Slovačko-hrvatski i hrvatsko-slovački praktični rječnik s gramatikom 9530409281, 9789530409286 [PDF]

Zitiervorschau

Kratica za vrstu riječi

sporan

"' .ih.;„;,�-:!----�

·

sporny, pochybny,

neiscy

sporazum, -a m dohoda; dohovor sporazumjeti se, -mije se svr do­

Gramatički hodnut' sa; dorozumiet' sa RXI imenice sporedanprid vedl'ajši, okrajov)';

Padežni nastavak za Gjd

druhorady, podradny . sporopri! pomaly, zvol'na, zdlhavo sport, -a m šport sportaš, -a m športovec sportašica, -e ž športovkyiia sportski prid športov)'; v. gaće sposoban prid schopny, suci sposobnost, -i= schopnost', spOsobilost' spotaknuti se, -ne se svr potknut' sa, zakopnut' spoznaja, -e ž poznanie, pozna­ tok, poznatky, vedomosti spo�ati,-asvrpoznat',uvedornit' SI

srčan

465

sporan

sprezanje, -a „ časovanie sprezati, -že nesvrjez časova!' sprijateljiti se, -i se svr spriatelit' sa, skamanitit' sa

spriječiti, -i svr zabranit', zame­ dzit'

sprijeda pri/ spredu, odpredu sprječavati,• nesvr zabra.ilovat', bninit',zamedzovat'

sprovod, -a m pohreb,pohrebny sprievod

spustiti, -isvr spusti!'; zvesit', skloni!', sklopit': zrazit'. mižit'

spustiti se, -i se S\'T spusti!' 5a;

klesnut'. poklesnut'; zosrup1t', zliezt': zist' spuštati se, -a se - spU:št'at' sa. klesa!': zostupovat', zhezat': schadzat' sputati, -a• sputa!'. sputnat'. po­ viazat': obmedzit'

Maria Kursar

Dubravka Sesar SLOVAČKO-HRVATSKI i

HRVATSKO-SLOVAČKI PRAKTIČNI RJEČNIK

Maria Kursar Dubravka Sesar

SLOVENSKO-CHORVATSKY a

CHORVATSKO-SLOVENSKY PRiRUČNY SLOVNIK S GRAMATIKOU

�školska knjiga ZAGREB, 2005.

Maria Kursar Dubravka Sesar

SLOVAČKO-HRVATSKI 1

HRVATSKO-SLOVAČKI PRAKTIČNI RJEČNIK S GRAMATIKOM

� školska knjiga ZAGREB, 2005.

Urednica

JADRANKA HAĐUR Recenzentice

BRANKATAFRA

ŽELJKA FINK-ARSOVSKI

MARIA DOBRiKOVA Grafički urednik

MILANTOMIĆ

A utor naslovnice JENIO VUKELIĆ Korekturu obavila

MARIA KURSAR

© Školska knjiga, d.d., Zagreb, 2005.

Sva prava pridržana. Nijedan dio ove knjige ne smije se reproducirati ni u kojem obliku i ni na koji način bez prethodnog dopuštenja nakladnika.

CIP - Katalogizacija u publikaciji Nacionalna i sveučilišna knjižnica - Zagreb

811.162.4(038)=163.42 811.163.42(038)=162.4

UDK

KURSAR, Maria Slovačko-hrvatski i hrvatsko-slovački praktični rječnik s gramatikom

I Maria

Kursar, Dubravka Sesar. - Zagreb : Školska knjiga,

2005.

Na spor nasl. str.: Slovensko-chorvatsky a chorvatsko-slovensky priručni slovnik s gramatikou. ISBN

953-0-40928-1

I. Sesar, Dubravka

45!025161 ISBN

953-0-40928-1

Tisak

Grafički zavod Hrvatske, d.o.o., Zagreb

SADRŽAJ OBSAH

Predgovor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

6

Predslov Kako se služiti rječnikom

8

Ako použivat' slovnik

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

12

Slovačko-hrvatski rječnik. . . . . . . . . . . . . . . . . . .

13

Kratice

.

Skratky Slovensko-chorvatsky slovnik Kratki pregled gramatike slovačkoga jezika

271

Hrvatsko-slovački rječnik . . .

311

Chorvatsko-slovensky slovnik

PREDSLOV

Tento slovník je výsledkom širších porovnávacích bádaní, ktoré skú­ majú príbuznosť a podobnosť chorvátskeho jazyka vo vzťahu k západo­ slovanským jazykom. Vychádza ako prvý slovensko-chorvátsky a chor­ vátsko-slovenský slovník vôbec vďaka vydavateľstvu Školska knjiga, ktoré prejavilo mimoriadny záujem o slovníky tzv. malých jazykov. Ta­ kýto dvojjazyčný slovník sa v chorvátskej lexikografickej produkcii ob­ javuje po prvýkrát, preto veríme, že aspoň čiastočne vyplní medzeru, ktorú už dlhší čas pociťujú jeho potenciálni chorvátski a slovenskí po­ užívatelia, v súčasnosti predovšetkým študenti slovakistiky a slavistiky. Slovník sa vzhľadom na svoj rozsah a praktické zameranie neob­ medzuje iba na najpoužívanejšiu slovenskú a chorvátsku lexiku, ale za­ hŕňa aj základné frazémy, typické slovné spojenia, ako aj veľa lexikál­ nych osobitostí, ktoré, okrem iného, odhaľujú možné nástrahy chorvát­ sko-slovenskej medzijazykovej homonymie. Slovensko-chorvátska časť obsahuje približne 14 OOO hesiel a chorvátsko-slovenská 11 OOO he­ siel so základnými gramatickými a zodpovedajúcimi funkčnými kvali­ fikátormi. Táto lexika je zväčša súčasťou základnej slovnej zásoby spi­ sovného jazyka, nevynechali sa však ani lexémy a ich najfrekventova­ nejšie varianty, ktoré sú štylisticky príznakové. O stavbe slovenského spisovného jazyka prináša základné informácie krátka príručná grama­ tika. Veríme, že tento slovník poslúži všetkým, ktorí chcú získať základné vedomosti o slovenskom jazyku, a že ako taký splní svoje poslanie. Záhreb apríl 2005

Dubravka Sesar

PREDGOVOR

Ovaj je rječnik rezultat širih poredbenih istraživanja srodnosti i slič­ nosti između hrvatskoga i zapadnoslavenskih jezika. Kao prvi slovač­ ko-hrvatski i hrvatsko-slovački rječnik uopće objavljuje se zahvaljujući Školskoj knjizi koja je pokazala posebno zanimanje za rječnike tzv. ma­ lih jezika. Ovakav se dvojezičnik u hrvatskoj leksikografskoj produkciji pojavljuje prvi put i vjerujemo da će bar djelomično ispuniti prazninu koju odavno osjećaju potencijalni hrvatski i slovački korisnici, a danas prije svega studenti slovakistike i slavistike. S obzirom na opseg i praktičnu namjenu ovaj je rječnik ograničen na najfrekventniji slovački i hrvatski leksik, ali obuhvaća i osnovne fraze­ me, karakteristične sklopove riječi, pa i mnoštvo leksičkih specifičnosti koje uz ostalo otkrivaju moguće zamke prividne hrvatsko-slovačke ho­ monimije. Slovačko-hrvatski dio sadrži približno 14 000, a hrvatsko­ -slovački približno 11 000 natuknica s osnovnim gramatičkim i potreb­ nim funkcionalnim obilježjima. Taj leksik uglavnom pripada uporabnoj normi, ali nisu izostavljene ni najfrekventnije inačice i riječi koje pripa­ daju uzornoj normi. Kratka priručna gramatika daje osnovne podatke o strukturi slovačkoga književnog jezika. Nadamo se da će ovaj rječnik dobro poslužiti svima koji žele steći osnovna znanja o slovačkom jeziku i da će ispuniti svoju opću namjenu. Zagreb, travanj 2005.

Dubravka Sesar

KAKO SE SLUŽITI RJEČNIKOM

Uza svaku je natuknicu navedena kratica za vrstu riječi. Iza imenica

stoji nastavak za genitiv jednine i gramatički rod te oznaka mn za mno­ žinski oblik (plurale tantum i dr.), npr.

Alpy, Alp ž mn; majstrovstva,

-tiev s mn. Ako se u kosim padežima pojavljuju znatnije glasovne prom­

jene, nastavak za genitiv jednine imenice vezuje se uz posljednji glas ili slog osnove, npr.

aktivum, -vas, basen, -sne ž, dažd', dažd'a m. Uz gla­

gole se navodi nastavak za 3. lice jednine prezenta (prezentska osnova) i vid, a kada se u konjugaciji pojavljuju znatnije glasovne promjene, te­ matski se sufiks vezuje uz posljednji glas ili slog osnove, npr. -berie svr, napnut', -pne svr,

nabrat', bat' sa, boji sa nesvr, diat' sa, deje sa nesvr.

Gramatičke dublete, vidski pamjaci glagola i frazeološke varijante odvojene su kosom crtom, npr.

barak, -a/-u m baraka; hltat', -ce/-a dat' I davat' pozor obratiti I obraćati pozornost; mat' do­ bru I zlu povest' biti na dobru I zlu glasu. Znakom • obilježeni su fraze­

nesvr gutati;

mi . Sintagme i frazemi obrađeni su pod natuknicom koja je njihova os­

novna sastavnica (imenica, pridjev, prilog, glagol). Iznimka su nazivi

jezika u hrvatsko-slovačkom rječniku, koji se iz praktičnih razloga nala­ ze pod pridjevskom natuknicom.

Riječi koje u oba jezika mogu imati dvije iste gramatičke funkcije

obrađene su pod jednom natuknicom, npr.

lekarsky prid/pril liječnički, iste prillčest sigurno, prečo pril/vezn zašto. Sve gramatički i značenjski različite riječi obrađene su odvojeno, npr. mftvy prid mrtav; mftvy, -eho

m

mrtvac. Odvojene su i govorne i pravopisne varijante te tvorbene du­

blete; pri tome se kao osnovni obrađuje standardniji oblik, npr.

dobehU­ vat' v. dobiehat'; bratranec v. bratanec (isti nastavak ili sufiks navodi se

samo

uz

osnovnu natuknicu). Kod slovačkih priložnih parova osnovni je

određen učestalošću, npr.

hlasne v. hlasno; celkovo v. celkove.

U oblim su zagradama navedeni mogući izostavljivi dijelovi natukni­

ce, npr. povratna zamjenica uz glagole, mogući izostavljivi dijelovi fra­ zema i dr., npr.

hriat' (sa), hreje (sa) nesvr grijati (se); figu (borovu) do­ stane dobit će šipak. U kosim su zagradama navedena objašnjenja nekih pojmova, npr.

figa, -y ž smokva /plod/, figovnik, -a m smokva /stablo/; doma pri!

9

doma, kod kuće /biti/,

domov pri/ doma, kući /ići/; pol'ny prid poljski, pol'sky /:Pol'sko/ prid poljski. Upute (v.) uz ostalo upozoravaju na ka­

rakteristične slovačke sklopove riječi, koji se formalno razlikuju od

hrvatskih istovrjednica, npr.

uz glagol mat', ma nesvr imati; v. strach (strach, -um strah; mat' strach bojati se).

AKO POUŽÍVAŤ SLOVNÍK

Pri každom hesle sa nachádza skratka, ktorá označuje slovný druh. Za podstatnými menami sa nachádza koncovka genitívu jednotného čísla a gramatický rod, ako aj označenie mn pre tvar množného čísla (plurália tantum a iné), napr. Alpy, Álp ž mn; majstrovstvá, -tiev s mn. Ak pri ne­ priamych pádoch dochádza k väčším hláskovým zmenám, genitívna prí­ pona jednotného čísla podstatného mena sa pripája k poslednej hláske alebo ku kmeňovej slabike, napr. aktívum, -va s, báseň, -sne ž, dážď, dažd'a m. Pri slovesách sa uvádza koncovka 3. osoby jednotného čísla prítomného času (prézentný kmeň) a vid. Ak sa pri časovani vyskytujú väčšie hláskové zmeny, tematický sufix sa pripája k poslednej hláske ale­ bo ku kmeňovej slabike, napr. nabrať, -berie svr, napnúť, -pne svr, báť sa, bojí sa nesvr, diať sa, deje sa nesvr. Gramatické dubletné tvary, vidové dvojice slovies a frazeologické varianty sa oddeľujú lomkou, napr. barak, -a/-u m baraka; hltať, -ce/-á nesvr gutati; dať / dávať pozor obratiti / obraéati pozornost; mať do­ brú / zlú povesť biti na dobru / zlu glasu. Znak • uvádza frazémy. Syn­ tagmy a frazémy sú spracované pri heslovom slove, ktoré je ich kľú­ čovým slovom (podstatné meno, prídavné meno, príslovka, sloveso). Výnimkou sú názvy jazykov v chorvátsko-slovenskom slovníku, ktoré z praktických dôvodov tvoria súčasť hesla prídavného mena. Slová, ktoré v oboch jazykoch môžu mať dve rovnaké gramatické funkcie, sú spracované v jednom hesle, napr. lekársky pridlpril liječ­ nički, iste prillčest sigurno, prečo prillvezn zašto. Všetky gramaticky a významovo odlišné slová sa uvádzajú osobitne, napr. mŕtvy prid mr­ tav; mŕtvy, -eho m mrtvac. Osobitne sa uvádzajú aj hovorové a pravo­ pisné varianty, ako aj hláskové a tvarové dublety; pričom spracované heslové slovo je to, ktoré má bližšie ku kodifikovanej norme, napr. do­ behúvať v. dobiehať; bratranec v. bratanec (rovnaká koncovka alebo sufix sa uvádza len pri základnom hesle). Pri slovenských príslovko­ vých dvojtvaroch je spracovanie heslového slova určené jeho frekven­ ciou v jazyku, napr. hlasne v. hlasno; celkovo v. celkove. V okrúhlych zátvorkách sú uvedené časti hesla, ktoré možno vyne­ chať, napr. zvratné zámeno pri slovesách, fakultatívne časti frazém a

11

pod. , napr. hriať (sa), hreje (sa) nesvr grijati (se); figu (borovú) dosta­ ne dobit ée šipak. V šikmých zátvorkách sú uvedené vysvetlenia niektorých pojmov, napr. figa, -y ž smokva /plod/, figovník, -a m smokva /stablo/; doma pri/ doma, kod kuée /biti/, domov pri/ doma, kuéi /iéi/; poľný prid poljski, poľský /:Poľsko/ prid poljski. Odkazy (v.), okrem iného, upo­ zorňujú na typické slovenské slovné spojenia, ktoré sa formálne odlišu­ jú od chorvátskych ekvivalentov, napr. pri slovese mať, má nesvr imati; v. strach (strach, -u m strah; mať strach bojati se).

KRATICE SKRATKY

bot

botanički naziv

botanické pomenovanie

br

broj

číslovka

čest

čestica

častica

ekspr

ekspresivna riječ

expresívny výraz

jez

jezikoslovni naziv

lingvistický termín

knj

knjiški naziv (klasični, dijelom zastarjeli)

knižný výraz (čiastočne zastaraný)

m

imenica muškoga roda

podstatné meno mužského rodu

mn

množinski oblik (plurale

tvar množného čísla

tantum i

dr.)

(plurália

tantum a i.)

neskl

nesklonjiva riječ

nesklonné slovo

nesvr

nesvršeni glagol

nedokonavé sloveso

poz

pozitiv (J. stupanj) pridjeva i priloga

pozitív ( 1. stupeň) prídavných mien a prísloviek

prid

pridjev

prídavné meno

prij

prijedlog

predložka

pri/

prilog

príslovka

razg

razgovome i substandardne riječi

hovorové a subštandardné

s

imenica srednjega roda

podstatné meno stredného rodu

svr

svršeni glagol

dokonavé sloveso

výrazy

uzv

uzvik

citoslovce

v.

vidjeti

pozri

vezn

veznik

spojka

zam

zamjenica

zámeno

zool

zoološki naziv

zoologické pomenovanie

ž

imenica ženskoga roda

podstatné meno ženského rodu

SLOVAČKO-HRVATSKI RJEČNIK SLOVENSKO-CHORVÁTSKY SLOVNÍK

A a vezn i; a; a tak ďalej, atď. i ta­ ko dalje, itd. abdikácia, -ie ž knj ostavka, odstup abeceda, -y ž abeceda abecednýpríd abecední absencia, -ie ž izočnost, izostanak absolútny príd apsolutan absolvent, -a m apsolvent absolvovať, -uje svr apsolvirati abstraktnýpríd apstraktan absurdný príd apsurdan aby vezn da, da bi, neka adjektivum, -va s jez pridjev, adjektiv administrácia, -ie ž administraci­ ja, služba, ured administrativa, -y ž administra­ cija, uprava /državna, vojna i sl./ administrativny príd administrativan adopcia, -ie ž posvojenje adoptácia v. adopcia adresa, -y ž adresa adverbium, -bia sjez prilog, ad­ verb advokát, -a m odvjetnik, advokat advokátsky príd odvjetnički, advokatski aféra, -y ž afera, skandal africký príd afrički Afričan, -a m Afrikanac

Afrika, -y ž Afrika agentúra, -y ž predstavništvo; agencija agresívnosť, -ti ž agresivnost agresívnypríd agresivan agronóm, -a m agronom aha uzv aha, ah da; gle ahá v. aha ahoj uzv razg bog, zdravo aj vezn i; v. keď ak vezn ako, ako pak, ukoliko; v. iba akcent, -u mjez naglasak, akcent akcia, -ie ž akcija, djelovanje, čin; razg provod akcie, -ií ž m n dionice akiste čest vjerojatno akopri! kako ako vezn kao, kao što ako-tak pri/ kako tako akoby vezn kao da akokoľvekpri! bilo kako, kako god, ikako akosi prí/ nekako akosť, -ti ž kakvoéa, kvaliteta akože čest ekspr kako, ma nemoj akt, -u m akt, čin aktivita, -y ž aktivnost, djelovanje aktivne pri! aktívno, djelatno aktivnypríd aktivan, djelatan aktivovať, -uje nesvr/svr aktivirati

aktivum

aktívum, -va s aktiva,jez aktiv aktualita, -y ž aktualnost, vijest aktualizovať, -uje nesvrlsvr aktualizirati

aktuálny prid aktualan akurát pri/ razg upravo, baš akurát čest točno; dovoljno akurátne pri/ razg temelj ito; dolično, kako treba, kako valja

akustický prid akustičan akuzatív, -u mjez akuzativ akvárium, -ria s akvarij aký za m kakav, koj i akýkoľvekzam bilo kakav, kakav god, ikakav, kojekakav

akýsi za m nekakav alarm, -u m razg uzbuna; alarm Albánsko, -a s Albanija albánsky prid albanski album, -u m album ale vezn ali; nego, veé; ale predsa ali ipak, pa ipak, medutim

ale čest pa, kako, što alebo vezn iii, iii pak aleja, -e ž aleja, drvored alergia, -ie ž alergija alchymista, -u m alkemičar alibi neskl s alibi alkoholik, -a m alkoholičar almužna, -y ž milodar, milostinja aloa, -oy ž bot aloj alpský prid alpski Alpy, Alp ž mn Alpe amatér, -a m amater amatérsky prid/pril amaterski ambícia, -ie ž ambicija ambulancia, -ie ž ambulanta; ambulantna kola americkýprid američki Američan, -a m Amerikanac amfiteáter, -tra m amfiteatar amnestia, -ie ž amnestija

16

apríl

amnestovať, -uje svr amnestirati amok, -u m ekspr bijes, bjesnilo amulet, -u m amulet, talisman analýza, -y ž analiza, raščlamba analyzovať, -uj e nesvr analizirati, raščlanj ivati

ananás, -u m ananas anekdota, -y ž anegdota angažmán, -u mlneskl s an-

gažman, obveza, zaduženje

angažovať (sa), -uje (sa) svr/nesvr angažirati ( se), obve­ zati (se), sudjelovati

angína, -y ž angina Anglicko, -a s Engleska anglickýprid engleski Angličan, -a m Englez angličtina, -y ž engleski jezik angorský prid angorski ani vezn ni, niti ; ani keby ni da anjel, -a m andeo; strážny anjel andeo čuvar

anjelský prid andeoski áno čest da, jest anonymný prid anoniman antickýprid antički antikvariát, -u m antikvarijat antológia, -ie ž antologija aparát, -u m aparat apartmán , -u m apartrnan apatia, -ie ž apatija apel, -u m apel, poziv aperitív, -u m aperitiv apetít, -u m razg apetit, tek aplauz, -u m aplauz, pljesak aplikácia, -ie ž primjena, apliciranje, aplikacija

aplikovať, -uje nesvrlsvr primjenj ivati, primijeniti, aplicirati

apoštol, -a m apostol apozícia, -ie žjez apozicija apn1, -a m travanj, april

aprilový aprílový prid aprilski, travanj ski arabský prid arapski aranžmán, -u mlneskl s aranžman arcibiskup, -a m nadbiskup arcibiskupstvo, -a s nadbiskupija arcivojvoda, -u m nadvojvoda argumentovať, -uje nesvr argumentirati

archa, -y ž arka; Noemova archa Noina arka

archaizmus, -mu mjez arhaizam archeológ, -a m arheolog architekt, -a m arhitekt architektonický prid arhitektonski

archív, -u m arhiv; arhiva arogancia, -ie ž arogancija, pre­ potencija

arogantnýprid arogantan, prepotentan

artikel, -kla m razg artikl, roba asfalt, -u m asfalt asi čest valjda, vjerojatno, otprili-

ke, oko asistent, -a m asistent askéta, -u m asket, isposnik asketickýprid asketski, isposnički asociácia, -ie ž asocijacija; udru­ ženje, savez asociálny prid asocijalan aspekt, -u m aspekt, gledište;jez vid aspoň čest bar, barem astronómia, -ie ž astronomija, zvjezdoznanstvo atašé neskV-ho m ataše ateliér, -u m atelje, atelijer Atény, Atén ž mn Atena atlantický prid atlantski atmosféra, -y ž atrnosfera; ozračje

ažaž

17

atóm, -u m atom atrakcia, -ie ž atrakcija atraktívny prid atraktivan atrament, -u m tinta, crnilo atribút, -u m jez atribut átrium, -ria s atrij audiovizuálny prid audiovizualan auditórium, -ria s auditorij august, -a m kolovoz augustový prid kolovoški aula, -y ž svečana dvorana Austrálčan, -a m Australac Austrália, -ie ž Australija austrálsky prid australski auto, -a s auto, automobil autobus, -ul-a m autobus autobusový prid autobusni autokemping, -u m autokamp automat, -u m automat automatický prid automatski automechanik, -a m automehaničar

automobil, -u m automobil autoopravovňa, -ne ž automobilska radionica

autor, -a m autor autorita, -y ž autoritet autostop, -u m autostop avantgarda, -y ž avangarda avšak vezn knj ali, no, medutim, pa ipak

�zda čest valjda, možda ,µia, -ie ž Azija iµijčan, -a m Azijac Azijec, -jca m v. Azijčan ázijský prid azijski až vezn dok, kad; cla až pri/ sve do, čak, tek až na pri} razg osim, izuzevši až-až pri/ razg preko mjere ažaž v. až-až

B ba vezn čak, štoviše, pače, pa; ba aj nego i ba čest ma, pa, ta baba, -yž razg stara žena; djevoj­

ka, cura bábä, -äťa s beha, novorodenče bábätko, -a s ekspr beha, novorodenče babípridbablji; v. leto babička, -yž ekspr baka, bakica bábika, -yž lutka babka, -yž baka bábka, -yž marioneta, lutka bábkový pridmarionetski, lutkarski bábo, -a s razg v. bábä babrák, -am razg, ekspr nespret­ njakovié, šeprtlja babrať, -e nesvr ekspr prljati; fu­ šati; dirati babrať sa, -e sa nesvr razg, ekspr gnjaviti se, natezati se; petljati bádanie, -ia s istraživanje, prou­ čavanje badať, -á nesvr primjeéivati, vid­ jeti bádať, -a nesvr istraživati, prou­ čavati bádateľ, -am istraživač, prouča­ vatelj, znanstvenik badateľnýpridvidljiv, očigledan bageta, -y ž duguljasti kruh, fran­ cuz

bahno, -a s blato, glib, mulj báj, -ež mit, legenda báječný prid razg prelijep, divan, bajan, čaroban; odličan

bájka, -yž basna; bajka bájoslovie, -ia s mitologija bál, -um razg bal, ples balada, -yž balada balamutiť, -í nesvr ekspr varati, lagati, muljati

balet, -um balet baletka, -yž balerina balíček, -čkam paketié, zamotu­

ljak balík, -am paket baliť, -í nesvr umotavati, zamota­ vati, pakirati balkón, -am balkon balvan, -am stijena, bovan, veliki kamen baňa, -než rudnik banálnypridbanalan banán, -a/-um banana banda, -yž ekspr banda, gamad; razg skupina svirača bandita, -um bandit, razbojnik banícky pridrudarski baníctvo, -a s rudarstvo baník, -am rudar banka, -y ž banka bankomat, -um bankomat bankovka, -yž novčanica bar,-um bar

bár

bár čest v. bárs barak, -a/-um baraka; ekspr kuéa baran, -am ovan baránok, -nkam janje, knj jaganjac

bárka, -yž barka, brodica barla, -yž štaka barok, -am barok barokový prídbarokni bárs vezn knj iako, i kad, i tla bárs čest knj kad bi (bar), tla (bar) barytón, -um bariton

bas,-um bas báseň, -snež pjesma basketbal, -um košarka básnickýprid pjesnički, poetski básnictvo, -a s pjesništvo, poezija básnik, -am pjesnik basta uzv basta, kvit báť sa, bojí sa nesvr bojati se batéria, -iež baterija baterka, -yž razg džepna svjetilj­ ka, baterija batoh, -am naprtnjača, ruksak batoľa, -aťa s tek prohodalo dije­ te batoliť sa, -í sa nesvr gegati se, teturati batožina, -yž prtljaga baviť (sa), -í (sa) nesvr zabavljati (se), igrati se bavlna, -yž pamuk bazén, -a/-um bazen bažant, -am fazan bdelosť, -tiž budnost; pažnja, oprez bdelýprídbudan; pažljiv, oprezan bdieť, -ie nesvr bdjeti bedapri/ teško, zlo beda uzv jao bedákať, -a nesvr kukati, jadiko­ vati

19

bezfarebný

bedlivý príd pažljiv, brižan bedrá, -dier sm n bedra beh, -um trk, trka, trčanje; tijek;

kretanje, rad -á nesvr trčati, trčkarati, jurcati; razg kretati se, raditi belasý príd nebeski plav, modar beletria, -iež beletristika Belgicko, -a s Belgija belgický prídbelgijski Belgičan, -am Belgijanac belieť (sa), -ie (sa) nesvr bijeljeti se; sijediti, sijedjeti beloch, -am bijelac belosť, -tiž bjelina Benátky, -tokž mn Venecija benzín, -um benzin berla, -yž štap /biskupski i sl./ beseda, -yž domjenak, sastanak besiedka, -yž sjenica; dječja priredba besnieť (sa), -ie (sa) nesvr ekspr bjesniti, bjesnjeti, divljati besniť (sa), -í (sa) nesvr v.

behať,

besnieť (sa) besnota, -yž bjesnoéa, bjesnilo besný prídbijesan; ekspr gnjevan, bijesan

betlehem, -am jaslice bez prij bez bezbolestný prid bezbolan bezbrannýprídnenaoružan; bespomoéan

bezcenný príd bezvrijedan bezcitnýprídbezosjeéajan, bešéutan

bezdetný prídkoji nema djece bezdôvodný prídbezrazložan, neosnovan

bezduchý prídbeživotan; ekspr bez duba, plitak, glup

bezfarebný prídbezbojan

bezhlavo

20

biskupstvo

bezhlavo pri/ bezglavo, obezglav­

bezuzdnosť, -tiž neobuzdanost,

bezhlavý pridbezglav, obezglav­

bezuzdný pridneobuzdan, razuz-

bezchybnepri! besprijekorno, bezchybnýpridbesprijekoran,

bezvedomie, -ia s nesvijest bezvýznamnýpridbeznačajan bežať, -í nesvr trčati; juriti; funk-

bezmocnosť, -tiž nemoé, slabost;

bežnepri/ obično, uobičajeno, te­

bezmocný pridnemoéan, slab;

bežnýpridobičan, uobičajen, te-

beznádej, -ež beznade beznádejnýpridbeznadan bezo v. bez bezohľadný pridbezobziran bezpečie, -ia s utočište; sigurnost bezpečnepri/ sigurno bezpečnosť, -tiž sigurnost, za-

béžovýpridbež, svijetlosmed Biblia, -iež Biblija bicykel, -klam bicikl bicyklovať sa, -uje sa nesvr vozi­

ljeno Ijen

savršeno, bez greške

savršen, koji je bez greške

bespomoénost

bespomoéan

štita

bezpečnostnýpridsigurnosni bezpečnýpridsiguran, bezopasan bezplatne pri/ besplatno bezplatnýpridbesplatan bezprostrednepri/ neposredno, izravno

bezprostrednýpridneposredan, izravan

bezradne pri/ zbunjeno, smeteno;

bespomoéno, izgubljeno; neod­ lučno bezradný pridzbunjen, smeten; bespomoéan, izgubljen; ne­ odlučan bezstarostnepri/ bezbrižno bezstarostnýpridbezbrižan beztak čest razg ionako, svejedno beztvárnypridbezobličan, bezličan, amorfan beztvarý v. beztvárny bezútešný pridneutješan, zdvo­ jan, očajan

razuzdanost dan

cionirati; igrati, prikazivati se kuée, aktualno

kuéi, aktualan

ti bicikl

bič, -am bič, korbač bieda, -yž siromaštvo; jad, bije­ da, nevolja • trieť biedu osku­ dijevati

biednyprid siromašan;

jadan, bijedan bieliť, -i nesvr bijeliti bielizeň, -znež rublje, rubenina bielizník, -am ormar za rublje bielok, -lkam bjelanjak, bjelance Bielorus, -am Bjelorus Bielorusko, -a s Bjelorusija bieloruský pridbjeloruski bieloruština, -yž bjeloruski jezik bielosť v. belosť bielypridbije) biftek, -a/-um biftek, govedi od­ rezak biografia, -ie ž biografija, životopis biografický pridbiografski biológía, -iež biologija birmovať, -uje nesvr krizmati biskup, -am biskup biskupstvo, -a s biskupija

biť

biť, bije nesvr tuéi, biti biť sa, bije sa nesvr boriti se, tuéi se

bitka, -y ž bitka; okršaj bľabotať, -ce nesvr buncati,

tra­ bunjati; brbljati blaho, -a s blaženstvo, sreéa blahobyt, -um blagostanje, izobi­ lje blahodarný prid blagotvoran blahosklonný prid blagonaklon, dobrohotan blahoslavený prid knj blažen blahoželanie, -ia s čestitka, čestitanje blahoželať, -á nesvr čestitati blahý prid knj blažen, sretan blamáž, -e ž blamaža blamovať sa, -uje sa nesvrlsvr blamirati se, brukati se, obruka­ ti se blankyt, -um knj nebesko pla­ vetnilo blato, -a s blato, glib • dostať sa z blata do kaluže dospjeti iz zla u gore blázinec, -ncam razg ludnica

blázninec v. blázinec blázniť (sa), -i (sa) nesvr ekspr ludovati, budaliti

bláznivý prid lud; budalast, glup bláznovstvo, -a s ludost, glupost blázon, -znam ludak, budala • robiť si z niekoho blázna praviti od koga budalu

blažený prid blažen, sretan blbec, -bcam razg glupan, blesan, budala

blbosť, -ti ž razg glupost, ludost blbý prid razg glup, glupav, ble­ sav, budalast

21

bodajže

blednúť, -ne nesvr blijedjeti,

blijediti bledý prid blijed blesk, -um munja, bljesak bleskový prid munjevit bleskurýchly prid munjevit blcha, -y ž buha blikať, -á nesvr treptati, svjetlucati, žmirkati blízko pri/ blizu, izbliza; blisko blízkosť, -ti ž blizina; bliskost blízky prid bliz, blizak blízo v. blízko blízosť v. blízkosť blížiť sa, -i sa nesvr bližiti se, približavati se blokáda, -y ž blokada blokovať, -uje nesvrlsvr blokirati blondín, -am plavokos, blond čovjek blondína, -y ž plavokosa, plavuša, blondína blondínka v. blondína blud, -um zabluda; hereza bludisko, -a s labirint blúdiť, -i nesvr lutati; tumarati blúza, -y ž bluza; jakna /radnička, vojnička i sl./ blúzka, -y ž bluza, ženska košulja blúzniť, -i nesvr buncati, bulazni­ ti, fantazirati blýskať (sa), -a (sa) nesvr sijeva­ ti; bliještati blyšťať sa, -í sa nesvr sjati, blistati (se), bliještati bocian, -am roda bočný prid boční bod, -um točka; bod; bod mrazu ledište; bod varu vrelište bodaj čest da bar, samo da, kad bi (bar) bodajže čest ekspr v. bodaj

bodať

bodať, -á nesvr bosti, probadati bodka, -y ž točka bodkočiarka, -y žjez točka-zarez bodnúť, -ne svr ubosti; probosti bodro pri/ veselo, živahno bodrý príd veseo, živahan Boh, -am Bog boháč, -am bogataš bohatnúť, -ne nesvr bogatiti se bohatstvo, -a s bogatstvo bohatý príd bogat, imuéan bohém, -am boem bohemizmus, -mumjez bohemizam bohužiaľ čest nažalost bohvie pri/ bogzna bohviečozam bogznašto bokviektozam bogznatko bohvieprečo pri! bogznazašto boj, -am boj, bitka, borba, obračun bojazlivec, -vcam strašljivac bojazlivý príd strašljiv, bojažljiv, plah bojisko, -a s bojište, ratište bojovať, -uje nesvr boriti se, bo­ jevati, ratovati bojovník, -am bojovnik, borac, ratnik bojovný príd borben, bojovan, ra­ toboran bok, -a/-um bok, kuk; bedro; stra­ na bokom pri/ sa strane, po strani; na stranu boľavý príd bolan bolesť, -ti ž bol bolestivý príd bolan bolestné, -ého s odšteta za pretr­ pljenu bol bolestný príd bolan, žalostan bolieť, -í nesvr boljeti

22

bravo

boriť, -í nesvr rušiti, razvaljivati, razarati

boriť sa, -í sa nesvr rušiti se, urušavati se, padati; boriti se

borovica, -e ž bor borovička, -y ž klekovača Bosniak, -am Bosanac, Bošnjak bosniansky príd bosanski, bošnjački

bosorka, -y ž vještica bosý prid bos botanik, -am botaničar botanika, -y ž botanika bozk, -um poljubac bozkávať (sa), -a (sa) nesvr ljubi­ ti (se) Božípríd Božji; v.

dopustenie; v. prikázanie božský prid božanski; ekspr božanstven

bôb, -um bot bob braček, -am ekspr braco, bratac brada, -y ž brada bradatý príd bradat brána, -y ž vrata /gradska/, ulaz brandy neskl s/ž brandy, brendi brániť (sa), -i (sa) nesvr braniti

(se); odupirati se, opirati se; pri­ ječiti, sprječavati brat, -am brat brať, berie nesvr uzimati; otimati; primati; shvaéati bratanec, -ncam bratié Bratislava, -y ž Bratislava bratislavský prid bratislavski bratranec v. bratanec bratskýprid bratski brav, -am krmak, prasac bravčovina, -y ž svinjetina; svinjska koža bravčový prid svinjski bravo uzv bravo

bravó

23

burcovať

bravó v. bravo brázda, -y ž hrazda breh, -um obala brechať, -še nesvr lajati brechot, -um lajanje,lavež bremä knj v. bremeno bremeno, -mena s breme,teret breza, -y ž breza bridiť sa, -í sa nesvr gaditi se,

bublina, -y ž mjehurié bubnovať, -uje nesvr bubnjati bubon, -bnam bubanj buďvezn iii búda, -y ž koliba,daščara;kuéica, kuéerak; psia búda pasja kuéi­

brilantný prid sjajan,izvrstan,

búdka v. búda budova, -y ž zgrada,kuéa budovať, -uje nesvr graditi,iz-

gnušati se

briljantan

brinkať, -á nesvr ekspr zvečati, zveckati

britva, -y ž britva brloh, -a/-um brlog,jazbina brnieť, -í nesvr ekspr trnuti,obamirati;zvučati

brod, -um gaz,pličina,brod,pri­ jelaz

brodiť sa, -í sa nesvr gaziti,gacati /kroz vodu,blato/

ca

budík, -am budilica budiť, -í nesvr buditi;poticati, izazivati

gradivati

budovateľ, -am graditelj; tvorac budúcipridbuduéi; v. čas budúcnosť, -ti ž buduénost budúcoročný prid dogodišnji bufet, -um bife,buffet buch uzv tres,dum,puf búchať, -a nesvr lupati,udarati, tuéi

brokolica, -e ž brokula bronchitída, -y ž bronhitis bronz, -um bronca broskyňa, -ne ž breskva brošňa, -ne ž broš brožúra, -y ž brošura bručať, -í nesvr mumljati,brun-

buchnúť (sa), -ne (sa) svr lupnu-

brucho, -a s trbuh bruneta v. brunetka brunetka, -y ž brineta,tamnokosa brúsiť, -i nesvr brusiti,oštriti brušný prid trbušni brutálny prid brutalan brvno, -a s balvan,trupac bryndza, -e ž ovčji sir brzda, -y ž kočnica brzdiť, -í nesvr kočiti bubeník, -am bubnjar;glasnik bublať, -e nesvr grgoljiti;žuboriti

buk, -am bot bukva Bulhar, -am Bugarin bulharčina, -y ž bugarski jezik Bulharsko, -a s Bugarska bulharský prid bugarski bunka, -y ž stanica /organizma/;

dati;mrmljati,gundati

ti,udariti,tresnutí

buchta, -y ž buhtl,buhtla bujarý prid neobuzdan,obijestan bujnosť, -ti ž bujnost;neobuzdanost,obijest

bujný prid bu jan;poletan;neobuzdan,obijestan

éelija

búrať, -a nesvr rušiti,razvaljivati búrať sa, -a sa nesvr raspadati se, rušiti se

burcovať,

-uje nesvr ekspr buditi, uzbunjivati;pokretati

burič

burič, -a m buntovnik, pobunje­ nik

burina, -y ž korov, drač búriť, -i nesvr uzbunj ivati, buniti; uznemirivati búriť sa, -i sa nesvr buniti se, dizati ustanak búrka, -y ž oluja, nevrijeme búrkový p r idolujni búrlivý p r d i olujni, burovit; bu­ ran, žestok búšiť, -i svr /nesvr ekspr lupnuti, lupati, udariti, udarati, tuéi bydlisko, -a s boravište, prebiva­ lište bylina, -y ž biljka, trava /ljekovita i sl./

24

bzučať

bylinkár, -a m travar bystrozraký p r d i oštrovidan bystrý pr idbrz, čio; bistar, oštrouman, proniclj iv

byt, -u m stan byť, je nesvr biti, postojati bytie, -ia s knj postojanje, egzistencija, bitak

bytosť, -ti ž biée, stvorenje, osoba bývalý p r d i bi vši, nekadašnji bývanie, -ia s stan; stanovanje, obitavanje

bývať, -a nesvr stanovati, obita­ vati; bivati

bzučať, -í nesvr zujati

c cap, -am jarac • streliť capa iz-

valiti / napraviti glupost cár, -am car cedidlo, -a s cjedilo cediť, -í nesvr cijediti ceduľa, -Ie ž cedulja ceduľka, -y ž ceduljica cela, -y ž éelija celistvosť, -ti ž cjelovitost,jedin­ stvenost celistvýprid cjelovit,jedinstven celkom pri/ posve,sasvim,potpu­ no celkom čest uopée,baš;v. nič celkove pri/ ukupno;opéenito; približno celkovo v. celkove celkovýprid ukupan;opéenit,opéi,globalan celodennýprid cjelodnevan celofán, -um celofan celok, -tkum cjelina celozrnný prid integralni /kruh/ celý prid cio,cijel,čitav cena, -y ž cijena;vrijednost; na­ grada ceniť, -í nesvr procjenjivati; vrednovati;cijeniti cenník, -am cjenik cenný prid vrijedan, dragocjen centimeter, -tram centimetar centrála, -y ž centrala centrálny prid centralni,središnji

centrum, -ra s centar,središte cenzúra, -y ž cenzura ceriť, -í nesvr v. zub ceriť sa, -í sa nesvr ekspr smijati se,ceriti se

ceruza, -y ž olovka ceruzka v. ceruza cesnak, -um češnjak,bijeli luk cesta,-y ž put,cesta; putovanje; svadobná cesta bračno putova­ nje; šťastnú cestu! sretan put! • ísť cestou-necestou činiti što pod svaku cijenu

cestička, -y ž putié,puteljak,staza cesto, -a s tijesto cestopis, -um putopis cestovanie, -ia s putovanje cestovať, -uje nesvr putovati cestovateľ, -am putnik cestovina, -y ž tjestenina cestovný prid putni,putnički;v. ruch cestujúci, -ehom putnik cezprij kroz,preko cezo v. cez cibuľa, -Ie ž crveni luk,kapula cicať, -ia nesvr razg sisati cicavec, -vcam sisavac cieľ, -am cilj cieľavedomý prid promišljen, svrhovit

Cigán, -am Ciganin,Rom cigán, -am ekspr ciganin

cigánsky

cigánsky prid ciganski cigara, -yž cigara cigareta, -yž cigareta cinkať, -á nesvr cinkati, zveckati cintorin, -am groblje cintorínsky prid grobljanski cíp, -um krak, špic, rog cirkev, -kviž crkva /institucija/ cirkulácia, -ie ž cirkulacija cirkus, -sum cirkus cisár, -am car cisárovná, -ejž carica cisársky prid carski cit, -um osjeéaj citát, -um citat, navod citeľný prid osjetan, znatan cítit' (sa), -i (sa) nesvr osjeéati

(se), éutjeti (se); predosjeéati, nasluéivati citlivý prid osjeéajan; osjetljiv; suptilan citoslovce, -a sjez uzvik citovať, -uje nesvr/svr citirati citrón, -am limun /plod/ citronáda, -yž limunada citrónovník, -am limun /stablo/ civieť, -ie nesvr ekspr buljiti, blenuti civilný prid civilni, gradanski clivota, -yž čežnja, melankolija, tuga clo, -a s carina cnieť sa, cnie sa nesvr čeznuti; cnie sa mu /po domove/ čezne /za domom/ cnosť, -tiž čast, poštenje, krepost, vrlina cnostný prid častan, pošten, krepostan colnica, -ež carinarnica colník, -am carinik colný prid carinski

26

cvrček

ctihodnýprid knj častan ctiť, -í nesvr poštivati, štovati ctiteľ, -am štovatelj, obožavatelj ctižiadosť, -ti ž ambicioznost ctižiadostivý prid ambiciozan cudný prid čedan, nevin; stidljiv cudzí prid tud; stran cudzina, -yž inozemstvo, tudina cudzinec, -ncam stranac cudzopasiť, -í nesvr parazitirati cudzopasník, -am parazit, nametnik

cukor, -krum slador, šeéer cukornička, -yž šeéernica cukráreň, -rnež slastičarnica cukrik, -am bombon cukrovinka, -yž bombon, slatkiš cukrovka, -yž šeéerna bolest, dijabetes

cupkať, -á nesvr v. cupotať cupotať, -ce/-á nesvr ekspr tapka­ ti, capkati /nogama/; padati /kapi kiše/ cúvať, -a nesvr uzmicati, odmica­ ti se, povlačiti se cúvnuť, -ne svr uzmaknuti, od­ maknuti se, povuéi se cvaknúť, -ne svr škljocnuti; precvikati cvičebnica, -e ž vježbenica cvičenie, -ia s vježba, vježbanje cvičiť, -í nesvr vježbati cvik, -um vježba, tjelovježba • vyjsť z cviku iziéi iz forme, izgubiti rutinu cvikať, -á nesvr razg cvikati, bu­ šiti cvok, -um čavlié cvok, -am ekspr lud, poremeéen čovjek cvrček, -čkam cvrčak; ekspr ma­ lo dijete

cvrkať

cvrkať, -á nesvr cvrčati cvrlikať v. cvrkať cyklickýprid ciklički cyklista, -um biciklist cyklus, -Ium ciklus cylinder, -dram cilindar

27

cynický prid ciničan cynik, -am cinik cynizmus, -mum cinizam cyprus, -um čempres cyrilika, -yžjez éirilica

cyrilika

č čaj, -um čaj čajka, -yž galeb čajník, -am čajnik čakáreň, -rnež čekaonica čakať, -á nesvr čekati čao uzv razg éao,čao čap, -um čep /za bačvu/ čapica, -ež kapa čapovať, -uje nesvr točiti čarbať, -e nesvr šarati,škrabati čariť, -í nesvr vračati,čarati čaro, -a s čar,divota,čarolija čarodejnica, -ež čarobnica,vračara

čarodejník , -am čarobnjak,mag čarokrásny príd knj čaroban,divan

čarovať, -uje nesvr v. čariť čarovnýpríd očaravajuéi;čaroban čary, -ovm/čiaržmn čarolija,ča-

rolije -um vrijeme,doba,razdob­ lje;jez budúci čas buduée vri­ jeme, minulý čas prošlo vrije­ me, prítomný čas sadašnje vri­ jeme • najvyšší čas zadnji čas, krajnje vrijeme,v dohľadnom čase u dogledno vrijeme, z času na čas s vremena na vrijeme časom pri/ s vremenom;katkad, ponekad časopis, -um časopis

čas,

časovanie, -ia s jez sprezanje, ko­ njugacija -uje nesvr jez sprezati, konjugirati časový príd vremenski časť, -tiž dio častica, -ež čestica,jez partikula, riječca často pri/ često častý príd čest čaša, -ež knj čaša čašníčka, -yž konobarica čašník, -am konobar čau v. čao Čech, -am Čeh Čechy, Čiechžmn Češka čeľaď, -dež najamnici; bot, zool porodica,vrsta;jez porodica ri­ ječi čelo, -a s čelo;pročelje čeľusť, -te ž vilica,čeljust čerešňa, -než trešnja čerň, -než crnilo,crna boja;knj tama černieť (sa), -ie (sa) nesvr crnjeti (se) černoch, -am crnac čerpadlo, -a s crpka,pumpa čerpať, -á nesvr crpiti,pumpati čerstvý príd svjež čert, -am vrag,davao • báť sa ako čert kríža bojati se kao vrag tamjana, maľovať čerta

časovať,

eertfk

na stenu izazivati vraga,čer­ tom / diablom podšitý prefarban svim bojama, prefrigan čertľk, -am ekspr vražié,vraži­ éak,vragolan čertovina, -yž razg, ekspr vragolija,lopovluk červ, -am crv červeň, -než crvenilo, rumenilo červenať sa, -á sa nesvr crvenjeti se,rumenjeti se červenieť (sa), -ie (sa) nesvr crvenjeti,rudjeti,rumenjeti se červený prid crven červľk v. červ česať (sa), -še (sa) nesvr češljati (se) ť'.:esko, -a s Češka český prid češki česť, ctiž čast čestnýprid častan;počastan ť'.:eška, -yž Čehinja čeština, -yž češki jezik čl vezn iii,bilo (da) či čest je Ii,da Ii,zar či zam čiji čiapka, -yž kapa čiara, -yž crta, linija • urobiť

niekomu čiaru cez rozpočet

pomrsiti komu račune čiarka, -yž crtica;jez zarez čiastka, -yž dio;udio čiastočne pri/ djelomice, dijelom čiastočný príd djelomičan čierniť, -i nesvr crniti čiernohorskýpríd crnogorski čierny prid cm;v. pasažier číhať, -a nesvr vrebati číkoľvek zam bilo čiji,čiji god (bio),ičiji čin, -um čin,djelo

l'ln

29

Čína, -yž Kina Číňan, -am Kinez činiteľ, -am čimbenik,faktor činnosť, -tiž aktivnost,djelatnost činný prid aktivan,radni činohra, -yž drama čínskypríd kineski čínština, -yž kineski jezik čipka, -yž čipka čírypríd proziran,čist;puki číslica, -ež brojka,znamenka číslo, -a s broj;jez jednotné číslo jednina, množné číslo množina číslovka, -yžjez broj čistiareň, -rnež čistionica čistina, -yž čistina čistiť, -í nesvr čistiti čisto pril/čest čisto čistokrvný prid čistokrvan čistota, -yž čistoéa čistýprid čist čítanie, -ia s čitanje;štivo,lektira čítanka, -yž čitanka čitáreň, -rnež čitaonica čítať, -a nesvr čitati čitateľ, -am čitatelj čitateľnýpríd čitljiv,čitak čiže vezn iii,iiiti,odnosno,dakle čižma, -yž čizma článok, -nkum članak;karika čľapkať sa, -á sa nesvr ekspr brčkati se,močiti se

člen, -am član;stať sa členom učlaniti se

členiť, -í nesvr raščlanjivati,dije­ liti

členitosť, -tiž razvedenost;čla­ njenje,dijeljenje

členok, -nkam gležanj čliapkať sa, -a sa nesvr v. čľap­ kať sa čln, -am čamac,čun

človek

človek, -a m čovjek človiečik, -a m ekspr čovječak, čovuljak,dijete

čmárať, -a nesvr šarati,škrabati čmeliak, -a m bumbar čnieť, čnie nesvr stršiti,stršati čnosť knj v. cnosť čnostný knj v. cnostný čo zam što;v. najskôr; v. najviac čokoláda, -yž čokolada čokoľvekzam bilo što,što god, išta

čosi zam nešto čoskoro pri! brzo,ubrzo čožezam/čest ekspr što črep, -a/-u m krhotina;tegla, lonac za cvijeée

čvirikať

30

črepina, -yž krhotina črevo, -a s crijevo črta, -yž crta,linija;skica čučoriedka, -yž borovnica čudák, -a m čudak čudný prid čudan,čudnovat čudovať sa, -uje sa nesvr čuditi se

čuch, -u m miris, njuh čuchať, -á nesvr mirisati,osjeéati miris;njušiti

čulýprid čio,živahan,hitar čupieť, -í nesvr čučati čupnúť si, -ne si svr čučnuti čvachtať sa, -ce/-á sa nesvr ekspr gacati,brčkati se

čvirikať, -á nesvr cvrkutati

v

D,D ďakovať, -uje nesvr zahvaljivati ďakovný prid koji iskazuje zah­ valnost /pismo i sl./

ďalejpri//uzv dalje, nadalje;naprijed

ďaleko pri/ daleko ďalekohľad, -um dalekozor ďalekozrakýprid dalekovidan ďaleký prid dalek dalmatínskyprid dalmatinski dalmátsky v. dalmatínsky ďalši prid iduéi, sljedeéi, naredni dáma, -yž dama dámsky prid ženski, za dame daA, -než porez, davanje, pristojhe

Dán, -a m Danac dandy, -hom dendi daňový prid porezni Dánsko, -a s Danska dánsky prid danski daný prid dan, zadan, aktualan dar, -um dar darca, -um darovatelj darček, -am dar, darak darebák, -am ekspr gad, lopov, ťekin, ništarija, propalica

dariť sa, -í sa nesvr živjeti, osje­ éeti se;uspijevati;ako sa (vám) darí? kako (vam) ide? keko ste?

darmo pri/ uzalud, suvišno, bada­ v11

darovať, -uje svr darovati, podariti, pokloniti ďas, -am ekspr vrag, davao ďasná, -sien smn desni ďasno, -a s v. ďasná dať, dá svr dati;dopustiti;staviti; v.pozor dať sa, dá sa svr prihvatiti se, pri­ miti se;krenuti;v. práca dať si, dá si svr razg naručiti;v. jedenie; v. pitie dáta, dát smn podatci ďateľ, -a/-tľam zool djetlié datív, -umjez dativ datľa, -Iež bot datulja, datula /plod/ datľovník, -am bot datulja, datula /drvo/ datovať, -uje nesvr/svr datirati dátum, -mum datum, nadnevak dav, -um rnnoštvo, svjetina, rulja dávať, -a nesvr davati;stavljati; v.pozor dáviť, -i nesvr povraéati; daviti, gušiti dávka, -yž obrok, rata, porcija, doza dávnopri/ davno dávny prid davni dážď, dažďam kiša daždivýprid kišni, kišovit dáždnik, -am kišobran

dážďovka

dážďovka, -yž zool glista, guja­

vica dbať, -á nesvr brinuti se, paziti, mariti;skrbiti (se) dcéra, -yž kéi dcérenka v. dcérka dcérka, -yž kéerkica debata, -yž debata, rasprava december, -bram prosinac dedič, -am baštinik, nasljednik dedičstvo, -a s baština, nasljedstvo dedina, -yž selo, naselje dedinčan, -am seljak, seljanin dedinčanka, -yž seljakinja, seljanka dedinka, -yž seoce dedinskýprid seoski dediť, -í nesvr baštiniti, nasljedivati dedko, -am ekspr djedica;starčié dedo, -am djed;starac deduško v. dedko defekt, -um greška, mana, smet­ nja, kvar defektný prid defektan, neispra­ van defilé neskl s defile, povorka defilovať, -uje nesvr defilirati, prolaziti definícia, -iež definicija definitívne pril definitivno, ko­ načno definitívny prid definitivan, ko­ načan deformácia, -iež deformacija deformovať (sa), -uje (sa) nesvrlsvr deformirati (se) dej, -am radnja, zbivanje, doga­ daj dejepis, -um povijest;historio­ grafija

32

des

dejepisec, -scam povjesničar, his­ toriograf

dejepisný prid povijesni,

histo-

riografski

dejinný prid povijesni, historijski dejiny, -jínž mn povijest dejstvo, -a s čin deka, -yž pokrivač, deka deka neskl s razg dekagram dekagram, -um dekagram dekan, -am dekan deklinácia, -iež jez deklinacija, sklonidba

deko, -a s v. deka neskl dekorovať, -uje nesvr/svr dekori­ rati

delegácia, -iež delegacija,

izas­ lanstvo delegát, -am delegat, izaslanik delenie, -ia s dijeljenje;dioba, podjela delfin, -am zool dupin deliť, -í nesvr dijeliti;odjeljivati delo, -a s top dementi neskl s demanti dementovať, -uje nesvrlsvr demantirati demokracia, -iež demokracija demokratický prid demokratski deň, dňam dan; súdny deň sudnji dan, Štedrý deň Badnjak • vo dne v noci danju i noéu denne pri/ dnevno, svakodnevno denník, -am dnevnik denný prid dnevni;danji deprimovať, -uje nesvrlsvr deprimirati deravý prid probušen;poderan derby neskl s derbi derivácia, -iež derivacija, jez iz­ vodenje des, -um strava, jeza, užas

de1ať br deset desatina, -yž desetina;desetinka deHťročie, -ia s desetljeée, decenij

desiata, -ejž užina, marenda, gablec

desiatka, -y ž desetica, desetka desiatovať, -uje nesvr užinati, marendati

desiaty br deseti desiť, -í nesvr strašiti, užasavati desiť sa, -í sa nesvr užasavati se, groziti se, bojati se

desivýprid zastrašujuéi, stravi­ čan, jeziv, užasan

desný prid stravičan, jeziv, užasan, grozan

detail, -um detalj detailne pri/ detaljno, podrobno detailný prid detaljan, podroban detektívka, -yž krimié /priča, roman, film/

deti, -í smn djeca detinskosť, -tiž djetinjavost, infimtilnost

clľtlnskýprid djetinjast detský prid dječji cMNtvo, -a s djetinjstvo devllť br devet devllťdesiat br devedeset devllťdesiaty br devedeseti clevlltnásť br devetnaest devlltnásty br devetnaesti deviaty br deveti dl•zert, -um desert dezertér, -am dezerter, bjegunac dezolátnypríd neutješan, očajan /stanje i sl./

dezorientovať, -uje nesvr/svr de­ zorijentirati dlcabllk, -am ekspr vražié, vraži­ éuk, vragolan

diabol, -blam davao, vrag;v. čert diagnóza, -yž dijagnoza dialekt, -um dijalekt diaľka, -yž daljina;z diaľky iz daljine, izdaleka

diaľnica, -ež autocesta dialóg, -um dijalog diamant, -um dijamant dianie, -ia s zbivanje, dogadaj diať sa, deje sa nesvr zbivati se, dogadati se

diel, -um dio dielňa, -než radionica dielo, -a s djelo, rad diera, -yž rupa, otvor • urobiť dieru do sveta probiti se (u svi­ jet), prosiaviti se

dierka, -y ž rupica dieťa, -aťa s dijete diéta, -yž dijeta dieťatko, -a s djetešce, beha diétny prid dijetni diéty, diétž mn dn�vnica, novčana naknada

dievča, -aťa s djevojka, eura dievčatko, -a s djevojčica, curica dievčenský prid djevojački dievka, -yž djevojka diktát, -um diktat diktovať, -uje nesvr diktirati dioptria, -iež dioptrija diplom, -um diploma diplomat, -am diplomat disciplína, -yž disciplina;stega disident, -am disident disko, -a/neskl s razg disko diskotéka, -yž diskoteka;disko klub

diskrétnyprid diskretan, suzdr­ žan

diskusia, -iež diskusija, raspravii

d i s k u tov_a_ť

diskutovať, -uje nesvr diskutirati,

raspravljati dispozícia, -iež dispozicija, ras­ polaganje, usluga; predispozici­ ja, pretpostavka div, -um čudo • div divúci čudo nevideno divadelnýprid kazališni divadlo, -a s kazalište, teatar divák, -am gledatelj dívať sa, -a sa nesvr gledati, pro­ matrati diviak, -am vepar, divlja svinja divieť, -ie nesvr divljati; ekspr ludovati diviť sa, -í sa nesvr čuditi se divnýprid čudan, neobičan divopri/ divlje divočina, -yž divljina divoch, -am divljak; urodenik divokopri/ divlje, divljački divokýprid divlji divúci v. div divýprid divlji dizertácia, -iež disertacija dizertačnýprid disertacijski dlaba, -yž šapa dlaň, -než dlan dlapa v. dlaba dlažba, -yž pločnik dlaždica, -ež pločica /keramička i dr./ dlaždička, -yž v. dlaždica dlh,-um dug dlháň, -am ekspr dugonja dlho pri/ dugo dlhotrvajúciprid dugotrajan dlhýprid dug, dugačak dlžen v. dlžný dÍžeň, -žňam jez duljina dÍžka, -yž duljina, dužina dlžnýprid dužan

č n�ý o_ sr_d_ do_b_r_ e_

3_4

_________

________

dnespri/ danas dneskapri/ razg v. dnes dnešnýprid današnji dnešok,-škam današnji dan; da-

našnjica dno,-asdno dňovýprid dnevni, jednodnevni dnupri/ unutra, iznutra dnukapri/ razg v. dnu dnukápri/ razg v. dnu doprij u, na, do; za doba, -yž doba, vrijeme dobehávať v. dobiehať dobehnúť, -ne svr dotrčati; stiéi, dostiéi dobehovať, -uje nesvr v. dobie­

hať dobehúvať v. dobiehať doberať (si), -á (si) nesvr zadirki­ vati

dobiehať, -a nesvr stizati, dostizati

dobove v. dobovo dobovopri/ ondašnje, tadašnje dobový prid ondašnji, tadašnji dobráckyprid dobroéudan dobrácky pri/ dobroéudno dobrák, -am dobričina dobrepri/ dobro • dobre pochodiť proéi dobro, uspjeti dobre čest tako je, u redu dobro, -a s dobro, dobrobit dobrodruh, -am pustolov, avanturist

dobrodružnýprid pustolovan, avanturistički

dobrodružstvo, -a s pustolovina, avantura

dobromyseľný prid dobroéudan, dobrohotan

dobrosrdečnýprid dobrodušan, srdačan, neposredan

dobrota

dobrota, -y ž dobrota dobrovoľník, -am dragovoljac,

dobrovoljac dobrý prid dobar dobyť, -je svr osvojiti; postiéi dobytok, -tkam blago, stoka dobývať, -a nesvr osvajati; postizati; crpiti, iskopavati doceniť, -í svr ocijeniti, procijeniti docieliť, -i svr postiéi docieľovať, -uje nesvr postizati dočasnýprid privremen, trenutan dočista pri/ posve, potpuno doi!kať sa, -á sa svr dočekati dodať, -á svr dodati, dometnuti; dostaviti dodatočnýprid dodatan, dopun­ ski, naknadan dodatok, -tku m dodatak, dopuna dodávať, -a nesvr dodavati, dometati; dostavljati dodávka, -yž dostava, isporuka dodnes pri/ do danas dodrfať, -í svr održati, ispuniti; v.

slovo dodrflavať, -a nesvr održavati, ispunjavati

dodrfovať, -uje nesvr v. dodrfia­ vať dohad, -um nagadanje dohadovať sa, -uje sa nesvr sva­

dati se; pogadati, nagadati

doháňať, -a nesvr stizati, dostiza­ ti

dohasinať, -a nesvr gasnuti, do­ gorijevati; jenjavati

dohľad, -um vidokrug, vid; nad:r.or

dohľadnýprid dogledan; v. čas dohliadač, -am nadzomik dohliadať, -a nesvr nadzirati

35

dokázať

dohnať, -ženie svr natjerati, nag­ nati; stiéi, dostiéi; nadoknaditi

dohoda, -yž sporazum; savez, alijansa; dogovor

dohodnúť (sa), -ne (sa) svr spora­

zumjeti se; dogovoriti (se); ugovoriti dohodovať sa, -uje sa nesvr spo­ razumijevati se, dogovarati (se), pregovarati, ugovarati dohoniť, -í svr stiéi, dostiéi dohora pri/ gore /iéi/ dohovárať, -a nesvr upozoravati, opominjati, prigovarati dohovárať sa, -a sa nesvr dogo­ varati se; sporazumijevati se dohovor, -um dogovor, spora­ zum dohovoriť, -í svr izgovoriti, izre­ éi, završiti; dogovoriti, ugovori­ ti dohovoriť sa, -í sa svr dogovoriti se; sporazumjeti se dohromadypri/ ukupno, zajedno, skupa dochádzať, -a nesvr dolaziti, sti­ zati; razg ponestajati dojať, -jme svr dojmiti se, dimuti, ganuti dojatý prid dimut, ganut dojča, -aťa s dojenče dojčiť, -í nesvr dojiti dojednať (sa), -á (sa) svr ugovo­ riti, dogovoriti /cijenu/ dojednávať (sa), -a (sa) nesvr ugovarati; pogadati se dojem, -jmum dojam dojemnýprid dojmljiv, dirljiv dojesť, -je svr pojesti, izjesti dojímavýprid dojmljiv, dirljiv dokázať, -že svr dokazati; umjeti, znati

dokazovať

36

dopisovateľ

dokazovať, -uje nesvr dokazivati dokedypri/ do kada, dokad, dokle dokedyžepri/ ekspr v. dokedy dokiaľ pri/ dok, dokle (god), do

domáci, -eho m razg domaéin,

dokiaľžepri/ ekspr v. dokiaľ doklad, -u m isprava, dokument;

domček, -a m kuéica dominovať, -uje nesvr dominirati domnienka, -yž pretpostavka domnievať sa, -a sa nesvr misliti,

kada

potvrda

dokolapri! razg ukrug, uokolo dokonalýprid savršen, uzoran dokonca čest čak, štoviše, pače dokončiť, -í svr dovršiti, završiti, svršiti

dokoránpri/ do kraja, širom; ot­ voriť okná dokorán otvoriti prozore širom

doktor, -a m doktor doktorka, -y ž doktorica dokument, -u m dokument dol, -u m fa!i dol; v. hora doľahnúť, -ne svr pripiti se; do-

prijeti dolár, -a m dolar doľavapri/ lijevo, ulijevo dole v. dolu doletieť, -í svr doletjeti, sletjeti doletovať, -uje nesvr v. dolietať doliehať, -a nesvr prianjati; dopirati; tražiti, navaljivati dolietať, -a svr/nesvr doletjeti, dolijetati, sletjeti, slijetati dolina, -y ž dolina dolnýprid donji dolovať, -uje nesvr kopati, iskapati /ugljen i sl./ doložiť, -í svr priložiti, dodati doložka, -yž prilog, dodatak dolupri/ dolje dom, -u m kuéa doma pri/ doma, kod kuée /biti/ domáciprid domaéi

gazda

domáckypríd kuéni; obiteljski domácnosť, -ti ž kuéanstvo, domaéinstvo

smatrati, pretpostavljati

domorodec, -dca m domorodac; urodenik

domov, -a m zavičaj, dom domovpri/ doma, kuéi /iéi/ domovníčka, -y ž kuéepaziteljica, pazikuéa, domarka

domovník, -a m kuéepazitelj, pa­ zikuéa, domar

domovýpríd kuéni domyslieť, -í svr domisliti, dobro razmisliti, zamisliti

domyslieť sa (si), -í sa (si) svr do­ misliti se, dosjetiti se

donášať, -a nesvr donositi; ekspr otkrivati, odavati

donedávnapril donedavno doniesť, -nesie svr donijeti doniesť sa, -nesie sa svr doprijeti, pronijeti se /vijest/

donucovať, -uje nesvr tjerati, sili­ ti, prisiljavati

donútiť, -i svr natjerati, prisiliti doobedaprí/ dopodne, prije podne

doobedie, -ia s dopodne dookolapri/ unaokolo dopad, -u m pad dopadnúť, -ne svr pasti; razg is­ pasti, završiti; ako to dopadlo? kako je to završilo?

dopisovateľ, -a m dopisnik, reporter

dopisovateľka

dopisovateľka, -yž dopisnica, re­ porterka doplatiť, -í svr doplatiti, nado­ platiti doplatok, -tku m doplata, nado­ plata doplaziť sa, -í sa svr dopuzati, doplaziti dopfňacíprid dopunski dopfňať, -a nesvr dopunjavati, puniti doplniť, -í svr dopuniti doplnok, -nku m dopuna, doda­ tak;jez predikatni atribut, predikatni proširak doplňovací v. dopfňací doplňovať, -uje nesvr v. dopfňať dopočítať, -a svr izbrojiti dopočuť (sa), -je (sa) svr čuti, načuti; začuti dopoludňajšíprid dopodnevni dopoludnia pri/ dopodne, prijepodne, prije podne dopoludnie, -ia s dopodne doporučenýprid preporučen

doposiaľ v. dosiaľ doprava, -yž promet, prijevoz doprava pri/ štaj, -a m rozlučka, rozlučeme oproštenje, -a s odpustenie, pre­ pačenie opsada, -e ž obliehanie opseg, -a m obvod; rozsah, obsah; obj em opsežan prid obsiahly, rozsiahly, obširny opsjednut prid posadnucy opsjednutost, -i ž posadnutost' opskrba, -e ž zasobovanie

opskrbiti, -i svr zasobit'; zaopat­ rit', obstarat'

opsluživati, -uje nesvr obsluho­ vat', slllžit'

opsovati, -uje svr zakliat', zahre­ šit'

opstati, -ane svr obstat', vydržat', zotrvat', udržat' sa

opširan prid obširny, obsiahly opterećivati, -uje nesvr zat'ažovat'; obt'ažovat'

opteretiti, -i svr zat'ažit' optimist, -a m optimista optimističan prid optimistick:Y optužba, -e ž obžaloba, obvinenie optuženprid obžalovany, obvineny

optuženik, -a m obžalovany, ob­ vineny

optužiti, -i svr obžalovat', obvinit' optuživati, -uje nesvr žalovat', obviiiovat'

opunomoćiti, -i svr splnomocnit', zmocnit', poverit'

opustiti se, -i se svr uvol'nit' sa opustjeti, -i svr spustnut', vyprazdnit' sa

opustošiti, -i svr spustošit' orač, -a m orač orah, -a m orech orao, orla m orol oraspoložiti se, -i se svr dostat' dobru naladu, potešit' sa, rozve­ selit' sa oraščić, -a m oriešok orati, ore nesvr orat' organ, -a m organ; tjelesni organi organy, ustroje organizacija, -e ž organizacia organizacijskiprid organizačny organizam, -zrna m organizmus

organizirati

408

organizirati, -a nesvrlsvr organizovat', zorganizovat' orgulje, -a ž mn organ original, -a m original originalan prid originatny orijentacija, -e ž orientacia orijentacijskiprid orientačny orijentirati se, -a se nesvr/svr orientovat' sa, zorientovat' sa oriti se, -i se nesvr rozliehat' sa, zaznievat', zniet' orkestar, -tra m orchester ormar, -a m skrifJ.a, šatnik, bieliznik ormarić, -a m skrinka, schranka oronuoprid chatrny, vetchy ortoepija, -e žjez ortoepia ortografija, -e žjez ortografia oruđe, -a s naradie, načinie oružje, -a s zbrafJ. osa, -e ž zool osa osakatiti, -i svr zmrzačit' osam br osem osama, -e ž samota osamdeset br osemdesiat osamdeseti br osemdesiaty osamnaest br osemnast' osamnaesti br osemnasty osamostaliti se, -i se svr osamostatnit' sa oscilirati, -a nesvr kolisat', oscilo­ vat' oseka, -e ž odliv osiguranje, -a s zabezpečenie; poistenie, poistka; poist'ovna; ochrana osigurati, -a svr zabezpečit', poistit'; obstarat', opatrit', zaopatrit' osijediti, -i svr zošediviet' osijedjeti v. osijediti osim prij okrem, mimo, popri osjećaj, -a m cit, pocit

osobito

osjećajanprid citliv)r, sentimen­ talny

osjećati, -a nesvr citit', pocit'ovat' osjećati se, -a se nesvr citit' sa, mat' sa

osjetanprid citel'ny, značny osjetilo, -a s zmysel osjetiti, -i svr pocitit'; vycitit' osjetljivprid citliv)r; chulostiv)r oskudica, -e ž nedostatok, bieda, nudza

oslabiti, -i svr zoslabnUt', ochab­ nut'

oslanjati se, -a se nesvr opierat' sa, spoliehat' sa

oslijepiti, -i svr oslepnut'; oslepit' oslikati, -a svr vymal'ovat'; zobra­ zit', vykreslit', opisat'

oslikavati, -a nesvr mal'ovat'; zobrazovat', vykresl'ovat', opi­ sovat' osloboditi, -i svr oslobodit', vy­ slobodit'; uvol'nit', zbavit' oslonac, -nca m opora, podpora, posila osloniti se, -i se svr opriet' sa, spol'ahnut' sa osloviti, -i svr oslovit' oslovljavati, -a nesvr oslovovat' osmijeh, -a m usmev osmjeliti se, -i se svr osmelit' sa osnivač, -a m zakladatel', zriad'ovatel' osnova, -e ž zaklad; podstata;jez kmefJ. osnovati, -uje svr založit', zriadit' osnovni prid zakladny; podstatny, jez kmenov:Y osoba, -e ž osoba; osobnost' osobina, -e ž vlastnost', rys osobitprid zvlaštny, mimoriadny osobito pri/ zvlašt', najma

osobni

409

osobniprid osobny osobno pri/ osobne osobnost, -i ž osobnost', individu­ alita, charakter osporavati, -a nesvr popierat', vy­ vracat'; spochybftovat' osporiti, -i svr popriet', vyvnitit'; spochybnit' osramotiti, -i svr zneuctit', poha­ nit', zhanobit', potupit' osrednjiprid priemerny, stredny, prostredny ostajati, -e nesvr zostlivat'; zvyšo­ vat' ostaliprid ostatny, iny ostariti, -i svr ostarnut', zostarnut', zostariet' ostatak, -tka m zvyšok; ostatok ostati, -ane svr ostat', zostat'; zv:Yšit' ostaviti, -i svr nechat', zanechat', ponechat'; prenechat'; opustit' ostavljati, -a nesvr nechavat', za­ nechavat', ponechavat'; prene­ chavat'; opušt'at' ostavština, -e ž pozostalost', de­ dičstvo, odkaz ostrići, -že svr ostrihat', obstrihat', obstrihnut', odstrihnut' ostrugati, -že svr ostrUhat'; oškra­ bat', zoškrabat', vyškrabat' ostvarenje, -a s uskutočnenie, realizacia; dielo, tvorba ostvariti, -i svr uskutočnit', reali­ zovat' ostvarivati, -uje nesvr usku ­ točilovat', realizovat' osuditi, -i svr odsUdit' osuđenik, -a m odsudenec, odsu­ deny osuđivati, -uje nesvr odsudzovat'

oštećenje

osušiti (se), -i (se) svr osušit' (sa), usušit' (sa), vysušit' (sa); uschnut', vyschnut' osvajati, -a nesvr dob)'vat', zmocftovat' sa, ziskavat' osvećivati se, -uje se nesvr po­ mstit' sa, pomstievat' sa osveta, -e ž pomsta, odveta, od­ plata osvetiti (se), -i (se) svr pomstit' (sa) osvijestiti se, -i se svr prebrat' sa, precitnut'; spamiitat' sa osvijetliti, -i svr osvetlit', osvietit', ožiarit' osvit, -a m knj usvit, svitanie, brieždenie osvjedočiti se, -i se svr presvedčit' sa osvjetljenje, -a s osvetlenie osvjetljivati, -uje nesvr osvetl'ovat', ožarovat' osvježenje, -a s osvieženie, ob­ čerstvenie osvježiti se, -i se svr osviežit' sa, občerstvit' sa osvojiti, -i svr dobyt', zmocnit' sa, opanovat'; ziskat' osvrnuti se, -ne se svr obzriet' sa; prihliadnut' osvrtati se, -će se nesvr obzerat' sa; prihliadat' ošišati, -a svr ostrihat', podstrih­ nut' oštar prid ostj; špicacy, pi­ chl'av)'; prenikav)'; štipl'av)'; prudk:Y, rezk:Y; prikry oštećen prid poškodeny, pokaze­ ny oštećenje, -a s poškodenie, poru­ cha

oštetiti

oštetiti, -i svr poškodit', porušit',

pokazit' oštrica, -e ž ostrie; špička oštriti, -i nesvr ostrit', brusit' oštro pri/ ostro, prudko otac, oca m otec otapati se, -a se nesvr topit' sa, roztapat' sa, rozpušt'at' sa otarasiti se, -i se svr ekspr zbavit' sa, striast' sa oteći, -če svr odtiect'; opuchnut', zdurit' sa otegnutprid t'ahav)', zdfhav)', dl­ hotrvajuci otegnuti se, -ne se svr pretiahnut' sa, predfžit' sa oteti, otme svr odftat', odcudzit', zabrat'; uniest' /diet'a ap./ otezati, -že nesvr pret'ahovat', predlžovat' otići, -đe svr odist', odobrat' sa otirač, -a m rohožka otirati, -e nesvr utierat', otierat', zotierat', stierat' otisak, -ska m odtlačok otisnuti, -ne svr odtlačit', vytlačit' otisnuti se, -ne se svr odrazit' sa, odtisnut' sa; vydat' sa, vyplavat' /Jod'/ otjerati, -a svr odohnat', zahnat', odpudit', zapudit' otkad pri/ odkedy; v. kad otkaz, -a m v)'poved' otkazati, -že svr odvolat', odriek­ nut'; vypovedat', zrušit'; zlyhat' otkazivati, -uje nesvr odvolavat', odriekat'; vypovedat' otkinuti, -ne svr odtrhnut' otključati, -a svr odomknut' otkopčati, -a svr odopnut'; odpojit'

410

otpremati

otkriće, -a s objav, objavenie; vy­ nalez

otkriti, -je svr odhalit', odkryt'; objavit'; vynajst'; vyzradit'

otkucati, -a svr odbit'; ekspr udat' otkudpril odkial', odkade, ska­ dial', skade; otkud god od­

kial'kol'vek, skadekol'vek, ska­ dial'kol'vek otmica, -e ž ilnos otmičar, -a m ilnosca otočanin, -a m ostrovan otočić, -a m ostrovček otočje, -a s suostrovie otok, -a m ostrov; opuch, opuchli­ na otopiti se, -i se svr roztopit' sa, rozpustit' sa otpad, -a m odpad, odpadky otpadak, -tka m smet', smeti, odpadky otpadati, -a nesvr odpadat' otpadnik, -a m odpadlik otpasti, -dne svr odpadnut' otplaćivati, -uje nesvr splacat' otplata, -e ž splatka otplatiti, -i svr splatit' otplaviti, -i svr odplavit', splavit' otplivati, -a svr odplavat' otploviti, -i svr odplavat', odplavit' sa otpojiti (se), -i (se) svr odpojit' (sa) otpor, -a m odboj, vzbura; odpor, nesUhlas otporanprid odolny, otužily otpornost, -i ž odolnost', otužilost' otpratiti, -i svr vyprevadit', odprevadit' otpremati, -a nesvr odosielat', vy­ pravovat'

otpremiti

41 1

otpremiti, -i svr odoslat', vypra­ vit' otpremnik, -a m v)'pravca otp�like pri/ približne, zhruba, as1 otpuhati, -še svr odfukat', odviat' otpuhnuti, -ne svr odfilknut' otpustiti, -i svr prepustit', vypovedat'; popustit', uvol'nit'; knj od­ pustit' otputovati, -uje svr odcestovat' otraga pri/ vzadu, dozadu, poza­ du otrcanprid ošuchany, otrepany otrčati, -i svr odbehnut', odskočit' (si) otresti, -e svr otriast', otrepat', striast' otrgnuti (se), -ne (se) svr odtrhnut' (sa), odputat' (sa) otrov, -a m jed otrovan prid jedovacy, otravny otrovanje, -a s otrava otrovati, -uje svr otravit' otrpjeti, -i svr strpiet'; zniest' otrti, -tare svr utriet', otriet', zotriet' otuda pri/ odtial', odtade, odta­ dial', stade, stadial' otuđiti (se), -i (se) svr odcudzit' (sa) otupiti, -i svr otupit', zatupit' otupjeti, -i svr otupiet' otupljivati, -uje nesvr otupovat', tupit' otvarati, -a nesvr otvarat' otvor, -a m otvor, diera otvorenprid otvoreny; uprirnny, priamy otvorenje, -a s otvorenie; otvore­ nje izložbe vernisaž

ozbiljno

otvoreno pri/ otvorene, uprirnn e , priamo otvoriti, -i svr otvorit' otvrdnuti, -ne svr stvrdnut', stuhnut'; otužit' sa ovaj zam tento, ten ovakav zam tak)'to, taky ovako pri/ tak, takto oval, -a m ova! ovamo pri/ sem ovan, ovna m baran ovca, -e ž ovca ovčar, -a m ovčiar; ovčiak; v. pas ovčarski prid ovčiarsky ovdašnjiprid tunajši ovdje pri/ tu, tuto, tuna ovisan prid zavisly; odkazany ovisiti, -i nesvr byt' zavisly; zavisiet', zaležat' ovjeriti, -i svr overit', potvrdit' ovlast, -i ž posobnost', pravomoc, kompetencia ovlastiti, -i svr opravnit'; splno­ mocnit' ovlašćivati, -uje nesvr opraviio­ vat'; splnomociiovat' ovlašten prid opravneny; splno­ mocneny ovlaštenje, -a s opravnenie, pra­ vo; splnomocnenie, plna moc ovlažiti, -i svr zvlhčit', navlhčit', ovlažit' ovolikopri/ tol'ko, tol'koto ovratnik, -a m golier ovudapri/ tadeto, tadial'to ozakoniti, -i svr uzakonit' ozariti, -i svr ožiarit' ozbiljanprid važny; zavažny, doležicy ozbiljno pri/ važne; zavažne, doležito

ozbiljnost

ozbiljnost, -i ž važnost'; zavažnost', doležitost' ozdraviti, -i svr uzdravit' sa, vy­ liečit' sa ozlijediti, -i svr poranit', zranit' ozljeda, -e ž rana, poranenie, zra­ nenie označavati, -a nesvr označovat'; vyznačovat' označiti, -i svr označit'; vyznačit' oznaka, -e ž označenie, značka, znak;jez priložna oznaka pri­ slovkove určenie

412

ožujski

ozračje, -a s ovzdušie, atmosfera ožalošćen prid truchliaci, smutiaci

ožednjeti, -i svr vysmiidnut' oženiti se, -i se svr oženit' sa oženjenprid ženat)' ožiljak, -ljka m jazva oživiti, -i svr oživit', vzkriesit' oživjeti, -i svr ožit' ožujak, -jka m marec ožujski prid marcov)'

p pa čest ved', tak, no pa vezn a, a potom; pa tako takže, nuž, a tak; pa ipak a predsa, ale predsa, predsa len pače, -ta s kača, kačatko pače čest ba, dokonca pad, -a m pad; upadok, pokles; spad padati, -a nesvr padat', spadat', upadat'; klesat'; v. pamet padež, -a m jez pad padina, -e ž svah, stnifl, ubočie pahuljica, -e ž vločka pak čest potom, predsa, ale, však, zasa, zas, zase pakao, -kla m peklo paket, -a m balik paketić, -a m baliček pakirati, -a nesvr balit' paklen prid pekelny pakost, -i ž zlomysel'nost', zloba pakostan prid zlomysel'ny, zloprajny, zlostny palac, -Ica m palec palača, -e ž palac palačinka, -e ž palacinka paliti, -i nesvr palit', spal'ovat'; zapal'ovat'; v. motor; v. svjetlo paljba, -e ž pal'ba, strel'ba pamćenje, -a s pamiit' pamet, -i ž rozum • što ti pada na pamet? čo ti napada? ne

pada mi na pamet ani mi ne­ napadne

pametan prid mudry, chytry; ro­ zumny, chapav)'

pametno pri/ mudro, rozumne pametnjaković, -a m ekspr mudr­ lant, chytrak

pamtiti, -i nesvr pamiitat' (sa, si), spominat' (si)

pamtivijek, -a m kn} nepamiit'; od pamtivijeka odnepamiiti, od nepamiiti

pamuk, -a m bavlna pandža, -e ž pazlir paničan prid panicky panika, -e ž panika panorama, -e ž panorama pansion, -a m penzi6n, penzia panj, -a m pen; klat papa, -e m papež papagaj, -a m papagaj papar, -pra m korenie papati, -a nesvr ekspr papat' papiga, -e ž v. papagaj papir, -a m papier papirnatprid papierov)' papirnica, -e ž papiernictvo paprat, -i ž paprad', papradie paprika, -e ž paprika papriti, -i nesvr korenit' papuča, -e ž papuča, prezuvka par, -a m par, dvojica

para

414

pazuho

para, -e ž para • punom parom

pasti, padne svr padnut', spadnut';

plnou parou para, -e ž peniažtek, peniažky • ne vrijedi ni prebite pare nestoji to za derav)' groš parada, -e ž parada, slavnost', prehliadka, sprievod paradni prid paradny, slavnostny paradoks, -a m paradox paragraf, -a m paragraf paralela, -e ž paralela; rovnobežka paran prid parov)'; parny parati (se), -a (se) nesvr parat' (sa), trhat' (sa) parazit, -a m priživnik, cudzopas­ nik, parazit parazitirati, -a nesvr priživovat' sa, cudzopasit', parazitovat' parcela, -e ž parcela, pozemok pariški prid parižsky Pariz, -a m Pariž park, -a m park, sad parkiralište, -a s parkovisko parkirati (se), -a (se) nesvrlsvr parkovat', zaparkovat' parobrod, -a m parnik parola, -e ž heslo partija, -e ž partia; strana partner, -a m partner, spoločnik partnerica, -e ž partnerka, spoločnička partviš, -a m razg zmetak, portviš pas, -a m pas, opasok pas, psa m pes; pas čuvar stražny pes, pas ovčar ovčiarsky pes, morski pas žralok pasiv, -a mjez pasivum, trpny rod pasivan prid pasivny pasji prid psi pasoš, -a m pas pasoški prid pasov)'

prepadnut' (sa), zapadnut', do­ padnut'; klesnut', poklesnut' pasti, pase nesvr past' pastir, -a m pastier, ovčiar pastorak, -rka m nevlastny syn, pastorok pastorka, -e ž nevlastna dcera, pastorkyfta pastrva, -e ž pstruh paša, -e ž paša, pastva pašnjak, -a m pastvina, pasienok pašteta, -e ž pašteta patent, -a m patent; zips patetičan prid pateticky patiti, -i nesvr trpiet' patiti se, -i se nesvr trapit' sa patka, -e ž kačica, kačka patnik, -a m trpitel' patnja, -e ž utrpenie, trapenie, utrapy patriot, -a m patriot, vlastenec patrola, -e ž hliadka, patrola patuljak, -ljka m trpaslik, škriatok patvoren prid falšovany, neprav)', umely, falošny patvorina, -e ž falzifikat paučina, -e ž pavučina pauk, -a m pavUk paun, -a m pav pauza, -e ž prestavka; pomlka, pauza pazikuća, -e ž/m domovnička, do­ movnik paziti, -i nesvr davat' pozor; do­ hliadat', stražit', striehnut'; pri­ hliadat', uvažovat'; opatrovat', dbat' pazuho, -a s pazucha

pažljiv

pisaći

415

pažljivprid pozorny, bdely; bed­ liv:Y, obozretny, starostliv}', dbanliv:Y pažnja, -e ž pozor; pozornost', bdelost'; ochota pčela, -e ž včela pčelinji prid včeli pecivo, -a s pečivo; žeml'a pečat, -a m pečiatka; pečat' pečen prid pečeny pečenje, -a s pečienka, pečene maso peć, -i ž kachle; pec peći, -če nesvr piect', opekat'; palit', pražit'; štipat' pećina, -e ž jaskyfta pećnica, -e ž nlra, truba pedagog, -a m pedagog pedalj, -