Vyrovnaný s Bohom. [PDF]

Zitiervorschau

VYROVNANÝ S BOHOM

John Blanchard

VYROVNANÝ S BOHOM

John Blanchard

Odpoveď na najväčší problém človeka. Úprimné slová na pomoc tým, ktorí hľadajú osobnú vieru v Boha.

Úvod Bola to typická moderná mládež. Zabávali sa v jednom mládežníckom klube. Miesto bolo živé pohybom a hud­ bou, ale teraz bol gramafón vypnutý a džavot utíchol. Ked som s nimi začal hovorií o potrebe osobnej viery v Boha, postupne zvážneli. Pozdejšie mali aj otázky. Vedúci klubu začal - „Mám otázku, ale najskôr chcem objasniť, že nie som kresťanom, aspoň by som sa sám ne­ nazval kresťanom. Ale som opravdivým hľadačom.” Zabudol som aká bola vlastne jeho otázka, ale čo si pamätám, je obraz zamysleného mladého muža dosť úprimného nato, aby všeobecne zhrnul svoj postoj k ná­ boženstvu, najmä ku kresťanstvu, výrokom: „Som úprim­ ným hľadačom”. Verím, že ty tiež hľadáš!

Možno by si ani potiaľto nečítal, keby si nechcel vedieť odpoved na najväčšie otázky života - otázky o Bo­ hu, živote, náboženstve a viere. Možno, že si nikdy nebol nábožensky založenou oso­ bou, ale stav sveta dnes alebo niečo, čo sa stalo v tvojej rodine alebo v tvojom vlastnom živote, ťa prinútilo pre­ mýšľať o Bohu. Možno, že si bol vychovaný tak, že si chodil do kos­ tola alebo do nedeľnej školy, ale prišiel deň, ked si sa prestal zúčastňovať jedného i druhého. Teraz sa pýtaš či to predsa len nemá nejaký zmysel? Je možné, že ešte stále chodíš do kostola, ale zdá sa ti to hlúpe, mŕtve, bez skutočnej moci alebo zmyslu. Je to konanie istej povinnosti, ale nie je to zážitok. 3

Možno kresťanstvo pre teba nič neznamená. Kedykoľ­ vek myslíš na kostol, myslíš len na budovu, kde sú ľudia krstení, sobášení alebo pochovávaní. Možno poznáš niekoho, kto nie je len „pobožný” ale hovorí, že je pravým kresťanom a jeho život sa ti zdá tak výrazne odlišným od tvojho, že ťa to prinútilo zamyslieť sa. Možno, že chceš veriť, ale zdá sa ti, že nikdy nemáš čas poriadne premýšľať o náboženstve alebo rozobrať to do detailov. Ale v každom prípade niečo hľadáš! Táto kniha je písaná pre tých čo hľadajú - pre ľudí, ktorí chcú rozumne a poctivo premýšľať o celej otázke ich vzťahu k Bohu. Nebude to hodnotenie všetkých sve­ tových náboženstiev, ktoré by skončilo prehlásením: „Te­ raz si vyber, ktoré sa ti najlepšie páči!” Nebude to vedec­ ké pojednanie, ktoré obracia náboženstvo do rovníc a vieru do vzorcov.Nebude to ani rozprávková zbierka rôz­ nych názorov. Je to jednoznačná, priama kniha, ktorá ukazuje ako človek môže nájsť Boha keď Ho poctivo hľadá. Táto kniha je písaná pre teba!

1. Pravda Odteraz budem často citovať z Biblie a spoliehať sa na ňu, ako na základňu všetkého, čo dalej poviem. Mož­ no, že neveríš Biblii alebo máš pochybnosti o mnohých veciach, ktoré sú v nej. To ma neprekvapuje. Mnohí majú tie isté ťažkosti. Kto sa ale usiluje nájsť pravdu, bu­ de ochotný pozrieť sa na to čo hovorí Biblia. Koniec koncov, ked chceš vedieť kde leží niektoré mesto, poz4

rieš sa na mapu tej-ktorej oblasti. Ked chceš vedieť te­ lefónne číslo určitej osoby, pozrieš sa do telefónneho zoznamu. Teda určite ked sa chceš dozvedieť niečo o Bohu a tvojom vzťahu k Nemu, potom rozumnou ve­ cou bude - pozrieť sa do jedinej Knihy na svete, ktorá tisíckrát vyhlasuje, že jej autorom je Boh. Tou Knihou je Biblia. Možno si neuvedomuješ, že Biblia hovorí tak priamo, ale je to tak. V prvej časti Biblie, v Starom zákone, náj­ deš skoro 4 000 krát slová ako: „Hospodin hovoril”, „Slo­ vo Hospodinovo”, „Hospodin prikázal”, „Boh povedal”, „Boh hovoril všetky tieto slová”, atd. Ked sa pozrieš do druhej časti Biblie, Nového zákona, nájdeš tam mnoho podobných výrokov zhrnutých nasledovne: „Každé pís­ mo vdýchnuté Bohom je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravod­ livosti” (2. Tim. 3, 16). Ale máme to tak prijímať? Nemohli Bibliu napísať dobrí ľudia, ktorí chceli rozšíriť svoje učenie po svete, alebo zlí ľudia, ktorí písali z nejakej zlej pohnútky. Exis­ tuje nadbytok predstáv o tomto predmete. Niekto spo­ čítal, že medzi rokom 1850 - 1910 kritici Biblie predlo­ žili 747 vysvetlení ojej pôvode. Ťažko bolo nájsť čo len dve, ktoré by boli zhodné, väčšina si odporovala. Ale všetky argumenty proti Božskému autorstvu Biblie zlyhali. John Wesley, ktorý stál pri základoch metodistického hnutia v 18. storočí, to povedal takto: „Biblia musí byť vynálezom bud dobrých ľudí alebo anjelov, zlých ľudí alebo diablov - alebo je od Boha. Ne­ mohla byť vynálezom dobrých ľudí alebo anjelov, pre­ tože títo by nechceli ani nemohli písať knihu tak, žeby klamali celý čas, kým písali, hovoriac: „Toto hovorí Hos­ podin”, ked to bol ich vlastný výmysel. Nemohla byť ani 5

vynálezom zlých ľudí alebo diablov, pretože by nemohli napísať knihu, ktorá prikazuje slúžiť, zakazuje všetok hriech a odsudzuje duše do pekla na celú večnosť. Pre­ to Biblia musela byť inšpirovaná Bohom”. Existujú mnohé iné spôsoby, ktoré dokazujú, že Bi­ blia je Božím Slovom, ale to by zabralo mnoho zväzkov. Prosím ťa, ako opravdivého hľadača, aby si prijal prehlá­ senie Biblie, že je Slovom Božím a preskúmal toto pre­ hlásenie sledovaním jej učenia s otvorenou mysľou. Prijatie Biblie ako Božieho Slova ťa povedie ku dvom dôležitým veciam: Po prvé - Biblia je úplná pravda

Mnohí ľudia majú zlú predstavu o Biblii, pretože ne­ porozumeli čím je. Je to zbierka 66 kníh napísaných asi 40 autormi v priebehu viac ako 1600 rokov. Má jednu ústrednú tému vyjadrenú mnohými rôznymi spôsobmi. Obsahuje históriu, proroctvá, poéziu, biografie, etiku, fi­ lozofiu a vedu a vo všetkých týchto je neomylne pravdi­ vá. Zoberme dva príklady. Biblia obsahuje veľa z histórie. Je to presné? Isaac Newton, otec modernej vedy, nemal o tom pochýb. Raz povedal: „V Biblii je viac znakov vierohodnosti než v akýchkoľvek svetských dejinách”. A znovu, počuj čo hovorí profesor R. D. Wilson z Princetonu, ktorý strávil 15 rokov študovaním orientálnych jazykov a dialektov a 15 rokov študovaním starovekých rukopisov, nápisov a originálov a prekladov Biblie: „História podaná v Biblii je spoľahlivá, ale v prameňoch mimo nej sú skoro vždy nepresnosti a nespoľahlivosť”. Biblia nie je v prvom rade vedeckou učebnicou, aj ked obsahuje výpovede, na ktoré sa dá pozerať z vedeckého 6

stanoviska. Je jej veda presná? Dr. Irwin Moon, pred­ stavený Moodyho vedeckého inštitútu v Los Angeles, hovorí: „Preskúmal som každé slovo od začiatku do kon­ ca veľakrát a pokiaľ viem, neexistuje na stránkach Biblie jediná vedecká nepresnosť, protirečenie, omyl alebo ne­ zmysel”. Žiadný odborník nikdy nevyvrátil jediný výrok z Bib­ lie. Čo Biblia hovorí o akomkoľvek predmete je pravdou! Biblia je na prvom mieste knihou o Bohu a našom vzťa­ hu k Nemu - a to je predmet, ktorý nás zaujíma práve teraz Žalm 19, 7-9 verš to vyjadruje takto: „Zákon Hospodinov je dokonalý, občerstvujúci dušu, svedectvo Hospodinovo je verné, ktoré robí prostého múdrym. Ustanovenia Hospodinove sú priame, obvese­ ľujúce srdce, prikázanie Hospodinovo je čisté, osvecu­ júce oči. Bázeň Hospodinova je čistá a stojí na veky. Sú­ dy Hospodinove sú pravda a všetky, kolko ich je, sú spra­ vodlivé”. Po druhé - Biblia je stálou pravdou

Mnohí ľudia neurčite veria, že Biblia je Božou knihou, ale predpokladajú, že je zastaralá a nemoderná. Hovo­ ria: Koniec koncov, žijeme vo vedeckom veku a aj naj­ mladšie časti Biblie boli písané pred 2000 rokmi. Ale pre­ čo by ju toto malo robiť staromódnou? Pravda sa nemô­ že zmeniť. Jeden z mojich malých synov prišiel raz do­ mov zo školy a povedal: „Otecko, vieš, že 2 a 2 sú 3? To bolo iste pre mňa novinkou, musel som ho opraviť a pove­ dať mu, že 2 a 2 sú 4, tak isto ako ked som ja chodil do školy a môj otec a starý otec a dávno predtým ako vô­ bec existovali školy. Pravda sa nemení a Biblia si robí ná7

rok nielen na to, že je úplnou pravdou, ale aj stálou prav­ dou: „Viem dávno z tvojich svedectiev, že si ich zalo­ žil na veky” (Žalm 119, 152). „Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky” (Izaiáš 40, 8). Toto dáva odpoved na bežný argument, že „veda vy­ vrátila Bibliu”. Ako môže pravda vyvrátiť pravdu? Žiadna pravda objavená dnes vedeckým výskumom nemôže vy­ vrátiť pravdu objavenú skôr. Ľudské teórie a názory sa neprestajne menia, často vo svetle nových objavov, ale pravda je jednotná a konečná. Keby Biblia bola zbierkou ľudských predstáv o nábo­ ženstve - aj keby to boli myšlienky dobrých a svätých mužov - potom by sme mohli povedať, že ich predsta­ vy sú dnes staromódne alebo pomýlené. Ale ľudskí auto­ ri týchto 66 kníh písali podľa priamej Božej inšpirácie ta­ kým jedinečným spôsobom, že celú túto zbierku kníh mô­ žeme nazývať Slovo Božie. Vidíš dôležitosť tohoto v tvojom úsilí nájsť Boha? Zna­ mená to, že Boh sa dnes zjavuje cez stránky Biblie takým spôsobom, že môže byť nájdený a poznaný. Slovami Biblie: „Viera je z počutia a počutie skrze slovo Božie” Rim. 10, 17. „...sväté písma, ktoré ťa môžu učiniť múdrym na spa­ senie...” (2. Tim. 3, 15). Si úprimným hľadačom? Potom odlož predpojatosť a predsudky, pod k Biblii a pros Boha, aby ti objasnil jej pravdy. Možno táto modlitba ti pomôže vyjadriť tvoje myšlienky: „Všemohúci a večný Bože, nemám s Tebou spojenie a potrebujem Ťa nájsť,aby môj život mal pravý zmysel. Sú mnohé veci v Biblii, ktorým nerozumiem. Urob ma schop­ ným pristúpiť k nim s otvorenou mysľou. Hovor ku mne 8

skrze to čo čítam a ukazuj mi kto si a ako Ta môžem po­ znať. Pomôž mi teraz hľadať Ťa celým srdcom a nájsť Ťa.” Je toto čo chceš? Potom zastaň a premysli si to dô­ kladne. Opakuj si tú modlitbu znova a urob ju svojou vlastnou v hĺbke svojho srdca. Ale skôr ako tak urobíš, počuj to nádherné zasľúbenie, ktoré Boh dáva všetkým, čo Ho vážne hľadajú: „A budete ma hľadať a nájdete, ked sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom” (Jeremiáš 29, 13).

2: Problém Čo si predstavuješ pod slovom „náboženstvo”? Snád budovu kostola s maľovanými oknami? Alebo kňaza oblečeného v sutane alebo bez nej? Alebo niekoho odriekavajúceho modlitby? Snád človeka, ktorý chce viesť dobrý život? Alebo nejaký neznámy rituál a ceremoniál v kostole, v katedrále? Náboženstvo je univerzálne a každý má o ňom neja­ ké predstavy. Encyklopédia náboženstva a etiky má 13 veľ­ kých zväzkov a predsa zaberá len zlomok náboženské­ ho vyjadrovania. Ako to William Blake raz povedal: „Člo­ vek musí mať a vždy bude mať nejaké náboženstvo”. Ale prečo? Čo sa skrýva za poznámkou niekoho, že človek je „náboženské zviera”? Záhada je v samom slove „náboženstvo”. Anglické slovo „religion” - náboženstvo - pochádza z dvoch latin­ ských slov „re” a „ligare”, ktoré znamenajú „spojovať späť”. Náboženstvo sa naozaj zaoberá najväčšou ľudskou potrebou „byť naspäť spojený s Bohom”. Veda, vzde­ lanie, materiálne vlastníctvo alebo telesné zábavy nikdy 9

nemôžu priniesť človeku konečné uspokojenie. Len keď je človek naspäť pripojený k Bohu, môže poznať úplné naplnenie života. Ako to povedal Augustín: „Stvoril si nás pre seba samého a naše srdcia nenájdu pokoja, kým nespočinú v Tebe!” Pisatelia Biblie vyjadrili túto túžbu takto: „Moja duša žízni túžbou po živom Bohu” (Žalm 42, 3). „Práhne a hynie moja duša túžbou po Bohu”(Žalm 84,3). „Pane, ukáž nám Otca a bude nám dosť” (Ján 14, 8). Uznanie tejto najväčšej ľudskej potreby nás vedie k tomu, aby sme dôsledne uvažovali o probléme ako túto túžbu naplniť. Americký psychológ William James raz napísal: „My a Boh máme niečo do činenia medzi sebou”. Ked teda nájdenie Boha je tou najdôležitejšou vecou v živote, prečo potom toľko ľudí zlyhalo a ide životom bez aktívneho vzťahu k Bohu? V čom je problém? Povedali sme si už, že náboženstvo znamená „spá­ jať späť” a že najväčšou ľudskou potrebou je, aby človek bol uvedený do kontaktu s živým Bohom. Ale je človek skutočne bez kontaktu s Bohom? Nie sme všetci Boží­ mi deťmi? Je skutočne tento problém tak vážny? Správne odpovede na tieto otázky nájdeme ked sa zadívame do Biblie a uvidíme niečo z osobnosti, prirodzenosti a cha­ rakteru Boha a človeka. Po prvé - kto je Boh?

V knihe, ktorá nedávno vyšla, jeden moderný spiso­ vateľ ukazuje, že mnohí ľudia majú neprimeraný obraz o Bohu. Predstavujú si Ho ako „policajta” alebo „rodi­ čovského strážcu” alebo „dobrého starčeka”. Podme hľa­ dať pravdu v Biblii! Z mnohých vecí, ktoré sa v nej o Bo10

hu dozvieme, nižšie uvedené patria medzi najdôleži­ tejšie. 1. Boh je Osoba. Boh nie je nejaká vec, niečo „to”, ne­ jaká „moc” alebo „vplyv”. Je živým Bohom, ktorý myslí, pracuje a cíti. U Jeremiáša v 10. kapitole, v prvých de­ viatich veršoch čítame o nerozumných ľudoch klaňajú­ cich sa modlám z dreva a kovu, potom úsek pokračuje: „Ale Hospodin je Boh pravdy, je živý Boh a večný Kráľ” (Jeremiáš 10, 10). 2. Boh je troj-osoba (plurál). Aj ked je len jeden Boh - zja­ vil sa nám v troch odlišných osobách, známych ako Svä­ tá 1 rojica - Otec, Syn a Duch Svätý. Toto je nemožné ko­ mukoľvek úplne vysvetliť alebo porozumieť, ale Biblia konštatuje, že každá z týchto troch Osôb je pravdivo a rovnako Božská. Otec je Boh - Jeden Boh a Otec nás všetkých” (Efez. 4, 6). Syn je Boh - „To slovo (logos) bol Boh” (Ján 1, 1), myslí sa tým Ježiš. Svätý Duch je Boh „Pán je Duch” (2. Kor. 3,18). Niekedy sú spomínaní spolu, čo poukazuje na ich rovnosť a Božkosť, ako v 2. Kor. 13, 14, kde je napísané: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Svätého Ducha nech je so všet­ kými vami.” 3. Boh je večný. Aby sme to vyjadrili čo možno najjedno­ duchšie - On nikdy nemal začiatku. Nebol ani stvorený, ani sa nenarodil ani sa nevyvinul. Prvé slová v Biblii sú: „Na počiatku Boh...” (1. Mojž. 1, 1) a táto pravda je zdô­ raznená na mnohých iných miestach ako na príklad: „Prv ako boli splodené vrchy a prv ako si roditelsky sfor­ moval zem a okruh sveta, od veku na veky si ty silný Boh” (Žalm 90, 2). „Tvoje kráľovstvo je kráľovstvom všetkých vekov a tvoje panovanie nad jedným každým pokolením” (Žalm 145, 13). 11

„Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán, Boh, ktorý je a ktorý bol a ktorý príde, ten Všemohúci” (Zja­ venie 1, 8). 4. Boh je nezávislý. Boh je jediná naozaj nezávislá by­ tosť. Život Mu nebol daný. Jeho moc nebola získaná. Je­ ho múdrosť nebola naučená. Jeho znalosti neboli nado­ budnuté. Apoštol Pavel raz hovoril o Božej nezávis­ losti takto: „Boh, ktorý učinil svet a všetko čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme, nebýva v chrámoch, učinených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami akoby niečo potreboval, lebo ved On sám dáva všetkému život a dych a všetko” (Skutky sv. ap. 17, 24-25). A znovu píše apoštol Pavel na tú istú tému: „Ó, hlbino bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevy­ spytateľné sú jeho súdy a nevystihnuteľné jeho cesty! Le­ bo kto poznal myseľ Pánovu? Alebo kto kedy bol jeho rad­ com, aby sa bol s ním radil? Alebo kto mu dal prv niečo, aby mu nebolo odplatené? Lebo z neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva na veky!” (Rimanom 11, 33-36). 1u sa hovorí o Bohu ako o veľkom, slávnom a nezá­ vislom zdroji všetkého života, múdrosti a známosti. 5. Boh je zvrchovaný (suverénny). Izraelský kráľ Dávid bol jedným z najväčších mužov, ktorí kedy žili a on to bol, ktorý povedal: „Požehnaný si ty, Hospodine, Bože Izraela, nášho otca, od vekov až na veky. Tvoja je ó, Hospodine, velebnosť a hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno, všetko na nebi i na zemi. Tvoje je ó, Hospodine, kráľovstvo a ty si vyvýšený všetkému za hlavu. A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári a ty panuješ nad všetkým a v tvojej ruke je sila a udatnosť a v tvojej ruke je zveli12

čiť a posilniť koho len chceš. A tak teraz, ó, náš Bože, dakujeme ti a chválime meno tvojej slávy” (l.Paralipomenon 29, 10-13). Tu je nám poukázané na to, že Boh je zvrchovaný nad celým svetom. On kontroluje živly času a vesmíru. Pa­ vel hovorí, že Boh „pôsobí všetko podľa rady svojej vô­ le” (Efez. 1, 11). To znamená, že Boh robí čokoľvek chce a nič Mu v tom nemôže zabrániť. U Boha neexistujú ná­ hody alebo prekvapenia. Dejiny sú výtvorom nemennej Božej vôle. Biblia učí, že Boh má kontrolu nad všetkým, dokonca aj nad zlom, ktorému sme denne vystavení. „Ale náš Boh je na nebesiach a činí všetko čo chce” (Žalm 115, 3). On je suverénny. 6. Boh je svätý. Boh je úplne bez chyby, bez vady, bez nedostatku, bez škvrny. Slovo „svätý” je jediný popis Bo­ ha užívaný v Biblii trikrát za sebou. Prorok Izaiáš mal raz jedinečné videnie Božej slávy, videl anjelov uctievajú­ cich Boha a volajúcich: „Svätý, svätý, svätý Hospodin zástupov, celá zem je plná jeho slávy” (Izaiáš 6, 3). Iné verše podčiarkujú tú istú pravdu. „Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine? Kto taký veličenstvený v svätosti ako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!” (Exodus 5, 11). „Vyvyšujte Hospodina, našeho Boha a klaňajte sa obrá­ tení k vrchu jeho svätosti, lebo Hospodin, náš Boh, je svätý” (Žalm 99, 9). „Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy” (1. Jána 1, 5). „Kto by sa teba nebál, ó Pane, a neoslavoval tvojho me­ na? Lebo ty si sám jediný svätý” (Zjavenie 15, 4). To je dych zarážajúca koncepcia Boha! A Biblia nám toho hovorí toľko, že to tu nemôžeme všetko nazna­ čiť. Boh je nadovšetko múdry, má dokonalú znalosť všet­ kých vecí minulých, prítomných i budúcich. Nie je ob13

medzený časom a vesmírom. Je nemenný. Je dokona­ le spravodlivý vo všetkom svojom chování. Toto je Boh, s ktorým máme do činenia. Mnohí ľudia dnes používajú Božie meno ako nadávku alebo ako žart. Iní zase o ňom hovoria ľahkovážne, ako keby bol na ich úrovni. Kladú otázniky nad Božími súd­ mi, kritizujú Jeho činy, obviňujú Ho, ked sa im neda­ rí. Naozaj, toto je nebezpečná nevedomosť. Po druhé, čo je človek?

Človek nedoceňuje Boha, no istotne má veľmi vyso­ kú mienku o sebe samom. Univerzitní študenti z Dánska a Jugoslavie nedávno diskutovali na tému: „Civilizácia je dlžňá viac náboženstvu ako vede”. Jeden rečník v opo­ zícii povedal: „Človek s vedou ako svojim nástrojom sa stal stvoriteľom, majstrom a skutočnou podstatou vo svete”. Len letmý pohľad na svet okolo nás s vojnami, krviprelievaním, nenávisťou, krutosťou, utrpením a množ­ stvom neriešiteľných problémov, by mal stačiť na vy­ vrátenie takého nemúdreho výroku. Biblický obraz je úplne rozdielny. Štyri slová nám pomôžu vyjadriť čo ho­ vorí Biblia o tomto predmete: Dôstojnosť, neposlušnosť, smrť, porušenosť. Prvé z týchto slov nás zavedie spät k po­ čiatku histórie človeka. 1. Dôstojnosť. Biblický popis počiatku človeka nemohol byť jednoduchší „A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril” (1. Mojž. 1, 27). To znamená, že človek nie je zušľachtená opica ani náhodné zoskupenie atómov, ale že bol utvorený Bohom určitým úkonom zvláštneho tvorenia. Toto slovo „stvo14

ril” sa vyskytuje v 1. kapitole 1. knihy Mojžišovej len tri­ krát a vždy pre stvorenie niečoho celkom nového. Prvý­ krát vo verši 1. sa vzťahuje na všetko čo existuje vše­ obecne. Druhýkrát vo verši 21. čo sa vzťahuje na všetky zvieracie bytosti. A tretíkrát vo verši 27. čo sa vzťahuje iba na všetko ľudské bytie. Človek je tak rozdielny od všetkých zvieracích bytostí, ako sú zvieratá rozdielne od rastlinstva alebo rastlinstvo od minerálov. Zvieratá nema­ jú rozum, svedomie, inteligenciu alebo iné vyššie schop­ nosti človeka. Človek bol vyvrcholením a korunou Bo­ žieho stvorenia so zvláštnou mocou a autoritou: „A Boh ich požehnal a Boh im riekol: plodte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad kaž­ dým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi” (1. Mojž. 1,28). Vláda človeka nad ostatným stvorenstvom nie je nie­ čo čo človek postupne nadobudol zákonami džungle počas miliónov rokov. Bola to výsada daná človekovi Bohom. Prvý človek bol nielen jasne oddelený od ostatného stvorenstva, ale bol tiež v úzkom vzťahu so svojím Stvo­ riteľom. Už sme to spomenuli - „Boh stvoril človeka na svoj obraz”. To neznamená, že človek bol utvorený v tom istom tvare a velikosti ako je Boh, lebo „Boh je Duch” (Ján 4, 24) a nemá tvar ani velikosť. Ani to neznamená, že človek bol miniatúrna kópia Boha, lebo Boh je večný a človek mal určitý počiatok v čase a priestore. Znamená to, že človek bol stvorený v morálnej podobe Boha. Bol svätý ako Boh je svätý. Človek bol stvorený dokonalý a hoci mal slobodnú vôľu a schopnosť robiť zle, zvolil si to dobré, byť svätým a chodiť s Bohom. Tak to bolo na po­ čiatku. 15

Možno najjasnejšou cestou k pochopeniu toho je všim­ núť si čo Biblia hovorí v 1. Mojž. 1,31: „A Boh videl všet­ ko čo učinil a hľa, bolo to veľmi dobré”. T uje úsudok svä­ tého, dokonalého Boha o svojom stvorení, zahrnujúc člo­ veka - „bolo to veľmi dobré”. Boh bol s človekom spokoj­ ný! Boli v harmonickom spojení jeden s druhým. Taká bola dôstojnosť pôvodného stavu človeka. A predsa, ked preskočíme niekolko kapitol, čítame: „A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni”(l. Mojž. 6, 5).Čo sa stalo? To nás privádza k nášmu druhému slovu 2. Neposlušnosť. G. K. Chesterton raz napísal: „Čokoľ­ vek je alebo nie je pravdou, jedna vec je istá - člo­ vek nie je tým čím mal byť”. Prečo? Z rôznych vysvetlení počas vekov, len jasné biblické stanovisko zodpovedá fak­ tom. Biblia učí, že Boh nielen stvoril človeka k živému obe­ censtvu so Sebou, ale dal mu tiež velkú slobodu v kona­ ní: „A Hospodin Boh prikázal človekovi a riekol: z kto­ réhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť” (1. Mojž. 2, 16). Aj ked presný popis je nemožný, raj - táto záhrada bola určite nádherným miestom udivujúcej krásy. Všetko čo človek potreboval pre zdravie a šťastie tam bolo v hoj­ nosti a Boh mu dal autoritu a povolenie vziať slobodne všetko potrebné pre svoje obohatenie a potešenie. Ale Boh človeka tiež zvlášť varoval, dal svoj prvý negatívny príkaz: „Ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš” (1. Mojž. 2, 17). 16

Čo tento strom presne bol a prečo Boh dal tento príkaz, sú otázky, ktoré sa nedotýkajú nášho problému. Na čom skutočne záleží, je to, že práve tak ako predchádzajúci verš 16 je jasným Božím povolením, tak tu v 17. verši je jasný a pevný zákaz: „Nebudeš!” 1. Mojž. 3. kapitola nám hovorí čo sa potom stalo. Žena (neskôr pomenovaná Eva) bola pokúšaná diablom, ktorý k nej prišiel vo forme hada. Nemáme tu miesto, aby sme prediskutovali pokušiteľa a pokušenie. Dôležitá vec je: „A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi a jedol”. (1. Mojž. 3,6). Prvýkrát človek neposlúchol Boha. Predtým žil v úplnej poslušnosti voči múdrej vôli svojho Stvoriteľa chodiac v dokonalom obecenstve s Ním. Teraz neposlúchol. Hriech vošiel do ľudských dejín! A aký bol dôsledok? Tu sme u nášho tretieho slova 3. Smrť. Pamätáte sa čo hovoril Boží zákaz? „Ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zo­ mrieš”. Človek jedol - a zomrel? toho dňa? Nakolko Adam a Eva boli stále naživu nasledujúci deň a ešte mnoho rokov potom, zdá sa, že odpoved je NIE! Ale to by urobilo Boha luhárom a zbytok Biblie už by nebol potrebný. Správnu odpoved na našu otázku či človek skutočne zomrel, ked prvýkrát zhrešil, dostane­ me, ked si uvedomíme, že smrť neznamená koniec ži­ vota, ale oddelenie od života. Ako to Fr. Wood raz na­ písal: „Smrť znamená oddelenie, nie ukončenie”. Ked Boh stvoril človeka, „vdýchol do jeho nozdier dych života a človek sa stal živou dušou” (1. Mojž. 2, 7). 17

Život človeka daný Bohom bol tak fyzický ako aj duchov­ ný a jeho vzťah k Bohu bol udržiavaný úplnou posluš­ nosťou. Ked človek neposlúchol, tento vzťah bol preru­ šený. Človek zomrel v ten deň, bol oddelený od Boha v momente svojho prvého hriechu. Biblia označuje túto smrť dvojakým spôsobom: Prvá je duchovná smrť - oddelenie duše od Boha. V Bi­ blii je to podané veľmi jednoducho: „Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam a jeho že­ na sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja” (1. Mojž. 3, 8). Taká vec sa nikdy predtým nestala. Dosiaľ boli Adam a Eva otvorení a šťastní v prítomnosti ich Stvoriteľa. Te­ raz boli zhrození a hanbili sa. Nedodržaný príkaz zname­ nal prerušenie obecenstva. Svojou úmyselnou neposluš­ nosťou sa človek odpútal od Boha. Človek duchovne zom­ rel v momente keď zhrešil a ďalej čítame: „Preto Hos­ podin Boh ho poslal preč z raja, zo záhrady Edena” (l.Mojž. 3, 23). Ale duchovná smrť nie je jediným dôsled­ kom ľudského hriechu. Druhá je telesná smrť - oddelenie duše od tela. Adam pred svojím prvým hriechom bol nesmrteľný. Jeho telo i du­ ša, celá jeho bytosť mala vzťah k Bohu. Teraz sa stal obe­ ťou chorôb, úpadku a skazy. Pokiaľ bol v spojení a har­ mónii s Bohom, bol živou dušou a živým telom nevinný a nesmrteľný. Teraz bol mŕtvou dušou a zomierajúcim te­ lom a jeho história končí slovom, ktoré podčiarkuje dô­ sledok jeho neposlušnosti - „a zomrel” (1. Mojž. 5, 5). Prenesme teraz tento prípad do našich časov. Ako sme už skôr videli, smrť nie je koniec a práve tak ako smrť je dôsledkom neposlušnosti, tak tu je niečo, čo je dôsled18

kom smrti. A to nás privádza k poslednému z našich šty­ roch slov 4. Porušenosť alebo skazenosť. Ked čítaš tento záznam o Adamovej a Evinej neposlušnosti, môžeš si myslieť: Dobre, ale mňa sa to netýka. To bola ich duchovná i fy­ zická smrť. Chceš zavrieť Bibliu a povedať: to nemá so mnou nič do činenia. Ale to práve nemôžeš urobiť pre dalšie dva verše v 5. kapitole Genesis, ktoré prenášajú hriech a Adamovo oddelenie od Boha rovno do dnešného sveta a do tvojho života: „Adam žil 130 rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a splodil synov a dcéry”. (1. Mojž. 5, 3-4). Tieto verše nám proste hovoria, že počas svojho zbývajúceho života Adam a Eva mali viacero detí. V tej istej kapitole je rodokmeň Adamových potomkov až do dní Noacha. Pozdejšie tento rodokmeň pokračuje až do dní Abraháma, Izáka a Jakoba. Dvanásť generácií neskôr prichádzame k veľkému kráľovi Dávidovi, ktorý žil oko­ lo roku 1000 pred Kr. Odtiaľ postupujeme ku generá­ ciám, ktoré žili ku koncu časov Starého zákona a ko­ nečne k narodeniu Jána Krstiteľa na počiatku Nového zákona. Menej ako 30 generácií potom si sa narodil ty! To znamená, že Adam a ty ste spojení. Si jeho pria­ mym potomkom. Tvoj rodokmeň postupuje späť v ne­ pretržitej línii k prvému človekovi, ktorý žil na zemi. Ale to nie je všetko. Všimni si pozorne slov, ktoré som zdô­ raznil vo veršoch z 5. kapitoly: „Adam splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu”. Pamätáš sa, kde sme sa stretli s podobnou rečou už predtým? Bolo to v 1. kapitole Genesis v 27. verši, kde čítame, že Boh stvoril človeka „na svoj obraz”. Videli sme, 19

že človek bol stvorený podľa morálnej podoby Boha, ľud­ ský odlesk Božej prirodzenosti a charakteru. Bol svätý ako Boh je svätý. Tá istá fráza je teraz použitá o Ada­ movom prvorodenom a tak isto platí o všetkých Ada­ mových deťoch. Všetci sa podieľajú na Adamovej pri­ rodzenosti a charaktere, padli do hriechu. Ich stav bol ten istý v Božích očiach ako Adamov. Adamova poru­ šená prirodzenosť bola takto podávaná každej generácii, ktorá nasledovala. Ako on bol odrezaný od Boha, odde­ lený pre svoj hriech, tak aj všetky jeho deti a potomci od toho dňa začali svoje životy v tých istých podmien­ kach. Biblia to opakovane objasňuje: „Hľa, v neprávosti som splodený a v hriechu ma po­ čala moja matka”. (Žalm 51, 7). „Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili”. (Rim. 5, 12). „...boli sme prírodou deťmi hnevu ako aj ostatní”. (Efez. 2, 3). Tu máme zrejmú príčinu pre nekľud, neporiadok a zlo dnešného sveta. Je to dôsledok faktu, že všetci ľudia sú dedičmi Adama, narodení s hriešnou náturou. B. Pas­ cal, matematický génius 17. storočia a náboženský fi­ lozof, raz povedal: „Narodili sme sa nespravodliví, lebo jeden každý sa prikláňa len k sebe a náklonnosť k sebe je počiatkom každého neporiadku”. Teológovia to nazývajú „totálnou skazenosťou”. To neznamená, že každý človek je tak zlý ako len môže byť, ani že človek nevie rozlíšiť dobré od zlého, alebo že je neschopný robiť veci, ktoré pomáhajú a potešujú dru­ hých. Slovom „skazenosť” je mienená zvrátenosť alebo nečestnosť a „totálna” znamená, že táto zvrátenosť po­ stihla každú časť človeka, celú jeho prirodzenosť vrátane 20

jeho mysle, vôle, náklonností svedomia, nadania a obra­ zotvornosti. Najjednoduchšie povedané, človek už nie je zameraný na Boha, jeho prirodzenosť je úplne skrivená a zvrátená. Biblia to podáva takto: „Najlstivejšie od všetkého je srdce a neduživé na smrť. Kto ho pozná?” (Jeremiáš 17, 9). „Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cud­ zoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania, to je to čo poškvrňuje človeka.” (Mat. 15, 19-10). „...odcudzení životu Božiemu pre nevedomosť, ktorá je v nich pre zatvrdenie ich srdca.” (Efez. 4, 18). „...poškvrnená je aj ich myseľ aj ich svedomie”. (Tit. 1, 15). Túto kapitolu sme začali tým, že najväčšou ľudskou potrebou je mať správny vzťah k Bohu, Stvoriteľovi a Vlád­ covi sveta, ktorý je svätý a spravodlivý a nemôže sa na hriech ani pozrieť. Rozobrali sme tiež niečo z prirodzenosti a charak­ teru človeka. Vidíš teraz hĺbku tvojho problému? Narodil si sa vzdialený od Boha, zdedil si porušenú a padlú prirodzenosť, ktorá postihuje každú časť tvojho bytia. Si mŕtvy duchovne a zomieraš fyzicky. Pred svä­ tým a spravodlivým Bohom si zodpovedný za každý hriech, ktorého si sa kedy dopustil. Vinný z vedomej ne­ poslušnosti. Biblia hovorí: „Lebo všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej”. (Rim. 3, 23). Aj ty si zhrešil! Ako sa to dá napraviť?

21

3: Zlyhanie Čo sa dá urobiť? To je otázka, ktorú sa určite budeš pýtať, ked si po­ chopil čo si už dosiaľ čítal. Narodený ako hriešnik, po­ rušený v prirodzenosti, nevyhovujúci Božiemu štandar­ du, si duchovne oddelený od svojho Stvoriteľa. Slovami Biblie si jedným z tých „nemajúcich nádeje a bez Boha na svete”. (Efez. 2, 12). Jeden z najväčších Božích mužov, ktorý kedy žil, bol apoštol Pavel. Prv ako vyriešil svoj vzťah k Bohu žil po­ zoruhodným a rozmanitým životom. Rímsky občan, na­ rodený zo židovských rodičov, bol vychovaný v dneš­ nom južnom Turecku. Pozdejšie študoval na jeruzalem­ skej univerzite, kde jeho inštruktorom bol Gamaliel, je­ den z vedúcich vzdelancov jeho doby. Pomerne ešte mla­ dý Pavel (v tom čase ešte Saul) sa stal súkromným vyše­ trovateľom pre Židovskú Obec a cestoval po celej kra­ jine, aby vykoreňoval „heretikov”, zatváral ich do väze­ ní a niekedy dokonca vykonával aj rozsudky. Ale jedna vec ovládala Saulov život od jeho mladosti - záujem o to, aby mal správny vzťah k Bohu. Ked ho konečne našiel, Boh si ho použil, a stal sa Jeho najväčším poslom. Napísal aspoň 13 z 27 kníh Nového zákona. V jednej - v epištole k Filipenským - sa Pavel pozerá spät na svoj život, po­ pisuje svoje pátranie po živej viere a hovorí na čo raz spo­ liehal, dúfajúc, že ho to privedie k správnemu vzťahu k Bohu. A pretože Pavel nielenže píše poctivo biogra­ fický, ale je aj vedený Svätým Duchom, musíme si byť is­ tí, aby sme pochopili, čo hovorí: „...a nedúfame v tele. Hoci by som ja mohol dúfať i v tele. Ak si niekto iný myslí, že môže dúfať v tele, ja 22

viac: Obrezaný ôsmeho dňa, z rodu Izraelovho, z poko­ lenia Benjamínovho, Hebrej z Hebrejov, podľa zákona farizeus. Podľa horlivosti prenasledovateľ cirkvi, podľa spravodlivosti v zákone som bol bezúhonný. Ale to, čo mi bolo ziskom, položil som pre Krista za stratu”. (Filipenským 3, 3-7). Toto asi znie čudne pre teba, vzdialené teba a tvojej potreby, ale je to tak dôležitý odsek, že chcem, aby si si to prečítal znovu v modernejšom preklade, aby si poro­ zumel čo presne tento odsek hovorí: „...sme bezmocní zachrániť sami seba. Ale predsa, ked niekto kedy mal dôvod dúfať, že sa môže zachrániť, bol by som to ja. Keby iní mohli byť zachránení pre to čo boli, určite som mohol byť aj ja. Pretože som prešiel židovskou posväcovacou ceremóniou, ked som mal 8 dní, narodený do čistokrvného židovského domu, ktorý bol pôvodne vetvou starého rodu Benjamínovho. Tak som bol pravým Židom, ked niekedy taký bol! A čo viac, bol som členom farizeov, ktorí vyžadujú najprísnejšiu po­ slušnosť voči každému židovskému zákonu a zvyku. A úprimnosť? Áno, tak poctivý, že som prenasledoval cir­ kev a pokúšal sa poslúchnuť každé židovské prikázanie a všetky smernice až do poslednej bodky. Ale všetky tieto veci, o ktorých som si niekedy myslel, že sú hod­ notné - teraz - všetky som ich zahodil...” Nad čím uvažujeme teraz je toto: Existuje vôbec nie­ čo, čo môžeš urobiť, aby si sa dostal do správneho vzťa­ hu k Bohu? V podstate, všetky snahy človeka počas ve­ kov môžeme zaradiť do štyroch skupín: Pôvod, obrady, pobožnosť, váženosť. Pavel v tomto úseku spomína všet­ ky štyri, jednak zo svojej skúsenosti a jednak Bohom mu daným chápaním tejto pravdy. Pozrime sa spolu pozor­ ne na každý bod a pamätaj, že Pavel bol vedený Bohom, 23

Svätým Duchom, keč toto písal. Toto je Božie Slovo k tebe! 1. Pôvod alebo rasa ti nepomôže, nedostačuje. Pavel ho­ vorí, že bol „z rodu Izraelovho, z pokolenia Benjamínov­ ho, Hebrej z Hebrejov”. Čo to znamená? Prečo je to dô­ ležité pre teba? Židovský národ bol vyvolený Bohom, aby prijal Jeho Slovo a podelil sa s ostatným svetom o toto Slovo. Ako to Pavel hovorí v epištole k Rimanom 3, 2: „...im, Židom, sú zverené výroky Božie”. V tomto zmysle Židia, alebo Hebrejci, boli Božím vyvoleným ľudom a skoro nutne, ako sa roky míňali, stali sa veľmi pyšní na svoj pôvod. Pozerali späť na veľkých praotcov - patriar­ chov, prorokov, kňazov a kráľov a - toto je ten kritický osudný bod - pýšili sa, že majú tak nádherné dedičstvo a spoliehali sa na toto pozadie, že im zaručuje správny vzťah k Bohu. Aj Pavel mal tento postoj. Bol predsa potomkom Abrahámovým, ktorý bol nazvaný „priateľom Božím” (Jakob 2, 23). Naozaj sa narodil z čistého pokolenia Izraelovho. A čo viac, jeho rodokmeň siaha až do pokolenia Ben­ jamínovho, ktoré dalo Izraelovi prvého kráľa. Teda mal skutočne nárok na to, aby bol pravým Židom. A predsa, teraz si uvedomil, že žiadna z týchto výhod mu nedávala správny vzťah k Bohu. Samozrejme, boli to výhody. Ako dieťa bol vedený, aby veril v jedného, pravého Boha, brá­ vali ho pravidelne na miesto uctievania, čítalo sa mu Pís­ mo. A predsa tieto veci nemenili nič na skutočnosti, že bol tiež potomkom Adamovým, narodený podľa Adamov­ ho padlého obrazu, zdediac Adamovu padlú prirodze­ nosť a preto v nesprávnom vzťahu k Bohu od počiatku svojho života. Slovami Pavla samého: 24

„...skrze jedného človeka hriech vošiel do sveta a skr­ ze hriech smrť a tak prešla smrť na všetkých ľudí, preto­ že všetci zhrešili” (Rim. 5, 12). Ale rasa a pôvod neboli jediným Pavlovým nedostat­ kom. Ako to niekto raz vyjadril: „Adamova krv koluje v žilách každého človeka. Táto krv nesie so sebou rozsu­ dok smrti. Adam sa vzbúril proti Bohu, jeho krvný obeh bol otrávený a každý z nás, ako synovia a dcéry Adama, máme otravu krvi. To je jeden spôsob popisu problémov dnešného sveta - otrava krvi”. Chápeš ako sa toto zreteľne hodí na mňa a na teba? Nech už je tvoje pozadie akokoľvek náboženské, ako­ koľvek boli oddaní tvoji rodičia, akokoľvek zbožní boli tvoji predkovia, fakt zostáva, že oni aj ty ste sa narodili v stave hriechu, morálne porušení, vzdialení od Boha. Tvoj pôvod, výchova a predkovia mohli byť nápomoc­ ní v rôznych smeroch, ale nemohli ťa nikdy dať do správ­ neho vzťahu k Bohu. V tomto zmysle - rasa alebo tvoj pôvod nedostačujú. 2. Obrady tiež nedostačujú. Pavel hovorí, že bol „obrezaný ôsmeho dňa”. Toto bola pradávna židovská ceremó­ nia ustanovená Bohom v Genesis 17, 9-14, a vykonala sa prvýkrát na Abrahámovi. Potom na všetkých jeho po­ tomkoch mužského pohlavia osem dní po ich narode­ ní, na znamenie zvláštnej zmluvy medzi Bohom a Abra­ hámom v tom čase. Aj ked sa to dnes zdá čudné, pre sta­ rodávneho Žida to bol dôležitý znak Božieho požehna­ nia Abrahámovi a tiež všetkým, ktorí kráčali v duchov­ ných šľapajach Abraháma. Tiež to bolo znakom, že Abra­ hám bol v správnom vzťahu k Bohu, že mal hripchy od­ pustené a odstránené zo svojho života. Ale Biblia jasne hovorí, že samotná obriezka nezaručuje, že obrezaná oso­ ba má správny vzťah k Bohu. Bol to vonkajší, viditeľný 25

znak, ale tento nezaručuje automaticky dobrý vnútorný duchovný stav. Prípad samotného Pavla to potvrdzuje. Bol obrezaný ôsmeho dňa, mnohé roky sa na to pozeral ako na niečo, čo mu pomáha byť vyrovnaný s Bohom. Ale neskôr, ked mu Boh otvoril oči pre pravdu, videl jasne, že je možné byť obrezaným Židom bez toho, aby dotyč­ ný bol Božím dieťaťom a že jediným skutočným dôka­ zom správneho vzťahu k Bohu je zmenený život. Vo svo­ jom liste k Rimanom to popisuje nasledovne: „Byť Židom je hodnotné, ked dodržuješ Božie záko­ ny; ked nie, tak nie si na tom o nič lepšie ako pohania. A ked pohania dodržiavajú Božie zákony, nedá im Boh všetky práva a česť, ktoré plánoval dať Židom? V sku­ točnosti títo pohania sú na tom oveľa lepšie ako vy, Ži­ dia, ktorí viete tolko o Bohu a máte Jeho zaslúbenia, ale nepočúvate Jeho prikázania. Pretože nie ste pravými Židmi len preto, že ste sa narodili zo židovských rodi­ čov alebo prešli židovskou ceremóniou obriezky. Nie, skutočným Židom je hocikto, koho srdce je vyrovnané s Bohom. Boh nehľadá ľudí, ktorí režú svoje telá obriez­ kou, ale hľadá tých, ktorí by zmenili svoje srdce a myseľ. Ktokoľvek má túto zmenu v živote, ten bude chválený Bohom, aj ked nie od vás”. (Rim. 2, 25-29 preklad podľa Living NT). Z toho oddielu vyplýva, že nikto nebude mať správny vzťah k Bohu v dôsledku zúčastňovania sa obradov, ce­ remónií alebo sviatostí. Protestanti majú všeobecne dve sviatosti: krst a svätú večeru Pánovu. Katolícka cirkev ich má až sedem. Iné cirkve a náboženstvá majú stovky rôz­ nych obradov, symbolov a sviatostí. Je skoro isté, že si sa niekedy zúčastnil jedného ale­ bo druhého z týchto obradov. Možno si bol pokrstený ako dieťa alebo konfirmovaný ako väčší. Možno si bral účasť 26

na svälej večeri Pánovej alebo omši mnohokrát. Snáď si bol na spov edi alebo si priniesol nejakú obeť za svoj hriech alebo si sa zúčastnil niektorého iného obradu v nádeji, že ťa to uvedie do správneho vzťahu k Bohu alebo bližšie k Nemu. Je preto životne dôležité, aby si teraz pochopil jednoduchú, jasnú, biblickú pravdu, že ani jedna z nich nebola Bohom ustanovená, aby dala ľudí do správneho vzt'ahu s Bohom. Všetky spolu neuspeli ani v jednom prí­ pade v celých svetových dejinách. Pritom nechávame stranou otázku, či všetky alebo niektoré z týchto svia­ tostí a ceremónií majú vôbec nejaký biblický podklad alebo duchovnú hodnotu. 3. Pobožnosť - tak isto neuspela. Ďalšia vec, o ktorej nám hovorí Pavel zo svojho hľadania v mladom veku je, že „podľa zákona bol farizeom, čo do horlivosti prenasledo­ vateľ cirkvi”. K farizeom obyčajne máme kritický postoj, možno preto, že Biblia hovorí o niektorých ako o pokrytcoch a prísnych, pyšných, závistlivých a nepoctivých ľuďoch. Ale všetci farizeovia neboli morálne tak zlí a niektorí mali aj mnoho dobrých vlastností. Zdá sa, že táto sekta povsta­ la v období 400 rokov medzi Starým a Novým zákonom. Práve v tomto čase mnohí úprimní Židia odpadli od vy­ sokej úrovne ich viery a chovania. Postupne sa vyvíjala uvoľnená spoločnosť a práve proti tejto morálnej a ná­ boženskej voľnosti sa postavili farizeovia. Meno farizej znamená „oddelený”, čo svedčí o ich predsavzatí nedať sa strhnúť rôznymi smermi vtedajšej doby. Verili v jedného pravého Boha, ktorý vládne nad všetkým. Uznávali Starý zákon ako Božie Slovo užitočné pre každého, kto hľadá Boha. Verili, že vzťah k Bohu a poslušnosť Božieho zá­ kona boli nielen národné otázky, ale osobná záležitosť každého jednotlivca. V čase Nového zákona farizeovia 27

spravovali synagógy, židovské cirkvi a celý ich život, da­ lo by sa povedať, bol zahalený v ich náboženstve. Prísne dodržiavali úpravy a sviatky nariadené v Starom zákone. Niektorí sa postili dvakrát týždenne, aj ked Starý zákon prikazoval pôst len jeden deň ročne. Boli tiež veľmi prísni a pravidelní v prispievaní na cirkev, aspoň desatinou svo­ jich príjmov. I oto pozadie nám pomôže presne porozumieť tomu, čo tu Pavel hovorí, pretože to je tradícia, v ktorej bol vy­ chovaný. Ked sa bránil pred miestnym súdom v Jeruza­ leme, povedal: „Ja som farizeus, syn farizeov” (Skut. 23, 6). Ked bol vyšetrovaný kráľom Agrippom, vyhlásil: „...podľa najakurátnejšej sekty našeho náboženstva som žil ako farizeus” (Skut. 26, 5). Inde ide ešte dalej a hovo­ rí: „...a predčil som v židovstve mnohých vrstovníkov vo svojom rode, súc väčším horlivcom za podania svojich otcov ako oni” (Gal. 1, 14). Skrátka, Pavel bol hlboko náboženským mužom celý svoj život a prežíval svoje náboženstvo vo velkej úprim­ nosti a nadšení tak veľkom, že sa stal prenasledovate­ ľom kresťanov. Podľa neho to bola v tom čase falošná sekta a tak sa postavil proti nej celou mocou aká mu bo­ la k dispozícii. Pavlovo náboženstvo založené, ako si to myslel, na Božom Slove, bolo niečo v čo veril celým srd­ com. Teraz poznal, že ho sklamalo, nepriviedlo ho ku sku­ točnému a živému vzťahu s Bohom. Známy psychológ raz povedal: „Náboženstvo člove­ ka je snahou pripútať sa ku stvoreniu aj k svojmu Stvori­ teľovi. Je to prapôvodný pokus zväčšiť a skompletizo­ vať svoju osobnosť nájdením najvyššieho kontextu, do ktorého právom patrí”. Jednoduchšie - náboženstvo je pokus človeka dostať sa do správneho vzťahu s Bohom. 28

Ale Biblia od začiatku do konca učí, že takýto pokus je odsúdený k neúspechu. Ako to Pavel sám vyjadril: „...člo­ vek sa neospravedlňuje zo skutkov zákona...” (Gal. 2,16). Inými slovami - človek nie je pokladaný za spravodlivé­ ho pred Bohom pre jeho vlastné skutky. Ohromnými vedeckými a technickými vedomosťami sa človek môže odpútať od zemskej príťažlivosti a do: siahnuť mesiaca, ale vo svojej vlastnej sile sa nemôže dos­ tať z duchovnej príťažlivosti vlastnej padlej prirodzenosti a pripojiť sa k Bohu. Nemá moc nad útokmi pokušenia, zovretím hriechov, prístupom k smrti, nad istotou súdu. Dr. W. E. Hoching, profesor filozofie na harvardskej uni­ verzite, otvorene vyhlásil: „Človek sa vyšvihne do urči­ tej pozície a potom zistí, že už nemá viac vynaliezavosti, ako by sa zdokonalil. Musí byť zdokonalený zvonku nie­ čím čo prekračuje jeho medze, čo je mimo jeho dosah”. Teraz uvažuj, čo to znamená pre teba! Zhromaždi si v mysli všetku svoju náboženskú aktivitu, ktorú si kedy vykonával, každú pobožnosť, ktorej si sa zúčastnil, každú modlitbu, ktorú si sa modlil, každé slovo Písma, ktoré si kedy prečítal, každý halier, ktorý si kedy dal na nábožen­ ské ciele, všetok čas, ktorý si kedy venoval službe v cirkvi. Biblia hovorí, že toto všetko nie je schopné dať ti správ­ ny vzťah k Bohu. Toto ťa nikdy nemohlo, nemôže a ani nebude môcť priviesť, čo i len jediný krok bližšie, k živej viere. Dokonca aj keby si v týchto veciach pravidelne a veľmi úprimne pokračoval až do konca svojho života, ob­ javil by si, že to čo ti malo pripraviť cestu do neba, iba ti dláždilo cestu do pekla. To ťa môže zabolieť - ale Biblia je stopercentne jasná: „pretože zo skutkov zákona nebu­ de ospravedlnené pred ním niktoré telo” (Rim. 3, 20). Prv ako sa zamyslíme nad štvrtým bodom, mal by som pridať dve záverečné pripomienky ešte k tomuto. 29

Po prvé, ked hovorím, že náboženská činnosť ťa neu­ vedie do správneho vzťahu k Bohu, nehovorím tým, že je sama o sebe zlá! Je správne chodiť do zhromaždenia (kos­ tola), čítať si pravidelne Bibliu, modliť sa a prispievať fi­ nančne. To všetko je v Božom Slove prikázané. Nebezpečie je v tom, že sa na toto spoľahneme, že nás to spa­ sí. Avšak spasenie je Bohom darovaná skúsenosť, nie plne­ nie povinností zo strany človeka! Po druhé, môžete namietať: „Ale zistil som, že chode­ nie do kostola mi pomáha”, alebo „skutočne som cítil Bo­ žiu prítomnosť, ked som sa modlil”, alebo „niekedy sa mi Boh zdal tak skutočným”. Ale je to dostatočné? Je ti dosť, že sa ti Boh zdal skutočným alebo, že si myslel, že si sa dostal bližšie k Bohu? Biblia hovorí: „Niektorá cesta je priamou pred človekom, ale jej koniec cestami smrti” (Príslovie 14, 12). Neodváž sa riskovať spolieha­ ním sa na city namiesto na faktá! Jasná pravda je, že ná­ boženská aktivita ťa nespasí. Sviečky a spovede, zasväte­ nia a kadidlo, víno a oplátka, bohoslužby a sviatosti, po­ kropenie a obeti - žiadna z týchto neodstráni hriech a nezmieri ťa s Bohom. V tomto zmysle náboženstvo alebo pobožnosť neuspeli. 4. Česť, váženosť - tiež neuspeli. Konečná vec, ktorú o se­ be apoštol Pavel hovorí v týchto veršoch k Filipenským 3, 3-7 je táto: „...podľa spravodlivosti v zákone som bol bezúhonný”. Čo vlastne tu vyhlasuje? Ako sme videli, farizeovia verili, že spisy Starého zákona sú Božím Slovom k člo­ veku. Veľmi im záležalo na tom, aby ľudia neobchádzali niektoré prikázania výkladom, ktorý by im vyhovoval. Preto tomu chceli zabrániť a vydali svoje, veľmi prísne vý­ klady, takže namiesto desiatich základných prikázaní ma­ li 248 pozitívnych pravidiel a 365 pravidiel v negatívnom 30

slova zmysle, celkom 613! Potom toto učili a ked sa niek­ to chcel ľúbiť Bohu, musel poslúchať každé pravidlo do posledného detailu. V tom bol Pavel vychovaný, a ked sa pozeral späť na dni mladosti, mohol čestne povedať, že „bol podľa spravodlivosti zákona bezúhonný”. Tieto príkazy a tradície zahrnovali náboženské, so­ ciálne a morálne chovanie každého druhu. Zasahovali do každej časti ľudského života a tak ukazovali potrebu člo­ veka byť spravodlivým, poctivým, čistým a priamym v spo­ jení s Bohom. To znamená, že Pavel bol obklopený roz­ šíreným pokrytectvom, nemravnosťou, nečestnosťou, chamtivosťou, krutosťou a samoľúbosťou a pritom uspel v dosiahnutí štandardu uznania a dobroty daleko nad väč­ šinu ostatných ľudí. A predsa neuspel! Práve tak ako jeho rasa, obrady a náboženstvo ho nepriviedli do živého kon­ taktu s Bohom, tak aj roky úsilia žiť dobrý, čistý a priamy život sa ukázali byť celkom daromné, neužitočné. Snád aj ty cítiš, že si urobil mnoho dobrých vecí. Bol si láskavý, poctivý, nápomocný, štedrý atd. Ale teraz vo svetle učenia Biblie musíš uznať, že tieto skutky sú úplne bezcenné, že ťa nemôžu priviesť k správnemu vzťa­ hu s Bohom. Rozumej dobre! Nehovorím, že sa môžeš vzdať pokusov žiť dobrý život. Je samozrejme lepšie byť čistým ako nečistým, poctivým ako klamárom, nese­ beckým ako samoľúbym atd., to je lepšie, ale nie dosť dob­ ré na to, aby ti dalo správny vzťah k Bohu! Prečo nie? Biblia dáva štyri odpovede na túto otázku: 1) Pretože Boží zákon sa netýka íen našej vonkajšej čin­ nosti. Apoštol Pavel sa týmto zamestnáva v liste k Rima­ nom v 7. kapitole, kde hovorí o zodpovednosti človeka k Božím zákonom. Vo verši 12. hovorí: 31

„Tak tedy je zákon svätý i prikázanie je sväté i spra­ vodlivé i dobré”. A vo verši 14. ide dalej a vyhlasuje: „Le­ bo vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, pre­ daný pod hriech”. Pavel tu hovorí, že zákon nerobí požiadavky len na vonkajšie chovanie človeka, ale tiež na jeho vnútorný du­ chovný stav. Nevzťahuje se len na slová a činy človeka, ale tiež na jeho myšlienky, túžby, pohnútky, zámery. Vo chvíli ked Dávid stál zoči-voči takejto záležitosti, výkri­ kom jeho duše bolo: „Hľa, praješ si pravdu vo vnútor­ nostiach. A tedy v skrytom mi daj znať múdrosť” (Žalm 51, 8). Tento výkrik bol uvedomením si tej istej pravdy, že Boží zákon je vnútorný a duchovný, že sa dotýka ce­ lého jadra jeho bytosti a pritom si uvedomil, že toto jadro je zlé a porušené. Pavel privádza túto pravdu k jej logickému koncu v Ri­ manom 8, 8 kde hovorí: „A tí, ktorí sú v tele, nemôžu sa ľúbiť Bohu”. Ked toto komentoval R. Haldan, napísal: „Skutok môže sám o sebe byť v podstate dobrý, ale po­ kiaľ nevychádza zo správnej pohnútky - lásky Božej - a nie je dovedený k správnemu koncu - Jeho sláve - nemô­ že byť uznaný Bohom”. Boží zákon je duchovný. Dôsledne skúma až za naše slová a skutky a tým privádza každého tvárou v tvár fak­ tom jasne podaným v Biblii: „Ked povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme a niet v nás pravdy” (1. Jána 1, 8). Aj najlepší tvoj skutok neuspokojí vnútorný nárok Božieho zákona. 2) Pretože aj tvoje „najlepšie” nie je dosť dobré, aby uspo­ kojilo Boha. Znovu a znovu mi ľudia hovoria: „Moje ná­ boženstvo je: „rob iným to, čo chceš, aby ti oni robili”. Iní hovoria: „Pre mňa platí zlaté pravidlo”. (Tak nazýva32

jú učenie podané v kázaní na vrchu v Matúšovi v 5. kap.) A ešte druhí hovoria: „Snažím sa žiť podlá učenia Biblie ako najlepšie viem”. Všetci v skutočnosti hovoria to is­ té: „Robím ako najlepšie viem”. Aleje úprimnosť a dobré predsavzatie dosť? Predstav si, že si na skúške. Urobíš ju, ked dosiahneš 70 bodov. Mesiace môžeš študovať ako len najlepšie vieš a pracovať dlho do noci. Potom príde deň skúšky. Pre­ čítaš si otázky a odpovieš na ne podlá svojich najlepších schopností. Ked vyhlásia výsledky, zistíš k svojmu hor­ kému sklamaniu, že si dosiahol 65 bodov a prepadol. Sa­ mozrejme aj druhí prepadli. Niektorí mali menej ako 50 bodov, iní len 30. Neprekvapilo ťa to, pretože boli le­ niví a nedbalí v učení. Ale ty si sa učil, urobil si, čo si mohol a vedel najlepšie. Povieš to skúšajúcemu? Zme­ nilo by to výsledok? Isteže nie! Prepadol si nie preto, že si nedosiahol žiadne body ani preto, že si neurobil čo si mohol, ale preto, že to najlepšie čo si vedel urobiť, ne­ dosiahlo požadovanú úroveň. Presne to isté je pravdou v záležitosti tvojho vzťahu k Bohu. Mohol si urobiť čo si najlepšie vedel, ale ešte stá­ le to nie je dosť dobré. Boží zákon odzrkadluje dokonalý charakter a tak dokonalosť je štandard, ktorý stanovil. Otázka nie je: „Dodržal som väčšinu Božích zákonov?” Ale: „Dodržal som všetky?" Človek, ktorého cieľom je správny vzťah k Bohu dosiahnutý „skutkami zákona”, ako to Biblia nazýva, musel by dodržať každý príkaz v Biblii od začiatku svojho života do konca a ked to ne­ dodrží, je odsúdený, zatratený. V liste ku Galatským 3, 10 čítame: „Lebo všetci, kolko ich len je zo skutkov zá­ kona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, že zlo­ rečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napí­ sané v knihe zákona, aby to činil”. 33

Je životne dôležité, aby si toto pochopil! Ked dúfaš, že dosiahneš správny vzťah k Bohu vlastným úsilím, po­ tom sa zbytočne namáhaš, lebo Boží zákon požaduje do­ konalú poslušnosť vo všetkom. To si nedokázal v minu­ losti ani nerobíš v prítomnosti. Spoliehať sa na svoje vlastné úsilie znamená byť odsúdený k neúspechu. 3) Aj jeden malý hriech je dosť veľký na to, aby ťa zatratil. Biblia hovorí: „Lebo ten, kto by zachoval celý zákon a klesol by v jednom prikázaní, previnil sa proti všetkým” (Jakob 2, 10). Iný preklad hovorí: „Osoba, ktorá zachová­ va každý Boží zákon, ale pošmykne sa v jednom, je práve tak vinná ako osoba, ktorá sa prehrešila proti každému pri­ kázaniu aké existuje”. Samozrejme, to neznamená, že je vinná proti každej časti zákona, ale je vinná, pretože nedodržala každú časť. Vráťme sa k spomenutému obrazu skúšok. Písomná skúš­ ka niekedy dáva desať otázok a na konci je poznámka stačí ked odpoviete na šesť otázok. Boží zákon takto ne­ jedná, pretože je dokonalým zákonom. Otázka, ktorú si máš položiť, neznie, či si mnohé jeho časti zachoval, ale či sú tu niektoré, proti ktorým si sa previnil. Ked jedno očko v reťazi praskne, celá reťaz je porušená. Len jedno prerušenie v telefónnom kábli a spojenie je nemožné. Jedno pichnutie stačí, aby zničilo pneumatiku. Jedno prasknutie pokazí celú velkú okennú tabuľu skla. Tak isto jeden hriech stačí na previnenie sa proti Božiemu zá­ konu. Výrok Biblie to robí jasným a neodvolatelným: „Ked povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme a niet v nás pravdy” (L Jána 1, 8). Snád sme nehrešili všetci tým istým spôsobom alebo rovnakým stupňom ale­ bo s tou istou znalosťou toho čo robíme, ale jedno je isté všetci sme zhrešili a jeden hriech je dosť na to, aby nás 34

urobil vinnými v Božích očiach a zasluhujeme si Jeho súd. 4) Pretože ani Boží zákon nie je dosť silný, aby (a spasil. Neopovažujeme sa prehliadnuť tento štvrtý bod. Boží zá­ kon je zhrnutý v Desiatich Božích prikázaniach, ktoré predstavujú takú dokonalú základňu pre náboženský a sociálny život človeka, že starosta jedného mesta v Ame­ rike, hovoriac o sociálnych a morálnych problémoch na­ šich čias, povedal: „V zákonníku máme viac ako 2 milióny zákonov. Žiadny z týchto by sme nepotrebovali, keby sme zachovávali Desať Božích prikázaní”. Ale všimni si, že Desať Božích prikázaní Boh dal nie v prvej kapitole Bib­ lie, ale oveľa neskôr v 2. knihe Mojžišovej 20, 3-17. Iný­ mi slovami, Boží zákon nie je zodpovedný za hriech člo­ veka, ale ani ho nemôže napraviť. Na ten účel nebol daný. Biblia ukazuje niekolko dôvodov, prečo boli prikázania dané - aby ukázali niečo z Božej prirodzenosti a vôle, aby podporili zdravie a blaho ľudskej rasy a aby dali spoľahli­ vé vodítko pre Boží ľud v jeho každodennom živote. Ale predovšetkým, zákon bol daný, aby ukázal skutočnosť a charakter ľudského hriechu. V liste k Rimanom apoštol Pavel povedal: „Pretože zo skutkov zákona nebude ospra­ vedlnené pred ním niktoré telo, lebo skrze zákon pozna­ nie hriechu” (Rim. 3, 20). Neskôr, ked sa rozpomína na vlastné objavenie pravdy, napísal: „ Ale hriechu som ne­ poznal iba skrze zákon. Lebo ani o žiadosti by som ne­ bol vedel, keby nehovoril zákon nepožiadaš” (Rim. 7, 7). 1ú istú pravdu vidíme aj dnes. Život človeka je pozna­ čený a pokazený hriechom, pretože sa narodil s hriešnou náklonnosťou a zákon ukazuje čo vlastne hriech je - kon­ flikt s charakterom a vôľou svätého Boha. Postav svoj ži­ vot len na okamih vedľa Desatora alebo kázania na vrchu. 35

Odpovedz úprimne, aký bude výsledok? Či nie je pravdou, že priamosť zákona ti ukazuje, aký si porušený? Zákon požaduje poctivosť - ty si nepoctivý. Zákon požaduje čistotu - ty si nečistý. Zákon požaduje pokoru - ty si pyšný. Zákon požaduje nesebeckosť - ty si sebecký! Skrát­ ka - zákon požaduje, aby si miloval Pána, svojho Boha, celým srdcom, dušou, mysľou a silou a aby si miloval svoj­ ho blížneho ako seba samého. Môžeš čestne povedať, že to robíš? Pravdivá odpoved na túto otázku by ťa mala pri­ viesť k poznaniu, že v Božích očiach si vinným hriešni­ kom a zákon ti ukázal túto pravdu. Tu teda je oboje funkcia zákona i jeho obmedzenosť. Môže stanoviť diag­ nózu. ale nemôže vyslobodiť: môže ukázať hriech, ale nemôže ho napraviť; môže ti ukázať ako ďaleko si od Bo­ ha, ale nemôže ťa priviesť k Nemu bližšie. Keď toto po­ chopíš, uznáš ako beznádejné je spoliehať sa na zákon, že ťa zachráni. Apoštol Pavel o tom hovorí veľmi jasne: „Le­ bo keby bol býval daný zákon, ktorý by bol mohol obži­ viť (duchovne), vtedy by skutočne bola spravodlivosť bý­ vala zo zákona” (Gal. 3,31). V tomto zmysle dodržovanie zákona a prikázaní a z toho plynúca česť a váženosť ne­ uspeli. Začali sme túto kapitolu tak ako sme ukončili pred­ chádzajúcu - tým, že človek sa narodí duchovne mŕtvy, morálne porušený a odrezaný od Boha. Teraz sme vide­ li, že všetky jeho snahy napraviť situáciu, končia tým is­ tým spôsobom - neúspechom. Nech boli tvoji predchodcovia ktokoľvek, nech je aký­ koľvek tvoj pôvod alebo výchova, akékoľvek rituály a ceremónie si vykonával, akékoľvek náboženstvo si sledo­ val, akokoľvek úprimne si skúsil žiť dobrý život - zostáva len jeden fakt. Si duchovne mŕtvy. Si morálne porušený. Si vinný pred Bohom. Si bezmocný zachrániť sám seba. 36

A k tomu všetkému musíš ešte pridať toto: každý deň ťa privádza o 24 hodín bližšie k okamihu tvojej smrti a ku dňu súdu, kedy Boh vypovie každého nezachráneného hriešnika zo svojej prítomnosti slovami samej Biblie: „Bezbožníci sa obrátia do pekla” (Žalm 9, 18). Až do tohoto okamihu sa to vzťahuje i na teba ak si bez Krista. Tvoj prípad je beznádejný, keď si ponechaný taký aký si. Si stratený.

4. Odpoveď „Boh je láska”. Niekto povedal, že tieto tri slová, ktoré nájdete v 1. epištole sv. Jána 4, 8 a 16, tvoria najobsiahlejšie a naj­ vznešenejšie zo všetkých biblických uistení o Božej exis­ tencii. Boh vo svojej podstate je láska. Nielen že vlastní lásku ako jednu zo svojich kvalít alebo že láska je jedným zo spôsobov, ktoré Boh uplatňuje v jednaní, ale láska je pod­ statou Jeho bytia. Boh je láska a láska spravuje všetku Je­ ho činnosť. Znova a znova je v Biblii zaznamenané, že Boh osobne uistil určitých ľudí o svojej láske k nim. Napríklad: „...a ja ťa milujem” (Izaiáš 43, 4). „A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične uči­ ním milosť” (Jeremiáš 31, 3). „Milujem vás, hovorí Hospodin” (Malachiáš 1, 2). Ale najväčším dôkazom Božej lásky je predivný zá­ znam o činnosti tejto lásky vo všetkých knihách Biblie. Poďme späť na začiatok Biblie. Stvorenie bolo skut­ kom lásky. Posledná kniha Biblie nám o účele stvorenia 37

hovorí toto: „Hoden si, Pane a náš Bože, vziať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôlu sú a boli stvorené” (Zjav. 4, 11). Pre Jeho vôľu bolo všet­ ko stvorené, to bol skutok lásky, pretože Boh je láska. To isté je pravdou o predivnom zaopatrení každej potreby človeka v záhrade Eden. Všetky atmosférické prvky, kto­ ré robili život možným a príjemným, všetky biologické prvky, ktoré ho zásobovali potravou, tieto a iné zabez­ pečenia človeka boli výsledkom Božej lásky. A ešte raz, bolo to v láske, keď Boh varoval človeka pred jednou ve­ cou v záhrade, ktorá by mu mohla uškodiť, pretože chcel, aby človek poznal plnosť Jeho požehnania. Nasledovala neposlušnosť človeka. A čo potom? Či Boh človeka odmietol alebo zničil? NIE! Biblia hovorí: „Spasiteľ Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy” (1. Tim. 2,3-4). Boh v súlade so svojou prirodzenosťou začal dielo pre záchranu človeka pred dôsledkom jeho vlastného úmyselného hriechu a vzbu­ ry. Keď o tom píše apoštol Pavel o niekoľko storočí neskôr, formuluje to takto: „Lebo sa zjavila milosť Božia spa­ siteľná všetkým ľuďom” (Titovi 2, 11). Slovo „milosť” zna­ mená nezaslúžené zľutovanie. Nie je to len nejaká láska­ vá myšlienka, je to láska v činnosti. Nie je to niečo získa­ né, zaslúžené alebo kúpené, ale dané zdarma. To sa do­ konale zhoduje so všetkým čo sme si doteraz poveda­ li. Keď človek padol do hriechu, stal sa vinným, strate­ ným a bezmocným. Len Boh mohol priviesť človeka späť do spoločenstva so sebou samým a od tej chvíle je Bib­ lia záznamom o najväčšej záchrannej akcii všetkých čias Boh zachraňuje vinných, stratených, nepoddajných hrieš­ nikov, ktorí sa nemohli sami zachrániť. Toto je ústrednou zvesťou Biblie. 38

Dovoľ mi zhrnúť to v niekoľkých nasledujúcich odstavcoch, ale mal by som ťa vopred varovať. Môže sa ti zdať, že to bude len staroveká história, ktorá nemá priamu dôležitosť pre teba. Nič nemôže byť ďalej od pravdy! Tieto myšlienky ti môžu ukázať späť na Boha a byť prostried­ kom k porozumeniu Božej cesty spasenia. Čítaj pozorne!

1) Starý zákon Po páde človeka do hriechu rozšírila sa ľudským poko­ lením mravná skazenosť a porušenosť. „A Hospodin vi­ del, že sa množí zlosť človeka na zemi a že všetko, čo­ koľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všet­ ky dni” (1. Mojž. 6, 5). Potom Biblia zaznamenáva nielen spravodlivý Boží súd nad zlosťou, ale aj tieto veľmi dô­ ležité slová: „Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodi­ nových” (1. Mojž 6, 8). Pán Boh, ktorý chce spravodli­ vo potrestať hriech, naraz vo velkej láske zachraňuje jed­ ného človeka od dôsledkov jeho hriechu napriek tomu, že si to nezaslúžil práve tak ako všetci ostatní a bol tak isto neschopný zachrániť sám seba. Príbeh Noacha je jednoduchý, ale dramatický. Pán Boh ho varoval, naznačil mu svoj spravodlivý plán poto­ piť zem a rozkázal stavať koráb, do ktorého by zhromaž­ dil členov svojej rodiny a veľký počet zvierat. A potom sa po prvýkrát stretávame s jedným z najdôležitejších slov v Biblii: „A postavím svoju zmluvu s tebou” (1. Mojž. 6, 8). Zmluva je obyčajne dohoda, pri ktorej sa každá strana zaviaže robiť niečo pre tú druhú tak, aby z toho získali obidve zmluvné strany. Ale táto zmluva bola od­ lišná. Bola to Božia zmluva, nie ľudská dohoda. Boh tu vyhlasuje, že požehná Noacha a jeho rodinu nie preto, 39

že tak oni navrhli alebo niečim k tomu prispeli, ale jed­ noducho pre svoju velkú lásku... Pán Boh dodržal svoju zmluvu. Zatiaľ čo ostatní z ľud­ stva hynuli, Noach a tí v korábe boli bezpeční. Toto nám zanechalo nielen pozoruhodnú kapitolu v histórii ľud­ stva, ale tiež jasný obraz Božieho správania sa k člove­ kovi. V 1. knihe Mojžišovej v 12. kapitole sa stretávame s dálšou význačnou osobnosťou starozákonných dejín Abramom (neskôr Abrahámom) a je dôležité si všimnúť, že Boh s ním tiež urobil zmluvu. Táto zmluva išla oveľa ďalej ako zmluva s Noachom. Po prvé, zasľúbenia dané Abrahámovi boli väčšie, vrátane sľubu, že jemu a jeho potomkom Boh dá t. zv. „zasľúbenú zem”, neskôr známu ako Kanaán. Tieto sľuby dosahujú vrchol v 1. knihe Moj­ žišovej 17, 8, kde Boh hovorí Abrahámovi a jeho potom­ kom: „Budem im Bohom”. Tu Boh sľubuje priviesť člo­ veka späť do živého vzťahu so sebou samým. Po druhé, táto zmluva ide ďalej v tom, že Boh robí zvláštne požia­ davky na osobnú vieru a poslušnosť Abraháma a jeho po­ tomkov. Mali veriť tomu, čo Boh sľúbil a robiť to, čo Boh povedal, aby získali velké duchovné požehnania obsiah­ nuté v zmluve. Keby v tomto zlyhali, znamenalo by to porušenie zmluvy. Mladší z dvoch synov Abrahámových bol Izák a Biblia zaznamenáva čo Boh sľubuje pre neho: „A postavím svo­ ju zmluvu s ním za večnú zmluvu” (1. Mojž. 17, 19). Ako ďalší príbeh sledujme Izákovho syna Jakoba, kto­ rého Boh vyvolil, aby zdedil požehnania velkej zmluvy. Jedna udalosť v Jakobovom živote je zvlášť dôležitá. V 1. knihe Mojžišovej 35, 10 čítame: „A Boh mu pove­ dal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať tvo­ je meno Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval 40

jeho meno Izrael”. Toto je dôležité, pretože Jakobova veľ­ ká rodina sa postupne stala známou ako „synovia Izraelovi” a vytvorili základ, jadro židovského národa. Tu je kľúč k porozumeniu, prečo Židia ako Boží vyvolený ľud zde­ dili zasľúbenia zmluvy urobenej s Abrahámom, Izákom a Jakobom. Oni boli Bohom vyvolení, aby niesli Božie Slovo ostatnému svetu. Jeden zo synov Jakobových, Jozef, bol predaný ako otrok do Egypta a tam po dlhých útrapách sa stáva ob­ ľúbeným vedúcim vládcom. Neskôr za ním prišli aj je­ ho otec a jeho bratia. V Egypte sa im darilo a rozrástli sa takým pozoruhodným spôsobom, že po smrti Joze­ fovej bolo zaznamenané: „A synovia Izraelovi sa plodi­ li a hemžili a množili sa a mocneli prenáramne a naplne­ ná bola nimi zem” (2. Mojž. 1, 5). V tom čase už bol iný vládca v Egypte, Ramses II. a ten začal utláčať synov Izraelových a nútiť ich k otroc­ kým prácam. Toto pokračovalo približne 400 rokov. Ale Boh nezabudol na svoj ľud. Za neobyčajných okolností bol židovský chlapec, me­ nom Mojžiš, vychovaný na egyptskom dvore v čase, keď prenasledovanie Židov bolo tak velké, že bolo nariade­ né utopiť každého novonarodeného židovského chlap­ ca. Po rokoch Pán Boh povoláva tohto Mojžiša, aby vyviedol Izraelitov z Egypta do zasľúbenej zeme Kanaán. Faraón - egyptský kráľ, opakovane odmieta Mojžišovu požiadavku, aby prepustil Izrael, ešte aj po sérii devia­ tich národných katastrof, ktoré Boh posiela ako súd na Egypt. Konečne v 2. Mojž. 12. kapitole Boh dal Mojži­ šovi pokyny, ktoré mali mať dôležitosť pre večné veky. Izraeliti sa mali pripraviť na cestu z Egypta na púšť. Hlava každej domácnosti mala zabiť bezvadného barán­ ka a jeho krvou natrieť vrchný prah a podvoje dverí svoj41

ho domu. V ten večer celá rodina mala jesť pečeného ba­ ránka s nekvaseným chlebom a horkými bylinami a zos­ tať v dome až do rána. Pán Boh sľúbil, že v tú noc pôjde zemou ako Sudca a zabije každé prvorodené dieťa v do­ me, ktorý nebude označený krvou. „A tá krv vám bude na znamenie na domoch, v ktorých budete a keď uvi­ dím krv, preskočím vás a nebude medzi vami rany, keď budem biť prvorodených v egyptskej zemi” (2. Mojž. 12, 13). Tieto dve slová - preskočím vás - znamenali vyslo­ bodenie pre izraelský ľud. Boh prikázal, aby si od toho dňa každoročne pripomínali toto výročie t. zv. Pesach. Boh konal presne tak ako sľúbil. Smrť kráčala zemou. Každá egyptská domácnosť bola zasiahnutá, ale každý dom označený krvou bol bezpečný. Faraón okamžite predvolal Mojžiša a povedal: „Vstaňte, vyjdite zpomedzi môjho ľudu i vy i synovia Izraelovi a iďte, slúžte Hospo­ dinovi tak ako ste hovorili” (2 Mojž. 12, 31). Lud izrael­ ský bol slobodný, oslobodený Božou rukou a zmluva s ich praotcami bola naplnená. Táto početná spoločnosť - asi 600.000 mužov okrem žien a detí - začala putovanie po púšti a po troch mesia­ coch prišli k hore Sinai, kde Boh skrze Mojžiša pripo­ menul svoju zmluvu a ľud slávnostne sľúbil, že bude pos­ lúchať: „A odpovedali všetok ľud spolu a riekli: všetko čo hovoril Hospodin,budeme robiť” (2 Mojž. 19, 8). Potom Boh dáva ľudu desať prikázaní založených na fakte, že je ich zvrchovaným Pánom. Tieto položili zá­ kladné pravidlá života aký Boh očakával od ľudu svojej zmluvy. Prečítaj si ich teraz a pripomeň si ich vážnosť a vyso­ ké požiadavky: „A Boh hovoril všetky tieto slová a riekol: Ja som Hos­ podin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z egyptskej zeme, 42

z domu sluhov. Nebudeš mať iných bohov predo mnou. Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré sú hore na nebi, ani tých, ktoré sú dole na zemi, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som silný Boh žiarlivý, ktorý naštevujem neprávosť otcov na sy­ noch do tretieho i štvrtého pokolenia tých, ktorí ma ne­ návidia a činím milosť tisícim tým, ktorí ma milujú a ostrihajú moje prikázania. Nevezmeš mena Hospodina, svojho Boha, nadarmo. Le­ bo nenechá Hospodin bez pomsty toho, kto by vzal je­ ho meno nadarmo. Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil. Šesť dní budeš pracovať a robiť akékoľvek svoje dielo. Ale siedmy deň je sobota Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš robiť nija­ kého diela ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja dievka ani tvoje hovädo ani tvoj pohostín, kto­ rý je v tvojich hranách. Lebo šesť dní činil Hospodin ne­ besia a zem, more a všetko čo je v nich a odpočinul sied­ meho dňa. Preto požehnal Hospodin deň soboty a po­ svätil ho. Cti otca svojho a svoju mať, aby sa predĺžili tvoje dni na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh. Nezabiješ! Nezosmilníš! Neukradneš! Nepovieš na svojho blížneho falošného svedectva! Ne­ požiadaš domu svojho blížneho! Nepožiadaš ženy svojho blížneho ani jeho sluhu ani jeho dievky ani jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvojho blížneho. Boh dal mnohé iné pokyny na hore Sinai. My si tu zvlášť všimneme dvoch. 43

Po prvé, aby sa zabezpečila cesta k odpusteniu, kto­ rého človek nikdy sám nemohol dosiahnuť, bolo pouužité zviera, aby nieslo hriech človeka, ktorý hľadal od­ pustenie. Vina hriešnika bola prenesená na zviera tak, že položil ruku na hlavu zvieraťa, ktoré malo byť obeto­ vané a Boží súd nad hriechom dotyčného bol prenesený na obeť. Po druhé, Boh ustanovil obetnú smrť zvieraťa ako ná­ hradu za smrť hriešnika bez toho, žeby zničil hriešni­ ka. Boh zástupnú obeť milostivo prijal ako zmierenie a touto cestou priviedol dotyčného človeka späť do kon­ taktu so sebou. Slovo zmierenie je veľmi dôležité v ce­ lej Biblii. Tieto obete a mnohé iné rituály a ceremónie, naria­ dené v tom čase, sa museli opakovať buď v pravidelných intervaloch, alebo v prípade potreby. Zbytok príbehov Starého zákona zahrňuje obdobie asi 800 rokov. Je to fascinujúca história, a cez všetky tie šťastné i menej šťastné obdobia Boh neprestáva hovoriť cez mužov, ktorých si vyvolil, prorokov Božím Duchom inšpirovaných k hlásaniu Božieho Slova. Ustavične pri­ pomínal svojmu ľudu svoj zákon aj svoju lásku. Niekedy aj predpovedali udalosti, ktoré sa mali stať v budúcnos­ ti. Boli to niekedy národné udalosti, niekedy miestne, ale jedna prevyšovala všetky. Boh zasľúbil skrze proro­ kov, že zasiahne do histórie úplne novým odlišným spô­ sobom - poslaním Osoby na zem, ktorá prinesie úplnú a konečnú odpoveď na najväčšiu ľudskú potrebu - oslo­ bodenie od hriechov a uvedenie ľudstva do správneho vzťahu k Bohu. Nemôžeme tu uviesť všetky významné proroctvá, ale nasledujúcich šesť ukazuje postupne viac a viac detai­ lov oznámených o prichádzajúcom Vysloboditeľovi. Prvé 44

z nich ide späť až do záhrady Eden a je z priameho roz­ hovoru medzi Bohom a človekom. 1. Bude ľudská bytosť, narodený zo ženy. V 1. knihe Mojžišovej 3, 15 Boh povedal hadovi - Sa­ tanovi, ktorý zviedol Adama a Evu do hriechu: „Polo­ žím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvo­ jím semenom a jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu”. 2. Bude potomkom Abrahámovým. V 1. knihe Mojžišovej 12, 3 Boh zasľúbil Abrahámo­ vi: „A budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme”. 3. Bude z pokolenia Júdovho. V 1. knihe Mojžišovej 49, 10 Jakob na smrteľnej pos­ teli povedal proroctvo o Júdovi, jednom zo svojich dva­ nástich synov: „Neuhne berla od Júdu ani palica záko­ nodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ nepríde Šilo a jeho budú poslúchať národy”. 4. Bude z domu Dávidovho. V 2. Samuelovej 7, 13 prorok Nátan povedal Dávido­ vi, že z jeho rodu vzíde velký kráľ, o ktorom Boh za­ sľúbil: „Ten vystaví môjmu menu dom a ja pevne posta­ vím trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky”. 5. Narodí sa z panny. U Izaiáša 7, 12-14 Boh zasľúbil kráľovi Achazovi: „Nože počujte, dome Dávidov ... Pán vám dá znamenie. Hla, panna počne a porodí Syna a nazve jeho meno Immanuel. (Immanuel znamená „s nami Boh”). 6. Narodí sa v Betleheme. U Micheáša 5, 2 Boh zasľúbil: „Ale ty Betlehem, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi a jeho východiská sú od pradávna odo dní veku”. 45

Celá cesta k tejto veľkej udalosti bola postupne pri­ pravovaná. Od konca Starého zákona je potom mlčanie počas 400 rokov.

2) Nový zákon Nový zákon začína tým istým spôsobom akým Starý zá­ kon končí - prorockým hlasom. Je to Ján, všeobecne známy ako Krstiteľ, pretože krstil tých, ktorí prejavili záujem o návrat k Bohu. Jánovo posolstvo bolo v zákla­ de to isté ako prorokov v Starom zákone. Kázal ľuďom aby zmenili svoje zmýšľanie, spôsoby, aby činili pokánie, ale tiež pridáva nový naliehavý hlas: „Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo”. (Mat. 3, 2). Vplyv jeho kázania bol taký, že sa ho ľudia začali vypytovať, či je on ten zasľúbe­ ný Vysloboditeľ. On odpovedá: „Ja nie som Kristus” (Ján 1, 20). Slovo Kristus je grécke, zodpovedá významu he­ brejského slova Mesiáš, ktoré znamená „pomazaný”, t. j. meno, ktoré Židia dali očakávanému Vysloboditeľovi. Ján o sebe yhlasoval, že je len Mesiášovým predchodcom predpovedaným prorokom Izaiášom: „Ja som hlas vo­ lajúceho na púšti: Urovnajte cestu Pánovu!” (Ján 1, 23). Ale v tom čase tiež jasne povedal, že zasľúbený Vyslo­ boditeľ sa už narodil a žije medzi nimi: „Medzi vami sto­ jí ten, ktorého vy neznáte, to je ten, ktorý prichádza po mne a predišiel ma, ktorému som ja nie hoden rozvia­ zať remienok na jeho obuvi” (Ján 1, 26-27). Nasledujúci deň muž menom Ježiš, ktorý žil v meste Nazaret, sa pripojil k množstvu, ktoré počúvalo Jáno­ ve kázanie. A tu Ján náhle ukáže na Ježiša a povie: ”Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta” (Ján 1, 29). 46

Pre Židov, ktorí poznali Starý zákon a zmluvy s ich pra­ otcami a princípy zvieracích obetí za hriech ako aj pro­ roctvá, toto znamenalo len jednu vec - a to: vyhlásenie, že Ježiš je Mesiáš, Kristus, zasľúbený Spasiteľ sveta, oča­ kávaný Vysloboditeľ, Božia dokonalá odpoveď na naj­ väčšie ľudské potreby. Keď si túto knihu pozorne čítal až potiaľto, uve­ domíš si, že v tomto bode tvoje hľadanie Boha závisí na rozhodujúcej otázke: Bolo Jánove vyhlásenie pravdi­ vé, alebo falošné? Keď holo falošné, tak sa musíme ob­ zrieť niekde inde po odpovedi na naše potreby; keď bolo pravdivé, potom Ježiš je odpoveďou! Teraz sa teda po­ zorne pozrime na dôkazy, ktoré o Pánu Ježišovi nájdeme v Novom zákone. 1) Jeho príchod na zem. Proroctvá o Mesiášovi boli jasné a výrazné. Naplnili sa? Skontrolujeme si ešte raz šesť proroctiev, ktoré sme už spomenuli: 1. Ježiš bol ľudskou bytosťou, narodený zo ženy. V zá­ zname o Jeho narodení Biblia hovorí o Jeho matke, panne Márii: „...naplnily sa dni aby porodila. A porodila svojho prvorodeného syna” (Luk. 2, 6-7). Ježiš sa teda narodil normálnym spôsobom. 2. Ježiš mal byť Abrahámovým potomkom. Jeho ro­ dokmeň u Matúša v 1. kapitole sleduje Jeho predchod­ cov späť až k Abrahámovi. 3. Ježiš mal byť z pokolenia Júdovho. V Jeho rodo­ kmeni je spomínaný len jeden z Jakobových synov, Júda. (Mat. 1, 2). 4. Ježiš mal byť z domu Dávidovho. A znovu, Jeho rodokmeň presne uvádza aj kráľa Dávida. 5. Ježiš sa mal narodiť z panny. Keď Mária bola za­ snúbená Jozefovi, mužovi, ktorý sa pozdejšie stal jej man47

želom, prišiel k nej anjel Pánov a povedal jej, že porodí syna. Správa pokračuje takto: „...a nazveš jeho meno Je­ žiš. Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššie­ ho a Pán Boh mu dá trón Dávida, jeho otca a bude kra­ ľovať nad domom Jakobovým až na veky a jeho krá­ ľovstvu nebude konca” (Luk. 1,31-33). Keď Jozef objavil, že Mária je tehotná a vedel, že počatie nie je z neho, chcel zrušiť svoje zásnuby, ale Boh k nemu prehovoril vo sne: „Jozefe, synu Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo je v nej splodené, je zo Svätého Ducha a porodí syna a nazveš jeho meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od ich hriechov” (Mat. l,2o-21). A pisateľ Matúš pre zdôraznenie dôležitosti pridáva: „A to všetko stalo sa na to, aby sa naplnilo čo bolo po­ vedané od Pána skrze proroka, ktorý povedal: Hľa panna počne a porodí syna a nazovú jeho meno Immanuel, čo je preložené: s nami Boh” (Mat. 1, 22-23).

6. Ježiš sa mal narodiť v Betleheme. V čase keď sa Ježiš narodil, Mária a Jozef žili v meste Nazarete, ale rímski okupanti nariadili súpis ľudí a žiadali, aby sa kaž­ dý išiel zapísať do mesta svojich predkov. Čítame o tom: „A išli všetci, aby sa zapísali, každý do svojho vlastného mesta. A tak odišiel aj Jozef od Galilee z mesta Nazareta hore do Judska, do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a čeľade Dávidovej, aby sa zapísal s Máriou, sebe zasnúbenou manželkou tehot­ nou. A stalo sa keď tam boli, že sa naplnily dni, aby porodila a porodila svojho prvorodeného syna” (Luk. 2, 3-7). V línii Jeho predkov, v detailoch o Jeho počatí a na­ rodení boli splnené podrobne všetky proroctvá o zasľú­ benom Mesiášovi. 48

2) Jeho skutky. Biblia zaznamenáva málo o zemskom živote Ježiša až do doby kedy Ján Krstiteľ vyhlásil, že je Mesiášom, na počiatku Jeho verejnej činnosti. Počas ďalších troch rokov vytvoril však väčší vplyv než ktorý­ koľvek iný muž v histórii. Jeden z Jeho životopiscov išiel tak ďaleko, že pove­ dal: „No, je aj mnoho iného, čo učinil Ježiš, čo keby sa malo jednotlivé popísať, mám za to, že ani ten svet by neobsiahol kníh, ktoré by sa popísali” (Ján 21, 25). Spomeňme niečo z toho čo Ježiš robil. „Uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom” (Mat. 4, 23). Slepota, hluchota, paralysa, nemoc krve, choroby ner­ vového systému, organické poruchy každého druhu - to všetko bolo uzdravované. Skoro všetky uzdravenia boli okamžité a nie je zaznamenaný jediný prípad recidívy. Niektorí, ktorí prišli k Pánu Ježišovi, boli posadli démon­ mi a démoni boli vyhnaní tou istou autoritou a mocou, ktorá sa prejavila pri iných Jeho zázrakoch. Najmenej v troch prípadoch priviedol mŕtvych späť k životu: 12ročné dievča (Marek 5, 21-43); muža v mestečku Nain (Lu­ káš 7, 11-17); a svojho osobného priateľa Lazara, kto­ rý bol pochovaný štyri dni predtým ako Ježiš prišiel (Ján 11, 1-46). Pán Ježiš ukázal tú istú moc tiež nad prírodnými jav­ mi. Na svadobnej hostine zázračne premenil vodu na víno (Ján 2,1-11). Raz nasýtil zástup viac.ako 5 000 hlad­ ných ľudí hŕstkou chleba a ryby (Mat. 14, 13-21), pri inej príležitosti urobil to isté pre zástup viac ako 4 000 ľudí (Mat. 15, 32-39). Skúseným rybárom povedal presne kde môžu chytiť ryby, aj keď si oni mysleli, že je to nemož­ né (Luk. 5, 1-11). Keď sa raz plavil cez Galilejské jazero, jediné Jeho slovo urobilo okamžitý koniec búrke tak zú49

rivej, že aj ošľahaní rybári sa obávali, že sa potopia (Mar. 4, 3541). Nutne si upútal všeobecnú pozornosť a skoro sa ob­ javili aj kritické otázky. „A kto je tento, ktorý hovorí ta­ ké rúhania? Kto môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha? (Luk. 5, 21). Takto sa pýtali farizeovia, keď Pán Ježiš uzdravil ochrnutého a povedal mu, že jeho hriechy sú odpustené. Pozdejšie, keď odpustil hriechy notoric­ kej hriešnici, pýtali sa tú istú otázku: „Kto je tento, kto­ rý aj hriechy odpúšťa? (Luk. 7, 49). Keď Herodes Antipas, v tom čase spravujúci Galileu, počul správy o Ježi­ šovi, pýtal sa: „...kto je tento, o ktorom čujem také veci?” (Luk. 9, 9). O Jeho poslednej návšteve Jeruzalema je za­ znamenané: „...vzbúrilo sa celé mesto a všetko hovori­ lo: Kto je toto?” (Mat. 21, 10). To je tá rozhodujúca otázka. Už sme spomínali pro­ roctvo o Mesiášovi ako Immanuelovi, čo znamená „s nami Boh”. Tedy, sám Boh prišiel, aby bol Spasiteľom ľudí. Izaiáš povedal to isté iným spôsobom: „Lebo dieťa na­ rodilo sa nám, syn nám je daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazvú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný hrdina, Otec večnosti, Knieža pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho krá­ ľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravodlivosťou, odteraz až na veky. Horli­ vosť Hospodina Zástupov to učiní” (Izaiáš 9, 6-7). Ale či vlastne Nový zákon nehovorí, že Ježiš bol nie­ len ľudský, ale aj Božský? Videli sme, že jeho príchod a skutky ukazujú týmto smerom, a je tu aj tretí dôkaz 3. Jeho vyhlásenia. Je nemožné čítať Nový zákon b toho, aby sme si nevšimli ako často Ježiš hovoril o se­ be. Ako to píše John Stott v svojej knihe Základy kr'es50

ťanstva: „Toto okamžite oddeľuje Pána Ježiša od všet­ kých veľkých učiteľov sveta. Oni sa stavajú do úzadia, ale Ježiš sa postavia do popredia. Oni ukazujú preč od seba a hovoria: „Toto je pravda, podľa toho ako to ja ro­ zumiem, nasledujte to!” Ježiš hovorí: „Ja som tá pravda, nasleduj mňa!” Niktorý zakladateľ ani jedného nábo­ ženstva sa neopovážil povedať takú vec.” Pozrime sa na niektoré vyhlásenia, ktoré Ježiš pre­ hlásil o sebe. 1) O svojom pôvode. Aj keď sa narodil prirodzenou cestou, vyhlasoval, že Jeho život nezačal v Betleheme. Ján 6,38 zaznamenáva čo povedal: „Sostúpil som z neba”. V 8. kapitole, v 23. verši povedal zástupom: „Vy ste zdo­ la, ja som zhora, vy ste z tohoto sveta, ja nie som z tohoto sveta”. Ďalej v 42. verši dodáva: „...lebo ja som vy­ šiel z Boha a prišiel som”. Svojím pôvodom sa úmyselne stavia mimo ostatných ľudí. 2) O tom ako naplňuje proroctvá Starého zákona. No­ vý zákon opakovane ukazuje Ježiša, že naplňuje staro­ zákonné proroctvá a je celkom jasné, že On s tým súhla­ sil. Pri jednej príležitosti povedal: „Veď spytujte Písma, lebo vy sa domnievate, že v nich máte večný život, a ony sú to, ktoré svedčia o mne” (Ján 5, 39). Inými slovami, vyhlasoval, že Starý zákon poukazuje na Neho. Počas bohoslužby v synagóge v Nazaréte čítal nahlas zo Sta­ rého zákona proroctvo o Mesiášovi z Izaiáša 61, 1-2: „Duch Pána Hospodina je na mne, pretože ma pomazal Hospodin, aby som zvestoval pokorným evanjelium, pos­ lal ma uzdravovať skrúšených srdcom, vyhlásiť zajatcom prepustenie a slepým návrat zraku, zlomených poslať na slobodu a vyhlásiť rok Pánov príjemný” (Luk. 4, 18-19). Pozornosť všetkých bola obrátená na Neho, keď pokračoval: „Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich 51

ušiach” (Luk. 4, 21). Zmysel týchto slov ani nemôže byť jasnejší. 3) O Jeho zázrakoch. Izolovane existovali zázraky aj v Starom zákone, ale Ježiš vykonal niečo čo bolo nazva­ né ako „hromadný útok proti silám zla a nemocí”. Iný dôležitý rozdiel bol v tom, že Starý zákon nikdy nepo­ ukazoval na osobu, ktorá zázrak vykonala, ale Ježiš jas­ ne povedal, že Jeho zázraky poukazujú na Neho. „Skut­ ky, ktoré ja konám v mene svojho Otca, tie svedčia o mne” (Ján 10, 25). 4) O Jeho učení. Len niekoľkí si kladú otáznik nad morálnym učením Ježiša, učením najvyššej kvality vô­ bec známej. Aj Jeho nepriatelia priznali: „Nikdy tak nehovoril človek ako tento človek” (Ján 7, 46). Ale ne­ bolo to len to čo hovoril, čo ohromovalo ľudí, ale aj ako to hovoril. Zapôsobila na nich nielen kvalita Jeho slov, ale aj to s akou autoritou hovoril. Na konci „kázania na vrchu” čítame, že „zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc a nie ako ich zákonníci” (Mat. 7, 28-29). Tiež v Kafarnaume „žasli nad jeho učením, lebo jeho reč bola mocná” (Luk. 4, 32). A viac ako to! Ježiš keď hovorí o udalostiach, kto­ ré povedú ku koncu sveta, prevýšil všetky vyhlásenia vý­ rokom: „Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy ne­ pominú” (Mat. 24, 35). Vyhlasoval, že Jeho slová sú več­ ne pravdivé, závažné pre všetky časy a že je nemožno ich vyvrátiť alebo im protirečiť. 5) O Jeho charaktere. Veľkí nábožní mužovia sa zdrá­ hajú, aby sami seba doporučovali. Tým viac uznávajú svätosť a vznešenosť Božiu, čím viac si uvedomujú vlastný hriech a slabosť. Apoštol Pavel na príklad píše: „Lebo ja som najmenší z apoštolov, ktorý nie som ho­ den volať sa apoštolom” (1. Kor. 15, 9). Naproti tomu Je52

žiš, ktorý neprestajne učil pokore, opakovane vyhlaso­ val, že sám bol bez hriechu. Raz to vyjadril takto: „...ja vždycky činím to, čo sa Bohu ľúbi” (Ján 8, 29). Keď vy­ zýval nábožných kritických Židov: „Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu?”, odpovedali poznámkou, že musí byť blázon, ale na svoju otázku nedostal odpoveď. Aj keď poukazoval na moc diabla nad ľuďmi, povedal: „on nemá moci nado mnou” (Ján 14,30). Vo vzťahu k Bo­ žiemu zákonu, k životu druhých a k pokušeniam diabla, Ježiš stále vyhlasuje, že je bez chyby. Boli tieto vyhlásenia potvrdené aj druhými? Dvaja najbližší priatelia, Peter a Ján, žili s Ježišom 3 roky a teda Ho mohli dobre ohodnotiť. Aké je ich sve­ dectvo? Peter hovorí, že bol „bezvadný a nepoškvrne­ ný” (1. Petr. 1, 19) a že „neučinil hriechu ani sa nenašla v jeho ústach lesť” (1. Petr. 2, 22). Jánovo svedectvo je práve tak stručné a jasné: „...a hriechu v ňom niet” (1. Jána 3, 5). Apoštol Pavel hovorí o Ježišovi, že „ne­ poznal hriechu” (2. Kor. 5, 21). Pisateľ epištoly k Židom hovorí o Ježišovi, že „bol pokúšaný vo všetkom, podob­ ne nám, bez hriechu” (Žid. 4,15). Ten istý pisateľ tiež vy­ hlasuje, že Ježiš bol: „svätý, prostý zla, nepoškvrnený, oddelený od hriešnikov” (7, 26) a že bol „bezvadný” (9, 14). A potom sú tu aj výroky Jeho nepriateľov z obdo­ bia okolo zajatia Pána Ježiša, vyšetrovania, odsúdenia a vykonania rozsudku. Pontský Pilát, rímsky sudca, po­ vedal: „Nenachádzam nijakej viny na tomto človekovi” (Luk. 23, 4) a pozdejšie znovu v 14. verši: J a som sa ho povypytoval pred vami a nenašiel som na tomto človeko­ vi nijakej takej viny, ako na neho žalujete”. A konečne v 22. verši: „Ale čože zlého urobil tento? Nijakej príči­ ny smrti som nenašiel na ňom”. Pilátova žena mala po53

divný sen a poslala odkaz svojmu mužovi: „Nemaj ni­ čoho s tým spravodlivým!” (Mat. 27, 19). Lotor, ktorý bol popravený v tom istom čase, povedal: „tento neuro­ bil ničoho zlého” (Luk. 23, 41). Judáš Iškariotský, ktorý zradil Ježiša Rimanom, keď si uvedomil svoj zločin, po­ vedal: „zhrešil som zradiac nevinnú krv” (Mat. 27, 4). A konečne jeden z rímskych vojakov zodpovedných za vykonanie rozsudku, vyriekol tento posudok: „Tento člo­ vek bol skutočne spravodlivý” (Luk. 23, 47). Všetci títo svedkovia len podčiarkujú vyhlásenia samé­ ho Pána Ježiša, že Jeho charakter bol dokonalý.

6) O Ježišovej jedinečnosti. Najjednoduchšie poveda né - Ježiš vyhlasoval, že nikdy v dejinách nebola osoba Jemu rovná, ani že taká osoba sa kedy znovu objaví. On bol jedinečný - unikum - a každá iná osoba v dejinách sa bude musieť hodnotiť v súvislosti s Jeho Osobou, ži­ votom, dielom a učením. Uvediem niekolko Jeho vyhlá­ sení z Jánovho evanjelia, ktoré sa vždycky začínajú slo­ vami: Ja som ...” „Ja som ten chlieb života; kto príde ku mne, nebude nikdy lačnieť a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť” (Ján 6, 35). „Ja som svetlo sveta; ten kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života” (Ján 8, 12). „Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude za­ chránený a vojde i vyjde i pašu nájde” (Ján 10, 9). „Ja som vzkriesenie i život; ten, kto verí vo mňa, aj ke­ by zomrel, žiť bude. A nikto, kto žije a verí vo mňa, ne­ zomrie na veky” (Ján 11, 25-26). „Ja som cesta i pravda i život. Nikto neprichádza k Ot­ covi, len skrze mňa” (Ján 14, 6). „Ja som ten pravý vinič a môj Otec je vinár” (Ján 15,1). 54

Žiadny obyčajný človek nemohol robiť takéto vyhlá­ senia, iba ak by bol pomätený alebo sa rúhal. Dávajú zmy­ sel iba vtedy, keď ich autorom bol Boh v ľudskej podo­ be. A či Ježiš aj toto neprehlasoval? Pozrime sa na ďal­ šiu skupinu Jeho vyhlásení 7) O Jeho prirodzenosti. A tu znova môžeme povedať, že nieto pochybností o tom, čo Ježiš učil. Po prvé, užíval Božieho mena ako svoje vlastné. Pri jednej príležitosti židovskí vedúci, čo sa rozčuľovali nad odvážnymi Ježišovými vyhláseniami, sa Ho pýtali: „či si ty azda väčší ako náš otec Abrahám?” (Ján 8, 53). A pokračujú: „Ešte nemáš ani 50 rokov a Abraháma si vi­ del?” (Ján 8, 57). Ježiš im odpovedal: „Amen, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, JA SOM” (Ján 8, 58). Tieto dve slová: JA SOM, písané velkými písmenami, sú veľmi dôležité. Keby Ježiš bol vyhlásil len, že je starší ako Abrahám, (a to by bolo dosť udivujúce!) bol by povedal: Prv než bol Abrahám, ja som bol. Namiesto toho úmysel­ ne použil slová: „JA SOM”. Aby sme objavili prečo, mu­ síme ísť späť do Starého zákona. Keď Mojžiš bol povo­ laný Bohom, aby vyviedol ľud izraelský z Egypta, pýtal sa Boha pod akým menom Ho má predstaviť národu. Bo­ žia odpoveď je zaznamenaná v 2. knihe Mojžišovej 3,14: „A Boh riekol Mojžišovi: SOM KTORÝ SOM. A ďalej riekol: Takto povieš synom Izraelovým: SOM ma pos­ lal k vám”. Pre oddaného Žida toto meno bolo charakte­ ristické pre Boha a počuť Ježiša, (ktorý tiež bol Židom a dobre poznal jeho zmysel), že ho užíva ako svoje vlast­ né, to bola veľa. Bolo to rúhanie a vyžadovalo si smrť kameňovaním. „Vtedy zodvihli kamene, aby hodili do ne­ ho” (Ján 8, 59). Z tohoto prípadu je jasné, že obidve stra­ ny - Ježiš aj Židia - vedeli dobre o čo ide. Ježiš si náro55

koval právo užívať Božie meno ako svoje vlastné, ako to znovu robí v Jánovi 13, 13 a 18, 5. Po druhé, vyhlasoval, že je rovný Bohu. Robil to tak čas­ to a tak prirodzene, že nám je treba len prejsť zoznamom Jeho slov ako dostatočným dôkazom: „...a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale to­ ho, ktorý ma poslal” (Marek 9, 37). „Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal” (Ján 5,23). „Keby ste mňa znali, znali by ste aj môjho Otca” (Ján 8, 19). „Ja a Otec sme jedno” (Ján 10, 30). „Ten, kto verí vo mňa, neverí vo mňa, ale v toho, kto­ rý ma poslal” (Ján 12, 44). „Kto mňa vidí, vidí toho, ktorý ma poslal” (Ján 12,45). „Keby ste boli mňa poznali, boli by ste poznali aj môj­ ho Otca” (Ján 14, 7). „Kto mňa videl, videl Otca” (Ján 14, 9). „Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne” (Ján 14, 11). „Ten kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca” (Ján 15, 23). Podľa všetkých týchto citátov je jasné, že Ježiš vyhla­ soval, že je Bohom a celý Jeho život dokazuje pravdu Je­ ho vyhlásení. A znovu, aj tieto vyhlásenia sú potvrdené svedectvom iných. Apoštol Ján keď popisuje Ježiša ako „to Slovo”, ho­ vorí: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh” (Ján 1, 1). A ďalej: „To Slovo stalo sa te­ lom a stánilo medzi nami” (Ján 1, 14). Apoštol Pavel ho­ vorí o Kristovi: „Ktorý je nado všetkým, Boh, požehna­ ný na veky” (Rim. 9, 5), a ako o „obraze neviditeľného Boha” (Kol. 1, 15), alebo: „Lebo v ňom prebýva všetka plnosť božstva telesne” (Kol. 2, 9), „Boh zjavený v tele” 56

(1. Tim. 3, 16). Tiež Ho popisuje ako „nášho Pána Kris­ ta...ten blahoslavený a jediný M ocnár... Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich” (1. Tim. 6, 14-15). Všetky tieto dôkazy smerujú len k jednému zakonče­ niu: „Toto je vpravde Spasiteľ sveta Kristus” (Ján 4, 42). Už skôr sme si povedali, že starozákonné zmluvy a obete boli len prechodné a vyčkávali Novú zmluvu. Boh zasľúbil: „Hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že učiním s do­ mom Izraelovým a domom Júdovým novú zmluvu” (Jeremiáš 31,31). A ďalej hovorí, že to bude zmluva tak účin­ ná, že všetkým, ktorí budú do nej zahrnutí „odpustím ich neprávosti a na ich hriechy viac nespomeniem” (Jer. 31, 34). Teraz sme už vlastne v Novom zákone pri úžasnom vyhlásení v epištole k Židom 12, 24, ktoré hovorí, že „Je­ žiš je prostredníkom novej zmluvy”. Funkcia prostred­ níka je priviesť späť k sebe dve rozdelené strany a Biblia učí, že toto je dôvodom prečo Ježiš prišiel - aby privie­ dol ľudí späť do obecenstva s Bohom skrze túto novú zmluvu. Preto sa druhá časť Biblie tiež nazýva „Nový tes­ tament nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista”. Slovo tes­ tament znamená zmluvu. Ježiš povedal: „Lebo Syn člo­ veka prišiel hľadať a spasiť to, čo bolo zahynulo” (Luk. 19, 10).

„Lebo neposlal Boh na svet svojho Syna, aby súdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho” (Ján 3, 17). „Lebo som neprišiel nato, aby som súdil svet, ale aby som spasil svet” (Ján 12, 47). Apoštol Pavel to potvrdil: „Verné je to slovo a hodno každého prijatia, že Kristus Ježiš prišiel na svet spasiť hriešnikov” (L Tim. 1, 15). A apoštol Ján dodáva: „A viete, že sa On ukázal nato, aby sňal naše hriechy” (1. Jána 3, 5). Ako to tedy bolo uskutečnené? 57

Na Nový zákon sa môžeme dívať tak, že štyri evan­ jeliá sú životopisom Pána Ježiša, Skutky svätých apošto­ lov hovoria o rokoch po Jeho smrti a epištoly nám podá­ vajú učenie, ktoré z toho všetkého vyplýva. Posledná kni­ ha Biblie, Zjavenie sv. Jána, obsahuje popisy udalostí, ktoré sa budú diať na konci sveta, často vyjadrené sym­ bolicky. Pozoruhodné na Novom zákone je aj to, že sa tolko zamestnáva smrťou Ježiša Krista. Bolo spočítané, že dve pätiny Matúšovho evanjelia, tri pätiny Markovho evanje­ lia, jedna tretina Lukášovho evanjelia a skoro polovica Jánovho evanjelia zaznamenávajú udalosti týždňa pred ukrižovaním. Apoštolovia zdôrazňovali to isté. Napr. Pa­ vel: „Ale odo mňa nech je to preč, aby som sa chválil krome krížom nášho Pána Ježiša Krista” (Gal. 6, 14). „Lebo som nebol usúdil vedieť niečo iné medzi vami, okrem Ježiša Krista a to toho ukrižovaného” (1. Kor. 2, 2). „Le­ bo medzi prvým som vám vydal, čo som aj pridal, že Kris­ tus zomrel za naše hriechy podlá Píšem” (1. Kor. 15, 3). Nový zákon na prvom mieste stále zdôrazňuje smrť Je­ žiša a konečné slovo samého Ježiša Krista o svojej smr­ ti: „preto som prišiel k tejto hodine” (Ján 12, 27). Ježiš tiež povedal, že Jeho narodenie a život, učenie a zázra­ ky, boli prípravou k tej veľkej pravej príčine Jeho prícho­ du - Jeho smrti. Čo bolo na nej také dôležité? Po prvé, Ježišova smrť bola dobrovoľná.

Zdalo by sa logické, že nemal zomrieť, pretože nebol vin­ ný aj keď boli proti Nemu vynesené falošné obvinenia. Ale viac ako to, On nepotreboval zomrieť. Mal moc, aby premohol všetkých tých, čo hľadali Jeho zničenie. O svo­ jom živote hovorí: „Nikto ho neberie odo mňa, ale ja ho 58

kladiem sám od seba. Mám právo položiť ho a mám prá­ vo ho zase vziať” (Ján 10, 18). Pri Jeho zajatí Peter vy­ tasil meč a napadol jedného z vojakov, ale Ježiš mu v tom zabraňuje a hovorí: „...nemyslíš, že môžem teraz popro­ siť svojho Otca a pristavil by mi viacej než dvanásť legionov anjelov?” (Mat. 26, 53). Tento bod je jasný. Ježiš zomrel dobrovoľne a predsa v určitom zmysle musel zom­ rieť, pretože to bolo hlavným bodom Božieho plánu spa­ senia. Starozákonné proroctvá obsahujú veľa o Jeho smr­ ti. Tu sú niektoré bok po boku s novozákonným zázna­ mom toho, čo sa skutočne stalo: „Ale mi dali miesto po­ krmu žlče a v mojej žízni ma napájali octom. (Žalm 69, 22)

„dali mu piť octu smiešaného so žlčou.” (Mat. 27, 34)

„...počítaný bol s priestupníkmí.” (Izaiáš 53, 12)

„Vtedy boli ukrižovaní s ním dvaja lotri jeden z pravej a druhý z ľavej strany. (Mat. 27, 38)

„A tí, ktorí chodili po­ „A ja som im za potupu, keď ma vidia, kývajú svojou mimo, rúhali sa mu, po­ kyvujúc svojimi hlavami.” hlavou.” (Žalm 109, 25) (Matúš 27, 39) „...primlúval sa za priestupníkov.” (Izaiás 53, 12)

„A Ježiš hovoril: Otče, odpusť im, lebo nevedia čo robia!” (Lukáš 23, 34)

„...prebodli moje ruky i moje nohy.” (Žalm 22, 17)

„A ukrižovali ho.” (Matúš 27, 35) 59

„Delia si medzi sebou moje rúcho a o môj odev hádžu los.” (Žalm 22, 19)

„A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac los.” (Matúš 27, 35)

„Strežie všetky jeho kosti, ani jedna z nich nebude zlámaná.” (Žalm 34, 21)

„A tak prišli vojaci a po­ lámali hnáty prvého i toho druhého s ním spolu ukrižovaného. Ale keď prišli na Ježiša a videli, že je už mŕtvy, nezlámali mu hnátov.” (Ján 19, 32-33)

V tomto predivnom naplnení proroctiev, ktoré boli napísané stovky rokov predtým, Boží plán bol prevedený podľa Jeho dokonalej vôle. Ako to povedal apoštol Pe­ ter: „toho Ježiša určenou radou a predzvedením Božím vydaného, ste vzali a rukou bezbožných pripáli na kríž a zavraždili” (Skutky 2, 23). Ako mohla smrť Ježiša Krista byť nutnou a predsa dobrovoľnou? Existuje len jedno vysvetlenie - Božia vô­ ľa bola Jeho vôľou. Aj keď ako človek by sa bol chcel vy­ hnúť strašnej smrti na kríži, jednako „...stal sa poslušným až po smrť a to smrť kríža” (Filip. 2, 8). podľa Jeho vlast­ nej, Božskej, večnej vôle. Po druhé, Ježišova smrť bola zástupná.

Zomrel na mieste druhých. Tu je druhá príčina, prečo by nebol musel zomrieť, lebo bol bez hriechu, smrť ne­ mala na Neho právo. Smrť je dôsledkom hriechu, ale na­ koľko Ježiš nezhrešil, musel zomrieť za hriechy druhých, na ich mieste, nesúc pokutu a trest za ich hriechy. To je 60

potvrdené v Starom zákone aj v Novom zákone a v uče­ ní apoštolov. V Starom zákone: „Lebo ma zožiera horlivosť za tvoj dom a hanenia ha­ niacich teba padli na mňa.” (Žalm 69, 10). „On bol smrteľne ranený pre naše prestúpenia, zdrtený pre naše neprávosti;_kázeň nášho pokoja bola vzložená na neho a jeho sinavicou sme uzdravení.” (Izaiáš 53, 5). V Novom zákone - slová Pána Ježiša: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.” (Matúš 20, 28). „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré ja dám za ži­ vot sveta.” (Ján 6, 51b). V učení apoštolov: „Kristus zomrel za naše hriechy” (1. Kor. 15, 3). „Kristus raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hrie­ chy mnohých na kríž.” (Židom 9, 28). „Kristus trpel za nás (zanechajúc nám príklad, aby ste nasledovali jeho šľapaje) a On sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo.” (1. Petra 3, 18). „Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spra­ vodlivý za nespravodlivých.” (1. Petra 3, 18). Tým, že Ježiš Kristus zomieral na kríži, vzal miesto, ktoré bolo určené hriešnikom a dobrovoľne niesol ich odsúdenie. To bolo vyvrcholením plánu záchrany, ktorý Pán Boh postupne odkrýval rôznymi ceremóniami v Sta­ rom zákone. Napr. zabitím baránka a pomazaním prahu a podvojov dverí jeho krvou jednej noci v Egypte. Večer pred svojou smrťou Pán Ježiš slávil toto výročie so svo­ jimi učeníkmi a počas večere - teraz všeobecne zvanej „posledná večera” - vzal chlieb a víno a podával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte, toto je moje telo... To je moja krv tej novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na od­ 61

pustenie hriechov” (Mat. 26, 26 a 28). Pri tomto akte pou­ žil chlieb a víno, aby ukázal, že Stará zmluva ustupuje, aby urobila miesto Novej, ktorej On sám mal byť Barán­ kom, ktorého krv bude chrániť zástupy ľudstva pred Bo­ žím hnevom. Toto mal na mysli apoštol Pavel, keď písal: „Lebo veď i náš velkonočný Baránok je zabitý za nás, Kristus” (1. Kor. 5, 7). Ďalší starozákonný predobraz úlohy Ježiša je slávnosť národného očisťovania, kedy kňaz vyznávajúc hriechy ľu­ du, kládol ruky na hlavu zvieraťa, ktoré malo byť obeto­ vané a jeho smrť potom oslobodila ľudí od trestu za ich zlé činy. V novej zmluve práve Ježiš je „Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta” (Ján 1, 29). Apoštol Pavel ho­ vorí, že svojou smrťou „Kristus ... vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu ...” (Efez. 5, 2). Smrť Ježiša Krista potvrdzuje učenie Starého zákona o Božom charaktere dvojakým spôsobom. Kríž poukazuje na dokonalú Božiu svätosť a spravod­ livosť. Boh vyhlásil, že „nijakým činom nenechá bez trestu vinného” (2. Mojž. 34, 7). A jeden z prorokov po­ vedal o Bohu: „Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé a nemôžeš sa dívať na trápenie” (Habakuk 1, 13). Jediné čo Boh môže robiť s hriechom, je-odsúdiť ho. Nemôže ho brať do úvahy ináč ako s hnevom. Keď Ježiš na kríži niesol na svojom vlastnom tele hriech a vinu množstva ľudí, Pavel hovorí, že bol učinený za nás hriechom (2. Kor. 5, 21), vtedy sa Ježiš stal zosobnením ľudského hriechu. Keď toto je pravdou a Boh je svätý a spravodlivý a nemô­ že sa dívať na hriech, Ježiš musel strpieť nielen fyzickú smrť, ale tiež duchovnú odplatu za hriech - oddelenie od Boha, čo je vlastne hlavným trestom za hriech. Tes­ ne pred fyzickou smrťou Ježiš vykríkol: „Bože môj, Bo­ že môj, prečo si ma opustil?” (Mat. 27, 46). Nikto ešte 62

nikdy neprenikol do hĺbky tohto výkriku, vyjadrujúce­ ho skutočnosť, že jediný krát boli prvá a druhá osoba svä­ tej trojice od seba oddelení a svätý a spravodlivý Boh v ne­ bi sa obrátil chrbtom k svojmu Synovi na zemi. Ježiš Kristus, Boh v ľudskej podobe, nezomrel len fyzicky, ale tiež prijal a vyčerpal Boží hnev, ktorý na Ňom spočinul za naše hriechy. Ako to hovorí prorok Izaiáš: ,je ranený a zbitý od Boha a strápený” (Izaiáš 53, 4). Zastaň na mo­ ment a porozmýšläj o tom! Boh nemôže prehliadnuť hriech. Každý tvoj hriech musí byť potrestaný. Boh je Bohom absolútnej svätosti a dokonalej spravodlivosti. To druhé - kríž znázorňuje predivnú Božiu lásku. Bo­ žia láska zjavená v Starom zákone stala sa jasnejšou v Novom zákone a najjasnejšou na kríži. Ježiš povedal: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho Syna dal” (Ján 3, 16). Pavel píše: „Ale Boh tak dokazuje svoju lásku napro­ ti nám, že keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zom­ rel za nás” (Rim. 5, 8). Ján píše: „Po tom sme poznali lás­ ku Božiu, že On položil za nás svoju dušu” (1. Jána 3,16) a ďalej: „v tom je láska: nie, že by sme my boli milovali Bo­ ha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmie­ renie za naše hriechy” (1. Jána 4, 10). Tu je najprepodivnejší skutok Božej lásky v histórii. Ježiš Kristus, bezhriešny Boží Syn, prišiel na svet, kto­ rý stvoril, aby zachránil vinných, nemohúcich hriešni­ kov od následkov ich hriechov. Bol odmietnutý väčši­ nou tých, ktorí Ho videli a počuli. Rúhali sa Mu, bol zra­ dený a nakoniec mučivým spôsobom zavraždený na rímskej šibenici. A predsa, dobrovoľne toto všetko znie­ sol pre svoju ohromujúcu lásku, ktorá túži odpustiť aj naj­ horším nepriateľom. Dovoľ mi teraz spýtať sa jednoduchú, ale vážnu otáz­ ku: Aká je tvoja reakcia na Božiu lásku preukázanú v smr­ 63

ti Ježiša Krista? Pokús sa poctivo sa rozpamätať aký si bol v minulosti? Bol si sebecký? Nepoctivý? Nečistý? Pyšný? Závistivý? Chamtivý? Neláskavý? Kritický? Žiar­ livý? Jedna vec je istá - Bohu si nedal správne miesto v svojom živote. Nemiloval si Ho z celého svojho srdca, duše, mysli a sily. Teraz sa pozri na Ježiša zomierajúce­ ho na kríži! Mysli na fyzické mučenie pred hodinou smr­ ti: Hlava rozdrásaná tŕňovou korunou, chrbát spráskaný bičom, podlitý krvou, ruky a nohy prebodnuté k drsné­ mu drevenému krížu tak, že visel nahý pred zástupom ľudí na pálivom slnku. A ešte pridaj utrpenie, ktorému my nikdy nemôžeme ani len začať rozumieť - duchovnú úzkosť z oddelenia od svojho večného Otca a nesenie plnej váhy trestu za hriechy. Porovnaj svoj hriech a Je­ ho utrpenie, jedno vedľa druhého a pamätaj, že Ježiš trpel a zomrel z lásky k hriešnikom, z lásky sa za nich obetoval. Dovoľ mi spýtať sa ťa ešte raz: Aká je tvoja reakcia? Chápeš, že kríž Ježiša Krista sa týka teba osobne? Pavel hovoril o „Synovi Božom, ktorý si ho zamiloval a vydal seba samého za neho” (Gal. 2, 20), ale aj za mňa. Môžeš to aj ty povedať? Majú slová nasledujúcej piesne význam aj pre teba? Či za mňa Ježiš prelial krv a zomrel na kríži? Či pre hriešnika biedneho tak dal sa ponížiť? To pre môj hriech Ho týrali a prebodli Mu bok! Ó, ako veľmi ľúbil ma! On, Boží Baránok. Po tretie - Ježišova smrť bola víťazná!

Grécky filozof Aristoteles raz povedal: „Smrť je straš­ ná vec, pretože to je koniec”. Arthur Keith vyhlásil: „Nič nenasleduje. Život zhasne ako rozpúšťajúca sa sviečka”. 64

Milióny vyjadrili svoju beznádejnosť a predsa, keď čí­ tame o Ježišovi, zistíme, že Jeho smrť nebola koncom, niečo nasledovalo. Ježiš ožil tri dni potom ako zomrel a bol pochovaný. Vzkriesenie Ježiša nie je len prázdnou teóriou, mystickou bájkou, ale je to historický fakt: „... Kristus zomrel za naše hriechy ... bol pochovaný a tretí deň vstal z mŕtvych” (1. Kor. 15, 3-4). Dôkazy sú ohromujúce. Po smrti bolo Ježišovo telo umiestené v hrobe, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. Pilát sa však dopočul o výroku Ježiša, že tretieho dňa vstane z mŕtvych. Preto postavil ozbrojenú stráž k hrobu, aby predišiel ukradnutiu tela a rozšíreniu správ o vzkriesení. Aby to bolo ešte bezpeč­ nejšie, dal hrob zapečatiť obrovskou skalou a úradným znakom. Zdalo sa, že svet videl Ježiša naposledy, ale tri dni neskôr sa začali shromažďovať dôkazy, ktoré viedli len k jedinému záveru - Ježiš vstal z mŕtvych! Uvediem niektoré z týchto dôkazov: 1) Hrob bol prázdny. Dokonca aj Ježišovi nepriate­ lia to uznali. Učeníci nemohli ukradnúť telo bez toho, že­ by premohli stráže, ale nemáme žiadne záznamy o bit­ ke alebo nepokojoch pri hrobe. 2) Ježišove mŕtve telo nikto nikdy viac nevidel. Keby Ho úrady boli premiestili, mohli naň poukázať, keď po­ vesti o vzkriesení začali kolovať, ale nestalo sa tak. 3) Ježiša opakovane videli živého! Zjavil sa najme­ nej jedenásťkrát pri rôznych príležitostiach. Márii Mag­ daléne (Marek 16, 9), niekolkým ženám (Mat. 28, 9), dvom učeníkom (Luk. 24, 15), desiatim učeníkom vo vrchnej dvorane (Ján 20, 19), jedenástim učeníkom na tom istom mieste asi o týždeň neskôr (Mat. 28, 17), uče­ níkom na brehu jazera (Ján 21,1), Petrovi (Luk. 24,34), asi 65

500 ľuďom naraz (1. Kor. 15,6), Jakobovi (1. Kor. 15,7), a Pavlovi (ľ. Kor. 15, 8). 4) Učeníci boli úplne zmenení od tej doby čo videli vzkrieseného Pána. Po ukrižovaní boli tak ustrašení, že sa zavreli „pre strach pred Židmi” (Ján 20, 19). Ale skoro potom všade kázali o vzkriesení a boli pripravení aj zom­ rieť (ako sa to mnohým aj stalo) radšej než zaprieť prav­ du o tom, čo videli na vlastné oči. 5) Nedeľa bola uznaná ako deň uctievania - deň bo­ hoslužieb. Prví učeníci ako oddaní Židia svätili sobotu posledný deň v týždni. Teraz to zmenili na prvý deň v týždni, deň, kedy Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Naozaj, len významná udalosť to mohla zapríčiniť a zmeniť zvyk tak vžitý po stáročia. 6) Prvotná cirkev v Jeruzaleme prekvitala. Biblia za­ znamenáva, že „počet učeníkov sa množil v Jeruzale­ me veľmi. 1 veľký zástup kňazov bol poslušný viere” (Skut­ ky 6, 7). Niečo skutočne udivujúceho sa muselo stať, aby odpor a nenávisť sa zmenili na vieru a lásku. 7) Mnohí odborníci dosvedčujú, že dôkazy Biblie sú nesporné. Z mnohých, ktorí by mohli byť citovaní, uve­ diem len dvoch. Pán Edward Clark, autorita v dôkazoch, raz urobil zdĺhavú štúdiu o vzkriesení Ježiša Krista a ako výsledok napísal toto: „Pre mňa sú to nezvratné dčkazy. Na najvyššom súde som opakovane vyriekol rozsudok na podklade dôkazov zďaleka nie tak presvedčujúcich. Prav­ dovravný svedok je vždy nestrojený, prirodzený a je mu jedno aký bude dôsledok jeho svedectva. Dôkazy v evan­ jeliách o vzkriesení sú takého druhu. Ako právnik ich prijímam nerezervované ako svedectvá pravdovravných mužov o faktoch, ktoré boli schopní odôvodniť”! 9. aprí­ la 1939 na schôdzke kolorádskeho hlavného súdu, kde sa podávali dôkazy týkajúce sa vzkriesenia Ježiša, predse­ 66

dal vedúci justície, pán Hiliard. Každý dôkaz právne po­ sudzoval a na ukončenie shrnul takto: „Ohromujúce dô­ kazy nám boli dnes večer podané o fakte vzkriesenia Krista a my musíme iba konštatovať, že Kristus vstal z mŕtvych vskutku a v pravde”. Ježiš Kristus vstal z mŕtvych vskutku a v pravde a ako výsledok toho nasledujú dve dôležité veci: Po prvé, slová Pána Ježiša boli potvrdené. V Matúšovi 16, 21 čí­ tame: „Odvtedy začal Ježiš ukazovať svojim učeníkom, že musí odísť do Jeruzalema a mnoho vytrpieť od star­ ších a od zákonníkov a byť zabitý a na tretí deň vstať z mŕtvych”. A trochu ďalej v Matúšovi 20, 18-19 povedal svojim učeníkom: „Hľa, ideme hore do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom, aby sa mu naposmievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych”. Keď hovoril o svojom tele v Já­ novi 2,19, povedal Židom: „Zborte tento chrám a v troch dňoch ho postavím”. Pri niekoľkých iných príležitostiach predpovedal svoje vlastné vzkriesenie. Naplnenie týchto proroctiev stavia Pána Ježiša nad úroveň všetkých po­ zemšťanov. Ježiš povedal, že „musí ísť” do Jeruzalema a „byť zabitý” a „vstať z mŕtvych”. Prečo musel? Pretože Starý zákon prorokoval nielen Mesiášovo narodenie a smrť, ale aj Jeho vzkriesenie: „Lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti, nedáš svojmu svätému, aby videl poru­ šenie” (Žalm 16, 10). Apoštol Pavel tiež spojoval smrť a vzkriesenie Pána Ježiša so Starým zákonom, keď hovo­ rí: „...že Kristus zomrel za naše hriechy podlá Píšem, že bol pochovaný a že v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Pí­ šem” (1. Kor. 15, 3-4), a že Ježiš Kristus náš Pán, bol určený Syn Boží v moci podľa ducha svätosti zo zmŕtvych­ vstania mŕtvych” (Rim. 1, 3-4). Po druhé, dielo Pána Je­ 67

žiša bolo dokonané. Krátko pred svojou smrťou Ježiš sa modlil: „Otče, ...ja som ťa oslávil na zemi, dielo som do­ konal, ktoré si mi dal, aby som vykonal” (Ján 17, 1 a 4). Toto „dielo” zahrnovalo ukázať ľudstvu viac z Božej pri­ rodzenosti, podať Jeho učenie, vycvičiť a pripraviť uče­ níkov pre ich úlohy v prvotnej cirkvi. Ale to veľké, ústred­ né „dielo” bolo spasenie človeka. To mohlo byť vykona­ né jedine tak, že vzal ľudské miesto v oddelení od Boha a keď povedal „dielo som dokonal”, hovoril o čase, v kto­ rom bol pribitý na kríži pre hriešnikov. Keď tesne pred­ tým ako zomrel, vykríkol: „Dokonané je!” (Ján 19, 30), nebol to výkrik tragický, ale triumfálny! Možno, že sa v tom okamihu rozpamätal na prvú zmluvu milosti uro­ benú s človekom, na roky zajatia Izraela v Egypte, na zmluvu s Mojžišom, na vydanie Desatora, na množstvo rituálov a obradov, na tisíce zabitých zvierat v starozá­ konných obetiach, na slová prorokov, služby kňazov a kráľov a na kázania Jána Krstiteľa. Toto všetko ukazo­ valo na Neho, na Jeho život na zemi, ukazovalo k tejto hlavnej udalosti, ktorá sa teraz odohrávala podľa Bo­ žieho plánu, pripravená od „založenia sveta” (Zjav. 13, 8). To bol moment naplnenia, kedy najväčšie dielo v his­ tórii bolo dokonané. Ale ako môžeme vedieť, že bolo na­ ozaj dokonané? Zmŕtvychvstaním! Dovoľ mi ilustráciu. Pred rokmi boli v Anglii t. zv. „väzenia dlžníkov”, do ktorých boli odsúdení ľudia čo dlhovali peniaze. Keď sa nenašiel dlžník, mohol byť uväz­ nený ručiteľ na jeho mieste. Predstavte si, že ja som mal nejaký dlh. Môj ručiteľ bol uväznený namiesto mňa, ale neskôr ho zbadám ísť po ulici ako slobodného muža. Bol by som istý, že môj dlh je splatený, lebo muž potrestaný pre mňa uväznením, bol slobodný. Fakt, že Ježiš vstal z mŕtvych, dokazuje omnoho predivnejším spôsobom, 68

že Božia spravodlivosť bola uspokojená smrťou Jeho Sy­ na pre hriešnikov. Zákon už nemôže odsúdiť tých, pre ktorých Ježiš zomrel. Apoštol Pavel vyhlasuje, že Boh „...vymažúc písmo napísané proti nám, odstránil ho, pri­ bijúc Ježiša na kríž” (Kol. 2, 14). Vzkriesenie dokazuje, že Ježiš účinne dokončil dielo spasenia. Jeho smrť bola víťazná! Hneď v ďalšom verši Pavel hvorí, že v smrti”... odzbrojil kniežatstvá a vrchnosti a vystavil ich verejne na odiv víťazosláviac nad nimi v ňom” (Kol. 2, 15). Bol to triumf Božej lásky a spravodlivosti nad všetkými armá­ dami zla a tak zabezpečil dokonalý liek na ľudské viny a hriech, a základňu, na ktorej človek môže mať správny vzťah k Bohu. Teraz sa stručne pozrime na niekolko spôsobov aký­ mi Biblia popisuje výsledky smrti a vzkriesenia Ježiša. Človek sám o sebe je vinný, stratený, oddelený od Boha a bezmocný. Čo sa stane, keď smrť a vzkriesenie Krista sa vzťahujú na neho? 1) Človek je ospravedlnený. Človek menom Bildad raz položil jednu z najzamotanejších otázok: „Ako by tedy mohol byť smrteľný člo­ vek spravodlivý pred Bohom?” (Job 25, 4). Ako je to vô­ bec možné, aby človek bol prehlásený „nevinným” pred Bohom, keď sa narodil ako hriešnik a je vinný hriešnym životom? A na druhej strane, ako môže Pán Boh potres­ tať hriech a pritom zrušiť rozsudok nad hriešnikom a vy­ hlásiť ho slobodným od jeho viny? Len Pán Boh mohol zabezpečiť odpoveď na tieto otázky a urobil tak smrťou Ježiša Krista, ktorý zastupoval hriešneho človeka. Keď Pán Boh vyhlási človeka za spravodlivého, robí tak na zá­ klade života a smrti Toho Jediného, Ježiša Krista, ktorý všetko konal v Jeho mene. Ako to vyjadril raz básnik: 69

Pretože nevinný Spasiteľ zomrel, moja duša je slobodná. Lebo Boh, Ten Spravodlivý, je uspokojený, keď sa pozerá na Neho a mne - odpúšťa. Toto je nad naše chápanie, ale je to jasné učenie no­ vozákonných pisateľov. Apoštol Pavel hovorí: „Ježiš, náš Pán...ktorý bol vydaný pre naše hriechy a vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie” (Rim. 4,24-25). Tiež píše o tých, ktorí sú „ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista” (1. Kor. 6, 11). A na inom mieste „o dobrote a ľudomil­ nosti nášho Spasiteľa Boha”, ktorá končí tým, že ľudia „sú ospravedlnení jeho milosťou” (Titus 3,4 a 7). Niekto sa raz snažil vysvetliť pojem „ospravedlnený” a hovoril, že to znamená „tak ako keby som nikdy nebol zhrešil”. Ale znamená to ešte viac. Keď Boh vyhlási niekoho za spravodlivého, potom nielenže ho počíta za nevinného, ale tiež ako spravodlivého vo svojich očiach a spravodlivý človek pred Bohom je jedno s Ježišom Kristom. Preto ce­ lé Kristovo dielo mu patrí ako keby bolo jeho vlastným dielom. Patrí mu úžitok z Kristovej smrti tak ako aj do­ brodenia z Jeho života. Smrťou Ježiša Krista je zapla­ tená pokuta za každú neposlušnosť človeka, zatiaľ čo Kristova spravodlivosť - Jeho poddanosť dokonalej Ot­ covej vôli - je spravodlivosťou pripočítanou Bohom kaž­ dému veriacemu. Čo sa týka nášho potrestania, Boh sa díva na smrť Ježiša Krista a povie: „To je dostačujúce”; čo sa týka nášho prijatia sa Boh pozerá na poslušnosť Ježiša Krista a povie: „V Ňom sa mi zaľúbilo.” Výsledok je, že hriešnik nielenže je ušetrený odsúdenia, ale je privedený do obecenstva s Bohom. Nielenže je pre­ pustený zo súdnej siene, ale je uvítaný do stredu rodiny ako Božie dieťa. Ako to píše apoštol Pavel: „Ospra­ 70

vedlnení súc tedy z viery, máme pokoj blížiť sa Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme do­ stali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme a chválime sa nádejou slávy Božej” (Rim. 5, 1-2). Aké je to predivné! A to všetko pre lásku Pána Ježi­ ša Krista ku hriešnikom, ktorí si to vôbec nezaslúžia. 2) Človek je vykúpený. Ježiš učil, že prišiel ľudí oslobodiť a keď sa Ho pýtali, prečo je to potrebné, odpovedal: „Ameň, amen vám ho­ vorím, že každý kto činí hriech, je sluhom hriechu” (Ján 8,34). Apoštol Peter tiež hovoril o ľuďoch, ktorí sú „otrok­ mi skazy” a pokračuje: „Lebo kým je ktosi premožený, tomu je i rabom” (2. Petra 2, 19). Človek je nielen na­ rodený ako hriešnik, ale je tiež pod mocou hriecha, tak­ že sa sám nemôže oslobodiť. Je spútaný svojou padlou prirodzenosťou, sebeláskou a bezbožnými túžbami svoj­ ho srdca. Toto je pozadie jedného z najväčších slov v Bib­ lii „vykúpený”. Vykúpiť znamená oslobodiť človeka za­ platením ceny (obyčajne zvanej výkupné). To nás pri­ vádza k najpredivnejšej pravde v Novom zákone. Ježiš vysvetluje účel svojho príchodu na zem takto: „Syn člo­ veka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné za mnohých” (Marek 10, 45). Aj apoštol Pavel to podtrhuje znovu a znovu. Hovorí: „Boh poslal svojho Syna, pošlého z ženy, podrobeného pod zá­ kon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil” (Gal. 4,4-5), a inde: „Spasiteľ Ježiš Kristus dal sám seba za nás, aby nás vykúpil od každej neprávosti” (Titus 2, 13-14). Hovorí o tých, ktorí sú „ospravedlnení zdarma jeho mi­ losťou, skrze vykúpenie v Kristu Ježišovi” (Rim. 3, 24). Ďalej hovorí, že „Kristus nás vykúpil zpod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom” (Gal. 3, 13). Popisuje Pána Ježiša Krista ako „Syna svojej lásky, 71

v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv” (Kol. 1,13-14) a ako „Milovaného, v ktorom máme vykúpenie skrze jeho krv” (Efez. 1,6-7). Apoštol Peter potvrdzuje tú istú prav­ du: „Vediac, že nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom ste vykúpení ... ale drahocennou krvou bezvadného a nepoškvrneného Baránka Krista” (1. Petra 1, 18-19). Tu máme iný udivujúci výsledok Kristovej smrti. Ľudia narodení do otroctva hriechu, sú oslobodení Bo­ hom na základe výkupného, ktoré zaplatil Ježiš Kristus svojou krvou. 3) Človek je zmierený s Bohom. Biblia nás učí, že človek je nielen hriešnikom, ale aj Bo­ žím nepriateľom. Apoštol Pavel píše k tým, ktorí boli kedysi „nepriateľmi mysľou v zlých skutkoch” (Kol. 1, 21). Díva sa späť na svoj starý život a hovorí: „keď sme boli nepriateľmi” (Rim. 5, 10). Učí, že „myseľ tela je ne­ priateľstvom naproti Bohu” (Rim. 8, 7). Tiež apoštol Jakob píše: „či neviete, že priateľstvo sveta je nepriateľstvom s Bohom?” (Jak. 4, 4). Toto je jedným z najvážnejších výrokov Biblie. Možno by si sa mal na chvíľu zastaviť a premyslieť to! Je stále pravdou o tebe, že si nepriateľom Božím? Jediný spôsob, akým človek môže byť zmierený s Bo­ hom, je odstránenie základnej príčiny tohto nepriateľ­ stva - hriechu človeka - a to je niečo, čo človek sám ne­ môže urobiť. Jediná odpoveď je v smrti Ježiša Krista, ktorou hriech bol tak účinne odstránený, že Pavel mohol povedať: „Ospravedlnení tedy súc z viery, máme pokoj blížiť sa Bohu skrze nášho Pána Ježiša Krista” (Rim. 5, 1). A o niekoľko veršov ďalej hovorí: „...keď sme boli ne­ priateľmi, boli sme zmierení s Bohom skrze smrť jeho Syna” (Rim. 5, 10). Aká to zmena! Raz Božími nepriateľ­ 72

mi, teraz Jeho priateľmi, pri ktorých príčina nepriateľ­ stva bola navždy odstránená. 4) Človek získava odpustenie. Odpustenie - to je jedno z najkrajších slov v každom ja­ zyku. Ako často sme túžili po odpustení, keď sa vyskytlo nejaké previnenie medzi nami a niekým iným! Ako ďa­ leko viac človek potrebuje Božie odpustenie, lebo proti Bohu sa dopustil množstva hriechov. Boh zasľúbil vo svojej novej zmluve toto: „Odpustím ich neprávosť a na ich hriech viacej nespomeniem” (Jer. 31, 34). Smrť Ježi­ ša Krista je základom tohto zasľúbenia. Sám Pán hovo­ ril pri poslednej večeri o „krvi novej zmluvy, ktorá sa vy­ lieva za mnohých na odpustenie hriechov” (Mat. 26, 28). Pisatelia Nového zákona to tiež dotvrdzujú. Pavel ho­ vorí, že v Kristu „máme vykúpenie skrze jeho krv, odpus­ tenie hriechov podľa bohatstva jeho milosti” (Efez. 1, 7), a pokračuje „...ako Boh v Kristu odpustil vám” (Efez. 4, 32). Keď kázal o zmŕtvychvstaní Krista, hovorí: „Nech vám je tedy známe, mužovia bratia, že skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov” (Skutky 13, 38). Peter po­ vedal, že Ježiš vstal z mŕtvych „...aby dal odpustenie hriechov” (Skutky 5, 31). A apoštol Ján píše: „...sú vám odpustené hriechy pre jeho meno” (1. Jána 2, 12). Aká je to slávna skúsenosť! Človek môže poznať úplné odpustenie svojich hriechov, pretože Boh ich tak vyma­ zal, že nemôžu byť nikdy znovu spomenuté. Roku 1874, krátko po hroznej rodinnej katastrofe, pri ktorej sa uto­ pili štyri deti, právnik Spafford z Chicaga napísal pieseň, ktorá hovorí o jeho hlbokej viere v Boha. V jednom ver­ ši vystihuje radosť z úplného odpustenia v smrti Kristo­ vej: 73

Keď Satan ma napadá zo všetkých strán, ja Hviezdu mám v súžení tom: raz za hriechy moje už zaplatil Pán, vo krvi Ježiša čistý som. U Neho šťastný som, v blízkosti Ježiša šťastný som. 5) Človek prijíma dar večného života. Biblia učí, že po tomto živote všetci ľudia budú súdení. „Každý z nás dá sám za seba Bohu počet” (Rim. 14, 12). Od tohto súdu všetci ľudia pôjdu k jednému z dvoch več­ ných určení. Niektorí budú prijatí do prítomnosti Boha, s ktorým budú žiť navždy bez hriechu, bez smútku, áno, bez sklamania každého druhu. Biblia toto miesto nazý­ va nebom. Všetci ostatní budú odsúdení „večným za­ hynutím, preč od tvári Pánovej a od slávy moci” (2. Tess. 1, 9). Budú existovať vo večnom nepopísateľnom utrpe­ ní, zúfalstve a mučení, ktoré Biblia nazýva peklom. Pán Ježiš hovoril o tom, že má moc vykonať tento súd nad všetkými ľuďmi, hovoril o „hodine, v ktorú všetci, kto­ rí sú v hroboch, počujú jeho hlas a vyjdú tí, ktorí dobre činili na vzkriesenie života a tí, ktorí zle robili, na vzkrie­ senie súdu” (Ján 5, 28-29). A predsa cez vieru v smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, možnosť zahynutia a strach zo súdu sú odstránené a je nám darovaný večný život, ktorý začína už tu na zemi. Je­ žiš povedal: „Ameň, ameň vám hovorím, že ten, kto ču­ je moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a na súd nepríde, ale prešiel zo smrti do života” (Ján 6, 24). A znovu: „Ameň, ameň vám hovorím, že kto ve­ rí vo mňa, má večný život” (Ján 6, 47). Pavel, keď o tom píše, hovorí: „Lebo odplata za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kris­ 74

tu Ježišovi” (Rim. 6, 23) a neskôr triumfálne vyhlasuje: „A tak teraz už nieto nijakého odsúdenia tým, ktorí sú v Kristu Ježišovi” (Rim. 8,1). Pavel vedel, že fyzická smrť je niečo čo je „ľuďom raz uložené” (Žid. 9,27), ale vzkrie­ senie Ježiša Krista vzalo smrti jej moc. Počujte ako Pa­ vel zaháňa tmu a strach, ktorý majú ľudia pred hrobom: „Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. A keď toto poruši­ teľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné oblečie ne­ smrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je napísané: Smrť, kde je tvoj osteň? Kde, peklo, tvoje víťazstvo? Osteň smr­ ti je hriech a moc hriechu je zákon. Ale vďaka Bohu, kto­ rý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista” (1. Kor. 15, 53-57). Človek, pre ktorého Ježiš Kristus naplnil zákon a za ktorého hriechy zomrel na kríži, sa nebojí ani pekla ani súdu, ba ani smrti, lebo Kristus mu dal dar večného života. Vyjadrené slovami apoštola Pavla: „A tak tedy je omnoho istejšie, že teraz keď sme ospravedlnení jeho krvou, budeme zachránení skrze neho od budúceho hne­ vu” (Rim. 5, 9). Fyzická smrť, aj keď ju človek musí za­ kúsiť, už nevedie k večnému mučeniu, ale k večnému triumfu v prítomnosti živého Boha. Teda tu, v Osobe a diele Pána Ježiša Krista, je Božia odpoveď k ľudskej potrebe, tu je tá jediná cesta, ktorou človek môže byť ospravedlnený, vykúpený, zmierený s Bohom, mať odpustenie a večný život.

75

5: Co je potrebné? V živote, smrti a vzkriesení Pána Ježiša Krista Boh pripravil dokonalú odpoveď na najväčšiu otázku človeka. A predsa, nie každý našiel túto odpoveď. Najviac ľu­ dí je stále stratených vo svojich hriechoch a sú vzdiale­ ní od Boha. Čo je treba k tomu, aby táto Božia odpoveď sa stala skutočnosťou a skúsenosťou v živote človeka? Aby sme to vyjadrili osobne a priamo - čo ty potrebu­ ješ, aby si sa dostal do správneho vzťahu k Bohu, aby si sa stal pravým kresťanom a mohol vstúpiť do Božej ro­ diny, do Božieho kráľovstva? Biblia odpovedá dvomi vý­ rokmi Pána Ježiša: „Ameň, amen ti hovorím, ak sa niekto nenarodí zno­ va, nemôže vidieť kráľovstvo Božie” (Ján 3, 4). „Ameň, ameň vám hovorím, keď sa neobrátite a ne­ budete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva” (Mat. 18, 3). Prv ako môžeš „vidieť kráľovstvo Božie” alebo „vojsť do nebeského kráľovstva”, musíš sa narodiť znova” a musíš sa „obrátiť”. Tieto dve veci sú podstatné prv ako môžeš mať správny vzťah k Bohu. Pozrime sa podrob­ nejšie čo znamenajú. Po prvé, musíte sa narodiť znova.

Ježiš povedal toto Nikodémovi, ktorý začal svoj roz­ hovor chválou na Ježiša za všetky tie predivné veci, kto­ ré robí, s uznaním, že musí byť „ten učiteľ od Boha” (Ján 3,2). Ježiš ale preťal líniu jeho myšlienok a išiel priamo na koreň veci: „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie”. Nikodém bol v pomykove: „Ako sa 76

môže narodiť človek, keďje starý?” pýta sa. „Či azda mô­ že po druhé vojsť do života svojej matky a narodiť sa?” (4. verš). Jeho nechápavosť bola udivujúca. VeďNikodém bol „človek z farizeov” (1. verš), a preto veľmi nábožný. Farizeovia verili v existenciu jedného, pravého a sväté­ ho Boha a pravdu Jeho zákona zjaveného v Starom zá­ kone. Verili, že každý človek je morálne zodpovedný Bo­ hu a vyžadovali veľmi prísne dodržiavanie stoviek prí­ kazov a tradícií, aby pozdvihli morálny štandard človeka. Nikodém nebol len obyčajným farizeom; bol „židov­ ské knieža” (1. verš) alebo, ako to Ježiš vyjadril, „učiteľ Izraelov” (10. verš). Bol jedným z vedúcich náboženských učiteľov svojej doby, strávil život študovaním a učením náboženstva, túžil nájsť a nasledovať pravdu a odovzdať ju aj iným. A predsa nie je schopný pochopiť čo tým Je­ žiš myslel. Nemohol vidieť pravdu, bol duchovne slepý. To je presný popis ľudí, ktorí nemajú správny vzťah k Bo­ hu, tak to hovorí Biblia. Apoštol Pavel to vyjadril takto: „Pri ktorých boh tohoto sveta oslepil zmysly, zmysly ne­ veriacich, aby sa im nezablesklo osvietenie evanjelia slá­ vy Kristovej, ktorý je obrazom Boha” (2. Kor. 4, 4). To vysvetluje, prečo aj inteligentní a učení ľudia sú v pomy­ kove nad učením Biblie a zvlášť nad zvesťou o smrti a vzkriesení Ježiša Krista. Nemôžu to pochopiť. Pre nie­ ktorých je to bláznovstvom, pre iných záhadou. Je to bez­ významné pre všetkých, ktorí nie sú „znovuzrodení”. „Ale telesný človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchov­ ne posudzovať” (1. Kor. 2, 14). Ale toto sa týka teba! Keď si začal čítať túto knihu hľa­ dajúc Boha, bol si úplne neschopný pochopiť aj tú naj­ jednoduchšiu duchovnú pravdu, lebo si bol duchovne sle­ pý. Ale Boh môže otvoriť tvoje slepé oči, aby si videl du­ 77

chovné pravdy a nič nie je viac dôležité ako to, aby si Ho teraz prosil, aby tak urobil. Mal by si si kľaknúť a modliť sa vlastnými slovami. Popros Pána Boha v pokore, vo vyzna­ ní sa pred Ním, aby ti otvoril oči k videniu duchovných hodnôt. Potom sa vráť k tretej kapitole evanjelia Jána a všimni si ako Ježiš odpovedá druhýkrát na Nikodémovu otáz­ ku o znovuzrodení: „Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do krá­ ľovstva Božieho” (5. verš). Keď niekto má vojsť do krá­ ľovstva Božieho, potrebuje druhý rod, spôsobený „Du­ chom”, inými slovami „Bohom”, pretože „čo sa narodi­ lo z tela je telo a čo sa narodilo z Ducha je Duch” (6. verš). Slovo „telo” tu znamená padlú ľudskú prirodzenosť a ve­ die nás späť k Adamovi a Eve. Pamätáš sa, že ich hriech viedol k duchovnej smrti (oddeleniu od Boha) a že Ada­ move deti sa potom narodili „na jeho podobu” (1. Mojž. 5, 3), takže všetci jeho potomci sa narodili ako hriešni­ ci a výsledkom toho i hriešnici v praxi. Problém človeka teda leží v jeho narodení. Keď sa narodil s hriešnou ľudskou prirodzenosťou, tak podľa tej­ to prirodzenosti aj koná. „Čo sa narodilo z tela je telo”. Padlá prirodzenosť nemôže konať nič duchovné, môže vyprodukovať len svoju podobu. Povedzme to ešte ináč: človek je duchovne na mŕtvom bode. Nie je len duchov­ ne slepý, bez duchovného zraku, ale je duchovne mŕtvy, bez života. Čo môže slepý človek urobiť, aby obnovil svoj zrak? Nič! Čo môže mŕtvy človek urobiť, aby priviedol život späť do vlastnej mŕtvoly? Nič! Tak isto neviem aké množstvo vlastného snaženia ťa nikdy neurobí schopným ani len vidieť, nie ešte vstúpiť do Božieho kráľovstva. Narodil si sa ako hriešnik a ak by si bol ponechaný len svo­ jej vlastnej snahe, budeš vždy len hriešnikom. Tvoj pro­ 78

blém má príliš hlboké korene nato, aby si sám mohol nie­ čo vyriešiť. Tvoj problém nie je v okolnostiach, v ktorých žiješ, ale v tvojej prirodzenosti. Hriech nie je onemocne­ ním kože, ale je to choroba srdca. „Čo sa narodilo z tela je telo”. Božia odpoveď na tento problém znie: „A čo sa narodilo z Ducha je Duch.” To prvé slovo „Duch” poukazuje na Boha - Svätého Ducha, a to druhé slovo „Duch” znamená duchovný život. Len Boh môže spô­ sobiť duchovný rod, ktorý človek potrebuje a keď tak urobí, potom je človek znovu zrodený. Taký rod potom tiež ovplyvňuje charakter života, ktorý nasleduje. Znovu­ zrodený človek je novým človekom. „Čo sa narodilo z Ducha je Duch”. Takáto zmena by nenastala ani vtedy, keby sa človek mohol vrátiť do života svojej matky a narodiť sa znova, hoci aj stokrát. Základný problém by zostal. Hriešnik ne­ potrebuje iné narodenie, ale nové narodenie, nie refor­ máciu starého života, ale tvorenie nového života - to je zázrak, ktorý môže byť vykonaný iba Bohom, Svätým Du­ chom. Biblia je v tomto veľmi zrozumiteľná! Božie požehnanie zasľúbené ľuďom novej zmluvy bo­ lo: „Dám svoj zákon do ich vnútorností a napíšem ho na ich srdce” (Jer. 31, 33). „A dám im jedno srdce a nového ducha dám do vášho vnútra” (Ezech. 11,19). „A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra...a dám svojho Ducha do vášho vnútra (Ezech. 36, 26-27). Ježiš Kristus učil, že prišiel aby priniesol tento nový duchovný život. Hovorí: „Ja som prišiel nato, aby mali ži­ vot a aby mali hojnosť” (Ján 10, 10), „Ja som vzkriesenie i život” (Ján 11, 25). „Ja som cesta, pravda i život. Nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa” (Ján 14, 6). 79

Tiež apoštolovia učili, že tento nový duchovný život je podstatný. Pavel hovorí: „Lebo v Kristu Ježišovi ani obriezka nič nevládze ani neobriezka, ale nové stvore­ nie” (Gal 6, 15). To je výsledok nového rodu a novej pri­ rodzenosti v Ježišovi Kristovi, Mesiášovi. A znovu: „I vás, ktorí ste boli mŕtvi v hriechoch a v neobrezanosti svojho tela, spolu oživil s ním (s Kristom) (Kol. 2, 13). Pavel tiež hovorí, že kresťan je osoba „stvorená v Kristu Ježišovi” (Efez. 2, 10), a že „ak je niekto v Kristu, je novým stvo­ rením” (2. Kor. 5, 17). A konečne Ján píše: „A toto je to svedectvo, že nám Boh dal večný život a ten život je v je­ ho Synovi. Ten, kto má Syna, má život, kto nemá Syna Bo­ žieho, nemá života” (1. Jána 5, 11-12). Toto ukazuje, že nový rod je úzko spojený so životom, smrťou a vzkriese­ ním Ježiša Krista a je Božou cestou ku skutočnému po­ znaniu toho, čo Kristus urobil pre človeka. Človek môže hovoriť o „Synovi Božom, ktorý si ho zamiloval a vydal sám seba za neho” (Gal. 2, 20) len vtedy, keď je znovu­ zrodený. Súhrnom môžeme o novom rode povedať tri nasledu­ júce veci: To prvé, je to tajomstvo, ktoré žiadny človek nemô­ že plne pochopiť. Ako aj Pán Ježiš povedal Nikodémovi: „Vietor kam chce veje a čuješ jeho'zvuk, ale nevieš od­ kiaľ prichádza a kam ide, tak je to s každým, kto sa naro­ dil z Ducha” (Ján 3,8). V uskutočňovaní nového rodu Boh jedná ako Kráľ, koná podľa svojej Božskej vôle, ako Pán všetkého stvorenia, včítane i nového stvorenia. Ján ho­ vorí, že kresťanmi sú tí, „ktorí nie z krvi ani z vôle tela (t.j. z fyzických pohnútok) ani z vôle muža (t.j. z vôle fy­ zického otca), ale z Boha sú splodení” (Ján 1, 13). Oni sa narodili z Boha! 80

To druhé čo je tam zdôraznené: musíš! Pán Ježiš to zdôraznil Nikodémovi: „Nediv sa, že som ti povedal: Mu­ síte sa narodiť znova”. Tu neexistuje žiadna iná alterna­ tíva. Jedinou odpoveďou na duchovnú smrť je duchovný život. A jedinou cestou ako začať duchovný život je du­ chovný rod. Bez nového rodu je človek bez Boha, bez ne­ ba, bez odpustenia, bez pokoja a bez nádeje. Aj pre teba to znamená: „musíš!” Je to jediný spôsob akým sa mô­ žeš dostať zo smrti k životu. To tretie - je to zázrak. Žijeme v dobe udivujúceho pokroku vo vede a tech­ nike, zvlášť na poli medicíny. Operačná technika sa kaž­ dým rokom zdokonaľuje a transplantácie rôznych orgá­ nov tela sú bežné. A predsa, človek si nemôže dať nové duchovné srdce a radikálne trvalé zmeniť svoj charakter. To vyžaduje zázrak, ktorý len Boh môže vykonať: člo­ vek musí byť „narodený z Ducha”. Nemôže k tomu nija­ ko prispieť, nemôže nič urobiť, aby si to zaslúžil alebo nejakým iným spôsobom to dosiahol. Ako to Pavel ho­ vorí: „Tak teda Boží dar nie je vecou toho, kto chce ani toho kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva (Rim. 9, 16). Všetko čo môžeš urobiť je: spoľahni sa na Božiu mi­ losť, volaj k Nemu, krič na Neho! Povedz Mu čo ti chý­ ba, povedz Mu svoj hriech, vyznaj svoju neveru a ako si zlyhal. Pros o zmilovanie! Pýtaj si zázrak! Kristus zom­ rel za hriešnikov, tak poď k Nemu ako hriešnik! Pros Ho, aby ti dal nové srdce, nový rod a nový život a keď sa tak­ to budeš modliť, pamätaj na Boží sľub: „A budete ma hľadať a nájdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom” (Jer. 29, 13). 81

P o d r u h é , m u s ít e s a o b r á tiť .

„...keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva” (Mat. 18, 3). Je dôležité všimnúť si úzkeho spojenia medzi no­ vým rodom a obrátením. V novom rode Boh jedná nezá­ visle na človeku. Vštepuje svoju Božskú prirodzenosť do ľudskej duše a privádza tak človeka k novému životu. Obrátenie nasleduje ako dôsledok nového rodu, kedy človek spolupracuje s Bohom, tak že nové zásady do ne­ ho vštepené uvádza v činnosť. Slovo „obrátený alebo „zmenený” sa často používa v každodennom živote. Hovoríme o miestnosti preme­ nenej na dielňu, o premene zdroja energie, o tuhých lát­ kach zmenených na kvapalné, manko zmenené na pre­ bytok - a vždycky to znamená radikálnu zmenu. Obrá­ tenie v Biblii znamená zmenu starého spôsobu života na nový. Niekto to povedal takto: „Pre znovuzrodenú osobu nový rod znamená začiatok nového života v prí­ buzenstve s Bohom. Spôsob myslenia, cítenia a jedna­ nia, vzťahujúceho sa na duchovnú oblasť ľudského by­ tia, prechádza základnou a stálou revolúciou, premenou”. Apoštol Pavel pripomínal kresťanom v Tessalonike, že po počutí evanjelia „sa obrátili od modiel k Bohu, aby slúžili Bohu živému a pravdivému” (1. Tess. 1, 9). Je dôležité si všimnúť, že sa obrátili „od modiel” „k Bo­ hu”. Toto sú dve zložky pravého obrátenia. Prvá - odvráte­ nie od hriechu, ktorú nazývame pokáním, druhá - obrat k Bohu, ktorú nazývame vierou. Pán Ježiš začal svoju ve­ rejnú činnosť „kázaním evanjelia kráľovstva Božieho a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!” (Marek 1, 14-15). Pavel to tiež spojoval, keď hovoril k vedúcim cirkvi v 82

Efeze, že jeho kázanie bolo „o pokání a o viere v nášho Pána Ježiša Krista” (Skut. 20, 21). Prv ako sa na tieto dve veci pozrieme oddelene, do­ voľ mi zdôrazniť zodpovednosť človeka pri pokání a vie­ re! Nie sú to len neurčité návrhy alebo príležitostné po­ zvania, ale výslovné rozkazy! Keď Pavel kázal Aténča­ nom, vyhlásil: „Boh zvestuje ľuďom všetkým, všade, aby činili pokánie” (Skutky 17, 30). Ján hovorí: „Toto je to jeho prikázanie, aby sme verili menu jeho Syna Ježiša Krista” (1. Jána 3,23). Keď chceš mať správny vzťah k Bohu, musíš činiť pokánie a musíš veriť v Pána Ježiša Krista. 1. Pokánie. Potreba pokánia je nepochybne nutná. Biblia hovorí: „My všetci sme zblúdili ako ovce, každý z nás sme sa obrá­ tili na svoju vlastnú cestu” (Izaiáš 53,6). Keď to chceš ap­ likovať osobne: Ty si sa odvrátil od Boha, išiel si svojou cestou, spravoval si sám svoj život, robil si svoje vlastné rozhodnutia, bol si sám svojim pánom a hľadal svoje osobné záujmy. Preto potrebuješ pokánie. Si odvrátený preč od Boha, ideš opačným smerom. Pokiaľ nezmeníš svoj smer, si určený k smrti, k večnej smrti. Keď rozprá­ vali Pánu Ježišovi o smrti Galileičanov v zrážke s rímsky­ mi vojakmi, odpovedal im na to varovaním: „Ak nebu­ dete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete” (Luk. 13,3). A pokračoval pripomenutím nehody v Siloe, kde bolo za­ bitých osemnácť ľudí vežou, ktorá sa na nich zrútila, a hovorí: „Či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorý bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovná tak zahyniete” (Luk. 13, 4-5). Jeho zámer je očividný. Tieto udalosti pri­ pomenuli ľuďom, že život je krátky a smrť je istá - a oni 83

neboli pripravení na smrť. Nemali správny vzťah k Bohu. Keby nečinili pokánie, zahynuli by, išli by do pekla, boli by oddelení navždy od živého Boha. Dnes je to práve tak aktuálne pre teba! Boží príkaz k pokániu je daný vo svetle faktu, že „Boh ustanovil deň, v ktorý bude súdiť celý svet v spravodlivosti” (Skutky 17, 31). Ale čo je vlastne pokánie? Pokánie nie je len ľútosť nad sebou alebo cítiť sa po­ ľutovaniahodným. To by nebolo viac ako sebaľutovanie alebo hnevanie sa, že nejaké zlé jednanie nás doviedlo k nepríjemnosti alebo sklamaniu. Pokánie nie je len púhym predsavzatím alebo rozhod­ nutím byť lepším v budúcnosti. To môže byť bezvýsled­ né! Sľubovať Bohu alebo samému sebe, že sa budeš odte­ raz viacej snažiť lepšie žiť, to nie je pokánie. Činiť pokánie znamená odvrátiť sa od hriechu a to zahrňuje zmenu mysli, zmenu srdca a zmenu vôle. Mô­ žeme si to preskúmať na dvoch dobre známych oddie­ loch Písma. Jedným je Žalm 51, známy ako „žalm po­ kánia”, modlitba Dávidova. Druhým je príbeh márno­ tratného syna z Lukášovho evanjelia 15, 11-32. Príbeh o mládencovi, ktorý opustil domov s podielom otcovho majetku a to všetko utratil v cudzej krajine. a) Zmena mysli. Dávid aj márnotratný syn, obidvaja mali niečo zo závis­ ti, nepoctivosti, sebeckosti, zbabelosti, smilstva a dokon­ ca vraždy, ale nakoniec prichádzajú k slovám, ktoré vy­ značujú deliacu čiaru v ich životoch. Dávid hovorí: „Lebo ja poznám svoje prestúpenia” (Žalm 51,5), a márnotratný syn hovorí: „Zhrešil som” (Luk. 15, 18). Takéto poctivé priznanie osobnej viny je počiatkom pokánia, bez ktoré­ ho sa človek nedostane ďalej. Ježiš povedal: „Zdraví ne­ 84

potrebujú lekára, ale nemocní”. ”Lebo neprišel som volať spravodlivých, ale hriešnych ku pokániu” (Mat. 9,12-13). Skôr ako môžeš byť uzdravený, musíš uznať svoju mo­ rálnu nemoc, priznať svoj hriech skôr ako vôbec môžeš dosiahnuť odpustenie, uznať, že si na zlej ceste skôr ako sa vôbec môžeš dostať na správnu cestu. Toto je zmena mysle. Prirodzene, človek je príliš pyšný nato, aby uznal svoju vinu a náchylný k ospravedlňovaniu svojich chýb. Dáva vinu svojmu pôvodu, okolnostiam, svojim rodičom, nedostatku vzdelania alebo ukazuje na chyby druhých a snaží sa uniknúť v masách. Ale Pán Boh nevyžaduje nič menej ako pravdu a pokánie začína priznaním, že Boh je v práve, že ty si na zlej ceste a že v Božích očiach si hrieš­ nikom. Ako mi to raz povedal jeden mladý muž: „Ja viem, že si zaslúžim, aby som išiel do pekla”. A to nás vedie k druhej veci, o ktorej sme si už povedali, že patrí k po­ kániu - a to je: b) Zmena srdca. Pokánie nie je len uznanie hriechu, zahrňuje tiež smú­ tok a ľútosť nad hriechom, ktorá prichádza s uvedomením si nielen svojej nečistoty, ale aj Božej dobroty a svätosti. Všimnite si znovu ako je to zdôraznené v našich dvoch oddieloch, ktoré sme už spomenuli, o Dávidovi a márno­ tratnom synovi. Dávid kričí: „Tebe samému som zhre­ šil a učinil som to, čo je zlé v tvojich očiach” (Žalm 51,4) a márnotratný syn hovorí: „Otče, zhrešil som proti nebu i pred tebou a nie som viacej hoden volať sa tvojím sy­ nom” (Luk. 15, 21). U obidvoch je tu hlboká ľútosť nie­ len nad zlom, ktoré vykonali, ale aj preto, že si uvedomu­ jú ako je zlo Pánu odporné. Pravé pokánie vyvoláva ľú­ tosť, pretože človek si uvedomuje ako ho hriech poškvrňuje a aký je vzdorovitý voči Pánu Bohu. Všimnime si 85

ako apoštol Pavel rozlišuje medzi pravou a nepravou ľú­ tosťou nad hriechom: „Teraz sa radujem, nie že ste sa boli zarmútili, ale že ste sa zarmútili na pokánie, lebo ste sa zarmútili podľa Boha, aby ste z nás v ničom nemali ško­ dy. Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spa­ senie, ktorého zármutku nikdy neoľutuje človek; ale zármutok sveta pôsobí smrť” (2. Kor. 7, 9-10). Prežil si takúto zmenu srdca? Uvedomuješ si aký je tvoj hriech odporný v Božích očiach? Uvedomuješ si strašnú pravdu, že si nielen porušil Boží zákon, ale i zar­ mútil Pána Boha? Charles Wesley vedel, že pravé poká­ nie je životne dôležité, keď napísal: „Pane, ukáž svojím Duchom na všetky moje najvnútornejšie hriechy proti Tvojmu svetlu a láske. Daj mi vidieť, daj mi poznať hrie­ chy, ktoré ukrižovali môjho Boha a vyliali Jeho vzácnu krv”. A konečne pokánie zahrňuje c) Zmenu vôle. Frederick Wood vo svojej knihe: „Tvárou k faktom a nájdenie viery” píše: „Vôľa je rozhodujúcim faktorom vo všetkom čo robíme. V každej sfére života rozhoduje o alternatívach”. Všimnite si to v našich dvoch oddieloch. Dávid sa modlil: „Zmiluj sa nado mnou, ó Bože,... doko­ nale ma umy od mojej neprávosti ... očisti ma od hriechu yzopom a budem čistý, umy ma a budem belší ako sneh... Stvor mi čisté srdce, ó Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri” (Žalm 51, 3, 4, 9, 12). A márnotratný syn „vstal a prišiel k svojmu otcovi” (Luk. 15, 20). Dávid svojimi slovami a márnotratný syn svojím skutkom obidvaja ukazujú zmenu vôle. Bola tu pravá ochota nie­ len aby minulosť bola odpustená, ale aj budúcnosť aby bola zmenená. To je prvoradé. Izaiáš hovorí: „Nech opus­ 86

tí bezbožný svoju cestu a nešľachetný človek svoje myš­ lienky a nech sa navráti k Hospodinovi a zľutuje sa nad ním a k nášmu Bohu, lebo je hojný odpustiť” (Izaiáš 55, 7). Všimni si poradia. Človek musí svoj hriech opustiť skôr ako mu môže Boh odpustiť. Biblia hovorí: „Keby som hľadel na neprávosť vo svojom srdci, nebol by vysly­ šal Pán” (Žalm 66, 18). S Bohom si nemôžeme zahrávať. On vyžaduje pokánie z našich hriechov, nielen ľútosť nad nimi. Raz som hovoril s dvomi mladými mužmi, ktorí sa pýtali na mnohé otázky o Bohu, náboženstve, Biblii a kresťanstve. Zdalo sa, že majú veľa rozumových pro­ blémov, ale po troche skúmania som vycítil, kde je pravá prekážka a pýtal som sa: „Keby som vám mohol uspoko­ jivo odpovedať na všetky otázky, boli by ste ochotní stať sa kresťanmi, aj keby to znamenalo zmenu vo vašich ži­ votoch?” „Nie” odpovedali, a to mi okamžite ukázalo na ich pravý problém. Mohli aj uznať, že zhrešili, mohli cítiť aj nejaký druh ľútosti, ale neboli ochotní zmeniť smer svojho života, aby urobili Božiu vôľu svojou prvoradou túžbou. Si ty ochotný? Únik pred touto otázkou neexistuje, pretože v tomto bode všetko závisí na tvojej odpovedi. Žiadny človek nemôže mat správny vzťah k Bohu, keď nie je obrátený a žiadny človek nie je obrátený, keď ne­ učinil pokánie a nikto neučinil pravé pokánie, keď nie je ochotný zanechať svoje hriechy. Pokánie teda je oboje i rozkaz i podmienka. Urobil si už pokánie? Odvrátil si sa od svojho hriechu v úprimnej ľútosti? Urobil si v tomto jasný zlom? Keď nad týmto uvažuješ, maj tiež na mysli, že hoci pokánie je podmienkou, je to tiež Boží dar! Ho­ ci si zodpovedný za čin pokánia, je to milosť, ktorú dáva Boh. Peter kázal, že Ježiš vstal z mŕtvych, aby bol „Spa­ siteľom, ktorý by dal Izraelovi pokánie na odpustenie 87

hriechov” (Skutky 5, 31). V príbehu o obrátení rímskeho vojaka Kornélia čítame: „Tedy aj pohanom dal Boh po­ kánie na život” (Skutky 11, 18). Pavel písal Timoteovi, aby kázal evanjelium „verne a v pravde aj nepriateľom v nádeji, že by im azda dal Boh pokánie poznať pravdu” (2. Tim. 25). Aké je to nádherné! Skutočne, nič ťa ne­ musí zdržať od pokánia ani teraz, v tejto chvíli! Keď po­ chybuješ, či si vôbec niekedy činil pravé pokánie, potom pros Boha, aby ti pomohol tak urobiť. Biblia učí, že Boh „nechce”, aby niektorí zahynuli, ale aby všetci prišli ku pokániu” (2. Petra 3, 9) a nikde to nemôžeš vidieť tak jasne ako v smrti Ježiša Krista na kríži - to by malo byť prvoradým motívom pre teba, aby si sa odvrátil od svo­ jich hriechov. „A či pohŕdaš bohatstvom jeho dobroti­ vosti, znášanlivosti a zhovievavosti nevediac, že ťa Bo­ žia dobrota vedie ku pokániu?” (Rim. 2, 4). Pokánie je teda jedna strana obrátenia. Druhá strana je 2. Viera. Prichádzame teraz k vyvrcholeniu všetkého čo sme si doteraz povedali a k čomu sme smerovali od začiatku pr­ vej stránky. Matematickou presnosťou centrálnym ver­ šom Biblie je ôsmy verš zo Žalmu 118, ktorý hovorí: „Lepšie je utiecť sa k Hospodinovi ako dúfať v človeka”. To sústreďuje našu pozornosť na fakt, že viera alebo dô­ vera v Pána Boha je jedným zo základných princípov Biblie. Niet inej cesty ku správnemu vzťahu k Bohu. Pi­ sateľ epištoly k Židom hovorí: „Bez viery je nemožné ľúbiť sa Bohu” (Žid. 11,6). Človek môže prísť k Bohu bez vzdelania, bez bohatstva alebo vysokého sociálneho postavenia. Určite k Nemu môže prísť bez ceremoniálnych obradov, bez kňaza alebo spovedi, ale nie bez vie­ 88

ry! Dr. Griffith Thomas to vyjadril takto: „Viera je na­ šou odozvou na Božie zjavenie. Je to spoj medzi Bohom a človekom a kanál všetkého Božského požehnania”. Dôležitosť viery je v Biblii stále zdôrazňovaná a rôz­ ne formy slova „verím” sa nachádzajú len v Novom zá­ kone vyše päťstokrát alebo priemerne dvakrát v každej kapitole. Skoro vždy je viera zameraná nie všeobecne na Boha, ale výslovne na Pána Ježiša Krista ako Toho, ktorý „raz trpel a zomrel za hriechy, spravodlivý za nespravodli­ vých, aby nás priviedol k Bohu” (1. Petra 3,18). Uvádzam niekoľko príkladov, z ktorých môžeme vidieť dôležitosť viery v Novom zákone: Prvý: Pán Ježiš opakovane hovoril, že človek musí mať vieru, aby mal správny vzťah k Bohu. „Lebo tak Boh mi­ loval svet, že Syna svojho jednorodeného dal, aby nikto kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život” (Ján 3, 16). „Kto verí v neho nebude odsúdený, ale ten, kto ne­ verí, už je odsúdený, lebo neuveril v meno jednorodené­ ho Syna Božieho” (Ján 3, 18). „Kto verí v Syna, má več­ ný život, ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom” (Ján 3, 36). Druhý: Apoštolovia učili, že viera v Ježiša Krista je podstatná. Keď sa žalárnik vo Filipis pýtal Pavla čo má robiť, aby bol spasený (t. zn. aby mal správny vzťah k Bo­ hu), Pavel odpovedal: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený” (Skutky 16, 31). Peter povedal: „Kto verí naň, nebude zahanbený” (1. Petra 2, 6). Ján vo svojom evan­ jeliu píše: „aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží a aby ste veriac mali život v jeho mene” (Ján 20, 31). Tretí: Akýkoľvek duchovný úžitok zo smrti a vzkrie­ senia Ježiša Krista sa prijíma vierou. Päť z nich sme už spomenuli: Ospravedlnenie, vykúpenie, zmierenie, od­ pustenie a večný život. Všimni si teraz, že je potrebná 89

viera, aby si mohol prijať jeden každý z nich. Ospravedlnenie: Pavel hovorí: „A tak usudzujem, že sa človek ospravedlňuje vierou” (Rim. 3, 28). Vykúpenie: Pavel vyhlasuje, že aj keď „všetci zhrešili a postrádajú slávy Božej”, sú tu tí, ktorí sú „ospravedlne­ ní zdarma jeho milosťou skrze vykúpenie v Kristu Ježi­ šovi, ktorého preduložil Boh za obeť zmierenia skrze vie­ ru” (Rim. 3, 23-25). Zmierenie: „Ospravedlnení tedy súc z viery, máme pokoj blížiť sa Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista” (Rim. 5,

D. Odpustenie: Ježiš povedal notorickej hriešnici: „Odpus­ tené sú tvoje hriechy...tvoja viera ťa zachránila” (Luk. 7, 48, 50). Večný život: Ježiš povedal: „Ameň, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život” (Ján 6, 47). Vieru nemožno ničím nahradiť. Bez biblickej viery zostávaš stratený vo svojom hriechu. Keď chceš mať správny vzťah k Bohu, musíš sa k Nemu obrátiť vo viere. Urobil si už tak? Veríš v Pána Ježiša Krista? Tvoje hľa­ danie Boha neskončí nikdy, keď neprídeš k tomuto bo­ du! Ježiš povedal: „Ja som tá cesta, i pravda i život. Nik­ to nepríde k Otcovi, len skrze mňa” (Ján 14, 6). A Du­ chom Svätým inšpirovaný apoštol Peter, keď hovoril o zmŕtvychvstalom Ježišovi Kristovi, povedal: „...nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané nieko­ mu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení” (Skut­ ky 4, 12). To nás vedie k veľmi dôležitej otázke. Čo je viera? Chcem odpovedať na túto otázku podľa Biblie ako najjednoduchšie viem, tak aby si tomu čo najlepšie po­ 90

rozumel. Tak ako pokánie aj viera je vecou mysle, srdca a vôle. 1) Viera je vecou mysle. Biblia nazýva vieru „podstatou toho, na čo sa človek na­ deje” (Žid. 11,1). Viera šije istá vecmi, ktoré nevidí. V tej istej kapitole čítame: „Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom” (Žid. 11, 6). Keď prichádzaš k Bohu, mu­ síš veriť, že Boh je! Keď máš veriť Ježišovi Kristovi, naj­ prv musíš veriť v Neho! Nielen vo fakty Jeho života, smr­ ti, zmŕtvychvstania, ale v pravdu Jeho prehlásenia, že je Bohom a v hodnotu Jeho diela. Keď sa farizeovia doha­ dovali o Jeho vyhlásení, Ježiš im odpovedal: „Ak neuve­ ríte, že ja som, zomriete vo svojich hriechoch” (Ján 8,24). A znovu, keď máš prísť k Pánu Ježišovi ako hriešnik, mu­ síš veriť, že si hriešnik, ináč by nemalo zmysel ísť k Ne­ mu. Pravdu o charaktere Boha, o Osobe a diele Ježiša Kris­ ta a o tvojom osobnom postavení, môžeš nájsť v Biblii, preto Pavel hovorí, že „viera je z počutia a počutie skrze Slovo Božie” (Rim. 10,17). A predsa tak mnohí čítajú Bib­ liu bez viery, že je pravdivá a že je Božím Slovom. Pre­ čo? Odpoveď Biblie je, že len Boh sám, svojím Svätým Du­ chom môže spôsobiť, aby ľudia videli pravdu Jeho Slo­ va. Tak aj viera, v tomto zmysle slova, je darom Božím. Veríš v Syna, ktorý je zjavený v Biblii? Veríš, že Ježiš je „Kristus, Syn Boha živého”? (Mat. 16,16). Veríš, že zom­ rel na kríži za hriešnikov a tretí deň vstal z mŕtvych? Ve­ ríš, že si vinným hriešnikom v Božích očiach? Potom si na začiatku viery! 91

2) Viera je vecou srdca. Keď Biblia hovorí o srdci, nemyslí na fyzický orgán, kto­ rý rozháňa krv po tele, ale skôr na srdce ako centrum ci­ tov, túžob a záľub. Mysľou sa človek informuje, srdcom sa vžíva do právd Božieho Slova a keď Biblia hovorí o viere, tak to znamená vžiť sa, vnikať cestou viery do tajomstiev Božieho Slova. Veriť len vo fakty, že Boh je alebo že Kristus je Boží Syn, samozrejme nie je všetko. V Novom zákone máme niekolko výrazných príkladov. Ôsma kapitola Skutkov nám zaznamenáva príbeh čarodejníka Šimona, ktorý keď počul evanjelium, „uveril a bol pokrstený” a pridŕžal sa Filipa”, ktorý kázal v tom čase v Samárii. Ale neskôr sa ukázalo, že nebol skutočne obrátený, pretože Peter mu povedal, že je ešte stále „v horkej žlči a v putách neprá­ vosti” (verš 23). Jakob píše: „Ty že veríš, že je jeden Boh? Dobre robíš. Aj démoni veria a trasú sa” (Jakob 2, 19). Táto pravda bola ilustrovaná niekolkokrát v priebehu verejnej činnosti Pána Ježiša, keď zlí duchovia otvorene priznali, že je „Ježiš, Syn Boží” (Mat. 8, 29). „Ten svätý Boží” (Marek 1, 24). „Ty si ten Syn Boží (Marek 3, 11). „Ty si Kristus, ten Syn Boží” (Luk. 4,41). V Skutkoch 26 Pavel hovorí s kráľom Agrippom o svojom obrátení, o Kristu ako o sľúbenom Mesiášovi a pýta sa: „Či veríš, kráľu Agrippa, prorokom? Viem, že veríš” (verš 27). Krá­ ľova odpoveď bola stručná, nahnevaná: „Bez mála by si ma nahovoril stať sa kresťanom” (verš 28). Agrippa „ve­ ril”, ale nebol kresťanom. Tak, ako sa pravda osobne dotýka človeka, tak isto viera sa dotýka srdca a mysle. Biblia hovorí, že „srdcom sa verí na spravodlivosť” (Rim. 10, 10) a bez tejto hlbo­ kej osobnej zainteresovanosti neexistuje spasiteľná vie­ ra. Viera nie je len abstraktná znalosť pravdy, je to niečo 92

osobné. Pavel nehovorí o Kristovej smrti bez osobného záujmu, ale oduševnele volá: „S Kristom spolu ukrižo­ vaný som a žijem už nie ja, ale žije vo mne Kristus a to čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, kto­ rý si ma zamiloval a vydal seba samého za mňa” (Gal. 2, 20).

Ako viera môže uchvátiť srdce človeka, je pekne zná­ zornené v príbehu o obrátení Johna Wesleyho. Narodil sa vo veľmi nábožnej rodine, študoval na oxfordskej uni­ verzite a stal sa kazateľom anglikánskej cirkvi. Kázal po celej Anglii a Amerike. Bol skutočne veľmi nadaný, po­ znal výbor«- Bibliu, na univerzite bol vedúcim t. zv. „Svä­ tého klubu” a predsa, keď sa vrátil r. 1738 z Ameriky, na­ písal: „Je tomu skoro dva roky čo som opustil svoju kra­ jinu, aby som učil georgiánskych Indiánov kresťanstvu. Ale čomu som sa ja sám za tu dobu naučil? Ja, ktorý som išiel do Ameriky privádzať druhých k obráteniu, sám som nebol nikdy skutočne obrátený”. Stával sa viac a viac neistým až 24. mája 1738 sa dostal do zhromaždenia ve­ riacich v malej budove na ulici Aldersgate. Počas zhro­ maždenia jeden muž začal čítať z komentárov k epištole k Rimanom od Martina Luthera. Pravda evanjelia náhle uchvátila srdce Johna Wesleyho. Takto to popísal: „Asi o tri štvrte na deväť pri počúvaní toho muža ako objas­ ňuje zmenu, ktorú Boh spôsobuje v srdci skrze vieru v Krista, cítil som v mojom srdci podivné teplo. Začal som plne dôverovať Ježišovi Kristovi, jedine Jemu vo veci svojho spasenia. Bola mi daná istota, že Pán Ježiš vzal preč moje hriechy a spasil ma od zákona hriechu a smrti”. Bolo aj tvoje srdce takto uchvátené? Poznávaš osobne pravdu toho, čo sa stalo, keď Kristus zomrel na kríži? Môžeš povedať, napriek všetkým svojim hriechom, že Kristus zomrel za teba? Aj keď to pre teba nemusí byť 93

tak dramatický zážitok ako pre Johna Wesleyho, ale predsa, tá istá pravda o spasení v Kristu by ťa mala chy­ tiť za srdce. 3) Viera je vecou našej vôle. Mať vieru v niekoho v dennom živote, znamená dôvero­ vať mu, veriť, že je dôveryhodný, ale v Biblii to má hlbší význam. Tu je niekolko spôsobov akými to bolo popí­ sané: „Viera sa zakladá na osobe. Je činom, ktorým sa jedna osoba - hriešnik, zveruje druhej Osobe - Spasiteľovi”. „Je to postoj úplnej dôvery v Krista, spofahnutie sa jedine na Neho vo veci spasenia”. Čo je to veriť v Krista? Veriť znamená, že si poznal, že potrebuješ Krista ako nutnosť pre svoj život a uveril, že iba On jediný je schopný a ochotný ťa spasiť, zachrániť hoci aj hneď teraz a že sa môžeš bez pochybností zve­ riť Jeho milosti a dôverovať len Jemu pre spasenie, pre záchranu a večný život”. Týchto niekoľko popisov viery potvrdzuje učenie Bib­ lie, že viera je osobným odovzdaním sa a nie iba kom­ bináciou vedomostí a citov. Ježiš povedal: „Kto verí vo mňa, nebude odsúdený” (Ján 3, 18). „Kto verí v Syna má večný život” (Ján 3, 36). „Ja som prišiel, aby nikto, kto verí vo mňa, nezostal vo tme” (Ján 12, 46). Ján popisuje Božie deti ako také, „ktoré veria v jeho meno” (Ján 1, 12). A tiež, ako sme už skôr videli, Pavlova odpoveď na otázku: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?” bola: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený” (Skutky 16, 31). Ale pomätaj tiež, že viera ide ruka v ruke s pokáním. Obrátenie zahrňuje dve veci - odvrátenie od niečeho a obrátenie k niečomu. Nie je viery bez pokánia a nie je pokánia bez viery. Dostať sa do správneho vzťahu k Bo­ 94

hu znamená vzdať sa hriechu a spoľahnúť sa na Pána Je­ žiša Krista. Už si niekedy urobil tento krok? Si ochotný ho uro­ biť? Si hotový ho urobiť teraz? V Božom mene ťa prosím, urob ho - vo svetle Božej zvrchovanosti, vo svetle Jeho svätosti, vo svetle Jeho zákona, v poznaní svojho hriechu, svojej viny, vo svetle Božej lásky, vo svetle Kristovej smrti a zmŕtvychvstania, vo svetle istoty smrti a súdu, vo svetle pravdy o nebi a pekle, vo svetle jasného Božieho rozkazu - urob ten krok! Rozídi sa s hriechom a obráť sa v dôvere k Pánu Ježišovi Kristovi. Charlotte Elliot, na počiatku 19. storočia, si uvedo­ mila, že napriek všetkej svojej počestnosti, nemala spo­ jenie s Bohom. Dlhú dobu ju tento problém zamestná­ val, až nakoniec si uvedomila, že musí prísť k Pánu Je­ žišovi v pokání a vo viere a začala Mu dôverovať ako svoj­ mu osobnému Spasiteľovi. Po tomto obrátení vyjadrila svoju skúsenosť v slovách, ktoré sa odvtedy stali najzná­ mejšou piesňou po celom svete a pomohli mnohým uro­ biť tiež osobné rozhodnutie pre Pána Ježiša. Neprekva­ puje to, lebo slová piesne hovoria zrozumiteľne o hriechu človeka, jeho vine a nemohúcnosti sa ospravedlniť pred Bohom, o márnosti vlastného snaženia, o Pánu Ježišovi Kristovi ako o Baránkovi Božom, ktorý jedine môže od­ strániť hriech a o predivnej Božej láske, ktorá k sebe pri­ ťahuje ľudí. Tu sú slová, ktoré Charlotte Elliot napísala a ktoré popisujú koniec jej hľadania Boha: Tak jak som idem, celkom tak, len k Tebe upieram svoj zrak, krv Tvoja zmyla viny mrak. Ó, idem, Boží Baránku! 95

Tak, jak som, biedny, stratený a pochybnosťou zmorený i nepriateľom strápený. Ó, idem, Boží Baránku! Tak, jak som, prázdne ruky mám, ja viem, že milosť dáš mi sám. Zdroj svetla iba v Tebe znám. Ó, idem, Boží Baránku! Tak, jak som, vierou k Tebe zriem, že zhladils’ vinu iste viem, bo slovám Tvojim veriť smiem. Ó, idem, Boží Baránku! Tak, jak som, idem, Pane môj, chcem celý, navždy byť len Tvoj, mám v Tebe lásky, žitia zdroj! Ó, idem, Boží Baránku! Iste ste si všimli, že každý verš piesne končí slovami: Ó, idem, Boží Baránku! Pre Charlotte Elliot boli tieto slová viac než len poéziou, boli skutočnosťou. Vyjadro­ vali srdečnú odpoveď na Božiu lásku, jej pravé, osobné odovzdanie sa Kristu. Sú skutočnosťou aj pre teba? Cítiš, že by mali byť? Potom urob pokánie zo svojich hriechov a obráť sa vo viere k Pánu Ježišovi Kristovi, dôveruj Mu, odovzdaj sa Jeho milosti, Jeho láske, Jeho ochote zachrániť aj toho najhoršieho hriešnika. Slová tejto piesne - Tak, jak som - môžu byť slovami tvojej modlitby, keď sa budeš rozhodovať. A nasledujúce modlitby zo stránok Biblie vyjadrujú tú istú odozvu: 96

„Navráť sa zase, Hospodine, vytrhni moju dušu, za­ chráň ma pre svoju milosť” (Žalm 6, 5). „Počuj, Hospodine, môj hlas, volám; zmiluj sa nado mnou a ozvi sa mi” (Žalm 27, 7). „Zmiluj sa nado mnou, ó, Bože, podľa množstva svo­ jej milosti! Podľa množstva svojho milosrdenstva zahlaď moje prestúpenia. Dokonale ma umy od mojej neprávos­ ti a očisti ma od môjho hriechu”. (Žalm 51, 1-2). „Uzdrav ma, Hospodine, a budem uzdravený, za­ chráň ma a budem zachránený, lebo ty si mojou chválou. (Jeremiáš 17, 14). „Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu” (Lukáš 18, 13). Nech ti nič neprekáža v obrátení sa ku Kristovi hoci teraz, okamžite, celým srdcom, teraz keď čítaš túto strán­ ku! Boh ti nielen prikazuje tak urobiť a pozýva ťa, aby si učinil rozhodný krok, ale pomätaj, že Boh tiež varuje pred nebezpečenstvom odkladania: „Nechlúb sa zajtrajším dňom, lebo nevieš čo ešte splo­ dí deň” (Príslovie 27, 1). „Hľadajte Hospodina dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko!” (Izaiáš 55, 6). „Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spa­ senia” (2. Korintským 6, 2). „Dnes_, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc...” (Židom 3, 8 a 15). A konečne, pamätaj na nádherné zasľúbenia, ktoré Boh dáva všetkým, ktorí sa v pravde k Nemu obrátia v po­ kání a viere: „Nech opustí bezbožný svoju cestu a nesľachetný člo­ vek svoje myšlienky a nech sa navráti k Hospodinovi a zľutuje sa nad ním, a k nášmu Bohu, lebo je hojný od­ pustiť” (Izaiáš 55, 7). 97

„A budete ma hľadať a nájdete, keď sa po mne budete dopytovať celým srdcom” (Jeremiáš 29, 13). Ježiš povedal: „Všetko čo mi dáva Otec, príde ku mne a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von” (Ján 6, 37). „Amen, ameň vám hovorím, že kto verí vo mňa, má večný život” (Ján 6, 47). Keď prídeš k Pánu Ježišovi v duchu týchto modlitieb, vo svetle týchto varovaní a na základe týchto sľubov, tvoj­ mu hľadaniu bude koniec. Budeš mať správny vzťah k Bo­ hu.

6. Cesta pred tebou Biblia popisuje znovuzrodeného človeka ako osobu „v Kristu” a pokračuje: „Takže ak je niekto v Kristu, je novým stvorením, drievne pominulo, hľa, všetko je no­ vé” (2. Kor. 5,17). Táto skúsenosť bola tak zreteľná u Dá­ vida, že povedal: „A dal do mojich úst novú pieseň, chvá­ lu našemu Bohu” (Žalm 40,4). Stáročie neskôr jeden ka­ zateľ, Billy Bray, povedal o svojom obrátení: „Pamätám sa, že sa mi zdalo všetko nové, polia, stromy, stáda. Bol som ako novým mužom v novom svete”. Aj keď sila citov nemusí byť tá istá u každého, ten istý fakt zostáva: Kresťan je novým stvorením, začal nový ži­ vot, s novými záujmami, novými snahami, novým štan­ dardom, novým pocitom istoty a novou silou čeliť pro­ blémom a požiadavkám života. Pred obrátením Pavel kruto prenasledoval kresťanov. Raz dostal povolenie od náboženských autorít v Jeru­ zaleme ísť do Damašku hľadať „či by tam našiel niekto­ rých mužov a ženy tej sekty a doviedol ich zviazaných do Jeruzalema” (Skutky 9, 2). 98

Slovami „tej sekty” sú myslení samozrejme kresťania. Iný preklad uvádza „tej cesty”. Je to jeden z biblických po­ pisov kresťanovho života. Je to cesta. Izaiáš to nazýva „cesta, ktorá sa bude volať svätou cestou” (Iz. 35, 8), Dá­ vid „cestou spravodlivých” (Žalm 1,6), Dr. Lukáš „cestou Božou” (Skutky 18, 26), Pavel „cestou pokoja” (Rim. 3, 17), a Peter „priamou cestou” (2. Petra 2,15). Pamätáš sa, že Biblia hovorí o neobrátených ľuďoch: „Každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu” (Iz. 53, 6). Tým, že si sa stal kresťanom, odvrátil si sa od svojej vlastnej ces­ ty, hriešnej a teraz si pripravený ísť v smere Božej vôle. V tejto poslednej kapitole chcem povedať ešte tri veci o „ceste”, ktorú si snáď práve začal. 1) Je to cesta otvorenosti.

Pán Boh dal Izraelskému ľudu veľa príkazov o boho­ službe včítane o stavbe stánku, prenosnej budovy alebo stanú k uctievaniu Boha počas rokov ich putovania po púšti. Najdôležitejšia časť tejto budovy sa nazývala „Svä­ tyňa svätých”, kde sa prechovávala truhla zmluvy - po­ zlátená truhlica obsahujúca dosky s Desatorom. Truhla symbolizovala Božiu prítomnosť v strede Božieho alebo vyvoleného ľudu. Len najvyšší kňaz mohol vstúpiť do Svätyne svätých a to len raz do roka v deň národného očis­ ťovania, keď vzal so sebou krv obetného zvieraťa a pokro­ pil ňou „pokrývku a pred pokrývkou v Svätyni svätých” (3. Mojž. 16,12) ako zadosťučinenie za kňazov a ľud. Keď sa konečne ľud usadil v zasľúbenej zemi Kanaán, tento prenosný stánok bol nahradený chrámom. Aj chrám mal „Svätyňu svätých”, oddelenú od ostatných svätýň velikou oponou, ktorá bola symbolom, že obyčajný človek sa nikdy nemôže priblížiť k Bohu. 99

To ti pomôže porozumieť niečomu veľmi dôležitému, čo sa stalo v deň, keď Pán Ježiš bol ukrižovaný. Čítame, že v okamihu Jeho smrti „chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až dolu” (Mat. 27, 51). Týmto spôsobom Pán Boh dramaticky demonštroval, že stará zmluva v tej chvíli bola nahradená novou. Staré obrady a nariadenia sa skončili. Baránok Boží, Pán Ježiš Kristus, bol zabitý a Jeho obeť platí raz navždy a každý veriaci v Neho má prí­ stup k Bohu. Pisateľ epištoly k Židom to objasňuje tak­ to: „Keď tedy máme, bratia, smelosť ku vchodu do svä­ tyne v krvi Ježišovej, ktorý to vchod nám vysvätil ako ces­ tu novú cez oponu, to jest cez svoje telo a veľkého kňa­ za nad domom Božím, pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery” (Žid. 10, 19-22). Roztrhnutá opona v chráme symbolizovala telo Ježišovo, ktoré bolo roz­ trhnuté na kríži v tej istej chvíli. Jeho vyliata krv dala pod­ klad novej zmluve, v ktorej všetci kresťania teraz majú uvoľnenú „novú a živú” cestu do Božej prítomnosti. Vidíš ako predivne Pán Boh pripravil cestu spasenia aj pre teba? V starej zmluve len najvyšší kňaz mohol do Bo­ žej prítomnosti, teraz môže každý kresťan. Kňaz musel obetovať vždy novú obeť, ale Ježiš „doniesol jednu bitnú obeť za hriechy platnú navždy” (Žid. 10,12). Kňaz mohol vstúpiť do Svätyne svätých len raz do roka, kresťan môže prichádzať k Bohu každý deň. Všetky prekážky boli od­ stránené. Ako kresťan máš plný a stály prístup k Bohu pre Kristovu smrť za teba. Spôsob akým využívať tento prístup je modlitba, a to je v živote kresťana veľmi dôležité. V modlitbe môžeš uctievať Boha, chváliť Ho za Jeho moc, Jeho svätosť, Jeho vznešenosť, Jeho slávu. Dávid ho­ vorí: „Zvelebujte so mnou Hospodina a vyvyšujme spo­ ločne jeho meno” (Žalm 34, 4). 100

Aj ty Mu budeš môcť ďakovať za všetku Jeho dobrotu a lásku k tebe, za všetky každodenné dary, pokrmy, zdra­ vie, čerstvý vzduch, schopnosť myslenia a všetko čo ro­ bí život hodným žitia. A nadovšetko Mu budeš ďako­ vať za Jeho dar, ktorý sa nedá vypovedať” (2. Kor. 9,15), za Pána Ježiša Krista, ktorý dal svoj život za teba na krí­ ži. Biblia hovorí: „Dobre je oslavovať Hospodina a spievať tvojmu menu žalmy, ó, Najvyšší!” (Žalm 92,1) a ako kres­ ťania mali by sme „vo všetkom ďakovať, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás” (1. Tess. 5, 18). V modlitbe tiež môžeš vyznať svoje hriechy Bohu. Kresťan nie je dokonalý aj keď si je istý, že ho Boh môže zachovať až na veky. Hoci ho Pán uschopní, aby robil po­ kroky v prekonávaní pokušení, predsa stále sa bude do­ púšťať hriechu. Apoštol Ján to učí a tiež poukazuje na východisko: „Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme a niet v nás pravdy. Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti” (1. Jána 1,8-9). Keď si uvedomíš, že si zhrešil, vyznaj to Bohu a spoľahni sa na Jeho sľub, že ti odpustí. Konečne v modlitbe môžeš prosiť Boha o požehnanie pre seba a druhých, o silu, vedenie, múdrosť, vernosť, o Je­ ho pomoc v denných problémoch života. Kresťan by sa mal modliť „za všetkých ľudí” (1. Tim. 2,1), za vlády v ná­ rodoch, za vedúcich kresťanov, kazateľov, misionárov, za tých, ktorí trpia telesne i duševne. Za tých, ktorí sú v zármutku, ktorí sú neobrátení, za členov vlastnej ro­ diny - zoznam by bol bez konca! Ale príkaz je jasný: O nič sa nestarajte, ale vo všetkom modlitbou a prosbou s ďa­ kovaním nech sa oznamujú vaše žiadosti Bohu” (Filip. 4,6). A keď budeš rásť v kresťanskom živote a učiť sa viac a viac modliť sa za správne veci správnym spôsobom, ob­ 101

javíš pravdu zasľúbenia, ktoré dal Pán Ježiš: „Ak zosta­ nete vo mne a moje slová ak zostanú vo vás, vtedy si pros­ te čokoľvek chcete, a stane sa vám ” (Ján 15, 7). Ale modlitba nemá byť bezmyšlienkovitá, mechanic­ ká. Keď si sa znovuzrodil, stal si sa Božím dieťaťom. Bib­ lia hovorí: „Lebo všetci ste synmi Božími skrze vieru v Kristu Ježišovi” (Gal. 3, 26). V modlitbe hovoríš k svoj­ mu Otcovi! Môžeš k Nemu prísť dôverne, v istote, že ťa miluje a chce ťa požehnať. Nauč sa prichádzať k Bohu na tomto základe. Kresťanský život je cestou otvorenosti, priamosti. 2) Je to cesta poslušnosti.

Keď sa Židia vypytovali Petra a ďalších apoštolov o ich činnosti, odpovedali: „Viac treba poslúchať Boha ako ľu­ dí” (Skutky 5, 29). Prečo treba? Pretože Pánu Bohu sme dĺžni život poslušnosti ako svojmu Stvoriteľovi, ako To­ mu, ktorý uspokojuje všetky naše potreby a nadovšetko sme povinní žiť život poslušnosti, pretože On je naším Spasiteľom a Vykupiteľom. Pavel spojoval kresťanovu poslušnosť so smrťou Krista ako Spasiteľa takto: „Lebo nato Kristus i zomrel i vstal i ožil, aby panoval i nad mŕtvy­ mi i nad živými” (Rim. 14, 9). A znovu, keď píše ku kres­ ťanom v Korinte, hovorí, aby tí, za ktorých Kristus zomrel „nežili už viacej sebe, ale tomu, ktorý zomrel za nich i vstal z mŕtvych” (2. Kor. 5, 15). Velký misionár S. Walton napísal raz do svojho denní­ ka: „Len vôľu Božiu, nič menej, nič viac a nič iné”. Aké výborné motto pre náš kresťanský život! Urob to aj ty cieľom svojho života a zakúsiš pravdu Božieho sľubu: „Neodoprie ničoho dobrého tým, ktorí chodia v úprim­ nosti” (Žalm 84, 12). 102

V Biblii nájdeš smer, varovania, sľuby a príkazy, ktoré budeš potrebovať, aby si robil pokroky v kresťanskom ži­ vote. Musíš si preto urobiť čas, aby si usilovne a pozorne študoval Bibliu, aby si si pamätal jej pravdy a rozmýšľal 0 jej hodnotách. Snaž sa o to, aby si čítal Bibliu od prvého dňa svojho kresťanského života pravidelne, denne. Vy­ hraď si čas, najlepšie ráno. To sa mnohým najlepšie os­ vedčilo. Urob si chvíľu, kedy môžeš byť sám a v tichu čí­ tať Bibliu a modliť sa. Pristupuj k Biblii žiadostivo, po­ korne, vďačne, dôstojne, túžobne, lebo je to Božie Slo­ vo. Pristupuj k nemu ako závislý, odkázaný naň. Pamä­ taj, že len Duch Svätý môže správne vysvetliť jeho význam a uplatniť ho v tvojom srdci a živote a tak kedykoľvek be­ rieš Božie Slovo do rúk, pros o pomoc Svätého Ducha. Tiež pamätaj, že čítaním Biblie nekončí všetko! Jakob nás vyzýva, aby sme boli „činiteľmi slova a nie len po­ slucháčmi, ktorí klamú sami seba” (Jakob 1, 22). Nie je dostačujúce čítať Bibliu len pre informáciu. Tvojou túž­ bou by malo byť „rásť v milosti a známosti nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista” (2. Petra 3, 18). Kresťanský ži­ vot je životom poslušnosti. 3) Je to cesta vhodných príležitostí.

V mnohých sférach života je pokrok zrejmý pri tých, ktorí dobre využijú vhodné príležitosti a to je iste pravdou 1 v duchovnej oblasti. Neobrátený človek je v strašnom postavení, že sa „nemôže ľúbiť Bohu” (Rim. 8, 8). Ako­ koľvek sa pokúša, jeho život sa nikdy nebude páčiť Bohu, nebude uspokojivý pre neho ani nebude mať večnú hod­ notu pre druhých. To raz bolo pravdou o tebe, ale keď si sa stal kresťanom, tvoje postavenie sa zmenilo a otvára ti dvere nádherných príležitostí. Vyťaž z nich čo len mô­ 103

žeš! Z mnohých, ktoré by mohli byť spomenuté, uvádzam tri: Prvá: Máš príležitosť dať Bohu chválu. Jednou z najvzrušujúcich vecí na kresťanskom živote je to, že máme každý deň príležitosť ľúbiť sa Bohu, vzdať česť Jeho menu, poukázať na Jeho moc ku zmene života. To preto, lebo pri tvojom znovuzrodení si dostal Ducha Svätého a Jeho záu­ jem je, aby ťa viedol podľa Božej vôle a uschopnil ťa či­ niť Božiu vôľu. Toto by tedy malo byť prevládajúcim záujmom v tvojom živote. Ježiš povedal: „Hľadajte naj­ prv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť” (Mat. 6, 33), a Pavel pridáva: Čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu” (1. Kor. 10, 31). Nič nie je nádhernejšie v kres­ ťanovom živote, než aby každý deň mal nejakú príleži­ tosť, že by „tak svietilo jeho svetlo pred ľuďmi, aby vide­ li jeho dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach” (Mat. 5, 16) bez ohľadu na problémy a ná­ tlaky, utrpenia a pokušenia, nebezpečia a ťažkosti živo­ ta. Druhá: Máš príležitosť kresťanského obecenstva. Tým, že si sa stal kresťanom, nezískal si len Otca, ale aj rodinu, lebo každý kresťan na celom svete je teraz tvojím bra­ tom alebo sestrou v Kristu. Táto rodina kresťanov sa nazý­ va cirkev. Slovo „cirkev” sa v Biblii nikdy nevzťahuje na budovu - kostol - ale vždycky na ľudí - kresťanov. Riad­ na rodina splňuje svoje poslanie len vtedy, keď sa jej čle­ novia spolu stretávajú a spolu rastú. Tak isto je to s Bo­ žími deťmi a je to Božia vôľa, aby sa Jeho deti tiež stre­ távali v obecenstve. Slovo „obecenstvo” znamená „byť zdielny”. Pomôže nám to porozumieť aká je hodnota v schádzaní sa kresťanov. Môžeme sa tam podeliť so svojimi problémami, svojimi vedomostnú, svojimi darmi, vierou a nadovšetko našou osobnou skúsenosťou s Je­ 104

žišom Kristom ako naším Spasiteľom a Pánom. Niekto­ rí sú vedúci, všetci sme učeníkmi a všetci spolu rastieme v známosti a svätosti. Je tedy veľmi dôležité, aby si sa pripojil k niektorému zhromaždeniu veriacich, k zboru alebo cirkvi, kde sú skutočne znovuzrodení ľudia, ak už nepatríš do niekto­ rého. Samozrejme nie každý, kto chodí do kostola, je kresťanom (možno to bola pravda aj o tebe skôr ako si si prečítal túto knihu!) a obávam sa, je tiež pravdou, že niektoré cirkvi sa ďaleko odklonili od pravého učenia Biblie o Božej prirodzenosti, o charaktere človeka, od uče­ nia o hriechu, o Osobe a diele Ježiša Krista, od učenia nového rodu, pokánia, viery a svätosti. Pokús sa nájsť cir­ kev, obecenstvo zdravo založené na Božom Slove a spoj sa s takými kresťanmi. Aj Pán Ježiš sa pravidelne zúčast­ ňoval bohoslužieb. Jeho nasledovníci majú robiť to isté: neopúšťajúc svojho zhromaždenia, ako majú niektorí oby­ čaj, ale napomínajúc jeden druhého” (Žid. 10, 25). Tretia: Máš príležitosť kresťanskej služby. Raz som počul holandského novinára rozprávať o svojom obráte­ ní a o prvých dňoch jeho života ako kresťana. Pomaly si uvedomoval, že jeho dar ako spisovateľa - novinára, by mohol byť užitočný v Božej službe. Jedného dňa polo­ žil pero na stôl a povedal Pánu Bohu: „Tu je moje pero, keď ho môžeš použiť, Pane Bože, je Tvoje spolu so mnou!” Tieto slová neboli neúctivé, ale jednoducho vyjadrova­ li poctivú túžbu mladého kresťana. Každý kresťan by mal mať tento postoj ochoty, aby ho Boh mohol použiť vo svojej službe. Aj keď nie sme spasení dobrými skut­ kami, Biblia hovorí jasne, že ako kresťania sme „stvore­ ní v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili” (Efez. 2, 10). Pavel sa nazýva „služobníkom Ježiša Kris­ 105

ta” (Rim. 1, 1) a hovorí, že pri našom obrátení sme boli „oslobodení od hriechu a v službu podrobení Bohu” (Rim. 6, 22). Boh môže, ale nemusí ťa povolať do plnej služby ako misionára alebo kazateľa, ale je isté, že má pre teba špe­ cifickú prácu. Začni sa Ho pýtať čo to je - a „čokoľvek ti povie, urob!” (Ján 2, 5). Tvoj miestny zbor bude samo­ zrejme miestom, kde môžeš rozvíjať a použiť dary, kto­ ré ti Boh dal a tam by si sa mal podieľať na kresťanskej službe. Možno medzi mládežou, deťmi, starými, cud­ zincami alebo v inej skupine, o ktorú budeš mať zvláštny záujem. Potom sú tu tvoje osobné okolnosti doma, v ško­ le, v práci. Snáď si obklopený ľuďmi, ktorí sú bez Boha a nikdy nepočuli jasné evanjelum. Využi túto Bohom da­ nú príležitosť a podeľ sa s nimi o nádhernú pravdu a tvo­ ju vlastnú skúsenosť. Rob to zdvorilo a s premýšľaním, s modlitbou. Môžeš im ponúknuť dobrú kresťanskú li­ teratúru alebo ich pozvi do zhromaždenia. Ježiš pove­ dal svojim učeníkom: „Budete mi svedkami” (Skutky 1,8) a my dnes máme tú istú výsadu a príležitosť. Ale pamätaj, že to ako budeš žiť, bude platiť práve tak ako to, čo po­ vieš. Tvoja príležitosť ku kresťanskej službe je - žiť takým spôsobom, „aby bolo oslávené meno našeho Pána Ježi­ ša Krista vo vás a vy v ňom” (2. Tess. 1, 12). Kresťanský život je cestou príležitostí. A tak keď končíme cyklus našich úvah a začínaš žiť prvé dni života ako kresťan, mojou modlitbou za teba sú slová pisateľa epištoly k Židom, napísané pred dve­ tisíc rokmi. Kiež Boh odpovie na túto modlitbu cez tvoj život!

106

„A Boh pokoja, ktorý vyviedol toho velkého Pastiera oviec z mŕtvych na základe krvi večnej zmluvy nášho Pána Ježiša, nech vás ráči učiniť dokonalými v každom skutku dobrom, aby ste činili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou, skrze Ježiša Krista, ktorému sláva na veky vekov”. Amen. (Žid. 13, 20-21).

Obsah

Úvod

...................................................................

3

1. P r a v d a .............................................................

4

2. P r o b lé m .............................................................

9

3. N e ú s p e c h ............................................................... 22 4. O dpoveď ..................................................................... 37 5. P o t r e b a ..................................................................... 76 6. Cesta pred t e b o u ...................................................98