Kapitál: Kritika politickej ekonómie. Druhý zväzok. [PDF]

Zitiervorschau

Kam! Mame

demĺ/ politickej ekonómie Druhý zväzok Obežnj proces

Druhá kniha

kapitálu

Nakladaltľslw Pravda

mmol".

doc. dr. Dušan Miloš Plachtinský, CSc.

\'l-ZDl-ZCKY REDAKTOR doc. Ing. Ján

JAZYKOVÝ LEKTOR dr. Stefan

© TRANSLATION ©

Iša, CSC.

Peciar,

CSc.

Nakladateľstvo Pravda. 1985 doc. dr. Dušan Miloš Plachtinský, CSc., 1984

Podľa

druhého vydania, ktoré vydal Fridrich Engels roku 1893 o Hamburgu

11

Predslov "mm"

Nebolo lahke pripraviť druhú knihu Kapitálu do tlače, a to tak, aby bola na jednej strane súvislým a čo najucelenejším dielom, ale na druhej strane aj výlučným dielom autora, a nie vydavateľa. Velký počet jestvujúcich, zväčša úryvkovitých rukopisov sťažoval úlohu. Nanajvýš jeden jediný z nich (rukopis IV), pokial siahal, bol od začiatku do konca zredigovaný pre tlač; ale i jeho najväčšia časťbola následkom neskorších redakcii zastaraná. Prevažnć množstvo materiálu bolo síce zväčša spracované z vecnej stránky, ale nie zo ,stránky jazykovej; bolo napísané jazykom, ktorým si Marx zvykol robiť svoje výpisky: nedbalý štýl, íamiliárne výrazy a zvraty, často poznačené drsným humorom, anglické a francúzske technicke názvy, často celć vety, ba aj strany po anglicky;-je to zápis myšlienok v takej forme, v akej sa práve odvíjali v autorovej hlave. Popri jednotlivých partiách vyložených dopodrobna boli iné, rovnako dôležité, iba načrtnutć; materiál ilustrujúci fakty síce zozbieraný, ale sotva utriedený a ešte menej spracovaný; na konci kapitol, v nedočkavosti prejsť . k najbližšej téme, často len pár útržkovitých viet s hlavnými bodmi nedokončenćho výkladu; napokon známy rukopis, ktorý niekedy nevedel prečítať ani _sámautor. Uspokojil som sa s tým, že som rukOpisyzreprodukoval v čo najvernejšom znení, že som na štýle zmenil iba to, čo by bol

12 Predslovy

'° Marx. K.: Ku krich politicke] ekonómie. Bratislava 1969.

zmenil i sám Marx, a vysvetlujúce vety a spojovací text som vložil iba tam, kde to bolo absolútne nevyhnutné a kde bol navyše zmysel úplne nepochybný. Vety, ktorých výklad pripúšťal čo len najmenšiu pochybnosť, som dal radšej vytlačiťcelé doslovne. To, čo som prepracoval a vložil, netvorí dovedna ani desať tlačených strán a je len formálnej povahy. Púhy výpočet rukopisného materiálu k II. knihe, ktorý Marx zanechal, dokazuje, s akou bezprikladnou svedomitosťou, s akou prísnou sebakritickosťou sa usiloval vypracovať svoje veľké ekonomické objavy až do úplnej dokonalosti, kým ich uverejnil; s takou sebakritickosťou, ktorá mu len zriedka dovolila prispôsobiť výklad po obsahovej a formálnej stránke vlastnému obzoru, neustále rozširovanému novými štúdiami. Tento materiál obsahuje tieto zložky. Najprv je to rukopis Ku kritike politickej ekonómie, 1472 strán kvartového formátu v 23 zošitoch, napísaný od augusta 1861 do júna 1863. J e to pokračovanie prvého zošitui* s rovnakým titulom, uverejneného roku 1859 v Berlíne.

Na stranách 1-220 (zošityI-V) a potom znova na stranách 1159-1472 (zošityXIX-XXIII) sa rozoberajú témy, ktoré sa skúmajú v I. knihe Kapitálu, od premeny peňazí na kapitál až do konca, a je to jej prvá existujúca redakcia. Na stranách 973-1158 (zošityXVl-XVIII) sa rozoberajú: kapitál a zisk, miera zisku, obchodný kapitál a peňažný kapitál, teda témy, ktoré neskôr nájdeme rozvinutć v rukopise k III. knihe. Naproti tomu témy, o ktorých sa hovorí v II. knihe, a velmi mnoho tém rozoberaných neskôr v III. knihe, nie sú ešte usporiadané osobitne. Rozoberajú sa mimochodom najmä v oddiele, ktorý tvorí hlavný obsah daného rukopisu: strany 220-972 (zošity VI-XV): Teorie o nadhodnote. Tento oddiel obsahuje podrobné kritické dejiny jadra politickej ekonómie, teórie nadhodnoty, a zároveň sa tu rozvíja, v polemickom protiklade k predchodcom, väčšina tých bodov, ktoré sa neskôr v rukopise k II. a k III. knihe skúmajú osobitne a v logických súvislostiach. Vyhradzujem si právo uverejniť

13

kritickú časťtohto rukopisu ako IV. knihu Kapitálu, ked : neho vypustim mnoho miest, ktoré sa vyriešia už v II. a III. knihe.” Aj ked je tento rukopis veľmi cenný, pre toto vydanie II. knihy sa dal použit len málo. Chronologicky nasleduje rukopis Ill. knihy. Bol napísaný, prinajmenšom jeho prevažná časť, v rokoch 1864 a 1865. Až keď bol v podstate hotový, prešiel Marx k vypracovaniu l. knihy čiže I. zväzku, uverejneného roku 1867. Tento rukopis III. knihy spracúvam teraz pre tlač.

Z ďalšieho obdobia - po vyjdeníl. knihy - jestvuje súbor štyroch fóliových rukopisov II. knihy, ktoré očísloval sám Marx od 1 po IV. Z nich je rukOpís I (150 strán), pochádzajúci pravdepodobne z roku 1865 alebo 1867, prvým samostatným, ale viac-menej úryvkovitým spracovaním II. knihy v jej terajšom členení. Ani z neho sa nedalo použiť nič. Rukopis Ill pozostáva sčasti z prehľadu

citátov a odkazov na Marxove zošity excerptov - zväčša k prvému oddielu II. knihy -, sčasti zo spracovania jednotlivých bodov, najmä kritiky tćz A. Smitha o fixnom a cirkulujúcom kapitáli a o zdroji zisku; dalej z výkladu vztahu miery nadhodnoty k miere zisku, ktorý patrí do III. knihy. Z odkazov sa nedalo vyťažiťvela nového a vypracované body pre II. a III. knihu boli neskoršími redakciami prekonanć, takže sa tiež museli zväčša odložiť nabok. - Rukopis IV je do tlače pripraveným spracovaním prvého oddielu a prvých kapitol druhého oddielu Il. knihy a bol aj použitý na mieste, kam patril. Hoci sa ukázalo, že bol napísaný skôr ako rukopis I1, mohol sa pre príslušnú časťknihy predsa len vhodne použit, pretože bol dokonalejší po formálnej stránke,- stačilo pripojit niekolko dodatkov z rukopisu Il. - Tento posledný rukopis je jediným ako-tak hotovým spracovaním II. knihy, ktoré existuje, a pochádza z roku 1870. V poznámkach pre konečnú redakciu, o ktorých sa hneď zmienim, sa výslovne hovorí.-„Základom musí byťdruhé spracovanie.“ Po roku 1870 nastala znova prestávka, podmienená hlavne chorobou. Marx si tento čas, ako obvykle, vyplňal štúdiom; agronómia, americké a najmä ruské agrárne

Predslov

14 Predslovy

pomery, peňažný trh a bankovníctvo, napokon prírodné vedy: geológia a iyziológia, a najmä samostatné matematické práce tvoria obsah početných excerpčných zošitov z týchto čias. Začiatkom roku 1877 sa Marx citil natoľko zotavený, že sa mohol znova pustiť do svojej vlastnej práce. Z konca marca 1877 sa datujú odkazy a poznámky z uvedených štyroch rukopisov ako základ nového spracovania II. knihy, ktorého začiatok' je v rukopise V (56 fóliových strán). Tento rukopis zahŕňa prvé štyri kapiton a je ešte málo spracovaný; podstatné body sa rozoberajú v poznámkach pod teXtOm; materiál je skôr zozbieraný ako utriedený, je to však posledný úplný výklad tejto najdôležitejšej časti prvého oddielu. - Prvým pokusom urobiť z toho rukOpis súci do tlače je rukopis VI (po októbri 1877 a pred júlom 1878); iba 17 strán kvartového formátu zahrnujúcich najväčšiu časťprvej

kapitoly; druhým- a poslednýmpokusom - je rukopis VII, „2. júla 1878“, iba 7 fóliových strán. Zrejme si Marx v tomto čase jasne uvedomil, že ak v jeho zdravotnom stave nenastane výrazný obrat, nikdy sa mu nepodari dokončiťdruhú a tretiu knihu v takej podobe, aby bol so spracovaním sám spokojný. Rukopisy

V-VIII sú naozaj až príliš často poznačené stopami úporného zápasu s ubijajúcou chorobou. Najtažšia časť prvého oddielu bola odznova spracovaná v rukopise V; vo zvyšku prvého a v celom druhom oddiele (okrem sedemnástej kapitoly) sa nevyskytovali významnejšie teoretické ťažkosti,-naproti tomu sa Marxovi zdalo, že treti oddiel- reprodukcia a obeh spoločenského kapitálu - treba rozhodne prepracovať.V rukopise II sa totiž reprodukcia skúmala najprv bez prihliadania na obeh peňazí, ktorý ju sprostredkúva, a potom ešte raz v súvislosti s týmto obehom. Malo sa to odstrániť a vôbec celý oddiel sa mal prepracovať tak, aby to zodpovedala rozširenému autorovmu obzoru. Tak vznikol rukopis VIII, zošit, ktorý mal iba 70 strán kvartového formátu,- aie kolko vedel Marx nahustiť do tohto priestoru, to dokazuje

15

porovnanie s vytlačeným Ill. oddielom, okrem tých miest, ktoré boli doň vložené 2 rukOpisu 11. Aj tento rukopis je len predbežným spracovanim predmetu, pri ktorom išlo predovšetkým o to, aby sa ustálili a rozvinuli nové hľadiská získané oproti rukopisu ll, kým body, o ktorých sa nedalo povedať nič nové, boli ponechané bokom. Sem sa znova zaraďuje a rozširuje aj podstatná časťXVII. kapitoly druhého oddielu, ktorá i tak čiastočne presahuje do tretieho oddielu. Logický sled sa často prerušuje, spracovanie má miestami medzery a najmä ku koncu je úplne úryvkovité. Ale to, čo chcel Marx povedať, je tu tak či onak povedané. Taký je materiál k Il. knihe, z ktorého som, ako Marx povedal krátko pred smrťou svojej dcére Eleanor, mal „niečo urobiť". Bral som toto poverenie čo najužšie; kde to len bolo možné, obmedzil som sa iba na volbu medzi rôznymi redakciami. A to tak, že za zaklad som vzal vždy poslednú jestvujúcu redakciu a porovnával som ju s predchádzajúcimi. Skutočné, t. 1.iné ako iba technické ťažkosti boli spojené len s prvým a tretím oddielom, ale zato to boli nemalé ťažkosti. Usiloval som sa vyriešiť ich výlučne v autorovom duchu. Citáty v texte som zväčša prekladal s dokladanim faktov, alebo tam, kde, ako napríklad pri miestach citovaných 2 A. Smitha, je k dispozicii originál pre každého, kto chce prísť veci až na koreň. l ba v X. kapitole to nebolo možné, pretože v nej sa kritizuje priamo anglický text. - Pri citátoch z 1. knihy sa uvádzajú strany druhého vydania, posledného, ktoré vyšlo ešte za Marxovho života. Pre lll. knihu jestvuje okrem prvého spracovania v rukopise: Ku kritike, spomínaných časti v rukopise II! a niekoľkých krátkych poznámok, roztrúsených v excerpčných zošitoch na rôznych miestach, iba toto.­ spomenutý lóliový rukopis z rokov 1864-1865, spracovaný asi tak úplne ako rukopis ll pre ll. knihu, a napokon jeden zošit z roku 1875: Vzťah miery nadhodnoty k miere zisku, vyložený matematicky (v rovniciach). Príprava tejto knihy

Predslov

16 Predslovy

do tlače rýchle napreduje. Pokiaľ to môžem doposiaľ posúdiť, bude spojená len s technickými ťažkosťami, pravda, okrem niekoľkých veľmi dôležitých oddielov.

Tu je namieste odmietnuť obvinenie, ktoré sa proti Marxovi vznášalo najprv len potichu a ojedinele, a teraz, po jeho smrti, ho nemeckí katedrovi a štátni socialistim a ich prívrženci vyhlasujú ako hotový fakt - obvinenie, že Marx vraj plagizoval Rodbertusa. Povedal som o tom to najnutnejšie už na inom miesteĺ, ale až tu môžem uviesť rozhodujúce doklady. Pokiaľ viem, toto obvinenie sa vyskytuje po prvýkrát v Emancipationskampf des vierten Standes od R. Meyera, na s. 43: „z týchto publikácií' (Rodbertusových prác, datujúcich sa spätne až do druhej polovice tridsiatych rokov) „Marx dokázateľne čerpal najväčšiu časť svojej kritiky.“

Až do ďalšieho dôkazu môžem azda predpokladať, že celá „dokázateľnosť' tohto tvrdenia spočíva v tom, že pána Meyera o tom ubezpečil Rodbertus. - Roku 1879 vystupuje na scénu sám Rodbertus a píše J. Zellerovi (Zeitschrift für die gesammte Staatszvissenschaftĺ31,Tübingen 1879, s. 219), odvolávajúc sa na svoj spis: Zur Erkenntniss unsrer staatszvirthschaftlichen Zustà'nde (1842), toto.­ „Zistíte, že ten istý' lmyšllenkový postup, ktorý sa v tomto spise rozvíjaj „už celkom pekne využil Marx. pravda, bez toho. aby ma citoval'

A po ňom to potom bez rozpakov omieľa aj jeho posmrtný vydavateľ Th. Kozak. (Das Kapital von Rodbertus. Berlin 1884. Einleitung, s. XV.)- Napokon v Briefe und socialpolitísche Aufsätze von Dr. Rodbertus-]agetzozv, ktoré vydal R. Meyer roku 1881, hovorí Rodbertus priamo.­ '° Marx. K.: Bicda

lilozolic Bratislava 1980.

' V predslovc k Marxovej práci: Das Blend der Philosophie. Antwort auf Proudhons Philosophle des Elends. Nemecký preklad E. Bernsteina a K. Kautskć~ ho. Stuttgart 1885.“

17 „dnes vidim, ako ma Schäffle a Marx olúpili, bez toho, aby ma menovali.'

(List č. 60, s. 134.)

A na inom mieste nadobúda Rodbertusov nárok určitejšiu podobu: „Vo svojom 3. sociálnom liste som ukázal, z čoho vzniká kapitalistova nadhodnota, v podstate takisto ako Marx, ibaže kratšie a jasnejšie' (List č. 48, s. 111.)

O všetkých týchto obvineniach z plagiátu sa Marx nikdy nič nedozvedel. V jeho výtlačku Emancípationskampf bola rozrezaná iba časťtýkajúca sa Internacionály, ostatné som rozrezal ja až po jeho smrti. Do tübingenskćho časopisu sa nikdy nepozrel. Briefe etc. R. Meyerovi takisto nepoznal a na miesto o „olúpení“ ma láskavo upozornil až roku 1884 sám pán dr. Meyer. Naproti tomu list č. 48 Marx poznal,­ pán Meyer bol taký milý a daroval originál Marxovej najmladšej dcćre. Marx, ktorému sa, pravda, dostalo do uší dačo z tajomnćho pošuškávanía o tajnom zdroji jeho kritiky, ktorý vraj treba hľadaťu Rodbertusa, mi ho ukázal s poznámkou, že konečne tu má autentickć svedectvo o tom, na čo si sám Rodbertus nárokuje; ak vraj netvrdi nič viac, jemu, Marxovi, to môže byť celkom jedno; a ak Rodbertus považuje svoj výklad za kratší a jasnejší, Marx mu toto potešenie dožiči. Týmto Rodbertusovým listom pokladal Marx celú záležitosť skutočne za vybavená. Mohol ju pokladať za vybavenú tým skôr, že mu, ako určite viem, celá Rodbertusova literárna činnosťostala neznáma približne až do roku 1859, keď svoju vlastnú kritiku politickej ekonómie mal hotovú nielen v základných črtách, ale aj v najdôležitejších jednotlivostíach. Marx začal svoje ekonomické štúdiá roku 1843 v Paríži veľkými Angličanmí a Francúzmi; z Nemcov poznal len Raua a Lísta, a mal ich dosť. Ani Marx, ani ja sme sa o Rodbertusovej existencii nedozvedeli ani slovíčko, kým nám roku 1848 neprišlo kritizovať v Neue Rheinische Zeitung jeho prejavy ako berlínskeho poslanca a jeho konanie ako ministra. Boli sme natoľko neinformovaní, že sme sa vypytovaľi porýnskych ancov, kto je to ten 2 Kupim 2

predstav

18 Predslovy

" Marx. K.: Bieda liiozolie. Bratislava 1900.

3' Marx. K.-Bngels, F.: Vybrané spisy v piatich zväzkoch. i. zv. Bratislava 1977,

s.449-482.

Rodbertus, ktorý sa tak odrazu stal ministrom. Ale ani oni nám nevedeli nič povedať o Rodbertusových ekonomických spisoch. Naproti tomu to, že Marx už vtedy veľmi dobre vedel, aj bez Rodbertusovej pomoci, nielen to, z čoho „vzniká kapitalistova nadhodnota", ale aj ako vzniká, dokazujú Misere de la Philosophie, 1847“ a prednášky o námezdnej práci a kapitáli, prednesenć roku 1847 v Bruseli a uverejnené roku 1849 v Neue Rheinische Zeitung v č. 264 až 269”. Až okolo roku 1859 sa Marx dozvedel od Lassalla, že existuje aj ekonóm Rodbertus, a potom našiel v Britskom múzeu jeho „treti sociálny list". Také sú skutočné súvislosti. A ako je to s obsahom, o ktorý vraj Marx Rodbertusa „olúpil“? „Vo svojom 3. sociálnom liste,' hovori Rodbertus, „som ukázal, z čoho vzniká kapltalistova nadhodnota takisto ako Marx, ibaže kratšie a jasnejšie."

To je teda jadro veci.-teória nadhodnoty; a naozaj, tažko povedať, čo ine by si Rodbertus u Marxa mohol pripadne reklamovať ako svoje vlastníctvo. Rodbertus sa tu teda vyhlasuje za skutočného pôvodcu teórie nadhodnoty, o ktorú ho vraj Marx olúpil. A čo nám hovori 3. sociálny listĺ41o vzniku nadhodnoty? jednoducho to, že „renta“, takto zlučujeRodbertus pozemkovú rentu a zisk, nevzniká z „prirážky hodnoty“ k hodnote tovaru, ale „v dôsledku zrážky z hodnoty, ktorej podlieha mzda. inými slovami: pretože mzda predstavuje len časť hodnoty výrobku'

a pri dostatočnej produktivite práce ..nemusi sa mzda rovnat prirodzenej výmennej hodnote jej výrobku, aby z nej ešte zvýšilo na náhradu kapitálu (l) a na rentu'.

Pritom nám nehovorí, čo je to „prirodzená výmenná hodnota' výrobku, pri ktorej nezostáva nič na „náhradu kapitálu", teda zrejme na náhradu suroviny a opotrebenie nástrojov. . Na šťastie je nám dožičenć konštatovať, aký dojem urobil tento epochálny Rodbertusov objav na Marxa. V rukopise

19

Ku kritike atd. v X. zošite na s. 445 n. 1' je „Exkurz Pán Rodbertus. Nová teória pozemkovej renty'. Treti sociálny list sa tu posudzuje len z tohto hladiska. Rodbertusova teória nadhodnoty sa vo všeobecnosti odbavuje ironickou poznámkou: „Pán Rodbertus najprv skúma, ako to vyzerá v nejakej krajine, v ktorej vlastnictvo pôdy a kapitálu nie je od seba oddelene, a potom prichádza k dôležitćmu záveru, že renta (pod ktorou rozumie celú nadhodnotu) sa rovná len nezaplatenej práci alebo množstvu výrobkov, v ktorom sa nezaplatená práca stelesňuje." Kapitalistickć ľudstvo vyrábalo však nadhodnotu už zopár storočí a postupne dospelo aj k tomu, že sa zamýšlan nad jej vznikom. Prvý názor pramenil z bezprostrednej obchodnickej praxe: nadhodnota vraj vzniká z prirážky k hodnote výrobku. Tento názor vládol medzi merkantilistami, ale už James Steuart pochopil, že to, čo pritom niekto ziska, musi iný nevyhnutne stratiť. Napriek tomu tento názor mátoži ešte dlho, najmä medzi socialistami; z klasickej vedy ho však vytlačil A. Smith.

Predslov '° Marx. K.: Teorie o nadhodnote. 2. časť. Bratislava 1063, s. e o.

Vo Wealth of Nations, b. 1, ch. VI, piše: „Len čo sa kapitál (stock) nahromadi v rukách jednotlivcov, budú bo. paro­ dzene, niektori z nich pouzivat na to. aby zamestnávali pracovitých ludi. ktorym dodávajú materiál a životné prostriedky, aby dosiahli zisk z predaja produktov ich práce, čiže z toho, čo ich praca pridala hodnote tohto materialu . .. Hodnota, ktorú robotnicl pridávajú materiálu, sa tu rozpadá na dve časti, z ktorých jedna piati ich' mzdu a druha zamestnávateľov zisk z celej sumy preddavkovanej na suroviny a mzdy!

A o niečo dalej: „Len čo sa všetka pôda v niektorej krajine stane súkromným vlastnictvom, majitelia pôdy, ako aj všetci ostatni ludia. radi inú tam. kde nestali. a žiadajú rentu dokonca aj za prirodzené plody pôdy... Robotnik . .. musi majiteľovi pôdy prepustiť časť z toho, čo nazbiera! alebo vyrobil svojou pravou. Táto časť, alebo, čo je to iste. cena tejto časti tvori pozemkovú rentu.'

K tomuto miestu poznamenáva Marx v spomenutom rukopise Ku kritike atd. na s. 25.3": „A Smith teda chápe nadhodnotu, totiž nadprácu, prebytok vykonanej a o tovare realizovanej práce nad zaplatenú prácu, teda nad prácu, ktorá dostala svoj ekvivalent vo mzde, ako všeobecnú z.

3" Marx, K.: TCÓHC

o nadhodnote. 1. časť. Bratislava 1960. s. 69.

20 Predslovy

kategóriu a vlastný zisk 3 pozemkovú rentu iba ako jej odnože.“ Ďalej hovori A. Smith, b. I, ch. VIII: ..Len čo sa pôda stane súkromným vlastníctvom, žiada majiteľ pôdy podiel takmer zo všetkých produktov, ktoré robotník môže na nej vyrobit alebo na­ zbierat. Jeho pozemková renta je prvou zrážkou z produktu práce vynaloženej na pôde. Ale ten, kto obrába pôdu, má len zriedka prostriedky na to. aby sa uži­ vil, kým zoberie úrodu. Zivobytie sa mu obvykle preddavkuje z kapitálu (stock) zamestnávateľa. nájomcu, ktorý ho zamestnáva a ktorý by nemal nijaký záujem zamestnávat ho, keby sa nepodieľal na produkte jeho práce, čiže keby sa mu kapitál nenahradil so ziskom. Tento zisk je druhou zrážkou z produktu práce vynaloženej na pôde. Rovnakej zrážke na zisk podlieha produkt takmer všetkých ostatných druhov prác. Vo všetkých remeslách a priemysloch potrebuje väčšina robotnikov zamestnávateľa, aby im preddavkoval materiál, mzdu a živo­ bytie do toho času, kým sa práca neskončí. Tento zamestnávateľ sa potom s nimi podieľa na produkte ich práce čiže na hodnote, ktorú ich práca pridáva spra­ cúvanćmu materiálu, a tento podiel predstavuje jeho zisk."

'° Marx. K.: Teorie o nadhodnote. 1. časť. Bratislava 1960. s. 71.

Marx k tomu poznamenáva (rukopis, s. 256 1"):„A. Smith tu teda priamo a bez okolkov označuje pozemkovú rentu a zisk z kapitálu ako púhe zrážky z produktu robotnika čiže z hodnoty jeho produktu, ktoré sa rovnajú množstvu práce

pridanej k materiálu. Táto zrážka môže však pozostávat, ako to A. Smith predtým sám dokázal, iba z tej časti práce, ktorú robotník pridáva k materiálu nad množstvo práce, ktoré platí len jeho mzdu, čiže dodáva len ekvivalent za mzdu; teda z nadpráce, z nezaplatenej časti jeho práce. „Z čoho vzniká kapitalistova nadhodnota“ a navyše nadhodnota pozemkového vlastníka, vedel teda už A. Smith; Marx to otvorene uznáva už roku 1861, kým Rodbertus a kŕdel jeho ctiteľov, ktori za teplého letného dažďa štátneho socializmu vyrastajú ako huby, na to zrejme načisto zabudü. „jednako však,“ pokračuje Marx, „nadhodnotuako takú Smith neodlúčil ako osobitnú kategóriu od osobitných foriem, ktoré nadobúda v zisku a v pozemkovej rente. Z toho vyplýva u neho, a ešte viac u Ricarda, veľa omylov 3' Tamtlcž. s. 69.

a nedostatkov pri skúmaniz't“- Táto veta sa doslova hodi na Rodbertusa. Jeho „renta“ je jednoducho súčet pozemkovej renty + zisku,-o pozemkovej rente si vytvára vonkoncom nesprávnu teóriu, zisk nekriticky berie v takej podobe, v akej ho nachádza u svojich predchodcov. - Naproti tomu

21

Marxova nadhodnota je všeobecná forma hodnotovej sumy privlastňovanej bez ekvivalentu vlastníkmi výrobných prostriedkov, ktorá sa podla úplne špecifických zákonov, odhalených až Marxom, štiepi na osobitné, premenenć formy zisku a pozemkovej renty. Tieto zákony budú vysvetlenć v lll. knihe a až tam sa ukáže, kolko medzičlánkov treba na to, aby sa od pochOpenia nadhodnoty vo všeobecnosti dospelo k pochopeniu jej premeny na zisk a na pozemkovú rentu, teda k pochopeniu zákonov rozdelovania nadhodnoty vnútri triedy kapitalistov. Ricardo ide už značne dalej ako A. Smith. Svoje chápanie nadhodnoty zakladá na novej teórii hodnoty, ktorá sice existuje v zárodku už u A. Smitha, ale v jeho výklade sa na ňu takmer vždy odznova zabúda, a ktorá sa od tých čias stala východiskom celej ekonomickej vedy. Z určenia hodnoty tovaru množstvom práce realizovaným v tovaroch odvodzuje Ricardo rozdelovanie množstva hodnoty, ktoré práca pridáva surovinám, medzi robotnikov a kapitalistov, jeho štiepenie na mzdu a zisk (t. j. tu nadhodnotu). Ricardo dokazuje, že hodnota tovarov ostáva tá istá, nech by sa vzájomný pomer obidvoch týchto časti menil akokoľvek, a pripúšťa z tohto zákona len ojedinele výnimky. Stanovuje dokonca niektoré hlavné zákony o vzájomnom pomere mzdy a nadhodnoty (chápanej vo forme zisku), aj keď ich

Predllov

formuluje priliš všeobecne (Marx, Kapitál l, XV. kap., A" ),

'° Marx.K.:Kapitál­

.

e

.

.

1. zv. Bratislava 1985,

a ukazuje, ze pozemková renta je prebytok nad ziskom, ,_m4„ ktorý za určitýchokolností odpadá. - Ani v jednom z týchto bodov nepokročil Rodbertus dalej ako Ricardo. Vnútorné protirečenia Ricardovej teórie, ktoré boli pričinou zániku jeho školy, ostali Rodbertusovi bud úplne neznáme, alebo ho len zviedli k utopistickým požiadavkám, namiesto toho, aby ho priviedli k ekonomickým riešeniam (Zur Erkenntniss etc., s. 130). Ricardovo učenie v hodnote a nadhodnote však nepotrebovalo čakať na Rodbertusov spis Zur Erkenntniss

3' Marx.x.: Kapitál.

etc.. aby bolo využité na socialistickéciele. Na 3. 609 :šfmmm '9“' prvého zväzku Kapitálu (2. vyd.)1° sa cituje.- „The possessors

-'"vlastníci

of surplusproduceor capital* zo spisuThe Sourceand

mamu“ a“

22 Predslovy

Remedy of the National Diificulties. A Letter to Lord John Russel, London 1821. V tomto spise, na ktorého význam musel upozorniť už sám výraz: surplus produce or capital a v ktorom ide oštyridsatstránkový pamflet, vytrhnutý zo zabudnutia Marxom, sa hovori .­ ..Nech by kapitalistovi prináležalo čokoľvek' (z kapitalistovho stanoviska:. „môže si vždy prisvojovat len robotnikovu nadpracu (surplus labour). pretože robotník musi žit.' (p. 23.)

Lenže to, ako robotník žije a aká veľká môže byt preto jeho nadpráca, ktorú si prisvojuje kapitalista, je velmi relativne. ..Ak sa hodnota kapitálu nezmenšuje tou mierou, ako sa zväčšuje jeho množ­ stvo, bude kapitalista žmykat z robotnika produkt každej pracovnej hodiny nad ono minimum, z ktorého môže robotník vyžlt kapitalista môže robotnikovi napokon povedat: netreba ti chleba. žlt sa da aj z cvikly a zo zemiakov; a tam sme dospeli! (p. 23, 24.) „Ak možno robotnlka priviesť k tomu. aby sa živil zemiakmi, a nie chlebom, tak je neodškrieplteľne správne, že sa z jeho práce dá vytlct viac; t. 1. ak vtedy. keď sa živil chlebom, bol nútený ponechal! si prácu pondelka a utorka, aby uživil seba a svoju rodinu, potom vtedy, ked sa bude živit zemiakmi, dostane pre seba len polovicu pondelka; a druhá polovica pon­ delka a celý utorok sa uvoľnia bud v prospech štátu alebo kapitalistu." (p. 26.) „Je nesporne (it is admitted), že úrok, ktorý sa platí kapitalistom, či už v podobe renty, úroku z peňazí alebo obchodného zisku, sa plati z prace inych." (p. 23.)

Tu máme teda celú Rodbertusovu „rentu ibaže on namiesto „renta“ hovori „úroky“. " Marx, K.: Teorie o nadhodnote. 3. časť. Bratislava 1968.

s. 196-197.

7' úrok

Marx k tomu poznamenáva (rukopis Ku kritike, s. 8521*).­

„Tento takmer neznámy pamilet - ktorý vyšiel v čase, keď si začínal robiť meno tento »nemožný prištipkár« MacCullochĺ5l- predstavuje podstatný pokrok Oproti Ricardovi. Nadhodnota čiže »zisk«,ako ju nazýva Ricardo (častoju označuje ako nadprodukt, surplus produce), alebo interest”, ako ju nazýva autor pamfletu, sa v ňom označuje priamo ako surplus labour, ako nadpráca, práca vykonávaná robotnikom zadarmo, nad to množstvo práce, ktorým sa nahrádza hodnota jeho pracovnej sily,teda vyrába ekvivalent jeho mzdy. Tak ako bolo dôležité zredukovať hodnotu na prácu, bolo dôležité zredukovať aj nadhodnotu (surplus value) stelesnenú v nejakom nadprodukte (surplus produce) na nadprácu (surplus labour). V skutočnosti to vyslovil

23

už A. Smith a je to jeden z hlavných momentov Ricardoth Predam výkladu. Ale u nich to nie je nikde vyslovene ani lisované v absolútnej forme.“ Dalej, nas. 8591' rukoplsu, sa potom Mam:gtgçľgu hovori.- „lnak je autor opantaný tými ekonomickýml

Bratislava „a, k. zoe.

kategóriami, ktoré nachádza hotové. Takisto ako u Ricarda vedie k neprijemným rozporom zamieñanie nadhodnoty a zisku, má aj pre neho podobne dôsledky to, že nadhodnotu pokrstil na úrok z kapitálu. Prevyšuje, pravda, Ricarda predovšetkým v tom, že redukuje všetku nadhodnotu na nadprácu, a keď aj nazýva nadhodnotu úrokom z kapitálu, zároveň vyzdvihuje, že pod interest of capital rozumie všeobecnú formu nadpráce na rozdiel od jej osobitných foriem, renty, úroku z peňazí a priemyselného zisku. Lenže pomenovaniejednej z týchto osobitnýchforiem- interest ­ berie zasa na označenie všeobecnej formy. A to stači na to, aby upadol späť do ekonomického žargónu" (v rukopise je slang).

Táto posledná pasáž je ako šitá na nášho Rodbertusa. Aj on je v zajatí ekonomických kategórii, ktoré nachádza hotové. Aj on dáva nadhodnote meno jednej z jej

premenenýchdruhotných foriem - renty, ktorú navyšerobi úplne neurčitou. Obidve tieto chyby vedú k tomu, že upadá späť do ekonomického žargónu, že kriticky nerozvija to, v čom urobil pokrok oproti Ricardovi, ale naopak dáva sa zviest k tomu, aby na svojej nezrelej teórii, ešte prv ako sa zbavila škrupiny, založil utópiu, s ktorou, ako so všetkým, prichádza prineskoro. Pamflet vyšiel roku 1821 a už celkom anticipuje Rodbertusovu „rentu' z roku 1842. Náš pamflet je len predsunutou prednou hliadkou celej literatúry, ktorá v dvadsiatych rokoch obracia v záujme proletariátu Ricardovu teóriu hodnoty a nadhodnoty proti kapitalistickej výrobe, bojuje s buržoáziou jej vlastnými zbraňami. Celý owenovský komunizmus, pokial vystupuje ako ekonomická polemika, sa opiera o Ricarda. Okrem neho však ešte celý rad spisovateľov, z ktorých Marx uvádza už roku 1847 proti Proudhonovi (Misčre dela Philosophie, p. 492') iba niekoľkých.- Edmondsa, Thompsona, Hodgskina

" MamK-=ale“

atd. atd. „a ešteštyristranyatd.'. Z tohtonesmierneho

52m“

'

.

IJ

"

24 Predslovy

počtu spomínaných spisov vyberám len tak náhodne jeden: An Inquiry into the Principles of the Distribution of Wealth, most conducive to Human Happiness, by William Thompson; a new edition, London 1850. Tento spis, napísaný roku 1822, vyšielprvýkrát roku 1824. Aj tu sa bohatstvo prisvojovanć tými triedami, čo nevyrábajú, označuje všade ako zrážka z produktu robotnika, a to pomerne silnými výrazmi. ..Ustavičným úsilím toho, čo nazývame spoločnosťou, bolo, aby sa podvodom alebo prehováranim. zastrašovanim alebo donútenim produktivny robotník priviedol k tomu, aby vykonával prácu za čo najmenšiu časť produktu svojej vlastnej práce! (p. 28.) ..Prečo by robotník nemal dostat celý absolútny produkt svojej práce? (p. 32.) „Toto odškodnenie, ktoré si kapitalisti vynucujú od pro­ duktivneho robotnika pod titulom pozemkovej renty alebo zisku, sa požaduje za užívanie pôdy alebo iných predmetov... Kedže všetky fyzicke látky, na kto­ rých alebo pomocou ktorých môže nič nevlastniaci produktívny robotník, ktorý nemá nič okrem svojej schopnosti vyrábať, uplatniť túto svoju výrobnú schop­ nosť, sú majetkom iných osôb, ktorých záujmy sú protikladnć jeho záujmom a ktorých súhlas je podmienkou jeho činnosti - či .potom nezávisí alebo nemusí závisiet od milosti týchto kapitalistov, akú časť plodov jeho vlastnej práce mu chcú dožičit ako odškodnenie za túto prácu?" (p. 125) „ . . . v pomere k veľ­ kosti zadržanćho produktu, či už tieto zrážky nazveme daňami, ziskom, alebo krádežou' (p. 126) atd.

'° vulgámy spisovateľ (R. Meyer) 7' A. Wagner

Priznávam, že tieto riadky nepišem bez istého zahanbenia. To, že protikapitalistická anglická literatúra dvadsiatych a tridsiatych rokov je v Nemecku tak úplne neznáma, hoci na ňu Marx už v Biede filozofie priamo poukazoval a v prvom zväzku Kapitálu z nej všeličoviackrát citoval - pamflet z roku 1821, Ravenstona, Hodgskina atd. -, to sa ešte hádam znesie. Ale že nielen literatus vulgaris", „ktorý sa naozaj ničomu nenaučil" a zúfalo sa vinie k Rodbertusovmu lonu, ale aj profesor s katedrou a patričnými hodnostami2*, ktorého „hrud sa vypina učenostou“, natoľko zabudol svoju klasickú ekonómiu, že Marxovi vážne vyčita, že zobral z Rodbertusa to, o čom sa možno dočítat už 0 A. Smithovi a Ricardovi - to dokazuje, ako hlboko dnes klesla oficiálna ekonómia. Ale čo nové potom povedal o nadhodnote Marx? Ako to, že Marxova teória nadhodnoty udrela ako hrom z jasného neba, a to vo všetkých civilizovaných krajinách, kým teórie všetkých jeho socialistických predchodcov, vrátane Rodbertusa, sa rozplynuli bez stopy?

25

To nám môžu ukázať dejiny chémie na jednom príklade. Ako je známe, ešte koncom minulého storočia vládla flogistónová teória, podľa ktorej podstata každého horenia spočíva v tom, že od horiaceho telesa sa oddeluje ínć, hypotetickć teleso, absolútna horlavina, ktorú nazvali flogistón. Touto teóriou sa dala vysvetlit väčšina chemických javov, ktoré boli vtedy známe, ajked v niektorých prípadoch bola použitá násilne. V roku 1774 však Priestley opísal istý druh vzduchu, ,.o ktorom zistil. že je taký čistý čiže natoľko bez noglstónu, že v porovnaní s ním obyčajný vzduch sa zdal už skazený'.

Priestley ho nazval: deflogistónovaný vzduch. Onedlho nato opísal Scheele vo Švédsku ten istý druh vzduchu a dokázal jeho existenciu v atmosfére. Scheele zistil aj to, že tento druh vzduchu mizne, ked v ňom alebo v obyčajnom vzduchu nejaké teleso horí, a nazval ho preto ohnivým vzduchom. ..Z týchto výsledkov potom vyvodil záver, že zlúčenlna. ktorá vzniká spo­ jením noglstónu s istou súčasťou vzduchu' [teda pri horenll. ..nie je nič iné ako oheň alebo teplo unlkajúce cez sklo."3

Priestley a Scheele opísali kyslík, ale nevedeli, čo majú v rukách. „Ostali v zajatí' flogistónových „kategórii, tak ako ich našli“. Prvok, ktorý mal vyvrátit celé flogistónovć nazeranie a zrevolucionizovat chćmiu, bol v ich rukach neplodný. Ale Priestley hned nato oboznámil so svojím objavom Lavoisiera v Paríži a Lavoisier potom preskúmal, vychádzajúc z tohto nového faktu, celú ílogistónovú chémiu, a až on objavil, že nový druh vzduchu je nový chemický prvok, že pri horení neuniká z horiaceho telesa tajomný flogistón, ale že sa tento nový prvok s daným telesom zlučuje, a až tak postavil na nohy celú chémiu, ktorá vo flogistónovej forme stála na hlave. A aj ked Lavoisier neopísal kyslík súčasne s inými a nezávisle od nich, ako to 3 Rosooe-Schorlemmer, 1377. 1., p. 13. sa.

Austůhrllches Lehrbuch der Chemie,

Braunselsweíg

Predslov

26 Predslovy

neskôr tvrdil, predsa ostáva skutočným objaviteľom kyslíka on, a nie ti dvaja, ktorí ho len opísali, pričom ani netušili, čo opisali.

Aký je vztah Lavoisiera k Priestleymu a Scheelemu, taký je vztah Marxa k jeho predchodcom v teórii nadhodnoty. Existcncia tej časti hodnoty produktu, ktorú teraz nazývame nadhodnotou, bola zistená dávno pred Marxom; takisto bolo viac alebo menej jasne vyslovene, z čoho pozostáva, totiž z produktu práce, za ktorú ten, kto si ju prisvojuje, nezaplatil nijaký ekvivalent. Ale ďalej sa nedošlo. J edni - klasickí

buržoázniekonómi- skúmalinanajvýš kvantitatívny pomer, v akom sa produkt práce rozdeľuje medzi robotníka a majiteľavýrobnýchprostriedkov.Iní - socialistí­ pokladali toto rozdelovanie za nespravodlivć a hľadali utopistickć prostriedky na odstránenie nespravodlivosti. ]ednii druhí ostali v zajatí takých ekonomických kategórii, ktoré našli už hotové. Tu vystúpil Marx. A to v priamom protiklade k všetkým svojim predchodcom. Tam, kde oni videli riešenie, videl Marx iba problém. Marx videl, že to, čo má pred sebou, nie je ani deflogistónovaný vzduch, ani ohnivý vzduch, ale kyslík, videl, že tu nejde ani o púhe konštatovanie istého ekonomického faktu, ani o konflikt tohto faktu s večnou spravodlivostou a skutočnou morálkou, ale o taký fakt, ktorý bol povolaný uskutočniť prevrat v celej ekonómii a ktorý dával klúč na pochOpenie celej kapitalistickej výroby -- tomu, kto ho vedel správne použit. Vychádzajúc z tohto faktu, skúmal všetky kategórie, ktoré našiel už hotové, tak ako preskúmal Lavoisier dovtedajšie kategórie flogistónovej chémie, vychádzajúc z kyslíka. Aby vedel, čo je nadhodnota, musel vedieť,čo je hodnota. Predovšetkým musela byt podrobená kritike sama Ricardova teória hodnoty. Marx teda preskúma] prácu z hľadiska jej schopnosti vytvárať hodnotu a zistil ako prvý, aká práca, prečo a ako vytvára hodnotu, zistil, že hodnota nie je nič

iné ako stuhnutá práca tohto druhu - tento bod nepochOpil Rodbertus do samého konca. Marx potom preskúmal vzťah tovaru a peňazí a dokázal, ako a prečo musí tovar, pre svoju

imanentnú vlastnosť hodnoty, spolu s výmenou tovarov plodiť protiklad medzi tovarom a peniazmi ,-jeho teória peňazí, ktorá sa na tom zakladá, je prvá vyčerpávajúca teória peňazí, a teraz sa mlčky všeobecne uznáva. Preskúmal premenu peňazí na kapitál a dokázal, že sa zakladá na kúpe a predaji pracovnej sily. Tým, že tu namiesto práce dal pracovnú silu, vlastnosť vytvárať hodnotu, razom vyriešil jednu z ťažkostí, ktorá bola príčinou zániku Ricardovej školy: nemožnosť uviesť vzájomnú výmenu kapitálu a práce do súladu s Ricardovým zákonom určovania hodnoty prácou. Tým, že konštatoval rozlíšenie kapitálu na konštantný a variabilný kapitál, dospel ako prvý k tomu, že do najmenších podrobností opísal proces tvorby nadhodnoty tak, ako skutočne prebieha, a tým ho vysvetlil- čosa nepodarilo nikomu z jeho predchodcov; teda v samom kapitáli konštatoval taký rozdiel, s ktorým si Rodbertus, rovnako ako ani buržoázni ekonómi, nevedeli vôbec poradiť, hoci dáva klúč na riešenie najzložitejších ekonomických problémov, čoho najpresvedčívejším dôkazom je tu zasa druhá kniha, a ako sa ukáže, ešte väčšmi tretia kniha. Marx potom dalej skúmal samu nadhodnotu, objavil obidve jej formy: absolútnu a relatívnu nadhodnotu, a ukázal rozdielnu, ale v obidvoch prípadoch rozhodujúcu úlohu, akú hrali v historickom vývine kapitalistickej výroby. Na základe nadhodnoty vytvoril prvú racionálnu teóriu mzdy, ktorú máme, a prvýkrát načrtol dejiny kapitalistickej akumulácie a opísal jej historickú tendenciu. A Rodbertus? Ked si toto všetko prečítal, vidí v tom ­ ako každý tendenčný ekonóm - „útok na spoločnosť'ĺôl, zisťuje, že on sám už povedal stručnejšie a jasnejšie, z čoho vzniká nadhodnota, a nakoniec uzatvára, že to všetko sa síce hodi na „dnešnú formu kapitálu", t. j. na kapitál, ako historicky existuje, ale nie na „pojem kapitálu", t. j. na utopickú predstavu pána Rodbertusa o kapitáli. Celkom ako starý Priestley, ktorý do konca svojho života prisahal na flogistón a nechcel ani počuť o kysliku. Lenže Priestley opísal kyslík naozaj ako prvý, kým Rodbertus svojou nadhodnotou alebo presnejšie „rentou' iba znovu objavil všeobecne

Precision

28 Predslovy

'° Man:. K.: Bleda filozofie. Bratislava 1980, s. !37-149.

známu vec a Marx, na rozdiel od Lavoisierovho postupu, bol povznesený nad to, aby tvrdil, že je prvý, kto objavil existenciu nadhodnoty ako fakt. Všetko ostatné, čo Rodbertus vykonal v ekonómii, je na rovnakej úrovni. Jeho prepracovanie nadhodnoty na utópiu skritizoval Marx neúmyselne, v rámci inej kritiky, už v Biede filozofie; čo o tom bolo treba ešte povedat, to som povedal v predslove" k nemeckému prekladu tohto spisu. jeho vysvetlenie obchodných kriz nedostatočnou spotrebou robotníckej triedy je už v Sismondiho Nouveaux Principes de l'Économie Politique, liv. IV, ch. IV.3

3' Man, K.: Teorie o nadhodnote. 2. časť. Bratislava 1963.

s. 5-90.

Ibaže Sismondi má pritom na zreteli vždy svetový trh, kým Rodbertusov obzor nesiaha za hranice Pruska. Jeho špekulácie o tom, či mzda pochádza z kapitálu alebo z dôchodku, patria do scholastiky a definitivne s nimi skoncuje tretí oddiel tejto druhej knihy Kapitálu. jeho teória renty ostala jeho výlučným vlastníctvom a môže odpočivat v pokoji, kým nevyjde Marxov rukopis, ktorý ju kritizuje.” Napokon jeho návrhy na oslobodenie starého pruského pozemkového majetku od tlaku kapitálu sú zasa vonkoncom utopistické; obchádzajú totiž jedinú praktickú otázku,

o ktorú pritom ide - otázku: ako môže staropruský junker rok čo rok poberat povedzme 20 000 mariek a vydávať povedzme 30 000 mariek, a predsa nerobit dlhy? Ricardova škola stroskotala okolo roku 1830 na nadhodnote. To, čo nemohla vyriešiť ona, bolo tým menej riešiteľné pre jej nástupkyňu, vulgárnu ekonómiu. Dva body, na ktorých stroskotala, boli tieto: Po prvé. Práca je mierou hodnoty. Živá práca má však vo výmene za kapitál menšiu hodnotu ako spredmetnená práca, za ktorú sa vymieňa. Mzda, hodnota určitého množstva živej práce, je vždy menšia ako hodnota produktu, ktorý toto isté množstvo živej práce vytvára, čiže je v ňom obsiahnuté. V takejto formulácii je otázka skutočne f ..Tak sa teda koncentráciou bohatstiev v rukách malého počtu majiteľov vnutorný trh čoraz viac zužuje a priemysel je čoraz viac nútený hladat odby­ tiská na cudzích trhoch. kde naň čakajú ešte väčšie prcvraty' (totiž kriza z roku 1817, ktorá sa opisuje hneď nato). Nouv. Princ., ćd. 1819, 1, p. 336.

29

neriešiteľná. Marx ju postavil správne a tým ju zodpovedai. Nie práca má hodnotu. Ako činnosť,ktorou sa vytvára hodnota, nemôže maťpráca vlastnú hodnotu, práve tak ako nemôže ani tiaž mať vlastnú hmotnosť, teplo vlastnú teplotu, elektrina vlastnú silu prúdu. Ako tovar sa kupuje a predáva nie práca, ale pracovná sila. Len čo sa pracovná sila stane tovarom, riadi sa jej hodnota prácou, ktorá je v nej stelesnená ako v spoločenskom produkte, táto hodnota sa rovná práci spoločensky nutnej na jej výrobu a reprodukciu. Kúpa apredaj pracovnej sily na základe tejto jej hodnoty nie je teda vôbec v rozpore s ekonomickým zákonom hodnoty. Po druhé. Podľa Ricardovho zákona hodnoty vyrábajú dva kapitály použivajúce rovnaké množstvo rovnako platenej živej práce, za inak rovnakých okolnosti, v rovnakom čase produkty rovnakej hodnoty a takisto aj rovnako veľkú nadhodnotu čiže zisk. Ak však tieto kapitály používajú nerovnakć množstvá živej práce, nemôžu vyrábať rovnako veľkú nadhodnotu, alebo, ako hovoria ricardovci, rovnako velký zisk. Lenže je to práve naopak. V skutočnosti vyrábajú rovnaké kapitály, bez ohladu na to, ako mnoho alebo málo živej práce používajú, za rovnaký čas v priemere rovnaké zisky. Tu je teda protirečenie so zákonom hodnoty, na ktoré prišiel už Ricardo a ktoré nebola schopná vyriešiťani jeho škola. Ani Rodbertus nemohol toto protirečenie nevidieť; namiesto toho, aby ho vyriešil, robi z neho jedno z východisk svojej utópie. (Zur Erk., s. 131). Toto protirečenie vyriešil Marx už v rukOpise Ku kritike1'; riešenie bude podľa plánu Kapitáľu v III. knihe.” Kým však vyjde, uplynú ešte mesiace. Ekonómi, čo by chceli v Rodbertusovi objaviť Marxov tajný zdroj a Marxovho predchodcu, ktorý ho prevyšuje, majú tu príležitosť ukázať, čo dokáže Rodbertusova ekonómia. Ak ukážu, ako sa rovnaká priemerná miera zisku môže a musí vytvoriť nielen bez porušenia zákona hodnoty, ale naopak na jeho základe, budeme sa spolu rozprávať dalej. Nech sa však do tých čias ráčia poponáhľať. Brilantnć rozbory tejto druhej knihy a ich úplne nové výsledky v oblastiach doteraz takmer nedotknutých sú len úvodnými slovami k obsahu Iľľ.knihy, v ktorej sú vyloženć konečné

Prodslov

'° Marx. K.: Tcóric o nadhodnote. 2. časť. Bratislava 1063.

s. 11-15. 43-51. 137-190, 362-404. 3' Marx, K.: Kapital. 3. rv. Bratislava 1958. 1. a 2. oddiel.

30 Predslovy

výsledky Marxooho zobrazenia spoločenského procesu reprodukcie na kapitalistickom základe. Ked vyjde táto tretia kniha, bude sa o nejakom ehonómovi Rodbertusooi hovoril už len málo. Druha a tretia kniha Kapitálu mali byt venované, ako mi to Marx často hovoril, jeho žene.

Londýn, na Marxove narodeniny 5. mája 1885

Fridrich Engels

31

[Predslov

k druhému vydania]

Toto druhé vydanie je v podstate dosiovným odtiačhom prvého vydania. Opravili sa tlačové chyby, odstránili sa niektoré štylistické nedbalosti, oyšhrtii sa niektoré krátke odseky, obsahujúce len opakovania. Ai tretia kniha, ktorá mi narobiia celkom neočakávanć ťažkosti, je v rukopise už takmer hotová. Ak mi todovoii zdravie, bude môcť ist do tlače ešte túto jeseň. Londýn 15. júla 1893 P. Engels

Predslovy

32

Pre lepšiu prehľadnosť nasleduje stručný zoznam miest prevzatých z jednotlivýchrukopisov II - VIII.

Prvý oddiel 35

[1. kap.]

[2.-4. kap.] [4. kap.]

z rukopisu z rukopisu z rukopisu z rukopisu z rukopisu 107-109 poznámka,

36- 44 44- 47 47- 63 64-107

56515500:ch

II VII VI V V ktorá sa našla 'medzi

výpivskami

[5.-6. kap.]

5"

110-134 z rukopisu IV, ale

8. 116-117

sú vsunuté z ruk0pisu VIII

s. 120 a 125 poznámky z rukopisu II

Druhý oddiel

[7.-8. kap.] [8.-17. kap.]

S. 135-143 S. 143-293

koniec rukopisu IV všetko z rukopisu II

Tretí oddiel

18.kap.

19.kap„I,IL III

20.kap„l II

m-v vx_1x x-xn xm 21. kap.

(hmmm

. . . .

295-301 302-327 327-329 330-332

. 333-335 . 335-355 355-367 368-402 . 403-409 . 410-438

z rukopisu II z rukopisu VIII z rukopisu II 2 rukOpisu II, iba posledný odsek 2 rukOpisu VIII celé z rukopisu II 2 rukopisu VIII z rukopisu II 2 rukopisu VIII z rukopisu II celé z rukopisu VIII

Obežný

proces

kapitálu

Druhá kniha

Metamorfózy kapitálu

oddiel

a ich kolobeh Kolobeh

peňažného kapitálu Proces kolobehui kapitálu prebieha troma štádiami. ktoré podľa výkladu v prvom zväzku tvoria taketo poradie: Prve štádium: Kapitalista sa objavuje na trhu tovarov a na trhu práce ako kupujúci; jeho peniaze sa premieňajú na tovar. čiže pre­ chádzajú aktom obehu P - T. Druhé štádium: Výrobná spotreba tovarov. ktoré kapltalista kúpil. Kapitalista pôsobí ako kapitalistický výrobca tovaru; jeho kapitál prechádza procesom výroby. Výsledkom je tovar s väčšou hodnotou, ako je hodnota prvkov jeho výmby. Tretie štádium: Kapitalista sa vracia na trh ako predávajúci; jeho tovar sa premieňa na peniaze, čiže prechádza aktom obehu T - P. Vzorcc kolobchu peňažného kapitálu je. teda:

P- T

V

T' - P', kde bodkynaznačujú,že procesobehu

je prerušený, a '1" 3 P' označujú '1' a P zväčšenć o nadhodnotu. O prvom a tretom štádiu sme v .prvej knihe hovorili len potiai, pokiaľ to bolo nevyhnutné pre pochOpenie druheho štádia. procesu výroby kapitálu. Rozličné formy, do ktorých sa kapitál vo svojich rozličných štádiách zahaľuje a ktoré pri opakovani kolobehu hneď na seba prijima, hneď zhadzuje, ostali preto bez povšimnutia. Teraz

sú najbližšim predmetom skúmania Aby sme tieto formy pochopili v čistej podobe. musime predovšet­ kým abstrahovat od všetkých momentov, ktoré nemajú so striedanim a vytváraním formy ako takým nič spoločné. Preto sa tu predpokladá nielen to, že tovary sa predávajú za svoje hodnoty, ale aj to, že k to­ mu dochádza za nezmenených okolnosti. Odhliada sa teda aj od zmien hodnoty, ktoré môžu nastať počas procesu kolobehu.

'zl-kp. u. 30

Prvá kapitola

36 1. oddiel

Metamorfózy kapitálu a ich kolobeh

1.

Prvé štádium. P--T2 P - T predstavuje premenu istej sumy peňazí na istú sumu tova­ °ov; pre kupujúceho premenu jeho peňazí na tovar, pre predávajúcich premenu ich tovarov na peniaze. Co z tohto procesu všeobecného obehu tovarov robi zároveň istý funkčne určený úsek v samostatnom kolobehu nejakého individuálneho kapitálu, nie je predovšetkým jeho forma, ale jeho látkový obsah, špecifický úžitkový charakter tovarov, ktoré si vymieňajú miesto s peniazmi. Sú to sčasti výrobné prostriedky, sčasti pracovná sila, vecné a osobné činitele tovarovej výroby, ktorých osobitný druh musi, pravda, zodpovedať druhu to­ varu, ktorý sa má vyrobiť. Ak nazveme pracovnú silu Ps, výrobné prostriedky Vp, potom je suma tovarov, ktorú treba kúpiť, T = Ps +

+ Vp,alebokratšie: T < .

AktP - T, skúmanýz hľadiskasvojho

obsahu,sa teda javí ako P - T