Poznanie života. 0736323376 [PDF]

Zitiervorschau

Určené len pre distribúciu zdarma. Nepredajné.

OBSAH

Gvod

5

Htrns bodov o 'ivote

7

1. Io je 'ivot?

9

2. Io je skDsenos 'ivota?

19

3. Prv skDsenos 'ivota ( znovuzrodenie

25

4. To o znovuzroden%m z%skavame

31

5. Vn%manie 'ivota

47

6. Spoloenstvo 'ivota

57

7. Vn%manie ducha a poznvanie ducha

63

8. Rozdiel medzi duchom a duou

75

9. Tri 'ivoty a tyri zkony

87

10. Zkon 'ivota

109

11. VnDtorn poznanie

143

12. Io je rast 'ivota?

171

13. V,pust 'ivota

181

14. Svetlo a 'ivot

193

Vetky citty zo Starho zkona sD pod#a Rohkovho prekladu a citty z Novho zkona sD pod#a Slovenskho ekumenickho prekladu, ak nie je uveden inak. Rohkov preklad - ROH Slovensk, ekumenick, preklad - SEP Evanjelick, preklad - EP Katol%cky preklad - KP Priamy preklad z hebrejiny - Heb. Priamy preklad z grtiny - Grk.

GVOD Vieme, 'e Bo'ou tD'bou a Bo'%m Dmyslom je ma sDhrnnho loveka, ktor, je pod#a Bo'ieho obrazu, zjavuje Bo'iu slvu a m Bo'iu autoritu k tomu, aby sa mohol vysporiada s Bo'%m nepriate#om, aby Boh sm mohol ma ven, odpoinok. Avak len mlokto vie, 'e tto ve#k Bo'ia tD'ba a ve#k, Bo'% Dmysel mQ'u by naplnen jedine skrze vlastn, 'ivot Boha. Ete menej #ud% sa dotklo tejto veci ( pozna a pre'i tak, 'ivot, ktor, naplRuje Bo'% zmer. Preto sD dnen% svSt% pomerne slab% a nezrel%. Hoci je mnoho h#adajDcich, len ve#mi mloktor% nali cestu 'ivota. Mnoho #ud% dokonca za 'ivot mylne pova'uje horlivos, poznanie, moc, dary a tak Talej. Cakujeme Bohu, 'e v t,chto posledn,ch dRoch naliehavej potreby prejavil skrze posolstv nho brata svoj ndhern, a skryt, 'ivot a tak umo'nil ka'dmu veriacemu vidie tDto vec a dotknD sa jej. Posolstv uveden v tejto knihe mo'no pova'ova za to najlepie, o sa vykrytalizovalo v poznan% a skDsenostiach 'ivota svSt,ch za posledn,ch dvetis%c rokov, plus tridsa rokov osobn,ch skDsenost% nho brata; tie sD skutone dokonal a ndhern. Obsahom t,chto kzn% sD dve hlavn oblasti. Prv sa zaober poznan%m 'ivota a je rozdelen do trnstich hlavn,ch bodov, ktor popisujD charakteristick rysy 'ivota a rQzne princ%py, na zklade ktor,ch funguje. Druh oblas* sa zaober skDsenosami 'ivota a je rozdelen na devStns ast%, v ktor,ch sa vysvet#ujD skDsenosti v rQznych tdich duchovnho 'ivota a spQsob, ako tak,to 'ivot vies. Ak sa budeme t,mito lekciami riadi a jednu za druhou ich uplatRova, budeme mQc postupova priamou cestou a r,chlo dosiahneme tdium vyspelosti 'ivota. *DruhD as u' vydalo nakladate#stvo Living Stream Ministry pod nzvom The Experience of Life (SkDsenos 'ivota).

Tieto posolstv teda ukazujD, ako takmer nevidite#nD a nehmatate#nD nuku o 'ivote uplatni v praxi. Mali by si ich pre%ta vetci svSt%, ktor% milujD Pna a usilujD sa o rast v 'ivote. Dr. Iang Jou-lan November 1956 Tai-pei, Taiwan, I%nska republika

HTRNYSZ BODOV O IVOTE V nasledujDcich trnstich kapitolch uvdzame trns bodov, v ktor,ch budeme venova vestrann, poh#ad na to, o je 'ivot a o so 'ivotom sDvis%. Tto kniha buduje zklad pre poznanie 'ivota. SkDsenosti 'ivota je venovan, Tal% zvSzok.*

*The Experience of Life (SkDsenos 'ivota), vydalo vydavate#stvo Living Stream Ministry.

PRVY KAPITOLA

O JE IVOT? Najprv by sme mali vedie, o je 'ivot. Aby sme mohli 'ivot pozna, mus%me vedie, o 'ivot je. Vysvetli 'ivot je pomerne a'k, a preto budeme k tomu skutone potrebova Bo'ie milosrdenstvo. Pod#a uenia Biblie bude treba k objasneniu danho predmetu uvies aspoR es skutonost%. I. IBA BO  IVOT JE IVOT

Ak mme vysvetli, o je 'ivot, mus% nm by najprv jasn jedno ( ak, druh 'ivota v celom vesm%re sa d pova'ova za 'ivot. Prv, list Jna 5,12 hovor%: [Kto m Syna, m 'ivot; kto nem Bo'ieho Syna, nem 'ivot.\ Jn 3,36 tie' hovor%: [Kto ver% v Syna, m ven, 'ivot. Kto vak neposlDcha Syna, neuzrie 'ivot.\ Tieto dva vere vravia, 'e ak lovek nem 'ivot Boha, nem 'ivot. Z toho vypl,va, 'e z Bo'ieho poh#adu iba Jeho 'ivot je 'ivotom; ni in, 'iadny in, 'ivot sa za 'ivot pova'ova ned. KeT sa teda v Biblii hovor% o 'ivote Boha, rozumie sa t,m, 'e je to jedin, 'ivot (J 1,4; 10,10; 11,25; 14,6 atT.). Jedine 'ivot Boha je 'ivot; in druhy 'ivota za 'ivot pova'ova nie je mo'n, preto'e len 'ivot Boha je bo'sk, a ven,. Io znamen bosk? Bo'sk, znamen sDci z Boha, majDci Bo'iu prirodzenos alebo presahujDci vetko ostatn a odliujDci sa od vetkho ostatnho. Jedine Boh je Boh, jedine Boh m Bo'iu prirodzenos a jedine Boh je vetko presahujDci a od vetkho odlin,; jedine Boh je teda bo'sk,. ivot Boha je Boh sm (toto tvrdenie vysvetl%me neskQr), a preto'e je to Boh sm, m samozrejme Bo'iu prirodzenos. Napr%klad zlat, pohr je zo zlata, a preto'e je zo zlata, m prirodzenos zlata; zlato je teda jeho prirodzenosou. Podobne, 'ivot Boha je Boh sm a m Bo'iu

10

POZNANIE IVOTA

prirodzenos; Boh je prirodzenosou svojho 'ivota. KeT'e 'ivot Boha je Boh a m Bo'iu prirodzenos, 'ivot Boha je bo'sk,. Io znamen ven? Ven, znamen nestvoren,, bez poiatku a konca, existujDci sm osebe, vene a nemenne. Nestvoren, je iba Boh. Jedine Boh je [od vekov naveky\ ( 90,2, SEP), teda bez poiatku a konca. Boh je [Som, ktor, som\ (Ex 3,14) a stle [ten ist,\ ( 102,28). KeT'e Boh je tak,, je tak, i 'ivot, ktor,m je sm Boh. ivot Boha, rovnako ako aj Boh samotn,, je nestvoren,, bez poiatku a konca, existujDci sm osebe, nadasovo a bezo zmeny; je teda ven,. Preto P%smo hovor% o 'ivote Boha ako o venom 'ivote. KeT'e by bo'sk,m a ven,m sD Bo'ou prirodzenosou a ukazujD charakteristick rysy Boha, sD tie' prirodzenosou Jeho 'ivota a vypovedajD o vlastnostiach Jeho 'ivota. By bo'sk,m vak nie je iba charakteristick,m rysom 'ivota Boha, ale skQr podstatou Jeho 'ivota, zatia# o by ven,m je iba jedn,m z charakteristick,ch rysov 'ivota Boha. Pozrime sa znovu na pr%klad so zlat,m pohrom. Prirodzenosou pohra je, 'e je zlat, a nehrdzavejDci. Zlato vak nie je len vlastnosou pohra, ale samou jeho podstatou, zatia# o fakt, 'e je nehrdzavejDci, vypl,va z toho, 'e je zlat,. Podobne je i 'ivot Boha ven,, preto'e je bo'sk,. (Ak je nieo bo'sk, znamen to nielen, 'e to pochdza z Boha, ale 'e je to Boh sm.) Bo'% 'ivot je ven,, preto'e je bo'sk,. Vo vesm%re nem 'iaden stvoren, 'ivot bo'skD prirodzenos; preto tie' nie je 'iaden stvoren, 'ivot ven,. Iba prirodzenos Bo'ieho nestvorenho 'ivota je bo'sk a ven. KeT'e prirodzenos Bo'ieho 'ivota je tak, je tak, samozrejme aj Bo'% 'ivot. ivot Boha je ven,, preto'e je bo'sk,. V celom vesm%re je iba Bo'% 'ivot zroveR bo'sk, aj ven,; preto je iba Bo'% 'ivot pova'ovan, za 'ivot. Iba 'ivot, ktor, je bo'sk, aj ven,, mQ'e by pova'ovan, za 'ivot, preto'e 'ivot oznauje nieo, o 'ije, a vetko, o je pova'ovan za 'ivot, mus% by nesmrte#n. To, o je nesmrte#n, je nemenn; zostva to stle rovnak a stle to 'ije aj keT prejde ak,miko#vek ranami a poruen%m. ivot, ktor, podlieha smrti a zmene a nedok'e znies ranu i poruenie, nie je ven,, nesmrte#n, ani nemenn,, a preto ho nemo'no pova'ova za

IO JE IVOT?

11

'ivot. ivot mus% by nieo, o 'ije naveky a nikdy sa nemen%. Tak mQ'e by len to, o je ven. A o je ven? Len to, o je bo'sk! To, o je bo'sk, je z Boha, a je to sm Boh. Boh sm je bez poiatku a bez konca, existuje sm osebe a naveky; preto je ven,. KeT'e len to, o je bo'sk, je ven, a len to, o je ven, mQ'e 'i vene bezo zmeny, potom iba to, o je bo'sk aj ven, sa d pova'ova za 'ivot. Vetky druhy 'ivota vo vesm%re, i u' anjelsk,, #udsk,, 'ivo%ny alebo rastlinn,, sD smrte#n a podliehajDce zmene, a teda nie sD ven. NemajD prirodzenos Boha, ani nie sD bo'sk. Jedine 'ivot Boha m prirodzenos Boha; preto je bo'sk, a ven,, nesmrte#n, a nemenn,, smrou nezadr'ate#n, a nezniite#n, (Sk 2,24; Heb 7,16). Bez oh#adu na to, ak rany i poruenie zna, zostva nezmenen, a naveky stle ten ist,. Okrem 'ivota Boha nemQ'e by vo vesm%re 'iaden in, 'ivot tak,to. Z h#adiska venosti je teda 'ivotom iba 'ivot Boha. Nielen'e nesie nzov 'ivot, ale m tie' pravos 'ivota, a tak Dplne naplRuje zmysel 'ivota. In 'ivoty sa 'ivotmi iba naz,vajD, ale v skutonosti nimi nie sD; nedok'u vyhovie po'iadavke nesmrte#nosti a nemennosti 'ivota a teda nemQ'u by pova'ovan za 'ivot. Z toho vypl,va, 'e pod#a bo'skej a venej prirodzenosti 'ivota Boha je Bo'% 'ivot jedin,m 'ivotom vo vesm%re.* II. IVOT JE VYTEKANIE BOHA

KeT ide o to, o je 'ivot, mus%me predovetk,m pochopi, 'e len 'ivot Boha je 'ivot. Potom si mus%me uvedomi, 'e 'ivot je vytekanie Boha. Zjavenie 22,1-2 hovor% o rieke vody 'ivota, ktor vytek z Bo'ieho tr+nu a z ktorej rastie strom 'ivota. Voda 'ivota aj strom 'ivota oznaujD 'ivot. Preto nm to jasne ukazuje, 'e 'ivot vyviera z Boha. MQ'eme teda poveda, 'e 'ivot je to, o vytek z Boha. *KeT'e 'ivot Boha je jedin,m 'ivotom, v'dy keT Nov, zkon v grckom originli hovor% o tomto 'ivote, pou'%va slovo z, ktor oznauje najvy% 'ivot (J 1,4; 1 J 1,2; 5,12 atT.). Okrem toho sa v pQvodnom texte Novho zkona vyskytuje aj slovo (l) bios, keT sa hovor% o 'ivote padlho tela (L 8,43; 21,4 atT.), a (2) psych, ktor,m sa oznauje 'ivot due i prirodzen, 'ivot loveka (Mt 16,25-26; L 9,24 atT.).

12

POZNANIE IVOTA

U' sme poznali, 'e 'ivot mus% by bo'sk, a ven,. Boh je Boh, a preto je samozrejme bo'sk,. A Biblia tie' hovor%, 'e Boh je ven,. Ak je Boh bo'sk,m aj ven,m, je 'ivotom. ivot je teda vytekanie Boha. Svojou vlastnou bo'skou a venou prirodzenosou je Boh 'ivotom. Ak vak Boh nevytek, hoci vzh#adom k sebe sammu je stle 'ivotom, vzh#adom k nm 'ivotom nie je. Mus% vyteka; potom bude pre ns 'ivotom. Jeho vytekanie prebieha v dvoch krokoch. Prv,m krokom je, 'e sa stal telom. To mu umo'Ruje, aby vytekal z neba medzi #ud% a prejavoval sa ako 'ivot (J 1,1.14.4). Preto o ^om Biblia hovor% na jednej strane ako o tom, [ktor, bol zjaven, v tele\ (1 Tim 3,16), a na druhej strane ako o 'ivote, ktor, sa zjavil (1 J 1,2). Preto, keT bol telom, povedal, 'e je 'ivot (J 14,6). Hoci sa v prvom kroku Svojho vytekania mohol prejavi ako 'ivot pre ns, nemohli sme Ho ako 'ivot prija; preto musel prejs druh,m krokom. Druh, krok Bo'ieho vytekania spo%va v tom, 'e sa nechal pribi na kr%'. Skrze smr bolo telo hriechu, ktor prijal, zlomen, o Mu umo'nilo, vyteka z tela a sta sa 'ivou vodou 'ivota, aby bol nami prijat, (J 19,34; 4,10.14). V Starom zkone bola Jeho predobrazom skala; keT do nej Moj'i udrel, vyla z nej 'iv voda, aby ju z%skal #ud Izraela (Ex 17,6; 1 K 10,4). Boh sa stal telom, aby sa mohol sta penin,m zrnom, ktor obsahuje 'ivot. Bol ukri'ovan,, aby mohol vyteka z obalu tela do ns - Jeho mnoh,ch plodov a tak sa sta na%m 'ivotom (J 12,24). ivot, ktor, prij%mame od Boha, je teda vytekan%m samotnho Boha. Tok tohto 'ivota do ns je z Bo'ej strany vytekan%m a z naej strany vtekan%m Boha. KeT potom tento 'ivot vytek z ns, je to opS vytekanie Boha. Toto vytekanie, ktor m svoj poiatok v Bo'om tr+ne, najprv vplynulo do Je'ia Nazaretskho, potom prelo kr%'om a vplynulo do apotolov, potom vytekalo z apotolov ako rieky 'ivej vody (J 7,38), pretekalo svSt,mi vetk,ch dQb a napokon vplynulo do ns. Z ns poplynie do Tal%ch mili+nov a' do venosti a bez prestania poplynie naveky, ako je vyjadren v Zjaven% 22,1-2 a v Jnovi 4,14. Vytekanie Boha symbolizuje voda, o ktorej sa zmieRuje

IO JE IVOT?

13

Ezechiel 47. Vade tam, kam tto voda vprDdi, bude 'ivot. Podobne bude 'ivot vade, kam sa dostane vytekanie Boha, lebo toto vytekanie je sm 'ivot. KeT toto vytekanie vprDdi do venosti, bude naplnen 'ivotom a stane sa venosou 'ivota. Biblia nm hneT po prv, raz, keT hovor% o 'ivote, ukazuje plynDcu rieku (Gn 2,9-14). Na konci Zjavenia spoznvame, 'e pokia# ide o ns, vetko, o sDvis% so 'ivotom, i je to voda 'ivota alebo strom 'ivota, obe vytekajD z Boha. T,m je jasne vyjadren, 'e 'ivotom je pre ns to, o vyviera zo samotnho Boha. Boh prDdil z neba a skrze telo vplynul medzi ns ako 'ivot, ktor, nm bol zjaven,. Z tohto tela potom vplynul do ns ako 'ivot, ktor, sme prijali. III. IVOT JE OBSAHOM BOHA

Tret%m faktom, ktor, by sme mali pozna, aby sme vedeli, o je 'ivot, je, 'e 'ivot je obsahom Boha. KeT'e 'ivot je vytekan%m Boha, je teda i obsahom Boha, lebo vytekanie Boha pramen% zo samotnho Boha a obsahom Boha je Boh sm. KeT'e obsahom Boha je Boh sm, je tento obsah vetk,m, o je Boh, alebo plnosou Boha. Biblia vrav%, 'e cel plnos Bo'stva preb,va v Kristovi (Ko 2,9). Je to tak preto, 'e Kristus priiel ako Bo'ie vtelenie, aby bol 'ivotom loveka. Tento 'ivot obsahuje celD plnos Bo'stva, ktor je vetk,m, o je Boh. Vetko, %m je Boh, sa nachdza v tomto 'ivote. Bo'stvo Boha spo%va v tomto 'ivote. Preto je tento 'ivot obsahom Boha, plnosou Bo'stva. KeT tento 'ivot prij%mame, prij%mame obsah Boha a vetko, %m je Boh. Tento 'ivot v naom vnDtri je to, o je Boh. V tomto 'ivote sa Boh stva vetk,m, o mme, a je vetk,m, o mme; v tomto 'ivote sa Boh stva na%m Bohom a je na%m Bohom. KeT'e tento 'ivot v Kristovi je plnos Bo'stva a obsah samotnho Boha, je plnosou Bo'stva a obsahom samotnho Boha i v ns. IV. IVOT JE BOH SM

Poznali sme, 'e 'ivot je vytekan%m z Boha a obsah Boha. Vytekanie z Boha pramen% v samotnom Bohu a obsahom Boha je tie' Boh sm. KeT'e 'ivot je vytekanie z Boha aj obsah Boha, je

14

POZNANIE IVOTA

samozrejme Bohom sam,m. To je tvrt, fakt, ktor, by sme mali pozna o tom, o je 'ivot. V Jnovi 14,6 Pn Je'i o sebe hovor%, 'e je 'ivot. Po tomto v,roku oznmil uen%kom vo veroch 7 a' 11, 'e On a Boh sD jedno ( a keT vyhlasuje tento v,rok, je to Boh, kto v ^om hovor%. Je'i je Boh, ktor, sa stal telom, a je to Boh v tele (J 1,1.14; 1Tim 3,16). KeT Je'i hovor%, 'e je 'ivot, je to Boh, kto hovor%, 'e Boh je 'ivot. Jeho slov nm teda ukazujD, 'e 'ivot je priamo Boh sm. Mali by sme si vimnD fakt, 'e Biblia pojem ['ivot Boha\ takmer nepou'%va. Uenie Biblie nm zjavuje predovetk,m to, 'e Boh je 'ivot. VSinou hovor% o Bohu ako o 'ivote, ale spojenie [ivot Boha$ obvykle nepou'%va. Vrav%, 'e Boh je n 'ivot a hovor% o Bohu ako o naom 'ivote; nikdy vak nehovor%, 'e Boh chce, aby sme prijali [Jeho 'ivot\. %ivot Boha je nieo in ne', Boh je 'ivot alebo Boh ako 'ivot. V,raz ivot Boha nemus% nutne znamena Boha samho ako celok, zatia# o v,razy Boh je ivot a Boh ako ivot oznaujD samho Boha v Jeho celistvosti. Presne povedan, keT prij%mame 'ivot, neprij%mame ivot Boha, ale Boha ako 'ivot. Boh nm nielen dal svoj 'ivot, sm tie' priiel, aby bol na%m 'ivotom. KeT'e Boh je 'ivot, Jeho 'ivot je On sm. Io je teda 'ivot? ivot je sm Boh. Io znamen ma 'ivot? Ma 'ivot znamen ma Boha samotnho. Io znamen prejavova 'ivot svoj%m 'it%m? Znamen to svoj%m 'ivotom vyjadrova Boha. ivot sa ani v najmenom neodliuje od Boha. Keby sa odlioval, nebol by to 'ivot. To by sme mali jasne pochopi. Nesta% iba vedie, 'e mme 'ivot; mus%me tie' vedie, 'e tento 'ivot, ktor, mme, je Boh sm. Nesta% len vedie, 'e mme svoj%m 'it%m prejavova 'ivot; mus%me tie' vedie, 'e 'ivot, ktor, by sme mali svoj%m 'it%m prejavova, je Boh sm. Bratia a sestry, ak, je vlastne 'ivot, ktor, by sme mali svoj%m 'it%m prejavova? Io vlastne prejavujeme, keT svoj%m 'it%m prejavujeme 'ivot? Je prejavovanie lsky, pokory, lskavosti a trpezlivosti prejavovan%m 'ivota? Nie! Lska, pokora, lskavos ani trpezlivos nie sD 'ivot; nie je n%m ani dobrota i in cnos. Iba Boh sm je 'ivot. Prejavova tieto cnosti teda ete neznamen svoj%m 'it%m prejavova 'ivot. Prejavova 'ivot

IO JE IVOT?

15

svoj%m 'it%m znamen jedine vyjadrova svoj%m 'it%m Boha samotnho. Ak lska, pokora, lskavos a trpezlivos, ktor,mi 'ijeme, nie sD vyvieran%m Boha ani prejavom Boha, nie sD 'ivotom. Dobrota ani 'iadna in cnos, ktor,mi 'ijeme, nie sD 'ivotom, ak nie sD vyvieran%m alebo vyjadren%m Boha skrze ns. Cnosti, ktor,mi 'ijeme, musia by vytekan%m z Boha, prejavom Boha a vyjadren%m Boha; vtedy prejavujeme 'ivot, lebo 'ivot je Boh sm. List Kolosensk,m 2,9 a list Efezsk,m 3,19 poukazujD na Bo'iu plnos. ivot, ktor, prij%mame, je tento pln, Boh. Preto je pln, aj tento 'ivot. Je v Rom lska a svetlo, pokora a lskavos, trpezlivos a znanlivos, sDcit a porozumenie. Vetka dobrota i cnosti, ktor sD v Bohu, sD obsiahnut v tomto 'ivote. Preto tento 'ivot mQ'e vetky tieto cnosti prejavova cez ns. Prejavova tieto cnosti znamen vyjadrova svoj%m 'ivotom Boha, preto'e tento 'ivot je Boh. Hoci tento 'ivot prejavovan, na%m 'it%m mQ'e ma mnoho podQb ako sD lska, pokora, lskavos a trpezlivos, sD vetky jeho prejavy vyjadren%m Boha, lebo vetky vychdzajD z Boha. To, o vychdza z Boha, je v,razom Boha alebo v,razom 'ivota, preto'e Boh je 'ivot a 'ivot je Boh. V. IVOT JE KRISTUS

Biblia ns u%, 'e 'ivot je Boh sm. Ba ete viac poukazuje na to, 'e 'ivot je Kristus. ivot je Boh a Boh sa stal telom, to jest Kristom. Kristus je teda Boh, a je tie' 'ivot (1J 5,12). Je v ^om 'ivot, ktor,m bol Boh, 'ivot, ktor, je Boh (J 1,4). Preto Kristus znovu a znovu opakoval, 'e On je 'ivot (J 14,6; 11,25) a 'e priiel na zem, aby #udia mali 'ivot (J 10,10). Preto Biblia hovor%, 'e ten, kto m Krista, m 'ivot (1J 5,12), a 'e Kristus v ns je n 'ivot (Kol 3,4). Tak ako je 'ivot Boh sm, tak aj Kristus je 'ivot. Tak ako ma 'ivot znamen ma Boha samotnho, tak i ma 'ivot znamen ma Krista. Tak ako svoj%m 'it%m prejavova 'ivot znamen svoj%m 'it%m vyjadrova Boha, znamen to i svoj%m 'it%m vyjadrova Krista. Tak ako sa 'ivot ani v najmenom neodliuje od Boha, neodliuje sa ani od Krista. Tak ako najmenia odch,lka od Boha u' nie je 'ivot, podobne aj odch,lka od Krista

16

POZNANIE IVOTA

nie je 'ivot. Kristus je toti' Boh, ktor, je 'ivot. Je to skrze Krista a ako Kristus, o sa Boh prejavuje ako 'ivot. Kristus je teda 'ivot a 'ivot je Kristus. VI. IVOT JE SVT DUCH

Po tom, o Pn Je'i v J 14,6 o sebe povedal, 'e je 'ivot, oznmil svojim uen%kom, 'e nielen On a Boh sD jedno (v. 7-11), ale tie' 'e SvSt, Duch a On sD jedno (v. 16-20).* Vo veroch 7-11 nm ukzal, 'e je stelesnen%m Boha ( 'e je v Bohu a Boh je v ^om. KeT o sebe povedal, 'e je 'ivot, znamen to, 'e Boh je 'ivot. Vo veroch 16-20 nm Talej zjavil, 'e SvSt, Duch je Jeho stelesnen%m, Jeho in forma; a keT ns opust% Jeho fyzick pr%tomnos, tento Duch skutonosti, ktor,m je On sm ako in, Zstanca, vstDpi do ns a bude s nami preb,va. Tento Duch, ktor, 'ije v ns a preb,va s nami, je Kristus sm, ktor, v ns 'ije ako n 'ivot, aby sme my 'ili. Tieto dve pas'e teda znamenajD, 'e vTaka tomu, 'e Boh je v Kristovi a Kristus je SvSt, Duch, je Kristus 'ivot. Boh je v Kristovi ako 'ivot a Kristus je SvSt, Duch ako 'ivot. To, 'e Kristus je 'ivot, znamen, 'e Boh je 'ivot, a aj to, 'e SvSt, Duch je 'ivot. Preto Jn 4,10 vrav%, 'e 'iv voda, ktorD dva Kristus, je ven, 'ivot. Jn 7,38-39 Talej vrav%, 'e 'iv voda, ktor plynie z nho vnDtra, je SvSt, Duch, ktorho sme prijali. T,m je zjaven, 'e SvSt, Duch je ven, 'ivot. SvSt, Duch, ktorho prij%mame, je ven, 'ivot, ktor, pre'%vame, alebo Kristus, ktorho pre'%vame ako 'ivot. Ven, 'ivot alebo Krista ako 'ivot, mme pre'%va ako SvStho Ducha. Preto je SvSt, Duch naz,van, [Duchom 'ivota\ (R 8,2). SvSt, Duch je [Duch 'ivota\, preto'e v ^om spo%va fakt, 'e Boh a Kristus sD 'ivot. On a 'ivot sD spojen% v jedno a sD neoddelite#n%. On je zo 'ivota a 'ivot je z Neho. ivot je obsah Ducha a Duch je skutonosou 'ivota. Presnejie povedan, Duch nie je len skutonosou 'ivota, ale 'ivotom samotn,m. Vetci vieme, 'e Boh je trojjedin, Boh ( Otec, Syn a Duch. *Vo veroch 16-17 hovoril o SvStom Duchu v 3. osobe, ale v 18. veri preiel do l. osoby. Prechodom z 3. na l. osobu Pn povedal, 'e [on\ je [ ja\. T,m je zjaven, 'e SvSt, Duch, o ktorom hovoril vo veroch 16-17, je On sm.

IO JE IVOT?

17

Otec je v Synovi; Syn je Duch. Otec v Synovi sa zjavil medzi #uTmi; preto je Syn prejavom Otca. Syn ako Duch vstupuje do #ud%; Duch je teda vstupovan%m Syna. Otec je zdroj 'ivota, sm 'ivot. KeT'e Syn je zjaven%m Otca (1Tim 3,16), je zjaven%m 'ivota (1J 1,2). A keT'e Duch je vstupovan%m Syna, vstupuje N%m i 'ivot. ivot je pQvodne Otec, v Synovi je zjaven, #uTom a ako Duch vstupuje do loveka, aby ho lovek pre'%val. Tak sa Duch stva Duchom 'ivota. KeT'e Duch je Duchom 'ivota, mQ'e lovek prija 'ivot skrze Ducha, a keT sa lovek mys#ou upne k Duchu, to je 'ivot (R 8,6). KeT'e Duch je Duchom 'ivota, keT lovek uplatn% svojho ducha, aby sa n%m dotkol Ducha, dot,ka sa 'ivota. Ak je v styku s Duchom, je v styku so 'ivotom, a keT Ducha poslDcha, zakDa 'ivot. KeT to teda zhrnieme, 'ivot je Trojjedin, Boh. Pre ns vak 'ivot nie je Trojjedin, Boh v nebi, ale Trojjedin, Boh, ktor, vytek. Toto vytekanie Trojjedinho Boha znamen, 'e Jeho obsah, ktor,m je On sm, vytekal najprv skrze Krista, a potom vytekal ako Duch, aby bol nami prijat, ako 'ivot. A tak keT sa dot,kame Boha v Kristovi ako Duchu, dot,kame sa 'ivota, lebo 'ivot je Boh v Kristovi ako Duchu.

DRUHY KAPITOLA

O JE SKSENOS IVOTA? Teraz si polo'%me druhD otzku: Io je skDsenos 'ivota? KeT sme poznali, o je 'ivot, mQ'eme #ahko zisti, o je skDsenos 'ivota. I. ZAKANIE BOHA

Videli sme sa, 'e 'ivot je Boh sm. ivot je to, 'e do ns plynie Boh sm, a my Ho prij%mame a zakDame. Preto zakDa Boha znamen zakDa 'ivot. ZakDa 'ivot v'dy znamen zakDa Boha a dot,ka sa Ho. KeT sa nedot,kame Boha akko#vek skDsenos, nie je skDsenosou 'ivota. Napr%klad poknie niekedy nie je vyvolan Bo'%m osvieten%m, ale vlastn,m sebaskDman%m. KeT'e sa tak lovek Boha nedotkne, nejedn sa o skDsenos 'ivota. Poknie zalo'en na Bo'om osvieten% celkom urite povedie k tomu, 'e sa dotkneme Boha, a teda aj ku skDsenosti 'ivota. To, o sa odv%ja od vlastnho konania loveka, nie je skDsenos 'ivota. Je to umel, v,sledok vlastnej snahy loveka a nie v,sledok toho, 'e Boh preiel lovekom, ani toho, 'e lovek preiel Bohom; nemo'no to preto pova'ova za skDsenos 'ivota. Io sa teda d pova'ova za skDsenos 'ivota? Je to tak skDsenos, ku ktorej dochdza, keT Boh prejde lovekom a lovek prejde Bohom. Napr%klad: pri modlitbe sa stretneme s Bohom, prijmeme osvietenie, uvid%me svoju chybu a pred Bohom sa s Rou vysporiadame. V tomto pr%pade sme svoju chybu nezistili my sami, ale keT sme sa pribl%'ili k Bohu, Boh sa s nami vnDtorne stretol, a my sme mohli uvidie svoju chybu. Boh je svetlo; preto keT sa s N%m stretneme, uvid%me v Jeho svetle svoju chybu. Prirodzene hriech Bohu vyznme a popros%me o oistenie Pnovou

20

POZNANIE IVOTA

krvou. V dQsledku toho Boh prejde nami a my prejdeme Bohom. Tto skDsenos nm umo'Ruje pre'%va Boha; preto sa jedn o skDsenos 'ivota. Vetky skDsenosti 'ivota sD od Boha a vznikajD v naom vnDtri Jeho pQsoben%m; preto mQ'u vies k tomu, 'e sa dotkneme Boha a zakDsime Ho. iadna skDsenos, ktor takouto nie je, nie je skDsenosou 'ivota, lebo 'ivot je Boh, a zakDa 'ivot znamen zakDa Boha. V ka'dej takejto skDsenosti Boha sa teda prejav% 'ivot (F 2,13-16). II. ZAKANIE KRISTA

Pre'%va 'ivot bezpochyby znamen pre'%va Boha. Aby sme Ho mohli pre'%va, preb,va v Kristovi. Kristus je prejavom a stelesnen%m Boha; je Bohom, ktorho mQ'eme zakDa. Preto ka'd naa skDsenos Boha je skDsenosou Krista a uskutoRuje sa v Kristovi. Pre'%va 'ivot znamen pre'%va Boha, a preto tie' pre'%va Krista. Hoci Boh je 'ivot, nemQ'e by zakDan, ako n 'ivot, bez toho, 'e by nebol v Kristovi a nestal sa Kristom. Aby sme mohli Boha zakDa, mus% by na%m 'ivotom. K,m je v nebi, vo svetle, ktor je pre ka'dho loveka nepr%stupn (1Tim 6,16), na%m 'ivotom by nemQ'e. Okrem toho, aby mohol by na%m 'ivotom, mus% ma #udskD prirodzenos ako my. Jeho bo'sk, 'ivot sa mus% zmiea s #udskou prirodzenosou, aby mohol by spojen, s nami, ktor% mme #udskD prirodzenos, a by na%m 'ivotom. Preto opustil nebo, stal sa telom a zmieal sa s #udskou prirodzenosou. Tak sa Boh stal Kristom a stva sa na%m 'ivotom v #udskej prirodzenosti, aby sme Ho mohli zakDa. KeT Ho zakDame ako svoj 'ivot, zakDame Krista. V krtkosti, keT zakDame Krista, budeme zakDa nasledujDce aspekty: A. Kristus zjaven* v n+s (G 1,16) Toto je naa poiaton skDsenos Krista, keT sme spasen%. ZakDame, ako v ns Boh pomocou SvStho Ducha zjavuje Krista, a t,m ns rob% schopn,mi prija Ho ako n 'ivot a nae vetko.

IO JE SKGSENOSZ IVOTA?

21

B. Kristus 2ij3ci v n+s (G 2,20) Toto je naa stla skDsenos toho, 'e Kristus 'ije v ns ako n 'ivot potom, o sme boli spasen%. In,mi slovami, pre'%vame fakt, 'e Kristus v ns preb,va a 'ije za ns. Tto trval skDsenos Krista v naom ka'dodennom 'ivote ako svSt,ch tvor% hlavnD sDas skDsenosti Krista. C. Kristus, ktor* je v n+s tv+rnen* (G 4,19) Toto znamen dovoli, aby vetko, o je z Krista, bolo zkladn,m prvkom nho vnDtornho 'ivota, aby v ns Kristus mohol rs a by tvrnen,. Kristus je v ns nielen preto, aby sme Ho mohli zakDa ako svoj 'ivot, ako Toho, ktor, za ns 'ije, ale aby sme Ho mohli zakDa ete viac: ako svoje vetko, a tak Mu dvali mo'nos rs a by tvrnen, v naom 'ivote, aby v ns dozrel Jeho 'ivot. D. Kristus zveleben* na na=om tele (F 1,20-21) Tu ide o to, 'e dovo#ujeme, aby vetko, o je z Krista, nalo vyjadrenie v naom vonkajom spQsobe 'ivota, a Kristus tak bol prejavovan, navonok. Ii 'ivotom, i smrou, za ka'd,ch okolnost% dovo#ujeme, aby bol Kristus zvelebovan, na naom tele. In,mi slovami, 'i pre ns znamen Kristus. To je samozrejme o nieo hlbia skDsenos Krista: ide nielen o zakDanie Krista, ktor prebieha v naom vnDtri, ale tie' o pre'%vanie toho, 'e je na ns zvelebovan, navonok. Tvrnenie Krista v ns je vyzrievan%m vnDtornho 'ivota; vtedy sa na%m vnDtorn,m prvkom stva vetko, o je Jeho. To, 'e je Kristus zvelebovan, na naom tele, sa prejavuje navonok v naom spQsobe 'ivota; dovo#ujeme vetkmu, o je Jeho, by na%m vonkaj%m prejavom. V tejto skDsenosti teda zakDame Krista nielen ako prvky nho vnDtornho 'ivota, ale aj ako prejav nho vonkajieho spQsobu 'ivota. E. DospelosB, ktorej mierou je plnosB Krista (Ef 4,13) To znamen, 'e my vetci, teda Telo, budeme zakDa Krista, k,m nebudeme naplnen% prvkami Krista a nebudeme ma

22

POZNANIE IVOTA

rovnak zlo'enie ako Kristus; tak dorastieme do plnosti postavy Kristovej. Pri tejto skDsenosti Krista v plnosti ide samozrejme o sDhrnnD skDsenos Tela. F. Pretv+ranie v obraz Krista (2 K 3,18) Nae zakDanie Krista ns mQ'e pretvra tak dlho, a' budeme ako On. Za%na to naou skDsenosou toho, 'e Kristus je zjaven, v naom vnDtri, a zakDanie Krista bude pokraova dovtedy, k,m nebude vykDpen nae fyzick telo (R 8,23). I%m viac Krista zakDame, t,m viac sme premieRan%, a' bude dokonca aj nae fyzick telo premenen do podoby Kristovho oslvenho tela (F 3,21). Vtedy budeme Dplne pripodobnen% Jeho obrazu (R 8,29) a budeme [Jemu podobn%\ (1 J 3,2). Vtedy Ho pre'ijeme Dplne. Vetko, o sDvis% so 'ivotom v naom vnDtri a posvSten,m spQsobom 'ivota navonok, by malo by zakDan%m Krista. KeT'e Kristus je n 'ivot, je aj nae posvStenie (Kol 3,4; 1 K 1,30). Ka'd skDsenos v oblasti nho vnDtornho 'ivota by mala by z Krista 'ijDceho v naom vnDtri. A nielen to ( n vonkaj% posvSten, spQsob 'ivota by mal vychdza z Krista, prejavujDceho sa skrze ns navonok. Ka'd naa skDsenos 'ivota by mala by skDsenosou Krista. Naou skDsenosou by mali by nielen tak siln skDsenosti 'ivota, ako smr s Kristom, vzkriesenie s Kristom a nanebovstDpenie s Kristom, ale zakDan%m Krista by mali by i drobn skDsenosti 'ivota v naom ka'dodennom 'it%. Ii je to vyslobodenie z hriechu alebo premhanie sveta, prejavovanie posvStenia a duchovnosti v 'ivote alebo vyjadrovanie lsky a pokory spQsobom nho 'ivota, vetko by malo by skDsenosou Krista. I drobn pr%pady znanlivosti i trpezlivosti prejaven voi druh,m #uTom majD by zakDan%m Krista. ZakDa Krista znamen necha Krista 'i v naom vnDtri aj navonok z ns. ZakDa Krista znamen prija Krista ako 'ivot a teda 'i z Krista. ZakDa Krista znamen, 'e cel, n spQsob 'ivota a ka'd nae konanie sD Kristus sm, prejavujDci sa na naom vonkajom spQsobe 'ivota a konan%. ZakDa Krista znamen zakDa moc Jeho vzkriesenia (F 3,10) ( toto je

IO JE SKGSENOSZ IVOTA?

23

skDsenos Krista ako 'ivota; preto je skDsenos Krista sDasne skDsenosou 'ivota. III. ZAKANIE SVTGHO DUCHA

V Jnovi 14 nm Pn Je'i o sebe najprv hovor%, 'e je 'ivot (v. 6), a potom nm ukazuje nielen to, 'e On a Boh sD jedno, ale aj to, 'e On je v Bohu a Boh v ^om, a to, 'e je 'ivot, a preto je 'ivot i Boh (v. 7-11). Ukazuje nielen to, 'e SvSt, Duch a On sD tie' jedno, a to, 'e SvSt, Duch, ktor, do ns vstupuje a preb,va s nami, je Kristus, 'ijDci v ns, aby bol na%m 'ivotom (v. 16-19), ale aj to, 'e keT Je'i ako SvSt, Duch do ns vstupuje a 'ije v ns, znamen to, 'e On i Boh ako Duch do ns vstupujD a preb,vajD s nami ako n 'ivot (v. 20-23). Jednoducho povedan, Pn o sebe najprv povedal, 'e je 'ivot, a potom nm dal ete tri informcie: (l) Boh je v ^om ako 'ivot, (2) On je SvSt, Duch ako 'ivot a (3) Trojjedin, Boh do ns vstupuje ako 'ivot. A tak keT zakDame 'ivot, zakDame nielen Boha a Krista, ale aj SvStho Ducha. SvSt, Duch je vlastne Boh, aj Kristus ako 'ivot, ktor, zakDame, alebo Boh v Kristovi ako 'ivot, ktor, zakDame. Tak ako je Kristus stelesnen%m Boha, tak je SvSt, Duch stelesnen%m Krista. Boh ako 'ivot je v Kristovi, a Kristus ako 'ivot je SvSt, Duch. Boha zakDame v Kristovi a Krista zakDame ako SvStho Ducha. A tak keT'e skDsenos 'ivota je skDsenosou Boha a Krista, je aj skDsenosou SvStho Ducha. Boh je 'ivot, Kristus je Boh, ktor, prichdza ako 'ivot, a SvSt, Duch je Bo'% Duch v Kristovi ako 'ivot, alebo Duch 'ivota (R 8,2). Prve tento SvSt, Duch nm umo'Ruje zakDa vetko, o Boh ako 'ivot obsahuje v Kristovi. VTaka tomuto SvStmu Duchu 'ivota mQ'eme zakDa to, 'e v ns preb,va Kristus, a zakDa Bo'iu moc vzkriesenia v Kristovi (R 8,9-11). Prve tento SvSt, Duch 'ivota ns vedie k tomu, aby sme usmrcovali zl iny tela, a prve On sa za ns prihovra (R 8,13.26). Vetky nae skDsenosti 'ivota, i hlbok alebo plytie, sD produkovan SvSt,m Duchom; preto vo vetk,ch t,chto pr%padoch ide o skDsenosti SvStho Ducha 'ivota. List R%mskym 8,9-11 nm ozrejmuje nielen fakt, 'e schopnos zakDa Krista, ktor, v ns preb,va, a Bo'iu moc vzkriesenia

24

POZNANIE IVOTA

nm dva SvSt, Duch, ale tie' skutonos, 'e prve SvSt, Duch preb,vajDci v ns nm umo'Ruje pre'i to, 'e 'ivot je Kristus, a to, 'e Boh, ktor, v ns preb,va, nm dva zakDa 'ivot. ivot Boha v Kristovi teda zakDame skrze SvStho Ducha. Aby sme mohli tento 'ivot zakDa, mus%me zakDa SvStho Ducha; ak zakDame tento 'ivot, zakDame SvStho Ducha. SkDsenos 'ivota je teda zakDanie Trojjedinho Boha alebo zakDanie Boha v Kristovi a Krista ako SvStho Ducha, aby bol na%m 'ivotom. PQsobenie SvStho Ducha v ns, ktor ns vedie k zakDaniu Krista a k zakDaniu Boha v Kristovi ( to je skDsenos 'ivota. KeT vo SvStom Duchu prechdzame Bohom a Kristom a dovo#ujeme Bohu a Kristovi, aby prechdzali nami, potom zakDame 'ivot. Len tak zakDanie SvStho Ducha, Krista a Boha je skDsenosou 'ivota. Ni in sa ned za skDsenos 'ivota pova'ova. MQ'ete poveda, 'e to je horlivos, nbo'ensk, spQsob 'ivota alebo sebazdokona#ovanie, ale nemQ'ete to nazva skDsenosou 'ivota. ZakDa 'ivot znamen zakDa Boha, zakDa Krista a zakDa SvStho Ducha. Nespo%va to v 'iadnom naom vlastnom ine, ani v naej snahe o sebazdokonalenie; podstatn je, aby v ns preb,val Boh, aby sa skrze ns prejavoval Kristus, a aby sme mali pomazanie SvStho Ducha v ns. O toto sa usilujme.

TRETIA KAPITOLA

PRV SKSENOS IVOTA H ZNOVUZRODENIE U' sme videli, o je 'ivot, aj to, o je skDsenos 'ivota. Teraz sa budeme zaobera prvou skDsenosou 'ivota, ktorou je znovuzrodenie. Znovuzrodenie je prv, krok v naom zakDan% Bo'ieho 'ivota; je to teda naa prv skDsenos Bo'ieho 'ivota. Tto skDsenos je zkladn a nesmierne dQle'it. Jej v,klad rozdel%me do nieko#k,ch bodov. Najprv sa pozrime na nasledujDcu otzku: I. PREO JE POTREBNG ZNOVUZRODENIE?

Preo sa mus%me znovu narodi? Je to potrebn z dvoch dQvodov. Po prv, z ni'ieho h#adiska je znovuzrodenie potrebn, preto'e n 'ivot bol poruen, a stal sa zl,m (Jer 17,9; R 7,18) a nemQ'e sa premeni zo zlho na dobr, (Jer 13,23). To je dQvod k znovuzrodeniu, ktor, sa obyajne uvdza. Mus%me sa znovu narodi, preto'e n 'ivot (l) je poruen, a zl, a (2) ned sa napravi. Vetci mudrci minulosti i pr%tomnosti zastvajD nuku o sebazdokonalen%, ktor vedie k nprave loveka. Bo'ia spsa vak loveka nepolepuje ani nenapravuje, ale loveka znovuzrodzuje, preto'e n #udsk, 'ivot u' je pokazen, a nie je mo'n, aby sa npravou stal dobr,m. To je prv, dQvod, preo sa mus%me narodi znovu. Po druh, z vyieho h#adiska existuje ete jeden dQvod k znovuzrodeniu. Najprv si vak polo'me otzku: Potrebovali by sme znovuzrodenie, aj keby sa n 'ivot neporuil a nestal zl,m? Yno, potrebovali, preto'e n #udsk, 'ivot je len stvoren, 'ivot, nie to nestvoren, Bo'% 'ivot. KeT sme boli stvoren%, obdr'ali sme stvoren, 'ivot; neobdr'ali sme Bo'% nestvoren, 'ivot. Bo'%m

26

POZNANIE IVOTA

zmerom pre ns, #udsk bytosti, je, aby sme z%skali Jeho nestvoren, 'ivot a boli premenen% pod#a Jeho obrazu a boli ako On. Preto aj keby #udsk, 'ivot nebol poruen,, aj tak by sme sa museli narodi znovu. Adamov 'ivot nebol na poiatku s%ce poruen,, ale bol to stvoren,, nie nestvoren, 'ivot; bol to 'ivot #udsk,, nie Bo'% 'ivot. Aj keby teda lovek nepadol a jeho 'ivot by nebol poruen,, aj keby bol dobr, a bez akhoko#vek zla, stle by ete potreboval znovuzrodenie. Bo'%m zmerom pri stvoren% loveka bolo nielen z%ska dobrho loveka, ale viac ne' to: ma BOH-loveka, ktor, m Bo'% 'ivot a prirodzenos a je rovnak, ako Boh. Keby si Boh prial, aby bol lovek len dobr,m lovekom, a lovek by nepadol a nebol by poruen,, nebolo by pre loveka znovuzrodenie potrebn. Bo'%m prian%m vak nie je len to, aby bol lovek dobr,, ale omnoho viac: chce, aby bol BOH-lovekom, ktor, je rovnak, ako Boh. Preto sa aj dobr, lovek mus% znovu narodi. Neberte tento druh, dQvod na #ahkD vhu. Je to ve#mi zva'n vec. Cie#om znovuzrodenia je, aby sme mali Bo'% 'ivot a boli ako Boh! Netreba hovori, 'e sme poruen% a zl% a nie sme schopn% npravy. Aj keby sme boli absolDtne dobr% alebo schopn% npravy a' k dokonalosti, aj tak by sme sa museli znovu narodi, aby sme mali Bo'% 'ivot. Boh stvoril loveka s t,m cie#om, aby bol ako Boh a aby ako BOH-lovek mal Bo'% 'ivot a prirodzenos. Ale keT stvoril loveka, svoj 'ivot do neho nevlo'il. Chcel, aby sa lovek rozhodol prija Jeho 'ivot na zklade vlastnej vQle. Preto aj keby sme my, stvoren #udsk bytosti, nepadli, aj tak by stle bolo treba, aby sme k svojmu pQvodnmu #udskmu 'ivotu prijali Bo'% 'ivot. To znamen, 'e sa mus%me znovu narodi. ExistujD teda dva dQvody k znovuzrodeniu: Zo veobecnho h#adiska je n 'ivot poruen, a zl, a ned sa zmeni; preto potrebujeme in, 'ivot, ktor,m mQ'eme 'i. Z vyieho h#adiska je Bo'%m zmerom, aby lovek bol ako Boh; preto mus%me k vlastnmu 'ivotu prija Bo'% 'ivot. To by sme si mali vetci dobre uvedomi a odteraz, keT budeme hovori o znovuzroden%, by sme mali zdQrazRova aj toto vyie h#adisko, aby #udia

PRVY SKGSENOSZ IVOTA ( ZNOVUZRODENIE

27

chpali, 'e aj keby sme boli dokonal% a bezhrieni, stle by sme sa museli narodi znovu. II. O JE ZNOVUZRODENIE?

Pod#a P%sma narodi sa znovu znamen narodi sa z Ducha (J 3,3-6). PQvodne bol n duch m`tvy, ale keT sme uverili, dotkol sa Bo'% Duch nho ducha; tak n duch prijal Bo'% 'ivot a bol ob'iven,. Po naom prvom, prirodzenom naroden%, ns t,mto spQsobom splodil Bo'% Duch. Strune povedan, narodi sa znovu znamen narodi sa z Boha (J 1,13) okrem nho prvho, prirodzenho narodenia, a prija Bo'% 'ivot. By znovuzroden, znamen znovu sa narodi. Preo pou'%vame pojem [znova naroden%\? PQvodne sme sa narodili zo svojich rodiov. Teraz sa vak rod%me ete raz, tentokrt z Boha; tto skDsenos sa teda naz,va znovuzrodenie. T,m, 'e sme sa narodili svojim rodiom, sme z%skali #udsk, 'ivot, zatia# o nov narodenie z Boha nm dva Bo'% 'ivot. A tak my, ktor% sme sa znovu narodili, mme okrem svojho #udskho 'ivota aj Bo'% 'ivot. Je preto potrebn, aby sme jasne chpali, 'e narodi sa znovu znamen narodi sa z Boha, alebo popri pQvodnom #udskom 'ivote ma ete Bo'% 'ivot. Okrem nho pQvodnho 'ivota do ns Boh vklad svoj 'ivot ( to je znovuzrodenie. III. AKO MI EME BY ZNOVUZRODEN?

Ako mQ'e by lovek znovuzroden%? Strune povedan, Bo'% Duch vstDpi do ducha loveka a vlo'% do neho Bo'% 'ivot ( tak sa lovek narod% znovu. Ako mQ'e Bo'% Duch vstDpi do ducha loveka? KeT lovek pouje evanjelium alebo %ta slovo P%sma, pQsob% v Rom Bo'% Duch a vedie ho k tomu, aby poc%til, 'e zhreil a 'e je poruen,; t,m mu prinesie dQkaz o hriechu, o spravodlivosti a o sDde (J 16,8). KeT na seba lovek h#ad% ako na hrienika, spozn svoju poruenos a je ochotn, ini poknie, Bo'% Duch mu uk'e, 'e jeho Spasite#om je Pn Je'i, ktor, zomrel na kr%'i, aby prelial svoju krv na odpustenie hriechu. V tomto okamihu automaticky uver% v Pna a prij%ma Ho za svojho Spasite#a. Akonhle prijme

28

POZNANIE IVOTA

Pna za svojho Spasite#a, Bo'% Duch vstDpi do jeho ducha a vlo'% do neho Bo'% 'ivot ( tak sa lovek narod% znovu. Z h#adiska Bo'ieho Ducha vstupuje Bo'% Duch do nho ducha, vklad do neho Bo'% 'ivot a rob% tak loveka znovuzroden,m. Z nho h#adiska sa stvame znovuzroden,mi, preto'e sme inili poknie, uverili sme a prijali Pna Je'ia za svojho Spasite#a, o znamen, 'e k nmu pQvodnmu 'ivotu z%skavame ete Bo'% 'ivot. IV. DISLEDKY ZNOVUZRODENIA

DQsledky i v,sledky znovuzrodenia sa dajD strune zhrnD do troch kateg+ri%: 1. Znovuzroden%m sa #udia stvajD Bo'%mi demi. KeT'e znovuzrodenie znamen, 'e sme naroden% z Boha, rob% #ud% automaticky Bo'%mi demi (J 1,12.13) a uvdza ich s Bohom do pr%buzenstva na zklade 'ivota. ivot, ktor, #udia z%skavajD od Boha znovuzroden%m, im umo'Ruje by Bo'%mi demi a tie' im dva prvomoc by Bo'%mi demi. Bo'ie deti majD Bo'% 'ivot a prirodzenos, sD schopn by rovnak ako Boh, a tak mQ'u naplni zmer, ktor, mal Boh pri stvoren% loveka. 2. Znovuzrodenie in% z #ud% nov stvorenia. Nov stvorenie je to, o v sebe m Bo'ie prvky. Ak m nieo v sebe Bo'ie prvky, je to nov stvorenie. V starom stvoren% 'iadny Bo'% prvok nie je. My, #udsk bytosti, pQvodne nemme 'iadne Bo'ie prvky; sme teda star stvorenia. A' keT je k nm pridan, Bo'% prvok, stvame sa nov,m stvoren%m. To v ns pQsob% znovuzrodenie. VTaka znovuzrodeniu mme 'ivot a prvok Boha, a tak sa stvame nov,m stvoren%m (2 K 5,17). Toto nov stvorenie je krytalizciou Boha zmieanho s lovekom, a to je t najpodivuhodnejia vec vo vesm%re: nov stvorenie m #udsk, aj bo'sk, prvok, je zroveR lovekom aj Bohom a je aj ako lovek aj ako Boh. 3. Znovuzrodenie spQsobuje, 'e sa lovek spja s Bohom v jedno. Nielen'e skrze neho lovek z%skava Bo'% 'ivot a Jeho prvky, ale tie' je s Bohom zjednoten,. Skrze znovuzrodenie vstupuje Boh Duch do ducha loveka, pripja loveka k Bohu a lovek je s N%m jeden duch (1 K 6,17). To Boh pQsob%, aby s N%m lovek mal ten najhlb% vzah a stal sa s N%m jedno.

PRVY SKGSENOSZ IVOTA ( ZNOVUZRODENIE

29

ZhrRme to na zver, 'e znovuzrodenie je okamih, keT SvSt, Duch, vTaka tomu, 'e sme uverili v Pna Je'ia, vklad Bo'% 'ivot do nho ducha a t,m nm umo'Ruje, aby sme sa narodili z Boha, stali sa Bo'%mi demi a v novom stvoren% sa zjednotili s Bohom a boli s N%m jedno.

HTVRTY KAPITOLA

O ZNOVUZRODENM ZSKAVAME Ak tD'ime po raste v 'ivote, mus%me chpa, o vetko znovuzrodenie obna, a mus%me vedie, o sme znovuzroden%m z%skali. Samotn znovuzrodenie nm poskytuje zaiatok v 'ivote a to, o sme znovuzroden%m z%skali, nm poskytuje rast v 'ivote. Ak sa teda usilujeme o rast v 'ivote, mali by sme ma urit poznatky o znovuzroden% a tie' o tom, o znovuzroden%m z%skavame. To, o znovuzroden%m z%skavame, ve#mi tesne sDvis% s v,sledkami znovuzrodenia. V,sledky znovuzrodenia vypl,vajD z toho, o sme znovuzroden%m z%skali; a sDasne plat%, 'e v,sledky sa dostavujD vTaka tomu, o sme z%skali. V,sledky znovuzrodenia sD to, o na ns znovuzrodenie vykonva; zatia# o to, o znovuzroden%m z%skavame, sD veci, ktor skrze znovuzrodenie prij%mame. KeT'e nm znovuzrodenie umo'nilo osi z%ska, mQ'e na ns ma urit, dopad. Znovuzrodenie ns mQ'e urobi Bo'%mi demi, preto'e nm dva Bo'% 'ivot. Znovuzrodenie ns mQ'e uini nov,m stvoren%m, preto'e vTaka nemu z%skavame Bo'ie prvky. Znovuzrodenie ns mQ'e pripoji k Bohu, preto'e skrze neho z%skavame Bo'ieho Ducha. Vetko, o na ns znovuzrodenie vykon, je dosiahnut vTaka tomu, o sme znovuzroden%m z%skali. Nielen'e nm tieto veci poskytujD rQzne skDsenosti v duchovnom 'ivote v ase znovuzrodenia, ale tie' nm dvajD rast v 'ivote po znovuzroden%. Ak sa teda usilujeme o rast v 'ivote, mus%me pozna veci, ktor sme z%skali skrze znovuzrodenie. Pod#a uenia Biblie nm znovuzrodenie poskytuje aspoR sedem vec%. Ide o sedem hodnQt, ktor sD bo'sk a ndhern alebo ve#mi dQle'it a nm bl%zke. Teraz sa na ka'dD z nich krtko pozrime.

32

POZNANIE IVOTA I. BO  IVOT

Prvou hodnotou, ktorD pri znovuzroden% z%skavame, je Bo'% 'ivot. V minulej kapitole sme u' uviedli, 'e k znovuzrodeniu dochdza, keT Bo'% Duch vlo'% do nho ducha Bo'% 'ivot. T,m hlavn,m pri znovuzroden% je, 'e Bo'% Duch do ns vklad Bo'% 'ivot. To najdQle'itejie, o znovuzrodenie dva, je teda Bo'% 'ivot. Ale o je Bo'% 'ivot? Je to obsahovanie Boha a Boh sm. V 'ivote Boha sa nachdza vetko, o je v Bohu a o je Boh sm. V 'ivote Boha je skryt cel plnos Bo'stva. V 'ivote Boha je obsiahnut aj Bo'ia prirodzenos. Bo'% 'ivot zah`Ra ka'dD strnku toho, o Boh je. Pri akomko#vek druhu 'ivej bytosti spo%va v jej 'ivote vetko to, %m tto bytos je. Z jej 'ivota vypl,vajD vetky jej schopnosti a funkcie a v jej 'ivote majD pQvod vetky jej vonkajie innosti a prejavy. Je takouto konkrtnou 'ivou bytosou, preto'e m tak,to konkrtny druh 'ivota. Jej bytie spo%va v jej 'ivote. To je oividn, princ%p. Boh je t najvyia 'iv bytos a t,m skQr vetko, %m On je, samozrejme spo%va v Jeho 'ivote. Vetko, %m je ( pravda, svStos, svetlo alebo lska ( je odvoden od Jeho 'ivota. Vetky Jeho prejavy ( i dobrota, spravodlivos, lskavos i odpustenie ( sD odvoden od Jeho 'ivota. Jeho 'ivot mu dva takto bo'sk schopnosti a funkcie vnDtorne a tak bo'sk iny a prejavy navonok. DQvod, preo je tak,m Bohom, tkvie v tom, 'e m tak, 'ivot. To, 'e je Boh, sa teda zaklad na Jeho 'ivote. KeT'e Bo'% 'ivot je obsahom Boha, je v Rom ukryt plnos Boha a obsiahnut prirodzenos samho Boha; preto keT prij%mame Bo'% 'ivot, prij%mame plnos Boha (Kol 2,9-10) a mme Bo'iu prirodzenos (2 Pt 1,3-4). KeT prij%mame tento 'ivot, prij%mame vetko, o m Boh v sebe a o Boh je, preto'e to spo%va v Jeho 'ivote. KeT'e Bo'% 'ivot dva Bohu tak bo'sk vnDtorn schopnosti a funkcie, mQ'e nm Bo'% 'ivot v ns poskytnD tie ist schopnosti a funkcie, ako m Boh. KeT'e vetko, o Boh je a o in%, vychdza z Jeho 'ivota, mQ'e ns tento 'ivot v naom vnDtri uini tak,mi ako je Boh a urobi ns schopn,mi, aby sme svoj%m 'ivotom vyjadrovali Boha.

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

33

Bratia a sestry, uvedomili ste si niekedy, 'e vTaka tomu, 'e je v ns Bo'% 'ivot, v sebe mme vetky schopnosti a funkcie, ktor sD v Bohu? Uvedomili ste si, 'e vTaka tomu, 'e v sebe mme Bo'% 'ivot, mQ'eme by to, o je Boh, a kona to, o kon Boh? V Bohu je spQsobilos k svStosti a funkcie svetla. KeT'e je v ns Bo'% 'ivot, je v ns t ist spQsobilos k svStosti a t ist funkcia svetla ako v Bohu. Tak ako Boh mQ'e navonok prejavova svoju svStos a vy'arova zo seba svoje svetlo, tak aj my, vTaka 'ivotu Boha vo svojom vnDtri, mQ'eme svoj%m 'ivotom vyjadrova Bo'iu svStos a vy'arova Jeho svetlo zo svojho vnDtra, o znamen, 'e mQ'eme by svSt%, ako je Boh svSt,, a 'iari, ako 'iari Boh. Boh je lska a Boh in% spravodlivos. KeT'e v sebe mme Bo'% 'ivot, mQ'eme by to, o je Boh, a ini to, o in% Boh. Tak ako Boh mQ'e by lska a mQ'e ini spravodlivos, tak aj my, vTaka 'ivotu Boha vo svojom vnDtri, mQ'eme by tou lskou, ktorou je Boh, a ini tD spravodlivos, ktorD in% Boh. To znamen, 'e mQ'eme milova, ako miluje Boh, a by spravodliv%, ako je Boh spravodliv,. Takto mQ'eme by ako Boh a vyjadrova svoj%m 'ivotom Boha. Calej by sme mali vedie, 'e Bo'% 'ivot je ve#k moc, ktor vzkriesila Pna Je'ia. KeT bol Pn Je'i vzkriesen,, zapudil smr a zv%azil nad Rou. Smr je ve#mi siln (Ve#p 8,6). V celom vesm%re nie je okrem Boha a 'ivota Boha ni silnejie ne' smr. KeT Pn Je'i vstDpil do smrti, smr pou'ila vetku svoju moc, aby Pna zadr'ala, ale Pn jej zovretie prelomil a vstal z m`tvych! Pn teda mohol vsta z m`tvych a nemohol by smrou dr'an, (Sk 2,24), lebo je v ^om mocn, Bo'% 'ivot. To ve#k moc Bo'ieho 'ivota Mu umo'nila, aby prelomil siln zovretie moci smrti. Tento ve#k, mocn, 'ivot Boha je 'ivotom, ktor, z%skavame znovuzroden%m! Tento ve#k, mocn, Bo'% 'ivot je dnes ve#k moc vzkriesenia v ns, ktor ns rob% schopn,mi odvrhnD smr a zv%azi nad vetk,m, o patr% smrti, tak ako nad t,m zv%azil Boh. Z Biblie sa dozvedme, 'e Boh m dvojakD ve#kD moc: je to ve#k tvoriv moc a ve#k moc vzkriesenia. Ve#k tvoriv Bo'ia moc vol k bytiu to, o nie je. Ve#k moc vzkriesenia o'ivuje m`tve. V toto uveril Abrahm (R 4,17). Ve#k tvoriv Bo'ia moc,

34

POZNANIE IVOTA

ktor spo%va v Bo'%ch rukch, dok'e pre loveka vytvori vetky veci. Ve#k Bo'ia moc vzkriesenia, ktor spo%va v 'ivote Boha a je 'ivotom Boha, loveku umo'Ruje, aby bol osloboden, od vetk,ch m`tvych vec%, ktor sD mimo Boha, a teda aby svoj%m 'ivotom vyjadroval Boha samotnho. b, akou ve#kou Bo'ou mocou vzkriesenia je Bo'% 'ivot, ktor, prij%mame skrze znovuzrodenie! Pri znovuzroden% do ns Boh vpracoval svoj 'ivot, o znamen, 'e do ns vpracoval svoju ve#kD moc vzkriesenia. b, kie' by sme videli, 'e Bo'% 'ivot, ktor, prij%mame pri znovuzroden%, je ve#k Bo'ia moc vzkriesenia! Tento 'ivot, ktor, je dnes v ns, ns mQ'e uini rovnako siln,mi, ako je Boh. Tak, ako je Boh schopn, premQc smr, sme schopn% zv%azi nad smrou aj my, preto'e mme vo svojom vnDtri tento nesmierne mocn, 'ivot. Ak, ve#kolep, je Bo'% 'ivot, ktor, sme z%skali pri znovuzroden%! Ako ve#mi ns dok'e tento 'ivot uini tak,mi, ako je Boh! Ako by sme mali Boha chvli a Takova Mu za tento 'ivot! II. ZKON IVOTA

KeT'e nm znovuzrodenie dva Bo'% 'ivot, dva nm aj zkon 'ivota. Preto'e do ns vstDpil Bo'% 'ivot, bol do ns vlo'en, aj zkon 'ivota, ktor, je v tomto 'ivote obsiahnut,. Ka'd, druh 'ivota m svoju prirodzenD schopnos, ktor je jeho prirodzenou funkciou. A prirodzen funkcia ka'dho druhu 'ivota je jeho prirodzen,m zkonom alebo jeho zkonom 'ivota. KeT do uritho stvorenia vstDpi urit, typ 'ivota, d tomuto stvoreniu svoj prirodzen, zkon alebo svoj zkon 'ivota. Tak aj Bo'% 'ivot m svoju bo'skD schopnos, ktorou sD Jeho prirodzen funkcie. A prirodzen funkcie Bo'ieho 'ivota sD jeho prirodzen,m zkonom alebo jeho zkonom 'ivota. KeT do ns vstDpi Bo'% 'ivot, vnesie do ns prirodzen, zkon, ktor, je v ^om obsiahnut,, a tento zkon sa v ns stane zkonom 'ivota. KeT do ns teda vstDpi Bo'% 'ivot, vstDpi do ns aj zkon 'ivota v Rom obsiahnut,. KeT'e sme znovuzroden%m z%skali Bo'% 'ivot, z%skali sme zroveR aj zkon 'ivota, ktor, tento so sebou prina. V prvej kapitole sme poznali, 'e v Bo'om 'ivote je obsiahnut

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

35

Bo'ia prirodzenos, a 'e je v Rom skryt Bo'ia plnos; preto zkon obsiahnut, v 'ivote Boha je v sDlade s Bohom sam,m, s t,m, o je Boh a Bo'ia prirodzenos; tento zkon je teda zkonom samho Boha. KeT do ns Bo'% 'ivot vnesie svoj zkon, znamen to, 'e do ns vnesie aj Bo'% zkon. Zkon 'ivota, ktor, do ns vna Bo'% 'ivot, to sD zkony spomenut v liste Hebrejom 8,10, ktor nm dal Boh do mysle a nap%sal na nae srdcia. Tieto zkony sa odliujD od zkonov Starho zkona. Zkony Starho zkona sD Bo'ie zkony, ktor Boh zaznamenal pomocou p%sma na kamenn dosky mimo loveka (Ex 34,1.28). Zkony 'ivota sD Bo'ie zkony, ktor Boh zap%sal svoj%m 'ivotom na dosku nho srdca v naom vnDtri. Zkony, ktor boli nap%san na kamenn,ch doskch, boli vonkajie zkony, zkony litery, m`tve a bezmocn zkony; sD to zkony, ktor v loveku nie sD schopn dosiahnu ni (R 8,3; Heb 7,18-19). Zkony, ktor sD nap%san na dosku nho srdca, sD vnDtorn zkony, zkony 'ivota, 'iv zkony s ve#kou mocou. DvajD nm schopnos nielen pozna tD'bu Bo'ieho srdca a riadi sa Bo'ou vQ#ou, ale tie' pozna Boha samho a vyjadrova Ho svoj%m 'ivotom. Prirodzen zkony obsiahnut v akomko#vek druhu 'ivota v'dy pQsobia tak, 'e dan bytos automaticky vie, ako m 'i a kona; tieto zkony sa tak stvajD 'iv,mi zkonmi vo vnDtri onej bytosti. Vezmite si napr%klad sliepku: to, ako m 'i a ako m zna vajcia, podlieha prirodzen,m zkonom obsiahnut,m v 'ivote sliepky; automaticky jej dvajD vedie, ako tieto veci robi a tak ich svoj%m 'ivotom vyjadrova. Ilovek jej nemus% dva 'iadne vonkajie zkony. Prirodzen zkony obsiahnut v 'ivote, ktor, je v nej, sD 'iv,mi zkonmi v jej vnDtri. Pod#a nich automaticky pozn spQsob, ktor,m m 'i, a m schopnos tak 'i. Podobne prirodzen zkony obsiahnut v Bo'om 'ivote v naom vnDtri sD prirodzen,mi schopnosami tohto 'ivota; umo'RujD nm spontnne vedie, ak je Bo'ia vQ#a t,kajDca sa nho konania a chovania sa, ako Mu mQ'eme pQsobi poteenie a ako Ho mQ'eme vyjadrova navonok. Ii je nieo v sDlade alebo v rozpore s Bo'ou prirodzenosou, i Boh chce alebo nechce, aby

36

POZNANIE IVOTA

sme nieo robili, prirodzen schopnosti prirodzen,ch zkonov Bo'ieho 'ivota ns vedD tak, aby sme to vedeli, dvajD nm pre to c%tenie. Tak sa prirodzen schopnosti prirodzen,ch zkonov Bo'ieho 'ivota stvajD naimi vnDtorn,mi zkonmi. KeT'e tieto zkony, ktor sD zap%san v naom vnDtri, sD prirodzen schopnosti a prirodzen zkonitosti Bo'ieho 'ivota, Biblia ich naz,va [zkonom\. [Zkon Ducha 'ivota\ spomenut, v liste R%mskym 8,2 je zkonom 'ivota, ktor, je v naom vnDtri. KeT'e tento zkon pochdza z Bo'ieho 'ivota a Bo'% 'ivot spo%va v Bo'om Duchu a nemQ'e by od Bo'ieho Ducha oddelen,, naz,va ho list R%mskym 8 [zkon Ducha 'ivota\. Bo'% 'ivot je v Bo'om Duchu a je spojen, s Bo'%m Duchom; Bo'% Duch obsahuje Bo'% 'ivot; je to Duch Bo'ieho 'ivota. KeT'e tento zkon vychdza z Bo'ieho 'ivota, je teda z Ducha Bo'ieho 'ivota. Preto'e je to zkon Bo'ieho 'ivota, je to tie' zkon Ducha Bo'ieho 'ivota. Bo'% 'ivot je mocn,; Bo'% Duch je tie' mocn,. Zkon Ducha 'ivota, pochdzajDci z mocnho Bo'ieho 'ivota a mocnho Bo'ieho Ducha, je tie' mocn,. MQ'eme poveda, 'e Bo'% 'ivot v ns je zdrojom tohto zkona a Bo'% Duch v ns je vykonvate#om tohto zkona. Preto je tento zkon v ns zvl siln, a mocn,; umo'Ruje nm nielen ma bo'sk poznanie, ale tie' ma bo'skD moc. KeT sme znovuzroden% a mme Bo'% 'ivot, Boh chce, aby sme boli Jeho #udom a 'ili v ^om pod#a tohto silnho a mocnho zkona, zkona obrovskej pQsobnosti. Boh chce, aby sme po svojom spasen% 'ili v Jeho 'ivote a aby sme tie' svoj%m 'ivotom navonok vyjadrovali Jeho 'ivot pod#a tohto zkona v ns, pod#a tohto zkona 'ivota, tohto 'ivho zkona. III. NOVG SRDCE

Ezechiel 36,26 hovor%, 'e keT ns Boh oisuje, zachraRuje alebo znovuzrodzuje, dva nm nov srdce. Pod#a Biblie nm teda znovuzrodenie dva i nov srdce. Io je nov srdce? Nov srdce znamen, 'e sa star srdce stalo nov,m; nov srdce vznik obnovou nho starho srdca. To, 'e nm Boh dva nov srdce, znamen, 'e obnovuje nae star srdce. Ezechiel 36,26 uvdza, 'e nm Boh d nov srdce, a hneT

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

37

nato vrav%, 'e odstrni nae srdce kamenn a d nm srdce z mSsa. Z uvedenho vera jasne vypl,va, 'e nm Boh d nov srdce t,m, 'e obnov% star. PQvodne bolo nae srdce vo vzbure proti Bohu, netD'ilo po Bohu a bolo voi Bohu tvrd ako kameR; tak sa stalo [srdcom kamenn,m\. KeT ns SvSt, Duch znovu plod%, vedie nae srdce k pokniu z hriechu a rob% ho mSkk,m voi Bohu. Po znovuzroden% sa teda nae kamenn srdce stva [srdcom z mSsa\. To tvrd kamenn srdce je star srdce, ktor sme mali; mSkk srdce z mSsa je nov srdce, ktor nm dva Boh. To znamen, 'e keT sme znovuzroden%, Boh obnov% nae star srdce a urob% ho mSkk,m. Srdce je orgnom nklonnosti a citovho vzahu k rQznym veciam; je na%m zstupcom v oblasti nklonnosti, citovho vzahu, za#Dbenia a 'iadosti voi rQznym veciam. Vetky nklonnosti, citov vzahy, z#uby a 'iadosti sD funkciami nho srdca. K,m sme sa znovu nenarodili, nae srdce malo sklon len k hriechu, milovalo svet a tD'ilo po vniach; voi Bohu vak bolo chladn a tvrd, bez nklonnosti a citovej vSzby; v Bo'%ch a duchovn,ch veciach nemalo 'iadnu z#ubu a vQbec po nich netD'ilo. KeT ns Boh znovuzrod%, obnov% nae srdce, urob% z neho srdce nov, s novou nklonnosou, nov,m citov,m vzahom, nov,m za#Dben%m a novou tD'bou. Teda keT sme znovuzroden% a spasen%, nae srdce tiahne k Bohu, miluje Boha a tD'i po Bohu; m tie' za#Dbenie a tD'bu po Bo'%ch, duchovn,ch a nebesk,ch veciach. Zaka'd,m, keT sa o tak,ch veciach hovor%, je nae srdce radostn, pr%stupn a roztD'en. Bratia a sestry, porozumeli ste tomu? DQvod, preo Boh obnovuje nae srdce a dva nm nov srdce, je, 'e chce, aby sme Mu naklonen%, uctievali Ho, tD'ili po ^om a milovali Ho. Predt,m sme Ho nemilovali a ani sme Ho milova nemohli, preto'e nae srdce bolo star a tvrd. Teraz Boh nae srdce obnovil, zmSkil a obrtil, a tak sme schopn% i ochotn% milova Ho. KeT'e sa nae srdce vTaka obnoveniu stalo nov,m srdcom, m teraz novD funkciu. Touto novou funkciou je, 'e mQ'e inklinova k Bohu a milova Boha a Bo'ie veci. KeT'e nm znovuzrodenie dva nov srdce, vedie ns

38

POZNANIE IVOTA

i k novej nklonnosti a lske, k novej potrebe a tD'be. Tto nov nklonnos, lska, potreba i tD'ba smeruje k Bohu a Bo'%m veciam. To je funkcia novho srdca; v tom tie' spo%va zmer, s ktor,m nm Boh nov srdce dva. IV. NOV DUCH

Ezechiel 36,26 uvdza, 'e Boh nm d nov srdce, a Talej vrav%, 'e nm do vnDtra vlo'% aj novho ducha. VTaka znovuzrodeniu teda mme nielen nov srdce, ale aj novho ducha. Io je nov, duch? Nov, duch znamen, 'e n star, m`tvy duch bol obnoven, a o'iven,. Tak ako nov srdce je obnoven,m star,m srdcom, je aj nov, duch obnoven,m star,m duchom. KeT je obnoven star srdce, je obmSken; keT je obnoven, star, duch, je o'iven,. Je to tak preto, 'e problm so star,m srdcom spo%va v jeho tvrdosti, zatia# o problm starho ducha tkvie v tom, 'e je m`tvy. Preto, keT ns Boh znovuzrod%, obnov% nae star, tvrd srdce t,m, 'e ho urob% mSkk,m, a ono sa tak stane nov,m srdcom, prve tak ako obnov% nho starho m`tveho ducha t,m, 'e ho o'iv%, aby sa stal nov,m duchom. Stvoren, duch loveka bol pQvodne jeho orgnom pre styk s Bohom. Ilovek mal s Bohom spoloenstvo a komunikoval s N%m prostredn%ctvom svojho ducha. NeskQr ale, pd loveka spQsobil, 'e bol duch pokoden, pokvrnou hriechu. Tak #udsk, duch stratil svoju funkciu voi Bohu a stal sa m`tvym duchom. Preto'e bol m`tvy, bol star,. KeT sa znovu narod%me vTaka tomu, 'e krv Pna Je'ia oist% pokvrnu, ktorD n duch utrpel, Bo'% Duch do nho ducha vlo'% Bo'% 'ivot, ktor, je prvkom Boha, a ob'iv% ho (viT Kol 2,13). T,mto spQsobom je n star, m`tvy duch obnoven, a stva sa nov,m, 'iv,m duchom. N duch bol pQvodne star,m stvoren%m; nebol v Rom 'iadny Bo'% prvok. NeskQr nielen'e nemal 'iadny Bo'% prvok, ale bol naviac pokvrnen, hriechom; tak sa stal star,m. SD dva dQvody, preo sa nieo stva star,m stvoren%m: po prv pri stvoren% ch,bal Bo'% prvok; po druh dolo k pokvrneniu a porueniu hriechom a Satanom. Z t,chto dvoch dQvodov sa aj n duch stal star,m duchom. KeT ns teda Boh znovuzrodzuje, pQsob% pri obnove nho ducha v dvoch l%nich. Jednak pou'ije krv Pna

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

39

Je'ia, aby oistil pokvrnenie nho ducha, %m sa duch stva ist,m; jednak pou'ije svojho Ducha, aby do nho ducha vlo'il svoj 'ivot, aby tak n duch mal Jeho prvok. Tak obnov% nho starho ducha a urob% ho nov,m duchom. To, 'e obnov% nho starho ducha a urob% ho nov,m, znamen, 'e do nho vnDtra vlo'% novho ducha. Boh nm pri naom znovuzroden% u' dal nov srdce. Preo vak ide Talej a vklad do ns naviac aj novho ducha? Preto'e srdce mQ'e po Bohu iba tD'i a Boha milova, ale nemQ'e s Bohom nadvSzova styk a dot,ka sa Ho. Preto nesta%, aby nm Boh dal len nov srdce; mus% do ns vlo'i aj novho ducha. Ak by nm Boh dal iba nov srdce, mohol by dosiahnu jedine to, 'e by sme po ^om tD'ili a milovali Ho; schopnos naviaza s N%m kontakt by nm t,m nedal. Mus% teda do nho vnDtra vlo'i aj novho ducha, aby sme mohli nadviaza s N%m kontakt a ma s N%m spoloenstvo. Spomenuli sme u', 'e srdce je na%m orgnom nklonnosti a lsky. Preto funkciou nho srdca je tiahnu k Bohu a milova Ho. Biblia hovor%, 'e srdce dycht% a '%zn% po Bohu ( 42,2-3). Srdce mQ'e dychti a '%zni po Bohu, ale nemQ'e s N%m nadviaza kontakt a dotknD sa Ho. Funkciou srdca je iba dychti a '%zni po Bohu; nem schopnos nadviaza s Bohom kontakt a dotknD sa Ho. Duch vak tDto schopnos m. Srdce je nm u'iton preto, aby sme mohli Boha milova, ale duch je u'iton, k tomu, aby sme s Bohom nadviazali kontakt a mali s N%m spoloenstvo. Dajme tomu, 'e tu mm dobr pero. Moje srdce ho m v ob#ube, ale nemQ'e s n%m nadviaza kontakt ani sa ho zmocni, preto'e takD schopnos nem. TDto schopnos m moja ruka. Ruka tu znzorRuje ducha. Hoci srdce miluje Boha a ve#mi po ^om '%zni, nemQ'e s N%m nadviaza kontakt ani s N%m ma spoloenstvo. To mQ'e jedine duch. Preto, keT sme znovuzroden%, Boh nm nielen dva nov srdce, ale vklad do ns aj novho ducha. S nov,m srdcom mQ'eme po Bohu tD'i a Boha milova, a s nov,m duchom mQ'eme s Bohom nadviaza kontakt a dot,ka sa Ho. Nov srdce nm dva schopnos ma nov za#Dbenie a novD nklonnos, nov c%tenie a zujem o Boha

40

POZNANIE IVOTA

a Bo'ie veci. Nov, duch nm umo'Ruje nov, kontakt a nh#ad a dva nm nov duchovn schopnosti a funkcie vo vzahu k Bohu a Bo'%m veciam. Predt,m sme Boha nemilovali ani sme nemali za#Dbenie v Bo'%ch i duchovn,ch veciach; okrem toho sme neboli schopn% vojs do kontaktu s Bohom ani chpa duchovn Bo'ie veci. Teraz vak mme nov srdce a novho ducha; preto mQ'eme nielen Boha a Bo'ie veci milova, ale tie' ma s Bohom kontakt a pozna Boha a Bo'ie veci. Predt,m sme k Bohu ni nec%tili a nemali sme o Neho zujem a vo vzahu k Bohu a Bo'%m veciam sme boli slab% a neschopn%. Avak teraz, s nov,m srdcom a nov,m duchom, nielen'e mme cit k Bohu a zujem o Boha a Bo'ie veci, ale tie' ve#mi dobre dok'eme by s nimi v styku a rozumie im. KeT teda nae srdce miluje Boha, n duch sa Ho dot,ka; keT m srdce za#Dbenie v Bo'%ch veciach, duch im rozumie. S tak,mto Dmyslom nm Boh dva okrem novho srdca aj novho ducha. V. SVT DUCH

Po tom, o sa v Ezechielovi 36,26 uvdza, 'e Boh nm d nov srdce a vlo'% do nho vnDtra novho ducha, sa v 27. veri Talej hovor%, 'e do vnDtra vlo'% svojho Ducha. K hodnotm, ktor z%skavame pri znovuzroden%, teda patr% aj Bo'% Duch. PQvodne sme Bo'ieho Ducha nemali. A nielen'e sme nemali Bo'ieho Ducha, ale n vlastn, duch bol vo vzahu k Bohu m`tvy. KeT ns Boh znovuzrodil, na jednej strane skrze svojho Ducha vlo'il do nho ducha svoj 'ivot, %m nho m`tveho ducha o'ivil; na druhej strane do nho ducha vlo'il svojho Ducha, o znamen, 'e svojho Ducha us%dlil v naom o'ivenom, novom duchu. A tak v ns, ktor% sme znovuzroden%, je nielen o'iven,, nov, duch, ktor, m prvok Bo'ieho 'ivota, ale aj Bo'% Duch, ktor, preb,va v naom novom duchu.* Preo do ns Boh vklad svojho Ducha? Ak je funkcia toho, 'e Bo'% Duch preb,va v naom duchu? Pod#a Biblie je najmenej *List R%mskym 8,9 hovor%: [cvo vs preb,va Duch Bo'%\ a 16. ver (ROH) hovor%: [Sm ten Duch spolu sved% s na%m duchom.\ Z t,chto dvoch verov vypl,va, 'e zmyslom toho, 'e Duch Bo'% v ns preb,va, je, 'e preb,va v naom duchu; je s na%m duchom.

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

41

sedem aspektov hlavn,ch funkci% Ducha Bo'ieho, preb,vajDceho v ns: A. Ako Duch, ktor* v n+s preb*va Boh do ns vklad svojho Ducha, aby Jeho Duch bol preb,vajDcim Duchom v ns, aby sme poznali Boha a zakDali vetko, o Boh v Kristovi pre ns uskutonil (R 8,9-11). Je to zvltne po'ehnanie, ktor Boh dva v dobe Novho zkona; v starozkonnej dobe neexistovalo. V Starom zkone Boh zosielal svojho Ducha, aby na loveka pQsobil iba zvonku; nespQsoboval, aby Jeho Duch preb,val vo vn)tri loveka. A' po Pnovej smrti a vzkriesen% nm Boh dal svojho Ducha s t,m, aby v ns Jeho Duch zostval ako preb,vajDci Duch (J 14,16-17). Tak nm Duch mQ'e zjavova Boha aj Krista zvnDtra, aby sme mohli v Kristovi prij%ma plnos Boha (Kol 2,9-10) a tei sa z nej. B. Ako Te=iteL Pn hovoril o Teite#ovi v Jnovi 14,16-17 (ROH). Povedal, 'e bude prosi Otca, aby nm dal SvStho Ducha, ktor, by v ns preb,val ako in, Teite#. Slovo [Teite#\ znamen v texte originlu to ist ako [Obhajca\ v l. liste Jnovom 2,1, po grcky parakltos, teda [pomocn%k, stojaci po boku\. PQvodne dal Boh svojho Syna, aby bol na%m Teite#om, na%m parakltom. KeT sa k Nemu Jeho Syn vrtil, dal nm potom svojho Ducha, aby bol in,m Teite#om, in,m parakltom. To tie' znamen, 'e poslal svojho Ducha ako stelesnenie svojho Syna, aby bol na%m Teite#om. Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, je teda stelesnen%m samho Krista v ns. Star sa o ns zvnDtra, je za ns Dplne zodpovedn,, tak ako Kristus pred Bohom. C. Ako Duch pravdy V Jnovi 14,16-17 Pn vrav%, 'e SvSt, Duch, ktor, pr%de, aby v ns zostval ako Teite#, je [Duch pravdy\. Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, je teda zroveR Duch pravdy. Slovo [pravda\ pou'it v pQvodnom texte znamen [skutonos\. Bo'% Duch, ktor, v ns zostva ako [Duch pravdy\ alebo [Duch skutonosti\,

42

POZNANIE IVOTA

v ns rob% skutonosou vetko, %m sD Boh a Kristus. Tento Bo'% Duch, ktor, v ns zostva, do ns vlo'il a zjavil nm vetko, o je Boh a o pre ns Boh v Kristovi pripravil, a vetko, o je Kristus a o pre ns Kristus svojou smrou a svoj%m vzkriesen%m uskutonil. Preto sa toho mQ'eme dotknD a skDsenosou si to privlastni. D. Ako Duch 2ivota List R%mskym 8 naz,va Ducha, ktor, v ns preb,va, [Duchom 'ivota\ (v. 9 a 2). Tak zisujeme, 'e Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, je tie' Duchom Bo'ieho 'ivota. Bo'% 'ivot je s%ce v Kristovi (J 1,4), ale poznvame a zakDame Ho skrze SvStho Ducha, ktor, v ns preb,va. Vetko, o sDvis% so 'ivotom, sa dozvedme skrze tohoto SvStho Ducha, preb,vajDceho v ns. Tento SvSt, Duch, ktor, v ns preb,va, nm tie' dva vetky skDsenosti 'ivota. E. Ako PeOaB List Efezanom 1,13 a 4,30 nm hovoria, 'e SvSt, Duch, ktorho prij%mame pri znovuzroden%, je v ns ako pea. KeT do ns Boh vklad svojho Ducha, znamen to, 'e do ns vtla svojho Ducha ako peatn znamenie. KeT je na nieo vytisnut peatidlo, stva sa pea nielen znamen%m vlastn%ctva danej veci, ale na tDto vec sa prenesie aj obraz toho, o je vyryt na peatidle. To je funkciou SvStho Ducha v ns ako peate. Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, slD'i nielen ako pea, ktor vyznauje, 'e patr%me Bohu, a vyznauje ns spomedzi #ud% zo sveta, ale naviac Bo'% Duch, ako stelesnenie Boha a Krista, do ns vtla obraz Boha a Krista, aby sme boli ako Boh, ako Kristus. F. Ako Z+vdavok List Efezanom 1,14 a 2. list Korinsk,m 1,22 hovoria, 'e Bo'% SvSt, Duch v ns preb,va ako zvdavok. Zvdavok je zloha alebo zruka. Bo'% Duch, ktor, v ns zostva, je nielen peaou, ktor oznauje, 'e patr%me Bohu a zapeauje ns pod#a Bo'ieho obrazu, ale je tie' zvdavkom, zaruujDcim, 'e Boh a vetky

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

43

veci, ktor sD z Boha, sD na%m podielom a dedistvom, ktor si mme u'%va. G. Ako Pomazanie Prv, list Jna 2,27 vrav%, 'e v ns zostva [pomazanie\, ktor sme prijali od Pna. Pomazanie v Biblii sa vzahuje na Bo'ieho Ducha (L 4,18). Preto nm tento ver vrav%, 'e Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, je pomazan%m. Toto pomazanie v naom vnDtri sa ns asto pomazva. Pomazanie je aktivita Bo'ieho Ducha v naom vnDtri. To, 'e v ns Bo'% Duch kon, alebo 'e ns pomazva, znamen, 'e do ns prena samotnho Boha, aby sa prvok Boha stal na%m vnDtorn,m prvkom, a aby sme vo vetkom poznali Boha a jeho prianie a vQ#u.* Ak,ch vzneen,ch a slvnych je t,chto sedem funkci%! Nielen'e nm ukazujD funkciu Bo'ieho Ducha, ktor, v ns preb,va, ale tie' nm oznamujD, ak, D'asn, je tento Bo'% Duch, ktorho sme prijali skrze znovuzrodenie. VI. KRISTUS

List R%mskym 8,9-10 nm vysvet#uje, 'e Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, je Kristov Duch, a Kristov Duch, preb,vajDci v ns, je Kristus preb,vajDci v ns. T,m je zjaven, 'e Bo'% Duch v ns je stelesnen%m Krista. Znovuzrodenie do ns vklad Bo'ieho Ducha, a t,m pQsob%, 'e vo svojom vnDtri mme aj Krista. KeT uver%me, Boh skrze svojho Ducha v ns zjavuje Krista (G 1,16). KeT teda prijmeme Krista ako Spasite#a, zostva v ns ako Duch (2 K 13,5). Za ak,m Delom v ns Kristus preb,va? Za Delom aby bol na%m 'ivotom. Kristus v ns preb,va, aby bol vetk,m, o mme, ale zkladn,m dQvodom toho, 'e v ns preb,va, je, aby bol na%m 'ivotom. Boh ns svoj%m spasen%m znovuzrodil, aby sme prijali Jeho 'ivot, mali Jeho prirodzenos a aby sme tak boli Dplne ako On. Vklad svoj 'ivot do Krista, aby sme Ho prijali (J 1,4; 1 J *Podrobne je tto mylienka vysvetlen v knihe The Experience of Life (SkDsenos 'ivota) vydanej v nakladate#stve Living Stream Ministry, kapitola 7.

44

POZNANIE IVOTA

5,11.12). In,mi slovami, Boh chce, aby Kristus bol na%m 'ivotom (J 14,6; Kol 3,4). Hoci je to Bo'% Duch, kto do ns vklad Bo'% 'ivot, a hoci je to Bo'% Duch, kto nm dva schopnos poznva, zakDa a svoj%m 'ivotom vyjadrova Bo'% 'ivot, predsa Jeho 'ivot je Kristus. Napriek tomu, 'e nm Boh skrze svojho Ducha umo'Ruje, aby sme prij%mali, poznvali a zakDali Jeho 'ivot, predsa rob% Krista na%m 'ivotom. To, 'e Boh v ns skrze svojho Ducha zjavuje Krista, znamen, 'e chce, aby Kristus bol na%m 'ivotom. To, 'e v ns Kristus preb,va, znamen, 'e v ns 'ije ako n 'ivot (G 2,20) a chce, aby sme Jeho 'ivot zjavovali na sebe (2 K 4,10-11). Chce teda, aby sme boli v Jeho 'ivote pretvran% na Jeho obraz a boli ako On (2 K 3,18). KeT sme v Jeho 'ivote pretvran% na Jeho obraz a stvame sa tak,mi ako On, sme pretvran% na obraz Boha a stvame sa tak,mi ako Boh, lebo Kristus je obrazom Boha (Kol 1,15). Dozvedeli sme sa u', 'e Bo'% 'ivot je vetko, o je Boh. KeT teda Boh do ns v Kristovi vklad svoj 'ivot, vklad do ns v Kristovi vetko, %m je On sm. Kristus je vtelenie, stelesnenie Boha. Vetko, %m Boh je a cel plnos Bo'stva preb,vajD telesne v Kristovi (Kol 2,9). Preto Kristovo preb,vanie v ns znamen, 'e sme napdRan% vetkou Bo'ou plnosou (Ef 3,17-19). To, 'e v ns preb,va Kristus ako n 'ivot, nm umo'Ruje nielen tei sa dnes z Bo'ej plnosti, ale tie' vstDpi do Bo'ej slvy v budDcnosti (R 8,17; Heb 2,10). Kristus je, vTaka tomu, 'e v ns preb,va, na jednej strane na%m 'ivotom a na druhej strane ndejou slvy (Kol 3,4; 1,27). To, 'e v ns zostva ako n 'ivot, znamen, 'e skrze Bo'% 'ivot v ^om ns Kristus povedie tak, aby sme rstli a stali sa tak,mi ako je Boh, aby sme rstli a boli vyformovan, do Bo'ieho obrazu a nakoniec dorstli do Bo'ej slvy. VII. BOH

Kristus je stelesnen%m Boha. KeT'e pri znovuzroden% z%skavame Krista, z%skavame sDasne aj Boha. Okrem toho je Kristus stelesnen%m Boha, a SvSt, Duch je skutonosou Krista. Boh je v Kristovi a Kristus je SvSt, Duch. Preto, keT znovuzroden%m prij%mame SvStho Ducha, prij%mame nielen Krista, ale aj Boha.

IO ZNOVUZRODENaM ZaSKAVAME

45

Od okamihu, keT ns Boh znovuzrodil, preb,va v ns v Kristovi skrze Svojho Ducha. Apotol Jn vrav%, 'e vieme, 'e Boh v ns preb,va skrze SvStho Ducha, ktorho nm dal (1 J 3,24; 4,13). Pn Je'i tie' hovor%, 'e On a Boh v ns spolu preb,vajD (J 14,23). Preto i u' vrav%me, 'e v ns preb,va SvSt, Duch alebo Kristus, je to Boh, ktor, v ns preb,va. Boh je v Kristovi a Kristus je Duch. Preto Duch, ktor, v ns preb,va, je Kristus, ktor, v ns preb,va; a Kristus, ktor, v ns preb,va, je Boh, ktor, v ns preb,va. Boh je Kristus, ktor, v ns preb,va, a Kristus je Duch, ktor, v ns preb,va. Preto keT v ns preb,va Duch, preb,va v ns Kristus a Boh. Duch, Kristus a Boh ( vetci traja ( v ns preb,vajD ako jedno, o znamen, 'e v ns preb,va Trojjedin, Boh. KeT Biblia hovor% o tom, 'e v ns preb,va SvSt, Duch, kladie dQraz na Jeho pomazanie v ns (1 J 2,27); keT sa zmieRuje o tom, Krista preb,vajDceho v ns, zdQrazRuje jeho 'itie v ns ako n 'ivot (G 2,20); a keT hovor% o tom, 'e v ns preb,va Boh, vyzdvihuje Jeho pQsobenie v ns (F 2,13; Heb 13,21; 1 K 12,6). Biblia medzi t,mito tromi vecami jasne rozliuje. V sDvislosti so SvSt,m Duchom, ktor, v ns preb,va, hovor% o [pomazan%\; v sDvislosti s Kristom, ktor, v ns preb,va, hovor% o ['it%\; a v sDvislosti s Bohom, ktor, v ns preb,va, hovor% o [pQsoben%\. Nikdy nehovor%, 'e ns pomazva Kristus alebo Boh, 'e v ns 'ije SvSt, Duch alebo Boh, ani 'e v ns pQsob% SvSt, Duch alebo Kristus. V'dy hovor%, 'e ns pomazva SvSt, Duch, 'e v ns 'ije Kristus a 'e v ns pQsob% Boh. Tieto tri sloves sa nesmD zamieRa. [Pomazanie\ sa spja so SvSt,m Duchom ako pomazan%m v ns, ['itie\ sa spja s Kristom ako 'ivotom v ns a [pQsobenie\ sa spja s pQsoben%m Boha v ns. SvSt, Duch, ktor, v ns zostva, je ako pomazanie; preto Jeho innos v ns je pomazan%m. Kristus, ktor, v ns preb,va, je ako 'ivot; preto v ns 'ije. V Bohu, ktor, v ns zostva, spo%va pQsobenie; preto v ns pQsob%. T,m, 'e ns SvSt, Duch pomazva, vna do ns Bo'% prvok. T,m, 'e v ns 'ije Kristus, prejavuje v ns a tak isto aj skrze ns navonok, Bo'% 'ivot. T,m, 'e v ns pQsob% Boh, vpracovva do ns svoju vQ#u, aby na ns bola vykonan.

46

POZNANIE IVOTA

Mus% nm by teda jasn, 'e to, o z%skavame znovuzroden%m, je nesmierne ve#kolep, nesmierne vzneen, nesmierne bohat a nesmierne slvne. Znovuzroden%m z%skavame Bo'% 'ivot a zkon tohto 'ivota. Skrze znovuzrodenie z%skavame nov srdce a novho ducha. Skrze znovuzrodenie tie' z%skavame SvStho Ducha, Krista a samotnho Boha. To je pre ns naozaj dostaton ( dostaton na to, aby sme sa stali svSt,mi a duchovn,mi, dostaton na to, aby sme dosiahli v%azstvo a dospeli k vyv,eniu, a je to dostaton aj na to, aby sme rstli a dozrievali v 'ivote.

PIATA KAPITOLA

VNMANIE IVOTA Videli sme u', o je 'ivot a o je skDsenos 'ivota. Tie' sme hovorili o prvej skDsenosti 'ivota, teda o znovuzroden%, a o rozlin,ch hodnotch, ktor znovuzroden%m z%skavame. KeT toto vieme, mQ'eme pristDpi k otzke, o je vn%manie 'ivota. Vn%manie 'ivota, pokia# ide o ns, je ve#mi subjekt%vne, osobn a praktick. Ak teda chceme v 'ivote nieo dosiahnu, mus%me vn%maniu 'ivota venova pozornos a dobre ho pozna. Vetci, ktor% majD skDsenos 'ivota, poznajD hlbok, vzah medzi vn%man%m 'ivota a skDsenosou 'ivota. Preto ak mme skDma tmu poznania 'ivota, mus%me porozumie aj problmu vn%mania 'ivota. I. BIBLICK ZKLAD

Biblia v,raz [vn%manie 'ivota\ priamo nepou'%va, avak predsa o tejto veci hovor%. List R%mskym 8,6 hovor%: [Lebo zm,#anie tela vedie k smrti, zm,#anie Ducha vak vedie k 'ivotu a pokoju.\ Tento ver k nm ve#mi jasne hovor% o vn%man% 'ivota, lebo tu spomenut, pokoj je jasne vecou vedomia. Tento pokoj sa nevzahuje na vonkajie okolie, ale na vnDtorn, stav; je to teda rozhodne vec vn%mania. KeT'e tento pokoj je vecou vn%mania, potom smr a 'ivot, o ktor,ch sa tu hovor%, sD tie' vecou vn%mania. Vn%manie smrti pQsob%, 'e vn%mame niektor, prvok smrti. Prvky smrti sD: slabos, przdnota, depresia, temnota a boles. Smr obsahuje aspoR t,chto pS prvkov a celkov, sDhrn t,chto prvkov sa v podstate rovn smrti. Smr #ud% oslabuje; a keT sD #udia krajne vyslabnut%, umierajD. Smr #uTom prina przdnotu, lebo vetko ukonuje. Smr spQsobuje u #ud% ochabnutos

48

POZNANIE IVOTA

a malomyse#nos; najviac ochabnut% a umlan% sD t%, o sD m`tvi. Smr tie' #ud% zatemRuje; v najhlbej temnote sD t%, o vstDpili do smrti. Smr zroveR #uTom pQsob% boles; najvSou bolesou trp% ten, o upadol do smrti. To vetko sD prvky smrti; preto keT ich vn%mame, vn%mame smr. Pocity smrti pramenia z toho, 'e dvame priestor padlmu telu, alebo telesnosti. Kedyko#vek v sebe nechme pQsobi telesnos, okam'ite sa dostavia tieto pocity smrti. Napr%klad, keT popoludn% v deR Pna trochu povol%te telesnosti, budete sa potom na veernom zhroma'den% a lman% chleba c%ti vnDtorne slab% a nebudete schopn% povsta. ZroveR budete c%ti przdnotu, depresiu, a mo'no aj temnotu a boles. Vetky tieto pocity sD pocity smrti. Niekedy jeden z nich vn%mate silnejie ne' druh,, inokedy ich c%tite vetky rovnako. V ka'dom pr%pade mme pocity smrti preto, 'e dvame priestor telesnosti. Vn%manie 'ivota je prav,m opakom vn%mania smrti. Vn%manie smrti ns rob% slab,mi a przdnymi, zatia# o vn%manie 'ivota ns rob% siln,mi a spokojn,mi. Vn%manie smrti nm dva pocit depresie, temnoty a bolesti. Vn%man%m 'ivota sa c%time 'ivo, astne a pr%jemne. KeT'e vTaka vn%maniu 'ivota mme pocit sily, spokojnosti, 'ivosti, astia a pohody, mme tie' pocit pokoja, teda sa c%time dobre a uvo#nene. Mali by sme si uvedomi, 'e veci, o ktor,ch hovor% list R%mskym 8,6, sD si vzjomne Dpln,mi protikladmi. Telesnos je opakom ducha a smr je opakom 'ivota a pokoja. Opakom smrti je nielen 'ivot, ale aj pokoj. Preto k smrti patr% nielen slabos, przdnota, depresia a temnota, ale aj boles. Slabos, przdnota, depresia a temnota sD protikladom 'ivota a boles je protikladom pokoja. K vn%maniu smrti dochdza preto, 'e dvame priestor telu, zatia# o vn%manie 'ivota a pokoja je zalo'en na tom, 'e dvame priestor duchu. KeT 'ijeme v duchu, riadime sa duchom a dvame duchu priestor, c%time sa vnDtorne siln% a uspokojen%; zroveR sa c%time 'iv%, astn%, v pohode a uvo#nen%. Napr%klad, keT vm SvSt, Duch d nejak, pocit, ktormu venujete pozornos a poslDchnete ho, budete sa c%ti vnDtorne siln% a uspokojen% a zroveR sa budete c%ti 'iv%, astn%, v pohode

VNaMANIE IVOTA

49

a uvo#nen%. Tak budete ma pocit 'ivota a pokoja, preto'e dvame priestor duchu. List R%mskym 8,6 hovor% o vn%man% 'ivota preto, 'e sa u' predt,m zmienil o troch veciach: o Duchu, o 'ivote a o zkone 'ivota. Duch je v ns a stva sa jedn,m duchom s na%m duchom: 'ivot je zahrnut, v Duchu ako obsah Ducha; a zkon je prirodzenou schopnosou a funkciou 'ivota. Tieto tri veci dohromady sa stvajD zkonom Ducha 'ivota, ktor, v ns m na starosti vetky veci 'ivota a dva nm kedyko#vek a kdeko#vek urit, pocit. Kedyko#vek dvame duchu priestor a konme a 'ijeme pod#a ducha, tento zkon nm dva pocit 'ivota a pokoja. Vn%ma 'ivot znamen c%ti sa siln,m, spokojn,m, 'iv,m, astn,m a svie'im. Vn%ma pokoj znamen c%ti sa v pohode, vo#ne, dobre a prirodzene. Ak sa nechvame ovplyvRova telesnosou a konme pod#a nej, budeme vTaka tomuto zkonu vn%ma smr, to jest, budeme sa c%ti slab%, przdni, v depresii, v temnote a v bolesti. To, o om hovor% list R%mskym 8,6, sa teda celkom t,ka vedomia, a toto vedomie nm poskytuje zkon Ducha 'ivota. KeT'e zkon Ducha 'ivota patr% k 'ivotu, toto uvedomenie, ktor nm poskytuje, patr% tie' k 'ivotu. A tak keT'e toto vedomie spomenut v liste R%mskym 8,6 z%skavame vTaka tomuto zkonu, patr% k vn%maniu 'ivota. Druh,m biblick,m miestom, ktor sa t,ka problmu vn%mania 'ivota, je list Efezanom 4,19, kde sa hovor% o pohanoch [ktor%, keT otupeli do bezcitnosti, oddali sa nestudatosti pcha ka'dD neistotu nensytnou 'iadosou.\ (ROH) Toto miesto nm hovor%, 'e #udia vo svete sa oddvajD hriechu a zmerne konajD zlo, preto'e odmietli vetko vn%manie. Vskutku, keT lovek hre% a pcha zlo, musel u' vetky vnDtorn pocity zavrhnD. KeT lovek hre% a pcha zlo, nemQ'eme poveda, 'e nem 'iadne city, ale mQ'eme poveda aspoR to, 'e svoje c%tenie odsunul bokom. Mysl%te si, 'e je mo'n, aby lovek hreil a pchal zlo, a pritom neodlo'il svoje c%tenie a nechal sa usmerRova svojimi vnDtorn,mi pocitmi? Vetci, o hreia a pchajD zlo, sD #udia, ktor% svoje vn%manie odsunuli stranou. KeT niekto podvdza, kradne, bije a okrda druh,ch a pcha Talie zl a hriene

50

POZNANIE IVOTA

skutky, urite potla svoje vn%manie. I%m viacej lovek hre% a pcha zlo, t,m viacej mus% potla svoje vnDtorn uvedomenie. Preto zl,, hrieny lovek je zbaven, pocitov, zatia# o dobr, a mil, lovek je na pocity bohat,. U koho je teda vnDtorn vn%manie bohatie, u kresana, alebo u pohana? KeT porovnme kresanov a neveriacich, ie uvedomenie je silnejie ( nae alebo ich? Mus%me odpoveda, 'e nae pocity sD omnoho silnejie lebo okrem pocitov, ktor majD oni, my mme vo svojom vnDtri ete pocity 'ivota, ktor oni nemajD. Preto ak pchame zlo my, mus%me najskQr potla svoje pocity dQraznejie ne' oni. Prve z tohto dQvodu ns P%smo vyz,va, aby sme svoje pocity neumlovali ako pohania. P%smo ns naliehavo 'iada, aby sme sa riadili vnDtorn,m c%ten%m. T,m sa samozrejme zdQrazRuje pozornos venovan nmu vnDtornmu vn%maniu 'ivota. Po tom, o ns list Efezsk,m 4 vyz,va, aby sme neboli ako neveriaci, ktor% zavrhujD vetko c%tenie, pokrauje t,m, 'e mme odlo'i starho loveka a obliec si loveka novho. Tento nov, lovek patr% k 'ivotu v Duchu. Aby sme 'ili v tomto novom loveku, mus%me 'i 'ivotom, ktor, je v Duchu. List Efezsk,m 4 ns teda vyz,va, aby sme neopDali svoje pocity ako pohania, ale aby sme 'ili v tomto novom loveku. To znamen, 'e mus%me 'i 'ivotom, ktor, je v Duchu, dba na vn%manie 'ivota v Duchu a pod#a tohto vn%mania 'ivota 'i. Okrem toho takmer vetky listy apotolov obsahujD slov po'ehnania a pozdravy, kde sa zmieRujD o milosti a pokoji. Milos je Boh, ktorho sme z%skali a pokoj je pocit vypl,vajDci z toho, 'e sme z%skali Boha. Boh z%skan, nami, ktor, sa stal na%m 'ivotom a z ktorho sa mme tei ( to je milos. Tto milos v naom vnDtri vedie k pokoju; umo'Ruje nm pociova vnDtorn, pokoj. Ten, kto zakDa Boha, raduje sa zo 'ivota a ka'dodenne vychutnva moc Bo'ieho 'ivota, nutne mus% ma vo svojom vnDtri pokoj. Tento pokoj je pocit, ktor, m, keT u'%va milos. KeT teda nemme vnDtorn, pokoj alebo ho dos nepociujeme, je to dQkazom toho, 'e nm ch,ba milos. KeT mme nedostatok milosti, znamen to, 'e nm ch,ba Boh. Ak sme vo svojom vnDtri dostatone neprijali Boha, nez%skali sme dostaton, pr%sun Bo'ieho 'ivota a nepre'ili sme dostatone moc

VNaMANIE IVOTA

51

Bo'ieho 'ivota, ch,ba nm vnDtorn, pokoj. Ak mme vo svojom vnDtri dostatok Boha a dostatone zakDame Boha a Bo'% 'ivot, urite mme dostatok vnDtornho pokoja. Tento pokoj nie je pokojom vo vzahu k prostrediu, ale stavom vnDtra. Mus%me veri, 'e tento vnDtorn, pokoj je pokojom, o ktorom sa hovor% v pozdravoch apotolov. VnDtorn, pokoj je vecou vedomia. KeT apotolovia priali #uTom pokoj, znamen to, 'e im priali pokoj vo vnDtornom zmysle, alebo vnDtorn, pokoj. VnDtorn vn%manie pokoja spo%va v uvedomovan% si 'ivota. Preto, keT vyjadrovali prianie, aby #udia c%tili vnDtorn, pokoj, chceli, aby venovali pozornos vnDtornmu vn%maniu 'ivota. II. ZDROJ VNMANIA IVOTA

Odkia# pochdza vn%manie 'ivota, o ktorom hovor%me? Z oho vznik? Vznik z toho, o sme prijali skrze znovuzrodenie: z Bo'ieho 'ivota, zkona 'ivota, SvStho Ducha, Krista a Boha. Bo'% 'ivot, zkon 'ivota, SvSt, Duch, Kristus a Boh v ns spQsobujD vnDtorn c%tenie, a toto c%tenie naz,vame vn%man%m 'ivota. Ka'd, 'ivot m svoje pocity. A %m je 'ivot silnej%, t,m v,raznejie sD jeho pocity. Bo'% 'ivot je najsilnej%m druhom 'ivota; preto keT je v ns tento 'ivot, nedva nm len nejak pocity, ale siln pocity. KeT'e zkon 'ivota vychdza zo 'ivota, m tie' pocity. Preto tento 'ivot, ktor, je v ns, nm dva pocity zvl vtedy, keT ho neposlDchame. Napr%klad, keT je nae fyzick telo v normlnom stave, nem 'iadne zvltne pocity. KeT vak ochorie, mme siln, pocit. Tento siln, pocit vznikne, keT nie sme poslun% zkonu, ktor, je v tele. Podobne keT poslDchame zkon 'ivota, 'iadne pocity nevn%mame, ale keT ho neposlDchame, dva nm ve#mi konkrtne pocity. SvSt, Duch ako pomazanie ns pomazva a motivuje; Kristus v ns akt%vne 'ije; a Boh v ns pQsob%. Vetci traja v ns sD akt%vni a konajD; nie sD tich% a nehybn%. T,m nm vetci dvajD nejak pocity. Nech u' je to teda Bo'% 'ivot, zkon 'ivota, i SvSt, Duch, Kristus alebo Boh v naom vnDtri, vetci spQsobujD to, 'e mme

52

POZNANIE IVOTA

pocity. A sD premiean% v tomto dvan% pocitov. Preto pocity pochdzajDce z t,chto piatich zdrojov nie sD piatimi rQznymi typmi pocitov, ale jedn,m, to jest vn%man%m 'ivota, o ktorom hovor%me. Preo sD tieto pocity vychdzajDce z piatich zdrojov ( zo 'ivota Boha, zkona 'ivota, SvStho Ducha, Krista a Boha ( iba jedn,m typom pocitov? A preo je tento pocit vn%man%m 'ivota? To preto, 'e SvSt, Duch, Kristus a Boh sD Trojjedin, Boh; preto, 'e Bo'% 'ivot je Boh sm; a preto, 'e zkon 'ivota vychdza z tohto 'ivota Boha. Presne povedan, t,chto pS zdrojov je jedn,m zdrojom. KeT sD teda v ns, prebDdzajD pocity jednho druhu. DQvod, preo je toto c%tenie c%ten%m 'ivota, spo%va v tom, 'e vychdza z Trojjedinho Boha 'ivota, z Bo'ieho 'ivota a zo zkona 'ivota. Hlavn,m zmerom Trojjedinho Boha v ns je by na%m 'ivotom a tento 'ivot obsahuje zkon 'ivota. Preto pocity, ktor v ns prebDdzajD, pochdzajD zo 'ivota a patria k 'ivotu; sD teda vn%man%m 'ivota. Toto vn%manie je jedno, ale m pS aspektov. Vychdza z Bo'ieho 'ivota a zo zkona Bo'ieho 'ivota; preto m prirodzenos Bo'ieho 'ivota a aj funkciu zkona Bo'ieho 'ivota. ZroveR toto vn%manie vychdza aj zo SvStho Ducha, Krista a Boha; preto obsahuje aj prvok vnDtornho pomazania od SvStho Ducha, prvok 'ivota, ktor, v ns 'ije Kristus, a prvok Bo'ieho pQsobenia a uskutoRovania Jeho vQle v ns. VTaka t,mto rQznym aspektom je toto vn%manie bohat, siln a konkrtne; je bohatie, silnejie a konkrtnejie ne' to najlepie vn%manie medzi neveriacimi. Najlep%m pocitom, ak, mQ'u ma neveriaci, je len stvoren, cit pre vn%manie dobra v #udsk,ch bytostiach. Avak okrem stvorenho vn%mania dobroty existuje toto bo'sk vn%manie, pridan do ns vTaka veciam, ktor sme z%skali znovuzroden%m. III. FUNKCIA VNMANIA IVOTA

Ak je teda funkcia i Del vn%mania 'ivota? Funkciou i Delom vn%mania 'ivota je umo'ni nm, aby sme si sDstavne uvedomovali, kde 'ijeme. ijeme v prirodzenom 'ivote alebo v 'ivote Ducha? ijeme v tele alebo v duchu? Vn%manie 'ivota nm to nepretr'ite oznamuje, a na to tie' vn%manie 'ivota slD'i.

VNaMANIE IVOTA

53

Vn%manie 'ivota v naom vnDtri ns teda vedie a preveruje. Ak sa riadime vn%man%m 'ivota, riadime sa veden%m, ktor nm dva Boh, a zroveR si overujeme, kde 'ijeme. Teraz mus%me uplatni v 'ivote to, o om sme hovorili. Vn%manie smrti nm oznamuje, 'e ne'ijeme v duchu, ale v tele. KeT vn%mame smr, mali by sme vedie, 'e nie sme v duchu, ale v telesnosti. Medzi pocity smrti patr% slabos, przdnota, depresia, temnota a boles. Ak mme tak pocity, znamen to, 'e vn%manie 'ivota v naom vnDtri nm oznamuje, 'e sa uberme nesprvnym smerom, 'e u' ne'ijeme v duchu, ale v tele. Ak, pocit nm dva vn%manie 'ivota, aby sme vedeli, 'e sme pred Bohom v poriadku a 'e 'ijeme v duchu? Dva nm pocit 'ivota a pokoja, alebo in,mi slovami, dva nm pocit sily, uspokojenia, 'ivosti, astia a pohody. KeT sa c%time vnDtorne siln%, spokojn%, 'iv%, astn% a v pohode, mme vnDtorn, dQkaz, 'e sme pred Bohom v poriadku a 'e 'ijeme v duchu. Vn%manie 'ivota v naom vnDtri m teda dQle'itD funkciu. Neustle ns vedie a ukazuje nm, kde by sme mali 'i, a stle vyhodnocuje, kde prve 'ijeme. Prve toto vn%manie ns vedie 'ivotom a tie' nm neustle doklad a zjavuje n skuton, stav v 'ivote. Je teda na%m vnDtorn,m vodcom aj svedectvom. Zaka'd,m, keT nm d pocit vnDtornho 'ivota a pokoja, je to dQkaz, 'e v 'ivote nemme problm. KeT sa c%time zbaven% 'ivota a pokoja, dosveduje to, 'e mme v 'ivote nejak, problm. Mo'no namietnete, 'e s%ce nemte tento pocit vnDtornho 'ivota a pokoja, ale 'e vQbec nevn%mate ani nedostatok 'ivota a pokoja. Nec%tite sa siln%, 'iv%, spokojn%, astn% ani v pohode, ale nec%tite ani opak. Ak ste v takom stave, dokazuje to, 'e s vami nieo nie je v poriadku. Mus%me pozit%vne vn%ma 'ivot a pokoj. Mus%me sa c%ti vnDtorne siln%, uspokojen%, 'iv%, astn%, v pohode a slobodn%; vtedy je vetko v poriadku. Boh ns s%ce obas chce vyvies z naich pocitov a prinDti ns vstDpi akoby do temnej jaskyne, len'e aj v tejto jaskyni stle vn%mame 'ivot a pokoj vo svojom najhlbom vnDtri. Hoci povrchn pocity zmiznD, hlboko vo vnDtri stle c%time 'ivot a pokoj. ivot a pokoj sD pozit%vne pocity, ktor vzbudzuje vn%manie 'ivota v naom vnDtri, a tak dokazuje, 'e n stav v 'ivote je

54

POZNANIE IVOTA

normlny. Slabos a nepokoj sD negat%vne pocity, ktor nm vnDtorne dva vn%manie 'ivota ako dQkaz, 'e s na%m 'ivotom nie je nieo v poriadku. Pocity slabosti aj nepokoja sD vn%man%m smrti. Vn%manie smrti rozhodne pochdza z toho, 'e podliehame telesnosti a dot,kame sa vec% mimo Boha. Ka'd, pocit smrti dokazuje, 'e telesnosti viac i menej podliehame a 'e sa do vSej i menej miery dot,kame vec% mimo Boha. Preto, i dvame priestor telu, i 'ijeme v duchu a i sa dot,kame Boha, vetko zvis% od toho, i mme vo svojom vnDtri 'ivot a pokoj alebo slabos a nepokoj. Ak mme vo vnDtri 'ivot a pokoj, je to dQkazom toho, 'e 'ijeme v duchu, 'e sa dot,kame Boha. Ak sa vnDtorne c%time slab% a nepokojn%, dokazuje to, 'e mysl%me telesne a dot,kame sa vec% mimo Boha. To neznamen, 'e sa kresan nikdy nesmie c%ti slab,, ale aj v dobe, kedy sa c%ti slab,, by mal pociova silu. Slab, sa c%ti, keT pozn sm seba; silu pociuje, keT sa dot,ka Krista a poznva Krista ako svoj 'ivot. Ak trvalo pociujeme len slabos a nikdy sa nec%time siln%, nieo nie je v poriadku. Apotol povedal, 'e je siln, vtedy, keT je slab, (2 K 12,10). Siln, lovek, ktor, poc%ti svoju slabos, si tDto slabos nev%ma. Ak sa v'dy poddvame slabosti a nedok'eme by siln%, dokazuje to, 'e mme nejak, problm. Pr%ina mQ'e by napr%klad v tom, 'e sme viac i menej telesn%, lebo slabos je pocit smrti, a pocit smrti v'dy pochdza z toho, 'e dvame priestor telu. Kresan mQ'e by slab, a pritom sa c%ti siln,; mQ'e c%ti boles, a pritom vn%ma pokoj. Boles c%ti, preto'e sa stretva so sD'en%m zvonka, a pokoj vn%ma, preto'e sa vnDtorne stretva s Pnom a dot,ka sa Ho. KeT ns zvonka stretne sD'enie a my nemme vnDtorn, pokoj, nieo nie je v poriadku. Pn hovor%, 'e vo svete mme sD'enia, ale v ^om mme pokoj (J 16,33). Toho, o 'ije v Pnovi, alebo toho, o 'ije v duchu, mQ'e postretnD vonkajie sD'enie, avak vnDtorne m stle pokoj; ak je to inak, znamen to, 'e ne'ije v duchu. Ak nm ch,ba vnDtorn, pokoj v ase sD'enia, dokazuje to, 'e ne'ijeme v duchu; ak nemme vnDtorn, pokoj ani keT sD'enie pominie, je to ete vS% dQkaz toho, 'e ne'ijeme v duchu. Vn%manie 'ivota nm teda prina dQkazy o stave nho

VNaMANIE IVOTA

55

'ivota; odha#uje, i mysl%me telesne alebo duchovne, i 'ijeme v padlom tele alebo v duchu. Prve prostredn%ctvom tak,chto dQkazov nm vn%manie 'ivota poskytuje vnDtorn vedenie. i v 'ivote mQ'eme len vtedy, keT sa t,mito dQkazmi riadime. Ak si teda prajeme dosahova v 'ivote pokroky, mus%me venova pozornos dQkazom a vedeniu, ktor nm poskytuje vnDtorn vn%manie 'ivota.

HIESTA KAPITOLA

SPOLOENSTVO IVOTA V tejto knihe sa zameriavame na problematiku 'ivota s t,m, 'e by sme radi dosiahli dva ciele: po prv, pomQc ka'dmu bratovi a ka'dej sestre rozpozna, i m alebo nem skDsenos 'ivota, o ktorej tu hovor%me; po druh, vies bratov a sestry k tomu, aby dQkladne porozumeli ceste 'ivota a mohli potom sami na Tal%ch miestach hovori o nej z ducha. Tto kniha nie je veobecn,m uen%m, ale zvltnou tDdiou. Chceli by sme vm ukza vetky sDasti 'ivota, aby ste zistili, i ich mte. A ak ich mte, i o nich dok'ete hovori. Dok'ete hovori tak, aby ste zasiahli c%tenie druh,ch #ud%? Dok'ete o nich hovori nielen ako o nuke, ale aj ako o skDsenosti? Z tohoto dQvodu treba zisti nielen to, i mme asti oznaovan jednotliv,mi pojmami 'ivota, ale tie' si stanovi defin%ciu a pou'itie ka'dho pojmu. Nesiem vo svojom vnDtri ve#mi a'k bremeno, ve#mi hlbok, pocit, 'e najvSou potrebou ka'dej miestnej cirkvi sD veci 'ivota. Cel nae dielo a innos musia vychdza zo 'ivota. To neznamen, 'e by sme nemali vyv%ja bohat dielo a innos. MQ'e sa sta, 'e sa neskQr nae dielo a innos roz%ria a dosiahnu ete vSiu intenzitu ne' dnes. Ak vak nae dielo a slu'ba nebudD vychdza zo 'ivota, nebudD ani pr%li trval ani platn. Ak chceme, aby nae dielo nieslo hojn a trval ovocie, mus%me ma zklad na 'ivote. My sami sa mus%me dot,ka Pna v 'ivote a mus%me k tomu vies aj druh,ch. Jedine tak sa mQ'eme zapoji do diela, ktor chce Boh v tomto veku vykona. Vetky v,sledky svojej innosti by sme mali mera 'ivotom. Boh uznva jedine to, o pochdza zo 'ivota. V MatDovi 7 Pn

58

POZNANIE IVOTA

vrav%, 'e mnoh% k'u evanjelium a vyhRajD dmonov, a aj tak ich Pn zavrhne (v. 22-23). A apotol v liste Filipsk,m l vrav%, 'e niektor% hlsajD evanjelium zo zvisti (v. 15). Tieto iny nepochybne nevychdzali zo 'ivota, ale z #udsk,ch skutkov. Tak dielo nemQ'eme a nemme kona. Mus%me sa naui 'i 'ivotom Pna a umo'ni Jeho 'ivotu, aby ns viedol pri prci na Jeho diele. Nemali by sme podlieha tD'be vykona nieo ve#kolep alebo dosahova skvel v,sledky. Mali by sme ma len jednu tD'bu ( viac poznva a zakDa 'ivot Pna a by schopn% podva druh,m, o sme poznali a zakDsili, aby aj oni nieo z%skali. KeT pracujeme, nemali by sme dielo zaklada, rovnako by sme nemali zriaTova nejakD organizciu. Naou prcou by malo by len uvo#Rovanie Pnovho 'ivota, vkladanie Pnovho 'ivota a zsobovanie ostatn,ch 'ivotom Pna. Nech je nm Pn milostiv, a otvor% nm oi, aby sme videli, 'e Dstredn,m Bo'%m dielom v tomto veku je, aby lovek z%skaval Jeho 'ivot a rstol a vyzrieval v ^om. Iba dielo, ktor vychdza z Jeho 'ivota, mQ'e dosiahnu Jeho ven, tandard a by N%m prijat. V minulej kapitole sme hovorili o vn%man% 'ivota. S n%m ve#mi Dzko sDvis% spoloenstvo 'ivota. Pozrime sa teda teraz na spoloenstvo 'ivota. I. ZDROJ SPOLOENSTVA IVOTA

Odkia# pochdza spoloenstvo 'ivota? Io je jeho pr%inou? A z oho vznik? Prv, list Jna 1,2-3 hovor%: [Zvestujeme (apotolovia) vm (veriacim) ven, 'ivot c aby ste aj vy mali spoloenstvo s nami. Nae spoloenstvo je vak spoloenstvom s Otcom a Jeho Synom Je'iom Kristom.\ Tieto vere ukazujD, 'e apotolovia kzali [ven, 'ivot\, aby sme mohli ma [spoloenstvo\. Ven, 'ivot je Bo'% 'ivot, a Bo'% 'ivot, ktor, do ns vstupuje, nm dva schopnos ma spoloenstvo. KeT'e toto spoloenstvo vychdza z Bo'ieho 'ivota, je spoloenstvom 'ivota. Spoloenstvo 'ivota teda pochdza z Bo'ieho 'ivota; existuje vTaka Bo'iemu 'ivotu; vznik z Bo'ieho 'ivota; a je nm prinan Bo'%m 'ivotom. KeT vo svojom vnDtri z%skame Bo'% 'ivot, tento 'ivot nm umo'n% ma spoloenstvo 'ivota. Bo'% 'ivot je teda zdrojom spoloenstva 'ivota.

SPOLOIENSTVO IVOTA

59

II. PROSTREDNK SPOLOENSTVA IVOTA

Bo'% 'ivot spo%va v Bo'om SvStom Duchu a skrze Neho do ns vstupuje a 'ije v ns. Spoloenstvo, ktor nm Bo'% 'ivot prina, teda pochdza z Bo'ieho 'ivota Boha, ale prichdza prostredn%ctvom Bo'ieho SvStho Ducha. Preto Biblia toto spoloenstvo tie' naz,va [spoloenstvom SvStho Ducha\ (2 K 13,13). SvSt, Duch je ten, ktor, v ns spQsobuje skDsenos Bo'ieho 'ivota; preto je SvSt, Duch tie' t,m, kto nm umo'Ruje ma spoloenstvo v Bo'om 'ivote. Vetko nae spoloenstvo 'ivota je vo SvStom Duchu a je vyvolan SvSt,m Duchom. Preto list Filipsk,m 2,1 hovor%: [c nejak spoloenstvo Ducha.\ Bo'% SvSt, Duch v naom vnDtri sa h,be, 'iada a nalieha na ns, aby sme mali spoloenstvo, ktor pochdza z Bo'ieho 'ivota. Preto keT tD'ime ma spoloenstvo 'ivota, mus%me nielen ma Bo'% 'ivot, ale tie' 'i v Bo'om SvStom Duchu. Bo'% 'ivot je zdrojom spoloenstva 'ivota a Bo'% SvSt, Duch je prostredn%kom spoloenstva 'ivota. Hoci spoloenstvo 'ivota pochdza z Bo'ieho 'ivota, je to Bo'% SvSt, Duch, ktor, prakticky pQsob%, 'e toto spoloenstvo 'ivota zakDame. Iba vtedy, keT 'ijeme vo SvStom Duchu a chod%me s oh#adom na SvStho Ducha, mQ'eme sa tei zo spoloenstva Bo'ieho 'ivota praktick,m spQsobom. III. ZMYSEL SPOLOENSTVA IVOTA

SkQr, ne' budeme definova, o je spoloenstvo 'ivota, mus%me si vyjasni jednu vec. Bo'% 'ivot bol pQvodne v Bohu a neskQr vstDpil do ns, ktor% patr%me Bohu. Je teda tento Bo'% 'ivot, ktor, do ns vstDpil, uritou asou alebo celkom? Pod#a nho konenho poznatku nie je asou ani celkom, ale plynut%m. Vezmite si ako pr%klad elektrinu v 'iarovke. Je to as elektriny alebo cel elektrina z elektrrne? OdpoveT znie, 'e to nie je ani as, ani celok, lebo t ist elektrina, ktor je v elektrrni, je aj v 'iarovkch. Je to elektrick, prDd, ktor, neustle prDdi. KeT sa prDd zastav%, 'iarovky prestanD svieti. UveTme si in, pr%klad. Je krv, ktorD mm v ruke, miestna

60

POZNANIE IVOTA

krv, alebo je to krv celho tela? Keby to bola miestna krv, nemala by spojenie s ostatkom, a ani ako krv celho tela by s nemala 'iadne prepojenie. Je to vak obiehajDca krv, prDdiaca krv. Je to krv celho tela, ktor nepretr'ite koluje a stle prDdi. Je celkom aj asou, asou aj celkom. Tak je to aj s Bo'%m 'ivotom v naom vnDtri. Vytryskol z Boha a vrDdil do tis%cov svSt,ch, vrtane ns. Tento teDci 'ivot je z Boha; pretek Bohom a pretek aj tis%cami svSt,ch, vrtane ns; t,m pQsob%, 'e mme spoloenstvo s Bohom aj s tis%cami svSt,ch. Je to rovnak ako so svietiacou 'iarovkou. Elektrina v nej neustle prDdi a t,m vytvra spojenie s elektrrRou a s mnoh,mi in,mi svietiacimi 'iarovkami. Toto spojenie je zalo'en na toku elektriny. Podobne aj spoloenstvo 'ivota v ns je zalo'en na toku 'ivota v ns. Bo'% 'ivot v ns so sebou nesie tok 'ivota, a tak nm dva spoloenstvo 'ivota. Spoloenstvo 'ivota nm dva schopnos by v styku s Bohom aj s tis%cami svSt,ch. Zmyslom spoloenstva 'ivota je teda tok 'ivota. Tento tok 'ivota nie je oddelen, od 'ivota; naopak, je to spoloenstvo toku 'ivota samho. Toto spoloenstvo toku 'ivota vy'aduje, aby sme pod#a neho neustle chodili, 'ili, riadili sa n%m a poddvali sa mu. KeT sa n%m prestaneme riadi a prestaneme sa mu poddva, tok sa zastav%. T,m sa preru% spoloenstvo medzi nami a Bohom a kon% aj spoloenstvo medzi nami a svSt,mi. IV. FUNKCIA SPOLOENSTVA IVOTA

Ak je funkcia i Del spoloenstva 'ivota? M ns vnDtorne zsobova vetk,m, o je v 'ivote Boha, a vetk,m, o je v Bohu. Spoloenstvo 'ivota ns zsobuje vetkou plnosou Boha. I%m viac dovo#ujeme, aby nami pretekal 'ivot, t,m viac sme vnDtorne zsobovan% plnosou Boha. Tak zsobovanie spoloenstvom 'ivota je ako krvn, obeh, ktor, zsobuje telo, a elektrick, prDd, ktor, je dodvan, lampm. Vn%manie 'ivota nm dokazuje, i 'ijeme v Bohu alebo nie. A spoloenstvo 'ivota ns neustle zsobuje vecami 'ivota. Zaka'd,m, keT sa vae zsobovanie 'ivotom zastav%, znamen to, 'e dolo k prerueniu vho spoloenstva 'ivota. Ak neustle

SPOLOIENSTVO IVOTA

61

'ijeme v spoloenstve 'ivota, budeme plynulo a nepretr'ite zsobovan% 'ivotom. Spoloenstvo 'ivota a vn%manie 'ivota sD navzjom spojen. KeT sa spoloenstvo 'ivota preru%, vn%manie 'ivota nm d poc%ti, 'e sme stratili zsobovanie 'ivotom. Ak ku prerueniu spoloenstva 'ivota nedQjde, budeme c%ti vTaka vn%maniu 'ivota, 'e mme zsobovanie 'ivotom. To, i 'ijeme v spoloenstve 'ivota a i mme zsobovanie 'ivotom, Dplne zvis% na tom, o naznauje vn%manie 'ivota. I%m viac 'ijeme v spoloenstve 'ivota, t,m ostrejie je nae vn%manie 'ivota a t,m viac sme zsobovan% 'ivotom. Pokia# ide o spoloenstvo 'ivota, viac netreba hovori. Mali by sme si zapamSta, 'e vn%manie 'ivota ns v'dy preveruje a skDa, zatia# o spoloenstvo 'ivota ns v'dy zsobuje. N stav pred Pnom je urovan, vn%man%m 'ivota; a zsobovanie nho duchovnho 'ivota je prij%man skrze spoloenstvo 'ivota.

SIEDMA KAPITOLA

VNMANIE DUCHA A POZNVANIE DUCHA Teraz sa budeme zaobera siedmym hlavn,m bodom, a to vn%man%m ducha a poznvan%m ducha. KeT'e ka'd skDsenos 'ivota sa odohrva v duchu, zkladom pre zakDanie 'ivota je poznanie ducha. Io vlastne mme na mysli, keT hovor%me o duchu? Ako mQ'eme ducha pozna? Ako sa mQ'eme ducha dotknD? Uznvam, 'e na tak otzky nie je #ahk odpoveda. Je dos a'k vysvetli, o je duch. Hovori o fyzickom tele je ve#mi #ahk, preto'e ho vid%me a mQ'eme sa ho dotknD. Hovori o dui tie' nie je a'k, lebo aj keT je abstraktn, c%time a poznme ju pod#a jej funkci% a pQsobenia, ako napr%klad myslenie, uva'ovanie, urovanie, rozhodovanie i stavy poteenia, zlosti, 'ia#u a radosti. Ale hovori o duchu? To je naozaj a'k. Ani porozumie duchu nie je jednoduch, u' ani nehovoriac o rozpravan% o duchu. Predsa len sa pokDsime hovori o Rom. O duchu sa do%tame v liste R%mskym 8. Za'ko njs v Biblii in miesto, kde sa hovor% o stave nho ducha tak jasne ako tu. Ak teda chceme pozna ducha, je nevyhnutn venova pozornos tejto pas'i. I. TYRI POJMY

KeT apotol hovor% o duchu, pou'%va tyri nasledujDce pojmy: A. ivot V 2. veri pou'%va v,raz [Duch 'ivota\. T,m upresRuje, 'e Duchom, ktorho m na mysli, je Duch 'ivota. Duch, ktor, je spojen, so 'ivotom, obsahuje 'ivot a patr% 'ivotu. Potom v 6. veri hovor%, 'e [uprie myse# na ducha je 'ivot\ (Grk.). To

64

POZNANIE IVOTA

znamen, 'e 'ivot je ovoc%m ducha a duch je pQvodcom 'ivota; keT sa teda dot,kame ducha, dot,kame sa 'ivota. Medzi 'ivotom a duchom je vzjomn, vzah; preto mQ'eme ducha pozna skrze 'ivot. Aj keT je a'k pozna ducha, je pomerne #ahk pochopi 'ivot. B. Z+kon V 2. veri apotol hovor% nielen o [Duchu 'ivota\, ale dokonca o [zkone Ducha 'ivota\. Z toho vyrozumievame, 'e Duch, o ktorom tu hovor%, nielen'e patr% 'ivotu, ale m aj svoj zkon. Preto keT hovor% o Duchu, hovor% o 'ivote a sDasne o zkone. Spja dovedna tri veci ( 'ivot, Ducha a zkon. ivot a Duch sD neoddelite#n%; zkon a Duch tie' nemQ'u by oddelen,mi. ivot je obsahom a vyDsten%m Ducha, zatia# o zkon je funkciou a pQsoben%m Ducha. T,m, 'e sa napoj%me na 'ivot, dot,kame sa ducha; vn%man%m zkona tie' vn%mame ducha. Hoci ducha je a'k njs, zkon sa h#ad #ahko. Ducha tak mQ'eme njs skrze zkon. C. Pokoj V 6. veri Pavol hovor%, 'e [uprie myse# na ducha je 'ivot a pokoj\ (Grk.). Znamen to, 'e v,sledkom toho, keT sa myse# uprie na ducha, je nielen 'ivot, ale aj pokoj. ivot je teda ovoc%m Ducha a pokoj je tie' ovoc%m Ducha. KeT sa dot,kame ducha, dot,kame sa 'ivota a zroveR aj pokoja. Tak ako k poznaniu ducha mQ'eme dQjs skrze 'ivot, mQ'eme si ducha uvedomi aj skrze pokoj. D. SmrB V 6. veri, ete skQr, ne' hovor% o mysli upretej na ducha, hovor% apotol, [uprie myse# na telo je smr.\ (Grk.). Hovor% tu o nieom negat%vnom, aby v protiklade znzornil nieo pozit%vne. Padl telo a duch sD protikladmi, tak ako smr a 'ivot. ivot je ovoc%m ducha a vychdza z Ducha. Smr je ovoc%m telesnosti a vychdza z telesnosti. ivot nm umo'Ruje pozna veci, ktor vychdzajD z ducha, a tak nm dva schopnos pozna ducha z pozit%vnej strnky. Smr nm umo'Ruje pozna veci

VNaMANIE DUCHA A POZNYVANIE DUCHA

65

vychdzajDce z telesnosti, %m odha#uje ducha z negat%vnej strnky. Preto ako nm 'ivot umo'Ruje, aby sme poznali to, o duch je, tak nm smr umo'Ruje, aby sme porozumeli tomu, o duch nie je. Aby sme poznali ducha, mus%me pozna 'ivot a pochopi aj opak 'ivota, teda smr. Z toho, o apotol hovor% o t,chto tyroch veciach ( o 'ivote, zkone, pokoji a smrti, vysvit, 'e majD Dzke spojenie s duchom, a to v pozit%vnom aj negat%vnom zmysle. Ak dQkladne pochop%me tieto tyri veci, budeme mQc jasne pozna ducha, ktor, je s nimi celkom nesporne zviazan,. Vetky tieto tyri veci obsahujD alebo vyjadrujD urit, druh vedomia. II. VEDOMIE

Okrem najni'ieho 'ivota rastl%n m rozhodne ka'd, 'ivot urit vedomie. I%m je 'ivot vy%, t,m bohatie je jeho vedomie. ivot Ducha 'ivota, o ktorom sa tu hovor%, je 'ivotom samotnho Boha, teda najvy%m 'ivotom, preto m najbohatie vedomie. ivot v ns nm umo'Ruje, aby sme boli pln% duchovnho vedomia, a dva nm schopnos vn%ma ducha a veci ducha. Hoci zkonitosti nevedom,ch objektov do oblasti vedomia nespadajD, ale zkonitosti vedomho 'ivota sem patria. Napr%klad keT nejakho brata udriem, okam'ite poc%ti boles, keT mu mvnem rukou pred oami, za'murk. Reaguje tak preto, 'e v jeho tele je zkon 'ivota, ktor, ho k takmu konaniu nDti. Vo chv%li, keT ho udriem, poc%ti boles ( to je zkon. V okamihu, kedy mu pribl%'im ruku k oiam, za'murk ( to je tie' zkon. Ide o dva zkony, ale keT sa ho sp,tate, o to je, odpovie, 'e je to vec vedomia. To dokazuje, 'e zkon fyzickho 'ivota patr% do poriadku vedomia. KeT'e 'ivot Ducha 'ivota je Bo'% 'ivot, v ktorom je najvyie vedomie, je aj zkon Ducha 'ivota prirodzene pln, vedomia. Pokoj, o ktorom sa tu hovor%, je samozrejme pokoj v naom vnDtri. Pokoj vo vnDtri je Dplne vecou vedomia. Je nepravdepodobn, 'e by sme mohli ma vnDtorn, pokoj a neuvedomovali si to. Preto je tento pokoj tie' vecou vedomia. Aj smr, o ktorej sa tu hovor%, je vecou vedomia. Smr spQsobuje, 'e lovek strca vedomie. KeT lovek umiera, strca

66

POZNANIE IVOTA

vedomie. Preto keT lovek nem 'iadne vedomie, je to dQkaz, 'e v Rom pQsob% smr; hoci ete nezomrel Dplne, je takmer m`tvy. V duchovn,ch veciach smr pQsob% nielen to, 'e strcame vn%manie 'ivota, ale aj to, 'e vn%mame smr. KeT uprieme myse# na telesnos, zane v ns pQsobi smr. Na jednej strane pQsob%, 'e strcame vnDtorn vn%manie 'ivota, a na druhej strane pQsob%, 'e mme pocit nepokoja, nepohody, ochabnutosti, sk#Denosti, temnoty a przdnoty. Pocity nepokoja, nepohody, ochabnutosti, sk#Denosti, temnoty a przdnoty sD pocitmi smrti a pQsobia, 'e vn%mame smr. Teda 'ivot, zkon, pokoj a smr ( vetky tieto tyri veci ( so sebou nesD urit vedomie. To, 'e si uveden veci uvedomujeme, nm umo'Ruje vn%ma ducha a tak ho poznva. Preto by sme mali preskDma uvedomovanie t,chto tyroch vec%. III. VNMANIE IVOTA

ivot, o ktorom sa tu hovor%, je 'ivot Ducha 'ivota. Preto je tento 'ivot Ducha, z Ducha a spo%va v Duchu. Duch, v ktorom tento 'ivot spo%va, nie je len Bo'% Duch, ale aj n duch. Tento Duch je Bo'% Duch plus n duch, obidvaja zmiean% do jednho ducha. V dobe Starho zkona Bo'% Duch na #ud% len zostupoval, tak'e #udia prij%mali Bo'iu moc zvonku. Do loveka nevstupoval, tak'e #udia nemohli prij%ma Bo'iu moc vo vnDtri. Teda v dobe Starho zkona Bo'% Duch bol len Duchom moci; nebol ete Duchom 'ivota. Bo'% Duch ako Duch 'ivota, ktor,m by lovek vnDtorne prijal 'ivot od Boha, do loveka nevstDpil a' do doby Novho zkona. Dnes v novozkonnej dobe je Bo'% Duch nielen Duchom moci, ale aj Duchom 'ivota. Nielen'e na loveka zostupuje a dva mu tak Bo'iu moc zvonku, nielen'e loveka vedie a pQsob% na neho, aby poznal svoj hriech, vyznval ho, inil poknie a uveril v Pna, ale okrem toho vstupuje do loveka, aby mal Bo'% 'ivot vnDtorne, a preb,va v loveku ako Duch 'ivota. Po tom, ako ns Boh priviedol k pokniu, viere a prijatiu Pna Je'ia za svojho Spasite#a, vstupuje do ns a vklad do ns Bo'% 'ivot. V tomto okamihu do ns vstupuje ako Duch 'ivota, Duch Bo'ieho 'ivota. Je v ^om Bo'% 'ivot, a On je tak 'ivotom Boha; preto keT On do ns vstupuje, vstupuje do ns Bo'% 'ivot.

VNaMANIE DUCHA A POZNYVANIE DUCHA

67

Vstupuje do ns so 'ivotom Boha ako Duch 'ivota. Nevchdza pritom do naej mysle, citov i vQle, ale do n,-ho ducha. Vstupuje do nho ducha, vklad Bo'% 'ivot do nho ducha a preb,va v naom duchu; Duch 'ivota je tak zmiean, s na%m duchom. Bo'% Duch spolu so 'ivotom Boha (On sm je 'ivotom Boha) preb,va v naom duchu, aby vetci traja ( Duch, Bo'% 'ivot a n duch ( boli zmiean% v jedno a u' sa nikdy neoddelili. Pre znzornenie mQ'eme pou'i pohr, v ktorom pQvodne bola obyajn voda. NeskQr do nej primieame trochu neriedenej ovocnej avy s pr%davkom cukru, tak'e vznikne zmes voda ( cukor ( ava, teda npoj z troch zlo'iek. Voda predstavuje nho ducha, nerieden ovocn ava predstavuje Bo'ieho Ducha a cukor znzorRuje Bo'% 'ivot. Bo'% Duch obsahujDci Bo'% 'ivot sa zmiea s na%m duchom, %m z t,chto troch zlo'iek ( Bo'ieho Ducha, Bo'ieho 'ivota a nho ducha ( vznikne trojjedin, duch 'ivota. O tomto hovor% list R%mskym 8,2. Duch, v ktorom spo%va 'ivot Ducha 'ivota, o ktorom tu hovor%me, teda zah`Ra Bo'ieho Ducha i nho ducha. Je to duch, ktor, je zmiean%m Bo'ieho Ducha s na%m duchom. Prekladatelia Biblie pova'ujD Ducha, o ktorom sa hovor% v liste R%mskym 8, za SvStho Ducha; preto p%u slovo Duch s ve#k,m D. Rovnako mnoh% z t,ch, o %tajD Bibliu, sa domnievajD, 'e Duch, o ktorom sa tu hovor%, je len SvSt, Duch. Avak duchovn skutonos a duchovn skDsenos nm vravia, 'e Duch, o ktorom sa tu hovor%, je zmiean%m SvStho Ducha s na%m duchom. Na tDto duchovnD skutonos (ktor je aj naou duchovnou skDsenosou) poukazuje apotol v 16. veri Qsmej kapitoly listu R%mskym: [Sm ten Duch sved% spolu s na%m duchom.\ Z tohto v,roku jasne vypl,va, 'e duch, o ktorom sa hovorilo skQr, je onen jeden duch, ktor, je zmiean%m SvStho Ducha s na%m duchom. Poveda, 'e tento duch je SvSt, Duch, je v poriadku, a poveda, 'e ide o nho ducha, tie' nie je chyba. Je to ako s pohrom vody s neriedenou ovocnou avou. MQ'ete poveda, 'e je to ovocn ava, ale tie' mQ'ete poveda, 'e je to voda, preto'e obidve tieto zlo'ky sa zmieali do jednej. Podobne aj SvSt, Duch a n duch sD zmiean% do jednho ducha. V tomto jednom duchu, ktor, je zmiean%m on,ch dvoch, je 'ivot, ktor, nm dva Boh; tento

68

POZNANIE IVOTA

duch sa tak stva duchom 'ivota. Jednoducho povedan, Bo'% 'ivot je v Bo'om Duchu a Bo'% Duch vstupuje do nho ducha. Tak sa tieto tri zlo'ky zmieavajD do jednej a stvajD sa duchom 'ivota. PQvodne bol n duch iba #udsk,m duchom a bol m`tvy. Teraz, keT Bo'% Duch vstDpil do nho ducha, nielen'e ho o'ivil, ale pridal do neho aj Bo'% 'ivot. Teraz je n duch nielen 'iv,, ale obsahuje Bo'% 'ivot; u' to nie je len obyajn, duch, ale duch 'ivota. Cel vedomie 'ivota v tomto duchu nm dva schopnos pozna tohto ducha. Ak budeme chodi tak, 'e svoju myse# budeme up%na na tohto ducha a svoje skutky a iny uvedieme do sDladu s t,mto duchom, 'ivot v Rom zapQsob% tak, 'e si tento 'ivot budeme uvedomova, 'e budeme ma vedomie tohto 'ivota. KeT'e tento svie'i a 'iv,, siln, a mocn,, astn, a svSt,, skuton, a nie przdny 'ivot je z Boha, potom vn%man%m tohto 'ivota urite poc%time Bo'iu pr%tomnos a budeme sa c%ti svie'i a 'iv%, siln% a mocn%, astn% a svSt%, skuton% a nie przdni. Pod#a t,chto pocitov budeme vedie, 'e dvame priestor duchu, chod%me pod#a ducha a 'ijeme v duchu. Tieto pocity sD vn%man%m 'ivota v naom duchu alebo vedom%m nho ducha 'ivota, ktor, ns z vnDtra vedie k tomu, aby sme chodili pod#a ducha a 'ili pod#a ducha. KeT sa dot,kame tak,ch pocitov, dot,kame sa ducha. KeT dbme na tieto pocity, dbme na ducha. Vn%ma ducha samotnho je pomerne a'k, ale takto pocity 'ivota v duchu mQ'eme vn%ma #ahko. Ak sa t,mito pocitmi verne riadime, mQ'eme poznva ducha a 'i v duchu. D sa poveda, 'e Bo'% 'ivot v naom duchu je Boh sm; preto pomocou vn%mania tohto 'ivota budeme urite vn%ma samho Boha. Ak budeme 'i v duchu a vo svojom konan% dva priestor duchu, potom skrze vn%manie tohto 'ivota poc%time, 'e sme v styku s Bohom a 'e Boh je v ns ako n 'ivot, naa moc a nae vetko; tak budeme astn%, pokojn%, v pohode a uspokojen%. KeT sa takto vnDtorn,m vn%man%m 'ivota dot,kame Boha, dot,kame sa 'ivota; potom vieme, 'e 'ijeme v duchu a 'e mme myse# upnutD na ducha. KeT'e duch, v ktorom spo%va 'ivot ducha 'ivota, je zmiean%m Bo'ieho Ducha s na%m duchom, potom nech nm toto vn%manie

VNaMANIE DUCHA A POZNYVANIE DUCHA

69

'ivota priprav% ak,ko#vek pocit, mus% %s o pQsobenie Bo'ieho Ducha v naom duchu. Bo'% Duch v naom duchu nm zjavuje Krista, v Kristovi do ns vklad Boha a dva nm skDsenos Krista a kontakt s Bohom v duchu. Umo'Ruje nm tak zakDa Krista ( alebo zakDa Boha ( ako svoj 'ivot. To znamen, 'e nm tie' umo'Ruje zakDa 'ivot, to jest zakDa Bo'% 'ivot vo naom duchu. KeT zakDame tento 'ivot, zakDame pocit uspokojenia t,mto 'ivotom, pocit moci, ktorD tento 'ivot m, pocit spokojnosti, ktorD tento 'ivot poskytuje, pocit svie'osti a novosti tohto 'ivota aj jeho vyv,enosti. Ak mme vo vnDtri toto vn%manie 'ivota, vieme, 'e 'ijeme v duchu a 'e sa dot,kame ducha. IV. VNMANIE ZKONA DUCHA IVOTA

Duch 'ivota v naom vnDtri obsahuje nielen Bo'% 'ivot, ale aj zkon. Je to zkon Bo'ieho 'ivota. Ka'd, 'ivot m svoj zkon. ivot nho tela m svoj zkon v naom tele. Zkon tela schva#uje a prij%ma to, o zodpoved prirodzenosti tela; proti vetkmu, o sa jej protiv%, sa stavia a odmieta to. Podobne m svoj zkon aj Bo'% 'ivot v naom duchu. Pochdza z ducha a spo%va v duchu; preto je jeho prirodzenos Dplne a bezv,hradne duchovn. Ak to, o sme a o rob%me, je v sDlade s duchovnou prirodzenosou tohto 'ivota, zkon v naom duchu to schva#uje a prij%ma; v opanom pr%pade sa zkon proti tomu stavia a odmieta to. Vetko, o zkon 'ivota Boha schva#uje a prij%ma, rozhodne pochdza z ducha, lebo iba to, o je z ducha, mQ'e by v sDlade s jeho duchovnou prirodzenosou. Preto vetko, o sme a o rob%me, mus% by z ducha a v duchu; potom to bude zkon 'ivota v naom duchu schva#ova a prij%ma. Tento zkon 'ivota v naom duchu patr% do poriadku vedomia a m svoje vlastn uvedomovanie. Vetko, o schva#uje a prij%ma alebo proti omu sa stavia a o odmieta, sa dozvedme z toho, o c%ti a o si praje, aby sme c%tili my. Ak to, o sme a o rob%me, je v duchu a v sDlade s prirodzenosou ducha 'ivota v naom vnDtri, d nm tento zkon poc%ti, 'e to schva#uje a prij%ma; inak spQsob%, aby sme c%tili, 'e sa proti tomu stavia a odmieta to. A tak vn%man%m tohto zkona mQ'eme poznva, i 'ijeme

70

POZNANIE IVOTA

v duchu a chod%me pod#a ducha alebo nie. KeT'e tento zkon je zkonom 'ivota ducha v ns, vn%manie tohto zkona je vn%man%m ducha 'ivota v ns; ak teda budeme vn%ma tento zkon, budeme mQc poznva ducha vo svojom vnDtri. Zkon je prirodzen vec; preto je vn%manie, ktor nm dva tie' prirodzen. Napr%klad, keT pijeme ovocnD avu, prirodzene c%time, 'e je sladk. Je to tak, preto'e v naom tele je zkon telesnho 'ivota, vTaka ktormu to prirodzene c%time. KeT sa nae pery dotknD avy, okam'ite vn%mame, ak je sladk. Toto prirodzen vn%manie je zkon 'ivota v naom tele. Tento zkon prirodzene pQsob%, 'e c%time chu avy. Zkon 'ivota v naom duchu je tie' tak,. Netreba, aby nm niekto in, vravel, i to, o sme alebo rob%me ako kresania, je v duchu, i dbme na ducha a pime sa Bohu; zkon 'ivota v naom duchu nm prirodzene oznmi n stav t,m, 'e nm d urit, pocit. Toto prirodzen c%tenie, ktor nm bolo dan t,mto zkonom 'ivota, je prirodzenou funkciou ducha 'ivota v ns. Tak mQ'eme sami jednoducho rozpozna, i 'ijeme v duchu alebo nie. Nielen'e je vn%manie, ktor nm tento zkon 'ivota dva, prirodzen, ale aj ns rob% prirodzen,mi. I%m viac 'ijeme v duchu a %m viac to, o sme a o rob%me, sDhlas% s prirodzenosou ducha 'ivota v ns, t,m viac sa vTaka tomuto zkonu 'ivota v naom duchu budeme c%ti prirodzene. Ak ako kresania nie sme prirodzen%, dokazuje to, 'e mme nejak, problm a 'e ne'ijeme v duchu. KeT'e duch 'ivota v ns je prirodzen,m zkonom ducha, potom jedine keT n 'ivot a prca sDhlasia s jeho duchovnou prirodzenosou, mQ'eme sa vnDtorne c%ti prirodzene. KeT sa vnDtorne c%time prirodzene, dokazuje to, 'e 'ijeme v sDlade so zkonom 'ivota v naom duchu. Toto prirodzen c%tenie, ktor nm dva tento zkon 'ivota v naom vnDtri, nm umo'Ruje poznva, 'e 'ijeme v duchu a chod%me pod#a ducha. A tak ak sa riadime zkonom 'ivota vo svojom duchu alebo prirodzen,m vedom%m, ktor nm tento zkon dva, znamen to, 'e sa riadime duchom 'ivota v naom vnDtri. Jednoducho povedan, riadi sa vn%man%m zkona 'ivota v duchu znamen riadi sa duchom, preto'e vn%manie zkona 'ivota v duchu je vn%man%m ducha samotnho.

VNaMANIE DUCHA A POZNYVANIE DUCHA

71

V. VNMANIE POKOJA

Duch 'ivota v ns je nielen miestom, kde preb,vajD Bo'% Duch a Bo'% 'ivot, ale je tie' miestom, kde sa nachdza nov, lovek. Naviac duch v ns ( duch zmiean, s Bo'%m 'ivotom ( je aj nov,m lovekom v ns. Ak vo svojom vonkajom konan% a chovan% dvame priestor duchu 'ivota v sebe, 'ijeme nov,m duchovn,m lovekom v naom vnDtri. Tak sD n vnDtorn, lovek a nae vonkajie konanie v sDlade a my sa c%time prirodzene a pokojne. D sa poveda, 'e toto vedomie prirodzenosti a pokoja pramen% z vn%mania zkona ducha 'ivota. Ak dvame priestor duchu 'ivota v sebe, prirodzene chod%me a 'ijeme pod#a zkona ducha 'ivota v sebe. VTaka tomu sa vo vnDtri c%time prirodzene a mme pocit pokoja. Tento pocit pokoja a vn%manie 'ivota idD ruka v ruke. Vn%manie 'ivota je svie'e a 'iv; vn%manie pokoja je prirodzen a pQsob% pohodu. Vn%manie 'ivota je uspokojenie a plnos sily; vn%manie pokoja je odpoinutie a Dtecha. Ak dvame priestor duchu a chod%me a 'ijeme pod#a ducha, budeme nielen vn%ma 'ivot a ma pocit svie'osti, 'ivosti, uspokojenia a sily, ale budeme tie' vn%ma pokoj a ma pocit prirodzenosti, odpoinutia, uvo#nenosti a pohody. Tak,to pocit je tie' vn%man%m ducha. KeT mme tak,to pocit, mQ'eme pozna, 'e 'ijeme v duchu. KeT sa riadime t,mto pocitom, riadime sa vn%man%m ducha, o znamen, 'e sa riadime duchom. Tak, pocit nm dva schopnos pozna a rozpoznva ducha. I%m viac chod%me pod#a ducha a 'ijeme v duchu, t,m bohatie a hlbie bude takto vn%manie v naom vnDtri. VI. VNMANIE SMRTI

Kontrast nachdzame v liste R%mskym 8,6. Apotol vrav%, 'e telesn myslenie pQsob% smr, zatia# o myslenie ducha je 'ivot a pokoj. Tento v,rok zjavuje, 'e tak ako je telesnos opakom ducha, je aj v,sledok telesnho myslenia, ktor,m je smr, opakom v,sledku myslenia ducha, ktor,m je 'ivot a pokoj. Apotol vlastne vrav%, 'e smr je nielen opakom 'ivota, ale aj pokoja. Vn%manie smrti teda nie je iba opakom vn%mania 'ivota, ale je aj opakom vn%mania pokoja. Vn%manie pokoja nm dva pocit svie'osti, 'ivosti, spokojnosti a sily, zatia# o vn%manie

72

POZNANIE IVOTA

smrti nm dva opak ( pocit zastaralosti, ochabnutosti, przdnoty a bezmocnosti. Vn%manie pokoja nm dva pocit prirodzenosti, odpoinutia, uvo#nenosti a pohody. Vedomie smrti nm dva prav, opak t,chto pocitov ( neprirodzenos, nepokoj, spDtanos a nepohodu. Zaka'd,m, keT sa teda c%time vnDtorne skrDen%, ochabnut%, przdni, vyprahnut%, slab% a bezmocn%, zatemnen% a otupen% alebo nek#udn%, neist%, rozladen%, podr'den%, neprirodzen%, smutn% a spDtan%, mali by sme vedie, 'e ne'ijeme v duchu, ale v opaku ducha, ktorou je telesnos. Telesnos, o ktorej tu apotol hovor%, neznamen len 'iadosti nho padlho tela, ale celho nho starho loveka. Vetko, o patr% k novmu vnDtornmu loveku, patr% k duchu a podobne vetko, o patr% k starmu vonkajiemu loveku, patr% k telesnosti. Io nepochdza z ducha a nepatr% duchu, je z telesnosti a patr% telesnosti. Dua sa s%ce od tela odliuje, ale je padl a v zajat% telesnosti. Preto vetko, o je z due alebo patr% k dui, je tie' z telesnosti a patr% telesnosti. Ak teda 'ijeme duou, 'ijeme vlastne telesnosou. Ii dvame priestor padlmu telu alebo dui, vyhovujeme t,m telesnosti. V,sledkom Dstretovosti voi telesnosti je smr. Vn%manie smrti nm dva pocit ochabnutosti a przdnoty alebo nepokoja a neistoty. Kedyko#vek si uvedomujeme podobn pocity, mali by sme vedie, 'e dvame priestor telesnosti a 'e 'ijeme buT v telesnosti alebo v dui. Tak pocity nm ukazujD opak ducha, teda telesnos, a tie' nm ju umo'RujD rozpozna. VTaka tomu, 'e poznme opak ducha, mQ'eme pozna aj samotnho ducha. Ak pri akejko#vek innosti, i u' si mysl%me, 'e je sprvna alebo nesprvna, duchovn alebo neduchovn, sa hlboko vo vnDtri c%time nepokojn%, neist%, przdni alebo ochabnut%, je to dQkaz, 'e chod%me pod#a padlho tela a ne'ijeme v duchu. Ak sa c%time vnDtorne przdni a ochabnut%, nespokojn% a neastn% dokonca aj pri modlitbe a kzan%, nehovoriac o in,ch innostiach alebo dokonca o innostiach nedobr,ch, je to dQkaz, 'e sa modl%me a k'eme telesne a nie duchovne. Iastokrt sa modl%me mys#ou alebo telesnosou (a nie duchom) akoby sme pred%tavali z knihy. I%m viac sa modl%me, t,m viac sa c%time vyprahnut% a ochabnut%, ch,ba nm osvie'enie a rados. KeT

VNaMANIE DUCHA A POZNYVANIE DUCHA

73

skon%me modlitbu, c%time sa przdni; nec%time 'iadne uspokojenie. Modlitba, ktor pochdza z hlavy, znemo'Ruje nmu duchu prij%ma zsobovanie 'ivotom; namiesto toho prina pocit smrti. Obsah naej modlitby mohol by Dplne vyhovujDci, ale nebol v duchu, a preto sme sa nemohli dotknD osvie'enia a radosti 'ivota a pokoja, ale poc%tili sme iba vyprahnutos a ochabnutos smrti. Iastokrt je tak aj nae kzanie. KeT nek'eme pod#a ducha, ale hlavou, c%time sa vnDtorne przdni a vyprahnut% alebo vn%mame smr; nec%time uspokojenie ani osvie'enie a nemme pocit 'ivota. Keby sme boli v duchu, keby sme prehovrali z ducha, museli by sme c%ti vnDtorn uspokojenie a odpoinutie, o znamen, 'e by sme poc%tili 'ivot a pokoj. Takto, tak,m vn%man%m, mQ'eme rozpoznva, i to, o rob%me, je v telesnosti alebo v duchu. Tak vn%manie nm mQ'e da poznanie telesnosti a pomocou poznania telesnosti mQ'eme pozna ducha. Smr nielen'e pQsob% pocity ochabnutosti, przdnoty, nepokoja a skrDenosti, ale tie' ns zbavuje pocitu 'ivota. Pocity smrti sD pre ns v,strahou, ktor ns nabda k tomu, aby sme sa oslobodili od telesnosti a 'ili v duchu. Ak mme pocity smrti a napriek tomu Talej konme a chovme sa pod#a telesnosti, po nejakom ase mQ'e smr odobra duchu v naom vnDtri vedomie a um`tvi ho. Ak je n vnDtorn, duch um`tven, a nevedom,, znamen to, 'e sme 'ili telesnosou tak dlho, 'e n duch bol pokoden, smrou. MQ'eme a mali by sme teda vedie, ako zaobchdzame so svoj%m duchom, aj to, i 'ijeme v duchu alebo nie. VII. POZNVANIE DUCHA Z POCITOV DUCHA

Vetky pocity, o ktor,ch sme hovorili, sD pocity, ktor nm dva duch 'ivota v naom vnDtri; mQ'eme teda poveda, 'e ide o pocity ducha. Je dos a'k pozna ducha priamo, ale d sa ho pomerne #ahko pozna pod#a vnemov ducha. NemQ'eme dos dobre pochopi priamo, o je duch, ale mQ'eme to bez problmov pozna skrze vn%manie ducha. KeT chod%me a 'ijeme tak, 'e sa dQsledne riadime pocitmi ducha, potom sa riadime duchom a dvame duchu priestor. Ak sa riadime prirodzenosou zkona

74

POZNANIE IVOTA

Ducha 'ivota, venujeme pozornos vn%maniu 'ivota a pokoja, dbme na varovanie z pocitov smrti a ak 'ijeme vo vn%man% 'ivota a pokoja, potom 'ijeme v duchu. Tieto pocity sD z ducha; preto nm mQ'u umo'ni dot,ka sa ducha a tak ho poznva.

eSMA KAPITOLA

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUOU Zoznmili sme sa s vn%man%m ducha a poznvan%m ducha; teraz si povedzme, ak, je rozdiel medzi duchom a duou. I. ROZDELENIE DUCHA A DUE

Takzvan% psychol+govia analyzujD loveka a delia ho na dve asti: na metafyzickD a fyzickD. Fyzick as oznauje telo a metafyzick sa t,ka ps,ch, teda due, ako ju poznme z Biblie. T%to psychol+govia vravia, 'e v tele loveka sa nachdza len ps,ch, dua. Biblia vak hovor%, 'e v loveku je okrem due ete duch. Prv, list Tesalonick,m 5,23 nehovor% len [dua\, ale hovor% [duch aj dua\. Duch a dua sD dve veci a navzjom sa odliujD. Preto list Hebrejom 4,12 hovor% o rozdelen% due a ducha. Ak si prajeme v 'ivote skutone duchovne rs, mus%me vedie, 'e duch a dua sD dve rQzne veci, a mus%me by schopn% rozpoznva, o je duch a o je dua, o je duchovn a o je duevn. Ak vieme rozpozna rozdiel medzi duchom a duou, mQ'eme duu zaprie, oslobodi sa od nej a 'i duchom pred Bohom. A. Du=a versus duch Prv, list Korintsk,m 2,14-15 hovor% o dvoch typoch #ud%: o duevnom loveku (tento v,raz je prekladom pQvodnho grckeho slova; ROH a SEP tu m telesn,, EP prirodzen,) a o duchovnom loveku. Z toho vypl,va, 'e #udia mQ'u patri do niektorej z t,chto dvoch kateg+ri%, mQ'u 'i pod#a due alebo pod#a ducha. Ilovek mQ'e 'i buT duou, %m sa stva duevn,m lovekom, alebo mQ'e 'i duchom, a potom je duchovn,m

76

POZNANIE IVOTA

lovekom. KeT je lovek duchovn,, dok'e posudzova alebo rozliova a prij%ma veci z Bo'ieho Ducha; keT je vak duevn,, nedok'e tieto veci prij%ma a ani ich nerozozn. Z toho vysvit, 'e dua je protikladom ducha. Duch mQ'e komunikova s Bohom a rozoznva veci Bo'ieho Ducha. S duou sD veci Bo'ieho Ducha nezlDite#n a sD pre Ru nepochopite#n. Duch ve#mi oceRuje a prij%ma Bo'ie veci, ale dua tak nie je ( nielen'e tieto veci neprij%ma, ale sD pre Ru blznovstvom. V Biblii mme nielen ono miesto v liste R%mskym 8, ktor poukazuje na to, 'e protikladom ducha je telesnos, ale mme aj l. list Korintsk,m 2, kde sa uvdza, 'e protikladom ducha je aj dua. KeT lovek 'ije telesnosou, je z padlho tela a nie z ducha; podobne keT lovek 'ije duou, je z due a nie z ducha. Na mieste, kde sa v liste R%mskym 8 hovor% o telesnosti, zdQrazRuje sa jej vSzba na hriech; preto vetci, o hreia, sD telesn%. Dua vak nemus% by nutne priamo spojen s hriechom. Iasto lovek nemus% zhrei a nemus% by telesn, (z poh#adu loveka), a napriek tomu je duevn, a nie duchovn,. (Pr%sne vzat, ak je lovek duevn,, je tie' telesn,, lebo dua loveka upadla pod nadvldu telesnosti. KeT vak hovor%me o dui ako takej, je medzi duevnosou a telesnosou rozdiel.) A tak aj keT nehre%me a boli sme osloboden% od hriechu, tak'e z #udskho poh#adu nie sme telesn%, neznamen to, 'e sme nutne duchovn% a nie duevn%. Neznamen to ani, 'e s istotou rozumieme veciam Bo'ieho Ducha alebo 'e chpeme, oceRujeme a prij%mame Bo'ie veci. Iasto si mysl%me, 'e keby sme mohli by osloboden% len od hriechu a prestali sa potca v telesnosti, mohli by sme by duchovn%, ma kontakt s Bohom a rozumie veciam Bo'ieho Ducha. To nie je tak ist. Je celkom mo'n, 'e hoci sa zd, 'e sme boli osloboden% od hriechu a nezmietame sa v telesnosti, ale predsa aj tak 'ijeme duou a nie duchom. Pnovo spasenie ns oslobodzuje nielen od hriechu a telesnosti, ale aj od due. Zmerom Pnovej spsy je nielen to, aby sme neboli v hriechu a v telesnosti, ale tie' aby sme neboli v dui, ale v duchu. Jeho spsa nas zachraRuje nie len k istmu stupRu morlky, teda aby sme sa stali morlnymi, ale k stupRu duchovnosti, aby sme sa stali duchovn,mi. Ilovek s dobrou

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUHOU

77

morlkou nemus% by nutne duchovn,; naopak je dos mo'n, 'e je to lovek duevn,, lovek, ktor, 'ije duou. Tak sa mQ'e sta, 'e aj ve#mi morlny a dobr, brat i sestra nemusia by osvieten%, a pokia# ide o Bo'ie duchovn veci, nemusia po nich tD'i ani si ich ceni i dokonca ich prij%ma, preto'e 'ijD duou a sD duevn%. B. BezmocnosB du=e v duchovn*ch veciach Prv, list Korintsk,m 2,14 hovor%: [Du-evn (SEP telesn,) lovek neprij%ma veci Bo'ieho Duchac a nemQ'e ich pozna.\ Tieto slov vypovedajD jasne a zrete#ne o schopnostiach due, pokia# ide o veci Bo'ieho Ducha. Dua veci Bo'ieho Ducha [neprij%ma\ a [nemQ'e ich pozna\. Dua netD'i po veciach Bo'ieho Ducha a ani ich nemQ'e prij%ma. NemQ'e ich prij%ma ani keby chcela, preto'e ich nemQ'e pozna ani im porozumie. Prirodzenos due nie je v sDlade s vecami Bo'ieho Ducha, preto Bo'ie veci nechce a neprij%ma. Nem ani schopnos poznva ich. KeT teda ide o veci Bo'ieho Ducha, lovek, ktor, 'ije duou, k nim nem 'iaden sklon, neprejavuje o ne 'iaden zujem, netD'i po nich, nevyh#adva ich a neprij%ma, ani im nerozumie. Boh ns teda mus% od due oslobodi, aby sme duou prestali 'i. A' potom ns mQ'e vies k tomu, aby sme milovali, prij%mali a chpali veci Jeho Ducha. Mus% nm by jasn, 'e dua je v duchovn,ch veciach bezmocn, a mus%me si uvedomi, 'e ide o zva'nD zle'itos. Dua neprij%ma veci Bo'ieho Ducha a ani ich nemQ'e pozna. Brat alebo sestra, ktor% 'ijD duou, mQ'u by ve#mi dobr%, slun% a cnostn%, ale rozhodne nemQ'u pozna duchovn veci a nemusia po nich ani '%zni. Poznal som ve#a tak,ch bratov a sestier. DvajD si dobr, pozor na svoje konanie a o ich vystupovan% by sa dalo poveda, 'e je bezchybn. Napriek tomu sD voi duchovn,m veciam vnDtorne zablokovan% a ani po nich netD'ia. Hodnotia seba aj druh,ch meradlom #udskej morlky, dobrho a zlho, sprvneho a nesprvneho a vo vetkom im ch,ba vedomie a nh#ad Bo'ieho Ducha. MQ'u ma jasnD myse# a skvel, intelekt, ale vo svojom duchu nie sD osvieten% a vedomie ich ducha je znecitliven. Povedali by ste o nich, 'e sD to dobr. kresania, ale nemQ'ete ich oznai za duchovnch kresanov.

78

POZNANIE IVOTA

KeT ide o ich konanie, sD naozaj skvel%. Vedia sa chova a vetko zvldajD; sD inteligentn% a bystr%, horliv% a dQkladn%. KeT sa vak majD dotknD vec% Bo'ieho Ducha, sD straten%. Ako by boli kusom dreva i kameRa, bez akejko#vek schopnosti uvedomova si a chpa. Okrem toho sa k duchovn,m veciam asto stavajD chladne; nielen'e ich nechpu, ale ani sa im nechce h#ada. Dobr% kresania teda nemusia by duchovn,mi kresanmi. Duchovn% kresania sa nielen dobre chovajD, ale 'ijD v duchu, majD vn%manie ducha, chpu duchovn veci, poznajD Bo'iu cestu vo svojom vnDtri a v,borne sa im dar% v duchovn,ch veciach. Dobrota a duchovnos sD ve#mi odlin veci. Mnoh% bratia a sestry sD ve#mi dobr%, ale nie sD duchovn%; sD slun%, ale ne'ijD v duchu. Stretvate sa pri nich s dobrotou, ale nie s duchom. Vid%te v nich #udsk cnosti, ale nec%tite vQRu Boha. Z uritho poh#adu nevyzerajD, 'e by boli telesn%, ale rozhodne sD duevn%. NenechvajD sa s%ce ovldnu telesnosou, ale ne'ijD ani duchom; neschva#ujD hriene veci, ale ani ne'%znia po veciach duchovn,ch; telesne nehreia, ale 'ijD svoj%m ja, teda duou. Dua je zdrojom ich 'ivota a je aj zkladom toho, ako 'ijD. SD to duevn% #udia 'ijDci v dui a skrze duu; preto po duchovn,ch veciach netD'ia a ani im nerozumejD. C. Obsah du=e Dua je naa individulna osobnos, nae ego; dua je teda nae ja. Rozborom zist%me, 'e dua sa sklad z troch zlo'iek ( z mysle, citov a vQle. Myse# je orgnom #udskho myslenia. Iasto o nej hovor%me v sDvislosti s mozgom. (Z fyziologickho h#adiska je to mozog a z psychologickho h#adiska je to myse#.) Myse# je hlavnou asou due. Myslenie, rozj%manie, uva'ovanie a pamStanie si sD prejavy mysle v dui. Po svojom pde 'ije lovek preva'ne mys#ou a je riaden, mylienkov,mi pochodmi. To plat% predovetk,m o loveku dnenej doby. Ako lovek mysl%, tak sa chov. Konanie loveka je v'dy spojen s jeho myslen%m. Za'ko sa njde niekto, kto ne'ije svojimi mylienkami. KeT chceme z%ska myse# loveka, nech nm ide o oko#vek, mus%me ovplyvni jeho myslenie. V dnenej dobe existuje mnoho te+ri%,

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUHOU

79

kQl a vzdelvac%ch met+d a vetky majD rovnak, cie#: zapQsobi na myslenie loveka za Delom z%skania jeho mysle. Ak dok'ete upDta myse# loveka skrze jeho myslenie, z%skate si aj jeho, preto'e lovek 'ije mys#ou, teda mozgom, a je riaden, innosou mysle. City v dui sD orgnom #udskej lsky, hnevu, 'ia#u a radosti. Ilovek miluje, nenvid%, raduje sa, smDti a je vzruen, i depres%vny ( to sD prejavy citov v #udskej dui. Mnoh% #udia sD citovo zalo'en%. MajD bohat city a #ahko vzplanD. Mnoho zle'itost% rieia citovo. S tak,mi #uTmi b,va a'k sa dohovori na zklade rozumu, ale ich city ovplyvn%te ve#mi #ahko. Rozumovo sa nedajD #ahko presvedi, ale citovo reagujD ve#mi r,chlo. VQ#a v dui je orgnom #udskho rozhodovania. Ilovek rozhoduje, uruje, posudzuje, vyber, prij%ma a odmieta ( to sD prejavy vQle v #udskej dui. Niektor% #udia sD rozumov%, niektor% citov% a niektor% sa opierajD o vQ#u. Rovnako ako rozumovo i citovo zalo'en% #udia 'ijD z rozumu i citov, tak aj t%, ktor% stavajD na vQli, 'ijD z vQle. Tak ako je pri jedn,ch najsilnejou zlo'kou myse# a pri druh,ch city, pri tret%ch je to vQ#a. Ten, o 'ije z vQle, urite dok'e robi ve#mi pevn rozhodnutia. Ak sa rozhodne, 'e nieo urob% ist,m spQsobom, nikto mu to nevyhovor%. MQ'ete mu predklada rozumov argumenty, ale on na rozum ned; mQ'ete pQsobi na jeho city, ale k citom je neoblomn,. Je to lovek, ktor, kon pod#a svojej vQle a 'ije svojou vQ#ou. Dua teda obsahuje tieto tri zlo'ky ( myse#, city a vQ#u. V ka'dom loveku sD pr%tomn vetky tieto tri zlo'ky sDasne. Ka'd, lovek m myse#, city aj vQ#u. Niekto vak je v,raznejie rozumov,, niekto je bohat% citovo a niekto m zvl pevnD vQ#u. Niektor% #udia majD ve#mi prenikav myslenie. Aj keT sa akoko#vek sna'%te citovo ich doja, nie je to ni platn. Ak si ich chcete z%ska, mus%te pou'i rozum. ijD mys#ou alebo mozgom a sD intelektulne zalo'en%. Niektor% zase prekypujD citmi. Akoby nemali mozog a neprem,#ali, ale mali len city. Tak% #udia svojimi citmi spQsobujD mnoho problmov. Ak chcete s nimi diskutova, asto sa im nechce alebo to nevedia a nezauj%ma ich to. KeT s nimi vak

80

POZNANIE IVOTA

jednte citovo, mQ'ete sa ich vnDtra dotknD ve#mi #ahko. Tis%c, ba ani desa tis%c dQvodov u nich nezmQ'e to#ko, ako pr slz. Niekedy si ich z%skate bez oh#adu na argumenty, ktor im predkladte. Zle'% im len na citoch, nie na rozume. Nie sD zalo'en% intelektulne, ale citovo. U niektor,ch #ud% je obzvl siln vQ#a. Ku vetkmu majD nejakD poznmku alebo nvrh. KeT pr%jmu nejak rozhodnutie, sD ve#mi pevn% a mlokedy ho zmenia. Tak% #udia sD obyajne dos neDstupiv% a umienen% a nezauj%majD sa o city ani o rozum. Svoju tvrdohlavou vQ#ou vade presadzujD svoje nzory a taktiky. Uvdzate im argumenty, ale oni ich nechpu. PQsob%te na nich citovo, ale ich sa to nedotkne. Nie sD ani intelektulni ani emocionlni, sD zalo'en% vQ#ovo. II. DUEVN LOVEK A DUCHOVN LOVEK

A. Du=evn* Olovek Ilovek je duevn, bez oh#adu na to, i je zameran, na myse#, city i vQ#u. Je duevn, bez oh#adu na to, i 'ije mys#ou, citmi, i vQ#ou. Neh#adiac na to, i sa riadi mys#ou i skQr citmi alebo vQ#ou, je ovldan, duou. Dok'eme teda ve#mi #ahko posDdi, ktor, lovek je duevn,. Sta% len zisti, i kon alebo 'ije pod#a mysle, citov, i vQle. Ak kon pod#a niektorej z t,chto zlo'iek due alebo v nej 'ije, je to lovek duevn,. Duevnho loveka #udia asto oznaujD za [dobrho loveka\ Z poh#adu #ud% sa asto jav% ako bezchybn,. T,m, o konajD pod#a mysle, prenikav, rozum v'dy vyna #udsk uznanie. Mierna citovos t,ch, o 'ijD v citoch, tie' nachdza ocenenie A pevnos t,ch, ktor% spoliehajD na vQ#u, b,va dobrou vizitkou. Ale ak 'ije lovek takto, ne'ije v duchu, hoci aj nehre%. Napriek tomu, 'e pred #uTmi vyzer bezhrieny a bezchybn,, pred Bohom je jeho duch zablokovan, a jeho duchovn chpanie je um`tven. Raz som sa zoznmil s jedn,m spolupracovn%kom. Jeho konanie bolo ve#mi dobr, ale bol pr%li rozumov,, a preto mal problmy s chpan%m duchovn,ch vec%. Kedyko#vek som s n%m hovoril o veciach t,kajDcich sa slu'by Bohu, obval som sa, 'e zane krDti oami. KeT som hovoril, poDval a' takmer pochopil, a naraz zaal krDti oami a stratil ni. KeT krDtil

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUHOU

81

oami, znamenalo to, 'e pracuje jeho myse#. Namiesto toho, aby Bo'ie veci vn%mal svoj%m duchom, uva'oval len mys#ou. Preto bolo pre neho nadmieru a'k chpa a vn%ma duchovn veci. Myslenie je asto problmom a prek'kou bratov v duchovn,ch veciach. Mnoh% bratia asto pou'%vajD k rieeniu duchovn,ch vec% myslenie. DomnievajD sa, 'e duchovn,m veciam mQ'u porozumie pomocou mysle. Nevedia, 'e myse# ako sDas due nemQ'e chpa ducha. Ilovek, ktor, 'ije mys#ou, 'ije duou, a je teda duevn,m lovekom neschopn,m porozumie duchovn,m veciam. Tak ako myse# b,va v duchovn,ch veciach prek'kou u bratov, u sestier to asto sD city. Mnoh sestry nerozumejD duchovn,m veciam a nevn%majD ich, preto'e pr%li podliehajD citom. V cirkvch na rQznych miestach som spoznal mnoho dobr,ch sestier, ktor majD zanietenie a lsku, ktor dbajD o svoje chovanie a sD uv'liv. KeT vak dQjde na duchovn veci, ch,ba im vn%mavos a nedok'u ich pochopi. To preto, 'e 'ijD aj konajD pr%li citovo. City sa nezdajD by hriene, ale aj tak im brnia v tom, aby 'ili duchovne a dot,kali sa svoj%m duchom Bo'%ch vec%, mali duchovn vn%manie a chpali duchovn veci. City sD pre ne pascou; zadr'iavajD ich vo sfre due a oni tak 'ijD pod#a due ako duevn% #udia. Pre mnoh,ch bratov je aj vQ#a problmom a prek'kou v porozumen% duchovn,m veciam. Aj niektor sestry majD tento problm. Pr%li posudzujD a rozhodujD svojou vQ#ou, a tak nevedomky 'ijD duou a nevn%majD a neuvedomujD si duchovn veci. Nech ide o ktorDko#vek zlo'ku due, keT je siln, lovek sa Rou nech #ahko ovplyvni a 'ije pod#a nej. KeT mus% rozumov, lovek nieo riei, vec si automaticky premysl% a posudzuje z mnoh,ch h#ad%sk. Kto 'ije citmi, podvedome sa bude v jednan% s #uTmi a vo vzahu k veciam riadi citmi. A ten, kto m pevnD vQ#u, bude o #uToch a veciach rozhodova pevne a jednoznane. Ktorko#vek zlo'ka due, v ktorej sa lovek c%ti pohodlne a prirodzene, je tou zlo'kou, ktor ho ovlda. Ak mte pred sebou loveka, ktor, ve#mi prirodzene rozm,#a, zva'uje a premeriava ka'dD vec, mQ'ete si by ist%, 'e urite ide

82

POZNANIE IVOTA

o loveka, ktor, je rozumov, a 'ije mys#ou. Ak je niekto #ahko ovplyvnite#n, citmi, #ahko sa rozosmeje alebo rozplae, v jednom okamihu je vesel, a za chv%#u zase smutn,, viete, 'e je to lovek prekypujDci em+ciami a teda lovek citov,. KeT niekto ka'dD vec #ahko naplnuje a rozhodne, a keT sa jeho vQ#a zapja a pQsob%, bez toho, aby ju sm chcel pou'i, potom je to urite lovek so silnou vQ#ou, lovek, ktor, 'ije vQ#ou. Zlo'ka, ktor je v loveku siln alebo v Rom prevlda, je v'dycky tou zlo'kou, ktor je v popred%, keT treba nieo vyriei. Nech hr pri rieen% problmov vedDcu Dlohu ktorko#vek zlo'ka due, je to dQkaz, 'e dan, lovek touto zlo'kou due 'ije a je to teda duevn, lovek. B. Duchovn* Olovek Ak dok'eme rozozna, ktor, lovek je duevn,, potom nie je a'k pozna ani loveka duchovnho. KeT'e duevn, lovek 'ije, mys#ou, citmi alebo vQ#ou, mus% teda by duchovn, ten, kto nimi ne'ije. Ak duevn, lovek 'ije duou a nie duchom, potom duchovn, lovek mus% 'i duchom a nie duou. Napriek tomu, 'e duu majD aj duchovn% #udia a ich myse#, city a vQ#a mQ'u by dokonca silnejie a bohatie ne' u be'n,ch duevn,ch #ud%, predsa t,mito orgnmi due ne'ijD. ijD duchom a v duchu a nechvajD ducha by pnom a zdrojom vetkho svojho konania a sprvania sa. Duch v nich zauj%ma prednostn postavenie; je zdrojom ich sprvania sa a v,chodiskov,m bodom ich inov. Ich dua je v podriadenom postaven%. Myse#, city a vQ#a v ich dui s%ce tie' fungujD, ale sD podriaden vlde ducha a riaden duchom. Hoci pou'%vajD svoju myse#, city a vQ#u, tie sa v'dy riadia vn%man%m ducha, ktor, uruje, ako tieto orgny due pou'i. Nie sD ako duevn% #udia, ktor% vo vetkom ponechvajD vldu dui a dovo#ujD mysli, citom a vQli, aby boli v popred% a viedli ich. Duchovn% #udia odopierajD dui nadradenos a odmietajD vedenie mys#ou, citmi i vQ#ou. Dovo#ujD tak duchu, aby v nich bol pnom; dovo#ujD mu riadi celD ich bytos, aby mohli sledova jeho vedenie. V pr%stupe k rQznym situcim a pri ich rieen% nikdy nepou'%vajD prednostne myse#, city ani vQ#u due; na zistenie a vyc%tenie problmu v'dy najprv pou'ijD ducha a v duchu najprv h#adajD, ako tento problm pociuje Pn.

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUHOU

83

A' po tom, o sa vo svojom duchu dotknD Pnovho c%tenia, pou'ijD myse# v dui, aby pochopila vnem, ktor, je v duchu, city v dui, aby ho vyjadrili, a vQ#u v dui, aby ho vykonala. Aj keT pou'%vajD orgny due, nie sD to #udia duevn% a ne'ijD pod#a 'ivota due. SD duchovn%, preto'e 'ijD pod#a 'ivota ducha; dua je pre nich len orgnom, ktor, pou'%vajD. III. ZVRTEN STAV

Videli sme, 'e padl, lovek mQ'e 'i len pod#a due, preto'e je m`tvy v duchu. Avak my, ktor% sme spasen% a mme o'ivenho ducha, mQ'eme 'i pod#a ducha. Boh ns zachraRuje, aby sme sa navrtili k duchu a 'ili pod#a ducha. Pd spQsobil, 'e lovek upadol z ducha do due, to znamen, 'e u' ne'ije duchom, ale duou. Bo'ie spasenie zachraRuje loveka od due k duchu, aby ne'il duou, ale duchom. Avak mnoh% napriek tomu, 'e sD spasen%, tak ne'ijD. Niektor% zostvajD duevn% a 'ijD pod#a due, preto'e nepoznajD rozdiel medzi duchom a duou ani zle'itosti s t,m sDvisiace. Navye nevedia, 'e Boh si praje, aby boli osloboden% od due a 'ili duchom. Niektor% s%ce vedia, 'e ich duch bol o'iven,, 'e sa l%i od due a 'e Boh chce, aby 'ili duchom, a napriek tomu i naTalej zotrvvajD v dui a 'ijD pod#a due. Je tomu tak preto, 'e sD zvyknut% 'i duou, nie duchom, a preto, 'e nepova'ujD 'itie v duchu za dQle'it. Ti, ktor% nepoznajD rozdiel medzi duchom a duou a nevedia, 'e si Boh praje, aby sme boli osloboden% od due a 'ili duchom, sa domnievajD, 'e 'i pod#a mysle, citov a vQle due, je vyhovujDce a nutn, a ak si len dajD pozor, aby nechybovali, bude vetko v poriadku. Nevedia vak, 'e pre kresanov je to ve#mi chab! Boh nem v Dmysle ns vyslobodi len z naich ch,b do stavu bezchybnosti; On chce viac: vyslobodi ns z due do ducha. Chce, aby sme nielen 'ili bezchybn,m 'ivotom, ale naviac aby sme 'ili duchovn,m 'ivotom, duchovne bezchybn,m 'ivotom. Chce, aby sme 'ili bezchybn,m 'ivotom nie pod#a due, ale pod#a ducha. A predsa kvQli svojej nevedomosti mnoh% kresania stle ete 'ijD pod#a due a o bezchybnos sa sna'ia a bojujD pomocou svojho duevnho 'ivota. Hoci je u' ich duch o'iven,, nevedia, 'e ho majD pou'%va a 'i pod#a neho. ChcD zo seba urobi

84

POZNANIE IVOTA

dokonal,ch #ud%, ktor% 'ijD uspokojiv,m 'ivotom len z moci due. Ich videnie a posudzovanie vec% a ich lska a nklonnos sD zakorenen v dui, nie v duchu. Napriek tomu, 'e sD pod#a chovania a jednania vzorn,mi kresanmi, stle ete 'ijD duevne, nie duchovne. Ich myslenie je bezpochyby ist, ich city vyrovnan a ich rozhodnutia sprvne, a napriek tomu sD duevn%, nie duchovn%. Ich stav ako kresanov je zvrten,. ijD zvrten,m kresansk,m 'ivotom. I keT dok'u by Dspen%, mQ'e to uspokoji len ich sam,ch. A niektor% sD so svoj%m Dspechom (ktor, je vak pochybn,) skutone spokojn%. NemQ'u sa vak pi Bohu, lebo Boh chce, aby bol lovek osloboden, od due a 'il pod#a ducha. Zvrten,m kresansk,m 'ivotom 'ijD aj t%, ktor% s%ce majD urit povedomie o rozdiele medzi duchom a duou a o tom, 'e si Boh praje, aby sme 'ili duchom a od due boli osloboden%, a napriek tomu pod#a due doposia# 'ijD. Hoci vedia, 'e ich duch je u' o'iven,, ne'ijD pod#a neho. Hoci vedia, 'e Boh chce, aby boli osloboden% od due a 'ili duchom, zostvajD v dui a 'ijD pod#a due. Hoci vedia, 'e lovek by mal k Bohu pristupova v duchu, stle sa sna'ia dot,ka Bo'%ch vec% duou. Vedia, 'e majD ducha, ale nepou'%vajD ho; vedia, 'e by mali 'i pod#a ducha, ale ne'ijD tak. Je pre nich pohodlnejie pou'%va myse#, city alebo vQ#u due; pou'%va ducha si nezvykli a tak 'itie v duchu zanedbvajD. K rieeniu problmov v'dy pou'ijD najprv myse#, city alebo vQ#u a nie ducha. Nanajv, dok'u by len dobr,mi a bezchybn,mi kresanmi (o om sa d v skutonosti pochybova); nedok'u by duchovn,mi kresanmi. MQ'u uspokoji len sami seba, ale nie Boha. Dok'u si z%ska len uznanie #ud%, ale nie Bo'iu chvlu. Stle ete potrebujD Bo'ie vyslobodenie ( nie vyslobodenie z hriechu, ale vyslobodenie z due. Nie vyslobodenie z #uTmi odsudzovanej pokvrnenej telesnosti, ale oslobodenie od istej due #uTmi cenenej. Inak vo vzahu k Bo'%m veciam zostanD stle len cudzincami a nezasvStencami. IV. AKO BY OSLOBODEN OD DUE

Ako mQ'eme by osloboden% od due? Vy'aduje to zjavenie dvoch aspektov: jednho oh#adne due, druhho oh#adne kr%'a.

ROZDIEL MEDZI DUCHOM A DUHOU

85

Mus%me si uvedomi, 'e dua je v Bo'%ch veciach bezmocn a v duchovn,ch veciach bezcenn. Nech je ktorko#vek zo zlo'iek due akoko#vek D'asn a siln, aj tak nemQ'e Bo'ie ani duchovn veci pochopi. Nech mme myse# akoko#vek istD, city vyrovnan a vQ#u sprvnu, ni z toho ns neurob% duchovn,mi. Tie' si mus%me uvedomi, 'e dua so vetk,m, o jej patr%, u' bola ukri'ovan s Kristom. V liste Galatsk,m 2,19, kde apotol hovor%: [S Kristom som ukri'ovan,\, mysl% t,m svoju duu. Dua si pod#a Bo'ieho nzoru zaslD'i jedine smr. A s naou duou sa Boh u' vysporiadal prostredn%ctvom kr%'a. Veci due by sme si teda nemali ceni; naopak by sme mali uzna, 'e dua by mala zomrie, 'e si smr zaslD'i a 'e je dokonca u' m`tva. Tak zjavenie a tak videnie nm umo'n% duu odsDdi, odmietnu, zakza jej uj%ma sa vo vetkom vedenia a v niom jej neposkytova priestor. Duu usmrcujeme skrze SvStho Ducha: dovo#ujeme SvStmu Duchu, aby kr%'om usmrtil 'ivot due a odstrnil jej aktivitu. Mus%me si uvedomi, ak bezmocn je dua pred Bohom, ak neschopn je porozumie Bo'%m veciam a nemQ'e sa pi Bohu. Mus%me tie' pozna Bo'ie hodnotenie due a to, ako sa k nej Boh stavia. Jedine vtedy mQ'eme duu zaprie, odmietnu a by od nej osloboden%. Mus%me teda Pna prosi, aby sme mohli nielen uvidie bezmocnos due, ale aby sme pre'ili i jej spDtanie kr%'om. Tak sa vo vetkom nau%me duu odmieta a ne'i pod#a nej. Ten, kto je rozumov,, by mal vo vetk,ch duchovn,ch veciach zavrhnD svoj intelekt; mal by celkom odlo'i takto jeho prejavy ako prem,#anie a rozva'ovanie, navrti sa k duchu a u'%va ducha k vn%maniu vedomia Boha. KeT %ta Bibliu, modl% sa alebo hovor% o duchovn,ch veciach, mal by sa vzda svojich Dvah, predstv, teoretizovania a skDmania, mal by sa pevne dr'a vn%mania 'ivota vo svojom duchu a %s vpred v Bo'om spoloenstve. Ten, kto m nadbytok citov, by mal city vo vetkom potlai. Nemal by dovoli, aby ho city viedli a riadili; naopak by mal dovoli SvStmu Duchu, aby ich odstrnil. Tak bude schopn, vn%ma Bo'iu vQ#u v duchu. Mal by sa svojich citov b rovnako, ako sa boj% hriechu. S bzRou a chven%m by mal 'i v duchu a neriadi sa svojimi citmi ani sa nimi nenecha

86

POZNANIE IVOTA

ovplyvni. Ten, kto 'ije pod#a vQle, by mal vo vzahu k Bo'%m veciam na svoju vQ#u h#adie ako na Bo'ieho nepriate#a, ako protivn%ka ducha. Potom svoju vQ#u odsDdi, zavrhne a odmietne. Mal by SvStmu Duchu dovoli, aby jeho vQ#u zlomil kr%'om, aby pred Bohom u' ne'il svojou pevnou a silnou vQ#ou, ale vedom%m svojho ducha. Mali by sme odsDdi a zavrhnD ktorDko#vek zlo'ku due, ktor ns ovplyvRuje. Ii je to myse#, city alebo vQ#a, mali by by zlomen a ovldnut. Vo vetk,ch Bo'%ch veciach by sme mali vedenie mys#ou, citmi a vQ#ou odmietnu. Namiesto toho by sme mali umo'ni duchu, aby zaujal prv miesto a myse#, city i vQ#u ovldal, riadil a pou'%val. Takto mQ'eme by osloboden% od due. Potom budeme na jednej strane schopn% svoj%m duchom pou'%va vetky orgny due, a na druhej strane nebudeme 'i duou ( nebudeme duevn%, ale duchovn%.

DEVIATA KAPITOLA

TRI IVOTY A TYRI ZKONY Teraz sa dostvame k deviatemu hlavnmu bodu poznania 'ivota, ktor,m sD tri 'ivoty a tyri zkony. Jedn sa o nesmierne dQle'itD biblickD pravdu. Ak chceme jasne pozna svoj vnDtorn, duchovn, stav alebo si prajeme vies v%azn, 'ivot osloboden, od hriechov, mus%me tDto zkladnD pravdu dQkladne pochopi. I. TRI IVOTY

A. DefinPcia troch 2ivotov Tri 'ivoty, o ktor,ch sa tu hovor%, sD 'ivoty, ktor,mi je obdaren, ka'd, spasen, lovek ( #udsk, 'ivot, Satanov 'ivot a Bo'% 'ivot. fudia si obvykle myslia, 'e v loveku je len jeden, teda #udsk, 'ivot, ktor, dostva od svojich rodiov. Biblia nm vak ukazuje, 'e vinou pdu loveka je v ns i 'ivot Satana. Preto list R%mskym 7,18.20 hovor%, 'e v loveku, teda v padlom #udskom tele, preb,va aj Hriech. Hriech tu znamen 'ivot Satana. Padl #udsk telo, v ktorom je obsiahnut, 'ivot Satana, pod#a listu Galatsk,m 5,17 v loveku po jeho spasen% pretrvva a asto 'iada proti Duchu. Preto i potom, o je lovek spasen,, stle je v Rom Satanov 'ivot. Okrem toho vak Jn 3,36 hovor%: [Kto ver% v Syna, m ven, 'ivot.\ Prv, list Jnov 5,12 tie' hovor%: [Kto m Syna, m 'ivot,\ ktor,m je myslen, 'ivot Boha. Z toho plynie, 'e kto ver% v Bo'ieho Syna a je spasen, m nielen svoj vlastn, #udsk, 'ivot a Satanov 'ivot, ktor, z%skal skrze pd, ale aj ven, Bo'% 'ivot. B. PQvod troch 2ivotov Biblia hovor%, 'e keT Boh stvoril Adama, vd,chol mu do

88

POZNANIE IVOTA

nozdier dych 'ivota a Adam tak z%skal stvoren, #udsk, 'ivot. V zhrade Eden potom Boh loveka postavil pred dva stromy: strom 'ivota a strom poznania dobrho a zlho. Pod#a neskorieho zjavenia v Biblii strom 'ivota znamen Boha, strom poznania dobrho a zlho symbolizuje Satana a Adam predstavuje #udstvo. V onen deR teda v zhrade Eden, alebo vo vesm%re, nastala situcia, v ktorej zohrali svoju Dlohu tri strany ( lovek, Boh a Satan. Satan je Bo'% protivn%k a ohniskom jeho zpasu s Bohom je lovek. Iloveka chcel Satan i Boh. Boh si prial ma loveka pre uskutonenie svojej vQle, a Satan chcel loveka pre naplnenie svojej zlej 'iadosti. Satan i Boh chceli loveka z%ska rovnakou met+dou ( pomocou 'ivota. Bo'%m zmerom bolo, aby lovek jedol ovocie zo stromu 'ivota a tak z%skal nestvoren, Bo'% 'ivot a bol s N%m spojen,. Satan vak loveka zviedol k tomu, aby jedol zo stromu poznania dobrho a zlho, %m spQsobil, 'e lovek prijal jeho padl, 'ivot a zmiesil sa s n%m. Toho dRa, keT Adam, podveden, Satanom, jedol zo stromu poznania dobrho a zlho, vstDpil Satanov 'ivot do loveka a spQsobil, 'e sa lovek stal poruen,m. Tak lovek okrem svojho pQvodnho stvorenho 'ivota z%skal aj padl, 'ivot Satana. V dobe Novho zkona vlo'il Boh svoj 'ivot do svojho Syna, aby ho prejavil medzi #uTmi a aby #udia, keT v jeho Syna uveria a prijmD Ho, mohli tento Bo'% 'ivot z%ska. Teda okrem svojho pQvodnho stvorenho #udskho 'ivota a Satanovho 'ivota, ktor, sme obdr'ali skrze pd, z%skavame aj 'ivot Boha. Preto tri 'ivoty vo vnDtri ns, spasen,ch, pochdzajD zo stvorenia, pdu a spasenia. KeT sme vyli z Bo'%ch stvorite#sk,ch rDk, mali sme stvoren, #udsk, 'ivot. KeT sme preli Adamom, stali sme sa padl,mi a z%skali sme padl, 'ivot Satana. KeT sme vstDpili do Krista, z%skali sme spsu a nestvoren, Bo'% 'ivot. C. Umiestnenie troch 2ivotov Pod#a biblick,ch zjaven% tri rQzne 'ivoty vstDpili do jednotliv,ch zlo'iek naej bytosti: 'ivot loveka do naej due, 'ivot Satana do fyzickho tela a 'ivot Boha do #udskho ducha. KeT

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

89

Boh utvoril loveka z prachu zeme, vd,chol do neho dych 'ivota a [lovek sa stal 'ivou duou\ (Gn 2,7). To znamen, 'e #udsk, 'ivot z%skan, skrze stvorenie sa nachdza v #udskej dui. KeT bol lovek podveden, Satanom a padol, zmiesil sa s jeho fyzick,m telom plod zo stromu poznania dobrho a zlho, ktor, predstavuje Satana. Preto 'ivot Satana, ktor, lovek z%skal skrze pd, je obsiahnut, v #udskom tele. KeT lovek prij%ma Pna Je'ia ako Spasite#a, vstupuje do #udskho ducha Bo'% Duch, ktor, so sebou prina Bo'% 'ivot. Bo'% 'ivot, ktor, lovek z%skava skrze spasenie, sa teda nachdza v #udskom duchu. Spasen, lovek m teda vo svojom duchu Bo'% 'ivot, vo svojej dui #udsk, 'ivot a vo svojom tele Satanov 'ivot. Aby sme jasnejie porozumeli trom zlo'km bytosti, v ktor,ch sD tieto tri 'ivoty umiestnen, venujme trochu asu v,kladu o vedom% t,chto troch ast%. Telo, vonkajia, fyzick as, je vidite#n a hmatate#n. Zah`Ra vetky Ddy tela a m pS zmyslov, zrak, sluch, uch, chu a hmat, pomocou ktor,ch prichdza do styku s fyzick,m svetom. Preto sa vedomiu tela tie' hovor% vn%manie sveta alebo zmyslov vn%manie. Duch, naa vnDtorn a najhlbie umiestnen as, zah`Ra svedomie, intu%ciu a spoloenstvo. Svedomie je orgn, ktor, rozliuje medzi sprvnym a nesprvnym. Na zklade princ%pu sprvneho a nesprvneho nm dva schopnos vn%ma, o je sprvne a Boh to prij%ma, a o je nesprvne a Boh to zavrhuje. Intu%cia nm dva schopnos vn%ma Bo'iu vQ#u priamo a bezprostredne. Spoloenstvo nm umo'Ruje komunikova s Bohom a ma s N%m spoloenstvo. Hoci spoloenstvo je to, o nm umo'Ruje styk s Bohom, aj svedomie a intu%cia nm umo'RujD vn%ma Boha a duchovn veci, teda ma spojenie s duchovn,m svetom. Vnemy z t,chto dvoch ast% sD vnemy ducha, a preto b,vajD oznaovan ako duchovn vn%manie alebo vn%manie Boha. Dua, ktor je umiestnen medzi duchom a telom, je vnDtornou, psychickou zlo'kou, a zah`Ra myse#, city a vQ#u. Myse# je orgnom myslenia a uva'ovania; city sD orgnom poteenia, hnevu, 'ia#u a radosti; a vQ#a je orgnom, ktor, vytvra nzory a rozhoduje. Hoci sa dua sklad z troch ast%,

90

POZNANIE IVOTA

len dve ( myse# a city ( majD vedomie. Vn%manie mysle je zalo'en na rozumovom vysvetlen%, zatia# o vn%manie citov je zalo'en na naich z#ubch a ne#Dbostiach. Tieto dva zmysly naej due nm dvajD schopnos vn%ma #udskD psychiku, teda #udsk ego alebo ja, a nadvSzova kontakt s psychick,m svetom; hovor% sa im preto psychick zmysly alebo sebauvedomenie.* D. PrirodzenosB a postavenie troch 2ivotov KeT'e ka'd, z t,chto troch odlin,ch 'ivotov, ktor sme vnDtorne obdr'ali, m svoj vlastn, pQvod a preb,va oddelene v jednej z troch zlo'iek naej bytosti, mus% by i prirodzenos t,chto 'ivotov a ich postavenie v naom vnDtri dos odlin a zlo'it. Bezprostredne potom, o bol lovek stvoren, Bo'%mi rukami, bol v Bo'%ch oiach ve#mi dobr, (Gn 1,31) a priamy (Kaz 7,29). Stvoren, 'ivot loveka bol teda pQvodne dobr, a priamy. Bol nielen bez hriechu, ale i bez poznania hriechu a vedomia hanby; bol nevinn, a prost,.** KeT Adam zhreil a padol, nielen'e Boha urazil svoj%m chovan%m, ktorho v,sledkom je hriena situcia, ale stalo sa nieo ete horie: Satan otrvil 'ivot loveka, ktor, sa tak stal pokvrnen,m a poruen,m. Predstavme si napr%klad, 'e svoj%m deom, poviem, aby sa nehrali s hubou na mazanie tabule. KeT od%dem, zo zvedavosti sa s Rou pohrajD a ja po nvrate zist%m, 'e urobili nieo, o nemali. Tento nesprvny in je len poruen%m rodinnho pravidla poslunosti; deom sa ni nestalo. Ale dajme tomu, 'e nabudDce nechm doma f#atiku jedovatho lieku a deom nak'em: [Toto sa neopov'te pi!\ KeT od%dem z domu, zapi sa im hra sa s f#atikou ( a naneastie sa jedovatho * V,raz [#udsk vedomie\ be'ne vzahujeme na vn%manie #Dbosti a ne#Dbosti v citoch due. Napriek tomu, 'e do tohoto vn%mania mQ'e zasiahnu myse# due, pS zmyslov tela a vedomie ducha, alebo mQ'e by dokonca mierne ovplyvnen intu%ciou ducha, ako je tomu u duchovnho loveka, predsa je hlavne vyjadren%m naich z#ub a ne#Dbost% v citoch due. ** Po pde dal Boh loveku pocit hanby. Tento pocit m dvojakD funkciu: jednak dokazuje, 'e hre%me, jednak nm brni v tom, aby sme hreili. Kto nem pocit hanby, je schopn, svojvo#ne hrei. I%m viac lovek vn%ma hanbu, t,m viac bude ma zbrany hrei. U ns sa hovor%, 'e 'eny by nemali by nehanebn. Komu pocit hanby ch,ba, je iste lovekom najni'ej kateg+rie.

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

91

lieku napijD. V tomto okamihu u' nielen neuposlDchli mQj zkaz a poruili pravidlo poslunosti, ale dokonca do nich vniklo nieo kodliv. K tomu dolo, keT Adam jedol ovocie zo stromu poznania. Nielen'e neuposlDchol Bo'% zkaz, ale dokonca do sebe prijal Satanov 'ivot. Od tej doby sa lovek vnDtorne skomplikoval; m nielen svoj pQvodn, priamy a dobr, 'ivot, ale i zl, a poruen, 'ivot Satana. Satanov 'ivot, pln, vemo'n,ch hriechov, obsahuje semeno vetkej skazenosti a zla. Satan 'ije v loveku, prebDdza jeho 'iadosti (J 8,44) a nDti ho, aby hreil (1 J 3,8). Jeho 'ivot je teda koreRom hriechov, ktor, nDti loveka 'i v hriechu. Vetky mo'n hriechy, ktor,ch sa lovek dopDa, vychdzajD zo 'ivota Satana alebo z diablovho 'ivota v #udskom vnDtri. Ilovek s%ce obas dok'e na zklade svojho #udskho 'ivota prejavi trochu #udskej dobroty, ale od tej doby, o do neho vstDpil diabolsk, 'ivot, 'ije vSinou diablov,m zlom pod#a diablovho 'ivota. Niekedy lovek dok'e by ve#mi #achetn,; vie skutone jedna ako lovek a voRa pravou #udskosou. Inokedy vak strca trpezlivos, je skutone ako diabol a je pres,ten, diabolsk,m zpachom. KeT sa lovek vy'%va v h,ren% a opilstve, nvtevch u prostitDtok, hazarde a Tal%ch hriechoch, m diablovu podobu a diabolsky pchne. Ne'ije diablov,m 'ivotom zo svojej vlastnej vQle; to diablov 'ivot v jeho vnDtri ho podvdza, a tak ho nDti by diabolsk,m lovekom a vies 'ivot, v ktorom sa miesi #udsk s diabolsk,m. Tak, je skuton, stav vnDtra dnen,ch #ud% zo sveta. KvQli tomu, 'e lovek m 'ivot loveka i Satana, jeden prirodzene dobr, a druh, zl,, tD'i na jednej strane by dobr, a priamy, a na druhej strane m sklon ku skazenosti a zlu. A tak filozofi, ktor% sa po cel genercie sna'ia preskDma #udskD prirodzenos, zastvajD dva rQzne nzory: jeden, 'e lovek je prirodzene dobr,, a druh,, 'e je prirodzene zl,. V skutonosti v sebe mme obidve prirodzenosti, lebo je v ns 'ivot dobra i 'ivot zla. Ale vTaka Pnovi my, ktor% sme spasen%, mme dnes nielen 'ivot loveka a 'ivot diabla, ale i 'ivot Boha. Tak ako Satan do ns skrze svoju poruenos naokoval svoj 'ivot a prinDtil ns zjednoti sa s n%m, by jeho vlastn%ctvom a necha sa ovlda

92

POZNANIE IVOTA

vetk,mi zl,mi silami jeho prirodzenosti, tak i Boh do ns vklad svoj 'ivot skrze svoje vyslobodenie a pripja ns k sebe, z%skava ns a zmocRuje sa ns vetkou bo'skou dobrotou svojej prirodzenosti. Preto ako bol 'ivot rozhodujDcim momentom pri pde, je i rozhodujDcim momentom spsy. KeT pristupujeme k Pnovmu stolu, lmeme najprv chlieb 'ivota, a potom pijeme z kalicha odpustenia. To znamen, 'e v Pnovom spasen% zauj%ma prv miesto chlieb, ktor, je symbolom 'ivota, hoci pri spasen% prij%mame najprv krv a potom 'ivot. Kalich ako symbol krvi je druhotn,. Preto najprv lmeme chlieb, a potom pijeme z kalicha. KeT do ns vstDpi Bo'% 'ivot, stvame sa vnDtri zlo'itej%mi, ne' #udia zo sveta. Mme priamy 'ivot loveka, hrieny 'ivot Satana a bo'sky dobr, 'ivot Boha. To znamen, 'e obsahujeme loveka, Satana i Boha. Tento trojak, stav, ktor, jestvoval v onen deR v zhrade Eden, v ns trv i dnes. Dalo by sa poveda, 'e vo svojom vnDtri mme miniatDrnu edenskD zhradu, v ktorej preb,vajD vetci traja ( lovek, Boh i Satan. Satanov zpas zo zhrady Eden, kde s Bohom bojoval o loveka, teda dnes prebieha v ns. Satan je v ns inn, a praje si, aby sme s n%m spolupracovali k naplneniu jeho zlovo#nho zmeru zmocni sa ns; Boh v ns tie' pQsob% a praje si nau spoluprcu, aby sa dov`il Jeho dobr, Dmysel. KeT budeme 'i pod#a Satanovho 'ivota vo svojom vnDtri, budeme vyjadrova Satanovo zlo, %m mu umo'n%me, aby na ns uskutonil svoj zl, Dmysel. Ak budeme 'i pod#a Bo'ieho 'ivota v sebe, budeme vyjadrova bo'skD dobrotu Boha a tak umo'n%me, aby sa na ns naplnil Jeho dobr, zmer. Napriek tomu, 'e sa niekedy zd, 'e mQ'eme by nezvisl% a ne'i ani pod#a Satanovho 'ivota ani pod#a Bo'ieho 'ivota, ale len pod#a #udskho 'ivota, v skutonosti to nie je mo'n; buT 'ijeme pod#a Bo'ieho 'ivota, alebo 'ijeme pod#a Satanovho 'ivota. Z predchdzajDceho v,kladu vypl,va, 'e kresan mQ'e jedna ako tri odlin typy osQb a 'i troma rQznymi typmi 'ivota. Brat, ktor, je rno ve#mi v#Ddny, vyzer skutone ako lovek; napoludnie, keT sa rozDli na man'elku, sa podob dmonovi; a keT sa veer modl% a keT c%ti, 'e 'ene ubl%'il, a vyznva to Bohu i 'ene, vyzer ako Boh. V priebehu jednho dRa tak jedn ako tri rQzne

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

93

osoby prejavujDce tri rQzne stavy. Rno je v#Ddny ako lovek, napoludnie sa hnev ako dmon a veer, keT sa vysporiada s hriechom, sa podob Bohu. V priebehu jednho dRa sa v jeho 'it% prejav% lovek, diabol i Boh. Takto mQ'e jedna preto, 'e sD v Rom vetky tri 'ivoty ( 'ivot loveka, 'ivot diabla i 'ivot Boha. KeT 'ije pod#a 'ivota loveka, podob sa loveku; keT chod% pod#a diablovho 'ivota, podob sa diablovi; a keT jedn pod#a Bo'ieho 'ivota, prejavuje Bo'iu podobu. Nech 'ijeme pod#a ktorhoko#vek 'ivota, tento 'ivot uruje, o budeme svoj%m 'it%m vyjadrova. Mus%me teda jasne chpa, 'e spasen, lovek m tri rQzne 'ivoty ( stvoren, 'ivot loveka, padl, 'ivot Satana a nestvoren, 'ivot Boha. Hoci v sebe mme vetky tri 'ivoty, z%skavame ich jednotlivo v troch zlomov,ch bodoch, pri troch rQznych udalostiach. Po prv, v ase stvorenia a skrze stvorenie sme z%skali stvoren, 'ivot loveka. Po druh, pri pde, stykom so Satanom a stromom poznania dobrho a zlho, sme obdr'ali padl, 'ivot Satana. Po tretie, v okamihu svojho spasenia, preto'e sme uverili v Bo'ieho Syna a prijali Ho, sme z%skali nestvoren, Bo'% 'ivot. V dQsledku toho, 'e v ns prebehli tieto tri udalosti ( stvorenie, pd a spasenie ( sme obdr'ali tri 'ivoty ( 'ivot loveka, Satanov 'ivot a Bo'% 'ivot ( ktor sa svojou prirodzenosou navzjom l%ia. KeT toto spoznme a pochop%me, mQ'e nm by jasn, ako mme 'i. ExistujD v ns sDasne tri 'ivoty. Pod#a ktorho z nich mme 'i? Pod#a 'ivota loveka? Pod#a 'ivota Boha? Alebo pod#a 'ivota Satana? ivot, pod#a ktorho 'ijeme, je tie' 'ivot, ktor, svoj%m 'it%m prejavujeme. V tom spo%va n spQsob 'ivota. II. TYRI ZKONY

Ka'd, z troch 'ivotov vo vnDtri spasen,ch m svoj zkon. Preto sD v ns nielen tri 'ivoty, ale tie' tri zkony, ktor k t,mto trom 'ivotom patria. Okrem t,chto vnDtorn,ch zkonov existuje ete Bo'% zkon mimo ns. Spolu to sD teda tyri zkony. To je zjaven v liste R%mskym 7 a 8. A. DefinPcia =tyroch z+konov Gstrednou tmou 7. a 8. kapitoly listu R%mskym je zkon.

94

POZNANIE IVOTA

V predchdzajDcej kapitole apotol hovor%: [Hriech nebude panova nad vami; veT nie ste pod zkonom\ (6,14). Jedin,m dQvodom, preo nad nami hriech nemQ'e panova, je, 'e nie sme pod zkonom. Aby apotol vysvetlil zmysel vety [Nie ste pod zkonom\, hovor% o zkone ete v 7. a 8. kapitole. Kapitola 7 za%na slovami: [Ii neviete, bratia ( veT hovor%m t,m, ktor% poznajD zkon, ( 'e zkon panuje nad lovekom, k,m 'ije?\ A Talej: [Teraz sme boli osloboden% od Zkona, preto'e sme zomreli tomu, o ns zvSzovalo\ (v. 6). V nasledujDcom veri pokrauje: [Ale hriech som nepoznal; poznal som ho jedine pomocou zkona\ (v. 7). A opS: [Pod#a vnDtornho loveka s radosou sDhlas%m s Bo'%m zkonom\ (v. 22). Vetky tieto miesta sa vzahujD na zkon Starho zkona. Nakoniec priznva: [Ale vo svojich Ddoch vid%m in, zkon, ktor, bojuje proti zkonu mQjho rozumu a dr'% ma v zajat% zkona hriechu, ktor, je v mojich Ddoch\ (v. 23). A znovu: [A tak teda ja sm svoj%m rozumom slD'im Bo'iemu zkonu, ale telom zkonu hriechu\ (v. 25). Potom v 8. kapitole vyhlasuje: [VeT zkon Ducha 'ivota v Kristu Je'iovi ma oslobodil od zkona hriechu a smrti\ (v. 2). V t,chto cittoch apotol hovor% spolu o tyroch zkonoch, ktor sa ns osobne t,kajD. Prv, je [Bo'% zkon\ (7,22.25), teda zkon Starho zkona, ktor, formuluje vetky Bo'ie po'iadavky na ns. Druh, je [zkon rozumu\ (7,23), ktor, je v naej mysli a vedie ns tak, aby sme tD'ili kona dobro; mohli by sme ho tie' nazva zkonom dobra v naej mysli. Tret% je [zkon hriechu v naich Ddoch\ (7,23), ktor, ns nDti hrei. KeT'e pQsobenie tohto zkona, ktor, ns nDti hrei, sa prejavuje v Ddoch nho tela, naz,va sa [zkonom hriechu v naich Ddoch\. Htvrt, je [zkon Ducha 'ivota\ (8,2), ktor, ns vedie k tomu, aby sme 'ili Bo'%m 'ivotom. Duchom, z ktorho tento zkon vychdza, je Duch 'ivota, duch, ktor, je zmiean%m Bo'ieho Ducha, Bo'ieho 'ivota a nho #udskho ducha. Preto sa naz,va [zkonom Ducha 'ivota\. A keT'e tento Duch obsahuje 'ivot, patr% 'ivotu a je 'ivotom, naz,va sa zkon tohto Ducha [zkonom 'ivota\. Jeden z t,chto tyroch zkonov ( Bo'% zkon ( je mimo ns, zatia# o

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

95

ostatn tri ( zkon dobra v mysli, zkon hriechu vo fyzickom tele a zkon Ducha 'ivota v naom duchu ( sD vnDtri ns. B. PQvod =tyroch z+konov Ka'd, z t,chto tyroch zkonov m in, pQvod. Bo'% zkon, nap%san, na kamenn,ch doskch, dal Boh #uTom skrze Moj'ia v dobe Starho zkona. Ostatn tri zkony sD odvoden od troch 'ivotov, o ktor,ch sme u' hovorili. Vieme, 'e ka'd, 'ivot m zkon. Hoci zkon nemus% by v'dy odvoden, od 'ivota, 'ivot m v'dy nejak, zkon. KeT'e vo svojom vnDtri mme tri odlin 'ivoty, mme aj tri rQzne zkony zodpovedajDce t,mto 'ivotom. Zkon dobra v mysli je odvoden, od dobrho stvorenho 'ivota, ktor, sme nez%skali pri spasen%, ale pri naroden%. Je prirodzenou vlastnosou Bo'ieho stvorenia, nie darom Bo'ej spsy. K,m sme neboli spasen%, v naej mysli sa asto objavoval prirodzen, sklon alebo tD'ba kona dobro, ma v Dcte svojich rodiov, by k #uTom lskav%, alebo prejavi #Dtos v ndeji, 'e sa polep%me, a v snahe dosta sa na vyiu DroveR. Mylienky o tom, 'e budeme kona dobro a 'e sa nm podar% dosta sa vyie, vypl,vajD zo zkona dobra v naej mysli. Tie' dokazujD, 'e tento zkon v ns bol u' predt,m, ne' sme boli spasen%. Niektor% #udia vyvodzujD na zklade listu R%mskym 7,18 ([Viem toti', 'e vo mnec nepreb,va dobr.\), 'e ani pred na%m spasen%m, ani po Rom v ns niet ni dobrho a preto zkon dobra, ktor, je v naej mysli, nemQ'e by odvoden, od nho pQvodnho stvorenho 'ivota, t,m menej od 'ivota pred spasen%m. KeT si vak pre%tame list R%mskym 7,18 pozorne, vid%me, 'e tento zver je nepresn,, lebo keT Pavol hovor%, 'e v ns nepreb,va dobr, hovor% o stave naej telesnosti. A telesnos, o ktorej sa tu hovor%, sa pod#a kontextu verov 21, 23 a 24 t,ka nho padlho a zmenenho tela. V naom padlom a zmenenom fyzickom tele, teda v naej telesnosti, dobro nepreb,va. To vak neznamen, 'e v ns, padl,ch bytostiach, niet vQbec ni dobrho. Naopak, neskQr sa v tejto kapitole jasne hovor%, 'e v padl,ch bytostiach je vQ#a, ktor tD'i kona dobro, a 'e v naej mysli je zkon dobra. VQ#a aj myse# sD sDasami due. Preto, hoci v naom padlom a zmenenom fyzickom tele

96

POZNANIE IVOTA

nepreb,va dobr, v mysli i vQli naej due existuje prvok dobroty, a to aj po pde. Tento prvok dobroty prirodzene patr% nmu dobrmu stvorenmu 'ivotu. Zkon dobra v naej mysli teda pochdza z nho pQvodnho stvorenho 'ivota a existoval predt,m, ne' sme boli spasen%, u' pri naom naroden%. Niekto by mohol tvrdi, 'e n dobr, stvoren, 'ivot, ako poruen, Satanom skrze pd, svoj prvok dobroty stratil. To je tie' nepresn. Napr%klad pridan%m nieoho kyslho do vody s medom naru%me sladkD chu, ale sladkos t,m neodstrnime. Hoci lovek bol Satanom poruen,, prvok dobroty v Rom zostva. Je pravda, 'e prvok dobroty stvorenej v loveku bol Satanom poruen, a stal sa neopravite#n,m, ale nie je mo'n poveda, 'e bol poruen, nato#ko, 'e by prestal existova. KeT rozbijete sklo, rozpadne sa na kDsky, ale prvok skla zostva. Kus zlata mQ'ete hodi do mlky s blatom, ale jeho zkladn, prvok stle existuje. Napriek tomu, 'e naa Dcta k rodiom, bratsk lska, vernos, Dprimnos, slunos, morlnos, skromnos a pocit hanby sD dos pokvrnen a zneisten pr%mesami, sD prav. MQ'eme teda vyvodi zver, 'e hoci nae dobr prvky boli pokvrnen, aj po svojom poruen% pretrvvajD; sD s%ce ve#mi slab, ale zostvajD. Prve preto %nski mudrci a filozofi odhalili, 'e v loveku sD urit [vynikajDce cnosti\, [vroden uvedomenie\ atT., a doli k nzoru, 'e #udsk prirodzenos je dobr. Zistenie t,chto filozofov vo veci #udskej prirodzenosti je skutone sprvne, preto'e v ns, padl,ch bytostiach, pretrvva prvok dobroty a zkona, ktor, ns prirodzene vedie k tomu, aby sme tD'ili kona dobro. Zkon hriechu v Ddoch je odvoden, od padlho a zlho 'ivota Satana. U' sme povedali, 'e v dQsledku pdu Adama, ktor, zhreil ( jedol zo stromu poznania dobrho a zlho ( vstDpil do loveka Satanov 'ivot. V 'ivote Satana je obsiahnut, zkon zla, to jest zkon hriechu v Ddoch. KeT'e 'ivot Satana je zl,, zkon, ktor, je od jeho 'ivota odvoden,, prirodzene nDti loveka hrei a kona zlo. Zkon Ducha 'ivota je odvoden, od Ducha 'ivota, ktor, je v naom duchu a pochdza z nestvorenho bo'skho 'ivota Boha. KeT sme prijali Pna a boli sme spasen%, Bo'% Duch

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

97

a s N%m aj Bo'% 'ivot vstDpili do nho ducha a zmieali sa s N%m, aby sa stali Duchom 'ivota. V 'ivote Ducha 'ivota je obsiahnut, zkon, ktor, je zkonom Ducha 'ivota; je to zkon 'ivota. Mus%me si teda Dplne jasne uvedomi, 'e pri spasen% do ns Boh nevlo'il zkon dobra, ale zkon 'ivota. Bo'%m zmerom je, aby sme mali 'ivot, nie aby sme boli dobr%. KeT ns Boh zachraRuje, vklad do ns zkon 'ivota. Zkon dobra Boh nedva skrze spasenie, ale skrze stvorenie. Prvok dobra, ktor, je v ns, je nm vroden,. Avak keT ns Boh zachraRuje, vklad do ns svoj 'ivot. V tomto 'ivote je obsiahnut, zkon 'ivota, zkon Ducha 'ivota. Tento zkon, ktor, z%skavame v okamihu svojho spasenia, je odvoden, od Bo'ieho spasenia 'ivotom. Io sa t,ka pQvodu t,chto tyroch zkonov, mQ'eme poveda, 'e Bo'% zkon, odvoden, od Boha, je z Boha; zkon dobra v mysli, odvoden, od 'ivota loveka, je z loveka; zkon hriechu v Ddoch, odvoden, od Satanovho 'ivota, je zo Satana; a zkon Ducha 'ivota, odvoden, od Ducha 'ivota, je z ducha. C. Umiestnenie =tyroch z+konov Aby sme mali presn poznanie uveden,ch tyroch zkonov, mus%me vedie, kde ka'd, z nich njdeme. Bo'% zkon je zap%san, na kamenn,ch doskch, teda je mimo ns. Zkon dobra je v naej mysli, teda v naej dui. KeT'e 'ivot zalo'en, na konan% dobra s%dli v naej dui, je zkon odvoden, z tohto 'ivota samozrejme tie' v naej dui. Funkcia tohto zkona sa obzvl prejavuje v mysli naej due. Preto sa tento zkon naz,va zkon mysle. V dui teda mme 'ivot loveka, zkon dobra, odvoden, od tohto 'ivota, a dobrD #udskD prirodzenos. Zkon hriechu je v naich Ddoch, teda v naom fyzickom tele. Ilovek pri svojom pde prijal do svojho tela ovocie stromu poznania a zl, 'ivot Satana tak vstDpil do jeho #udskho tela. V naom tele je preto aj zkon hriechu, odvoden, od Satanovho 'ivota. KeT'e je tento zkon v naom tele a telo pozostva z Ddov, je tento zkon v naich Ddoch. Vo svojom tele teda mme

98

POZNANIE IVOTA

Satana, Satanov 'ivot, zkon hriechu, odvoden, od Satanovho 'ivota, a Satanovu zlD prirodzenos. KvQli tomu, 'e Satan a jeho zlo vstDpili do nho tela a zmieali sa s n%m, fyzick telo sa zmenilo a stalo sa poruen,m padl,m telom, alebo padlou telesnosou. Zkon Ducha 'ivota je v naom duchu. KeT'e Duch 'ivota spolu s Bo'%m 'ivotom preb,va v naom duchu, nachdza sa zkon odvoden, od Ducha 'ivota tie' v naom duchu. Tento zkon je odvoden, od Bo'ieho Ducha a je v naom duchu; preto je jeho pQvodcom Duch (Bo'%) a (n) duch je jeho s%dlom. Je teda celkom z ducha; nie je ani z fyzickho tela ani z due. V duchu teda mme Boha, Bo'% 'ivot, zkon odvoden, od Ducha Bo'ieho 'ivota a Bo'iu prirodzenos 'ivota. D. PrirodzenosB a funkcia =tyroch z+konov Ak je prirodzenos a ak sD funkcie uveden,ch tyroch vonkaj%ch a vnDtorn,ch zkonov? Bo'% zkon sa sklad z Bo'%ch ustanoven% a jeho prirodzenos je svSt, spravodliv a dobr. Tento zkon je v naom vnDtri a umo'Ruje nm vedie, o Boh odsudzuje a o schva#uje. Tento zkon vy'aduje, aby sme zavrhli, o Boh odsudzuje a robili, o Boh schva#uje, a tak vyhoveli svSt,m, spravodliv,m a dobr,m Bo'%m nariadeniam. Zkon dobra v naej mysli, odvoden, od nho stvorenho dobrho #udskho 'ivota, obsahuje dobrD #udskD prirodzenos a presne zodpoved prirodzenosti Bo'ieho zkona v naom vnDtri. Tento zkon v ns, teda v naej mysli, vytvra tD'bu kona dobro. Zkon dobra v ns prebDdza sklon kona dobro zvl vtedy, keT od ns Bo'% zkon zvonka po'aduje, aby sme boli dobr%. Z toho dQvodu myse# v ns s radosou poslDcha Bo'% zkon v naom vnDtri. Preto apotol vrav%: [Svoj%m rozumom slD'im Bo'iemu zkonu\ (R 7,25). Zkon hriechu v naich Ddoch, odvoden, od zla a padlho 'ivota Satana v naom padlom tele, obsahuje zlD prirodzenos Satana. Zl, 'ivot Satana je to [zlo\, ktor je pr%tomn v naom padlom tele, a [hriech\, ktor, v ns preb,va (R 7,21.20). Zkon vychdzajDci z tohto zlho 'ivota ns nDti hrei, preto'e je [zkonom hriechu\. Naa telesnos je zkladRou, z ktorej tento

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

99

zkon prejavuje svoju prirodzenD moc kona zlo a bojuje proti zkonu dobra v naej mysli. KeT nm zkon dobra v mysli dva tD'bu kona dobro, zkon hriechu povstva do boja proti nemu a berie ns do zajatia (R 7,23). A tak nielen'e nie sme schopn% naplni svoju tD'bu kona dobro i uspokojova dobr po'iadavky Bo'ieho zkona, ale naopak poslDchame zkon hriechu vo svojich Ddoch, pchame vemo'n hriechy a prij%mame smr, ako je p%san v liste R%mskym 7,21-24. Hre%me teda nie vTaka svojej vo#be alebo chceniu, ale preto'e ns k tomu motivuje zkon hriechu z vnDtra. Vid%me teda, 'e v ns, padl,ch bytostiach, sD dva protichodn zkony. Jeden je odvoden, od stvorenho 'ivota dobra a skutkov v mysli a pQsob% v ns tD'bu kona dobro. Druh, je odvoden, od padlho, zlho 'ivota Satana, pQsob% v Ddoch nho fyzickho tela a nDti ns hrei. Tieto dva rozporn zkony, vyvolvajDce v naej mysli a v naich Ddoch protichodn skutky, proti sebe v naom vnDtri bojujD. A zkon hriechu zvyajne zv%az% nad zkonom dobra a nm sa nedar% kona dobro, po ktorom tD'ime, ale sme nDten% ku zlu, ktor kona nechceme. I%Rania tomu vravia boj rozumu so 'iadosou. Rozum je prvok, vTaka ktormu konme dobro a ktor, je vlastn, nmu stvorenmu 'ivotu; 'iados je hriech s%dliaci v naom padlom fyzickom tele alebo zlo v naej telesnosti. Hoci rozum je iastone odvoden, od nho #udskho vedomia, pQsob% v naej mysli; preto je dobrota pochdzajDca z [dielne rozumu\ buT odvoden od intelektu, alebo n%m prechdza. Hoci 'iados je spojen s naou padlou #udskou prirodzenosou, pQsob% v Ddoch nho tela; preto zlo ako v,plod 'iadosti je odvoden od 'iadosti. To znamen, 'e ten, kto m siln, intelekt, dok'e viac kona dobro, zatia# o ten, kto je pudovej%, astejie kon zlo. In,mi slovami, vetko dobro, ktor #udia konajD, pochdza z intelektu mysle alebo n%m prechdza, zatia# o vetko zlo, ktor #udia konajD, je v,sledkom 'iadost% v Ddoch. KeT z%ska prednostn postavenie rozum mysle, vedie loveka k tomu, aby konal dobro; keT nadradenos dosiahne 'iados v Ddoch, nDti loveka kona zlo. Niektor% #udia si myslia, 'e ide o rovnak, zpas, ak, sa popisuje v liste Galatsk,m 5. To nie je presn. List Galatsk,m 5

100

POZNANIE IVOTA

hovor% o tom, ako naa telesnos bojuje proti Duchu. K tomu vak dochdza, a' keT sme spasen% a keT u' mme SvStho Ducha. Avak vojna medzi uveden,mi dvoma zkonmi sa t,ka konfliktu medzi padl,m, zl,m 'ivotom Satana a stvoren,m 'ivotom dobra, a tto vojna prebieha u' predt,m, ne' sme spasen%. Je to teda boj, ktor, nastal skQr, ne' sme boli spasen%. Je to boj medzi dobrom a zlom, ktor, prebieha aj vo vetk,ch svetsk,ch #uToch. [Hriechom\, z ktorho vziiel zkon hriechu, je 'ivot Satana; to znamen, 'e je 'iv,. [Hriech\ p%san, s ve#k,m zaiaton,m p%smenom znamen, 'e je personifikovan, a 'e je jedin,. Vo vesm%re je len jeden Boh, a je tu aj jeden Hriech. Hriech je konkrtny pojem pre jedin, pecifick, objekt; Hriech je in,m pomenovan%m Satana. Preto list R%mskym 5 a' 8 hovor%, 'e Hriech ns mQ'e ovldnu, ma nad nami moc, urobi z ns otroka odporu voi Bohu, zostva v ns a premha ns, a tak ns nDti, aby sme konali zlo, ktor kona nechceme. Mnoh hriechy pchan navonok sD len iny pochdzajDce z pQsobenia jedinho Hriechu v naom vnDtri. Tento jedin, Hriech je koreRom a zdrojom vetk,ch hriechov. Ako ns Hriech nDti hrei navonok? Poznali sme, 'e Hriech preb,va v naom fyzickom tele. MotivujDcim orgnom je vak vQ#a, nie telo. VQ#a, ktor prislDcha #udskej dui, ovldan Hriechom a poslDchajDca pr%kazy Hriechu, podnecuje #udsk telo k hriechu. Hoci teda Hriech preb,va v naom tele, jeho kodliv dielo postupuje od obvodu do stredu. Jeho zkladRou je telo, ale vystre#uje jed hriechu, ktor,m kod% dui a duchu, k,m nie je poruen cel bytos. Preto Jeremi 17 hovor%: [Naj#stivejie od vetkho je srdce.\ Aj list R%mskym l a Marek 7 prehlasujD, 'e v loveku sD vetky mo'n hriechy. Tieto miesta dokazujD, 'e lovek je vnDtorne celkom poruen, Hriechom a je pln, hriechov. V dui loveka teda nachdzame zlD myse#, pokvrnen city a odbojnD vQ#u, a dokonca aj jeho duch je zatemnen,. To sD v,sledky pQsobenia Hriechu v loveku. Mus%me vak Takova Pnovi, lebo v ns, ktor% sme spasen%, je nielen zkon dobra a zkon hriechu, teda zkon loveka a zkon Satana, ale je v ns aj zkon Ducha Bo'ieho 'ivota.

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

101

KeT'e tento zkon je odvoden, od Ducha Bo'ieho 'ivota, vychdza z nestvorenho, bo'skho 'ivota Boha. KeT'e len 'ivot Boha je bo'sk, a ven,, zo vetk,ch takzvan,ch 'ivotov vo vesm%re mo'no iba 'ivot Boha pova'ova za ['ivot\. (To sme vylo'ili v l. kapitole, /o je ivot?) [ivot\ je teda prirodzenosou Bo'ieho 'ivota. KeT'e od Bo'ieho 'ivota je odvoden, zkon Ducha 'ivota, je ['ivot\ jeho prirodzenosou rovnako, ako je prirodzenosou Bo'ieho 'ivota. Nie je to ako u dvoch vyie spomenut,ch zkonov, z ktor,ch jeden je [dobr,\ a druh, [zl,\, pod#a 'ivota, od ktorho sD odvoden. Pod#a biblickho zjavenia nie sD 'ivot a dobro to ist. OdliujD sa v troch bodoch: po prv, 'ivot je prirodzenosou Bo'ieho 'ivota, zatia# o dobro je prirodzenosou 'ivota loveka; po druh, 'ivot je dobro, ale dobro nie je nutne 'ivot; a po tretie, strom 'ivota a strom dobrho a zlho v zhrade Eden ukazujD, 'e 'ivot a dobro sa urite l%ia. ivot nie je ani dobro ani zlo. ivot, dobro a zlo sD tri rQzne a navzjom nezvisl veci. Mali by sme si uvedomi nielen to, 'e 'ivot a dobro nie sD to ist, ale 'e sa l%i aj dobro od dobra. Existuje dobro Boha, a existuje dobro loveka. Bo'ie dobro pochdza zo 'ivota Boha a obsahuje prirodzenos Bo'ieho 'ivota. fudsk dobro pochdza zo 'ivota loveka a obsahuje len dobrD #udskD prirodzenos. Dobro spomenut v liste Efezsk,m 2,10 a v 2. liste Timoteovi 2,21 je dobro, ktor prejavujeme skrze Bo'% 'ivot; je to teda dobro odvoden od Bo'ieho 'ivota, je to Bo'ie dobro. Dobro spomenut v MatDovi 12,35 a liste R%mskym 7,18.19.21 a 9,11 je dobro, ktor prejavujeme pod#a svojho vlastnho 'ivota; je to teda dobro odvoden od 'ivota loveka, je to #udsk dobro. Dobro odvoden od 'ivota loveka je len dobro loveka, bez prirodzenosti ['ivota\ alebo prvku Boha. Jedine dobro Boha odvoden od 'ivota Boha je nielen dobr, ale m tie' prirodzenos ['ivota\ a obsahuje vlastn, prvok Boha. KeT teda hovor%me, 'e 'ivot a dobro nie sD to ist, mme t,m na mysli, 'e 'ivot Boha a dobro loveka nie sD to ist. Dobro loveka odvoden od 'ivota loveka a neobsahujDce ni z prirodzenosti 'ivota Boha sa prirodzene l%i od Bo'ieho 'ivota. Na druhej strane Bo'ie dobro je odvoden od Bo'ieho 'ivota a obsahuje prirodzenos

102

POZNANIE IVOTA

Bo'ieho 'ivota, a preto nie je mo'n tvrdi, 'e sa l%i od Bo'ieho 'ivota. Vid%me teda, 'e zkon Ducha 'ivota, obsahujDci prirodzenos ['ivota\ Boha, ns mQ'e privies k tomu, aby sme prejavovali Bo'% 'ivot, teda aby sme svoj%m 'it%m prejavovali Bo'ie dobro. Okrem uveden,ch rozdielov sa tieto tri rQzne zkony v naom vnDtri l%ia ete svojou silou. Vieme, 'e tieto zkony majD rQznu silu pod#a toho, akD silu majD zdroje, z ktor,ch pochdzajD. Zkon dobra je odvoden, od 'ivota loveka a 'ivot loveka je najslab%; preto sila kona dobro je tie' najmenia. Zkon hriechu je odvoden, od silnejieho 'ivota Satana; preto je moc hrei, zalo'en na tomto zkone, silnejia ne' moc kona dobro pod#a zkona dobra. Nielen'e nm moc tohto zkona berie schopnos kona dobro, ale nDti ns pcha hriech a zlo. Zkon Ducha 'ivota je odvoden, od najsilnejieho 'ivota, 'ivota Boha; preto je aj moc tohto zkona najsilnejia. Nielen'e ns zachovva od toho, aby sme poslDchali zkon hriechu a pchali hriech, ale tie' nm dva schopnos poslDcha zkon Ducha 'ivota a svoj%m 'it%m prirodzene vyjadrova Bo'% 'ivot. Filozofovia v priebehu mnoh,ch generci% zastvajD rQzne met+dy pestovania morlky a zlepovania sprvania. Ale po celD tD dobu vlastne odporDajD len pestova intelekt, vQ#u a silu nho ja v u' poruenom tele a dui s cie#om obnovi i znovu zaktivizova pQvodn dobro v loveku. Ni z toho nedok'e premQc prirodzenD moc zkona hriechu. Sila loveka je obmedzen, zatia# o moc zkona je trval; snahy loveka sD zalo'en na vlastnom Dsil%, zatia# o moc zkona je spontnna. KeT lovek pou'%va svoju silu, mQ'e by schopn, nejakD dobu vydr'a, ale keT sa sila vyerp, moc zkona sa znovu prejav%. Preto Boh nevyslobodzuje tak, 'e by pracoval na naom vonkajom tele t,m, 'e by odstrnil Hriech, ktor, ns obklopuje, ani neovplyvRuje duu, spjajDci lnok medzi telom a duchom, posilovan%m naej vQle kona dobro. Boh vklad do nho stredu, teda do nho ducha, nov, prvok, ktor, so sebou nesie silnD moc 'ivota. Potom pokrauje od nho stredu k obvodu a prenik vetk,mi asami naej osoby tak, 'e pou'ije jeden zkon k potlaeniu druhho zkona, aby prekonal silu hrei, zalo'enD

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

103

na zkone hriechu. Okrem toho nm dva schopnos, aby sme svoj%m 'it%m prejavovali dobro vy'adovan Bo'%m zkonom, o sme na zklade zkona dobra neboli schopn% docieli. A o je omnoho dQle'itejie, skrze 'ivot, ktor, je odvoden, od zkona Ducha 'ivota, sme schopn% 'i 'ivotom, ak, si Boh praje. Biblia nm teda ukazuje, 'e sa na ns vzahujD tyri zkony, jeden mimo ns a tri v naom vnDtri. Ten, ktor, je mimo ns, je Bo'% zkon. Z troch zkonov, ktor sD v ns, je jeden v naej dui, jeden v naom tele a jeden v naom duchu. Zkon due, odvoden, od stvorenho, dobrho #udskho 'ivota, je dobr, a dva nm tD'bu kona dobro; zkon v naom tele, odvoden, od padlho, zlho 'ivota Satana, je zl, a nDti ns hrei; a zkon v naom duchu, odvoden, od nestvorenho, bo'skho 'ivota Boha, je bo'sk, a vedie ns k tomu, aby sme svojim 'it%m prejavovali bo'sk, 'ivot Boha. Bo'% zkon mimo ns predstavuje Bo'ie po'iadavky svStosti, spravodlivosti a dobroty. KeT sa zkon dobra v naej dui dotkne svSt,ch a dobr,ch po'iadaviek Bo'ieho zkona, tD'i tieto po'iadavky plni a rozhodne sa ich plni. KeT si vak zkon hriechu v naich Ddoch vimne, 'e zkon dobra v naej dui tD'i plni svSt a dobr po'iadavky Bo'ieho zkona mimo ns, okam'ite odporuje a brni tomu a zvyajne nad zkonom dobra v naej dui zv%az%. A tak je nm nielen znemo'nen naplni zkon dobra, ale naviac poruujeme svSt a dobr po'iadavky Bo'ieho zkona mimo ns. To preto, 'e zkon hriechu v naom tele je silnej% ne' zkon dobra v naej dui. Zkon Ducha 'ivota v naom duchu je vak omnoho silnej% ne' zkon dobra v naej dui. KeT sa teda obrtime ku svojmu duchu a 'ijeme pod#a neho, zkon Ducha 'ivota v naom duchu ns oslobod% od zkona hriechu v naom tele a povedie ns k tomu, aby sme svojim 'it%m prejavovali bo'sk, 'ivot Boha. Tak budeme nielen schopn% naplni svSt a dobr po'iadavky Boha, ale vyhovie aj bo'skmu meradlu Boha samotnho. Napr%klad, vonkaj% Bo'% zkon vy'aduje, aby sme neboli 'iadostiv%. KeT sa dotkneme tejto po'iadavky Bo'ieho zkona, zkon dobra v naej dui ju zatD'i splni a rozhodne sa, 'e u' nikdy nebudeme 'iadostiv%. Ale v tej chv%li sa zkon hriechu

104

POZNANIE IVOTA

v naom tele okam'ite postav% na odpor a vyvol v naom vnDtri 'iadostivos; tak nebudeme schopn% vyhovie Bo'iemu zkonu, ktor, 'iada, aby sme 'iadostiv% neboli. Nech si potom dvame akko#vek predsavzatie, nemQ'eme sa zbavi 'iadostivho srdca. Naopak, %m viac sa sna'%me zbavi 'iadostivosti, t,m viac v ns rastie. Zaka'd,m, keT pod vplyvom vonkajej po'iadavky Bo'ieho zkona tD'i zkon dobra v naej dui kona dobro, zkon hriechu v naom tele vyprovokuje v ns zlo, vyhlsi vojnu naej mylienke na dobro. Okrem toho zkon dobra v naej dui na zkon hriechu v naom tele nesta%; takmer v ka'dom stretnut% s n%m prehr. Ale chvla Pnovi, zkon Ducha 'ivota v naom duchu je silnej% ne' zkon hriechu v naom tele a je schopn, ns od neho oslobodi. Ak sa prestaneme v zpasoch a bojoch opiera o zkon dobra vo svojej dui a zaneme chodi pod#a zkona Ducha 'ivota, budeme osloboden% od 'iadostivosti, ktorD prebDdza zkon hriechu v naom tele. Bude nm dan moc naplni po'iadavku vonkajieho Bo'ieho zkona, aby sme neboli 'iadostiv%, a budeme svoj%m 'it%m vyjadrova nesmiernu Bo'iu svStos. Vid%me teda jasne, 'e vonkaj% Bo'% zkon na ns kladie urit po'iadavky, a 'e zkon dobra v naej dui ich okam'ite tD'i napdRa. Avak zkon hriechu v naom tele stoj% medzi t,mito dvoma zkonmi, vytvra prek'ku a brni nm, tak'e zkon dobra v naej dui nemQ'e naplni po'iadavku vonkajieho Bo'ieho zkona tak, ako by si prial. Tak ako fyzick telo obklopuje duu, zkon hriechu v tele dr'% v zajat% zkon dobra v naej dui a m nad n%m prevahu. Preto je ve#mi a'k, aby zkon dobra v naej dui zv%azil nad zkonom hriechu v naom tele, prelomil jeho obk#Denie a naplnil po'iadavku vonkajieho Bo'ieho zkona. Avak zkon Ducha 'ivota v naom duchu je silnej% ne' vetko ostatn; preto mQ'e zv%azi aj nad zkonom hriechu v naom tele a oslobodi ns zo zajatia tohto zkona, a tak urobi ns viac ne' len schopn,mi k dokonalmu plneniu po'iadavky Bo'ieho zkona. MQ'eme uvies ete jeden pr%klad na vysvetlenie vzahu t,chto tyroch zkonov k nm. Vonkaj% Bo'% zkon je ako seri+zny mu', ktor, dva ponuku k sobu, a zkon dobra je ako

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

105

cnostn dma, ktor ju prij%ma. Avak zkon hriechu v naom tele je darebk, ktor, je neustle dme v pStch a sna'% sa vzah medzi Rou a mu'om pokazi. KeT zahliadne, 'e dma prij%ma mu'ovu ponuku, unesie ju a donDti ju, aby nekonala ani pod#a svojej vQle, ani pod#a svojej tD'by. Prve vtedy zkon Ducha 'ivota v naom duchu, podobn, anjelovi z neba, dmu z rDk nsiln%ka vyslobod% a umo'n% jej, aby mu'ovu ponuku prijala; t,m sa napln% jej tD'ba. Ona neskQr zist%, 'e anjel z neba je vlastne Boh, ktorho mu' zastupoval. Tak tento anjel t,m, 'e jej pomQ'e naplni mu'ovu ponuku, vlastne umo'n% naplni jeho vlastnD tD'bu. Z tohto pr%kladu vid%me, 'e vonkaj% Bo'% zkon na ns s%ce kladie po'iadavky, ale nemQ'e ns prinDti, aby sme ich splnili. Zkon dobra v naej mysli tD'i splni po'iadavky vonkajieho Bo'ieho zkona, ale nem silu prekona zkon hriechu v naich Ddoch. Naviac sa zkon hriechu v'dy stavia proti zkonu dobra a keT vid%, 'e zkon dobra sa pokDa splni po'iadavku Bo'ieho zkona, v'dy mu v tom prek'a a brni. Avak zkon Ducha 'ivota v naom duchu, vyslobodzujDci ns mocnou silou Bo'ieho 'ivota, ns zbavuje nadvldy zkona hriechu a tak nm dva schopnos splni vetky po'iadavky Bo'ieho zkona a svoj%m 'it%m prejavova bo'sk, 'ivot Boha. Ak budeme 'i pod#a zkona Ducha 'ivota, budeme osloboden% od zkona hriechu v naich Ddoch a automaticky sa staneme v%aziacimi kresanmi. ZVERY

V tejto chv%li mQ'eme vyvodi nieko#ko zverov. Po prv, Bo'ie oslobodenie sa l%i od #udskej npravy. Predovetk,m m in, zklad. Zkladom #udskej npravy je pQvodn dobro loveka, zatia# o Bo'ie oslobodenie je zalo'en na Bo'om 'ivote a Bo'om Duchu, teda na Duchu 'ivota. Calej sD tu in met+dy. fudsk nprava prebieha s pomocou #udskej sily, ktor sa ve#mi tvrdo stavia k telu a potla jeho vne, %m v loveku pestuje dobro. Bo'ie oslobodenie prebieha tak, 'e Boh vlo'% svojho Ducha a svoj 'ivot do nho ducha a t,m ho o'iv%. Od nho ducha potom za%na dielo obnovy, ktor najskQr obnov% rQzne asti nho ducha, potom rQzne asti due, a nakoniec nae fyzick telo.

106

POZNANIE IVOTA

A konene, odlin sD aj v,sledky. V,sledkom #udskej npravy je nanajv, vynikajDca #udsk kvalita; nedok'e spQsobi, aby lovek svoj%m 'it%m prejavoval bo'sk meradlo Bo'ej prirodzenosti. V,sledkom Bo'ieho oslobodenia je, 'e sa stvame Boh-#uTmi, ktor% svoj%m 'it%m prejavujD bo'sk, 'ivot Boha. Po druh, Bo'ie oslobodenie z ns nerob% dobr,ch #ud%, ale #ud% 'ivota. Vo vesm%re existujD celkom tri triedy #ud%: Boh-#udia, dobr% #udia a zl% #udia. Bo'ie oslobodenie z ns nem urobi zl,ch #ud% ani dobr,ch #ud%, ale #ud% 'ivota. Po tretie, my, ktor,ch Boh oslobodil, by sme mali 'i v Bohu. Boh je 'ivot a vTaka Bo'iemu oslobodeniu sa stvame Boh-#uTmi. ivot je Boh; by lovekom 'ivota znamen by Boh-lovekom. Aby sme boli tak,mi #uTmi, mus%me 'i v Bohu. Ale to je pr%li nejasn nuka. Ak chceme 'i v Bohu, mus%me 'i pod#a zkona Ducha 'ivota. To vy'aduje, aby sme 'ili v duchu, lebo zkon Ducha 'ivota je v duchu. Tie' to vy'aduje, aby sme 'ili vn%man%m 'ivota, lebo vn%manie 'ivota je vn%man%m zkona Ducha 'ivota. KeT poDvame vnemy 'ivota, repektujeme zkon Ducha 'ivota. KeT 'ijeme pod#a zkona Ducha 'ivota, 'ijeme v Bohu. Z toho vypl,va, 'e svoj%m 'it%m vyjadrujeme samotnho Boha. Boh je 'ivot; svoj%m 'it%m teda prejavujeme 'ivot a stvame sa #uTmi 'ivota. Po tvrt, cie#om Bo'ieho oslobodenia je jednota Boha a loveka. KeT poslDchame zkon Ducha 'ivota a 'ijeme v Bohu, 'ije aj Boh v ns, a Boh a my sa praktick,m spQsobom zmieavame, a' budeme Dplne spojen% v jedno. SD tu ete dva body t,kajDce sa subjekt%vnej strnky. Po prv, mus%me sa dotknD svojho vnDtornho zmyslu vn%mania, o znamen poDva vnDtorn c%tenie. Po druh, mus%me 'i v spoloenstve. Spoloenstvo je tok 'ivota. i v spoloenstve znamen 'i v toku 'ivota. Tieto dva body umo'RujD pre'%va 'ivot praktick,m spQsobom. Zmerom tejto kapitoly o troch 'ivotoch a tyroch zkonoch je, aby sme to pochopili. KeT budeme prakticky pou'%va svoj vnDtorn, zmysel a 'i v spoloenstve, budeme automaticky schopn%: (l) by osloboden% od hriechu, (2) kona dobr skutky, ktor,ch teraz schopn% nie sme, (3) napdRa Bo'% zkon a (4) svoj%m 'it%m prejavova Bo'% 'ivot.

TRI IVOTY A HTYRI ZYKONY

107

Nakoniec sa budeme mQc sta Boh-#uTmi, #uTmi vyjadrujDcimi Bo'% 'ivot. Toto je cie#om Bo'ej spsy, a v tom tie' spo%vajD vetky veci t,kajDce sa 'ivota.

DESIATA KAPITOLA

ZKON IVOTA V minulej kapitole sme videli tri 'ivoty a tyri zkony. Teraz sa pozrieme samostatne na zkon 'ivota, ktor, je zroveR zkonom Ducha 'ivota pop%san,m v predchdzajDcej kapitole. Zo spomenut,ch tyroch zkonov je iba zkon 'ivota prirodzenou schopnosou Bo'ieho 'ivota, ktor, ns rob% schopn,mi svoj%m 'it%m Dplne prirodzene prejavova Bo'% 'ivot; preto ak chceme pochopi tento spQsob 'ivota, mus%me ma jasn poznanie oh#adom zkona 'ivota. I. BIBLICK ZKLAD

Z celej Biblie len o nasledujDcich piatich Dryvkoch mo'no poveda, 'e sa priamo i nepriamo zmieRujD o zkone 'ivota: A. R%mskym 8,2: [z,kon Ducha ivota1$ Zkon Ducha 'ivota, o ktorom sa tu hovor%, je zkon 'ivota. Duch, od ktorho tento zkon pochdza, obsahuje 'ivot, tie' sa d poveda, 'e je 'ivotom; tento zkon je teda zkonom Ducha a tie' zkonom 'ivota. B. Hebrejom 8,10: [Lebo toto je zmluva, ktor) uzavriem s domom Izraela po tch d4och, hovor. P,n: Svoje z,kony vlo.m do ich mysle a nap.-em ich na ich srdcia. Budem ich Bohom a oni bud) moj.m 9udom.$ C. Hebrejom 10,16: [Toto je zmluva, ktor) s nimi uzavriem po tch d4och, hovor. P,n: Moje z,kony vlo.m do ich s;dc a vp.-em im ich do mysle.\ Dva vyie uveden oddiely z listu Hebrejom 8 a 10 hovoria najprv [vlo'%m\ a potom [nap%em\, priom obidva hovoria o mysli a srdci; obidva teda hovoria o tom istom. SD citciou Jeremia 31,33.

110

POZNANIE IVOTA

D. Jeremi 31,33: [Lebo toto je zmluva, ktor) uin.m s domom Izraelovm po tch d4och, hovor. Hospodin: D,m svoj z,kon do ich vn)tornosti a nap.-em ho na ich srdce a budem im Bohom, a oni mi bud) 9udom.$ E. Ezechiel 36,25-28: [A pokrop.m v,s istou vodou, a budete ist.; od v-etkch va-ich neist>t aj od v-etkch va-ich ukydanch bohov v,s oist.m. A d,m v,m nov srdce a novho ducha d,m do v,-ho vn)tra a odstr,nim to kamenn srdce z v,-ho tela a d,m v,m srdce z m?sa. A d,m svojho Ducha do v,-ho vn)tra a uin.m to, aby ste chodili v mojich ustanoveniach a ostr.hali moje s)dy a inili ich1 a budete mi 9udom, a ja v,m budem Bohom.$ Tieto vere vypovedajD aspoR o piatich veciach: (l) o oisten% istou vodou, (2) o tom, 'e nm bude dan nov srdce, (3) o tom, 'e nm bude dan, nov, duch, (4) o tom, 'e nm bude odRat kamenn srdce a dan srdce z mSsa, a (5) o tom, 'e do nho vnDtra bude vlo'en, Bo'% Duch. Z toho vetkho vypl,va zver, 'e budeme chodi v Bo'%ch ustanoveniach a dodr'iava a vykonva Bo'ie nariadenia. My budeme Jeho #ud a On bude n Boh. To znamen, 'e SvSt, Duch v naom vnDtri nm dva novD silu kona Bo'iu vQ#u a pi sa Bohu, aby Boh mohol by na%m Bohom a my aby sme mohli by Jeho #udom. V,sledkom je to ist, o om sa hovor% v Jeremiovi 31,33. II. PIVOD ZKONA IVOTA H ZNOVUZRODENIE

Keby sme chceli hovori o pQvode zkona 'ivota, museli by sme zaa od znovuzrodenia, preto'e znovuzrodenie je prijat%m Bo'ieho 'ivota do nho ducha. KeT sme znovuzroden%, mme vo svojom duchu Bo'% 'ivot; a keT mme Bo'% 'ivot, mme prirodzene aj zkon 'ivota, ktor, pochdza z Bo'ieho 'ivota. A. Stvorenie Oloveka KeT hovor%me o znovuzroden%, mus%me zaa pri stvoren% loveka. KeT bol lovek stvoren, Bo'ou rukou, mal len dobr, a priamy #udsk, 'ivot; bo'sk, a ven, Bo'% 'ivot nemal. KeT vak Boh stvoril loveka, Jeho Dstredn,m zmerom bolo vmiesi do neho svoj 'ivot, by s lovekom spojen, a dosiahnu cie#:

ZYKON IVOTA

111

zjednotenie Boha a loveka. Preto, keT Boh loveka tvoril, okrem tela a due stvoril pre loveka ducha. Tento duch je orgnom, ktor,m lovek prij%ma Bo'% 'ivot. KeT pou'%vame ducha pre styk s Bohom, ktor, je Duch, mQ'eme prij%ma Jeho 'ivot a by s N%m spojen%, a tak napdRa Dstredn, Bo'% zmer. B. P+d Oloveka Ale skQr, ne' lovek prijal Bo'% 'ivot, padol. Najpodstatnej%m faktorom pdu loveka bolo nielen to, 'e spchal hriechu a urazil Boha, ale 'e odumrel jeho duch, 'e privodil smr orgnu, ktor,m lovek prij%ma Bo'% 'ivot. KeT hovor%me, 'e duch je m`tvy, neznamen to, 'e duch neexistuje, ale 'e stratil funkciu spoloenstva s Bohom a stal sa od Boha oddelen,m. Ilovek tak u' nemohol ma s Bohom spoloenstvo. Od tej doby lovek nebol schopn, pou'%va svojho ducha pre spojenie s Bohom, a preto nemohol ani prij%ma Jeho 'ivot. V tomto okamihu lovek potreboval dvojakD pomoc: na jednej strane, preto'e padol, potreboval, aby sa Boh vysporiadal s hriechom, ktor, lovek spchal; na druhej strane ete viac potreboval, aby ho Boh obrodil t,m, 'e d nov, 'ivot jeho m`tvemu duchu a lovek tak bude mQc prija Bo'% 'ivot a naplni Dstredn, zmer, ktor, mal Boh pri stvoren% loveka. C. Bo2P spQsob oslobodenia S oh#adom na tieto potreby m Bo'ie oslobodenie dve strnky, negat%vnu a pozit%vnu. Z negat%vnej strnky, t,m 'e Pn Je'i prelial svoju krv na kr%'i, bolo dosiahnut vykDpenie a t,m bol vyrieen, problm #udskho hriechu. Z pozit%vnej strnky, smrou Pna Je'ia bol uvo#nen, Bo'% 'ivot; potom pri vzkriesen% Pna Je'ia bol Bo'% 'ivot vlo'en, do SvStho Ducha, ktor, nakoniec vstupuje do ns a dva nm bo'sk, a ven, Bo'% 'ivot. To, 'e nm SvSt, Duch umo'Ruje z%ska Bo'% 'ivot, znamen, 'e ns znovuzrodzuje. Ako ns vak SvSt, Duch znovuzrodzuje? Skrze Bo'ie Slovo. SvSt, Duch nm najprv v naom prostred% priprav% pr%le'itos pou slov evanjelia. T,mito slovami ns osvieti a d nm podnet; privedie ns k tomu, aby sme priznali svoje hriechy, mali v,itky svedomia, inili poknie a uverili,

112

POZNANIE IVOTA

a t,m uznali Bo'ie slov za pravdiv a prijali Bo'% 'ivot. V Bo'%ch slovch je skryt, Bo'% 'ivot a Bo'ie slov [sD 'ivot\ (J 6,63). S Bo'%mi slovami, ktor prij%mame, vstupuje do ns Bo'% 'ivot a znovuzrodzuje ns. Znovuzrodenie teda nie je ni%m in,m, ne' udalosou, keT lovek k svojmu vlastnmu 'ivotu prij%ma Bo'% 'ivot. S Bo'%m 'ivotom prij%mame prvomoc, ktor mm umo'Ruje sta sa Bo'%mi demi (J 1,12). Touto prvomocou je Bo'% 'ivot ( ak mme tento 'ivot, mme aj prvomoc by Bo'%mi demi. KeT prijmeme Bo'% 'ivot a staneme sa Bo'%mi demi, celkom prirodzene z%skame aj bo'skD prirodzenos (2 Pt 1,4). KeT 'ijeme t,mto 'ivotom a prirodzenosou tohto 'ivota, mQ'eme sa sta tak,mi ako Boh a naim 'ivotom prejavova Bo'% obraz. Ako v ns pQsob% Bo'% 'ivot, aby sme sa stali tak,mi ako On? PQsob% od stredu k obvodu, alebo od ducha k dui a potom k fyzickmu telu; %ri sa z vnDtra von. KeT do ns vstupuje Bo'% 'ivot, vchdza najskQr do nho ducha, o'iv% nho ducha, urob% ho 'ivotaschopn,m, svie'im, siln,m, pln,m elnu a schopn,m dot,ka sa Boha, vn%ma Boha a ma s Bohom #Dbezn spoloenstvo. Potom sa postupne %ri z nho ducha do ka'dej asti naej due a premieRa nae mylienky, city a rozhodnutia tak, aby sa pripodobnili Bo'%m, aby voRali Bohom; dokonca aj v naom hneve je nieo z Bo'ej podoby, nieo z Bo'ej vQne. Ak ndhern zmena! Navye bude tento 'ivot pQsobi neustle, k,m sa neroz%ri a' do nho tela, aby aj ono malo prvok 'ivota. O tom hovor% list R%mskym 8,11, pod#a ktorho Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, mQ'e o'ivi aj nae smrte#n tel. Bo'% 'ivot v naom vnDtri bude pQsobi a %ri sa stle viac, k,m nebudD n duch, dua a telo, teda cel naa bytos, Dplne naplnen Bo'ou prirodzenosou, Bo'%m prvkom a Bo'ou vQRou, k,m nebudeme vytrhnut% a premenen%, k,m nevstDpime do slvy a nebudeme celkom ako On. Bo'% 'ivot, ktor, v ns neustle pQsob% a roziruje sa v ns, sa vak nepresadzuje bez oh#adu na ns. Naopak, vy'aduje priazniv, postoj naich citov, spoluprcu naej mysle a podrobenie naej vQle. Ak odmietame Jeho pQsobenie, ak Ho

ZYKON IVOTA

113

nenasledujeme verne a ak s N%m nespolupracujeme, nemQ'e ukza svoju moc a osvedi svoje fungovanie. Preto'e lovek je 'iv bytos s citmi, mys#ou a vQ#ou, je otzne, i bude chcie a vedie spolupracova. Preto, keT ns Boh znovu plod%, dva nm okrem svojho 'ivota aj nov srdce a vklad do nho vnDtra novho ducha (Ez 36,26); a t,m dosahuje, 'e budeme ochotn% a schopn% spolupracova. Srdce sDvis% s naou ochotou, zatia# o na duchu zvis% naa schopnos. Nae pQvodn srdce sa pre svoju vzburu voi Bohu stalo tvrd,m a star,m; preto sa o Rom hovor% ako o [kamennom srdci\ a [starom srdci\. Toto star srdce je proti Bohu, nechce Boha a nie je ochotn s Bohom spolupracova. Teraz nm Boh dva nov srdce. Neznamen to, 'e nm k starmu srdcu d ete jedno srdce, ale 'e skrze znovuzrodenie SvSt,m Duchom zmSk% nae kamenn srdce tak, 'e sa stane [srdcom z mSsa\, a tak z neho urob% nov srdce. Toto nov srdce je Bohu naklonen a m v Bohu a Bo'%ch veciach z#ubu. Je to nov, Dd, ktor, je uren, nato, aby sme mali v Bohu z#ubu a Boha milovali; pQsob% v ns ochotu spolupracova s Bohom a dovoli, aby sa v ns %ril Bo'% 'ivot a bez prek'ok pQsobil zvnDtra navonok. Duch, ktorho sme pQvodne mali, bol pre odcudzenie od Boha m`tvy a stal sa star,m; preto je naz,van, [star,m duchom\. KeT'e tento star, duch stratil svoju schopnos spoloenstva a kontaktu s Bohom, nie je samozrejme mo'n, aby s Bohom spolupracoval. Teraz nm Boh dva [novho ducha\. Neznamen to, 'e nm k starmu duchu dva ete jednho ducha, ale 'e znovuzroden%m skrze SvStho Ducha z nho m`tveho ducha rob% 'ivho ducha a tak ho obnovuje. Tento nov, duch mQ'e ma spoloenstvo s Bohom a je schopn, rozumie aj Bohu aj duchovn,m veciam. Je to nov, Dd uren, k nadvSzovaniu kontaktu s Bohom; umo'Ruje nm spolupracova s Bohom a vTaka pestovaniu spoloenstva s Bohom umo'n% Bo'iemu 'ivotu v naom vnDtri, aby sa %ril a pQsobil zvnDtra von. Nov srdce nm dva ochotu spolupracova s Bohom a s nov,m duchom sme toho schopn.. Avak nov srdce a nov, duch nm nanajv, umo'nia, aby sme po Bohu '%znili, s Bohom sa st,kali a dovolili tak 'ivotu v naom vnDtri, aby sa vo#ne %ril a pQsobil

114

POZNANIE IVOTA

navonok; nedok'u vyhovie neobmedzenmu Bo'iemu nroku na ns. Pod#a neho mme dosiahnu bo'sk, tandard samotnho Boha. Preto, keT ns Boh znovuzrodzuje, rob% ete jednu, a to tu najndhernejiu a transcendentnD vec: vklad do nho novho ducha svojho vlastnho Ducha, SvStho Ducha. SvSt, Duch je stelesnen%m Krista a Kristus je zase stelesnen%m Boha. Preto, keT do ns vstupuje SvSt, Duch, vstupuje do ns Trojjedin, Boh. Tak dochdza k zjednoteniu Stvorite#a a stvorenia. To je skutone hodn naej chvly! Naviac SvSt, Duch, ven, Duch alebo nekonen, Duch, m neobmedzen funkcie a transcendentnD silu. Preto, keT preb,va v naom novom duchu, mQ'e pou'i svoju neobmedzenD moc na to, aby ns pomazval a zabezpeoval, aby v ns pQsobil a motivoval ns; dva nm tak schopnos vyhovie neobmedzenmu Bo'iemu nroku na ns a umo'ni tak 'ivotu Boha, aby sa neustle roziroval z nho ducha, skrze nau duu a do nho tela. Nakoniec ns dovedie a' do slvneho stavu, kedy budeme Dplne ako Boh! Haleluja! Tu sa nm odha#uje jedna vec: Bo'% spQsob oslobodenia a #udsk sebazdokona#ovanie sD od zkladu rQzne veci. fudsk sebazdokona#ovanie je len dielom vykonan,m na tom, o m lovek od poiatku, teda na dui a tele s ich schopnosami. Aj keT to zdokona#ovanie prebieha Dspene, je stle ve#mi obmedzen, preto'e moc loveka je obmedzen. Bo'ie oslobodenie s%ce tie' prechdza ka'dou sDasou due, ktorD postupne obnovuje, a potom sa roz%ri na telo, ale podstatn je na Rom to, 'e do nho ducha pridva SvStho Ducha, ktor, so sebou prina Bo'% 'ivot. Ak m n duch bo'skD, bezhraninD moc, je Dplne schopn, vyhovie bezhranin,m Bo'%m po'iadavkm. Toto je pr%davok nie zlepenie. Sna'i sa o zdokonalenie znamen iba zdokona#ova to, o u' mme, a to je obmedzen; to, o je pridan zo samho Boha, je neobmedzen. Uveden, v,klad, by nm mal objasni, 'e znovuzrodenie vedie k prijatiu Bo'ieho 'ivota. Tento 'ivot obsahuje jednu prirodzenD funkciu. Touto prirodzenou funkciou je [zkon 'ivota\. Bo'% 'ivot je teda zdrojom zkona 'ivota, a znovuzrodenie je poiatkom pQsobenia tohto zkona v ns. Hoci tento zkon 'ivota je odvoden, od Bo'ieho 'ivota, predsa cez znovuzrodenie vstupuje do ns.

ZYKON IVOTA

115

III. ZMYSEL ZKONA IVOTA

Ak mme spozna, o znamen zkon 'ivota, mus%me najprv vedie, o je zkon. Zkon je prirodzen nariadenie, stle a nemenn pravidlo. Zkon nemus% by nutne odvoden, od 'ivota, ale rozhodne ho sprevdza. Zkon, ktor, sprevdza 'ivot, sa naz,va zkon 'ivota. Zkon uritho 'ivota je tie' prirodzenou vlastnosou, vnDtornou funkciou onho konkrtneho 'ivota. Napr%klad maky chytajD myi a psy dok'u celD noc str'i; nae ucho pouje, nos c%ti vQne, jazyk vn%ma chu a 'alDdok trvi. Vetky tieto schopnosti sD prirodzen,mi vlastnosami a vnDtorn,mi funkciami 'ivota. Ka'd, 'ivot, ktor, existuje a je slobodn,, prirodzene rozv%ja svoje vlastnosti a prejavuje svoje schopnosti. Nepotrebuje #udsk uenie ani pobdanie; rozv%ja sa ve#mi prirodzene bez najmenieho Dsilia. Tak prirodzen vlastnosti a vnDtorn schopnosti danho 'ivota vytvrajD zkon tohto 'ivota. Bo'% 'ivot je najvy%m 'ivotom; je to 'ivot, ktor, vynik nad vetko. Preto vlastnosti a schopnosti tohto 'ivota istotne musia by najvyie a nadovetko vynikajDce. KeT'e tieto najvyie a nadovetko vynikajDce vlastnosti a schopnosti tvoria zkon Bo'ieho 'ivota, je prirodzene tento zkon najvy% a vynik nad vetk,m. Preto'e sme znovuzroden%m prijali Bo'% 'ivot, prijali sme prirodzene od Bo'ieho 'ivota najvy% a nadovetko vynikajDci zkon tohto 'ivota. V prvej kapitole, /o je ivot, sme hovorili, 'e iba Bo'% 'ivot je 'ivotom. Preto aj zkon 'ivota, o ktorom teraz hovor%me, sa t,ka v,lune zkona Bo'ieho 'ivota. Zkon 'ivota je to, o Boh dva v,hradne nm ako novD zmluvu. Je Dplne in, ne' zkon, ktor, dal na hore Sinaj. V dobe Starho zkona dal Boh zkon p%san, na kamenn,ch doskch mimo #udskho tela. Bol to vonkaj% zkon, zkon litery. V ka'dom jednotlivom pravidle kldol na loveka zvonka nroky, ktor vy'adovali, o by lovek mal robi a o by nemal robi. To vak nikam neviedlo; lovek nedokzal tento zkon zachovva. Zkon bol dobr,, ale lovek bol zl, a m`tvy, a preto nemal moc 'ivota, aby vyhovel t,mto po'iadavkm zkona. Naopak, bol

116

POZNANIE IVOTA

t,mto zkonom odsDden,. List R%mskym 8,3 o tom hovor% takto: [Io bolo nemo'n zkonu pre slabos spQsobenD telomc\ V dobe Novho zkona ns Boh znovuzrodzuje skrze SvStho Ducha a vklad do ns svoj vlastn, 'ivot sprevdzan, zkonom 'ivota. Zkon 'ivota je vnDtorn,m zkonom. Je to zvltny Bo'% dar pre ns, ktor, 'ijeme v Novozkonnej dobe. T,m sa napdRa Bo'ie zas#Dbenie zap%san v Starej zkone: [Dm svoj zkon do ich vnDtornosti\ (Jer 31,33). Tento zkon 'ivota je vlo'en, do ns; pod#a svojho umiestenia je teda vnDtorn,m zkonom. T,m sa odliuje od Starho zkona, ktor, bol mimo loveka a bola teda vonkaj%m zkonom. Naviac je tento zkon odvoden, od Bo'ieho 'ivota a patr% k Bo'iemu 'ivotu. MQ'e teda dva zsobovanie. Nie je ako Starozkonn, zkon, ktor, je zkonom litery a ktor, dok'e len po'adova, ale nie zsobova. Tento zkon 'ivota v ns, zkon, ktor, je prirodzenou vlastnosou a schopnosou Bo'ieho 'ivota, je ve#mi prirodzene schopn, riadi ka'dD jednotlivD polo'ku obsiahnutD v 'ivote Boha. V,sledkom tohto riadenia je dokonal zodpovedanie po'iadavkm vonkajieho Bo'ieho zkona. Pre ilustrciu toho, ako zkon 'ivota pQsob%, uveTme dva pr%klady. Predstavte si vyschnutD broskyRu. Dajme tomu, 'e pre Ru stanov%me zkony, ktor budD po'adova toto: [Mus% vyhna zelen listy, rozkvitnD erven,mi kvetmi a prinies broskyne. \ Vieme, 'e takto po'iadavky, hoci opakovan od zaiatku do konca roku, sD absolDtne mrne a zbyton, preto'e strom je such, a nem 'iadnu 'ivotnD silu, aby po'iadavkm tak,ch vonkaj%ch zkonov vyhovel. Avak keby sme dokzali vlia do tej broskyne 'ivot, ktor, by ju o'ivil, mal by tak, 'ivot prirodzenD schopnos umo'RujDcu, aby strom v prav, as vyhnal listy, rozkvitol a niesol ovocie a dokonca tak presiahol po'iadavky vonkajieho zkona. Tak pQsob% vnDtorn, zkon. Teraz si predstavme, 'e na m`tveho loveka zaneme kls nasledujDce nroky: [Mus% d,cha; mus% jes; mus% spa; mus% sa pohybova.\ Je jasn, 'e po'iadavky takho zkona vQbec ni nedosiahnu; 'iadna z nich sa ned splni. Keby sme vak do m`tveho dokzali vlo'i 'ivot vzkriesenia a opS ho

ZYKON IVOTA

117

o'ivi, celkom prirodzene by chcel d,cha, jes, spa a pohybova sa. Bol by to v,sledok pQsobenia zkona 'ivota. Z t,chto dvoch pr%kladov jasne vypl,va, 'e vlastn,m Dsil%m nedosiahneme vo svojom duchovnom 'ivote ni; nezdokonal%me ho ani s maximlnym Dsil%m. Oboje vak dok'e obstara Bo'% 'ivot, ktor, sme prijali do svojho vnDtra. Bo'% 'ivot sprevdzan, zkonom tohto 'ivota preb,va v naom duchu. KeT 'ijeme a konme pod#a tohto zkona, mQ'e ve#mi jednoducho z nho vnDtra riadi ka'dD jednotlivD polo'ku obsiahnutD v Bo'om 'ivote. To ve#mi dobre bez akhoko#vek schodku vyhovie po'iadavkm vonkajieho Bo'ieho zkona, ba dokonca ich to prev,i. Hovor% o tom list R%mskym 8,4: [Aby sa splnila po'iadavka zkona v ns, ktor% 'ijeme nie pod#a tela, ale pod#a Ducha. \ Tento zkon 'ivota zap%san, na doske nho srdca v naom vnDtri sa v liste R%mskym 8,2 naz,va [zkon Ducha 'ivota\. To znamen, 'e tento zkon nielen'e pochdza z Bo'ieho 'ivota a patr% k Bo'iemu 'ivotu, ale tie' 'e zvis% na Bo'om Duchu a patr% Bo'iemu Duchu. Je to preto, 'e Bo'% 'ivot spo%va na Bo'om Duchu, alebo in,mi slovami, Bo'% Duch je 'ivotom Boha. KeT hovor%me o Bo'om 'ivote, kladieme dQraz na to, o je samo 'ivotom Boha; keT hovor%me o Bo'om Duchu, zdQrazRujeme vykonvate#a Bo'ieho 'ivota. Inak povedan, Bo'% 'ivot nie je osoba, ale Bo'% Duch osoba je. Tento zkon, ktor, nie je osobou, patr% Duchu, ktor, osobou je, a od tohto Ducha, ktor, je osobou, nemQ'e by oddelen,. Duch, ktor, je osobou, do ns vna Bo'% 'ivot; a tento 'ivot je sprevdzan, zkonom, ktor, je zkonom 'ivota alebo zkonom Ducha 'ivota. Ven, Bo'% 'ivot je zdrojom tohto zkona a Bo'% Duch, ktor, je osobou s ve#kou mocou, je vykonvate#om tohto zkona. Zkon Ducha 'ivota m teda venD a neobmedzenD moc vyhovie neobmedzenej Bo'ej po'iadavke. Videli sme teda, 'e zkon Starho zkona je zkonom litery nap%san, na kamenn,ch doskch. Aj keT na loveka kldol mnoho po'iadaviek, nepriniesol 'iadny v,sledok. Zkon Novho zkona je zkonom 'ivota nap%san, na doske nho srdca. Hoci na ns 'iadne po'iadavky nekladie, dok'e z nho vnDtra

118

POZNANIE IVOTA

prirodzene usmerRova cel Bo'ie bohatstvo a tak ns urobi viac ne' schopn,mi vyhovie vetk,m Bo'%m po'iadavkm. Ak je to ndhern a ve#kolep! Toto je Dstredn milos, ktorD nm Boh dva v novej zmluve! Ako ve#mi by sme Mu mali Takova a chvli Ho! IV. SDLO ZKONA IVOTA

A. SPdlo pQsobenia z+kona 2ivota ivot, z ktorho zkon 'ivota vychdza, je Bo'% 'ivot. Hoci je tento 'ivot v okamihu znovuzrodenia, kedy ho prij%mame, organicky Dpln,, nie je dospel, a zrel, v ka'dej jednotlivej asti naej bytosti. Je ako ovocie na strome. KeT sa toto ovocie objav%, jeho 'ivot je s%ce Dpln,, ale iba organicky. Aby bol Dpln, po vetk,ch strnkach, mus% dospie a dozrie. Podobne aj Bo'% 'ivot, ktor, prij%mame pri znovuzroden%, je Dpln, iba organicky. Ak chceme, aby bol Dpln, v zrelosti, mus% tie' postupne dors a dozrie v ka'dej asti celej naej bytosti. K rastu a dozrievaniu tohto 'ivota dochdza pQsoben%m zkona 'ivota v ka'dej asti celej naej bytosti. Miestom, kde zkon 'ivota pQsob%, je teda ka'd as celej naej bytosti. To m na mysli Jeremi 31,33, keT hovor% o [vnDtornostiach\. B. Vn3tornosti a z+kony Io sa mysl% pod vnDtornosami? SD to asti nho ducha, due a srdca. Toto srdce nie je biologick srdce, ale psychick srdce. Duch a dua #ud% sD samostatn zlo'ky, ale srdce je zlo'en. Pod#a toho, o je zaznamenan v Biblii, srdce obsahuje aspoR tieto asti: 1. Myse#. Napr%klad: [zle zm,#ate vo svojich srdciach\ (Mt 9,4) a [mylienky c srdca\ (Heb 4,12, ROH). 2. VQ#u. Napr%klad: [ako si zaumienili v srdci\ (Sk 11,23) a [Dmysly srdca\ (Heb 4,12). 3. City. Napr%klad: [Nech sa vm srdce neznepokojuje\ (J 14,1) a [srdce sa vm bude radova\ (J 16,22). 4. Svedomie. Napr%klad: [so srdcom oisten,m od zlho svedomia\ (Heb 10,22) a [ak ns srdce obviRuje\ (1 J 3,20). Tieto citcie ukazujD, 'e nae srdce obsahuje myse#, vQ#u

ZYKON IVOTA

119

a city, teda tri asti due, a svedomie, ktor je asou ducha. Vetky tieto zlo'ky tvoria srdce. Nejde len o to, 'e srdce pozostva z jednej asti ducha a vetk,ch ast% due, ale o to, 'e vlastne ducha a duu prepja. Z rQznych ast% v naom vnDtri, intu%cia a spoloenstvo ako asti ducha majD bli'% vzah k Bohu; sD tie' na Jeho strane. Svedomie, as ducha obdaren mocou rozpoznva dobr a zl, sa viac orientuje na loveka; je na strane loveka. Myse#, vQ#a a city, asti due, sD ako s%dlo osobnosti loveka tie' skQr na strane loveka a sDvisia s #udskou strnkou. Srdce, ktor obsahuje myse#, city, vQ#u a svedomie, je teda zlo'enou sDasou, ktor spja vetky tieto rQznorod vnDtorn asti loveka. Srdce mQ'eme pova'ova za hlavnho predstavite#a loveka. Vo vetk,ch t,chto vnDtorn,ch astiach nepretr'ite pQsob% zkon 'ivota. Ku ktorej asti svoj%m pQsoben%m dospeje, tam sa stva zkonom. KeT jeho pQsobenie dospeje k mysli, stva sa zkonom mysle. KeT jeho pQsobenie dospeje k vQli, stva sa zkonom vQle. KeT jeho pQsobenie dospeje k citom, stva sa zkonom citov. KeT jeho pQsobenie dospeje k svedomiu, stva sa zkonom svedomia. Takto sa stva zkonom ka'dej naej vnDtornej asti. Preto je tento zkon v liste Hebrejom 8,10 a 10,16 oznaovan, ako [zkony\. Tieto [zkony\ sD vlastne len jedn,m vnDtorn,m zkonom, teda zkonom 'ivota alebo [zkonom\ v zmysle Jeremia 31,33, ktor, je vak vlo'en, do rQznych [ast%\ v naom vnDtri. V Jeremiovi je tento zkon 'ivota oznaovan, ako [zkon\, zatia# o v liste Hebrejom je naz,van, [zkony\ ( v jednom pr%pade je to jednotn %slo, v druhom mno'n. Je to tak preto, 'e ak mme na mysli samotn, zkon, je len jeden; preto je jednotn %slo. KeT vak hovor%me o Dinkoch pQsobenia tohto zkona, kedy prejavuje svoje schopnosti a funkcie v rQznych astiach celej naej bytosti, pQsob% ako rQzne zkony; preto je pou'it mno'n %slo. Ii u' je to jednotn %slo u Jeremia, alebo mno'n %slo v liste Hebrejom, v obidvoch pr%padoch ide o tento zkon 'ivota. C. VzBah medzi srdcom a z+konom 2ivota Videli sme, 'e miestom, kde zkon 'ivota pQsob%, sD rQzne

120

POZNANIE IVOTA

asti nho vnDtra. Medzi nimi zauj%ma Dstredn postavenie srdce. Srdce je toti' zoskupen%m vnDtorn,ch ast% loveka a jeho hlavn,m predstavite#om. Srdce teda ve#mi tesne sDvis% so zkonom 'ivota, ktor, pQsob% v rQznych astiach nho vnDtra v podobe najrQznej%ch zkonov. Preto sa budeme srdcom zaobera podrobne. 1. Srdce je vstupom a vstupom ivota U' sme si povedali, 'e srdce prepja ducha a duu; je teda umiestnen medzi duchom a duou. Ak m 'ivot vstDpi do ducha, mus% prejs srdcom; ak m z ducha pokraova Talej, mus% zase prejs srdcom. Srdce je tak cestou, ktorou mus% 'ivot prechdza. D sa poveda, 'e je vstupom a v,stupom 'ivota. Ilovek napr%klad pouje Pnovo evanjelium a c%ti boles a zrmutok nad hriechom alebo #Dbeznos Bo'ej lsky. City jeho srdca sD zasiahnut, jeho svedomie je zarmDten, jeho myse# in% poknie a v jeho vQli vznik rozhodnutie veri. Vtedy sa jeho srdce otvra Bohu, on prij%ma spsu, a do jeho ducha vstupuje Bo'% 'ivot. Ak vak jeho srdce nesDhlas% a neotvor% sa, Bo'% 'ivot do jeho ducha vstDpi nemQ'e, nech mu k'ete akoko#vek dlho. Prve preto ve#k, britsk, evanjelista Charles H. Spurgeon raz povedal, 'e ak chcete pohnD #udsk,m duchom, mus%te pohnD #udsk,m srdcom. Tento v,rok je skutone pravdiv,; len ak je zasiahnut srdce, mQ'e duch prija Bo'% 'ivot. Podobne je to aj po tom, o je lovek spasen,. Ak z neho m vychdza Bo'% 'ivot, mus% prechdza srdcom a ma jeho podporu. KeT srdce sDhlas%, 'ivot mQ'e prechdza. Ak srdce nesDhlas%, 'ivot prechdza nemQ'e. Niekedy srdce sDhlas% len iastone. SDhlas% napr%klad len svedomie, a in asti srdca odporujD. Alebo mQ'e sDhlasi myse# srdca, zatia# o city nie. Ani v tak,ch pr%padoch 'ivot prechdza nemQ'e. Srdce je teda naozaj vstupnou brnou a v,chodom 'ivota. Prij%manie 'ivota rovnako ako prejavovanie 'ivota na%m 'it%m za%na v srdci. 2. Srdce je spnaom ivota Srdce je vstupom a v,stupom 'ivota. Vchdzanie i vychdzanie 'ivota zvis% od srdca. Okrem toho srdce pQsob% aj ako

ZYKON IVOTA

121

sp%na 'ivota. Ak je srdce uzatvoren, nemQ'e 'ivot vstupova ani vychdza. Ak je srdce otvoren, mQ'e 'ivot vstupova a aj vo#ne vychdza. Ak je niektor as srdca uzatvoren, Bo'% 'ivot do nej nemQ'e vstDpi; do ast%, ktor sD otvoren, 'ivot vstupova mQ'e. Tak je srdce skutone sp%naom 'ivota. ivot m ve#kD moc, ale tto ve#k moc je ovldan na%m mal,m srdcom. To, i 'ivot mQ'e vychdza, celkom zvis% od toho, i je nae srdce otvoren. Je to ako s elektrinou z elektrrne, ktor, hoci je mocn, je ovldan mal,m vyp%naom v naej izbe: keT nie je zapnut,, elektrina nemQ'e vstDpi. To samozrejme neznamen, 'e sta% ma sprvne nastaven srdce. Srdce nm mQ'e len umo'ni, aby sme milovali Boha a tiahli k Nemu; nemQ'e ns prinDti, aby sme sa Boha dotkli, alebo s N%m mali spoloenstvo. Kontakt a spoloenstvo s Bohom je vecou ducha. Preto mnoh% bratia a sestry nedok'u pri modlitbe s Bohom nadviaza kontakt, napriek tomu, 'e Ho ve#mi milujD. Srdce majD v poriadku, ale nepou'%vajD ducha. Z toho istho dQvodu sa nedar% dielo mnoh,ch prebudeneck,ch kazate#ov. PQsobia len na city #ud%, ovplyvRujD ich vQ#u a prebDdzajD v nich lsku k Bohu a tD'bu po ^om, ale nevedD ich k tomu, aby pou'ili svojho ducha pre spoloenstvo s Bohom. Je pravda, 'e na to, aby sme chpali duchovn veci, mus%me pou'%va myse# srdca, avak ak sa mme t,chto vec% dotknD, mus%me pou'%va predovetk,m ducha, lebo duch je orgnom pre styk s duchovn,m svetom. So vetk,mi duchovn,mi vecami mus%me najskQr nadviaza kontakt pomocou ducha a potom im porozumie a pochopi ich za pomoci mysle srdca. Je to ako keT poujeme nejak, zvuk: najprv s n%m nadvia'eme kontakt uami a potom ho chpeme mys#ou. Alebo ako keT uvid%me nejakD farbu: prv, kontakt s Rou sprostredkovvajD oi a potom ju rozoznva myse#. KeT teda #uTom k'eme evanjelium a mme slabho ducha, je to len vysvet#ovanie pomocou slov, aby pochopila #udsk myse# (i keT neskQr ich mo'no povedieme, aby sa dotkli Ducha). Ak je vak n duch siln,, slovami evanjelia vysielame Bo'iu spsu priamo do ducha #ud%. KeT si #udia evanjelium vypoujD, dotknD sa ducha a sD spasen%. Potom postupne vedieme ich myse#, aby pochopila a porozumela.

122

POZNANIE IVOTA

Hoci hlavnD funkciu pri styku s Bohom a duchovn,mi vecami m uplatRovanie ducha, keT je srdce loveka #ahostajn, duch je uvSznen, vo vnDtri a nemQ'e prejavi svoju schopnos. Aj keT s n%m Boh chce naviaza kontakt a ma s n%m spoloenstvo, nie je to mo'n. Aby sme teda mohli ma spojenie s Bohom a duchovn,mi vecami, mus%me pou'%va ducha a tie' tomu mus% by naklonen srdce. Duch je orgnom pre kontakt s Bo'%m 'ivotom, a srdce je k#Dom, sp%naom, strategick,m bodom, ktor, umo'Ruje Bo'iemu 'ivotu prejs. 3. Srdce me preka psobeniu ivota KeT'e srdce je vstupom a v,stupom 'ivota aj sp%naom 'ivota, m na 'ivot ve#k, vplyv; aj najmen% problm srdca mQ'e Dplne zabrni 'ivotu v jeho pQsoben%. KeT m ktorko#vek as srdca problm, 'ivot v nej naraz% na prek'ku, je zablokovan, a zkon 'ivota nemQ'e pQsobi. Bo'% 'ivot v naom vnDtri by mal by schopn, vo#ne pQsobi a rs a dva nm ka'dodenn zjavenie a hojn svetlo. Toto je normlne a aj primeran. Ale asto to tak neb,va. Duchovn, 'ivot mnoh,ch bratov a sestier nerastie a ich duchovn, spQsob 'ivota nie je normlny. DQvodom nie je to, 'e by azda Bo'% 'ivot v ich vnDtri nebol prav, alebo bol pokoden,; dQvod spo%va v ich srdci. Ich srdce nie je dostatone nasmerovan na Boha, dostatone nemiluje a neh#ad Pna, nie je dostatone ist ani dostatone otvoren. Signalizuje to nejak, problm alebo pokodenie v srdci. MQ'e to by napr%klad problm so svedom%m, ktor loveka kvQli nieomu odsudzuje, ale lovek to neriei, alebo ide o myse# zaa'enD nejakou starosou, obavou, zlou mylienkou, hdkou i pochybnosou a podobne. Tie' to mQ'e by problm spQsoben, tvrdohlavou a vzdorovitou vQ#ou alebo citmi, ktor majD telesn 'iadosti a prirodzen sklony. Vetky tak veci v srdci sa stvajD prek'kou pQsobeniu 'ivota v naom vnDtri, ktor zabraRuje zkonu 'ivota, ovlda. Ak teda chceme rs v 'ivote, mus%me sa predovetk,m vysporiada so srdcom a potom uplatRova ducha. Ak sa nevysporiadame so srdcom, nem zmysel hovori o duchu. Problmom mnoh,ch bratov a sestier nie je ani tak duch, ako srdce. Ak nie je v poriadku

ZYKON IVOTA

123

srdce, nar'a 'ivot v duchu na prek'ky a zkon 'ivota nemQ'e slobodne pQsobi. KeT chceme h#ada 'ivot a %s po ceste 'ivota, nesmieme ma problmy v srdci; potom bude zkon 'ivota mQc kona vo#ne a bez prek'ok a dosiahne vetk,ch ast% celej naej bytosti. 4. Ako sa vysporiada so srdcom KeT'e srdce tak zva'ne ovplyvRuje 'ivot, Boh nem inD mo'nos, ne' ho zmeni nato#ko, aby Bo'% 'ivot mohol prDdi. Z h#adiska vzahu k Bohu sa v srdci vyskytujD tyri problmy: zatvrdenie, neistota, nelska a nepokoj. Zatvrdenie je vecou vQle, neistota patr% nielen k mysli, ale aj citom, nelska je problmom citov a nepokoj je zle'itosou svedomia. KeT Boh premieRa nae srdce, odstraRuje tieto tyri nedostatky, aby nae srdce bolo mSkk, ist, milujDce a pokojn. Po prv, Boh chce, aby nae srdce bolo mSkk. To znamen, aby vQ#a srdca voi Bohu bola poddajn a odovzdan, nie tvrdohlav a vzdorovit. KeT Boh pQsob% na nae srdce, aby bolo mSkk, odn%ma nmu telu kamenn srdce a dva nm srdce z mSsa (Ez 36,26). To znamen, 'e nae zatvrden, kamenn srdce zmSkuje, aby sa stalo mSkk,m srdcom z mSsa. Krtko po spasen% sa srdce v'dy stva mSk%m. Avak za nejakD dobu sa srdce niektor,ch #ud% obrti spS a znovu sa zatvrd%. KeT'e nie sD voi Pnovi poddajn% ba ani sa Ho neboja, postupne odpadajD od Pnovej pr%tomnosti. Zaka'd,m, keT sa nae srdce zatvrd%, mme pred Bohom problm. Ak chceme, aby bol stav nho duchovnho 'ivota pred Bohom v poriadku, nesmie by nae srdce zatvrden; naopak mus% by sDstavne zmSkovan. Nemali by sme sa vlastne b nioho okrem toho, 'e by sme ur'ali Boha. Nebojte sa neba, nebojte sa zeme; chrRte sa len urazi Boha. Nae srdce treba opracovva a' bude takto mSkk; potom bude v poriadku. Je naozaj smutn, 'e niektor% bratia a niektor sestry sD v mnoh,ch veciach mSkk%, ale keT ide o Boha a Bo'iu vQ#u, ve#mi sa zatvrdia. Dokonca sD schopn% poveda: [Jednoducho som tak,. Uvid%me, o s t,m Boh urob%.\ To je stran! Ale sD tak% bratia a sestry, ktor% sD voi vetkmu tvrd%, ale keT ide o Boha a Bo'iu vQ#u, sD mSkk%. Tak%

124

POZNANIE IVOTA

#udia majD mSkk srdce. Mali by sme prosi Boha, aby sme mali takto mSkk srdce. Ako mQ'e Boh zmSki nae srdce? Niekedy pou'ije svoju lsku, aby ns motivoval, a inokedy pou'%va tresty, ktor,mi ns bije. Boh ns asto najprv motivuje svojou lskou, avak keT nepomha lska, pou'ije svoju ruku skrze prostredie na to, aby ns bil, k,m nae srdce nezmSkne. KeT je nae srdce zmSknut, mQ'e v ns pQsobi Bo'% 'ivot. Po druh, Boh chce, aby nae srdce bolo ist. Iist srdce je srdce, ktor upiera svoju myse# v,slovne na Boha. Je to tie' srdce, v ktorom sD city k Bohu nesmierne Dprimn a ist (viT 2 K 11,3). Miluje len Boha a tD'i po Bohu; okrem Boha nem 'iadnu inD lsku, nklonnos ani 'iados. MatD 5,8 hovor%, 'e t%, ktor% sD [istho srdca, c uvidia Boha\. Ak teda nae srdce nie je ist, nemQ'eme vidie Boha. KeT sa v mylienkach o len trochu zaoberme vecami, ktor sD mimo Boha, alebo ak venujeme svoje city hoci len trochu veciam mimo Boha, nie je u' nae srdce ist a t,m staviame 'ivotu v naom duchu prek'ku do cesty. Preto mus%me vyv%ja Dsilie [s t,mi, ktor% z istho srdca vz,vajD Pna\ (2 Tim 2,22) a by t,mi, ktor% s ist,m srdcom milujD Pna a tD'ia po Bohu. Vtedy poskytneme 'ivotu vo#nos k pQsobeniu v naom vnDtri. Po tretie, Boh chce, aby nae srdce bolo milujDce. MilujDce srdce je tak srdce, ktorho city milujD Boha, tD'ia po Bohu, '%znia po Bohu, smDtia po Bohu a lipnD na Bohu. Biblia obsahuje knihu, ktor hovor% prve o lske svSt,ch k Pnovi ( starozkonn Ve#pieseR. Hovor%, 'e ako Pnov #ud by sme mali Pna milova ako 'ena miluje svojho milho. Tto lska je ve#mi hlbok a nemenn a je silnejia ne' smr (8,6-7). KeT'e tto kniha hovor% zvl o naej lske k Pnovi, poukazuje tie' obzvl na n rast v Pnovom 'ivote. V Novom zkone, v Jnovi 21, Pn trikrt kladie Petrovi jednu otzku: [Miluje ma?\ To znamen, 'e chcel vies Petrove city k takej ve#kej lske k Pnovi, aby mal srdce milujDce Pna. Pn to uinil preto, 'e chcel, aby Jeho 'ivot mal pr%le'itos v Petrovi pQsobi a rs. Tto udalos je zaznamenan v Evanjeliu pod#a Jna, v knihe, ktor nm dva pouenie o tom, ako mme prija Pna ako 'ivot

ZYKON IVOTA

125

a ako t,mto 'ivotom 'i. Ak je v naom srdci tak lska k Pnovi, mQ'e Pnov 'ivot v naom vnDtri neruene prDdi a kona, ako chce. Po tvrt, Boh chce, aby nae srdce bolo pokojn. Pokojn srdce je tak srdce, ktorho svedomie je bezDhonn (Sk 24,16) a v ktorom nie je 'iadne odsDdenie ani v,itka; je ist a bezpen. Svedomie v ns zastupuje Bo'iu vldu nad nami. Ak ns svedomie odsudzuje, Boh je vS% ne' nae svedomie a vie vetko (1 J 3,20); On by ns odsDdil ete viac. Mus%me sa preto nekompromisne vysporiada so vetk,mi priestupkami, odsDden%m aj v,itkami; [tak upokoj%me pred n%m svoje srdce\ (1 J 3,19). KeT je nae srdce pokojn, Boh mQ'e prechdza a zkon Bo'ieho 'ivota v ns mQ'e Talej pQsobi. Ak je nae srdce mSkk, ist, milujDce a pokojn, je aj priame. Iba priame srdce je vhodn,m spolupracovn%kom zkona 'ivota. MQ'e Bo'iemu 'ivotu dovoli, aby z nho vnDtra vo#ne vystupoval. Ako asto to vyzer, ako keby sme na srdci mali znaku [Prejazd zakzan,\. Ako asto Bohu znemo'Rujeme priechod. Kladieme Bo'iemu 'ivotu prek'ky, ktor ho zastavujD, tak'e nemQ'e pQsobi a vo#ne sa %ri z nho vnDtra von. Hoci tieto slov nie sD ve#mi vzletn a mDdre, mali by ns privies k tomu, aby sme starostlivo, ako pri zdravotnej prehliadke preskDmali vetky neduhy svojho srdca. Mus%me sa p,ta sami seba: Skutone si vQ#a mQjho srdca vol% Boha? Je poddajn a vzdala sa Bohu? Alebo je tvrdohlav a vzdorovit? Mali by sme si tie' polo'i otzku oh#adom mysle svojho srdca: Je pred Bohom ist? Alebo je pokriven? SmerujD moje mylienky, moje zujmy, jasne len k Bohu? Alebo existuje mimo Boha nejak, lovek, nejak zle'itos i vec, na ktor,ch mi hlboko zle'% a ktor zapdRajD moje srdce? Calej sa mus%me p,ta na city: SD city mQjho srdca oddan Bohu? Miluje moje srdce Boha a tD'i plne po Bohu? Alebo m nejakD inD lsku, inD pr%chylnos, inD vSzbu mimo Boha? Mali by sme si tie' vyjasni, ak je pred Bohom nae svedomie. Je bezDhonn? Je si ist? Alebo sa v Rom vyskytuje odsDdenie a v,itky? Vetky tieto polo'ky by sme mali pozorne skDma a mali by sme sa s nimi

126

POZNANIE IVOTA

starostlivo vysporiada, aby sa nae srdce mohlo sta mSkk,m, ist,m, milujDcim a pokojn,m ( in,mi slovami, aby to bolo srdce priame. KeT to bude tak, 'ivot bude urite mQc z nho ducha vychdza a zkon 'ivota bude iste mQc prDdi z nho vnDtra. V ktorejko#vek asti srdca, s ktorou sme sa vysporiadali, mQ'e pQsobi Bo'% 'ivot, a zkon Bo'ieho 'ivota ju mQ'e usmerRova. KeT preskDmame vetky sDasti srdca a preist%me ich, zkon Bo'ieho 'ivota bude mQc svoje pQsobenie %ri z nho ducha cez nae srdce do celej naej bytosti. Potom ka'd as celej naej bytosti bude mQc prejavova silu pQsobenia tohto zkona a by naplnen prvkom Bo'ieho 'ivota, a tak dosiahnu slvny cie# ( zjednotenie Boha a loveka. V. PO IADAVKY ZKONA IVOTA

KeT'e sme si vysvetlili, kde s%dli zkon 'ivota, vieme, 'e tento zkon pQsob% v rQznych vnDtorn,ch astiach celej naej bytosti. Aby vak zkon 'ivota v praxi skutone bez prek'ok pQsobil v rQznych astiach nho vnDtra, mus%me splni dve po'iadavky: A. MilovaB Boha Prvou po'iadavkou je milova Boha. Evanjelium pod#a Jna hovor% obzvl o 'ivote a dQraz kladie aj na vieru a lsku. Uveri znamen prija do seba 'ivot, zatia# o milova znamen vydva prDd 'ivota zo seba von. Ak chceme 'ivot prija, mus%me uveri. Ak chceme svoj%m 'it%m 'ivot prejavova, mus%me milova. Jedine viera mQ'e umo'ni, aby do ns 'ivot vstDpil, a iba lska mQ'e umo'ni, aby 'ivot plynul von. Pre pQsobenie 'ivota je teda lska nutnou podmienkou. Na inom mieste vid%me, 'e Biblia 'iada, aby sme Boha milovali z celho svojho srdca, z celej svojej due, z celej svojej mysle a z celej svojej sily (Mk 12,30). KeT Boha milujeme nato#ko, 'e dovol%me, aby lska k Bohu vstDpila do vetk,ch ast% nho vnDtra, zane v nich pQsobi Bo'% 'ivot. Tak sa tieto asti postupne pripodobnia Bohu. Boh teda do ns najprv zasieva svoj 'ivot; potom d pomocou svojej lsky impulz citom nho srdca, aby Boha milovalo, aby sa

ZYKON IVOTA

127

k Nemu obrtilo a primklo sa k Nemu. T,m je odstrnen, zvoj vo vnDtri ns (viT 2 K 3,16) a my vid%me svetlo, prij%mame zjavenie a poznvame Boha a Bo'% 'ivot. Calej, keT milujeme Boha z celho srdca, sme prirodzene ochotn% sa Mu podriadi a spolupracova s N%m. Tak dovol%me zkonu Bo'ieho 'ivota, aby v ns vo#ne pQsobil a zsoboval ka'dD as celej naej bytosti bohatstvom Bo'ieho 'ivota. V ka'dej naej asti, ktor je naplnen lskou k Bohu, sa potom %ri Bo'% 'ivot. Ak Boha miluje cel naa bytos, zkon Bo'ieho 'ivota pQsob% skrze celD nau bytos. Potom sa cel naa bytos, vnDtorne aj navonok, stane takou, ako je Boh, a bude naplnen bohatstvom Bo'ieho 'ivota. B. Posl3chaB prv* pocit 2ivota Druhou po'iadavkou je poslDcha prv, pocit 'ivota. V 7. kapitole, Vn.manie ducha a pozn,vanie ducha, sme sa zmienili o tom, 'e zkon 'ivota patr% do oblasti vedomia a mQ'e nm da nejak, pocit. Akonhle sme znovuzroden% a mme Bo'% 'ivot, tento zkon 'ivota v ns nutne pQsob% ist vedomie. Naou povinnosou je poslDchnu pocit zkona 'ivota, a t,m tomuto zkonu umo'ni, aby v ns vo#ne pQsobil. Spoiatku vak mQ'e by vedomie zkona 'ivota pomerne slab a zriedkav. Ak sme vak ochotn% poslDchnu prv, pocit, hoci je pomerne slab,, nasledujDce uvedomenie bude silnejie a silnejie. Mus%me jednoducho zaa t,m, 'e sa podriadime tomuto prvmu slabmu uvedomeniu, a potom sa podriaTova aj naTalej. Takto bude zkon 'ivota schopn, neustle v ns pQsobi, k,m nezasiahne vetky vnDtorn asti naej bytosti. T,m bude 'ivotu v naom vnDtri umo'nen, aby sa ve#mi prirodzene %ril smerom von a rstol do hdbky a v,ky. Niekto sa mo'no sp,ta: [KeT poslDchneme prv vedomie, o mme robi Talej?\ OdpoveT znie: K,m neposlDchneme prv, pocit, nestarajme sa o to, o budeme robi potom. Boh nm zaka'd,m dva len jeden pocit, tak ako nm v'dy dva len jeden deR. Tak ako 'ijeme deR za dRom, poslDchame i jednotliv pocity jeden za druh,m. KeT nm Boh dva jedno uvedomenie, jednoducho ho poslDchnime. A' toto uvedomenie poslDchneme,

128

POZNANIE IVOTA

Boh nm prirodzene d druh. KeT Boh povolal Abrahma, povedal mu len prv, krok: [Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho pr%buzenstva i z domu svojho otca\ (Gen 12,1). Io m robi a kam m %s, mu bolo povedan a' potom, keT odiiel. KeT sa narodil Pn Je'i a kr# Herodes sa ho sna'il zabi, Boh Jozefovi povedal iba prv, krok ( aby utiekli do Egypta. Tam mali by, km mu Boh neoznmi Tal% krok (Mt 2,13). To znamen, 'e nm Boh zaka'd,m dva len jedno uvedomenie, preto'e chce, aby sme k Nemu vzhliadali na ka'dom kroku a zviseli na ^om v ka'dom okamihu, a tak sa Mu podriaTovali. Vnem zkona 'ivota teda funguje pod#a rovnakho princ%pu ako strom 'ivota ( pod#a princ%pu zvislosti. Rob% ns zvisl,mi na Bohu, teda na tom, 'e nm bude dva uvedomenie postupne, jedno po druhom. Zle'% na tom, aby sme sa na Boha spo#ahli nie raz, ale aby sme na Neho spoliehali trvalo. Je to in ne' princ%p stromu poznania dobrho a zlho, ktor,m je nezvislos na Bohu. A tak ka'd,, kto tD'i 'i pod#a zkona 'ivota, mus% pova'ova prv, pocit 'ivota za dQle'it, a poslDchnu ho, a potom jednoducho v poslunosti pokraova. Zkon 'ivota nm niekedy dva negat%vne pocity. To znamen, 'e ak vykonme nejak, in, ktor, je proti Bohu, ktor, nie je v sDlade s Bo'%m 'ivotom, zkon 'ivota v ns vyvol nepr%jemn, pocit neistoty a d nm poc%ti pr%chu smrti. Tak pQsobenie Boha v naom vnDtri je vyjadren v,razmi [zabrnil\ a [nedovolil\ (Sk 16,6.7). KeT pri nieom, o rob%me alebo mienime robi, mme tak, pocit, mus%me s t,m presta. Ak dok'eme pokraova alebo presta pod#a vedomia zkona 'ivota vo svojom vnDtri, potom v ns tento zkon 'ivota mQ'e bez problmov pQsobi a 'ivot v naom vnDtri mQ'e neustle rs a %ri sa. Preto je poslDchanie vedomia zkona 'ivota ( a zvl prvho uvedomenia ( tie' zsadnou podmienkou pre pQsobenie zkona 'ivota v naom vnDtri. Apotol Pavol ns v liste Filipsk,m 2 'iada, aby sme poslDchali s bzRou a chven%m. To preto, aby v ns mohol pQsobi Boh (v. 12-13). PQsobenie Boha v naom vnDtri vy'aduje nau spoluprcu skrze poslunos; poslunos je podmienkou pre pQsobenie Boha.

ZYKON IVOTA

129

VI. FUNKCIA ZKONA IVOTA

Videli sme, 'e lska a poslunos sD dve podmienky pre pQsobenie zkona 'ivota. SD to tie' dve povinnosti, ktor mme voi zkonu 'ivota. Ak sme schopn% milova a ochotn% poslDcha, zkon 'ivota mQ'e automaticky pQsobi vo vetk,ch astiach nho vnDtra a prejavova svoju prirodzenD funkciu. Zkon 'ivota m dve funkcie. Jednou je odn%ma i zab%ja a druhou je pridva i zsobova. Na jednej strane odn%ma to, o by sme v sebe ma nemali, a na druhej strane pridva to, o by sme v sebe ma mali. Odober prvok Adama v ns, a pridva nm prvok Krista ako o'ivujDceho Ducha. To, o nm berie, je star, a to, o pridva, je nov. Io odn%ma, je m`tve, a o pridva, je 'iv. Tieto dve funkcie sa prejavujD pri pQsoben% zkona 'ivota v ns. Jedna postupne odn%ma vetko z nho starho stvorenia a druh postupne pridva vetko z novho Bo'ieho stvorenia. T,mto spQsobom 'ivot v naom vnDtri postupne vzrast. Zkon 'ivota v naom vnDtri m tieto dve funkcie, preto'e 'ivot, od ktorho je tento zkon odvoden,, m dva zvltne prvky: prvok smrti a prvok 'ivota. Prvkom smrti je t D'asn smr Pna Je'ia na kr%'i, smr, ktor vetko zah`Ra a vetko ukonuje. Prvkom 'ivota je vzkriesenie Pna Je'ia alebo 'ivot mocou vzkriesenia Pna; preto sa prvku 'ivota tie' hovor% prvok vzkriesenia. Funkcia odn%mania v zkone 'ivota je odvoden od prvku Pnovej vetko zah`RajDcej smrti, obsiahnutho v 'ivote; preto rovnako ako Pnova smr vtedy na kr%'i odstrnila vetky nedostatky, ktor Boh naiel na loveku, tak aj dnes je na ns Jeho smr vnDtorne vykonvan skrze pQsobenie zkona 'ivota. Postupne zab%ja a odn%ma vetko, o nie je v sDlade s Bohom a o je mimo Boha, ako napr%klad prvok hriechu, prvok sveta, prvok telesnosti, prvok 'iadosti, prvok starho stvorenia a prvok naej prirodzenej povahy. Funkcia pridvania v zkone 'ivota je odvoden od prvku Pnovho vzkriesenia, obsiahnutho v 'ivote; preto rovnako ako kedysi Pnovo vzkriesenie priviedlo loveka k Bohu a umo'nilo mu ma Das na vetkom, o je zo samotnho Boha, tak sa dnes Jeho vzkriesenie uplatRuje v naom vnDtri skrze pQsobenie zkona 'ivota. To znamen, 'e nm pridva

130

POZNANIE IVOTA

Bo'iu moc, Bo'iu svStos, Bo'iu lsku, Bo'iu trpezlivos a vetky prvky Boha, teda vetky prvky novho stvorenia, a zaopatruje ns nimi, aby sme boli naplnen% vetkou plnosou Bo'stva. Je to ako s liekmi, ktor u'%vame. Niektor z nich obsahujD dva prvky: prvok, ktor, zab%ja mikr+by, a prvok, ktor, nm dodva potrebn ltky. PQsoben%m zab%jajDcej zlo'ky sa odstraRuje choroba, ktorD by sme nemali ma; pQsoben%m vy'ivujDcej zlo'ky sa dodvajD prvky 'ivota, ktor potrebujeme. Podobn je to aj s krvou v naom tele, ktor obsahuje dva prvky: biele krvinky a erven krvinky. Biele krvinky majD jednu funkciu ( zab%ja mikr+by; erven krvinky majD tie' jednu funkciu ( zabezpeova v,'ivu. Krv v ns obieha a biele krvinky zab%jajD a odstraRujD mikr+by, ktor,mi bolo napadnut nae telo, zatia# o erven krvinky zabezpeujD nutnD v,'ivu pre ka'dD as nho tela. KeT teda v naom vnDtri pQsob% zkon Bo'ieho 'ivota, 'ivot a smr, dva prvky obsiahnut v 'ivote Boha v naom vnDtri vykonvajD funkciu zab%jania a funkciu zaopatrovania ( zab%jajD duchovn bacily, ako sD svet a telesnos, a zabezpeujD duchovnD potravu, ktor pozostva zo vetkho bohatstva samho Boha. Mus%me si uvedomi, 'e toto je sprvna cesta, ako sa usilova o rast v 'ivote. KeT sme spasen% a mme Bo'% 'ivot, zkon 'ivota v naom vnDtri nm dva urit uvedomenie. KeT sa sna'%me o rast v 'ivote, mus%me milova Boha a poslDcha toto uvedomenie, aby sme sa vysporiadali nielen so svedom%m, ale aj s citmi, mylienkami a vQ#ou. KeT bude vetko oisten, Bo'% 'ivot v naom duchu nm bude i naTalej dva urit uvedomenie. Ak sa budeme t,mito pocitmi riadi, bude v naom vnDtri kolova zkon 'ivota a bude prejavova svoje dve funkcie: bude odn%ma to, o je mimo Boha, a pridva vetko, o je sm Boh. Tak budeme mQc postupne rs a dozrieva v Bo'om 'ivote. To sD ve#mi relne a praktick skDsenosti. V nich spo%va zkon 'ivota, o ktorom hovor%me! VII. MOC ZKONA IVOTA

Okrem dvoch vyie spomenut,ch funkci% m zkon 'ivota aj moc. U' bolo povedan, 'e zkon Starho zkona, nap%san,

ZYKON IVOTA

131

mimo loveka, je m`tvy zkon, zkon litery. Na loveka len kladie po'iadavky; nem moc loveka zaopatri t,m, o potrebuje, aby t,mto po'iadavkm mohol vyhovie. Preto zkon nestail (R 8,3) a [ni nepriviedol k dokonalosti\ (Heb 7,19). Novozkonn, zkon je vak zkon zap%san, v naich vnDtorn,ch astiach, 'iv, zkon, zkon 'ivota. Tento 'ivot je [nezniite#n, 'ivot\ Boha, ktor, m [moc\ (Heb 7,16). Preto m zkon, ktor, pochdza z tohto 'ivota, aj moc a mQ'e ns zmocRova vo vetk,ch oblastiach. Mus%me si uvedomi, 'e moc zkona 'ivota je moc Bo'ieho 'ivota, od ktorho je zkon odvoden,. Prve tto moc umo'nila Pnovi Je'iovi vsta z m`tvych a vystDpi na nebo, vysoko nad vetko. Je to tie' tto moc, ktor sa ns deR za dRom sna'% vnDtorne usmerRova a je schopn Taleko prekroi vetko, o 'iadame alebo o si mQ'eme pomyslie (Ef 1,20; 3,20). Tto moc mQ'e v naom vnDtri vykona nasledujDce veci: A. MQ2e nakloniB na=e srdce Bohu Po prv, tto moc mQ'e nakloni nae srdce Bohu. KeT sme hovorili o vzahu medzi zkonom 'ivota a srdcom, povedali sme, 'e srdce mQ'e zkonu 'ivota brni. Ak nae srdce nie je naklonen Bohu, Bo'% 'ivot n%m nemQ'e prechdza. Ale vTaka Bohu, 'e Jeho 'ivot v naom vnDtri sa na tom nezastav%. PQsob% v naom vnDtri stle Talej a' do takej miery, 'e srdce, ktor nie je naklonen Bohu, sa zmen%. Kniha Pr%slov% 21,1 hovor%: [Srdce kr#ovo je v ruke Hospodinovej ako potQiky vody: kamko#vek chce, ta ho naklon%.\ MQ'eme tak Boha prosi: [NakloR moje srdce k tvojim svedectvm, nie k ziskuchtivosti\ ( 119,36). Ak sme ochotn% takto prosi, mQ'e moc zkona Bo'ieho 'ivota ve#mi prirodzene obrti nae srdce a celkom ho nakloni Bohu. B. MQ2e n+s podriadiB Bohu Po druh, tto moc ns mQ'e podriadi Bohu. KeT sme hovorili o po'iadavkch zkona 'ivota, zmienili sme sa tie', 'e pQsobenie zkona 'ivota v ns vy'aduje z naej strany podriadenos, aby sme mu mohli vyhovie. Ako asto sa vak nielen nedok'eme podriadi, ale dokonca sa podriadi ani nechceme.

132

POZNANIE IVOTA

Vtedy je moc zkona 'ivota Dplne schopn napravi n chor, stav a urobi ns poddajn,mi. Aj keT my, ktor% sme spasen% a mme Bo'% 'ivot, niekedy skdzneme a nae srdce sa zatvrd% a nie je schopn poslDcha Boha, Boh je k nm milosrdn, v tom, 'e Jeho 'ivot v naom vnDtri neprestane prDdi. Svojou mocou riadi nae city aj nau vQ#u; t,m, 'e ns rQzne smeruje, nm umo'Ruje, aby sme Ho znova zaali poslDcha. List Filipsk,m 2,13 hovor%, 'e i nae chcenie vznik z Bo'ieho pQsobenia v naom vnDtri. Podriadenie sa naej vQle je teda tie' v,sledkom pQsobenia moci zkona Bo'ieho 'ivota v naom vnDtri. Tto moc mQ'e premeni nau neposlunD vQ#u na vQ#u poslunD Bohu. Jedna sestra mala pocit, 'e vQbec nedok'e poslDcha. Nielen'e mala nepokojnD myse#, ale aj jej svedomie trpelo obviRovan%m. Vtedy prosila Boha, aby ju zachrnil. KeT volala k Bohu, Boh jej ukzal svetlo v liste Filipsk,m 2,13. Potom spoznala, 'e ju Boh mQ'e uini poslunou. Tak bola povzbuden a nala pokoj. C. MQ2e n+s priviesB k tomu, aby sme konali dobrR dielo, ktorR pre n+s Boh pripravil Po tretie, tto moc ns tie' mQ'e privies k tomu, aby sme konali dobr skutky, ktor Boh dopredu pripravil, aby sme v nich 'ili (Ef 2,10). Tak dobro je od Boha a pramen% z Bo'ieho 'ivota; kona tak dobr skutky teda znamen svoj%m 'it%m vyjadrova samho Boha. Tak dobro, ktor Taleko prevyuje dobro loveka, nemQ'e by nikdy vyjadren #udsk,m 'ivotom. Ale Bo'% 'ivot v naom vnDtri, ktor, ns riadi Bo'ou mocou, ns mQ'e privies k tomu, aby sme svoj%m 'it%m tak neobyajn dobro vyjadrovali. D. MQ2e n+s priviesB, aby sme pracovali cel*m svojPm srdcom a silou Po tvrt, tto moc ns mQ'e privies k tomu, aby sme pre Pna pracovali z celho srdca a z celej svojej sily. Apotol Pavol povedal, 'e mohol pracova usilovnejie ne' in% apotolovia nie vTaka sebe, ale vTaka milosti, ktorD mu Boh udelil, alebo vTaka

ZYKON IVOTA

133

milosti Bo'ieho 'ivota, ktor bola s n%m (1 K 15,10). Povedal tie', 'e tvrdo pracuje a zpas% v sDlade s Bo'%m pQsoben%m, ktor v Rom pQsob% [s mocou\ (Kol 1,29). Slovo [moc\ by sa v preklade dalo nahradi slovom [dynamit\. To znamen, 'e jeho dielo nebolo zvisl na jeho vlastnej duevnej sile, ale na dynamickej moci Bo'ieho 'ivota, ktor, v Rom preb,val. T%, ktor,ch si vo vetk,ch minul,ch pokoleniach Pn pou'%val, sa neustle lopotili a nepretr'ite trpeli pri Pnovom diele. Namhali sa nie zo svojho vlastnho Dsilia, ale preto'e milovali Boha a pri#nuli k Nemu, a t,m umo'Rovali Bo'iemu 'ivotu, aby v nich pQsobil, aby nimi pretekal, aby z nich vymroval aktivitu, v,buchy skutkov. Tieto v,strely aktivity a v,buchy skutkov vznikajD pQsoben%m dynamickej moci Bo'ieho 'ivota. KeT tto vnDtorn dynamick moc loveka riadi, nikdy nemQ'e zosta neinn,. Ka'd,, kto dovol%, aby v jeho vnDtri pQsobila dynamick moc Bo'ieho 'ivota, bude urite pracova celou silou a nebude etri svoj 'ivot pri 'iadnej nmahe. Po %nsko-japonskej vojne sme odili pracova do nieko#k,ch miestnych cirkv%. Plody naej prce boli po'ehnan a hojn. KeT sme sa vrtili do Hanghaja, brat Nee mi povedal: [Brat, sme "v,tr'n%kmi". Prve sme spQsobili nepr%jemnosti v in,ch cirkvch a teraz sa to stane aj v cirkvi v Hanghaji.\ Bolo to s%ce myslen s humorom, ale vlastne vetci, o 'ijD 'ivotom Boha a dovo#ujD, aby v nich pQsobil zkon Bo'ieho 'ivota, celkom urite vyvolajD problmy. Bo'% 'ivot v ich vnDtri je toti' nekonen, a mocn,, pozit%vny a motivujDci; je to 'ivot s dynamickou mocou. Zaka'd,m, keT v nich tento 'ivot zane pQsobi urit,m smerom, vnDtorne explodujD; konajD potom dielo, ktor m dynamickD moc. Prirodzene potom musia vyvola nejak problmy. A naopak, keT niekto pracuje pre Pna a nespQsob% pritom 'iadny rozruch, nerozozvu% Pnovo dielo ani neroz%ri jeho vQRu, netreba sa ni p,ta ( 'ivot v takom loveku mus% by obmedzen, a zkon 'ivota v Rom nemQ'e pQsobi. DDfam, 'e ma teraz pochop%te. Priznm sa, 'e niekedy sa neodv'im strvi dlh% as pri modlitbe. KeT sa modl%m hoci len pol hodiny denne, koleso 'ivota sa zane rozta, zkon 'ivota ma zane tlai urit,m smerom a motivujDca moc vo mne zane

134

POZNANIE IVOTA

nalieha, a' to u' nemQ'em vydr'a a mus%m %s do prce. A mus%m kona dielo, aj keby som mal pri tom zomrie. Keby som ho nekonal, trpel by som; keT konm dielo, som spokojn,. V tom spo%va motivcia k dielu! E. MQ2e na=u slu2bu o2iviB a osvie2iB Po piate, tto moc mQ'e spQsobi, aby naa slu'ba bola 'iv a svie'a. Slu'ba Starho zkona sa riadi literou. KeT'e je star, je m`tva a loveka um`tvuje. Slu'ba Novho zkona sa riadi Duchom; je svie'a, a preto 'ije a loveka o'ivuje. Starozkonn slu'ba je innos zalo'en na vonkaj%ch m`tvych pravidlch; preto loveka nemQ'e zaopatri 'ivotom. Novozkonn slu'ba je v,sledkom vplyvu zkona 'ivota v duchu. Pochdza zo 'ivota; preto mQ'e loveku da 'ivot a 'iv zsobovanie. Vezmite si napr%klad innosti, ktor vykonvame pri zhroma'deniach. Ak 'ivot v naom vnDtri kon, nae svedectvo, krtka poznmka i obyajn oznmenie mQ'u by 'iv a mQ'u #uTom poskytnD zsobovanie 'ivotom. SpQsobil,mi slu'obn%kmi Novho zkona, vykonvajDcimi 'ivD slu'bu, sa nestvame vTaka svojim schopnostiam, v,renosti alebo vzdelaniu, ale z Bo'ieho Ducha (2 K 3,5-6) a pod#a [daru Bo'ej milosti\ (Ef 3,7). Tak, dar nepatr% medzi nadprirodzen dary ako hovorenie jazykmi, videnia, uzdravovanie, vyhRanie dmonov a tak Talej, ale medzi dary milosti, ktor sD nm dvan pod#a pQsobenia Bo'ej moci v ns a ktor z%skavame vTaka neustlemu pQsobeniu moci obsiahnutej v 'ivote, ktor, nm zadarmo dal Boh. Preto apotol Pavol hovor%, 'e vTaka daru milosti je schopn, zvestova pohanom nevystihnute#n bohatstvo Kristovo a objasni vetk,m, ak je to tajomstvo od vekov ukryt v Bohu, ktor, vetko stvoril (Ef 3,8-9). Ak, ve#k, je to dar! Avak tak, ve#k, dar mu bol dan, pod#a pQsobenia moci zkona Bo'ieho 'ivota v Rom. Dar milosti, ktor, prij%mame vTaka pQsobeniu moci zkona Bo'ieho 'ivota, je Dplne schopn, ns vies k slu'be Bohu 'iv,m a svie'im spQsobom. VIII. VSLEDOK ZKONA IVOTA

KeT zkonu 'ivota dovol%me pQsobi bez prek'ok v naom

ZYKON IVOTA

135

vnDtri v stle ir%ch oblastiach, Bo'% 'ivot sa v naom vnDtri roz%ri nato#ko, 'e v ns [bude stvrnen, Kristus\ (G 4,19), Ako v ns bude t,mto spQsobom postupne formovan, Kristus, budeme postupne pretvran% na Pnov obraz (2 K 3,18) a pripodobRovan% Bo'iemu Synovi (R 8,29), a' nakoniec budeme Dplne [ako On\ (1 J 3,2). To je v,sledok pQsobenia zkona 'ivota v ns. Io znamen, 'e v ns bude sformovan, Kristus? UveTme si jednoduch, pr%klad. Vo vajci je 'ivot kuraa. Ak ho vak presvietime poas prv,ch dn%, keT v Rom za%na vznika zrodok, nemQ'eme ete rozozna, kde m hlavu a kde nohy. KeT sa bl%'i vyliahnutie a kura m opusti krupinu, vid%me pri presvieten% zrete#n obrysy kuraa. To znamen, 'e kura vo vajci sa vyvinulo. Podobne je to s formovan%m Krista v ns; znamen to, 'e sa v ns rozv%ja forma Krista. KeT sme pri znovuzroden% prijali 'ivot Krista, Kristus sa v ns len narodil. Organicky bol Dpln,, ale Jeho forma Dpln nebola. NeskQr, keT v naich vnDtorn,ch astiach znovu a znovu pQsob% zkon tohto 'ivota, postupne v nich rastie prvok tohto 'ivota a Kristus v ns rastie, k,m nie je Dplne sformovan,. Ako sa Kristus v ns utvra postupne, tak sme aj my postupne pretvran%. Nako#ko je v ns sformovan, Kristus, nato#ko sme pretvoren%. Formovanie Krista a nae pretvranie prebieha sDasne vo vnDtri aj vonku. KeT'e formovanie Krista je rastom Kristovho prvku v rQznych astiach naej bytosti zvnDtra navonok, prebieha aj nae pretvranie v t,chto astiach z vnDtrajka von, a' sa postupne zaneme podoba Kristovi. Pretvranie teda prebieha od ducha k chpaniu (teda k dui) a nsledne ku konaniu (teda k telu). Najprv je znovuzroden%m o'iven, n duch, ktor, je potom premieRan, obnovou. (ViT -tvrt, kapitola, asA IV., Nov duch.) NeskQr, pQsoben%m zkona 'ivota, sa obnovou premieRa aj chpanie v dui. Potom skrze svetlo Bo'ieho 'ivota poznvame svoje ja, vzoprieme sa mu, za prispenia SvStho Ducha ho ukri'ujeme a dovo#ujeme iba Bo'iemu 'ivotu, aby sa prejavoval navonok v naom 'it%. Tak vo svojich duchovn,ch skDsenostiach viac a viac odkladme starho loveka a obliekame si novho loveka a nsledne sa to ist deje

136

POZNANIE IVOTA

aj v naom konan%; postupne teda dochdza aj k obnove a premene nho konania navonok. Formovanie Krista v ns teda znamen, 'e sa naa prirodzenos men% na Pnovu podobu. KeT pri ns prebieha premena za%najDca pri duchu a pokraujDca cez chpanie a' ku konaniu, znamen to, 'e sa naa podoba premieRa na Pnovu podobu. V,sledok takej premeny ns v'dy rob% podobn,mi Pnovi Je'iovi, alebo in,mi slovami, pripodobRujeme sa slvnej #udskej prirodzenosti Pna. To je ono pripodobnenie obrazu Bo'ieho Syna v liste R%mskym 8,29. Je to akoby sme boli odlievan% do formy Bo'ieho Syna. Premena je teda proces a jej konen,m v,sledkom je Pnov obraz, alebo to, 'e mme rovnakD podobu a prirodzenos ako Pn. To je dielo pretvrania [od slvy k slve\, ktor na ns Pn vykonva. Ako ve#mi by sme mali Pna chvli! Mali by sme si tie' uvedomi, 'e cie#om premeny je nielen urobi ns podobn,mi Pnovi alebo ns premeni k Pnovmu obrazu a prirodzenosti, ale ete skQr urobi ns Dplne rovnak,mi [ako On\. To je [vykDpenie tela\, o ktorom sa hovor% v liste R%mskym 8,23. KeT pr%de Pn znovu a uk'e sa nm, [On mocou, ktorou si vetko mQ'e podmani, pretvor% nae pon%'en telo, aby sa stalo podobn,m jeho oslvenmu telu.\ (F 3,21). Uin% ns teda tak,mi ako On nielen v prirodzenosti nho ducha a vo forme naej due, ale dokonca aj v tele, ktor bude slvne a neporuite#n a nikdy nezostarne. To je konen, v,sledok pQsobenia zkona Bo'ieho 'ivota v naom vnDtri. Ak skvel! Ak ndhern! A tak my vetci, ktor% mme tDto ndej, by sme sa mali oisti tak, ako je ist, Pn (1 J 3,3). Pomocou svetla Bo'ieho 'ivota by sme mali pozna sami seba a vetko, o je mimo Boha, a denne by sme sa mali zbavova svojho hriechu, sveta, telesnosti a celho starho stvorenia, aby sme boli r,dzi, bez pr%mes%. Potom bude Boh mQc oskoro dosiahnu svoj slvny cie# a my sa budeme mQc radova zo slvy s Pnom. IX. BOH CHCE BY BOHOM PODTA ZKONA IVOTA

V liste Hebrejom 8,10 Boh najskQr povedal: [Svoje zkony vlo'%m do ich mysle a nap%em ich na ich srdcia,\ a potom povedal: [Budem im Bohom a oni budD moj%m #udom.\ Z toho

ZYKON IVOTA

137

vypl,va, 'e Boh vklad do nho vnDtra svoj zkon 'ivota, preto'e chce by na%m Bohom pod#a tohto zkona 'ivota a chce, aby sme my boli pod#a tohto zkona 'ivota Jeho #udom. To vyjadruje Bo'% Dmysel alebo Bo'% zmer a je to ve#mi dQle'it. Preto tDto vec nesmieme zanedba a mus%me ju preskDma. A. Boh chce byB Oloveku Bohom Preo stvoril Boh loveka? A preo diabol loveka ukradol? Tieto veci nie sD vyslovene zjaven na zaiatku Biblie. Bo'% zmer s lovekom bol jasne zjaven,, a' keT Boh vyhlsil desatoro prikzan% na hore Sinai. V prv,ch troch prikzaniach vid%me, 'e chce by loveku Bohom. A Dmysel diabla ukradnD loveka, teda zmocni sa postavenia Boha a donDti loveka, aby sa jemu klaRal ako Bohu, bol zjaven, a' neskQr, keT diabol pokDal Pna na pDti a chcel, aby sa mu Pn klaRal. To jasne ukazuje, 'e boj medzi diablom a Bohom spo%va v tom, kto je pre loveka Bohom a komu sa lovek klania. Bohom je vak jedine Boh; len On je hodn, by Bohom loveka a by lovekom uctievan,. V dobe Starho zkona 'il Boh medzi #udom Izraela ako jeho Boh. V Novom zkone 'il medzi #uTmi skrze vtelenie a vyhlasoval, 'e On je Boh. Teraz 'ije skrze SvStho Ducha v cirkvi a je loveku Bohom v cirkvi. V budDcnosti, v tis%cronom kr#ovstve, bude Bohom celej rodine Izraela; a ete neskQr bude vene preb,va medzi #uTmi v novom nebi a novej zemi a bude #uTom ven,m Bohom. B. Boh t32i byB Otcom a Bohom Boh chce by loveku nielen Bohom, ale ete viac mu chce by Otcom. Chce, aby Ho lovek nielen prijal za Boha, ale aby mal aj Jeho 'ivot. Chce by loveku Otcom a na zklade svojho 'ivota mu tak by Bohom. Jedine keT m lovek Bo'% 'ivot a stane sa Jeho synom, mQ'e skutone pozna, 'e Boh je Boh a ako Boha Ho aj prija. To rno, keT bol Pn Je'i vzkriesen,, povedal Mrii Magdalne: [Vystupujem k svojmu Otcovi a k vmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vmu Bohu\ (J 20,17). Tu Pn hovor% najprv o Otcovi a potom o Bohu. To znamen, 'e Boh mus% by najprv

138

POZNANIE IVOTA

na%m Otcom, a potom mQ'e by i na%m Bohom. Vo svojej modlitbe v posledn, veer Pn Je'i tie' jasne vyhlsil, 'e jedinho pravho Boha mQ'eme poznva len vtedy, keT budeme ma jeho ven, 'ivot (Jn 17,3). Mus%me teda zakDa Boha ako Otca v 'ivote; potom Ho mQ'eme pozna ako Boha. I%m viac dovol%me, aby v ns pQsobil Otcov 'ivot, t,m viac sa budeme klaRa a slD'i slvnemu Bohu! Boh je pre ns Otcom, preto'e chce by na%m Bohom v tomto Otcovom 'ivote. To tie' znamen, 'e chce by na%m Bohom v pQsoben% svojho 'ivota. C. Boh chce byB Bohom podLa z+kona 2ivota Boh je na%m Otcom, preto'e mme Jeho 'ivot. So vstupom Bo'ieho 'ivota do ns zroveR vchdza aj zkon tohto 'ivota. KeT tento zkon 'ivota pQsob%, nechva z ns vystupova samotnho Boha. Tak,m spQsobom Boh zam,#a by na%m Bohom pod#a tohto zkona 'ivota. Moslimovia sa klaRajD Bohu na nebesiach, a ete viac judaisti uctievajD Boha v nebi. KlaRajD sa vak len objekt%vnemu Bohu, Bohu, ktor, je vysoko nad vetk,m; nedovolili Bohu, aby bol Bohom v ich vnDtri. Aj medzi kresanmi sD mnoh%, ktor% sa klaRajD objekt%vnemu a vysoko nad vetko postavenmu Bohu. Pod#a urit,ch vonkaj%ch uen% a pravidiel litery sa klaRajD Bohu, ktor, je mimo nich. Nedovolili Bohu, aby pre nich bol 'iv,m Bohom v 'ivote, ktor, je v ich vnDtri. Mus% nm vak by jasn, 'e keT sa budeme klaRa Bohu a dovol%me Mu, aby bol na%m Bohom, nemali by sme sa riadi doktr%nami a zkonmi litery, ale mali by sme sa mu klaRa pod#a Bo'ieho 'ivota alebo pod#a zkona Bo'ieho 'ivota. Tento zkon je funkciou prejavenou Bo'%m 'ivotom. KeT tento zkon Bo'ieho 'ivota ovplyvRuje nae vnDtro, alebo keT Boh pQsob% v ns, Boh je na%m Bohom pod#a tohto zkona, teda pod#a svojho pQsobenia. KeT dnes slD'ime Bohu, mus%me Mu slD'i pod#a zkona tohto 'ivota, pod#a Jeho pQsobenia. Zaka'd,m, keT dovol%me, aby Jeho 'ivot pQsobil v naom vnDtri a aby nami pretekal zkon Jeho 'ivota, je naa slu'ba slu'bou 'ivota, duchovnou slu'bou alebo 'ivou slu'bou. KeT takto dovol%me Bohu, aby bol na%m Bohom pod#a zkona Jeho 'ivota, potom Boh, ktormu sa

ZYKON IVOTA

139

klaniame, nie je Bohom pod#a doktr%ny alebo predstv, ale 'iv,m Bohom, praktick,m Bohom, Bohom, ktorho je mo'n sa dot,ka. V naich z'itkoch 'ivota, v ka'dodennom 'it% a v innostiach, ktor vykonvame na diele, je n Boh skutone 'iv,m Bohom, Bohom, ktorho sa mQ'eme dot,ka a s ktor,m sa mQ'eme stretva. Nie je na%m Bohom pod#a vierouky; nie je n%m ani pod#a pravidiel; je vak na%m Bohom pod#a 'ivho zkona 'ivota, pod#a 'ivej pQsobnosti 'ivota. Niekedy vak Boha kvQli nejakmu problmu vo svojom srdci nemilujeme a nedovo#ujeme zkonu Jeho 'ivota, aby ns usmerRoval. Vtedy, hoci Boha mme, stva sa Bohom pod#a doktr%ny alebo presvedenia. KeT obnov%me svoju predolD lsku k Nemu a opS dovol%me, aby v ns roztal koleso svojho 'ivota, potom sa funkcia Jeho 'ivota opS prejav% a zkon Jeho 'ivota bude opS kona svoje dielo neustlej motivcie a usmerRovania v naom vnDtri. Vtedy sa Boh opS stane na%m Bohom v praktickom zmysle; nebude u' menom ani doktr%nou, ale 'iv,m Bohom. Treba sa teda vlo'i do Bo'%ch rDk a dovoli, aby ns riadil zkon Bo'ieho 'ivota; len tak mQ'e by Boh skutone na%m Bohom. Kedyko#vek nedovol%me, aby ns zkon 'ivota riadil, Boh nemQ'e by na%m Bohom a my nemQ'eme by Jeho #udom. Aby On mohol by na%m Bohom a my Jeho #udom vo ve#mi praktickom zmysle, mus%me dovoli, aby ns riadil zkon 'ivota a aby Boh bol na%m Bohom pod#a zkona Bo'ieho 'ivota. Boh mus% by na%m Bohom pod#a zkona svojho 'ivota a my mus%me by Jeho #udom tie' pod#a zkona tohto 'ivota, lebo n vzah s Bohom mus% by 'iv,. KeT v naom vnDtri Jeho 'ivot kon a usmerRuje ns, Jeho zkon nm Ho prina a ns prina Jemu. VTaka pQsobeniu zkona Bo'ieho 'ivota my mQ'eme z%skava Boha a Boh mQ'e z%skava ns. V'dy, keT zkon Jeho 'ivota v naom vnDtri prestane pQsobi, ustane aj tento 'iv, vzah medzi N%m ako na%m Bohom a nami ako Jeho #udom. Mus%me preto zkonu Bo'ieho 'ivota dovoli, aby ns riadil; a' vtedy bude Boh na%m Bohom a my budeme Jeho #udom zjavne 'iv,m spQsobom. MQ'eme tak jasne vidie, 'e spQsob, ak,m je Boh loveku

140

POZNANIE IVOTA

Bohom v Starom zkone a v Novom zkone, sa ve#mi silne odliuje. V Starom zkone bol Boh Bohom #udu Izraela vysoko nad vetk,m na svojom tr+ne a pod#a ustanoven% zkona. Chcel, aby aj #ud Izraela bol Jeho #udom pod#a t,chto ustanoven%. Keby sa teda oni riadili t,mito ustanoveniami, nemali by pred Bohom 'iadne problmy. Avak v Novom zakone do ns Boh vstupuje, aby bol na%m 'ivotom, a je na%m Bohom a my sme Jeho #udom pod#a zkona tohto 'ivota. Preto je nutn, aby sme 'ili pod#a zkona tohto 'ivota. X. ZVER

KeT pochop%me hlavn body ka'dej strnky zkona 'ivota, spoznme dQle'itos tohto zkona pre zakDanie duchovnho 'ivota. Mus%me teda jasne vidie a dQkladne chpa ka'd, hlavn, bod tejto tmy; potom bude naa skDsenos 'ivota skuton. Nebojme sa teda opakovania a zhrRme si ete raz hlavn body, aby sa do ns hlboko vryli. KeT sme znovuzroden%, prij%mame Bo'% 'ivot. U' v tom ase teda v sebe mme Bo'% 'ivot, ale tento 'ivot je Dpln, len organicky; nie je Dpln, z h#adiska rastu a zrelosti. Preto mus%me dovoli, aby v ns neustle a nepretr'ite pQsobila moc tohto 'ivota, a aby sme dosiahli dokonal, Bo'% cie#, ktor,m je rast a zrelos. PQsobenie tohto 'ivota pochdza z prirodzenej funkcie a vlastnosti tohto 'ivota; in,mi slovami, pochdza zo zkona tohto 'ivota. Ak m zkon 'ivota vy'arova svoj obsah von z ns, mus% prechdza srdcom; preto pQsobenie tohto zkona 'ivota v naom vnDtri vy'aduje spoluprcu nho srdca. KeT nae srdce zane spolupracova, bude ma tento zkon mo'nos vo#ne nami preteka. VTaka tomu v ns vznikne urit uvedomenie. KeT toto uvedomenie mme, mus%me ho poslDcha z moci Bo'ieho 'ivota. KeT poslDchame, dvame tomuto zkonu novD pr%le'itos riadi ns a tak nm dva nov uvedomenie a vies ns k Taliemu pokroku v poslunosti. I%m viac poslDchame, t,m viac poskytujeme Bohu pr%le'itos, aby pQsobil. Tak stle vzjomn pQsobenie pr%iny a nsledku, ktor nastva v naom vnDtri, vedie k nepretr'itmu prejavovaniu funkci% dvoch

ZYKON IVOTA

141

prvkov, smrti a vzkriesenia, obsiahnut,ch v 'ivote. Funkciou smrti je odn%ma vetko, o by sme v naom vnDtri ma nemali. Funkciou vzkriesenia je pridva vetko, o je z Bo'ieho 'ivota. Naviac je pQsobenie zkona Bo'ieho 'ivota a t,chto dvoch funkci% naplnen mocou, ktor nm umo'Ruje reagova na neobmedzenD Bo'iu po'iadavku a svoj%m 'it%m prejavova navonok vetko, o je v Bo'om 'ivote. T,m dovo#ujeme, aby Bo'% 'ivot v naom vnDtri postupne rstol a dozrieval. Medzit,m, keT v ns pQsob% 'ivot a neustle ns riadi, zanD by naa nklonnos k Bohu, podriadenos Bohu a slu'ba Bohu prirodzen a #ahk, 'iv a svie'e. Pod#a tohto 'ivho zkona sa Boh stane na%m 'iv,m Bohom a my sa staneme Jeho 'iv,m #udom. MQ'eme poveda, 'e n vzah s Bohom Dplne spo%va na zkone Bo'ieho 'ivota. To si skutone zasluhuje nau sDstredenD pozornos!

JEDENYSTA KAPITOLA

VNTORNG POZNANIE Teraz sa pozrieme na jedensty hlavn, bod, t,kajDci sa 'ivota, ktor,m je vnDtorn poznanie alebo poznanie Boha skrze vnDtorn, zkon 'ivota a uenie pomazania. Miera nho vnDtornho poznania Boha uruje, ako ve#mi Boha mme a zakDame ako svoj 'ivot. Medzi vnDtorn,m poznan%m a rastom 'ivota je teda Dzka sDvislos. Ak chceme pozna 'ivot, aby tak mohol rs, mus%me sa podrobne zaobera vnDtorn,m poznan%m. I. DILE ITOS POZNANIA BOHA

Boha te%, keT Ho lovek pozn, preto ns vyz,va: [Poznvajme, sna'me sa pozna Hospodina\ (Oz 6,6.3 EP). Cie#om vetkho, o Boh kon v Novom zkone, je, aby sme Ho spoznali (Heb 8,10-11). KeT sa znovu narod%me, vstupuje do ns Jeho Duch, ktor, obsahuje Jeho 'ivot, aby sme mali schopnos Boha vnDtorne pozna. Toto poznanie Boha na jednej strane postupne rastie s t,m, ako v ns vnDtorne rastie 'ivot, a na druhej strane napomha rastu 'ivota v ns. KeT'e nm Boh dal svoj 'ivot, mQ'eme Ho spoznva. I%m viac v ns rastie Jeho 'ivot, t,m viac Ho spoznvame. I%m viac Boha spoznvame, t,m viac Ho pre'%vame ako svoj 'ivot, radujeme sa z Neho a dovo#ujeme Mu, aby sa Jeho 'ivot prejavoval skrze ns navonok. D sa teda poveda, 'e cel, rast nho duchovnho 'ivota zvis% od nho poznania Boha. Modlime sa, aby nm Boh dal ducha mDdrosti a zjavenie, aby sme Ho skutone poznali (Ef 1,17) a [rstli pln,m poznan%m Boha\ (Kol 1,10 ( Grk.). II. TRI KROKY POZNANIA BOHA

alm 103,7 hovor%: [Svoje cesty dal pozna Moj'iovi, Izraelitom

144

POZNANIE IVOTA

svoje skutky.\ Z toho vypl,va, 'e Izraeliti poznali Bo'ie skutky, ale 'e Moj'i poznal Bo'ie cesty. List Hebrejom 8,10-11 tie' hovor%: [Svoje zkony vlo'%m do ich mysle a c budD ma pozna vetci, od najmenieho po najvSieho.\ Z tohto vera vid%me, 'e vetci, ktor% prij%majD vnDtorn, zkon Novho zkona, mQ'u pozna samotnho Boha. Tieto dva biblick oddiely nm ukazujD, 'e lovek z%skava poznanie Boha v troch krokoch: po prv, spoznvame Bo'ie skutky; po druh, spoznvame Bo'ie cesty; a po tretie, spoznvame Boha samotnho. A. Pozn+vanie Bo2Pch skutkov Ilovek poznva Bo'ie skutky pod#a toho, o Boh rob% a vykonva. Napr%klad v Egypte Izraeliti videli desa rn, ktor Boh zoslal, aby uderil na Egypanov. Pri Iervenom mori videli, 'e Boh rozdelil vody, aby nimi mohli prejs. V pDti videli, 'e Boh rozkzal, aby zo skaly vytryskla voda, ktorou uhasil ich smSd a ka'dodenne zosielal z neba mannu, aby ich nak`mil. Po tom, o sa stali svedkami tak,ch Bo'%ch zzrakov, poznali Bo'ie skutky. A znovu, keT zstupy uvideli zzraky, ktor vykonal Pn Je'i, ako nak`menie pStis%c #ud% piatimi chlebmi a dvoma rybami, ut%enie bDrky a mora, uzdravenia nemocn,ch, vyhRanie dmonov a kriesenie m`tvych, poznali Bo'ie skutky. My spoznvame Bo'ie skutky, keT sme napr%klad chor% a Boh ns uzdrav%, keT sa ocitneme v nebezpe% a Boh ns zachov, keT mme potreby a Boh ich zabezpe%. Tak poznvanie Bo'%ch skutkov je prv,m krokom k poznaniu Boha. Toto poznanie je vak plytk a vonkajie, lebo to, o Boh vykonal, sa dozvedme, a' keT vid%me Jeho skutky. B. Pozn+vanie Bo2Pch ciest Poznva Bo'ie cesty znamen poznva princ%py, pod#a ktor,ch Boh jedn. KeT sa Abrahm prihovral za Sodomu, vedel, 'e Boh je spravodliv, a 'e nikdy nebude kona v rozpore so svojou spravodlivosou. Preto Abrahm prehovral k Bohu pod#a Bo'ej spravodlivosti (Gn 18,23-32). To znamen, 'e poznal spQsoby alebo cesty, pod#a ktor,ch Boh kon. KeT povstal K+rach a jeho skupina a pohltilo ich podsvetie, Izraeliti Talej reptali.

VNGTORNi POZNANIE

145

Moj'i, ktormu sa ukzala Hospodinova slva, povedal Yronovi: [Vezmi kadidlo, daj naR ohRa z oltra, polo' kadivo a choT r,chle k obci a pokry na nich hriech, lebo vyiel prudk, hnev od tvre Hospodinovej, zaala rana.\ (Nm 16,46). Vid%me, 'e Moj'i poznal Bo'ie cesty. Vedel, 'e keT lovek kon urit,m spQsobom, Boh na to patrine zareaguje. Samuel povedal Saulovi: [H#a, poslDcha je lepie ako obetova, a pozorova na slovo Hospodinovo ako dona tuk baranov\ (1 Sam 15,22). A Dvid povedal: [Nebudem obetova Hospodinu, svojmu Bohu, zpaln,ch obet%, dan,ch darom\ (2 Sam 24,24). To ukazuje, 'e poznali Bo'ie cesty. KeT k'eme Pnovo slovo, hlboko ver%me, 'e to nebude naprzdno, ale 'e vykon, o Pn chce (Iz 55,10-11). A keT rozsievame Ducha, vieme, 'e z Ducha budeme 'a ven, 'ivot (G 6,8). To preto, 'e poznme Bo'ie cesty. KeT poznme spQsoby, ako Boh kon, vykonali sme druh, krok k poznaniu Boha. Toto poznanie ide o trochu Talej ne' poznanie Bo'%ch skutkov. Vieme, o a ako Boh vykon skQr, ne' sa to stane. Tak poznanie mQ'e zvSi nau vieru pri modlitbe a mQ'e nm tie' da schopnos vyjednva s Bohom. Aj keT je tak poznanie dobr, stle ete nie je dostatone hlbok a vnDtorn. C. Pozn+vanie samotnRho Boha Aby sme mohli pozna samotnho Boha, mus%me pozna Bo'iu prirodzenos. KeT sme znovuzroden% a prijmeme Bo'% 'ivot, mme Bo'iu prirodzenos. Skrze Bo'% 'ivot v ns mQ'eme by v kontakte s Bo'ou prirodzenosou. KeT sa dot,kame Bo'ej prirodzenosti, dot,kame sa samotnho Boha; in,mi slovami, poznvame samotnho Boha. Tak poznvanie je inho druhu ne' prv dva kroky vonkajieho poznvania ( poznvania Bo'%ch skutkov a Bo'%ch ciest. Toto je poznvanie samotnho Boha zvnDtra. Vezmite si napr%klad brata, ktor, mal nevylieite#nD chorobu, ale ktorho Boh uzdravil. Hastne zvol: [VTaka Bohu, skutone sa o mRa postaral!\ Vid%me, 'e nieo spoznal o Bo'%ch skutkoch. NeskQr tento brat znovu ochorel. Tentokrt vedel, 'e m urit, nedostatok a 'e ho Boh trest a vychovva. Svoju chybu teda

146

POZNANIE IVOTA

odstrnil. Vedel, 'e keT to urob%, Boh ho uzdrav% (1 K 11,30-32). A Boh ho naozaj uzdravil. Avak ete predt,m, ne' bol uzdraven,, u' vedel, 'e sa to stane. To preto, 'e poznal Bo'ie cesty. Tentokrt, hoci sa jeho poznanie Boha zlepilo, pokroilo od poznania Bo'%ch skutkov k poznaniu Bo'%ch ciest, to vak stle ete bolo objekt%vne poznanie Boha zvonku, nie subjekt%vne poznanie Boha zvnDtra. NeskQr tento brat vnDtorne c%til, 'e v niektor,ch veciach nie je v zhode so svStou Bo'ou prirodzenosou; vysporiadal sa teda s nimi a odstrnil ich. Jeho c%tenie a poznanie nepochdzalo odniekia# zvonku, ale zo svedomia, ktor mu bolo dan vnDtorn,m Bo'%m 'ivotom. Tentokrt teda spoznval Boha zvnDtra; doiel k subjekt%vnemu, vnDtornmu, poznaniu Boha. Vezmime si inho brata, ktor, sa modlil k Bohu, keT nastali ve#k a'kosti, a Boh mu pomohol. Spoznal tak Bo'ie skutky. KeT mal neskQr opS problmy, vedel, o m robi, aby mu Boh zase pomohol. To naznauje, 'e poznal Bo'ie cesty. Nakoniec, keT sa opS dostal do a'kost%, mal vo svojom vnDtri zvltny pocit. C%til, 'e ho Boh z problmu urite opS vyvedie. Tento pocit, toto poznanie, nevypl,val z toho, 'e by videl nejak Bo'ie skutky navonok, alebo 'e by poznal princ%py, pod#a ktor,ch Boh kon. Bolo to preto, 'e sa vo svojom vnDtri dot,kal Boha samho; preto mal tento pocit, i poznanie. O takom poznan% Boha sa d poveda, 'e je najvyie, najhlbie a najvnDtornejie. V dobch Starho zkona sa Boh #uTom prejavoval len svojimi skutkami a cestami. Preto vtedy mohol lovek urobi len prv dva kroky poznvania Boha. Teraz, keT nastala novozkonn doba, mus%me s%ce pozna Bo'ie skutky a Bo'ie cesty, ale najdQle'itejou a najslvnejou vecou je to, 'e Boh sm v Duchu preb,va v naom vnDtri, aby sa stal na%m 'ivotom. To nm dva schopnos dot,ka sa priamo samotnho Boha a spoznva Ho vo vnDtri. Tento tret% krok poznvania Boha, poznvanie samotnho Boha, je zvltnym po'ehnan%m pre ns, ktor% sme spasen% pod novou zmluvou. III. DVA DRUHY POZNANIA BOHA

Napriek tomu, 'e poznvanie Boha prebieha v troch krokoch,

VNGTORNi POZNANIE

147

existujD len dva druhy poznania Boha: vonkaj% a vnDtorn,. Pozna Bo'ie skutky a cesty, to je poznanie vonkajej povahy. Hoci sa tieto dva kroky poznania odliujD svojou hdbkou, obidva sD vak poznan%m Boha odvoden,m z Bo'%ch skutkov a ciest mimo ns. SD teda objekt%vne, vonkajie. Avak spozna samotnho Boha, to je poznanie vnDtornej povahy. K takmu poznvaniu dochdza, keT sa Boha dot,kame Jeho 'ivotom v naom vnDtri a spoznvame Ho teda subjekt%vne, vnDtorne. V pQvodnom texte Biblie sa vnDtorn a vonkajie poznanie oznauje dvoma rQznymi slovami. List Hebrejom 8,11 hovor% o naom poznan% Pna. Slovo [pozna\ sa v tomto veri vyskytuje dvakrt, ale v texte originlu sD pou'it dve rQzne slov s rQznym v,znamom. Prv, pr%pad, [Poznaj Pna!\ sa t,ka nho veobecnho, vonkajieho poznania, pre ktor potrebujeme #udsk uenie. Druh, v,skyt, [pozna\, sa t,ka poznania v naom vnDtornom vn%man%, pre ktor #udsk uenie nepotrebujeme. Z toho vypl,va, 'e vonkajie a vnDtorn poznanie Boha sa naozaj navzjom odliujD. Predstavme si napr%klad, 'e ved#a seba dme trochu jemnho bieleho cukru a trochu jemnej bielej soli. Po strnke vonkajieho vzh#adu sD cukor aj so# jemn a biele a je a'k ich od sebe rozozna. MQ'eme s%ce niekoho po'iada, aby nm povedal, o je cukor a o je so#, ale tak poznanie pochdza z uenia druh,ch #ud% a je vonkajie, objekt%vne a veobecn. Tie' mQ'e by chybn. KeT ich vak jednoducho ochutnme, ihneT vieme, 'e to sladk je cukor a to slan so#. Nepotrebujeme, aby nm to niekto hovoril. Toto poznanie vznik na zklade vnDtornho pocitu; je teda subjekt%vne a patr% do oblasti vnDtornho vn%mania. Zaka'd,m, keT zakDame Boha zvnDtra, mme poteenie a pocit, ktor nemQ'eme z%ska z poznania Boha pod#a Jeho vonkaj%ch skutkov a ciest. V alme 34,9 sa hovor%: [SkDste a presvedte sa, 'e Hospodin je dobr,.\ VTaka Bohu, 'e Ho mQ'eme okDsi! Aj list Hebrejom 6,4-5 hovor%: [T,m, o u' raz boli osvieten% a okDsili nebesk, dar a t%, o sa stali Dastn%kmi Ducha SvStho a okDsili dobr Bo'ie slovo a sily budDceho veku.\ Tu vid%me, 'e mQ'eme okDsi nielen Boha, ale aj Bo'ie veci, veci Ducha. Tento z'itok nm dva poznanie zvnDtra. KeT

148

POZNANIE IVOTA

[okDsime\ Boha a Bo'ie veci zvnDtra, prirodzene z%skavame urit, presn poznanie, ktor pochdza z vnDtornho vn%mania, a nepotrebujeme, aby ns druh% #udia o Rom uili. To je skutone ndhern po'ehnanie novej zmluvy! IV. VNTORNG POZNANIE

V Novom zkone sD tyri miesta, kde sa ve#mi jasne hovor% o vnDtornom poznan%. Prv,mi dvoma sD list Hebrejom 8,11 a l. list Jnov 2,27. Na obidvoch miestach sa hovor%, 'e netreba, aby ns niekto uil, ale 'e Boha mQ'eme spoznva vnDtorne. Hovoria to vak rQznym spQsobom. List Hebrejom 8 hovor%, 'e Boha mQ'eme spozna skrze zkon Bo'ieho 'ivota, ktor, je prirodzenou funkciou Bo'ieho 'ivota. A l. list Jnov 2 hovor%, 'e Boha mQ'eme spozna skrze uenie pomazania, ktor je zjavujDcou innosou SvStho Ducha. Pozna Boha pod#a zkona 'ivota znamen pozna Ho pod#a Jeho 'ivota. Pozna Boha pod#a uenia pomazania znamen pozna Ho pod#a Jeho Ducha. Cal%mi dvoma miestami, kde sa hovor% o vnDtornom poznan%, sD Jn 17,3 a list Efezsk,m 1,17. Jn 17,3 hovor%, 'e t%, ktor% majD ven, 'ivot, sD t%, ktor% poznvajD Boha. To znamen, 'e vnDtorn, Bo'% 'ivot nm dva schopnos poznva Boha. List Efezsk,m 1,17 hovor%, 'e nm Boh dva ducha mDdrosti a zjavenia, aby sme Ho poznali. Duch, o ktorom sa tu hovor%, je #udsk, duch uveden, do vzahu s Bo'%m Duchom. Znamen to, 'e n duch so SvSt,m Duchom nm mQ'e da vnDtorn poznanie Boha. Tieto tyri biblick oddiely nm ukazujD, 'e k vnDtornmu poznvaniu Boha mme dva prostriedky: zkon 'ivota, ktor, pochdza z Bo'ieho 'ivota, a uenie pomazania, ktor pochdza od Bo'ieho SvStho Ducha. KeT'e v sebe mme tieto dva prostriedky, mQ'e nae poznvanie Boha prebieha v dvoch fzach. Zkon 'ivota nm umo'Ruje pozna v prvom rade Bo'iu prirodzenos, ktor je vlastnosou Jeho 'ivota. Zaka'd,m, keT v ns tento 'ivot pQsob% tak, aby vyjadril tDto vlastnos, prirodzene nm ukazuje Bo'iu prirodzenos a umo'Ruje nm ju pozna. Uenie pomazania nm dva predovetk,m poznanie samho Boha. To preto, 'e uenie pomazania pochdza od

VNGTORNi POZNANIE

149

SvStho Ducha a SvSt, Duch je prejaven%m samho Boha. KeT ns SvSt, Duch pomazva a pQsob% v ns, v'dy do ns pomazva samotnho Boha a t,m nm Ho umo'Ruje pozna. Zkon 'ivota a uenie pomazania spQsobujD, 'e vnDtorne poznvame Bo'iu prirodzenos a Boha samho. To tu naz,vame vnDtorn,m poznan%m. V. ZKON A PROROCI

Nznak uveden,ch dvoch fz poznvania Bo'ej prirodzenosti a Boha samho mQ'eme pozorova v Starom zkone. Boh dal zkon a prorokov, aby skrze nich Izraeliti poznali Jeho prirodzenos a Jeho samotnho. Bolo to vonkajie poznanie. Charakteristick,m rysom Starho zkona sD zkon a proroci. Boh dal zkon a ustanovil prorokov, aby Ho skrze nich Jeho #ud poznval. Teda zkon a proroci sD dvoma prostriedkami, ktor,mi Boh viedol Izraelitov k tomu, aby Ho poznali. S pomocou t,chto dvoch prostriedkov mohli v dvoch fzach dosiahnu poznanie Boha. Boh dal zkon, aby Izraelitov uviedol do poznania Bo'ej prirodzenosti. Zkon pochdza z Bo'ej prirodzenosti, a preto vyjadruje, o sa Bohu pi a o nie. Boh chcel, aby Izraeliti robili vetko, o sa Bo'ej prirodzenosti pi, a zakzal im vetko, o sa Bo'ej prirodzenosti nepi. Napr%klad: Boh je 'iarliv, Boh; preto im zakzal klaRa sa modlm. Boh je milujDci; preto im zakzal zab%ja. Boh je svSt,; preto chcel, aby boli svSt%. Boh je estn,; preto chcel, aby boli estn%. Charakter zkona, ktor, im bol dan,, zodpovedal charakteru povahy, ktorD m Boh. Tak im cel, zkon ukazoval Bo'iu prirodzenos. Niektor lnky hovoria o Bo'om svetle, in o Bo'ej svStosti a dobrote, a Talie o Bo'ej lske. Boh pou'%val pr%kazy a zkazy ka'dho lnku zkona na to, aby viedol izraelsk, #ud k poznaniu ka'dej strnky Jeho prirodzenosti. Boh tie' ustanovil prorokov, aby viedli Izraelitov k poznaniu Boha; prorokov Starho zkona toti' Boh ustanovil na to, aby Ho a Jeho osobu zastupovali. Slov, ktor hovorili, boli zjaven%m a veden%m, ktor dal Boh pod#a svojej vlastnej vQle. Prorokom, ktorho ustanovil Boh, bol napr%klad Moj'i (Dt 18,15). Jeho

150

POZNANIE IVOTA

slov o stavbe svStostnku boli zjaven%m, ktor Izraelitom zoslal Boh. KeT ich Moj'i viedol pDou, viedol ich vlastne Boh. Boh tak pou'il rQzne zjavenia a spQsoby vedenia skrze prorokov, aby priviedol Izraelitov k poznaniu Jeho, Jeho osoby. KeT'e zkon je odvoden, od prirodzenosti Boha, jeho charakter je stly a nemenn,. Zkon hovor%, 'e by sme si mali cti rodiov a nemali zab%ja, dopDa sa cudzolo'stva a kradnD. To vetko sD pevn, 'elezn zkony, ktor sa nedajD zmeni. Platia pre jednho ako pre druhho, pre obyvate#ov Jeruzalema aj obyvate#ov Samrie. Nemenia sa pod#a osQb, udalost%, asu alebo miesta. Keby deti Izraela boli ochotn% prija meradlo t,chto zkonov, nielen'e by poznali venD a nemennD Bo'iu prirodzenos, ale tejto prirodzenosti by zodpovedal aj spQsob, povaha a pr%chu ich 'itia. Na druhej strane, aj keT proroci zastupovali samotnho Boha a vyslovovali Bo'iu vQ#u pre uritD dobu, ich innos bola pru'n a mohla sa meni. Nebola obmedzen, ani pevne uren. To preto, 'e Boh kon vetko pod#a svojej vQle a 'e On sm je pru'n, a nemQ'e by obmedzovan,. Proroci mQ'u da #uTom v jednom ase jedno zjavenie, inokedy im mQ'u da in zjavenie. Tu mQ'u #uTom dva jeden typ vedenia, a tam zase in,. Htandard zkona danho #uTom bol teda pevn, a vymedzen,, ale zjavenie a vedenie, ktor im dvali proroci, boli pru'n a neobmedzen. Ak boli Izraeliti ochotn% riadi sa zjaven%m a veden%m prorokov, mohli pod#a nich pozna Boha v samotnej Jeho osobnosti, a mohli pozna Bo'iu vQ#u pre svoju dobu. Mohli sa tie' prispQsobi, aby sa zhodovali so samotn,m Bohom a Jeho vQ#ou, i u' pri prci, i pri odpoinku, v diele, i v boji. VI. ZKON IVOTA A UENIE POMAZANIA

Hoci zkon Starho zkona a proroci mohli deti Izraela privies k poznaniu Boha, bolo to vetko len vonkajie, nie vnDtorn, poznanie. Preto v dobe Novho zkona do ns Boh vlo'il svojho Ducha so svoj%m 'ivotom, a tak nm dal schopnos poznva Ho vnDtorne. Zkon 'ivota, ktor, pochdza z Jeho 'ivota, preber miesto Starho zkona, ale dva nm schopnos poznva Bo'iu prirodzenos vnDtorne. Uenie pomazania preber funkciu

VNGTORNi POZNANIE

151

starozkonn,ch prorokov, ale dva nm schopnos poznva samotnho Boha a Jeho vQ#u vnDtorne. A. Z+kon 2ivota Zkon 'ivota je prirodzenou vlastnosou a funkciou 'ivota, a tto vlastnos 'ivota je prirodzenosou 'ivota. KeT teda zkon Bo'ieho 'ivota v ns prejavuje svoju funkciu a riadi ns, v'dy nm zjavuje prirodzenos Boha. Dva nm teda schopnos poznva Bo'iu prirodzenos. Tak poznvanie si nevy'aduje uenie vonkaj%ch vedomost%, a nepotrebuje ani vonkajie pravidl zkona litery a prikzan%, ale m pQvod v prirodzenom uvedomen%, ktor je nm dan vnDtorn,m zkonom 'ivota. Napr%klad, keby sme naliali do Dst nemluvRaa ocot, vyp#uje ho. Keby sme mu vak dali do Dst cukor, zje ho. Schopnos dieaa rozliova medzi kysl,m a sladk,m sa nezaklad na uen%, ale na prirodzenej funkcii 'ivota. Podobne i ten, kto bol prve spasen, a prijal Bo'% 'ivot, nerd hre%. Nie preto, 'e by sa bl trestu za hriech, ale preto, 'e svSt prirodzenos Bo'ieho 'ivota v jeho vnDtri mu prirodzene dva vedomie toho, ak, je hriech odporn,, hnusn, a neznesite#n,. Takto uvedomenie je hlbie, ne' v,itky svedomia. VTaka vedomiu odpornosti hriechu spoznvame svStD Bo'iu prirodzenos. Pavol povedal svSt,m v Korinte: [Namhavo pracujeme vlastn,mi rukami. KeT nm zloreia, dobrore%me; keT ns prenasledujD, zname to; keT ns hanobia, v#Ddne sa prihovrame\ (1 K 4,12-13). Pavol sa tak dokzal chova nielen preto, 'e ho tak,m urobil Bo'% 'ivot v jeho vnDtri, ale aj preto, 'e tak bola prirodzenos Bo'ieho 'ivota v jeho vnDtri. KeT takto 'il v Bo'om 'ivote, dot,kal sa Bo'ej prirodzenosti; in,mi slovami, poznval Bo'iu prirodzenos. Prirodzenos Bo'ieho 'ivota, napr%klad Jeho svStos, lska, poctivos, svetlo a tak Talej, je Dplne nemenn od venosti do venosti, bez oh#adu na as i miesto. Preto je povaha zkona Jeho 'ivota tie' pevn a nemenn. Bez oh#adu na as a miesto, kedyko#vek pQsob% zkon Bo'ieho 'ivota, je Bo'ia prirodzenos, ktor nm dva schopnos dot,ka sa Boha, v'dy stla a nemenn.

152

POZNANIE IVOTA

KeT v ns pQsob% zkon 'ivota, ktor, nm dva schopnos poznva Bo'iu prirodzenos, men% spQsoby, zvyky a vkus celho nho 'itia tak, aby boli v sDlade s Bo'ou prirodzenosou. Nie je ako starozkonn, zkon litery, ktor, je iba vonkaj%m nariaden%m a ktor, vy'aduje, aby Bo'ej prirodzenosti zodpovedal vonkaj% 'ivot loveka. Novozkonn, zkon 'ivota pQsoben%m tohto 'ivota vo vnDtri pridva do naej prirodzenosti Bo'iu prirodzenos. T,m do naej prirodzenosti vklad prvok Bo'ej prirodzenosti a postupne ns men% v prospech Bo'ej prirodzenosti. Naa prirodzenos za%na postupne milova a nenvidie to ist, o miluje a nenvid% Bo'ia prirodzenos. KeT potom rob%me alebo hoci len chceme robi n%zke a neist veci z minulosti, zkon 'ivota v naom vnDtri ns znepokojuje a dva nm pocit neprirodzenosti. A naopak, %m viac rob%me veci, ktor sD pln svetla a svSt a ktor zodpovedajD Bo'ej prirodzenosti, t,m viac vnDtorne c%time 'ivot a pokoj. Tak sa n spQsob 'ivota prirodzene men%, aby zodpovedal Bo'ej prirodzenosti zvnDtra. B. UOenie pomazania O [uen% pomazania\ hovor% v P%sme iba l. list Jnov 2,27. Vetci vieme, 'e pomazanie je slovesn podstatn meno, ktor sa vzahuje na pQsobenie masti. Pod#a starozkonnho predobrazu a pod#a jeho novozkonnho naplnenia mas alebo olej oznauje v P%sme SvStho Ducha (Iz 61,1; L 4,18). KeT'e mas alebo olej oznauje SvStho Ducha, mus% [pomazanie\ oznaova pQsobenie SvStho Ducha. Pomazanie SvStho Ducha v naom vnDtri je ako pomazanie olejom; preto P%smo naz,va toto pQsobenie SvStho Ducha [pomazan%m\. KeT'e pomazanie je pQsobenie SvStho Ducha v naom vnDtri, dva nm prirodzene vnDtorn vn%manie, ktor,m mQ'eme pozna Boha a Jeho vQ#u. T,m, 'e nm pomazanie takto umo'Ruje poznva Boha a Jeho vQ#u, vnDtorne ns u%. Preto P%smo hovor%, 'e ns toto [pomazanie u%\. KeT'e pomazanie je pQsobenie SvStho Ducha v ns, znamen to, 'e v ns pQsob% sm Boh, preto'e SvSt, Duch je stelesn%m Boha v naom vnDtri. Boh je neobmedzen, a preto uenie, ktor nm dva pQsoben%m a pomazan%m v naom

VNGTORNi POZNANIE

153

vnDtri, nemQ'e ma obmedzenD povahu. Niekedy nm dva jeden typ uenia a inokedy in,. Pomazanie sa l%i od zkona Bo'ieho 'ivota, ktorho povaha je fixn a nemenn. Zkon Bo'ieho 'ivota pochdza z nemennej prirodzenosti Jeho 'ivota a umo'Ruje nm dotknD sa nemennej prirodzenosti Jeho 'ivota; preto je funkcia tohto zkona v naom vnDtri pevne dan. Avak pQsobenie Bo'ieho SvStho Ducha pochdza zo samho neobmedzenho Boha, a tak nm dovo#uje dot,ka sa Ho priamo; preto je uenie, ktor nm toto pQsobenie v naom vnDtri dva, tie' neobmedzen. MQ'e pQsobi tak, aby sme z%skavali Bo'ie zjavenie a prij%mali Bo'ie vedenie, a t,m nm umo'Ruje pozna samotnho nekonenho Boha a Jeho neobmedzenD vQ#u. KeT'e uenie pomazania nm dva zjavenie a vedenie samotnho nekonenho Boha, mQ'e uvies vetko nae sprvanie sa, konanie, jednanie a nae vo#by do sDladu s Bo'ou vQ#ou. Nie je to ako keT starozkonn% proroci uili #ud% zvonku a 'iadali, aby ich jednanie zodpovedalo Bo'ej vQli. Je to SvSt, Duch ako pomazanie v ns, ktor,, do ns pomazan%m vklad Bo'% prvok a dva nm schopnos vnDtorne rozumie Bo'ej vQli, keT'e sme sa dotkli samotnho Boha. VTaka Nemu sD nielen nae iny, ale aj cel naa bytos naplnen Bo'%m prvkom a sD v sDlade s Bo'ou vQ#ou. VTaka zkonu 'ivota sa dot,kame prirodzenosti Bo'ieho 'ivota. OvplyvRuje ns zo stredu nho vnDtra k povrchu a uvdza ns do sDladu s prirodzenosou Bo'ieho 'ivota. Avak vTaka pomazaniu sa dot,kame samotnho Boha, Jeho osobnosti, a sme vnDtorne pomazvan% samotnou Bo'ou podstatou. KeT'e zkon 'ivota aj pomazanie neustle pQsobia v naom vnDtri a vyuujD ns, mQ'eme poznva Boha vo vetk,ch zle'itostiach a nepotrebujeme, aby ns uil niekto in,. Zaka'd,m, keT rieime otzku spQsobu a t,lu 'ivota, zkon 'ivota nm v t,chto veciach d pozna Bo'iu prirodzenos. A keT sa zaoberme otzkou konania a vo#by, uenie pomazania nm umo'n%, aby sme porozumeli, o si o t,chto veciach mysl% sm Boh. Dajme tomu, 'e si chceme kDpi nejak, odev. To, i si ho kDpime alebo nie, je otzkou vedenia SvStho Ducha v naom

154

POZNANIE IVOTA

konan%. Tak ns pomazanie u% a vedie. KeT pr%deme do obchodu, strih a farba, ktor si vyberieme, budD zvisl na vkuse Bo'ej prirodzenosti. Zkon 'ivota nm d poc%ti, ak, strih a ak farba sD v sDlade s Bo'ou prirodzenosou. Vedenie t,kajDce sa toho, i mme %s do obchodu a kDpi si urit aty, nie je nemenn. Je mo'n, 'e tentokrt mme %s a inokedy nie. Avak vkus, urujDci strih a farbu, ktor si mme vybra, sa nemen% nikdy; je rovnak, zaka'd,m, keT ideme nakupova. Predstavme si napr%klad brata a sestru, ktor% sa chcD vzia. DeR svadby zvis% na veden% v konan%; nezvis% na Bo'ej prirodzenosti. Ii je to prvho alebo pStnsteho alebo ktor,ko#vek in, deR, nesDvis% to s Bo'ou prirodzenosou. Je to otzka vedenia v konan%, a to je urovan pomazan%m, alebo pQsoben%m SvStho Ducha. Avak strih svadobn,ch iat, v,zdoba, organizcia obradu a to, i rz, vkus a t,l zodpovedajD cirkvi a hodia sa k svSt,m, to sD veci, ktor sDvisia s Bo'ou prirodzenosou. Neu%me sa ich teda skrze pomazanie, ale smeruje ns k nim zkon 'ivota. C. S3vislosB medzi z+konom 2ivota a uOenPm pomazania Hoci zkon 'ivota a uenie pomazania majD rQzne funkcie a l%ia sa od seba, je medzi nimi ve#mi Dzka sDvislos. SD vo vzjomnom pr%innom vzahu, ktor, nemo'no odstrni. Zkon 'ivota m pQvod v Bo'om 'ivote, a Bo'% 'ivot spo%va a je obsiahnut, v Bo'om Duchu. Preto sa tento zkon tie' naz,va [zkon Ducha 'ivota\ (R 8,2) a je tie' zkonom SvStho Ducha. Tento zkon s%ce vypl,va z Bo'ieho 'ivota a spo%va v tomto 'ivote, ale je vykonvan, Bo'%m SvSt,m Duchom, a toto pQsobenie SvStho Ducha je pomazanie. Preto pQsobenie tohto zkona sa nutne prejavuje pomazan%m. Akonhle ustane pomazanie, nutne zmizne aj pQsobenie tohto zkona. To je pre ns dQkazom, 'e pomazanie a pQsobenie zkona 'ivota sD spolu skutone prepojen a nedajD sa od seba oddeli. Uenie pomazania je tie' spojen s na%m porozumen%m zkonu 'ivota. KeT'e zkon 'ivota je prirodzenou funkciou 'ivota, pQsobenie tohto zkona v ns patr% do oblasti vn%mania

VNGTORNi POZNANIE

155

'ivota. Pod#a zkona tohto 'ivota mQ'eme vn%ma len najhlbou zlo'kou naej bytosti, kde sa nachdza n zmysel, ktor,m pociujeme nabdanie i zakazovanie, za#Dbenie i odpor. V,znamu tohto vn%mania vak nerozumieme. Aby sme porozumeli v,znamu vnDtornho vn%mania, mus%me by pouen% pomazan%m. Jedine keT ns u% pomazanie, mQ'eme porozumie, o nm hovor% vnDtorn, zmysel, ktor, je nm dan, zkonom 'ivota. Napr%klad diea, ktor prv,krt ochutn cukor a so#, mQ'e vTaka prirodzenej schopnosti 'ivota v sebe vn%ma rozdiel v chuti; aj tak vak nevie, o tieto dve veci sD. KeT mu vak matka povie, 'e tomu sladkmu sa hovor% cukor a slanmu so#, bude nielen vn%ma rozdiel v chuti t,chto dvoch vec%, ale bude tie' vede, o tieto dve veci sD. Podobne ten, kto je spasen,, m v sebe Bo'% 'ivot. KeT potom ide do kina, pije v%no alebo faj%, prirodzenos tohto 'ivota v Rom vzbudzuje nepr%jemn, pocit a on nem pokoj, k,m sa t,chto vec% nevzd, preto'e nie sD v sDlade s prirodzenosou Bo'ieho 'ivota v Rom. To je informcia od vnDtornho zmyslu, ktor, vn%ma prirodzen, Bo'% 'ivot. Hoci sa pri tak,ch innostiach c%ti nepr%jemne, nechpe, preo sa tak c%ti. Pr%inu svojho nepr%jemnho pocitu pozn, a' keT mu pomazanie skrze uenie P%sma oznmi, 'e tieto veci nie sD v sDlade s prirodzenosou svStho Bo'ieho 'ivota v jeho vnDtri. Vtedy bude ma nielen uvedomenie sprostredkovan zmyslom pre vn%manie Bo'ieho 'ivota, ale bude ma aj porozumenie sprostredkovan uen%m pomazania. Nielen'e sa tak prejav% pQsobenie zkona 'ivota skrze pomazanie, ale je zjaven, aj v,znam pocitu zkona 'ivota skrze uenie pomazania. Na druhej strane, pQsobenie zkona 'ivota m tie' sDvislos s t,m, ako rozumieme ueniu pomazania. Zo skDsenosti vieme, 'e to, ako chpeme uenie pomazania, zvis% od rastu 'ivota. Nako#ko rastie n 'ivot, nato#ko chpeme uenie pomazania. Napr%klad, ak je diea, ktor ochutn cukor a so#, pr%li mal, tak neporozumie poueniu matky, 'e tomu sladkmu sa hovor% cukor a tomu slanmu so#. Treba poka, k,m jeho 'ivot dorastie na uritD DroveR, a' potom porozumie. Ten ist, princ%p plat%, ak chceme my porozumie ueniu pomazania. Mus% tu by do-

156

POZNANIE IVOTA

staton, rast 'ivota. KeT chceme viac porozumie ueniu pomazania, mus% viac vyrs n 'ivot. A k zv,eniu rastu 'ivota dochdza skrze pQsobenie zkona 'ivota. I%m viac v ns pQsob% zkon 'ivota, t,m viac rastie n 'ivot a t,m viac chpeme uenie pomazania. Tak mQ'e pQsobenie zkona 'ivota zv,i nae chpanie pomazania. ZapamStajme si teda, 'e medzi zkonom 'ivota a pomazan%m nielen existuje sDvislos, ale 'e sa navzjom ovplyvRujD. VTaka ich vzahu a vzjomnmu pQsobeniu stle viac rastie nae vnDtorn poznanie Boha, a' Ho spoznme v plnosti a hojnosti. D. Porovnanie z+kona 2ivota a uOenia pomazania U' sme videli, ako sa zkon 'ivota a uenie pomazania od seba l%ia a ak, je ich vzjomn, vzah. Teraz sa pokDsime strune a zrozumite#ne porovna poznanie Boha, ktor nm t%to dvaja sprievodcovia dvajD. To nm ete viac pomQ'e pochopi celD tDto oblas. KeT'e zkon 'ivota je prirodzenou funkciou Bo'ieho 'ivota, umo'Ruje nm len jeden druh poznania Boha, a to poznanie prirodzenosti Bo'ieho 'ivota. Avak uenie pomazania je pQsobenie Ducha samotnho Boha, preto je poznanie Boha, ktor nm dva, aspoR trojakho druhu: Po prv, umo'Ruje nm pozna Boha samho. To znamen, 'e sa dot,kame samotnho Boha a tak Ho pre'%vame a z%skavame. Po druh, umo'Ruje nm pozna Bo'iu vQ#u. To znamen, 'e rozumieme vedeniu, ktor nm Boh dva v naom konan%. Toto Bo'ie vedenie mo'no rozdeli na be'n vedenie a zvltne vedenie. Be'n vedenie je uren pre n ka'dodenn, 'ivot. Zvltne vedenie je pre pln Pnovho diela. Ako u' bolo povedan, to, i si mme alebo nemme kDpi nejak, odev, alebo kedy mme ma svadbu, sD pr%klady be'nho vedenia v ka'dodennom 'ivote. Oproti tomu, keT brat Hudson Taylor c%til, 'e m %ri Pnovo evanjelium v %nskom vnDtrozem%, bolo to zvltne vedenie v Pnovom diele. Po tretie, umo'Ruje nm pozna pravdu. To znamen, 'e prij%mame zjavenie oh#adom pravdy. To sa tie' del% na be'n

VNGTORNi POZNANIE

157

a zvltne. Be'n zjavenie sa t,ka nho #udskho chovania sa: napr%klad keT chpeme, 'e veriaci by nemali [aha cudzie jarmo s neveriacimi\ (2 K 6,14) alebo 'e vetko, o rob%me, by sme mali [robi na slvu Bo'iu\ (1 K 10,31). Na druhej strane, zvltne zjavenie sa t,ka Bo'ieho plnu, ako je pochopenie Bo'ieho tajomstva v Kristovi (Kol 2,2), a funkcii cirkvi vo vzahu ku Kristovi (Ef 1,23). KeT porozumieme t,mto bodom, uvedom%me si, 'e vnDtorn poznanie, poskytovan zkonom 'ivota a uen%m pomazania, je skutone bohat. Zah`Ra takmer vetko Bo'ie pQsobenie v naom vnDtri, a tak nm dva schopnos ma pln, bohat a dQkladn poznanie Boha. VII. BIBLICK DIKAZ

VnDtorn vn%manie, ktor je nm dan zkonom 'ivota a uen%m pomazania, nm umo'Ruje poznva Boha. Avak napriek tomu, 'e toto vnDtorn vn%manie mQ'e by Dplne skuton a pravdiv, mus% by potvrden uen%m a princ%pmi P%sma. Ak vedomie, ktor mme vo svojom vnDtri, nie je v sDlade s uen%m a princ%pmi P%sma, nesmieme mu veri. Pomocou P%sma sa mQ'eme ochrni pred podvodom a z%ska si presnos a pevnos. Ii nae vnDtorn vedomie pochdza zo zkona 'ivota v naom duchu alebo zo SvStho Ducha ako pomazania, malo by by v sDlade s biblickou pravdou. Ak uvedomenie, ktor v sebe c%time, nie je v sDlade s biblickou pravdou, nemQ'e pochdza ani zo zkona 'ivota ani z uenia pomazania. VnDtorn vedomie mQ'e by 'iv, ale biblick pravda je presn a bezpen. Hoci samotn biblick pravda, je len presn a bezpen, nie 'iv; samotn vnDtorn vn%manie mQ'e by 'iv, ale nemus% by presn, alebo mQ'e by 'iv, ale nie bezpen. Je ako idDci vlak: mus% ma nielen hnaciu silu vo vnDtri, ale aj ko#ajnice vonku. KeT sD pod vlakom ko#ajnice, ale vo vnDtri ch,ba sila, vlak nemQ'e %s. KeT vak m len vnDtornD silu a nem vonku ko#ajnice, potom s%ce ide, ale rDti sa do neastia. Preto potrebujeme nielen vnDtorn 'iv vn%manie, ale aj presnD pravdu zvonku. iv vnDtorn vedomie pochdza zo zkona

158

POZNANIE IVOTA

'ivota a z uenia pomazania; presn pravda zvonku je zalo'en na uen% zap%sanom v slovch P%sma a na svetle biblick,ch princ%pov. KeT deti Izraela chodili po pDti, viedol ich vo dne oblakov, stdp a v noci ohniv, stdp. Podobne sa aj my mQ'eme ubera po pravej Bo'ej ceste, ak je n duchovn, stav ako roz'iaren, biely deR, ak mme vo vnDtri svetlo ako na prav poludnie a nae vnDtorn vn%manie je jasn a presn pod veden%m SvStho Ducha, symbolizovanho oblakov,m stdpom. Niekedy sa vak n duchovn, stav podob nonmu temnu; vo vnDtri mme tmu ako o polnoci a nae vnDtorn vn%manie je neostr a nejasn. Vtedy potrebujeme P%smo ako ohniv, stdp, ktor, by bol sviecou naim nohm a svetlom nmu chodn%ku a viedol ns priamou Bo'ou cestou. Ak teda tD'ime %s bezpenou cestou 'ivota a pravdy, mus%me preverova a skDma ka'd uvedomenie, vedenie a zjavenie pod#a princ%pov a uenia skutonej moci a bezpenej sily. Len tak rovnovha nm umo'n% %s vpred a vyvarova sa jednostrannosti. VIII. VONKAJIE UUENIEV

Hoci P%smo na jednej strane hovor%, 'e vo svojom vnDtri mme zkon 'ivota a uenie pomazania, a preto mQ'eme pozna Boha a nepotrebujeme, aby ns niekto uil, na druhej strane mnoho miest v P%sme hovor% o #udskom uen%. Napr%klad miesta ako l. list Korintsk,m 4,17; 14,19; l. list Timoteovi 2,7; 3,2; 2. list Timoteovi 2,2.24 a Talie hovoria, 'e apotol Pavol uil #ud% a chcel, aby sa sami uili, ako ui druh,ch. M to tri hlavn dQvody: Po prv, hoci vnDtorn vedomie, ktor je nm dan zkonom 'ivota a uen%m pomazania, je dostaton, aby sme poznali Boha, a teda nepotrebovali uenie #ud%, asto ho nepoDvame a nevenujeme mu pozornos. Sme slab%, zvl keT ide o poDvanie Bo'%ch slov. Niekedy nepoujeme a niekedy pou nechceme. T%, ktor% majD chorD myse#, ktor% sD subjekt%vni, ktor% trvajD na svojich nzoroch a ktor% sa Dmyselne uzatvrajD, asto nemQ'u pou. A t%, ktor% nemilujD Pna, ktor% nechcD zaplati cenu

VNGTORNi POZNANIE

159

a nasledova Pna, nie sD ochotn% poDva. KeT'e nie sD ochotn% poDva, samozrejme nepoujD. KeT nepoujD, ete viac nechcD poDva. Iastokrt to teda nie je tak, 'e by Boh nehovoril, 'e by Jeho 'ivot neriadil alebo 'e by Jeho pomazanie nevyuovalo, ale tak, 'e my nepoujeme. J+b 33,14 hovor%: [Lebo raz hovor% siln, Boh i dva razy, a lovek toho nevid%.\ My na tom b,vame ete horie. Ii Boh hovor% pSkrt, desakrt i dvadsakrt, stle nepoDvame. VTaka Bohu, 'e odpDa a je trpezliv,. KeT nepoDvame, o hovor% v naom vnDtri, opakuje to pomocou uenia #ud% mimo ns. V naom vnDtri u' prehovoril, ale preto'e nepoujeme, u% ns zvonku skrze #ud%, ktor% opakujD to, o nm u' povedal vo vnDtri. V dobe Novho zkona sa vyuovanie asto riadi t,mto princ%pom opakovania. V listoch apotolov sa asto vyskytuje obrat: [Ii nevietec?\ To znamen, 'e ste to u' pouli a poznali, ale nev%mate si to a neposlDchate; preto Boh pou'%va #ud%, aby vs uil znovu. Preto mnohokrt Boh pou'%va slov P%sma alebo ns u% skrze svojho slu'obn%ka nie preto, aby nahradil svoje uenie v naom vnDtri, ale preto, aby zopakoval, o ns u' vnDtorne uil. Hoci vonkajie vedenie a vnDtorn uenie si navzjom pomhajD, vonkajie nemQ'e zauja miesto vnDtornho; je len jeho opakovan%m. KeT teda dnes niekomu pomhame v duchovn,ch veciach, nemali by sme mu dva desatoro prikzan%, aby sme ho nauili objekt%vne kona tak i onak. MQ'eme mu vysvetli len princ%p toho, o Boh prikzal, vyda tak svedectvo slovm, ktor Boh hovor% zvnDtra, a opakova, o ho Boh u' vnDtorne uil. Nemali by sme #ud% podrobne ui tD i onD objekt%vnu vedomos. To robili starozkonn% proroci. V Novom zkone sD proroci len pre cirkev, vysvet#ujD princ%py toho, o Boh nariadil. Neexistuje 'iadny prorok pre jednotlivcov, ktor, by podrobne rozhodoval o veciach. K usporiadaniu podrobnost% dochdza skrze to, o Boh prostredn%ctvom zkona 'ivota a uenia pomazania oznamuje ka'dmu loveku vnDtorne. To je princ%p Novho zkona. Uenie druh,ch by sme teda mali prij%ma pokorne, ale riadi sa mus%me t,m, o nm nariadil zkon 'ivota v naom vnDtri alebo o ns u' nauilo pomazanie. In to nebude v sDlade s princ%pom Novho zkona.

160

POZNANIE IVOTA

Druh,m dQvodom pre #udsk uenie v Novom zkone je, 'e hoci zkon 'ivota a pomazanie nm mQ'u da poznanie Boha, uvedomenie a uenie, ktor nm dvajD, sD v naom duchu. Ak nie sme patrine pouen% zvonku, je a'k, aby naa myse# porozumela uvedomeniu a ueniu, ktor sD v naom duchu dan zkonom 'ivota a pomazan%m. Aby mohla naa myse# porozumie uvedomeniu a ueniu, ktor nm dvajD zkon 'ivota a pomazanie vnDtorne, potrebujeme, aby ns #udia uili Bo'ej ceste zvonku. I%m viac prij%mame tak vonkajie uenie, t,m viac naa myse# chpe vnDtorn uvedomenie a uenie zkona 'ivota a pomazania. I%m viac prij%mame takto vonkajie uenie, t,m viac to pomQ'e nmu duchu rs a poskytne tak zkonu 'ivota a pomazaniu vS% priestor a pr%le'itos, aby prejavili svoje funkcie a dali nm hlbie vn%manie a uenie. Aj keT nm teda zkon 'ivota a pomazanie dvajD uvedomenie a uenie vo vnDtri, potrebujeme ete uenie #ud% zvonku. Avak toto uenie zvonku nemQ'e a nemalo by zauj%ma miesto uvedomenia a uenia zkona 'ivota a pomazania vo vnDtri. M len prispieva k tomu, aby sme rozumeli vnDtornmu vn%maniu a ueniu, a poskytova mo'nos zkonu 'ivota a pomazaniu, aby nm dvali hlbie vn%manie a uenie. Vonkajie uenie #ud% by v'dy malo vyvola [amen\ alebo [ozvenu\ zo strany vnDtornho vedomia a uenia, ktor nm dva zkon 'ivota a pomazanie. Vtedy to bude v sDlade s princ%pom Novho zkona. VnDtorn a vonkajie uenie a vedenie sa nemajD vzjomne nahrdza, ale majD vyvolva vzjomnD odozvu. Po tretie, aj keT ns zkon 'ivota a uenie pomazania mQ'u privies k poznaniu Boha vo vetk,ch zle'itostiach, k poznaniu pravdy o hlbok,ch Bo'%ch veciach a k zkladnmu poznaniu duchovnho 'ivota asto ete potrebujeme niekoho, kto nm poslD'i slovami Bo'ieho zjavenia, ktor by ns pouili tak, aby sme porozumeli. Potrebujeme subjekt%vne poznanie, ktor pochdza z vnDtornho pomazania a zkona 'ivota. Iasto vak nedok'eme z%ska vnDtorn poznanie bez vonkajieho uenia druh,ch #ud%. Iste'e v novozkonnej situcii nemQ'e vonkajie, objekt%vne uenie nahradi vnDtorn, subjekt%vne poznanie; ale vnDtorn, subjekt%vne poznanie asto z%skavame vTaka vonkajiemu, objekt%vnemu ueniu.

VNGTORNi POZNANIE

161

Z vyie uveden,ch troch dQvodov Boh asto povolva #ud%, ktor% majD pred Bohom duchovn poznanie a skDsenos a zariaTuje, aby ns uili a viedli. DDfajme, 'e na jednej strane si budeme cti to, o ns Boh u% vnDtorne skrze zkon 'ivota a pomazanie, a 'e sa na druhej strane nebudeme prehliada to, o ns Boh u% skrze #ud% zvonku. Uenie #ud% zvonku by sme nemali odmieta len preto, 'e mme vnDtorn, zkon 'ivota a uenie pomazania. Sme Bohu vTan%, 'e nm dva zkon 'ivota i uenie pomazania, ale aj tak by sme sa mali pokori a vyprzdni pre prijatie uenia a vedenie, ktor nm Boh dva skrze #ud%. Uvedomme si, 'e v novozkonnej situcii nm Boh dva nielen zkon 'ivota a pomazanie, ktor ns u% vnDtorne, ale aj #ud%, ktor% ns mQ'u ui a vies zvonku. IX. VEDENIE V DUCHU A POROZUMENIE V MYSLI

A. Vedenie v duchu KeT'e vnDtorn poznanie vychdza zo zkona 'ivota a z uenia Bo'ieho Ducha ako pomazania, a oboje sD v naom duchu, bude nm toto vnDtorn poznanie urite oznmen v naom duchu. A' na rozoznvanie sprvneho a nesprvneho, ktor riei t as nho ducha, ktorej sa hovor% svedomie, je vedenie v duchu zveren tej asti ducha, o sa naz,va intu%cia. Ak teda chceme porozumie vnDtornmu poznaniu, mus%me vedie, o je intu%cia ducha. Aj telo aj dua loveka majD zmysly. Tak ako telo m zrak, sluch, uch, chu a hmat, a dua vn%ma astie, hnev, 'ia# a rados a tak Talej, m aj duch loveka zmysly svedomia a intu%cie. Svedomie prichdza, keT si kladieme otzku, o je sprvne a o je nesprvne; intu%cia sa objavuje priamo, bez pr%iny. P%smo nm ukazuje, 'e duch mQ'e by [ochotn,\ (Mt 26,41), mQ'e [poznva\ uva'ovanie druh,ch #ud% (Mk 2,8), mQ'e [hlboko vzdycha\ (Mk 8,12), mQ'e sa [rozhodova\ (Sk 19,21) a mQ'e [sa roztrpova\, [by vrDci\ a [pookria\ (Sk 17,16; 18,25 ROH; 2 K 7,13 ROH) a tak Talej. To vetko sD pocity intu%cie ducha. D sa poveda, 'e intu%cia ducha m prve tak bohat vn%manie ako dua. Ale intu%cia ducha sa odliuje od vn%mania due. Hlavn,

162

POZNANIE IVOTA

rozdiel je v tom, 'e pocity due sD vyvolan nejakou pr%inou, zatia# o intu%cia ducha pr%inu nem. Pr%inou vn%mania due sD len #udia, udalosti a vonkajie veci. Ii je to lovek, udalos alebo vec, mQ'u by pr%inou duevnho uvedomenia. Ak je pr%jemn, sme astn%; ak je smutn, sme smutn%. Tak pocity due, ktor vznikajD na zklade vonkaj%ch vplyvov, sD pocity pr%inn. Intu%cia ducha vak pr%inu nem, o znamen, 'e nem 'iadnu pohnDtku a objavuje sa priamo v hdbke ducha. Nielen'e nie je ovplyvnen #uTmi, udalosami ani vecami zvonku, ale nie je ovplyvnen ani vn%man%m due. V skutonosti asto kon proti vn%maniu due. Niekedy napr%klad chceme nieo urobi. Mme k tomu dostaton dQvody, nae srdce je s t,m tie' ve#mi spokojn a my sa rozhodneme vykona to. Nevieme vak, preo vo svojom duchu mme ak,si neop%sate#n, stav. Mme pocit a'oby a stiesnenosti, ako by bol duch proti tomu, o si mysl% myse#, o sa pi naim citom a pre o sa rozhodla nae vQ#a. Akoby n duch hovoril, 'e to, o sme si naplnovali, by sme nemali robi. Tak uvedomenie je zakazovan%m intu%cie ducha. Niekedy sa vyskytne urit zle'itos, ktorD nie je dQvod podpori; nem nae sympatie a nie sme vQbec ochotn% ju vykona. A aj tak, bez toho, aby sme vedeli preo, neustle v duchu c%time aksi nutkanie a ntlak, ktor si prajD, aby sme to vykonali. KeT to urob%me, mme dobr, vnDtorn, pocit. Takto uvedomenie je naliehan%m intu%cie v duchu. K takmu zakazovaniu i naliehaniu intu%cie v duchu dochdza bez pr%iny. Je to hlb% pocit, ktor, vznik na zklade pQsobenia zkona 'ivota a pomazania. VTaka tomu sa mQ'eme priamo dot,ka Boha, poznva Boha a pozna Jeho vQ#u. O takom poznan% v intu%cii ducha hovor% P%smo ako o [zjaven%\. Zjavenie teda znamen, 'e nm SvSt, Duch ukazuje skutonos uritho javu, aby sme ho mohli jasne pochopi. Tak poznanie sa d oznai za najhlbie poznanie Boha v naom vnDtri. Je to tie' to vnDtorn poznanie, o ktorom hovor%me. B. Porozumenie v mysli Hoci vnDtorn poznanie patr% do oblasti nho ducha zvanej

VNGTORNi POZNANIE

163

intu%cia, mus% by napriek tomu chpan mys#ou naej due, preto'e myse# je orgnom chpania a porozumenia. Preto treba nielen, aby vnDtorn poznanie uchopil duch, ale aj to, aby mu porozumela myse#. K vedeniu v duchu sa mus% prida poznanie mysle, aby sme dosiahli porozumenie. Chpanie mysle je akousi interpretciou intu%cie ducha mys#ou. V'dy, keT mme intuit%vne uvedomenie v duchu, potrebujeme myse# aby mu porozumela a vylo'ila ho. To znamen, 'e preberme dotyn,ch #ud%, udalosti a veci a preverujeme ich t,mto intuit%vnym uvedomen%m ducha, k,m nemme odozvu ducha. Vtedy poznme zmer SvStho Ducha a mQ'eme pod#a toho kona. Napr%klad keT pr%deme k Pnovi a c%time v intu%cii hlboko vo vnDtri nejak bremeno, vieme, 'e ide o Bo'ie vedenie. To je vedenie v duchu. Nemus% nm vak by jasn, i toto vedenie od Boha smeruje k tomu, aby sme kzali evanjelium, alebo aby sme navt%vili nejakho brata. Ak mme navt%vi brata, ktor, brat to je? K tomu vetkmu treba myse#, ktor by tomu rozumela. Mali by sme vo svojej mysli Bohu postupne predlo'i vetky veci, ktor mme urobi, a porovna ich s vnDtornou intu%ciou. KeT pQjde o nvtevy a my dostaneme vnDtornD odozvu, potom rozumieme, 'e Boh chce, aby sme navt%vili nejak,ch bratov. Potom v tomto spoloenstve s Bohom preberme jednotlivo vetk,ch bratov, ktor,ch by sme mali navt%vi, a porovnvame ich s intu%ciou ducha. KeT sa dostaneme k bratovi, ktor, je v nDdzi, nemus% v duchu nasta vQbec 'iadna odozva. Ani keT budeme preverova niektorho brata, ktor, je chor,, nemus% dQjs k odozve v duchu. KeT sa vak dostaneme k inmu bratovi, ktor, sa dostal do nejak,ch problmov, intu%cia v duchu zareaguje a je to, akoby cel vnDtro naej bytosti zvolalo: [Amen!\. Ak sa obvame omylu, mQ'eme si prebra Tal%ch bratov, ktor% potrebujD nvtevu, a preveri si aj ich. Ak duch na 'iadneho z nich nereaguje, vyrozumieme z toho, 'e lovekom, ktorho mme pod#a Bo'ej vQle navt%vi, je onen brat, ktor, sa dostal do problmov. Takto pou'%vame myse#, aby sme porozumeli tomu, o vie duch, alebo k interpretcii uvedomenia v duchu. Cal%m pr%kladom je, ak ste pri modlitbe zaa'en% nejak,m bremenom a c%tite, 'e Boh chce, aby ste nieo bratom a sestrm

164

POZNANIE IVOTA

povedali. Toto bremeno je veden%m v intu%cii. KeT vak ide o to, o mte pod#a Bo'ieho priania poveda, nie je vm to jasn. Je nutn, aby vaa myse# preberala jednu tmu za druhou a porovnvala ich s bremenom vo vaom duchu. KeT naraz%te na tmu, ako sa vysporiada s telesnosou, duch zareaguje. Vtedy porozumiete, 'e Boh chce, aby ste hovorili o tomto predmete. Toto porozumenie je pochopen%m mysle. Bremeno intu%cie v duchu vm teda oznamuje, 'e Boh chce, aby ste nieo urobili, a porozumenie mys#ou v dui vm umo'Ruje pochopi, o Boh chce, aby ste urobili. Mo'no, 'e v Pnov deR chcete ako obvykle darova nejak peniaze. Avak v duch m bremeno, pocit, 'e Boh chce, aby ste venovali zvltny dar. Avak ko#ko mte darova, na ak, Del a komu, to mus% vyrozumie myse#. Tak nielen vn%mate Bo'ie bremeno v intu%cii, ale tie' rozumiete Bo'iemu zmeru v mysli. To je teda vnDtorn poznanie. Prebera veci t,mto spQsobom sa mQ'e zda pomerne a'kopdne. KeT sa vak lovek iba za%na ui interpretova uvedomenie ducha svojou mys#ou, mal by to robi prve takto. NeskQr, keT si vytvor% nvyk a z%ska zrunos, bude myse# schopn chpa a rozumie hneT, ako bude ma v duchu uvedomenie alebo vedenie. X. AKO ZSKAVA VNTORNG POZNANIE

U' sme prebrali vetky strnky vnDtornho poznania, a preto sa teraz mus%me pozrie aj na spQsob, ak,m sa vnDtorn poznanie z%skava. Aby sme z%skali vnDtorn poznanie, mus%me uplatRova ducha, obnovova porozumenie a vysporiada sa so srdcom. A. UplatWovanie ducha KeT'e vnDtorn poznanie je v intu%cii nho ducha, keT chceme z%ska takto poznanie, mus%me asto uplatRova a pou'%va svojho ducha, aby bol 'iv, a mocn,. Jedine keT je duch 'iv, a mocn,, je intu%cia ducha bdel a ul, a to nm umo'Ruje poznva Boha vo vnDtri. UplatRova ducha znamen, 'e sa predovetk,m mus%me naui obraca k duchu. Ak trvalo 'ijeme vo vonkajom loveku,

VNGTORNi POZNANIE

165

nie je mo'n, aby sme Boha poznali intu%ciou ducha. Mus%me sa naui odlo'i stranou ustavinD innos a horlivD anga'ovanos. Mus%me sa nielen oslobodi od vonkajej zaneprzdnenosti, ale nesmieme ani dovoli, aby sa nm mylienky prehRali hlavou ako opreteky. Namiesto toho by sme mali venova pozornos impulzom v duchu, uvedomeniu hlboko vo vnDtri. KeT Samuel ako diea slD'il Pnovi, poul Jeho hlas; Mria, ticho sediaca pri Pnov,ch nohch, rozumela Pnov,m slovm. Ak sa takto dok'eme obrti k duchu a t,m sa pribl%'i k Bohu, budeme sa vlastne mQc dot,ka vedomia Boha v duchu a tak Boha poznva. Ducha treba uplatRova a pou'%va aj v ka'dodennom 'ivote. Ii u' je to pri jednan% s #uTmi, vybavovan% zle'itost%, manipulcii s vecami i na stretnutiach pri slu'be Pnovi a pri posluhovan%m Bo'%m slovom, pri rozhovore s #uTmi a dokonca aj pri obchodovan%, vo vetkom mus%me zapiera duu a necha ducha, aby viedol. Nesmieme dovoli, aby viedla naa myse#, city alebo vQ#a, ale vo vetkom sa mus%me najskQr sna'i dotknD vedomia hlboko v duchu. To znamen, 'e sa najprv mus%me sna'i p,ta Pna, ktor, preb,va v duchu, o tomu hovor% On. Ak sa budeme stle takto precviova, vedomie v naom duchu bude urite bdel; potom #ahko porastie a bude sa prehlbova nae vnDtorn poznanie. Najlepou praxou pre uplatRovanie ducha je modlitba, lebo modlitba viac ne' akko#vek in innos vy'aduje zapojenie ducha. Iasto si hovieme v mrnych reiach namiesto toho, aby sme sa obracali k Bohu s chvlami a modlitbami; preto je n duch vyschnut,. Keby sme mohli denne strvi na modlitbch hodinu alebo viacej, a to nie v prosbch, ale v uctievan%, spoloenstve a chvlen%, n duch by urite onedlho vyrstol a zmocnel. almista povedal, 'e Pna chvli sedemkrt za deR ( 119,164). KeT niekto hodinu denne trnuje box, za uritD dobu mu ve#mi zosilnejD pSste. Podobne to bude s na%m duchom, ak ho budeme denne uplatRova pri modlitbch, nutne zosilnie. Mocn, duch m urite bdelD intu%ciu. S bdelou intu%ciou potom mQ'eme z%ska vSie poznanie Boha. B. Obnova porozumenia Uviedli sme u', 'e vnDtorn poznanie vy'aduje nielen

166

POZNANIE IVOTA

vedenie v duchu, ale aj porozumenie mysle. Ak teda chceme z%ska toto vnDtorn poznanie, mus%me uplatRova ducha a obnovova porozumenie mysle. Myse# je orgn uren, na to, aby rozumel; porozumenie je jeho hlavnou schopnosou. List R%mskym 12,2 nm ukazuje, 'e len vtedy, ak je naa myse#, ktor m schopnos rozumie, obnoven a premenen, mQ'eme [rozozna, o je Bo'ia vQ#a, o je dobr, o Mu je pr%jemn, o je dokonal.\ List Kolosensk,m 1,9 nm tie' hovor%, 'e vTaka [duchovnmu porozumeniu\ mQ'eme by [naplnen% poznan%m jeho vQle.\ Obnova porozumenia mysle je teda nevyhnutn pre poznvanie Boha. Predt,m, ne' sme boli spasen%, bola cel naa bytos, vrtane mysle, padl. Ka'd, v,tvor naej mysle i srdca bol zl, (Gn 6,5) a nae myslenie a vn%manie boli tie' pln svetskej pr%chute. KeT'e naa myse# bola v takom stave, nae porozumenie sa zakalilo. Preto sme boli Dplne neschopn% rozumie duchovn,m veciam. Ete menej sme dokzali chpa Bo'iu vQ#u. Po svojom spasen% sme boli obnoven% SvSt,m Duchom (T%t 3,5). Toto obnovujDce dielo SvStho Ducha za%na najskQr v naom duchu a potom sa %ri do naej due, aby obnovilo porozumenie naej mysle a aby sme tak poznali veci ducha. I%m viac SvSt, Duch obnov% porozumenie naej mysle, t,m viac sme schopn% chpa duchovn veci a rozumie Bo'ej vQli. Hoci obnovu chpania mysle vykonva SvSt, Duch, na ns to kladie dve po'iadavky: Po prv, mus%me sa zasvSti. V situcii, keT ete nie je naa myse# obnoven a premenen, ns list R%mskym 12 'iada, aby sme svoje tel vydali v 'ivD obe. Z toho vypl,va, 'e obnova a porozumenie mysle sD zalo'en na zasvSten%. Ak sme naozaj ochotn% zasvSti sa a vyda sa Bohu, potom mQ'e Bo'% SvSt, Duch roz%ri svoje dielo obnovy na naej dui, a tak obnovi porozumenie naej mysle. Po druh, mus%me prija pQsobenie kr%'a a odhodi star, spQsob 'ivota z minulosti. List Efezsk,m 4,22-23 ukazuje, 'e keT odlo'%me starho loveka, ktor, 'ije pod#a predolho spQsobu 'ivota, mQ'e by naa myse#, ktor obsahuje porozumenie, obnoven. Predt,m, ne' sme boli spasen%, zatemnil nm star,

VNGTORNi POZNANIE

167

spQsob 'ivota porozumenie mysle. KeT sme potom boli spasen%, smrou Pna na kr%'i sme odlo'ili star, spQsob 'ivota. To umo'nilo Pnovmu kr%'u, aby postupne zab%jal a odstraRoval nae star spQsoby. A' vtedy mohlo by obnoven porozumenie naej mysle. Aby teda mohla by naa myse# obnoven, mus%me prija pQsobenie kr%'a. Nako#ko dovol%me kr%'u odstrni n star, spQsob 'ivota, nato#ko mQ'e by obnoven porozumenie naej mysle. List Efezsk,m 4,23 (EP) hovor%: [Obnovte sa duchom svojej mysle.\ Vieme, 'e myse# je hlavnou sDasou due. PQvodne s duchom nesDvisela, ale teraz sa duch stal [duchom mysle\. SDvislos ducha a mysle existuje, preto'e sa duch roz%ril a dosiahol myse# naej due, aby sme mohli by obnoven% v tomto duchu. To znamen, 'e naa myse# mQ'e by obnoven napojen%m na ducha. Obnova sa teda %ri z ducha do mysle. Dielo ducha v naom vnDtri prebieha od stredu k obvodu, o tie' znamen od vnDtornho ducha k vonkajej dui. Bo'% Duch najprv obnov% nho ducha, ktor, vo vnDtri tvor% stred naej bytosti. Ak sa potom zasvSt%me Bohu a prijmeme pQsobenie kr%'a, roz%ri sa z nho ducha do due, ktor ho obklopuje. To znamen, 'e keT sa dua podrob% vlde Ducha a zjednot% sa s na%m duchom, je obnoven. T,m je obnoven aj porozumenie mysle. KeT vo svojom duchu prijmeme znovuzrodenie zo SvStho Ducha, zasvSt%me sa Bohu a prijmeme pQsobenie SvStho Ducha skrze kr%', ktor, odstrni n star, spQsob 'ivota, mQ'e SvSt, Duch v naom vnDtri neustle vykonva svoje dielo, pri om sa %ri a obnovuje porozumenie naej mysle v dui. Len tak obnoven porozumenie mQ'e by partnerom intu%cie v duchu. Kedyko#vek nm Boh nieo odhal% v intu%cii ducha, mQ'e tomu myse# okam'ite porozumie. KeT mme mocnho a bdelho ducha plus obnoven a jasn porozumenie, mQ'eme ma Dpln vnDtorn poznanie Bo'ej prirodzenosti a vetkho Jeho vedenia a zjavenia. C. Vysporiadanie sa so srdcom Srdce je sDhrnom loveka. Ak m teda srdce problmy, vetky innosti ducha aj 'ivot v naom vnDtri stoja pred prek'kou a sD obmedzen. Aj keT je n duch bdel, a nae porozumenie je

168

POZNANIE IVOTA

obnoven, nemQ'eme prij%ma vnDtorn poznanie Boha, k,m mme problmy so srdcom. Preto sa mus%me vysporiada aj so srdcom, aby bolo mSkk a ist, milovalo Boha, tD'ilo po Bohu a poslDchalo Boha. V MatDovi 11,25 Pn hovor%, 'e Boh skryl duchovn veci pred mDdrymi a rozumn,mi a zjavil ich najmen%m. T%to [mDdri a rozumn%\ sD t%, ktor% sD samospravodliv% vo svojom srdci, uspokojen% sami so sebou a vzdorovit%, a preto nechpu Bo'ie duchovn veci. [Najmen%\ sD t%, ktor% sD v srdci pokorn% a mSkk%; preto mQ'u prij%ma Bo'ie zjavenie. S na%m srdcom teda treba jedna tak dlho, a' bude pokorn a mSkk. K,m sa neoslobod%me od svojho sebauspokojenia a tvrdohlavosti, nebudeme schopn% prij%ma vnDtorn zjavenie a poznanie Boha. V MatDovi 5,8 Pn hovor%, 'e t%, ktor% sD [istho srdca, uvidia Boha\. Ak nae srdce nie je oisten od rQznych sklonov a 'iadost%, ktor nie sD zameran na Boha, zaha#uje nae vnDtro zvoj brniaci nm v tom, aby sme jasne videli Boha. KeT sa vak nae srdce obrti k Bohu, je tento zvoj odstrnen, (2 K 3,16). Takto mus%me zaobchdza so svoj%m srdcom. Nae srdce mus% by ist, nesmie by [dvojakej mysle\ (Jak 4,8); potom budeme mQc prij%ma svetlo a zjavenie v duchu, chpa a rozumie v mysli, a tak poznva Boha. V Jnovi 14,21 Pn hovor%: [Kto mRa miluje, c vyjav%m mu samho seba.\ Rno po vzkriesen% sa Mria Magdalna z hlbokej lsky k Pnovi sna'ila njs Ho. Prijala prv zjavenie sa Pna svojim uen%kom po vzkriesen%, a stala sa prv,m lovekom, ktor, spoznal vzkriesenho Krista (Jn 20). Brat Lawrence povedal, 'e ak chce niekto pozna Boha, jedinou cestou je lska. Nae srdce mus% Boha milova a h#ada; potom mQ'eme zachyti Bo'ie zjavenie a spozna Ho. V Jnovi 7,17 Pn hovor%: [Ak niekto chce plni moju vQ#u, spoznc\ To ukazuje, 'e nae srdce mus% tD'i po Bohu a Jeho vQli; vtedy budeme mQc pozna Boha a Jeho vQ#u. V liste Filipsk,m 2,13 apotol Pavol vrav%, 'e Boh je ten, ktor, v ns pQsob% chcenie aj konanie. Ak sa nae srdce nepodriadi alebo je neochotn sa podriadi Bo'iemu pQsobeniu v naom vnDtri, Boh v ns nemQ'e pQsobi. My potom nemQ'eme

VNGTORNi POZNANIE

169

prij%ma uvedomenie, ktor nm v poznan% Boha dva svoj%m pQsoben%m sm Boh. Je teda nutn jedna so srdcom, a' bude nielen schopn, ale aj ochotn, podriadi sa Bohu. Vtedy budeme mQc prij%ma uvedomenie a poznanie, ktor prichdzajD skrze Bo'ie pQsobenie v ns. Preto mus%me (l) uplatRova a pou'%va ducha tak, aby bol mocn, a bdel,, (2) ma porozumenie obnoven Duchom a (3) vysporiada sa so srdcom tak, aby bolo mSkk a ist, aby milovalo Boha, tD'ilo po Bohu a podriaTovalo sa Bohu; potom budeme ma vnDtorn poznanie Boha. XI. ZVER

KeT'e si Boh praje, aby Ho lovek poznal, poskytol mu k tomu mnoho ciest a prostriedkov. V dobch Starho zkona sa Boh prejavoval svojimi inmi a ukazoval #uTom spQsob, ak,m jedn, aby Ho poznali. Avak poznanie, ktor lovek z t,chto inov a spQsobov jednania z%skal, bolo iba vonkajie, objekt%vne, plytk a neDpln. Preto v dobe Novho zkona, aj keT sa nm Boh stle ete dva pozna skrze svoje iny a spQsob konania, je najdQle'itejie a najslvnejie to, 'e do ns sm vstupuje ako Duch, aby bol na%m 'ivotom. To nm umo'Ruje, aby sme mali vnDtorn, subjekt%vne, hlbok a pln poznanie Boha. KeT je v ns Boh ako 'ivot, vklad do nho vnDtra zkon Bo'ieho 'ivota, ktor, ns neustle zvnDtra riadi a umo'Ruje nm pozna prirodzenos jeho 'ivota. Zkon tohto 'ivota, preto'e je to zkon, nie je osobou; je fixn, a nemenn,. VnDtorne ns nemenne riadi pod#a prirodzenosti Bo'ieho 'ivota. Uvdza tak t,l, povahu a chu nho 'itia do sDladu s Bo'ou prirodzenosou. Bo'% Duch, ktor, v ns preb,va, sa podob masti; pomazva ns a u% poznva samotnho Boha. KeT'e touto masou je Boh sm, je to osoba; je neobmedzen a pru'ne reagujDca. Tto mas do ns neustle pomazan%m vklad samho nekonenho Boha. NapdRa celD nau osobnos, nae sprvanie sa a konanie Bo'ou podstatou a uvdza ich do sDladu s Bo'ou vQ#ou. Boh ako zkon 'ivota a ako pomazanie za%na pQsobi najprv v naom duchu a potom sa %ri do due, aby naa myse# mohla

170

POZNANIE IVOTA

chpa a rozumie. Mus%me teda pou'%va ducha, aby intu%cia ducha bola bdel. Tie' mus%me ma obnovenD myse#, aby jej chpanie bolo jasn. Okrem toho sa mus%me vysporiada so svoj%m srdcom tak, aby bolo mSkk a ist, aby milovalo Boha, tD'ilo po Bohu a podriaTovalo sa Bohu. Akonhle v ns potom zane pQsobi zkon 'ivota a pomazanie, intu%cia v naom duchu o tom bude okam'ite vedie, porozumenie naej mysle bude tie' okam'ite chpa a my budeme mQc neustle ma vnDtorn poznanie Boha. Aby sme z%skali tak vnDtorn poznanie, dal nm Boh aj vonkajie uenie a princ%py Biblie. Tie ns majD preverova a skDma, aby sme nezablDdili a nedali sa oklama. Okrem toho ns Boh skrze mno'stvo svojich slu'obn%kov zvonku u% a opakuje nm to, o nm u' predt,m dal do vnDtornho vedomia. MQ'e ui nau myse# rozumie tomu, o si uvedomujeme v duchu, alebo nm mQ'e objasRova hlbok Bo'ie veci a zkladn poznanie o duchovnom 'ivote. KeT'e mme to#ko vnDtorn,ch aj vonkaj%ch spQsobov a prostriedkov, ako poznva Boha, mQ'eme by [naplnen% poznan%m jeho vQle vo vetkej mDdrosti a duchovnej rozumnosti, aby sme 'ili hodn% Pna a pili sa Mu v'dy, keT budeme prina ovocie v ka'dom dobrom skutku a hlbie poznva Boha\ (Kol 1,9-10). KeT Boha poznme tak,mto spQsobom, budeme nielen Dplne pozna Bo'iu vQ#u, ale budeme tie' rs a dospieva v Bo'om 'ivote. I%m viac porastieme v poznan% Boha, t,m viac porastieme v Bo'om 'ivote, a' sa ns Dplne zmocn%. Potom do ns bude Dplne vpracovan Bo'ia podstata, %m sa napln% slvny cie# Bo'ej tD'by splynD s nami v jedno.

DVANYSTA KAPITOLA

O JE RAST IVOTA? Teraz si objasn%me dvansty hlavn, bod t,kajDci sa poznania 'ivota, ktor,m je rast 'ivota. Ak tD'ime po hlbom poznan% 'ivota, mus%me tie' vedie, o je rast 'ivota. Je mnoho bratov a sestier, o ktor,ch sa ned poveda, 'e by lske k Pnovi v ich srdci ch,bala horlivos alebo 'e by sa cena, ktorD zaplatili, nedala pova'ova za dostatonD. A predsa kvQli tomu, 'e nevedia, o je skuton, rast 'ivota, majD mnoho chybn,ch nzorov a snh; t,m je relny rast 'ivota v ich vnDtri znane obmedzen,. Ak je to smutn! Aby sme teda z%skali presn poznanie a sprvny smer na ceste 'ivota, budeme sa teraz chv%#u venova vysvetleniu toho, o je rast 'ivota. SkQr, ne' si vak povieme, o je rast 'ivota, pozrieme sa na negat%vnu strnku, teda na to, o rastom 'ivota nie je. Toto na ns urob% hlb% dojem a poskytne nm presnejie poznanie. I. RAST IVOTA NIE JE ZLEPENM SPRVANIA

Zmena sprvania od zlho k dobrmu, od hrieneho k cnostnmu znamen zlepenie. fudia potom zvyajne hovoria, 'e sa tak, lovek [napravil\ alebo 'e [zaal nov, 'ivot\. Niekto napr%klad b,val ve#mi pyn, a teraz je skromn,. Neznal #ud%, a teraz ich m ve#mi rd. B,val v,bun, a #ahko sa rozDlil, a teraz sa upokojil a u' sa nerozu#uje. To vetko sa d pova'ova za npravu sprvania sa. Ide o rast v 'ivote, keT sa niekto takto polep%? Nie! Preo vrav%me, 'e zlepenie sprvania nie je rastom 'ivota? Preto'e sprvanie sa a 'ivot sD veci, ktor rozhodne patria do dvoch celkom rQznych svetov.

172

POZNANIE IVOTA

Tak ako je zlo nieo in ne' je 'ivot, aj dobro je nieo in ne' 'ivot. Tak ako nie je 'ivotom zlo, nie je n%m ani dobro. Dobro a zlo, napriek tomu, 'e sa odliujD svojou povahou, sD z toho istho sveta; sD nie%m in,m ne' je 'ivot, a teda nie sD 'ivotom. Preto dobro a zlo v Genesis nie sD dva stromy, ale jeden; ten druh, strom je 'ivot; nieo, o pochdza z inho sveta, z inho kr#ovstva (Gn 2,9). MQ'eme poveda, 'e dobro a zlo na jednej strane a 'ivot na druhej strane rozhodne patria k dvom rQznym kateg+rim. Teda, lovek sa mQ'e vTaka vlastnmu rozhodnutiu a Dsiliu znane zlepi v sprvan%, a pritom by ve#mi nezrel, a slab, v Bo'om 'ivote. To preto, 'e jeho polepenie je celkom mimo oblas 'ivota; je to jeho vlastn dielo a nie dielo 'ivota. Okrem toho nie je jeho polepenie dQsledkom rastu v 'ivote. Zlepenie v sprvan% teda nie je rastom 'ivota. II. RAST IVOTA NIE JE PREJAVOVANIE ZBO NOSTI

Io je prejavovanie zbo'nosti? Prejavovanie zbo'nosti sa l%i od zlepenia sprvania. Zlepenie sprvania smeruje k loveku, o znamen, 'e sprvanie a charakter nejakho loveka pred #uTmi sa zlepili oproti tomu, ako bolo predt,m. Prejavovanie zbo'nosti je smerom k Bohu, o znamen, 'e popri oddanosti a Dprimnosti sa postoj loveka pred Bohom prejavuje ve#kou Dctou a bzRou. Ii vak ide o zlepen sprvanie sa alebo o prejavy zbo'nosti, ani jedno ani druh nie je rastom 'ivota. Niektor% veriaci sD pred Bohom ve#mi Dctiv% a zbo'n%; nedovolia si sprva sa a kona neDctivo a neviazane. NemQ'eme poveda, 'e tieto prejavy nie sD dobr, ale zato ete nie sD rastom 'ivota. To preto, 'e tak% veriaci pozerajD na Boha iba ako na Toho, ktor, je vysoko nad vetk,m, na Toho, ktor, je hodn, Dcty a bzne; preto majD srdce naplnen uctievan%m a zbo'nosou. Avak o tom, ako Boh v Kristovi preb,va vo vnDtri loveka ako 'ivot loveka a ako je Boh pQsoben%m zkona tohto 'ivota v loveku, aby mu bol Bohom, o tom nemusia ma ani hmlist tuenie, ani najmeniu skDsenos. Hoci prejavujD zbo'nos, tak, prejav nevychdza z rastu Bo'ieho 'ivota v ich vnDtri; nie je teda ukazovate#om toho, 'e v ich vnDtri rastie 'ivot. Ani v,raz zbo'nosti teda nie je rastom 'ivota.

IO JE RAST IVOTA?

173

III. RAST IVOTA NIE JE HORLIV SLU BA

Io znamen zaa horlivo slD'i? Znamen to, 'e veriaci, ktor, sa predt,m k Bo'%m veciam staval nezDastnene a chladne, teraz pracuje pre Boha s naden%m a hD'evnato. Alebo predt,m sa mlo zDastRoval na stretnutiach, a teraz chod% na vetky. Predt,m sa o cirkev nezaj%mal, a teraz sa zDastRuje vetk,ch mo'n,ch akci% v cirkvi. Hoci tak horliv slu'ba dva najavo vrDcny vzah veriaceho k Pnovi a jeho sna'ivos v slu'be Pnovi, a hoci je tie' asto vysoko cenen medzi #uTmi, je horlivos s ve#kou pravdepodobnosou zmiean s #udsk,m vzruen%m, nepokojom a zujmom. Je tie' celkom mo'n, 'e tak slu'ba je veden duevn,mi schopnosami loveka a zvis% na #udskej sile; nepochdza z vedenia SvStho Ducha, o to menej potom zvis% na 'ivote Krista a prispieva #uTom k hlbej jednote s Bohom. Tak horliv slu'ba teda nepochdza zo 'ivota a nie je tvoren 'ivotom, a preto nie je ani rastom 'ivota. V Biblii vid%me, 'e apotol Pavol horlil za Boha aj predt,m, ne' bol spasen, (Sk 22,3). V tej dobe ete Bo'% 'ivot vnDtorne neprijal, aj tak dokzal z vlastnho nadenia a sily slD'i Bohu navonok ve#mi horlivo. Z toho vid%me, 'e horlivej slu'be Bohu mQ'e Dplne ch,ba vzah k 'ivotu. Nepoukazuje ani v najmenom na stav, v akom sa 'ivot loveka nachdza. Preto ani horliv slu'ba nie je rastom 'ivota. IV. RAST IVOTA NIE JE RAST POZNANIA

Hoci vSie mno'stvo vypout,ch kzan%, poznanie Tal%ch prvd, hlbie porozumenie Biblii a pochopenie Tal%ch duchovn,ch pojmov atT., mQ'e znamena urit, rast duchovnho poznania veriaceho, nejedn sa vak o rast 'ivota. Nrast poznania dva iba zdokonalenie a dQkladnejiu pr%pravu jeho mysle, lepie pochopenie a lepiu schopnos chpa svojou hlavou. Nejde vak ani o to, 'e by mu SvSt, Duch dal vSie zjavenie, ani 'e by 'ivot v jeho vnDtri z%skal viacej priestoru, aby v Rom vzrstlo skuton poznanie a skDsenos Krista ako 'ivota. Ak rastie iba toto poznanie, vedie to #ud% len k namyslenosti (1 K 8,1). Pred Bohom toto poznanie nie je ni%m (1 K 13,2)

174

POZNANIE IVOTA

a z h#adiska 'ivota nem 'iadnu hodnotu. Preto nrast poznania nie je rastom 'ivota. V. RAST IVOTA NIE JE HOJNOS DAROV

Hoci si veriaci dos cenia, keT opl,vajD duchovn,mi darmi, ako napr%klad schopnosou slD'i, uzdravova, hovori jazykmi a tak Talej, ani toto nie je rast 'ivota. Je to zzran moc SvStho Ducha, ktor vo vSej miere zostDpila na niektorho veriaceho a dva mu tak dary. Tieto prejavy darov nie sD dQsledkom rastu a dozrievania Bo'ieho 'ivota v Rom. Na jednej strane SvSt, Duch mQ'e tohto loveka pou'i k tomu, aby na Rom prejavil viac darov, na druhej strane vak nemus% by ist, 'e tento lovek SvStmu Duchu dovolil, aby do neho vpracoval viac Bo'ieho 'ivota. KeT teda niekto prekypuje darmi, neznamen to nutne, 'e rastie v 'ivote. Veriaci v Korinte boli obohaten% ka'd,m slovom i ka'd,m poznan%m a nemali nedostatok v 'iadnom dare (1 K 1,5.7), ale v 'ivote boli stle ete ve#mi nezrel%; boli dokonca telesn% a nedospel% v Kristu (1 K 3,1). Z toho vypl,va, 'e ani hojnos darov nie je rastom 'ivota. VI. RAST IVOTA NIE JE ZVENIE MOCI

Moc veriaceho v slu'be Bohu sa mQ'e zvSi. KeT k'e alebo vydva svedectvo, dok'e na #ud% zapQsobi viac, ne' predt,m; keT slD'i cirkvi alebo spravuje rQzne zle'itosti, m vSiu mDdros, ne' predt,m. Ide o rast sily, ale stle ete to nie je rast 'ivota. Toto posilnenie sa t,ka iba vonkajej moci, ktorD mu udelil SvSt, Duch. Nejedn sa o to, 'e by do neho SvSt, Duch votkal 'ivot a tak skutone jeho duch prejavoval moc z jeho vnDtra; preto to nepochdza zo 'ivota a nie je to 'ivot. Nrast takejto moci teda tie' nie je rastom 'ivota. Luk 9 hovor%, 'e na zaiatku vetk,ch dvans apotolov, ktor% nasledovali Pna, prijalo od Pna moc a autoritu podmaRova si vetk,ch dmonov a uzdravova vetky choroby; napriek tomu vak vtedy bol ich duchovn, 'ivot vo ve#mi nezrelom tdiu. To dostatone ukazuje, 'e rast moci nie je rastom 'ivota.

IO JE RAST IVOTA?

175

Z uveden,ch iestich negat%vnych bodov vid%me, 'e rast 'ivota v ns, nespo%va v naom zlepenom sprvan%, v prejavoch zbo'nosti pred Bohom, v horlivej slu'be Bohu, v raste duchovnho poznania, v hojnosti vonkaj%ch darov ani vo vSej moci v diele. Ni z toho nie je rastom 'ivota. Je koda, 'e takmer vetci kresania tieto veci za rast 'ivota pova'ujD. Ii u kresana dolo alebo nedolo k rastu 'ivota, urujD z jeho sprvania, zbo'nosti, horlivosti, poznania, darov a moci. Tak, spQsob hodnotenia nie je presn,. MeT sa ve#mi podob na zlato, ale nie je to zlato. Podobne sa aj t,chto es kritri% dos podob rastu 'ivota, ale rastom 'ivota nie sD. Iste'e v skutonom raste 'ivota sa do uritej miery tieto prvky prejavujD, avak mera rast 'ivota len pod#a nich nie je sprvne. Io je teda napokon rastom 'ivota? OdpoveT vy'aduje, aby sme sa nad vecou ete raz zamysleli, tentokrt z pozit%vneho h#adiska: I. RAST IVOTA JE ROZIROVANIE BO IEHO PRVKU

Nrast Bo'ieho prvku znamen, 'e do ns vplynie viac zo samho Boha, z%skame Ho viac a stane sa na%m prvkom. Povedali sme, 'e 'ivot je sm Boh a pre'%va 'ivot znamen pre'%va Boha. Preto rastom 'ivota je rozirovanie Bo'ieho prvku v ns, a' sa v ns plne sformuje vetko, o je z Boha, aby sme tak boli naplnen% celou Bo'ou plnosou (Ef 3,19). II. RAST IVOTA JE ZVOVANIE VZRASTU KRISTA

ivot je Boh sm. Boh ako n 'ivot je Kristus; preto Biblia hovor%, 'e Kristus je n 'ivot. MQ'eme poveda, 'e keT sme znovuzroden%, je to vlastne Kristus, ktor, sa znovu narod% v naom vnDtri, aby sa stal na%m 'ivotom. Avak v okamihu, keT to prij%mame, je tento 'ivot ete ve#mi mlad, a nevyzret,, o znamen, 'e vzrast Krista v naom vnDtri je ete ve#mi mal,. KeT Krista milujeme, h#adme a dovo#ujeme Mu, aby v ns viac 'il a t,m ns z%skaval, vzrast Krista v naom vnDtri pozvo#na rastie. To je rast 'ivota. KeT'e tento 'ivot je Kristus, ktor, 'ije v ns, rastom tohoto 'ivota je zvSovanie Kristovho vzrastu v naom vnDtri.

176

POZNANIE IVOTA III. RAST IVOTA JE ROZIROVANIE PRIESTORU SVTGHO DUCHA

Uviedli sme tie', 'e 'ivot je nielen Boh, ale aj Kristus a SvSt, Duch. MQ'eme poveda, 'e pre'%va 'ivot znamen pre'%va SvStho Ducha. Preto rs v 'ivote tie' znamen dovoli SvStmu Duchu, aby v ns z%skal vS% priestor. Ak sa budeme dQslednejie riadi pQsoben%m SvStho Ducha vo svojom vnDtri a pilnejie poslDcha vnDtorn uenie SvStho Ducha v podobe pomazania, SvSt, Duch bude mQc znane roz%ri svoj priestor, a tak 'ivot v naom vnDtri ve#mi vzrastie. Rast 'ivota teda tie' znamen, 'e priestor SvStho Ducha v ns sa roz%ril. IV. RAST IVOTA JE BYTOK TUDSKGHO PRVKU

Vyie uveden tri body ukazujD, 'e keT vo veriacom rastie Bo'% prvok, Kristov vzrast a priestor pre SvStho Ducha, rastie i jeho 'ivot. Vetky tieto body vypovedajD o Bo'om podiele. Teraz budeme hovori o tom, ak, je n podiel na raste 'ivota. Rastom 'ivota je predovetk,m zmenovanie #udskho prvku. Zmenenie #udskho prvku je Dbytok Adama, starho stvorenia, v loveku, o tie' znamen Dbytok pr%chute loveka a nrast pr%chute Boha. Niektor% bratia sD ve#mi zanieten% a niektor sestry sD ve#mi lskav. Navonok sa zd, 'e vyrstli v 'ivote, ale sD pln% #udskho prvku, #udskej pr%chute; nemQ'u vm sprostredkova dotyk s Bo'%m prvkom ani da poc%ti Bo'iu pr%chu. KeT teda chceme zisti, i brat alebo sestra vyrstli v 'ivote, nemQ'eme si v%ma len to, ako sa chovajD navonok, ak% sD zbo'n% i horliv% a ak majD dary, poznanie i moc. Mus%me naopak rozpozna, i u nich v t,chto oblastiach dolo k nrastu Bo'ieho prvku, alebo i je v hojnej miere pr%tomn, skQr #udsk, prvok. Gbytok #udskho prvku znamen nrast prvku bo'skho. Ak veriaci skutone vyrstol v 'ivote, jeho vyjadrovanie, jednanie, spQsob 'ivota a dielo mus% svedi o tom, 'e nie sD pod#a neho samho, ale pod#a Boha; 'e nie sD z jeho inteligencie, ale z Bo'ej milosti, a preto nemajD pr%chu #udstva, ale vydvajD vQRu Boha, o tie' znamen, 'e #udsk, prvok ustDpil a bo'sk, prvok vzrstol. Rastom 'ivota je teda nielen rast Bo'ieho prvku, ale tie' Dstup #udskho prvku.

IO JE RAST IVOTA?

177

Tento bod je ve#mi dQle'it,. Bratia a sestry ho vak dos a'ko chpu. Napriek tomu, 'e my, ktor% slD'ime Pnu v posluhovan% slova, o tom u' viac ne' desa rokov stle hovor%me, nie sme schopn% to bratom a sestrm vtepi. Niekedy sme hovorili tak dlho, a' vetci zaali sDhlasne k,va hlavou, ale keT dolo na prax, bratia a sestry naTalej posudzovali pod#a toho, i dolo k zlepeniu v sprvan%, k zv,eniu horlivosti v slu'be a tak Talej, a brali to za meradlo rastu v 'ivote. V jednom meste ma zodpovedn% bratia v cirkvi upozorRovali na jednu sestru. Vetci o nej sDhlasne tvrdili: [Tto sestra je vo vyjadrovan% i v jednan% pevn a osvieten, je ve#mi tich a jemn, skutone duchovn a pln 'ivota.\ Povedal som im: [Ak toto znamen by duchovn, alebo ma 'ivot, potom socha Mrie v katol%ckom kostole je ete duchovnejia a plnia 'ivota, preto'e je ete tichia a jemnejia ne' tto sestra.\ Jej tichos a jemnos boli pln pr%chuti #udstva a #udskho prvku; boli Dplne v,sledkom #udskho Dsilia. Ak chceme uri stav veriaceho v 'ivote, nemQ'eme sa riadi t,m, ako sa jav% navonok; mus%me z neho c%ti vQRu a prvok toho, o prejavuje. Je z neho c%ti vQRu Boha alebo vQRu loveka? Je to prvok Boha, alebo prvok loveka? Nae vn%manie nemus% by mnohokrt presn, ale vQRa presn je. Je mo'n, 'e urit, odev sa vm zd ve#mi ist,, ale keT k nemu privoniate, uc%tite, 'e zapcha neistotou. KeT teda chceme vyhodnoti stav 'ivota vo vnDtri loveka, mali by sme si po%na ako pri ochutnvan% aju: sta% ochutna len trochu a hneT vieme, ak, je. V. RAST IVOTA JE LMANIE PRIRODZENGHO IVOTA

Lmanie prirodzenho 'ivota veriaceho je tie' dQkazom jeho rastu v 'ivote. Lmanie prirodzenho 'ivota znamen, 'e naa vlastn sila, schopnosti, nzory a met+dy sD opracovvan SvSt,m Duchom a kr%'om a' do tej miery, 'e sD zlomen. Predstavte si napr%klad brata, ktor, sa predt,m vo svojom sprvan% a jednan%, vo svojom diele pre Pna a vo svojom veden% cirkvi opieral o svoju vlastnD prirodzenD silu, o svoje schopnosti, nzory a met+dy. Vo vetkom sa spoliehal na vlastnD silu a schopnosti, na vlastn predstavy a met+dy. NeskQr bol skrze prostredie opracovan, kr%'om a ukznen, SvSt,m Duchom tak,

178

POZNANIE IVOTA

'e jeho prirodzen, 'ivot bol zlomen,. KeT teraz pristDpi k dielu a vybavuje rQzne zle'itosti, nevklad dQveru vo vlastnD silu, vlastn schopnosti, nzory a met+dy. Ilovek, ktorho prirodzen, 'ivot bol zlomen,, sa u% nespolieha sa u' na silu svojho prirodzenho 'ivota a ne'i svoj%m prirodzen,m 'ivotom, ale neustle sa spolieha na moc Bo'ieho 'ivota a 'ije pod#a Bo'ieho 'ivota. Tak mQ'e 'ivot v jeho vnDtri rs. Rastom 'ivota je teda lmanie prirodzenho 'ivota. VI. RAST IVOTA JE PODROBENIE KA DEJ ASTI DUE

KeT hovor%me o tom, o je oslobodenie od hriechu, mali by sme venova pozornos ukri'ovaniu telesnosti; keT hovor%me o tom, o je rast 'ivota, mali by sme venova pozornos podrobeniu due. Pozit%vne povedan, rastom 'ivota je rozirovanie priestoru SvStho Ducha; negat%vne povedan, je to podrobenie ka'dej sDasti due. Ka'd,, kto 'ije prirodzen,m 'ivotom, 'ije duou. Vetci vieme, 'e dua m tri asti: myse#, city a vQ#u. i duou teda znamen 'i mys#ou, citmi alebo vQ#ou. T as due loveka, ktor je obzvl siln, je asou, ktorou lovek 'ije; keT mu nieo pr%de do cesty, vysporiada sa s t,m prve jej pomocou. Brat Nee raz povedal, 'e je to ako s lovekom, ktor, nedva pozor a naraz% pri chQdzi do steny; v'dy naraz% najprv nosom. Do steny naraz% ako prv t as tela, ktor vynieva. Pri dui je to rovnak. Ak m lovek obzvl silnD myse#, potom zaka'd,m keT nieo riei, myse# sa prederie do popredia. Ak sa obzvl #ahko citovo rozru%, potom pri rQznych udalostiach jednajD najskQr jeho city. Ak m mimoriadne silnD vQ#u, pri ka'dej pr%le'itosti sa ako prv ujme iniciat%vy vQ#a. Ak lovek prijal dostaton pQsobenie kr%'a, sD vetky sDasti jeho due podroben. Jeho myse#, city a vQ#a sD zlomen a potlaen a u' nevynievajD. KeT sa nieo stane, neodv'i sa pou'i myse#, neodv'i sa pou'i city a neodv'i sa pou'i vQ#u. Myse# nie je na prvom mieste; na prvom mieste je duch. City nejednajD ako prv; ako prv, jedn duch. VQ#a sa neuj%ma iniciat%vy; iniciat%vy sa uj%ma duch. To znamen, 'e by sme nemali dovoli dui, aby bola iniciat%vna, ale mali by sme

IO JE RAST IVOTA?

179

umo'ni duchu, aby postavenie hlavy zastval on. Potom nebudeme 'i duou, ale duchom. Tak% #udia rastD v 'ivote. Aby sme rstli v 'ivote, musia by podriaden vetky zlo'ky due. Zoznmili sme sa s dvanstimi bodmi, ktor objasRujD, o je rast 'ivota; teraz teda vieme, 'e skuton, rast 'ivota znamen na naej strane zmenovanie, lmanie a podrobovanie a na Bo'ej strane zvyovanie, rast a rozirovanie. D sa poveda, 'e toto je zkladn poznanie, ktor by sme mali ma pri h#adan% 'ivota. Ve#mi Dzko sDvis% aj s duchovnou skDsenosou, ktorD sme vylo'ili v inom zvSzku.* Preto mus%me dQkladne pochopi a dobre pozna vetky tieto body.

*The Experience of Life (SkDsenos 'ivota), vydalo vydavate#stvo Living Stream Ministry.

TRINYSTA KAPITOLA

VPUST IVOTA Dostvame sa k trinstemu hlavnmu bodu poznania 'ivota, ktor,m je v,pust 'ivota. Ak chceme pozna cestu 'ivota a usilova o rast 'ivota, mus%me ma jasno o v,puste 'ivota, o ceste, ktorou 'ivot vychdza z nho vnDtra. Takmer o vetk,ch hlavn,ch bodoch tejto kapitoly sme sa zmienili u' v predchdzajDcich kapitolch. Teraz preberieme ka'd, bod jednotlivo. I. MIESTO, KDE SA IVOT NACHDZA H DUCH

Boh ns znovu plod% skrze svojho Ducha t,m, 'e do nho ducha vklad svoj 'ivot. N duch je teda miestom, kde sa nachdza 'ivot. KeT Bo'% 'ivot, ktor, je v Bo'om Duchu, vstDpi do nho ducha, spoja sa tieto tri zlo'ky v jedno a stanD sa t,m, o list R%mskym 8,2 naz,va [Duchom 'ivota\. Teda tento duch 'ivota v ns, skladajDci sa z troch ast%, je miestom, kde sa nachdza 'ivot. II. VSTUP IVOTA H SRDCE

V kapitole Z,kon ivota sme uviedli, 'e srdce je vstupom a v,stupom 'ivota i sp%naom 'ivota; m teda ve#mi Dzku sDvislos s vyrastan%m 'ivota. Biblick miesto, ktor jasne hovor%, 'e srdce sDvis% s vyrastan%m 'ivota, je MatD 13. Pn tu hovor%, 'e 'ivot je zrno a srdce je pQda; srdce je teda miestom, odkia# z nho vnDtra vyrast 'ivot. To, i 'ivot mQ'e i nemQ'e vyrasta von z nho vnDtra, plne zvis% na stave nho srdca. Ak je srdce ist a priame, 'ivot mQ'e vyrasta von. Ak je vak srdce neist

182

POZNANIE IVOTA

a pokriven, 'ivot von vyrasta nemQ'e. Ak chceme, aby 'ivot vyrastal von z ns, mus%me sa vysporiada so srdcom. MatD 5,8 hovor%: [Blahoslaven% istho srdca, lebo oni uvidia Boha.\ Z toho vypl,va, 'e nae srdce mus% by ist. Vysporiada sa so srdcom znamen zaisti jeho istotu, teda privies ho, aby tD'ilo po Bohu, milovalo Boha a v prostote tiahlo k Bohu a nemalo 'iadnu inD lsku ani tD'bu okrem Boha. A' bude nae srdce opracovan a oisten, bude Dprimn a priame. Tak bude 'ivot mQc vyrasta von. III. PRIECHOD IVOTA

Srdce je v,pustom 'ivota, miestom, odkia# 'ivot vyrast, ale ak sa m 'ivot dosta zo srdce von, mus% prejs tyrmi asami srdca ( svedom%m, citmi, mys#ou a vQ#ou. Tieto tyri asti sa teda stvajD miestami, kadia# 'ivot prechdza, a preto mus%me pochopi, ako ka'd z nich sDvis% s vyrastan%m 'ivota z vnDtra von. A. Svedomie KeT 'ivot vyrast von z nho vnDtra, prechdza na%m svedom%m. Svedomie mus% by nepokvrnen. Prv ne' sme boli spasen%, keT sme ete boli hrienici, asto sme svoj%m jednan%m a sprvan%m ur'ali Boha a krivdili #uTom. Nae srdce bolo neist a zradn, a preto bolo nae zatemnen svedomie pln priestupkov a trhl%n a nesmierne pokvrnen. Preto hneT, ako sme spasen%, je nutn vysporiada sa so svedom%m. KeT sme boli spasen%, znan as ponauen%, ktor sme z%skali, napr%klad 'e mus%me vyrovna vetky dlhy z minulosti a zbavi sa starho spQsobu 'ivota atT., ns mali od samho poiatku nasledovania Pna privies k tomu, aby sme sa patrine vysporiadali so svedom%m, aby bolo ist a bez pokvrny. I potom, behom Talieho nho 'ivota, keT nasledujeme Pna, sa mQ'e obas sta, 'e sa potkneme alebo prejav%me slabos, upadneme do hriechu a telesnosti alebo sa pokvrn%me svetom i zujmom oR, a tak si znovu pokod%me svedomie prestDpeniami a trhlinami. Preto je potrebn, aby sme neustle oisovali svoje svedomie a udr'iavali ho stle

VjPUST IVOTA

183

bezDhonn. Prv, list Timoteovi 1,19 hovor%; [MajDc c dobr svedomie, ktor niektor% zavrhli a vo svojej viere stroskotali.\ Z toho vypl,va, 'e zachovvanie dobrho svedomia ve#mi Dzko sDvis% s rastom 'ivota. Zaka'd,m keT zapud%me a zanedbme svedomie, je 'ivot okam'ite zablokovan, a uvSznen,. Ak si teda prajeme rs v 'ivote a ak chceme, aby 'ivot v naom vnDtri mal v,pust, kadia# by sa mohol %ri von z nho srdca, je nanajv, nutn, aby sme sa so svoj%m svedom%m vyrovnvali. Vysporiada sa so svedom%m znamen odstraRova vetky priestupky a nepokojn a nepr%jemn pocity svedomia. Ii sme sa stali nespravodliv,mi kvQli hriechu, nesvSt,mi preto, 'e as sveta obsadila nae srdce, alebo sme z%skali nepr%jemn, pocit z nejak,ch in,ch rozporupln,ch stavov, nae svedomie ns vnDtorne sDdi a tak v ns vyvolva pocity prestDpenia a znepokojenia pred Bohom. Ak sa chceme so svedom%m vysporiada, mus%me venova pozornos t,mto uvedomeniam vo svedom%. Vysporiada sa so svedom%m teda znamen vysporiada sa s t,mito vedomiami vo svedom%. KeT sa s nimi dQkladne vysporiadame, mQ'e by nae svedomie ve#mi ist a ist, bez pocitov viny a obvinenia. Tak mQ'e 'ivot prirodzene vyrasta von z nho vnDtra. V naej skutonej skDsenosti asto v snahe vyrovna sa so svedom%m, aby bolo Dplne ist, jednme s prehnan,m Dsil%m. Znamen to, 'e svedomie sa pod pr%li siln,m tlakom stva precitlivel,m, ba a' slab,m. V takom stave sa potom lovek neodva'uje prejavova ani kona. S ka'd,m inom sa dostav% pocit previnenia a s ka'd,m skutkom prichdza pocit znepokojenia. V tomto pr%pade sme pravdepodobne zali pr%li Taleko. Avak v poiatonom tdiu uenia je nutn zaobera sa svedom%m. Obdob%m, keT som sa najtvrdie pot,kal so svedom%m, bol rok 1935. Vtedy som sa choval ako duevne zaostal,. Napr%klad keT som iel niekoho navt%vi a on mi sm nepriiel otvori, keT som preiel za brnu, neodva'oval som sa chyti k#uku a vojs. KeT som vstDpil do miestnosti a nikto mi priamo neponDkol stoliku, nedovolil som si posadi sa; keby som to urobil, mal by som pocit, 'e som poruil nieiu zvrchovanos. KeT som mal pred sebou

184

POZNANIE IVOTA

noviny a nikto mi neponDkol, aby som si ich prezrel, tie' som sa to neopov'il, a keby som sa k tomu odhodlal, mal by som opS vnDtorn, pocit, 'e som obmedzil nieie prva. I dopisy som vtedy musel dvakrt alebo trikrt prepisova. KeT som nap%sal nejak, dopis prv,krt, mal som pocit, 'e niektor slova sD nepresn, a tak som ho roztrhal a nap%sal som ho znovu. V druhej verzii som ale opS c%til, 'e sa niektor slov nehodia, a tak som dopis zase roztrhal a p%sal som tret%krt. Tie' som si netrDfal hovori s #uTmi. KeT som hovoril, mal som pocit, 'e rob%m chyby ( buT 'e sa nevyjadrujem presne, alebo 'e hovor%m pr%li mnoho ( a ak sa s t,m nevysporiadam, nebudem ma pokoj. Vtedy som v Hanghaji delil s jedn,m bratom o malikD izbu. KeT sme si chceli oplchnu tvr, museli sme si prinies vodu dovnDtra. Izba bola tak Dzka, 'e nebolo mo'n nekvapnD pr kvapiek na poste# toho druhho, i keT sme si dvali ve#k, pozor. Vtedy sa mi asto stvalo, 'e som mu pof`kal poste#. Hoci za chv%#ku voda vyschla, a pr%sne vzat sa to nedalo pova'ova za hriech, moje svedomie jednoducho nemalo pokoj a hlsilo pocit previnenia. Mohol som mu to len vyznva a ospravedlRova sa: [Brat, pros%m, odpus mi. Kvaplo mi pr kvapiek vody na tvoju poste#.\ Ale ani keT som mu to takto vyznal, moje svedomie sa neupokojilo. Boli to jasne tri kvapky; ako som mohol poveda, [len pr kvapiek\? Musel som sa mu vyzna znovu. Popoludn% som sa dopustil drobnej nepozornosti: Hliapol som mu na topnky, ktor mal pod poste#ou, a moje svedomie ma opS nenechalo na pokoji. OpS som musel vyznva. Ka'd, deR od rna do veera som sa vyrovnval s podobn,mi hriechmi. Nakoniec zaal by ten brat strca trpezlivos a mne bolo tak trpne, 'e sa mus%m znovu a znovu vyznva; keT som sa vak nevyznal, nedalo sa to vydr'a. Raz som sa zase nieoho dopustil. Obval som sa, 'e ak mu to vyznm, strat% u' celkom trpezlivos, ale ak sa mu nevyznm, nebudem ma k#ud. Raz po veeri sa chcel prejs a ja som mu ponDkol, 'e pQjdem s n%m. Potom som vyu'il pr%le'itos a povedal som mu: [Zase som sa previnil, pros%m, odpus mi.\ Brat na to riekol: [Najhor% lovek je tak,, ktor, in% zlo, ale nevyznva ho. Najlep% lovek je tak,, ktor, nein% zlo a nevyznva ho. Ani dobr, ani zl, je ten, kto aj

VjPUST IVOTA

185

in% zlo, aj ho vyznva.\ KeT som to poul, povedal som si v srdci: [Pane, z#utuj sa nado mnou! Nechcel by som by t,m najhor%m lovekom, a najlep%m lovekom by nemQ'em; mQ'em by len lovekom, ktor, nie je ani zl, ani dobr,.\ V tej dobe som sa naozaj pr%li zaoberal svoj%m svedom%m. KeT sa vak teraz obzriem naspS, vid%m, 'e to bolo nutn. Ten, kto chce dosiahnu rast v 'ivote, mus% prekona obdobie, keT sa so svoj%m svedom%m takto ne#Dtostne vyrovnva. Ak sa dostatone nevyrovnme so svedom%m, 'ivot nemQ'e patrine rs. KeT nae svedomie prekonva tak ne#Dtostn a dQkladn zaobchdzanie, jeho uvedomovanie je stle citlivejie. Je to ako so sklom v okne: ak je pokryt prachom a pinou, nemQ'e n%m prechdza svetlo. KeT ho vak umyjeme, je istejie. I%m viac ho drhneme, t,m je istejie a t,m viac prepDa svetlo. Tak je tomu i s oisovan%m svedomia. I%m viac sa s n%m vyrovnvame, t,m je jasnejie a osvietenejie a t,m citlivejie je jeho uvedomovanie. I%m je citlivejie svedomie, t,m mSkie je srdce, lebo v ka'dom zmSkenom srdci sa nachdza vysoko citliv svedomie. Okam'ite poc%ti i najmenie uvedomenie. MQ'eme poveda, 'e k zmSkenmu srdcu rozhodne patr% citliv svedomie. Vetci, ktor% majD zatvrden srdce, majD znecitliven svedomie. I%m menej citliv svedomie, t,m zatvrdenejie srdce. Preto keT SvSt, Duch chce zmSki nae srdce, zane v'dy najskQr pQsobi v naom svedom%. KeT k'eme evanjelium, v'dy hovor%me o hriechu; chceme tak vysla impulz do svedomia loveka, aby poc%til, 'e spQsobil mnoho kr%vd a prestDpen%. Ak sa v Rom pohne svedomie, zmSkne i jeho srdce; potom je ochotn, prija Pnovu spsu. KeT'e citliv svedomie, ktor je bezDhonn, mQ'e zmSki srdce, mQ'e prirodzene umo'ni 'ivotu, aby vyrastal von z ns. Svedomie je teda prv,m miestom, kadia# 'ivot prechdza, keT vyrast von, alebo prv,m Dsekom v,pustu. B. City Druh,m Dsekom, kadia# 'ivot na svojej ceste z nho vnDtra prechdza, sD city nho srdca. Pri citoch srdca sa jedn

186

POZNANIE IVOTA

o otzku lsky. Vysporiada sa s citmi znamen privies ich, aby vrDcne milovali Pna. Vieme, 'e pri vetkom, o lovek rob%, je najdQle'itejou otzkou, i sa mu to #Dbi, alebo nie. Ak sa mu nejak innos #Dbi, vykonva ju ochotne a s radosou; Ak sa mu ne#Dbi, rob% ju neochotne a bez radosti. Ak sme ochotn% dovoli Pnovmu 'ivotu v naom vnDtri, aby vo#ne vyrastal von, vy'aduje to tie', aby sme s N%m radi spolupracovali a boli ochotn% necha Ho pQsobi. Preto keT na ns chce Boh pracova, asto oslovuje najskQr nae city, aby v ns prebudil ochotu spolupracova s N%m. Mnoh miesta v Biblii hovoria o lske k Pnu. Ich cie#om je v'dy pohnD naimi citmi. Napr%klad v Jnovi 21 riekol Pn Petrovi; [Miluje ma vSmi ako t%to?\ To znamen, 'e Pn chcel prebudi Petrove city; tD'il, aby Ho Peter miloval tak dokonale, a' by z neho zaal vychdza Pnov 'ivot. A apotol Pavol v liste R%mskym 12,1-2 nalieha: [Napom%nam vs c pre milosrdenstvo Bo'ie, vydvajte svoje tel ako 'ivD obe, c aby ste vedeli rozozna, o je Bo'ia vQ#a.\ KeT tu hovor% o Bo'om milosrdenstve, m to zapQsobi tie' na nae city, vnuknD nm lsku k Pnovi, tD'bu po Pnovi, privies ns k tomu, aby sme h#adali Pna a zasvStili sa Pnu; potom porozumieme Bo'%m veciam. Tieto pr%klady nm ukazujD, 'e ak chceme, aby mal Pnov 'ivot v naom vnDtri kadia# vychdza, potrebujeme okrem bezDhonnho svedomia aj city, ktor Pna vrDcne milujD. City, ktor vrDcne milujD Pna, sa dQverne via'u k nmu srdcu a k nmu svedomiu. Prv, list Timoteovi 1,5 hovor%: [Cie#om takhoto napom%nania je lska z istho srdca, dobrho svedomia c\ Tento oddiel hovor% sDasne o citoch, srdci a svedom%. Pavlov,m zmerom bolo poveda Timoteovi, 'e mnoh z toho, o #udia hovoria, nem 'iadnu vhu, ale 'e zmyslom vetkho je lska a jedine lska. Odkia# vak tto lska pochdza? Pochdza z istho srdca a dobrho svedomia. Aby teda mohla vzniknD lska, je potrebn ist srdce a dobr svedomie. Preto ak niekomu pomhame, mus% by na%m prv,m krokom pomQc mu vysporiada sa so svoj%m srdcom a svedom%m. KeT je srdce a svedomie opracovan, mQ'u city #ahko Pna milova a tD'i po ^om. KeT je v citoch lska, vytvra sa

VjPUST IVOTA

187

v,pust, kadia# sa Bo'% 'ivot rozlieva von z nho ducha. City sD teda druh,m miestom, ktor,m 'ivot na svojej ceste prechdza, alebo druh,m Dsekom v,pustu. C. MyseL Treou oblasou, ktorou vyrastajDci 'ivot prechdza, je myse#. Myse# mus% by obnoven. Vysporiada sa s mys#ou znamen necha svoju myse# obnovi a oslobodi od vetk,ch star,ch mylienok. List R%mskym 12,2 hovor%: [NepripodobRujte sa tomuto svetu, ale premeRte sa obnoven%m zm,#ania, aby ste vedeli rozozna, o je Bo'ia vQ#a, o je dobr, o Mu je pr%jemn, o je dokonal.\ To znamen, 'e s obnovenou a premenenou mys#ou mQ'eme rozumie Bo'ej vQli a umo'ni Pnovmu 'ivotu, aby vo#ne prechdzal a vyrastal von. Tak je aj myse# tesne spojen s cestou 'ivota von. Vetko obnovujDce dielo v celej naej osobe kon SvSt, Duch (T%t 3,5). Preto keT hovor%me o obnove mysle, mus%me i tu zaa dielom SvStho Ducha. Vieme, 'e na poiatku svojho diela v naom vnDtri ns SvSt, Duch znovu plod%. Potom je znanou asou pokraujDceho diela SvStho Ducha v ns obnova. Pri znovuzroden% nm SvSt, Duch dva Bo'% 'ivot a Bo'iu prirodzenos. Pri obnove nm SvSt, Duch umo'Ruje pozna Boha alebo porozumie Bo'ej vQli a ma Bo'iu myse#. Iasami nho vnDtra, ktor SvSt, Duch svoj%m obnovite#sk,m dielom obrodzuje, sD duch a myse#. V kapitole nazvanej Vn)torn poznanie sme vysvetlili, 'e ak chceme pozna Boha, dochdza k tomu na naej strane v duchu a mysli. Najprv z%skavame vedenie z intu%cie v duchu a potom porozumenie v mysli; tak mQ'eme rozumie Bo'ej vQli a pozna Boha. Teda o duchu a mysli sa d poveda, 'e spolu tvoria sDstavu orgnov, ktor,mi poznvame Boha. Ma samotnho ducha nesta%. Mus%me ma ducha i myse#. Je to ako so 'iarovkou, ktor vy'aruje elektrick svetlo. Samotn 'iarovka nesta%; ani samotn svietiv vlkno nesta%. Je potrebn, aby fungovali spolone. KeT'e obnova SvStho Ducha m za cie#, aby sme poznali Boha, mus% prirodzene obnovi sDstavu orgnov uren,ch k poznvaniu Boha, teda ducha a myse#.

188

POZNANIE IVOTA

List Efezsk,m 4,22-23 hovor%: [Odlo'te starho loveka s predol,m spQsobom 'ivotac, obnovte sa vo svojom duchu a myslen%.\ Hovoriac o obnove, tento oddiel spja ducha a myse# dovedna a naz,va ducha [duchom mysle\ (ROH). Hoci pre porozumenie Bo'ej vQli je potrebn myse#, myse# sama sa nemQ'e priamo dotknD Boha a pozna Boha. Aby sme porozumeli Bo'ej vQli, mus%me sa najprv Boha dotknD a poc%ti Ho pomocou ducha a potom mus%me mys#ou pochopi v,znam obsahu intu%cie ducha. Io sa t,ka mysle, potrebuje pre porozumenie Bo'ej vQli spoluprcu ducha; o sa t,ka ducha, je pre porozumenie Bo'ej vQli spojen, s mys#ou a nle'% mysli. Je ako svietiace vlkno v 'iarovke, ktor je spojen so 'iarovkou a tie' k nej patr%. Preto v tomto oddieli naz,va Biblia nho ducha [duchom mysle\. KeT SvSt, Duch obnovuje [ducha naej mysle\, znamen to, 'e obnovuje nho ducha i nau myse#. SvSt, Duch obnovuje nho ducha, preto'e pri poznvan% patr% duch mysli; preto skuton obnova mysle v'dy za%na obnovou ducha. SvSt, Duch najskQr obnov% nho ducha a potom obnov% nau myse#; a tak je duch naej mysle obnoven,. KeT je duch naej mysle takto obnoven, SvSt,m Duchom, zane by 'iv, a citliv,. Zaka'd,m keT SvSt, Duch pQsob% a pomazva, n duch vn%ma a poznva. ZroveR sa rozjasRuje a zdokona#uje i naa myse#, tak'e je schopn okam'ite interpretova vedenie intu%cie v duchu. Tak mQ'eme porozumie Bo'ej vQli. Potom vetko, o si naa myse# mysl% a o zam,#a, je duchovn; myse# sa nepodvo#uje telesnosti a nenechva sa telesnosou vyu'%va. Naa myse# prestva by mys#ou telesnou a stva sa mys#ou ducha. TakDto myse# naz,va list R%mskym 8,6 (ROH) [myse# ducha\. KeT'e myse# ducha je neustle upren na ducha a db na ducha, umo'Ruje, aby Bo'% 'ivot nepretr'ite vyrastal von z nho ducha. Obnova mysle sa d zhrnD do troch bodov. Po prv, list R%mskym 12 hovor%, 'e myse# mus% by obnoven a mus% sa zbavi vetk,ch star,ch mylienok. Po druh, list Efezsk,m 4 hovor%, 'e myse# mus% spolupracova s duchom, by s n%m spojen v jedno, aby sa duch stal [duchom mysle\. Po tretie, list R%mskym 8 hovor%, 'e myse# by mala st na strane ducha,

VjPUST IVOTA

189

poddva sa duchu, patri duchu, by neustle upren na ducha, by dbal ducha a pozorne sledova impulzy a uvedomenie ducha, a tak sa sta [mys#ou ducha\. KeT je myse# takto obnoven, spolupracuje s duchom a stoj% na strane ducha, mQ'e dovoli 'ivotu, aby bez a'kost% a prek'ok prechdzal a vyrastal von. Myse# je teda tret%m miestom, kadia# prechdza 'ivot, ak m vyrasta von, alebo treou asou v,pustu. D. VQLa Po tvrt, keT 'ivot vyrast von, prechdza naou vQ#ou. Videli sme, 'e srdce mus% by ist, svedomie mus% by bezDhonn, city musia by milujDce a myse# mus% by obnoven. Ak teda m by vQ#a? Z Biblie sa dozvedme, 'e vQ#a mus% by poddajn. Vysporiada sa s vQ#ou znamen urobi ju poddajnou. VQ#a je orgnom, kde vznikajD nae plny a rozhodnutia. Ii chceme alebo nechceme, rozhodujeme alebo nerozhodujeme, jedn sa o funkcie vQle. KeT povieme [chcem\ alebo [rozhodol som sa\, znamen to, 'e naa vQ#a chce, naa vQ#a rob% rozhodnutie. Preto je vQ#a tou najpodstatnejou sDasou celej naej bytosti, uruje nae jednanie i rozhodovanie. D sa poveda, 'e je kormidlom celej naej osobnosti. Ako sa loT ota pod#a kormidla, tak sa lovek pohybuje sem i tam pod#a svojej vQle. VQ#a loveka je Dplne nezvisl, Dplne slobodn. Nie je mo'n prinDti ju, aby robila nieo, omu sa brni alebo s %m nesDhlas%. T,mto spQsobom jedn ako voi loveku, tak aj voi Bohu. To, i Bo'% 'ivot vyrastie von z nho vnDtra, ve#mi zvis% na tom, i je naa vQ#a poddajn a odovzdan. Ak je naa vQ#a tvrdoijn, zanovit, vzdorovit a vo vetkom jedn pod#a svojich predstav, nem Bo'% 'ivot 'iadnu ancu dosta sa von. Ak je naa vQ#a obmSken, poddajn a ochotn jedna pod#a pQsobenia 'ivota, mQ'e Bo'% 'ivot vyrasta von. Naa vQ#a je teda tvrt,m miestom, kadia# n 'ivot prechdza pri ceste z nho vnDtra; je tvrtou asou v,pustu. Mus%me poznamena, 'e zaka'd,m, keT hovor%me o srdci, mme na mysli tieto tyri zlo'ky, teda svedomie srdca, city srdca, myse# srdca alebo vQ#u srdca. KeT hovor%me, 'e niekto

190

POZNANIE IVOTA

nem ist srdce, hovor%me o srdci ako celku. KeT hovor%me, 'e srdce tohoto loveka je bezDhonn, bez viny, hovor%me o svedom%. KeT hovor%me, 'e srdce nejakho loveka miluje Pna, hovor%me o citoch. KeT hovor%me, 'e srdce nejakho loveka nerozumie, hovor%me o mysli. KeT hovor%me, 'e srdce tohoto loveka je zatvrden a umienen, hovor%me o jeho vQli. KeT hovor%me o vysporiadan% sa so srdcom, mme t,m na mysli zpas so vetk,mi piatimi strnkami. Ak sa dok'eme tak vysporiada so srdcom, a' bude ist, bezDhonn, priezran, zdatn, poddajn a milujDce Pna, tak mme srdce, ktor je pre Bo'% 'ivot u'iton a sme schopn% uvolni Bo'iemu 'ivotu cestu von z nho vnDtra. SLOVO NA ZVER Videli sme, kde je 'ivot a kde v,stup 'ivota a priechod 'ivota, vieme, 'e ak chceme, aby z ns vyrastal Bo'% 'ivot, mus%me sa pot,ka so svoj%m duchom, srdcom, svedom%m, citmi, mys#ou a vQ#ou tak dlho, k,m v nich budD nedostatky. To preto, 'e Bo'% 'ivot m nho ducha za pr%bytok a nae srdce, svedomie, city, myse# a vQ#a sD jeho v,pustom. Ak m ktor,ko#vek z t,chto iestich orgnov a'kosti, Bo'% 'ivot je zablokovan, a nemQ'e sa prejavova. Preto ak tD'ime dosiahnu rast v 'ivote, nie je to vQbec #ahk. Nielen'e sa mus%me dot,ka ducha a pozna ducha, ale mus%me sa tie' vysporiada s ka'dou asou srdca. Ak v niektorom smere vec nedotiahneme, nemQ'eme oakva Dspech. Preto je tak mlo bratov a sestier, u ktor,ch dochdza k rastu v 'ivote, a ich rast je ve#mi pomal,! Niekedy sa stretneme s bratom, o ktorom sa ned poveda, 'e by Pna nemiloval; je vlastne po vetk,ch strnkach dos dobr,. Ale preto'e m svoju vlastnD myse#, je cel jeho duchovn budDcnos ochromen. Niektor sestry sa vysporiadali so svoj%m svedom%m a nemajD problmy so svojou mys#ou; keT'e vak zlyhvajD v oblasti citov a majD popri Kristu inD lsku, nemQ'u ve#mi duchovne vyrs. Niektor% bratia majD vo vetkom tvrdoijnD vQ#u; trvajD na tom, k omu sa u' rozhodli, nie sD ochotn% necha sa opravi a nedok'u sa podda osvieteniu; ani u nich 'ivot nemQ'e von z vnDtra. Dostatone sa vysporiada so

VjPUST IVOTA

191

vetk,mi uveden,mi zlo'kami nho 'itia naozaj nie je #ahk. Ak existuje nejak, brat alebo sestra, ktor% v t,chto zle'itostiach nemajD vQbec 'iadne problmy, je to skuton, zzrak. Kie' m s nami Boh z#utovanie!

HTRNYSTA KAPITOLA

SVETLO A IVOT Teraz si preberieme posledn, z trnstich hlavn,ch bodov, t,kajDcich sa poznania 'ivota ( svetlo a 'ivot. Ako z Bo'%ch v,rokov, tak z vlastn,ch skDsenost% vieme, 'e svetlo sa obzvl spja so 'ivotom. D sa poveda, 'e 'ivot prij%mame vTaka tomu, 'e sme boli osvieten%. A miera 'ivota, ktor, prij%mame, presne zodpoved miere nho osvietenia. Len o'iarenie svetlom mQ'e vzbudi 'ivot, a len o'iarenie svetlom mQ'e 'ivot roz%ri. Ak chceme teda pozna 'ivot, mus%me pochopi vzah medzi svetlom a 'ivotom. I. IVOT NIE JE TO ISTG, O SPRVANIE

Hovor%me znovu a znovu, 'e keT ns Boh spasil, nebolo Jeho Dmyslom, aby sme boli zl,mi alebo dobr,mi #uTmi, ale aby sme boli #uTmi 'ivota a boho#uTmi. Preto si po naom spasen% nesta% len si osvoji urit, tandard morlnosti v sprvan% a svoj%m 'it%m prejavova dobrotu loveka, ale mus%me tie' vo svojom 'it% dosiahnu tandard 'ivota a svoj%m 'it%m prejavova Bo'% 'ivot. Cesta, na ktorD sme nastDpili, teda nie je cestou sebazdokonalenia, ale cestou 'ivota. Neusilujeme sa o to, aby sme sa polepili v sprvan%, ale aby sme rstli v 'ivote. Aby sme mohli postupova dopredu, pokia# ide o 'ivot, a neuh,ba do#ava ani doprava, mus%me vedie rozliova medzi 'ivotom a sprvan%m. Medzi 'ivotom a sprvan%m je zsadn, rozdiel. Na samom zaiatku Biblia hovor% o dvoch stromoch v zhrade Eden: jedn,m je strom 'ivota a druh,m strom dobrho a zlho. Strom 'ivota je symbolom Bo'ieho 'ivota, zatia# o strom dobrho a zlho znzorRuje dobr a zl konanie. Strom 'ivota a strom dobrho

194

POZNANIE IVOTA

a zlho nie je jeden strom; sD to dva stromy. Z toho vypl,va, 'e 'ivot a sprvanie sD skutone dve rQzne kateg+rie. Potrebujeme vidie, v om je podstatn, rozdiel medzi 'ivotom a sprvan%m. Jednoducho povedan, 'ivot je prirodzen, rast, zatia# o sprvanie je #udsk dielo. Vezmeme si napr%klad dom a strom. Dom je v,sledok konania, produkt #udskej prce, zatia# o strom je vyjadrenie 'ivota, prirodzenho rastu. Dvere a okn boli do domu zasaden prcou; kvety a listy stromu vznikajD rastom. Dom, ktor, sme postavili, je prejavom uritho sprvania; strom, ktor, vyrstol, je predstavite#om uritho druhu 'ivota. Rozdiel medzi domom a stromom je ve#mi zrete#n,. Pri ns kresanoch je rozdiel medzi 'ivotom a sprvan%m prve tak, ve#k,. To, o vznik vynakladan%m nho #udskho Dsilia, je sprvanie, zatia# o 'ivot je len to, o vznik z rastu 'ivota Boha v naom vnDtri. Niektor% bratia a sestry sD ve#mi lskav%, trpezliv%, pokorn% a tich%. Na prv, poh#ad sa zd, 'e naozaj majD 'ivot, ale v skutonosti sD tieto vlastnosti len uritou formou sprvania, ktorD si vypestovali sami, a nie 'ivotom, ktor, vyrast von z ich vnDtra. Napriek tomu, 'e sa v sprvan% ve#mi zlepili, ich 'ivot vyrstol len mlo. Hoci je medzi 'ivotom a sprvan%m znan, rozdiel, z vonkajieho poh#adu sa javia ve#mi podobne a je a'k ich od seba rozpozna. Ako mQ'eme rozozna 'ivot od sprvania? Po prv, mQ'eme ich rozozna pod#a ich chuti alebo vQne. Formlne sa sprvanie mQ'e 'ivotu ve#mi podoba, ale rozhodne nem jeho chu ani vQRu. MQ'u napr%klad existova dva stromy, ktor navonok vyzerajD rovnako; len jeden je vak skuton, strom so 'ivotom, zatia# o druh, je umel, strom bez 'ivota. Na skutonom strome so 'ivotom sa urodilo mnoho ovocia, na umel, strom bez 'ivota musel niekto ovocie povesi. Plody obidvoch stromov majD rovnakD podobu aj rovnakD farbu; pod#a vonkajieho vzh#adu sa sotva dajD rozozna. Sta% si vak k ovociu privoRa alebo ho ochutna a ihneT spoznme rozdiel. Prav ovocie je chutn, ale umel ovocie je bez chuti; je len na obzeranie, ale nie na jedenie. To, o predvdzajD kresania vo svojom ka'dodennom 'it%, je tie' tak. Formou a spQsobom sa ka'dodenn 'itie niektor,ch bratov a sestier ve#mi podob

SVETLO A IVOT

195

'ivotu; keT si vak pozorne privoniate, 'ivot nec%tite. Niektor,m sestrm sa celkom Dspene dar% napodobRova spQsob modlenia a spoloenstva Madam Guyonovej, ale nem to tD pravD vQRu. Niektor% bratia napodobRujD pokorn sprvanie Je'ia Nazaretskho, ale keT'e v skutonosti len hrajD uritD rolu navonok, ch,ba tu vnDtorn vQRa. Tak sD skutky #ud%, nie rast 'ivota; tak je predstieran sprvanie, nie prejav 'ivota. Tak mQ'eme pod#a vQne alebo chuti rozozna, i 'itie nejakho kresana pochdza zo 'ivota, alebo je len formou sprvania. Vetko, o pochdza zo 'ivota, m chu i vQRu 'ivota, chu i vQRu Boha; ak to je len sprvanie, m to chu a vQRu loveka. Po druh, 'ivot a sprvanie mQ'eme rozl%i pomocou skDky zmenou prostredia. Vetko, o pochdza zo 'ivota, zmenu prostredia vydr'%; aj keT to ut`'i rany, pre'ije to. So sprvan%m je to in. Akonhle pr%de rana, buT sa povaha sprvania zmen%, alebo toto sprvanie vymizne. Napr%klad, keT do zeme zahrabeme semienko 'ivota, vyrastie a ponesie mnoho ovocia. KeT vak do zeme zahrabeme kameR bez 'ivota, nevz%de z neho ni. Iastokrt je ve#mi a'k rozozna, i to, o kresan vyjadruje, je 'ivot, alebo sprvanie. A niekedy je dokonca a'k rozliova na zklade chuti alebo vQne. Vtedy mQ'eme ako skDku vyu'i len zmenu prostredia. KeT Boh dopust% vemo'n zvody, pokuenia, a'kosti alebo rany, ktor na kresana prichdzajD z jeho prostredia, potom ak to, o m, pochdza z Bo'ieho 'ivota, pre'ije to vetky tieto okolnosti a ete aj zosilnie. Bo'% 'ivot m toti' ve#kD moc vzkriesenia; neboj% sa rn, zniku ani smrti a nemQ'e by potlaen, nepriazRou prostredia; naopak, vetk,m sa prederie, nad vetk,m zv%az% a naveky neporuite#ne rozkvit. KeT vak to, o lovek m, je len z #udskho sprvania, akonhle to naraz% na nepriaznivD situciu, rany, skazu a skDky, zmen% to svoju prirodzenos alebo to zanikne. KeT'e vetko #udsk sprvanie pochdza z #udskho Dsilia, nedok'e vydr'a rany ani skazu; nedok'e zv%azi nad pokuen%m i skDkami. KeT sa zmen% prostredie, sprvanie nedok'e zosta rovnak. Jedna sestra napodobRovala Madam GuyonovD nato#ko, 'e nech ju postretlo oko#vek, ni ju nevyviedlo z miery; v'dy vetko prij%mala pokojne. Nauila sa jedna ako Madam Guyonov

196

POZNANIE IVOTA

nielen navonok, jej sprvanie sa podobalo sprvaniu Madam Guyonovej i chuou a vQRou. Raz vak ochorel jej milovan, syn, jej [jedin, syn Izk\. Vtedy vetko, o sa nauila, bolo pre, a bola zDfalejia, ne' hocikto in,. To dokazuje, 'e keT sa u nej predt,m strach neprejavoval, bolo to z #udskho Dsilia; preto teraz v skDke neobstla. Nemali by sme teda unhlene posudzova duchovn, stav bratov a sestier a nemali by sme ani r,chlo chvli prejavy ich 'ivota. Na nae dojmy a pocity sa asto ned spo#ahnD. Spo#ahliv je len to, o Boh over% behom asu. To, o je len z #udskho sprvania, priebehom asu padne; buT sa toto sprvanie zmen%, alebo zanikne. To, o pochdza z Bo'ieho 'ivota, vak beh asu prekon. SkDka asom je od Boha; ukazuje nm, o je 'ivot a o je sprvanie. Dovo#te mi, aby som tu na dokreslenie rozdielu medzi 'ivotom a sprvan%m uviedol niektor osobn veci. Skoro potom o som uveril v Pna, som sa dopoul, 'e t%, ktor% tudujD v seminroch, sD zbo'n% v ka'dodennom 'ivote, sprvan% a postojoch a sD tie' ve#mi Dctiv% voi Pnovi. KeT som to poul, ve#mi som ich obdivoval. NeskQr som tie' poul, 'e sa ktosi, potom o bol spasen,, stal Dplne in,m lovekom, ne' b,val. To ma zaujalo ete viac. Od tej chv%le som sa rozhodol, 'e povediem zbo'n, spQsob 'ivota seminaristov. Chcel som tie' by kresanom, ktor, sa stal Dplne in,m lovekom, ne' bol kedysi. Tak som sa ka'd, deR sna'il dobre sa sprva a ui sa. Tak konanie a uenie vak nepochdzalo zo 'ivota, ale vzniklo na zklade vonkaj%ch vplyvov a obdivu v mojom srdci. Robil som, o som mohol, aby som druh,ch napodobnil; vetko to teda bola len urit forma sprvania. Zamyslite sa ete nad jedn,m pr%kladom. V tej dobe bol medzi I%Ranmi ete ve#mi roz%ren, zvyk slvi pr%chod novho roku. Avak vTaka Pnovmu vyslobodeniu boli takto veci z mQjho vnDtra vypuden. Rno na Nov, rok som vstal, pok#akol som ako obvykle k modlitbe, %tal som si Bibliu a plne som pocioval Pnovu pr%tomnos. KeT som vstal od modlitieb, matka mi povedala, aby som si vzal nov aty, ktor mi pripravila. Bez prem,#ania som sa do nich obliekol a zasadol som s celou

SVETLO A IVOT

197

rodinou k novoronmu stolu. KeT som sa najedol a vrtil som sa do svojej izby, znovu som pok#akol k modlitbe, ale napodiv vnDtorn Bo'ia pr%tomnos sa stratila. Mal som pocit, 'e Boh, ktor, bol predt,m vo mne, odiiel. Potom som hlboko poc%til, 'e ten nov, odev nemm nosi. IhneT som ho zobliekol a obliekol som si star aty. Potom som sa modlil znovu. Tentokrt som sa Bo'ej pr%tomnosti dotkol; c%til som, 'e sa Boh vrtil. b, bratia a sestry, toto je 'ivot! To, o som za'il, nebolo nejak vonkajie povzbudenie, rozhodnutie i sprvanie; nebolo to ani uenie, prax i napodobRovanie. Bol to Bo'% 'ivot v mojom najhlbom vnDtri, ktor, mi dval urit uvedomenie a dval mi najavo, 'e by som ten nov, odev nemal nosi. Toto uvedomenie v mojom vnDtri bola tie' moc 'ivota, ktor ma zachraRovala. Od toho dRa som bol Dplne zbaven, zvyku slvi sviatky. Ako sa to l%i od predolho vonkajieho obdivu a napodobRovania! Toto je prejav 'ivota. Roku 1940 sa v Hanghaji konalo kolenie pre Bo'%ch pracovn%kov, na ktorom sa zDastnilo mnoho #ud%. Vtedy mi jeden brat povedal: [Ak rast v 'ivote bratov a sestier, ktor% tu sD, nie je dostaton,, budD musie viac kona.\ Tieto slov sD dos v,znamn, lebo v takom prostred% bude lovek prirodzene jedna tak, aby vyzeral trochu zbo'nejie a trochu duchovnejie. iadna takto aktivita nie je 'ivotom. Zaka'd,m keT pod vplyvom uritho prostredia alebo kvQli obdivu i obavm reagujeme zmenou spQsobu 'itia, ide len o pDhy skutok, o formu sprvania a jednho dRa, a' sa prostredie zmen%, zmen% sa i sprvanie. Nae 'itie teda mus% by v,sledkom nie vplyvu prostredia, ale vn%mania 'ivota v naom vnDtri. KeT mi vonkajie prostredie vyhovuje, 'ijem tak; keT mi vonkajie prostredie nevyhovuje, 'ijem tie' tak. Prostredie sa mQ'e zmeni, ale mQj spQsob 'itia by sa meni nemal. Takto 'itie je zo 'ivota. KeT sme teraz uvideli rozdiel medzi 'ivotom a sprvan%m, mali by sme preskDma svoje vlastn 'itie a skontrolova ho bod po bode. Ko#ko z neho nie je predvdzanie? Ko#ko nie je napodobRovanie? Ko#ko z neho je prejavom 'ivota v naom vnDtri? Akonhle sa takto preskDmame, hneT uvid%me, 'e

198

POZNANIE IVOTA

mnoh je len sprvanie, napodobRovanie, podriaTovanie sa a prispQsobovanie sa vonkaj%m vplyvom; ve#mi mlo z neho je prejavom 'ivota v naom vnDtri. To naznauje, 'e sme ete plne neopustili sprvanie zalo'en na #udskom Dsil%. Ako teda mQ'eme opusti sprvanie sa z #udskho Dsilia a svoj%m 'it%m prejavova 'ivot? Mus%me si uvedomi, 'e nae sprvanie je reakcia na nieie povzbudzovanie i uenie alebo niekoho napodobRujeme alebo je to n zvyk, zatia# o 'ivot pochdza z Bo'ieho osvietenia. Sprvanie nevy'aduje 'iadne osvietenie; je mo'n dosiahnu ho #udskou snahou. ivot vak mQ'e vzniknD jedine z osvietenia. Ak teda chceme by osloboden% od #udskho sprvania a svoj%m 'it%m vyjadrova 'ivot, mus%me by osvieten%. Bez osvietenia mQ'eme vyprodukova nanajv, sprvanie; ak sme vak osvieten%, mQ'eme svoj%m 'it%m vyjadrova 'ivot. II. IVOT JE ZO SVETLA

Cel Biblia zjavuje, 'e 'ivot pochdza z osvietenia. KeT vstDpi svetlo, nasleduje za n%m 'ivot. Kde je svetlo, tam je 'ivot. Mno'stvo 'ivota je priamo Dmern mno'stvu svetla. Genesis v kapitolch l a 2 hovor%, 'e ne' Boh zaal dielo obnovy, cel zem bola pust a tmav, o znamen, 'e bola naplnen smrou, lebo tma je symbolom smrti. Preto prv,m krokom Bo'ieho diela bolo prikza, aby bolo svetlo. KeT prilo svetlo, zniilo smr, ktor patr% tme, a zaalo prina 'ivot. ivot teda nasleduje svetlo a pochdza zo svetla. Prv, deR Boh prikzal, aby bolo svetlo; a tretieho dRa bol potom stvoren, rastlinn, 'ivot. Pre rastlinn, 'ivot svetlo prvho dRa stailo. Avak pre vy% 'ivot bolo potrebn silnejie svetlo. Preto tvrtho dRa Boh prikzal, aby svietilo slnko, mesiac a hviezdy. Tak bol uveden, vy% 'ivot. Boli tu nielen vtky, ryby, dobytok a rQzne 'ivo%chy, ale tie' 'ivot loveka, ktor, bol obrazom Boha. Nakoniec siedmeho dRa vstDpil sm Boh, ktorho predstavoval strom 'ivota. Boh ako najvyie svetlo uviedol najvy% 'ivot, teda Bo'% 'ivot. Proces vzniku rQznych druhov 'ivota nm ukazuje, 'e 'ivot v'dy nasleduje svetlo. ivot za%na svetlom a stDpa t,m vyie, %m je svetlo silnejie.

SVETLO A IVOT

199

Svetlo prvho dRa nebolo konkrtne; preto prinieslo len rastlinn, 'ivot, 'ivot, ktor, je bez vedomia. To je symbolizovan svetlom, ktor sme prijali v okam'iku, keT sme boli spasen% (2 K 4,6). Hoci toto svetlo do ns uviedlo Bo'% 'ivot, vlo'ilo do ns 'ivot v poiatonom tdiu, 'ivot, ktor, nie je pr%li v,datn, a ktor, nem formu. Svetlo tvrtho dRa bolo silnejie ne' svetlo prvho dRa. Bolo jasnejie a konkrtnejie. Preto uviedlo vy%, 'ivo%ny 'ivot. KeT'e toto svetlo bolo v,datnejie a silnejie, bol v,datnej% a silnej% i 'ivot. Svetlo pokroilo, a 'ivot pokroil tie'. To je symbol naej skDsenosti: %m silnejie, jasnejie, v,raznejie a konkrtnejie svetlo prij%mame, t,m viac v ns rastie 'ivot a t,m m uritejiu formu. Tak sa v ns [formuje\ Kristus. Svetlo siedmeho dRa bolo najvyie a preto prinieslo najvy% 'ivot, Bo'% 'ivot, ktor, predstavoval strom 'ivota. KeT svetlo dosiahlo vrchol, dosiahol vrchol i 'ivot. Ak svieti svetlo naplno, je pln, i 'ivot. KeT svetlo, ktor prij%mame, dosiahne v naom vnDtri vrchol, aj n duchovn% 'ivot bude pln, a vyzret, a dosiahne stav Dplnej zhody s Bohom. V l. a 2. kapitole Genesis nm SvSt, Duch neustle ukazuje, 'e 'ivot nasleduje svetlo. Ukazuje nm, 'e svetlo sa del% na tri tdi: prv, deR, tvrt, deR a siedmy deR; preto sa i 'ivot del% na tri tdi. Svetlo oznauje zaiatok ka'dho z nich. Svetlo ka'dho tdia prina 'ivot tohoto tdia. StupeR svetla tohoto tdia uruje stupeR 'ivota, ktor, prina. Bo'%m zmerom bolo, aby sa lovek, ktor, bol stvoren, vo svetle tvrtho dRa, mohol dotknD stromu 'ivota, ktor, sa prejavil vo svetle siedmeho dRa, a t,m mohol prija nestvoren, Bo'% 'ivot, predstavovan, t,mto stromom. Avak skQr, ne' sa lovek tohto 'ivota chopil, priiel Satan, aby ho pokDal. Presvedil loveka, aby prijal Satanov 'ivot, ktor, bol predstavovan, stromom dobrho a zlho, a tak bol lovek poruen,. Preto'e sa lovek stal poruen,m, Boh u' mohol len zablokova strom 'ivota, aby sa ho lovek nemohol dotknD (Gn 3,24). Tak bol 'ivot, ktor, prinieslo svetlo siedmeho dRa, odlo'en, stranou. Potom jednho dRa uinil Boh sm seba telom a priiel na zem, aby bol svetlom a 'ivotom. Jn sa o ^om vyjadril takto: [V ^om

200

POZNANIE IVOTA

bol 'ivot a 'ivot bol svetlom #ud%\ (J 1,4). On sm tie' povedal: [Ja som svetlo sveta. Kto mRa nasleduje, c bude ma svetlo 'ivota\ (J 8,12). Teda pr%chod Pna Je'ia na zem znamenal, 'e svetlo siedmeho dRa sprevdzan 'ivotom siedmeho dRa sa opS prejavilo medzi #uTmi, tak'e vetci, o uveria a prijmD Ho, mQ'u do seba prija tento 'ivot. T,mto spQsobom sa napdRa pQvodn, Bo'% Dmysel. V Zjaven% 21 a 22 sa objavuje nov, Jeruzalem. V tomto meste je svetlo Bo'ej slvy; preto nie je potrebn svetlo slnka a mesiaca. U' tam nie je ani noc. Okrem toho je uprostred ulice mesta rieka 'ivej vody a po oboch stranch rieky je strom 'ivota. Vetci spasen% mQ'u slobodne pi vodu 'ivota a ma Das na strome 'ivota. VnDtorn as mesta je teda naplnen svetlom a 'ivotom. Na jednej strane svetlo vyhRa tmu, na druhej strane 'ivot pohlcuje smr. Toto je ndhern scna, keT 'ivot vo svetle siedmeho dRa je prij%man, #uTmi a spl,va s nimi. Je to tie' konen dov`enie prijatia Boha #uTmi ako 'ivota vo svetle. Vetky tieto oddiely ukazujD, 'e celou Bibliou prechdza l%nia, ktor neustle hovor% o spojen% medzi 'ivotom a svetlom. Kde je svetlo, tam je i 'ivot. To je dQle'it, biblick, princ%p. alm 36,10 hovor%: [U Teba je prameR ivota. V Tvojom svetle uzrieme svetlo.\ To tie' jasne hovor% o sDvislosti medzi 'ivotom a svetlom. ivot v'dy nasleduje svetlo, a len svetlo mQ'e splodi 'ivot. Preto ak chceme pozna stav 'ivota v nejakom loveku, mus%me pozna stupeR osvietenia v jeho vnDtri. Iasto si mysl%me, 'e keT lovek pridal na horlivosti, jeho 'ivot vzrstol, alebo keT je o nieo zbo'nej%, jeho 'ivot sa zlepil. Takto predstavy sD Dplne myln. ivot nespo%va v horlivosti loveka ani v jeho zbo'nosti. Existuje len jedna r%a a jeden zdroj 'ivota, a to je svetlo. ivot zvis% na svetle a pochdza zo svetla. Aby sme mohli uri, i niekto vyrstol v 'ivote, mus%me pozorova stav jeho vnDtornho osvietenia. Ak teda chceme niekomu pomQc, aby rstol v 'ivote, mus%me mu pomQc, aby dosiahol osvietenie. Ak bude schopn, od ns prija osvietenie, bude mQc rs v 'ivote. KeT napr%klad to, o hovor%me pri slu'be Slova, je len ak,msi pobdan%m alebo uen%m, mQ'e to #ud% podnecova, ovplyvRova a vies k tomu,

SVETLO A IVOT

201

aby sa polepili v sprvan%; konen,m v,sledkom vak nemQ'e by 'ivot. Tak dielo tie' mQ'e ma len prechodn, Dinok; nemQ'e pQsobi dlhodobo. Ak sme sami boli osvieten% a 'ijeme vo svetle, potom slov, ktor z ns vychdzajD, mQ'u prinies svetlo, ktor odha#uje skuton a'kosti #ud%. (Odkazuje na to list Efezsk,m 5,13, keT hovor%, 'e vetko, o svetlo odhal%, stva sa zjavn,m.) KeT #udia poujD takto slov, mo'no si nebudD jasne pamSta doktr%nu, ale hlboko v nich zostane nieo 'iv, o ich neustle podnecuje, dot,ka sa ich a pQsob% zmeny v ich ka'dodennom 'it%. Tak zmeny nie sD vonkajou reformou vykonanou #udsk,m Dsil%m, ale prejavom 'ivota na zklade prijatia vnDtornho osvietenia; tak, v,sledok mQ'e vydr'a bez zmeny. Pri kzan% evanjelia plat% ten ist, princ%p. Niektor% kazatelia vedia #ud% presvieda svojimi slovami; nevedia ich vak privies k tomu, aby sa ich vo vnDtri dotklo svetlo evanjelia. Napriek tomu, 'e potom niekto Dstami vyznva, 'e ver% a dokonca je odhodlan, veri vo svojom srdci, nemQ'e vnDtorne prija 'ivot k znovuzrodeniu a spse. Niektor% kazatelia evanjelia ale k'u slov, ktor sD pln svetla. KeT #udia poDvajD, vnik do nich svetlo evanjelia. MQ'u neustle potriasa hlavou a vravie: [Never%m,\ a predsa, keT sa vrtia domov, nieo ich neustle nabda: [Ver, ver!\ Nakoniec sa neubrnia a uveria. K tomu dochdza, keT svetlo osvieti #ud%. T% potom vnDtorne prijmD 'ivot, a tak sa znovu narodia a sD spasen%. Vetky tieto pr%klady ukazujD, 'e 'ivot pochdza zo svetla. Kde je svetlo, tam sa mQ'e zrodi 'ivot; bez svetla to mo'n nie je. ivot skutone pramen% zo svetla. III. SVETLO JE V BO OM SLOVE

ivot spo%va vo svetle, ale v om spo%va svetlo? Z Biblie vieme, 'e svetlo sa nachdza v Bo'om Slove. To je Tal% dQle'it, biblick, princ%p. alm 119,105 hovor%: [Sviecou mojej nohe je Tvoje slovo, svetlom mQjmu chodn%ku.\ A 130. ver hovor%: [V,klad tvojich slov osvecuje.\ Tieto vere ukazujD, 'e svetlo skutone spo%va v Bo'om Slove. Ak chceme teda z%ska svetlo, mus%me z%ska Bo'ie Slovo. Zaka'd,m keT prij%mame Bo'ie

202

POZNANIE IVOTA

Slovo, z%skavame svetlo. Pr%ina toho, 'e mme nedostatok svetla, je v tom, 'e nm ch,ba Bo'ie Slovo. Bo'%m Slovom, o ktorom tu hovor%me, nemysl%me p%san slovo v Biblii, ale slovo, ktor,m k nm vnDtorne prehovra SvSt, Duch. Biblia je p%san Bo'ie Slovo; to je iste pravda. Avak tak Slovo, ktor pozostva iba zo strnulej litery, nem moc vy'arova svetlo a nemQ'e by svetlom pre ns. KeT vak SvSt, Duch nanovo zjav% slovo Biblie, otvor% a o'iv% nm ho, Slovo z%ska moc vy'arova svetlo a by na%m svetlom. PDhe %tanie Biblie, i keT %tame dQkladne a dokonca sa u%me naspamS, nm poskytne len doktr%ny litery. Bo'ie Slovo, a teda ani svetlo, sme t,m ete nez%skali. A' keT nm SvSt, Duch d zjavenie v naom duchu a slovo Biblie nm otvor%, stane sa toto slovo 'iv,m Bo'%m Slovom, ktor nm mQ'e odovzda Bo'ie svetlo. V Jnovi 6,63 Pn hovor%: [Slov, ktor som vm povedal, sD duch a 'ivot.\ Pn tu hovor% o slovch, o duchu a o 'ivote; sD to tri veci, ktor patria k sebe. KeT'e 'ivot i duch sD v naom vnDtri, je jasn, 'e slov, o ktor,ch tu Pn hovor%, musia znamena slov, ktor tie' znejD v ns, nie vonkajie litery Biblie. Vetky slov mimo ns sD pDhymi poznatkami, nie svetlom. Len slov, ktor vstupujD do nho ducha, sD 'iv, 'iariace Bo'ie slov. Ak pri %tan% Biblie neustle v spoloenstve uplatRujeme svojho ducha k %taniu a otvrame svojho ducha k tomu, aby sme prij%mali, slov Biblie sD pre ns duch a 'ivot. MQ'u vstupova do nho ducha a stva sa 'iv,mi slovami, ktor prinajD svetlo 'ivota. KeT'e v Bo'om Slove je 'ivot, mus%me Bo'ie Slovo repektova. Zaka'd,m keT k nm zvnDtra prehovor% SvSt, Duch, mali by sme bezv,hradne poslDchnu a neby nedbal% a neposlun%. Izai 66,2 hovor%, 'e Boh lskavo pohliadne na toho, kto sa trasie pred Jeho slovom. A 5. ver hovor%, 'e kto sa trasie pred Bo'%m Slovom, mal by Jeho Slovo pou. Ak neposlDchame Bo'ie Slovo, odmietame Bo'ie svetlo. Zaka'd,m, keT svetlo odmietneme, svetlo sa strca. KeT sa strca svetlo, mizne i 'ivot, SvSt, Duch a Boh stiahnu svoju pr%tomnos a taktie' je straten vetko duchovn bohatstvo a duchovn po'ehnanie. A to je skutone ve#k strata! KeT sa teda ten, kto skutone pozn

SVETLO A IVOT

203

Boha, dotkne Bo'ieho Slova, boj% sa a trasie a neopova'uje sa ho odmietnu i neuposlDchnu. Ak k vm Boh prehovor% raz a vy si to nev%mate, ak prehovor% znovu a vy neposlDchnete, a potom prehovor% tret%krt a vy Ho opS ignorujete, urite vo vs nie je ani kDsoek svetla a neexistuje ani medzierka, kadia# by vstDpil. Ak v'dy, keT k vm Boh prehovor%, uposlDchnete, budete ma celkom inD skDsenos: u' pri vaom prvom uposlDchnut% Bo'ieho Slova vznikne otvor, ktor,m mQ'e vchdza svetlo; a keT uposlDchnete Bo'ie Slovo znovu, vznikne Tal% otvor, kade mQ'e prenika svetlo. A ak budete tak poslDcha i naTalej, budete ako tyri 'iv bytosti zo Zjavenia 4,8, ktor majD dookola i zvnDtra plno o%, budete priezrane jasn%, pln% svetla a pln% 'ivota. Vid%me teda, 'e 'ivot je vo svetle, a svetlo je v Bo'om Slove. IV. SVETLO JE VNTORN POCIT

Dozvedeli sme sa, 'e svetlo je v Bo'om Slove a 'e t,mto Bo'%m Slovom je myslen slovo, ktor k nm hovor% SvSt, Duch zvnDtra. Svetlo, ktor prij%mame, preto nie je ak,msi vonkaj%m, objekt%vnym svetlom, ale vnDtorn,m, subjekt%vnym svetlom. Jn 1,4 hovor%, 'e Bo'% 'ivot je v Pnu Je'iovi a 'e tento 'ivot je svetlom #ud%. KeT prijmeme Pna Je'ia ako Spasite#a, tento 'ivot do ns vstDpi a stane sa na%m [svetlom 'ivota\ (J 8,12). Preto toto svetlo nie je objekt%vne svetlo, osvecujDce ns zvonku, ale subjekt%vne svetlo, ktor ns osvecuje vnDtorne. List Efezsk,m 1,17-18 hovor%, 'e keT prij%mame ducha zjavenia, sD osvieten oi nho porozumenia, o tie' znamen, 'e prij%mame vnDtorn svetlo. KeT'e zjavenie SvStho Ducha je vnDtornou, subjekt%vnou zle'itosou, svetlo, ktor toto zjavenie prina, rozhodne nemQ'e by objekt%vne svetlo mimo ns, ale mus% to by subjekt%vne svetlo v naom vnDtri. KeT'e svetlo je v ns, zaka'd,m, keT zasvieti, spQsob% v ns urit vnDtorn uvedomenie. MQ'eme teda poveda, 'e svetlo je n vnDtorn, pocit. Zamyslite sa nad pr%kladom, kde som popisoval, ako som si na Nov, rok obliekol nov, odev. KeT som ho mal na sebe, nemal som vnDtorn, pokoj. Io som poc%til, bolo nov vnDtorn osvietenie. VnDtorn svetlo je teda vnDtorn,

204

POZNANIE IVOTA

pocit, a vnDtorn, pocit je tie' vnDtorn svetlo. Pred viac ako desiatimi rokmi sme slovo pocit pou'%vali len zriedka. Teraz ve#mi jasne vyhlasujeme, 'e keT hovor%me o svetle, nie je mo'n sa nezmieni aj o pocite, preto'e to, o vnDtorne vn%mame, je osvietenie, ktor z%skavame. To, i sme vo svetle alebo v tme, i sme boli osvieten% ve#mi alebo mlo, zvis% od stavu nho vnDtornho vedomia. Ilovek bez tohto vedomia je v tme a nedovo#uje Bo'iemu svetlu, aby svietilo do jeho vnDtra. Ilovek s vnDtorn,m vedom%m je vo svetle a umo'Ruje Bo'iemu svetlu, aby osvecovalo jeho vnDtro. Tak lovek, ktor, je pln, vnDtornho vedomia, je pln, svetla a je priezran,. Niektor% bratia a sestry sa nachdzajD v takomto stave pred Pnom. KeT sme s nimi v styku, c%time, 'e sD. priezran% a ist% ako krit#. Dozvedel som sa o bratovi, o ktorom sa hovorilo, 'e keT prehovor%, majD posluchi pocit, 'e je priezran,. Naozaj to tak je. KeT niektor% #udia hovoria, c%tite, 'e nie sD priezran%. U in,ch c%tite, 'e v sebe trochu svetla majD, ale 'e nie sD Dplne priezran%. A in% keT prehovoria, pQsobia dojmom, 'e sD celkom priezran%. SD tak%, preto'e sD pln% vnDtornho vn%mania. V'dy je to tak, 'e %m viac uvedomenia lovek c%ti, t,m je priezranej%. Ako mQ'eme by pln% tohto pocitu a sta sa priezran,mi? Zvis% to od toho, ako sa zachovme k SvStmu Duchu, keT ns osvieti a dva nm uvedomenie. Ak toto uvedomenie dan SvSt,m Duchom neposlDchneme, nebudeme vnDtorne priezran% a nae vn%manie sa nutne spomal% a otup%. KeT prejav%me neposlunos opakovane, vnDtorn uvedomenie asom sa otup%, rozostr%, a' bude Dplne zatemnen a necitliv. Ak budeme trvalo ochotn% da sa riadi vedom%m, ktor nm dva SvSt, Duch, bude SvSt, Duch v naom vnDtri z%skava stle vS% priestor a bude ma stle viacej pr%le'itost% k pQsobeniu; osvietenie v naom vnDtri bude stle jasnejie a vnDtorn vedomie bude stle bohatie a citlivejie. V. OSVIETENIE SPOVA NA BO OM ZMILOVAN

Ako mQ'eme prija osvietenie? Od oho zvis% osvietenie? Io

SVETLO A IVOT

205

sa t,ka Bo'ej strany, osvietenie spo%va Dplne na Bo'ej milosti. Zmiluje sa, nad k,m sa zmiluje, a z#utuje sa, nad k,m sa z#utuje (R 9,15). Ten, kto prij%ma zjavenie, je t,m, komu Boh zjavenie dva. Ten, kto prij%ma osvietenie, je t,m, koho Boh osvecuje. Je to celkom Bo'ia vec; od ns to nezvis%. Nikto teda svetlo nemQ'e vy'adova a nikto svetlu nemQ'e rozkza. KeT svetlo pr%de, pr%de bez toho, aby sme ho vyh#advali. KeT svetlo nepr%de, jednoducho nepr%de, napriek tomu, 'e ho h#adte. Je to rovnak ako s v,chodom slnka. Vyjde, keT vyjde. Ak by ste aj nechceli, aby vylo, ono si to nev%ma. KeT slnko nevychdza, tak nevychdza. Hoci by ste chceli, aby vylo, nebude vs poslDcha. Podobne keT ns Boh osvieti, mQ'eme by osvieten%; keT ns vak neosvieti, nemQ'eme s t,m ni robi. Saul, ktor, sa protivil Bohu, raz cestoval do Damaku a ani mu nezilo na um, aby h#adal svetlo. Zrazu ho o'iarilo svetlo z neba, on padol na zem a bol ve#mi po'ehnan, (Sk 9,3-4). Boh sa nad n%m zmiloval. Bo'ie svetlo teda nie je ovldan rukou loveka, ale Bo'ou rukou. Spo%va Dplne na Bo'ej milosti. Ak teda chceme by osvieten%, mus%me len aka na Boha, vzhliada k Nemu a dQverova Mu; ni viac urobi nemQ'eme. V in,ch oblastiach mQ'eme rozhodova sami, ale o tom, i budeme osvieten%, rozhodova nemQ'eme. NemQ'eme poveda, 'e ten a ten brat vie %ta Bibliu, a 'e to viem aj ja, alebo 'e mQ'e prij%ma z Biblie svetlo, a 'e ja tie' mQ'em prij%ma z Biblie svetlo. Ten, kto zm,#a tak,mto spQsobom, sotva prijme svetlo. Niekto mQ'e namieta, 'e ak nemQ'eme ovlda prirodzen svetlo, mQ'eme si urobi vlastn svetlo pomocou elektriny alebo zapli lampu i svieku. Pre osvietenie v duchovn,ch veciach to vak neplat%. Mus%me len aka, k,m ns osvieti Boh. Ak ns Boh neosvieti, rozhodne by sme si nemali vyrba svetlo sami, ani ho sami h#ada. O tom hovor% Izai 50,10-11: [Kto je medzi vami tak,, 'e sa boj% Hospodina a poDva na hlas jeho slu'obn%ka? Kto tak,, ktor, chod% vo tmch a nem jasu svetla? Nech sa nadeje na meno Hospodina a nech sa spo#ahne na svojho Boha! H#a, vy vetci, ktor% zapa#ujete oheR a opasujete sa iskrami, choTte vo svetle svojho ohRa a v iskrch, ktor ste zanietili! Od mojej ruky sa vm to stane, 'e budete le'a

206

POZNANIE IVOTA

v bolesti.\ Toto je oddiel, ktor, hovor% o osvieten% najjasnejie z celej Biblie. Na jednej strane nm ukazuje sprvnu cestu: ak sa boj%me Boha, poslDchame Jeho hlas a nhle upadneme do temnQt, kde nie je 'iadne svetlo, nemali by sme robi ni in, len dDfa v Pnovo meno, opiera sa o svojho Boha a aka, k,m zasvieti Bo'ie svetlo. Svetlom je toti' iba Boh, iba Boh je zdrojom svetla a len v Bo'om svetle mQ'eme vidie svetlo. Na druhej strane ns tieto vere tie' varujD; k,m Bo'ie svetlo nemme, nemali by sme h#ada v,chodisko v tom, 'e by sme sami rozkladali oheR alebo si vyrbali vlastn svetlo. Ak toti' neakme na Boha, ale opsavame sa svetlom, vyroben,m nami sam,mi, mQ'eme s%ce nejakD dobu chodi vo svetle vlastnho ohRa, ale nakoniec budeme le'a v bolesti. NemQ'eme si ani po'ia svetlo od druh,ch a pou'i svetlo, ktor prijali oni, ako svoje vlastn. Napr%klad si predstavme, 'e v zhroma'den% spoloenstva bude niekto vydva svedectvo, ako pri nejak,ch a'kostiach prijal opracovanie kr%'om a bol Bohom po'ehnan,. Ten, kto si toto svedectvo vypouje, mQ'e by hlboko pohnut,, a keT sa vrti domov, rozhodne sa, 'e odteraz prijme opracovvanie kr%'om. Nie je to h#adanie svetla na vlastnD pSs ani vytvranie vlastnho svetla, ale po'iiavanie svetla od druh,ch; tak, lovek si prisvojuje svetlo, ktor prijal niekto in,. Ten, kto tak kon, urite onedlho toto svetlo opust%. Po'ian svetlo teda nie je na D'itok; nemQ'e nahradi skuton svetlo. T% z ns, ktor% sa boja Boha, poujD Jeho hlas a narazia na temnotu, by si mali uvedomi, 'e nesmD robi ni in, ne' dQverova Bohu, spolieha sa na Boha, cel,m srdcom vzhliada k Bohu, ticho oakva na Boha a znovu h#ada Bo'ie zmilovanie. Zaka'd,m keT Boh pr%de, zaka'd,m keT sa zmiluje, je svetlo Jeho tvre na%m svetlom, Jeho zjavenie naou v%ziou, Jeho pr%tomnos na%m ziskom. Sta% sa len dotknD Boha a vid%me svetlo. Akonhle pred nami skryje svoju tvr, ocitneme sa v temnotch. Nebude nm ni platn akko#vek usilovanie o svetlo; vetka naa snaha bude mrna. Nejde o to, 'e ste snT trocha neporiadni, tak'e svetlo nevid%te, a 'e ja som o nieo zbo'nej%, tak'e ku mne svetlo prichdza. Nejde ani o to, 'e ste snT trocha leniv%, tak'e svetlo vidie nemQ'ete, a ja som trocha

SVETLO A IVOT

207

usilovnej%, a preto svetlo vid%m. Osvietenie nezvis% na naom Dsil% a na naej snahe, ale na Bo'om zmilovan%. Bohu'ia# je mnoho t,ch, ktor% si vytvrajD vlastn svetlo t,m, 'e za'%najD lampy a zapa#ujD vlastn, oheR. KeT nastane tma, neakajD, a' sa rozvidnie, a' vyjde slnko; sami zaplia oheR a urobia si vlastn svetlo. Boh hovor%, 'e vetci, ktor% zapa#ujD oheR, aby osvietili sami seba, skonia v trpen%. To prehlsil Boh. Je to ve#mi zva'n! Kie' sa podriadime Bohu v bzni a oakvame na Jeho zmilovanie. VI. AKO DOSIAHNU OSVIETENIE

Osvietenie spo%va plne v Bo'%ch riadiacich rukch a plne zvis% na Bo'om zmilovan%. Mme teda by Dplne pas%vni a #ahostajn%? VQbec nie. Z uenia Biblie a z vlastn,ch skDsenost% vid%me, 'e zodpovednos spo%va stle na ns. Druh, list Korintsk,m 4,6 hovor%: [Lebo Boh, ktor, povedal: Nech z temnQt za'iari svetlo!, zaiaril v naich srdciach.\ V tomto veri sa hovor%, 'e Boh sa nad nami u' zmiloval, 'e ns u' osvietil. Boh, ktor, 'iari v naom srdci, je nae svetlo. Ak sme spasen%, mme u' Boha v sebe a mme u' svetlo. Otzka teda neznie, ako mme 'iada o svetlo alebo ako ho mme h#ada, ale ako mme prija osvietenie alebo ako mme umo'ni svetlu, aby svietilo. KeT u' slnko vylo, nemus%me ho h#ada; sta% len prija jeho 'iaru. Len blzni h#adajD slnko po rozvidnen%. List Efezsk,m 5,14 hovor%: [PrebuT sa, kto sp%, a vstaR z m`tvych, a zaskvie sa ti Kristus.\ Sta% sa len prebudi a prijmeme svetlo. Osvietenie teda spo%va v prijat%; nemus%me oR prosi ani ho h#ada. Je na ns, aby sme odstrnili to, o ns zakr,va, a prijali svetlo a stali sa tak osvieten,mi. K tomu treba splni aspoR nasledujDce body: Po prv, mus%me svetlo chcie. KeT'e osvietenie nezvis% na tom, ako pros%me alebo h#adme, ale na tom, i sDhlas%me a prij%mame, potom prvou podmienkou k tomu, aby sme boli osvieten%, je, i chceme a sme ochotn% prij%ma. Slnko u' vylo. Nie je teda potrebn prosi ani h#ada; mus%me by len osvieten% svetlom a osvietenie prija. Ak nie sme ochotn% svetlo prija, ak nechceme by osvieten%, ale neustle sa zakr,vame, potom na ns svit slnka nemQ'e dopadnD, i keT 'iari ka'd, deR. Tak je

208

POZNANIE IVOTA

tomu i so svetlom 'ivota; u' sa v ns roz'iarilo. Dnes u' neakme na svetlo, ale svetlo ak na ns. Svetlo je v naom vnDtri a neustle ak, a' ho prijmeme. Ak teda chceme svetlo a prijmeme ho, mQ'eme by osvieten%. Ak ho nechceme a neprij%mame, je a'k, aby sme boli osvieten%. Len mlokto po svetle skutone tD'i. Jedni ho nechcD, preto'e sD v srdci #ahostajn%, a in% zase, preto'e sa rozhodli odmietnu ho. Tis%ce vec% sa stali zvojmi, ktor brnia nmu vnDtornmu svetlu. Ak nie sme ochotn% odstrni zvoje, znamen to, 'e svetlo nechceme, 'e ho odmietame. Potom samozrejme nie je mo'n, aby sme byli osvieten%. Ak skutone tD'ime po svetle, urite pr%de, trebrs keT rno %tame Bibliu a modl%me sa. Akonhle sa dostav% svetlo, uvid%me nieo vo svojom vnDtri. To je nae vnDtorn vn%manie. Zaka'd,m keT mme hlboko vo svojom vnDtri nejak uvedomenie, je to dQkazom toho, 'e prilo osvietenie. Otzkou teraz je, i uposlDchneme uvedomenie vzniknut z tohoto osvietenia. Ak ho uposlDchneme a urob%me to, k omu ns vedie, znamen to, 'e zo seba odstraRujeme zvoje. Potom sme t,mi, o po osvieten% tD'ia a prij%majD ho, a budeme ho ma stle. Ak sa nebudeme riadi vn%man%m osvietenia, znamen to, 'e nie sme ochotn% odstrni zvoje. Potom sme t,mi, o po osvieten% netD'ia, o ho odmietajD. Osvietenie potom z%ska nemQ'eme. Po druh, mali by sme sa otvori Pnu. Pn je svetlo, a preto ak sme cel,m srdcom obrten% k Pnu, istotne z%skame svetlo. Ak sa vak od Pna odvrtime a priklon%me sa k in,m veciam, je ist, 'e svetlo ma nebudeme. Druh, list Korintsk,m 3,16 hovor%: [Kedyko#vek sa [srdce] obrti k Pnovi, zvoj je odRat,.\ Ak nie je srdce obrten k Pnovi, zvoj zostva; keT sa vak srdcom obrtime k Pnovi, zvoj je odstrnen,. Vtedy mQ'eme uvidie Pna tvrou v tvr, vtedy mQ'eme uvidie svetlo. Ak teda chceme prij%ma osvietenie, mus%me sa otvori Pnu do hdbky svojho vnDtra, vyda sa a predlo'i sami seba bezo zbytku a bez ak,chko#vek v,hrad Pnu. Potom bude ve#mi #ahk prij%ma svetlo. Problm vak je, 'e otvori sa Pnu nie je #ahk. Ete stle sa mnohokrt skr,vame; ete stle mme v,rady. Nielen'e nemme

SVETLO A IVOT

209

odvahu sa Pnu otvori, ale dokonca sa ani neodva'ujeme k Pnu modli. Sme ako diea, ktor sa niekedy boj% pod%va rodiom do o%. KeT naR rodiia volajD, odpovie, ale nechce k nim %s, preto'e im za chrbtom vyviedlo nieo, o im nechce poveda. Je mnoho tak,ch, ktor,ch stav pred Pnom takto vyzer. KeT'e sa zaplietli do vec%, ktor sa Pnu ne#Dbia, schovvajD sa a uahujD. MajD strach, 'e by sa Pn t,chto zle'itost% mohol dotknD ( a o by si potom poali? Pn by mohol chcie, aby sa s nimi vysporiadali ( a o by si potom poali? Pn by mohol chcie, aby Mu podriadili nieo, o je pre nich cenn ( a o by si potom poali? KeT'e sa tak boja by Pnom osvieten%, nemajD odvahu otvori sa Pnu. SD ako kus papiera, ktor, je stoen, do tesnej rDrky a nechce sa rozprestrie, aby naR Boh mohol nap%sa slov, ktor chce. Hoci #udia, ktor% sa nechcD otvori Pnovi, svojou mys#ou vn%majD to, o poujD pri kzni a %tajD v Biblii, slD'i im to len ako podklad pre to, aby mohli sDdi druh,ch, a ako nstroj kritiky, ale sami neprij%majD ani trochu svetla. SD v situcii loveka, ktor, sa v noci pozer z okna izby. Ak je v izbe svetlo, nevid% dobre veci, ktor sD vonku, ale ak je v izbe tma, veci vonku vid% ve#mi zrete#ne. Podobne t%, ktor% sa uzatvrajD Pnovi, skvelo posudzujD a kritizujD druh,ch. Stav druh,ch #ud% im je jasn,, ale o svojom vlastnom stave nevedia ni. To dokazuje, 'e sD v Dplnej temnote! Kza evanjelium a pracova pre Pna mQ'u aj tak%, ktor% nie sD ochotn% otvori sa Pnovi. Napriek tomu, 'e sami osvietenie prija nechcD, presviedajD druh,ch, aby osvietenie h#adali. Hoci asto dDfajD, 'e k nim Pn bude milostiv, a d im hojnos 'ivota, obdaruje ich darmi a vybav% pre slu'bu a dielo, boja sa Pnovho osvietenia a dokonca Pnovo osvietenie odmietajD. A tak slov, ktor,mi slD'ia, a skutky, ktor konajD, sD len m`tvym presviedan%m, ktor #uTom nemQ'e udeli 'iv, svit. KeT sD #udia takto neochotn% otvori sa Pnovi, stanD sa vo vnDtri pust% a przdni, tmav% a zbaven% svetla. Ako by boli v pivnici; nech je vonku svetlo akko#vek siln, dovnDtra sa nedostane. Avak stav toho, ktor, je Pnovi otvoren,, je celkom in,. Gplne sa poddva, vetko zo svojho vnDtra bez v,hrad

210

POZNANIE IVOTA

rozprestiera pred Pnom a dovo#uje Bo'iemu svetlu, aby svietilo. Tak, lovek urite a asto prij%ma osvietenie. Ii u' pri poDvan% kzne i pri %tan% Biblie, akonhle zasvieti svetlo, pokorne ho prij%ma. Je zroveR na jednej strane zarmDten, a na druhej strane sa klania Pnovi. Je zarmDten, pre svoj zDfal, stav a svoje zlyhania a zroveR sa klania Pnovi za Jeho milosrdenstvo a pre Bo'ie osvietenie. KeT'e je vo svetle, nevid% chyby druh,ch #ud%, ale vid% iba svoje nedostatky. Nikoho neodsudzuje; c%ti len to, 'e sm je t,m naj'alostnej%m lovekom. C%ti sa ako erv, ktor, nemQ'e pred svSt,m Pnom pozdvihnD hlavu. Tie' h#ad u Boha zmilovanie, pros% Boha, aby ho zachrnil, a je ochotn, prija hlbie osvietenie. Tak ho Bo'ie svetlo nepretr'ite vnDtorne osvecuje a Bo'% 'ivot v Rom neustle rastie. Stva sa tak priezran,m lovekom, pln,m vnDtornho vedomia. Po tretie, mali by sme sami seba zablokova. Io to znamen? Znamen to zarazi svoje vlastn postoje, skoni so svoj%m vlastn,m pr%stupom k veciam, urobi prietr' svojim pocitom, nzorom a slovm a tak Talej. Vieme, 'e zastavi samho seba nie je ni #ahkho. Je len mlo tak,ch, ktor% to skutone dok'u. Neschopnos zastavi samho seba je vak tie' zvojom, a to zva'n,m zvojom, ktor, nm brni v tom, aby sme boli osvieten%. Napr%klad niektor% bratia %tajD Bibliu v'dy tak, 'e do jej posolstva vkladajD vlastn pocity a mylienky. KeT Biblia jasne hovor% [Himon Peter\, oni %tajD [Peter Himon\, keT Biblia jasne hovor% [Pavol, apotol Krista Je'ia\, oni %tajD [Pavol, apotol Je'ia Krista\. KeT ne%tajD Bo'ie Slovo, ich nzory sa neprejavujD; akonhle sa vak dajD do %tania, ich nzor vyvstane. Neexistuje oddiel, na ktor, by pri %tan% Biblie nemali vlastn, nzor alebo ku ktormu by sa neviazal nejak, ich pocit; oni vak nevedia, 'e vetky tak nzory a pocity sD len bezcenn,m drevom, senom a slamou. Niektor% bratia sD tak% vo svojej slu'be. KeT k'u, ich slov poletujD sem a tam a nemajD 'iadny Dstredn, nmet ani konkrtny smer. Niektor,m bratom a sestrm zase uniknD vetky dQle'it a podstatn body z kzne, ktorD poDvajD, aj keT ich kazate# mnohokrt zopakuje. Jasne si vak pamStajD Dryvky, nepodstatn slov, ktor po skonen%

SVETLO A IVOT

211

#udia obvykle zabDdajD. Aj toto sa stva preto, 'e majD mnoho mylienok a pocitov, ktor nedok'u zarazi. Bratia a sestry, ktor% sD v'dy navonok maximlne zaneprzdnen% a vnDtorne si hovejD v bujn,ch predstavch fantzie, nedok'u zarazi 'iadnu zo sDast% svojej bytosti. Preto nemQ'u prija ani tipku svetla. V Novom zkone mme nasledujDci pr%klad: Luk 10 aj Jn 11 hovoria o osobe, ktor bola v jednom kole a nemohla sa zastavi. Bola to Marta. Luk 10 zaznamenva, ako bola zaneprzdnen zvonku, zatia# o Jn 11 popisuje, ak bola akt%vna vo vnDtri. D sa poveda, 'e celD jej osobnos ovldal nepokoj a zhon. Nielen'e mala mnoho nzorov a pocitov, ale tie' ve#a hovorila; nedokzala sa ani na chv%#u zastavi. Preto sa ani jedno z t,ch slov, ktor jej Pn hovoril, nemohlo dosta do jej vnDtra. KeT sa s Pnom stretla, nenechala Ho ani prehovori a u' sama hovorila a obviRovala Ho: [Pane, keby si bol b,val tu, nebol by mi brat zomrel.\ Pn jej odpovedal: [Tvoj brat vstane z m`tvych.\ Ona na to hneT mala svoj nzor a odpovedala; [Viem, 'e vstane pri vzkriesen% v posledn, deR.\ Vykladala Pnove slov tak ndherne, 'e as vzkriesenia odlo'ila o nieko#ko tis%c rokov. A Pn jej povedal: [Ja som vzkriesenie i 'ivot. Kto ver% vo mRa, bude 'i, aj keT umrie. Nik neumrie na veky, kto 'ije a ver% vo mRa. Ver% tomu?\ Ona povedala: [Yno, Pane, ja som uverila, 'e ty si Kristus, Bo'% Sync\ Jej odpoveT vQbec neodpovedala na Jeho otzku. VQbec nepoula, o jej Pn vravel; tak bola zabran do svojich nzorov a to#ko mala o poveda. KeT dohovorila, hneT odila zavola sestru. Povedala jej: [Uite# je tu a vol a.\ To bol Dplne jej v,mysel; bola to jej mylienka, ktorD prip%sala Je'iovi. fudia mnohovravn% a prekypujDci nzormi stle nieo navrhujD a vyjadrujD svoju mienku. Tak% #udia sa nedok'u ani trochu zarazi; sD preto celkom zastren% pred svetlom a nie je mo'n, aby boli osvieten%. Problm neschopnosti zablokova sa spo%va v loveku. Mnoh% %tajD Bibliu bez svetla a poDvajD kzne bez toho, aby porozumeli podstate. Nie je to preto, 'e by boli hrieni a svetsk%, ale preto, 'e sD nabit% nzormi, pocitmi, mylienkami a slovami. Presne povedan, hriech a svet sD ako kus obnosenho atstva, ktor nm nie je zaa'ko vyhodi. Avak nzory, pocity a mylienky v ns sa

212

POZNANIE IVOTA

#ahko vyhodi nedajD. Preto zostvajD t,m najzva'nej%m zvojom v ns; znemo'RujD nm prij%ma Pnovo osvietenie. Ak si teda prajeme by osvieten%, mus%me sa st%i a zastavi. Nemali by sme zastavi len svoju vonkajiu innos; mali by sme zarazi aj nzory, pocity, mylienky, postoje a slov v naom vnDtri. Ten, o sa celkom zablokuje a predstDpi pred Pna, mQ'e ve#mi jednoducho a oddane prija Pnovo slovo. Pouje vetko a rozumie vetkmu, o Pn povie. KeT %ta Bibliu, nevid% tam svoje vlastn nzory a vysvetlenia, ale %ta a prij%ma to, o chce poveda Biblia sama. Spoiatku sa zd, 'e nerozumie tomu, o %ta. KeT sa vak dostav% svetlo, vysvitnD mu ve#k veci obsiahnut v Biblii, a on dostane zjavenie. To ist plat% i o poDvan% kzn%. Cel jeho osobnos, od vnDtra po vonkajok, ticho ak pred Pnom a tD'i pou, keT Pn prehovor%. KeT si vypouje slov, dok'e pochopi podstatu posolstva a vnDtorne prija Pnovo slovo. Ilovek, ktor, sa takto dok'e zastavi, je schopn, stle viac prij%ma 'iv Bo'ie Slovo, teda Bo'ie svetlo, lebo Bo'ie svetlo je zalo'en na Bo'om Slove. Teda treou po'iadavkou pre osvietenie je zastavi sa. Po tvrt, nemali by sme so svetlom polemizova. To je Tal% zkladn, predpoklad k tomu, aby sme boli osvieten%. Akonhle sa nm dostane vnDtornho osvietenia a vn%mania, mus%me ich okam'ite prija, podrobi sa im a kona pod#a nich; nemQ'me sa s nimi dohadova. Akonhle zaneme so svetlom diskutova, stiahne sa. Dielo osvietenia, ktor SvSt, Duch vykonva vo vnDtri loveka, je ve#mi jemn a citliv zle'itos. Akonhle naraz% na odpor zo strany loveka, okam'ite sa stiahne. Zaplai SvStho Ducha t,m, 'e Mu odporujeme, je ve#mi #ahk, ale uprosi Ho, aby sa vrtil, je dos a'k. I keT vyznvame a in%me poknie, a tak z%skavame Pnovo odpustenie, SvSt, Duch sa napriek tomu nemus% navrti ihneT. O takej situcii %tame vo Ve#piesni. KeT Pn klopal na dvere svojej milej, neotvorila mu. KeT si neskQr uvedomila, o urobila, a la otvori, nemohla Pna njs. KeT sa Pn takto skryje, trest ns t,m. Nielen SvSt, Duch pQsob% t,mto spQsobom; pracujD tak aj t%, ktor% slD'ia vo SvStom Duchu. Slu'obn%k, ktor, pozn Boha a je

SVETLO A IVOT

213

Bohom pou'%van,, v'dy #uTom ve#mi rd pomha. Ak ho vak kritizujete alebo mu zmerne odporujete, nebude sa s vami prie a nebude diskutova ani argumentova o tom, o je sprvne a o je nesprvne. Urob% len jedno ( stiahne sa; nem vm viac o poveda a u' vm nedok'e poskytnD pomoc. Kto sa teda rd hda, je blzniv,, a strata, ktorD utrp%, je hrozn! S ka'd,m, kto slD'i vo SvStom Duchu, by sme mali jedna naozaj opatrne! MQ'ete kritizova t,ch, o chodia po ulici, ale nemali by ste si dovoli len tak kritizova alebo sa Dmyselne pDa do sporov s niek,m, kto slD'i vo SvStom Duchu. Neznamen to, 'e vaa kritika nie je spravodliv alebo 'e vae argumenty nie sD podlo'en. Mo'no 'e cel vaa kritika je oprvnen a vetky vae argumenty sD rozumn, ale jedno je ist: Akonhle ho kritizujete a hdate sa s n%m, jeho slu'ba pre vs t,m skonila. MQ'e pomQc tis%com #ud%, ale vm pomQc nemQ'e. Nie 'e by vm pomQc nechcel, ale nemQ'e, Aj keT vm chce pomQc, ni nez%skate. To je ve#mi v'ne! Mus%me by ve#mi opatrn%! NemQ'eme sa teda pDa do sporov ani so SvSt,m Duchom, ktor, hovor% v naom vnDtri, ani so slu'obn%kmi, ktor% k nm hovoria zvonka. S osvieten%m SvStho Ducha vo vnDtri loveka sa ned vies spor, lebo akonhle Mu zanete odporova, ocitnete sa aspoR na nieko#ko dn% v temnote. Toto obdobie temnoty je pre vs trestom a zroveR upozornen%m. Mysl%te si, 'e raz urazi Boha nevad%, preto'e Ho stle mQ'ete poprosi o odpustenie. Yno, mQ'e vm odpusti, ale Boh vldne; nemQ'ete uniknD Jeho potrestaniu, ktor vm patr%. A ak Ho uraz%te mnohokrt, bude v koniec rozhodne ete tragickej%. Izraeliti na pDti neustle viedli s Bohom spory a neustle Ho ur'ali. KeT doli do Kde-barnea, ruka Bo'ej vldy dopadla; mohli sa vrti len na cestu po pDti. Aj keT plakali a inili poknie, na npravu bolo neskoro. Ii teda ide o osvietenie, ktor prijmeme od SvStho Ducha, alebo o osvietenie, ktor prijmeme od slu'obn%kov Bo'ieho Slova, mali by sme poslDchnu a nevies spory. To je taktie' dQle'it, princ%p h#adania duchovn,ch vec%. KeT ns SvSt, Duch osvieti a my sme tak% slab%, 'e sa nedok'eme podriadi, mali by sme nanajv, poveda: [b, Bo'e, mal by som v tejto veci poslDchnu, ale som slab,; z#utuj sa nado

214

POZNANIE IVOTA

mnou.\ Tak, postoj srdca je stle ete z Bo'ieho milosti. KeT sme osvieten%, je vak najlepie sa ihneT podriadi a ani trochu sa neprie. Takto Bohu umo'n%me, aby ns neustle osvecoval. Po piate, mali by sme stle 'i vo svetle. KeT prijmeme osvietenie v uritej veci a poznme tak Bo'iu vQ#u, nie je mo'n poslDchnu len raz a dos. Mus%me sa ui trvalo si udr'iava osvietenie, ktor sme prijali. To znamen, 'e keT prijmete osvietenie v uritej veci, mus%te sa podriadi nielen v tomto konkrtnom okamihu, ale pod#a tohto princ%pu sa mus%te podrobova stle. Uveden,ch pS bodov ukzalo, ako dosiahnu osvietenie. Ak im budeme pred Pnom venova starostlivD pozornos, budeme mQc asto z%skava osvietenie a 'i vo svetle. V tejto etape nm Boh d tak vedenie, ak vnDtorne potrebujeme. Boh nm uk'e svetlo, ak potrebujeme, a svoj%m svetlom nm umo'n% zodpovedajDci rast v 'ivote. Nech je nm Pn milostiv,!

O DVOCH PNOVCH SLU OBNKOCH Sme vTan% Pnovi, 'e slu'ba Watchmana Nee a jeho spolupracovn%ka Witnessa Lee Kristovmu Telu je po'ehnan%m pre Pnove deti na vetk,ch kontinentoch Zeme u' viac ako 80 rokov. Ich spisy boli prelo'en do mnoh,ch jazykov. Nai itatelia nm kladD ve#a otzok o Watchmanovi Nee a Witnessovi Lee. Ako odpoveT na tieto otzky predstavujeme strun, nrt 'ivotov a prce t,chto dvoch bratov. Watchman Nee Watchman Nee prijal Krista ako sedemnsron,. Jeho slu'ba je znma medzi h#adajDcimi veriacimi na celom svete. Mnoh% prijali pomoc z jeho spisov, zaoberajDcimi sa duchovn,m 'ivotom a vzahom medzi Kristom a Jeho veriacimi. Avak len neve#a #ud% pozn druhD podstatnD strnku jeho slu'by, ktor sa zameriava na praktick, 'ivot cirkvi a budovanie Kristovho Tela. Brat Nee nap%sal ve#a kn%h vzahujDcich sa na oboje 'ivot kresana a 'ivot cirkvi. Do konca svojho 'ivota bol Watchman Nee darom od Pna, aby odha#oval zjavenie v Bo'om Slove. Po dvadsaronom utrpen% pre Pna vo vSzen% vo vnDtrozemskej I%ne zomrel v roku 1972 ako vern, svedok Je'ia Krista. Witness Lee Witness Lee bol najbli'% a najvernej% spolupracovn%k Watchmana Nee. V roku 1925, keT mal devStns, pre'il dynamick duchovn znovuzrodenie a zasvStil sa 'ivmu Bohu, na to aby mu slD'il. Odvtedy intenz%vne zaal tudova Bibliu. Poas prv,ch siedmych rokov svojho kresanskho 'ivota bol v,razne ovplyvnen, plymouthsk,mi bratmi. Potom sa stretol

s Watchmanom Nee a stal sa na Tal%ch sedemns rokov, a' do roku 1949, jeho spolupracovn%kom v I%ne. Poas druhej svetovej vojny, keT bola I%na okupovan Japonskom, ho Japonci uvSznili a trpel pre svoju vernD slu'bu Pnovi. Slu'ba a prca t,chto dvoch Bo'%ch slu'obn%kov priniesla ve#k prebudenie medzi kresanmi v I%ne, o vyDstilo do %renia radostnej zvesti celou krajinou a vybudovan% stoviek cirkv%. V roku 1949 zvolal Watchman Nee vetk,ch svojich spolupracovn%kov slD'iacich Pnovi v I%ne a poveril Witnessa Lee pokraova v slu'be mimo kontinentlnej I%ny, na ostrove Taiwan. VTaka Bo'iemu po'ehnaniu v nasledujDcich rokoch bolo na Taiwane a v Juhov,chodnej Yzii zalo'en,ch viac ako sto cirkv%. Zaiatkom esdesiatych rokov bol Witness Lee veden, Pnom presahova sa do USA, kde slD'il a pracoval v prospech Pnov,ch det% viac ako 35 rokov. il v meste Anaheim, California, od roku 1974 a' do jDna 1997, keT odiiel k Pnovi. Poas rokov jeho prce v USA vydal viac ako 300 kn%h. Slu'ba Witnessa Lee je zvl npomocn h#adajDcim kresanom, ktor% sa rozhodli hlbie poznva a za'%va nevyslovite#n bohatstv Krista. Otvran%m bo'sk,ch zjaven% v celom P%sme nm slu'ba brata Lee ukazuje, ako poznva Krista na budovanie cirkvi, ktor je Jeho Telom, plnosou toho Jedinho, ktor, napdRa vetko vo vetkom. Vetci veriaci by sa mali zapoji do tejto slu'by budovania Tela Kristovho, aby sa Telo mohlo navzjom vzbudova v lske. Len uskutonenie tejto stavby mQ'e naplni Pnov zmer a uspokoji Jeho srdce. Hlavn charakteristika slu'by t,chto dvoch bratov je, 'e uili pravdu pod#a istho slova Biblie. NasledujDci text je strun,m popisom zkladn,ch bodov viery Watchmana Nee a Witnessa Lee: 1. SvSt Biblia je Dpln Bo'ie zjavenie, neomyln a vd,chnut Bohom, verblne inpirovan SvSt,m Duchom. 2. Boh je jedin, trojjedinn, Boh ( Otec, Syn a SvSt, Duch ( zhodne koexistujDci a vzjomne koinherujDci od vekov a' na veky. 3. Bo'% Syn, Boh sm, sa vtelil do loveka menom Je'i,

narodenho z panny Mrie, aby sa mohol sta na%m Vykupite#om a Spasite#om. 4. Je'i, prav, Ilovek, 'il na zemi tridsa tri a pol roka, aby urobil Boha Otca znmym pre #ud%. 5. Je'i, Kristus, pomazan, Bohom s Jeho SvSt,m Duchom, zomrel na kr%'i za nae hriechy a prelial svoju krv, na dokonanie nho vykDpenia. 6. Je'i Kristus, potom ako bol tri dni pochovan,, bol vzkriesen, z m`tvych a tyridsa dn% neskQr vystDpil do neba, kde Ho Boh urobil Pnom vetkho. 7. Po Jeho nanebovstDpen% Kristus vylial Bo'ieho Ducha, aby pokrstil svoje vyvolen Ddy do jednho Tela. Dnes sa tento Duch h,be po zemi aby usvedoval hrienikov, aby znovuzrodil Bo'%ch vyvolen,ch #ud%, t,m, 'e do nich vklad bo'sk, 'ivot, aby preb,val veriacich v Krista, pre ich rast v 'ivote a aby vybudoval Kristovo Telo, pre Jeho Dpln vyjadrenie. 8. Na konci tohto veku sa Kristus vrti, aby vzal svojich veriacich, aby sDdil svet, aby prevzal vlastn%ctvo zeme a aby ustanovil svoje ven Kr#ovstvo. 9. V%azn% svSt%, budD vldnu s Kristom v tis%cro% a vetci veriaci v Krista sa budD podiela na bo'sk,ch po'ehnaniach v Novom Jeruzaleme v novom nebi a novej zemi na veky.

Podmienky distribúcie

Spoločnosť Living Stream Ministry s radosťou sprístupňuje bezplatnú elektronickú verziu vyššie uvedených siedmych kníh. Dúfame, že si všetky tieto knihy nájdu mnoho čitateľov, ktorí ich radi odporučia ďalším. V záujme zachovania dobrého poriadku Vás prosíme, aby ste obmedzili tlač týchto súborov na výtlačky určené len pre vlastnú potrebu. Prosíme Vás, aby ste tieto súbory v žiadnej podobe neposielali ďalej. Ak máte záujem o väčší počet kópii presahujúci vyššie uvedené podmienky, napíšte, prosím, na našu adresu [email protected]. Rovnako Vás prosíme, aby ste rešpektovali všetky autorské práva v súlade s platnými zákonmi. Tieto PDF súbory nie je možné žiadnym spôsobom upravovať ani rozdeľovať na menšie časti.