Hrad Devín 1913 - 2013 9788089636044 [PDF]

Zitiervorschau

Hrad Devín 1913-2013

Devín Castle 1913 -2013

Hrad Devín 1913 - 2013 1OO. výročie začiatku archeologických výskumov na hrade Devín Zborník príspevkov zo seminára konaného 5. decembra 2013 v Múzeu mesta Bratislavy Orgaruzátorom výstavy a seminára H rnd Devín 1913 - 2013 bola udelená v)Točná cena Slovenskej archeolg~ckej spoločnosti za rok 2014

Devín Casde 1913 - 2013 1OO years of archaeologica! excavations at Devín Castle Proceedings from the conference held on 5 December 2013 in Brauslava City Museum The organrsers of the exlubruon and scminar enmled Devín Castle 1913 - 2013 recreved rhe 2014 Award by rhe Slovak Archaeology Socoety

Múzeum mesta Bratislavy Bratislava 2015

Hrad Devín 1913 -2013

Zostavila/Editor ~ Mgr. Kata.rína Harmadyová, PhD. Autori textov/ Authors ! ../Jzome-.ŕiro­ kirh diehcb (zypadné .ľlol'ťmko). l /ýskttmy t' rokocb 1999- 2009. Tn: 7./Jomík SNM, 1rcheolól!,ill, .ľtrpple!!tťfllll/11 7, 31- 37. Bratislal'a. !~ l RJVtŕ, 7.. 20 13c: IImbová keramika skupii!J Kosil(y-éaka-Aiakó z Bratislm'Y-Del'ÍIIskq Nol'ej T/si. I11: 7./Jomík SNM 107, Arrbeológia 23, 31-38. Hmtislal'tl. l'llRKA.( Z- GJU.:.G'OR, M. 2013: Doklady metaltlf'J!.ie kot'Ot' na západnom Slovmskt1 na prehme staribo a strednťbo meolitu. In: Cbeben, I. - .l'f!!ák, i\1. (edd.): Olázl;y neolitu a meolitu naficb krC!Jín - 201Q, 29-52. Nitra. I·>IRJ01J, Z- PLAC/ JA, 1-': 2002: Neolitické a meolitické nálezy z Malýc/; Karpát ti otázka Ljfinnicb sídlisk. In: Otázl;y neolitu a eneolitu naJirb krtyín - 2001, 73 - 89. \.i/ra. H.ľCH l~ R, LT. 1956: Die G rii/Jer der J lnirzeit im .l'aalegebiet. Berlin. ll Of~F,\fA ľ\'N, E 1978: Die Kó'rpergrilber der Linien- tmd Sticbbandkeramik i11 der Brzirkt/1 Halle 11nd Ma1!,deb11rg. ln:)abmcbriflfiir mitteldmtscbe r órgescbichte 62, 135-201. K-IHLK/ ;, D. 1954: Die Besltttllll(f!,SSitlm de.r donaulilitdiscben Klliturkreises der;iingmn .\'teinzeit. Teil l. f...inienbandkeramik. Berli11.

49

Hrad Devín 1913-2013

KAlJCZ, N. 1991: Die Kuifhely-Cmppe tkr Transdanubischm (Mittelmropaischm) Linimbandhramik im Uchte der AusgrabutJg in !VJstánszeg (lY/estungam). In: Communicaliones Archaeofogicae lltm![Jriae, ~- 32. . KAZ DOVA, E. - KOSTUŔÍK, P. - RAKOVfKY, l. 1994: Der gegenwamge Forschrmgsstand der IVIitur mit mahrischen bemalter Keramik. In: Intemalionales Syn!posium riber life Lengyel-Kultur 1888- 1988, 131 - 155. Bmo. KNAPEK, A. 2007: Sehromlat typu ,,A" kult11ry se fmirovou hramikou z Bílova (okr. Notd Jiéín). In: Pravlk NŔ 17, 73- 77. KUNA, M. 1981: Zur neolitbischm und áneolitbiscben IVIJ>feroerarbeitu!Jg im Gebiet )11goslawiens. In: Godifn;ak 19, 13 - 81, S anye/10. LENNEIS, E. 2003: NachiJ'eise /!On Ktsijbefy-Ktramik in ästemich. In: )erem, E. Racz-91 P. (edd.): Mo~enrot tkr !VJ/turen. Fn"ibe htappen der Menscbetsgescbicbte in Mittelund Siidoste11ropa. ŕťstscbriftJiir Nándor Kalicz ~~"' 75. Geb11rtstag. ArcbaeofÍIJglla, 207222. Budapest. U Cl IARDUS,J. 1960: Kamenné nástroje na Sfovenskr1 a ich blavné typy. i n: ArcheoiO?,ické ro:dJietfy, roč. 12, 842- 859. iVtACHNIK,J 1978: I0tltury wczesnego okresu epoki brq~ na ziemiachpoLskich. in: Garda,Pski, A. - Kowalczyk,). (edd ): lY/czesna epoka brq~t. Prahistoria ziem PoLskich. Tom llJ. Wczmra epoka brq~. lf/ro.clmt( Warszawa. _Krakóu( Gdansk, 30- 136. MAYER, E. F. 1977: Die A"('/e und Beile in ästerreicb. PBF, Abt. IX, 9. Band Mihrcben. MODDERMAN, EJ. R. 1970: Linearbandkera111ik at/S ELs/oo und Stein. in: Anakcla Praebistorica Leitkmia 3. Leidm. NF.USTUPNÝ, 1:. 2008: JVtltura se fnurovott keramiko11. in: NeustllfJt!Ý, I:.. (ed): Archeojogie pravlkjcf: Cech/ f Eneolif. Praha, 124 - 14 7. NEMEJCOVA-PA VUKOVA, V 1981: Náfrt periodizácie batknskej krtltríry aJťl cbronoiO?,ickjch vif'abov kj11botjcbodnť) Európe. In: SIOI1ťllská arcbeológia, roč. 29, č. 2, 261296. NOVOINA, M. 1970: Die .Axte und Beik itt der Slowak-Ri. In: PBF, Abt. IX, 3. Band Múncbm. NOVOINA, M.- SOJAK, M. 2013: Veľká Lonmica- Burchbrich. Ur.zeitlicbes Doif unter den Hohen Tatra. Nitra. NOVOINÝ, B. 1982: Praveká Bralislava. In: l loroátb, V- Lebotská, D- Pleva,].: Dqitry Braliflai!J. Bratisfm,a, 13 - 22. PAVELČIK,J 1993: Lid s kanefovano11 hramikor1. in: Podborskj, V (ed): Pravéké dl;iny Mqrai!J. Vlastivlda Moravská. Zeml a /id Nor•á fada, svazek 3. Bmo, 179- 190. PA l/"()/(, J 1969: Cbronolo;~,ie tkr teliezovce-Cmppe. In: Slovenská archeofóg,ia, rot. 17, t. 2, 269-367. /'lH"ÚK, J 1981: Stíéast!f s/at• fttídia fmgyeLskq krt/túry tla Sfot-emkrt. in: Památk:y arcbeofog,ifk.é, rot. 72, č. 2, 255- 299. PA [/"()K, J 2012: Z11r l 1-a,f!,e des AnjatJgS derjtlfJgerm Linimbandhramik. /11: Jiedlllngsstrttktur und !VJitrmPandef in der Bandkeramik. Beilrag,e der intemalionafen TagmJg "Neue l ·ragm ~Ir Bandhramik oder a/les beim Altm?'Yirbeits- 1/fld rorscbungsbenchte ~Ir Sa"chsiscben Bodendenfemalpjkge 25, 295-309. PAŽJNOVA, N. 2007: Tbe Lengyel culture settkmenl in Bu!atry (prefifllÍilary report on potery processinľ). l n: Docummla Praehistorica 34, 299- 31 O. PAZ/NOVA, N. 2010: Conlribulion to l....engyel I re/alive cbronology. In: J11tekorá,). -

50

Devín Castle 1913 - 2013

Pat•úk, P - Kolábková, P - Kovár, 13. (ed.): Pan/a Rhei. Studies i11 chronology and Cllltural det•elopmenl of South-Easlem and Cmtral Europe in earlier prehistory presented lo Jurty Pavtík on the occasion of his 75. Birthdqy, 227- 238. Bratislat•a. PErC/// iL, Cl l. 1992: Regel und Ausnahme. Linearbandkeramische Bestattungssitten in Deutschland und angrenzenden Gebieten, unter besonderer Benlcksichligung der Sonderbestatltmgen. lntemalionaks Archiiologie 9. Buch a111 Erlbach. PE(KA, J. 2013.: Mladfí a pozdní eneolit Mormy. Olomouc. P/CHUi ROI /A, M. 1965: Neolilické a /aténske osídlenie v obci Devín (Veľká Bralislat'O). In: Sbomík SNM 59, História 5, 3- 18. Bra/islam. PI..ACF Lf, V- HI.AT 'ICOVA:]. 2003: Deví11. Dái'I!J st•edok nafd minulosti. Bralis/am. PLA CTIA, V- PAUlJK,J. 2000: Det•ínske hradisko- kultot•é centrum v praveku. In: Zborník M~ízea mesia Bratjslai!J, Bratisltll'a, roč. 12, 21 - 36. Bratislava. PLAC/ IA, V- PAUUK, ]: 200 l: Nqjnovfie tjsfed~ tjskt1111U na Devíne. In: Archeolofické tjsktm!J a náfeiJ na Slot•ensktl v roku 2000, 161- 163. PRICI{) TľAL, A.- ŠEBEJ A, /_ 2003: Silicitové seker~ smdopolsképrovmience na Moral'!. In: Veslužbách archeologie /[/,Brno, 152- 164. RUl .J·;J. 1997: Die clbt-Prot•inz der l Jnearbandkeramik. In: Památ~ archeologicki. Supplefmtlmll 9. praha. . /Ul/Ol 'Sf(}: J. 1992: Diu 1xte, Beile, Ateisstl und Hiimmer i11 Miihren. In: PBF, Abt. IX, 3. Ba11d. Stuttgart. SCIIMTTZ, A. 2004: Tjpologische, chronofogische undpaliiometalfurgische Untersuchungen if' dm frii1kupferzeitlichen Ktij>feiflachbeilenund Kopjemteijfeln út Alteuropa. Saarbnlcken. SPURM: 1-': 1981: Pozomhod'!Ý 11ález lineámí keramiky na Morav!. In: Praehistorica 8, I /aria archaeolq~ica 2, 27- 30, Praha. J7/ ID/J~R, l~- KOTOl ~1, N. 2010: l:.ar!J neolithics selllemmtfrom Bmnn 11/'o!fholz i11 Lou,rr/ 1ustria and tbe problem of tbe origin of (westm1) LBK in: Kfr.{jou•ski,J.- Racz-9•, P (edd.): S eolithization of the Carpatian Basin. i'\ortbmllllosl distribution of tbe Starfel'o/ Koros Culturt. Krakóu•- Budapest, 307- 330. .STORCH, H. P. 1984- 85: Fnlbneolithiscbe Bestattungssittm. hin Beitrag i!'r Urgeschichte des siidlichm Oberrheins. in: Acta Praehistorica el Arcbaeologica 16- 17, 23- 53. .ľJ-iBI~l..ŕl, L 1999: Tbe Corded Ware Culture in Moravia and the acj;acentpart of Sifesia (Catalq~ue). 13rno. .(imek, l;. 1921: DMn. In: Památi?Y arcbeologické, roč. 68, 1- 53. T/] ~n; U 1996: St11dim Problem der Jiedlrmgsbestaltung im b11ropiiischm Neolithiktwt. MiillSter- ."\!tw York. lľ''JSL1i'\SKJ, T. 1979: lll. DalsiJ rozy'Ój l11dótt• neolit;·C!{!_rych. Pkmiona ku/tury aHifor kttlist;·cb. /11: I Jmsel, tlí:- lť'iflatíski, T (edd.): Prahistori.Jtl ziellt Polskich. Tom ll. Neo/it. ll'rqdam Wi1rz~nva. Krakóm Gdmísk, 260- 299. .. 7..AP070Ck'1', M. 1992: Streiliixle des mitteleuropeischm A11eolitbiklfm. lf/einheim.

if'"'

117171\~eolo.I!J·sk IJ!I/~1(/JOdnemapy.sk

51

Jlrad Devín 1913 -2013

Resumé Devín in the New Stone Age and Late Stone Age Zdenek Farkaš

Due to its location over the confluence of the rivers of the 1st and 2nd line (Danube, Morava) and to its situation in a distinct vaUey dividing the Castle hill from the massive of Devínska Kobyla, former little city of Devín, today's district of Bratislava, should not have been- as contemporary knowledge claims - one of the places sought by Neolithic farmers. In spite of that we have evidence of a settlement from the New Stone Age and Late Stone Age at least in two places (fig. 1). One of them is the north-eastern slope of the Castle hill and the other is the opening of a smaller valley in the Kártle locality. Most of the material acquired by means of archaeologica! excavations in the Kártlc locality (PICI JLEROV Á 1965, p. 3-18) can be dated especially to the period spanning from the cnd of the old LnK un ti l the micldle degree of Želiezovce group with significant influences from the environment of Keszthcly group. From among the wols of organic material there must be mentioncd a "kopáč" (sort of a pickaxe) made of a part of deer antler with one pointed and the other pickaxe-like edge and irregular opening for the handle cut in the rniddle (fig. 3). To the rare fi nd s belong pottcry fragments from the period of the older degree LgK and from the existence of Ludanice and Boleráz group. The oldest evidence of man's presence in the area of later Devín Castle is represented by the skeletal grave n. 8 from the LnK period, the pottery of which is characteristic for the Keszthely group (KAL! CZ 1991, Abb. 7 an.; LENNEIS 2003; PAVÚK 2012). In its vicinity were found also other skcletal remains in such stratigraphic positions that do not excludc relatively parallel existence with abovementioned grave (FARKAŠ- JELÍNEK - PLAC! IÁ 2012). Both of them could belong to burials in settlement pits at the outskirts of settlement. Archaeological excavations from the 1990s in particular provcd the significant role of the Castle hill in the period of the Eneolithic Boleráz group. Besides other things, remains of a settlcment structure- probably a piliar house- were managed to be uncovered at the Middle Castle, original acropolis of a prehistoric hill fort, (FARKAŠ - PLACJ IÁ 2002, 80). Outside the shelter, remains of a kiln were preserved, to which one might assign also a fragment of metalworking crucible with traces of copper oxides on its surfacc (fig. 4). Uncxpccted destruction of the building is proved by a set of preserved and reconstructible pottery consisting of 14

52

Devín Casde 1913 - 2013

vessels and a whorl. From among important finds uncovcred at the leveJ of bedrock, it can bc mcntioncd a wide flat copper hatchet of slightly trapczoidal form, Altheim (Vinča) type, with fanned, additionally forged and sharpened cdge (fig. 5: 2). The picrurc of Devín in the ew Stone Age and Late Stone Age wouJd not be complete without rare finds of sharpened set of implements. One of them is a simple battle-axe made of perfectly smoothed serpentine (fig. 5: 3). It is interesting that both outer edges of the opening for the handle bear the tracc of and abrasive activity that resembles the traces originating from a Iong-term hanging on a cord. Therefore, it can represent the evidence of once widespread superstition of thunderous wedges and their protective function against the lighting. Other stone battle-axe made of dolerite, type A from the range of the cord ceramics people, was found right beneath the Castle in the waters of the river Morava (ElSNER 1933, 46, Tab. XXII: 13; fig. 15: 1). For the time being, besides several tiny fragments of vessels decorated with the imprints of cords found in the strarum siruated under the horizon containing the finds from the Old Bronze Age (FARKAŠ - PLACHÁ 2002, 83), we do not know of more representative set of finds from the period of the Late Eneolithic, however, we cannot exclude that battle-axe is related to the settlement of the group Kosihy-Čaka-Makó in this area, which has been proved only sporadically (FARKAŠ 2013b, 35; 2013c, 35-36). The Late Eneolithic or the beginning of the Bronze Age can be related also to a fragment of the hatcheťs blade with biconvex profile made of brown strip Polish flint from Krzemionlci, considerably damaged lately (UCHARDUS 1960, 853; NOVOTNÝ 1982, 15; fig. 15:4). The profile of lens-like shape with significant side edges ranks the hatchet among the so-called "thin flint-like oval wedges" (diinnblattige Flint-Ovalbeile), which K. H. Brandt (1967, 92 n.) assigns mainly to the cuJture period of the cord cerarnics people and related later cuJrures and cuJrural groups. Like the stone battle-axe type A, the fragment of the flint-like hatchet indicates imeresting possible broader contacts with the territory over the confluence of the Morava with the Danube in the period spanning from the end of the Late Stone Age to the beginning of the Bronze Age that has been relatively little known.

53

Hrad Devín 1913 -2013

O niektorých objavoch na Devíne Karol Pieta

Devínske bralo je nepochybne jedným zo zvláštnych miest v stredoeurópskom priestore. Sútok Dunaja a Moravy, oblasť Bratislavskej či Uhorskej brány je priestor mimoriadnej historickej dôležitosti, čo sa prejavuje kontinuitou osídlenia i v)rznamom tamojších sídel. Na neveľkej ploche devínskeho hradného vrchu sa sústredil archeologický výskum patriaci k najväčším, či presnejšie najdlhšie trvajúcim terénnym prácam v širokom okolí. Významná časť týchto výskumov v priebehu ostatného polstoročia je spojená s menom PhDr. Veroniky Plachej. Jej aktivitám vďačíme za rozpoznanie veľkomoravskej sakrálnej architektúry, ale aj za odkrytie väčšiny rímskych stavieb a keltských sídliskových štruktúr. V súvislosti s !aténskymi a rímskymi nálezmi som mal možnosť expertne sa podieľať na výskumoch na Devíne a z našej spolupráce vzniklo viacero dodnes citovaných štúdií a príspevkov. S odstupom času vnímam tieto aktivity ako obdobie inšpirujúcich objavov hodných tejto magickej lokality a rád si pripomínam chvíle strávené s dobre zohratým kolektívom devínskeho v)rskumu. Osobitné postavenie tejto lokality akoby ju predurčovalo na riešenie niektor)rch problémov dôležitých pre celú stredodunajskú oblasť. Hneď po stredoveku sa do histórie devínskeho brala najvýraznejšie zapísalo keltské osídlenie. Na rozsiahlych plochách hradného vrchu i dnešnej obce sa pod mladšími vrstvami zachovali pozostatky obydlí a dielní pôvodného oppida, ktoré spolu s centrálnym sídlom v Bratislave a opevnením na Braunsbergu tvorilo veľké centrum bójskej moci na Dunaji (Harmadyová 2012, Pieta -Zachar 1993). Devín mal v tejto aglomerácii predovšetkým strategické poslanie. To bol zrejme dôvod prežívania jeho !aténskeho

54

Devín Castle 1913 -2013

obyvateľstva až do rímskej doby, bezpochyby trvajúceho ešte v období krátko po príchode nového germánskeho etnika, ktoré obsadilo západ Slovenska a priľahlú časť Dolného Rakúska. Svedectvom zánikového horizontu keltského Devína, jedinečného v strednom Podunajsku, sú požiarom zničené objekty so zachovan)•m keramickým inventárom, ale aj s ľudskými a zvieracími pozostatkami, objavené v rokoch 1978 - 1980 v priestore dolného hradu (Pieta 2008, 182 - 185, Plachá- Hlavicová 1980). Výskumy v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch priniesli rad dôležitých poznatkov o závere keltského osídlenia, prvej prítomo

l

110

l

100

i Obr. 1Bratislava-Devín. Superpoifcia viacerjch podláh auguslovs/tifch barakov a kamenných základov veže nad neskorolaténs!:;ym stivrsh'Ífll t' priestore rimsfe4 slavi!J l Fig. 1 13ratislova-Detitz. Superposition of set'ťralfoors of Augu.rlan baTTac/es and .rlonefoundatiotu of a loJt'ťr Ol'tr Late Latbze serie.r of stra/a in lbe a!"ťa of the Roman sfmcfuf'ť l

55

llrad Devín 1913-2013

nosti Rimanov na Dunaji a o neskorších rímskych stavebných aktivitách. K spresneniu údajov viedli najmä revízne práce na stavbe č. I z konca 2. až 4. s toročia, ktorú sčasti preskúmal ešte J. Eisner (1940- 1941). V porušených okolitých vrstvách sa precíznou terénnou prácou na obmedzenom priestore podarilo rozpoznať základnú stratig rafiu neskorolaténskeho a včasnorímskeho osídlenia lokality (obr. 1). Nad súvrstvím z mladšej fázy neskorej !aténskej doby sa našli unikátne rímske stredo- až neskoroaugustovské objekty- hlinené podlahy barakov a kamenn)• základ drevenej veže. Boli to naj staršie nepochybné doklady rímskej vojenskej prítomnosti severne od Dunaja (obr. 2, Pieta - Plachá 1999). Tým sa do značnej miery zreálnila hypotéza o úlohe Devína pri obsadzovaní dunajskej hranice a zároveň aj ako východiskového bodu vojnovej výpravy Tibéria proti markomanskému vládcovi Marobudovi v roku 6. po Kr. (Komoróczy 2006, Pieta- Plachá 1999, 179, Tejra! 1997). Širšie interpretačné možnosti rímskej prítomnosti na tomto mieste naznačujú vojenské, ale aj negociátorské prvky v ná-

Obr. 2 Bratisloro-Del'Ín. Poäory·s záklodoz• IIUkoroougusloi'Skej sfráťflťJ l'ťŽf Fig. 2 Bratislavo-Dtl'ÍII. Hoor plan of the jotmdotions of lote /luguslan watch lou•er

56

Devín Castle 1913

lezovom súbore. Stopy po opakovanom obnovovani rímskych stavieb dokazuje, že toto strategické miesto bolo v augustovskej dobe viackrát využívané. Ostatne, pred krátkym časom na hradnom vrchu v Bratislave objavené antické neskororepublikánske architektúry najlepšie ilustrujú intenzívne kontakty Rímskej ríše s prirodzeným centrom stredodunajského priestoru už desaťročia pred spomenutými stavbami na Devíne. Prvým podnetom na detailnejšie datovanie a interpretáciu mlado- a neskororímskych murovaných stavieb odkrytých na hradnom vrchu bola exkurzia 14. Limes-kongresu vo Viedni v roku 1986, zameraná na moravské a slovenské náleziská. Výsledkom spoločného bádateľského úsilia v tomto smere bolo samostatné číslo časopisu Archeologické rozhledy, venované jednotlivým lokalitám včítane Devína, a tiež publikované prednášky viedenského

Surface

'L.....J.2 m

Buildings 0

50 m

f

Obr. 3 Bratislat•a-Deuítt. Plán ríniSA;ych slat•ieb hl{. J Bratislal'a-Dei'Ín. Plan of Roman stmct11res

57

2013

Hmd Devín 1913-2013

kongresu (Pieta - Plachá 1990, Pieta - Plachá - Hlavicová 1987, Plachá- Pieta 1986). V spoločn)•ch diskusiách sa v rámci dan)·ch prameňov predložila viac-menej ucelená hypo tetická interpretácia odkrytých architektúr vrátane ich jednotného označenia (obr. 3, Pieta 2003). V tejto súvislosti bola nezvyčajná neskororímska dreveno-kamenná stavba so vstupn)•m ko ridorom - dromosom po prv)• raz označená ako "cella memoriae".

Ob1: 4 Bratislat•a-Det•ín. 'lllholilatťl!f bochník cb/eba zdoby st'ahownia národo!' /·{~. 4 Bratis/am-Dedn. Carbonized loaf of breadfrom the Mit.ration Period

Obr. 5 Bratisfal'tl-Derín. l yzd,•ihol'anie chleba zpredpemg;a"~Y l :{~. 5 Bratisfat•a-Det'Ín. 'Jtlk.il(~ 011/ the breadfi·o!IJ the pre-ot'ť/1 pit

58

Devín Castle 1913-2013

11. septembra 1986, v čase prípravy výskumu na kongresovú prezentáciu, došlo v severov)•chodnej časti hradného areálu k pozoruhodnému objavu. V reze 7 sektora 9 sa narazilo na pozostatky kupolovej pece z S. storočia, teda zo staršej fázy sťahovania národov. V manipulačnej jame pece sa spolu so zuhol'naten)·m obilim zachoval karbonizovan}· okrúhly bochník a viaceré krajce kvaseného chleba (obr. 4). Neobyčajne krehká povrchová štruktúra vzácneho nálezu, chránená hrubou vrstvou zmesi obiln)·ch zŕn, prevažne raže, sa začala na vzduchu okamžite rozpadať. Spolu s]. f llavicovou a V. Plachou sme stáli pred problémom, ako ohrozen}• nález bez poškodenia okamžite stabilizovať. Pomohli bielka z vajec, rýchlo donesen}•ch z dediny, ktorými sme očistcn}r povrch bochníka a krajcov potrcli a tak bez porušenia spevnili (obr. 5). Dnes je tento artefakt často vystavovaným a v mnohom ohl'ade unikátnym nálezom, zaujímavým aj z čisto l'udského hl'adiska, keďže dokladá existenciu najrozšírencjšej potravy v dobe spred pätnástich storočí prakticky v dnešnej podobe. Analýza nálezu potvrdila aj zloženie pecňa chleba, blizkeho dnešn}'m v}·robkom: bol

Obr. 6 l:.Jidlllila Cm!~rofot·d so !(llbo!ittllmi m chlebo111 r roh1 1986 / ·~~- 6 l '.lidlllila Crn{~rofot ·á ll'ilh rarbonizul bread in 1986

59

ll rad Devín 1913-201 3

to kvasený chlieb vyrobený prevažne z pšeničnej múky, ale nesolený, zatiaľ čo jednotlivé skrojky či krajce boli z chleba upečeného z ražnej prisolenej múky (Hajnalová 1989, 103). Nález ukázal, že bochniky sa aj v barbarskom prostredi krájali v duchu zvyklostí antiky zo stredu na spôsob torty (Pieta- Plachá 1989). Chlieb vyvolal v čase nálezu mimoriadnu pozornosť. Prišla si ho pozrieť aj známa sochárka a milovnička starej histórie Ľudmila Cvengrošová a nález ju inšpiroval k vytvoreniu jednej z jej najemotívnejších medailí (obr. 6, 7). Umelkyňa je autorkou viacerých cenných diel venovaných Devínu a jeho minulosti. V súčasnosti sú terénne práce na devínskej skale v údme, ale ohromný, desaťročia zhromažďovaný archeologický materiál sa postupne dostáva k svojmu spracovaniu a vyhodnoteniu. Veľký potenciál jedného z najväčších európskych terénnych výskumov musí efektívne využiť najmä mladá generácia bádateľov. V tomto smere vyznieva aj ostatné zhodnotenie doterajších archeologických aktivit na Devíne (Harmadyová- Pieta 2014).

Obr. 7 Medaila .r n1olivonJ flále~l chleba fia Devífle. Akad. .roch. ĽJ1dmih Ct•mgrofot•á, I?Jdroflálúmt, 1986, 18,5 cr11 Fig. 7 Meda/Jeattlriflg the brtadjifld theme at DniÍII. Academic .rmlptor 1'-udmila Cvmg· roJová, I?Jdroflalium, 1986, 18,5 cm

60

Devín Casde 1913 - 2013

Literatúra ElSNhR,). 1940/41: T~ýzktm111a DMm v letech 1933- 1937. In: Historico Slovaca 1-11, 108-137. TlAJNA J...OVA, E. 1989: l f.z,idence of the Carbonized l..iJaf of Bread and Cerealsfrom Bratislava-Devín. ln:_Jiovenskd archeolóp,ia, rol. 37, 89- 104. HA RMADYOVA, K 2012: Oblast' Dedna v dobe /aténskej. In: Šediry,).- .~tefano­ z•ifot•á, T (zos!.): DI!Ji'!J Bratislazy 1. Brezalauspurc na križot'atke kultúr, 191 - 196. Bratislal'a. HARMADYOVA K- PJJ:.TA, K 2014: Dez,ín- State of Research and Research Prospec/s. In: Camap-Bomheim, l! C (ed):Quo vadis? Jtal11s and Future Perspectives of l..iJtlf!,-Term Excavations in E11rope. J chriflm des archiiologiscbm l....andesmuseums, Ergiin:zymgsreibe Band 10, Neunliinster/ Jlan1b11rg 20 14, 153- 162. KOMORÓCZY, B. 2006: K olái[e existence ŕínukého vqjemkébo tábora na po!átku 1. stoletípo Kr. u Mufova (kat. úz. Psobláv~, Jihomorat'skJ krqj). l n: Drobetjar, E. - Luloz•skJ, M. (l l rsg.): Archeologie borbanl 2005. S bomík pŕísplvku z I. protohistorické konftrence "Pozdnl keltské, germámké o z•faml slovanské osídlení", Kounice 20. - 22. záŕí 2005, 55-205. Praha. PlETA, K 2003: Devín setllemenl. In: Vi,ry, Z. (ed): The Ro11ton Army in Pannonia. An A rcbaeological Guide of lbe Ripa Pannonica, Pécs, 216- 218. PIETA, K 2008: Keltské osídlenie J/ow/IJka. Mladfia doba /aténska. Nitra. PIJ:.TA, K -PLA CHA V 1989: Getreide- urrd Bro(/imde aus der Vblkenvandenmgszeit in Devín. In: Slovensk4 arcbeológia, rol. 37,!. 1, 69-88. PI ElA, K - PLA CHA, V 1990: Zttr Siedlungsgescbicbte von Bratislava-Devín 11•ti~ hrend der rb'mischen K.aiserzeit. In: / lctes du 14e Limes congris, Wien 1990, 765- 769. PJETA, K. - PLA CHA, V 1999: Die erslen Rb'mer im nbrdlichen Mitteldonauraum im Ucble nmm Grabungen in Dn•ín. In: Fiscber, Tb. - Prechl, G. - TI!Jral,). (Hrsg.): Gmllanen beiderseils des sptilantiken Limu, 179- 205. Kbln- Bmo. PlETA, K.- ZACHAR, L 1993: Mladfia doba želeiflá (/aténska). in: Štefanot•ifová, 7: (zos!.): Na;starfie d~Ji'!Y _Bratislary, Bratislava, 14} - 209. PJ!i TA, K.- PLACHA, V- I fl..AVICOVA,). 1987: Devín v dobe /aténskej a rímski!). In: Horoátb, V (zost.): Nqjstarfie di!J'i'!J Bratislary. Referáty zo ,rympózia 28. JO. októbra 1986, Bratislava, 89 - 101. PL.ACHA, V - HLA VTCOVA,). 1980: Výsled~ arcbeologickébo ryskttmtl na hrade Devín. i n: /)rcheologické ryskum_y a nálezy na Slovensku v rok11 1978, 223-225. PLAC/IA, V- PIETA, K 1986: Rijmerzeitliche Besiedhmf. votr Bratislava-Devín. In: Archeolof.ické rozhledy, rol. 38, 339 - 357. TI:i)RAL,j. 1997: Tbe Amber Route and !be Roman Military Campaings North of tbe Middle Damtbe Area during tbe ŕlrst Tu•o Cenlttries A.D. br: Perťf,rinatio Gothica. Supplemen/um A/) Acta Musei Moraz'iae. Scienciae sociales 82, 111 - 136. Brno.

61

l !rad Devín 1913 - 2013

Resumé On some finds at Devín K arol Pieta

The rocky hill over the confluence of the Danube and J\lorava in the l lun gari an Gap features a mo ng the most important Central l ~uropean places of discovery. The Castle hill has seen a concentration of archacolog~cal excavations that rang among the longcst ongoing oncs m the Central l ~urope. The author of the paper has collaboratcd for a long time with Devín research team led by Dr. Veronika Plachá. The collaboration has been focusing espccially on the l ,atc La tene settlcmcnt as well as Roman settlemcnt and Migration Period. One of the key results of this research represents the uncovering of late Augustan structures and, in particular, the claboration of stratigraphy with several settlcment and constructlon phases of Devín settlemcnt at the turn of millenni ums (fig. 1, 2). Nonethclcss, similarly significant was the determination of catastrophic horizon concerning the forced cnd of the Ccltic settlement in the first decadc of a ne>v era, which represents the only evidence of its kind in the MiddJe Danube area. This coUaboration produced a revised research, time and functional identifi cation of uncovered numerous remains of Roman structures (fig. 3). Likcw1se, the uncovering and identification of an oven from the older phase of the Mi gration Period containing carbonised grain and picccs of brcad are considercd to be priccless. \ loaf of bread was found therc (fig. 4, S) represcnting an J t 1 lA, . l. 2002: HaxooA·u f!JCCA"lt.\." .~tO/Iťmlltl meppumopuu C10om:uu. l/11: /J.ecHIIIOJ/ ocepoccuticKOH lf)'.Mll~~tamuwcA"aJI KOII{/jepel/()1111 (ľeJUCbl OOK.Ilaooo u coo6ttfťlll111), 2 13 214. MocKoa. [·L lL l. . l. 2004: RliSké a soz•ietsk.e raz0· l' 11/I!IÚiflltltiCkom kabinete Mu/ského mtÍzea l ' Bmtislaz•e. In: Slot•e11ská 1 111/IIÍifllltlika, ro!. 17, 175- 186. Fú ll A, A.- Khl L E R, l. 1989: Nález mincí z 13. storočia,, Bratislm•e-Del'ŕ11e. l11: .'\'umismalicij sbom[k, roč. 18, 69- 78, 22 1- 224. Praha. IIARMAD)'OV/ I, K. 2008: / lrcheologická zbierka na hrade Dez•ín. In: i'imtcot•á, Z. (zost.): M1Ízm111mes{a Bmlislllly 1868- 2098. Bmtislaz·a, 31 - 41 . HARMAD) 'OV/1, K.- DII.?JU ;KO! ' 1, O. 20 11: Hmd Det•ín- fltyllot•.fie rjsled/f;y Jýsku11m na hornom brade. In: Arcqaeolog,ia bistori[tl, ro!. 36,!. l, 253- 264. !IU '\KA,J. - K.RAJKO I".\'.KA, l :.. - 1'\0 I/ / l K,). 1966: I\'ále:o· stredot•ekjch a llol'oveJ::ýcb '!IÍIICÍ 11a S/onJJSku. Bratislm•a. HL'SZ/_JR, L !979: Miillzklltalq~ L'tz~am ron 1000 bis hmle. Budapest- I\1iinchen. KO I ~'\'/KO! • 1, /;. 1972: K interpretácii llálezol' rims~ycb mind 1111 Slol'ťi/Sku. In: S/ol'ťnská llf1111Íiflla!ika, ro!. 2, 79. KOL '\J_KO I ', 11 l;. 1991: Hratisltn•ski hltské mince. Bratislara. KOI..i'\'IKOT /A, /;. 1998: Bratislai'Ské k.eltské mince 1'0 Sl'ťlle dotem;fích po!(!lalkol'. In: ľ\'u!IÚif!~atikll, rpé. 16, 1 - 13. Bratislan1. KOI .:\lKOl ' l, l;. (zos!.) 2009: Kronikt1 pťlía!(f na Slol'msku (Od lltyslar.fích čias po rok 200f). Brat{sltll'tl. KOL'\"IKOI '- 1. h - H UI'VKA,j. (zost.) 1994: 1\ 'ále:o•mincí na .1'/orensku Il : l'\itra.

79

Hrad Devín 1913-2013

M f;{)[ "EC[()··, l'. 1969: Dedn 1' tllalbe a grajikt zo zbierok Mestske;.~alérie ,, Bratislt~L'e. Bratislal'a, 62. NOVO"Ji\J/f, M. 1978. Keltské osídlenie. in: Dgif!Y Bratislmy. Bratislal'a, 25. NOT /()TN)', !3. 1975: Notll'elles décotmrtes ďarcheolof!.ie celtiq11e en Slol'aque. -Jn11aire 1974/75. In: F.coll' pmktiqlll' di'S ha11tes Etudes. Paris, 446-447. Q,\DROUCJJ, l~ 1935: NllllliiJIIatické nále1J. In: Bratislm•a. (asopis pro Lýzkum SlomJSka ll Podkarpatské Rliii, roé. 9, 432- 439, tab. 3. ONDRO( 1CH, 1-": 1964: Nálť1J keltskjch, antických ti!Jyifmls~)'ch 111i11ri lltl JloJ•emku. Bmtislat•a. PLAC/ IA, l ·~- FI ll A,~ l. 1998: Hro111adt!f nález keltsAifch mincí na hrade Dedn. l 11: .ľlol'ťflskp flllflliiJ!IaliktJ, ro!. 15, JO 1 - 21 O. PLAC/ IA, l-": - 1/1 ..,.11 "lCOL/A, J. 1988: Archeologické ~ýsku"'y na hrade Dei'Ífl. In: BoroJ•sAif, J. a kol. (zos!.): Mestské tmizeumv Bratislave 120 roko11 Bratislal'a, 2837. PLA CilA, l;:- 111../1 ~"l COVA,j. 2003: Dn•ín. .l"lál't!Y sz•edok nafg tJJinulosti. Bratisfat,a. PLAC/ IA~ l ;: - l ll ..A L-1COI "A~ j. 2011: lvmostredoL'ek:ý De1•ín. Bratislm•a. PJ ..ACI IA, l": - 1/J ..AVJCOVA,j.- KELU ; /"{, /. 1990: Jlot'llmk:ý Det•ín. Bmtislal'a. PT..ACJ I f, l ~ - KOI..i\JÍKO I/.A, E 1990: Nol'é keltski 111111ce na De1•íne. In: Jlot•etJSká N!lf~ti~tJJatika, ro!. 11, 241 - 24 7. Pu1Cl!A, 1-":- PI/;T 1, K 1986: Ró"merzeitliche Besiedlm~~ t•on Bralislm•a-Dei'Ín. In: Archeolof!.icki rot/Jiťt!)'. roé. 38, 339- 357.

80

Devín Castle 1913 - 2013

Resumé Finds of coins from Devin Casde in the light of archaeological excavations Anton Fiala

Gcographic location of the national cultura! monument - Devín Castle has dctcrmincd not only the strategic importance of Bratislava Gap area but also the settlemcnt of the entire Castle grou nd s from the prehistory un ti l today. l n terms of economy of the abovcmentioned area, a significant role was played b} the barter, later on by pre-monctary currencies and finally coins. And it is the coins from previous excavations from the Castle grounds that represent an interes ti ng and important part of findings. As for the co ms from archacological cxca\·ations, wc have been rccording them sinec 1921 though with shorter breaks, i.c. wc have provided their cxact locahsation. The coins from Devín Castle can be divided into two catcgorics: 1. rare coins and mass find (hoards) of coins da ted from the l st century B. C. until 1950s. As for their origin, it is cssemial to classify them into several groups: l. Cel cic coins (1st cen tuf} B. C. 1st century A. 0.) Il. Roman coins (1st centuf}' B. C.- 4th centuf}' A. 0.) ll. A Roman republican coins in Late I..atene em~ronmcnt (1st centuf}' B. C.1st centuf}' A. 0.) ll. B. Roman coins from the area of strucrures (1st cen tuf}' A. O. -4th century A. 0.) ll. C. Secondary usage of Roman coins (S th century A. O. - 18th century A. 0.) !ll. Coins from denár period (lOth century - 14th century A. 0.) IV. Coins from groš period (1301 - 1526) V. Coins from thaler period (1526 - 1892) Vl. Coins from crown period (1892- 1950) Vl. A Secondary usage of coins (20th centuf}')

81

ll rad Devín 1913-2013

Zánik miléniového pomníka na Devíne Ferclinand Vrábel

V roku 1896 oslavovalo Uhorsko veľkú udalosť- údajné milénium/ tisícročie zaujatia vlasti (honfoglalás) staromaďarsk}·m kmeňovým zväzom. Predzvesťou prípravy osláv tisícročia príchodu stat)rch Maďarov do Karpatskej kotliny bola už vianočná iniciatíva grófa Alberta Apponyiho, ktor}• koncom roku 1895 vyhlásil hnutie tzv. Božieho prímeria (ľreuga Dei), čo malo prispieť k tomu, aby sa veľk}• sviatok maďarského národa zaobišiel bez straníckych sporov a nevraživosti medzi rôznymi záujmov}•mi skupinami. Medzi významnými akciami v rámci miléniových osláv stojí za to spomenúť, že už 1. januára 1896 sa rozozvučali chrámové zvony v celom Uhorsku, v kostoloch boli slávnostné ďakovné bohoslužby a uhorský parlament (21. apríla Poslanecká snemovňa a 25. apríla Horná snemovňa) jednomyseľne schválil zákon o miléniu (zákonn}· článok 1896: VIII), ktor)· bol vzhl'adom na jeho veľk}• význam vyhlásený na slávnostnom zasadaní parlamentu 8. júna 1896. Za prítomnosti panovníka, cisára a uhorského kráľa (na českého kráľa sa nikdy korunovať nedal) Františka Jozefa a cisárovnej Alžbety sa 2. mája 1896 začala aj miléniová výstava v Budapešti a konali sa aj ďalšie slávnostné akty a podujatia. V rámci miléniov)·ch osláv sa rozhodlo aj o postavení desiatich mimoriadnych sôch; realizovalo sa ich však len sedem, z ktorých dve boli na území Slovenska. Postavenie siedmich miléniov)·ch pomníkov na pamiatku tisícročného zaujatia vlasti bolo v Uhorsku uzákonené napriek protestom nemaďarských národností na návrh poslanca a historika Kálmána Thalyho 1• Okrem jednej boli všetky sochy postavené na 1

IVílflllÍfl T'baly

(*1839- f/909), I 'Ý~ll/11111}' fJJad'arsk r romanfrcky brstonk a p olitik.

82

Devín Castle 1913 - 2013

šiestich rôznych miestach v blizkosti hraníc tak, aby boli zďaleka viditeľné. Na každej z nich bol uhorsk)· štátny erb a letopočet 896 - 1896. Symbolizovali sedem maďarsk)•ch vodcov, ktorí vraj v roku 896 zaujali Uhorsko v rozpätí, aké malo v roku 1896. Pomníky navrhol ministerský radca Gyula Berczik. Letopočty hlásali však historickú nepravdu. Napríklad Devín a Nitra boli v roku 896 ešte vždy v držbe Veľkej Moravy a Maďari ich obsadili až v desiatom storočí, nie v roku 896. Na dnešnom slovenskom (v roku 1896 uhorskom) území, priamo v bývalých vel'komoravských centrách, postavili sochu staromaďarského bojovníka (nesprávne označovaného aj za pomník Árpáda) na hrade Devín a obelisk so štyrmi vtákmi maďars kej mytológie - turulmi 2 na vrchu Zobor nad Nitrou. K nim treba pripočítať ešte jazdeckú sochu Márie Terézie, ktorú z vlastnej iniciatívy dalo postaviť mesto Prešporok/ Bratislava. Dnes sú všetky tieto tri miléniové diela zničené; zatiaľ čo súsošie Márie Terézie a socha bojovníka z hradu Devín zmizli bez stopy, na Zobore

.,......

,.... .... Dolft

Obr. 1 Milémor.i pomník na dobOI'ťJ pohľadnici rpred 1. St'. I'OJIIY (súkromná zbierka) F(~. 1 Mil/nmium Mommmrl in tht period postcardfrom bifort IFII"/ (prim ll' eolite/ion) • "Jimil; t IIIJIOio/!,tcÁ;)' t'lók starých tlria. Trosl;yjtho potopi!J sa v nlllhl)'rb t'Odárb Dtma;a a Morary. Ntpr(;mmý po!!mík fia!~ liskroffl~ poroi?J flO nriule pn fltÍJ lak bistorirl;y '.'Ý· ~/flf/1110111, flO lom mieste, kde asi JIÓI'fll r'tlthrad kráľa Stwlopluk.a, kde knstimski /l{tllie na!im predkom hlásali sv. (yri/1 a Mttod, ~IIÍ'{fiiiL Prijímame flíto t~Jrát•u s is!Ý"' mravt!Ýfll obľahlmím, ltn k.ei?J... l ..tfi ki!J lo fltboli 111/IJtli urobil' flt'{!IÓIIJÍ páthaltlia. je flťprijmmá t'l't', ~ t•láda sama nťfXJslará sa o odstrdttmit urážqpídcb fltÍJ po!!míkot• olrod!oa... Boli úy sme radi~ titk/i, k.eúy k odstráflmill Arpádovho i dmhýrh ponrflíkot; tmí~ytícub na!t polihcki srbm'tdomit- na pr. mtlmáf7!Y pomflík flO .lobon z• Sitrt a l'.\lukaltt't- bola by sa c!Jylila z·láda Jllll/11. l '/áda má pndrítlal;;ulli t•láda i l' lakýcblo malitkosliacb sa ontskori; to lo ry mala t•kída l!)'konat' Of'}l,mli~t'flfiO, pn SIJf!JII nrdbalosl'a ntrOtfJOdnost'trykoná potom tom;nosl' spôsobom nie mylepfím. "Na zmi!J dtla. In: JIOI'emký dmník, rolník ll : tislo 9, l J.;afluára 1921, 2 a Na :{jory dtla. In: Jlot-emk,ý dermík, ročník n~ fir/o 10, 14.;amtára 1921, 2.

84

Devín Castle 1913

vrhol, aby sa miléniový pomnik na Zobore doplnil nápisom - citátom z Kollárovej Slávy dcéry, ale aby sa neodstraňoval. 4 Zatiaľ čo o zániku súsošia Márie Terézie v Bratislave sú dosť podrobné informácie a celý proces jeho odstraňovania aj politické súvislosti (pokus Karola Habsburského o návrat na trón v marci 1921) sú dostatočne známe, údajne sa nevie nič bližšie o tom, ako a z čej iniciatívy boli zničené miléniové pomniky na Devíne a na Zobore. V literatúre sa len všeobecne uvádza, že ich pravdepodobne odstránili československí alebo "českí" legionári.5 Pri dôkladnejšom a podrobnejšom archívnom výskume sa však nedávno podarilo objaviť autentické svedectvá a aj doklady, ktoré podrobne opisujú prípravu odstránenia a priebeh zrúcania pomníkov tak na Devíne, ako aj na Zobore, časove ich presne zaraďujú, identifikujú účastníkov ("páchateľov"?) týchto aktov a aj vysvetľujú príslušné politické súvislosti. Celý proces odstránenia miléniových sôch opisuje vo svojich zápiskoch okrem iných dokladov aj bývalý francúzsky legionár, nadporučík Jozef Honza-Dubnický (1884- 1965).6 Honza vo svojich zápiskoch uvádza, že ..."Bratislavu, bývalý Prešporok, obsadilo česko-slovenské vojsko 1. januára 1919 ... V noci zo 14. na 15. august bola obsadená aj Petržalka za Dunajom. D o Bratislavy začali prichádzať rozličné výpravy: výprava slovensk)•ch sokolov z Ameriky, výpravy novinárov z Juhoslávie, výpravy Slovákov a Čechov z Ameriky, prichádzali výpravy aj našich oneskorene sa vracajúcich legionárov z Ruska a všetky tieto výpravy sa vozili loďami do Devína k zrúcaninám hradu, nad ktorým sa vy• 1101·/·,\1. L\,). (! -sprámt;t Hojt111m). Milmámt ponmí~ 11a Slor'tlts/eH. !11: Slot•ms.lg dttmík, rotník ll ; tislo 13, 18.;a1111Óra 1921, 3-4. ja11 Hojma11 (1883 - 1945), od 1.)1Íia 1919 bol ryJIIti/Ot'altý do Jimkde rifermla ochrany pa111iatok t• IIOt'O~admotJJ l / ládrrOI/1 konJisoriált 110 ochro1111 pamiatok r• Bratislave, n~skôr bol vrch11ým komisárom Stát11eho riferálu pre ochranu pamiatok lia Jlon11sku. OROJOVA, M.: Jon llojtllall. br: Pamial~ a mrízeá. Rtrwe pre kJiltiÍme dedilsh•o, rolník 581 lislo 4 /.2009, 68. ' KlU 1.\7()1 //J, G.: Komu patri Dedn? In: Krtkovi{, 1: . - Momrot•á, 1:. - Krekot•ilot•á, 1:,. (zos!.): M)'IJ naJe slot'tnski. Brolislat•a: Academic Electronic Prm, 2005, 120- 133, KJI..l/ 1SOI / l, G.: Komu potŕí DMn? /11: Dfjmy a soulosnosl, roč11ík 28/2006, l 2, 16- 19. 6 Zápis!f;y Jozefa Ho11zu-Dub11ickiho siÍ uložmŕ t• Sloz·mskom 11árod11om archír·e t• Bratislat't, fond éeskoslot'tllski li;!,it, /katuľal 2, rnt•tnláme tislo 4.

85

2013

Hrad Devin 1913- 20 13

pínal symbol vyše 1000-ročného panstva Maďarov nad Slovenskom. Všetky tieto výpravy požadovali, aby sochu ·Árpáda·, ako bola táto socha všeobecne naz}rvaná, odstránili. Nám legionárom z propagačnej služby sa tieto požiadavky (t. j. zrútiť pomník pozn. F. V) hodili, pretože sme mali na odstránenie devínskeho symbolu aj poprevratové príčiny. Posielali nám vo fingovaných obálkach okrem iného aj maďarské iredentistické pesničky ako ·Álnak még ezeréves milé ni um szobrai ' 7 v sprievode hanobiacich karikatúr a listov, kde sa nám 'zbabelým psom · vyhrážalo, že duch miléniových sôch urobí koniec nášmu šarapateniu." Honza bol z poverenia ministra Vavra Šrobára na čele Propagačnej a neskôr Spravodajskej kancelárie v Bratislave, kde sa 2. januára 1921 stretol s majorom ruských légií Jozefom Országhom a kapitánom ruských légií Jozefom Gregorom-Tajovským. Na tejto porade sa dohodli, že iniciujú odstránenie pomníka z Devína. Tajovský a Honza odišli na Devín preskúmať situáciu v teréne 8. januára 1921 a neskôr sa rozhodlo, že pomník "bude zrútený hneď nad podstavcom". Do príslušnej skupiny Honza vybral nasledujúcich legionárov, všetko Slovákov: poručíka Ondreja Thomku, b}rvalého príslušníka francúzskej "Roty Nazdar", podporučíka francúzskych légií Jána Vanču, dôstojníckeho zástupcu Rudolfa Rakytiaka, rotmajstra Františka Pikalu a strelcov Ferdinanda Alexyho (talianskeho legionára, brata maliara Janka Alexyho),Jozefa Vaška (príslušníka 33. pluku talianskych légil') a Štefana Škoru pu. Prípravné práce sa začali 1O. januára 1921. Alexy zaobstaral dobré oceľové dláta, kladivá, karbidovú lampu atď. Poručík Thomka sa postaral o potraviny a Jozef l Ionza vybavil u majora Jozefa Országha na Posádkovom veliteľstve v Bratislave, aby vojenská stráž bola v dňoch 11. a 12. januára 1921 odvolaná; zaobstaral aj výbušniny. ' Maďarsky. l !ilt sloja soc!Jr !isi(7T)élliho milinio. .\'tp01:!1Óm lokiilo pts11itkn, 1:J11inq.Jt z·Jok ltxl pimtt s podoblffm zn!ys/om A/Inak m{ť_ o bolárkorrk (J:ilt slOJa hm11ié11i kommt). Ldti so 1ni. že G. !VIitinot•á dosi':::Jtdllodufu;r, ok klodit ~'Ý1:JIOIII Dtt'ÍIIo prt Jlot•ákot• 110;rdnu rol'/nll s t)'m, to 1:ftonJtnol Dmn pn· ,\ laďoroz· a .'\rmcot• o niejr mo~ti lo 1:J'tidzal' Im 110 11_!}'1us !iluéllosh.

86

Devín Castle 1913 - 2013

Menovani účastníci akcie prišli v civilných oblekoch vlakom do Devínskej Novej Vsi 11. januára 1921 o 4.54 hodine ráno. Odria!' odišli na Devín pešo; k pomniku prišli o 6. hodine. Alexy, Vaško a Pikala začali dlabať do pomnika otvory a Thomka, Vančo, Rakytiak a Škorupa ozbrojeni revolvermi obsadili všetky prístupové cesty k pomniku. Jozef Honza prišiel na vypožičanom aute až neskôr, pretože sa mu v predošlý deň nepodarilo zaobstarať výbušniny, ale až v ten deň dopoludnia.

Obr. 2 jo!?![ 1/onza-DI(/mic~ý zo zal. 20-rych rokov 20. storočia (SNA Bratislam) 2 jozef l lonza-Dulmick:ý at the beginning of the 1920s (.S'NA Bratislat'a)

ŕlg.

87

Hrad Devín 1913- 2013

Diery do pomníka boli hotové o 16. hodine a potom naplnené ekrazitom. Do diery smerom k rieke Morave, kam mal pomník spadnúť, vložili 3 š úľky ekrazitu vo váhe 30 dekagramov; do dier smerom k vyústeniu Moravy do Dunaja vložili jeden a pol šúľka vo váhe 15 dekag ramov. Po zadebnení šnúry spustili až pred hlavnú ruinu a o 16.30 ich zapálili. Šnúry trikrát zhasli, a preto museli trikrát za vzniknutého šera s nebezpečen stvom života zisťovať miesta, kde zhasli. Čakanie a náprava im zabrali 3 x 15 minút. Legionár AJexy už chcel štvrtýkrát zistiť poruchu, keď vybuchla najprv jedna a hneď aj druhá, slabšia nálož. Po každom výbuchu sa z pomníka zosypal dážď kamenia. Tretia nálož, kde bolo najviac ekrazitu, nevybuchla. Tie, čo vybuchli, iba zaisťovali, aby sa pomník nezrútil smerom k dedine, lebo hneď pod hradným kopcom boli dva obývané domy. Šnúra k nevybuchnutej náloži vyhorela až hore a len štyri metre pod náJožou zhasla. Zatiaľ sa úplne zotmelo. Hore k pomníku bolo nebezpečné sa priblížiť ale zdola v tme nebolo vidieť, nakoľko je pomník poškodený. Ako Honza spomina, účastníkov akcie údajne pochytila

Obr. 3 Ukážka z rukopisu denníka]. Hon!(ft (SNA Bratislava) Fig. 3 A san1ple from the handu•ritten diary of]. Honza (.SNA Bratislara)

88

Devín Castle 1913 - 2013

ohromná zlosť, lebo si uvedomili, že na druhý deň bude celá obec Devín na nohách, že v)•buchy hneď zahlásia do Bratislavy a možno aj do Prahy a obávali sa, že zrútenie pomníka možno nebudú môcť vôbec dokončiť. Potešovalo ich len to, že pomník je už akiste až tak poškodený, že bude musieť byť z bezpečnostn)•ch dôvodov úradne odstránený. Po porade o ďal šo m postupe účastnici akcie odišli do dediny, kde sa medzi sebou rozprávali len po francúzsky a lámanou nemčinou. Predstierali, že sú obchodníci s dobytkom a prišli do Devína kupovať rožný statok. Najhoršie sa mali tí, ktorí doniesli so sebou ocel'ové dláta na nabrúsenie. Tí z opatrnosti prespali len v stohu slamy, aby sa im do rána niečo nestalo. Na druhý deň našli kováča, zhodou okolností Čecha usadeného v Devíne. Nahovorili mu, že dlabú do pomníka diery pre stojany na osvetlenie pomníka.

Obr. 4 Ferdinad .. 1/e~·, bral maliara a spisot•ateľa Janka Alexyho, tal. legionár (l.jterán!J archh• SI\K t• Martine) Fig. 4 Ferdinad. lit.\.)', bro/her of pointer and wrilerJanko j1/ex;•, flalianlťJ!,ionary (I_iterary Archit•e of the Slot•ak National Ubrary in Martin)

89

llrad Devín 1913- 2013

Jozef I lonza medzitým odišiel do Bratislavy zohnať ďalšie výbušniny a zápalné šnúry. Pokúsil sa tieto veci zaobstarať hneď po príchode do Bratislavy, ale sa mu to podarilo až ráno. Najal si auto a potom sa vracal krkolomnou rýchlosťou na Devín. Vodič auta iste nevedel, na koľko kusov sa mu mohlo jeho auto rozletieť, keby bol b}'Val za jazdy po vtedy ešte primitívnej ceste explodoval ekrazit, ktorý sa viezol v aute. Zatiaľ bola celá obec Devín už od skorého rána na nohách. Po predchádzajúcich výbuchoch a po vytrhnutých medzerách na pomniku Devínčania už vedeli, o čo ide, a nechceli si to divadlo nechať ujsť. Od Bratislavy prichádzali autá a kočiare s ďalšími zvedavcami. Postupne diváci vytvorili polkruh v čiare plotov od rieky Moravy až po Dunaj. Ako píše Honza vo svojich spomienkach, "tento polkruh držalo v šachu len päť ozbrojených legionárov v občianskych oblekoch! Avšak treba priznať, že polkruh sa udržiaval aj zo strachu od výbuchu".

Obr. 5 PozosltriJ::y milŕniorého pomníka na hornom hrade po [(f'Ífťlli ( lrcbít• P( ľR) Irg 5 Remaim qf the Millmnium .\lomtlllťflllillhe 11/Jpťr part qf lbe Cas/It' t!}ier 1ls desime/ion ("-1n/Jin· o/ /he ,\1olllllllenls Board o/ /he \'101'11/::. lvpublir)

90

Devín Castle 1913 - 2013

Pred zapálenim šnúr znova preverili, či sú z dvoch domov pod hradom všetci ľudia vysťahovaní a či sa tiež niekto nedostal na spodnú cestu, ktorá vedie pod hradom po brehu Dunaja. Potom J. Honza dal píšťalkou signál na zapálenie šnúr. Novoprinesené šnúry sa vzňali plameňom. Šnúry viedli k dieram s výbušninami utesnenými mokrou hlinou, pieskom, sadrou a konopami. Keď dohoreli, nastalo napäté očakávanie. Honza tých niekoľko sekúnd opisuje takto: "Ak teraz pomnik nezletí, už je po všetkom; v dierach bol všetok ekrazit. Kým by sa zohnal ďalší, zamiešanie autorít by sa stalo nevyhnutným". Z týchto úvah ich vytrhol ohromný výbuch: časť, do ktorej boli vydlabané diery a z ktorej už pri včeraj­ ších výbuchoch bola vytrhnutá asi jedna štvrtina, bola vyhodená opačným smerom a celý sdp i s "Árpádom" sa pri výbuchu zdvihol asi o 30 centimetrov. Podl'a Honzových spomienok pod nim vznikla prázdna medzera a až asi po troch sekundách sa vyzdvihnut)• pomnik začal kloniť na juh a o nové dve-tri sekundy sa šúľky sdpa zrútili medzi dve vežičky a akoby ich niekto usmerňoval, šinuli sa cez otvor podobný bráne v spodnej ruine dolu do Dunaja. (Ne ako dosvedčuje dobová fotografia, čast' šúl'kov zo sdpa zostala na vyvýšenine horného hradu.). Stalo sa tak 12. januára 1921 presne o 12. hodine napoludnie. eud chcel z oblúka pod hradom ihneď vyraziť k ruinám pomnika na hrade, ale legionárske stráže ho museli s revolvermi v rukách upozorňovať, aby sa nikto nehýbal, lebo ešte môže nastať ďalší výbuch v prvom vymrštenom šúľku, ktor)• sa nezosunul a zostal na vrchu najvyššej skaly. Po krátkom čakani sa však aj tak všetko obecenstvo pohlo hore k hlavnej vyvýšenine, aby si z "Árpáda" niečo odnieslo na pamiatku. Slovenské noviny, napríklad Slovenský dennik alebo Národnie Noviny, uverejnili správu o zrúteni "Árpáda" s veľkou radosťou. Ešte pred zničenim pomnika sa uvažovalo aj o jeho predaji, ďalší chceli postaviť ohromné lešenie až po vrch pomnika, rozobrať ho na kusy a potom umiestniť do múzea. Pritom sa odhadovalo,

91

Hrad Devín 1913-2013

že tak)•to spôsob likvidácie pomníka by stál okolo 1OO 000 - 120 000 korún. Je zaujímavé, že architekt Dušan Jurkovič bol celkom proti odstráneniu pomníka. Slovenskí legionárski dôstojníci boli všetci za spôsob revolučný, ilegálny, nási lný, ktorý vyjadrí zvrhnutie pomníka ako prejav vôle veľkej väčšiny Slovákov. Taký názor mal aj minister Vavro Šrobár. Páchatelia činu sa z opatrnosti zaviazali mlčanlivosťou na pln)•ch tridsať rokov. "Ilegálny spôsob odstránenia devínskeho pomníka - o ktorom tvrdím aj dnes, že bol lepší ako nechutný spôsob legálny- nestál ani 2 percentá sumy, akú malo stáť legálne odstránenie pomníka: Celý náklad i s oslavnou 'trýzňou ' 8 pri víne a cigánskych husliach dosiahol iba výšku 2.318 korún česko-slovensk)rch. A to, že bol odstránen)' revolučn)•m spôsobom b)rval)•mi ujarmenýrni, za toľko iste stojí!" uzavrel opis celej akcie Honza vo svojich spomienkach. K tomu treba pripomenúť, že ak sa na maďarskej strane v tom čase a ešte aj dnes v prácach historikov kritizuje "barbarská" likvidácia miléniového pomníka na Devíne, nemenšieho barbarstva sa dopustili príslušné uhorské orgány už pri stavbe pomnika v roku 1896. Vtedy boli totiž necitlivo a bez akejkoľvek dokumentácie a predchádzajúceho archeologického výskumu zničené rozsiahle časti horného hradu na Devíne, aby sa pripravila rovná plocha pre tento v podstate už v tom čase provokačn)• a aj klamlivý miléniov)· pomník. Litera/lÍra JIOFFMAN,]. 1921: Milenárne pomní!f:y 11a Jloz•m.rk1t. In: SlovenskJ denník, rol 4, l 13, 1,8.ja1111Óf 1921, 3-4. KJUA.['!OVA,, G. 2006: Kof/111 pam Dltrín? In: Dfiii!Y a so11famosl, rol. 28, l 2, 16- 19. Kll...IANOVA, G. 2005: Ko11111 patri Del'ŕn? In: Kreko1•ié, E.- Mamtot•á, E.- Krekovifová, E. (zo.rl.): i\ljry 11afe sloz•mské, 120 - 133. Bratislava. Na ifoi?J d1fa. bt: Slovms'?ý dm11ík, rol 4, l 9, 13.jamtár 1921, 2. Na zloi?J d1ía_. In: SlovmsJ?ý dmník, rol 4,!. 10, 14.; mmár 1921, 2. OROSOVA, M. 2009:Jan l loji11a11. In: Pamial!f:y a llllízeá. Rev11e pre k11lttime dedifsh'o, rol 58, l 4, 68. • Slomá bratko - /ryifltl - IIJ'zní.

92

Devín Castle 1913 - 2013

Resumé Destruction of the Millennium Monument at Devín Casde Ferdinand Vrábel

The study focuses on the involvement of Czechoslovak legionaries (soldiers and volunteers of the foreign Czechoslovak army during WWI) in the destruction of the Millennium Monument at D evín Castle. The author introduces new information based on the handwritten diary of Jozef l lonza-Dubnický (1886 - 1965) preserved in the Slovak National Archives in Bratislava. Honza was a legionary in f-rance and after W\'\.1 he became the head of The Defensive D epartment of Promotional Office in Bratislava (an analogy of the Intelligence Service). In January 1921 , a consultation was performed in Bratislava resulting in the destruction of the Millennium Monument in Devín and itra (Zobor). The act of destruction was headed by llonza who created a team of legionaries of Slovak nationality. The mission was not a simple one because of the cold and freezing winter. The work was secretly car ried out in Devín on 12 January 1921 and the members of the team swore to keep quiet about the mission for thirty years. The destruction of the Millennium Monument represented a manifestation of Slovak liberty after 1918 because in l lungary the Slovak nation was not treated equal with the l\lagj·ars.

93

Hrad Devín 1913 -2013

Devín - pamätné miesto viacerých národov? Gabriela Kiliánová

V roku 2003 a 2004 som za podpory Mestského múzea Bratislava uskutočnila anketový prieskum s návštevníkmi na Národnej kultúrnej pamiatke Devín - slovanské hradisko. 1 Návštevníci odpovedali, s akými významami sa im spája hrad. Anketa ponúkala niekoľko symbolických významov hradu i možnosť dopísať ďalšie. Respondenti sa vyjadrili najmä k prírodným hodnotám miesta a najviac z nich si vybralo symboliku slovanstva, stredovekého hradu a štúrovcov, potom Rimanov, Keltov a "ostnatého drôtu". Všetci respondenti pokladali Devín za krajinne výnimočné a historicky významné miesto. Podobné výsledky priniesol sociologický prieskum Vladimíra Krivého z novembra 2003 o symboloch Slovenska. Dospelá populácia Slovákov vtedy určila na prvé miesto Tatry (53,9 % op)rtaných) a na druhé miesto Devín (24,9 % opýtaných). Respondenti si mohli vyberať z dvadsiatich šiestich možností a mali možnosť uviesť tri výbery (KRIVÝ 2004, 33). V sociologickom prieskume odpovedala i dospelá populácia Maďarov na Slovensku, ktorá D evín umiestnila na siedme miesto z dvadsiatich šiestich možností. Na prvom mieste sa umiestnil Dunaj (35,7% opýtaných), za ním kresťanský kríž (33,3% opýtaných) a Most Márie Valérie v Štúrove (30,2 % opýtaných, KRIVÝ 2004, 33). Sociologický prieskum bral do úvahy skutočnosť, že hrad predstavuje významné miesto nielen pre Slovákov, ale aj pre Maďarov. No Devín zohral významnú úlohu pamätného miesta aj Podrobntjlit informócit o flltlodih priukumu po:crí t ' Kiliónot•ó 2005, 14, 122 bola v slot•ensko111jo:;:yklf o odpovtdoli no lilf slomukí alebo {eski nót•flrmíci.

1

94

123. Anhto

Devin Castle 1913-2013

etnické skupiny2 v strednej Európe približne od 18. storočia. Okrem Slovákov a Maďarov by sme mohli spomenúť i Čechov a Nemcov / Rakúšanov. Devín tak zrkadlil multietnický charakter stredoeurópskeho priestoru, v ktorom vzťahy etnick)'ch skupín v rôznych obdobiach naberali rozdielne podoby: od tolerantného spol uži tia, neutrálneho žitia "vedľa seba" až po konfliktné žitie "proti sebe". Môj článok sa delí na tri čas ti. V prvej podkapitole stručne zhrniem, kedy a na základe akých ideových predpokladov sa sústredil záujem na Devín ako na pamätné miesto.3 V druhej podkapitole opíšem akcie v 19. a 20. storočí, ktoré popularizovali miesto a šírili znalosť o ňom medzi Slovákmi, Maďarmi a Nemcami. V prvej i druhej podkapitole budem vychádzať z materi álu, ktorý som zverejnila v knihe Identita a pamäť. Devín / Theben/ Dévény ako pamätné miesto 4 (KILIÁNOV Á 2005). V rámci druhej podkapitoly sa sústredím osobitne na odhalenie miléniového pamätníka 1896 na vrchole hradného brala, čo bola prvá slávnosť na Devíne organizovaná štátnou mocou. Materiál o akcii som získala po roku 2005, doplnila som ho preto do prepracovanej nemeckej verzie svojej knihy (KILIÁNOV \ 2011) a dosial' nebol publikovan)' v slovenčine. V závere zhrniem analyzovaný materiál. pre

ďalšie

' '/trniili t:/lllckr Jkl'f>ll!) poll::;jl'tJ/11 Ili/ 0:;:!/tllťlllť '.\,OJkupt 111; ktoré Jfl konJ/17111)/Í /la ztikfadť spofobtťj pmlslat'}' o (rlnickrj) odlifnosli Jt'Ojťj skupiny (sk11pma "m1 ") od inťi sknpin) (skJtpiJ~ľ..-icon Slal'ictlfll Bohemio-Latino-Cem101rico-Ungarimm. Tonms I., A-). Nobili Pantrolrio S:damC:zmsi. TJpis et Sumtibus Typogr. Re;(. Unit•ers. J lmrgaricaL Gmrzbote 1939, rqf. 69\ f. 145, 146. , l-JAHN, C- .SARKANY, M.- SKALNJK, P 2005: lntrod11ction. In: Hahn, CSárkál!)i M.- Skalník, P (edd.): Studying Peoples in the People's Democracies. Socialist Era Antf;ropology in Eastem and Central l:.urope, 1 - 20. Miinster. HOU}:,). 1833: S u•a!oplule. IFítazská Bám111'e dll'anásti Speu'OCh. U" Tmarn liOU~}:). 18}5: Cirillo-Metodiada. IPítazská Bámí. I-' BuďMe. HRW'OVf/(}: 1·. 1942: Obrázkcl'é sloz•mrké de;i'!J· Martin. ll U RB./IN, ). M. 1881: !'.Jtdovít .ŕtúr. l n: Slomrské pohlady. (~uopis pre literatúm, z·ed11, 1111/ťllietlpolitikll, rol. 1, 131 - !J2, 198 205. Kassai !-[;sál( 1~21, rol. 83, t. 11. KILIA 'VOI' l, G. 2005: ldmtita a pamät: Dedn/Thelmr/ JJévbry ako pamálné miesto. 13ratislm'a.

110

Dc\'in Castle 1913-2013

KILL l.\ Ol /l, C. 2011: ldmtilttlund Gt•diichntnis in der Jlowakti. Die Bul]{ Devín a/s F.rinnmmgsorl. Frankfurt ti!JJ !llain, Bniin, Bem, Bmxelles, New )órk, Oxford, lľ im. KOR. 18/SJf....'l:). M. l 786: Geo.e,raphisch= flistorisches und Produkten Lexikon von ( Tn,e,arn, in welchem die 1'01"{/(r!/ischstm Oerler des l-cmdes in alphabetiscber Ordm11~11, ange,e,ebťll, ibrt· I.Lif!,f bestimml, tmd mit k.urzm .\achrichten, die im ,e,eselfschajilichen Umf!,ange m~mebm und '!iit::jich sind, rorf!.este!lt u•erdm Press/mr,~. 1\0W/1/_S'KA, E 2003: .ľ!ot'ťllsko t• období ftmktm~íil?ych ~mien l 111- 1848. In: . \lannot~í, h (ed.): Krá/kt d1Jiii.J Slomuka, l 79- 205. Bralislat•a. /\RII-')·, l": 2004: Kofektíl'!le identity na súčasnom S!ol'ťmklf. Prammná p11blikácia dál zo sociolr;f!.ického ~ýsku11111. Bralisfm'a. UPTAK, Ľ 2003: .5'/ol'ťnsko l' 20. storočí. In: Mamtot•á, /;. (ed): Krá/kt dť)iny .flol'ťiJSka, 265- 330. Bratislal'a. MAJ\7\'0l ~A E. (ed) 2003: Krcítkt deJit!Y S/Ol'ťmka. Bralislm'a. SORR.-1, P. 1990: Zuoischm Cmhichte tmd Cediichlnis. / l11s dem f"mnzosischm t•on lľó[&an,~ Kaiser. Berlin. Ponmln-9 z DliJ!Jnll od l.Jid Jtúra, Jlowáka 1837. In: I franka Podtatranská Zábml'flice. éasopis k.rasomilého a ll~lefného étny, roč. 2, č. 1, 7- 8. Priflbm;,~er Zeiltlllf!. 1896, roč. 133, č. 186, ranné IJ'danie; é. 275, ranné !,'}'danie; é. 280, ranné rydanie; é. 283, ranné tydanie; é. 285, ranné tydanie; é. 286, ranné tydanie; é. 287, ranné t')•danie; é. 288, t•ečemé /')'danie; é. 289, ranné !')'danie. Preflbur/!.er Zeiltll~ 1921, roč. 158, é. 13. R/%l\/.;R, l~ 1929: Biblio.~rajia písomnícl!•tt s!ot1enského na spôsob slol'llíka od nq;slarfích čias do konca r. 1900. S p!ipf!JťllOII bibliografiou archtolo,~ickou, historickou, miestopisnou a;nrodoredecko11. Dielpn ý, " l - /·. 'I i1rčians,g St•iiiJ' Martin. .\KI 'll Rl\/ 1, D. 2004: %ačiat9 modm!Jch s!ot•enslgcb .rymbolot•. K rytt•árani11národnť) idmti(y od polol'ice l 8. sloroŕia do polorice l 9. .rloroéitt. Banskcí Bystrica. TI IE Bb\~ 1828. In: Taschen!JIIch.ftir die r•aterlit'ndische Gescbichle. HeraiiSf!.ťJ!,eben dureb die Frryherm; von 1/ormayr tmd 1'011 Medi!JO!IsAr:J, netmler Jah!;f!,llflf!,, Wien, 352- 356. TTBL'\'JK) ·,). l 963a: l 'eľkomorcmkó a qri/omťlode;skó tradícia l' ~t·ole slol'ťiiSkť) ft11dáfnť.J národnosti. In: l ťľká Moml'a a naJa doba. K 1100. týroŕiu prichodll (yrila a Metoda, 59- 84. Bratislm•ct. T/Bli 8S'f....'l,',). !963b: l 'eľkomortn•skcí a cyrilomelodť)skcí tradícia l' období počialkot• siOI'ťllSkébo národného obrodmia. In: r ~erkó ,\foral'a ll !Jttfa doba. K 1100. l?:ročiu prichodll Cyrila a Metoda, 87- 114. Bralislm•a. 'Í'/Hb'\'JJO',j. 1981: , llf!!zMednyans~ý a .\'fol'ťmko. In: , 1/o;zMednpmskJ: Malebná cesta dolu T~áhom, 7- 32. Bratislam. Ori,gú~tíl· AloiJ Med!!J'tÍIIsz~y: Maalerische Reise atif dem ll''aaľflusse in Ut~~em. Prt'é ~rydanie l 826. L ~ B. K (- Vendelín Bohbry Ktlllík) l 863: l 'ý/et na Dn•ÍIJ. In: Sokol, obrázko~ý časopis pre zálltll'll a pol/{ťi/Íť, roč. 2, 260- 262, 280. %. 1CJ-L l R, e 1928: Sn Cy1il a Metod na l)n•íne. Derín hlal'llé a sídel11é mesto l /efkollloral'S/eg rífe. 7i·nat•a.

lti

Hrad Devín 1913 - 2013

Resumé Devín - memorial place of several nations? Gabriela Kiliánová

The paper deals with Devín Castle as a memorial place and symbol of differcnt nations in the multicthnic and multicultural Central Europe from the 18th century until today. The author describes the process of shifring the attention of Slovak, Czech, I-lungarian and German scholars on Devín in the period of national-emancipation processes in the I labsburg Monarchy. She explains idcological lines that helped construe the memorial place and determined its meaning for the Slovaks, llungarians and Germans. The paper focuses on various events and their organisers at Devín in the 19th and 20th centuries. The author describes the trips of Slovak student in 1836 and 1863, the revealing of the Millennium Monument in 1896, Sts. Cyril and Mcthodius celebrations and Slovak national pilgrimagcs to Devín after the break-up of Austro-J iungary and establishment of the Czechoslovak Republic in the 1st half of the 20th century as well as Grenzlandtreffen, i.e. the meeting of the Germans on the fronticr in 1939 after joining D evín to the German Reich (24 November 1938). I n the cnd of the paper the author rcminds the role of celcbrations at D evín shortly after the end of WWll. She summarizcs the meaning of Devín as a memorial place for several nations for the lasr three centurics and in present.

112

Devín Castle 1913 - 2013

Zamyslenie Andrej Fiala

Čas, považovan)· za štvrt)• rozmer, má zvláštne delenie: budúc-

nost' s neznámou dfžkou, obsahom i prekvapeniami, prítomnost' - krátka, prakticky iba v stotinách sekúnd - minulosť, ktorá sa nám predstavuje v ustavičnom procese poznávania, ale i znovuzabúdania. Málokedy si spomenieme na viactisíročné dedičstvo dvanástkavej sústavy, ktorá nám ostala pri delení dňa, a pri práci s počítačom netušímc, že typick)· formát A4 má svoju v)·šku na milimeter zhodnú s rímskou stopou, a čítajúc texty zložené z 22 písmen, ťažko si spomenieme, že 20 z nich sa po dlhom v)'Voji ustálilo ,. starom Ríme. A v)•razy? V slovníkoch cudzích slov je vyše 1O tisíc ccl)·ch slov či ich častí pochádzajúcich z gréčtiny a latinčiny. Keď Jozef ll. odchovaný dielami francúzskych cncyklopcdistov venoval v roku 1783 Ústrednému semináru katolíckeho duchovenstva Bratislavský hrad, o štyri roky neskôr seminarista Anton Bernolák vydáva Discrtaciu... o spisovnej slovenčine a o 10 rokov ďalší z poslucháčov- Juraj Fándly dopracúva v slovenskom duchu Sklenárovo dielo O najstaršej polohe Veľkej Moravy, ktorú kládol k srbskej rieke Morava. Nik zo seminaristov prechádzajúcich denne na hrade okolo b}'Valého Tercziána netušil, že priamo či nanajv)·š o 5 metrov míňa zvyšky veľkomoravskej baziliky prekryté ani nic metrom zeminy. O neďalekom Devíne už oveľa skôr vo svojich Noticiách (1735) píše Matej Bel, že nenamieta proti názvu Dowina (deva), pretože je isté, že tieto končiny ovládli moravskí Slovania. O sto rokov neskôr okolo 20-roční mládenci, medzi nimi Štúr, Záborsk)• a Hurban, demonštrujú svoje vlastenectvo pamätn)•m hromadn)•m

113

Hrad D evín 1913-2013

v)·letom na devínsku ruinu. Unesení aj vlastn)•mi spevmi a recitáciami tiež nevedeli, že na menej príťažlivej v)·chodnej strane hradu čaká na svoje odkrytie trojapsidový staroslovanský kostol. Devín ako ostrov na malom kúsku nížiny medzi Alpami a Karpatmi, nad splynutím bájnej Moravy a Dunaja- jedinej európskej ťažnice na najstarších gréckych mapách - sa stal pojmom štafetovo sa šíriacim a najmä v období európskeho národného zjednocovania upevňujúcim slovanskú spolupatričnosť. Dožil sa však aj výnimočn)•ch príkorí. Napoleonskí vojaci z oči­ vidného rozmaru zničili na brale palácové centrum (1809), neskôr jeho vydláždené miesto v roku 1896 zaujal vysoký sdp pripomínajúci do širokého okolia tisícročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny a pred polovicou 20. storočia sa Devín nepochopiteľne stal na 7 rokov súčasťou Veľkonemeckej ríše. Po roku 1945 bezhraničná kolektívna vina Nemcov aj Maďarov, doplnená aj výrazným sociálnym tónom, prekfzla často i v tlači do názorov, že napríklad Bratislavsk)· hrad sa nemá zachraňovať, lebo je symbolom maďarských a nemeckých kráľov, ktorí zotročovali biednych Slovákov. Zároveň však na druhej strane mnohí Trenča­ nia bojovali za rekonštrukciu svojho hradu, lebo Matúš Čák, pán Váhu a Tatier, ešte dlho imponoval vidinou, že to bol čestn)' a spravodliv)• Slovák. O priestoroch devínskej ruiny organizácia s vedúcou úlohou prejavila názor, že by tam mali byť veselice či lunaparky, čo umlčali až argumenty, že Devín je národn)•m pamätn)·m miestom s určitou podobnosťou so Slavínom. Na samotnom Devíne, skoro v predvečer Sarajeva s jeho skoro nekonečn)·rni dôsledkami, svitlo akoby zázrakom malé svetielko. l keď s prestávkami, ale udomácnil sa tu archeologick)· výskum, na Slovensku najdlhší, s cieľom poznať bližšie pevnosť kniežaťa či kráľa Rastica, čo sa blížilo už skôr začatým odkrývaniam na panovníckych hradoch v susedstve - v Prahe, Krakove i Ostrihome. Odvtedy drobné, ale v)·znamom veľké otváranie neraz hmlist)·ch

114

Devín Castle 1913 - 2013

okienok hradu vytvára čoraz ostrejší obraz jeho mnoh}•ch premien. Zároveň si však dnes pripomíname, že okrem devy- Dowinasa po 20. storočí s hradom spájajú ďalšie dve dievčenské menáVeronika a Jana 1•

Resumé Reflection Andrej Fiala

ln hts paper, the author retlects on the concepts of time, legacy of the past and on some personalities of the Slovak national revivaL Devín as an tsland between the Alps and the Carpathtans over the fusion of legendary .\!orava and Danube stren1-,11:hened the Slav solidarity in the period of the l ~uropean national unification. l lowever, it saw also unprecedented intqutties. Napoleonic soldiers, prompted by a sheer whim, destroyed the palace centre on the rock hill (1809), later on, in 1896, its paved placed was taken by a tall column commemorating the millennial anniversary of the arrival of the J lungarians to the Carpathian basin to the world beyond and before the mid-20th century, Devín became incomprehensively a part of the German Reich for seven years. As if by magic, Devín Castle witnessed the start of the longesr ongoing archaeologica! research in Slc)\'akia in the eve of \'{'WI.

1

Pb/Jr. l 'mmik.Lt Placbti ti In~. arc·b. .Jana 1/lai'ÍfOt'tÍ (po:;:n. Klf).

115

Hrad Devín 1913 - 2013

Niekoľko

poznámok o priebehu a vývoJl názorov na pamiatkovú úpravu hradu Devín Ivan Stanik

Archeologická lokalita devínskeho hradu je v mnoh}·ch ohľa­ doch na Slovensku jedinečná nielen pre svoje dejiny, ale aj pre históriu pamiatkov}·ch v)skumov a pamiatkov}·ch úprav, ktoré sú svojím spôsobom kronikou pamiatkovej starostlivosti na Slovensku za uplynul}·ch 1OO rokov od začatia archeologických v}·skumov na devínskom hrade. Spôsobuje to skutočnosť, že devínsky hrad je mimoriadne v}•znamný prvok v histórii viacer}·ch národov, ktoré sa na tomto území za posledn}·ch 1000 rokov vyskytovali a z toho prameni aj význam, prečo práve táto lokalita patrila medzi jednu z prv}·ch, ktoré sa na území Slovenska najprv skúmali a neskôr medzi prv}•mi aj pamiatkovo upravovali. Ďalším dôvodom, prečo sa táto lokalita už tak skoro skúmala a aj upravovala, je jej geografická poloha pri hlavn}·ch turistick}•ch ťahoch a jej obl'úbenosť ako výletného miesta v blízkosti Bratislavy hojne navštevovaného domácimi i zahraničnými turistami. Úpravy devínskeho hradu sa začali už koncom 19. storočia, keď pri príležitosti milénia uhorského štátu došlo v roku 1896 k v}·stavbe Arpádovského pomníka na vrchole brala horného hradu. Jeho \')·stavbe pravdepodobne predchádzala asanácia časti paláca horného hradu, ktorá mala zabezpečiť dominantn}· výraz pomníka v celkovej siluete hradu. Archeologick}· v}·skum hradu začal v roku 1913 I. L. Červinka. Ďalej v 20-tych rokoch 20. storočia súvisel pravdepodobne so snahou vzniknutej (:eskoslovenskej republiky o skúmanie naj\r)·znamnejších archeologick}·ch lokalít, najv}•znamnejších historick}·ch polôh súvisiacich s dejinami národov Česko-

116

Devín Castle 1913- 2013

slovenska. Už od začiatku sa na v)•skume devínskeho hradu pov)·znamné osobnosú z oblasú archeológie, histórie a pamiatkovej ochrany. V tomto začiatočnom období sa výskum sústredil na stredné nádvorie hradu, kde bola objavená rímska architektúra a neskôr na návršie dolného hradu za Garayovsk)•m palácom. Na interpretácii tu odkrytej stavby, sa zúčastňoval jeden z najvýznamnejších v)·skumníkov historickej architektúry a pamiatkarov tej doby V Mencl. Keďže sa pri v)•skume našla časť obd[žnikovej dispozície objektu a jedna (severná) apsida, nález murív sa pravdepodobne aj jeho zásluhou interpretoval ako rímsky objekt. V tomto období došlo aj k prvým pamiatkovým úpravám. V súvislosú so skúmaním tejto polohy na návrší dolného hradu boli odkryté zvyšky aj ďalšej stavby kruhového pôdorysu, ktorá sa takisto v tom období nielen skúmala, ale aj pamiatkovo upravovala a prezentovala krycou stavbou len nepatrne vystupujúcou nad úroveň terénu. Umožnila zachovanie a prezentáciu stavby v origináli. V období tridsiatych rokov došlo k úpravám obvodov)·ch murív aj vrcholovej časú horného hradu. V období Slovenského štátu na južnom svahu pod stredným nádvorím hradu bol vytvoren)• amfiteáter, ktor)• pravdepodobne do veľkej miery poškodil archeologické nálezy. Podľa informácii archeológov sa na južných svahoch vyskytovalo pomerne významné keltské osídlenie. Amfiteáter sa s prestávkami používal až do konca 60-tych rokov a odvtedy postupne pustne. V súvislosú s meniacimi sa stavebnými normami na užívania stavieb by jeho oživenie znamenalo ďalšiu rozsiahlu devastáciu archeologických nálezov na okraji archeologického náleziska devínskeho hradu, čo potvrdila aj architektonická štúdia spracovaná v 90-tych rokoch minulého storočia na jednorazové oživenie a sprevádzkovanie tohto amfiteátra. Vypl)"Valo z nej, že pre funkciu amfiteátra je nevyhnutné vytvoriť novú sieť únikov)·ch ciest, ktoré by sa museli realizovať na južnom svahu hradného kopca po stranách amfiteátra, čo by dieľali

117

Hrad Devín 1913 - 2013

viedlo k ďalšej rozsiahlej devastácii archeologických vrstiev. Okrem iného by bolo potrebné rozobrať južné opevnenie stredného hradu a zasypať nálezy hospodárskych stavieb a ako zázemie pre návštevníkov amfiteátra vytvoriť kapacitne rozsiahle batérie sociálnych zariadení, ktoré v predmetnej štúdii boli situované do polohy stredného hradu, konkrétne do priestoru hospodárskych stavieb stredného hradu smerujúcich až ku Garayovskému palácu. Uvedená funkcia by absolútne znemožnila komplexné prezentovanie devínskeho hradu ako hradnej lokality. Napriek jednoznač­ nému stanovisku príslušn)rch organizácií pamiatkarov, ochrany prírody a archeológov k navrhovanej asanácii stavby reštaurácie a priľahlého amfiteátra stále nedošlo a tak ustavične prichádza k ďalším pokusom obnoviť jeho funkciu vrátane architektonických štúdií vztýčiť nad plochou amfiteátra polyfunkčnú halu, ktorá by mohla slúžiť kultúrnym podujatiam akéhokoľvek druhu vrátane rockov)rch koncertov. V 60-tych rokoch minulého storočia sa skúmalo viacero v)rznamných vel'komoravských lokalit na území b)'Valého Československa, čo sa t)rkalo aj devínskeho hradu a archeológov Mestského múzea v Bratislave pod vedením V. Plachej (od r. 1965). Obnovenie archeologick)rch výskumov na devínskom hrade v tomto období už malo iný základ a aj iné smerovanie ako predchád?:ajúci výskum a aj oveľa väčšiu podporu ústredn)'ch orgánov. V)rsk umy sa postupne rozšírili na veľkú časť plochy stredného a dolného hradu. Už od začiatku sa tieto výskumy začali realizovať s tendenciou prezentácie nálezov in situ na úrovni terénu a s touto základnou myšlienkou sa uskutočňujú viac-menej až dodnes. Pamiatkovú obnovu hradu Devín začatú v 70-tych rokoch 20. storočia zo stránky výskumnej, metodickej a investičnej realizovalo Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. Funkcia metodického usmerňovania realizácie obnovy vykonávaná pracovníkmi tejto niekoľkokrát premenovanej

11 8

Devín Castle 1913 - 2013

a transformovanej inštitúcie (dnes Krajského pamiatkového úradu Bratislava) sa vykonáva dodnes. Investorská funkcia v 90-t:ych rokoch prešla na Paming, investorskú organizáciu pamiatkovej obnovy Magistrátu mesta Bratislavy ako vlastnika areálu, ktorý túto funkciu vykonával až do roku 2012. Spôsob skúmania a prístup k prezentácii objektov odkrytých výskumom sa v priebehu času menil. Tento proces súvisí s budovaním základne odborn)rch pracovníkov, tvorenej archeológmi, výskumníkmi architektúry a pamiatkarmi, ako aj postavením problematiky pamiatkovej starostlivosti v spoločnosti. Na skúmaní a úpravách areálu sa podieľali aj dvaja významní pamiatkari. A. Pifflovi sa pripisujú výskumy na strednom hrade v polohe hradnej studne a začatý archeologický výskum na citadele. A. Fiala v tom období predstavoval jediného špecialistu na celom Slovensku, ktor}• sa venoval v)rskumu a prezentácii slovensk)rch hradov. Ako pracovník príslušnej pamiatkovej organizácie určil základné kritériá spôsobu prezentácie, čo v prípade devínskeho hradu znamenalo vtedy- a aj dosiaľ - aktuálny spôsob prezentácie ruinálnej architektúry formou konzervácie bez nadmerných a nepodložených rekonštrukcií s použitim prvkov náznakovej rekonštrukcie v úrovni pôdorysu. Zo začiatku 80-tych rokov pochádza od A. Fialu a kolektívu pracovníkov Krajského strediska štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave aj návrh základnej koncepcie prezentácie celého devínskeho hradu, podľa ktorého sa neskôr uberala aj ďalšia časť realizácie pamiatkovej úpravy celého devínskeho hradu. Šlo o koncepciu vytvorenia obhliadkovej trasy po strednom hrade, sprístupňujúce; dovtedy archeologicky odokryté a miestami aj pamiatkovo upravované, resp. neskôr pamiatkovo upravované objekty. Na túto základnú obvodovú komunikáciu, vychádzajúcu od Moravskej brány a smerujúcu k v)•chodnej bráne a vytvárajúcu akúsi slučku, ktorá sprístupňuje ná\'ršie s veľkomoravským kostolom a tzv. koniarňou, nadväzovala

119

Hrad Devín 1913-2013

komunikácia smerujúca na stredný hrad, kde sa počítalo s prezentáciou stredného hradu viac-menej v takej podobe, ako sa to neskôr aj realizovalo, teda s prezentáciou konzervovan)•ch architektúr. Nad opätovne preskúmaným a zároveň aj novo interpretovaným nálezom veľkomoravského kostola 01. Plachou aJ. Hlavicovou) A. Fiala navrhoval vybudovanie umelého zatrávneného betónového kopca, ktorý na ten čas pokrokov)•m a vskutku pamiatkarským spôsobom riešil dve základné otázky prezentácie nálezu. Bola to problematika zachovania siluety hradu a problematika prezentácie jedného z najdôležitejších archeologick)•ch nálezov z obdobia Veľkej Moravy v neporušenom stave bez mladších stavebn)•ch, resp. akýchkoľvek stavebn)•ch a technick)·ch zásahov do pôvodnej konštrukcie, vytvorením expozície pod umel)•m kopcom, ktorá by umožňovala nahliadnutie do nálezovej situácie tohto kostola. K realizácii tej myšlienky nedošlo a v)rvoj lokality v tejto

Obr. l .\lredné nádi'Oril' po zaéatí archeologickfch týsk/111101' (1973) Fig. 1 Middle comt;·ard after the lamtcbing of archaeologica/ rmarches (1973)

120

Devín Castle 1913 - 2013

polohe sa neskôr ubral iným smerom, podľa môjho názoru menej vhodným, ako navrhoval pôvodn)· zámer A. Fialu. Stavebné úpravy hradných architektúr realizované v 70-tych a prvej polovici 80-tych rokov 20. storočia sa odohrávali viac-menej v polohe statického zabezpečovania historických konštrukcií zachovan)•ch nad úrovňou terénu, prípadne architektúr odkrytých archeologick)·m výskumom s cieľom zabrániť ich ďalšiemu rozpadu, čo bolo aj vzhľadom na začiatočnú fázu výskumov a úprav hradu adekvátne a potrebné (obr. 1). Obnovené architektúry stredného a dolného hradu z tohto obdobia boli v ďalších etapách obnovy po roku 1992 po doplňujúcich archeologických a stavebno-historick)·ch v)·skumoch ešte dodatočne stavebne upravované z dôvodov potreby úpravy ich pamiatkovej prezentácie (obr. 2). V roku 1986 sa prácami na statickom zabezpečení murív vrchn)•ch partií horného hradu firmou Geologick)· pruskum R)•-

Obr. 2 r f{/Jľad architrkttír Slrtdného hradil po statickom zabei}JI'Čl'IIÍ ( 1993) l lf!.· 2. 1ppearm1Cť ~~ tbt: sime/um q/ thr, Hiddle CtJSt!e tffter their siatie smmi~ť, ( 1993)

121

Hrad Devín 1913-2013

matov začala ďalšia etapa pamiatkovej obnovy hradného areálu devínskeho hradu. Investorskú aj metodickú funkciu obnovy vykonával pôvodný investor, vtedy už premenovaný na Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava (KÚŠPSOP Bratislava). Zmenou bola spoluúčast' autora článku ako metodika pamiatkovej obnovy aj na stavebno-historických výskumoch všetkých upravovaných architektúr. V roku 1986 nebola konzervácia hradných ruín tak legislatívne upravená ako v súčas­ nosti, takže v rámci statického zabezpečenia hradov dochádzalo často k ich realizácii bez predchádzajúceho stavebno-historického a archeologického výskumu . V tom období ešte štruktúra pamiatkovej starostlivosti obsahovala aj investičnú zložku, ktorá sa mimoriadne sledovala a výrazne zasahovala do priebehu obnovy. Ďalším negatívom bolo vtedy v)•lučné používanie cementových mált. KÚŠPSOP Bratislava sa však podarilo aspoň zabránit' realizácii pôvodne navrhovanej injektáži murív aktivovanou cementovou maltou a realizovať vtedy u dodávateľa dosť zriedkavo používané škárovanie murív ako povrchovú úpravu. Dlhší čas trvalo hľadanie technického riešenia realizácie archeologického v)·skumu na hornej terase a hlavne transportu stavebnej sutiny z hornej terasy pod skalné bralo v množstve desiatok nákladných áut. Vzhl'adom na to, že hradné bralo tvorilo a tvorí súčasť prírodnej rezervácie, archeologický výskum na hornej terase sa začínal za dost' veľkých technických obmedzení. Začiatok výskumu sprevádzalo odstraňovanie značnej kubatúry stavebnej sutiny pochádzajúcej z deštrukcie architektúr horného hradu, ktorých veľká čast' bola pravdepodobne cieleným spôsobom rozobraná v súvislosti s výstavbou arpádovského pomníka v roku 1896. Nasvedčujú tomu aj historické vyobrazenia a mal'by devínskeho hradu z konca 19. storočia, ktoré ukazujú ešte pomerne veľký rozsah zachovaných architektúr horného hradu. Na fotografiách horného hradu po postavení arpádovského pomníka sa už žiadne pôvodné archí-

122

Devin Castle 1913- 2013

tcktúry paláca horného hradu nevyskytujú. Práve transport stavebnej sutiny z hornej terasy spôsoboval dodávateľovi značné problémy, čo vyvolávalo nesúhlas ochrancov prírody. Preto sa nakoniec našlo riešenie, že investor akcie súhlasil s výstavbou lešenia pri hradnom brale smerom k šijovej priekope, ktoré vyriešilo celý problém, a realizácia obnovy mohla pokračovať. Po odstránení závalov sutiny sa v odkryve skalného podložia a historick)rch konštrukcii pokračovalo archeologick)rm v)'skumom pod vedením V. Plachej aJ. Hlavicovej. Práve týmto spôsobom sa odkryla väč­ šina nálezov, ktoré boli na obidvoch úrovniach hornej terasy horného hradu. Objavené boli aj dovtedy neznáme a ani v literatúre nespomínané priestory vysekané v skale. V tejto súvislosti možno spomenúť úsmevnú historku o účinkovaní psychotronikov, ktorí boli prizvani na devínsky hrad a ktorí po objavení akýchsi dutín pod hromadou sutiny predpokladali, že ide o 100 m hlbokú studňu. Keď sa objekt ďalej začal skúmať za všetkých mimoriadnych bezpečnostných opatrení, nakoniec sa zistilo, že ide o stredovekú, asi 7 m hlbokú, pomerne veľmi dobre zachovanú cisternu horného hradu, do ktorej sa pôvodne odvádzala dažďová voda zo striech palácov horného hradu. V priebehu realizácie sa objavili aj názory o potrebe obnovy horného hradu vo forme rekonštrukcie pôvodnej gotickej, resp. renesančnej podoby, ktoré však pre zjavnú absenciu hmotných dokladov, ako aj hodnoverných historick)·ch vyobrazení, pamiatkari zamietli. V roku 1990 došlo k viacer)•m zmenám v realizácii obnovy horného hradu, súvisiacich aj so zmenou politického režimu. Prerušila a zrušila sa spolupráca s pôvodným dodávateľom G. P. Rýmarov. Nový investor, ktorým sa stal Paming, vniesol do dokončenia horného hradu, ako aj do všetk)•ch ostatných stavieb hradu úplne iného ducha a profesionálny prístup so zabezpečením všetkých potrebných náležitostí pamiatkovej obnovy vrátane projektovej dokumentácie a systematického prístupu k postupnej príprave prezentácie.

123

llrad Devín 1913-2013

V roku 1992 bola dokončená obnova horného hradu. Pre zaujímavosť možno spomenúť, že v roku 1996 sa na devínskom hrade nakrúcal americký film "Kull dobyvatel'" a z toho dôvodu bolo potrebné rozobrať všetky drevené konštrukcie nového schodiska zo strednej terasy na hornú terasu horného hradu, ako aj novovybudovaného mosta cez šijovú priekopu. Tie sa po skončení filmovania znova namontovali na miesto, ale čas ukázal, že používanie dreven}•ch konštrukcií, kombinované ešte s ich rozoberaním a znova postavením týmto konštrukciám nepomohlo a v rokoch 2009 - 2010 sa pristúpilo k tomu, že tieto ("nové'') konštrukcie bolo potrebné nahradiť kovovou konštrukciou. Ešte pred dokončením horného hradu (pred r. 1992) došlo k realizácii prezentácie vel'komoravského kostola na návrší dolného hradu, ktor}• v tom období patril do kompetencie inej pamiatkovej organizácie - Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti (ŠÚPS) Bratislava. Z metodickej stránky sa jeho prezentácia realizovala úplne iným spôsobom, ako pôvodne navrhoval A. Fiala. Pôvodné originálne murivá kostola boli doplnené novým materiálom a aj novou, farebne odlišnou maltou a celý objekt sa prezentoval v exteriéri s t}•m, že novozvolená niveleta terénu bola miestami o pol metra nižšie ako pôvodná niveleta kostola pri jeho výstavbe, takže v súčasnosti je kostol prezentovaný aj v základových, aj nadzákladových murivách, t. j. z metodického hľadiska problematickým spôsobom. V tomto období dochádza postupne k obnove, resp. novej úprave už upraven)•ch murív dolného hradu. Šlo o severnú bránu, ktorej architektúra bola upravená v predchádzajúcom období nadmurovaním s rovn)•mi korunami, pričom prezentácia nezohľad­ ňovala vôbec archeologickú situáciu. Preto sa pred touto novou obnovou realizoval na severnej bráne archeologický výskum, ktorý objavil ďalšie konštrukcie brány vrátane jamy kolískového mosta a po realizácii tohto archeologického a architektonického výskumu

124

Devín Castle 1913 - 2013

došlo k novej úprave murív severnej brány vrátane zmeny celkovej prezentácie a úpravy korún do tvaru ruiny. V tomto období (v 90-tych rokoch) dochádza aj k realizácii nadzemnej krycej stavby nad rímskym objektom, resp. rímskymi objektmi na dolnom nádvorí pri Moravskej bráne, ktoré boli dočasne prekryté. Realizácia krycej stavby bola podľa projektu J. Kiliána s predpokladom, že pôvodné nálezy rímskych stavieb sa pod tou krycou stavbou budú prezentovať in situ. Architektúry sa predtým reštaurátorsky upravili a zabezpečili. Konštrukcia drevenej krycej stavby však nebola dostatočne dimenzovaná na zaťaženie zemného násypu na šikmej streche, a preto oproti pôvodnému zámeru bolo potrebné do interiéru vložiť ďalšie podpery strešných nosníkov, s ktorými sa pôvodne nepočítala. Rovnako problémy vznikli aj so zosuvom zemného násypu na streche. V nasledujúcom období pokračovala realizácia pamiatkovej obnovy stredného hradu a to Garayovským palácom a renesančným palácom, kde bolo potrebné opäť upraviť spôsob prezentácie obidvoch objektov. Preto sa na obidvoch objektoch, predovšetkým na Garayovskom paláci, realizoval archeologický výskum. Ten objavil ďalšie stavebné fázy, ktoré sa pri novej úprave prezentovali. V architektúre Garayovského paláca a renesančného paláca došlo k značným zmenám, ktoré sa prejavili aj v celkovej prezentácii objektov vrátane úpravy korún, ktoré dostali opäť nepravidelný tvar ruiny. Mnohé časti pôvodnej úpravy murív boli rozobrané a znova premurované. Po tomto nasledovalo obdobie rozsiahlych archeologických výskumov na strednom hrade, počas ktorých bola opäť odkrytá rímska stavba pri studni, neskôr ďalšia, dovtedy neznáma, mohutná rímska stavba na návrší vedľa Garayovského paláca mimo nádvoria stredného hradu a ďalšie významné staršie stavebné fázy stredného hradu. Stavba pri Garayovskom paláci vzhľa­ dom na nedostupnosť plochy pre návštevníkov prezentovaná nebola. Zvolená metodika prezentácie rímskej stavby pri studni

125

Hrad Devín 1913-2013

prešla viacerými odbornými diskusiami o spôsobe prezentácie tejto architektúry, pretože viacerí archeológovia sa domnievali, že vzhľa­ dom na jej význam ju treba prezentovať v origináli pod krycou stavbou. Toto navrhované riešenie sa nerealizovalo, lebo základná koncepcia prezentácie tohto pamiatkového areálu ako stredovekého, resp. renesančného hradu, by bola výstavbou rozmernej krycej stavby uprostred nádvoria stredného hradu značne narušená. Preto sa uvedená rímska stavba na strednom nádvorí prezentovala iba vo forme pôdorysu v úrovni povrchu nádvoria. Jedným z hlavných dôvodov tohto prístupu bolo, že rímska stavba sa nachádzala pomerne plytko pod úrovňou stredného nádvoria a krycia stavba, ktorá by umožňovala prezentáciu tejto rímskej stavby v origináli, by zasahovala niekoľko metrov nad úroveň terénu a výrazne by vypfňala priestor nádvoria a znemožňovala čitateľnosť spôsobu prezentácie nádvoria stredného hradu ako celku. Odborné diskusie

Obr. 3 Rekonftmkcia strednlho nádi'Oria (2005) hg. 3 Reconsfmrlion of the Middle collr!Jard (2005)

126

Devín Castle 1913- 2013

o metodike prezentácie ruiny renesančného paláca stredného hradu vyvolal aj návrh projektanta prekryť jeho celú plochu rozmernou pultovou strechou pokrytou nabielo glazovanou keramickou krytinou. Návrh bol takisto odmietnut)r z hľadiska metodiky prezentácie predmetnej architektúry ako rwny, pretože tento spôsob pamiatkovej úpravy odporuje celkovej koncepcii prezentácie zachovaných zvyškov hradných archltektúr tohto areálu. Realizácia objektov stredného hradu sa dokončila v roku 2006 (obr. 3, 4). Súčasne s archeologickým výskumom na strednom hrade prebiehala obnova najväčšej plochy hradu a to dolného nádvoria, ktorá sa držala viac-menej pôvodného konceptu A. Fialu o vybudovani obhliadkovej trasy, ktorá umožňovala a umožňuje návštevnikom prehliadku viacerých roztrúsených archltektúr v priestore dolného hradu. Niektoré z t)•ch architektúr boli práve v tomto období aj archeologicky doskúmané a prezentované formou názna-

Obr. 4 Jlredné nádvorie po ukonémí obnory (2010) h g. 4 Middle court;·ard after the co111pletion ~f the mtoration (2010)

127

Hrad Devín 1913-2013

kovej rekonštrukcie na úrovni terénu, prípadne aj v časti originálu. Koniareň, jeden z rozmern)·ch objektov v juhov),chodnej časti dolného hradu, bola pôvodne pravdepodobne skladiskom munície. Po statickom zabezpečení v 70-tych rokoch 20. storočia tento objekt nebol neskôr stavebne upravovaný, keďže sa s ním počítalo ako s objektom na vytvorenie múzea. K realizácii tohto zámeru nedošlo. Po dokončení prezentácie historick)·ch architektúr celého hradu mala nasledovať v)'stavba objektu správy hradu, navrhnutá v polohe pôvodnej stavby výskumnej stanice pri Moravskej bráne. Plánovaný archeologický v)rskum na mieste stavby sa síce v roku 2008 začal, ale pre nedostatok financii bol prerušen)' a ani v)•stavba objektu sa pre rovnak)· dôvod nerealizovala. Práce sa však v roku 2008 znova presunuli na horn)• hrad. V priestore strednej terasy, kde z prevádzkov)·ch dôvodov nebol počas obnovy v rokoch 1986 - 1992 realizovan)· archeologický výskum, sa na obvodovom opevnení vyskytli stavebné poruchy. Na základe posudku statika o potrebe odťaženia zemných násypov na skalnom podloží sa realizoval archeologický výskum celej strednej terasy horného hradu a takisto spodnej časti hornej terasy. Tieto archeologické výskumy sa už uskutočňovali pod gesciou K. Harmadyovej aD. Divilekovej, ktoré sa podieľali už aj na výskumoch na strednom hrade po boku V. Plachej. Archeologický výskum strednej terasy horného hradu objavil dovtedy neznáme architektúry a pôvodný vstup do strednej terasy. Po skončení archeologických výskumov strednej a hornej terasy a spracovaní projektovej dokumentácie sa práce prerušili pre nedostatok frnančn)·ch prostriedkov. Koncom 90-tych rokov, keď sa pripravovala úprava stredného nádvoria, došlo k v)'stavbe pomníka "Bojovníkom za slobodu a slobodu Slovákov" v miestach stredného nádvoria tesne pod Garayovsk)·m palácom. V súvislosti s •')•stavbou tohto pomníka došlo

128

Devín Casde l 913- 2013

--:-. k viacerým terénnym a stavebn)•m úpravám terénu a architektúr stredného hradu, ktoré neboli schválené pamiatkovou organizáciou. Až po určitom období (v roku 2000), po zmene vládnej garnitúry došlo k tomu, že uvedený pomník bol ako čierna stavba odstránen)· a došlo k pamiatkovej prezentácii stredného nádvoria v takej forme, ako ho vidime dnes. Túto situáciu spomínam predovšetkým v súvislosti s blížiacim sa 200. v)•ročím narodenia e. Štúra, keď sa znova začína uvažovat' o v)•stavbe ďalšieho pomnika na devínskom hrade.

129

Hrad Devín 1913- 2013

Resumé A couple of notes on the progress and development of opinions on the preservation and adaptation of Devín Ivan Stanľk

Sinec the rnid-1980s, the author of the article has been involved in the restoration of the grounds of De,rín Castle as the methodologist of its preservation and adaptation. Ile offers an overview of the monumenťs adaptation from its beginning until present together with his commentary of the development of opinions on the prcsentaúon of this important archaeologicallocality. Devín Castle is unigue in Slovakia in many respects not only for its history but also for the history of the monumenťs researches and monumenťs adaptations that are in a way a chronicle of the national heritage preservation in Slo,·akia for the last 1OO years from the beginning of the archaeological researches at Devín Castle. Adaptations of Devín Castle started already in the end of the 19th century when the Arpád Monument was erected in 1896 on the top of the Upper Castle commemorating the Millennium of the l Jungarian state. lt is likely that its construction was precedcd by the clearance of a part of the Uppcr Castle in order to ensure the dominant character of the Monument in the overall silhouettc of the Castle. The re..~val of archaeological researches in the 1960s led by V. Plachá was based on other principles and orientations in comparison with previous research and supported much better by central authorities. Step by step the excavations have spread to a large area of the Middle and Lower Castle. Already at the beginning, excavations started to be documented with the tendency to present the finds in situ at the level of the ground and with this basie idea they have been more or less carried out until today. The preservation and adaptation of Devín Castle started in the 1970s and in terms of research, methodology and investments were carried out by the Regional Centre of the State l leritage Preservation and Nature Protection in Bratislava. The function of the methodical direction of the restoration work by the members of this institution, several times renamed and transformed (today's Regional J leritage Office Bratislava) has been fulfilled until today. The function of investor in the 1990s was taken over by Paming, investor organization for heritage restoration of the Municipal authorit}' of the City of Bratislava who was the owner of the Castle grounds until 2012.

130

Devín Castle 1913-2013

Inžiniering - projektové riadenie stavieb Cyril

Vaňo

Inžiniering stavieb alebo aj názov inžinierska činnosť, v socialistickej minulosti viac-menej zaznávaná a zneužívaná súčasť stavebného procesu, sa zúčastňoval na piatich fázach výstavby: plánovacej, projektovej, prípravnej, reali začnej a porealizačnej. Partnermi zvyčajne boli projektant a dodávateľ stavby. V prípade obnovy pamiatok pribudol ďalší partner - pamiatkar (metodik) . Opis sa týka obdobia prevratu alebo revolučného obdobia okolo roku 1989. Mohol by som načrieť aj do skorších období po druhej svetovej vojne a mohla by to byť zaujímavá analýza postavenia a vzájomnej súčinnosti účastníkov procesu výstavby a zvlášť obnovy pamiatok - popolušky v oblasti výstavby. Sústredím sa však na hrad Devín po roku 1989. Začiatkom roka 1990 som sa zúčastnil v drese investora na pamätnom stretnutí odborníkov na pôde Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (ďalej MSPS a OP). Témou bola obnova hradu Devín. V tom čase už bol hotový vykonávací projekt obnovy a účastníci stretnutia ho podrobili výraznej kritike. Projektant sa bránil tým, že mal odborné zadanie, investičný zámer, projektovú úlohu a úvodný projekt. Pravdu mal aj v tom, že vykonávací projekt schválili všetky určené zložky (v tom čase viac ako 30 vyjadrenQ. Porevolučné obdobie pretrhlo a otvorilo hrádzu názorov! Zdalo sa, že zjednotenie rozdielnych názorov na ftlozofiu obnovy hradu Devín ani nebude možné vykonať. Na dôvažok sa pridružili organizačno-kompetenčné zmeny, keď obnova hradu bola preradená z krajskej na mestskú zložku MSPS a OP. Priznám sa, štart zložitého projektu bol veľm i náročný. Bolo nevyhnutné prepracovať projekt obnovy a kompetentní odborníci

131

Hrad Devín 1913 -2013 v

.

mali skoro protichodné názory. Rozdelenie MSPS a OP na tri samostatné organizácie, vznik PAJ\UNG-u, hľadanie sídla, sťahova­ nie, konsolidovanie organizácie nasadilo problémom korunu. Aby ťažkostí nebolo málo, pribudlo financovanie zmien projektu v tom čase podmienené včasným plánovaním a najmä zmeny a úpravy legislatívy povoľovania stavieb. Mal som vtedy dojem, že som v labyrinte, v ktorom sa ustavične menia podmienky tak, že je nemožné ísť ďalej. Našťastie turbulencie hektického obdobia, aspoň z môjho pohľadu, sa príliš nedotkli drevenej búdy, pôvodne staveniskového zariadenia "montovanej ubytovne" a jeho obyvateliek na hrade Devín. V duchu som ich volal "hradné víly" (PhDr. Veronika Plachá a Ing. arch. Jana Hlavicová). Boli tam plodné debaty o optimalizácii postupu obnovy pri súčasnom archeologickom prieskume. Postupne sa ukázali ako veľmi prospešné. Zlepšila sa spolupráca s projektantom, metodikom a s vedením magistrátu, najmä však s jeho úradníkmi. Odstraňovali sa problémy o ktorých vtedajší primátor a jeho námestníci nemali ani poňatia. Ak sme sami zohnali financie zo zdrojov mimo magistrátu, zvyčajne sa nepoužili na určen}· účel. Rozplynuli sa v hmle v}·dajov mesta. Museli sme často aj tvrd)rm spôsobom bojovať o financie, ktoré sme sami získali. Neodpustím si poznámku, že z hľadiska zabezpečenia finančn)·ch prostriedkov a osobného prístupu najviac nadŕža] hradu Devín rodom nebratislavsk)• primátor. Je to paradox? Neviem. Môžem však konštatovať, že záber inžinierskej činnosti sa v)rrazne rozširoval a začal klásť na jeho vykonávateľov podstatne väčšie nároky ako v minulosti. Ukázalo sa, že inžinierska činnosť alebo projektové riadenie nespočíva len v technicko-odborných znalostiach. Potrebná je znalosť príslušnej a súvisiacej legislatívy, komunálnych predpisov, znalosti z oblasti financovania, účtovníctva atď. Nevyhnutná je aj asertívna komunikácia, koordinačné schopnosti a napokon aj diplomacia. Snaha racionalizovať proces výstavby viedla v tom čase aj k úvahám, či je vôbec potrebný v)·kon inži-

132

Devín Casde 1913 - 2013

nierskej činnosti v procese výstavby. Projektanti aj dodávatelia tvrdili, že majú dosť znalostí a skúseností, aby vedeli povinnosti inžinieringu zvládnuť. Objektívne posudzujúc, môžem povedať, že naznačen)· znalostn)· rozsah a úroveň pracovníka vykonávajúceho inžiniering by mohol vykonávať prakticky každý z účastníkov v)•stavby, resp. obnovy pamiatky. Každ)· z nich však má svoje priority a ciele: Projektant - čo najväčší projekt, zisk a čo najvýraznejšia stopa autora. Dodávateľ- drahá veľká stavba, veľa dodatkov, nízke náklady, čo najmenšia kontrola kvality prác, trvanlivosť diela povinn)·ch 24 mesiacov a najmä zisk. Metodik - dodržanie vlastných pokynov, vyhovujúca kvalita diela, bezvýhradné akceptovanie ak)•chkoľvek svojich pripomienok a zmien s povinnosťou investora zabezpečiť ich financovanie. Je zrejmé, že rozpornosť záujmov menovaných účastnikov obnovy vyžaduje objektívneho partnera zastupujúceho investora, dohliadajúceho na kvalitu, normy, cenu, čas a vzťahové aspekty stavby a aj na prípravu podmienok užívania stavby. Nazdávam sa preto, že inžinierska činnosť má a bude mať svoje miesto vo všetk)•ch oblastiach stavebníctva. Apel na kompetentných: Úroveň inžinierskej činnosti alebo projektového riadenia klesá. Technici odchádzajú na lepšie platené miesta, rušia sa organizácie vybudované na tento účel, politika, krátkozrakosť a obmedzenosť určujú trend. Približne 1O rokov trvá osvojenie si problematiky obnovy a vybudovania vzťahov s ostatn)·mi účastníkmi pre zabehnutého investičného pracovníka. Pokiaľ viem, nijaká škola sa touto problematikou nezaoberá. lde okrem toho aj o remeselníkov špecialistov na tradičné stavebné práce, omietky, klenby, krovy, podlahy atď. Odbornosť potrebná pri obnove sa postupne vytráca. t\ pripravovaná novela stavebného zákona situáciu ešte umocní. Stavební pracovníci nebudú potrebovať odborné vzdelanie. Učňovské školy sa zatvárajú. Skutočnosť je taká, že moderné

133

Hrad Devín 1913-2013

stavebníctvo sa uberá inou cestou. Ale stále je tu obrovské množstvo stavebných pamiatok, ktoré vyžadujú a v budúcnosti budú vyžadovať pomerne veľké a špeciálne stavebné činnosti, tradičné materiály a pôvodné pracovné postupy. Je možné, že kompetentní ľudia pripravujú stratégiu starostlivosti o pamiatky do budúcnosti vrátane prípravy odborníkov na všetkých úrovniach. Za svoju osobu však konštatujem, že úroveň zodpovedn)•ch za prípravu stratégie budúcnosti je nedostatočná. Bohu žiaľ, nie je to len ochrana a obnova pamiatok. Upozorňujem na tieto skutočnosti pamiatkarskú obec. Myslím, že treba využiť dostupné nástroje a vytvárať účinný tlak na príslušne rezorty s cieľom vytvárať systémové podmienky na záchranu kultúrneho dedičstva. V priebehu svojho pracovného života som sa podieľal na príprave, projektovani, realizácii a dozorovani rôznych stavieb. Obnovu pamiatok považujem za náročnú a zložitú. Ale aj za najkrajšiu.

134

De\ín Castle 1913 - 2013

Resumé Project management of constructions Cyril Vaňo

The author of the article as a reprcscntativc of the PMH G organisation has been participating in the restoration of Devín Castle sinec 1990. The project management does not comprise only technical and profcssional experience but the knowledge of other fields is essential as well: respective legislation, loca] rcgulations, financi ng and accounting, morcovcr, it also requires assertive communication, coordination skills and finally the diplomacie abilities bccause someum cs, the project architcct, contractor and mcthodologist can often have contradictory opinions. lt is therefore cvident that the contraclictory interests of abovementioncd participants of the restoration cali for an objcctive partner reprcsenting the investor, supervising the qualil:), stanclards, prices, time and relational aspects of the construction and also clrafting the conclitions of the construction usage. The levcl of project management has been decreasing today. The engineers keep lcaving for bcrrcr paid jobs, companies cstablished for this purpose are being closed; policies, short-sightedness and narrow-sightedness keep deterrnining the trend. l lowever, therc are still numcrous monuments that require or will requirc a lot of extensive and special construction activities, traditional materials and original working procedures. It is essential to usc available tools and exert effective pressure on relevant authorities with the aim to create system conditions for the preservation of the culrural heritage. Therefore, the author assumes that the project management has and will always have its place in all areas of the building industry.

135

Hrad Devín 1913 -- 2013

Hrad Devín v

súčasnosti

Katarína Harmadyová

Vo svojom príspevku by som sa chcela zamerať na tri aspekty tejto významnej kultúrnej pamiatky. A to hrad Devín predovšetkým ako turistická lokalita, ďalej prevádzka národnej kultúrnej pamiatky a výskum na hrade Devin. Hrad Devín je obľúbeným výletným miestom nielen Bratislavčanov, vz hľadom na blízkosť hlavného mesta, ale aj návštevníkov z celého Slovenska i sveta. Hrad navštevujú školské skupiny, rodiny s deťmi, konajú sa tu rôzne kultúrne či menej kultúrne podujatia. Od roku 1985 do roku 2013 navštívilo hrad 2 409 937 návštevníkov. Stotisícová hranica (za rok) bola prekročená v rokoch 19891990, keď sa hrad ležiaci na hranici s Rakúskom stal dejiskom osláv, ale i spontánnych návštev v súvislosti s pádom železnej opony. Viac ako 1OO 000 návštevníkov prišlo na hrad Devín aj v roku 2012. Počasie a aj časté záplavy v devínskej oblasti majú výrazn)• vplrv na návštevnosť hradu. Aj v roku 2013 návštevnosť tejto pamiatky negatívne ovplyvnilo zaplavenie prístupovej cesty do Devína a nasledujúce dezinformácie v médiách o pretrvávajúcom uzavretí Devínskej cesty. NKP hrad D evín má celkovú rozlohu 11 ha a v rámci hradieb 6,5 ha. ll rad je prístupný pre verejnosť v prípade priaznivého počasia cel)' rok. A to si samozrejme vyžaduje aj jeho nepretržitú údržbu. K najväčším prevádzkov)rm problémom v súčasnosti patrí uzavret)• horn)· hrad, boj s náletovou zeleňou, údržba nádvoria stredného hradu, v)·stavncj miestnosti, celly memoriac, pamiatková prezentácia architektúr a stav chodníkov. Dominanta Devína - horn)· hrad - je od septembra 2008 uzavretá. Návštevníci sú o tejto skutočnosti informovaní prostredníc-

136

Devín Castle 1913-2013

tvom plagátov v areáli hradu, webovej stránky Múzea mesta Bratislavy (www.muzeum.bratislava.sk) a aj cez občasné správy v médiách. Väčšina z nich však sklamane postáva pred mostom cez šijovú priekopu a dožaduje sa odpovede na otázku Kedy bude sprístupnený horný hrad? (obr. 1) Príčinou uzavretia tejto časti hradu bola narušená hradba nad prístupov)rm schodiskom. Trhlinu v múre monitorovala skupina odborníkov niekoľko mesiacov, ktorí napokon rozhodli o nutnej oprave poškodenej časti hradby. Za múrom sa nachádzala zatrávnená terasa, ktorej zásyp bolo potrebné odťažiť na odľahčenie hradby. Keďže v t)rchto miestach v minulosti neprebehol archeologick)· v)•skum, bolo potrebné realizovať ho. Vzhľa­ dom na exponovanú a nedostupnú polohu sa všetky práce vykonávali ručne. Podarilo sa tu odkryť doteraz neznámu dvojpriestorovú prístavbu s viacerými stavcbn)rmi fázami od polovice 14. storočia do 16./17. storočia (Harmadyová- Divileková 2011).

O/Jr. 1 Uzamry homý hrad a sklamaní IIÓt•flmríci (20 1J) hl(. 1 Closed L'pper Castle and disappointed l'isilors (20 1J)

137

Hrad Devín 1913-2013

Rekonštrukčné

práce na hornom hrade boli v tom období poešte pomerne veľkoryso. Demontované bolo veľké konzolové schodisko, ktoré bolo v dezolátnom stave, všetky pochôdzne plochy, schodiská, zábradlia, ako aj expozícia v jaskynn)rch priestoroch. Tu boli nevhodne použité drevené prvky - schody, zábradlia, ale aj dlažba z drevených kociek, ktoré sa vplyvom vysokej vlhkosti v jaskyniach úplne zničili. Na hornej terase (pred vstupom do jaskýň) bola pri výmene elektroinštalácie rozobraná kamenná dlažba. Našlo sa tu niekoľko fragmentov objektov (historické dlažby a múry) a čiastočne zachované kultúrne vrstvy in situ. Najprekvapujúcejším výsledkom archeologického výskumu bolo však odkrytie zvyškov mohutného lícovaného, mierne zaobleného základového muriva, ktoré sa počas starších výskumov nezachytila. Vzhľadom na charakter muriva, ako aj na dispozičné riešenie je možné predpokladať, že ide o zvyšky vrcholnostredovekej veže ňaté

Obr. 2 ProL•izóme prekryté nálezy na stredng terase (20 13) Fi.f!.. 2 Prol'isional!y col'mdjinds ~l the Middle Terrace (20 13)

138

Devín Castle 1913 - 2013

s britom z 13. storočia, najneskôr z 1. polovice 14. storočia (Ilarmadyová- Divileková 2011, 253). Horný hrad utrpel v minulosti rozsiah le škody, najmä v roku 1809, ale aj pri výstavbe a likvidácii miléniového pomnika (1896, 1921). Aj preto boli výsledky archeologického výskumu na strednej terase v rokoch 2009- 201 O nečakané. Výskum na hornom hrade bol na jar roku 2010 ukončen)•. V rámci rekonštrukčn)•ch prác sa podarilo ešte opraviť poškodenú hradbu (príčinu uzatvorenia horného hradu) a osadiť nový kovový most cez šijovú priekopu. V apríli 2010 sa však všetky práce na hornom hrade pozastavili. Architektúry odkryté archeologickým výskumom sú len provizórne (už 6 rokov) a nedostatočne prekryté geotextíliou a fóliou (obr. 2). Je len otázka času, kedy dôjde k ich deštrukcii. Zastavenie rekonštrukčných prác spôsobuje pustnutie celej hornej časti hradu Devín a určite spôsobí predraženie celkovej plánovanej sumy na jeho rekonštrukciu. Náletová zeleň je ďalším problémom, avšak samozrejme nielen hradu Devín. Fotografie z minulosti ukazujú ešte v sedemdesiatych rokoch 20. storočia "čisté" svahy hradu, len s ojedinelými kríkmi. Dnes tie isté svahy pokrývajú mohutné stromy a stále sa zväčšujúce plochy menších "lesíkov". Svojráznym spôsobom boja s náletovou zeleňou môžu byť aj opakujúce sa požiare. Naposledy 24. júla 2013 došlo k rozsiahlemu požiaru na južnom svahu hradného kopca (opäť) nad amfiteátrom. Zhorela polovica svahu, ale požiar sa našťastie nerozšíril do areálu hradu. O obrovskej regeneračnej schopnosti prírody hovorí súčasný stav južných svahov, kde už za pár mesiacov neboli pozorovateľné žiadne stopy požiaru. Nádvorie stredného hradu, akési srdce dnešného hradu Devín, je samozrejme v centre záujmu väčšiny podujatí na tejto pamiatke. Či chceme, alebo nie, súčasná finančná situácia Múzea mesta Bratislavy núti túto inštitúciu prenajímať hrad na rôzne firemné, spoločenské či politické akcie. Pamiatková úprava nádvoria však

139

llrad Devín 1913-2013

nebola koncipovaná a dimenzovaná na takéto masové podujatia. Nádvorie sa verejnosti v súčasnej podobe sprístupnilo v roku 2006, ale už krátko nato sa ukázalo jeho riešenie ako veľmi nepraktické a ťažko udržiavateľné. Väčšina organizátorov podujati požaduje výstavbu pódií, hľadísk, stanov a už len ich montáž a demontáž ničí plochu nádvoria a prístupové chodniky. V poslednom čase sa tu objavujú priam megalomanské konštrukcie, ako to bolo naposledy 7. 7. 2013. Vtedy vyrástli na nádvorí dve obrovské konštrukcie Oavisko, hľadisko), ktoré takmer zakryli celé skalné bralo hradu Devín (obr. 3). Tieto oslavy sv. Cyrila a Metoda boli na Devíne s vylúčením verejnosti a žiadny pamiatkar nemal možnosť vysloviť sa k oprávnenosti postaviť kovové megakonštrukcie v centre stredovekého hradu. Pravdepodobne išlo o to zakryť lešenie na hornom hrade, na ktorého dokončenie rekonštrukčných prác nemá (vraj) mesto ani vláda peniaze. Aj v dôsledku tak)·chto

Ob1: 3 Nn•hodné konftmkcie na nádt'orí stredného hradu (20 13) h;:. 3 lmproper stmctures in the cour(yard of the ,\liddle Castle (2013)

140

De,·ín Castle 1913 -2013

akcií, na ktoré však už MMB nemá nijak)• vplyv, bude v horizonte pár rokov potrebná generálna oprava aj nedávno zrekonštruovaného nádvoria stredného hradu. Nemenej problematick)•m miestom hradu Devín je jeho výstavná miestnosť. Keďže horný hrad aj s expozíciou v jaskynných priestoroch je dlhodobo uzavretý, pivnica renesančného paláca na nádvorí je jedinou v)'stavnou miestnosťou hradu. Každé dva roky sa Múzeum mesta Bratislavy snaží pripraviť pre verejnosť novú archeologickú výstavu. Priestor bývalej pivnice je však od začiatku svojho otvorenia problémov)•. Cez zrekonštruovanú tehlovú klenbu zateká a presakuje dažďová voda. Mokré mapy s vápenatými vyzrážaninami nielenže esteticky pôsobia zle, ale navyše rozrušujú tehlovú klenbu a úlomky tehál a bielych vyzrážanín sa sypú do vitrín s exponátmi. Vysoká vlhkosť v miestnosti spôsobuje nemalé problémy aj pri vypožičiavaní exponátov a riešení celkovej koncepcie výstav. Nedostatočná elektroinštalácia navyše neumožňuje vytvoriť lepšie svetelné podmienky pre prezentáciu V)'Staven)·ch exponátov. Za vstupnou bránou do hradu sa nachádza ďalšie boľavé miesto. Ide o zastrešenie objektov z neskorej rímskej doby. Stavba bola od začiatku svojho vzniku (r. 1997) problémová. Strecha musela byť pre sadanie dodatočne doplnená o ďalší podporn)• sdp. Strešné okná sú neotvárateľné a keďže sú situované priamo nad maltovými dlážkami, nie je možné zvnútra postaviť žiadnu konštrukciu na ich umytie bez toho, aby sa objekty z rímskej doby nepoškodili. Navyše cez strechu zatekalo priamo na maltové podlahy. V roku 2005 bola teda strecha kompletne opravená. V súčasnosti sú všetky izolačné vrstvy zo strešných okien zosunuté aj so zeminou a suchomilnou v)•sadbou. Presne pod miestom styku konštrukcie okien a strechy sa nachádzajú objekty zo 4. storočia, kvôli ktor)•ch ochrane bola celá drevená konštrukcia postavená. A presne tadiaľ na ne tečie dažďová voda aj dnes...

141

Hrad Devín 1913 -2013

Systematická pamiatková obnova hradu Devín trvá od polovice 60-tych rokov 20. storočia a postupne sa hrad dostáva do fázy nevyhnutnej rekonštrukcie rekonštrukcií. Začalo sa to na hornom hrade- sanácia zlej rekonštrukcie hradby z 30-t:ych rokov 20. storočia. Ale už doslúžili aj všetky drevené prvky (schodiská, zábradlia, lavičky, mosty), ktoré boli v areáli hradu umiestnené v 90-tych rokoch 20. storočia. Rovnako začínajú dosluhovať rekonštrukcie murovan)'ch architektúr v teréne a v dôsledku preťaženia (montáž a demontáž konštrukcií na podujatia) aj chodníky. Múzeum mesta Bratislavy spravuje v súčasnosti lO expozícií na území hlavného mesta, ktoré sú situované v historických budovách, väčšinou kultúrnych pamiatkach. Mnohé z nich sú v dezolátnom stave a vyžadujú si generálnu opravu, navyše expozície v nich sú finančne stratové. Aj preto príjmy z tržieb na vstupnom na hrad Devín nezostávajú na obnovu a chod hradu, ale sú distribuované do celej inštitúcie a "hasia" sa nimi rôzne havárie, faktúry za energie a pod. Popri tomto všetkom sa pracovníci hradu Devín snažia aj o vedeckovýskumnú činnosť. Plány majú, horšie je to už s ich realizáciou. V roku 2008 sa začal archeologický výskum v sektore l, na ploche pod bývalou prevádzkovou budovou. Na tomto mieste by mala totiž niekedy v budúcnosti stáť administratívna budova s kanceláriami, depozitármi, reštaurátorskými dielňami, prednáškovou miestnosťou a ďalšími priestormi, ktoré by mali tvoriť zázemie prevádzky hradu. Vedľa tejto budovy by mala byť postavená ďalšia s obchodom so suvenírmi, kaviarňou, toaletami a depozitármi. Archeologický výskum na spomínanej ploche trval len 2 mesiace a potom, čo sa ešte ani v roku 2013 nenašli finančné prostriedky aspoň na doskúmanie otvorených piatich sond, boli sme nútení tieto sondy prekryť a zasypať. T)•m sa pravdepodobne na dlhé roky pochoval zámer vytvorenia moderného zázemia pre múzeum, ale i pre návštevníkov hradu Devín. Nehovoriac o predra-

142

Devín Castle 1913-2013

ženi realizácie projektu (ak sa ho niekto z nás dožije) aj vďaka zastaranosti existujúcej projektovej dokumentácie. Takže v súčasnosti sú archeologické nálezy z desaťročia trvajúceho systematického výskumu hradu i obce Devín provizórne uložené na mieste, kde vôbec nemali by ť a "zaberajú" tak miesto in}·m zbierkam Múzea mesta Bratislavy. Dodnes nedisponujeme kvalitn}•m zameranim hradu, ktoré by sme mohli použiť nielen na vedecké účely, ale aj na propagačné materiály, prípadne 3D modelácie stavebného vývoja hradu. Počas dlhoročného systematického archeologického výskumu (od roku 1965) sa našli na hrade stovky jedinečn}rch nálezov a tisíce ďalších, ktoré si vyžadujú podrobnejšie odborné spracovanie. Jlrad Devín je jednou z mála archeologick}rch lokalít, kde sa podarilo zachytiť takmer kontinuálne osídlenie od mladšej kamennej doby až do novoveku. Každé z doložených historických období by si preto zaslúžilo samostatnú publikáciu a zverejnenie nálezov aspoň formou katalógu. Posledn}rm závažným, ak nie najväčším problémom hradu Devín je personálne poddimenzovanie oddelenia hradu. l.itera/IÍra H 1RM 1/)) nr /'A, K-[)] l ~'ll_/ :KOI '.A, D. 2011: Hrad /)n•Í/1-IIqfnot•šie ~rýsled9 t.rfskunm na homon1 hrade. l 11: /l rchoeolof,Ío historico, roč. 36, č. 1, 253 - 264.

143

ll rad Devín 1913 -2013

Resumé Devín Castle at present Katarína H armadyová

National cultura! monument Devín Castle represents an important tounst locality that was visitcd in 1985 - 2013 by 2,409,937 visicors from Slovakia as wcU as from the entirc world. Sinec 2008 the Upper Castle has been closed because of the damaged wall over the access staircase. 2008 - 20 l O rcsroration works rcquired also the archaeological research. On the middle terracc a twoplace annexe was uncovered that had several construction phases dating from the mid-14th century until mid 16th and 17th centuries; on the uppcr terrace, remains of a medieval tower from the 13th century were found. 1\.owadays, all restoration works at the Upper Castle have been stopped because of the !aek of financial resources. As for other opcrational problems the Castle requires the clearing of sclf-seeding pla ms, maimenance of the Middle Castle courtyard, leakage into exhibition premises, dilapidating information boards presenting the architectural structures in the Castle grounds and the state of pavemems. For financial reasons, Devín Castle has been offered for various events that not always respected the character and possibilities of this monument. Another problem represems the lack of personal capacities of the research centre of Devín Castle.

144

Devín Castle 1913 - 2013

Antropologické výskumy historických populácií z devínskeho hradiska- história, súčasnost', perspektívy Radoslav

Beňuš

-

Soňa

Masnicová

Vedecké skúman ie historických populácii, ktorých kostrové pozostatky boli nachádzané pri archeologických výskumoch na D evíne, predstavujú jedny z prvých publikovaných antropologických analýz z územia Slovenska. Lokalita devínskeho hradu zaujala už v roku 1913 archeológa lnocenta Ladislava Červinku, ktorý tu v rokoch 1921 - 1922 odkryl prikostolný cintorín. "Mrtví leželi huste vedie sebe, a hlavou k západu, jak je to na staroslovansk)•ch ŕadov)·ch hŕbitovech obvyklé, ale mladší hroby byly nad staršími v nepravideln)•ch smčrech a až ve tŕech vrstvách nad sebou. Tak bylo využito neveliké plochy, kterou jiste považovali za pudu posvátnou. Detsk)rch hrobu bylo na pohŕebišti nápadne mnoho, a nekteré z nich byly obloženy malými kameny.... Pohrebište patrí v podstatč do Xl. sto l." (1-:tanic, zoological as well as paleontologicallocalit)•. Bratislava Office of the State ature Protection of the Slovak Republic - Regional atu re Protection Centre in Bratislava monitor there the localit)• of Dianthus praecox subsp. lumnitzeri (\X-'iesb. Kmet'o\'á) and wormwood (Artemisia austriaca Jacq.). The protection zc>ne of the natural monument has not been officially proclaimed and therefore, as laid down by law, it covers 60-meter wide strip of land with the 3rd degree of nature protection. Because of its priceless value it was proposcd to extend the SNP Devínska hradná skala to southern slo pcs of D evín hill; at the samc time the territory is proposed also to bc en listed into the cohcrent European ctwork of Protected t\reas ľ\.t\Tl' RA 2000 as an area of European significancc SKUEV0800 D evínska hradná skala. The object of protection is the existence of biotopes of European significancc: Tr 1 - xcrophytic grass-hcrbaceous vcgctation and bushy growth on calcareous bedrock (6210) a Sk 1 - carbonatc rock walls and slopcs with slot vcgctation (8210), as well as the protected specics of European signiticance D ianthus praccox subsp. lumnitzcri.

161

llrad Devín 1913 -2013

Geologická stavba devínskeho hradného vrchu v kontexte hornín použitých na výstavbu Devínskeho hradu Ján Madarás

Devínsky hradný vrch napriek svojej malej rozlohe (cca SOO m x 280 m) má prekvapujúco bohatú geologickú stavbu. Z tohto hľa­ diska môžeme hradný vrch považovať za miniatúru susedného rozložitého masívu Devínskej Kobyly. Okrem žúl (granitoidov) sú v horninovej stavbe hradného kopca zastúpené rovnaké horniny ako na Devínskej Kobyle. Pestrá horninová skladba devínskeho hradného vrchu sa prejavila aj vo variabilite kameňov, ktoré sa použili pri v)'stavbe hradu. V rôznych historických etapách sa na stavbu múrov obranných, obytných a hospodárskych objektov a hradieb používali kamene z najbližších miestnych zdrojov. Cieľom príspevku je opis geologickej stavby hradného vrchu najmä v súvislosti s horninami použit),ffii pri stavbe hradných objektov, pričom tieto informácie môžu byt' užitočné pre archeológov a historikov zaoberajúcich sa Devínskym hradom a jeho okolím. Okrem krátkej zmienky o pôvode hornín zvyškov múrov sakrálnej stavbyveľkomoravského kostola na akropole za stredným hradom (V. Bezák in PLACHÁ- IILAYICOVÁ 2011, 75) pôvod stavebného materiálu na Devínskom hrade nebol dosial' komplexne spracovan)·. Zároveň sú v príspevku uvedené aj nové informácie pre geológov, keďže podrobn}• geologick}· v)·skum devínskeho hradného vrchu sa uskutočnil už pred viac ako štyridsiatimi rokmi a odvtedy sa v skúmanom území realizovali len čiastkové odborné štúdie. Nová je predovšetkým geologická mapa devínskeho hradného vrchu, ktorá bola zostavená pri terénnom v)·skume v roku 2012 (obr. 1).

162

Devín Castle 1913-2013

Devínsky hradný vrch vďaka svojej monumentálnej morfológu na sútoku Moravy s Dunajom a pestrej geologickej stavbe (ľab. 1m) vždy priťahoval pozornosť geológov a je častou exkurznou zastávkou počas odborných geologických podujatí. Prvý moderný pohľad na geologickú stavbu hradného vrchu opísali v geologickej mape a textových vysvetlivkách k listu Bratislava KOUTEK ZOUBEK vr. 1936. Tu nachádzame aj zmienku o výskyte permsk)rch sedimentov, ktoré sa okrem devínskeho hradného vrchu inde v južnej časti Malých Karpát nenachádzajú. Autori korelujú

Obr. l Prírodné skalné odkryi!J a kolllťlíolomy na;ubozápadnom aJII~IOII!IÍpätí bradnébo l'rchu pos*:J•Iot•ali l't1bko dostupný a kl'alilt!Ý slat•ebný materiál na hradné IIIIÍIJ'· [ "ed11ta Det•ínskebo bradu zo zatiatku 19. storočia, pár rokot•pred zbúraním napoleons~ýi!Ji l'Ojskomi l' roku 1809. r"árak-kr1Sté!yok-le111plomok, r. lll, 2007, ŕ. 4, s. 26. Reprodukcia so stihlasom Róna - Piaček 2001 Fií{. l ,\'atura/ rock e:>..posllres and slone quarries attbe south-tPeslem and sou/bem foot of tbe Castle billproz•ided easi!J' accessihle and quality building materialfor Castle Jl'lllls. T"ieJJJ of Dei'Ífl Castle from the begi11niní{ of tbe 19tb century•, smralyears before its destmction by 1\apofeonic troops i11 1809. Várak-kasté!Jok-telllplomok, r. lJJ, 2007, 11. 4, p. 26. Copied ll'itb tbe approl'al of Bóna - Piaček 2007

163

Hrad Devín 1913 -2013

seclimenty permu s blízkymi výskytmi v Rakúsku na Braunsbergu, SchJossbergu a Hundsheimskom kopci pri I Iainburgu a považujú ich za geologický dôkaz pokračovania Malých Karpát (a teda aj Západných Karpát) za Dunajom, v Hainburských vrchoch. Všimli si tiež problematickú pozíciu bloku sivých laminovaných vápencov v podloží (?) fylitov na južnom úpätí hradného vrchu (Slovanské nábrežie). Prv)· podrobn)• mapov)• obraz hradného vrchu (mapa bola zostavená v roku 1970) a výsledky inžiniersko-geologického prieskumu zameraného na stabilitu devínskeho brala priniesli KAHAN - ŠAJ GALÍK- MOCK 1973. Paleontológii, sedimentológii a stratigrafii hradného brala sa venovali KOCHANOVAPERŽEL- SALAJ 1967, Mišík- Jablonský 1978, MIŠÍK 1976, 1986. VOZÁROVA - VOZÁR 1988 vrchnopermské netriedené hruboklastické a piesčité sedimenty zaradili do nimi definovanej litostratigrafickej jednotky - devínskeho súvrstvia. Vizuálne neprehliadnuteľné hruboklastické karbonátové brekcie spodnostrednojurského veku, tvoriace väčšiu časť hradného brala, pod litostratigrafickým názvom plešská brekcia opísal MICHALÍK 1984. Podrobnejšie k ich genéze, ako aj k novým nálezom fosílii brachiopodov sa vrátili MICHALÍK- VLČKO 2011. Cel)· horrunov)• súbor sedimentárnych hornin od permu po juru zaradili PLAŠIENKA a KOL. 1991, PLAŠIENKA 1999 do devínskej sukcesie tatrika. V prípade problematického malého odkryvu karbonátov v zdanlivom podloží fylitov na Slovanskom nábreží vzhľadom na slabé odkrytie a nedostatok jasných a relevantn)•ch superpozičn)•ch údajov, ale na základe korelačn)•ch faktov v širšom okolí, uvažujú o ich zaradení do podložnej borinskej sukcesie. MIŠÍK 1980, LEHOTSKÝ 1992, 2004, 2012 podrobne skúmali krasové javy v hradnom brale. Je tu známych 12 väčších krasových puklín, ktorých vznik môžeme zaradiť už do obdobia bádenu približne pred 15 miliónmi rokov. Krasové priestory v devínskom brale sú najjužnejšie a najnižšie situovan)•mi jaskyňami na Slo-

164

Devín Castle 1913- 2013

vensku. Inžiniersko-geologickej charakteristike devínskej hradnej skaly a jej vplyvu na stabilitu historick)•ch objektov sa venovali PIPÍK a KOL. 2004. Naposledy boli v rámci textových vysvetliviek k regionálnej geologickej mape Malých Karpát M 1:50 000 geologické pomery devínskej oblasti podrobne spracované POLÁKOM a KOL. 2012. Údaje o historických objektoch a súvislostiach boli v tomto príspevku prevzaté z publikácií Plachá Hlavicová 2003,2011 a PLAČEK- BÓNA 2007. Z geologického hľadiska sa najstaršie horniny nachádzajú v južnej a juhovýchodnej časti hradného vrchu. Od v)•chodnej brány až po posledné domy na Slovanskom nábreží pri Dunaji v strmých svahoch vystupujú staroprvohorné kryštalické bridlice - fylity (fab. l a). Sú tmavosivo zelenkastej farby, zvetrané časti majú hrdzavú patinu. Fylity sú zreteľne bridličnaté až laminované, pričom v tenk)·ch vrstvičkách sa striedajú tmavšie, pôvodne ílovité polohy so svetlejšími kremenn)rmi pásikmi (pôvodne piesčité polohy). Fylity vznikli slabou premenou (metamorfózou) pôvodných ílovito-piesčitých usaden)·ch hornín. Ich vek je pravdepodobne staroprvohorný (devón- cca 380-360 miliónov rokov). V mladšom - karbónskom období (cca pred 350 mil. rokov) do kryštalických bridlíc prenikli granitoidné (žulové) horniny kryštalického jadra Malých Karpát, ktoré spôsobili aj ich lokálnu tepelnú premenu. V samom hradnom brale sa však žuly nevyskytujú. Granitoidy tvoria juhov)•chodnú časť masívu Devínskej Kobyly a dnes sa ťažia vo veľkolome na Devínskej ceste. Fylity na devínskom hradnom vrchu sú miestami silne zvrásnené a prevažne strmo uložené so smerom sklonu k severozápadu. Podľa dobových ilustrácií (obr. 2) a historických fotografií do 70. rokov 20. storočia bol strmý svah pod južnou časťou hradu odlesnený, bez zástavby a na úpätí sa nachádzalo množstvo drobných lomov, ktoré v historickom čase poskytovali stavebný materiál. Logicky - najväčšie použitie fylitov v kamenných múroch hradieb bolo priamo nad ich

165

Hrad Devín 1913 -2013

zdrojom

ťažby.

Fylity sa však použili v menšej miere aj v iných častiach hradu, napr. vo východnej bráne (fab. 2i). V nadloží fylitov na neveľkej ploche vystupujú o ni ečo mladšie usadené (sedimentárne) horniny mladších prvohôr - vrchného permu. Polymiktné arkówvé brekcie, zlepence, arkózové pieskovce až bridlice (fab. lb, c) zelených odtieňov majú vek cca 260 - 250 mil. rokov a po odzneni prvohorných horotvorných procesov (varíske, resp. hercýnske vrásnenie) sa v kontinentálnych podmienkach usadzovali priamo na obnažené kryštalické podložie fylitov a aj žúl, keďže tie sú prítomné v klastoch a obliakoch permského seclimentu. Odkryvy v permských horninách uložených pod miernym uhlom k severu až severozápadu (zretel'ná uhlová diskordancia voči podložným fylitom) sú priamo pod juhovýchodnými hradbami, vnútri areálu vystupujú v zahlbenom muničnom sklade Pálfiovcov zo 17. s toročia. Permské zlepence sú miestami hruboklastické (veľkosť obliakov kremeňa a svetlých žúl je až do 7 cm), majú výrazne sivozelenú farbu. Na rozdiel od fylitov sú však menej súdržné, najmä bridličnaté polohy, l'ahšie zvetrávajú, preto ich využitie vo forme stavebných kameňov je obmedzené. Vo väčšej miere sa v podobe vel'kých blokov použili jecline v základoch zahfbeného muničného skladu, kde sa spracúvali priamo na mieste. Ďalšie využitie sivozelenkastých pieskovcov a polymiktných zlepencov je v hradnom múre priamo nad súčasnými odkryvmi. V stratigraficky vyšších úrovniach permské zlepence prechádzajú do zretel'ne vrstvovitých až bridličnat)•ch pieskovcov (fab. ld), v)•razná zelenkastá farba sa meni na svetlejšiu zelenosivú, zjemňuje sa zrnitosť a horniny prechádzajú do geologického obdobia druhohôr- spodného triasu. Takýto pozvol'n)' prechod do permskotriasov)rch vrstvovit)·ch pieskovcov je viditeľn)' v malom odkryvc - lúčnatom vŕšku asi 50 m v)•chodne od základov veľkomo rav­ ského kostola vo východnej časti hradného areálu.

166

Devín Castle 1913 - 2013

V ďalšom litologicko-stratigrafickom vývoji horniny postupne prechádzajú do sivých až bielosiv),ch kompaktných, ale zreteľne vrstvovitých kremencov (kvarcitov) a kremenných zlepencov lúžňanského súvrstvia. Sú takmer jednotne pod stredným uhlom sklonené k severozápadu (Tab. lf). Kvarcity sa usadzovali ako kremenné piesky a štrky v plochých premenlivých korytách riek ústiacich do plytkého druhohorného mora v období pred 250 - 245 miliónmi rokov. Pieskové zrná neskôr (počas alpínskej orogenézy v mladších druhohorách) vplyvom zvýšeného tlaku a teploty rekryštalizovali na pevne spojené kremenné zrná. Na báze sú kremence hruboklastické (krem en né zlepence - Tab. 1e), postupne sa materiál vytrieďoval a zjemňoval do monominerálnych kremenných pieskovcov, sem-tam s obliakom kremeňa. Ak znovu nastali dynamickejšie podmienky sedimentácie, uprostred jemnejšie zrnit)rch pieskovcov vznikla tenšia poloha hrubších zlepencov. Pomerne časté sú v svetlých kremencoch veľmi nápadné úlomky mimoriadne odolných čiernych kremitých hornín - buližníkov a turmalinitov (ef. BAČÍK- UHER 2007), ktoré museli prekonať vzdialenejší transport, kým sa dostali do sedimentu. Kremence a kremenné zlepence sú najčastejšie použitým stavebným materiálom na hrade. Odhadom cca 75% všetkých použitých kameňov v pôvodných múroch má toto horninové zloženie. Kvarcit vyhovoval odolnosťou (vysoká tvrdosť, monominerálne zloženie) a jednoduchým spracovaním na veľkostne vhodné kamenné bloky (prirodzená odlučnosť podľa plôch vrstvovitosti a podľa dvoch na seba kolmých systémov puklín). V prvých fázach stredovekého stavebného vývoja hradu sa kameň pravdepodobne ťažil z prírodných odkryvov v pásme brál, ktoré kontinuitne schádza smerom od Garayovského paláca až do vôd Dunaja. Neskôr, v súvislosti s v)rstavbou stredného hradu a paláca pánov z Gary (15. storočie) došlo z dôvodu zabezpečenia lepšej ochrany stredného hradu k preťatiu kamennej šije juhovýchodne pod Garayovsk)rm palá-

167

Hrad Devín 191 3-20 13

com (resp. medzi palácom a dnešnými zvyškami základov veľko­ moravského kostola). Vzniknutý lom poskytoval dlhé obdobie najvhodnejší zdroj stavebného kameňa na hradnom vrchu. Okrem spomenutého pásma brál, ktoré schádza až do toku Dunaja, sú odkryvy kremencov viditeľné aj priamo v areáli stredného hradu - napr. v základoch paláca pánov z Gary. Medzi stredným a horným hradom je terénna zníženina. Z juhozápadnej strany boli do svahu počas nemeckej okupácie Devína na jar 1939 vytvorené stupne prírodného divadla, zo severov)·chodnej strany je pôvodná prístupová cesta na hrad a na nádvorí je 55 m hlboká hradná studňa z polovice 15. storočia. Bola vyhlbená až pod úroveň hladiny vody v Dunaji a Morave, takže filtrovaná riečna voda môže po puklinách presakovať až do umelého štrkového lôžka na dne studne. Z geologického hľadi ska sa v stratigrafickom slede na in)•ch miestach Malých Karpát medzi podložnými kremencami spodného triasu a nadložnými vápencami a dolomitmi stredného triasu nachádza aj tenké súvrstvie žltosiv)·ch ílovito-piesčit)•ch bridlic s vložkami sľudnatých kremenn)•ch pieskovcov, ktoré nie sú tak odolné voči zvetrávaniu ako okolité kremence a karbonáty. MICHALÍK- VLČKO 2011 uvádzajú, že studňa a priekopa, oddeľujúca devínsku citadelu od vlastného hradu, boli vyhfbené v "kampilsk)rch" žltkastosiv)•ch ílovitých bridliciach. Potvrdili to vo v)•kopoch archeologick)·ch sond v priekope medzi stredným a horn)•m hradom, ktorá je preklenutá mostíkom. Celkovú hrúbku "kampilsk)•ch" bridlíc odhadujeme na 10-12 m, v podstate na šírku priekopy. Nám sa vzhľadom na dnešnú zakrytosť terénu v priekope nepodarilo nálezy zopakovať, avšak spomínanými autormi sú zdokumentované fotografiami a vzorkami. Prieskum hradnej studne (za asistencie speleológov zo skupiny Speleo Bratislava), ktorá je v hornej a dolnej časti opláštená kamennými kvádrami a len v strednej časti (19,2- 27,3 m) je vytesaná v skalnom masíve, ukázal, že masív pozostáva z odolných

168

De\·ín Castle 1913- 2013

kremencov a rozpadavé bridlice by sa mohli nachádzať za kamennými kvádrami. Nádejou na získanie ďalších informácií by bol výkop v priestore bývalého prírodného divadla, napr. pri asanácii hanby hradného vrchu- budovy "amfiteátra". Najimpozantnejším prírodným prvkom hradného vrchu je vyše 70 m vysoké skalné bralo s horným hradom, ktoré sa vypína nad sútokom Moravy a Dunaja v severozápadnej časti hradného vrchu. V spodnej časti ho tvoria druhohorné (strednotriasové) morské sedimenty - sivé dolomity a vápence, ktoré sú v stratigrafickom nadloží nad kremencami. Usadzovali sa pred 245- 230 miliónmi rokov. Masívne dolomity (fab. 1h) a dolomitické vápence tvoria spodnú časť brala, charakteristický je ich ostrohranný rozpad, hustá sieť puklin, otvorených skrasovatených trhlin a drsný povrch. Vzhľadom na rozpadavosť neboli vhodným stavebným kameňom a v múroch hradu ich nachádzame len výnimočne. Ak by sme očakávali, že horný hrad bude vybudovaný hlavne z vápenca, nie je to tak. Aj tu sa prejavila prezieravosť staviteľov a použili hlavne odolný kvarcit. Sivé až čiernosivé vápence gutensteinského typu s bielymi žilkami kalcitu (fab. lg) sú v murive menej zastúpené, hoci odolnosť vápenca (poznávacím prvkom je jeho hladký povrch a menšia rozpukanosť) je väčšia ako dolomitu alebo permských zlepencov. Väčšinu skalného brala tvoria sivé, masívne alebo len miestami vrstvovité vápence (fab. 1j), ktoré bez paleontologických nálezov je prakticky nemožné odlíšiť od spodnojurských (liasových) vápencov (fab. 1 i). V hornej polovici brala vystupujú veľmi charakteristické a vzhľa­ dom nápadné, akoby "mozaikovité" kamene. Sú to vápencovodolomitové brekcie (fab. 1 k). Brekcia je podobne ako zlepenec usadená hornina, ktorá vznikJa "zlepením" rozrušených kúskov horniny jemnejšie zrnitým tmelom. Na rozdiel od zlepenca, kde sú kúsky horniny ováľané transportom do obliakov (klastov), je brekcia zložená z ostrohranných úlomkov, ktoré neprekonali tak-

169

Hrad Devín 191 3-2013

mer žiadny transport. Je to v podstate spevnená sutina okolit)rch hornín. Erekcie na devínskom brale vznikali už počas ukladania vápencov a dolomitov v strednom a vrchnom triase, ale najmä vznikali o niečo neskôr- na začiatku strednej jury (cca pred 180 - 175 mil. rokov) ako plešská brekcia. Vzhľadom na rozpukanosť starších vápnitých hornín, ale aj preto, že brekcie sa vyskytujú aj v hlbokých rozsadlinách triasových vápencov a dolomitov v podobe tzv. neptunických dajok, je ich podrobnejšie mapové rozlišenie prakticky nemožné. Súdržnosť a odolnosť brekcii je prakticky rovnaká ako pri vápencoch, preto sa aj tieto na pohľad atraktívne horniny v menšej miere použili ako stavebný kameň. Pekné textúry brekcii možno vidieť napr. v podzemných prírodných a umelo rozšíren)rch priestoroch horného hradu pod citadelou. Mladšie druhohorné horniny devínskej sukcesie už v hradnom brale nenájdeme a musíme za nimi zájsť až do Devínskej Novej Vsi- pod bralo Slovinec, kde sa vyskytujú vrchnojursko-spodnokriedové sedimenty. Z mladotreťohorných - neogénnych hornín tu máme zastúpené bádenské piesky s polohami pieskovcov (sandberské vrstvy sensu BARÁTH- NAGY- KOVÁČ 1994) . Potvrdzuje to odkryv vo svahu pozemku súkromného domu medzi severnou bránou a Muránskou ulicou. Môžeme reálne predpokladať, že rovinatú plochu dolného hradu medzi vstupnou- západnou a severnou bránou tvoria pod tenkým pokryvom kultúrnych vrstiev a štvrtohorných (kvartérnych) sedimentov neogénne sedimenty, rovnaké ako napr. na známom Sandbergu pri Devínskej Novej Vsi. Vzácnym nálezom a dôkazom starého veku krasov)rch puklín v hradnom brale je prítomnosť morských vrchnobádenských pieskov (paleontologické určenie mikrofosilií dierkavcov (foraminifer) A. Zlinskou) v krasových puklinách (Tab 11). Iné horniny sú v stavebnom materiáli použité zriedkavo. Nemajú geologický pôvod priamo z hradného vrchu, ale boli dovezené z biizkeho či vzdialenejšieho okolia, alebo pochádzajú pravdepo-

170

Devín Castle 1913- 2013

dobne z naplavenín Dunaja. Takými sú napr. červenkasté hľuznaté jurské vápence (aj s fosíliou amonita- Tab. 2a,b), ktoré v širokom okolí nemajú zastúpenie. Do múrov sa ojedinelé väčšie bloky mohli dostať napr. v súvislosti s ťažbou štrku do spojivových mált z náplavov Dunaja. Aj bloky sivých vápencov, aké sa vyskytujú aj v hradnom brale, sa v menšej miere mohli dostať (ak to bolo pre staviteľov výhodnejšie a jednoduchšie) z už otvorených malých lomov nad Devínom (Tab. 2c). Z hornin, ktoré nepochádzajú priamo z hradného vrchu, sú v stavebnom materiáli najčastejšie použité porézne organodetritické vápence, piesčité vápence až vápnité pieskovce. Často obsahujú stielky litotamnii- vápnit)•ch morsk}•ch rias, úlomky hubiek, machoviek, ostňov ježoviek (Tab. 2d), vyvetrávajúce sivé lastúry ustríc (Tab. 2e) alebo schránky ulitníkov (Tab. 2f). l Iorniny svetlej- bielej, svetlosivej až žltkastej farby majú bádenský až sarmatský vek (13- 11 mil. rokov). Ich prírodné odkryvy sa nachádzajú na Devínskej Kobyle, ale pravdepodobne boli exploatované z historického veľkého kameňolomu priamo nad Devínom (ef. PIVKO 2010, 2011). Známe sú aj pod menom litavské vápence, nazvané podľa v}•skytov v Litavských vrchoch O..eitha Gebirge) pri neďa­ lekom Neziderskom jazere v Rakúsku, kde sa vo veľkom ťažili a opracovávali už od rímskych čias. Bloky sa dobre opracovávali rezaním a osekávaním, preto sa hodili aj na náročnejšie kamenárske prvky - napr. portály brán a dverí, kamenné ostenia, nárožia múrov. Ďal ším zaujímavým prvkom je použitie veľmi l'ahkého párovítého kameňa - sladkovodného vápenca- penovca, ktorý sa usadzuje pri výveroch podzemných tokov bohatých na vápnik v krasových vyvieračkách. Najbližší zdroj takéhoto kameňa by mohol byť z vyvieračiek v Borinskom krase, pod Pajštúnom, cca 13 km severov}•chodne od Devína. Pórovitý penovec bol použit)· ,. múre (odľahčená priečka?) renesančného paláca na strednom

171

Hrad Devin 1913- 2013

hrade (blízko dnešného výstavného priestoru -Tab. 2g). V neskorých stavebných vývojových fázach 17. a 18. storočia sa na opravu vypadnutých častí múrov, ozdobných prvkov, výklenkov a klenieb začala používať pálená tehla. V súčasnosti sa na rekonštrukciu a sanáciu kamenných časti hradu používa najčastejšie žula z blízkeho kameňolomu na Devínskej ceste. Hoci je to v súčasnosti najľahšie a najlacnejšie dostupn)• prírodný materiál, je potrebné upozorniť, že jeho voľba nie je príliš šťastným riešenim. V pôvodnom stavebnom materiáli sa žula takmer nepoužívala. Jedine na kamenárske účely v podobe masívnych nosnikov, možno schodov, sme našli niekoľko blokov, ktoré však boli z kvalitnej žuly, aká sa v Malých Karpatoch vyskytuje len výnimočne.

V pôvodných múroch je prítomných len niekoľko blokov zvetranej žuly, ktorá je na okrajoch značne rozdrobená (fab. 2h). Žula (granit) je polyminerálna hornina, zložená hlavne z kremeňa, živcov, svetlých a tmavých sľúd. Každá minerálna súčiastka má iné vlastnosti tepelnej rozťažnosti a mechanickej odolnosti, preto žula, ak je tektonicky (zlomovo, puklinovo) postihnutá a je vystavená dlhodobému účinku poveternostných činiteľov (voda, mráz, teplo, vietor), začne rýchlo zvetrávať a degradovať. O kvalite tektonicky sekundárne podrvenej žuly z devínskeho lomu na kamenárske účely si netreba robiť ilúzie, stačí len pohJ'ad na hlboko zvetraný, rozpukaný, hrdzavý žulový masív. Z hľadiska dlhodobej ochrany pamiatky by preto bolo vhodnejšie pri rekonštrukciách múrov čo najviac využívať stavebnú sutinu pôvodného kameňa, najmä kremencov, fylitov a vápencov (fab 2i). Zo stabilitného- inžiniersko-geologického hl'adiska je celé karbonátové (dolomitovo-vápencové) a brekciové devínske hradné bralo veľmi zaujímavé. Najmä pri poh l'ade od severu vidíme v brale hlboké, dlhé a často aj otvorené trhliny. V hradnom brale je známych 12 krasových puklín, ktoré majú charakter menších

172

Devín Castle 1913

krasových a pseudokrasových jaskýň. Najdlhšia je Tunelová jaskyňa s cÚžkou 12m a maximálnou výškou pukliny 8,8 m. Jaskyňa má dva vchody a prebieha naprieč skalným masívom. Jej južný vchod je nápadný v skalnej stene umiestneným gotickým portálom a kamennou výmurovkou zvyšnej časti trhliny. Aj keď niektoré pukliny na brale vyzerajú z laického pohľadu hrozivo, z geologického výskumu vieme, že boli vyplnené morským pieskom a štrkom už v mladších treťohorách (v bádene), pred 15-13 miLiónmi rokov (Tab. 11). Ak sú v stabilnom stave už niekoľko miliónov rokov, je reálny predpoklad, že ešte niekoľko ďalších miliónov rokov skalné bralo bude stáť. V nedávnej geologickej minulosti sa, samozrejme, zo skalného brala niekoľko menších blokov zrútilo (takto vznikla aj jaskyňa Skalná brána pod severným úpätím alebo aj niekoľko väčších blokov kremencov na nábreží Dunaja alebo v samotnom Dunaji), nateraz však väčšie riziko pádov skalných blokov nehrozí. Lokalita sa z hľadiska inžinierskogeologickej stability monitorovala a až do nedávnej minulosti na nej boli osadené prístroje na meranie mikroposunov skalných stien. Ak sa v minulosti namerali aj väčšie hodnoty posunov oproti priemernému stravu, vykonali sa sanačné opatrenia (zamedzenie priesakov zrážkových vôd a pod.), ktoré tieto rizikové faktory eliminovali. Monitorovanie bolo z finančných dôvodov prerušené, avšak jeho opodstatnenosť je žiaduca, ak si chceme aj do budúcnosti taký prírodný, kultúrny a historický klenot, ako je Národná kultúrna pamiatka Devínsky hrad a Národná prírodná pamiatka Devínska hradná skala, zachovať .

173

2013

Hrad Devín 191 3-2013

••• .

oo.~ ·• ,•·• ·• ~• "m

Obr. 2 Geolo11.ická "'apa devínskeho hradného vrch11. Na základe vlaslt!ých výskumov a s pot~ťjtímmapy .( Kahana,). Šqfl!.alíka aR Alocka (1970- in 1973) zosttil'ili:). Madards aM Koz·áfik (2012). Pôdorys hradných of!Jektoz•podľa M Plaleka a i\1. Bónu (2007). T )·n>ellit•/t;)• ku gi'OIOf!.irke; mape: 1 - 2: ftntoho!]' (krarlťr) anlroPOf!.én- mmf: 1pm'tl~e hm/Tj SllfÍnOJj materiál z bradtifch tJ7Ícanín (priememá bníbka okolo 1 m), 2 n•ahot'Íf!Y a hlif!Y s niekol~jmi kulttÍrt!JfiiÍ rrstvami (priememá hníbka 2- 3 111, max. 3,5 m); 2- 3: ftvrlohory

{ktmtér) pleistocén- recent: 3 kammné až blokot•é oparfy zo ska!tifch stien, 4 st1ahot'Ú!Y a hlit!Y (priememá bníbka l- 1,5 "'· ma.\:. 2,5 m); 5: mladf1e tret'ohory (neq~én- bddm): 5 piesk:y s polobami z•ápnil);cb pieskozrot• (sandberské mtvy); 6- 8: dmhobOIJ' (mezyzoikum): 6 z•ápence a dolomity (strednj trias), brekcioz•ité t•ápmce (plefskó lmkda - spodná - stredná;ura), 7 fmaz•é laminoz•aflé dolomity a doskorité t•típmce (stredný lrÍtiS- spodnápmd), 8 kremence, kre11/ťllflépiesko!'ce, :{jepmce {spod'!Ý hias); 9- 10: pn•obory (paleozoikum): 9 pestré (pofymiktné) brekcie, :{jepence, arkózOJipieskot•ce a bridlice {t'rcht!Ý pen11), 10 kryftalinikt1m-ftlity, kremité ftlity (starfie paleozoikttm- dezvinť). l 'feobemé l!JII>elfil•lt;)•: 11 smer a sklon homín: a) rrstie1•; b) bridfibratosti. Opis hradl!fch olyel::.tor: • l bonif bmd, 8 stred'!} bmd, C doltif hrad. 1 tJ)'f/t;J• rims~ch starieb z 1. - 4. sloroéitl, 2- '{fÍklady reľkomomL'Ikého kostola z 9. sloroéia, 3- objekty osady z ll.- 13. sloroéitl, 4- tfÍklady rotundy z 11. sloroéia, 5- l'eža s preddt10IÍIII z 13. storoéia (dtadela), 6- palác pánov z Gary z 15. storoéia, 7- hradná studría, 8 - po!Jgonálna baJta, 9- západná brána, 10-jll!{flá brána, 11 - Set'ťmá brána, 12- strá!{frica z l 5. sloroéia, l 3 - t!Jil;y s/orieb z l 5. sloroéia, 14 - ~·ýchodná brán11, l ) - mresančt!i palác, 16- t't'nmmétrá reža ,.,\tnífka" (resp. Panmská reijéka), 17- hospodárske budo~r zo 17. - 18. storočia, 18- r•o;mský olyekt (mrmiéný sklad) zo 17. storoéia

174

Devín Castle 1913- 2013

Fi;{. 2 Geological tttap of the Dnin Castk hi/L l l wa..r elaborated I!JJ Madarás and M. Kováfik (2012) ba..red on their OJm mearch and using the map of .~. Kahan, J. .~a;galík and R Mock (1970-1913). The foor plati of the Ca..rlle buildit1gs acrording toM. Piaček afld M. Bóna (2007). Legend to thegeological map: 1-2:Quaternary, Antropogen Period- recent: 1 main!J coarse to/us materialfrom the Ca..rt/e mins (approx. 1 m in diameler), 2 de/wiums and loams uith several ml/ural /a_;•ers (opprox. 2-3 111, max. 3,5 min diameter); 2-J:Qua/ernory Pleislocene- recmt: 3 slone and et'ťn blockfallsfrot!Jihe rock 11'0//s, 4 delm•imm and Iooms (opprox. 1-1,5 m, max. 2,5 min diameler); 5: Lote Tertiary (Neogene- Baden): 5 sonds with beds of colcareous smu/stones (Sandberg strato); 6-8: Secondary era (Mesozoic): 6 limeslones and dolorocks (Muschelkolk), limeslonu breccio (Pidská breccia- Lower- Mid Jura..rsic), 7 dork klminated dowrocks and slab-likt limeslones {1\ fmchelkolk- Lowerjura..rsic?), 8 aposandstones, q11artzose sant/stones, pl1111t-pudding stones (1./JII'ťr Tria..rsic); 9-10: Paleozoic: 9 variegated (po!Jmict) breccias, plum-pudding slones,Jeldspathic sant/stones and sla/es (zechstein), 10 crystal/ine rompkx - pf?yllites, siliceous phyllites (I-3-ar!J Pakozoic - Det'Onian period?). General legend· 11 direction and s/ani of the rocks: a) la_;·ers; b) schistosity. Description of the Castle bui/Jings: A Upper Castle, B i\fidd/e Castle, C l ..ou•er Ca..rtle. 1 - remains of the Roman slmclures from the 1silo the 4th century, 2 - fmmdations of the Great Moravian church from tbe 9tb cmiUfJ'• 3- stmctures of lbe settlemetJIfrom the 11tb up lo tbe 13th cm/my, 4 - Jotmdations of a rotunda from the 11tb cen/tlf)', 5- tower witb aforecomt from the l 3th century (citadel), 6- palace of tbe gentkmen from Gora from tbe 15tb century, 7- Ca..rtle well, 8-po!J'/!.ona/ bastion, 9 - ll'eslem gate, 1O- southern gate, 11 - northern gate, 12 -gate house from !be 15th cenfllry, 13 - remains of stmcfllres from tbe 15th century, 14 - eastern gate, 15 - Renaissancepalace, 16- Renaissance tower ca/led 'Tbe Nrm" (or also Maiden Tower), 17- oulbuildingsfrom the 17tb-18tb cent11ries, 18- military stmct11re (armmmition slorehouse) from tbe 17th cmtury

I..i/era/lÍro B4éÍK, P.- ( 1[ TER, P. 2007: Minmí!J lurmalínove; skupirry z redeponovanýcb turmalinitov V spodnofriasotjch kremencoch /afrika- chemické zloženie O petrogene/ický I!Ý:(JIOn/. in: Minera/ia Slovaca, ro!. 39, 185- 196. BARATH, l.- NAG}; /1.- KOVAé, M. 1994: Sandberské mtry- vrchnobádenské marginálne sedimenry tjcbodnébo okra;a r"iedmske; panry. In: Geologické Práce, SpráiJi !. 99,59-66. KA HAN, .~. - JAjGAlJK,). -MOCK, R 1973: Die Geologiscben Verháltnisse des Area/s der Burg Devín von dem Gesichtsptmkt seiner Sanimmg. Geologicképomery areálu Dei'Ínskeho hradu z aspektu jeho sanácie. In: Acta geolo,t{ica el Geo.t{raphica Unit•ersilos ComeniaflOť, Geologica!. 26, 243-267. KOCHA1\IO I"A, M. - PERiEL, M. - SALAJ, .f. 1967: Vorkommen der RhaetCesteine inmillen der liassiscben Kalk-Dolomitbrekzien der latriden Hii/lenserie in den Kleinen Korpathm. In: Geologické Práce, Spráty,!. 43, 207-208. KOUTEK,J.- ZOUBI~K, ! : 1936: Geologická mapa a l:JSI'étlil·~ kt geologické map! l' mlŕítku 1: ?5 000, list Bratislava 4758. Praha, tJ! 18, 150. 14/ iHOTSKY, R. 1992: Kras a pseudokras Devíns~ch Karpát. (Diplomová práca, Katedra geológie a paleontológie Prírodovedeckt;Jaku/ry Unil'erziry Komenského). Bratislm•a.

175

Hrad Devín 1913 -2013

LEHOTSJO', R. 1994: Krasot•é a pseudokrasové;asA:Jne DevínsA:Jch Karpát. In: Slovenslif kras, rqé. 32, 23- 40. LEHOTSKY, R 2012: Exhumovarif predvrchnobádemlif paleokras bralo dei'Ínskeho hradného vrchu (1\Ja/é Karpaty). in: Slovmslif kras- Acta Carsologica Sloroca, roč. 50{. 2, 149- 158. MICHAL) K,). 1984: Some remarks and interpreta/ion of geologicol drvelopmmt and stmcture of the NWpart of the Malé Karpaty Mts (Western Corpathians). In: Geologiclif Zborník Ge9logica Carpathica, roč. 35, é. 4, 489- 504. MICHAUK,). - VLČKO,). 20 11: Gméza stredno;urs)ifch brekcií 11 devínske;;ednotke Ma!j~h Karpát. In: Mineralia slovaca, rof. 43, é. 2, 129- 136. MJS lj(, M. 1976: Geologické exkurzie po Slovensku. Bratislava, 359. MIŠIK, M. 1980: Miocene sinter crusls (speleothems) and calcrete deposits.frotllneptunian tfykes, Malé Karpaty M ts. In: Geologiclif zborník Geo fogica Carpathica, roč. 31, é. 4, 4 95 -512. MI ŠÍK, M. 1986: Sedimentologisches tmd.fazielles St11dium der Trias und Lias der DevínEntwicklung (Malé Karpaty). In: Acta geologica et Geographica Ut1iversitas Comenianae, Geologica, roč. 41, 67-9 1. . MI.ŕiK, M. -JAB LO NS KY). 1978: Spodnotriasové kremmce ti :depence M afých Karpát (rozbor 1'0//Ínot; smery transportu, gméifJ). In: Acta geologica el Geographica [ lnirersitas Com~nianae, Geologica, roč. 33, 5- 36. PJPJK, R.- BALIAK, F. -MALGOT,j.- BARTÓK,j. 2004: lntjnierrko~~eologická charakteristiko det-inskej hradng sko!J ajej vp!Jt,na stabilit/l historickich ob;ektotl In: Minera/ia S!oi'Oca, rof. 36, {. 1, 29- 34. PJ VKO, D. 20 l 0: l 'ý~ta11mé homúry pouijvané ako opracot•ané komme t' historic)ifch pamiatkach Slovmsko. In: Mineralia Slovaca, rof. 42, {. 2, 241-248. PIVKO, D. 2011: 1/istoriclif kome1folomlitat•skjch vápencov v Devíne pri Bratislan In: Fomm L'rbes i\tedii .t'let•i ['l. Surot•inol'á základno a;gí tyu~jtí t•e stŕťdot·lkém méste. Zbomík zo 7. mrdzilfárodng konftrmcie FUMA, 13.- 16. 5. 2008, KŕfÍI!J'· Bmo. PL4éEK,}f.- 1301'\A M. 200?: Enryklopédia slonm)ifch hradOil Bratislat•a, 391. PL4CI lA, l ":- l l L-11 'I COVA,). 2003: Devín- slát•I!J Sl'ťdok naJe; mimi/osti. Bratislat'a, 173. PT../ICliA l":- ll l .A V/CO V/}:). 2011: Rat~ostredove~ý Det'ín. Bratislot'a, 141. PL4.ŕl ENKA, D. - MICI IAUK,). - KOVAé, M. - GROSJ, P. - PUT!Š, M. 1991: Paleolectonic et1olution of the Malé Karpaty Mts.- an ol!enJieJIJ. In: Geologica Carpathica, roč. 42, é. 4, 195- 208. Pl../l.Šl LiNKA, D. 1999: Tektochronológia a paleotektoniclif model jllrsko-kriedot•ého týt1qja c~ntráhrych Zápod!!ých Karpát. Brotislat'a, 125. POI../IK, M. A KOL 2012: [ýmtlit'A:'J ku geologickej 111ape región11 Malé Karpaty 1: 50 000. Brotislom, 287. VOZ..ÍROl 'A, / l. - l 'OZAR,). 1988: Mladfie paleozoiktlm '' Zápodi!Jch Karpatoch. Brotislot•a, 314.

176

Devín Castle 1913 - 2013

Resumé Geology of Devin Cas de hill in the context of rocks used for building Devin Casde Ján Madarás

Devín Castle hill, despite irs small sizc, has a surprisingly rich gcological structure. From this perspective, wc can consider the castle hill a gcological miniature of adjacent D evín ska Kobyla Mt Besides granites, the castle hill building rocks represent the same rock types as are the rocks occurring on D evínska Kobyla. H owever, there are some rock types on Devín Castle hill that are not present on Devínska Kobyla. These are variegated conglomerates and sandstones of Permian age, which can be seen at nearby H ainburg l lills beyond the Danube. This is considered a geological evidence of the continuation of Western Carpathians in the close proximity of the Danube. The carbonate part of the castle eli ff was highly fractured and karstificated about 15 million years ago - before the young Tertia.ry sea flood. We are aware of twelve large cracks, in which na.rrow karst and pseudokarst caves are found. Some cracks are still filled with sea sand. The Tunnel cave (with twO entrances and running across the rock massif) is the longest, with the length of 12 meters and a maximum height of fra.cture 8.8 meters. All types of rock described in the article were used as a building material during se\'eral hundred years of construction and reconstruction of the Castle. The stones were excavated from small qua.rries located dircctly bcneath the Castle, only rarely did they come from other nearby sources. The most widcly used building block in the medieval time was the resistant Triassic conglomerate and qua.rt:zite. Much less used were Paleozoic crystalline schist-phyllites, variegated conglomerates and sandstones of Permian age and carbonates originating from Triassic to J urassic age. At present, the granite from a nearby qua.rry on D evínska cesta (Devín's way) is employed for the reconstruction of the Castle's stone walls.

Poďakovanie. Príspevok je v)-sledkom v)-skumu v rámci geologickej úlohy č. l O ll - Sandbersko - pajšrúnsky geopark, ktoru riešil Štátny geologick}• ústav Dion}'Za Štúra v Bratislave v rokoch 2011 -2014. Projekt bol financovaný Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Za pomoc pri terénnych prácach a za odborné konzultácie autor ďakuje RNDr. Martinovi Kováčikovi, CSc., RNDr. Adriene Zlinskej, CSc. a RNDr. Pavlovi Uščákovi, CSc., z ŠGéDŠ, doc. RNDr. Jozefovi MichaHkovi, D&:., z GIÚ SAV a Mgr. Kataríne 1-larm:tdyovej, PhD., \'Cdúcej pracO\isb hrad Devín, z MMB.

177

Hrad Devín 1913-2013

..

-~ .·~~··

... -:·,74~t.Brtätti ..".._..

' t.

.

.,.

- . ..

•.

:- -U~ ~

Tab. 1 - Homifry devínskeho hradného vrchu (Foto:]. Madarás): a) pásikoraná az lamilloi'Oná textúro nízko premenene; (metamorfovane;) kryftalickq bridlice (fjlitu). Lami11ácia ;e zyýraif~ená striedanímjenmoz.rmifch bridli!naijch pásikov a kremenf!Ých pásikov. Hníbka pásikov je do 0,5 Oli. Vonkajfia strana juhotjchodného hradného múm; b) lexltíra polymiktne;· vrchnopml!Sk.ej brtkcit ož ifepmco. Ostrohronné ož ongulárnt k/osty s uľkost'ou od 1 do 7 on tvorí fervenkasij krmmf, IÍfomlf:y podlo:?f!ých.fylitot' o sz•etlé (aplitické) granity. Prírodný odkryv pod juhorychod1if111i hradbami; c) Nf~ (cca 75 cm) blok prechodne;, pemJSko- triasot'e;· hornii!J (hmboz.rm!ý krememif pieskot,ec) v hornť} éasti sjasne viditeliiftll

178

Devín Castle 1913-2013

krížotjm zyrslvením, ktoré v~iká pri Jtsadzovaní pieskll na plochom brehu lÍstia riek:J alebo na morskej plá~. Záklat!J muničného skladu zo 17. storočia na dolnom hrade; d) prírodf!Ý odkryv CCO 20 C1ll hrobq poiOf!J kremenného ~epenca V hrubozrnnom zelefiOSÍV0/11 kremennom pieskovci. Prechodná fácia z vrchného pemm do spodného triasu. Strmj svah pod;uhotjchodt!Jmi hradbami, nad Slovans!gm nábre~m; e) typická ukážka kremenného ~epenca z bázy súvrstvia kremencov spodnotriasového veku. Veľkost' klas/ov (obliakov) kremeňa pestrých farieb je do 5 C/11. Múr rmesanéného paláca fia strednom hrade,)) poloi!J ;emnOi!flf!Ýcb svetijch kremencov ~ratfltné tmavou 1O cm vrstvou;ame i11dikujú pôt'Odflé uloženie súvrstvia spodnotriasotjch krenmrcot! Tie sa dnes skláňqú pod stredf!Ým uhlom (30- 45°) k severozápadu. Odkryv v rokline (ljvalom lome) pod Garqyovs.lgm palácom; gJ masív'!} sivoéier'!Y vápenec gutemteinského typu stredflolriasového vekl1 s bie!Jmi ~lka111Í kalcitu. Vonkajfia strana hradieb pri západnej bráne; h) qjedinelépou~tie strednotriasového dolomitu v m1íre pri vstupe na nádt1orie stredného (renesančného) hradu. Na rozdiel od hladkého povrcbu t•ápmca má dolomil dm!J povrch, je viac rozyukm!J a ľabko sa drobí až na dofomitoviÍ múfku; i) laminovm!J, me/amorfne slabo rekryftaizot'a'!Ý sitj t•ápenec (spodná ;ura?) zproblematického odkryvuv podlo~? jylitov nojii~JIOfll úpalí hradného vrchu (Jiol'onské nábre~e);j) sitj strednolriasotj z•ápenec s nátfrokom pôvodnťj vrstvovitosti bol už vprocese diagmézy (spevňovania) rozyukat!J a vzápalí ~ho;n!J bie!Jmi kalcitotjmi ~/komi. Hradba pod hort!Jm hradom smerom k Panemkej ve~fke; k) mozaikovitá textúra ostrohram!ých úlomkov triasozjch hornífl (t•el'kost' úlomkotl od 0,5 po 5 cm) tJ karbonátovej (r•ápencor•o- dofomilovej) brekcii (pfefská brekcia stredfl(yimkého nku). llradba pod hort!Jm hradom smerO!!/ k Panenskej t•e~fke; l) morsk:ý piesok (neogén - vrcht!J bádm) vo tjplni predtranJ!,míz•ne; krasOVť) trhiÍI!Y '' Abratfre)puk/inepod citadelou flo hornom hrade. Ste'!} trhli11y boli t'}hladmé mors.lgm príb~om a miestami flat•ŕtané litof~W!Ytlli lasiiÍrnikmi, hubkomi a ém•ami; m) ftylizovaf!ý /?.eolo,~ick:ý profil devíflsk:Jm hradným mhom. f - jylity, P -pemuké homÍ'!J, q- spodflolriasoz•é kremmce a ~epence, hr•d- strednotriasot•é až stredll~lmké karbo11áty- brekcie, wípence, dolomity. Tab. 1- Rocks of the Deví11 Castle hill (Pboto:J. Madarás): a) ribbo11 ofld mn lamino/ed stmc/ure of tiJI' low altered (me/amorpbic) crystallifle schist (pbyllite). Laminatiofl is emphasized by the altematio11 of ji11e-graifled strips a11d quartz strips. Tne width of strips is up lo 0,5 cm. Outer side of the south-easlem Castle wall,· b) /ex/url' of tbe po!Jmict breccia from l ..all' Permitm even plu111-pudditlj!, slo11e. Sharp and erm atlj!,ltlor das/s ranging.Jrom 1 to 7 centime/res are made of reddish quarliJ cbips of Sll/yacenl pbyllites and light (aplitic) grafliles. Natural rock expoSIIres bematb the south-easlem ll'alls; c) big, (approx. 15 cm) block of traflsimt, Permian-?nassic rock (coarse quartzou sandstone) in the upper part 11•itb denrly risible criss-cross beddit{~ tbal ori?.inates duritlj!, the sei/lit{~ of sond on a Jlat bank of the ril'ťr estuary or sea beach. hHmdations of the af111111111ition storehouse from the 11th cmtiiTJ' Ífl the Loll'er Castle; d) lltllural e>.posure of appro.:·ámateb• 20 Cfiiii'Íde laJer

179

Hrad Devín 1913 -2013

of silicimdite in coarse green-grey quartzose sandstone. Transitory facies from the Late Permian to the uwer T riassic. The stup slope beneath the south-eastem Jm/Ls over the Slovamki nábreťje (Slav embanknunt); e) rypical sample of silicimdite on/be basis of series of strata of aposandstones from the Ulllťr Triassic. The size of quartz das/s (round stones) of variegated colours is up to 5 cmtimetres. The wall of the Renaissance palace in the M iddie Castle,)) the location of fine-grained light aposandstones emphasized by dark 1O cm wide layer dear(y indicate the originallocation of the series of strata of aposandstones from the uwer Triassic. These are todqy leaning at a middle dip (30-45°) to the north-west. The rock exposure in the chasm (former quarry) under Garqy palace; g) massive grey-black Iimestone of Gutmstein type from the Middle Triassie 111ith ll'hite veinlets of ca/cite. Outer side of the walls by the westem gate; h) rare use of Middle Triassic dolorock in the wall by the mtrance lo the courryard of the Middle (Renaissance) Castle. Unlike the smooth suiface of the limes/one the dolorock has a coarse miface, it is more rimous and therifore it easify cmmbles and even creates dolorock jlour; i) laminated, melamorphical(y light(y recrystallized grey limes/one (Lou•er ]urassic?) from the problema/ic rock exposure in the pbyllite base? al the southern foot of the Castle hill (Siovamki nábreťfe);j) grey Middle Triassic limes/one with a hint of original layering became rimous alreat!J in the process of diagenesis (solidiflcation) and immediate(y healed with white ca/cite veinlets. ŕortifications beneath the Upper Castle itl/he direction of the Maiden T01ver; k) mosaic lexlure of sharp(y angular chips of Triassic rocks (the size of chips is beflvem 0,5 and 5 cm) in the carbonate (limeslone-dolorock) breccia (Piefs breccia- Mid Jurassic). ŕorti.fications bmeatb the Upper Castle in the direction of the Maiden Tower; l) sea sand (Neogene- Late Baden) in thefi/ling of the prelransgressive karst crack in a dintunder the citadel in the Upper Castle. The walls of the crevice u•ere smoothed by the sea Stiif and in places bored by l..ihophaga lamellibranchiata, sponges and worms; m) srylized geologic profile of the Devín Castle hill. f- pf?yllites, P- Permian rocks, q- uwer Triassic aposandstones and plum-pudding stones, bvd- Middle Triassic to Middle Jurassic carbonales - breccias, limestones, dolorocks.

180

Devín Castle 1913-2013

Tab. 2 - Iné !YPY hornín z okolia ~ufjté v oijektoch Devínsktho hradu (Foto.} Madarás): a) b) blok exotického mžového hľtti!Jalého ;imkého l'ápenca s málo ifelelídm prierezom fosílie amonila s priemerom okolo 10 cm; b)- detaiL Garqyot•si?ý palác na strednom hrade. Lokalita n~ráma, pravdepodobne alpskej proveniencie, z náplarot• Duna;a; c) blok lriasol'ého 1•ápmca naz•ŕta'!Ý tnladotret'ohondmi (neogémrymi- bádmsi?jmi) morskjmi hubkami (malé ol!!ory) a lasltírnikmi rodu Uthophaga. Rtnesanénjpalác na strednom hrade. Lokalita pravdepodobne na západnom svahu Devínskej Koqy!J; d) tJ1etrOI!Ý potwch organodelrilického riasového vápenca z mladfích tret'ohôr (neogén- báden) ~raztTI!)e množstvo úlomkov (detritu) morsi?jch organii!liOV, nqjmii t•ápniijch rias, hubiek a maciJot•iek. Rtnesanénj palác na strednom hrade. Lokalita prat•depodolme v historickom kametTolome nad obcou Det•ín, na západnom st•ahu Det•ínskej Koqy!J, ((O 1 km na Sl~ od hradu; e) ~t·etrávqjúce (cca 5 C/11 dlbé) 1ílomJ:y las/lÍr ustríc v neogémrom riasot•om (lilolarmriovom) piučilom vápenci. Vstup na nádi'Orie stredného (renesanéného) paláca. Prat'depodobne rotmaká lokalita ako na obr. d);j)fragmenty gastropódov (ulitníkov) rodu T11rritella sp. v piesčitom vápenci (pravdepodobne neogén- sarmat). Vstup na nádvorie stredného (rmesa!Iéného) paláca. Nqjbliijia lokalita leij najll~flOtll svah11 pod vrcholom Devínskej· Koqy!J, cca 2,3 k111no sn od hrad11; g) ľahi?j, pórot'iij, dobre opracovatelídpenol'ec (z usadenín I(Ýverov podzemtdch ''ôd bohaijch na t•ápnik l' krasotdch ryt>ieralkách) pouf!ij v múre prie!J:y pri strednOIII (renesanlnom) paláci. Na;bliž!ia lokalita leij pri Borinke, pod hradom Pqjftún, cca 13 km na Sl! od hrad11; h) o;edinelé pôt•odné pouf!tie graniloidne; horniny (~1/y) l' stredovekom (miesonČ1J0111) 1111íre na strednom

181

Hrad Devín 1913-2013

hrade. tu/a po niekoľk:fch storoéiach zyetráva a drobí sa na hrofdpiesok. Nqjbliž!ia 1/Jiealita le:(! cca 1,5 lem na jv. od hradu, najtt~om 1Ípäti Devínskt; Koi?J!J nad Devínskou cestou; i) priklad kontrastu pou:(jtia ro:(/ičného kaf7mfa: týchodná brána dolného hraduje '!Jbudovaná z veľkej časti z odoltfÝch spodnotriasotjch kremencov svetlejfari?J. TmaviÍ plochu v strede na vonkt:yf~j časti brá'!J a tmatj rad kameňov viditel'td z VIIIÍ/omej časti tvoria kryftalicki bridlice-fyliry pochádzajlÍce z hominoviho podlo:(ja priamo pod bránou a vjej bei}Jrostrednom okolí. Tab. 2- Other rypes of rocksfrom the Sllrroundings used i11 the stmclures of Devín Castle (Photo.-j. Madarás): a) b) block of exotic rose nodularjurassic limes/one with hard!J visible cross-section of the ammonite fossils, approx. 10 mt in diameler; b) -detail. Gartry Palace at the Middle Castle. Unkno1vnlocaliry, probab!J of Alpine origin comingfrom the Danube al/uvia; c) block of Triassic limes/one bored f?J Late Tertiary (Neo,t?,enic- Baden) sea spot1f!.ťi (small ho/es) and lamellibra!lcbiala gemts Lithophaga. Renaissance Palace at the Middle Castle. Localiry:probab!J 0111he western slope of Devínska Koi?Jia; d) wealbef7JJOrt1 surjace of the biofragmental biscuits from Late Tertiary (Neogme- Baden) is emphasized f?J a n111t1ber of chips (detrilus) of sea organisms, especiai!J cakareous seaweed, spongts and moss animals. Renaissance palace a/the Middle Castle. Loca/iry probab!J in the historical qttarry above the vil/age of Devín, at the westem slope of Devínska Koi?Jia, approx. 1 km north of the Castle; e) 1veathenJJom (approx. 5 cm Ion/!) chips of f!YSier vaft•es of in Neo,e,ene afe,a (lithothamnium) sancfy limes/one. Entrance to the cour(yard of the Middle (RmaissatJce) palace. Probab!J the same locali(y as i11 the Fif(. d);j) jra,t?,menls of gastropods (molluscs) gemts Turritella sp. in the sandy limes/one (probab!y Neo,t?,me- Samtatia11). h11trance to the courtJ•ard of the Middle (Rmaissance) palace. The closesl Ioca/iry cali be jou11d on the soutbem slope bmeatb tbe top of Oet•ímka Kof?Jia, appro:x. 2,3 km north of tbe Castle;,!!) ligbt, porotiS, easi!J tJ•orkable foam sinler (from the sedimmts of effluxes of tbe grotmdn•ater rich in calcium i11fhe karsl sprit((!,S} used in tbe dividit1f!. //'all nexllo the Middle {Re11aissance) palace. The closestlocali(y CO/l be found near Borinka, beneath Pajfttín Castle, approx. 1J k.111 11orlh of the Castle; h) 1111ique original11se of the,e,ranitoid rock (granite) in tbe medimJ! (Renaisscmce) n•a/1 at the Middle Castle. The granite s/arts lo Jl'eather after several centuries and monbles into coam sand The dosestlocali(y can be found approx 1,5 k.t11 south of tbe Castle, al tbe sottlb foot of Det•ímka Koi?Jia orer tbe Del'Í11ska cesta; i) example of the contrast i11 usÍfl!, t•arious types of rocks: eastem gate of tbe Lmnr Castle was built most!)• witb z ll'ťatherproof l...oll'er Triassic aposandstones of l~e,ht colortr. The dark area Ífl the middle of the outerpart of the ,e,ate and the da rk roll' of stonu túible frof7t the imide ll'ťrť made of crystal/ine schists-phyllites comÍII!,from the rock /Jed ri,ght beneath the /!,ate and in its t•icini(y.

182

Devín Castle 1913 - 2013

Doslov Devín považujem za jeden z najnešťastnejších hradov. Nemám ani tak na mysli jeho vyhodenie do vzduchu napoleonským vojskom v roku 1809, ako skôr miléniový pomnj"k v rokoch 1896 - 1921 na hornom hrade, drevený hákový kríž so žiarovkami na tom istom mieste v roku 1939 a tzv. Grenzlandtreffen počas Slovenského štátu v novovybudovanom amfiteátri na južnom svahu hradného kopca či obmedzený prístup do Devína a ostnatý drôt do roku 1989. V poslednom období takýto ráz mali napr. pamätník Bojovníkom za slobodu a slobodu Slovákov (1998- 2000) postavený za 6 miliónov slovenských korún na hrade načierno či snaha obaliť skalné bralo do slovenskej štátnej zástavy pri príležitosti osláv sv. Cyrila a Metoda v roku 2007 a mnohé iné akcie. Tendencie postaviť na tomto mieste pomník (akýkoľvek, komukoľvek, ale na hrade!) sa periodicky opakujú bez ohJ'adu na dobu a vládu a, žiaľ, bez ohľadu na stav pamiatky. Hrad Devín je trochu odlišný od iných hradov práve tým, že pri ňom oveľa viac ako inde vysrupujú do popredia rôzne politické, národnostné, náboženské a občianske skupiny, ktoré presadzujú len svoje záujmy bez ohJ'adu na výsledky odborných výskumov. Je nepochopiteľné, ale s kutočné, že predstavitelia kompetentn)•ch orgánov dokážu navšóviť hrad Devín s najvyššími štátnymi návštevami, organizovať ru "celonárodné" oslavy a zároveň neriešiť nedostatok financií pre horný hrad, ktotý je od roku 2008 uzavretý, a aj to, že celý hradný areál potrebuje nemalé finančné prostriedky na svoju údržbu a prevádzku, ktoré Múzeum mesta Bratislavy nemá. Ešte som nestretla nikoho, komu by sa hrad Devín nepáčil. Zapôsobí na každého bez rozdielu veku, národnosti, politického názoru, bez ohľadu na to, či vie čítať a či pozná niečo z jeho histórie. Hrad Devín prežil stovky bojov, požiarov a mohutné explózie. Bojím sa však, či prežije našu neschopnosť a ľahostajnosť... KH. (December 2013)

183

Hrad Devín 1913- 2013

Mterword In my opinion, Devín appears to be one of the most unfortunate castles. I do not mean merely its blowing up by Napoleonic troops in 1809, but rather the Millennial Monument in 1896- 1921 at the Upper Castle, wooden swastika with bulbs in the same place in 1939 and the so-called Grenzlandtteffen during the Slovak state in the newly constructed amphitheatte on the southern slope of the Castle hill or the limited access to Devín and barbed wire until 1989. The last years, for example, saw a similar activity in erecting the Monument of Fighter for the Liberty and freedom of Slovaks (1998- 2000) built for 6 mill ion of Slovak crowns at the Castle illegally or the efforts to cover the Castle hill into the Slovak state flag on the occasion of Sts. Cyril and Methodius celebrations in 2007 and many other events. Tendencies to build a monument on this place (whichever, whomever, but at the Castle!) keep repeating periodically regardless of the time and regime and, unfortunatcly, regardless of the state of the Castle. Compared to other castles, Devín Castle is a bit different, particularly by the very fact that various political, ethnical, religious and civic grou ps try to promote there only their own interests regardlcss of the results of professional researches. It is incomprehensible but real that the representatives of competent authorities come to Devín Castle accompanying official state visits, organise "all-nation" celebrations and at the same time turn blind eyes on the !aek of finances for the Upper Castle that has been closed sinec 2008 as well as on the fact that cntire premises require substantial financial resources for the maintenance and use that Bratislava City Museum do not have. I have never met a person who would not fancy D evín Castle. I t never fails to make an impression on everybody regardless of age, nationality, political opinion; regard less of the fact that he or she can read or know some of its history. Devín Castle has seen hundreds of battles, fires and mighty explosions. l fcar, however, that it will not endu re our incompetence and indiffercnce ... K.! l. (December 201 1)

184

Devín Castle 1913-2013

Seminár a výstava Hrad Devín 1913 - 2013 Devín Casde conference and exhibition 1913 - 2013

185

98l

Devín Castle 1913-2013

187

Hrad Devín 1913-2013

Autori The authors

Doc. RNDr. Radoslav Beňuš, PhD. antropológ Katedra antropológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Mlynská dolina B2, 842 15 Bratislava [email protected]

PhDr. Zdenek Farkaš, PhD. archeológ SNM - Archeologické múzeum Žižkova ul. 12, 810 06 Bratislava [email protected]

Ing. arch. Andrej Fiala architekt- pamiatkar Podieľal

sa na výskume a obnove Bratislavského, Devínskeho,

Spišského a Trenčianskeho hradu, Starej radnice v Bratislave atď.

Mgr. Anton Fiala numizmatik Múzeum mesta Bratislavy, Radničná ul.

č.

1, 81518 Bratislava

[email protected]

Mgr. Katarína Harmadyová, PhD. archeologička

Múzeum mesta Bratislavy, NKP hrad Devín, Muránska ul., 841 10 Bratislava deví[email protected]

188

Devín Castle 1913 - 2013

Ing. arch. Jana Hlavicová architektka podiel'ala sa na archeologickom výskume KP hrad D evín v rokoch 197 1 - 1993

PhDr. Gabriela Kiliánová, CSc. etnologička

Ústav etnológie SAV, Klemensova 19, 813 64 Bratislava [email protected]

RNDr. H elga Kothajová botanička

Štátna ochrana prírody SR - Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave Mlynská dolina 1, 811 04 Bratislava [email protected]

RNDr. Ján Madarás, PhD. geológ Geologick)· ústav SAV, Dúbravská cesta 9, P.O. BOX 106, 840 05 Bratislava 45 [email protected]

D oc. RNDr.

Soňa

Masnicová, PhD.

antropologička

Katedra kriminalistiky a foren zných vied, Akadémia PZ v Bratislave, Sklabinská l, 835 17 Bratislava 35 sona.masnicova@rninv. sk

Mgr. Radovan Michalka krajinár Štátna ochrana prírody SR- Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave Mlynská dolina 1, 811 04 Bratislava [email protected]

189

Hrad Devín 1913-2013

PhDr. Karol Pieta, DrSc. archeológ Archeologický úsrav SAY Akademická 2, 949 21 Nirra [email protected]

PhDr. Veronika Plachá archeologička

vedúca archeologického výskumu na hrade D evín v rokoch 1965 - 2006 [email protected]

Ing. arch. Ivan Staník architekt - pamiatkar Krajsk)• pamiatkov)· úrad Bratislava Leškova 17, 81 1 04 Bratisla,·a ivan.stanik@1-,rmail.com

Ing. Cyril Vaňo inžinier ekonómie riaditeľ PAMING u v rokoch 1991 - 2007

[email protected]

PhDr. Ferdinand Vrábel archivár Ústav politick)•ch vied SAV D úbravská cesta č. 9, 84 1 04 Bratislava fv [email protected]

190

Devín Castle 1913 - 2013

/.bornik príspevkov zo seminára konaného 5. decembra 2011 \ \ ILI7eu mesta Brauslavy. ( )rganJzátorom vystavy a scmm;\ra ll rad De: \in 1913 2011 bola udelená \'}·ročná cena Sim c:nskc:j archc:ologJckeJ spoločnosti za rok 2014. Pn ·c.:cdm~...., trom the cnnfcrc.:nn ht:ld nn 'l Dc.·c:cmlx·r 201\ m Ur.lli'IJ.\a (tt\ \lu,c:um. r hc or~.Uli'C.:f!i of l hc C.::\hlhlllon .md o;cnllnu (,"OIIIIc.·d Dn IO C.t... tl