toho, aby nadhodnota neklesla z 3 sh. na 2 sh., a nadhodnota nemôže stúpnuť z 3 sh. na 4 sh. bez toho, aby hodnota pracovnej sily neklesla z 3 sh. na 2 sh. Za týchto okolností nie je teda možná nijaká zmena v absolútnej veľkosti či už hodnoty pracovnej sily alebo nadhodnoty bez súčasnej zmeny ich relatívnych čiže pomerných veľkostí. Nie je možné, aby súčasne kle­ sali alebo stúpali. Dalej, hodnota pracovnej sily nemôže klesnúť, teda nadhodnota nemôže stúpnuť bez toho, aby nestúpla produktivna sila práce, na­ priklad v uvedenom pripade hodnota pracovnej sily nemôže klesnúť z 3 sh. na 2 sh. bez toho, aby zvýšená produktivna sila práce ne­ umožnila vyrobiť za 4 hodiny to isté množstvo životných prostried­ kov, ktoré predtým vyžadovalo na svoju výrobu 6 hodín. A naopak. hodnota pracovnej sily nemôže stúpnuť z 3 sh. na 4 sh., ak produk­ tivna sila práce neklesne, ak teda treba 8 hodín na výrobu toho isté­ ho množstva životných prostriedkov, na ktoré predtým stačilo 6 ho­ din. Z toho vyplýva, že zvýšenie produktivity práce znižuje hodnotu pracovnej sily, a tým zväčšuje nadhodnotu, kým naopak zníženie produktivity zvyšuje hodnotu pracovnej sily a znižuje nadhodnotu. Pri formulovaní tohto zákona si Ricardo nevšimol jednu okolnosť: hoci zmena vo veľkosti nadhodnoty čiže nadpráce podmieňuje opačnú zmenu vo veľkosti hodnoty pracovnej sily čiže nutnej práce.

15. kapitola Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a vo veľkosti nadhodnoty

432 V. oddiel

Výroba absolútnej a relatívnej nadhodnoty

z toho vonkoncom nevyplýva, že sa menia v tom istom pomere. Zväčšujú sa alebo zmenšujú o tú istú veličinu. Ale pomer, v akom sa zväčšuje alebo zmenšuje každá časť vyrobenej hodnoty alebo pracovného dňa, závisí od pôvodného rozdelenia pred zmenou v produktívnej sile práce. Ak hodnota pracovnej sily bola 4 sh. čiže nutný pracovný čas 8 hodín, nadhodnota 2 sh. čiže nadpráca 4 ho­ diny a ak v dôsledku zvýšenej produktívnej sily práce -hodnota pra­ covnej sily klesne na 3 sh. čiže nutná práca na 6 hodín, potom nad­ hodnota stúpne na 3 sh. čiže nadpráca na 6 hodín. Tá istá veličina, 2 hodiny čiže 1 sh., sa na jednej strane pridá a na druhej strane sa uherie. Ale pomerná zmena veľkosti je na obidvoch stranách roz­ dielna. Kým hodnota pracovnej sily klesne zo 4 sh. na 3 sh., teda o "4 čiže o 25 "/„, nadhodnota stúpne z 2 sh. na 3 sh., teda o 1/2čiže o 50 0/0.Z toho teda vyplýva, že pomernć zväčšenie alebo zmenšenie nadhodnoty v dôsledku danej zmeny v produktívnej sile práce je tým väčšie, čím menšia bola pôvodne časť pracovného dňa, ktorá sa stelesňuje v nadhodnote, a tým menšie, čím bola táto časť väčšia. Po tretie: Zväčšenie alebo zmenšenie nadhodnoty je vždy dôsled­ kom a nikdy nie príčinou príslušného zníženia alebo zvýšenia hod­ noty pracovnej sily.“ Kedže pracovný deň je stálou veličinou, stelesňuje sa v stálej velkosti hodnoty, kedže každej zmene veľkosti nadhodnoty zodpo­ vedá opačná zmena veľkosti hodnoty pracovnej sily a hodnota pra­ covnej sily sa môže meniť len so zmenou v produktívnej sile práce, za týchto podmienok je zrejmé, že každá zmena veľkosti nadhod­ noty vzniká z opačnej zmeny vo veľkosti hodnoty pracovnej sily. Ak sme teda videli, že nijaká zmena absolútnej veľkosti hodnoty pracovnej sily a nadhodnoty nie je možná bez zmeny ich relatívnej _ veľkosti, teraz sa ukazuje, že nijaká zmena relatívnej veľkosti ich hodnoty nie je možná bez zmeny absolútnej veľkosti hodnoty pra­ covnej sily.

Podla tretieho zákona zmena velkosti nadhodnoty predpokladá pohyb hodnoty pracovnej sily, vyvolaný zmenou v produktívnej sile práce. Hranica tejto zmeny je daná novou hranicou hodnoty pra­ covnej sily. Ale aj keď okolnosti umožnia zákonu pôsobiť, môže dôjsť k vedľajším pohybom. Napríklad ak v dôsledku zvýšenej produk­ tívnej sily práceklesne hodnota pracovnej sily zo 4 sh. na 3 sh., čiže nutný pracovný čas klesne z 8 hodín na 6 hodin, cena pracovnej síly '° K tomuto tretiemu zákonu MacCulloch pridal okrem iného nezmyselny' dodatok, že nadhodnota môže stupnu! bez poklesu hodnoty pracovnej sily, ak sa zrušia dane. ktoré musel kapltallsta predtým platiť. zrušenie takýchto dani absolútne nič nemení na množstve nadhodnoty, ktoré priemyselný kapitallsta ako prvý vypurnpuje z robotnika. Mení len pomer, v akom si strčl nadhodnotu do svojho vlastného vrecka alebo sa musi o ňu delit s tretími osobami. Ne­ mem teda nič na pomere medzi hodnotou pracovnej sily a nadhodnotou. Maccullochova výnimka teda' dokazuje len to. že nepochopil pravidlo, a to je gallba, ktorá sa mu stáva pri vulgarizácil Ricarda rovnako ako J. B. Sayovi pri vulgarizácii A. Smltha.

433 môže klesnúť len na 3 sh. 8 d., 3 sh. 6 d., 3 sh. 2 d. atd., nadhod­ ncta teda stúpne len na 3 sh. 4 d., 3 sh. 6 d., 3 sh. 10 d. atď. Stupeň poklesu, ktorého minimálnou hranicou sú 3 sh., závisí od relativnej

váhy, ktorú na misku váh kladie tlak kapitálu na jednej strane a odpor robotníkov na druhej strane. . Hodnota pracovnej sily je určená hodnotou určitého množstva životných prostriedkov. S produktivnou silou práce sa meni hod­ nota týchto životných prostriedkov, nie ich množstvo. Pri stú­ pajúcej produktívnej sile práce môže samo množstvo rásť pre ro­ botníka i pre kapitalistu súčasne, tou istou mierou a bez akejkoľvek zmeny v cene pracovnej sily a v nadhodnote. Ak pôvodná hodnota pracovnej sily je 3 sh. a nutný pracovný čas 6 hodin, ak je nadhod­ nota takisto 3 sh., čiže nadpráca je tiež 6 hodin, potom zdvojná­ sobenie produktívnej sily práce pri nezmenenom rozdelení pracov­ ného dňa by ponechalo bez zmeny cenu pracovnej sily i nadhodnotu. Ibaže každá z nich by sa stelesnila v dvojnásobnom množstve úžit­ kových hodnôt, ale primerane zlacnených. Aj keby sa cena pracov­ nej sily nezmenila, stúpla by nad jej hodnotu. Keby cena pracovnej sily klesla, ale nie až na minimálnu hranicu ĺl/g sh., danú jej novou hodnotou, ale na 2 sh. 10 d., 2 sh. 6 d. atd., táto klesajúca cena by ešte vždy predstavovala rastúce množstvo životných prostriedkov. Cena pracovnej sily pri stúpajúcej produktívnej sile práce by takto mohla ustavične klesať spolu so súčasným, neprestajným rastom množstva životných prostriedkov robotnika. Lenže relativne, t. j. v porovnani s nadhodnotou, by hodnota pracovnej sily ustavič­ ne klesala a rozširovala by sa teda priepast' medzi životným posta­ vením robotníka a kapitalistu.“ Po prvý raz presne formuloval uvedené tri zákony Ricardo. Ne­ dostatky jeho výkladu sú: 1. že osobitné podmienky, pri ktorých tieto zákony platia, pokladá za samozrejme, všeobecné a výlučne podmienky kapitalistickej výroby. Nepozná nijakú zmenu ani v dlž­ ke pracovného dňa, ani v intenzite práce, takže produktivita práce sa pre neho sama od seba stáva jediným premenlivým činiteľom; - 2. ale, a to skresľuje jeho analýzu v ešte väčšej miere, tak ako ostatní ekonómovia, nikdy neskúma nadhodnotu ako takú, t. j. ne­ závisle od jej osobitných foriem, ako je zisk, pozemkové renta atď. Preto bezprostredne stotožňuje zákony miery nadhodnoty so zákon­ mi miery zisku. Ako sme už povedali, miera zisku je pomer nad­ hodnoty k celkovému preddavkovanćmu kapitálu, kým miera nad­ hodnoty je pomer nadhodnoty iba k variabilnej časti tohto kapitálu. Predpokladajme, že kapitál 500 C (K) sa delí na suroviny, pracov­ né prostriedky atď. dohromady za 400 6 (c) a na 100 C miezd (D). " ..Ak nastane zmena v produktivite priemyslu, takže sa daným množltvom práce a kapitálu vyrobí viacej alebo menej. podiel mzdy sa zrejme može meniť. kým množstvo, ktoré predstavuje tento podiel. ostáva to isté. alebo :a móle menit' množstvo, kým podiel ostáva ten ist-ý.“(U. Câlťllwľ-ĺ 0mm“ °' mn' tical Economy etc.. p. 67.)

28 Kapitdl 1

15. kapitola Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a vo veľkosti nadhodnoty

434 V. oddiel

Výroba absolútnej a relatíonei nadhodnoty

že ďalej nadhodnota rovná sa 100 i: (m). Potom miera nadhodnoty

7:7'= g-Í- = 100"×”0. Alemiera zisku =

= 20%. Okrem toho

je jasné, že miera zisku môže závisieť od okolností, ktoré vôbec nepôsobia na mieru nadhodnoty. Neskoršie v tretej knihe tohto spisu dokážem, že tá istá miera nadhodnoty sa môže vyjadriť v naj­ rôznejších mierach zisku a rôzne miery nadhodnoty sa môžu za urči­ tých okolnosti vyjadriť v tej istej miere zisku.

II. Stály pracovný deň, stála produktívna sila práce, intenzita práce premenlivá

" v 4. nemeckom vydaní: pokles jej hodnoty

Rastúca intenzita práce predpokladá zväčšený výdaj práce v tom istom čase. intenzívnejší pracovný deň sa preto stelesňuje vo väčšom množstve výrobkov ako menej intenzívny pracovný deň s rovnakým počtom hodín. Pravda, so zvýšenou produktívnou silou aj ten istý pracovný deň dáva viacej výrobkov. Ale v tomto prípade klesá hod­ nota jednotlivćho výrobku, pretože stojí menej práce ako predtým. kým v prvom prípade ostáva nezmenená, lebo výrobok aj naďalej stoji toľko práce ako predtým. Počet výrobkov tu stúpne bez toho. aby klesli ich ceny. A s počtom výrobkov rastie suma ich cien, kým pri zvýšenej produktívnej sile práce sa tá istá suma hodnoty steles­ ňuje vo zväčšenom množstve výrobkov. Pri nezmenenom počte ho­ dín sa teda intenzívnejší pracovný deň stelesňuje vo väčšej vyrobe­ nej hodnote, teda pri nezmenenej hodnote »peňazí vo väčšom množstve peňazí. Hodnota vyrobená počas pracovného dňa sa mení s odchýlkami jeho intenzity od normálneho spoločenského stupňa. Ten istý pracovný deň sa teda nevyjadruje tak ako predtým v stálej. ale v premenlivej vyrobenej hodnote, napríklad intenzívnejší dva­ násťhodinový pracovný deň v 7 sh., v 8 sh. atd., a nie v 6 sh. ako dvanásťhodinový pracovný deň zvyčajnej intenzity. Je jasné: Ak sa mení hodnota vyrobená počas pracovného dňa, dajme tomu zo 6 sh. na 8 sh., obidve časti tejto vyrobenej hodnoty, cena pracovnej sily i nadhodnota, môžu súčasne rásť, či už rovnakou alebo nerovnakou mierou. Obidve, cena pracovnej sily i nadhodnota, môžu vzrásť za ten istý čas z 3 sh. na 4 sh., ak vyrobená hodnota stúpne zo 6 sh. na 8 sh. Zvýšenie ceny pracovnej sily tu nemusí zahŕňať zvýšenie jej ceny nad jej hodnotu. Naopak, môže ho sprevádzať pokles pod jej hodnotu". K tomu dochádza vždy, ked sa zvýšením ceny pra­ covnej sily nekompenzuje jej rýchlejšie opotrebovanie. Vieme. že až na prechodné výnimky zmena v produktivite práce vyvoláva zmenu vo velkosti hodnoty pracovnej sily, a teda aj vo

435 veľkosti nadhodnoty len vtedy, keď výrobky príslušného priemysel­ ného odvetvia sú súčasťou bežnej robotníkovej spotreby. Toto ob­ medzenie tu odpadá. Ci sa už množstvo práce mení extenzivne alebo intenzívne, zmene vo veľkosti práce zodpovedá zmena vo veľkosti hodnoty, ktorú vyrobila, nezávisle od povahy predmetu, v ktorom sa táto hodnota stelesňuje. Keby intenzita práce stúpla súčasne a rovnomerne vo všetkých priemyselných odvetviach, nový, vyšší stupeň intenzity by sa stal zvyčajným normálnym spoločenským stupňom, a tým by prestal platit ako extenzívna veličina. Lenže aj potom by priemerné stupne intenzity práce ostali u rôznych národov rôzne a modifikovali by preto aplikovaníe zákona hodnoty na rozdielne národné pracovnć dni. intenzívnejší pracovný deň jedného národa sa prejavuje vo väčšom peňažnom výraze ako menej intenzívny pracovný deň iného

národa."

III. Produktívna sila a intenzita práce stále, pracovný deň prenzenlivý Pracovný deň sa môže menit dvoma smermi. Možno ho skracovat alebo predlžovať. 1. Za daných podmienok, t. j. pri nemeniacej sa produktívnej sile a intenzite práce, skrátenie pracovného dňa nemení hodnotu pra­ covnej síly a teda ani nutný pracovný čas. Skracuje nadprácu a nad­ hodnotu. S absolútnou veľkosťou nadhodnoty klesá aj jej relatívna veľkosť, t. j. jej veľkosť v pomere k nezmenenej veľkosti hodnoty pracovnej sily. Kapitalista by sa mohol odškodnil' len znížením ceny pracovnej sily pod jej hodnotu. Všetky otrepanć rečíčky proti skráteniu pracovného dňa vychá­ dzajú z toho, že sa tak stane za okolnosti, ktoré tu predpokladámc. zatiaľ čo v skutočnosti je to naopak: zmeny v produktivitc a v in­ tenzite práce alebo predchádzajú skráteniu pracovneho dňa, alebo nasledujú bezprostredne po ňom." '3 „Za inak rovnakých podmienok anglický továrnik može za určitý ćas vy­ ťažiť podstatne väčšie množstvo práce ako zahraničný továrnik. o toľko väčšie. aby vyrovnal rozdiel v pracovných dňoch medzi 60 hodinami týždenne u nás a 72 až so hodinami inde.“ (Reports of insp. of Pact. for :ist Oct. 1033. p. 65.) Väčšie zákonné skrátenie pracovného dňa v továrňach na kontinente by bolo najistejším prostriedkom. ako zmenšiť tento rozdiel medzi pracovnou hodinou na kontlnentc a v Anglicku. _ '3 ..Existujú kompenzujúce okolnosti. . .. ktoré vyšli najavo PO üW-'ÚW' 34' kona o desathodlnovom pracovnom dni.“ (Reports ot lnsp. of Pact. for :list October 1848. p. 7.) 28'

15. kapitola Zmeny oo veľkosti ceny pracovnej sily a oo veľkosti nadhodnoty

436 V. oddiel Výroba absolútnej a relatíonei nadhodnoty

2. Predĺženie pracovného dňa: Dajme tomu, že nutný pracovný čas je 6 hodín čiže hodnota pracovnej sily 3 sh. a takisto nadpráca 6 hodin a nadhodnota 3 sh.. Potom celkový pracovný deň je 12 hodín a stelesňuje sa vo vyrobenej hodnote 6 sh. Ak sa pracovný deň predĺži o 2 hodiny a cena pracovnej sily sa nemení, potom s absolút­ nou veľkosťou nadhodnoty rastie aj jej relatívna veľkosť. Hoci veľ­ kosť hodnoty pracovnej sily sa absolútne nemení, relatívne klesá. Za podmienok predpokladaných v časti I sa relatívna veľkosť hod­ noty pracovnej sily nemohla zmenit' bez zmeny jej absolútnej veľ­ kosti. Tu naopak relatívna zmena veľkosti hodnoty pracovnej sily je výsledkom absolútnej zmeny veľkosti nadhodnoty. Kedže vyrobená hodnota, v ktorej sa stelesňuje pracovný deň, rastie s jeho predlžovaním, cena pracovnej sily a nadhodnota môžu rásť súčasne, či už o rovnaký alebo nerovnaký prírastok. Tento sú­ časný rast je teda možný v dvoch prípadoch: pri absolútnom pre­ dĺžení pracovného dňa a pri rastúcej íntenzite práce bez takého predĺženia. Pri predĺžení pracovného dňa môže cena pracovnej sily klesnúť

pod jej hodnotu, aj keď sa nominálne nemení, alebo dokonca stúpa. Ako sa pamätáme, denná hodnota pracovnej sily sa totiž vypočíta na základe jej normálneho priemerného trvania čiže normálnej dĺž­ ky robotníkovhoživota a na základe normálnej, ľudskej prirodze­ nosti primeranej premeny životnej substancie na pohyb.“ Väčšie opotrebovanie' pracovnej sily, ktoré je neodlučiteľne späté s pre­ dĺžením pracovného dňa, možno po istý bod kompenzovať väčším nahrádzaním. Za týmto bodom rastie opotrebovanie geometrickým radom a zároveň sa ničia všetky normálne podmienky reprodukcie a uplatnenia pracovnej sily. Cena pracovnej sily a stupeň jej vyko­ risťovania prestávajú byť vzájomne porovnateľnými veličinamí.

IV. Súčasné zmeny v trvaní, v produktívnejsžle a v intenzite práce Je zrejmé, že je tu možný veľký počet kombinácií. Môžu sa meniť dva činitele a jeden ostáva stály, alebo sa môžu meniť všetky tri činitele súčasne. Môžu sa meniť v rovnakom alebo nerovnakom stup­ ni, v tom istom alebo v opačnom smere, takže sa ich zmeny sčasti alebo celkom rušia. Ale podľa výkladu v častiach I, ll a III je ana­ lýza všetkých možných prípadov ľahká. Výsledok každej možnej kombinácie dostaneme tak, že vždy jedného činiteľa pokladáme za l* ..Množstvo práce, ktoré človek vykonal za 24 hodín, možno približne určiť skumamm chemických zmien. ktoré nastali v jeho tele, lebo zmenené formy hmoty svedčia o predchádzajúcom vynaloženi hybnej sily.“ (Gnove. On the Cor­ rclation ol Physical Forces, ĺp. 308, 309].)

437 premenlivého a ostatné činitele sprvoti pokladáme za stále. Preto sa tu len krátko zmienime o dvoch dôležitých prípadoch. 1. Klesajúca produktívna sila práce pri súčasnom predĺžení pra­ covneho dňa: Ak tu hovoríme o klesajúcej produktivnej sile práce, máme na mysli tie pracovné odvetvia, ktorých výrobky určujú hodnotu pra­ covnej sily, teda napriklad klesajúcu produktivnu silu práce v dô­ sledku rastúcej neúrodnosti pôdy a tomu zodpovedajúce zdraženie poľnohospodárskych produktov. Dajme tomu, že pracovný deň je dvanásťhodinový a v ňom vyrobená hodnota je 6 sh., z čoho polo­ vica nahrádza hodnotu pracovnej sily a druhá polovica tvori nad­ hodnotu. Pracovný deň sa teda člení na 6 hodin nutnej práce a na 6 hodín nadpráce. Nech v dôsledku zdraženia poľnohospodárskych produktov hodnota pracovnej sily stúpne z 3 sh. na 4 sh., teda nutný pracovný čas zo 6 hodín' na 8 hodin. Ak sa pracovný deň nemenl, nadpráca klesne zo 6 hodin na 4 hodiny, nadhodnota z 3 sh. na 2 sh. Ak sapracovný deň predĺži o dve hodiny, teda z 12 hodin na 14 hodin, nadpráca ostane 6 hodin, nadhodnota 3 sh., ale jej veľkosť klesne v porovnani -s hodnotou pracovnej sily, meranou nutnou prácou. Ak sa pracovný deň predĺži o 4 hodiny, z 12 hodin na 16 hodin, pomer veľkosti nadhodnoty a hodnoty pracovnej sily, nad­ práce a nutnej práce, ostane nezmenený, ale absolútna veľkosť nadhodnoty vzrastie z 3 shu na 4 sh. a absolútna velkosť nadpráce zo 6 pracovných hodin na 8, teda o 1/3čiže o 33% 0/0. Pri kiesajúcej produktivnej sile práce a súčasnom predĺžení pracovneho dňa môže teda absolútnaveľkosť nadhodnoty ostať nezmenená, zatiaľ čo jej pomerná veľkosť klesá ;' jej pomerná veľkosť môže ostať nezmenená, zatiaľ čo jej absolútna veľkosť rastie, a podľa miery predĺženia môžu rásť obidve. V obdobi 1799-1815 stúpajúce ceny životných prostriedkov vy­ volali v Anglicku nominálne zvýšenie miezd, aj ked skutočné mzdy. vyjadrené v životných prostriedkoch, klesli. Z toho West a Ricardo urobili záver, že zníženie produktivity poľnohospodárskej práce zapričinilo pokles miery nadhodnoty, a z tohto predpokladu, ktorý platil iba v ich fantázii, urobili východisko dôležitých analýz rela­ tívneho pomeru veľkosti mzdy, zisku a pozemkovej renty. Ale vďa­ ka zvýšenej intenzite práce a vynútenćmu predĺženiu pracovného

času nadhodnota vtedy vzrástla absolútne i relativne. Práve v tomto obdobi získalo domovské právo bezmedzne predlžovanie pracov­ ného dňal5; bolo to obdobie, ktoré osobitne charakterizoval zrých­ '5 ,.0bilie a práca zriedka kráčajú celkom popri sebe; jestvuje však mtcľnâ hranica, za ktorou sa nedajú oddeliť. Mimoriadne úsilie pracujúcich tried v ča­ soch drahoty, ktorá vyvoláva pokles miezd. ako sa o ňom hovorilo vo výpove­ dlach' (totiž vo výpovediach pred parlamentnými vyšetrujúclml VÝĎOWÍ3 “ř kov 1814-1815), ..je iste veľmi záslužnć pre jednotlivcov a nesporne podpoľülť rast kapitálu. Ale nijaký humánny človek si nemôže želal. aby to trvalo stále a bez poklesu. Je nanajvýš obdivuhodnć ako dočasnú výpomoc: kebY VŠ“ b°ĺ° ľľValć.pôsobilo by podobne, ako keby sa obyvateľstvo nejakej krajin? m' množilo až po najkrajnejšie medze svojej obživyf (Malłhüä. ĺnQUĺľY"W0 u”

15. kapitola Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a vo veľkosti nadhodnoty

438 V. oddiel Výroba absolútnej a relatíonej nadhodnoty

lený rast kapitálu na jednej strane, pauperizmu na druhej strane.“ 2. Rastúca intenzita a produktívna sila práce pri súčasnom skra­ covaní pracovného dňa: Zvýšená produktívna sila práce a jej rastúca intenzita majú v istom smere rovnaký účinok. Obidve zväčšujú množstvo výrobkov vyro­ bené za určitý čas. Obidve skracujú teda tú časť pracovného dňa, ktorú robotník potrebuje na výrobu svojich životných prostriedkov alebo ich ekvivalentu. Absolútna minimálna hranica pracovného dňa sa vôbec určuje touto jeho nutnou časťou, ktorá sa však dá zmenšovať. Keby sa celý pracovný deň scvrkol na túto časť, zmizla by nadpráca, čo je za vílády kapitálu nemožné. Odstránenie kapita­ listickcj formy výroby dovolí obmedziť pracovný deň na nutnú prácu. Táto by však za inak rovnakých okolností rozšírila svoj roz­ sah. Na jednej strane preto, lebo robotnikove životné podmienky budú bohatšie a jeho životné nároky väčšie. Na druhej strane časť terajšej nadpráce, totiž .práca nutná na dosiahnutie spoločenského rezervného a akumulačného fondu, sa pripočíta k nutnej práci. Cim väčšmi rastie produktívna sila práce, tým väčšmi možno skra­ covať pracovný deň, a čím väčšmi sa skracuje pracovný deň, tým väčšmi môže rásť intenzita práce. Zo spoločenského hladiska pro­ duktivita práce rastie aj s jej úsporou. Táto zahŕňa nielen úsporu na výrobných prostriedkoch, ale aj odstránenie všetkej neužitočnej práce. Kým kapitalistický spôsob výroby si výnucuje hospodárnosť v každom individuálnom podnikaní, jeho anarchický systém konku­ rencie plodi popri veľkom počte funkcií, ktoré sú teraz nepostráda­ telné, ale samy osebe sú zbytočné, to najneobmedzenejšie plytvanie spoločenskými výrobnými prostriedkami a pracovnými silami. Pri danej intenzite a produktívnej sile práce časť spoločenského

pracovného dňa potrebná na materiálnu výrobu je tým kratšia, teda časť času získaná na slobodnú duševnú a spoločenskú činnosť jed­ notlivcov je tým väčšia, čím rovnomernejšie je práca rozdelená me­ Nature and Progress of Rent, Lond. 1815, p. 48, poznámka.) všetka česť Malthu­ sovi za to, že aj na iných miestach svojho pamtietu priamo zdôrazňuje pre­ dlžovanie pracovneho dňa, kým Ricardo a iní :oči-voči najkriklavejším faktom zakladali všetky svoje skúmania na stálej veľkosti pracovného dňa. Lenže konzervatívne záujmy, ktorým Malthus slúžil, bránili mu vidieť, že bezmedzné predlžovanie pracovného dňa spolu s mimoriadnym rozvojom strojov a rastom vykoristovania práce žien a deti museli viesť k tomu, že velká časť robotníckej triedy sa stala „nadpočetnou“, najmä ked prestal vojnový dopyt a anglický monopol na svetovom trhu. Prirodzene, bolo oveľa pohodlnejšie a väčšmi to zodpovedaio záujmom vládnúcich tried, ktoré Malthus priam iarársky zbož­ ňuje, vysvetľovať toto ..preľudneniď večnými zákonmi prírody, a nie iba his­ torickými prírodnými zákonmi kapitalistickej výroby. "l ..Hlavnou príčinou rastu kapitálu počas vojny bolo väčšie úsilie a pravde­ podobne aj väčšie strádanie pracujúcich tried, ktoré sú v každej spoločnosti najpočetnejšie. Pre ticsnivć postavenie bolo viac žien a deti donútených ísť pracovať, a tí, čo pracovali už predtým, museli z toho istého dôvodu venovat väčšiu čas( svojho času na rozšírenie výrobyf (Essays on Political Econ. in which are iilustrated the Principal Causes of the Present National Distress, Lon­ don 1830, p. 248.)

439 dzi všetkých práceschopných členov spoločnosti, čim menej sa môže jedna vrstva spoločnosti zbaviť prirodzenej nevýhnutnosti práce a zvaliť ju na inú vrstvu. Z tohto hľadiska absolútnou hranicou skrátenia pracovného dňa je všeobecnosť práce. V kapitalistickej spoločnosti voľný čas pre jednu triedu vzniká tak, že sa všetok čas života más premieňa na pracovný čas.

15. kapitola Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily

a vo velkosti nadhodnoty

440

Šestnásta kapitola

Rôzne vzorce

miery nadhodnoty

Videli sme, že miera nadhodnoty sa vyjadruje vo vzorcoch: I.

variabilný kapitál (Š) Í __ _ hodnota pracovnej sily _ nutná práca ' nadhodnota nadhodnota nadpráca

Prve dva vzorce vyjadrujú ako pomer hodnôt to, čo tretí vzorec vy­ jadruje ako pomer časov, za ktoré sa tieto hodnoty vyrábajú. Tieto vzájomne sa nahrádzajúce vzorce sú pojmove prísne vymedzené. Naohádzame ich preto čo do vecného obsahu, nie však vedome roz­ pracované, aj v klasickej politickej ekonómii. Naproti tomu sa tu stretávame s nasledujúcimi odvodenymi vzorcami: II. l' V autorizovanom francúzskom vydaní dáva Marx tento prvy vzorec do zátvorky. ..pretože v buržoáznej politickej ekonómii nenachádzame jasne vvladrený polcm nadpráoe' .

nadpráca" _ nadhodnota _ nadprodukt bĺícjősíçĺldcrą" hoâhötąíćőduíłłí _ celkovy produkt'

Jeden a ten isty pomer sa tu striedavo vyjadruje vo forme pracov­ ných časov, hodnôt, v ktorych sa stelesňujú, a produktov, v ktorych tieto hodnoty existujú. Prirodzene, predpokladá sa, že hodnotou produktu sa rozumie len hodnota vyrobená počas pracovneho dňa. kym konštantná časť hodnoty produktu je vylúčená. Vo všetkych tychto vzorcoch je nesprávne vyjadreny skutočny stu­ peň vykoristovania práce čiže miera nadhodnoty. Dajme tomu, že pracovny deň má 12 hodín. Ak zostanú ostatné predpoklady nášho predchádzajúceho príkladu rovnaké, skutočny stupeň vykoristova­ nia práce sa v tomto prípade vyjadruje v tychto pomeroch: 6 hodin nadpráce _ nadhodnota 3 sh. _ 6 hodin nutnej práce _ variabilný kapitál 3 sh. _

o, wo '°'

Naproti tomu podľa vzorcov II dostaneme: 6 hodin nadprácc _ nadhodnota 3 sh. o pracovny deň 12 hodín _ \vyrobená hodnota 6 sh. _ 5° /°'

441 Tieto odvodené vzorce v skutočnosti vyjadrujú pomer, v akom sa pracovný deň čiže jeho vyrobená hodnota delí medzi kapitalistu a robotnika. Ak teda platia ako bezprostrednć výrazy stupňa seba­ zhodnotenia kapitálu, potom plati nesprávny zákon: nadpráca čiže nadhodnota nemôže nikdy dosiahnuť 100 0/„17Keďže nadpráca môže byť vždy len alikvotnou častou pracovného dňa, čiže nadhodnota môže byť vždy len alikvotnou časťou vyrobenej hodnoty, nadpráca je vždy nevyhnutne menšia ako pracovný deň, čiže nadhodnota je 100

vždy menšia ako vyrobená hodnota. Aby ich pomer bol 166, museli by byť rovnaké. Aby nadpráca pohltila celý pracovný deň (ide tu o priemerný deň pracovného týždňa, pracovného roku atd'.), musela by nutná 'práca klesnúť na nulu. Ak ale zmizne nutná práca, zmiz­ ne aj nadpráca, lebo nadpráca je len funkciou nutnej práce. Pomer nadpráca

_

nadhodnota

___

_

_

pracovnýdeň - „Yroběä-h-odnóta nemoze teda nikdy dosiahnut

u

100

v

o av

a

hra­

v

nicu 707; a este menej moze stupnuť na --150 Môze však takto stúpnuť miera nadhodnoty čiže skutočný stupeň vykorisťovania prá­ ce. Vezmime napríklad odhad pána L. de Lavergna, podľa ktorého anglický poľnohospodársky robotník dostáva len 1/4, naproti tomu kapitalista (nájomca) 3,0,produktu“ alebo jeho hodnoty, nech sa už korisť dodatočne akokoľvek ďalej delí medzi kapitalistu a pozem­ kového vlastníka atď. Podľa toho pomer nadpráce anglického poľnohospodárskeho robotnika k jeho nutnej práci = 3 : 1, percen­ tuálna miera vykorisťovania je teda 300 0/0. Školská metóda narábať s pracovným dňom ako so stálou veliči­ '7 Tak je to napríklad v spise Dritter Brief an v. Kirchmann von Rodbertus. \l/iderlegung der Ricardo'schen Theorie von der Grundrente und Begrúndung einer neuen Rententheorie, Berlín 1851. Neskôr sa vrátim k tomuto spisu. ktorý napriek nesprávnej teórii pozemkovej renty preniká do podstaty kapitalistickej výroby. - lDodatok k 3. vyd. - Tu vidíme, ako zhovievavo Marx posudzovai svojich predchodcov, len čo u nich našiel nejaký ozajstný pokrok. nejakú správ­ nu novú myšlienku. Medzitým však uverejnenie Rodbertusových listov Rud. Meyerovi do istej miery obmedzilo uvedené uznanie. V týchto listoch čitame: „Kapital treba zachrániť nielen pred prácou. ale aj pred nim samým, a to sa v skutočnosti najlepšie dosiahne tak, že činnost podnikateľa-kapitalistu chá­ peme ako národohospodárske a štátnohospodárske funkcie, ktoré mu deleguje vlastníctvo kapitálu, a jeho zisk ako formu platu, pretože ešte nepoznáme nijakú inú sociálnu organizáciu. Ale platy sa môžu upravovať a aj znížiť. ak odoberajú príliš veľa zo mzdy. Tak treba odraziť aj Marxov vpád do spoloč­ nosti - takto by som označil jeho knihu... Marxova kniha vôbec nie je ani tak skúmaním kapitálu ako skôr polemikou proti dnešnej forme kapitálu, kto­ ru Marx zamieňa so samým pojmom kapitálu, a práve z toho vznikajú jeho omyly." (Briete etc. von Dr. Rodbertus-Jagetzow. herausgg. von Dr. Rud. Meyer. Berlin 1881, I. Bd.. p. 111. 48. Brief von Rodbertus.) - V takých ideologických

:aiŕllitách sa utápajú vskutku smelć nábehy R.-ových „sociálnych listov'. ­ '3 Časť produktu. ktorá nahrádza iba vynaložený konštantný kapitál, sa pri tomto výpočte samozrejme odpočľta. - Pán L. de Lavergne, zaslepený obdivo­ vateľ Anglicka, udáva skôr príliš nízky ako príliš vysoký pomer.

16. kapitola Rôzne vzorce miery nadhodnoty

442 V. oddiel Výroba absolútnej a relatlonej nadhodnoty

nou sa upevnila používaním vzorcov II, pretože tu sa nadpráca vždy porovnáva s pracovným dňom danej veľkosti. Takisto je to, ked sa berie zretel' výlučne na rozdelenie vyrobenej hodnoty. Pra­ covný deň, ktorý sa už spredmetnil vo vyrobenej hodnote, je vždy pracovným dňom danej veľkosti. vyjadrovanie nadhodnoty a hodnoty pracovnej sily ako zlomkov vyrobenej hodnoty - spôsob vyjadrovania, ktorý ostatne vyrastá zo samého kapitalistického spôsobu výroby a ktorého význam sa ukáže neskoršie - zakrýva špecifický charakter kapitálového vzťa­ hu, totiž výmenu variabilnćho kapitálu za živú pracovnú silu a tomu zodpovedajúce oddelenie robotníka od výrobku. Namiesto toho vzniká klamnć zdanie, že ide o vzťah združenia, v ktorom si robot­ ník a kapitalista rozdeľujú produkt podľa pomeru rozdielnych čini­ teľov, ktorć sa zúčastňujú na jeho tvorbe." Ostatne, vzorce II sa vždy dajú premeniť späť na vzorce I. Ak je nadpráca 6 hodín

napríklad pracovný deň 12 hodi ň, potom nutný pracovný čas = dva­ násťhodinovemu pracovnému -dñu 'mínus 6 hodín nadpráce, takže dostaneme: nadpráca 6 hodin

__ 100

iíuíňí íá-Čaçš-ĺłöíífll_ 'i36 '

Tretí vzorec, ktorý som už príležitostne anticipoval, je: III. nadhodnota _ nadpráca _ nezaplatená práca hodnota pracovnej sily _ nutná práca _ zaplatená práca °

Po predchádzajúcom výklade odpadá nedorozumenie, ku ktorému práca by mohol viesť vzorec nezaplatená zaplatené práca ' ako keby kapitalista platil práca je len populárny výraz prácu, a nie pracovnú silu. Nezaplatená zaplatená práca

nadpráca 56:77:. práca °

Kapitalista platí hodnotu, respektíve cenu pracovnej

sily, ktorá sa od 'hodnoty odchyluje, a výmenou získava možnosť dis­ ponovať samou živou pracovnou silou. Obdobie, v ktorom používa túto pracovnú silu, sa člení na dve časti. Počas jedného obdobia ro­ botník vyrába iba hodnotu = hodnote jeho pracovnej sily, teda len ekvivalent. Takto kapitalista dostáva za preddavkovanú cenu pra­ covnej sily výrobok tej istej ceny. Je to tak, ako keby kúpil na trhu hotový výrobok. Naproti tomu používanie pracovnej sily v obdobi '9 Kedže všetky rozvinutć formy kapitalistickćho výrobného procesu sú for­ mami kooperácie. nie je, prirodzene, nič ľahšie, ako abstrahovat od ich špeci­ iickćho antagonistickćbo charakteru, a tak z nich vybájiť formy slobodného združenia. ako je to v spise gróia A. de Laborda, De ľEsprit de ľAssociation dans tous les intćrets de la Communaute, Paris 1818. Yankee H. Carey príleži­ tostne dokáže ten istý kůzelnicky trik rovnako úspešne dokonca so vzfahmi otrokárskeho systému.

443 nadpráce vytvára pre kapitalistu hodnotu, ktorú nemusí nahrádzat.“ Túto činnosť pracovnej sily má zadarmo. V tomto zmysle možno nadprácu nazývať nezaplatenou prácou. Kapitál nie je teda iba velením nad prácou, ako hovori A. Smith. V podstate je velením nad nezaplatenou prácou. Všetka nadhodnota, bez ohľadu na to, v akej osobitnej podobe zisku, úroku, renty atď. sa neskôr kryštaxlizuje, je svojou podstatou materializáciou nezapla­ teného pracovného času. Tajomstvo sebazhodnotenia kapitálu sa redukuje na to, že disponuje určitým množstvom nezaplatenej cudzej prace.

=° Hoci fyziokrati neprenikli do tajomstva nadhodnoty, toľko im predu 00|0 iasnć, že je ..nczávislým a k dispozicii atojacim bohatstvom. ktoré' (Jeho m3"­ ľcľ) „nckúptl, ale predáva“. (Tuąot. Rćtlcxions sur la Formation et la Distri­ bution des Richcsscs, p. u.)

16. kapitola Rôzne vzorce miery nadhodnoty

445

Mzda Premena hodnoty resp. ceny pracovnej sily na mzdu

Na povrchu buržoáznej spoločnosti sa robotníkova mzda javí ako cena práce, ako určité množstvo peňazí, ktoré sa plati za určité množstvo práce. Hovorí sa tu o hodnote práce a jej peňažný výraz sa nazýva nutnou čiže prirodzenou cenou práce. Na druhej strane sa hovorí o trhových cenách práce, t. j. o cenách kolísajúcioh nad alebo pod nutnou cenou práce. Ale čo je hodnota tovaru? Predmetná forma spoločenskej práce vynaloženej pri jeho výrobe. A čim meriame veľkosť hodnoty tova­ ru? Veľkosťou práce obsiahnutej v tovare. Cim by sa teda určovala hodnota napríklad dvanásťhodinovćho pracovného dňa? Dvanástimi pracovnými hodinami, ktoré sú obsiahnuté v dvanásťhodinovom pracovnom dni, a to je jalová tautológiař* Aby sa práca mohla predať na trhu ako tovar, musela by rozhodne existovať predtym, ako sa predá. Keby však robotník mohol dať práci samostatnú existenciu, predával by tovar, a nie prácu?? 3' ..Ricardo sa vcelku dóvtipne vyhýba ťažkosti, ktorá je na prvý pohlad v rozpore s jeho teóriou, že hodnota závisí od množstva práce vynaloženej vo výrobe. Ak sa prísne pridržlavame tohto princípu, vyplýva z toho. že hod­ nota práce závisí od množstva práce použitej na jej výrobu - čo je zrejmý nezmysel. Preto Ricardo šikovným obratom dokazuje, že hodnota práce závisí od množstva práce potrebnej na výrobu mzdy; čiže. hovoriac jeho vlastnými slovami, tvrdi. že hodnotu práce treba určovať množstvom práce potrebným na výrobu mzdy; tým rozumie množstvo práce potrebné na výrobu peňazí alebo tovarov, ktoré robotník dostáva. Takisto by sme mohli povedat. že sa hodnota sukna neurčuje množstvom práce vynaloženej na jeho výrobu. ale množstvom Drácc vynaloženej na výrobu striebra, za ktoré sa súkno vymieňa.' ([8. BaileyJ A critical Dissertation on the Nature etc. of Value. p. 50, 51.) n ..Ak prácu nazývate tovarom, nie je ako tovar, ktorý sa najprv vyrobí na výmenu a potom sa prinesie na trh, kde sa v príslušnom pomere vymeni za iné tovary, ktoré sú práve na trhu; práca sa vytvára vo chvili. ked ju prinesú na trh. ba prinesú ju na trh skôr, ako sa vytvorila' (observations on some verbal disputes etc., p. 75, 76.)

Šiesty oddiel

Sedemnásta kapitola

446 VI. oddiel Mzda

Ak odhliadneme od týchto protirečení, priama výmena peňazí, t. j. spredmetnenej práce, za živú prácu by alebo zrušila zákon hod­ noty, ktorý sa slobodne rozvíja práve až na základe kapitalistickej výroby, alebo by zrušila samu kapitalistickú výrobu, ktorá sa za­ kladá práve na námezdnej práci. Dvanásťhodinový pracovný deň sa stelesňuje napriklad v peňažnej hodnote 6 sh. Alebo sa vymieňajú ekvivalenty, a potom robotník dostane za dvanásťhodinovú prácu 6 sh. Cena jeho práce by sa rovnala cene jeho vyrobku. V tomto pripade by nevyrábal nijakú nadhodnotu pre toho, kto kupuje jeho prácu, 6 sh. by sa nepremenilo na kapitál, zmizol by základ kapi­ talistickej výroby, ale práve na tomto základe robotník predáva svoju prácu a jeho práca je námezdnou prácou. Alebo dostane za dvanásť -hodin práce menej ako 6 sh., t. j. menej ako dvanásť hodin práce. Dvanásť hodin práce sa vymieňa za 10, 6 atd. hodin práce. Ak takto staviame na roveň nerovnakć veličiny, neruši sa tým len určenie hodnoty. Takéto protirečenie, ktoré sa samo ruší, nemožno vôbec ani len vysloviť alebo formulovať ako zákon.“ Nič nám nepomôže, ak výmenu väčšieho množstva práce za men­ šie množstvo odvodime z rozdielu formy, že raz je to spredmetnená a raz živá práca.“ To je tým absurdnejšie, že hodnota tovaru sa neurčuje množstvom práce, ktoré je v ňom skutočne spredmetnenć. ale množstvom živej práce potrebnej na jeho výrobu. Povedzme, že tovar predstavuje 6 pracovných hodin. Ak vd aka nejakým vynálezom ho možno vyrobiť za 3 hodiny, potom klesne o polovicu aj hodnota už vyrobeného tovaru. Teraz tovar predstavuje 3 hodiny nutnej spo­ ločenskej práce namiesto predchádzajúcich 6 hodin. Velkosť hod­ noty tovaru sa teda určuje množstvom práce potrebnej na jeho výrobu, a nie predmetnou formou práce. Na trhu tovarov oproti majiteľovi peňazí nevystupuje v skutoč­ nosti priamo práca, ale robotník. To, čo robotník predáva, je jeho pracovná sila. Len čo sa jeho práca naozaj začne, prestane mu už patriť, preto ju už nemôže predať. Práca je substancia a imanentná miera hodnôt, ale sama nemá nijakú hodnotuÍ-'ľ' Vo výraze „hodnota práce“ nielen celkom zmizol pojem hodnoty. ale premenil sa na svoj opak. Je to imaginárny výraz ako napriklad z' „Ak pokladáme prácu za tovar, a kapitál, produkt práce. za iný tovar. potom, keby sa hodnoty týchto dvoch tovarov urćovali rovnakými množstvami práce, danć množstvo práce ...by sa vymieňalo za také množstvo kapitálu. ktoré bolo vyrobené rovnakým množstvom práce; mlnulá práca ...by sa VY­ mleňala za rovnaké množstvo prltomnej práce. Lenže hodnota práce, vo vzťahu k iným tovarom ...sa neurčuje rovnakými množstvaml práce.“ (E. G. wakefield vo svojom vydaní Smlthovho diela Wealth of Nations, Lond. 1835. v. l. p. 230.

" ..spoločenskej zmluvy' 3' kapitalista 3° robotník

231. poznámka.) *l ..Museli sa dohodnúť' (hľa. nove vydanie „contrat soclal"°), ..že zakaždým.

ked sa vymieňa vykonaná práca za prácu, ktonú ešte len treba vykonať. tento' (le capitalistď) ..musi dostat vyššiu hodnotu ako tamten' (le travailleurW. (Sk monde lt. j. Sismondil, De la Riehesse Commerciale, Genčve 1803, t. l. P. 373

T' „Práca, výlučne meradlo hodnoty ...tvorkyňa tovarom' (Th. lłodgskin, l. c. p. 186.)

všetkého bohatstva. nic iC

447 hodnota zeme. Tieto imaginárne výrazy však vyvierajú zo samých výrobných vzťahov. Sú to kategórie pre javovć formy podstatných vzťahov. To, že sa veci navonok často prejavujú prevrátene, je vcel­ ku známe vo všetkých vedách okrem politickej ekonómie.“ Klasická politická ekonómia bez ďalšej kritiky prevzala z každo­ denného života kategóriu „cena práce“, aby si potom vzápätí polo­ žila otázku, ako sa táto cena určuje? Čoskoro poznala, že pri cene práce, takisto ako pri cene každého iného tovaru, zmena v pomere dopytu a ponuky nevysvetľuje nič, okrem jej zmeny, t. j. kolísanie trhových cien pod alebo nad určitú veľkosť. Ak sa dopyt a ponuka kryjú, za inak rovnakých okolnosti prestáva kolísanie cien. Ale po­ tom aj dopyt a ponuka prestávajú čokoľvek vysvetľovať. Ked sa dopyt a ponuka kryjú, cena práce je jej prirodzená cena, určená nezávisle od pomeru medzi dopytom a ponukou; túto prirodzenú cenu ckonómovia takto objavili ako vlastný predmet analýzy. Alebo vzali dlhšie obdobie výkyvov trhovej ceny, napríklad rok, a potom zistili, že sa jej výkyvy nahor a nadol vyrovnávajú na strednú, priemernú veľkosť, na stálu veličinu. Tá musela byť, prirodzene. určená ináč ako odchýlky od nej, ktoré sa samy vyrovnávajú. Táto cena práce, ktorá vládne nad náhodnými trhovými cenami a regu­ luje ich, táto „nutná cena“ (fyziokrati) alebo „prirodzená cena" práce (Adam Smith) môže byť, tak ako pri ostatných tovaroch, iba jej hodnotou vyjadrenou v peniazoch. Politická ekonómia sa nazdávala, že takto cez náhodné ceny práce prenikne k jej hodnote. Tak ako pri ostatných tovaroch táto hodnota sa potom určovala výrobnými ná­ kladmi. Ale čo sú výrobné náklady - na robotníka, t. j. náklady na výrobu a reprodukciu samého robotnika? Táto otázka nevedomky nahradila v politickej ekonómii pôvodnú otázku, pretože sa s vý­ robnými nákladmi práce ako takej točila v kruhu a nepohla sa z miesta. Teda to, čo nazýva hodnotou práce (value of labour), v skutočnosti je hodnotou pracovnej sily, ktorá existuje v robotni­ kovej osobnosti a odlišuje sa od svojej funkcie, práce, takisto ako

17. kapitola Premena hodnoty

T' vyhlasovať naproti tomu takć výrazy iba za licentia poetical' svedčí len o bezmocnosti analýzy. Preto proti Proudhonovej fráze: „Práci sa pripisuje hodnota nie ako tovaru v pravom zmysle slova, ale vzhľadom na hodnoty. o ktorých predpokladáme, že sú v nej potenciálne obsiahnuté. Hodnota práce jC obrazný výraz atd." poznamenávam: „V práci-tovare. ktorá je strašnou sku­ točnosťou, vidí len gramatickú elipsu. Celá dnešná spoločnosť, ktorá je založená na práci-tovare, je teda odteraz založená na básnickcj licencií, na obraznom vyraze. Ak spoločnosť chce »odstrániť všetky škodlivé javyc, na ktoré trpí, nech teda odstráni pohoršujúce výrazy, nech zmeni jazyk, a na to stačí, aby sa obrá­ tila na Akadćmiu so žiadosťou o nové vydanie jej slovníka." (K. Marx. Misčre de la Phnlosophic. p. 34, 3572) Prirodzene, ešte pohodlnejšie je nemyslieť pod ..hodnotou' vôbec nič. Potom možno do tejto kategórie zahrnúť bez okolkov všetko. Tak to robi napríklad J. B. Say. Co je „va|euť'3'? Odpoved : „To, čo je vec hodná', a čo je „prix'*°? Odpoveď: „Hodnota veci vyjadrená v peniazoch." f\ Prečo „práca pôdy . . . hodnotu? Lebo sa jej pripisuje cena". Teda hodnota !c to._čo je vec hodná, a pôda má „hodnotu', lebo sa jej hodnota ..vyjadruje v peniazoch". To je každopádne veľmi jednoduchá metóda, ako vysvetliť whyľ" a whereforď' vecí.

l' básnickú licenciu

resp. ceny pracovnej sily na mzdu

2' Marx. K.: Bieda

filozofie. Bratislava 1980, s. 44.

3° „hodnota“

l' „cena' -"' prečo 5' načo

448 VI. oddiel Mzda

'° M33. K.: Ku kritike politickej ekonómie. Bratislava 1969, I. 42.

sa stroj odlišuje od svojich operácii. Ekonómovia, zaujatí rozdielom medzi trhovýmí cenami práce a jej tzv. hodnotou, pomerom tejto hodnoty k miere zisku, k hodnotám tovarov vyrobených prácou atd., nikdy neodhalili, že postup analýzy viedol nielen od trhových cien práce k jej zdanlivej hodnote, ale viedol aj k tomu, že sa táto hodnota samej práce zasa redukovala na hodnotu pracovnej sily. Kedže si klasická politická ekonómia neuvedomila tento výsledok svojej vlastnej analýzy a nekriticky prijala kategórie „hodnota prá­ ce“, „prirodzená cena práce“ atď. ako posledné. adekvátne výrazy skúmanćho hodnotového vzťahu, zaplietla sa, ako neskoršie uvidíme, do neriešiteľnýoh zmátkov a protirečení, pričom zároveň poskytla bezpečnú operačnú základňu pre plytkosť vulgárnej ekonómie, ktorá zásadne holduje iba vonkajšiemu zdaniu. Najprv sa teda pozrime, ako sa hodnota a cena pracovnej sily prejavujú vo svojej premenenej forme ako mzda. Vieme, že denná hodnota pracovnej sily sa vypočítava na určité trvanie robotníkovho života, ktorému zodpovedá určitá dĺžka pra­ covného dňa. Predpokladajme, že zvyčajný pracovný deň trvá 12 ho­ dín a denná hodnota pracovnej sily je 3 sh., čo je peňažný výraz hodnoty, v ktorej sa stelesňuje 6 pracovných hodín. Ak robotník do­ stáva 3 sh., dostáva hodnotu svojej pracovnej sily, ktorá funguje počas 12 hodin. Ak teda túto dennú hodnotu pracovnej sily vyjadrí­ me ako hodnotu dennej práce, dostaneme výraz: dvanásťhodinová práca má hodnotu 3 sh. Hodnota pracovnej sily určuje tak hodnotu práce čiže, vyjadrené v peniazoch, jej nutnú cenu. Ak sa však cena pracovnej sily odchyľuje od jej hodnoty, potom sa cena práce tiež odchyľuje od jej tzv. hodnoty. Keďže hodnota práce je len iracionálny výraz pre hodnotu pra­ covnej sily, je samozrejme, že hodnota práce musi byť vždy menšia ako hodnota, ktorú vyrobí, pretože kapitalista vždy necháva pra­ covnú silu fungovať dlhšie, ako je potrebné na reprodukciu jej vlast­ nej hodnoty. V uvedenom príklade hodnota pracovnej sily fungu­ júcej 12 hodin je 3 sh., hodnota, na ktorej reprodukciu pracovná sila potrebuje 6 -hodín. Naproti tomu hodnota, ktorú vyrobí, je 6 sh.. pretože pracovná sila v skutočnosti funguje 12 hodín a ňou vyrobená hodnota nezávisí od jej vlastnej hodnoty, ale od dĺžky času, po ktorý funguje. Takto dostávame na prvý pohľad nezmyselný výsledok, že práca, ktorá vytvára hodnotu 6 sh., má hodnotu 3 sb” Ďalej vidíme, že hodnota 3 sh., v ktorej sa stelesňuje zaplatená časť pracovného dňa, t. j. šcsťhodinová práca, vystupuje ako hod­ nota čiže cena celého dvanásťhodinového pracovného dňa, ktorý obsahuje šesť nezaplatených -hodín. Forma mzdy teda stiera každú stopu delenia pracovného dňa na nutnú prácu a nadprácu, na zapla­ tenú a nezaplatenú prácu. Všetka práca sa javí ako zaplatená práca. 17 Porov. zur Kritik der politíschen Oekonornie, p. 40", kde vyhlasujem, že pri skúmaní kapitálu treba vyriešiť problém: „Ako výroba na základe výmen­ nej hodnoty, určenej výlučne pracovným časom, vedie k výsledku, že výmenná hodnota práce je menšia ako výmenná hodnota jej produktu?

449 Pri robote sa nevoľnikova práca pre' neho samého priestorovo i ča­ sovo zmyslami vnímatelne odlišuje od jeho nútenej práce pre zeme­ pána. Pri otrockej práci vystupuje ako práca pre pána dokonca aj tá časť pracovného dňa, v ktorej otrok iba nahrádza hodnotu svo­ jich vlastných životných prostriedkov, ked' teda v skutočnosti pra­ cuje sám pre seba. Všetka otrokova práca sa javí ako nezaplatená práca.“ Pri námezdnej práci sa naopak dokonca aj nadpráca čiže nezaplatená práca javí ako zaplatená. Tam vlastnicky vzťah zakrýva otrokovu prácu pre seba, tu peňažný vzťah zakrýva prácu námezd­ ného robotníka vykonávanú zadarmo. Z toho možno pochopiť rozhodujúci význam premeny hodnoty a ceny pracovnej sily na formu mzdy čiže na hodnotu a cenu samej práce. Na tejto javovej forme, ktorá zakrýva skutočný vzťah a uka­ zuje práve jeho opak, sa zakladajú všetky robotníkove, ako aj kapi­ talistove právne predstavy, všetky mystifikácie kapitalistického spô­ sobu výroby, všetky jeho ilúzie o slobode, všetky apologetické úskoky vulgárnej ekonómie. Ak svetové dejiny potrebujú veľa času, aby prenikli do tajomstva mzdy, nič nie je naproti tomu ľahšie, ako pochopiť nevyhnutnosť raisons ďêtre** tejto javovej formy. Výmena medzi kapitálom a prácou sa javí na prvý pohľad cel­ kom rovnako ako kúpa a predaj všetkých ostatných tovarov. Ku­ pujúci dáva určitú sumu peňazí, predávajúci dáva predmet odlišný od peňazí. Právne vedomie tu rozoznáva nanajvýš nejaký látkový rozdiel, ktorý sa vyjadruje v právnícky ekvivalentných formulách: Do ut des, do ut facias, facio ut des, a facio ut facias2*. Dalej: Kedže výmenná hodnota a úžitková hodnota samy osebe sú nesúmerateľné veličiny, nejavia sa výrazy „hodnota práce“, „cena práce' iracionálnejšie ako výrazy „hodnota bavlny", „cena bavlny". l( tomu pristupuje fakt, že robotníka platia až potom, keď už dodal svoju prácu. Peniaze vo svojej funkcii platidla realizujú však doda­ točne hodnotu čiže cenu dodaného predmetu, teda v danom pripade hodnotu čiže cenu dodanej práce. Napokon „úžitkovou hodnotou“, ktorú robotník dáva kapitalistovi, v skutočnosti nie je jeho pracovná sila, ale jej funkcia, určitá užitočná práca, krajčírska práca, obuvníc­ ka práca, pradiarska práca atď. To, že tá istá práca je z inej stránky všeobecným hodnototvorným prvkom, vlastnosťou, ktorou sa odli­ suje od všetkých ostatných tovarov, to bežnému vedomiu uniká. Ak sa postavíme na stanovisko robotníka, ktorý za dvanásťhodi­ novú prácu dostáva napríklad hodnotu vyrobenú šesťhodínovou prácou, povedzme 3 sh., potom jeho dvanásťhodinová práca je pre neho v skutočnosti prostriedkom na kúpu 3 sh. Ci už sa hodnota z" Morning Star, až hlúpo nalvný londýnsky orgán stúpencov slobodného ob­ chodu, .počas americkej občianskej vojny s najväčším morálnym rozhorčením, akého je len človek schopný, stále znova dokazoval, že černosi v „Confederate Statcrlml pracujú celkom zadarmo. Mal radšej láskavo porovnat denné ná­ klady na takého černocha s dennými nákladmi na slobodného robotníka napri­ klad z East Endu v Londýne. 29 Kapltll 1

17. kapitola

Premena hodnoty resp. ceny pracovnej sily na mzdu

l' príčin jestvovania

7' Dávam, aby si

dal; dávam, aby si konal; konám, aby si dal,- konám, aby si

konal

450 VI. oddiel Mzda

jeho pracovnej sily mení s hodnotou jeho zvyčajných životných pro­ striedkov z 3 sh. na 4 sh. alebo z 3 sh. na 2 sh. alebo pri nezmenenej hodnote jeho pracovnej sily jej cena v dôsledku zmeny v pomere dopytu a ponuky stúpne na 4 sh. alebo klesne na 2 sh., robotník vždy dáva dvanásť hodín práce. Každá zmena vo veľkosti ekviva­ lentu, ktorý dostáva, javí sa mu preto nevyhnutne ako zmena v hod­ note čiže cene jeho dvanástich pracovných hodín. Táto okolnosť zviedla Adama Smitha, ktorý pokladá pracovny deň za stálu veliči­ nu99, naopak k tvrdeniu, že hodnota práce je stála, hoci hodnota životných prostriedkov sa meni, a ten istý pracovny deň sa preto pre robotníka stelesňuje vo väčšom alebo menšom množstve peňazí. Zoberme si na druhej strane kapitalistu, ktory chce dostať čo naj­ viac práce za čo najmenej peňazí. Prakticky ho teda zaujíma iba rozdiel medzi cenou pracovnej sily a hodnotou, ktorú vytvára jej funkcia. Snaží sa však kúpiť všetky tovary čo najlacnejšie a svoj zisk si vždy vysvetluje obyčajným klamstvom, kúpou pod hodnotu a predajom nad hodnotu. Neuvedomuje si teda, že keby niečo také ako hodnota práce skutočne existovalo a keby túto hodnotu naozaj platil, neexistoval by nijaky kapitál, jeho peniaze by sa nepremenili na kapitál. Okrem toho skutočný pohyb mzdy prináša so sebou také javy. ktoré zdanlivo dokazujú, že sa neplatí hodnota pracovnej sily, ale hodnota jej funkcie, samej práce. Tieto javy môžeme zhrnúť do dvoch velkych skupin. Po prvé: zmena mzdy so zmenou dĺžky pra­ covného dňa. Takisto by sme mohli dôjsť k záveru, že sa neplatí hodnota stroja, ale hodnota jeho operácie, pretože prenajať si stroj na týždeň stojí viac ako prenajať si ho na deň. Po druhé: individuál­ ne rozdiely v mzdách rôznych robotníkov, ktori vykonávajú tú' istú funkciu. Tieto individuálne rozdiely, pravda, bez vzbudzovanía akýchkoľvek ilúzií, nachádzame aj v otrokárskom systéme, kde sa bez okolkov predáva priamo sama pracovná sila. Lenže kým v otro­ kárskom systéme výhoda pracovnej sily, ktorá je nadpriemerná. alebo nevýhoda pracovnej sily, ktorá je podpriemerná, pripadá otro­ károví, v systéme námezdnej práce pripadá samému robotníkovi, lebo v jednom prípade pracovnú silu predáva sám robotník, v dru­ hom prípade ju predáva tretia osoba. Ostatne. o javových formách „hodnota a cena práce“ alebo ,.mzda", na rozdiel od podstatnćho vzťahu, ktorý sa v nich prejavuje. od hodnoty a ceny pracovnej sily, platí to isté, čo o všetkých javo­ vých formách a ich skrytom pozadí. Javové formy sa reprodukujú bezprostredne a spontánne ako bežne formy myslenia, kým skryté pozadie musi objaviť veda. Klasická politická ekonómia sa takmer dotýka .pravého stavu vecí, ale ho vedome neformuluje. Nemôže to urobiť. dokiaľ väzi vo svojej buržoáznej koži.

9 A. smith naráža na zmenu pracovného dňa iba náhodne v súvislosti s úko­ lovou mzdou.

451

Časová mzda

Sama mzda zasa nadobúda veľmi rozmanité formy; o tom sa však nič nedozvieme z ekonomických príručiek, ktoré vo svojom hrubom záujme pre vecnú stránku zanedbávajú akýkoľvek rozdiel formy. Výklad všetkých týchto foriem patri však do špeciálneho učenia o námezdnej práci, teda nie do tohto diela. Napriek tomu treba tu stručne vysvetliť dve prevládajúce základné formy. Ako sa pamätáme, pracovná sila sa vždy predáva na určité časové obdobia. Preto premenenou formou, v ktorej bezprostredne vystu­ puje denná hodnota, týždenná hodnota atd. pracovnej sily, je forma ..časovej mzdy", teda denná mzda atd. Predovšetkým treba poznamenať, že zákony o zmene veľkosti ceny pracovnej sily a nadhodnoty, vysvetlené v pätnástej kapitole, premieňajú sa jednoduchou zmenou formy na zákony mzdy. Takisto rozdiel medzi výmennou hodnotou pracovnej sily a množstvom ži­ votných prostriedkov, na ktoré sa táto hodnota premieňa, vystupuje teraz ako rozdiel medzi nominálnou a reálnou mzdou. Bolo by zby­ točne' opakovat pri javovej forme to, čo sme už vysvetlili pri pod­ statnej forme. Obmedzime sa preto na niekoľko bodov, ktoré charakterizujú časovú mzdu. Peňažná suma3°, ktorú robotník dostáva za svoju dennú, týžden­ nú prácu atd., je sumou jeho nominálnej čiže v hodnote vyjadrenej mzdY. Je však jasné, že podľa dĺžky pracovného dňa, teda podľa množstva práce, ktoré robotník denne dodáva, tá istá denná, týž­ denná mzda atd. môže predstavovať veľmi rozdielnu cenu práce, t. j. veľmi rozdielne peňažné sumy za to iste' množstvo práce." Pri l“ O samej hodnote peňazí tu vždy predpokladáme. že je konštantné. ..n „Cena práce je suma platená za dané množstvo práce." (Sir Edward west. Price of Corn and Wages of Labour. Lond. 1826. p. 67.) west je autorom epo­ Chalneho anonymného spisu v dejinách politickej ekonómie: Essay on the Appli­ cation of Capital to Land. By a Pellow ot' Univ. College of Oxford, Lond. 181S.

Osemnásta kapitola

452 VI. oddiel Mzda

časovej mzde treba teda zasa rozlišovať medzi celkovou sumou mzdy, dennej mzdy, tyždennej mzdy atd. a cenou práce. Ako však zistiť túto cenu, t. j. peňažnú hodnotu daného množstva práce? Priemernú cenu práce dostaneme, ak priemernú dennú hodnotu pra­ covnej sily delíme počtom hodín priemerného pracovného dňa. Na­ príklad ak denná hodnota pracovnej sily je 3 sh., čo je hodnota vyrobená za 6 pracovných hodin, .a ak pracovny deň má dvanásť 3 sh.

hodín, potom cena jednej pracovnej hodiny =-«1-?-- = 3 d. Takto zistená cena pracovnej hodiny slúži ako merná jednotka ceny práce. Z toho vyplýva, že denná mzda, tyždenná mzda atd. môžu ostať tie isté. aj ked cena práce ustavične klesá. Ak napríklad zvyčajny pracovny deň bol 10 hodin a denná hodnota pracovnej sily 3 sh., potom cena pracovnej hodiny bola 33/5.d.; poklesne na 3 d., len čo pracovny deň stúpne na 12 hodín, a na 22/5d., len čo pracovny deň stúpne na 15 hodín. Napriek tomu denná alebo tyždenná mzda osta­ nú nezmenenć. Denná alebo tyždenná mzda môžu naopak stúpnuť, hoci cena práce ostáva stála alebo dokonca poklesne. Ak napriklad pracovny deň bol desaťhodinovy a denná hodnota pracovnej sily je 3 sh., potom cena jednej pracovnej hodiny je 33/5d. Ak v dôsled­

ku rastúcej zamestnanosti robotník pracuje pri nezmenenej cene práce 12 hodín, »potom jeho denná mzda stúpne na 3 sh. 71/5 d. bez zmeny v cene práce. Ten isty vysledok by sme dostali, keby namiesto

extenzívnej veľkosti práce vzrástla jej intenzívna veľkosť." Stúpanie nominálnej dennej alebo tyždennej mzdy by teda mohla sprevádzať nezmenená alebo klesajúca cena práce. To isté plati o príjmoch ro­ botníckej rodiny, keď sa množstvo práce, ktoré dodáva :hlava rodiny. zväčší o prácu členov rodiny. jestvujú teda metódy stláčania ceny práce, nezávislé od znižovania nominálnej dennej alebo tyždennej mzdy.“ Ako všeobecny zákon z toho však vyplyva: Ak je dané množstvo dennej, tyždennej atd. práce, denná alebo tyždenná mzda závisí od ceny práce, ktorá sa sama mení buď s hodnotou pracovnej sily alebo

l' cena práce

3*..Mzda závisí od ceny práce a od množstva vykonanej práce... zvýšenie miezd nemusí ešte znamenať vzrast ceny práce. Pri dlhšom zamestnaní a väčšej námahe môže mzda značne vzrásť, kym cena práce ostáva ta istá." (West, l. c. p. 87, 88 a 112.) Ale hlavnú otázku: ako sa určuje „price of labour' 1°, odbavuje west banálnymi frázami. 7° Toto správne vycitil najfanatickejší zástanca priemyselnej buržoázie 18. sto­ ročia. nami často citovany autor spisu Essay on Trade and Commerce, aj keď vysvetľuje vec zmätene: ,.Cenou potravín a inych pre život nevyhnutných veci sa určuje množstvo práce, a nie jej cena' (rozumie tym nominálnu dennú alebo tyždennú mzdu); „znížte značne cenu vecí nevyhnutných pre život a, sa­ mozrejme, primerane znížite aj množstvo práce... Továrnici vedia, že jestvujú rozličné spôsoby, ako zvyšíť alebo znížiť ccnu práce bez zmeny jej nomi­ nálnej sumy' (l. c. p. 48 a 61). N. W. Senior vo svojich Three Lectures on the Rate of wages, Lond. 1830, kde využíva westov spis bez toho, aby ho uviedol. okrem iného hovorí: „Robotník je zainteresovany hlavne na výške mzdy' (p. 15)­ Teda robotník je zainteresovany hlavne na tom, čo dostáva, 'na nominálnej sume mzdy, nie na tom, čo dáva, na množstve práce!

453 s odchýlkami jej ceny od jej hodnoty. Naproti tomu, ak je daná cena práce, denná alebo týždenná mzda závisí od množstva dennej alebo týždennej práce. Jednotka miery časovej mzdy, cena pracovnej hodiny, je podiel dennej hodnoty pracovnej sily a počtu hodin zvyčajnćho pracovného dňa. Dajme tomu, že pracovný deň má 12 hodin a denná hodnota pracovnej sily je 3 sh., čo je hodnota vyrobená za 6 pracovných hodin. Za týchto okolností cena pracovnej hodiny je 3 d., ňou vy­ robená hodnota je 6 d. Ak je robotník zamestnaný menej ako 12 ho­ dín denne (alebo menej ako 6 dní v týždni), napriklad iba 6 alebo 8 hodin, potom pri tejto cene .práce dostáva len 2 alebo 0/2 sh. dennej mzdy.“ Kedže podľa predpokladu musi pracovať denne priemerne 6 hodín, aby vyrobil dennú mzdu zodpovedajúcu hodnote jeho pracovnej sily, keďže podľa toho istého predpokladu z každej hodiny len polovicu pracuje sám pre seba a polovicu pre kapitalistu, je jasné, že nemôže získať hodnotu vyrobenú za 6 hodín, ak je za­ mestnaný menej ako 12 hodin. Ak sme predtým videli ničivć dô­ sledky nadmernej práce, tu objavujeme zdroje útrap, ktoré pre ro­ botnika vyvierajú z jeho podzamestnanosti. Ak sa hodinová mzda stanoví tak, že sa kapitalista nezaväzuje platiť dennú alebo týždennú mzdu, ale zaväzuje sa platiť len pra­ covné hodiny, po ktoré sa mu zachce robotnika zamestnať, potom ho môže zamestnávať kratšie, ako je čas, ktorý bol pôvodne zákla­ dom pre vypočítanie hodinovej mzdy čiže mernej jednotky ceny práce. Kedže táto jednotka miery je určená pomerom denná hodnota pracovnej sily stráca prirodzene akýkoľvek zmy­ pracovný deň s daným počtom hodin'

sel, len čo pracovný deň prestane mať určitý počet hodín. Súvis­ losť medzi zaplatenou a nezaplatenou prácou sa ruší. Kapitalista môže teraz vytlcť z robotnika určité množstvo nadpráce bez toho, aby mu poskytol pracovný čas nutný na zachovanie jeho existencie. Môže odstrániť každú pravidelnosť zamestnania a celkom podľa to­ ho, čo sa mu hodí, svojvoľne a podľa chvíľkovćho záujmu striedať najstrašnejšiu nadmernú prácu s relativnou alebo úplnou nezamest­ nanosťou. Pod zámienkou, že platí „normálnu cenu práce“, môže abnormálne predlžovať pracovný deň bez nejakej primeranej ná­ hrady pre robotníka. Preto bola celkom racionálna vzbura londýn­ skyeh stavebných robotnikov (roku 1860) proti pokusu kapitalistov nanútiť im takúto hodinovú mzdu. Zákonom stanovené obmedzenie pracovného dňa skoncovalo s takýmto nešvárom, hoci, prirodzene, 3* Účinok takej abnormálnej podzamestnanosti je celkom odlišný od účinku všeobecného. zákonom vynútenćho skrátenia pracovného dňa. Abnormálna pod­ zamestnanosť nemá nič do činenla s absolútnou dĺžkou pracovneho dňa a môže nastať rovnako pri pätnásťhodinovom ako pri äesťhodinovom pracovnom dni. Normálna cena práce sa v prvom pripade vypočíta na základe toho, že v prvom prípade robotník pracuje priemerne 15 hodin denne a v druhom pripade 6 hodin

Ěenne. Preto účinok ostáva ten istý. ak je v prvom pripade zamestnaný len 71/, WMV a v druhom pripade len 3 hodiny.

18. kapitola Časová mzda

454 VI. oddiel j neodstraňuje podzamestnanosť vyplývajúcu z konkurencie strojov,

Mzda

zo zmeny v kvalite zamestnaných robotnikov, z čiastkových a vše­ obecných kriz. Pri rastúcej dennej alebo týždenncj mzde cena práce môže nomi­ nálne ostať stála, a predsa môže klesnúť pod svoju normálnu hla­ dinu. Tak je to vždy, keď sa pri stálej cene práce resp. pracovnej hodiny pracovný deň predĺži za svoje 'zvyčajne trvanie. Ak v zlomku denná hodnota pracovnej síly

-m

l' „normálny pracovný deň'. „denná práca“. ..pravidelne pracovné hodiny'

pracovnýdeň

rastie menovateľ, čitateľ rastie ešte

rýchlejšie. Hodnota pracovnej sily rastie s trvaním jej funkcie, pre­ tože rastie jej opotrebovanie, a to v rýchlejšom pomere ako trvanie jej funkcie. Preto v mnohých priemyselných odvetviach, kde prevlá­ da časová mzda a pracovný čas nie je obmedzený zákonom, živelne vznikol zvyk pokladať pracovný deň až po určitý bod, napriklad do uplynutia desiatej hodiny, za normálny („normal working day", „the day's work", „the regular hours of work" 1'). Za touto hranicou je pracovný čas nadčasom (Overtime), a ak berieme hodinu ako jednotku miery, je lepšie platený (extra pay), aj ked často v smiešne malom pomere.“ Normálny pracovný deň tu existuje ako zlomok skutočného pracovného dňa, pričom tento skutočný pracovný deň je často po celý rok dlhší ako normálny pracovný deň.“ Spolu s pre­ dlžovaním pracovného dňa nad určitú normálnu hranicu rastie cena práce v rôznych odvetviach britského priemyslu tak, že nizka cena práce počas tzv. normálneho času núti robotnika pracovať v lep­ šie platenom nadčase, ak vôbec chce zarobiť postačujúcu mzdu.“ 3"„Miera odmeny za nadčas" (v čipkárskej manufaktúre) „je taká malá, tí, d. atď. za hodinu, že trápne kontrastuje s nesmiernou škodou, ktorú spôsobuje robotnikovmu zdraviu a životnej sile... Okrem toho malú sumu, ktorú takto získa. musi často vydať na mimoriadne občerstvenie! (Child. Empl. Comm.. ll. Rep., p. XVI, n. 117.)

7'“Napríklad v tlačiarni tapiet pred nedávnym zavedením továrenskćho záko­ na. „Pracujeme bez prestávok na jedenie, takže sa denná práca trvajúca 10'", hodiny končí o pol piatej popoludní a všetko ostatné je nadčas, ktorý sa zriedka končí pred šiestou večer, takže v skutočnosti pracujeme nadčas po celý rok." (svedectvo pána Smitha v Child. Empl. Comm.. l. Rep., p. 125.) “7Napriklad v škótskych bieliarňach. „V niektorých častiach Škótska sa v tom­ to priemysle' (pred zavedením továrenskćho zákona z roku 1862) „pracovalo podľa nadčasovćho systému, t. j. desať hodín sa pokladalo za normálny pracovný deň. Za tento čas robotník dostával 1 sh. 2 d. l( tomu však denne prístupovali m' alebo štyri hodiny nadčasu, za ktorý sa platilo 3 d. za hodinu. Dôsledok tohto systému: robotník, ktorý pracoval iba normálny čas, nemohol zarobiť viac ako 8 sh. týždenncj mzdy. Bcz nadčasu mu táto mzda nestačila.“ (Reports of lnsp. of Fact.. 30th April 1863, p. 10.) „Vyššia mzda za nadčas je pokušenie, ktorému ro­ botníci nemôžu odolať." (Rep. of lnsp. of Fact., 30th Apríl 1848, p. 5.) Knihárstvo v londýnskej City zamestnáva velký počet mladých dievčat vo veku 14 až 15

rokov, a to v rámci učňovskej zmluvy, ktorá predpisuje určité pracovne hodiny. Napriek tomu v poslednom týždni každého mesiaca pracujú do 10.. 11.. 12. i do jednej hodiny v noci spolu so staršími robotnikmi vo velmi :miešanej spoločnosti. ..Zamestnávatelia ich lákajú (tempt) mimoriadnou mzdou a peniazmi na dobrú večeru". na ktorú chodia do susedných krčiem. Velká nevíazanosť. ktorá sa šíri 7° ..mladými

nesmrtelnými'

medzi týmito ..young immortals"~'° (Child. Empl. Comm.. V. Rep., p. 44, n. 191).

sa kompenzuie tak, že okrem ineho viažu aj mnoho biblii a náboženských knih.

455 Zákonné obmedzenie pracovného dňa skoncovalo s takýmto pote­ šením.33

18. kapitola Časová mzda

Všeobecne známym faktom je, že čím dlhší je pracovný deň v nie­ ktorom priemyselnom odvetví, tým nižšia je mzda.39 Továrenský inšpektor A. Redgrave to ilustruje na porovnávacom prehľade dva­ dsaťročnćho obdobia 1839-1859, podľa ktorého v továrňach pod­ liehajúcich zákonu o desaťhodinovom pracovnom dni mzda stúpla, kým v továrňach, kde sa pracuje denne 14 až 15 hodin, poklesla.“ Zo zákona: „Ak je daná cena práce, denná alebo týždenná mzda závisí od množstva dodanej práce", predovšetkým vyplýva, že čím nižšia je cena práce, tým väčšie musi byť množstvo práce, čiže tým dlhší musí byť pracovný deň, aby si robotník zabezpečil aspoň bied­ nu priemernú mzdu. Nízka úroveň ceny práce podnecuje predlžo­ vanie pracovného času.“ A naopak, predĺženie pracovného času vyvoláva zasa pokles ceny práce, a tým aj dennej alebo týždennej mzdy. Z určenia ceny práce pomerom denná hodnota pracovnej sily pracovný deň s daným počtom hodin

vyplýva, že púhe predlžovanie pracovného dňa znižuje cenu práce, ak nedôjde k nijakej kompenzácii. Ale tie isté okolnosti, ktoré umož­ ňujú kapitalistovi natrvalo predĺžiť pracovný deň, najprv mu umož­ ňujú a napokon ho nútia znížiť cenu práce aj nominálne, pokým ne­ klesne celková cena zväčšeného počtu hodín, teda denná alebo týždenná mzda. Tu stačí upozorniť na -dve okolnosti. Ak jeden člo­ vek vykonáva .prácu 11/2alebo dvoch ľudí, potom ponuka práce ras­ tie, aj ked' ponuka pracovných síl na trhu ostáva stála. Takto kon­ kurencia vyvolaná medzi robotnikmi umožňuje kapitalistovi stlačiť cenu práce, zatiaľ čo klesajúca cena práce mu naopak umožňuje ešte väčšmi predlžovať pracovný deň.“ Ale možnosť disponovať abnor­ “3 Pozri Reports of Insp. of. Fact., 30th April 1863, l. c. S celkom správnou

kritíkou skutkovćho stavu vyhlásili londýnski stavební robotníci počas veľkého štrajku a lock-autu** roku 1860, že sú ochotní prijať hodinovú mzdu len za dvoch podmienok: 1. že s cenou pracovnej hodiny bude stanovený normálny devâť-, resp. desaťhodínový pracovný deň a že cena hodiny desaťhodinovćho pracovného dňa bude vyššia ako deväťhodinovćho; 2. že každá hodina prevy­ šujúca normálny deň bude ako nadčas platená pomerne vyššie. č" „Veľmi pozoruhodným faktom dalej je, že tam, kde je pravidlom dlhý pracovný čas, mzdy sú nizke.“ (Rep. of Insp. of Fact., 31st Oct. 1863, p. 9.) „Prá­ ca, ktorá vynáša iba hladovú mzdu, je zväčša mimoriadne dlhá." (Public Health, Sixth Rep. 1863, p. 15.) f“ Reports of Insp. of Fact., 30th April 1860, p. 31, 32.

°' Napriklad ruční výrobcovia klincov v Anglicku pre nízku cenu práce musia pracovať 15 hodin denne, aby zarobili tú najbíednejšiu týždennú mzdu. „Je to veľmi veľa hodin denne a celý ten čas musia tvrdo lopotiť, aby zarobili 11 d. alebo 1 sh., a z toho ide 21/, až 3 d. na opotrebovanie nástrojov, kúrenie a že­ lezný odpad.“ (Child. Empl. comm., Ill. Rep., p. 136, n. 671.) Pri tom istom pracovnom čase ženy zarábajú týždennú mzdu iba 5 sh. (l. c. p. 137, n. 674.) 47 Keby továrenský robotník napriklad odmietol pracovať zvyčajný veľký po­ čet hodin. „veľmi rýchlo by ho nahradil niekto, kto je ochotný pracovať ľubo­

l' Výluky

456 Vľ. oddiel

Mzda

málnym, t. j. spoločenskú priemernú úroveň prevyšujúcim množ­ stvom nezapiatenej práce sa čoskoro stáva nástrojom konkurencie medzi samými kapitalistami. Časť ceny tovarov pozostáva z ceny práce. Nezaplatená časť ceny práce sa nemusí započítať do ceny tovaru. Možno ju darovať tomu, kto tovar kupuje. Toto je prvý krok, ku ktorému ženie konkurencia. Druhý krok, ku ktorému kon­ kurencia núti, je vylúčiť z predajnej ceny tovaru aspoň časť abnor­ málnej nadhodnoty vytvorenej predĺžením pracovného dňa. Takto sa zo začiatku sporadicky vytvára a postupne sa ustaľuje abnormál­ ne nízka predajná cena tovaru, ktorá sa odteraz stáva stálym zákla­ dom biednej mzdy pri nadmernom pracovnom čase, kým pôvodne bola produktom týchto okolnosti. Tu len naznačujeme tento pohyb, lebo analýza konkurencie sem ešte nepatrí. Jednako nechajme na chvíľu hovoriť samého kapitalistu. „V Birminghame je konkurencia medzi podnikateľmi taká veľká, že mnohí z nás musia ako zamestnávatelia robiť také veci. za ktoré by sme sa ináč han­ bili; a jednako sa takto nezíska viac peňazí (and yet no more money is made) a jedine verejnosť má z toho osohť"

Spomeňme si na dva druhy iondýnskych pekárov, z ktorych jedni predávajú chlieb za plnú cenu (the „fullpriced" bakers) a druhí pod normálnu cenu („the underpriced", „the undersellers"). „Fullpriced" denuncujú svojich konkurentov pred parlamentnou vyšetrujúcou ko­ misiou: ..Existujú len preto, lebo po prvé podvádzajú verejnosť' (falšovaním tova­ rov) „a po druhe vytlkajú zo svojich ľudí osemnásť hodin práce za dvanásť­ hodinovú mzdu... Nezaplatená práca (the unpaid labour) robotníkov je pro­ striedok, ktorým vedú konkurenčný boj... Konkurencia medzi pekármi je prí­ činou ťažkostí pri odstraňovaní nočnej práce. »Undersellerç ktorý predáva svoj chlieb pod výrobné náklady meniace sa s cenou múky, odškodňuje sa tým, že zo svojich ľudí vyžmýka viac práce. Ak zo svojich ľudí vytlčiem iba 12 hodín práce. kým môj sused 18 alebo 20 hodin, musí ma poraziť predajňou cenou. Keby robotníci mohli nástojiť na zaplatení nadčasu, čoskoro by sa s týmto manćvrom skoncovalo... Veľký počet robotnikov zamestnaných u »undersel­ lersc sú cudzinci, mladistvi a iní. ktorí sa musia uspokojiť takmer s každou mzdou, akú len môžu dostaťľ“

Táto jeremiáda je zaujímavá aj preto, lebo ukazuje, ako sa v ka­ pitalistovom mozgu odzrkadľuje iba zdanie výrobných vzťahov. Kapitalista nevie, že aj normálna cena práce zahŕňa určité množstvo nezaplatenej práce a že práve táto nezaplatená práca je normálnym voľne dlhý čas. a tak by ostal bez práce'. (Reports of Insp. of Pact.. :list Oct. 1848. Evidence. p. 39, n. 58.) ..Ak jeden človek vykonáva prácu dvoch. .., miera

zisku všeobecne stúpa

pretože táto dodatočná ponuka práce znížila jci

cenu' (Senior, l. c. p. 15.) *3Child. Empl. comm., iľi. Rep.. Evidence, p. 66. n. 22.

“ Report etc. relative to the Grievances complained of by the journeymen bakers, Lond. 1882. p. Lil a lb., Evidence, n. 479, 359, 27. Ale aj fullpriced.

ako sme skôr spomenuli a ako priznáva aj ich zástupca Bennet. nútia svojich ľudí. ..aby začínali pracovať o jedenástej večer alebo ešte skôr. a predlžujú prácu často do siedmej hodiny nasledujúceho večera' (i. c. p. 22).

457 zdrojom jeho zisku. Kategória nadbytočného pracovného času pre i 18. kapitola neho vôbec nejestvuje, pretože je zahrnutá v normálnom pracovnom Časová mzda dni, o ktorom sa kapitalista nazdáva, že ho platí v dennej mzde. Pre neho však jestvuje nadčas, predĺženie pracovného dňa za hranice zodpovedajúce obvyklej cene práce. Voči svojim konkurentom, ktori predávajú pod cenu, nástojí dokonca na tom, aby platili mi­ moriadnu odmenu (extra pay) za tento nadčas. Opäť nevie, že táto mimoriadna odmena zahŕňa nezaplatenú prácu práve tak ako cena obvyklej pracovnej hodiny. Napríklad cena jednej hodiny dvanást­ hodinového pracovného dňa je 3 d., čo je hodnota vyrobená za 1/2pracovnej hodiny, kým cena nadčasovej pracovnej hodiny je 4 d., čo je hodnota vyrobená za 7/3 pracovnej hodiny. V prvom prípade si kapitalista bezplatne prisvojuje polovicu, v druhom prípade jednu tretinu pracovnej hodiny.

458

Deoätnásta kapitola

l

Úkolová mzda

Úkolová mzda nie je nič iné ako premenená forma časovej mzdy, tak ako časová mzda je premenená forma hodnoty alebo ceny pra­ covnej sily.

Pri úkolovej mzde sa na prvý pohľad zdá, akoby úžitkovou hod­ notou, ktorú robotník predáva, nebola funkcia jeho pracovnej sily. živá práca, ale už vo výrobku spredmetnená práca, a akoby cena tejto práce nebola určená rovnako ako pri časovej mzde zlom­ kom

denná hodnota pracovnej sily pracovny deň s daným počtom hodin '

ale výkonnosťou výrobcu.“

Presvedčenie o správnosti tohto zdania muselo byt silne otrasenć predovšetkým už tým faktom, že obidve formy mzdy existujú popri sebe v tom istom čase v tých istých priemyselných odvetviach. Na­ priklad: ..Londýnski sadzači spravidla pracujú za úkolovú mzdu, kým časová mzda je u nich výnimkou. Naopak je to so sadzačmi na vidieku, u ktorých je pra­ vidlom časová mzda a výnimkou je úkolová mzda. Lodni tesári v londýnskom prístave pracujú za úkolovú mzdu a vo všetkých ostatných anglických prísta­ voch za časovú mzdu."'°“

V tých istých sedlárskych dielňach v Londýne často platia za tú istú prácu Francúzom úkolovú mzdu a Angličanom časovú mzdu.

'° vlastníctvo :a lúpež

"-°'„Systém úkolovej práce charakterizuje jednu epochu v dejinách robotnika; tvori prechod medzi postavením jednoduchého nádenníka. závislého od kapita­ listovej vôle, a družstevnćho remcselnika, ktorý je príslubom toho, že sa v ne­ ďalekej budúcnosti v jeho osobe spojí remeselnik a kapitalista. Robotnici pra­ cujúci v úkole sú v skutočnosti svojimi vlastnými pánmi, aj ked pracujú s pod­ nikatelovým kapitálom! (John Watts. Trade Societies and Strlkes, Machinery and Cooperative Societies, Manchester 1865, p. 52, 53.) Citujem tento výtvor. pretože je ozajstnou stokou všetkých dávno zhnitých apologetických banalít. Ten istý pán Watts koketoval predtým s owenlzmom a roku 1842 uverejnil iný výtvor: Facts and Fictions of Political Economy. v ktorom okrem ineho vyhlasuje property za robbery". Ale to už je dávno. “i 1'. J. Dunning, Trade's Unlons and strikes. Lond. 1860. p. 22.

459 Vo vlastných továrňach, kde všeobecne prevláda úkolová mzda, jed­ notlivé pracovné funkcie sa z technických dôvodov vymykajú tomuto meraniu, a preto ich platia časovou mzdou.“ Samo osebe je však jasné, že rozdiely vo formách platenia mzdy nič nemenia na jej pod­ state, aj keď jedna forma môže byť pre vývin kapitalistickej výroby priaznivejšia ako druhá. Dajme tomu, že zvyčajný pracovný deň je 12 hodín, z toho 6 za­ platených a 6 nezaplatených. Hodnota vyrobená za tento deň nech je 6 sh., hodnota vyrobená za jednu pracovnú hodinu je teda 6 d. Dajme tomu, že skúsenosť ukáže, že robotník, ktorý pracuje s prie­ merným stupňom intenzity a zručnosti, a teda naozaj vynakladá len spoločensky nutný pracovný čas na výrobu jedného predmetu, vyrobí za 12 hodín 24 kusov, či už sú to samostatné výrobky alebo mera­ teľnć časti celistvého výrobku. Hodnota týchto 24 kusov po odpo­ čítaní konštantnej časti kapitálu, ktorú obsahujú, je 6 sh. a hodnota jednotlivćho kusa 3 d. Robotník dostáva za kus 1v2 d., a tak za 12 hodín zarobí 3 sh. Tak ako pri časovej mzde je ľahostajné, či predpokladáme, že robotník pracuje 6 hodin pre seba a 6 hodin pre kapitalistu alebo že z každej hodiny pracuje jednu polovicu pre seba a druhú polovicu pre kapitalistu, tak aj tu je ľahostajné, či povieme, že každý jednotlivý .kus je napoly zaplatený a napoly nezaplatený alebo že cena 12 kusov nahrádza iba hodnotu pracovnej sily, kým v ostatných 12 kusoch sa stelesňuje nadhodnota. Forma úkolovej mzdy je takisto iracionálna ako forma časovej mzdy. Kým napriklad dva kusy tovaru po odpočítaní hodnoty výrob­ ných prostriedkov, ktoré sa na ne spotrebovali, ako produkt jednej pracovnej hodiny stoja 6 d., robotník za ne dostáva cenu 3 d. Úko­ lová mzda v skutočnosti nevyjadruje bezprostredne nijaký hodno­ tový vzťah. Nejde o to, aby sa hodnota kusa merala pracovným ča­ som, ktorý je v ňom stelesnený, ale naopak o to, aby sa práca, ktorú robotník vynaložil, merala počtom kusov, ktoré vyrobil. Pri časovej mzde sa práca meria svojím bezprostredným časovým trvaním, pri úkolovej mzde sa meria množstvom výrobkov, v ktorom sa práca nahustila za určitý čas/'s Cenu samého pracovného času napokon určuje rovnica: hodnota dennej práce = dennej hodnote pracovnej "7 Príklad na to, ako súčasná existencia obidvoch týchto foriem mzdy podpo­ ruje klamstvá továrnikov: „Továreň zamestnáva 400 ľudí, z nich polovica pra­ cuje :a úkolovú mzdu a má bezprostredný záujem pracovať dlhšie. Ostatných 200 platia na deň, pracujú rovnako dlho ako ostatní, ale nedostávajú nič za nadčasové hodiny... Práca týchto 200 ľudí za pol hodiny denne sa rovná práci ledncj osoby za so hodín čiže 5/“ týždennej práce jednej osoby a predstavuje hmatateľný zisk pre podnikateľa." (Reports of lnsp. of Fact., 31st October 1860, D._9.) ..Nadmerná práca ešte stále prevláda vo veľkom rozsahu a vo väčšine prípadov sám zákon zaručuje, že nebude odhalená a potrestaná. V mnohých predchádzajúcich správach som ukázal... aké bezprávie sa pácha na všetkých robotnikoch, ktori nedostávajú úkolovú, ale týždennú mzdu." (Leonard Horner m 'Reports oľ lnsp. of Fact., 30th April 1859, p. 8, 9.)

'°*..Mzda sa dá merať dvojako; alebo trvaním práce. alebo jej produktom.“ (Abrćgć ćlćmentaire des prlncipes de ľÉcon. Pol., Paris 1796, p. 32.) Autorom tohto anonymného spisu je C. Garnier.

19. kapitola Úkolová mzda

460 VI. oddiel Mzda

sily. Úkolová mzda je teda len modifíkovanou formou časovej mzdy. Všimnime si teraz trochu bližšie charakteristické osobitosti úko­ lovej mzdy. Kvalitu práce tu kontroluje sám výrobok, lebo úkolová mzda sa plne vypláca len vtedy, ak má výrobok priemernú akosť. Z tohto hľadiska sa úkolová mzda stáva najhojnejšim zdrojom mzdových zrážok a kapitalistického šudierstva. Úkolová mzda poskytuje kapitalistovi celkom presnú mieru inten­ zity práce. Len pracovný čas, ktorý sa stelesňuje vo vopred určenom a skúsenosťou stanovenom množstve tovarov, sa pokladá za spolo­ čensky nutný pracovný čas a ako taký je platený. Preto vo väčších londýnskych krajčirskych dielňach určitý kus práce, napríklad vestu atď., nazývajú hodinou, polhodinou atď., pričom hodina stojí 6 d. Z praxe je známe, aký veľký je priemerný produkt jednej hodiny. Pri novej móde, opravách atď. vzniká spor medzi zamestnávateľom a robotníkom, či určitý kus práce = jednej hodine atd., pokým aj tu nerozhodne skúsenosť. Podobne je to aj v londýnskych dielňach na nábytok atd. Ak nemá robotník priemernú výkonnosť, ak teda nemôže dať určité minimum dennej práce, prepustia ho.“ Kedže tu kvalitu a intenzitu práce kontroluje sama forma mzdy. stáva sa dozor nad prácou do značnej miery zbytočným. Úkolová mzda je teda základom jednak skôr opísanej modernej domáckej práce a jednak híerarchicky členenćho systému vykorisťovania a útla­ ku. Tento systém má dve základné formy. Na jednej strane úkolová mzda uľahčuje príživníkom votrieť sa medzi kapitalistu a námezd­ ného robotníka, dávať prácu do podnájmu (subletting of labour). Zisk sprostredkovateľov plynie výlučne z rozdielu medzi cenou prá­ ce, ktorú kapitalista platí, a tou časťou tejto ceny, ktorú sprostred­ kovatelia skutočne prenechávajú robotníkovi.5° Tento systém v An­ glicku nazývajú príznačne „sweatíng system“ (systém žmýkania po­ tu). Na druhej strane úkolová mzda dovoľuje kapitalistovi uzavrieť zmluvu s predákom - v manufaktúre s vedúcim nejakej skupiny. v baniach s rubačom uhlia atd., v továrni s v-lastným strojovým robotníkom - na určitú sumu za kus, za cenu, za ktorú sa sám predák podujme získať a platiť svojich pomocných robotníkov. Vy­ korisťovanie robotníkov kapitálom sa tu uskutočňuje prostredníc­ tvom vykorisťovania robotníka robotníkom.“ Ak je úkolová mzda daná, je, prirodzene, robotníkovým osobným t” ,.0dovzdajú mu' (pradiamvi) „určité množstvo bavlny a on musí za ňu po istom čase dodať určite množstvo nite alebo príadze určitej jemnosti, a za­ platia mu určitú sumu za každú takúto odovzdanú libru. Ak je kvalita jeho práce nedostatočná. dostane pokutu: ak je množstvo menšie ako minimum sta­ novené na určitý čas, prepustia ho a zamestnajú schopnejšieho robotníka' (lite. I. C. p. 316, 317.)

5° „Ak produkt práce prechádza mnohými rukami a všetky chcú mať podiel na zisku. hoci len posledný pár nik vykonáva prácu, potom odmena, ktorú robotnička napokon dostane, je žaiostnc nizka! (Child. Empi. comm. Il. Rep.. p. LXX. n. 424.)

5' Dokonca aj apologćta Watts poznamenáva: „Bolo by veľkým zlepšením

461 záujmom, aby čo najintenzívnejšie napinal svoju pracovnú silu, čo kapitalistovi uľahčuje zvýšiť normálny stupeň intenzity.“ Takisto je robotníkovým osobným záujmom predlžovať pracovný deň, lebo tým stúpa jeho denná alebo týždenná mzda.“ Vyvoláva to reakciu, ktorú sme už opísali pri časovej mzde, Odhliadnuc od toho, že predlžovanie pracovného dňa dokonca aj pri nezmenenej úkolovej mzde zahŕňa samo osebe pokles ceny práce. Pri časovej mzde prevláda okrem niekoľkých výnimiek rovnaká mzda za tie isté funkcie, kým pri úkolovej mzde sa cena pracovného času síce meria určitým množstvom výrobkov, ale denná alebo týž­ denná mzda sa mení s indíviduálnymi rozdielmi medzi robotníkmi, z ktorých jeden odovzdáva za daný čas iba minimum výrobkov, dru­ hý odovzdáva priemer a treti viac ako priemer. Pokiaľ ide o skutoč­ ný príjem, vyskytujú sa tu preto veľké rozdiely podľa rozdielnej obratnosti, sily, energie, vytrvalosti atd. individuálnych robotní­ kov.53 To, prirodzene, nič nemení na všeobecnom vzťahu medzi ka­ pitálom a námezdnou prácou. Po prvé individuálne rozdiely sa v diel­ ni ako celku vyrovnávajú, takže za určitý pracovný čas dáva dielňa priemerný produkt a celková zaplatená mzda bude priemernou mzdou výrobného odvetvia. Po druhé pomer medzi mzdou a nad­ hodnotou ostáva nezmenený, pretože individuálnej mzde jednotli­ vého robotnika zodpovedá množstvo nadhodnoty, ktoré individuálne

19. kapitola Úkolová mzda

.i

systému úkolovej mzdy, keby všetci robotníci zamestnaní pri určitej práci bolí účastníkmi zmluvy, každý podľa svojich schopností, namiesto toho, aby jeden človek mal záujem na nadmernej práci svojich druhov vo svoj vlastný pro­ spech.' (l. c. p. 53.) O podlosti tohto systému pozri Child. Empl. comm., Rep. lil, p. 66, n. 22; p. 11, n. 124; p. XI, n. 13, 53, 59 atd.

5"' Tento živeine vzniknutý výsledok sa často umele podporuje. Napriklad v londýnskom engineering trade** je bežným trikom, „že kapitalista vyberie za predáka istého počtu robotnikov človeka s nadpriemernou fyzickou silou a zruč­ nosťou. štvrťročne alebo v iných lehotách mu plati príplatok ku mzde s pod­ mienkou, že urobi všetko možné. aby ostatných robotnikov, ktori dostávajú iba obvyklú mzdu, podnietil k čo najväčšiemu súpereniu... Toto bez ďalšieho komentára vysvetľuje sťažnosť kapitalistov, »že trade-uniony ochromujú aktivi­ tu. väčšiu zručnosť a pracovnú silu (stinting the action, superior skill and wor­ king power)c.' (Dunning, l. c. p. 22. 23.) Keďže autor je sám robotník a tajomník jedného trade-unionu, mohlo by sa zdať, že preháňa. Pozrite si však napríklad ..highly respectable** agronomickú encyklopédiu J. Ch. Mortona, článok La­ bourer, kde túto metódu odporúčajú nájomcom ako osvedčenú. -'2_..Prevšetkých, čo sú platení od kusa je výhodné prekračovať zákonné hranice práce. Túto ochotu pracovať nadčas možno pozorovať najmä u žien zamcstnaných ako tkáčky a navíjačky.' (Rep. of Insp. of Fact.. 30th April 1858, D-_9.)..Tento systém úkolovej mzdy je výhodný pre kapitalisti: priamo sme­ rujc k tomu, aby mladého hrnčiara povzbudzoval k nadmernej práci počas šty­ roch alebo piatich rokov, keď mu platia od kusa, ale nízku cenu. To je jedna z hlavnych príčin, ktorej treba pripísať fyzickú degeneráciu hrnčiarov.' (Child. Ernpl. Comm., I. Rep., p. xm.) ~°..'ľam. kde sa práca v nejakom odvetví plati podľa počtu kusov. teda toľko a toľko za kus môžu sa mzdy rôznych robotníkov svojou výškou veľmi podstatne líšiť. Ale pri práci za dennú mzdu existuje vo všeobecnosti jednotná

sadzba

ktorú podnikatelia i robotníci uznávajú ako štandardnú mzdu pre

priemerného robotnika v tomto odbore! (Dunning, l. c. p. 17.)

'° strojárstvc

'-'°veľmi úctyhodnú

462 VI. oddiel Mzda

" remesle

dodáva. Lenže väčší priestor, ktorý úkolová mzda poskytuje indivi­ dualite, vedie k tomu, že sa na jednej strane rozvíja individualita a s ňou pocit slobody, samostatnosť a sebakontrola robotníkov, a na druhej strane vyvoláva medzi nimi vzájomnú konkurenciu. Úkolová mzda má teda tendenciu so zvyšovaním individuálnych miezd nad priemernú úroveň zároveň túto úroveň znižovať. Ale tam, kde sa určitá úkolová mzda už dávno upevnila tradíciou, a preto jej zníženie naráža na osobitné ťažkosti, zamestnávatelia sa výni­ močne uchyľujú aj k tomu, aby ju násilím premenili na časovú mzdu. Proti tomu vypukol napríklad roku 1860 velký štrajk medzi stuž­ kármi z Coventry.“ Napokon úkolová mzda je hlavnou oporou ho­ dinového systému“, ktorý sme už opísali predtym. Z doterajšieho výkladu vyplýva, že úkolová mzda je formou mzdy. ktorá najviac zodpovedá kapitalistickému spôsobu výroby. Hoci nie je vonkoncom nová - popri časovej mzde oficiálne vystupuje okrem iného vo francúzskych a anglických robotníckych štatútoch zo štr­ násteho storočia -, predsa len nadobúda väčší význam až vo vlast­ nom manufaktúrnom období. V čase búrlivého rozvoja velkoprie­ myslu, najmä v rokoch 1797 až 1815, slúži ako páka na predlžovanie pracovného času a na znižovanie mzdy. Veľmi dôležitý materiál o pohybe miezd počas tohto obdobia nachádzame v Modrých kni­ hách: Report and Evidence from the Select Committee on Petitions respecting the Corn Laws (zasadanie parlamentu 1813-1814) a Re­ ports from the Lords' Committee, on the state of the Growth, Com­ merce, and Consumption of Grain, and all Laws relating thereto. (Zasadanie 1814-1815.) Tu nachádzame dokumentárne dôkazy 5*„Práca remeselníckych tovarišov sa určuje na deň alebo za kus (à la jour­ nće ou à la piece) Majstri približne vedia, koľko práce môžu robotníci za deň vykonať v každom mćtier“, a preto ich často platia úmerne vykonanej práci; takto tito tovarlši pracujú toľko, koľko len môžu, vo svojom vlastnom záujme, bez ďalšieho dozoru' (Cantillon, Essai sur la Nature du Commerce en General, Amst. Ed. 1756, p. 185 a 202. Prvé vydanie vyšlo roku 1755.) Cantillon. z ktoreho hojne čerpali Quesnay. sir James Steuart a A. Smith, vysvetľuje teda už tu úkolovú mzdu iba ako modifikovanú formu časovej mzdy. Cantlllonovo francúzske vydanie sa v titule vydáva za preklad z angličtiny, ale anglické vy­ danie The Analysis of Trade. Commerce etc., by Philip Cantillon. late of the City of London. Merchant, nie je len neskoršieho dáta (z roku 1759), ale aj jeho

7' ..prevzatý hlavne z rukopisu veľmi duchaplnćho už zosnulého gentlemana a upravený atď."

obsah dokazuje, že ide o neskoršie spracovanie. Tak sa francúzske vydanie napriklad ešte vôbec nezmieňuje o Humovi, kým naopak v anglickom vydaní už takmer vôbec nefiguruje Petty. Anglické vydanie je teoreticky menej dôleži­ tć, obsahuje však rôzne špecifické údaje o anglickom obchode, o obchode s dra­ hými kovml atď., čo vo francúzskom texte chýba. Zdá sa teda, že slová v titule anglickeho vydania, podľa ktorých je spis „Taken chiefly from the Manuscript of a very ingenious Gentleman deceased, and adapted etc.'?°. sú viac ako číra fikcia, vtedy veľmi bežnálml 5" „Ako často sme videli, že si v niektorých dielňach prenajali oveľa viac robotnikov, ako bolo naozaj potrebné na prácu? Casto prijímajú robotnikov pre pripad nejakej nepredvidanej práce, niekedy dokonca fiktivnej: kedže platia od kuna. povedia si. že nič neriskujú, pretože všetok stratený čas ide na úkor NĎOWÍROVbez Pľâccľ (H. Grcsoir. Les Typographes devant le Tribunal Cor­ rectionnel de Bmxelles. Bruxelles 1885. p. 9.)

463 o ustavičnom poklese ceny práce od začiatku protijakobinskej voj­ ny. Napríklad v tkáčstve úkolová mzda poklesla natoľko, že napriek značne predĺženému pracovnému dňu denná mzda bola nižšia ako predtým. „Reálny zárobok tkáča je teraz oveľa menší ako predtým: jeho nadradenosť nad obyčajným robotnikom, kedysi veľmi veľká, takmer celkom zmizla. vskut­ ku, rozdiel v mzdách za kvallfikovanú a obyčajnú prácu je teraz oveľa menší ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom období.“

Aký malý osoh mal poľnohospodársky proletariát z toho, že sa s úkolovou mzdou zvýšila intenzita práce a predlžilo sa jej trvanie, ukazuje nasledujúci výňatok zo spisu, ktorý je na strane landlordov a nájomcov: ..Ďaleko najväčšiu časť poľnohospodárskych prác robia ľudia najati na deň alebo na prácu od kusa. Ich týždenné mzda je asi 12 sh.; a aj keď možno pred­ pokladať, že pri úkolovej mzde, ktorá väčšmi povzbudzuje k práci, robotník zarobí o jeden alebo azda o dva šilíngy viac ako pri týždennej mzde, ak vypo­ čítame jeho celkový príjem, predsa len zistime: čo stráca nezamestnanostou po­ čas roka, preváži tento pridavok... Dalej vo všeobecnosti zistíme, že mzdy týchto robotníkov sú v určitom pomere k cene nevyhnutných životných pro­ striedkov, takže robotník s dvoma deťmi je schopný udržať svoju rodinu bez toho, aby sa uchádza! o farskú podporu."~"7

V súvislosti s faktmi, ktoré uverejnil parlament, Malthus vtedy poznamenal: ..Priznám sa, že s obavami hľadím na veľké rozšírenie praxe úkolovej mzdy. Naozaj ťažká práca 12 až 14 hodin denne po dlhšie obdobie je priveľa na ľud­ skú bytosť.'53

V dielňach podliehajúcich továrenskému zákonu sa úkolová mzda stáva všeobecným pravidlom, pretože tam kapitál môže rozšíriť pra­ covný deñ už len intenzívne.“ S meniacou sa produktivitou práce to isté množstvo výrobkov predstavuje meniaci sa pracovný čas. Mení sa teda aj úkolová mzda, pretože je výrazom ceny určitého pracovného času. V príklade, kto­ rý sme uviedli, sa za 12 hodín vyrobilo 24 kusov, kým hodnota vyrobená za 12 hodín bola 6 sh., denná hodnota pracovnej sily 3 sh.. cena pracovnej hodiny 3 d. a .mzda za kus 11/2d. Jeden kus vstrebal D01pracovnej hodiny. Ak sa za ten istý pracovný deň vyrobí, na­ priklad v dôsledku zdvojnásobenej produktivity práce, 48 kusov namiesto 2-1,a všetky ostatné okolnosti ostanú nezmenenć, potom ukoiová mzda klesne z 11/2 d. na 3/4 d., pretože každý .kus teraz predstavuje už len 1/4namiesto 1/2pracovnej hodiny. 24 X 11/2d. = :f Remarks on the Commercial Policy of Great Britain, London 1815, p. 48. p 4' i\ Defence of the Landowners and Partners of Great Britain. Lond. 1814, 5° Malthus. Inquiry into the Nature etc. of Rent, London 1815. ĺD. 49, po­ známka).

b 5° ..Robotníci platení v úkolovej mzde tvoria pravdepodobne 4/5všetkých ro­ otníkov v továrňach." (Reports of ľnap. of Pact. for 30th April 1858, p. 9.)

19. kapitola Úhotová mzda

464 VI. oddiel Mzda

= 3 sh. a takisto aj 48 X 3/4 . = 3 sh. Inými slovami: úkolová mzda sa zníži v tom istom pomere, v akom rastie počet kusov vyrobených za ten istý čas“, v akom teda klesá pracovný čas vynaložený na ten istý kus. Táto zmena úkolovej mzdy, zatiaľ čisto nominálna, vyvo­ láva ustavične boje medzi kapitalistom a robotníkom. Bud preto, lebo ju kapitalista využíva ako zámienku, aby naozaj znížil cenu práce, alebo preto, lebo zvýšenú produktívnu silu práce sprevádza zvýšená intenzita práce. Alebo preto, že robotník berie vážne zdanie úkolovej mzdy, akoby mu platili za jeho výrobok, :a nie za jeho pra­ covnú silu, a preto sa vzpiera proti zníženiu mzdy, ktorému nezod­ povedá zníženie predajnej ceny tovaru. ..Robotnici starostlivo sledujú cenu surovín a cenu vyrobených statkov, a tak­ to vedia presne odhadnúť zisky svojich zamestnávateľovf“

l' v 3. a 4. nemeckom vydaní: výrok 3° v 4. nemeckom

vydaní: robotnikov

Kapital právom odmieta takýto nárok** ako hrubý omyl týkajúci sa povahy námezdnej práce.“ Hromží na túto trúfalosť uvaliť dane na pokrok priemyslu a rozhodne vyhlasuje, že produktivita práce** sa vôbec netýka robotnika.“

í 3° „Produktívna sila jeho spriadacieho stroja je presne zmeraná a odmena za prácu, ktorú s jeho pomocou vykoná, sa zmenšuje s rastom produktivncj sily stroja, aj ked' nie o tom istom pomere." (Ure, l. c. p. 317.) Tento apologe­ tický obrat Ure sám zasa vyvracia. Uznáva, že napríklad predĺženie selťaktora vyvolá dodatočnú prácu. Práca sa teda neskracuje v tej miere, v akej rastie jej produktivita. Ďalej: „Týmto predĺžením sa produktívna sila stroja zVÝŠĺ o jednu pätinu. Potom už nebudú spriadača platiť za vykonanú prácu podľa tei istej sadzby ako predtým, pretože sa však táto sadzba nezníži o jednu pätinu. :výši toto zdokonalenie jeho peňažný zárobok za každý daný počet pracov­ ných hodin' - ale, ale - „toto konštatovanie si vyžaduje určité obmedze­ nie spriadač musi zo svojich dodatočných 6 d. zaplatiť niečo navyše mla­ distvým pomocníkom. a okrem toho sú dospeli vytláčaní' (l. c. p. 320, 321), čo vôbec nesvedčí o tendencii zvyšovať mzdy. 'l' H. Fawcett, The Economic Position of the British Labourer, Cambridge and London 1865, p. 178.

3° zmierovacimi sudcami

37 V londýnskych novinách Standard z 26. októbra 1861 nájdeme správu o pro­ cese firmy John Bright et Co. pred rochdalskými magistratesľ“, v ktorom súdne stíhajú „zástupcov trade-unionu tkáčov kobercov pre zastrašovanle. spoločníci firmy Bright zaviedli nové stroje, ktoré majú vyrobiť 240 yardov kobercov za ten istý čas a s tou istou prácou (l), koľko bolo predtým potrebné na výrobu 160 yardov. Robotnici nemali nijaký nárok na podiel zo ziskov, ktoré vznikli investiciami kapitálu ich zamestnávateľov do mechanických zdokonaleni. Preto páni Brightovci navrhli znížiť mzdu z 11/, d. za yard na 1 d., pričom zárobkY robotnikov za rovnakú prácu ostávajú presne tie iste ako predtým. To Však bolo nominálne zníženie, na ktoré, ako sa tvrdí, robotníkov vopred riadne nc­

upozornili'

j' Aká hroza!

“3 ..Trade-uniony vo svojej snahe udržať mzdy usilujú sa dosiahnuť podiel ni' zisku zo zlepšenýeh strojovl' (Quelle horreurW) „ . ..žiadajú vyššie mzdy. PN' tože sa práca skrátila. .. inými slovami, usíiujú sa zdaniť technické zlepšenia' (On combination ot Trades. New Edit.. Lond. 1834, p. 42.)

465

Národné rozdiely v mzdách

V pätnástej kapitole sme sa zaoberali rozmanitými kombináciami, ktoré môžu vyvolať zmenu v absolútnej alebo relativnej (t. j. v po­ rovnani s nadhodnotou) veľkosti hodnoty pracovnej sily, kým na druhej strane zasa množstvo životných prostriedkov, v ktorých sa realizuje cena pracovnej sily, môže prekonávať od zmeny tejto ceny nezávislé“ čiže odlišné pohyby. Ako sme už poznamenali, jednodu­ chým prevedenim hodnoty, resp. ceny pracovnej sily do exoterickej formy mzdy sa všetky tieto zákony menia na zákony pohybu mzdy. To, čo sa v tomto pohybe javí ako meniaca sa kombinácia, môže sa pre rozličné krajiny javiť ako súčasný rozdiel v národných mzdách. Pri porovnávaní národných miezd treba teda vziať do úvahy všetky momenty, ktoré určujú zmenu vo veľkosti hodnoty pracovnej sily, cenu a rozsah nevyhnutných životných potrieb, tak ako sa pri­ rodzene alebo historicky vyvinuli, náklady na robotnikovu výcho­ vu, úlohu práce žien a deti, produktivitu práce, jej extenzivnu a in­ tenzivnu veľkosť. Aj to najpovrchnejšie porovnanie si predovšetkým vyžaduje redukovať priemernú dennú mzdu v tých istých odvetviach v rozličných krajinách na rovnako veľký pracovný deň. Po takomto vyrovnaní denných miezd treba časovú mzdu zasa previesť na úko­ lovú mzdu, pretože iba úkolová mzda je meradlom tak pre produk­ tivitu, ako aj pre intenzívnu veľkosť práce. V každej krajine jestvuje určitá priemerná intenzita práce; ak má práca nižšiu intenzitu, spotrebúva pri výrobe nejakého tovaru viac ako spoločensky nutný čas, a preto neplatí ako práca normálnej kvality. Len stupeň intenzity, ktorý prevyšuje národný priemer, meni “ ..Je nepresnć. ak hovoríme, že mzdy' (tu ide o ich peňažné vyjadrenie) „stúpli, pretože za ne možno kúpiť viac nejakého lacnejšieho výrobku.“ (David Buchanan vo svojom vydaní Smithovho diela Wealth etc.. 1814. v. l, p. 417, po­ známka.) 30 Knpllll 1

Dvadsiata kapitola

466 VI. oddiel Mzda

v danej krajine meranie hodnoty púhym trvaním pracovného času. Inak je to na svetovom trhu, ktorého integrálnymi časťami sú jed­ notiivć krajiny. Priemerná intenzita práce je v každej krajine iná; tu je väčšia, tam menšia. Tieto národné priemery tvoria teda stup­ nicu, ktorej jednotkou miery je priemerná jednotka univerzálnej práce. V porovnani s menej intenzívnou prácou intenzivnejšia ná­ rodná práca vyrába teda za ten istý čas viac hodnoty, ktorá sa vy­ jadruje vo väčšom množstve peňazí. Medzinárodná platnosť zákona hodnoty sa však ešte viac modi­ fikuje tým, že sa na svetovom trhu produktívnejšia národná práca považuje aj za intenzivnejšiu, dokial' konkurencia nedonúti pro­ duktívnejší národ znížiť predajnú cenu svojho tovaru na jeho hod­ notu. V tej istej miere, ako sa v nejakej krajine rozvíja kapitalistická výroba, stúpa tam aj národná intenzita a produktivita práce nad medzinárodnú úroveň.“ Rôzne množstvá tovarov toho istého dru­ hu, ktoré sa v rôznych krajinách vyrábajú za rovnaký pracovný čas. majú teda nerovnakć medzinárodne' hodnoty, ktoré sa vyjadrujú v rozdielnych cenách, t. j. v rozdielnych sumách peňazí .podľa toho, akć sú medzinárodné hodnoty. Relatívna hodnota peňazí bude teda menšia u národa s rozvinutejším kapitalistickým spôsobom výroby ako u národa s menej rozvinutým. Z toho teda vyplýva, že nomi­ nálna mzda, ekvivalent pracovnej sily vyjadrený v peniazoch, bude vyššia u prvého národa ako u druhého, čo však vôbec neznamená. že to platí aj o skutočnej mzde, t. j. o životných prostriedkoch, ktoré má robotník k dispozícii. Aj ked' odhliadneme od tohto relatívneho rozdielu hodnoty peňazí v rôznych krajinách, často zistíme, že denná, týždenná atď. mzda je u prvého národa vyššia ako u druhého, kým relatívna cena práce. t. j. cena práce v pomere k nadhodnote, ako aj k hodnote výrobku, je u druhého národa vyššia ako u prvého.“ J. W. Cowell, člen továrenskej komisie z roku 1833, po starostli­ vom skúmaní pradiarstva prišiel k záveru, že W Na inom mieste budeme skúmať, ktoré okolnosti týkajúce sa produktivity môžu tento zákon modifikovať pre jednotlivé výrobné odvetvia. 5 James Anderson v polcmike proti A. Smithovi poznamenáva: ..Taktiež treba poznamenat, že aj ked cena práce v chudobných krajinách. kde produkľY pôdy, a najmä obilie sú lacné, je zvyčajne zdanlivo nižšia, predsa len v sku­ točnosti je tam cena práce zväčša naozaj vyššia ako v ostatných krajinách. Lebo reálnu cenu práce nepredstavuje mzda, ktorú robotník dostáva na deň. hoci to je jej zdanlivá cena. Reálnou cenou je to. čo určité množstvo vykonanei práce podnikateľa skutočne stojí; a z tohto hľadiska je práca takmer vo všet­ kých prípadoch v bohatých krajinach lacnejšia ako v chudobneiších, hoci cena obilia a iných životných prostriedkov je obyčajne oveľa nižšia v chudobnejšich krajinách ako v bohatých... Práca v dennej mzde je oveľa lacnejšia v Škótsku ako v Anglicku... Práca v úkoiovej mzde je vo všeobecnosti lacnejšia v Anglic­ ku.' (James Anderson. Observations on the means of exciting a spirit of National Industry etc.. Edinb. 1777, p. 350, 351.) A naopak. nízka úroveň mzdy zasa VYVO­ láva zdraženie práce. ..Práca je drahšia v ľrsku ako v Anglicku. .. lebo mzdY SÚ oveľa nižšie." (C. 2074 v Royal Commission on Railways, Minutes. 1867.)

467 „v Anglicku sú mzdy v skutočnosti pre továrnikov nižšie ako na kontinente, aj ked pre robotníkov môžu byt vyššie' (Ure, p. 314).

20. kapitola Národné rozdiely

Anglický továrenský inšpektor Alexander Redgrave v továrenskej správe z 31. októbra 1866 dokazuje porovnávacou štatistikou so štátmi na kontinente, že napriek nižšej mzde a oveľa dlhšiemu pra­ covnému času je práca na kontinente v pomere k produktu drahšia ako práca v Anglicku. Istý anglický riaditeľ (manager) bavlnárskej továrne v Oldenburgu vyhlasuje, že pracovný čas tam trvá od pol šiestej ráno do ôsmej večer vrátane soboty a že tamojší robotníci pod anglickými dozorcami za tento čas nevyrábajú toľko výrobkov ako anglickí robotníci za 10 hodín, ale pod nemeckými dozorcami vyrobia ešte oveľa menej. Mzdy sú oveľa nižšie ako v Anglicku, v mnohých prípadoch o S0 0/0, ale počet rúk v pomere k strojom je oveľa vyšší, v niektorých oddeleniach v pomere 5 :3. Pán Red­ grave uvádza veľmi presné údaje o ruských bavlnárskych továr­ ñach. Tieto údaje získal od anglického manažéra, ktorý tam bol ešte donedávna zamestnaný. Na tejto ruskej pôde, tak plodnej na všetky nehanebnosti, sú v plnom rozkvete aj staré hrôzy z detského veku anglických factories“. Riaditeľmi sú, pravdaže, Angličania, lebo domorodý ruský kapitalista sa nehodí na továrenské podni­ kanie. Napriek všetkej nadmernej práci, nepretržitej dennej a noč­ nej práci a najnehanebnejšiemu nizkemu odmeňovaniu robotníkov ruské továrenské výrobky živoria iba preto, lebo platí zákaz do­ vozu zahraničných výrobkov. - Napokon uvediem ešte porovná­ vací prehľad pána Redgrava o priemernom počte vretien na tová­ reň a na spriadača v rôznych európskych krajinách. Pán Redgrave sám poznamenáva, že tieto čísla zozbieral pred niekoľkými rokmi a že odvtedy v Anglicku vzrástla veľkosť továrni i počet vretien na robotníka. Predpokladá však relatívne rovnako veľký pokrok v uve­ dených krajinách na kontinente, takže číselné údaje si zachovali svoju porovnávaciu hodnotu.

v mzdách

v Anglicku vo Švajčiarsku v Rakúsku v v

Sasku Belgicku

Priemerný počet vretien na továreň priemerný počet vretien na jednu továreň 12600 „ sooo 7ooo .. ..

.. ..

.. ..

.. ..

„ ..

4 500 4000

vo Francúzsku v Prusku

1 soo 1 soo

V0 Francúzsku

Priemerný počet vretien na osobu jedna osoba na 14 vretien

v

Rusku

..

..

.. 28

V

Pmsku

„

__

__ 37

v

Bavorsku

„

„

__ 45

v

Rakúsku

„

„

„ 49

V Belgicku

..

..

., so

v v vo vo

„ .. „ ..

„ .. „ ..

„ .. „ „

Sasku menších nemeckých štátoch Švajčiarsku Veľkej Británii

so ss 55 74

..

'° továrni

468 VI. oddiel Mzda

„Toto porovnanie," hovori pán Redgrave, „je okrem iného nepriaznivé pre Veľkú Britániu aj preto, lebo tu jestvuje veľký počet továrni, v ktorých je stro­ jové tkanie spojené s pradením, kým v prehľade nie je odpočitaná ani hlava na tkáčske stavy. Naproti tomu zahraničné továrne sú zväčša iba pradiarne. Keby sa dalo presne porovnať rovnaké s rovnakým, mohol by som vo svojom ob­ vode napočítať mnoho bavlnárskych pradiarni, kde na selfaktory s 2200 vrete­ nami dozerá jediný robotník (minder) a dve pomocníčky, ktorí denne vyrobia 220 libier prladze v dlžke 400 (anglických) míľ.“ (Reports of Insp. of Fact., 31st Oct. 1866, p. 31-37 passim.)

Vieme, že vo východnej Európe, takisto ako aj v Azii anglické spoločnosti prevzali stavbu železníc a zamestnávajú pri nej okrem domorodých robotníkov aj určitý počet anglických robotníkov. Takto ich praktická nevyhnutnosť prinútila brať ohľad na národné rozdiely v intenzite práce, čo im nespôsobilo nijakú škodu. Ich skú­ senosti nás učia, že aj keď výška mzdy viac alebo menej zodpovedá strednej intenzite práce, relatívna cena práce (v pomere k produktu) sa vo všeobecnosti pohybuje v opačnom smere. H. Carey v Eseji o úrovni mzdyôő,v jednom zo svojich prvých eko­ nomických spisov, sa usiluje dokázať, že rozdielne národné mzdy sú priamo úmerné stupňu produktivity národných pracovných dní, aby z tohto medzinárodného pomeru urobil záver, že mzda vôbec stúpa a klesá s produktivitou práce. Celá naša analýza výroby nad­ hodnoty dokazuje absurdnosť tohto záveru, dokonca aj vtedy, keby Carey dokázal svoje premisy namiesto toho, aby podľa svojho zvyku nekriticky a povrchne pozháňaný štatistický materiál bez ladu a skladu pozliepal dohromady. Najlepšie na tom je, že Carey ne­ tvrdí, že veci sa majú naozaj tak, ako by to podľa teórie malo byť. Zasahovanie štátu totiž skreslilo prirodzený ekonomický vzťah. Preto národné mzdy treba vypočítať tak, akoby ich časť pripadajúca štátu vo forme daní pripadala samému robotníkovi. Nemal by pán Carey dalej porozmýšľať o tom, či tieto „štátne náklady" nie sú taktiež „prirodzenými plodmi" kapitalistického vývinu? Toto uvažo­ vanie je celkom hodné človeka, ktorý najprv vyhlásil kapitalistické výrobné vzťahy za večné zákony prírody a rozumu, ktorých slobod­ nú harmonickú hru narušuje iba zasahovanie štátu, aby potom objavil, že diabolský vplyv Anglicka na svetový trh, vplyv, ktorý, ako sa zdá, nevyviera z prírodných zákonov kapitalistickej výrobY. robi nevyhnutným zasahovanie štátu, totiž štátnu ochranu týchto zákonov prírody a rozumu, alias systém protekcionizmu. Ďalej obja­ vil, že Ricardovc atd. poučky, v ktorých sa formulujú existujúce spoločenské protiklady a protirečenia, nie sú ideálnym produktom skutočného ekonomického pohybu, ale že naopak skutočné proti­ klady kapitalistickej výroby v Anglicku a inde sú výsledkom ricar­ dovskej atd. teórie! Napokon objavil, že je to koniec koncov ob­ chod, ktorý ničí vrodené krásy a harmónie kapitalistického spôsobu “i Essay on the Rate of wages: with an Examination of the causes of the Differences in the Conditions of the Labouring Population throughout the World. Philadelphia 1835.

469 výroby. Ešte jeden krok, a azda objaví, že jediným ncšvárom kapitalistickej výroby je sám kapitál. Len človek význačujúci sa takou neslýchanou nckritickosťou a takou učenosťou de faux aloi“ si zaslúžil, aby sa napriek svojmu protekcionistickćmu kacírstvu stal taj­ ným zdrojom harmonickej múdrosti takého Bastiata a všetkých ostatných súčasných optimistických zástancov slobodného obchodu.

20. kapitola Národné rozdiely „ mzdách "falošného obsahu

471

Proces

akumulácie kapitálu

Premena peňažnej sumy na výrobné prostriedky a pracovnú sílu je prvým pohybom množstva hodnoty, ktoré má fungovať ako ka­ pitál. Táto premena prebieha na trhu, vo sfére obehu. Druhá fáza tohto pohybu, výrobný proces, sa zavŕši, len čo sa výrobné pro­ striedky premenili na tovary, ktorých hodnota prevyšuje hodnotu ich súčastí, obsahuje teda pôvodne preddavkovaný kapitál plus nad­ hodnotu. Tieto tovary treba potom znova vrhnút do sféry obehu. Ide o to, aby sa predali, aby sa ich hodnota realizovala v peniazoch, aby sa tieto peniaze opäť premenili na kapitál, a tak ustavične od­ znova. Tento kolobeh, ktorý prekonáva vždy tie isté po sebe nasle­ dujúce fázy, je obehom kapitálu. Prvou podmienkou akumulácie je, aby kapitalista dokázal predať svoje tovary a väčšiu časť takto získaných peňazí znova premenil na kapitál. Dalej budeme predpokladať, že kapitál prebieha svojím procesom obehu normálne. Bližšia analýza tohto procesu patrí do druhej knihy. Kapitalísta, ktorý vyrába nadhodnotu, t. j. bezprostredne vytlka z robotníkov nezaplatenú prácu a fixuje ju v tovaroch, je síce prvý, kto si túto nadhodnotu prisvojuje, ale vôbec nie je jej posledným vlastníkom. Musí sa o ňu ešte deliť s kapítalistami, ktorí vykonávajú ine' funkcie v celkovom procese spoločenskej výroby, s pozemko­ Vým vlastníkom atd. Nadhodnota sa preto štiepi na rôzne časti. ]Ci zlomky pripadajú rôznym kategóriám osôb a nadobúdajú rôzne. voči sebe samostatné formy, ako je zisk, úrok, obchodný zisk, po­ zemková renta atd. Tieto premenenć formy nadhodnoty môžeme rozobrať až v tretej knihe. Tu teda na jednej strane predpokladáme, že kapitalista, ktorý vy­ rába tovary, predáva ich za ich hodnotu, a nezastavíme sa pri jeho návrate na trh tovarov, ani pri nových formách, ktoré kapitál na­ dobúda vo sfére obehu. ani pri konkrétnych podmienkach reproduk­

Siedmy oddiel

472 VII. oddiel Proces alzumulácíe kapitálu

cie, ktoré sa za týmito formami skrývajú. Na druhej strane pokla­ dáme kapitalistíckého výrobcu za vlastníka celej nadhodnoty čiže, ak chcete, za reprezentanta všetkých, čo sa s ním podieľajú na ko­ ristí. Skúmame teda akumuláciu najprv abstraktne, t. j. iba ako moment bezprostredného výrobného procesu. Ostatne, pokiaľ prebieha akumulácia, kapitalistovi sa darí predaj vyrobených tovarov a spätná premena peňazí získaných z predaja na kapitál. Dalej: rozpad nadhodnoty na rôzne časti nemení nič na jej povahe ani na nevyhnutných podmienkach, za akých sa stáva prvkom akumulácie. Bez ohľadu na to, v akom pomere si kapita­ listícký výrobca ponecháva nadhodnotu pre seba alebo ju odstupuje druhým, vždy si ju prisvojuje ako prvý. Preto všetko, čo sa pred­ pokladá pri našom výklade akumulácie, predpokladá sa aj pri jej skutočnom priebehu. Na druhej strane rozštiepenie nadhodnoty a sprostredkujúci pohyb obehu zatemňujú jednoduchú základnú formu procesu akumulácie, Jeho čistá analýza si teda vyžaduje, aby sme predbežne odhliadali od všetkých javov, ktoré zakrývajú vnú­ tornú hru jeho mechanizmu.

473

jednoduchá reprodukcia

Nech už je spoločenská forma výrobného procesu akákoľvek, musí byť nepoetržitý, čiže periodicky musí vždy odznova prebiehať tými istými štádiamí. Tak ako spoločnosť nemôže prestať spotrebú­ vať, takisto nemôže prestať ani vyrábať. Preto každý spoločenský proces výroby, ak sa naň pozeráme v neprestajnej súvislosti a v ustavičnom toku jeho obnovovania, je zároveň procesom re­ produkcie. Podmienky výroby sú zároveň podmienkami reprodukcie. Nijaká spoločnosť nemôže ustavične vyrábať, t. j. reprodukovať bez toho. aby časť svojich výrobkov ustavične nepremieňala späť na výrobné prostriedky čiže na prvky novej výroby. Za inak rovnakých okol­ ností môže svoje bohatstvo reprodukovať čiže udržiavať v tom istom rozsahu iba tak, že výrobné prostriedky, t. j. pracovné prostriedky. suroviny a pomocné látky, spotrebované napríklad za rok, nahradí in natura rovnakým množstvom nových exemplárov, ktoré musí oddeliť od ročného množstva výrobkov a znova vteliť do výrobného procesu. Určité množstvo. ročného produktu patri teda výrobe. Toto množstvo, určené od samého začiatku na výrobnú spotrebu, jestvuje zväčša v naturálnych formách, ktoré už samy osebe vylučujú osobnú spotrebu. Ak má výroba kapitalistickú formu, má ju aj reprodukcia. Tak ako v kapitalistickom spôsobe výroby pracovný proces vystupuje len ako prostriedok zhodnocovacieho procesu, takisto aj reproduk­ cia vystupuje len ako prostriedok na reprodukovanie preddavko­ vanej hodnoty ako kapitálu, t. j. ako sebazhodnocujúcej sa hodnoty. Kapitalistova charakterová ekonomická maska je :viazaná s istým človekom len preto, lebo jeho peniaze neprestajne fungujú ako kapitál. Ak sa napriklad preddavkovaná suma peňazí 100 i.: pre­ mení v tomto roku na kapitál a vyrobí nadhodnotu 20 o:. musí po­ tom opakovať tú istú operáciu v nasledujúcom roku atď. Nadhod­

Dvadsíata prvá kapitola

474 VII. oddiel Proces akumulácic

kapitálu

nota ako periodický prírastok hodnoty kapitálu čiže ako periodický plod kapitálu v procese nadobúda formu .dôchodku rodiaceho sa z kapitálu! Ak tento dôchodok slúži kapitalistovi len ako spotrebný fond, čiže ak sa spotrebúva takisto periodicky, ako sa získava, potom za inak nezmenených okolností prebieha jednoduchá reprodukcia. Hoci jednoduchá reprodukcia je iba opakovanim výrobného procesu V tom istom rozsahu, už samo toto opakovanie čiže nepretržitosť vtláča procesu isté nové črty, alebo skôr odstraňuje jeho zdanlivé črty, ked prebieha iba izolovane. Východiskom výrobného procesu je kúpa pracovnej sily na určitý čas a toto východisko sa neprestajne obnovuje, keď uplynie čas, na ktorý bola práca predaná, a s ním aj určité výrobné obdobie, týždeň, mesiac atd. Lenže robotnikovi zaplatia až potom, čo jeho pracovná sila pôsobila, a tak realizovala v tovaroch svoju vlastnú hodnotu, ako aj nadhodnotu. Robotník teda vyrobil jednak nadhod­ notu, ktorú zatial' skúmame len ako kapitalistov spotrebný fond, a jednak fond, z ktorého je sám platený, t. j. variabilný kapitál, a to ešte predtým, ako sa k nemu vráti vo forme mzdy, a robotníka za­ mestnávajú len dotiaľ, dokiaľ stále reprodukuje tento fond. Stadiaľ pochádza vzorec ekonómov spomínaný v šestnástej kapitole pod bodom II, ktorý vyjadruje mzdu ako podiel na samom produkte? Vo forme mzdy sa robotnikovi ustavične vracia časť produktu, ktorý sám ustavične reprodukuje. Pravda, kapitalista mu plati hod­ notu tovaru v peniazoch. Tieto peniaze sú však iba premenenou formou produktu práce. Kým robotník premieňa časť výrobných prostriedkov na produkt, časť jeho predchádzajúceho produktu sa spätne premieňa na peniaze. Za robotníkovu dnešnú prácu alebo prácu budúceho polroka platia jeho prácou z predchádzajúceho týž­ dňa alebo uplynulého polroka. Ilúzia, ktorú vyvoláva peňažná for­ ma, ihneď mizne, keď namiesto jednotlivého kapitalistu a jednotli­ vého robotníka skúmame triedu kapitalistov a triedu robotnikov. Kapitalistická trieda ustavične dáva robotníckej triede v peňažnej forme poukážky na časť produktu, ktorý vyrobila robotnícka trieda a prisvojila si ho kapitalistická trieda. Robotník takisto ustavične vracia tieto poukážky kapitalistickej triede, a tak jej odnima časť svojho vlastného produktu, ktorá mu pripadá. Tovarová forma vy'­ robku a peňažná forma tovaru maskujú túto transakciu. variabilný kapitál je teda iba osobitnou historickou javovou for­ ' „Boháči, ktori spotrebúvajú produkty cudzej práce. dostávajú ich len pro­ strednlctvom výmenných aktov (kúpaml tovarov). Preto sa zdá, že sa ich re­ zervné fondy skoro vyčerpajú . .. Ale v spoločenskom zriadení bohatstvo nado­

budlo silu reprodukovat sa pomocou cudzej práce... Bohatstvo, tak ako Pri“ a vdaka práci, dáva ročný plod, ktorý možno každý rok zničiť bez toho, aby sa boháč stal chudobnejšim. Týmto plodom je dôchodok, ktorý sa rodí z ka­ pitálu.“ (Slsmondi, Nouv. Princ. ďÉcon. Pol., t. l, p. 81, 82.) 3 „Mzdy, tak ako aj zisky treba pokladať za časť hotovćho produktu! (Ram­ say. l. c. p. 142.) „Podiel na produkte, ktorý pripadá robotnikovi vo forme mzdy.“ (J. Mill, Elements etc., Parisotov preklad, Paris 1823, p. 33, 34.)

475 mou fondu životných prostriedkov čiže pracovného fondu, ktorý robotník potrebuje na svoje zachovanie a reprodukciu a ktorý musi vo všetkých systémoch spoločenskej výroby vždy sám vyrábať a re­ produkovať. Pracovný fond neustále prúdi k robotníkovi vo forme platidiel za jeho prácu len preto, lebo jeho vlastný produkt sa od neho neustále vzďaľuje vo forme kapitálu. Ale táto javová forma pracovného fondu nemení nič na tom, že kapitalista preddavkuje robotníkovi jeho vlastnú spredmetnenú prácu? Vezmime si robotu­ júceho roľníka. Pracuje so svojimi vlastnými výrobnými prostried­ kami na svojom vlastnom polí napriklad tri dní v týždni. Ostatné tri dni v týždni robotuje na panskom. Neustále reprodukuje svoj vlastný pracovný fond, a ten nikdy nenadobúda voči nemu formu platidiel, ktoré niekto tretí preddavkuje za jeho prácu. Zato však ani jeho nezaplatená nútená práca nikdy nenadobúda formu dobro­ voľnej a zaplatenej práce. Ak si zajtra feudálny statkár prisvoji pole. ťažný dobytok, osivo, slovom výrobné prostriedky robotujúceho roľníka, ten musí odteraz predávať svoju pracovnú silu robotovému pánovi. Za inak nezmenených okolností bude aj nadalej pracovať šesť dni v týždni, tri dni pre seba a tri dni pre bývalého robotového pána, ktorý sa teraz premenil na námezdného pána. Aj naďalej bude spotrebúvať výrobné prostriedky ako výrobné prostriedky a prená­ šať ich hodnotu na výrobok. Aj naďalej bude určitá časť výrobku vchádzať do reprodukcie. Ale tak ako robota nadobúda formu ná­ mezdnej práce, aj pracovný fond, ktorý sám robotujúci roiník dalej vyrába a reprodukuje, nadobúda formu kapitálu, ktorý mu preddav­ kuje robotový pán. Buržoázny ekonóm, ktorého obmedzený mozog nevie odlíšiť javovú formu od toho, čo sa v nej prejavuje, zatvára oči pred skutočnosťou, že pracovný fond dokonca aj dnes len vý­ nimočne vystupuje na celom svete vo forme kapitálu! Pravda, variabilný kapitál stráca charakter hodnoty preddavkova­ nej z kapitalistovho vlastného fondu“, len čo pozorujeme kapitalis­ tický výrobný proces v neprestajnom toku jeho obnovovania. Ale niekde a niekedy predsa musi začať. Z nášho doterajšieho stanoviska je teda pravdepodobné, že sa kapitalista kedysi stal majiteľom pe­ ňazí vdaka nejakej pôvodnej akumulácii, nezávislej od nezaplatenej cudzej práce, a preto mohol vstúpiť na trh ako osoba kupujúca pra­ covnú silu. Lenže už sama kontinuita kapitalistického výrobného procesu čiže jednoduchá reprodukcia vyvoláva aj inć pozoruhodné 3 „Ak sa kapitál používa na preddavkovanie robotnikovej mzdy, nepridáva nič k fondu na udržiavanie práce' (Cazenove v poznámke k svojmu vydaniu Malthusových Deťinitions in Poiit. Econ., London 1853, p. 22.)

f „kapitalisti preddavkujú existenčné prostriedky robotnikom na necelej štvr­ tine zeme' (Richard Jones, Textbook of Lectures on the Polit. Economy of Na­ tions, Hertford 1852. p. 36.) “ ..Hoci manufacturer' (t. j. manufaktúrny robotník) „dostáva svoju mzdu ako preddavok od svojho zamestnávateľa, nespôsobuje mu v skutočnosti nijaké Wdâvky. pretože hodnota mzdy sa obvykle vracia spolu so ziskom vo zvý­ šenej hodnote predmetu, na ktorý sa vynaložila robotnikova práca' (A. Smith. l. c., Book ii, ch. Ill, p. 353.)

21. kapitola

jednoduchá reprodukcia

476 VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

l' v 4. nemeckom vydaní: výroba hodnoty

zmeny, ktoré sa netýkajú iba variabilnej časti kapitálu, ale aj kapi­ tálu ako celku. Ak nadhodnota, ktorú periodicky, napríklad ročne, vyrába kapitál 1000 s, dosahuje 200 f. a ak sa táto nadhodnota každoročne spo­ trebuje, potom je jasné, že po pätročnom opakovaní toho istého procesu suma spotrebovanej nadhodnoty = 5 X 200, čiže rovná sa pôvodne preddavkovanej hodnote kapitálu 1000 á:. Keby sa ročná nadhodnota spotrebovala len sčasti, napríklad len spolovice, dostali by sme ten istý vysledok po desatročnom opakovaní výrobného procesu, pretože 10 X 100 = 1000. Všeobecne: preddavkovaná hod­ nota kapitálu, delená ročne spotrebovanou nadhodnotou, dáva počet rokov alebo reprodukčných období, po uplynutí ktorých kapitalista spotreboval pôvodne preddavkovaný kapitál, takže tento kapitál zmizol. Kapitalistova predstava, že spotrebúva produkt cudzej neza­ platenej práce, nadhodnotu, a zachováva pôvodnú kapitálovú hod­ notu, nemôže na tejto skutočnosti vôbec nič zmeniť. Po uplynutí istého počtu rokov sa hodnota kapitálu, ktorú vlastní, rovná sume nadhodnoty, ktorú si počas toho istého počtu rokov prisvojíl bez ekvivalentu, a suma hodnoty, ktorú spotreboval, sa rovná pôvodnej hodnote kapitálu. Pravda, v jeho rukách ostáva kapitál, ktorého velkosť sa nezmenila a ktorého časť, budovy, stroje atď., jestvovala už vtedy, keď začal podnikať. Tu však ide o hodnotu kapitálu, a nie o jeho materiálne zložky. Ak niekto premrhá celý svoj majetok tým. že si narobí dlhy, ktoré sa rovnajú hodnote tohto majetku, potom celý jeho majetok predstavuje práve len celkovú sumu jeho dlhov. A takisto, ak kapitalista spotreboval ekvivalent svojho preddavko­ vaného kapitálu, hodnota tohto kapitálu predstavuje už len celkovú sumu nadhodnoty, ktorú si prisvojíl bez náhrady. Nejestvuje už ani len atóm hodnoty jeho starého kapitálu. Ak teda celkom odhliadneme od každej akumulácíe, sama konti­ nuita výrobného procesu čiže jednoduchá reprodukcia po kratšom alebo dlhšom období nevyhnutne premieňa každý kapitál na aku­ mulovaný kapitál čiže na kapitalizovanú nadhodnotu. Dokonca aj vtedy, ak kapitál pri svojom vstupe do výrobného procesu bol vlast­ nictvom, ktoré jeho používateľ získal vlastnou prácou, skôr alebo neskôr sa stáva hodnotou prisvojenou bez ekvivalentu čiže mate­ rializáciou nezaplatenej cudzej práce, či už v peňažnej alebo inej forme. V štvrtej kapitole sme videli: na to, aby sa peniaze premenili na kapitál, nestačila tovarová výroba** a obeh tovarov. Museli tu nai' prv vystupovať proti sebe ako kupujúci a predávajúci na jedncí strane majitel' hodnoty alebo peňazí, na druhej strane majiteľ hod­ nototvornej substancíe, na jednej strane majitel výrobných a život­ ných prostriedkov, na druhej strane majitel ničoho iného ako pra­ covnej sily. Oddelenie produktu práce od samej práce, objektívnych pracovných podmienok od subjektívnej pracovnej sily, bolo teda fakticky daným základom, východiskom kapitalistického výrobného procesu.

477 Ale to, čo na začiatku bolo iba východiskom, vytvára sa stále 21. kapitola odznova vdaka púhej kontinuite procesu, jednoduchej reprodukcii, Jednoduchá a zvečňuje sa ako vlastný výsledok kapitalistickej výroby. Na jed­ reprodukcia nej strane výrobný proces ustavične premieňa látkové bohatstvo na kapitál, na prostriedky zhodnocovania a pôžitkov pre kapitalistu. Na druhej strane robotník ustavične vychádza z tohto procesu tak, ako doň vstúpil - ako osobný zdroj bohatstva, lenže zbavený všet­ kých prostriedkov, ktorými by mohol toto bohatstvo realizovať pre seba. Kedže pred robotnikovým vstupom do tohto procesu je mu jeho vlastná práca odcudzená, prisvojená kapitalistom a vtelená do kapitálu, spredmetňuje sa počas procesu neprestajne v cudzom vý­ robku. Keďže výrobný proces je zároveň procesom, v ktorom ka­ pitalista spotrebúva pracovnú silu, robotníkov výrobok sa neprestaj­ ne premieňa nielen na tovar, ale aj na kapitál, na hodnotu, ktorá vysáva hodnototvornú silu, na životné prostriedky, ktorými sa ku­ pujú osoby, na výrobné prostriedky, ktoré zamestnávajú výrobcov? Robotník teda sám ustavične produkuje objektívne bohatstvo ako kapitál, ako cudziu moc, ktorá ho ovláda a vykoristuje, a kapitalista takisto ustavične produkuje pracovnú sílu ako subjektívny zdroj bohatstva, oddelený od prostriedkov svojho vlastného spredmetne­ nia a realizácie, ako abstraktný zdroj bohatstva existujúci len v ro­ botnikovej telesnosti, slovom .produkuje robotnika ako námezdného robotnika.“ Táto neustála reprodukcia čiže zvečňovanie robotnika je '° nevyhnutná conditio sine qua non**kapitalistickej výroby. podmienka Robotnikova spotreba je dvojakého druhu. V samej výrobe spo­ trebúva svojou prácou výrobné prostriedky a premieňa ich na vý­ robky vyššej hodnoty, ako je hodnota preddavkovaného kapitálu. Toto je jeho výrobná spotreba. Je to zároveň spotreba jeho pracov­ nej sily kapitalistom, ktorý ju kúpil. Na druhej strane robotník premieňa peniaze, ktoré mu zaplatili za jeho pracovnú silu, na ži­ votné prostriedky: to je jeho osobná spotreba. Robotnikova výrobná a osobná spotreba sú teda celkom odlišné. Pri výrobnej spotrebe koná ako 'hybná sila kapitálu a patrí kapitalistovi; pri osobnej spo­ trebe patrí sám sebe a vykonáva životné funkcie mimo výrobného procesu. Výsledkom prvej spotreby je život kapitalistu, výsledkom druhej spotreby je život samého robotnika. Pri skúmani „pracovného dňa" atd. sa zároveň ukázalo, že ro­ botník je často donútený urobit zo svojej osobnej spotreby iba po­ družnú okolnost výrobného procesu. V tomto pripade si dodáva -"..To je osobitne pozoruhodná vlastnosť výrobnej spotreby. To, čo sa spo­ trebúva vo výrobe, je kapitál a kapitálom sa stáva prostredníctvom spotreby.“ (James Mill. l. c. p. 242.) Lenže J. Mill neprišiel na stopu tejto ..osobitne pozo­ ruhodnej vlastnostľ. “ ..Je naozaj pravda, že keď sa prvý raz zavedie manufaktúra. zamestná mno­ ho chudobných. ale ti ostávajú chudobni a dalšie jestvovanie manufaktúry ich splodí ešte veľa." (Reasons for a limited Exportation of wool. Lond. 1677, p. 19.) ..Nájomca teraz nezmyselne tvrdí. že vydržuje chudobných. V skutočnosti ich udržuje v biede.' (Reasons for the late Increase of the Poor Rates: or a com­ parative view of the prices of labour and provisions, Lond. 1777, p. 31.)

478 VII. oddiel Proces akumulácie

kapitálu

'° ..výrobnej

spotreby'

životné prostriedky, aby udržal svoju pracovnú silu v činnosti, tak­ isto ako sa parnćmu stroju dodáva uhlie a voda, kolesu olej. Jeho spotrebné prostriedky sú potom iba spotrebnými prostriedkami vý­ robného prostriedku, jeho osobná spotreba je priamo výrobnou spotrebou. Toto sa však javí ako zneužitie, ktoré nie je podstatné pre kapitalistický výrobný proces.7 Inak to vyzerá, ak neskúmame jednotlivého kapitalistu a jednotli­ vého robotníka, ale kapitalistickú a robotnícku triedu, ak neskú­ mame izolovaný proces výroby tovaru, ale kapitalistický výrobný proces v jeho toku a v jeho spoločenskom rozsahu. -- Ak kapitalista premení časť svojho kapitálu na pracovnú silu, zhodnocuje tým celý svoj kapitál. Jedným úderom zabíja dve muchy. Má zisk nielen z to­ ho, čo dostáva od robotníka, ale aj z toho, čo mu dáva. Kapitál scudzený výmenou za pracovnú silu premieňa sa na životné pro­ striedky, ktorých spotreba slúži na to, aby reprodukovala svaly, nervy, kosti, mozog jestvujúcich robotníkov a splodila nových ro­ botníkov. V hraniciach absolútnej nevyhnutnosti je teda osobná spotreba robotníckej triedy spätnou premenou životných prostried­ kov, ktoré dal kapitál výmenou za pracovnú silu, na pracovnú silu. ktorú kapitál môže znova vykorisťovať. Je to výroba a reprodukcia výrobného prostriedku, ktorý je pre kapitalistu najnepostrádateľ­ nejší, samého robotníka, Robotníkova osobná spotreba ostáva teda momentom výroby a reprodukcie kapitálu bez ohľadu na to, či pre­ bieha v dielni, v továrni atď. alebo mimo nich, v pracovnom pro­ cese alebo mimo neho, celkom tak, ako je momentom výroby čiste­ nie stroja bez ohľadu na to, či prebieha počas pracovného procesu alebo v jeho určitých prestávkach. Na tom nič nemení fakt, že robotník uskutočňuje svoju osobnú spotrebu kvôli sebe, a nie kvôli kapitalistovi. Takto aj spotreba ťažnóho dobytka ostáva nevyhnut­ ným momentom výrobného procesu napriek tomu, že dobytok má sám pôžitok z toho, čo žeríe. Neustále udržiavanie a reprodukcia robotníckej triedy ostáva stálou podmienkou reprodukcie kapitálu. Kapitalista môže jej plnenie spokojne prenechať pudu sebazáchovy a rozmnožovania robotníkov. Stará sa len o to, aby ich osobnú spo­ trebu čo najviac obmedzil na to najnevyhnutnejšie, a je na hony vzdialený od juhoamcrickej surovosti, ktorá núti robotníka, abY jedol výživnejšiu stravu namiesto menej výživnejf* Preto aj kapitalista a jeho ideológ, politický ekonóm, pokladajú za produktívnu len tú časť robotníkovej osobnej spotreby, ktorá je potrebná na zvečnenie robotníckej triedy, ktorá sa teda musí naozaj 7 Rossi by tak dôrazne nedeklamoval proti tomu, keby bol naozaj prenikol do tajomstva „productive consumption"°. 3 .,Robotníci v juhoamerických baniach, ktorých dennou prácou (vari najťaž­ šou na svete) je vynášat na chrbte náklad rudy o hmotnosti 180-200 libier na povrch z hĺbky 450 stôp, žijú len na chlebe a ťazuli; radšej by jedli iba chlieb. lenže ked' ich páni zistili, že od chleba nevládzu tak tvrdo pracovať, zaobchá­ dzajú s nimi ako s koňmi a nútia ich jesť fazuľu; fazuľa je ovela bohatšia na fosfor ako chlieb." (Liebig. l. c., 1. diel, p. 194, poznámka.)

479 spotrebovať, aby kapitál mohol spotrebúvať pracovnú silu; to, čo robotník spotrebúva navyše pre svoje potešenie, je neproduktívna spotreba.9 Keby akumulácia kapitálu zapričinila zvýšenie mzdy, a teda rozšírenie spotrebných prostriedkov robotnika bez toho, aby kapitál spotreboval viac pracovnej sily, dodatočný kapitál by sa spotreboval neproduktívne.“ V skutočnosti robotníkova osobná spo­ treba je pre neho samého neproduktivna, pretože reprodukuje iba núdzne individuum; je produktívna pre kapitalistu a pre štát, preto­ že je výrobou sily vytvárajúcej cudzie bohatstvo.“ Zo spoločenského hladiska je teda robotnícka trieda aj mimo bez­ prostredného pracovného procesu takisto príslušenstvom kapitálu ako mŕtvy pracovny nástroj. Dokonca aj jej osobná spotreba je v určitých hraniciach iba momentom procesu reprodukcie kapitálu. Lenže sám proces sa stará o to, aby tieto vedomím obdarenć výrob­ nć nástroje nezutekali, a to tým, že produkt práce robotníkov sa neprestajne vzcľaľuje od ich pólu k opačnćmu pólu kapitálu. Na jednej strane sa osobná spotreba stará o udržiavanie a reprodukciu robotníkov, na druhej strane ničenim životných prostriedkov zabez­ pečuje, aby sa znovu objavili na trhu práce. Rímsky otrok bol pri­ pútaný k svojmu majiteľovi reťazami, námezdný robotník je k nemu pripútaný neviditeľnými nitkami. Zdanie jeho nezávislosti sa udržuje tým, že ustavične .strieda individuálnych námezdných pánov, a na základe fíctio juris** zmluvy. Predtým kapitál uplatňoval svoje vlastnícke právo na slobodného robotnika donucovacím zákonom, kde sa mu to zdalo potrebné. Tak napríklad až do roku 1815 bola v Anglicku emigrácia strojár­ skych robotníkov zakázaná pod hrozbou ťažkého trestu. Reprodukcia robotníckej triedy zároveň zahŕňa aj prenášanie a hromadenie zručnosti z generácie na generáciu.“ Do akej miery kapitalista ráta jestvovanie takej zručnej robotníckej triedy medzi výrobné podmienky, ktoré mu patria, a fakticky ju pokladá za reálnu existenciu svojho variabilného kapitálu, ukazuje sa vtedy. ked za krízy =hrozí jej strata. Ako je známe, v dôsledku americkej občianskej vojny a nedostatku bavlny, ktorý ju sprevádzal, väčšinu bavlnárskych robotníkov v Lancashire atď. vyhodili na dlažbu. Z lona samej robotníckej triedy, ako aj z iných spoločenských vrs­ i' James Mill, l. c., p. 238 sqq.

'° ..Keby cena práce stúpla natoľko, že by sa napriek prírastku kapitálu ne­ dalo zamestnať viac práce, povedal by som, že sa takýto prírastok kapitálu spotrebúva neproduktivne.' (Ricando, l. c. p. 163.) " „Jediná produktívna spotreba vo vlastnom zmysle je spotreba čiže zniče­ nie bohatstva' (má na mysli spotrebu výrobných prostriedkov) ..zo strany kapi­

talistov na ciele reprodukcie...

Robotník ...je

produktivnym spotrebiteľom

Dre osobu, ktorá ho zamestnáva, a pre štát, ale v presnom zmysle nie je nim sám pre seba' (Malthus, Definitions etc., p. 30.) " „Jediné, o čom možno povedat, že sa hromadi a vopred pripravuje, je robotníkova zručnosť... Pokiaľ ide o veľké masy robotnikov, nahromadenie a udržiavanie zručnej práce. táto najdôležitejšia operácia, sa uskutočňuje bez akéhokoľvek kapitálu." (Hodgskin. Labour Defended etc.. p. 12, 13.)

21. kapitola

jednoduchá reprodukcia

l' právnej fikcie

480 VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

tiev sa ozývalo volanie po štátnej podpore alebo dobrovoľných ná­ rodných zbierkach, ktoré by umožnili vysťahovať „prebytočných“ do anglických kolónií alebo do Spojených štátov. Vtedy Times (z 24. marca 1863) uverejní-li list Edmunda Pottera, bývalého prezidenta manchesterskej obchodnej komory. V Dolnej snemovni jeho list právom označili za „manifest továrnikov" .13 Uvedieme tu niekoľko charakteristických miest, kde sa celkom bez okolkov vyhlasuje vlast­ nicky titul kapitálu na pracovnú silu. „Bavlnárskym robotníkom možno nahovoriť, že ich ponuka je priveľká . ..že ju treba znížiť asi o tretinu a potom by nastal zdravý dopyt po zvyšných dvoch tretinách... Verejná mienka žiada vysťahovanie... Podnikateľ“ (t. j. majiteľ bavlnárskej továrne) „nemôže dobrovoľne súhlasiť s tým, aby sa ponuka práce zmenšila; možno si myslí, že je to rovnako nespravodlivé ako nesprávne... Ak sa vysťahovalectvo podporuje z verejných fondov, má podnikateľ právo na to. aby ho vypočuli, a hádam aj na to, aby protestoval."

Potom ten istý Potter dalej vysvetľuje, aký užitočný je bavlnársky priemysel, ako „nepochybne odčerpal obyvateľstvo z Irska a z an­ glických poľnohospodárskych oblastí", aký obrovský je jeho rozsah. ako roku 1860 dodal 5/13celého anglického vývozu, ako sa po nie­ koľkých rokoch zasa zväčší, ked' sa rozšíri trh, najmä indický. a vynútia sa dostatočné „dodávky bavlny po 6 d. za libru". Potom pokračuje: „Cas, azda jeden, dva či tri roky, vytvorí pőtrebnć množstvo... Preto by som rád položil otázku, či tento priemysel stojí za to, aby sme ho udržiavali, či stojí za námahu udržiavať stroje v poriadku" (totiž živé pracovné stroje) „a či nie je najväčším bláznovstvom myslieť na to, aby sme sa ich zriekli? Myslím. že stojí za to. Prlpúšťam, že robotníci nie sú vlastníctvom (I allow that the wor­ kers are not a property), že nie sú vlastníctvom Lancashiru a podnikateľov; ale sú silou obidvoch; sú duchovnou a vyučenou silou, ktorú nemožno nahradiť za jednu generáciu, naproti tomu ostatné stroje, pri ktorých pracujú (the mere machinery which they work), by sa z väčšej časti dali výhodne nahradiť a zlep­ šiť za dvanásť mesiacov." Len povzbudzujte alebo dovoľte (l), aby sa pracovná sila vysťahovala, a čo bude s kapitalistom? (Encourage or allow the working power to emigrate, and what of the capitalist?)'

Tento srdcervúci výkrik pripomína dvorného maršala Kalba."33' ., . .odstráňte smotánku robotnikov, a fixný kapitál sa vo veľkej miere zne­ hodnotí a cirkulujúci kapitál sa nevystavi boju s nedostatočnou ponukou práce

l' nedostatku bavlny 3° House of

Commons 3° Tento zväzok, s. 354.

'3 „Tento list možno pokladať za manifest továrnikov." (Ferrand, Návrh tý­ kajúci sa cotton faminc“, zasadanie H. o. CF' z 27. apríla 1863.) '4 Spomeñme si, že za normálnych okolností, ked ide o zníženie mzdy, te" istý kapitál spieva celkom inú pesničku. Vtedy „páni' jednomyseľne \ryhlasujťl (pozri štvrtý oddiel, poznámka 188, s. 389%): „Továrenskí robotníci by mali v0 vlastnom záujme pamätať na to. že ich práca je v skutočností veľmi nízkym druhom vyučenej práce; že nijaká iná práca sa nedá ľahšie osvojiť a vzhľadom na svoju kvalitu nie je lepšie odmeňovaná a že nijakú inú prácu nemožno získať po krátkom zácvlku aj najmenej skúseného človeka v takom krátkom časc a v takom prebytku. Pánove stroje' (ktoré, ako teraz počúvame, sa dajú výhodnc v zlepšenej podobe nahradiť za dvanásť mesiacov) „naozaj majú v otázkach

výroby ovela dôležitejšlu úlohu ako práca a zručnosť robotnika' (ktorá sa tem nedá nahradiť ani za tridsať rokov). ..ktorú sa možno naučiť za šesť mesiacov a ktorú sa naučí každý paholok.'

481 nižšieho druhu... Hovoria nám, že sami robotníci si želajú vysťahovať sa. je veľmi prirodzene, že to robia... Obmedzte, stlačte bavlnárstvo tým, že mu vezmete pracovne sily (by taking away its working power), že znižite výdavky na mzdy povedzme o V3čiže o 5 miliónov, a čo sa stane s triedou, ktorá im je najbližšie, s maloobchodnikmi? Co bude s pozemkovou rentou, s nájomným za domce?... Co bude s malými nájomcami, s majiteľmi lepších domov a s po­ zemkovými vlastníkmi? A povedzte, či jestvuje nejaký plán, ktorý by bol samo­ vražednejší pre všetky triedy krajiny, ako tento plán oslabiť národ vývozom jeho najlepších továrenských robotníkov a znehodnotenim časti jeho najproduk­ tivnejšieho kapitálu a bohatstvaf” „Odporúčam pôžičku 5-6 miliónov, rozvrh­ nutú na dva alebo tri roky, ktorú by spravovali osobltni komisári, prldelenl chudobinským správam v bavlnárskych obvodoch, podľa osobitných zákonných ustanovení, s istou nútenou prácou, aby sa zachovala morálna hodnota tých. ktori by dostávali almužnu... Môže byť vari niečo horšie pre pozemkových vlastníkov alebo podnikateľov (can anything be worse for landowners or mas­ ters), ako vzdať sa svojich najlepších robotnikov, demoralizovať a znechutiť ostatných robotnikov rozsiahlym vyludňujúcim vysťahovalectvom a únikom kapitálu a hodnoty v celej provincii?"

Potter, vyvolený predstaviteľ bavlnárskych továrnikov, rozlišuje dvojakć „stroje", pričom obidva druhy patria kapitalistovi; jedny z nich stoja v jeho továrni, druhé sú cez noc a v nedeľu mimo to­ várne, v domcoch. jedny sú mŕtve, druhé sú živé. Mŕtve stroje sa nielen každodenne zhoršujú a znehodnocujú, ale veľká časť ich exis­ tujúceho množstva natoľko zastaráva neustálym technickým pokro­ kom, že po niekoľkých mesiacoch je výhodné nahradiť ich novšimi strojmi. Živé stroje sa naopak zlepšujú, čím dlhšie trvajú, čím viac zručnosti generácií v sebe nahromadia. Times tomuto továrenskćmu magnátovi medziiným odpovedali: ..Na pána E. Pottera natoľko zapôsobila mimoriadna a absolútna dôležitosť bavlnárskych podnikateľov, že na to, aby udržal túto triedu a zvečníl jej p0­ volanie, chce zavrieť pol milióna robotnikov proti ich vôli do veľkej morálne] robotárne. Stojí tento priemysel za to, aby sme ho udržovaliz spytuje sa pán Potter. odpovedáme mu: ľsteže, všetkými čestnýml prostriedkami. Stojí za ná­ mahu udržiavať stroje v poriadkuít, spytuje sa zasa pán Potter. 'ru sa zháčime. Pán Potter rozumie strojmi ľudské stroje, pretože sa zaprisaháva, že nemá v úmysle s nimi zaobchádzať ako s absolútnym vlastníctvom. Musime sa pri­ znať, že si nemyslime, že »stoji za námahuc alebo že je vôbec možne udržiavať ľudské stroje v poriadku, t. j. uzavrieť ich a naolejovať, kým ich nebudeme potrebovať. Ľudské stroje majú tú vlastnosť, že počas nečinnosti zhrdzavejú. môžete ich olejovať a čistiť, koľko chcete. Okrem toho, ako sme práve videli. ľudské stroje sú schopne samy od seba nahromadiť paru a vybuchnúť alebo rozpútať šialený tanec v našich veľkých mestách. Je možné, ako hovorí pán Potter, že na reprodukciu robotnikov je potrebný dlhší čas, ale ak máme po­ ruke strojnikov a peniaze, vždy nájdeme tvrdých, vytrvalých a pracovitých ľudí, z ktorých môžeme narobiť viac továrenských majstrov, ako ich kedy mô­ žeme potrebovať... Pán Potter tára čosi o oživení priemyslu za jeden. dva či tri roky a žiada od nás, aby sme nepodporovali alebo nedovoľovali (l) vysťa­ hovanie pracovnej sily. Hovorí, že je prirodzene, že si robotníci želajú vysťa­ hovať sa, nazdáva sa však, že napriek ich želaniu národ má týchto pol milióna robotníkov spolu s ich 700000 rodinnými príslušníkmi zavrieť do bavinárskych obvodov a, čo je už nevyhnutný dôsledok, násilím potláčať ich nespokojnosť a udržiavať ich nažive almužnami, to všetko pre pripad, že by ich bavlnárski Podnikatelia mohli jedného dňa potrebovať... Nastal čas, ked široká verejná mienka týchto ostrovov musí niečo urobiť, aby túto »pracovnú siluc zachránila 31 Kapitál

1

21. kapitola

jednoduchá reprodukcia

482 VII. oddiel Proces akumulácie

pred tými, čo s ňou chcú zaobchádzať ako so železom, uhlím a bavlnou (to save this »working power-z from those who would deal with it as they deal with inou, coal and cotton).“*5

kapitálu

Clánok v Times bol iba akousi jeu ďesprit“. V skutočnosti „široká verejná mienka" bola tej istej mienky ako pán Potter, že továrenskí robotníci sú hnutelným príslušenstvom továrni. Ich vysťahovaniu sa zabránilo.“ Zavreli ich do „morálnej workhouse" bavlnárskyoh obvo­ dov a naďalej predstavujú „silu (the strength) bavlnárskych podni­ kateľov v Lancashire". Kapitalistický výrobný proces reprodukuje teda svojím vlastným priebehom oddelenie pracovnej sily od pracovných podmienok. Tým repnodukuje a zvečňuje podmienky vykorisťovania robotníka. Ne­ prestajne núti robotníka predávať svoju pracovnú silu, aby mohol žiť, a neprestajne umožňuje kapitalistovi kupovat' ju, aby sa oboha­ coval." Teraz to už nie je náhoda, čo na tovarovom trhu stavia proti sebe kapitalistu a robotníka ako kupujúceho a predávajúceho. Zelezný chod samého procesu neustále vrhá robotníka späť na trh tovarov predávať svoju pracovnú silu a jeho vlastný výrobok ne­ ustále premieňa na kúpny prostriedok kapitalistu. V skutočnosti ro­ botník patrí kapitálu ešte skôr, ako sa -predá kapitalistovi. Jeho ekonomická závislosť” je zároveň sprostredkovaná a zároveň za­ stretá tým, že periodicky obnovuje predaj seba samého, strieda svo­ jich individuálnych zamestnávateľov 'a že kolíšu trhové ceny práce.“

l' myšlienkovou hrou

'5 Times, 24. marca 1863.

'-" domky

poľnohospodárskych robotníkov

l“ Parlament neodhlasovai ani halier na vysťahovanie, odhlasoval iba zákony. ktoré oprávňovali miestne úrady, aby udržiavali robotníkov medzi životom a smrťou alebo ich vykorisťovali bez platenia normálnych miezd. Naproti to­ mu, keď o tri roky neskoršie vypukol dobytčí mor, parlament dokonca hrubo porušil svoju etiketu a obratom odhlasoval milióny na odškodnenie milionár­ skych landlordov, ktorých nájomcovia sa už beztak odškodnili zvýšením cien mäsa. Beštiálne ručanie pozemkových vlastníkov pri otvorení parlamentu roku 1866 dokazovalo, že človek nemusi byť Indom, aby uctieval kravu Sabbalu, ani nemusi byť Jupiterom, aby sa premenil na vola. '7 „Robotník žiadal životnć prostriedky, aby mohol žiť, podnikateľ žiadal prácu, aby mohol zarábať! (sismondi, l. c. p. 91.) '3 Sedliacky neohrabaná forma tejto závislosti existuje v durhamskom gróf­ stve. Je to jedno z nemnohých grófstiev, kde .pomery nezabezpečujú nájomcovi nesporný vlastnicky titul na poľnohospodárskych nádennikov. Baníctvo im PO' skytuje určitú voľbu. Preto tu nájomca proti všeobecnému pravidlu berie do prenájmu len také pozemky, na ktorých sú postavené domce pre robotnikov. Nájomné za domec je časťou mzdy. Tieto domce nazývajú „hinďs houses“. Prenajimajú ich robotníkom s určitými feudálnymi povinnosťami na základe zmluvy, ktorá sa nazýva „bondage' (závislosť) a ktorá napríklad robotníka zaväzuje posielať do práce dcéru, ak je sám zamestnaný niekde inde. samého robotníka nazývajú bondsman, závislý človek. Tento vzťah ukazuje aj robotni­ kovu osobnú spotrebu ako spotrebu pre kapitál čiže ako výrobnú spotrebu ­ z celkom novej stránky: „Je zaujímavé poznamenať, že dokonca aj výkaly tohto bondsmana patria medzi prljmové položky jeho vypočitavého pána... Nájom­ ca nepovolí v celom okoli nijaký iný záchod ako vlastný a v tomto smere nc­ strpi p. 188.nijaké naštrbenie svojich výsostných práv.“ (Public Health, VII. Rep. 1884. l' spomeñme si, že pri práci detí atď. mizne aj formalita predaja seba samého.

483 Kapitalistický výrobný proces, ked ho berieme v celej súvislosti čiže ako proces reprodukcie, vyrába teda nielen tovar, nielen nadhodnotu, ale vyrába a reprodukuje aj sám kapitálovy vzťah, na jednej strane kapitalistu, na druhej strane námezdného robotnika”

7°..Kapital teda predpokladá námezdnú prácu a námezdná práca predpokladá kapitál. Navzájom sa podmieňujú, jedno plod! druhé. Vyrába robotník v nejakej bavlnárskej továrni azda len bavlnené látky? Nie - vyrába kapitál. Vyrába hodnoty, ktoré slúžia znova na to, aby velili jeho práci a aby sa jeho prácou vytvárali nové hodnoty' (Karl Marx. Lohnarbeit und Kapital in Nleue] RhlelnlSchcl Zleitunsl. Nr. 266. 7. April 184W.) Články uverejnené pod tymto titulom v N. Rh. z. sú úryvky z prednášok. ktoré som mal na túto tému roku 1047 v Nemeckom robotnlckom spolku v Bruselhm“ ich uverejňovanie prerušila lebruárová revolúcia. 31°

21. kapitola jednoduchá reprodukcia

" Marx. K.: Námczdnĺ práca a kapitál. in: Marx, lc-Engels. P.: Vybrané spisy v piatich zvázkoch. 1. zv. Bratislava 1977, s. 471.

484

Doadsiata druhá kapitola

Premena nad hodnoty na kapitál

I. Kapitalistický výrobný proces v rozšírenom rozsahu.

Premena vlastníckych zákonov tovarovej výroby na zákony kapitalistického pržsvojovania Predtým sme skúmali, ako vzniká nadhodnota z kapitálu, teraz máme skúmať, ako vzniká kapitál z nadhodnoty. Použitie nadhod­ noty ako kapitálu čiže spätná premena nadhodnoty na kapitál sa nazýva akumulácia kapitálu." Skúmajme tento proces najprv z hladiska jednotlivého kapitalis­ tu. Dajme tomu, že majiteľ pradiarne preddavkoval kapitál 10 000 E. z toho štyri pätiny na bavlnu, stroje atd., poslednú pätinu na mzdy. Povedzme, že ročne vyrobí 240 000 libier priadze v hodnote 12 000 t:. Ak je miera nadhodnoty 100%, nadhodnota je obsiahnuté v nad­ produkte čiže v čistom produkte 40 000 libier priadze, v jednej šes­ tine hrubého produktu, ktorej hodnota je 2000 í. a ktorá sa bude realizovať predajom. Suma hodnoty 2000 t: je sumou hodnoty 2000 E. Na tychto peniazoch necítiť ani nevidieť, že sú nadhodnotou. Cha­ rakter nejakej hodnoty ako nadhodnoty sa prejavuje v tom, ako sa 7' ..Akumulácia kapitálu: použitie časti dôchodku ako kapitálu.“ (Malthus. DC' iinitions etc.. ed. Cazenove, p. 11.) „Premena dôchodku na kapitál' (Malthus. Princ. of Pol. Econ., 2nd ed., Lond. 1836, p. 320.)

485 dostala k svojmu vlastníkovi, nemení však nič na povahe hodnoty alebo peňazí. Aby teda majiteľ pradiarne premenil na kapitál túto novoziskanú sumu 2000 s, pri inak nezmenených okolnostiach musi z nej štyri pätiny preddavkovať na nákup bavlny atd. a jednu pätinu na nákup nových pradíarenských robotníkov, ktori nájdu na trhu životné pro­ striedky, ktorých hodnotu im majiteľ pradiarne preddavkoval. Potom nový kapitál 2000 i. funguje v pradiarstve a prinesie zasa nadhod­ notu 400 S. Kapitálová :hodnota bola pôvodne preddavkovaná v peňažnej forme; naproti tomu nadhodnota existuje od samého začiatku ako hodnota určitej časti hrubého produktu. Ak sa hrubý produkt predá. ak sa premení na peniaze, hodnota kapitálu znova nadobudne svoju pôvodnú formu, ale nadhodnota mení svoj pôvodný spôsob exis­ tencie. Lenže od tejto chvíle hodnota kapitálu i nadhodnota sú obl­ dve peňažnými sumami a ich spätná premena na kapitál prebieha celkom rovnako. Jednu i druhú kapitalista vkladá do nákupu tova­ rov, ktoré mu umožňujú znova začať zhotovovať svoj výrobok, ten­ tokrát v rozšírenom rozsahu. Aby však tieto tovary mohol kúpiť. musí ich nájsť na trhu. Jeho vlastná priadza obieha len preto, že prináša svoj ročný pro­ dukt na trh, ako to robia so svojimi tovarmi všetci ostatní kapita­ listi. Ale skôr ako sa tieto tovary dostali na trh, boli už časťou fondu ročnej výroby, t. j. celkového množstva predmetov všetkého druhu. na ktoré sa počas roka premenila celková suma jednotlivých kapitá­ lov čiže úhrnný spoločenský kapitál, z ktorého každý jednotlivý ka­ pitalista má v rukách iba alikvotnú časť. Procesy na trhu spôsobujú iba obeh jednotlivých častí ročnej výroby, posielajú ich z rúk do rúk, nemôžu však ani zväčšiť celkovú ročnú výrobu, ani zmeniť po­ vahu vyrobených predmetov. Ako teda možno použiť úhrnný ročný produkt, to závisí od jeho vlastného zloženia, a vôbec nie od obehu. Ročná výroba musi najprv dodať všetky predmety (úžitkové »hod­ noty), ktorými sa majú nahradiť vecné súčasti kapitálu spotrebo­ vané počas roka. Po ich odpočítaní ostáva čistý produkt čiže nad­ produkt, v ktorom je obsiahnutá nadhodnota. A z čoho pozostáva tento nadprodukt? Azda z veci určených na uspokojenie potrieb a rozmarov kapitalistickej triedy, ktoré sú teda súčasťou jej spo­ trebného fondu? Keby to tak bolo, nadhodnota by sa premrhala do posledného haliera a prebiehala by iba jednoduchá reprodukcia. Nato, aby sa akumulovalo, musí sa časť nadproduktu premeniť na kapitál. Ale bez zázrakov možno premeniť na kapitál len také veci, ktoré sa dajú použiť v pracovnom procese, t. j. výrobné prostriedky, a dalej veci, ktorými sa robotník môže udržať, t. j. životné pro­ striedky. Z toho vyplýva, že čast' ročnej nadpráce sa musela použiť na zhotovenie dodatočných výrobných a životných prostriedkov, Drevyšujúcich množstvo, ktoré bolo potrebné na nahradenie pred­ davkovanćho kapitálu. Slovom: nadhodnota sa dá premeniť na ka­

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

486 VII. oddiel Proces akumulácie

kapitálu

pitál' len preto, lebo nadprodukt, ktorého je hodnotou, obsahuje už vecné súčasti nového kapitálu.“ Aby tieto súčasti skutočne mohli fungovať ako kapitál, kapitalis­ tická trieda potrebuje dodatočnú prácu. Ak nemá vykorisťovanie už zamestnaných robotníkov extenzívne alebo intenzívne rásť, treba pribrať dalšie pracovné sily. Ale o to sa už postaral mechanizmus kapitalistickej výroby tým, že reprodukuje robotnícku triedu ako triedu závislú od mzdy, ktorej zvyčajná mzda stačí zabezpečiť nielen jej udržiavanie, ale aj jej rozmnožovanie. Tieto dalšie pracovné sily, ktoré mu robotnícka trieda ročne dodáva v rozličnom veku, kapitál potrebuje teraz už len privteliť k dodatočným výrobným prostried­ kom, ktoré sú už obsiahnuté v ročnej výrobe, a premena nadhod­ noty na kapitál je hotová. Pri konkrétnom skúmaní sa akumulácia redukuje na reprodukciu kapitálu v rozšírenom rozsahu. Kolobeh jednoduchej reprodukcie sa mení a podľa Sismondiho výrazu sa pre­ mieňa na špiráluP" Vráťme sa teraz k nášmu príkladu. Je to starý príbeh; Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jakuba atď.“35] Pôvodný kapitál 10 0005: prinesie nad-hodnotu 2000 á:. ktorá sa kapitalizuje. Nový kapitál 2000 s prinesie nadhodnotu 400 S; tá sa znova kapitalizuje, teda premení sa na druhý dodatočný kapitál a prinesie novú nadhodnotu 80 E.atď.

Odhliadame tu od tej časti nadhodnoty, ktorú kapitalista spotre­ boval. Takisto nás predbežne nezaujima, či sa dodatočné kapitály pridávajú k pôvodnému kapitálu, alebo sa od neho oddelujú, aby sa zhodnocovali samostatne; či ich využíva ten istý kapitalista, ktorý ich akumuloval, alebo ich odovzdá iným. Len nesmieme zabúdať na to, že popri novovytvorených kapitáloch pôvodný kapitál sa aj na­ dalej reprodukuje a vyrába nadhodnotu a že to isté plati o každom akumulovanom kapitáli vzhľadom na dodatočný kapitál, ktorý splodil. Pôvodný kapitál vznikol preddavkovaním 10 000 á:. A ako sa k nim dostal ich majitel? Svojou vlastnou prácou a prácou svojich pred­ kov! - odpovedajú nám jednohlasne predstavitelia politickej eko­ nómiel", a naozaj sa zdá, že jedine ich predpoklad je v súlade so zákonmi tovarovej výroby. Celkom inak je to s dodatočným kapitálom 2000 á:. Proces jeho vzniku poznáme celkom presne. Je to kapitalizovaná nadhodnota. 3'“ Abstrahujeme tu od vývozu. pomocou ktorého môže národ vymeniť luxus­ né predmety za výrobné alebo životné prostriedky a naopak. Aby sme mohli predmet skúmať v jeho čistej podobe, bez rušivých vedľajších okolností, mu­ sime tu hľadiet na celý obchodný svet ako na jeden národ a predpokladať. že sa kapitalisticka výroba všade pevne usadila a zmocnila sa všetkých pric­ myselných odvetví. 7"' Sismondiho analýza akumulácie má velký nedostatok v tom, že sa pri­ velmi uspokojuje s frázou: „premena dôchodku na kapitál' a neskúma matc­ riálne podmienky tejto operácielläl 7" „Pôvodná práca, ktorej kapitál vďačí za svoj vznik." (Sismondl, l. c., ćd. Paris, t. l, p. 109.)

487 Od samého začiatku neobsahuje ani jediný atóm hodnoty, ktorý by nepochádzal z nezaplatenej cudzej práce. Výrobné prostriedky, ku ktorým je privtelená dodatočná pracovná sila, takisto ako životné prostriedky, ktorými sa udržuje, nie sú ničím iným než integrujúcimi súčasťami nadproduktu, tribútu, ktorý kapitalistická trieda každo­ ročne vyrve robotníckej triede. Aj ked kapitalistická trieda za časť tohto tribútu kupuje túto dodatočnú pracovnú silu, dokonca za plnú cenu, takže sa vymieňa ekvivalent za ekvivalent - je to stále sta­ rodávny postup dobyvateia, ktorý od porazených kupuje tovary za ich vlastné, im ulúpenć peniaze. Ak dodatočný kapitál zamestnáva svojho vlastného výrobcu, tento výrobca musí predovšetkým zhodnotiť pôvodný kapitál a navyše musí kúpiť späť výsledok svojej predchádzajúcej práce za viac práce, než koľko stál. Ak na to pozeráme ako na transakciu medzi kapi­ talistickou a robotníckou triedou, na veci nič nemení, ak sa neza­ platenou prácou doteraz zamestnaných robotnikov zamestnávajú další robotníci. Môže sa tiež stať, že kapitalista premení dodatočný kapitál na stroj, ktorý vyhodí výrobcu dodatočného kapitálu na dlažbu a nahradí ho niekoľkými deťmi. Vo všetkých prípadoch ro­ botnícka trieda svojou tohtoročnou nadprácou vytvorila kapitál, ktorý v nasledujúcom roku zamestná dodatočnú prácu?? A tomu sa hovorí vytvárať kapitál kapitá-lom. Predpokladom akumulácie prvého dodatočného kapitálu 2000 i: bola suma hodnoty 10 000 s, ktorú kapitalista preddavkoval a ktorá mu patrila na základe jeho „pôvodnej práce“. Naproti tomu pred­ pokladom druhého dodatočného kapitálu 400 s nie je nič iné ako predchádzajúca akumulácia prvého dodatočného kapitálu 2000 S. ktorého je kapitalizovanou nadhodnotou. Vlastníctvo minulej neza­ platenej práce sa teraz javí ako jediná podmienka súčasného pri­ svojovania živej nezaplatenej práce v stále rastúcom rozsahu. Cim viac kapitalista naakumuloval, tým viac môže akumulovať. Pokiaľ nadhodnota, z ktorej pozostáva dodatočný kapitál č. l, bola výsledkom kúpy pracovnej sily za časť pôvodného kapitálu, kúpy. ktorá zodpovedala zákonom tovarovej výmeny a z právneho hľadis­ ka predpokladá iba to, aby robotník slobodne disponoval svojimi vlastnými schopnosťami a majitel peňazí alebo tovarov hodnotami, ktoré mu patria; pokiaľ dodatočný kapitál č. II atd. je iba výsled­ kom dodatočného kapitálu č. l, teda dôsledkom spomínaného prvé­ ho vzťahu; pokiaľ každá jednotlivá transakcia stále :odpovedá zákonu tovarovej výmeny, t. j. pokiaľ kapitalista ustavične kupuje pracovnú silu, robotník ju ustavične predáva, a predpokladajme do­ konca, že za jej skutočnú hodnotu, potom zákon prisvojovania čiže zákon súkromného vlastníctva, založený na výrobe a obehu tovarov, premieňa sa zrejme vlastnou, vnútornou, neodvratnou dialektikou '-7..Práca vytvára kapitál skôr, ako kapitál zamestná prácu' (,.Labour crea­ tes capital. before capital employs labourf) (E. C. Wakcñeld, England and Ame­ rica, London 1833, v. ll, p. 110.)

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

488 Vil. oddiel Proces akumulácle kapitálu

na svoj priamy opak. Výmena ekvivalentov, ktorá vystupovala ako pôvodná operácia, sa tak zvrtla, že sa vymieňa len zdanlivo, preto­ že po prve časť kapitálu vymenená za pracovnú sílu je sama len časťou produktu cudzej práce prisvojovaného bez ekvivalentu a po druhé jej výrobca, robotník, musi ju nielen nahradiť, ale musí ju nahradiť s novým prebytkom. Vzťah výmeny medzi kapitalistom a robotnikom stáva sa teda len zdanim spätým s procesom obehu, púhou formou, ktorá je cudzia samému obsahu a iba ho mystifikuje. Ustavičná kúpa a predaj pracovnej sily je formou. Obsahom je to, že kapitalista časť už spredmetnenej cudzej práce, ktorú si ncprc­ stajne prisvojuje bez ekvivalentu, vždy odznova vymieňa za väčšie množstvo živej cudzej práce. Pôvodne sa nám zdalo, že vlastnícke právo je založené na vlastnej práci. Tento predpoklad bol prinaj­ menšom nevyhnutný, pretože oproti sebe stoja len rovnoprávni majitelia tovarov a prostriedkom prisvojenia cudzieho tovaru je len scudzenie vlastného tovaru, ktorý sa dá zhotoviť iba prácou. Vlast­ nictvo sa teraz javí na kapitalistovej strane ako právo prisvojiť si cudzlu nezaplatenú prácu alebo jej produkt, na robotníkovej strane ako nemožnosť prisvojiť si vlastný produkt. Oddelenie vlastníctva od práce sa stáva nevyhnutným dôsledkom zákona, ktorý zrejme vyšiel z ich totožnosti.“ Aj keď sa teda zdá, že kapitalistický spôsob prisvojovania je v roz­ pore s pôvodnými zákonmi tovarovej výroby, predsa len nevyplýva z porušovania týchto zákonov, ale naopak z ich aplikácie. To nám znova objasni krátky spätný pohľad na sled fáz pohybu, ktorých konečným bodom je kapitallstická akumulácia. Najprv sme videli, že pôvodná premena sumy hodnoty na kapitál sa uskutočnila celkom podľa zákonov výmeny. Jeden kontrahent predáva svoju pracovnú silu, druhý ju kupuje. Prvý dostáva hod­

notu svojho tovaru, ktorej úžitková hodnota -

práca -

sa tým

scudzuje druhému. Ten zasa premieňa výrobné prostriedky, ktoré mu už patria, pomocou práce, ktorá mu tiež patrí, na nový výrobok. ktorý mu taktiež podľa práva patrí. Hodnota tohto výrobku zahŕňa: po .prvé hodnotu spotrebovaných výrobných prostriedkov. Užitočná práca nemôže tieto výrobné pro­ striedky spotrebovať bez toho, aby ich hodnotu nepreniesla na nový výrobok; aby sa však pracovná sila mohla predať, musí byť schopná dodávať užitočnú prácu v tom priemyselnom odvetví, kde sa má použiť.

Hodnota nového výrobku ďalej zahŕňa: ekvivalent hodnoty pra­ covnej sily a nadhodnotu. A to preto, lebo pracovná sila predaná na určitý čas, na deň. na týždeň atď., má menšiu hodnotu, ako za tento čas vytvára jej použitie. Robotník však dostal zaplatené za 1' Kapitalistovo vlastníctvo produktu cudzej práce „je nevyhnutným dosled­ kom zákona prisvojovanla, ktorého základným princípom bol naopak výlučne vlaltnlcky titul každého robotnlka na produkt jeho vlastnej práce'. (Cherbu­ licz. Richesse ou Pauvreté. Paris 1041, p. se, kde však tento dialektlcký :Vráť nie je správne vysvetlený.)

489 výmennú hodnotu svojej pracovnej sily, a tým scudzil jej úžitkovú

hodnotu - ako je to pri každej kúpe a predaji. Fakt, že tento osobitný tovar, pracovná sila, má osobitnú úžitkovú hodnotu, schopnosť dod-ávať prácu, teda vytvárať hodnotu, nemôže sa nijako dotknúť všeobecného zákona tovarovej výroby. Ak sa teda suma hodnoty preddavkovaná v mzde nielen jednoducho znova objavuje vo výrobku, ale sa objavuje zväčšená o nadhodnotu, ne­ vyplýva to z toho, že bol oklamaný predávajúci, ktorý predsa dostal hodnotu svojho tovaru, ale iba z toho, že kupujúci tento tovar spo­ treboval. Zákon výmeny predpokladá rovnosť len pre výmenné hodnoty tovarov, ktoré sa navzájom vymieňajú. Od samého začiatku pred­ pokladá dokonca rozdiel ich úžitkových hodnôt a vôbec nesúvisí s ich spotrebou, ktorá sa začína až po uzavretí a zavŕšení obchodu. Pôvodná premena peňazí na kapitál sa teda uskutočňuje v naj­ úplnejšom súlade s ekonomickými zákonmi tovarovej výroby a s vlastníckym právom, ktoré je z nich odvodené. Napriek tomu jej výsledkom je: 1. že výrobok patri kapitalistovi, a nie robotnikovi; 2. že hodnota tohto výrobku obsahuje okrem 'hodnoty preddav­ kovaného kapitálu nadhodnotu, ktorá stála robotníka prácu, ale kapitalistu nestála nič, a jednako sa podľa práva stáva kapitalisto­ vým vlastníctvom; 3. že si robotník naďalej udržal svoju pracovnú silu a môže ju znova predať, ak nájde niekoho, kto ju kúpi. Jednoduchá reprodukcia je len periodickým opakovaním tejto prvej operácie; peniaze sa stále znova premieňajú na kapitál. Zákon sa teda neporušuje, naopak, dostáva iba príležitosť, aby sa neustále uplatňoval. „Plusieurs ćchanges successífs n'ont fait du derníer que le reprćsentant du premierľ“ (Sismondi, l. c. p. 70.)

A predsa sme videli, že stačí jednoduchá reprodukcia, aby tejto prvej operácii -- pokiaľ sme ju chápali ako izolovany proces ­ vtlačila úplne zmenený charakter.

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

l' „Viaceré po sebe nasledujúce výmeny robia z poslednej výmeny iba predstaviteľa prvej

výmeny'

„Parmi ceux qui se partagent le revenu national, les uns' (robotníci) „y ac­ quierent chaque annće un nouveau droit par un nouveau travail, les autres (kapitalisti) „y ont acquis antćrieurement un droit permanent par un travaíl primítif."›'° (Sismondi, l. c. p. 110, 111.)

Ako je známe, práca nie je jedinou oblasťou, kde prvorodenstvo robí zázraky. Vôbec nič sa nezmení, keď jednoduchú reprodukciu nahradí re­ produkcia v rozšírenom rozsahu, akumulácia. Pri jednoduchej re: produkcii kapitalista prehajdáka celú nadhodnotu, pri rozširencl reprodukcii dokazuje svoju občiansku cnosť tým, že spotrebuje iba časť nadhodnoty a zvyšok premení na peniaze. _ _ Nadhodnota je jeho vlastníctvom, nikdy nepatríla nikomu mćmu.

3° „Z tých, čo si

rozdeľujú národný dôchodok. jedni' (robotníci) „každoročne získavajú naň novć právo novou prácou. druhí' (kapitalisti) ..už predtým naň ziskali trvale právo pôvodnou prácou'

490 VII. oddiel proces akumujácic hmm-w“

Ak ju preddavkuje na výrobu, dáva preddavky zo svojho vlastného fondu celkom tak ako v deň, ked po prvý raz vstúpil na trh. Na veci vôbec nič nemení, že teraz tento fond pochádza z nezaplatenej práce jeho robotnikov. Ak robotníka B zamestnajú z nadhodnoty, ktorú vyrobil robotník A, potom po prvé robotník A dodal túto nadhodnotu bez toho, že -byčo len o halier bola znížená spravodlivé cena jeho tovaru, a po druhé robotnika B sa táto transakcia vôbec netýka. Robotník B žiada a má právo žiadať iba to, aby mu kapita­ lista zaplatil hodnotu jeho pracovnej sily. „Tous deux gagnaient encore; l'ouvrier parce qu'on lui avançait les fruits de son travail' (čítaj: du travail gratuit d'autres ouvriers) „avant qu'il fút fait;' (čítaj: avant que le sien ait portć de fruit) „le maitre, parce que le travail de cet ouvrier valaít plus que le salaíre' (čítaj: produisaít plus de valeur que celle

'° „Obaja ešte ziskali,­

robotník, pretože mu preddavkovali plody jeho práce' (čítaj: nezaplatenej práce iných robotnikov) ..prv ako ju vykonal ;" (čítaj: prv ako jeho práca priniesla plody) „podnikateľ, pretože práca tohto robotníka mala väčšiu hodnotu ako jeho mzda' (čítaj: vyrobila viac hodnoty. ako je hodnota jeho mzdy). 9' v 4. nemeckom

vydaní: pretože

de son salaire).*° (Sismondi, l. c. p. 135.)

Pravda, vec vyzerá celkom inak, ak skúmame kapitalistickú vý­ robu v nepretržitom toku jej obnovovania a namiesto jednotlivého kapitalistu a jednotlivćho robotnika máme na zreteli celok, kapita­ listickú triedu a proti nej stojacu robotnícku triedu. Takto by sme však použili meradlo, ktoré je tovarovej výrobe celkom cudzie. V tovarovej výrobe stoja proti sebe iba predávajúci a kupujúci. navzájom nezávisli. Ich vzájomné vzťahy sa končia, len čo vyprši zmluva, ktorú medzi sebou uzavreli. Ak sa transakcia opakuje, po­ tom* iba v dôsledku novej zmluvy, .ktorá nemá nič do činenia s predchádzajúcou zmluvou a len náhodou znova spojí toho istého kupujúceho s tým istým predávajúcim. Ak teda máme posudzovať tovarovú výrobu alebo nejaký jej pro­ ces podľa jej vlastných ekonomických zákonov, musíme každý vý­ menný akt skúmať sám osebe, mimo akejkoľvek súvislosti s výmen­ ným aktom, ktorý mu predchádza! a-lebonasledoval po ňom. A ked že sa kúpy a predaje uzavierajú len medzi jednotlivými individuami. je nepripustné hľadať v nich vzťahy medzi celými spoločenskými triedami. Co aký dlhý je rad po sebe nasledujúcich periodickýoh reproduk­ cií a predchádzajúcich akumulácií, ktoré prekonal dnes fungujúci kapitál, ten si vždy zachováva svoju pôvodnú panenskosť. Dokiaľ sa zákony výmeny zachovávajú pri každom - osve vzatom - VÝ­ mennom akte, spôsob prisvojovania môže prekonať úplný prevrat bez toho, aby sa to nejako dotklo vlastnickeho práva zodpovedajú­ ceho tovarovej výrobe. To isté právo plati tak na začiatku. ked výrobok patri výrobcovi a ten, vymieňajúc ekvivalent za ekvivalent. sa môže obohatiť len vlastnou prácou, ako aj v kapita-listickom ob­ dobi, ked sa spoločenské bohatstvo v stále rastúcej miere stáva vlastníctvom tých, ktorým ich postavenie umožňuje vždy nanovo si prisvojovať nezaplatenú prácu iných. Tento výsledok je neodvratný, len čo sám robotník slobodne pre­ dáva pracovnú silu ako tovar. Ale až odvtedy sa tovarová výroba stáva všeobecnou a typickou formou výroby; až odvtedy sa každý výrobok už vopred vyrába na predaj a všetko vyrobené bohatstvo

491 prechádza obehom. Až odvtedy, ked' sa námezdná práca stala jej základom, vnucuje sa tovarová výroba celej spoločností; ale až od­ vtedy rozvíja všetky svoje skryté potencie. Tvrdiť, že vznik námezd­ nej práce skresľuje tovarovú výrobu, znamená tvrdiť, že tovarová výroba sa nesmie rozvíjať, ak má ostať neskreslená. V tej istej miere, v akej sa tovarová výroba podľa svojich vlastných imanentných zá­ konov dalej rozvíja na kapitalistickú výrobu, menia sa aj vlastnícke zákony tovarovej výroby na zákony kapitalistickćho prisvojovania.“ Videli sme, že dokonca aj pri jednoduchej reprodukcii sa všetok preddavkovaný kapitál, bez ohľadu na to, ako bol pôvodne získaný, premieňa na akumulovaný kapitál čiže na kapitalizovanú nadhod­ notu. Ale v toku výroby sa vôbec všetok pôvodne preddavkovaný kapitál stáva mizivou veličinou (magnitudo evancscens v matema­ tíckom zmysle) v porovnaní s priamo akumulovaným kapítálom, t. j. s nadhodnotou čiže nadproduktom, ktorý sa premenil späť na kapitál, nech už funguje v rukách toho, kto ho akumuloval, alebo v cudzích rukách. Preto politická ekonómia vôbec vysvetľuje kapitál ako „akumulovanć bohatstvo' (ako premenenú nadhodnotu alebo dôchodok), „ktorć sa znovu používa na výrobu nadhodnoty“35, alebo aj kapitalistu ako „majiteľa nadproduktum. Ten istý spôsob naze­ rania sa len inak vyjadruje, keď sa konštatuje, že všetok existujúci kapitál je akumulovaný čiže kapitalizovaný úrok, pretože úrok je len zlomok nadhodnoty.“

2.

Mylný názor politickej ekonómie na reprodukciu v rozšžrenom rozsahu Skôr ako prejdeme k niektorým bližším určeniam akumulácíe čiže spätnej premeny nadhodnoty na kapitál, musíme odstrániť istú dvoj­ značnosť, ktorú splodila klasická ekonómia. Tak ako tovary, ktoré kapitalísta kupuje za časť nadhodnoty pre svoju vlastnú spotrebu, nes-lúžiamu ako výrobné prostriedky a pro­ striezlky zhodnocovania, práve tak ani práca, ktorú kupuje na uspo­ kojenie svojich prirodzených a spoločenských potrieb, nie je pro­ 7* Preto treba obdivovať preííkanosť Proudhona, ktorý chce odstrániť kapi­ talistickt vlastníctvo tým, že chce proti nemu uplatniť - večné vlastnícke zá­ kony tovarovej výroby! 3' ..Kapital je akumulovanć bohatstvo použité na dosiahnutie zisku.' (Mal­ thus, l. c. [p. 262].) ..Kapitál . .. pozostáva z bohatstva, ktoré sa usporilo z dó­ chodku a používa sa na dosiahnutie zisku.' (R. Jones, Text-book of lectures on the Political Economy of Nations, Herttord 1852, p. 16.) _ 3'“..Majitelia nadproduktu čiže kapitálu' (The Source and Remedy o( the Na­ tional Ditficulties. A Letter to Lord John Russell, Lond. 1821, [p. 4.1)

f' ..Kapitál s útokmi z úrokov z každej časti usporenćho kapitálu sa natoľko zvačšil. že celé bohatstvo sveta, z ktorého pochádza dôchodok, sa už dávno stalo urokom z kapitálu' (Londýnsky Economist, 19. júla 1851.)

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

492 VIl . oddiel Proces akumulácie

kapitálu

duktivnou prácou. Kúpou týchto tovarov a práce nepremieňa nadhodnotu na kapitál, ale naopak, spotrebúva čiže vydáva ju ako dôchodok. Proti starému šiachtickému zmýšlaniu, ktoré, ako správ­ ne hovorí Hegel, „spočíva v spotrebovaní jestvujúcehďllľl" a jasne sa prejavuje najmä v prepychu osobných služieb, pre buržoáznu politickú ekonómiu bolo nanajvýš dôležité vyhlásiť akumuláciu ka­ pitálu za prvú občiansku povinnosť a bez ustania kázať: nemožno akumulovať, ak sa preje celý dôchodok namiesto toho, aby sa jeho značná časť vydala na získanie ďalších produktívnych robotníkov, ktori donesú viac, ako stoja. Na druhej strane ekonómovia museli polemizovať s rozšíreným predsudkom, ktorý si kapitalistickú výro­ bu zamieňa s tvorbou pokladu“, a preto sa nazdáva, že akumulo­ vané bohatstvo je bohatstvo, ktoré je vo svojej jestvujúcej naturálnej forme chránené pred zničením, je teda vyňatć zo spotreby, alebo ho možno zachrániť pred obehom. Vylúčiť peniaze z obehu bolo by pravým opakom ich zhodnotenia ako kapitálu a akumulovať tovary v zmysle tvorby pokladu bolo by čistým bláznovstvom.“ Akumu­ lácia tovarov vo veľkých množstvách je výsledkom viaznutía obehu alebo nadvýroby.99 Pravda, v predstavách ľudí sa vynára na jednej strane obraz statkov nahromadených v spotrebnom fonde boháčov. ktoré sa pomaly spotrebúvajú, na druhej strane hromadenie zásob, jav, ktorý je spoločný všetkým spôsobom výroby a pri ktorom sa na chvíľu zastavíme pri ana-lýze procesu obehu. Potiaľ má teda klasická ekonómia pravdu, ked spotrebu nadpro­ duktu produktívnymí, a nie neproduktívnymi robotníkmi vyzdvihuje ako charakteristický moment procesu akumulácie. Lenže tu sa začína aj jej omyl. Vdaka A. Smithovi sa stalo módou vysvetľovať akumu­ láciu len ako spotrebu nadproduktu produktívnymí robotníkmi, čiže kapitalízáciu nadhodnoty vysvetľovať ako jej púhu premenu na pra­ covnú silu. Počúvajme napriklad Rícarda: ..Treba pochopiť, že všetky produkty krajiny sa spotrebujú; ale najväčší ro:­ diel, aký si len možno predstaviť, je v tom, čí ich spotrebujú tí, čo reprodukujú inú hodnotu. alebo ti. čo ju nereprodukujú. Keď hovoríme, že sa dôchodok usporil a pridal ku kapitálu, máme na mysli. že tú časť dôchodku, o ktorej hovoríme, že sa pridáva ku kapitálu, spotrebúvajú produktívni, a nie neproduk­ tivni robotníci. Niet väčšieho omylu ako predpokladať, že sa kapitál zväčšuje

tým, že sa nespotrebujeľ” 3 „Ani jeden politický ekonóm našich čias nemôže sporenim rozumieť iba tvorbu pokladu; a ak odhliadneme od tohto zúženćho a nedostatočnćho chápa­ nia. nemožno si predstaviť nijaké inć použitie tohto výrazu vo vzťahu k národ­ nemu bohatstvu ako to, ktoré musí vychádzať z rôzneho použitia úspor a za­ kladá sa na skutočnom rozllšovani rôznych druhov práce. ktoré sa z nich vydr­ žiavajúf (Malthus, l. c. p. 38, 39.)

3' Napriklad u Balzaca, ktorý tak dôkladne študoval všetky odtienky lakom­ stva, starý úžerník Gobseck sa už stával detinským, keď začal tvoriť poklad z nahromadených tovarov. 9 „Akumulácia kapitálov zastavenievýmeny nadvýroba.' (Th. Corbet. l. c. p. 104.)

3° Ricardo, l. c. p. 163. poznámka.

493 Niet väčšieho omylu ako ten, ktorý po Smithovi opakuje Ricardo a všetci neskorší ekonómovia, že „časť dôchodku, o ktorej hovoríme, že sa pridáva ku kapitálu, spotrebúvajú produktívni robotníci“.

Podľa tejto predstavy by sa všetka nadhodnota, ktorá sa premieňa na kapitál, stala variabilným kapitálom. V skutočnosti sa delí, práve tak ako pôvodne preddavkovaná hodnota, na konštantný a variabil­ ný kapitál, na výrobné prostriedky a na pracovnú silu. Pracovná sila je forma, v ktorej variabilný kapitál existuje vo výrobnom procese. V tomto procese kapitalista spotrebúva samu pracovnú silu. Pracov~

ná sila spotrebúva svojou funkciou - prácou - výrobné prostried­ ky. Zároveň sa peniaze zaplatené pri kúpe pracovnej sily premieňajú na životné prostriedky, ktoré nespotrebúva „produktivna práca“, ale „produktívny robotník“. A. Smith svojou od základu pomýlenou analýzou prichádza k nezmyselnému výsledku, že spoločenský kapi­ tál sa redukuje len na variabilný kapitál, t. j. vydáva sa len na zapla­ tenie miezd, hoci každý individuálny kapitál sa delí na konštantnú a variabilnú časť. Dajme tomu, že napríklad majiteľ továrne na súkno premení 2000 á: na kapitál. Časť peňazí výnakladá na kúpu tkáčov, druhú časť na vlnenú priadzu, stroje atd. Ale ľudia, od kto­ rých kupuje priadzu a stroje, časťou týchto peňazí zasa platia prácu atď., až sa celých 2000 á: vynaloží na výplatu miezd, čiže produktívni robotníci spotrebujú celý produkt reprezentovaný sumou 2000 f.. Ako vidíme, celá váha tohto argumentu spočíva na výraze „atd .", ktorý nás posiela od Poncia k Pilátovi. V skutočnosti A. Smith prerušuje skúmanie práve tam, kde sa začínajú ťažkosti.“ Dokíal' máme na zreteli len fond celkovej ročnej výroby, možno ročný proces reprodukcie ľahko pochopiť. Ale všetky súčasti ročnej výroby treba priniesť na trh tovarov, a tam sa začínajú ťažkosti. Pohyby jednotlivých kapitálov a osobných dôchodkov sa križujú, prelínajú a strácajú vo všeobecnom striedaní miest - v obehu spo­ ločenského bohatstva -, ktoré mâtie zrak a predkladá výskumu na riešenie veľmi spletitć problémy. V treťom oddiele druhej knihy bu­ dem analyzovať skutočné súvislosti. - Veľkou zásluhou fyziokratov je, ze sa vo svojom Tableau économiquems' po prvý raz pokúsili podať obraz ročnej výroby v tej podobe, v akej vychádza z obehu.“ Je ostatne samozrejme, že politická ekonómia neopomenula využiť Smithovu poučku v záujme kapitalistickej triedy; že celú časť čistého produktu premenenú na kapitál spotrebúva robotnícka trieda. “'_Napnek svojej Logike pán J. sr. Mill nikde neodhaluje ani takú chybnú analýzu svojich predchodcov, ktorá z čisto odborného hľadiska priam volá po náprave dokonca aj v rámci buržoázneho obzoru. So školáckym dogmatizmom všade registruje myšllenkový zmätok svojich majstrov. Aj tu: ..Sám kapitál sa za dlhé obdobie celkom premení na mzdy. a ked sa nahradí predajom výrobkov, znova sa premení na mzdy! n A. smith vo svojom výklade procesu reprodukcie, teda aj akumulácie, v nejednom smere nielenže vobec nepokročil, ale urobil podstatný krok späť V porovnani so svojimi predchodcaml, menovite s fyziokratmi. S jeho ilúziou

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

494 VII. oddiel Proces akumulácie

kapitálu

3.

Delenie nadhodnoty na kapitál a dôchodok. Teória zdržanlivosti V predchádzajúcej kapitole sme skúmali nadhodnotu, resp. nad­ produkt len ako kapitalistov individuálny fond spotreby, v tejto ka­ pitole sme ju doteraz skúmali len ako fond akumulácie. Nie je však ani len jedno, ani len druhé, ale obidvoje zároveň. Časť nadhodnoty spotrebuje kapitalista ako dôchodok-n, druhú časť používa ako kapi­ tál čiže akumuluje. Pri danom množstve nadhodnoty bude jedna časť tým väčšia, čím menšia je druhá časť.Ak predpokladáme, že všetky ostatné okolnosti ostávajú nezmenenć, potom veľkost akumulácie určuje pomer, v akom sa toto delenie uskutočňuje. Toto delenie však uskutočňuje majiteľ nadhodnoty, kapitalista. Je teda jeho vôľovým aktom. O tej časti tribútu vyberanćho kapitalistom, ktorú akumuluje. sa hovorí, že ju uspori, pretože ju nepreje, t. j. pretože plní svoju funkciu ako kapitalista, totiž funkciu obohacovať sa. Len pokiaľ je kapitalista zosobneným kapitálom, má historický význam, a to historické právo na existenciu, ktoré nemá nijaký dá­ tum, ako hovori duchaplný Lichnowski.”39l Len potiaľ väzi jeho vlastná prechodná nevyhnutnosť v prechodnej nevyhnutnosti kapi­ talistickćho spôsobu výroby. Ale potiaľ nie je jeho hnacim motívom úžitková hodnota a spotreba, ale výmenná hodnota a jej zväčšova­ nie. Ako fanatik zhodnocovania hodnoty bezohľadne núti ľudstvo k výrobe pre výrobu, teda k rozvijaniu spoločenských výrobných sil a k tvorbe materiálnych podmienok výroby, ktoré jedine môžu byť reálnou základňou vyššej formy spoločnosti, ktorej základným prin­ cípom je úplný a slobodný rozvoj každého jednotlivca. Kapitalista vzbudzuje úctu len ako zosobnenie kapitálu. Ako taký má s tvorcom pokladu spoločný absolútny pud po obohacovaní. Lenže čo u tvorcu pokladu vyzerá ako individuálna mánia, je u kapitalistu účinkom spoločenského mechanizmu, v ktorom je len hnacim kolieskom. spominanou v texte súvisí naozaj podivuhodná dogma, ktorú politická ekonómia taktiež zdedila po ňom. že sa cena tovarov skladá zo mzdy, zisku (útoku) a po­ zemkovej renty, teda iba zo mzdy a nadhodnoty. vychádzajúc z tohto základu. Storch aspoň naivne priznáva: „Je nemožné rozložiť nevyhnutnú cenu na jci najjednoduchšie prvkyf (Storch, l. c., Petersb.. Edit. 1815, t. II, p. 141. poznám­ ka.) 'ro je pekná ekonomická veda, ktorá vyhlasuje za nemožné rozložiť cenu tovanov na jej najjednoduchšie prvky! O tom budeme podrobnejšie hovoriť v tretom oddiele druhej knihy a v siedmom oddiele tretej knihy. i“ Čitateľ si vłimne, že slovo dôchodok používame v dvojakom zmysle; PO prve aby sme označili nadhodnotu ako plod. ktorý periodicky vzniká z kaPĺ' tálu. po druhé aby sme označili časť tohto plodu. ktorú kapitalista periodickY spotrebůva čiže pridáva k svojmu spotrebnćmu fondu. zachovávam tento dvo­ jaký zmysel. pretože je v súlade s bežným vyjadrovaním anglických a francúz­ skych ekonómov.

495 Okrem toho vývin kapitalistickej výroby vyvoláva nevyhnutnosť stá­ lc zväčšovať kapitál vložený do priemyselného podnikania a kon­ kurencia nanucuje každému individuálnemu kapitalistovi zákony, ktoré sú imanentné kapitalistickému spôsobu výroby ako vonkajšie donucovacie zákony. Núti ho stále rozširovať svoj kapitál, aby ho udržal, a rozširovať -ho môže len na základe rastúcej akumulácie. Pokiaľ teda všetko kapitalistovo konanie je len funkciou kapitálu, obdareného v ňom vôľou a vedomim, jeho vlastná súkromná spo­ treba je pre neho len olupovaním akumulácie jeho kapitálu, tak ako v talianskom účtovníctve súkromné výdavky figurujú na strane ka­ pitalistových dlhov voči kapitálu. Akumulácia je dobývaním sveta spoločenského bohatstva. S masou vykorisťovaného ľudského mate­ riálu zároveň rozširuje priame a nepriame panstvo kapitalistu.3'* Ale dedičný hriech pôsobí všade. S rozvojom kapitalistického spô­ sobu výroby, akumulácie a bohatstva kapitalista prestáva byť iba vtelením kapitálu. Pociťuje „ľudské pohnutie'“"°' nad svojím vlast­ ným Adamom a stáva sa takým vzdelaným, že sa vysmieva horleniu za askézu ako predsudku staromódneho tvorcu pokladu. Zatiaľ čo klasický .kapitalista pranieruje osobnú spotrebu ako hriech proti svojej funkcii a ako „zdržiavanie sa“ akumulácie, zmodernizo­ vaný kapitalista je schopný chápať akumuláciu ako „odriekanie sa' 3'*Vládychtivosť ako prvok pudu po obohacovaní veľmi dobre znázorňuje Luther na staromódnej, aj keď neustále obnovovanej forme kapitalista. na úžer­ nikovi. „Pohania pochopili, že úžernik je štvornásobným zlodejom a vrahom. Ale._mykresťania si ich natoľko uctievame, že ich takmer zbožňujeme, pretože

maju peniaze... Ten, kto druhému uchmatne, ulúpi a ukradne obživu, dopúšťa sa rovnako ťažkej vraždy (pokiaľ to závisí od neho) ako ten, kto niekoho vy­ hladuje a umorí na smrť. Toto však robí úžernik a pritom si bezpečne sedi na stoličke. hoci by mal skôr visieť na šibenici a malo by ho žrať toľko krkavcov, koľko nakvradol guldenov, keby len bolo na ňom toľko mäsa, aby sa každý mohol don zahryznúť a dostať svoj podiel. zatiaľ vešajú len malých zlode­ !OV Malým zlodejom zvierajú nohy do klád, veľkí zlodeji si chodia v zlate =|_DYŠIQ. sa hodvábom... Niet teda na zemi väčšieho nepriateľa človeka (po dlflblovn).ako je lakomec a úžernik, lebo chce byť bohom nad všetkými ľuďmi. N T:urc_i,žoldnieri, tyrani sú zlí ľudia, musia však nechať ľudí žiť a priznať, ze su_zli a nepriatelia. A môžu, ba niekedy sa musia nad podaktorými zmilovať. Ale úžernik a držgroš chce, pokiaľ to na ňom záleží, aby celý svet pre neho hynul hladom a smädom, žiaľom a núdzou, len aby sám mal všetko a každý dostával všetko od neho ako od boha a naveky bol jeho nevoľnikom [. ..l No­ âllgoplâšťúzlaté reťaze, prstene, utierať si papuľu, mať povesť a byť vychvaľovany'

lak kt:) ry, Žbcłzny človek... ťlzera je obrovská a strašná obluda, ako vlko­ ar-ádi ?Y v et o pustoši, horšia ako Cacus, Géryonćs a Antaios. A predsa sa

p

_ a mb' 93 ÉĎOŽIIYm.aby ľudia nevideli, kde sa podeii voly, ktoré ťahá

ggšpâagçydtäosvojho brlohu._Ale Herkules začuje bučanie volov a nárek zajat­ Lebo Ca; Cacuäa aj medzi bralamia skalami. aby oslobodil voly od zlosyna. lúpi a nie?? 1v3áaiju zlosyna, ktory ]C zbozným uzernikom, čo všetko kradne,

vo” Dos d sa však. že nič neurobil, lebo ho mk neprichytil. ako ťahal úžernik gb“ tak:) Ním brlobu. aby sa podľa stôp zdalo. ze ich vypustil. Aj ich sám pre scb 0 0h ať svet. akoby bol užitočný a dával svetu voly, hoci maćov “meme vakuclmatne a zožerie... tak ako zbojnikov, vrahov a vla­ lámt k o ese a stiname, o čo viac by sme mali všetkých užernikov v olese a štvrtiť . .. vyháňať, preklinať a stínaťf (Martin Luther, l. c.)ĺ“l

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

496 VII. oddiel Proces akumulácia kapitálu '° povýšcncc

pudu po pôžitkoch. „Ach, v mojej hrudi sídlia duše dve, rozpojiť obe chce mi tlak zas tuhý i'm“ V historických začiatkoch kapitalistického spôsobu výroby _. a každý kapitalistický parvenuí* prekonáva individuálne toto histo­ rické štádium - pud obohacovania a lakomstvo prevlávdajúako abso­ lútne vášne. Lenže pokrok kapitalistickej výroby nevytvára len svet pôžitkov. So špekuláciou a úverovým systémom otvára tisícky zdro­ jov náhleho obohatenia. Na určitom vývinovom stupni sa istý kon­ venčný stupeň márnotratnosti, ktorá zároveň znamená vystatovanie sa bohatstvom, a teda prostriedok úveru, stáva dokonca obchodnou nevyhnutnosťou „nešťastnćho" kapitalistu. Prepych je súčasťou re­ prezentačnýoh nákladov kapitálu. Veď kapitalista, podobne ako tvor­ ca pokladu, sa aj tak neobohacuje úmerne svojej osobnej práci a svojej osobnej nespotrebe, ale v tej miere, v akej vysáva cudziu pracovnú silu a núti robotníka, aby sa zriekol všetkých pôžitkov života. Hoci teda kapitalistova márnotratnosť nemá nikdy bona fide charakter márnotratnosti ľahkomyseľného feudálneho pána, naopak, v jej pozadí vždy číha najšpinavšie lakomstvo a najúzkostlivejšia vypočítavosť, jeho márnotratnosť predsa len rastie s jeho akumu­ láciou bez toho, aby jedna musela vylúčiť druhú. Tým sa v kapitalis­ tovej hrudi zároveň rozvíja faustovský konflikt medzi pudom po akumulácii a pudom po pôžitkoch. „Manchesterský priemysei,' píše sa v spise, ktorý dr. Aikin uverejnil roku 1795. ..možno rozdeliť na štyri obdobia. V prvom období továrnici museli tvrdo pracovať, aby sa uživili."

Obohacovali sa najmä okrádaním rodičov, ktorí im zverovali svoje deti ako apprentices (učňov) a museli za to platiť ťažké peniaze, hoci učňov mučili hladom. Na druhej strane priemerné zisky boli nízke a akumulácia si vyžadovala veľkú sporivosť. Zili ako tvorcovia po­ kladu a zďaleka nespotrebúvali ani len úroky zo svojho kapitálu. ..V druhom období začali získavať malé majetky, ale pracovali rovnako tvrdo ako predtým', lebo bezprostredne vykorisťovanie práce stojí prácu, ako Víc každý poháňač otrokov, „a naďalej žili rovnako stricdmo ako predtým... V tre­ ťom období sa začal prepych a priemysel sa rozširoval vysielaním jazdcov' (commis voyageurs na koňoch) „po objednávky do každého trhovćho mesta v kráľovstve. Je pravdepodobne, že pred rokom 1690 len málo kapitálov získa­ ných v priemysle dosahovalo 3000 až 4000 e, alebo také vôbec neexlstovalí. Lenže približne v tomto čase alebo o niečo neskoršie priemyselníci si už nahO­ nobili nejaké peniaze a začali stavať kamenné domy namiesto drevených a hli­ nených . .. Ešte v prvých desaťročiach 18. storočia manchesterský továrnik, kto­ rý ponúkol svojim hosťom pintu cudzozcmskćho vína, vystavoval sa rečiam a všetci susedia nad ním krútili hlavou.“

Pred zavedením strojov večerná útrata továrnikov v krčmácb, kde sa všetci stretávali, nepresahovala nikdy 6 d. za pohár punču a 1 d. za balíček tabaku. Až roku 1758, a to malo epoohálny význam, bolo vidieť „vo vlastnej ekvipáži človeka, čo sa naozaj zaoberal priemys­ lom'! „Štvrté obdobie", posledná tretina 18. storočia, „je obdobím velkého prepychu a márnotratnosti, podporovanej rozširovanim

497 priemys-luf35 Co by náš dobrý dr. Aikin povedal, keby vstal z mŕt­ vych v dnešnom Manchestril Akumulujte, akumulujtel To je Mojžiš a prorocilĺm' „Usilovnosť dodáva materiál, ktorý sporivosť akumulujef” Preto len sporte, sporte, t. j. premieňajte čo najväčšiu časť nadhodnoty čiže nadpro­ duktu opäť na kapitál! Akumulácia pre akumuláciu, výroba pre výrobu, v tejto formule klasická ekonómia vyslovila historické po­ slanie buržoázneho obdobia. Ani na chvíľu si nerobila ilúzie o pô­ rodných bolestiach bohatstva37, ale načo je to dobré nariekať nad historickou nevyhnutnosťou? Ak klasická ekonómia pokladá prole­ tára len za stroj na výrobu nadhodnoty, aj kapitalistu zasa pokladá len za stroj na premenu tejto nadhodnoty na nadkapitál. Kapitalis­ tovu historickú funkciu berie smrteľne vážne. Malthus, aby oslobo­ dil jeho srdce od neblahého konfliktu medzi pudom po pôžitkoch a pudom po obohacovaní, začiatkom dvadsiatych rokov tohto sto­ ročia obhajoval deľbu práce, ktorá kapitalistovi zaoberajúcemu sa skutočne výrobou pripisuje funkciu akumulácie a ostatným účastní­ kom na nadhodnote, pozemkovej aristokracii, štátnym a cirkevným obročníkom atď.. funkciu márnotratnosti. Je nanajvýš dôležité, ho­ vori, „oddeliť od seba vášeň utrácať a vášeň akumulovať (the pas­ sion for expenditure and the passion for accumulation)'33. Páni kapi­ ta-listi,ktorí sa už dávno premenili na pôžitkárov a svetákov, začali vykrikovať. Cože, zvolal jeden z ich predstaviteľov, istý ricardovec, pán Malthus hlása vysoké pozemkové renty, vysoké dane atď., aby neproduktívni spotrebitelia svojím tlakom ustavične poháňali prie­ myselníkovl Pravda, výroba, výroba v stále sa rozširujúcom rozsa­ hu, tak znie heslo, lenže ..takýto postup výrobu skôr brzdí, ako podporuje. A nie je ani celkom správne (nor ls it quite fair) udržiavať určitý počet ľudí v záhaľke len preto, aby pohá­ ňali druhých,_ktorí, súdiac podľa ich charakteru (who are likely, from their cha­ racters). budu pracovať s úspechom, ak ich k tomu donútite.'39

Hoci pokladá za nesprávne podnecovať priemyselného kapitalistu k akumulácii tým, že sa mu zberá mastný vrch z polievky, nazdáva sa, že je nevyhnutné podľa možnosti obmedziť mzdu robotníka na minimum, „aby ostal usilovný'. A ani na chvíľku sa netají tým, že tajomstvom vytlkania zisku je prisvojovanie si nezaplatenej práce. »ZVÝŠenýdopyt robotnikov neznamená vôbec nič iné ako ich ochotu brať zo svojho vlastného produktu menej pre seba a väčšiu časť ponechať zamestná­ 33Dr. Aikin, Description oľ the Country from 30 to 40 miles round Manches­ tcrâLond. 1795, p. [1811, 182 sqq., [188]. a A. Smith, l. c., b. II, ch. III, [p, 367].

Rímžâm J- 11333V hovorí: ..Úspory bohatých vznikajú na účet chudobnýchfĺml

Bonda: !zo 6:11'!žilatakmer celkom na spoločnosti.. . Dalo by sa takmer z Mam; Inde _ spoločnosť žije na učet proletárov, z toho, čo im odoberá x

Y 23 P cu. (Slsmondl, Btudes etc., t. I, p. 24.) Malthus, l. e. p. 319, 320.

' N! ĺntľuiryinto those principles respecting the Nature of Demand etc., p. 67. 32 Kapltll 1

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

498 V!l. oddiel Proces

akumulácie kapitálu

vateľom; a ak sa hovori, že sa znížením spotreby' (robotnikov) „vyvoláva glut' (preplnenie trhu, nadvýroba), „možem odpovedať len tolko, že glut je syno­ nymom vysokých ziskovf”

l' To je všetko.

Júiová revolúcia umlčala učenú hádku o tom, ako čo najvýhod­ nejšie pre akumuláciu rozdeliť korisť vyžmýkanú z robotníka medzi priemyselného kapitalistu a záhaľčivéhopozemkového vlastníka atd. Krátko nato mestský proletarlát v Lyone rozozvučal poplašný zvon a Vidiecky proletariát v Anglicku vypustil na strechy červeného ko­ húta. Na tejto strane Kanálu sa rozširoval owenizmus, na tamtej strane saintsimonizmus a fourierizmus. Udrela hodina vulgárnej ekonómie. Práve rok predtým, ako Nassau W. Senior objavil v Man­ chestri, že zisk (vrátane úroku) z kapitálu je produktom nczapla­ tenej „poslednej dvanástej pracovnej hodiny", zvestoval svetu iný objav. slávnostne vyhlásil: „Nanhrádzam slovo kapitál chápaný ako výrobný nástroj slovom abstinencia (zdržanlivosť).“"*Naozaj nepred­ stihnuteľný vzor „objavov“ vulgárnej ekonómie! Nahrádza ekono­ mickú kategóriu sykofantskou frázou. Voilà tout.“ „Keď divoch," poučuje Senior, „zhotovuje luk, vykonáva priemyselnú činnosť, ale nepraktizuje zdržanlivosť." Toto nám vysvetľuje, ako a prečo sa v skorších spoločenských pomeroch vyrábali pracovné prostriedky ..bez zdržanlivosti' k_apitalistu. „Cim väčšmi spoločnosť napreduje, tým viac zdržanlivosti vyžaduje“, totiž od tých, čo vykazujú usi­ iovnosť tým, že si prisvojujú cudziu prácu a jej produkt. Všetky pod­ mienky pracovného procesu sa odteraz premieňajú na rovnaký počet aktov kapítalistovej zdržanlivosti. To, že sa obilie nielen je, ale aj seje, je zásluha kapítalistovej zdržanlivostii To, že sa vínu poskytne čas, aby vykvasilo, je tiež zásluha kapítalistovej zdržanlívostil“ Ka­ pitalista olupuje svojho vlastného Adama, ked „požičiava (i) robot­ níkovi výrobné nástroje", t. j. zhodnocuje ich ako kapitál tým, že

" ..odmenu :a wržanlivosi'

4' senior, Principes fondamentaux de ľEcon. Pol. trad. Arrivabene, Paris 1836. p. 309. Pre stúpencov starej klasickej školy to bolo predsa len trochu prisiiné. ..Pán Senior nahradil výraz práca a kapitál výrazom práca a zdržanlivosť... Zdržaniivosť je čira negácia. zdrojom zisku nie je zdržanlivosť, ale produktívne používanie vynaioženćho kapitálu! (John Cazenove, l. c. p. 130, poznámka.) Naproti tomu pán John st. Mill na jednej strane využíva Ricardovu teóriu zisku a na druhej strane si anektuje Seniorovu „remuneration of abstinencem. Ako mu je cudzie hegeiovské ..proťirečenieü zdroj každej dialektiky, tak sa cíti doma v plytkých proťirečeniach. _ Dodatok k 2. vyd. Vulgárnemu ekonómovi nikdy nenapadla jednoduchá myš­ lienka. že každé ľudské konanie možno chápať ako „zdržíavanie sa' jeho opaku. jedenie je zdržiavanie sa postu, chôdza je zdržiavanie sa státia, práca je zdr­ žiavanie sa leñošenia. ieňošenie je zdržiavanle sa práce atď. 'ľíto páni by veru

i“ l. c. p. 59.

äoilàilĺiudpbre.keby sa niekedy zamysleli nad spinozovým: Determinatio est ne­ “ senior. l. c. p. 342. 343.

° „Nikto... nebude napriklad siať pšenicu a nenechá ju rok v zemi, alebo nenechá vino roky v pivnici namiesto toho. aby tieto veci alebo ich ekvivalent hned sám :potreboval . . .. ak neočakáva. že dosiahne ďalšiu hodnotu atd! (Scropc. Polit. Boon.. edit. by A. Potter. New York 1341, p. 133.)II4-'›l

499 k nim privteľuje pracovnú silu namiesto toho, aby zjedol parné stroje, bavlnu, železnice, hnojivo, ťažné kone atď., čiže, ako si to detinsky predstavuje vulgárny ekonóm, namiesto toho, aby „ich hodnotu' prehajdákal na prepychové a iné spotrebné prostriedky.“ Ako to má kapitalistická trieda dokázať, to je tajomstvo, ktoré si vulgárna ekonómia doteraz tvrdošijne chráni. Dosť na tom, svet žije len zo sebatrýznenia kapitalistu, tohto moderného kajúcnika boha Višnu. Nielen akumulácia, ale aj jednoduché „zachovanie kapitálu si vyžaduje ustavične úsilie odolávať pokušeniu spotrebovať hď.“ Preto už sama ľudskosť zrejme prikazuje, aby sme kapitalistu vyslo­ bodili z tohto martýria a pokušenia celkom tak, ako zrušením otroc­ tva nedávno vyslobodili georgijského otrokára z mučivcj dilemy, či má nadprodukt vybičovaný z čemošských otrokov celkom pre­ hýriť v šampanskom, alebo sčasti premeniť späť na viac černochov a viac pôdy. V najrozličnejších spoločensko-ekonomických formáciách nepre­ bieha len j_ednoduchá reprodukcia, ale aj rozšírená reprodukcia, aj keď v rôznom rozsahu. Postupne sa stále viac vyrába a stále viac spotrebúva, teda aj viac výrobkov sa premieňa na -výrobnć pro­ striedky. Tento proces sa však nejaví ako akumulácia kapitálu, ­ a teda ani ako kapitalistova funkcia, dokiaľ ešte oproti robotníkovi nestoja vo forme kapitálu jeho výrobné prostriedky, teda aj jeho výrobok a jeho životné prostriedkyf°Pred niekoľkými rokmi zosnu­ lý Richard Jones, Malthusov nástupca na katedre politickej ekonó­ mie východoindickej college v Haileybury, toto dobre vysvetľuje na dvoch dôležitých faktoch. Kedže najpočetnejšou časťou indického ľudu sú samostatne hospodáriaci roľníci, ani ich produkt, ich pra­ covné a životné prostriedky nikdy neexistujú „v podobe (in the sha­ pe) fondu usporenćho z cudzieho dôchodku (saved from revenue), ktorý teda prešiel predchádzajúcim procesom akumulácie (a previous process of accumulationľ“. Na druhej strane v provinciách, kde anglická nadvláda najmenej rozložila starý systém, nepoľnohospo­ “ „Odriekanie, ktoré si kapitalista ukladá, keď robotníkovi požlčlava' (tento eufemizmus sa používa na to, aby podľa osvedčenej vulgárnoekonomlckej ma­ niery stotožnil námezdnćho robotnika, ktorého priemyselný kapitalista vykoris­ ťuje, so samým priemyselným kapitalistom, ktorý pumpuje peniaze od pôžička­ vých kapitalistov I) „svoje výrobné prostriedky namiesto toho, aby ich hod­ notu venoval svojej vlastnej spotrebe tým, že ich premení na užitočné a prijem­ né veci.“ (G. de Molinari, l. c. p. 36.)

*5„La conservation ďun capital exigc . .. un efťort... constant pour réslster à la tentation de le consommcr.' (Courcelle-Seneuil, l. c. p. 20.) 4° „Osobitné skupiny dôchodkov, ktoré najvýdatnejšie prispievajú k mzvoju národného kapitálu, menia sa na rozličných stupňoch svojho vývinu, a preto sú celkom odlišné u národov, ktoré zaujímajú rozličné postavenie v tomto VÝVÍ­

ne... zisky sú... bezvýznamný zdroj akumulácie v porovnaní so mzdami a rentami na skoršich stupňoch spoločnosti... Keď nastane skutočne veľký po­ krok v silách národnej práce, rastie relatívny význam ziskov ako zdroja aku­ mulácie' (Richard Jones, Textbook etc., p. 16, 21.) *7l. c. p. 36 sq. ll( 4. vyd. - Musí isť o nedopatrenie, lebo citované miesto sa

nenašla. - P. BJ 32"

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

500 VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

dárskych robotnikov priamo zamestnávajú magnáti, ktorým časť poľnohospodárskeho nadproduktu plynie ako tribút alebo pozem­ ková renta. Ti spotrebúvajú časť tohto produktu v naturálnej for­ me, druhú časť pre nich premieňajú robotníci na prepychovć a iné spotrebné prostriedky, kým zvyšok predstavuje mzdu robotnikov, ktorí sú vlastníkmi svojich pracovných nástrojov. Výroba a repro­ dukcia v rozširenom rozsahu prebiehajú tu bez akéhokoľvek zásahu „odriekajúccho sa' kapitalistu, tohto čudného svätca, tohto rytiera smutnej postavy.

4.

Okolnosli,ktore'urču rozsah akumulácie nezávisle od pomerného rozdelenia nadhodnoty na kapitál a dôchodok: stupeň vykorisťovania

pracovnejsily- produktivnasila práce ­ rastúci rozdiel medzi použivaným

a spotrebovanýmkapitálom­ veľkosťpreddavkovaného kapitálu Ak predpokladáme, že je daný pomer, v akom sa nadhodnota štiepí na kapitál a dôchodok, veľkost akumulovaného kapitálu sa zrejme riadi podľa absolútnej veľkosti nadhodnoty. Povedzme, že sa 80% kapitalizovalo a 20 0/0 prejedlo, potom akumulovaný kapi­ tál bude 2400 C alebo 1200 i:. podľa toho, čí celková nadhodnota bola 3000 á: alebo 1500 i:. Podla toho sa na určovaní veľkosti aku­ mulácie zúčastňujú všetky okolnosti, ktoré určujú množstvo nad­ hodnoty. Tu ich ešte raz zhrnieme, ale len potíaľ, pokial v súvis­ losti s akumuláciou prinášajú nové hľadiská. Spomeňme si, že miera nadhodnoty závisí predovšetkým od stup­ ňa vykoristovania pracovnej sily. Politická ekonómia si natoľko cení tuto okolnost, že zrýchlenie akumulácie v dôsledku zvýšenej pro­ duktívnej sily práce často stotožňuje so zrýchlením akumulácie v dô­ sledku zvyšcnćho vykoristovania robotníka.“ V oddieloch zaobera­ “ ..Ricardo hovorí: »V roznych štádiách spoločnosti akumulácia kapitálu čiže prostriedkov na zamestnávaníe prácec' (t. j. na vykoristovanle) „› _ je rýchlej. 513 31000 PONQÍŠIJ.3 V0 VŠCľkÝChprípadoch musi závisiet od produktivnych

síl

práce. Produkhvne sily práce sú vo všeobecnosti najväčšie tam, kde je nadbytok “N0001 000V! Ak V ľ0lľ0VťľcDroduktivne sily práce znamenajú malú alikvotnú 03“ Pmdllkľü. N011 P1103“ ľÝm.čo ho vyrobili prácou svojich rúk, potom je m0 'm3 tiüloloalcká. 0113050 !Wiujúca časť predstavuje fond. z ktorého

501 júcich sa výrobou nadthodnoty sme stále predpokladali, že mzda sa prinajmenšom rovná hodnote pracovnej sily. Ale násilné znižovanie mzdy pod túto hodnotu hrá v praxi príliš dôležitú úlohu, aby sme sa pri ňom na chvíľu nepristavili. V určitých hraniciach fakticky premieňa robotnikov nevyhnutný spotrebný fond na fond akumulá­ cie kapitálu.

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

„Mzdy,' hovori J. st. Mill, „nemajú produktivnu silu; sú cenou výrobnej sily; popri samej práci mzdy neprispievajú k výrobe tovarov o nič viac ako cena strojov. Keby sa práca dala získať bez kúpy, boli by mzdy zbytočnćf“

Keby však robotníci mohli žiť zo vzduchu, nedali by sa kúpiť za žiadnu cenu. Nuiové náklady robotníka sú teda hranicou v mate­ matickom zmysle, ku ktorej sa možno vždy pribiižovať, ale nemožno ju nikdy dosiahnuť. Stáiou tendenciou kapitálu je stlačiť náklady robotníka na túto nulovú úroveň. Spisovateľ 18. storočia, ktorého často citujem, autor spisu Essay on Trade and Commerce, prezrádza iba najhlbšie tajomstvo duše anglického kapitálu, ked vyhlasuje za historickú životnú úlohu Anglicka stlačiť anglickú mzdu na francúz­ sku a holandskú úroveň.“ Okrem iného naivne hovorí: \

„Keby však naši chudáci' (odborný výraz pre robotnikov) „chceli žiť v pre­ pychu . . ., ich práca by, samozrejme, musela byť drahá... Len si včimnime ne­ slýchanć množstvo zbytočnosti (heap of superfiuitles), ktoré spotrebúvajú naši manufaktúrni robotníci, ako je páienka, gin, čaj, cukor, zahraničné ovocie, silné pivo, kartún, tabak na šnupanie a fajčenie atdť"

Cituje spis istého továrnika z Northamptonshiru, ktorý, škúliac na nebesá, narieka: ..Vo Francúzsku je práca o celú tretinu lacnejšia ako v Anglicku: pretože francúzski chudáci pracujú tvrdo a sú striedmi v jedení a obliekani, a ich hlav­ nou potravou je chlieb, ovocie, zelenina, korlenky a sušené ryby; pretože zried­ ka jedia mäso, a keď je pšenica drahá, jedla velmi málo chlebaf” „K tomu ešte pristupuje aj to,' pokračuje náš esejista, „že pijú len vodu alebo podobne slabé možno akumulovať kapitál, ak sa jeho vlastníkovi zachce (iť the owner pleases). Ale zväčša to tak nie je tam, kde je poda najúrodnejšia.“ (Observations on certain verbal disputes etc., p. 74.) i' J. St. Mill, Essays on some unsettled Questions oť Polit. Economy, Lond. 1844, p. 90, 91.

5° An Essay on Trade and Commerce, Lond. 1770, p. 44. Podobne Times z de­ cembra 1866 a z januára 1867 priniesli srdcervúce výlevy anglických majiteľov bani o šťastlivom osude beigických baníkov, ktorí nič viac nežiadali a ani nič viac nedostávali, ako je bezpodmienečne nevyhnutne, aby mohli žiť pre svojich ..masterst Beiglcki robotníci vydržia veľa, ale vystupovať v Times ako vzorovi robotníci je predsa len priveľa! Odpoveďou bol štrajk belgických baníkov za­

čiaškom . c. februára p. 44, 46. 1867 (pri Marchienne), potlačený pušným prachom a olovom. 5° Továrník z Northamptonshlru sa dopúšťa pia trans", ktorý ospravedlňuje útrapy jeho srdca. Údajne porovnáva život anglických a francúzskych manufak­ túrnych robotnikov, lenže v citovaných slovách, ako sa neskôr sám svojim zmä­

íeným ov! sposobom priznáva, opisuje francúzskych poľnohospodárskych robotu­

*' :bežného podvod:

502 VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

nápoje, takže naozaj vydávajú veľmi málo peňazí . . . Dosiahnuť taký stav je iste veľmi ťažké, ale nie je to nemožné, ako to presvedčivo dokazujú pomery vo Francúzsku a v Holandskuľ”

Na veľké uspokojenie boha i ľudí tú istú filantropickú líniu sle­ doval o dve desaťročia neskôr americký šarlatán, na baróna pový­ šený Yankee Benjamin Thompson (alias gróf Rumford). Jeho Essays sú kuchárskou knihou s najrôznejšími receptami, ako nahradiť ro­ botníkovc drahé normálne jedlá náhradkami. Obzvlášť podarený recept tohto zázračného „filozofa“ je tento: ..Päť libier jačmeňa, päť libier kukurice, za 3 d. haríngov, soli za 1 d.. octu za 1 d., korenia a zeleniny za 2 d. - spolu za 203,0,d., a dostaneme polievku pre 64 ludi,... ba pri priemerných cenách obilia možno náklady znížiť na 1/4d." (necelé 3 fenlsv) ..na hiavuf-V'

S rozvojom kapítalístickej výroby falšovanie tovarov viedlo k to­ mu, že sa Thompsonove ideály stali zbytočnými.55 Koncom 18. a v prvých desaťročiach 19. storočia si anglickí ná­ jomcovía a »iandlordi vynútili absolútnu minimálnu mzdu tým, že poľnohospodárskym nádenníkom vyplácalí menej ako minimum vo forme mzdy a zvyšok vo forme farskej podpory. Uveďme príklad o tom, akú frašku urobili anglickí dogberryovia z „legálnehď určo­ i vania mzdových sadzieb. .,Squirovla práve obedovali, ked stanovili mzdy pre Speenhamland na rok 1795, zrejme si však mysleli, že robotníci nepotrebujú obedovať... Rozhodli. že týždenné mzda má byť 3 sh. na osobu, keď bocbnik chleba vážiaci 8 libier 5° l. c. p. 70, 71. Poznámka k tretiemu vydaníu. Vdaka konkurencii na sveto­ vom trhu, ktorá odvtedy vznikla, dnes sme už o dobrý kus ďalej. „Až sa Cinaf vyhlasuje svojim voličom člen parlamentu Stapleton, „stane veľkou priemysel­ nou krajinou, neviem. ako európske robotnícke obyvateľstvo bude môcť vydr­ - žať súpcrenie bez toho, aby neklcslo na úroveň svojich konkurentov! (Times, 3. sept. 1873.) - Teraz už nie kontinentálne, ale čínske mzdy sú vytúženým cie­ ľom anglickeho kapitálu. i* Benjamin Thompson, Essays, political, economical, and philosophical etc., 3 vol., Lond. 1796-1802, vol. l, p. 294. Vo svojom spise The State of the Poor. or an History of the Labouring Glasses in England etc. sir P. M. Eden vrcle od­ porúča správcom robotární Rumfordovu žobrácku polievku a s výčitkou upo­ zorňuje anglických robotnikov na to, že „veľa rodín v Škótsku neje pšenicu. raž a mäso po celé mesiace a živí sa len ovsenou krupícou a jačmennou rnúkou. ktoré zmiešajú so soľou a vodou, a žijú, a k tomu ešte veľmi dobre (and that very comfortably too)' (l. c., v. i, b. ii, ch. II, p. 503.) S podobným ..dvíhanim prsta' sa stretávame aj v 19. storočí. „Angiickí poľnohospodárski robotníeif čitame napriklad, „nechcú jesť zmesi z horších druhov obilia. V Škótsku, kde je lepšia výchova. je tento predsudok pravdepodobne neznámy! (Charles H. Party M. D., The Question oť the Necessíty of the existing Cornlaws considered. Lond. 1816. p. 69.) Ten istý Party sa však sťažuje, že postavenie anglického robotníka je teraz (1815) oveľa horšie ako za Edenových čias (1797).

5 zo správ poslednej parlamentnej komisie pre vyšetrovanie falšovania po­ travin vidiet. že ani taišovanie liečiv nie je v Anglicku výnimkou, ale pravídlom. Napriklad rozbor 34 vzoriek ópia, kúpených v rovnakom počte rôznych londýn­ ských lekárni, ukázal, že 31 vzoriek bolo ťaišovaných makovicami. pšcničnou múkou. arabskou gumou. hlinou, pieskom atď. Veľa vzoriek neobsahovaio ani atóm morľinu.

503 11 uncii stoji 1 sh. a má pravidelne stúpať, pokým bochnlk nebude stáť 1 sh. s d. Len čo prekročí túto cenu, mala mzda proporeionálne klesať, pokým cena boch­ nlka nedosiahne 2 sh.; potom spotreba potravin na osobu mala byť o l/„r,menšia

ako predtým.“

Pred vyšetrujúcou komisiou snemovne lordov vypočúvali roku 1814 istého A. Bennetta, veľkonájomcu, zmierovacieho sudcu, správ­ cu chudobinca, ktorý upravoval aj mzdy:

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

„Možno zistiť nejaký pomer medzi hodnotou dennej práce a farskou podpo­ rou robotnikov? Odpoveď: „Ano Týždenný dôchodok každej rodiny sa doplña nad jej nominálnu mzdu do gaiónovćho bochnika chleba (8 libier 11 uncil) a do 3 d. na hlavu... Predpokladáme, že galónový bochnik stači na obžlvu každého člena rodiny na týždeň; a tie 3 d. sú na šaty; a ak to farnosť uzná za vhodné a sama dodá šaty, tie 3 d. sa odrátajú. Táto prax vládne nielen v celej západnej časti wiltshiru, ale, ako sa nazdávam, v celej krajlne.'~"7Istý buržoázny spisovateľ oných čias volá: ..Takto nájomcovia dlhe roky degradovaii počestnú triedu svo­ jich spoiuobčanov tým, že ich nútili. aby hľadali útočište v robotárni... Ná­ jomca zväčšovai svoje vlastné zisky tým, že robotnikom znemožňoval nahro­

madíť najncvyhnutnejší spotrebný fond.“

Akú úlohu pri tvorbe nadhodnoty, a teda aj fondu akumulácie kapitálu hrá dnes bezprostredne olupovanie robotnika o nevyhnutný spotrebný fond, ukázala napriklad tzv. domácka práca (pozri 15. kap., 8, c'*). Ďalšie fakty uvedieme priebežne v tomto oddiele. Hoci vo všetkých priemyselných odvetviach časť konštantné­ 'ho kapitálu pozostávajúca z pracovných prostriedkov musi stačiť pre istý počet robotníkov, určený veľkosťou podniku, vôbec nemusí vždy rásť v tom istom pomere ako množstvo zamestnanej práce. Dajme tomu, že v nejakej továrni sto robotnikov môže pri osem­ hodinovej práci dávať 800 pracovných hodín. Ak kapitalista chce túto sumu zväčšiť o polovicu, môže zamestnať 50 nových robotní­ kov, ale potom musí preddavkovať nový kapitál nielen na mzdy, ale aj na pracovné prostriedky. Môže však urobiť aj to, že starých 100 robotnikov nechá pracovať 12 hodín namiesto 8, a potom stačia jestvujúce pracovné prostriedky, ktoré sa v tomto pripade iba rých­ lejšie opotrebúvajú. Takto môže dodatočná práca získaná vyšším vypätím pracovnej sily zväčšiť nadprodukt a nadhodnotu, substan­ ciu akumulácie, bez úmerne-ho zväčšenia konštantnej časti kapitálu. V ťažobnom priemysle, napríklad v baniach, 'suroviny nie sú sú­ časťou preddavkovanćho kapitálu. Pracovný predmet tu nie je pro­ duktom predchádzajúcej práce, ale priroda ho dáva zadarmo. Na­ priklad rudy, nerasty, uhlie, kameň atď. Tu sa konštantný kapitál skladá takmer výlučne z pracovných prostriedkov, ktoré možno 5° C. L. Newnham (barrister at law): A Review oť the Evidence before the Committee: ot the two Houses of Parliament on the Cornlaws, Lond. 1815,p. 20, poznámka. 57 L c. p. 19. zo.

5° a:. H. Party, l. c. p. 77, 69. Páni landlordi sa nielen ..odškodnilľ za proti­ lakobinsku vojnu. ktorú viedli v mene Anglicka, ale sa aj úžasne obohatili. ..Za osemnásť rokov ich renty vzrástli dvojnásobne, trojnásobne, štvornásobne 3 V0 VÝIIIIDOČ-nýcb prípadoch aj šesťnásobne!

(i. e. p. 100, 101.)

l' Tento zväzok, 13. kap., 8.

504 VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

veľmi dobre spojiť so zváčšeným množstvom práce (napríklad denné a nočné smeny robotnikov). Ak sa však všetky ostatné okolnosti ne­ menia, množstvo a hodnota výrobkov budú stúpať priamo úmerne použitej práci. Tak ako v prvý deň výroby kráčajú tu ruka v ruke pôvodní tvorcovia výrobku, teda aj tvorcovia vecných prvkov kapi­ tálu, človek a príroda. Vďaka pružnosti pracovnej sily sa oblasť aku­ mulácie rozšírila bez predchádzajúceho zväčšenia konštantnćho kapitálu. V poľnohospodárstve nemožno rozšíriť obrábanú pôdu bez pred­ davkovania dodatočného osiva a hnojiva. Keď sa však tento pred­ davok urobi, aj čisto mechanické obrábanie pôdy má zázračný účinok na množstvo produktov. Takto väčšie množstvo práce, vykonané doterajším počtom robotníkov, zvyšuje úrodnosť, a pritom nevyža­ duje nový preddavok pracovných prostriedkov. Priame pôsobenie človeka na prírodu sa znova stáva bezprostredným zdrojom zvýšenej akumulácie bez zásahu nového kapitálu. Napokon vo vlastnom priemysle každé dodatočné vynaloženie prá­ ce predpokladá príslušné dodatočné vynaloženie surovín, ale nie nevyhnutne aj pracovných prostriedkov. A keďže ťažobný priemysel a poľnohospodárstvo dodávajú spracovateľskému priemyslu jeho vlastné suroviny a suroviny na jeho pracovné prostriedky, v jeho prospech ide aj dodatočné množstvo produktov, ktoré ťažobný prie­ mysel a poľnohospodárstvo vyrobili bez dodatočného vynaloženia kapitálu. Všeobecný výsledok je takýto: Kapitál tým, že si privteľuje oboch prvotných tvorcov bohatstva, pracovnú silu a pôdu, nadobúda schop­ nosť rozpinať sa, ktorá mu umožňuje rozšíriť prvky svojej akumu­ lácie za hranice, ktoré zdanlivo vytyčuje jeho vlastná veľkosť, t. j. hodnota a množstvo už vyrobených výrobných prostriedkov, v ktorých existuje. Iný dôležitý faktor pri akumulácii kapitálu je stupeň produktivity spoločenskej práce. S rastom produktivnej sily práce rastie aj množstvo výrobkov. v ktorom sa stelesňuje určitá hodnota, a teda aj nadhodnota danej veľkosti. Ak sa miera nadhodnoty nemení a dokonca aj klesá, po­ kiaľ len klesá pomalšie, ako rastie produktívna sila práce, množstvo nadproduktu rastie. Ak sa teda nemení delenie nadproduktu na dôchodok a dodatočný kapitál, môže kapitalistova spotreba rásť bez poklesu fondu akumulácie. Pomerná veľkosť fondu akumulácie môže rásť dokonca aj na úkor fondu spotreby, kým zlacnenie tovarov dáva kapítalistovi k dispozicii rovnaké alebo aj väčšie množstvo spotrebných prostriedkov ako predtým. Lenže, ako sme videli. s rastúcou produktivitou práce ide ruka v ruke zlacnenie robotníka. teda rastúca miera nadhodnoty, dokonca aj ked reálna mzda stúpa. Reálna mzda nikdy nestúpa úmerne s produktivitou práce. Preto tá istá hodnota variabilného kapitálu dáva do pohybu viac pracovnej sily, a teda i viac práce. Tá istá hodnota konštantnćho kapitálu sa stelesňuje vo väčšom množstve výrobných prostriedkov, t. j. vo

505 väčšom množstve pracovných prostriedkov, pracovného materiálu a pomocných látok, dodáva teda viac tvorcov výrobku, ako aj tvor­ cov hodnoty čiže činiteľov nasávajúcich prácu. Akumulácia sa teda zrýchľuje pri nezmenenej alebo dokonca klesajúcej hodnote doda­ točného kapitálu. Rozsah reprodukcie sa rozširuje nielen látkove, ale aj výroba nadhodnoty rastie rýchlejšie ako hodnota dodatočného kapitálu. Rozvoj produktivnej sily práce pôsobí aj na pôvodný kapitál čiže na kapitál, ktorý je už vo výrobnom procese. Casť fungujúceho kon­ štantného kapitálu sa skladá z pracovných prostriedkov, ako sú stroje atď., ktoré sa spotrebúvajú, a teda reprodukujú čiže nahrá­ dzajú novými exemplármi toho istého druhu len za dlhšie obdobia. Lenže každý rok časť týchto pracovných prostriedkov odumiera. čiže dosahuje konečný cieľ svojej výrobnej funkcie. Preto je každý rok v štádiu svojej periodickej reprodukcie čiže nahradenia novými exemplármi toho istého druhu. Ak sa produktivna sila práce zvyšuje na miestach zrodu pracovných prostriedkov - a ona sa neustále rozvíja s nepretržitým tokom vedy a techniky -, potom namiesto starých strojov, nástrojov, prístrojov atď. nastupujú účinnejšie a vzhľadom na ich výkonnosť lacnejšie pracovné prostriedky. Starý kapitál sa reprodukuje v produktivnejšej forme, odhliadnuc od usta­ víčných drobných zmien jestvujúcich pracovných prostriedkov. Druhá časť konštantného kapitálu, suroviny a pomocné látky, sa ne­ ustále reprodukuje v priebehu roka, suroviny a pomocné látky pochá­ dzajúce z poľnohospodárstva zväčša raz do roka. Každé zavedenie lepších metód atď. pôsobí tu teda takmer súčasne na dodatočný kapitál i na kapitál už fungujúci. Každý pokrok v chémii rozmnožuje nielen počet užitočných látok a spôsoby používania už známych látok, a teda s rastom kapitálu rozširuje aj sféru jeho vynakladania. Zároveň učí, ako vrhať späť do kolobehu reprodukčnćho procesu exkrementy výrobného a spotrebného procesu, vytvára teda novú látku pre kapitál bez jeho predchádzajúceho vynaloženia. Veda a technika, práve tak ako rozšírené využívanie prírodného bohat­ stva vdaka púhemu zvýšeniu vypätia pracovnej si-ly, vytvárajú schopnosť fungujúceho kapitálu rozpinať sa nezávisle od jeho danej veľkosti. Zároveň pôsobia na tú časť pôvodného kapitálu, ktorá vstúpila do štádia svojej obnovy. Kapitál vo svojej novej forme si zadarmo privteľuje spoločenský pokrok, ktorý sa dosiahol za chrb­ tom jeho starej formy. Pravda, tento rozvoj produktivnej sily je zároveň sprevádzaný čiastočným znehodnotením fungujúcich kapi­ tálov. Pokiaľ sa toto znehodnotenie akútne pociťuje v konkurencii. jeho hlavná ťarcha dopadá na robotníka, pretože kapitalista sa usi­ luje odškodniť jeho zvýšeným vykorisťovaním. Práca prenáša na výrobok hodnotu výrobných prostriedkov, ktoré spotrebovala. Na druhej strane hodnota a množstvo výrobných pro­ striedkov, ktoré dané množstvo práce uvádza do pohybu, rastú úmerne tomu, ako sa práca stáva produktivnejšou. Aj ked to isté množstvo práce pridáva svojim produktom vždy len tú istú sumu

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

506 VII. oddiel

Proces akumulácie kapitálu

1° Engels, P.:

Postavenie robotníckej triedy v Anglicku. Bratislava 1954, s. 38.

3° „Tažkosľ

novej hodnoty, s rastúcou produktivitou práce predsa len rastie sta­ rá hodnota kapitálu, ktorú práca na ne súčasne prenáša. Ak napríklad anglický a čínsky spriadač pracujú ten istý počet hodín s tou istou intenzitou, obaja vytvoria za týždeň rovnaké hod­ noty. Napriek tejto rovnosti existuje obrovský rozdiel medzi hod­ notou týždennćho produktu Angličana, ktorý pracuje na mohutnom automate, a Ciňana, ktorý má len kolovrat. Za ten istý čas, za ktorý Cíňan spradie jednu libru bavlny, Angličan spradie niekoľko sto libier. Niekoľko sto ráz väčšia suma starých hodnôt zväčšuje hod­ notu jeho produktu, v ktorom sa zachovávajú v novej užitočnej for­ me, a takto môžu znova fungovať ako kapitál. „Roku 1782," píše F. Engels, „ležala ešte celá striž vlny z predchádzajúcich troch ro­ kov“ (v Anglicku) „pre nedostatok robotníkov nespracovaná a bola by musela ostať ležať, keby neboli prišli na pomoc novovynájdené stroje, ktoré ju spriadli.“59 Prirodzene, práca spredmetnená vo for­ me strojov bezprostredne nevydupala zo zeme ani jedného človeka, umožnila však malému počtu robotníkov, aby pridaním pomerne malého množstva živej práce nielen produktívne spotrebovali vlnu a pridali jej novú hodnotu, ale aby aj zachovali jej starú 'hodnotu vo forme priadze atď. Tak zároveň dala prostriedok a podnet na rozšírenú reprodukciu vlny. Prirodzenou vlastnosťou živej práce je, že pri vytváraní novej hodnoty zachováva starú hodnotu. S rastom účinnosti, rozsahu a hodnoty svojich výrobných prostriedkov, teda s akumuláciou, ktorá sprevádza rozvoj jej produktívnej sily, práca zachováva a zvečňuje v stále novej forme ustavične narastajúcu hodnotu kapitálu.“ Táto prirodzená sila práce sa javí ako sila seba­ záchovy kapitálu, do ktorého je práca vtelená, priam tak ako sa spo­ ” Friedrich Engels, Lage der arbeltenden Klasse in England, p. 20.“ l” klasická ekonómia nikdy poriadne nepochopila tento dôležitý moment re­ produkcie, pretože nedostatočne analyzovala pracovný a zhodnocovaci proces. ako to vidieť napríklad u Ricarda. Hovorí napriklad: Co ako sa zmení produk­ tívna sila, „milión ľudí v továrňach vyrobí vždy tú istú hodnotu". 'ľo je správ­ ne, ak je daný rozsah a stupeň intenzity ich práce. To však nebráni tomu, a to Ricardo v určitých záveroch prehliada, že pri rozličnej produktívnej sile práce milión ľudí mení na výrobok veľmi rozdielne množstvá výrobných prostried­ kov, zachováva teda vo svojom výrobku veľmi rozdielne množstvá hodnoty. takže hodnoty výrobkov, ktoré dodáva, sú vcľmi rozdielne. Poznamenajme mi­ mochodom. že Ricardo sa na uvedenom príklade nadarmo pokúšal vysvetliť J. B. Sayovl rozdiel medzi úžitkovou hodnotou (ktorú tu nazýva wealth, látkové bohatstvo) a výmennou hodnotou. Say odpovedá: „Pokiaľ ide o ťažkosť, ktorú zdôrazňuje Ricardo, keď hovori, že pri lepších postupoch môže milión ľudí vy­ robiť dvakrát, trikrát viac bohatstva bez toho, aby vyrobili viac hodnoty, táto tažkosť zmizne, ked pokladáme výrobu, ako je to správne, za výmenu, pri ktorej človek dáva výrobné služby svojej práce, svojej pôdy a svojich kapitálov. aby získal výrobky. za tieto výrobné služby získavame totiž všetky výrobky na svete . .. Teda... sme tým bohatši, naše výrobné služby majú tým väčšiu hodnotu. čim väčšie množstvo užitočných vecí získame vo výmene nazývanej výrobou! U. B. Say, Lettres à M. Malthus, Paris 1820, p. 168, 169.) „Ditíicul­

tť* - existujúca pre neho, nie pre Rlcarda -, ktorú má Say vysvetliť, je v tomto: Prečo sa nezväčłuje hodnota úžitkových hodnôt, keď ich množstvo v dôsledku zvýšenej produktívnej sily práce rastie? Odpoveď: 'ľažkosť sa vy­ rieši tak. že úžitková hodnotu si jednoducho nazveme výmennou hodnotou.

507 ločenskć produktivne síly práce javia ako vlastnosti kapitálu a ako sa stále prisvojovanie nadpráce kapítalistom javí ako stále sebazhod­ nocovanie kapitálu. Všetky sily .práce sa javia ako sily kapitálu, tak ako sa všetky formy hodnoty tovaru javia ako formy peňazí. S rastom kapitálu rastie aj rozdiel medzi použivaným a spotrebo­ vaným kapitálom. Inými slovami: rastie hodnota a látkové množ­ stvo pracovných prostriedkov, ako sú budovy, stroje, odvodňovacie zariadenia, ťažný dobytok, prístroje každého druhu, ktoré počas dlhšicho alebo kratšieho obdobia v celom svojom rozsahu fungujú v ustavične sa opakujúcich výrobných procesoch, čiže slúžia na do­ siahnutie určitých úžitkových efektov, pričom sa len pozvoľna opo­ trebúvajú, teda svoju hodnotu strácajú len po častiach, a teda len po častiach ju tiež prenášajú na výrobok. V tej miere, v akej tieto pracovné prostriedky slúžia ako tvorcovia výrobku, pričom mu ne­ pridávajú hodnotu, teda v miere, v akej sa používajú celé, ale spo­ trebúvajú sa len sčasti, vykonávajú, ako sme sa už zmienili, tú istú bezplatnú službu ako prírodné sily, voda, para, vzduch, elektrina atd. Táto bezplatná služba minulej práce, ak sa jej chopi živá práca a vdýchne jej dušu, akumuluje sa s rastúcim rozsahom akumulácie. Kedže minulá práca vystupuje vždy prestrojená za kapitál, t. j. pa­ sívum práce osôb A, B, C atd. za aktivum nepracujúcej osoby X, buržuovia a politickí ekonómovia nešetria chválou na zásluhy mí­ nulej práce, ktorá podľa škótskeho géniaMacCullocha musí dokonca dostávať vlastnú odmenu (úrok, zisk atd.).°* Ustavične rastúci vý­

22. kapitola Premena nadhodnoty na kapitál

výmenná hodnota je vec, ktorá one way or another“ súvisí s výmenou. Nazvime l' tak či onak teda výrobu „výmenou' práce a výrobných prostriedkov za výrobok, a bude nad slnko jasnejšie, že dostaneme tým viac výmennej hodnoty, čím viac úžit­ kovej hodnoty výroba dáva. Inými slovami: Cim viac úžitkových hodnôt, na­ príklad pančúch, dáva pracovný deň majiteľovi továrne na pančuchy. tým je bohatši na pančuchy. Sayovi však zrazu napadne, že „s väčším množstvom' pančúch klesá ich „cena' (ktorá, prirodzene, nemá nič spoločne s výmennou hodnotou), „pretože ich' (výrobcov) „konkurencia núti dávať výrobky za to, čo ich stoja'. Lenže skadíaľ sa berie zisk, keď kapitalista predáva tovary za cenu, akú ho stoja? Jednako, never mind“. Say vysvetľuje, že v dôsledku zvýšenej 3° nič to zato produktivity teraz každý dostane náhradou za ten istý ekvivalent dva páry pančúch namiesto jedneho ako predtým atd. Výsledok, ku ktorému dochádza. je práve tá Ricardova poučka, ktorú chcel vyvrátiť. Po tejto obrovskej duševnej námahe triumiálne apostrofuje Malthusa slovami: „Take je, vážený pane, dobre k zdôvodnenć učenie, bez ktorého, vyhlasujem, nie je možne vyriešiť najťažšie otázky politickej ekonómie, a najmä otázku, ako je možne, že národ je bohatší, ked klesá hodnota jeho výrobkov, hoci bohatstvo je hodnotou' (l. c. p. 170). 0 podobných kúskoch v Sayovýeh Lettres istý anglický ekonóm poznamenáva: „Toto aťektovanć táraníe (those affected ways oť talking) predstavuje vcelku to. čo pán Say rád nazýva svojou doktrinou. pričom vážne nalieha na Malthusa. ab? ju vyučoval v Hertforde, ako sa to už robi »dans plusieurs parties de 3' na viacerých 11511109061“. Hovorí: ›Ak sa nazdávate, že všetky tieto poučky sú paradoxne, Pozrite sa na veci, ktore vyjadrujú, a tniťam si povedať, že vám budú pripadať miestach Európy veľmi jednoduche a veľmi rozumne; Bezpochyby, a v dôsledku toho istého po­ stupu budú vyzerať ako všetko iné, len nie originálne alebo dôležitá' (An In­ *° „mzdu za minulú quiry into those Principies respecting the Nature of Demand etc., p. 110.) prácu' 'l Maeculloch si dal patentovať „wages oť past labouť“ oveľa skôr, ako se­ 5° „mzdu za zdržanlivosť' nior dostal patent »na„wages o( abstinencťľ".

508 Vll. oddiel Proces akumulácíe kapitálu

znam minulej práce, ktorá vo forme výrobných prostriedkov spolu­ pôsobí v živom pracovnom procese, sa teda nepripisuje samému robotníkovi, ktorého minulou a nezaplatenou prácou je, ale jej ka­ pitálovej podobe odcudzenej robotníkovi. Praktickí činitelia kapita­ listickej výroby a ich ideologickí tlčhubovia sú takisto neschopní predstaviť si výrobný prostriedok oddelene od antagonistickej spoločenskej charakterovej masky, v ktorej dnes viazne, ako je otrokár neschopný predstaviť si samého robotníka oddelene od jeho charakteru ako otroka. Pri danom stupni vykorisťovania pracovnej sily je množstvo nad­ hodnoty určené počtom súčasne vykorisťovaných robotníkov a ten­ to počet zodpovedá veľkosti kapitálu, aj ked v meniacom sa pomere. Teda čím väčšmi rastie kapitál vďaka postupným akumuláciám, tým väčšmi rastie aj suma hodnoty, ktorá sa štiepi na spotrebný fond 'a fond akumulácie. Kapitalista si teda môže viac dopriať a zároveň si môže viac „odrieknuť“. A napokon všetky pružiny výroby pôsobia tým energickejšie, čím väčšmi sa jej rozsah rozširuje s množstvom preddavkovaného kapitálu.

5.

Takzvaný pracovný fond V priebehu nášho rozboru sa ukázalo, že kapitál nie je fixnou veličinou, ale je elastickou časťou spoločenského bohatstva, ktorá ustavične kolíše podľa toho, ako sa nadhodnota delí na dôchodok a dodatočný kapitál. Ďalej sme videli, že dokonca aj pri danej veľ­ kosti fungujúceho kapitálu pracovná sila, veda a zem (ekonomicky treba zemou rozumieť všetky pracovné predmety dané prírodou bez pričinenia človeka), ktoré sa ku kapitálu privteľujú, sú pružnými potenciami kapitálu, ktoré mu v určitých hraniciach dávajú pole pôsobnosti nezávislé od jeho vlastnej velkosti. Pritom sme odhliadli od všetkých vzťahov procesu obehu, ktoré sú príčinou veľmi roz­ dielnych stupňov pôsobenia toho istého množstva kapitálu. Keďže predpokladáme hranice kapitalistickej výroby, teda čisto živelne vzniknutú podobu spoločenského výrobného procesu, odhliadli sme od akejkolvek racionálnejšej kombinácie, ktorú možno bezprostred­ ne a plánovite uskutočniť s jestvujúcimi výrobnými prostriedkami a pracovnými silami. Klasická ekonómia odjakživa rada chäpala spoločenský kapitál ako fixnú veličinu s fixným stupňom účinnosti. Ale až pravzor filistra Jeremias Bentham, tento suchopárne pedant­ ský, nezáživne táravý veštec obyčajného buržoázneho rozumu 19. storočia, po prvý raz urobil z tohto predsudku dogmu.“ Ben­ ” Porov. okrem iného: J. Bentham, Thćorie des Pcines ct des Récompcnses. trad. Et. Dumont, Jeme éd., Paris 1826. t. II, l. IV, ch. Il.

509 tham je medzi filozofmi tým, čím je Martin Tupper medzi básnikmi. 22. kapitola Oboch mohlo vytvoriť iba Anglicko.“ Na základe Benthamovej dog­ Premena my stávajú sa celkom nepochopiteľnými najbežnejšie javy výrobné­ nadhodnoty ho procesu, ako napríklad jeho náhle rozpínanie a zmršťovanie, na kapitál ba dokonca aj akumulácia.“ Sám Bentham, takisto ako aj Malthus, James Mill, MacCulloch atd., využíval túto dogmu na apologetické ciele, menovite na to, aby jednu časť kapitálu, variabilný kapitál čiže kapitál, ktorý sa má premeniť na pracovnú silu, vydávali za fixnú veličinu. Vymysleli si bajku, že vecná existencia variabilného kapitálu, t. j. množstvo životných prostriedkov, ktoré predstavuje pre robotnika, čiže tzv. pracovný fond, je osobitnou, prírodnými zákonmi obmedzenou a neprekročiteľnou časťou spoločenského bo­ hatstva. Na to, aby sa uviedla do pohybu tá časť spoločenského bohatstva, ktorá má fungovať ako konštantný -kapitál čiže, vo vec­ nom vyjadrení, ako výrobné prostriedky, je potrebné určité množ­ stvo živej práce. Toto množstvo je technologicky dané. Ale nie je daný ani počet robotníkov potrebných na to, aby sa toto množstvo práce vykonalo, pretože sa počet robotníkov mení so stupňom vy­ korisťovania individuálnej pracovnej sily, ani cena tejto pracovnej sily, pretože je daná len jej minimálna a aj to veľmi pružná hranica. Táto dogma sa opiera o tieto fakty: Na jednej strane nemá robotník čo hovoriť do delenia spoločenského bohatstva na spotrebné pro­ striedky nepracujúcich a na výrobné prostriedky. Na druhej strane 33Jeremias Bentham je zjav čisto anglický. V nijakom čase a v nijakej kraji­ ne, nevynímajúc dokonca ani nášho filozoľa Christiana Wolfa, sa s takou samo­ ľúbosťou nenadúvali tie najotrepanejšie banality. Princíp užitočnosti nebol Ben­ thamovým vynálezom. Bezducho reprodukoval iba to, čo ľ-ielvetius a iní Pran­ cúzi 18. storočia povedali duchaplne. Napríklad ak chceme vedieť, čo je uží­ točné pre psa, musíme preskúmať psiu prirodzenosť. samu túto prirodzenosť nemôžeme vykonštruovať z „princípu užitočnosti'. Ak ho aplikujeme na člo­ veka, ak chceme všetky ľudské skutky, hnutia, vzťahy atď. posúdiť podľa prín­ cipu užltočnosti, musíme najprv preskúma! ľudskú prirodzenosť vo všeobec­ nosti a potom ľudskú prirodzenosť historicky modiťikovanú v každej epoche. Bentham si s tým nerobí ťažkú hlavu. S najnaivnejšou suchopárnosťou pokladá moderného filistra, špeciálne anglického ťilistra, za normálneho človeka. To, co je užitočné pre tohto čudného normálneho človeka a pre jeho svet. je uži­ točné samo osebe. Týmto meradlom potom posudzuje minulosť. prítomnosť a budúcnosť. Kresťanské náboženstvo je napríklad „užítočnť, pretože nábožen­ sky zatracuje tie isté priestupky, ktoré právne odsudzuje trestný zákonník. Umelecká kritika je „škodliváľ, pretože ruší počestných ľudí v ich pôžítku z Martina Tuppera atď. Tento dobrák, ktorého devízou bolo: „Nulla dies sine Wřľĺml- nâplnil takýmito gebuzinami hory kníh. Keby som mal odvahu svojho priateľa ľ-ľ.Heineho, nazval by som pána Jeremiasa géniom buržoáznej hlúposti. “ ..Politickí ekonómovia majú príliš veľký sklon pokladať určité množstvo kapitálu a určitý počet robotníkov za výrobné nástroje rovnakej sily, ktoré posobia s rovnako veľkou intenzitou . . . Ti, čo tvrdia, že tovary sú jedinýmí Šgmteľnüvýroby. dokazujú, že sa výroba nedá vôbec rozšíriť, pretože také roz­ WĚNC ncVYhnutne vyžaduje, aby sa vopred rozmnožíli životné prostriedky, su­ “Wlüka nástnoje, čo v skutočnosti znamená, že výroba nemôže rásť bez pred­ chádzajuceho rastu, čiže inými slovami, že akýkoľvek rast je nemožný.' (S. Bai­ lev. Money and its Vicissitudes, p. 58 a 70.) Bailey kritizuje túto dogmu hlavne z hľadiska procesu obehu.

510 VIl. oddiel Proces

akumulácie kapitálu

len vo výnimočne priaznivých prípadoch môže robotník rozšíriť tzv. „pracovný fond' na úkor „dôchodku“ boháčov.“ Profesor Fawcett medziiným ukazuje, k akej nezmyselnej tauto­ lógii to vedie, keď sa kapitalistickć hranice pracovného fondu pre­ básnia na prirodzené spoločenské ihranice. „Cirkulujúci kapitál“ krajiny," hovori, „je jej mzdovým fondom. Ak teda chceme vypočítať priemernú peňažnú mzdu, ktorú dostane každý robotník, stačí jednoducho deliť tento kapitál počtom robotníckeho obyvatelstvaf"

To teda znamená, že najprv vypočítame úhrn skutočne vyplate­ ných individuálnych miezd, a potom tvrdíme, že tento súčet pred­ stavuje sumu hodnoty „pracovného fondu' naoktrojovaného bohom a prírodou. Napokon takto získanú sumu delíme počtom robotní­ kov, aby sme nanovo objavili, koľko môže v priemere individuálne pripadnúť každému robotníkovi. To je teda mimoriadne prefikaná procedúra. Pánu Fawcettovi nebráni, aby jedným dychom vyhlásil: „Celkove bohatstvo, ktoré sa ročne akumuluje v Anglicku, delí sa na dve časti. Jedna časť sa používa v Anglicku ako kapitál na udržiavanie nášho vlast­ ného priemyslu. Druhá časť sa vyváža do inych krajín... Casť použitá v našom priemysle netvori významný podiel bohatstva, ktoré sa ročne akumuluje v tejto

krajine.“

Väčšia časť ročného prírastku nadproduktu, odňatćho anglickému robotníkovi bez ekvivalentu, sa teda nekapitalizuje v Anglicku, ale v cudzích krajinách. Lenže s týmto vyvezeným dodatočným kapi­ tálom sa vyváža aj časť „pracovného fondu", ktorý vynašiel boh a Bentham.“ “5J. St. Mill vo svojich Principles of Polit. Economy lb. ll, ch. l. S 3] hovorí:

„Produkt práce sa dnes rozdeluje v nepriamom pomere k práci -

najväčšia

časť pripadá tým, čo nikdy nepracujú, o niečo menšia časť tým, ktorých práca je takmer len nomlnálna, a tak odmena postupne klesá a scvrkáva sa úmerne tomu, ako sa práca stáva ťažšou a neprljemnejšou, až najnamáhavejšia a naj­ vyčerpávajúcejšla telesná práca nemože s istotou rátať ani s tým, že získa čo len najnevyhnutnejšle životne prostriedky! Aby som sa vyhol nedorozumenlu. poznamenávam, že ak ľudí ako J. St. Mill atď. treba kritizovať za protirečenie medzi ich starými ekonomickými dogmami a ich modernými tendenciami, bolo by celkom nesprávne hádzať ich do jedneho vreca s húfom vulgárnych ekono­ mických apologćtov. 'l' Tu chcem čitateľovi pripomenúť, že kategórie variabilný a konštantný ka­ pitál som po prvý raz použil ja. Počnúc Adamom Smithom politická ekonómia bez ladu a skladu hádže dokopy určenia obsiahnuté v týchto kategóriách spolu s rozdielmi čo do formy fixného a cirkulujúceho kapitálu, ktoré vyplývajú z PW' cesu obehu. 0 tom podrobnejšie v druhom oddlele druhej knihy. '7 H. Fawcett, Prof. of Polit. Econ. at Cambridge: The Economic Position of the British Labourer, Lond. 1865, p. 120. 0 Fawcett, l. c. p. 123, 122.

"' Možno povedať, že z Anglicka sa každoročne vyváža nielen kapitál, ale aj robotníci vo forme vysťahovalectva. V texte však vobec nejde o peculiumm” vysťahovalcov, ktorí z väčšej časti nie sú robotníci. Veľká časť z nich sú synovia nájomcov. Anglický dodatočný kapitál, ktorý sa ročne posiela do zahraničia na zúročenle, je ovela väčší v pomere k ročnej akumulácll, ako je ročne vysťaho­ valectvo v pomere k ročnćmu prírastku obyvatelstva.

511

Všeobecný zákon kapitalistickej akumulácie

I. Rastúci dopyt po pracovnej sile, sprevádzajúcz'akumuláciu pri nemeniacom sa zložení kapitálu V tejto kapitole sa zaoberáme vplyvom, ktorý má rast kapitálu na osud robotníckej triedy. Najdôležitejším činiteľom pri tomto skú­ maní je zloženie kapitálu a zmeny, ktoré toto zloženie prekonáva v priebehu procesu akumulácie. Zloženie kapitálu treba chápať v dvojakom zmysle. Z hľadiska hodnoty sa určuje pomerom, v akom sa kapitál delí na konštantný kapitál čiže hodnotu výrobných prostriedkov a na variabilný kapi­ tál čiže hodnotu pracovnej sily, celkovú sumu miezd. Z hľadiska látky, podľa toho, ako funguje vo výrobnom procese, delí sa každý kapitál na výrobné prostriedky a živú pracovnú silu; toto zloženie sa určuje pomerom medzi množstvom používaných výrobných pro­ striedkov na jednej strane a množstvom práce potrebnej na ich po­ užívanie na druhej strane. Prvé zloženie nazývam hodnotovým zložením, druhé technickým zložením kapitálu. Medzi oboma exis­ tuje úzky vzájomný vzťah. Aby som ho vyjadril, hodnotové zloženie kapitálu, pokial' je určené jeho technickým zložením a odzrkadľuje zmeny v technickom zložení, nazývam organickým zložením kapi­ tálu. Všade, kde sa skrátené :hovorí o zložení kapitálu, treba vždy rozumiet jeho organické zloženie. Početné jednotlivé kapitály, vložené do určitého odvetvia výroby. sa viac alebo menej odlišujú svojím zložením. Priemer ich indivi­ duálnych zložení nám dáva zloženie celkového kapitálu v tomto

Dvadsiata tretia kapitola

512 VII. oddiel Proces akumulácie

kapitálu

'° Marx. K.: Námezdná práca a kapitál. In: Marx. K-Engcls, F.: Vybrané spisy v piatich zvâzkoch. t. zv. Bratislava 1977, s. 471.

výrobnom odvetví. Napokon celkový priemer týchto priemerných zložení všetkých výrobných odvetví nám dáva zloženie spoločenské­ ho kapitálu krajiny, a len o ňom sa koniec koncov hovorí v ďalšom výklade. Rast kapitálu zahŕňa rast jeho variabilnej čiže na pracovnú silu premenenej časti. Casť nadhodnoťý premenenej na dodatočný kapitál musi sa stále premieňať späť na variabilný kapitál čiže na dodatočný pracovný fond. Ak predpokladáme, že pri inak nezmenených okol­ nostiach ostáva zloženie kapitálu nezmenené, t. j. že to isté množ­ stvo pracovnej sily je aj naďalej potrebné na to, aby uviedlo do po­ hybu určité množstvo výrobných prostriedkov čiže konštantného kapitálu, potom dopyt po práci a existenčný fond robotníkov zrejme rastú úmerne s kapitálom a tým rýchlejšie, čím rýchlejšie rastie ka­ pitál. Keďže kapitál každý rok vyrába nadhodnotu, ktorej časť sa každý rok pridáva k pôvodnému kapitálu, keď že sám tento prírastok každý rok rastie s rastúcim rozsahom už fungujúceho kapitálu a kedže napokon - pri osobitnom podnietení sklonu k obohaco­ vaniu, ako je napriklad otvorenie nových trhov, nových sfćr vkla­ dania kapitálu v dôsledku novovzniknutých spoločenských potrieb atď. - rozsah akumulácie sa dá náhle rozšíriť už samou zmenou v rozdelení nadhodnoty čiže nadproduktu na kapitál a dôchodok, potreby akumulácie kapitálu môžu predstihnúť rast pracovnej sily čiže počtu robotníkov, dopyt po robotníkoch môže predstihnúť ich ponuku, a preto mzdy môžu stúpať. K tomu dokonca musí nakoniec dôjsť, ak sa uvedený predpoklad nezmení. Keďže sa každý rok za­ mestnáva viac robotníkov ako v predchádzajúcom roku, musí sa skôr alebo neskôr dosiahnuť bod, keď potreby akumulácie začínajú prerastať obvyklú ponuku práce, keď teda dôjde k zvýšeniu miezd. Ponosy na to sa ozývajú v Anglicku po celé pätnáste storočie a v prvej polovici osemnásteho storočia. Lenže viacej alebo menej priaznivé okolnosti, pri ktorých sa námezdní robotníci udržiavajú a rozmnožujú, nemenia nič na základnom charaktere kapitalistickej výroby. Tak ako jednoduchá reprodukcia ustavične reprodukuje sám kapitálový vzťah, kapitalistov na jednej strane, námezdnýcb robotníkov na druhej strane, tak aj reprodukcia v rozšírenom roz­ sahu čiže akumulácia reprodukuje v rozšírenom rozsahu kapitálový vzťah, viac kapitalistov alebo väčších kapitalistov na jednom póle. viac námezdnýcb robotníkov na druhom póle. vskutku, momentom reprodukcie samého kapitálu je reprodukcia pracovnej sily, ktorá sa ako prostriedok zhodnocovania musí neprestajne vteľovať do ka­ pitálu, nemôže sa od neho odpútať a jej podriadenie kapitálu sa iba zakrýva striedaním individuálnych kapitalistov, ktorým sa pre­ dáva. Akumulácia kapitálu je teda rozmnožovaním ptoletariám." 7° Karl Marx. l. c.“ „Pri rovnakom útlaku :nás je krajina tým bohatšla. čim viac má proletárovf (Colins, UBconomie Politlque, Source des Revolution: et des Utopies prćtendues Soclalistes, Paris 1857, t. m, p. 331.) Ekonomicky treba ..proletariátonr rozumiet jednoducho námezdnćho robotníka. ktorý vyrába a zhodnocuje „kapltáľ a ktorého vyhodia na dlažbu, len čo je zbytočný pre

513 Klasická ekonómia natoľko dobre pochopila túto tćzu, že A. Smith, Ricardo atd., ako sme už skôr spomenuli, akumuláciu dokonca mylne stotožňujú so spotrebou celej kapitalizovanej časti nadpro­ duktu produktivnymi robotnikmi čiže s jej premenou na dodatočných námezdných robotníkov. Už roku 1696 John Bellers hovori: „Keby niekto mal 100000 akrov pôdy a práve toľko libier peňazí a práve toľko dobytka, ale nemal by robotnika, čim iným by taký boháč bol ako ro­ botnikom? A kedže robotníci obohacujú ľudi, čim viac je robotnikov, tým viac

je boháčov

práca chudobnćhoje baňou bohatćhoľ"

Takisto hovorí Bernard de Mandeville začiatkom 18. storočia: ..Tam, kde majetok je dostatočne chránený, bolo by ľahšie žiť bez peňazí ako bez chudobných, lebo kto by pracoval? . .. Tak ako treba robotnikov chrániť pred vyhladovanim, takisto nesmú dostať nič, čo by sa dalo usporiť. Ak sa tu i tam niekto nezvyčajnou usilovnosťou a uťahovanim opasku pozdvihne z naj­ nižšej triedy nad pomery, v ktorých vyrástol, nikto mu v tom nemá brániť, lebo je nepopierateľnć, že žiť striedmo je najmúdrejši spôsob pre každú jednotlivú osobu, pre každú jednotlivú rodinu v spoločnosti; ale v záujme všetkých bo­ hatých národov je, aby najväčšia časť chudobných nikdy nezaháľala a aby pred­ sa vždy vydávala všetko, čo dostáva... Tí, čo si zarábajú na živobytie dennou prácou, nemajú nič, čo by ich podnecovalo pracovať, okrem svojich potrieb, ktoré mierniť je múdre, ale liečiť je bláznivć. Jedine, čo môže pracujúceho človeka urobiť usilovným, je mierna mzda. Lebo príliš nizka mzda, podľa toho. aký je jeho temperament, urobi ho skleslým alebo zúfalým, a príliš vysoká mzda bezočivým a ienivým... z toho, čo sme doteraz povedali, je zrejmé, že v slobodnom národe, kde nie je dovolené otroctvo, najbezpečnejšie bohatstvo pozostáva z množstva pracovitých chudobných. Lebo oni sú nielen nikdy nevy­ sychajúcim zdrojom na doplňovanie loďstva a armády, ale bez nich by nebolo nijakého póžitku a produkt nijakej krajiny by sa nedal zhodnotiť. Aby spoloč­ nosť' (ktorá sa samozrejme skladá z nepracujúcich) „bola šťastná a aby ľud bol Spokojný aj v najmizernejšich pomeroch, je potrebné, aby veľká väčšina ostala nevedomá i chudobná. vedomosti rozširujú a znásobujú naše želania, a čim menej si človek želá. tým ľahšie možno jeho potreby uspokojiť”

_ Lenže Mandeville. čestný človek a otvorená hlava, ešte nechápe, ze sám mechanizmus akumulačného procesu rozmnožuje s kapitálom zhodnocovacie potreby „pána Kapitálaú ako túto osobu nazýva Pecqueur. ..Chorľavýproletár pralesa' je podarená Roscherova fantázia. Obyvateľ pralesa je vlastníkom pralesa a zaobchádza s pralesom ako so svojim vlastníctvom rov­ nako nenútene ako orangutan. Nie je teda proletárom. Bol by nim iba v tom prípade, keby ho prales využíval, namiesto toho, aby on využíval prales. A čo 93 ľÝkajeho zdravotného stavu, ten by obstál v porovnani so zdravotným sta­ vom nielen moderného proietára, ale aj syfilitickej a škrofulóznej „honorácieä N0 pán Wilhelm Roscher pralesom pravdepodobne rozumie svoje rodné Lúne­ burskć vresovisko. " ..As the labourers make men rich, so the more labourers, there will be the

more rich men

the labour of the poor being the mines of the rich! (John

Bellers, l. c. p. 2.)

77 B. de Mandeville, (jľhe Fable of the Bees, 5th ed., Load. 1728, Remarks.

:(33- 2t13.328.) ~ ..Striedmy život a ustavičná práca sú pre chudobných pria­ mjmec:: o; k materiálnemu šťastiu' (tým rozumie čo najdlhší pracovný deň a čo vých v2 miĺrłotnýchprostriedkov)_„a k bohatstvu pre štát' (totiž pre pozemko­ B," Y on sTrade ov,and kapitalistov ich politických Commerce,a Lond. 1770, p. 54.)hodnostárov a činiteľov). (An 33 kapitál 1

23. kapitola Všeobecný zákon kapitalistickei akumulácíe

514 \o

VII. oddiel Proces akumulácie kapitálu

aj množstvo „pracovitých chudobných", t. j. námezdných robotníkov, ktori svoju pracovnú silu musia premieňat na rastúcu zhodnocovaciu silu rastúceho kapitálu, a práve tým musia zvečňovat svoj vzťah závislosti od vlastného produktu, zosobnenóho v kapitalistovi. Po­ kiaľ ide o tento vztah závislosti, sir F. M. Eden vo svojom spise The State of the Poor or an History of the Labouring Classes in England poznamenáva : „Naše zemepisné pásmo si vyžaduje prácu na uspokojovanie potrieb, a preto aspoň čast spoločnosti musi neúnavne pracovat... Niekoľkl, čo nepracujú, predsa disponujú produktmi usiiovnosti. Ale tito vlastníci ďakujú za to iba civi­ llzácii a zriadeniu, sú to čisto výtvory občianskych inštitúcii.“ Lebo tle uzná­ vajú, že si plody práce možno prisvojovat aj inak ako prácou. Ľudia s nezávis­ lým majetkom ďakujú za svoj majetok takmer výlučne práci druhých, a nie svojim vlastným schopnostiam, ktoré vôbec nie sú lepšie ako schopnosti dru­ hých: nie vlastníctvo pôdy a peňazi odlišuje bohatých od chudobných, ale vele­ nie nad prácou (the command of labour) . . . Nie opovrhované či servilné posta­ venie, ale stav pohodlného a liberáineho vztahu závislosti (a state of easy and liberal dependence) vyhovuje chudobným, kým majetným ľuďom vyhovuje do­ statočný vplyv a autorita u tých, čo pre nich pracujú.. . Takýto vztah závislosti. ako to vie každý znalec ľudskej povahy. je potrebný pre dobro samých robot­ níkov.'7*

Poznamenajme mimochodom, že sir F. M. Eden je jediným žia­ kom Adama Smitha, ktorý v osemnástom storočí vykonal niečo vý­ znamné.75

" ..O duchu zákonov' 7' ..Duchom zákonov je vlastníctvo."

3' členstvo

73 Eden sa mal spýtat, kto teda vytvoril „občianske inštitúcie'? Z hľadiska právnickej ilúzie nepokladá zákon za produkt materiálnych výrobných vzťahov. ale naopak výrobné vztahy pokladá za produkt zákona. Linguetlml odbavil Montcsquieuov iluzórny spis „De ľesprit des lois"° jedným slovom: „Uesprlt des lois, C'est la propriétéf** 7* Eden, I, c., v. l, l. I, ch. I, p. 1, 2 a Preface, p. XX.

75Keby čitateľ pripomenul Malthusa, ktorého Essay on Population vyšla roku 1798, potom ja pripominam, že tento spis vo svojej prvej podobe nie je nič iné ako äkolácky povrchný a iarársky roztáraný plagiát z Defoa, sira Jamesa Stcuarta, ToWnsenda, Franklina, wallacea atď. a neobsahuje ani jedinú myš­ lienku, ktorú by bol sám Malthus vymyslel. Velký rozruch, ktorý tento pamflct vyvolal. vyplýva jedine zo stranickych záujmov. Francúzska revolúcia našla v britskom kráľovstve vášnivých obhajcov; „populačný princip', pomaly roz­ pracúvaný v 18. storočí, potom uprostred velkej spoločenskej krízy s fanfárami vyhlásený za nezlyhávajúci protijed proti učeniam Condorceta a iných. uvitala anglická oligarchia s jasotom ako veľký prostriedok na vyničenie všetkých tú­ žob po ľudskom pokroku. Malthus, náramne udivený svojim úspechom, podo­ bral sa potom na to, aby do starej schémy napchal povrchne skompilovanÝ materiál a pridal nový materiál, ktorý však neobjavil, ale si ho len prisvojil. ­ Mimochodom poznamenajme, že hoci bol Malthus farárom angiikánskej cirkvi. zložil mnišsky sľub ceiibátu. To je totiž jedna z podmienok pre fellowship3° na protcstantskej univerzite v Cambridgi. „Nedovoľujeme, aby členovia kolé­ gii boli ženatí, a ked sa niekto oženi, prestáva tým byt členom kolégia.“ (Reports of Cambridge University Commission, p. 172.) Touto okoinostou sa Malthus priaznivo liší od iných protestantských farárov, ktori sa striasli katolickeho pri­ kázania kňazského ceiibátu a v takej miere si prisvojili „piodte a množte sa' ako svoje osobitné biblické poslanie, že všade naozaj nesiušnou mierou prispie­ vajú k rozmnožcniu obyvateľstva, kým zároveň robotnikom kážu „populačný princip'. Je charakteristické, že ekonomické podobenstvo prvého hriechu, Ada­

515 Pri doteraz predpokladaných podmienkach akumulácie, ktoré sú pre robotníkov najpriaznivejšie, sa ich vzťah závislosti od kapitálu zaodieva do znesiteľných alebo, ako hovori Eden, do „pohodlných a liberálnych" foriem. S rastom kapitálu sa nestáva intenzivnejšlm, ale len extenzivnejším, t. j. sféra vykorisťovania a nadvlády kapitálu sa rozširuje len s jeho vlastnými rozmermi a s počtom jeho podda­ ných. Väčšia časť ioh vlastného nadproduktu, ktorý narastá a v ras­ túcej miere sa mení na dodatočný kapitál, prúdi k nim spáť vo forme platidiel, takže môžu rozšíriť okruh svojich potrieb, môžu lepšie vybaviť svoj spotrebný fond šatstva, nábytku atď. a môžu dokonca vytvárať malé rezervné fondy peňazí. Ale takisto ako lepšie ošate­ nie, výživa, zaobchádzanie a väčšie peculiumm" neodstraňujú vzťah závislosti a vykorisťovanie otrolca, neodstraňujú ich ani u námezd­ ného robotníka. Rastúca cena práce v dôsledku akumulácie kapitálu znamená v skutočnosti len toľko, že dlžka a ťarcha zlatej reťaze, ktorú si námezdný robotník sám ukul, dovoľujú trocha uvoľniť jej napätie. V sporoch o tejto otázke sa zväčša zabúdalo na hlavnú vec, totiž na differentia specificai* kapitalistickej výroby. Pracovná sila sa tu nekupuje na to, aby jej služby alebo jej produkt uspokojovali osobné potreby kupujúceho. Jeho cieľom je zhodnotiť svoj kapi­ tál, výroba tovarov, ktoré obsahujú viac práce, ako zaplatil, ob­ sahujú teda časť hodnoty, ktorá ho nič nestojí, a predsa sa realizuje predajom tovarov. Výroba nadhodnoty čiže vytlkanie zisku je abso­ movo jablko, „urgent appetite', „the checks which tend to blunt the shafts oi Cüpidů“. ako bodro hovorí farár Townsend, že tento šteklivý bod si monopo­ lizovali a monopolizujú páni z protestantskej teológie alebo skôr cirkvi. S vý­ nimkou benátskeho mnícha Ortesa. originálneho a duchaplného spisovateľa. väčšina učiteľov popuiačnej teórie sú protestantski ťarári. Napriklad Bruckner: Thćorie du systéme animal, Leyde 1767, kde je vyčerpaná celá moderná popu­ lačná teória a ku ktorej dodala myšlienky chvlľková hádka medzi Quesnayom a jeho žiakom Mirabeauom pero***o tej istej téme. ďalej farár Wallace. farár Townsend, farár Malthus a jeho žiak. arclfarár Th. Chalmers, vôbec už nehovo­ riac o menších farárskych pisáríkoch in this line“. Politickou ekonómiou sa pô­ vodne zaoberali filozofi, ako Hobbes, Locke, i-iume, obchodníci a štátnici. ako Thomas Morus, Temple, Sully, de Witt. North, Law, Vanderlint. Cantillon, Pran­ klin, a teoreticky najmä a s najväčším úspechom lekári. ako Petty, Barbon. Mandeville, Quesnay. Ešte v polovici 18. storočia sa Rev. Mr. TuCker. VÝNIM­ "Ý ekonóm svojich čias, ospravedlňuje za to, že sa zaoberá mamonou. Neskor­

šie. a to s „populačným princípom", udrela hodina protestantským farárov. ^k0bY bol tušil toto fušovanie do remeslá, Petty, ktorý pokladal obyvateľstvo 23 základ bohatstva a bol takisto ako Adam Smith vysloveným nepriateľom farárov, hovorí: „Náboženstvo najlepšie pnekvitá, keď kňazi čo najviac umtt­ Vuiú svoje telo, práve tak ako právo najviac prekvitá. keď advokáti hladujúf Preto radí protestantským farárom, keď už nenasledujú apoštola Pavla a ne­ chcú sa „umŕtvovať“ ceiibátom, „aby neplodili viac farárov (not to breed more Churchmen), ako môžu absorbovať jestvujúce obročia (beneticesh t. j. ak v An­ Rlícku a walese existuje len 12000 obroči, nie je můdrc 80104“ 24000 ĺ3ľáľ0V (it will not be safe to breed 24000 ministers). lebo tých 12000 nezaopâľľcnÝťh farárov sa vždy bude usilovať získať obživu, a ako bY ľ0 W001i ľahšĺc 005903“ “_l'vom až štvrtom nemeckom vydaní tento odsek znie: Ako s intenzív­

"elšlfn vykorisťovaním pracovnej sily vzrástlo obohacovanie továrnikov, do­ kazuje uz tá okolnosť, že priemerný proporcionálny rast anglických továrni

Poznámky

688 na spracovanie bavlny atd. v rokoch 1838-1850 bol 32 0/0,naproti tomuv ro­ koch 1850-1856 dosahoval 86 °,'„. Naša zmena sa zakladá na údajoch z Reports of the ľnspectors of Facto­ ries for 31st October 1856. London 1857, p. 12. Údajne Marx použil tento prameň. Porovnaj aj Marxov článok Anglický továrenský systém. (Marx, K.­ Engels, B.: Spisy. 12. sv. Praha 1962, s. 219-225.) 348

Poznámky a registre

Ure, A.: The Philosophy of Manufactures. London 1835, p. 22. 352

„zmicrnenć galeie' („les bagnes mitigćs') - takto Fourier nazýva továrne vo svojej knihe La faussc industrie morcelće, rćpugnante, mensongere, et l'anti­ dote, l'industrie naturelle, combinće, attrayante, vćridique, donnant quadruple produit. Paris 1835, p. 59. 357 l?

Marx cituje prácu Lancellotti, Secondo: L'Hoggidi overo gl'ingegni non in­ ľeriori a' passati podľa knihy Beckmann, Johann: Beyträge zur Geschichte der Brfindungen. 1. Bd. Leipzig 1786, S. 125-132. Ďalšie údaje v poznámke 194 sú tiež z tejto knihy. 358

Tabuľka je zostavená podľa údajov týchto troch parlamentných správ, ktoré majú spoločný názov Pactories: Return to an Address of the Honourable the House of Commons, dated 15 April 1858; Return to an Address of the Ho­ nourable the House of Commons, dated 24 April 1861; Return to an Address of the Honourable the House of Commons, dated 5 December 1867. 363 'ľenth Report oť the Commissloners Appointed to Inquire into the Organi­ zation and Rules of Trades Unions and Other Assoclations: together with minutes of evidence. London 1868, p. 63-84. 364

Nominibus mollíre licet mala (zlo je nutné zmierniť slovami) Publius Naso: Umenie milovať. 2. kniha. Bratislava 1971. 367 i23

Ovídius.

Marx prevzal údaje z parlamentnej správy Corn, Grain and Meal. Return to an Order oi? the Honourable the House of Commons, dated 18 February 1867. 377

II izoaličnćzákony - v rokoch 1799 a 1800 schválil anglický parlament zákony. ktoré zakazovall zakladanie a činnosť akýchkoľvek robotnickych organizácii. Tieto zákony parlament zasa zrušil roku 1824, lenže aj potom úrady silne obmedzovali činnost robotnickych spolkov. Najmä agitáciu za vstup robot­ nikov do nejakej organizácie a za účasť na štrajku pokladali za ..donuco­ vanie' a ..nasiliť a trestali ju ako kriminálny zločin. 379 610 Marx upozorňuje na intenzitu, s akou anglicki súkromni obchodníci dobyli čínsky trh po zrušení monopolu Východoindickej spoločnosti v obchode s Ci­ nou (1833). Poslúžil im pritom akýkoľvek prostriedok Prvá ópiová vojna (1839-1842). ktorá bola agresívnou vojnou Anglicka proti Cine, mala umožniť anglickćmu obchodu preniknúť na čínsky trh. Ňou sa začala premena Číny na polokoloniálnu krajinu. Od začiatku minulého storočia sa Anglicko po­ kúšalo vyrovnať svoju pasivnu obchodnú bilanciu s Cinou pašovanim ópia vyrobeného v Indii, narazilo však na odpor čínskych úradov, ktoré roku 1839 skonfiškovali všetky zásoby ópia na zahraničných Iodiach v Kantone a dali ich spáliť. To bol podnet k vojne, v ktorej Cína podľahla. Angličania využili túto porážku feudálnej zaostalej Ciny a nadiktovali jej lúpežnú nan­ kinskú mierovú zmluvu (august 1842). Nankinská zmluva stanovuje otvoriť anglickćmu obchodu pát čínskych prístavov [Kanton, Amoy (Sia-men), Fu-čou, Ning-po a Šanghaj), odovzdať Anglicku na ..večné časy' Hongkong a zaplatiť mu vysoke kontribucie. Podľa dodatočného protokolu nankinskej zmluvy musela Cina priznať cudzincom aj právo exteritoriality. 382

Registrat- çenerai (generálny registrátor) - takto nazývali v Anglicku amd­ mia. ktory stál na čele ustanovizne pre centrálnu registráciu stavu obyva­ teľstva. Do jeho kompetencie patril celý systém registrovania pórodov, úmrtí a sobášov. 393 542 553 562

689 i29

..Ne sutor ultra crepidaml' („Suster. drž sa svojho kopytaľ) - týmito slo­ vami odpovedal starogrécky maliar Apellés istému obuvnikovi, ktorý kriti­ zoval jeho obrazy. 406

m Proudhon. P. j.: systéme des oontradictions économiques, ou philosophie de la misere. 1. t. Paris 1846, p. 73. 426 |.'i

i31

Na kongrese v Montgomery roku 1861 sa spojilo jedenásť južných otrokár­ ských štátov do Conłederate States of America (Konťederované štáty ame­ rické). Rebelovia si stanovili za ciel udržanie otrokárstva a jeho rozšírenie na celé územie Spojených štátov amerických. Roku 1861 začali americkú občiansku vojnu (vojnu za secesiu) proti Únii. Porážkou a kapituláciou juž­ ných štátov bol tento separátny štát roku 1865 ziikvidovaný a Únia opät obnovená. 449

Autorom knihy Essai sur la nature du commerce en général je Richard Can­ tillon. Anglické vydanie prepracoval jeho pribuzný Philip Cantillon. 462 Marx tu robi narážky na správanie dvorného maršala Kalba zo Schiiierovej hry Úklady a láska. V 2. výstupe 3. dejstva sa Kalb zo začiatku vzpiera zú­ častniť sa na intrige, ktorú zosnuje minister na dvore jedného nemeckého kniežata. Vtedy sa minister začne vyhrážať, že odstúpi, čo by zároveň zna­ menalo aj pád dvorného maršala. Naozaj prestrašený Kaib volá: „A ja? Vám sa ľahko hovoril Vy ste študovaný človek! Ale ja - mon Dieui Co bude zo mňa, ked ma jeho výsost prepustitll' (schiller, P.: Úklady a láska. Bra­ tislava 1963, s. 89.) 480

Nemecký robotnlcky spolok založili Marx a Engels v Bruseli koncom augusta 1847, aby politicky vzdeiávaii nemeckých robotnikov žijúcich v Belgicku a oboznámili ich s ideaml vedeckého komunizmu. Pod vedením Marxa a En­ gelsa, ako aj ich spolubojovnikov stal sa spolok legálnym centrom, okolo ktorého sa združovali revolučné proletárske sily v Belgicku. Najlepšie sily spolku vstúpili do bruselskej obce Zväzu komunistov. Spolok zohral vý­ znamnú úlohu pri založení bruselskej Demokratickej spoločnosti. Činnost Ne­ meckćho robotníckeho spolku sa skončila krátko po februárovej revolúcii roku 1848 vo Francúzsku, ked belgická policia uväzniia a vykázala jeho členov. 483

i35

Simonde de Sismondi: Nouveaux principes ďéconomie politique. 1. t. Paris 1319, p. 119. 486

Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jakuba atd. - Evanjelium sv. Matúša hovori v prvej kapitole o tom, ako potomstvo Abraháma, praotca lzraelitov, postupne narastalo a nakoniec z neho vzišiel celý židovský národ. 486 Hegel: Grundlinien der Phiiosophie des Rechts, oder Naturrecht und Staats­ wissenschaft im Gmndrisse. Berlin 1840. § 203. Zusatz. 492

Tableau ćconomique - fyziokrat Quesnaý vo svojom spise Tableau écono­ mique z roku 1758 sa po prvý raz pokúsil o schematický výklad reprodukcie a obehu úhrnného spoločenského kapitálu. Marx použil vydanie: Quesnaý, P.: Analyse du Tableau ćconomique (1766) v diele Physiocrates par Eu­ gčne Daire. 1. part. Paris 1846. Marx podrobne rozoberá ekonomickú tabuľku v Teóriách o nadhodnote, 1. časť, 6. kap., v 10. kapitole druhého oddielu Engelsovho Anti-Dühringa, ktorú sám napisal, a v Kapitáii, 2. zv., 19. kap. 493 i39

keinen Datum nicht hat (nemá nijaký dátum) - reakčný sliezsky veľkostat­ kár Lichnowski vystúpil 31. augusta 1848 vo frankfurtskom Národnom zhro­ maždení proti historickćmu právu Poľska na samostatnú existenciu. Pritom viackrát použil vyššie citované slová, ktoré zakaždým vyvolali velký smiech prítomných pre nesprávny gramatický tvar. Túto scénu svojho času opisali Marx a Engels v Neue Rheinische Zeitung. (Marx, K. - Engels, B.: Spisy. 5. sv. Praha 1959, S. 384-386.)

44

Kapital 1

494

Poznámky

690 Poznámky a registre

W Schiller, F.: Záruka. In: Schiller, F.: Poézia života. Bratislava 1960, s. 110. 495

l“ Parafrázovaný citát z Goctheho Fausta. I. diel. Bratislava 1966. 496

“i To ie Mojžiš a proroci! Podľa starokresťanskej legendy Mojžiš a viacerí proroci napísali knihy Starého zákona. Najmä päť Mojžišových kníh je pre židovské náboženstvo zákonom. Marx používa tieto slová v zmysle: To je hlavne! To je najdôležitejšie prikázanie! 497 635 “3 Say, J. B.: Traitć d' ćconomie politique. 5. éd. 1. t. Paris 1826. p. 130-131. 497 11 ě

Determinatio est negatío (Určenie je negácia) -

tento výrok nachádzame

v Spinozovom Liste nemenovanému z 2. júna 1674 (Baruch de Spinoza. Ko­ rešpondencia. 50. list), kde ho používa v zmysle: vymedzenie čiže určenie je negácia. Výrok „omnis deterininatio est negatio' a jeho interpretáciu v zmysle „každé určenie je negácia' nachádzame v Hegelových dielach, vďaka kto­ rým sa aj rozšíril. (Hegel: Enzyklopädie der philosophischen Wissenschaften. Erster Teil. § 91. Zusatz; Die \Vissenschaft der Logik. Erstes Buch. Erster Abschnltt. Zweites Kapitel: b. Qualität; Vorlesungen über die Geschichte der Philosophie. Erster Teil. Erster Abschnitt. Erster Kapitel. Paragraph über Parmenides.) 498

“5 Cituje sa tu Potterova kniha: Political Economy: its Objects, Uses, and Prin­ ciples. New York 1841. Ako vidieť z jej úvodu, veľká časť knihy predstavuje v podstate prvých desať kapitol Scropovho spisu Principles of Political Eco­ nomy, ktorý vyšiel v Anglicku roku 1833. Potter v nich urobil iba niekoľko zmien. 498 Mů

„nulla dies sine linea' (..ani deň bez čiarky') - tieto slová sa pripisujú staro­ grćckemu maliarovi Apcllovi, ktorého pravidlom bolo každy deň čo i len trocha pracovať na svojich obrazoch. 509

“7 Peculium - časť majetku v starom Ríme, ktorú hlava rodiny mohla odo­ vzdať na obhospodarovanie alebo do správy slobodnému, napríklad synovi. alebo otrokovi. Držba peculia fakticky nerušila závislosť otroka od jeho pána a právne peculium ostávalo vlastníctvom pána. Napríklad otrok, ak mal peculium, mohol sice vstupovať do zmluvných vzťahov s tretími osoba­ mi. ale len v takom rozsahu, aby nemohol získať peňažnú sumu dostaču­ ÍÚCU“a ľ0- abY sa celkom vykúpil z otroctva. Najmä výnosnć zmluvy a inč opatrenia, od ktorých sa dalo očakávať značné rozmnoženie peculia, ZVY' čajne patrili do právomoci hlavy rodiny. 510 515

Linguet. S. N. H.: Thćoríe des lois civiles, ou principes fondamentaux de la socićtć. 1. t. London 1767, p. 236. 514 610 H9

Smith. Adam: An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Na­ tions. 1. vol. Edinburgh 1814, p. 142, 519 510

'54'V rokoch 1849-1859 sa Anglicko zúčastnilo na viacerých vojnách: na krym­ Skcl Volne (1853-1856). na vojne proti Číne (1856-1858 a 1859-1860) a proti Perzii (1856-1857). Okrem toho roku 1849 si Anglicko podrobilo Indiu a an­ SĺĺckćV_0iskáv rokoch 1857-1859 potlačili indické národnoosiobodzovacie povstanie. 531 IS

âmlth. Agam: An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Na­

ons. 1. ook. 6. chap. Ed.: Wakeťield. 1. vol. London 1835, p. 195. 536 '53 Steuart. James: An Inquiry into th P ' ' °°

Dublin "m, m

p. 39' 40. 539

e .

.

rinciples of Political Oeconomy. 1.vol. _

gtläazrąmhpľâw 5118015.Friedrich: Die Lage der arbeitenden Klasse in E08' :B1203: täner Anschauung und authentischen Quellen. Leipzig 1845. (En­ s . .. os vcnic robotníckci triedy v Anglicku. Bratislava 1954.) 54s '3 Smith. Adam: An lnqu °t m nom' l' vol. Edinburghĺlľslłilťĺłlse sNĚture and Causes of the Wealth of Na­

691 i55

i50

Swingooskó povstania -- hnutie anglických poľnohospodárskych robotnikov v rokoch 1830--1833 proti používaniu mláťačiek a za vyššie mzdy: svoje ciele sa pokúšali dosiahnuť výhražnýml listami. ktore posielali v mene fingova­ neho ..Captain Swing' (kapitána Swinga) nájomcom a pozemkovým vlastni­ kom, ako aj vypaľovaním obilných skladov a níčením mláťačiek. 560 „lom church' („nižšla clrkev') - smer anglikánskej cirkvi, rozšírený najmä medzi buržoázlou a nižším duchovenstvom; zameriava! sa najmä na propa­ govanie buržoázno-kresťanskej morálky a filantroplcků činnosť, ktorá mala vždy pobožnostkársko-pokrytecký charakter. Gróf Shaftesbury (lord Ashley) mal vďaka tejto činností významný vplyv na kruhy low church; preto ho Marx ironicky nazýva pápežom tejto cirkvi. 561 ľaudator temporís acti (chváli čas minulý) - Horatíus: O umení básnickom. in: Horatius, Qulntus Placcus: Vavřín a rćva. Praha 1972, s. 277. 563

Fourier, Charles: Le nouvcau mondc industriel et socićtaire. Paris 1829. p. 399 et p. 503. 577

„Wie menschlich von solclz' grosscm Herrnl'

(„Akć je to ľudské od takeho

veľkého pánaľ) - silne parafrázovanć Mefistofelove slovázGoetheho Faus­ ta. Prológ v nebl. 588

Feníani - maloburžoázni írski revolucionárí. Prve fenianskć organizácie vznikli roku 1857 v Irsku a USA; združovali sa v nlch irski emigranti. Prog­ ram a činnosť fenianov vyjadrovali protest írskych ľudových más proti anglic­ kému koloníálnemu jarmu. Feniani žiadali národnú nezávislost pre svoju krajinu, nastolenle demokratickej republiky, premenu roľníkov-nájomcov na vlastníkov pôdy, ktorú obrábali, atď.: svoj politický program zamýšľalí usku­ točniť pomocou ozbrojeného povstania. Ich sprísahanecká činnosť nemala úspech. Koncom šesťdesiatych rokov bolí feníani vystavení masovým repre­ sáliám. V sedemdesiatych rokoch nastal v hnutí úpadok. 590 í

„Acerba fata Romanos agunt sceiusque fraternae necis' („trpký osud stíha Rimanov za zločin smrti bratovej") - l-Ioratius: 7. epóda. In: Horatius, Quin­

i03

Revolúcia svetového trhu - Marx tu hovori o hospodárskych následkoch veľkých zemepisných objavov koncom 15. storočia. Objavením námornej cesty do Indie a objavenim západoindických ostrovov a amerického kon­ tinentu nastal rozsiahly presun obchodných ciest. Severotalianske obchodné mestá (Janov, Benátky a iné) stratili svoj význam. Naproti tomu Portugalsko. Holandsko, Španielsko a Anglicko, vdaka priaznivej polohe pri Atlantickom

tus Flaccus: Ódy a epódy. Bratislava 1965, s. 159. 590

oceáne, začali hrať hlavnú úlohu vo svetovom obchode. 593 i63

Steuart. James: An Inquiry into the Principles of Political Oeconomy. 1. vol.

16 i

„Pauper ubique iacet' („ničim nie je. kto je chudák') -

Dublin 1770, p. 52. 595

Ovidíus. Kalendář.

1. kniha. In: Ovidíus. Publius Naso: Spisy. 3. sv. Praha 1966, s. 15. 597 183

Za vlády Fjodora Ivanoviča (1584-1598), ked' už skutočným vládcom Ruska bol Boris Godunov, vydali roku 1597 edikt, podľa ktoreho sedllakov, čo utiekli pred neznesiteľným útlakom a prenasledovanim statkárov, mali päť rokov hľadať a násilim priviesť späť ich bývalým pánom. 599

„glorious reoolution' (,.slávna revolúciať) - v anglickom buržoáznom deje­ pisectve zvyčajne označenie štátneho prevratu z roku 1688. Štátny prevrat upevnil v Anglicku konštitučnů monarchiu, ktorá sa zakladala na kompro­ mise medzi pozemkovou šľachtou a buržoáziou. 599 i87

_Líciníoozákon - tento zákon prijali v starom Ríme roku 367 pred n. l., istým spôsobom obmedzoval držbu obecnej pôdy na osobné užívanie a sta­ novoval celý rad opatrení v prospech dlžníkov. Bol zameraný proti narasta­ jucemu veľkému pozemkovému vlastníctvu a proti privilćgiám patricijov; na­

44'

Poznámky

692 znaćuje určité zosilnenie politických a hospodárskych pozícii plebejcov. Podľa ústnej tradície tento zákon pochádza od tribúnov ľudu C. Licinia Stola a L. Sextia Laterana. 602

Poznámky a registre IIH

Posledné povstanie pretendenta - stúpenci Stuartovcov dúfali, že svojim povstaním z rokov 1745-1746 si vynútia dosadenie takzvaného mladého pre­ tendenta Karola Eduarda za kráľa Anglicka. Povstanie zároveň odzrkadľo­ valo protest ľudových más Škótska a Anglicka proti vykorisťovaniu zo strany landlordov a proti masovému vyháňaniu malých roľnikov. Potlačenie povsta­ nia malo za následok úplné zničenie klanového systému v Škótsku. Vyhá­ ňanie roľníkov z pôdy pokračovalo ešte intenzívnejšie ako predtým. 603

Hi'

Taizsmenmi nazývali za čias klanovćho systému v Škótsku staršinov alebo usadlíkov, ktori bezprostredne podliehali náčelnikovi klanu čiže lairdovi („veľkému mužovľ). Laird rozdeľoval taksmenom pôdu (tak), ktorá ostávala vlastníctvom celého klanu. Lairdovi odvádzali malý poplatok, a tým uznávali jeho moc. Taksmcnom zasa podliehali nižší úradníci, ktorí stáli na čele osád, a im boli podriadeni roľníci. S rozpadom klanového systému sa laird pre­ menil na landlorda a taksmeni sa v podstate stali kapitalistickými nájom­ cami; namiesto bývalého poplatku nastúpila pozemková renta. - O úlohe taksmenov v klanovom systéme píše Marx vo svojom článku Voľby. - Fi­ nančná komplikácia. - Vojvodkyňa zo Sutherlandu a otroctvo. (Marx, K. ­

i70

Petty Sessions (malé súdne zasadania) - zasadania zmierovacich súdov v An­ glicku; prerokúvali malé prípady zjednodušenou procedúrou. 609

17

Obdobie teroru - diktatúra jakobínov od júna 1793 do júna 1794. 612 Steuart. James: An Inquiry into the Principles of Political Oeconomy. 1. vol.

Engels, B.: Spisy. 8. sv. Praha 1969, s. 538-594.)

i72

603

1. book. 16. chap. Dublin 1770. 615

Gülich, G.: Geschichtliche Darstellung des Handels, der Gewerbe und des Ackerbaus der bedeutendsten handeltreibenden Staaten unsrer Zeit. 1. Bd. Jena 1830, S. 371. 622

Asiento - označenie zmlúv, na základe ktorých Španielsko od 16. do 18. sto­ ročia poskytovalo zahraničným štátom a súkromným osobám právo obcho­ dovaf s černošskými otrokmi z Afriky vo svojich amerických kolóniách. 626 i73

Pantae molis erat (toľko námahy dalo) - Marx tu používa výrok z vergi­ liovej Eneldy. 1. kniha. Hovorí sa tam: „Tantae molis erat Romanam condere gentem' (..Toľko námahy dalo založit rímsky náš národ'). In: Vergilius. Publius Maro: Eneida. Bratislava 1969, s. 8. 626

a. on

Pecqueur, C.: Théorie nouvelle d'ćconomie sociale et politique. Paris 1842.

p. 435. 628

7 Peeloo bankový zákon - z iniciatívy Roberta Peela prijala anglická vláda roku 1844 zákon o reforme Anglickej banky, aby prekonala ťažkosti pri VÝ­ mene bankoviek na zlato. Tento zákon rozdelil banku na dve celkom nezávislé oddelenia s osobitným fondom hotovosti: na bankové oddelenie, ktoré vyko­ návalo čisto bankové operácie, a na emisné oddelenie, ktoré vydávalo ban­ kWĺfY- T|Cľ0 ĎMKOVRYmll-SC“bvt solídne kryté osobitným

zlatým fondom.

ktory musel by( vždy k dispozícii. Výdaj bankoviek, ktoré neboli kryté zla­ tom. bol obmedzený na 14 miliónov i:. V rozpore so zákonom z roku 1844 množstvo bankoviek v obehu fakticky nezáviselo od krytia, ale od dopytu vo sfére obehu. Počas hospodárskych kriz, keď bol zvlášť veľký nedostatok peňazí, anglická vláda dočasne zrušila platnosť zákona a zvýšila sumu ban­ koviek nekrytych zlatom. 637

693

Register literatúry vratane spisov, ktoré Marx a Engels spomlnaiú

Pri spisoch, ktoré Marx a Engels citujú. sú uvedene vydania. pokial sa dali zistiť, ktoré Marx a Engels pravdepodobne použili. V niektorých prípadoch. najmä pri všeobecných prameňoch a odkazoch na literatúru, sa určite vydanie ncuvádza. Zákony a dokumenty sa uvádzajú len vtedy, ak sa z nich citovalo. Niektoré pramene sa nedali zistit.

I. Diela a state spomínaných a anonymných autorov Addington, Stephen.- An Inquiry into the Reasons for and against Bnclosing Open-fields. 2nd ed. Coventry. London 1772. 600 601 The Adoantages of the East-India Trade tďEngland.

London 1720. 270 288 291

293 295 308 357 424

Aíhin, jlohnl: A Description of the Country from 30 to 40 miles round Man­ chester. London 1795. 496 497 619 626

[Anderson, Adam-I An Historical and' Chronological Deduction of the Origin o! Commerce, from the Earliest Accounts to the Present Time. Containing. an history of the great commercial interests of the British Empire. with an appendix. Vol. 1-2. London 1764. 615 626

Anderson, james: The Bee, or Literary Weekly inteliigenccr. Vol. 3rd. Edinburgh 1791. 516

-

Observations on the Means of Exciting a Spirit of National Industry; Chiefly Intended to Promote the Agriculture, Commerce. Manufactures. and Fisherics of Scotland. In a Series of Letters to a Friend. Written in the year 1775. Edinburgh 1777. 466 603

Appían von Alexandrien: Rômische Geschicbten. Obers. von Ferdinand L. J. Dil­ lenius. 7. Bdch. Stuttgart 1830. 602

(Arbuthnot, ]ohml An Inquiry into the Connection Between the Present Price of .Provisions, and the Size of Farms. With remarks on population as affected thereby. To which are added, proposals for preventing future scarcity. By a fanner. London 1773. 261 277-_-278 S98 602

Aristoteles.- Ethica Nicomachea. in: Opera ex recensione lmmanuelis Bekkeri. 'ľ'. 9. Oxonii 1837. 64 65

-

De republica libri VIII. Tamtiež T. 10. Oxonii 1837. 86 138 1-17

694 Poznámky a registre

Ashley, (Anthony).- Ten Hours' Factory Bill. The Speech in the House of Com­ mons, on Friday. March 15th. 1844. London 1844. 337 345

Athenaeus: Deipnosophistarumlibri quindecim.T. 2

emendav. ac supplev

illustrav. commodisque indicibus instrux. Johannes Schweíghaeuser. Argen­ torati 1802. 98 122

Augier, Marie.- Du credit public et de son histoire depuis les temps anciens iusqu' à nos jours. Paris 1842. 627

Babbage, Charles: On the Economy of Machinery and Manufactures. London 1832. 293 296 316 328 339

Bacon, Francis: The Essays or Counsels, Civil and Moral. [London 1625.] 596 - The Reign of Henry VII. Verbatim reprint from Kennet's England, ed. 1719. London 1870. 596 597

[Halley, Samuel:) A Critical Dissertation on the Nature, Measures, and Causes of Value; Chiefly in Reference to the Writings of Mr. Ricardo and His Follo­ wers. By the Author of Essays on the Formation and Publication of Opinions. London 1825. 68 84 445

-

(anonymne) Money and its Vicissltudes in Value; as They Affect National Industry and Pecuniary Contracts: with a Postscript on Joint-stock Banks. London 1837. 57 508

Barbon, Nicholas: A Discourse concerning Coining the New Money Lighter. In Answer to Mr. Locke's Considerations about Raising the Value of Money. London 1696. 45-47

119 131 132

Barton. John.- Observations on the Circumstances Which influence the Condi­ tion of the Labouring Classes of Society. London 1817. 527 559

Baynes. Ijohn).- The Cotton Trade. Two lectures on the above subject, dellvered before the members of the Blackbum Literary, Scientific and Mechanics' In­ stitution. Blackburn. London 1857. 326 Beccaria. Cesare: Elementi di economia pubblica. In: Scrittori classici italiani di economia politica. Parte moderna. T. 11. Milano 1804. 308 Bechmann. Johann: Beyträge zur Geschichte der Erfindungen. Bd. 1. Leipzig 1786. 358

Beecher-Stome, Harriet: Unclc Tom's cabin. 604

Bellers, John: Essays about the Poor, Manufactures, Trade, Plantations, and lmmorality. London 1699. 399

-

Proposals for Raislng a Colledge of Industry of All Useful Trades and Hus­ bandry. with Profit for the Rich, a Plentiful Living for the Poor, and Good Education for Youth. London 1696. 126 276 357 406 513

Bentham. jćrćmie: Thćorie dcs peines ct des rćcompenses, ouvrage extrait des manuscrits de M. Jćrćmie Bentham. Par Etlienne] Dumont, :se ed, T, 2. Paris 1826. 508

Berkeley. çeorge: The Qucrist. containing several queries, proposed to the con­ sideration of the public. London 1750. 284 299

Die Bibel oder die ganze Heilige Schrift des alten und neuen Testaments. Nach der deutschen Úbcľs. Martin Luthers. 37 231 31s 322 497 635 Bidaut. j. N.: Du monopole qul setablit dans les arts industriels et le commerce, au moyen des grands appareils de fabrication. ze livraison. Du monopole de la fabrlcation et de la vente. Paris 1828. 272

BlemtPgannľie Phllosophie des Aristoteles. in ihrem inneren Zusammenhange. “W "t" Bćmckslchtlsung dcs philosophischen Sprachgebrauchs, aus dsseišêchriften cntwickelt. Bd. 2. Die besonderen Wissenschaften. Berlin

695 Blaltey. Robert: The History of Political Literature from the Earllest Times. Vol. 2. London 1855. 598

Blanqui. Ućrómezłdolphel: Cours ďćconomie industrielle. Recueilli et annotć par Adlolphe-Gustavel Blaise. Paris 1838-1839. 286 - Des classes ouvrleres en France pendant l'année 1848. P. 1-2. Paris 1849. 235

Block, Maurice: Les thćoriciens du socialisme en Allemagne. Extrait du Journal des Economlstes (numćros de juillet et ďaoüt 1872). Paris 1872. 23

Boileau, Btienne: Reglements sur les arts ct mćtiers de Paris, rćdigćs au Xlll slecle. et connus sous le nom du Livre des mćtiers . .. Avec des notes et une lntrod. par G.-B. Depping. Paris 1837. 404 Boileau-Desprćaux, Nicolas: Satire Vlll. 544 Boisguillebert, (Pierre).- Le detail de la France. ln: Economistes iinanclers du xvme siecle. Precćdćs de notices historiques sur chaque auteur. et accom­ pagnćs de commentalres et de notes explicatlves. par Eugene Dalre. Paris 1843. 120

-

Dissertation sur la nature des rlchesscs, dc l'argent et des tributs. Tam­ tiež. 128

Boxhorn, Marcus zuerius: Marci Zueril Boxhomii institutionum politicarum liber primus. In: Marci Zueril Boxhornii: Varil tractatus politici. Amsterodami 1663. 358

Broadhurst, j.: Political Economy. London 1842. 61

Brougham, Henry: An Inquiry into the Colonial Policy of the European Powers. In 2 vols. Vol. 2. Edinburgh 1803. 627

[Bruclzner, john:) Thćorie du systeme animal. Lelde 1767. 515

Buchanan, David: Inquiry into the Taxation and Commercial Policy of Great Britain; with observations on the prlnciples of Currency. and of exchangeable value. Edinburgh 1844. 118 - Observations on the Subiects Treated of in Dr. Smltlľs Inquiry into the Na­ ture and Causes of the Wealth of Nations. Edinburgh 1814. 604 Buchez, Plhilippel-Jlosephl-Bleniamin] et PIierreI-Clćlestin) Rouxl-Laoergnel: Histoire parlamentaire de la Revolution françalse, ou Journal des assem­ blćes nationales. depuis 1789 jusqu'en 1815. T. 10. Paris 1834. 613

Burke, Edmund: A Letter from the Right Honourable Edmund Burke to a Noble Lord. on the Attacks Made upon him and his Pension, in the House o! Lorda. by the Duke of Bedford and the Earl of Lauderdale, early in the Present Session of Parliament. London 1796. 599 - Thoughts and Details on scarcity, Originally Presented to the Right Hon. \Villiam Pitt, in the Month of November 1795. London 1800. 180 202 274 627

Butler. Samuel: Hudibras. Vol. 1. London 1835. 46

lByles, John Barnard:) sophisms of Free-trade and Popular Political Economy Examined. By a barrister. 7th ed. With corr. and add. London 1850. 610

Cairnes, ]Iohnl Ellliot): The Slave Power: its character, career and probable designs: being an attempt to explain the real issues involved in the American contest. London 1862. 205 227 281

Campbell, George: Modern India: a Sketch of the System of Civil Government. To which is prefíxed, some account of the natives and native institutions. London 1852. 302

Cantillon, Philip: The Analysis of Trade, Commerce, Coin, Bullion. Banks and Foreign Exchanges. Wherein the true principles of this useful knowledge are

Register literatúry

696 Poznámky a registre

fully but briefly laid down and explained, to give a clear idea of their happy oonsequences to society, when well regulated. Taken chiefly from a manu­ scrlpt of a very ingenious gentleman deceas'd, and adapted to the present situation of our trade and commerce. London 1759 (pozri aj pozn. 132). 462 [Cantiiion, Richard:) Essai sur la nature du commerce en général. Trad. de l' Anglois. in: Discours politiques. T. 3e. Amsterdam 1756 (pozri aj pozn. i32). 462

Carey, Hlenryl Clhariesl: Essay on the Rate of Wages: with an Examination of the causes of the Differences in the Condition of the Labouring Population throughout the World. Philadelphia. London 1835. 468

_

- The Slave Trade, Domestic and Foreign; why It Exists, and How It May Be Extinguished. Philadelphia 1853. 605 618

Cariyle, Thomas: Ilias (Americana) in Nuce. In: Macmilian's Magazine. Ed. by David Masson. London. Cambridge. August 1863. 219

(Cazenove. John:) Outiines of Political Economy; being a plain and short view of the iaws relatlng to the production, distribution, and 'consumption of wealth. London 1832. 173 269 433 498

-

pozri ai Maithus, Thomas Robert: Definitions in Political Economy... A new ed., with a preface, notes, and supplementary remarks by John Cazenove. London 1853.

(Ciement, Simon:) A Discourse of the General Notions of Money. Trade, and Exchange. as They stand in Relations Each to Other. By a Merchant. London 1695. 89

Cobbett. William: A History of the Protestant Reformation, in England and ireland. showing how that Event has impoverished and Degraded the Main Body of the People in Those Countries. in a series of Letters, Addressed to All Sensible and Just Englishmen. London 1824. 597 Code .pćnai, ou code de dćlits et des peines. 612

Coiins, I]ean-Cuiiiaume-Cćsar-Aiexandre-Hippolytel: L' economic politique. Sour­ ce des revolutlons et des utopies prćtendues socialistes. T. 3e. Paris 1857. 513 575 636

Columbus. Christoph: [Brief aus Jamaica] pozri Naoarrete, Mlartin] Flernandez del.- Die Reisen des Christof Columbus... Comte, Charles: Traitć de iegislation ou exposition des lois gćnćrales, suivant lesqueiles les peupies prosperent. despćrlssent, ou restent stationnaires. 3e ed. Revue et corr. Bruxelles 1837. 620

Contfliľâc.!Éticnnc-Bonnot dcl: Le commerce et le gouvernement. In: Mćlanges d economic politique. T. 1. Prćcćdćs de notices historiques sur chaque auteur. et accompagnćs de commentaires et des notes explicatives. par Eugene Daire et Ciustavel de Molinari. Paris 1847. 143 Considerations concerning Tahing of! the Bounty o C 5 zd 1 letters to a friend. [London 1753.] 271 n om mor c ° n some

Considerations on Taxes. as They are Supposed to Affect the Price of Labour in Our Manuiacturies. in a letter to a friend. London 1765. 232 233

Cofbcl. Thomas: An lnąulry into the causes and Modes of the Wealth of indi­ vidual:: or the Principles of Trade and Speculation Explained. in 2 parts. London 1841. 136 492

Coľbon. Anlhime: De ľenseignement professionnel. znde ed. Paris 1860. 406

Courcelie-Seneuii.]IeanI-Clustaoel: Traitć thćorlque et pratique des entreprises

m"'m°"°'-

mmmuľw“ c' a8ricolei. ou manuei des affaires. 2e ed.. revue

Cl mum. Paris 1857 zo: 49g

697 The Currency Theory Reoieroed; in a Letter to the scottish People on the Me­ naced lnterťerence by Government with the Existing System of Banking in Scotland. By a Banker in England. Edinburgh 1845. 127 Cuvier, [Georges] : Discours sur les revolutions du globe avec des notes et un appendice ďapres les travaux recent: de MM. de Humboldt. Plourens, Lyell, Lindley, etc. Red. par Hocfer. Paris 1863. 426 Cernyšeuskij, Nllkolaj] Glavrliovlčl: Oqepxn n: nonuruqcexoil Mnnmo).

in:

COBDCMCHHMK. QauKr-ncrcpöypr

QKOHOMIIII (no

1861. 22

Dante, Alighieri .-La divina oommedia. 17 100

Darwin, Charles: Úber die Entstehung der Arten im 'ľhier- und Pflanzen-Reich durch natůrliche Züchtung, oder Brhaltung der vervolikommneten Rassen im Kampťe um's Dasein. Nach der 3. engl. Aufl. aus dem Bngl. ilbers. und mit Anmerkungen vers. von H. G. Bronn. 2. vcrb. und sehr verm. Auľl. Stutt­ gart 1863. 289 313

Daumer, Georg Friedrich: Die Geheimnisse des christllchen Alterthums. Bd. 1-2 Hamburg 1847. 244

A Defence of the Land-owners and Farmers oi Great Britain; and an exposi­ tion of the heavy parliamentary and parochial taxation under which they iabour; combined with a general view of the internal and external policy of the country: in familiar letters from an agricultural gentleman in Yorkshire to a friend in Parliament. London 1814. 462 (Defoe, Daniel:) An Essay upon Publick Credit...

[3rd ed.] London 1710. 128

De Quincey, Thomas.- The Logic of Political Economy. Edinburgh. London 1844. 332

Descartes, Rene: Discours de la mćthode pour bien conduire sa raison. et cher­ cher la verite dans les scienccs. Paris 1668. 327 Destutt de Tracy, [Antoine-Louis-Claudel: Elements d'ideologie. iVc et Ve par­ ties. Traite de la volonte et de ses effets. Paris 1826. 82 141 146 276 278 540 - Traitć ďćconomie poiitique. Paris 1823. 141 Diderot, Denis: Le salon de 1767, a mon ami M. Grimm. Paris 1798. 123

Diociorus Siculus: l-iistorische Bibliothek. Ubers. von Julius Friedrich wurm. BdCh. 1-19. Stuttgart 1827-1840. 1. und 3. Buch. 130 203 288 310 425 A Discourse on the Necessity of Encouraging Mechanic industry. London 1690. 232

Dryden, ljohni: The Cock and the Fox: or, the Tale of the Nun's Priest. in: Fables ancient and modern; transl. into verses from Homer. Ovid etc. by [john] Dryden. London 1713. 208 Ducpetiaux, Edlouardl: Budgets economiqucs des classes ouvrieres en Belgique. Subsistances, salaires, population. Bruxelles 1855. 557 558 Duffy. Gaoan: Guide to the Land Law of Victoria. London 1882. 637

Dunning, Tlhomasl Jloseph): Trades' Unions and Strikes: their Philosophy and Intentiqn. London 1860. 459 461 628

Dupont, Pierre.- Le chant des ouvriers. Paris 1848. 575

Dupont de Nemours, [Pierre-Samuell: Maximes du docteur Quesnay, ou resume de ses princípes d'economie sociale. In: Physiocrates. Quesnay, Dupont de Nemours, Mercier de la Rivičre. Baudeau, Le Trosne, avec une introd. sur la doctrine des physiocrates, des eommentaires et des notices historlques, par Eugčne Daire. 1e partie. Paris 1846. 104

Register literatúry

698 Poznámky a registre

Eden. Prederic Morton: The State of the Poor: or an History oť the Labouring Classes in England. from the Conquest to the Present Period; with a large appcndix. Vol. 1-3. London 1797. 209 502 514 559 598 600 625 Encyclopćdie des sciences mćdicales; ou traitć général, mćthodlque et complet des diverses branches de ľart du gućrir. 7e div. Auteurs classiques. Paris 1841. 307

Engels. Friedrich: Dic englische Zehnstundcnbiil. In: Neue Rheinische Zeitung. Polltisch-ökonomische Revue, red. von Karl Marx. London, Hamburg. New­ York. H. 4, April 1350. 247 256

~- Die Lage der arbeitenden Klasse in England. Nach eigner Anschauung und authentlschen

Quelien. Leipzig 1845.

206 210 217 228 335 353 355 356 372

506 545

-

Umrisse zu einer Kritik der Nationaloekonomie. In: Deutscb-Franzôsische jahrbücher. Hrsg. von Arnold Ruge und Karl Marx. 1. und 2. Lig. Paris 1844. 78 137 146 529

Ensor, George: An Inquiry concerning the Population of Nations: Containing a Refutation of Mr. Malthus's Essay on Population. London 1818. 604 An Essay on Credit and the Banlzrupt Act. London 1707. 124

An Essay on the Political Economy of Nations: or, a view of the intercourse of countries. as influencing their wealth. London 1821. 175 261 An Essay on Trade and Commerce: contalning Observations on Taxes, as they are supposed to affect the price of labour in our manufactories: together with some interesting reflections on the importance of our trade to Ame­ rica . .. By the author of Conslderations on Taxes. London 1770. 200 201 234 235 310 452 501 513 530 608

Essays on Political Economy: in which are Illustrated the Principal Causes ot the Present National Distress; with appropriate remedies. London 1830. 438 [Evans, N. H.:I Our Old Mobility. By Noblesse Oblige. 2nd ed. London 1879. 599

Faulhaber, Johann: Mechanische Verbesserung einer Alten Roszmühlen, welche vor diesem der Kónigllche Ingenieur Augustinus Ramellus an tag geben . .. Ulm 1625. 316

Fawcett. Henry: The Economic Position of the British Labourer. Cambridge. London 1665. 464 510 544

Ferguson. Adam.- An Essay on the History of Civil Society. Edinburgh 1767. 299 305 306

Ferrand pozri Hansarďs Parliamentary Debates Vol. 170. Perrier. Prançois-Louis-Auguste: Du gouvernement considćrć dans ses rapports avec le commerce. Paris 1805. 66

Fielden. John: The Curse of the Factory system; or a short account of the origin oi iactory cruelties. London 1836. 338 345 625

Il-'leetmood William:) Chronlcon Preciosum: or. an Account of English Money:

:her/mrzi: oi corn. and other commodities. for the last 600 years. London -- Chronlcon Preciosum: or. an Account of English Gold and Silver Money; the price oi eorn and other commodities. for slx hundred years last past. London 1745. 232

ronteret. Antoine-Llouisl: Hygiene physique et morale de l'ouvrier dans les grandes viiles en general et dans la ville de Lyon en particuller. Paris 1858. 307

(Porbonnals. François-vetou de:) Elements du commerce. N

Lev“ na'

,o

ouv. ćd. 2nde partie.

699 IForster, Nathaniel:) An Bnquiry into the causes of the Present High Price o! Provisions. in 2 parts. London 1787. 233 357

Fortescue, John: De laudibus legum Angliae. [London 1537.] 595

Fourier, Chlarles): La fausse lndustrie morcelée, rćpugnante, mensongere, et l'antidote, l'industrie naturellc, combinće, attrayante, vćridique, donnant quadruple produit. Paris 1835-1838. 357 - Lc nouveau monde industriel et socićtaire, ou lnventlon du procćde ďindus­ trie attrayante et naturelle distribuce en series passionnees. Paris 1829. 577 Franklin, Benjamin: A Modest Inquiry into the Nature and Necessity of a Paper Currency. In: The works of Benjamin Franklin. By Jared Sparks. Vol. 2. Bos­ ton 1836. 58

-

Posltions to Be Examlned, concerning National Wealth. Tamtiež. 147

Frcytag, Gustav: Neue Bildcr aus dem lrben des deutschen Volkes. Lelpzig 1862. 611

Fullarton, John: On the Regulation of Currencies: being an Examlnatlon of the Principles, on which it is Proposed to Restrlct, within Certain Fixed Limlts, the Future Issues on Credit of the Bank of England, and of the Other Banking Establishments throughout the Country. 2nd ed.. with corr. and add. London 1845. 119 129 131

Galíani, Ferdinanda: Della moneta. in: scrittori classici italianl di economia politica. Parte moderna. T. 3-4.

Milano 1803. 77 89 90 139 142 287 538

Canilh, Chlarlesl: Des systčmes ďćconomie politique. de la valeur comparative de leurs doctrines, et de celle qui paralt la plus favorable aux progres de la richesse. 2nde éd. T. 1-2. Paris 1821. 88 154 274 - La thćorie de ľćconomie politique. T. 1-2. Paris 1815. 159 (Garnier, Germain:) Abrćgć elćmentalre des prlncipes de ľćconomie politique. Paris 1796. 459

-

pozri aj Smith, Adam: Recherches sur la nature et les causes de ia richesse des nations avec des notes et observations par Germain Garnier. T. 5. Paris 1802.

Gashell, Pleter): The Manufacturing Population of England. its Moral, Social and Physical Conditions, and the Changes which Have Arisen from the Use of Steam Machinery; with an Examination of lnfant Labour. London 1833. 264 371

Genovesi, Antonio: Lezioni di cconomia civile. In: scrittori classici italiani dl cconomia politica. Parte moderna. T. 7-9. Milano 1803. 138

Gcofłroy Saint-Hilaire, [Etiennel: Notions synthetiques, historiques et physio~ logiques de philosophie naturelle. Paris 1838. 815 Gisborne, Thomas: An Enquiry into the Duties of Men in the Higher and Middle Classes of Society in Great Britain. 2nd ed., corr. Vol. 2. London 1795. 825

Goethe. Johann Wolfgang pon: An Suleika. 229 - Faust. Der Tragödie erster Teil. 82 170 171 495 588

(Gray. john:) The Essential Principles of the Wealth of Nations, Illustrated, in Opposition to Some False Doctrines of Dr. Adam Smith, and Others. London 1797. 144

(Greg. Robert Hyde:) The Factory Question, Considered in Relation to its Effects on the Health and Morals of Those Employed in Factories. And the Ten Hours Bill, in relation to its effects upon the manufactures of England. and those of foreign countries. London 1837. 247 Cregoir, Henri: Les typographes devant le Tribunal correctionnel de Bruxelles. Bruxellcs 1865. 462

Register literatúry

700 Poznámky a registre

Grobe, Wlilliam] Rlobcrtl: The Correlatíon of Physical Forces. 5th ed. Followed by a discourse on continuity. London 1867. 436 Gülich, Gustav pon: Geschichtliche Darstellung des Handels, der Gewerbe und dcs Ackerbaus der bedeutendsten handeltreibenden Staaten unsrer Zeit. Bd. 1-2. Jena 1330. 19 622

Hallcr, Carl Ludwig von: Restauration der Staats-Wissenschaftłoder Theorie des natürlich-geselligen Zustands; der Chimäre des künstlich-bürgerlichen entge­ gengesetzt. Bd. 1-4. Wlnterthur 1816-1820. 327 Hamm, Wilhelm.- Die landwirthschaftlichen Geräthe und Maschinen Englands. Ein Handbuch der landwirtschaftlichen Mechanik und Maschinenkunde, mit einer Schilderung der britischen Agricultur. 2., gänzl. umgearb. u. bcdcutend verm. Aufl. Braunschweig 1856. 417

Hansscn, Georg: Die Aufhebung der Leibeigenschaft und die Umgestaltung der gutsherrlich-bäuerlichen Verhâltnisse überhaupt in den Herzogthümern Schles­ wig und Holstein. St. Petersburg 1861. 204

Harries, james: Dialogue concerning Happiness. In: Harris, james: Three Trea­ tiscs. 3rd ed. rev. and corr. London 1772. 308

Harris, james: Diarics and Correspondence of James Harris, First Earl of Malmesbury; containing an account of his missions to the courts of Madrid. Frederick the Great, Catherine the Second, and the I-Iague; and his special missions to Berlin, Brunswick, and the French Republic. Ed. by his grandson, the Third Earl. Vol. 1-4. London 1844. 308

Harrison, William.- The Description of England.. In: The first and second volu­ mes of Chronicles . .. First collect. and publ. by Raphael Holinshed, William Harrison, and others. [London 1587.] 595 608 614

Hassali, Aírthur] Hlilll: Adulterations Detected; or plain instructions for the discovery of frauds in food and medicine. 2nd ed. London 1861. 155 213

Hegel. Georg Wilhelm Friedrich: Encyclopädie der philosophischen Wissen­ schaften im Grundrisse. 1. Th. Die Logik. Hrsg. von Leopold von Henning. In: Werke. Vollst. Ausg. durch einen Verein von Freunden dcs Verewigten. Bd. 6. Berlin 1840. 158 224

- Grundlinicn der Fhilosophie dcs Rechts, oder Naturrechtund

Staatswissen­

schaft im Grundrisse. Hrsg. von Eduard Gans. Tamtiež, 2. Ausg. Bd. 8. Ber­ lin 1833. 52 90 150 307 492

- Wissenschaft der Logik. Hrsg. von Leo old Bern“ 1833. 262

P

von

H

'

' '

enning. Tamtiez, Bd. 3

-5

.

iicine, Hcinrich: Heinrich. Zeitgedicht. 256 iieroěihAclexandriniis: Buch von Lufft- und Wasscr-Künsten, welche von Fride­ :Icm Omtlijiaädmovon aus von dem allerhand Griechischen in Wasserdas Lateinische über­ n mit einemUrbin Anhang Mühl-, und Grotten­

wcrcltcn aus Salomon De Cous auch anderen berühmt- und erfahrnen Autonbus zusammcn gctragen Frankfurt 1688 317 „oďcgĺthlłmggfcssĺ L:.V“l“h3"' °_"_th° Matter. Form. and Power of a Common­ now first conlastlca and Civil. In: 'The English works of Thomas Hobbes: 151 3m ec. and cd. by William Molesworth. Vol. A3. London 1839.

lHodaskin. Thomaszl Labour Defendcd Against the Claims of Capital; or, the U . nšltlłľoľĺťlłäšäàťěgšsiľjrcapitaiProved. With reference to the present combi­ __ (anonmw The Natunłilllľľàzrä :In: liallaourer. London 1825. aoo 479

do“ m”

-

619

Popular Political Econom . F

'C3 Rights of Property Contrasted. Lon­

l

-

. .

lmmuüon. London włwtzssolgscłfxres delivered at the London Mechanics

701 Homerus: ilias. 67 - Odysseia. 308 Hopkins, Thomas: On Rent ot Land, and its influence on Subsistence and Po­ pulation: with Observations on the Operating Causes of the Condition ot the Labouring Glasses in Various Countries. London 1828. 198

Horatius Flaccus, Quintus: Ars poetica. 563

- Epistulae. 590 - Saturae.14 227 307 (Home, George:) A Letter to Adam Smith on the Life, Death, and Philosophy of his Friend David Hume. By one of the People called Christians. 4th ed. Oxford 178-1. 516

Homer, Leonard: Letter to Mr. Senior. Pozri Senior, Nassau William.- Letters on the Factory Act. .. - suggestions for Amending the Factory Acts to Enable the lnspectors to Prevent lllegal Working, Now Become Very Prevaient. in: Factories Regula­ tion Acts. Ordered, by the House of Commons, to be printed, 9. August 1859.250

Houghton, John.- Husbandry and Trade Improv'd: being a collection of many valuable materials relating to corn, cattle, coals, hops, wool etc. Vol. 1-4. London 1727-1728. 357 Howitt, William.-Colonisation and Christianity: A Popular History of the Treat­ ment of the Natives by the Europeans in all their Colonies. London 1838. 620

Hume, David: Essays and Treatiscs on several Subjects. A new cd. In 4 vols. London 1770. 114

Hutton, Charles.- A Course of Mathematics. 12th ed. in 2 vols. London 1841 to 1843. 313

Huxley, Thomas Hlenryl: Lessons in Elementary Physiology. London 1866. 402

Chalmers, Thomas: On Political Economy in Connexion with the Moral State and Moral Prospects of Society. 2nd ed. Glasgow 1832. 138

Chamberlain, Joseph: [Eróffnungsrede der sanitären Konferenz, Birmingham, 14. Januar 1875.] In: The Manchester Guardian, 15th January 1875. 535 The Character and Behaviour of King William, Sunderland, Somers etc. as Re­ presented in Original Letters to the Duke of Shrewsbury, from Somers, Hali­ fax, Oxford, Secretary Vernon etc. [Rukopis v Sloane Manuscript Collection Britského múzea č. 4224.] 599

Cherbuliez, A[ntoine].- Richesse ou pauvretć. Exposition des causes et des effets de la distribution actuelle des richesses sociales. Paris 1841. 161 184 488

[Child, ]osiahd A Discourse concerning Trade. and that in Particular of the East-Indies. [London 1689.] 89

The Industry of Nations, part II. A survey of the Existíng State of Arts, Machi­ nes. and Manufactures. London 1855. 292 323

An Inquiry into Those Principles, Respecting the Nature of Demand and the Necessity of Consumption, lately advocated by Mr. Maithus, from which it is concluded, that taxation and the maintenance of unproductive consumers can be conducive to the progress of wealth. London 1821. 145 154 368 497 507 Isocrates: Busiris. In: Isocratis Orationes et epistolae. Recognovit j. G. Baiter. Graece et Latine. Paris 1846. 310 Iuoenalis, Iunius: Satirae. 212

Register literatúry

702 Poznámky a registre

Jacob, William: An Historical Inquiry into the Production and Consumption ot the Precious Metals. in 2 vols. London 1831. 49 - A Letter to Samuel whitbread, Being a Sequel to Considerations on the Pro­ tection Required by British Agriculture. London 1815. 190 Jones, Richard: An Bssay on the Distribution of Wealth, and on the Sources of Taxation. London 1831. 279

-

An lntroductory Lecture on Political Economy, delivered at King's College. London, 27th February 1833. To which is added a syllabus of a course of lec­ tures on the wages of labor. London 1833. 526 - Text-book ot Lectures on the Political Economy ot Nations. Hertford 1852. 262 272 282 475 491 499

(Kau/mann) [Kaycbmaus, Mnnapnozz Hruanesnul: ToqKa apťuia nonurnxo­ axouomuqeckoñ Kpurnxn y Kapna MapKca. In: Bhcmum EBDOIIBI... T. 3. Cauxrncrepöypn 1872. 24 Kopp, Hermann: Entwlckelung der Chemie. In: Geschichte der Wissenschatten in Deutschland. Neuere Zeit. Bd. 10. 3. Abth. München 1873. 262

Laborde, Alexandra de: De ľesprít d'association dans tous les intćrets de la communautć, ou essai sur le complément du bien-être et de la richesse en France par le complćment des institutions. Paris 1818. 442 Laing, Samuel: National Distress; its Causes and Remedies. London 1844. 173 536 S48 560

Lancellotti, Secondo: ixl-ioggldi overo gľingegni non inferiori a'passati. Parte 2. Venetia 1658. 358

Lassalle, Ferdinand: Herr Bastiat-Schulze von Delitzsch. der ôkonomische Julian, oder: Capital und Arbeit. Berlin 1864. 13 - Die Philosophie Herakleitos des Dunklen von Ephesos. Nach einer neuen sammlung seiner Bruchstücke und der Zeugnisse der Alten dargestellt. Bd. 1. Berlin 1858. 102

Law, Jean: Considćrations sur le numéraire et le commerce. In: Economistes financiers du xVIlle siecle. Prćcćdćs de notices historiques sur chaque auteur, et accornpagnés de commentaires et de notes explicatives, par Eugěne Daire. Paris 1843. 90

Le Trosne, (Guillaume-François).-De ľintćret social par rapport à la valeur, à la circulation, à l'industrie et au commerce intćrieur et extérieur. In: Physio­ crates. Quesnay, Dupont de Nemours, Mercier de la Riviěre, Baudeau, Le Trosne, avec une introd. sur la doctrine des physiocrates, des commentaires et des notices historiqucs, bar Bugene Daire.'2e'partie. Paris 1846. 46 49 90 99 106 109 112 131 142 144 146 182

A Letter to Sir T. C. Bunbury on the Poor Rates, and the High Price of Provi­ sions, with some Proposals for Reducing Both. By a Sutfolk Gentleman. ipswich 1795. 598

'

Leoš, Leone: On Deer Forests and Highlands Agriculture in Relation to the ĺiaiggiysgőtFood. in: Journal of the society ot Arts. London, 23th March Liebig, ]ustus von.- Die Chemie in ihrer Anwcndung aut A 'cult d ph 550. logic. 7 Auil. Th. 1. Braunschweig 1862. 206 418 478 8m ur un Y - Ober Theorie und Praxls in der Landwirthschaft. Braunschweig 1856. 278 11-1080“. Simonwicolasoŕłenri:) 'rhćorie des lois civiles, ou principes fonda­ mentaux de la socićtć. 'i'. 1-2. Londres 1767. 201 244 283 514 515 610 Lioius. Titus.- Ab urbc condita libri. 238

Loclze. John.- some Considerations on the Consequences ot the Lowering of interest, and Raising the Value ot Mone 1691 I . in 4 vols. Vol. 2. London 1777. 46 90 116 Y (

)'

n' The works'

8th cd'

703 Lucretius Carus, Titus: De rerum natura. 187

Luther, Martin: An die Pfarrherrn wider den Wucher :u predlgen Vermanung Wittemberg 1540. 124 159 49s

Macaulay, Thomas Babington: The History of England from the Acccsslon of James the Second. 10th ed. Vol. 1. London 1854. 232 594

MacCulioch, ]Iohnl Rlamsayl: A Dictionary, Practical, 'l'heorctlcal. and Histori­ cal of Commerce and Commercial Navigation. London 1847. 136 - The Literature of Political Economy: a Classified Catalogue of Select Publi­ cations in the Different Departments of That Science, with Historical. Cri­ tical, and Biographical Notices. London 1845. 131 801 - The Principles of Political Economy: with a Sketch of the Rise and Progress of the Science. 2nd ed. London 1830. 138 369

Maclaren, James: A Sketch of the History of the Currency: comprising a brlei review of the opinions of the most eminent writcrs on the subject. London 1858. 96

Macleod, Henry Dunning: The Theory and Practice of Banking: with the Ele­ mentary Principles of Currency; Prlces; Credit; and Exchanges. Vol. 1. Lon­ don 1855. 139

Maithus, Tlhomas] Rlobertl: Definitions in Political Economy, preceded by an inquiry into the rules which ought to guide political economists in the defi­ nition and use of their terms; with remarks on the deviation from these rules in their writings. A new ed., with a preface, notes, and supplementary remarks by john Cazenove. London 1853. 475 479 484 - (anonymne) An Essay on the Principle of Population, as it affects the future improvement of society, with remarks on the speculations of Mr. Codwin. M. Condorcet, and other writers. London 1798. 298 514 - An Inquiry into the Nature and Progress of Rent, and the Principles of which it is Regulated. London 1815. 266 438 462

-

Principles of Political Economy Considered with a View to Their Practical Application. 2nd ed., with considerable add. from the authoťs own manu­ script and an original memoir. London 1836. 185 484 491 497 528

[Mandeoilie, Bernard de:) The Fable of the Bees; or, Private Vices, Publick Be­ nefits. London 1714. 300 - The Fable of the Bees; or, Private Vices, Publick Benefits. 5th cd. London 1728. 513

Martineau, Harriet: Illustrations of Political Economy. ln9 vols. Vol.3. No. 7; A Manchester strike. A tale. London 1832. 529 Marx, Karl.- Der Achtzehnte Brumaire des Louis Bonaparte. 2. Ausg. Hamburg 1869. 575

-

(anonymne) Address and Provisional Rules of the working Men's Interna­ tional Association, established September 28, 1864, at a public meeting held at St. Martin's Hall, Long Acre, London. [London] 1864. 38-41 42 An die Redaktion des Volksstaat. In: Der Volksstaat. Leipzig, vom 1. Juni

-

An die Redaktion des Volksstaat. In: Der Volksstaat. Leipzig. vom 7. August

-

Elections - Financial Clouds - The Duchess of Sutherland and Slavery. in:

1872. 39

1872. 40

New-York Daily Tribune, 9th February 1853. 605 Das Kapital. Kritik der politischen Oekonornie. Bd. 1. Buch 1: Der Produk­ tionsprocess des Kapitals. Hamburg 1867. 18 30 190 ' -- Das Kapital. Kritik der politischen Oekonomie. Bd. 2. Buch 2: Der Cirku­ lationsprocess des Kapitals. Hrsg. von Friedrich Engels. Hamburg 1885. 34 - Das Kapital. Kritik der politischen Oekonoinie. Bd. 1. Buch 1: Der Produk­ tionsprocess des Kapitals. 2. verb. Aufl. Hamburg 1872. 28 31 33

-

Register literatúry

704 Poznamky a registre

-

Das Kapital. Kritik der politischen Oekonomie. Ed. 1. Buch 1: Der Produk­ tionsprocess des Kapitals. 3. verm. Aufl. Hamburg 1883. 33 37 38 42

- Capital: a Critical Analysis of Capitalist Production. Transl. from the 3rd German ed., by Samuel Moore and Edward Aveling and ed. by Frederick Engels. Vol. 1. London 1887. 37 55

-

Le Capital. Trad. de J. Roy, entlčrement rev. par ľauteur. Paris [1872-1875]. 13 29 33 37

-

Kannrans. Kpwmxa nonu-ruqecxoů axonomiu. Uepenonz cs HtMeuKaro. 'l'. 1. Ku. 1. ľIpouccc-s npouasonma Kanurana. Ccľlerepóypn: 1872. 23 - (anonymne) Lohnarbelt und Kapital. in: Neue Rheinische Zeitung. Organ der Demokratle. Köln, vom 5., 8., 7., 8. und 11. April 1849. 483 513 631

-

Misčre de la philosophle. Rćponse à la phllosophie de la mlsěre de M. Proud­ hon. Paris, Bruxelles 1847. 74 83 302 304 307 351 447 538

-

zur Kritik der Politischen Oekonomle. 1. Heft. Berlin 1859. 13 18 20 24 45 49 51 79 80 83 87 89 93 94 95 98 102 108 115 116 125-126

130 166 448 517

(Marx, Karl, und Friedrich Engels:) Latter-Day Pamphlets, edited by Thomas Carlyle. London 1850. in: Neue Rheinische Zeitung. Politisch-ökonomische Revue, red. von Karl Marx. London, Hamburg, New-York. H. 4. April 1850. 219

(Marx, Karl, und Friedrich Engels:) Manifest der Kommunistischen Partei. Lon­ don 1848. 405 629

(Massie, Joseph:) An Essay on the Governing causes of the Natural Rate of interest: wherein the sentlments of Slr William Petry and Mr. Locke, on that head. are considened. London 1750. 428

Maurer, Georg Ludwig oon: Einleitung zur Geschichte der Mario, l-iof-, Dorf­ und Stadt-Verfassung und der öffentlichen Gewalt. München 1854. 75 - Geschichte dcr Fronhöfe, der Bauernhöfe und der Hofverfassung in Deutsch­ land. Bd. 4. Erlangen 1863. 204

Mayer, Sigmund: Dle sociale Prage in Wien. studie eines „Arbeitgebers“. Dern Nlederósterreichischen Gewerbevcreln gewidmet. Wien 1871. 19 Meitzen. August: Der Boden und die landwlrthschaftlichen Verhâltnisse des Preulłlschen Staates nach dem Gebietsumfange vor 1866. Bd. 1-4. Berlin 1868-1871. 204

Mercier de la Riviére, (Paul-Pierre).- L'ordre naturel et essentiel des socićtćs politiques. In: Physiocrates. Quesnay, Dupont de Nemours, Mercier de la Rlvičre, Baudeau, Le Trosne, avec une introd. sur la doctrine des physio­ crates, des commentaires et des notices hlstorlques, par Eugene Daire. 2e partie. Paris 1846. 104 105 121 134 136 142 144 168

Merioale, Herman.- Lectures on Colonization and Colonles. Delivered before the University of Oxford in 1839, 1840, and 1841. Vol. 1.-2. London 1841 až 1842. 528 635

[Mill, James:) Colony. ln: Supplement to the Encyklopaedia Britannlca. 1831. 172 -- Elćmens ďćconomle politique. Trad. de ľanglais par Parisot. Paris 1823. 475 477 479

-

Elements of Political Economy. London 1821. 139 164 298

Mill. John Stuart: Essays on some Unsettled Questions of Political Economy London 1844. 11s 501

-

-

-

'

Principles of Political Economy with Some of Th i A l' ' Phllosophy. ln 2 vols. London 1848. 115 312 419 51?- pp Iamm, to 80cm Prlnclples of Political Economy with Some of 'their Applications t S ci l Phllosophy. People's ed. London 1888. 428 429 o o a A Smena of Logic. Ratioclnative and lnductive, being a connected view of

:hąoadndplešn ąąłłłłítłläąnw.and the methods of scientific investigation. In

705 Mirabeau, lGabriel-Victor-Honorć Riquetl del: De la tnonarchlc prusslenne. sous Frédéric le Grand; avec un appendice. Contenant des recherches sur la sltuation actuelle des principales contrćes de ľAllemagne. 'i'. 2. 3. 6. Londres 1788. 595 606 616 617 624

Molinari, Gustaoe de.- Etudes ćconomiques. Paris 1646. 333 409 633

Mommscn, Theodor: Rômische Geschichte. 2. Aull. Ed. 1-3. Berlin 1636-1657. 149

Montell, Amans-Alexis: 'ľraite de matćriaux manuscrits de divers genres ďhis­ toire. T. 1. Paris 1635. 615

Montesquleu, Charles-Louis de Secondat de: De ľesprlt des lols. in: Oeuvres. T. 2-4. Londres 1767-1769. 90 113 514 624 More, Thomas: Utopia. Originally printed in Latin. 1316. Transi. into English by Ralph Robinson . . . Careľully ed. by Edward Arber. London 1660. 393 366 606

Morton, John Clhaimersl: A Cyclopedia o! Agriculture, Practlcal and Scientific. in which the theory, the art, and the business ot iarming. are thoroughly and practically treated. By upwards ot titty ot the most emlnent practical and Scientific men of the day. Ed. by John Clhalmersl Morton. Vol. 2. Clas­ gow, Edinburgh, London 1655. 461 - On the Forces Used in Agriculture. in: The Journal o! the Society oi Arts. London. 9th December 1859. 316

Müller, Adam Hleinrichl: Die Elemente der Staatskunst. Oeitentliche Vorlesun­ gen vor sr. Durchlaucht dem Prinzen Bernhard von sachsen-Welrnar und einer Versammlung von staatsmännern und Dlpiomaten, im Winter von 1606 auf 1809, zu Dresden, gehalten. Th. 3. Berlin 1600. 116

Mun, Thomas: Englanďs Treasure by Forraign Trade. Or. the Ballance ot our Forraign Trade is the Rule oi our Treasure. Written by Thomas Mun of Londlonl, merchant, and now publ. for the common good by his son John Mun. London 1669. 425

Murphy, John Nicholas: Ireland industrial, Political, and Social. London 1670. 585

Aiurray, Hugh, James Wilson: Histodcai and Descriptive Account o! British India, from the Most Remote Period to the Present Time. in 3 vols. Vol. 2. Edinburgh 1832. 268

Naoarrete, Mlartin] Flcrnandez del: Die Reisen des Christot Columbus 1462 bis 1504. Nach seinen eigenen Briefen und Berichten vcrótfentlicht 1536 von Bi­ schoť Les Casas seinem Freunde und Fernando Columbus seinem sobne. Aufgefunden 1791 und vcrótfentlicht 1626. in das Deutsche ůbertr. von F. Prlessell. Lcipzig (16901. 121

Newman, Francis William: Lectures on Political Economy. London 1631. 390 603

Newman, Samuel Plhiilipsl: Elements of Political Economy. Andover. New York 1835. 143 180

Newnham, C. L.: A Review of the Evidence before the Committee: oi the two Houses of Parliament. on the Corn Laws. London 1615. 503 Niebuhr, Blartboldl Cleorg): Rómische Geschichte. Berichtigte Ausg. in 1 Ed. Berlin 1853. 203

[North, Dudiey:) Discourses upon Trade; Principally Directed to the cases of the interest, Coynage, Clipping, Increase ot Money. London 1691. 113 117 123 327

Observations on Certain Verbal Disputes in Political Economy. Particularly Re» lating to Value, and to Demand and Supply. London 1621. 64 176 445 501 45 Kapltâi 1

Register literatúry

706 Poznámky a registre

Oimsted, Frederick Law: A Journey in the Seaboard Slave States, with Remarks on Their Economy. New York 1856. 172

Opdylze, George: A Treatise on Political Economy. New York 1851. 146 Ortes, Giammaria: Della economia nazionale. Lib. 6. In: Scrittori classici italiani di economla politica. Parte moderna. T. 21. Milano 1804. 538 539

Otway, j. H.: Judgment of J. H. Otway, Chairman of County Sessions. - Bel­ fast, Hilary Sessions, 1860. In: Reports of the Inspectors of Factories for the half year ending 30th April 1860. London 1860. 236 Ooidius Naso, Publius: Ars amatoria. 367

- Pasti. 597 Owen, Robert: Observations on the Effect of the Manufacturing System; with hints for the improvement of those parts of it which are most injurious to health and morals. 2nd ed. London 1817. 367 Pagnini, Cioloannil Francesco: Saggio sopra il giusto pregio delle cose, la giusta valuta della moneta e sopra il commercio dei romani. In: Scrittori classici italiani di economla politica. Parte moderna. T. 2. Milano 1803. 90

lPapillon, Thomas:) The East-India-trade a Most Profitable Trade to the King­ dom. And best secured and improved in a company and a joint-stock. Lon­ don 1677. 90

Party, Charles Henry: The Question of the Necessity of the Existing Corn Laws. Considered, in Their Relation to the Agricultural Labourer, the Te­ nantry. the Landholder, and the Country. London 1816. 502 503 560 [Parry. William Edward:) Journal of a Voyage for the Discovery of a North­ West Passage from the Atlantic to the Pacific; performed in the years 1819 to 20, in His Maiesty's ships Hecla and Griper under the orders of William Edward Parry. 2nd ed. London 1821. 94

Pecqueur. Clonstantinl: Thćorie nouvelle ďćconomie sociale et politique, ou ćtudes sur l'organisation des sociétćs. Paris 1842. 628 Petty, William: The Political Anatomy of Ireland... To which is added Verbum Sapienti . .. London 1691. 129 132 232 266

-

Quantulumcunque concerning Money. 1682. To the Lord Marquiss of Hali­

-

(anonymnc) A Trcatise of Taxes and contributions. London 1667. 52 91 114

fax. London 1695. 98 132 S15

IPinto, Isaac de.-l Traitć de la circulation et du credit. Amsterdam 1771. 136

Platon: De republica. In: Opera quae feruntur omnia. Recognoverunt Georgíus Baiterus, Caspar Orellius, Auglustus] Guilielmus Winckelmannus. Vol. 13. Turici 1840. 309 310

A Political Enquiry into the Consequences of Enclosing waste Lands, and the Causes of the Present High Price of Butchers Meat. Being the sentiments of a society of farmers in-shire. [London] 1785. 600

Postlethmayt, Malachy: Great-Britain's Commercial interest Explained and Im­ proved: in a series of dissertations on the most important branches of her trade and lauded interest. znd ed. in 2 vols. London 1759. 233 - The Universal Dictionary of Trade and Commerce: with large add. and im­ provements. adapting the same to the present state of British affaires in America, since the last treaty of peace made in the year 1763. 4th ed vol 1, London 1774. 233

'

'

Potter, Allonzol: Political Economy: its Objects, Uses, and Principles, consi­ dered with Reference to the Condition of the American People. New York 1841 (pozri aj pozn. 145). 498

707 Price, Richard: Observations on Reversionary Payments; on schemes for pro­ viding annuities for widows, and for persons in old age; on the method of calculating the values of assuranccs on lives; and on the national debt. 6th ed. By William Morgan. Vol. 2. London 1803. 559 601 602

A Prize Essay on the Comparatioe Merits of Competition and Cooperation. London 1834. 271 360

Proudhon, Plierrel-jlosephl:

systeme des contradictions ćconomiques. ou philo­

sophie de la misčre. T. 1. Paris 1846. 353 426 447

Public Economy Concentrated; or, a Connected View of Currency, Agriculture. and Manufactures. Carlisle 1833. 332

Quesnay, [Françoisl: Analyse du Tableau ćconomique. in: Physlocrates. Quesnay. Dupont de Nemours, Mercier de la Rivlere, Baudeau, Le Trosne, avec une introd. sur la doctrine des physlocrates, des commentaires et des notices historiques, par Eugene Daire. 1e partie. Paris 1846. 493 -- Dialogues sur le Commerce et sur les Travaux des artisans. Tamtlež. 104 271 - Tableau économique. Remarques sur les variatlons de la distributlon des revenus annuels d'une nation. Versailles 1758. 493

Qućtelet, A[dolphe-Lambert-]acquesl: Sur l'homme et le dćveloppement de ses facultćs, ou essai de physique sociale. T. 1-2. Paris 1835. 274 Raffles, Thomas Stamford: The History of Java. With a map and plates. in 2 vols. London 1817. 303 620

Ramazzini, .Bernardino.- 'De morbis artificum diatriba. Mutlnae 1700. 307 - Essai sur les maladies des artisans. Trad. du latin. Paris 1777. 307 Ramsay, George: An Essay on the Distribution of Wealth. Edinburgh 1836. 145 146 268 424 474 526

Raoenstone, Piercy: Thoughts on the Funding System, and its Effects. London 1824. 424 459

Read, George: The History of Baking. London 1848. 214 Reasons for the Late Increase of the Poor-Rates.- or a Comparative View of the Price of labour and Provisions. Humbly addressed to the consideratlon of the Legislature. London 1777. 477 559 Reasons for a Limited Exportation of Wool. [London] 1677. 477

Regnault, Elias: Histoire politique et sociale des principautćs danubiennes. Paris 1855. 205

Reich, Eduard.- Ueber die Entartung des Menschen. ihre Ursachen und Ver­ hütung. Erlangen 1868. 307 Remarks on the Commercial Policy of Great Britain, principally as it relates to the com trade. London 1815. 463 Ricardo, David .-The High Price of Bullion a Proof of the Depreclation of Bank Notes. 4th ed. London 1811. 130

-

_ _

On the Principles of Political Economy, and Taxation. 3rd ed. London 1821. 82 149 166 198 325 329 330 359 361 365

- On Protection to Agriculture. 4th ed. London 1822. 79 Richardson, (Benjamin).- Work and Overwork In: The Social Science Review. London, 18th July 1863. 21s 219

Roberts, George.- The Social History of the People of the Southern Counties of England in Past Centuries; illustrated in msard to their habtts. munncnpalbvc­ laws, civil progress, etc., from the researches. London 1856. 597

Rodbertus-jagetzow. [Johann Karfl: Briefe und Socialpolitische Aufsätze. Hrsg. von Rudolph Meyer. Bd. 1. [Berlin 1882.] 441

45'

Register literatúry

708 Poznamky a registre

-- Sociale Briefe an von Kirchmann. Dritter Brief: Widerlegung der Ricardďschen Lehre von der Crundrente und Begrůndung einer neuen Rententheorie. Berlin 1851. 441

Rogers, James Edmin Thorold: A History of Agriculture and Prices in England trom the year after the Oxford Parliament (1259) to the Commencement of the Continental war (1793). Complled entirely from original and contempo­ raneous records. Vol. 1-2. Oxford 1866. 563 598 Rohatzsch, R. H..- Die Krankheiten, welche verschiedenen Ständen, Altern und Ceschlechtern eigenthümlich sind. 6 Bdchn. Ulm 1840. 307

Roscher, Wilhelm: Dle Crundlagen dcr Nationalôkonomie. Ein Hand- und Lese­ buch iür Ceschäftsmänner und Studierendc. 3., verm. und verb. Aufl. Stutt­ gart, Augsburg 1858. 92 143 179 188 275

Rossi, Plellegrino Luigi Edoardol: Cours ďćconomie politlque. Bruxelles 1843. 154 Rouard de Card, Pie-Marie: De la ialsification des substances sacramentelles. Paris 1856. 213

Rousseau, Jean-Jacques: Discours sur ľćconomie politlque. Nouv. ćd. Geneve 1760. 616

[Roy, Henry:) The Theory of the Exchanges. The Bank Charter Act of 1844. London 1864. 127 544

sadler, Michael Thomas: Ireland; its Evils, and Their Remedies: being a refu­ tation of the errors of the emigration Committee and others, touching that country. To which is preiixed, a synopsis of an original treatise about to be published on the law of population; developing the real principle on which it is universally regulated. 2nd ed. London 1829. 583 - Law oi population. Vol. 1-2. London 1830. 583 Say, ]ean-Baptiste: Lettres à M. Malthus, sur difićrens sujets d'ćconomie politi­ que, notamment sur les causes de la stagnatíon gćnćrale du commerce. Paris 1820. 307

- Traltć ďćconomie politlque. ou simple exposition de la maniere dont se for­ ment, se distrlbuent et se consomment les richesses. 3e ćd. T. 1-2. Paris 1817. 139 146 179

- Traitć ďéconomie politique, ou simple exposition de la maniere dont se iorment, se distribuent et se consomment les richesses. se ćd. T. 1. Paris 1826. 497

Scrope, George Poulett: The Principles oi Political Economy pozri Potter, Alon­ zo: Political Economy.. . ISeeley, Robert Benton:) The Perlls of the Nation. An Appeal to the Legislature, the Clergy, and the Higher and Middle Classes. 2nd ed., rev. London 1843. 602

Senior, Nassau William: Journals, Conversations and Essays Relating to ireland, in 2 vols. Vol. 2. London 1868. 589 605

- Letters on the Factory Act. as it Aiiects the Cotton Manufacture To which are appended, a letter to Mr. senior from Leonard Homer, and minu­ tes ot a oonversation between Mr. Edmund Ashworth, Mr. Thompson and Mr. Senior. London 1837. 194-197 340 - An Outllne o( the Science oi Political Economy. London 1836. 197 - Principes iondamentaux de ľćconomle politique, tlrćs de leçons ćdites et inćdltes de Mr. senior. par Jean Arrivabene. Paris 1836. 498 -- social science Congress pozri The National Association for the Promotion of Social Science . . .

-- Three Leetures on the Rate o! Wa es, delivered beio Oxford. in Easter term. 1830.with aspreiace on the caĺĺeĺhĺnauĺääg the present disturbances. London 1830. 452 456

S:

709 Sextus Empiricus: Adversus mathematlcos. 308 Shalzespeare, William: The Merchant of Venice. 244 405 - Henry IV. 41 55 - A Midsummer Nighťs Dream. 104 - Timon of Athens. 122 - Much Ado about Nothing. 84 Schüler, Friedrich von.- Die Bürgschaft. 496

-

Kabale und Liebe. 480 Das Lied von der Glocke. 340

Schorlemmer, Claril: The Rise and Development of Organlc Chemistry. London 1879. 262

Schouw, ]oahim Frederiiz: Die Erde, die Pfianzen und der Mensch. Naturschll­ derungen. Aus dem Dän. unter Mitwirkung des Verf. von H. zeise . . . 2. Auľl. Leipzig 1854. 426

'

Schulz, Wilhelm: Die Bewegung der Production. Eine geschichtlich~statistlsche Abhandlung zur Grundlegung einer neuen wissenschaft des Staats und der Gesellschaft. Zürich, Winterthur 1843. 313

[Sismondil, ]Ieanl-Clhariesl-Llćonardl Simonde Ide): De la richesse commer­ ciale, ou princlpes ďćconomle polltique, appliqućs à la ićgislation du com­ -

-

merce. T. 1. Geneve 1803. 446 Btudes sur ľćconomie politlque. T. 1. Bruxelles 1837. 267 497

Nouveaux principes ďćconomie politique, ou de la richesse dans ses rapports avec la populatlon. T. 1-2. Paris 1819. 140 154 486 489 490 540

-

Nouveaux principes ďćconomie politique, ou de la richesse dans ses rapports

avec la population. 2nde ćd. T. 1-2. Paris 1827. 482 628 Slzarbek, Frédéric: Thćorie des richesses sociales. Suivie d'une bibliographle de ľéconomie politique. 2nde ed. T. 1. Paris 1839. 277 297 Smith, Adam.- An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. In 2 vois. London 1776. 300

-

An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. in 3 vois. With notes, and an add. vol., by David Buchanan. Vol. 1. Edinburgh 1814. 465 519 545 610

- An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. With a Commentary, by the author of England and America [d, i. Edward Gibbon Wakefieldl. In 6 vois. London 1835-1839. 54 115 300 307 446 475 497 536

-

Recherches sur la nature et les causes de ia richesse des nations. Trad. nouv.. avec des notes et observations; par Germain Garnier. T. 5. Paris 1802. 307 517

- The Theory of Mora! Sentimcnts. London 1759. 516 Somers, Robert.- Letters from the Highlands; or. the Famine of 1847. London 1848. 605

Some Thoughts on the interest of Money in General, and Particularly in the Public Funds. London. 49 55 Sopholzies: Antigone. 122 The Source and Remedy of the National Difficulties, Deduced trom Principles of Political Economy, in A Letter to Lord John Russell. London 1821. 491 Spinoza, Baruch de.- Briefwechsel. 498

- Ethica. 260 Sltaffordi, Wlilliaml: A Compendious or Brief Examination of Certayne Ordlnary Complaints, or Divers of our Countrymen in these our Dayes... London 1581. 614 615

Steuart. James.- An Inquiry into the Principles of Political Oeconomy. in 2 vois. Vol. 1. London 1767. 281 298

g38335,­ literatúry

710 Poznámky a registre

- An Inquiry into the Princlples of Political Oeconomy: Being an Essay on the science of Domestic Policy in Free Nations. in 3 vols. Vol. 1. Dublin 1770. 158 539 595 603 615

- An Inquiry into the Principles of Political Oeconomy. In: The works, political, metaphisical, and chronological... Now first collect. by General Sir James Steuart, his son, from his fatheťs corr. copies, to which are subjoined anecdotes of the author. In 6 vols. Vol. 1. London 1805. 135

- Recherche des principes de ľćconomie politique, ou essai sur la science de la police intćrleure des nations iibres. T. 1. Paris 1789. 359 Stewart, Dugaid: Lectures on Political Economy. In: The collected works. Ed by Sir William Hamilton. Vol. 8. Edinburgh 1855. 272 292 305 404 Stoiberg, Christian zu, gróf: Gedichte. Aus dem Grlech. ůbers. Hamburg 1782. 342

Storch. Henri: Cours ďćconomie politique, ou exposition des principes qul dé­ terminent la prospćritć des nations. T. 1-4. St-Pćtersbourg 1815. 154 161 305 494 539

- Cours ďeoonomie politique, ou expositlon des principes qul dćterminent la prospćritć des nations. Avec des notes explicatives et critiques par J [can]­ Blaptiste] Say. T. 1. Paris 1823. 297 304

Strange, William: The Seven Sources of Health. London 1864. 220

Strype. john.- Annals of the Reformation and Establishment of Religion, and Other Various Occurrences in the Church ot England, during Queen Elisa­ beth's Happy Relgn. 2nd ed. Vol. 2. [London] 1725. 608

Thiers. Aldoiphel: De la proprićtć. Paris 1848. 369

lThompsonl, Benjamin, [Count oi] Rumiord: Essays, Political, Economical, and Philosophical. Vol. 1-3. London 1796-1802. 502 Thompson. William: An Inquiry into the Principies of the Distribution oť Wealth Most Conducivc to Human Happiness; Appiied to the Newly Proposed Sys­ tem of voluntary Equality of Wealth. London 1824. 305

Thornton. William Thomas: Over-Population and its Remedy; or. an inquiry into the extent and causes of the distrcss prevailing among the labourlng classes of the British Islands, and into the means of remedying it. London 1846. 152 229

Thucydides: De bello Peloponnesiaco libri octo. Llpsiae 1831. 308 309 iThünen. Johann Heinrich von:) Der isolirte Staat in Beziehung auf Landwirth­ schait und Nationaiökonomic. 2. Th. 2. Abth. Rostock 1863. 518

Tooize. Thomas and William Newmarch: A History of Prices, and of the stan of the Circulation, during the Nine Years 1848-1856. In 2 vols; forming the 5th a 6th vols. of the History of prices trom 1782 to the present time. London 1857. 251

Torrens, Rlobertl: An Essay on the External Corn Trade. London 1815. 152 - An Essay on the Production o( Wealth: with an Appendix, in which the Principlca Of Political ECODOMY31'!! APDlied to the Actuai Circumstances this Country. London 1821. 145 i63

of

- On Wages and combination. London 1834. 339 ITomnsend. Joseph:) A Dissertation on the Poor La . B . Manklnd. 1786. Republished London 1817. 539 ws Y a we“ wish" - Journey through Spain. London 1791. 539

of

T0016“. !Iohnl Dlcbclll: A History of the Past and Present state i! th La­ bourlng Popuiation. including the Progress ot Agriculture, Maĺugacĺmc, and Commerce. in 2 vols. London 1846. 30s 597 618

'

711 Turgot, IAnne-Robert-Jacques): Reflexions sur la formation et la distribution dcs richesses. In: Oeuvres. Nouv. ćd par Eugene Daire. 'i'. 1. Paris 1644. 159 266 443

Two Letters on the Flour Trade, and Dearness of Com... siness. London l1767]. 600

By a Person in Bu­

Ure, Andrew.- The Philosophy of Manufactures: or, an Exposition of the Scien­ tific, Moral and Commercial Economy of the Factory System of Great Britain. London 1835. 196 296 297 310 311 319 339 350 352 354 361 365 460 464 467

-

Philosophle des manufactures ou ćconomie industrielle de la fabrication du coton, de la laine, du lin et de la soie. Trad. sous les yeux de l' auteur. T. 2. Paris 1836. 254

Urquhart, David.- Familiar Words as Affecting England and the English. London 1855. 98 307 418 618

Vanderlint, Jacob: Money Answers All Things: or, an essay to make money sufficiently plentiful amongst all ranks of people. London 1734. 115 121 131 233 234 266 280

Vergilius Mara, Publius: Aeneis. 256 620

Verri, Pietro: Meditazioni sulla economia politica. in: Scrittori classlci italiani di economia politica. Parte moderna. T. 15. Milano 1604. 52 69 123 279

Vissering, Sľimon): Handboek van praktische staathuishoudkundc. Delen 1-3. Amsterdam 1860-1862. 416 Voltaire, François-Marie Arouet de.- Candide, ou l'optimisme. 171 636

Wade, John.- I-iistory of the Middle and Working Glasses...

3rd ed. London

1835. 209 231 516

[Wakefield, Edward Gibbon .-1England and America. A Comparison of the Social and Political State of Both Nations. Vol. 1-2. London 1833. 229 467 560

631-636 -

A View of the Art of Colonization, with present reference to the British Empire; in letters between a statesman and a coionist. London 1649. 276 pozri aj Smith, Adam.- An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations. With a Commentary, by the author of England and America [d. i. Edward Gibbon Wakefieldl. In 6 vols. London 1635-1639.

Ward, john.- The Borough of Stoke-upon-Trent, in the Commencement of the Reign of Her Most Gracious Majesty Queen Victoria. London 1643. 227

Watson, John Forbes: [Paper Read Before the Society of Arts.) in: Journal of the Society of Arts. London, 17th April 1660. 329 Watts, john.- The Facts and Fictions of Political Economists: Being a Review of the Principles of the science, separating the true from the false. Man­ chester 1642. 456 - Trade Societies and Strikes: Their Good and Evil Infiuences on the Members of Trades Unions, and on Society at Large. Machinery; its influences on work and wages, and cooperative societies, productive and distributlve, past. present, and future. Manchester [1665]. 456 461 Wayland, Francis.- The Elements of Political Economy. Boston 1643. 146 161 (West, Edward:) Essay on the Application of Capital to Land. With OMCWÉIUOD!

shewing the impolicy of any great restriction of the 115190113500 0' “mo "d that the bounty of 1666 did not lower the price of it. By a fellow of Uni­ versity College, Oxford. London 1615. 452

_

_ _

- Price of Corn and Wages of Labour, with Observations upon Dr. Smith s,

Register literatúry

712 Poznámky a registre

Mr. Ricardďs, and Mr. Malthus's Doctrines upon those Subjects; and an attempt at an exposition of the causes o! the fluctuation of the price ot corn during the last thirty years. London 1826. 451 Willis, Mari:: Historical Sketches oi the South ot India, in an attempt to trace the history of Mysoor; from the Hindoo Government of that state, to the cxtinction of the Mohammedan Dynasty in 1799. Vol. 1. London 1810. 302

win. Johan de: Aanwysing der heilsame politike gronden en maxlmen van de Republike van Holland en West-Friesland. Leyden 1669. 624 Wright, Thomas.- A Short Address to the Public on the Monopoly of Large Farms. London 1779. 600

xenophon: Cyropaedia. 310 Young, Arthur.- Politlcai Arithmetic. Containing Observations on the Present State of Great Britain; and the Principies of her Policy in the Encourage­ ment oi Agriculture. London 177-1.115 198

-- A Tour in Ireland: with General Observations on the Present State of that Kingdom . .. 2nd ed. In 2 vols. London 1780. 565

zibor, Nlikola/ ivanovičl: Teopía usnnocru n kann-rana 11. Pnxapno n. canon c1› nosnntiimssmu nononneuismn n passxcneniansxs, 0mm. KpnruKo-axono­ Mnuecxaro nacntnosania. Klein. 1871. 23

II. Parlamentné správy a inć oficiálne vyhlásenia An Act for Regulating the Hours of Labour for Children, Young Persons, and women Employed in workshop:. 21st August 1867. In: The statutes of the United Kingdom of Great Britain and Ireland. London 1867. 410 An Act to Limit the Hours ot Labour, and to Prevent the Employment of Chil­ dren in Factories under Ten Years ot Age. Approved March 18, 1851. In: Acts ot the Sevcnty-Pifth Legislature oi the State oi New Jersey. Trenton 1851. 231

Agricultural Labourers (Ireland). Return to an Order o( the Honourable the House of Commons. dated 8 March 1861. 585

Agricuiturai statistics, Ireland. General Abstracts showing the Acreage under the several Crops and the Number of Live Stock, in each County and Pro­ vince, (or the Year 1880. Also the emigration from Irish »ports from 1st Ja­ nuary to 1st september. 1860. Presented to both Houses ot Parliament by command oi Her Majesty. Dublin 1860. 581 Agrlcultural Statistics. Ireland. Tables showing the Estimated Average Produce oi the Crops ior the Year 1866; and the emigratlon from the Irish ports. Irom 1st January to 31st December, 1866; also the number of miiis for scutching nax in each county and province. Presented to both Houses of Parliament by command ot Her Majesty. Dublin 1867. 581 Arbeiten der lcaiserlich Russischen Cesandtschait zu Peking über China, sein voli:. seine Religion. seine Institutionen, socialen Verhältnisse, etc. Aus dem Ruťs. nach dem in st. Petersburg 1852-57 veróiientiichtcn Original von Carl Abel und F A. Mecklenburg. Bd. 1. Berlín 1858. 118

Cambridge University Commission Report oi Her Maiestrs Commissioners Appointed to Inquire lnto the state, Discipline. Studies, and Revenueg of the University and Colleges oi Cambridge: together with the evidence and an appendix. Presented to both Houses ot Parliament by Command or' ne; lidem. London 1882.81s

713 The Case of Our English wool. As also the presentment o! the Grand Jury of the county of Sommerset thereon. Humbiy offered to the High Court oi Parliament. London 1685. 215

Census of England and Wales for the Year 1861. London 1663. 370 372 392 527 S35 542 563

Compte rendu de ia deuxieme session du congnes international de statistique rćuni a Paris ies 10. 12, 13, 14 et 15 septembre 1855. Pubilć par les ordres de S. E. M. Rouher. Paris 1856. 254

Com, Grain, and Meal. Return to an order of the Honourabie the House of Commons, dated 18 February 1867. 370 378

Correspondence with Her Maiesty's Missions Abroad. regarding industrial Ques­ tions and Trades' Unions. London 1867. 17

East India (Buliion). Return to an address ot the Honourabie the House of Commons dated 8 February 1864. 123

Factories Inquiry Commission. First report of the central board o! His Ma­ jesty's Commissioners. Ordered, by the House of Commons, to be printed. 28 June 1333. 237

Factories Reguiation Acts. Ordered, by the House of Commons, to be printed, 9 August 1859. 207 250

Factories. Return to an address of the Honourable the House ot Commons. dated 15 April 1856. Ordered, by the House of Commons, to be printed. 4 February 1857. 347 363

Factories. Return to an address of the Honourabie the House of Commons. dated 24 April 1861. Ordered, by the House of Commons. to be printed. 11 February 1862. 346 363 395

Factories. Return to an address of the Honourabie the House of Commons, dated 5 December 1867. Ordered, by the House of Commons. to be printed. 22 July 1868. 363

First Report from the Select Committee on Adulteration ot Food. etc.: with the minutes of evidence, and appendix. Ordered, by the House ot Commons, to be printed, 27 July 1855. 155

Fourth Report of the Commissioners of Her Maiesty's inland Revenue on the inland Revenue. Presented to both Houses of Parliament by command oi Her Majesty. London 1860. 541

General Laws of the Commonweaith of Massachusetts, passed subsequently to the revised statutes. Vol. 1. Boston 1854. 231

Grievances Compiaincdof

pozri Report Addressedto...

Hansard's Pariiamentary Debates: 3rd series, commencing with the aeeession of William IV. Voi. 66. Comprising the period trom the second day of Feb­ ruary, to the twenty-seventh day of February, 1843. London 1843. 343 - ...Voi. 170. Comprising the period from the twenty-seventh day of March. to the twenty-eighth day ot May, 1863. London 1863. 39-42 227 460 543 - ...Voi. 174. Comprising the period trom the fifteenth day ot March. to the third day of May, 1864. London 1664. 544 House of Lords' Committee, 1848 pozri Report from the Secret Committee of the House of Lords . .. Chiidren's Employment

Commission (1862). Reports.

392 395 397 399 402 408

206 210 253 332 356 372

Register literatúry

714 Poznámky a registre

- First Report of the Commissioners.With appendix. Presented to both Houses of Parliament by Command of Her Majesty. London 1863. 210 211 212 230 311 454 461

- Second Report . .. London 1864. 385 389-391 393-395 397 407 454 461 - Third Report . .. London 1864. 155 219 333 383 387 388 398-400 409 454 456 460

-

Fifth Report

Fourth Report .. . London 1865. 220-224 226 296 337 364 398 London 1866. 221 333 361 379 385 387 399 401 402 403

-

Sixth Report . .. London 1867. 569 575-578

407-409

Jahresbericht der Handelskammer für Essen, werden und Kettwig pro 1862. Bssen 1863. 328

:Manifest der Maatschappij De Vlamingen Vooruitl Gerigt tot alle de voor­ standers van de eerlijke en regtzinnige uitvoerlng der Belgische Grondwet, gestemd door het Nationaal Congres van 1830. Brussel 1860. 558

The Master Spinners and Manufacturers' Defence Fund. Report of the Committee appointed for the receipt and apportionment of this fund, to the central association of master spinners and manufacturers. Manchester 1854. 354 Miscellaneous Statistics of the United Kingdom (Part VI). Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1866. 543 The National Association for the Promotion of Social Science. Report of pro­ ceedings at the seventh annual Congress, held in Edinburgh, October 1863. Edinburgh. London 1863. 330 402 409

Parliamentary Returns pozri Factories. Return to an address .. . Public Health. Reports. 307 332 335 388

-

Third Report of the Medical Officer of the Privy Council. 1860. Ordered. by the House of Commons, to be printed, 15 April 1861. 210 211 - Fourth Report with appendix. 1861.Ordered. by the House of Commons. to be printed 11 April 1862. 387 388

- Sixth Report

with appendix. 1863. Presented pursuant to act of Parlia­

ment. London 1864. 155 229 334 335 387 388 454 456 547 564 578

- seventh Report

with appendix. 1864. Presented pursuant to act of Par­

liament. London 1865. 482 553-555 563 566-574

- Eighth Report

with appendix. 1865. Presented pursuant to act of Par­

liament. London 1866. 386 549-553

Report Addresscd to Her Majesty's Principal Secretary of State for the Home Department, relatlve to the grievances complained of by the joumeymen bakers; with appendix of evidence. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1862. 154 214-216 457 Report from the Committee on the Bill to Regulate the Labour of Children in the Mills and Pactodes of the United Kingdom: with the minutes of evidence. Ordered. by the House of Commons. to be printed. 8 August 1832. 238 Report from the Secret Committee of the House of Lords Appolnted to Inquire into the causes of the Dlstress Which Has for Some Time Pnevailed among the Commercial Classes. and How Par it Has Been Affected by the Laws for Regulating the issue of Bank Notes Payable on Demand. Together with the minutes of evidence. and an appendix. Ordered. by the House of Com­ mons. to be printed. 28 July 1848. (Reprinted 1857.) 119

Report from the select Committee on Bank Acts; together with the Proceedings of the Committee. Minutes of Evidenoe, Appendix and Index. Ordered. by the House of Commons. to be printed. 30 July 1857. 124

715 Report from the Select Committee on the Bank Acts,- together with the Pro. ceedlngs of the Committee, Minutes of Evidence, Appendix and index. Orde­ red, by the House of Commons, to be printed, 1 July 1858. 128

Report from the Select Committee on Mines; together with the Proceedings of the Committee, Minutes of Evidence, and Appendlx. Ordered, by the House of Commons, to be printed, 23 July 1866. 411-415 Report from the Select Committee on Petitlons Relating to the Corn Laws of This Kingdom: together with the Minutes of Evidence, and an Appendix of Accounts. Ordered, by the House of Commons, to be printed, 26 July 1814. 462

Report of Proceedings

pozri The National Association for the Promotion oi

Social Science . . .

Report of the Commissioners Appointed to lnquire into the Operation of the Acts (16 8: 17 Vict. c. 99. and 20 8: 21 Vict. c. 3.) reiating to transportation and penai servitude. Vol. 1. Report and appendix. Vol. 2. Minutes of evidence presented to both Houses of Parliament by Command of Her Majesty. Lon­ don 1863. 564

Report of the Commissioners Appointed to Inquire into the Conditions of all Mines in Great Britain to Which the Provlslons of the Act 23 8: 24 Vict. cap. 151. Do not apply. With reference to the health and safety of persons em­ ployed in such mines, with appendioes. Presented to both Houses of Parlia­ ment by Command of Her Majesty. London 1864. 553 Report of the Committee on the Baking Trade in Ireland for 1861. 215 Report of the Officer of Health of St. Martiws-in-the-Fields. 1865. 549 Report of the Social Science Congness at Edinburgh. Octob. 1863 pozri The National Association for the Promotion of Social Science . ..

Reports by Her Majesty's Secretañes of Embassy and Legation, on the Manu­ factures, Commerce etc., of the Countries, in which they reslde. Nr. 6. Lon­ don 1863. 291

Reports from Poor Law Inspectors on the Wages of Agricultural Labourers in Ireland. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Ma­ jesty. Dublin 1870. 584-587

Reports from the Lord Committee, on the State of the Growth ports Respecting Grain, and the Corn Laws . ..

pozn' Re­

Reports of the Inspectors of Factories to Her Majesty's Principal Secretary of State for the Home Department. 196 197 206-332 - for the half year ending the 31st December 1841: also, the joint report of the inspectors of factories for the same period. (Presented by command of Her Majesty.) Ordered, by the House of Commons, to be printed, 16 February 1842. 236

-

for the quarter ending 30th September, 1844; and from 1st October, 1844, to 30th April 1845. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1845. 239 248 250 338 344 346

- for the half year ending 31st October 1846 .. . London 1847. 248 - for the half year ending 30th April 1848 . . . London 1848. 244 454 - for the half year ending 31st October 1848 London 1849. 197 239 241 až 243 246 253 255 435 456

l -

for the half year ending 30th April 1849 . .. London 1849. 245 246 263 for the half year ending 31st October 1849 London 1850. 239 246 for the half year ending 30th April 1850 . .. London 1850. 248 256

for the half year ending 31st October 1850

London 1851. 244 lil for the half year ending 30th April 1852 . . . London 1852 248 for the half year ending 30th April 1853 . . . London 1853. 250

Register literatúry

716 Poznámky a registre

-

for the half year ending 31st October 1853 . .. London 1854. 155 229 for the half year ending 30th April 1855 . . . London 1855. 196 for the half year ending 31st October 1855 London 1856. 229 235 335 336 357 436

-

for the half year cnding 31st October 1856

London 1857. 207 209 316 319

347 361 375

- for the half year cnding 30th April 1857 London 1857. 335 336 - for the half year ending 31st October 1857 London 1857. 250 337 - for the half year ending 30th April 1858 London 1858. 207 461 463 - for the half year ending 31st October 1858 London 1859. 330 332 336 347 361

- for the half year ending 30th April 1859 London 1859. 459 - for the half year ending 31st October 1859 London 1860. 207 239 256 - for the half year ending 30th April 1860 London 1860. 208 229 237 250 317 347

- for the half year - for the half year - for the half year - for the half year

ending 31st October 1860 . .. London 1860. 207 559 ending 30th April 1861 London 1861. 207 endlng 31st October 1861 London 1862. 249 254 349 cnding 31st October 1862 .. . London 1863. 251 255 335 340

346 350 373 380 381 383 399

-

for the half year cndlng 30th April 1863

London 1863. 252 256 357 383

454 455

-

for the half year endlng 31st October 1863

London 1864. 207 252 256 353

357 362 381 382 455 530

- for the half year ending 30th April 1864 . .. London 1864. 282 - for the half year ending 31st October 1864 London 1865. 253 256 - for the half year cnding 31st October 1865 London 1866. 344 375 382 384 396 397 401 402 408

-

tggahalfyear cnding 31st October 1866

London 1867.353 357 467 468

Reports Respecting Grain. and the Corn Laws pozri First and Second Reports from the Lords Committees,appointed to enquire into the state of the growth. commerce, and consumption of grain, and all laws relating thercto; . .. Orde­ red, by the House of Commons, to be printed, 23 November 1814. 463 The Revlsed Statutes of the State of Rhode Island and Providence Plantations: ot which are prefixed. the constitutions of the United States and of the state. Providence 1857. 231

Royal Commission on Railways. Report of the Commissioners. Presented to both Houses of Parliament by Command of Her Majesty. London 1867. 361 467

Second Report Addrcssed to Her Majesty's Principal Secretary of State for the Home Department, relative to the grlevances complained of by the jour­ neyman bakers. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1863. 214

Statistical Abstract for the United Kingdom in each of the last fifteen years, from 1848 to 1880. Nr. 8. London 1881. 349-350 Statistical Abstract for the United Kingdom in each of the last fifteen years. from 1851 to 1865. Nr. 13. London 1866. 349-350

Tenth Report of the Commissioners Appointed to Inquire into the Organisation and Rules of Trades Unions and Other Associations: together with minutes of evidence. Presented to both Houses of Parliament by Command of Her Majesty, 28th July 1868. London 1868. 364

Tenth Report of the Commissioners of Her Majesty! Inland Revenue on the lnland Revenue. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1886. 540 541 582

717 Twenty-second Annual Report of the Reglstrar-general of Births, Death:. and Marrlages m England. Presented to both Houses of Parliament by command of Her Majesty. London 1861. 229 workshops' Regulatlon Act pozn' An Act for Regulatlng the Hours o! Labour for Children . . .

ll I. Periodiká The Bengal Hurkaru. Calcutta - z 22. júla 1861. 278 Bury Guardian - z 12. mája 1860. 228 Concordia. Zeitschrift für die Arbeiterfrage. Berlin. 41 - zo 7. marca 1872. 38 - zo 4. júla 1372. 39 -- z 11. júla 1872. 40 The Daily Telegraph. London - zo 17. januára 1860. 209 Demokratisches Wochenblatt. Organ der deutschen Volkspartel. Leipzig - z 1. au­ gusta 1868. 23

-

z 22. augusta 1868. 23

-~ z 29. augusta 1363. 23

- z 5. septembra 1868. 23 Deutsch-Französische jahrbücher. Hrsg. von Arnold Ruge und Karl Marx. 1. und 2. Lfg. Paris 1844. 78 137 146 529

The Economíst. Weekly Commercial Times, Banket-s' Gazette, and Railway Mo­ nitor: a political, líterary, and general newspaper. [London] - 2 29. marca 1845. 562

- z 15. apríla 1848. 197 - z 19. júla 1351. 491 - z 21. januára 1360. 532 - z 2. júna 1866. 607 The Eveníng Standard. London - z 1. novembra 1886. 36 The Glasgow Daily Mail - z 25. apríla 1849. 263

Journal des Economistes. Paris - júl - august 1872. 24 The journal of the Society of Arts, and of the Institutions in Union. London ­ z 9. decembra 1859. 316

-

zo 17. apríla 1860. 329 z 23. marca 1866. 606 z 5. januára 1872. 348

A1acmillian's Magazine. Ed. by David Masson. London and Cambridge -

au­

gust 1363. 219

The Morning Adoertiser. London - zo 17. apríla 1863. 40 The Morning Chronicle. [London.] 1844, 1845. 561 The Morning Star. [London.] 449 - zo 17. apríla 1863. 40 543 - z 23. júna 1863. 213

-

zo 7. januára 1867. 555

Neue Rheinische Zeitung. Organ der Demokratie. Köln - zo 7. apríla 1849. 483 Ncue Rheinísche Zeitung. Politisch-ökononlische Revue. H. 4. London. Hamburg und New-York 1850. 219 246 256

New-York Daily Tribune - z 9. februára 1853. 605

Register literatúry

718 Poznamky a registre

The Observer. London - z 24. apríla 1864. 127 The Pali Mali Gazette. London. 545

La Phiiosophie Positive. Revue dirlgće par E. Littrć 8: G. Wyrouboff. Paris. č. 3, november-december 1868. (Pozri aj pozn. 9.) 23 '

The Portfoiio. Diplomatic review. (New series.) London. 605

Rćvoiutions de Paris - z 11.-18. júna 1791. 612 Reynoidss Newspaper. A Weekly journal of Politics, History, Literature, and Ge­ neral Intelligence. London - z 21. januára 1866. 216 - zo 4. februára 1866. 216 - z 20. januára 1867. 556

Cauxr-nerepőyprcxne aeaomocm -

z 8. (20.) apríla 1872. 23

The Saturday Review of Politics, Literature, Science, and Art. London -z

18.

januára 1868. 23

The Social Science Review. London - z 18. júla 1863. 218 219

The Spectator. London - z 26. mája 1866. 280 The Standard. London - z 26. októbra 1861. 464 - z 15. augusta 1863. 219 - z 5. apríla 1867. 557 The Times. London. 42 219 501 545 588

--

zo 14. februára 1843. 542 z 5. novembra 1861. 229 z 26. novembra 1862. 179 339 z 24. marca 1863. 250 480 482 zo 17. apríla 1863. 41 42 z 2. júla 1863. 219 z 26. februára 1864. 393 z za. januára 1867. 415 z 3. septembra 1873. 502 z 29. novembra 1883. 40

To-Day. London - z februára 1884. 42 - z marca 1884. 42 Bec-ruux Enponu. Xypuans nerepoypn. 1872. 24

ncropnu,

nonnmxu,

nureparypu.

T. 3. Cal-IKT­

Der Voiiustaat. Organ der social-demokratischen Arbeiterpartei und der Inter­ nationale:: Gewerksgenossenschaften. Leipzig. 23 - z 1. júna 1872. 39 - zo 7. augusta 1372. 40 The Westminster Review. London. 68

The Worksmaďs Advocate. London - z 13. januára 1866. 216

719

Menný register

Abel - postava zo Starého zákona; Adamov syn. 618

Abrahám -

postava zo Starého zákona; praotec Zidov. 486

Adam - postava zo Starého zákona. 100 495 498 591

Addington, Stephen (1729-1796) -

anglicky' teológ a ekonóm, autor viacerých

školských učebníc. 601

Aihin, john (1747-1822) -

anglický lekár a historik. 496 497 619 625 626 Alexandra (1844-1925) -dcćra dánskeho kráľa Christiana IX., 1863 sa vydala za Alberta Eduarda, princa z Walesu, neskoršieho anglického kráľa Eduar­ da VII. 217 221

Alžbeta I. (1533-1603) -

anglická kráľovná (1558-1603). 231 597 608 611

Anacharsis (asi 6. stor. pred n. l.) - skytsky filozof. 98

Anderson, Adam (1692-1765) -

škótsky ekonóm, autor diela o dejinách ob­

chodu. 615 626

Anderson, james (1739-1808) -

škótsky ekonóm, vypracoval základy teórie

diferenciálnej renty. 419 466 516 603 615

Anna (Stuartová) (1665-1714) - anglická kráľovná (1702-1714): za je) vlády sa Anglicko zjednotilo so Skótskom a vytvorila sa Veľká Británia (1707). 146 609

Antaios - obor z gréckej mytológie, syn boha mora Poseidóna a bohyne Zeme Gáie; kym sa dotykal zeme, nik ho nemohol premócf; Herakles ho zdvihol do výšky a zaškrtil ho. 495 Antipatros z Thessaloniky (asi 1. stor. pred n. l.) - grécky básnik. 342

Appiános z Alexandrie (koniec 1. stor. až asi 170) - rímsky historik, autor po­ drobnych Rímskych dejín. 602

Arbuthnot, John (18. stor.) - anglický farmár, zaoberal sa otázkami týkaiúcimi sa poľnohospodárstva.

261 277 278 602 698

Archilochos (7. stor. pred n. l.) - grécky lyrik 308

Archimedes (asi 287-212 pred n. l.) -

grécky matematik, fyzik a konštruktćr.

258

Ariosto, Lodovico (1474-1533) L'Orlando furioso. 41

taliansky renesančný básnik; hlavné dielo

720 Poznámky a registre

Aristoteles (384-332 pred n. l.) - grécky filozof; univerzálny učenec, zakladateľ dejín filozofie; obhajoval naturálne hospodárstvo otrokárskej spoločnosti. 64 65 83 86 138 147 277 341

Arkwright, sir Richard (1732-1792) -

anglický podnikateľ, konštruktér a vy­

nálezca rozličných spriadacích strojov. 311 317 320 355 358 406

Arrivabene, (Giovanni) Jean de, gróf (mladší) (1787-1881) - taliansky ekonóm; jeden z iniciátorov ekonomického kongresu v Bruseli 1847; prekladal ekono­ mickć práce do francúzštiny. 498

Ashley. lord pozri Shaftesbury, Anthony Ashley Cooper of, gróf

Ashworth, Henry (1794-1880) - anglický bavlnársky továrnik, Cobdenov pri­ vržcncc a spoluzakladateľ Ligy proti obilným zákonom. 244 340 Athćnaios z Naulzratidy (koniec 2. až začiatok 3. stor.) - grécky spisovateľ; autor dialógu o kultúrnohistorických témach s početnými citátmi starších, inak nezachovaných diel. 98 122

Augier, Marie (polovica 19. stor.) -

francúzsky novinár; autor prác o ekono­

mických problémoch. 627

Aveling, Edward (1851-1898) - anglický socialista, spisovateľ a lekár; zat Karola Marxa. spolupracoval na preklade prvého zväzku Kapitálu do anglič­ tiny. Clen Sociálnodemokratickej federácie a neskôr člen socialistickej ligy.

32-36

Babbage, Charles (1792-1871) -

anglický matematik, mechanik a ekonóm.

293 296 316 328 339

Bacon, Francis, oikomt zo Saint Albans, barón z Veruiamu (Baco z Verulamu)

(1561-1626) - anglický filozof, štátnik a právnik; zakladateľ anglického mctafyzickćho materializmu; jeden z prvých anglických osvietencov. 327 595 S96

Bailey, Samuel (1791-1870) -

anglický filozof a ekonóm; odporca Ricardovej

teórie hodnoty. 57 62 68 84 445 618

Baker, Robert -

anglický továrenský inšpektor v päfdesiatych a šesťdesiatych

rokoch 19. storočia. 255 335 356 274 587

llailard. Edward (1820-1897) -

anglický lekár, zdravotnícky úradnik v Lon­

dýne. 391

Balzac, llonorć de (1799-1850) - francúzsky realistický spisovateľ. 492 Banlzcs, George (1788-1856) - anglický právnik a politik; tory, člen parla­ mentu. 561

lłarbon. Nicholas (asi 1640-1698) tickej teórie peňazí. 45-47

anglický ekonóm, privrženec nominalis­

115 119 130 132 515

Barton. John (koniec 18. až začiatok 19. stor.) - anglický ekonóm, predstaviteľ klasickej buržoáznej politickej ekonómie. 526 559 Rascdow. Johann Bernhard (1724-1790) - nemecký pedagóg, vytýčil si cieľ ..reľormovaf nemecky vychovny systém v zmysle buržoáznej osvety. 406 nastiat. Frédéric (1801-1850) - francúzsky ekonóm, predstaviteľ teórie o har­ mónii triednych záujmov. 22 66 83 169 340 469

B-Ivnes. John - anglický publicista, člen mestskej správy v Blackburne; 1857 uverejnil dve state o obchode s bavlnou. 326 328 Rebel, August (1344)..

spoluzakladateľ a jeden z najvýznam­ nejiich vodcov ne 1913) - SOCÍ-'llĺ-Sľa. meckej sociálnej demokracie; Marxov a Engelsov priateľ a žiak. 39

ueeefria. Cesare Bonesana de, marklz (1738-1794) - taliansky právnik, publi­ c s a a ekonóm; predstaviteľ buržoázneho osvietenstva. 309

721 Bedlordovci - anglická arlstokraticka rodina. 599 Beecher-Stomeooá, Harriet Elizabeth (1811-1896) - americka spisovateľka, autorka knihy chalúpka strýčka Toma; aktívne boiovala za zrušenie otroc­ tva v Spojených štátoch amerických. 804 Bekher, Immanuel (1785-1871) - nemecký iílológ, vydáva! diela Platóna, Aris­ totela, Aristofana a dalších. 138

Bell. sir Charles (1774-1842) -

škótsky chimrg a iyziológ; lekar chudobných

v Bradforde. 238 552

Bellers, John (1654-1725) -

anglický ekonóm, autor socíálnoreformistických

spisov. 121 126 132 276 295 357 399 400 513

Bcntham, Jeremy (1748-1832) -

508-510

anglický sociológ. teoretík utiiitarlzmu. 158

Berkeley, George (1685-1753) - írsky filozof, teoióg; zakladateľ subjektivneho idealizmu; kritik merkantillzmu, stúpenec nomínaiistickej teórie peňazí. 284 299

Bídaut, J. N. (prvá polovica 19. stor.) - francúzsky štátny úradník; písal o eko­ nomických problémoch. 272

Biese, Franz (1603-1895) -

pedagóg a filológ; autor diela o Aristotelovei filo­

zofii. 342

Blaise, Adolphe-Gustane (1811-1886) - francúzsky ekonóm; vydavateľ prác ]ćróma-Adolpha Blanquiho. 286 Blalzey, Robert (1795-1878) - anglický filozof. 598 Blanqui, Jćróme-Adolphe (1798-1854) - francúzsky ekonóm a historik; brat Louisa-Augusta Blanquiho. 235 288

Blanqui, Louis-Auguste (1805-1881) -

francúzsky utopický komunista, aktívny

účastník revolúcii 1830, 1848 a Parížske) komúny roku 1871. 235

Block, Maurice (1816-1901) - francúzsky štatistík a ekonóm. 23

Boileau, Etienne (asi 1200-1269) - vodca parížskych kupcov, autor diela Livre des Metiers (Kniha remesiel). 404 Boileau-Desprćaux, Nicolas (1636-1711) -

francúzsky básnik, literárny kritik.

544

Boisguillebert, Pierre Le Pćsant de, sieur (1646-1714) - francúzsky ekonóm a štatistík; zakladateľ klasicke) buržoáznej politicke) ekonómie vo Francúz­ sku. 120 128 129

Bolingbroke, Henry Saint-John, vilzomt (1678-1751) - britský štatnik a poll­ tik, vodca toryov; deistický filozof. 623 Bonaparte pozri Napoleon lll. Boulton (Bolton), Matthew (1728-1809) - anglický továrnik a inžinier. 317 325

Boxhorn, Marcus Zueríus (1612-1653) - holandský historik a filológ. 358 Bray, John Francis (1809-1895) - anglický ekonóm; utopický sociaiista, prívr­ žencc Roberta Owena; rozpracoval teóriu pracovných penazi. 73 Brentano, Luio (Ludwig Joseph) (1844-1931) - ekonóm mladšej historickej školy v Nemecku, katedrový sociaiista, buržoázny reformista; spoluzakladateľ Spolku pre sociálnu politiku (1872). 41 42 Bright, John (1811-1889) - anglický továrnik, vodca radikálne] liberâine) bur­ žoázie, stúpenec slobodného obchodu, spoluzakladateľ Ligy proti obilným zákonom; viackrát minister v liberálnych vládadi. 21 218 241 464 541 583 618 45 Kapitál 1

Menný register

722 Poznámky a registre

Brindley, James (1716-1772) - anglický mechanik a vynálezca. 295 Broadhurst. J. - anglický ekonóm z polovice 19. storočia. 61

Brodie, sir Benjamin Collins (1783-1862) -

anglický lekár a fyziológ. 238

Brougham, Henry Peter (lord Brougham and Vaux) (1778-1868) - anglický právnik, spisovateľ a štátnik, člen parlamentu, vodca whigov, lord-kancelár (1830-1834). 627 Bruclzner, John (1726-1804) - anglický protestantský duchovný; autor filozo­ fických spisov. 515

Buchanan, David (1779-1848) -

anglický publicista a ekonóm; žiak Adama

Smitha. vydáva! a vysvetľoval jeho diela. 118 465 603

Buchez, Philippe-]oseph-Beniamin (1796-1865) - francúzsky politik a historik, buržoázny republikán, ideológ kresťanského socializmu. 613 Burlze, Edmund (1730-1797) - anglický publicista a politik, odporca Francúz­ skej revolúcie; fyziokrat. 180 202 274 599 627

Búslris - podľa gréckej povesti ukrutný egyptský kráľ, ktorý dal obetovať všet­ kých cudzincov, ktori prišli do Egypta; lsokratćs ho uvádza ako príklad po­ čestnosti. 310

Butler, Samuel (1612-1680) - anglický satirický básnik 46 Byles, sir John Barnard (1801-1884) - anglický právnik; člen Tajnej rady, tory; autor niekoľkých právnických a ekonomických prác. 231 610 Caclus es. -495podľa rímskej povesti obor chŕliaci plamene, ktorého zabil Herku­

Cairncs. john Elliot (1823-1875) -

anglický ekonóm a publicista; odporca

otroctva v južných štátoch USA. 172 227 281

Campbell..sir George (1824-1892) - britský koloniálny úradnik v Indii, autor viacerych prác o Indii; člen parlamentu. 302 Cantillon. Philip - anglický ekonóm, prepracoval a roku 1759 uverejnil anglické vydanie n ral . .. diela 462 Richarda Cantillona Essai sur la nature du commerce en ge­

Cantlllon, Richard (1680-1734) - anglický ekonóm a obchodník. predchodca fyziokratov a Adama Smitha. 462 515

Carey, Henry Charles (1793-1879) - americký ekonóm; jeden zo zakladateľov teórie o harmónii triednych záujmov. 189 442 468 604 618

Carll. Giovanni Rinaldo. gróf (1720-1795) - taliansky učenec, autor niekoľkých prác o peniazoch a obchode s obilim; odporca merkantilizmu. 279 Carlisle, sir Anthony (1768-1840) - anglický lekár. 238

Carlvlc. Th0m3s (1795-1881) - anglický spisovateľ, historik a filozof, zástanca kultu hrdinov; kritizoval anglickú buržoáziu z hľadiska reakčnej romantiky; tory. po roku 1848 nepriateľ robotníckeho hnutia. 219

C33°"°°°- "h"

2% 433 475

:gal3043

(nn-un)

-

3|18lĺCkÝCKOIIÓm. Malthusov privrženec. 173

Predn.l.)- rímsky štátnik, spisovateľ a rečník,

Cincinnatus, Lucius Quinctius (5. stor. pred n. l.) (460 pred n. L). diktitor (458 a 439 pred

dueho a sám obrábal svoje pole. 163

rímsky patricij, konzul

l.); odľ

m

p

' "

°

a povesti z“ veľmi "dno

Clauren. Heinrich (paeudonym Cottloba Samuela Carla Heuna) (1771-1854) ­ nemecký spisovateľ. autor sentlmentálnych románov a noviel. 193

­

723 Claussen, Pieter - belgický vynálezca; konštruktér kruhového tkáčskeho stavu. 313

Clement. Simon (koniec 17. stor.) spisov. 89

anglický obchodník, autor ekonomických

Cobbett, William (1762-1835) - anglický politik a publicista; predstaviteľ maloburžoázneho radikalizmu. 245 597 622 624

Cobdcn, Richard (1804-1865) -

továrnik v Manchestri; liberál; stúpenec slo­

bodného obchodu, spoluzakladateľ Ligy proti obilným zákonom. 21 218 241 563

Colbert, ]ean-Baptiste, marlziz de Seignelay (1619-1683) - francúzsky štátnik; v rokoch 1665-1683 fakticky viedol zahraničnú a vnútornú politiku Fran­ cúzska; dôsledný stúpenec merkantilizmu, zrladoval kráľovské manufaktúry a podporoval vnútorný a zahraničný obchod. 262 624 Colins, Jean-Cuillaume-Cćsar-Alexandre-Hippolyte de, barón (1783-1859) ­ francúzsky ekonóm, pôvodom Belgičan, zastával názor, že štát má inkasovaf pozemkovú rentu. 512 576 636

Comtc, François-Charles-Louis (1782-1837) a ekonóm. 620

francúzsky liberálny publicista

Comte, Isidore-Auguste-Francois-Marie (1798-1857) -

francúzsky filozof a so­

ciológ, zakladateľ pozitivizmu. 23 282

Condillac, Etienne-Bonnot de (1715-1780) - francúzsky ekonóm a deistický filozof, senzualista. 143 Condorcet, Marie-]ean-Antoine-Nicolas Caritat de, markľz (1743-1794) - fran­ cúzsky socíológ, osvietenec; za Francúzskej revolúcie sa pridal k girondis­ tom. 514

Corbet, Thomas (19. stor.) - anglický ekonóm, Ricardov prívrženec. 136 492 Corbon, Claude-Anthime (1808-1891) - francúzsky politik. republikán; 1848 až 1849 podpredseda konštitučného Národného zhromaždenia, 1871 poslanec Národného zhromaždenia. bol členom ľavicovej menšiny. 406 Courcelle-Seneuil, jean-Custave (1813-1892) - francúzsky ekonóm, obchodník. 201 499

Cous, Salomon de (1576-1626) - francúzsky staviteľ a inžinier. 316 Crommell, Oliver (1599-1658) - anglický štátnik; vodca buržoázie a zburžoáz­ nenej šľachty za buržoáznej revolúcie v 17. storočí; lord protektor (hlava štátu) Anglicka, Škótska a Irska (1653-1658). 597 598 618 Culpeper, sir Thomas (1578-1662) - anglický ekonóm, merkantilista. 626 Cupido - rímsky boh lásky. 515 Custodi, Pietro (1771-1842) - taliansky ekonóm; vydavateľ hlavných diel ta­ lianskych ekonómov od konca 16. storočia až po začiatok 19. storočia 52 77 89 90 138 142 308 538

Cuoicr, Georges-Lćopold-Chrćtien-I-'rédéric-Dagobcrt de, barón (1769-1832) ­ francúzsky prirodovedec, zoológ a paleontológ. 426 Cuza, Alexander Johann (1820-1873) - rumunské knieža (1859 až 1866) (P0211 aj pozn. 55). 150

Cernyševslzii, Nikolaj Caorilovič (1828-1889) - ruský materialistický filozof a revolučný demokrat; spisovateľ a literárny kritik. 22 Uaidalos - talentovaný umelec a staviteľ v gréckej mytológii. 342 Daire. Louis-François-Eugćne (1798-1847) - francúzsky spisovateľ a ekonóm. vydavateľ diel z oblasti politickej ekonómie. 46 90 104 128 143 266 46'

Menný register

724 Poznámky a registre

Dante Alighieri (1265-1321) - taliansky básnik. 17 100 212 Darwin, Charles Robert (1809-1882) - anglický prirodovedec, zakladateľ mo­ dernej evolučnej teórie. 289 313 Daumer, Georg Friedrich (1800-1875) - nemecký spisovateľ, písal diela o de­ jinách náboženstva. 244 Defoe, Daniel (asi 1660-1731) - anglický spisovateľ. 128 514

De Quincey, Thomas (1785-1859) - anglický spisovateľ a ekonóm, vysvetľoval Ricardovu teóriu. 332 Derby, Edward George Geoitrey Smith Stanley of, (od 1851)gróf (1799-1869) ­ britský štátnlk, whig až do 1835, potom vodca toryov; predseda vlády (1852, 1858-1859 a 1866-1868) 380

Dcscartes, Rene (1596-1650) - francúzsky dualistický filozof, matematik a pri­ rodovedec. 327

Destutt de Tracy, Antoine-Louis-Claudede, gróf (1754-1836) -

francúzsky eko­

nóm, senzuallstický filozof. 82 141 146 276 278 540

Diderot, Denis (1713-1764) - francúzsky filozof, predstaviteľ mechanického materializmu, ateista; osvietenec; hlavný predstaviteľ encyklopedistov. 123

Dietzgen, Joseph (1828-1888) -

robotník, povolanim garbiar, sociálny demo­

krat, filozof. 23

Diodóros Siciisky (asi 80-29 pred n. l.) -

grécky historik. 130 203 288 310 425 Dogbcrry - postava zo Shakespearovej hry Mnoho kriku pre nič. 84 355 Don Quijote - postava zo Cervantesovho satirickćho románu. 84

Doubleday, Thomas (1790-1870) -

anglický publicista a ekonóm. 624

Dryden, John (1631-1700) - anglický básnik, predstaviteľ klasicizmu. 207 Ducpetiaux, Bdouard (1804-1888) - belgický publicista a štatistik; hlavný inšpektor väzníc a dobročinných ústavov v Belgicku. 557 558 Duiierin and Ava, Frederick Temple Hamilton-Tempie-Blaclzmood of, marhlz (1826-1902) - britský štátnik a diplomat; írsky veľkostatkár, kráľovský miestodržiteľ v Indii (1884-1888). 588

Duffy, Charles Gavan (1816-1903) - írsky politik a publicista. člen parlamentu; 1855 emigroval do Austrálie, kde zastával celý rad štátnych úradov. 637

Dunning, Thomas joseph (1799-1873) -

funkcionár anglickeho odborového

hnutia, publicista. 458 461 628

Dupont, Pierre (1821-1870) - francúzsky básnik. 575 Du Pont (Dupont) de Nemours, Pierre-Samuel (1739-1817) - francúzsky politik a ekonóm. fyziokrat. Quesnayho žiak. 104 Eckart - hrdina nemeckých ľudových povesti. 234

Eden, sir Prederic Morton (1766-1809) - anglický ekonóm, žiak Adama smitha. 209 502 514 515 559 598 600 602 625 626

Eduard Eduard smery, Engels,

m. (1312-1377) - anglický král (1327-1377). 95 231 610 Vi. (1537-1553) - anglický kráľ (1547-1553). sos Charles Edward (nar. 1838)- americký vynálezca, 322 Fridrich (1320-1395). 29 32-36 7s 137 14s 20s 21o 217 22s 247 25s

33s 354 35s 372 40s 54s

E0801“.Ceorső (1759-1343) -

anglický publicista. Malthusov odporca. 604

Epitúros (asi 342-271 PIN It l) - srćckv materialistický filozof; atomista. 81

725 Eschmege, Wilhelm Ludwig non (1777-1855) - nemecký banský inžinier, geológ a geograf; autor spisov o banictve. 49 Everet (18. stor.) - anglický vynálezca. 358

Fahrenheit, Gabriel Daniel (1688-1736) -

holandský fyzik, skonštruoval zdo­

konalený teplomer. 214 222 251

Fairbairn, sir William (1789-1874) -

anglický továrnik, inžinier a vynálezca.

264

Parre, John Richard (1774-1862) - anglický lekár. 238 Faucher, Julius (1820-1878) - nemecký publicista a ekonóm; mladohegelovcc, stúpenec slobodného obchodu. 206 389 Faulhaber, Johann (1580-1635) - nemecký matematik a inžinier. 316

Faust - hlavná postava z Goetheho rovnomennej tragédie Faust. 87 Famcett, Henry (1833-1884) - profesor politickej ekonómie v Cambridgi; whig, žiak Johna Stuarta Milla. 464 510 544 618

Ferguson, Adam (1723-1816) -

škótsky historik, filozof a sociológ; Humov

prívrženec a učiteľ Adama Smitha. 115 299 305 306

Ferrand, William Bushiield 480

anglický statkár; člen parlamentu, tory. 227 348 '

Perrier, François-Louis-Auguste (1777-1861) - francúzsky ekonóm, protekcio­ nista; zástanca bonapartistickćho prohibitivneho systému. 66 Fielden, John (1784-1849) - anglický továrnik, filantrop; člen parlamentu, privrženec továrenskćho zákonodarstva. 338 345

Pichte, Johann Cottlieb (1762-1814) - jeden z hlavných predstaviteľov klasic­ kej buržoáznej nemeckej filozofie, subjektívny idealista. 59 Filip VI. z Valois (1293-1350) - francúzsky kráľ (1328-1350). 90 Fleetmood, William (1656-1723) - anglický biskup; pisal o dejinách cien v An­ glicku. 231

Fletcher von Saltoun, Andrew (1655-1716) - škótsky politik a statkár; člen škótskeho parlamentu. 598 Fonterct, Antoine-Louis - francúzsky lekár; v druhej polovici 19. storočia na­ písal celý rad prác o sociálnej hygiene. 307 Forbes (19. stor.) - anglický vynálezca. 329

Forbonnais, François-Vćron-Duverger de (1722-1800) - francúzsky finančnik a ekonóm, odporca fyziokratov, stúpenec kvantitativnej teórie peňazí. 90 Forster, Nathaniel (asi 1726-1790) - anglický duchovný; autor ekonomických spisov; obhajoval záujmy proletariátu. 233 357 425 600 601 Forster, William Edward (1818-1886) - anglický továrnik a politik, liberál; člen parlamentu. 551 552 Fortescue, sir John (asi 1394-1476) - anglický právnik; kancelár pokladu. 595 Fortunatus - postava z nemeckej ľudovej povesti; mal vrece peňazí, ktoré sa nikdy nevyprázdnilo. 382 540 Fourier, François-Marie-Charles (1772-1837) - francúzsky utopický socialista. 246 322 357 498 577

Franklin, Benjamin (1706-1790) - americký štátnik, ekonóm, spisovatel a pri­ rodovedec; významný predstaviteľ amerického osvietenstva. 58 147 159 277 514 515

Freytag, Gustav (1816-1895) -

nemecký spisovateľ a novinár. 611

Menný register

726 Poznámky a registre

Friedrich Iľ. (Friedrich Veľký) (1712-1786) -

pruský kráľ (1740-1786). 605 616 Fullarton, John (1780-1849) - anglický ekonóm, autor prác o obehu peňazí a úvere, odporca kvantitativnej teórie peňazí. 119 129 131 Fulton, Robert (1765-1815) - americký inžinier a vynálezca; roku 1803 skon­ štruoval prvý parník. 406

Caliani, Ferdinando (1728-1787) -

taliansky ekonóm, odporca fyziokratov. 77

90 97 139 142 267 536

Ganilh, Charles (1758-1836) -

francúzsky politik a ekonóm; epigón merkan­

tilizmu. 66 82 91 154 159 374

Carnier, Germain de, gróf (1754-1821) - francúzsky politik a ekonóm; epigón fyziokratov; Drekladal a vysvetľoval diela Adama Smitha. 306 459 Gaskell, Peter (1. pol. 19. stor.) - anglický lekár a publicista; liberál. 363 371 Cenooesi, Antonio (1712-1769) - taliansky ekonóm a filozof; merkantilista. 138 Geoiiroy Saint-Hilaire, Btienne (1772-1844) - francúzsky zoológ; Darwinov predchodca v evolučnej teórii. 615

Cerhardt, Charles-Frédéric (1816-1856) - francúzsky chemik. 262 Cćryonćs - postava z gréckej mytológie, obor s troma tnipmi, ktorému He­ rakles odviedol stáda a zabil ho šípom. 495 Cillott. Joseph (1799-1873) - majiteľ továrne na oceľové perá v Birminghame. 384

Gisborne, Thomas (1758-1846) - anglický teológ. 625 Gladstone, William Emart (1809-1898) - britský štátnik, tory, neskôr peelovec; v druhej polovici 19. storočia vodca liberálnej strany; kancelár pokladu (1852-1855 a 1859-1866) a predseda vlády (1868-1874, 1880-1885, 1886, 1892-1894). 38-42 377 542 543 612 Gobseclz - lakomý úžernik z Balzacovho románu. 492 Codunoo, Boris Fiodoronič (asi 1551-1605) - ruský cár (1598-1605). 599 Cordon, sir John William (1814-1870) - anglický generál a vojenský inžinier; veliteľ ženijnćho vojska na Kryme (1854-1855). 155 Cottsched, ]ohann Christoph (1700-1766) - nemecký učenec a spisovateľ, predstaviteľ ranćho osvietenstva v Nemecku. 189 Gray, john (koniec 18. stor.) - anglický spisovateľ, autor niekoľkých prác o politických a ekonomických otázkach. 144 Gray, john (1798-1850) - anglický ekonóm, utopický socialista; žiak Roberta Owena, teoretik pracovných peňazí. 73

Creenhom, Edward Headiam (1814-1888) - anglický lekár a sociálny hygienik. 210 211 250 349

Greg. Robert Hyde (1795-1875) - anglický továrnik, stúpenec slobodného ob­ chodu, liberál. 247

Cregoir, Henri Litreg (2. pol. 19. stor.) robotnikov v Bruseli. 462

tajomník združenia tlačíarenských

Grey, George (1799-1882) - britský štátnik; whig; minister vnútra (1345-1352 1855-1858. 1661-1866). minister kolónii (1554-1555). 245 552 ' Crooe, sir William Robert (1811-1896) - anglický fyzik a právnik 435 Cülich. Ludwig Gustav von (1791-1847) - nemecký ekonóm, historik hospo­ dárstva; stál na čele maloburžoáznej školy pre ochranárskych colnikov v Ne­ mecku. 19 622

Cuíhľĺť. ]âmcs (1785-1856) - londýnsky chirurg. 238

727 Halvkysgzêiłfâołłząädłlfgvman (1315-1902) -

anglický duchovný. predstaviteľ

Hallcr. Carl Ludwig von (1768-1854) - švajčiarsky právnik a historik, apologćta nevoľníctva a katolicizmu. 327 Hamilton, William Stewarta.sir 272 404 (1788-1856) -

škótsky filozof, vydavateľ prác Dugalda

Hamm, Wilhelm von (1820-1880) - nemecký agronóm. autor niekoľkých prác o poľnohospodárstve. 417

Hanssen, Georg (1809-1894) - ekonóm, autor niekoľkých prác o obrábani pôdy a agrámych pomeroch v Nemecku. 204 Harris, james (1709-1780) mentu. 308

anglický filológ, filozof a štátnik; člen parla­

Harris pozri Malmesbury, ]ames Harris Harrison, William (1534-1593) - anglický duchovný, kronikár a historik. 59s 614

Hassall, Arthur Hill (1817-1894) -

anglický lekár, autor niekoľkých prác

o sociálnej hygiene. 155 213

Hastings, Warren (1732-1818) - anglický politik, prvý generálny guvernér v Britskej Indii (1773-1785); roku 1788 obžalovaný pre zneužitie úradnej moci. 621

Hćfaistos - grécky boh ohňa a ochranca kováčov. 342 538 Hegel, Georg Wilhelm Friedrich (1770-1831) -

významný predstaviteľ nemec­

kej klasickej filozofie. 24 26 52 90 100 150 152 224 262 307 492 498

Heine, Heinrieh (1797-1856) -

nemecký básnik; blízky priatel Marxovej ro­

diny. 508

Heloétius, Claude-Adrien (1715-1771) - francúzsky filozof, predstaviteľ mecha­ nického materializmu, ateista. 508

Henrich III. (1551-1589) - francúzsky kráľ (1574-1589). 121 Henrich VII. (1457-1509) - anglický kráľ (1485-1509). 231 595 596 607

Henrich VIII. (1491-1547) -

anglický kráľ (1509-1547). 596 607 608

Hćrakleitos z Efezu (asi 540-480 pred n. l.) - grécky materialistický filozof, jeden zo zakladateľov antickej dialektiky. 102 Heralzles (Herłzules) - hrdina v gréckej mytológii, Diov syn, stelesnenie sily, odvahy a vytrvalosti. 354 495

Herodes (Velký) (asi 62-4 pred n. l.) - palestinsky kráľ (37-4 pred n.. 1.): podľa Evanjelia sv. Matúša 2, 16 dal povraždit v Betleheme všetky deti do dvoch rokov. 338

Herrenschmand, Jean (1728-1812) - švajčiarsky ekonóm. 113 Hieronymus (asi 347-420) - učenec z Dalmácie, kňaz a opät, všestranný SP5­ sovateľ; preložil bibliu z grćčtiny do latinčiny. 100

Hobbes, Thomas (1588-1679) - anglický materialistický filozof; osvietenec, stúpenec teórie prirodzeného práva. 151 327 515 Hobhouse, John Cam, (od 1851) barón Broughton de Gyiiord (1786-1869) ­ britský štátnik, whig; iniciátor továrenskćho zakona z roku 1831. 245

Hodgskin, Thomas (1787-1869) - anglický ekonóm a publicista, utopický so­ cialista; využíval Ricardovu teóriu na obhajobu záujmov proletanátu. 288 298 301 446 479 619

Menný register

728 Poznámky a registre

Holinshed, Raphael (zomrel asi 1580) Škótska a Irska. 595 608

anglický historik, autor dejín Anglicka,

Homér (asi 8. stor. pred n. i.) - legendárny grécky básnik, ktorému sa pripi­ sujů eposy llias a Odysseia. 67 Hoplzins. Thomas (začiatok 19. stor.) - anglický ekonóm. 198

Home, George (Christians) (1730-1792) - biskup v Norwichi; autor viacerých pamťletov proti lsaacovi Newtonovi, Davldovi Humoví a Adamovi Smithovi. 516

Homer, Francis (1778-1817) - anglický ekonóm a politik; člen parlamentu, whlg; stúpenec Ricardovej teórie peňazí. 626 Homer, Leonard (1785-1864) - anglický geológ, továrenský ínšpektor (1833 až 1856), obhajoval

záujmy robotníkov.

194 207 236 239 244 246 250 335 336

346 347 357 375

Houghton, John (zomrel 1705) - anglický obchodník a ekonóm; autor niekoľ­ kých spisov o otázkach obchodu. priemyslu a poľnohospodárstva. 357 Howard de Walden, Charles Augustus Ellis, barón (1799-1868) - britský dip­ lomat. 235

Homell, Thomas ]ones (zomrel 1858) -

anglický továrenský ínšpektor. 196

207 247

Howitt, William (1792-1879) - anglický spisovateľ. 620 Hume, David (1711-1776) - anglický filozof, historik a ekonóm; stúpenec kvantitatlvnej teórie peňazí. 115 426 462 515 516

Hunter, Henry Julian -

anglický lekár. 334 548 550 551 554 555 563 566 až

569 597

Hurtig - postava zo Shakespearovej hry Kráľ Henrich lV. 55 Hutton. Charles (1737-1823) - anglický matematik. 313 Huxley, Thomas Henry (1825-1895) - anglický prírodovedec, Darwinov nai­ bližší spolupracovnlk; vo filozofii nedósledný materialista. 402

Chalmers, Thomas (1780-1847) ženec.138

145 S15 516

škótsky teológ a ekonóm; Malthusov privr­

Chamberlaín, Joseph (1836-1914) - britský štatnlk, 1873-1875 starosta v Bir­ mlnghame. viackrát minister; jeden z hlavných podneoovateľov vojny proti búrskym republíkam; ideológ britského lmperializmu. 535 „ Cherbullez. Antoine-Blisée (1797-1869) - švajčiarsky ekonóm; Sismondiho stú­ penec. spojil jeho teórie s prvkami Ricardovho učenia 161 164 488

dreoallier, ]ean-Baptíste-Alphonse (1793-1879) ceut. 213

Child, sir ]osiah (Josiasl (1630-1699) kantlllsta. es 826

francúzsky chemik a farma­

anglický obchodník a ekonóm mer­ '

Isokratés (436-338 pred n. l.) - grécky rečník a spisovatel; propagoval spoje­ nectvo gréckych štátov proti Perzskej ríši. 310 Izák - postava zo Starého zakona; Abrahamov syn. 486 Jacob. William (3811732-1351) nomíckých spisov. 49 190

anglický obchodník a spisovateľ, autor eko­

]alive (Jehan) - najvyłší boh v židovskom naboženstve. 305 lúüb - postava zo Starého zákona; lzákov syn. 486

729 Jakub I. (1866-1625) -

anglický a írsky kráľ (1603-1625), ako Jakub vt.

škótsky kráľ (1567-1625). 597 606 611

Ján ll. (1319-1364) - francúzsky kráľ (1350-1364). 610 Ježiš Kristus - podľa biblie zakladateľ kresťanstva. 221 Jones. Richard (1790-1655) - ansllckŕ ekonóm: Dľcdstaviteľklasickej buržoáz­ nej politickej ekonómie. 36 262 272 279 262 475 491 499 500 526

Juárez, Benito Pablo (1606-1672) - mexlcký štátnlk, vodca llberálnej strany za občianskej vojny (1656-1660) a za lntervcncle v Mexiku (1661-1667); prezident Mexickej republiky (1656-1672). 150 Jupiter - najvyšší rímsky boh. 307 462 juraj u. (1663-1760) - kráľ Veľkej Británie a ľrska (1727-1760). 46 95 611 Juraj m. (1736-1620) - kráľ Veľkej Británie a Irska (1760-1620). 611

juraj (svätý) - zobrazovany ako zbrojnoš na bielom koní. ktorý kopljou zabila draka. 41

Kain - postava zo Starého zákona; Adamov syn. 616

Kaib - postava zo Schillerovej hry Úklady a láska. 460

Karol l. (Karol Velký) (742-614) (800-814). 602

franský kráľ (766-600) a rímsky cisár

Karol I. (1600-1649) - anglický kráľ (1625-1649). popravený za anglickej bur­ žoáznej revolúcie. 597 Karol II. (1630-1685) - anglický kráľ (1660-1665). 117 Karol V. (1500-1556) - cisár Svätej rlše rímskej nemeckého národa (1519-1556) a španielsky kráľ pod menom Karol ľ. (1516-1356). 609 Karol VI. (1665-1740) -

cisár Svätej rlše rímskej nemeckého národa (1711 až

1740). 358

Karol X. (1622-1660) - švédsky kráľ (1654-1660). 599 Karol XI. (1655-1697) - švédsky kráľ (1660-1697). 599 Karol Edward Ľudovít Filip Kazimír Stuart (1720-1766) - anglický pretendent trónu nazývaný ..mladý pretendent“. 603 Kars von Kars, Williams pozri Williams, sir William Female): Katarína ll. (1729-1796) - ruská cárovná (1762-1796). 566 Kaufman, lllarion Ignatieoič (1646-1916) - rusky' ekonóm, profesor na Petro­ hradskej univerzite; autor spisov o obehu peňazí a úvere. 24 25 Kennet, White (1660-1726) - anglický biskup a historik 596 Kent, Nathanlel (1737-1610) - anglický agronóm, autor niekoľkých prác o poľ­ nohospodárstve. 601 Kincaíd, sir John (1767-1662) - anglický úradník; od 1650 vázensky a tová­ rensky inšpektor v Škótsku. 336 Kírchmann, Julius Hermann von (1602-1664) - nemecký právnik. publicista a filozof; liberal; 1646 poslanec pruského Národného zhromaidenia (ľavý stred) a 1649 poslanec druhej snemovne; neskor pokrokár. 441 Kiseľoo, Pavel Dmltrljeoič, gróf (1766-1672) - rusky štátnik a diplomat, ge­ nerál; guvernér Moldavská a Valašska (1629-1634). 204 Kolumbus, Christoph (Colombo Christoforo) (1451-1506) - taliansky more­ plavec v španielskych službách; objaviteľ Ameriky. 121 KOPP.Hermann Franz Moritz (1617-1692) - chemik, napísal viacero prác z de­ jín chémie. 262

Menný register

730 Poznámky a registre

Krupp, Alfred (1812-1887) - nemecký veľkopriemyselnik, majiteľ oceliarne a zbrojovky, ktorá dodávala zbrane mnohým európskym štátom. 328

Kugelmann, Ludwig (1830-1902) - lekár v Hannoveri, účastník revolúcie 1848 až 1849,aktívny člen Medzinárodného robotníckeho združenia; Marxov a En­ gelsov priateľ; prispel k rozšíreniu prvého zväzku Kapitálu. 18 Kylzlop - v gréckej mytológii obor s jedným okom uprostred čela. 205 216 223

Laborde, Alexandre-Louis-Joseph de, markiz (1774-1842) - francúzsky archeo­ lóg, líberálny politik, ekonóm. 442

Lacliâtre (La Chátre), Maurice (1814-1900) - pokrokový francúzsky novinár, bojovník Parižskej komúny 1871; vydal prvý zväzok Kapitálu vo francúz­ štine. 27 29 33

Laing, Samuel (1810-1897) - anglický právnik a publicista, liberál, člen parla­ mentu; zastával rozličné vysoké miesta v správe anglických železničných spoločností. 173 536 548 560

Lancellotti, Secondo (1575-1643) -

taliansky duchovný, archeológ, dejepisec.

358

Laslzer, Eduard (1829-1884) - politik, člen Rišskeho snemu, zakladateľ a vodca národnej liberálnej strany, ktorá podporovala reakčnú Bismarckovu politiku. 39

Lassalle, Ferdinand (1825-1864) - nemecký spisovateľ a robotnícky agitátor; účastník revolúcie 1848-1849, v tom čase sa zoznámil s Marxom a Engel­ som; v máji 1863 založil Všeobecný nemecký robotnícky spolok. 13 102

Lauderdale, James Maitland of, gróf (1759-1839) - anglický politik a ekonóm, odporca Adama Smitha. 295 Laurent, Auguste (1807-1853) - francúzsky chemik. 262 Lavergne, Louis-Gabriele-Lćonce-Guilhaudde (1809-1880) - francúzsky politik a ekonóm. 417 441 590

Law. John (1671-1729) -

škótsky ekonóm a finančnik; hlavný kontrolór fi­

nancií vo Francúzsku (1719-1720). 90 515

Le Chapelier, Isaac-René-Guy (1754-1794) - francúzsky advokát a politik, in­ špirátor zákona namicreného proti robotníckym spolkom, ktorý Národné zhromaždenie prijalo 14. júna 1791; za diktatúry jakobínov popravený. 612

Lemontey, Pierre-Édouard (1762-1826) - francúzsky historik, ekonóm a politik, 1791-1792 člen zákonodarného zhromaždenia. 307 Lesslng, Cotthold Epliraim (1729-1781) - nemecký literárny a umelecký kritik, básnik a osvietenec, zakladateľ realistické) estctíky a klasickej nemeckej národnej literatúry; nepriateľ absolutizmu. 26 Letheby, Henry (1816-1876) - anglický lekár a chemik. 217

Le Trosne, Guillaume-Francois (1728-1780) 46 49 90 99 106 109 112 131 142-144

francúzsky ekonóm, fyziokrat,

146 182

Levi, Leone (1821-1888) - anglický ekonóm, štatistík a právnik. 606 Licinius stola, Gaius (1. pol. 4. stor. pred n. l.) - rímsky tribún ruda so;

Liebig, justus, barón (1803-1873) - nemecký chemik. priekopník teoretickej najma organickej a analytickej chémie, jeden zo zakladateľov agrochémie. 206 278 324 418 478

Liclmomkl, Felix Maria pon, knieža (1814-1848) - sliczsky vcfkogtatkár pnuký dôstojník; 1m člen irankiurtského Národného zhromaždenia (pravé krídlo); padol za septembrového povstania 1848 vo Frankfurte nad Moha­ nom. 494

731 Linguet, Simon-Nicolas-Henri (1736-1794) -

francúzsky advokát, publicista,

historik a ekonóm. odporca fyziokratov. 201 244 283 514 610

Lloyd, Samuel jones, (od 1850)barón Overstone (1796-1883) - anglický bankár a ekonóm, zástanca Currency principle, člen parlamentu (1819-1826). 116 131 Locke, John (1632-1704) - anglický filozof a ekonóm; zakladateľ materialis­ tického senzualizmu, osvietenec, predstaviteľ teórie prirodzeného práva. 45 46 90 98 115 136 327 515

Lucretius (Titus Lucretius) Carus (asi 99-55 pred n. l.) - rímsky básnik a mate­ rialistický filozof, ateista. 187 Ľudovít Bonaparte pozri Napoleon lll.

Ľudovít Filip, vojvoda Orleánslzy (1773-1850) -

francúzsky král (1830-1848).

236

Ľudovít XIV. (1638-1715) - francúzsky král' (1643-1715). 128 Ľudovít XVI. (1754-1793) - francúzsky kráľ (1774-1792). 609

Lúlziános (asi 120-180) - grécky sofista a satirik. 516 Luther, Martin (1483-1546) - nemecký teológ a reformátor, hlavný predstavi­ tel' umierneného krídla v buržoáznej revolúcii; ako národohospodár obhajo­ val naturálne hospodárstvo a jednoduchú tovarovú výrobu, bojoval proti úžemickemu a obchodnému kapitálu. 124 169 262 495 621

Lylzúrgos -

legendárny zákonodarca v Sparte, podľa legendy žil v 9.-8. stor.

pred n. l. 355

Macaulay, Thomas Babington (1800-1859) člen parlamentu.

anglický historik a politik, whig,

232 235 594 598

Macculloch (Mcculloch, M'Culloch). John Ramsay (1789-1864) -

škótsky eko­

nóm a štatistík; vulgarizoval Ricardovo učenie. 130 136 138 169 233 272 342 365 369 432 507 509 601

MacCregor, john (1797-1857) chodu; člen parlamentu. 233 Maclaren, James obehu. 96

anglický štatistík, stúpenec slobodného ob­

anglický ekonóm v 19. storočí, skúmal dejiny peňažného

Macleod (Mac Leod), Henry Dunning (1821-1902) sa najmä teóriou úveru. 66 139

škétsky "ekonóm, zaoberal

Malmesbury, James Harris of, (od 1800) gróf (1746-1820) - anglický diplomat a štátnik, whig; vyslanec v Petrohrade (1777-1782). 308

Malthus, Thomas Robert (1766-1834) -

anglický duchovný a ekonóm; hlavný

predstaviteľ populačnei teórie. 145 185 266 298 419 438 463 475 479 484 491 492 497 499 507 509 514 529 539 583 587

Mandeville, Bernard de (1670-1733) - anglický satirický spisovatel, lekár a eko­ nóm. 300 513 515

Maritorne -

postava zo Cervantesovho satirického románu Don Quijote. 86

.wartineauová, Harriet (1802-1876) tuzovstvo. 529

anglická spisovateľka, propagovala mal­

Marx, Karol (1818-1883). 13 18 19 24-26

29-42

78 79 80 89 103 262 286 297

302 304 352 405 428 441 483 524 575 631

Marxová-Avelingová, Eleanor (1855-1898) - najmladšia Marxova dcéra, v osem­ desiatych a deväťdesiatych rokoch predstaviteľka anglického a medzinárod­ ného robotníckeho hnutia; 1884 sa vydala za Edwarda Avelinga. 32 37 41 42

Menný register

732 Poznámky a registre

Massie, Joseph (zomrel 1784) - anglický ekonóm, predstaviteľ klasickej bur­ žoáznei politicke) ekonómie. 426 Maudslay, Henry (1771-1831) - anglický továrnik, inžinier a_vynálezca. 323 Maurer, Georg Ludwig von, rytier (1790-1872) - nemecký historik, skúmal spoločenské zriadenie v Nemecku v staroveku a stredoveku. 75 204

Maximilián Habsburský (1832-1867) - rakúsky arcivojvoda, mexický cisár (1864-1867), zastrelený mexickými vlastencami. 150 Mayer. Sigmund - Viedenský továrnik. 19 Medúza - obluda z gréckej mytológie; kto sa na ňu pozrel, skamenel. 15 Meitzen, August (1822-1910) - štatistík a národohospodár; autor niekoľkých prác o agrárnych pomeroch v Nemecku a iných európskych krajinách. 204 Mendelssohn, Moses (1729-1786) - maloburžoázny filozof. 26 Menenius Agrippa (zomrel 493 pred n. l.) - rímsky patricii. 305 Mercier de la Rioiére, Paul-Pierre (1720-1793) - francúzsky ekonóm, fyziokrat. 104 105 121 134 136 142 144 168

Merioale, Herman (1806-1874) - anglický ekonóm a liberálny štátnik; 528 635 Meyer, Rudolf Hermann (1839-1899) - nemecký ekonóm. 206 441 Mill, James (1773-1836) -

anglický filozof, historik a ekonóm. 108 115 139

164 173 298 365 419 474 477 479 509

Mill, john Stuart (1806-1873) - anglický ekonóm a pozitivistický filozof; syn Jamesa Milla. 22 115 123 312 365 419 427-429

493 498 501 509

Mirabeau, Honoré-Cabriel-Vietor Riqueti de, gróf (1749-1791) - vodca opozič­ ne) šľachty a velkoburžoázie za Francúzskej revolúcie. 398 594 606 616 617 624

Mirabeau, Victor Riqueti de, markiz (1715-1789) - francúzsky ekonóm, fyzio­ krat; otec Honoré-Gabrlela-Victora Mirabeaua. 515 631

Mojžiš - postava zo Starého zákona. 315 63s Moiesmorth, sir William (1810-1855) - britský štatnik, liberal. člen parla­ mentu. 151

Molinari. Gustaoe de (1819-1912) -

belgický ekonóm; stúpcnec slobodného

obchodu. 143 353 490 635

Moloeh - asýrsky a fenlcký boh prirody a tepla, ktorému prinášali ludské obete: toto meno sa neskór stalo symbolom zbesilei, hroznej moci, ktora si vyžaduje nespočetné obete. 548 Mommsen. Theodor (1817-1903) - nemecký historik a právnik. 149 152 Montalembert, Charles Porbes de, gróf (1810-1870) - francúzsky politik a pub. licista; vodca katolícke) strany. 391 Montell, Amans-Alexis (1769-1850) - francúzsky historik. 615

Montesquieu. Charles de Seeondat, barón de la Bréde (1689-1755) - francúz­ sky filozof, sodológ. ekonóm a spisovatel; ieden z predstaviteľov osvieten­ stva; stúpcnec kvantitatlvne) teórie peňazí; zakladateľ buržoáznej teórie práva. 90 116 514 623

M0018. 531111161 (1830-1912) -

angiidcý právnik, člen Medzinárodného robotníc­

keho združenia; preloíil do angličtiny Manifest komunistickej strany a prvý zväzok kapitálu; Marzov a Engelsov priatel. 32 33

More (Morus), sir Thomas (1478-1535) -

anglický humanista, štátnik a spiso­

vatel, zakladateľ utopického socializmu. 515 595 596 608

733 Morton, John Chalmers (1821-1888) - anglický agronóm. 316 Müller, Adam Heinrich, rytier z Nitterdorfu (1779-1829) cista a ekonóm; predstaviteľ takzvanej romantickej školy nómii, ktorá zodpovedala záujmom feudálnej aristokracie;

461 nemecký publi­ v politickej eko­ odporca Adama

Smitha. 117

Mun, ]ohn - syn Thomasa Muna a vydavateľ jeho prác. 425 Mun, Thomas (1571-1641) - anglický obchodník a ekonóm; merkantilista; od 1615 jeden z riaditeľov Východoindlckej spoločnosti. 425 Murphy, John Nicolas - anglický publlcista. 585 Murray, Hugh (1779-1846) - anglický geograf. 288

Napoleon Ill. Ľudovít Bonaparte (1808-1873) - synovec Napoleona I., prezi­ dent druhej republiky (1848-1852), francúzsky cisár (1852-1870). 235 Nasmyth, james (1808-1890) - anglický inžinier; vynálezca parnćho buchara. 323 347 364

Newman, Francis William (1805-1897) - anglický filológ a pubíicista; autor spi­ sov s náboženským, politickým a ekonomickým obsahom. 599 603 Newman, Samuel Philips (1797-1842) - americký filozof, filológ a ekonóm. 143 180

Newmarch, William (1820-1882) -

anglický ekonóm a štatistík. 251

Newnham, G. L. - anglický advokát. 503 Niebuhr, Barthold Georg (1776-1831) - nemecký bádateľ staroveku. 203 North, sir Dudley (1641-1691) - anglický ekonóm, predchodca klasickej buržoáznej politickej ekonómie. 98 113 117 123 327 515

Odysscus - hlavný hrdina Homćrovho eposu Odysseia. 217

Olmsted, Frederic Law (1822-1903) - americký poľnohospodár-praktik a zá­ hradný architekt. 172 Opdylze, George (1805-1880) - americký podnikateľ, politik a ekonóm. 146 Orkneyová, Elizabeth Villiers, šlachtičná (1657-1733) - milenka Viliama Oranž­ ského. 599

Ortes, Giammaria (1713-1790) -

benátsky mních; ekonóm, odporca merkan­

tilizmu. 515 538

Owen, Robert (1771-1858) -

anglický utopický socialista. 79 93 95 254 338

403 416 458 498

Pagnini, Giovanni Francesco (1715-1789) - taliansky ekonóm. 90 Palmerston, Henry John Temple, vilzomt (1784-1865) - britský štátnik, zo za­ čiatku tory, od 1830 jeden z pravicových vodcov whigov; minister zahranič­ ných vecí (1830-1834, 1835-1841, 1846-1851), minister vnútra (1852-1855), predseda vlády (1855-1858 a 1859-1865). 380 Papillon, Thomas (1623-1702) - anglický obchodník a politik, člen parlamentu, jeden z riaditeľov Východoindíckej spoločnosti. 90 Parisot, Jacques-Thćodore (nar. 1783) - francúzsky námorný dôstojník a pub­ licista; prekladaí do francúzštiny ekonomické diela. 474 Parry, Charles Henry (1779-1860) - anglický lekár, autor prác z ekonómie a politiky, stúpenec slobodného obchodu. 503 560 Party. sir William Edward (1790-1855) - anglický cestovateľ, polárny bádateľ. 94

_

Menný register

734 Poznámky a registre

Pavol - postava z Nového zákona. 515 Pecqueur, Constantin (1801-1887) - francúzsky ekonóm a utopický socialista. 513 628

Peel, sir Robert (1750-1830) - anglický bavlnársky továrnik; člen parlamentu, tory; otec sira Roberta Peela. 625

Peel. sir Robert (1788-1850) - britský štátnik a ekonóm; vodca umiernených toryov, ktori sa po ňom nazývali peelovci, minister vnútra (1822-1827 a 1828 až 1830),predseda vlády (1834-1835 a 1841-1846); 1846 za pomoci liberálov zrušil obilné zákony. 21 130 200 637

Perilzlés (asi 495-429 pred n. l.) - atćnsky štátnik. 308 Perseus - postava z gréckej mytológie, Diov syn. 15

Peter - postava z Nového zákona. 100 Peto, sir Samuel Morton (1809-1889) - anglický podnikateľ v oblasti stavby železnic; člen parlamentu, liberal. 202

Petty, sir William (1623-1687) sicke) buržoáznej

anglický ekonóm a štatistík; zakladateľ kla­

politickej ekonómie. 52 58 82 91 114 129 132 153 232 266

290 293 308 359 462 515

Piatok - postava z románu Daniela Defoa Robinson Crusoe. 245 Pilát Pontslzý (Pontius Pilatus) (zomrel 39) - rímsky prokurátor (miestodržiteľ) v Judei (26-36). 593 Pindaros (asi 520-446 pred n. l.) -

grécky lyrik. 136 350 544 626

Pinto. Isaac de (1717-1787) - holandský veľkoobchodník a burzový špekulant. autor prác z ekonómie. 136 Pitt, William (mladší) (1759-1806) - britský štátnik, pôvodne whig, neskôr tory; predseda vlády (1783-1801 a 1804-1806). 180 611

Platón (427-347 pred n. l.) - grécky idealistický filozof, ideológ otrokárskej aristokracie. obhaioval naturálne hospodárstvo. 309 310 Plútón - v gréckom naboženstve boh podsvetia. 122 Polonius - postava zo Shakespearovei tragédie Hamlet. 233 Pontius pozri Pilát Pontslzý ?Osťľcťhlv-?YL Malachy (1707-1767) - anglický ekonóm, vydavateľ rozsiahleho lexlkónu o obchode a remesle. 233

Potter. Alonzo (1800-1865) - americký biskup. filozof a ekonóm. 482 498

Potter. Edmund 250 480-482

anglický továrnlk a politik. stúpenec slobodného obchodu.

Price. Richard (1723-1791) -

anglický radikálny publicista, ekonóm a filozof.

zaoberal sa otázkami morátky. 233 559 601 602

Promćťcus - postava z srćckci mvtológie; ukradol Diovi oheň pre ľudí a bol za to prlkovany ku skale. 538 PTÓMSOMS z M7460' (asi 480-410 pred n. l.) otrokarske) demokracie. 213

grécky filozof, sofista; ideológ

770144900»PÍ6ľľ6-J086Ph (1809-1865) - francúzsky spisovatel. sociológ a eko­ nom; ideológ malobudoázie. jeden z teoretických zakladateľov anarchizmu. 73 83 85 353 426 447 491

PU**- Mvv