Dejiny spisovnej slovenciny od zaciatkov po sucasnostʹ / История словацкого литературного языка от истоков до наших дней [PDF]

Zitiervorschau

rozšírená v kajkavskej chorvátčine, vo východnej slovinčine, v slovenčine (okrem Z á h o r i a ) a v starej poľštine. 1.22 Ale styky našich krajín s talianskym kresťanstvom v období 8.—9 ..sj OJUČ i a, 0 ktoré tu najviac ide, sú z ŕ é l e ľ n e d o l o ž e n é C i v i d a I s k ý m evanjeliom. M e s t o Cividale leží na severovýchod od B e n á t o k a bolo začas sídlom akvilejského patriarchátu. Cividalské evanjelium je latinský rukopis, pochádzajúci zo 6. storočia. Na okrajoch evanjeTľóVeTTó~t^MiT^u~zl^ane rol^mäTuié osobné m e n á slovanské 1 neslovanske. Západoslovanské osobné m e n á sú zapisované od konca 8. storočia cez cele 9. storočie. Cividalské evanjelium bolo v t o m čase p r a v d e p o d o b n e majet­ k o m n i e k t o r é h o n e z n á m e h o kláštora v akvilejskom patriarcháte. Ľudia, ktorých m e n á sú tu zapísané, dali si ich zapísať alebo pri osobnej_njíyjrte^_klá^^^ prostredníctvom p o s l o v ž a t ý m riefom^abyJdájtorní bratia^yJcoJiajyLv4)rospechJch. duše nejaký náboženský ú k o n (modlitbu, odslúžili omšu). O t o m svedčia aj formuly, ktorými sú m e n á často u v á d z a n é : Memento, Domine, famulorum famularum uuitgao . . . (rozpomeň sa, P a n e , na služobníkov a služobnice Vitogovu . . . ) . Svedčí o tom aj predložka pre: presclauonte (pre Slavoto), prenenon (pre N é n o ) ; taliansky kňaz asi nerozumel Slovanovi, ktorý mu m e n á diktoval, a keď mu Slovan hovoril, že modlitby má vykonať pre Néno. t. j. pre N en u (N sg. Néno), taliansky kňaz bral celý predložkový pád ako p o m e n o v a n i e osoby v N sg. a zapísal m e n o prenenon. Predložka pre svedčí v tejto súvislosti za slovenskú oblasť (okrem Z á h o r i a ) , pretože na Morave a v Čechách v tejto väzbe je predložka pro a v južnej slovančine je predložka za (poľské územie bolo vzdialené a neprichádza do úvahy). Predložka za je v Cividalskom evanjeliu tiež d o l o ž e n á : zababerado — za B a b é r a d o . Všetkých zapísaných slovanských mien je v Cividalskom evanjeliu asi 380, z toho je západoslovanských asi 280. O s t a t n é slovanské mená sú juhoslovanské. Hoci viaceré etymológie týchto mien sú hypotetické, ostáva isté, že naši predkovia boli od konca 8. storočia, ba aj v 9. storočí v živom k u l t ú r n o m styku so severotalianskymi kresťanskými centrami. Medzi zapísanými m e n a m i sú napr. t i e t o : szuentiepulc (SvQtépltk), szuentezizna (sve_téžizna = m e n o svatoplukrfvrJTTTaTíže I k y). predezlaus (Prédéslav = meno jedného zo Svätoplukových synov), bnbina, ortuuina (Pribina), terpimer (Trtpimér), siliz (Žilic), sedobra (Vbšeä(^^l:aJnlcläôXM^ästMavX~mtra' bor (Nitrabor), prenenon (pré N é n o , N sg. N é n a ) , trehenta (Trébqta) atď. 1.23 ^BaiäiEská-misia. Ale o k r e m talianskej kresťanskej misie sa u nás uplatňuje dokázateľne od konca druhej polovice 8. storočia bavorská misia, ktorá sa opierala o pevný misionársky a politický program. Problémy týkajúce sa predcyrilometodskej kresťanskej misie z Bavorska sú spracované v štúdii Začiatky vzdelanosti vo Veľkomoravskej ríši (Jazykovedný sborník I . — I I . , 1 9 4 6 — 1 9 4 7 , s. 137—178, 2 6 5 — 3 1 7 ) . Výsledky bádania sú asi t i e t o : Jediným kultúrnym a spisovným jazykom západnej E u r ó p y , do oblasti ktorej sme sa talianskou a n e m e c k o u kresťanskou misiou dostávali, bola latinčina. Latinčina bola aj náboženským a liturgickým jazykom misionárov, ktorí z tejto oblasti prichádzali. J e d n a k o však misionárska a pastoračná činnosť vyžadovala aj používa­ nie d o m á c e h o jazyka, a to j e d n a k pri s a m o m hlásaní kresťanstva, j e d n a k pri 20