Manželstvo 8088891019, 9788088891017 [PDF]

Zitiervorschau

MANŽELSTVO

Theodore Boret

predslov Vzťah muža a ženy je dnes priestorom, na ktorom_sa rozhoduje o živote väčšiny ľudí. Bud muž a žena nájdu v tomto vzťahu cestu k sebe samým, k blížnemu a k Bohu, buď v ňom zostanú zapletení a v konečnom dôsledku preto vnútorne hynú. To platí práve tak pre ženatých mužov a vydaté ženy, ako aj pre slobodných. A pre obe skupiny jestvuje spoločná odpoved: láska ovláda obe pohlavia a Boh ovláda všetku lásku. Túto vetu chceme vysvetliť v našej knihe o manželstve. Chceme sa pokúsiť osvetliť jeho problémy do všetkých podrobností všedného dňa. Chceme hovoriť triezvo, rozvážne a pomenovať veci pravým menom, aby tomu jednoduchý muž a žena mohli rozumieť. Pri tom všetkom však chceme mať stále na zreteli jasnú líniu, ktorá je základom manželstva. Bez neho ju môžeme chápať iba zle. " Veda o manželstve " ako vedecké a teologické učenie je ešte v štádiu vznikania, preto sa mnohé názory v priebehu týchto desaťročí menia. Zvlášť sa mi zdá, že protiklad medzi protestantským a katolíckym chápaním manželstva sa stále zmenšuje. Dokonca by som povedal: dnes existuje jednotné kresťanské chápanie manželstva, s malými konfesijnými rozdielmi v detailoch. Obe učenia sa zmenili, ale ako protestanti chceme čestne priznať, že sme sa museli od našich katolíckych bratov naučiť veľa podstatného. Predsa však: všetci sme iba na ceste. I manželstvo sa vyvíja, nielen smerom k lepšiemu manželstvu, ale predovšetkým v tom zmysle, že samo manželstvo nie je cieľom, nie je posledným cieľom. Je ono formou nášho pominuteľného a nedokonalého

ľudského života, ale aj tajomstvom tej lásky, ktorá bola úplne na začiatku, na ktorú dnes čakáme a ktorá bude vo večnosti. A to práve predstavuje jej neobyčajnú aktuálnosť. Dnes nejde iba o to, aby niektoré manželstvá boli šťastnejšie - i keď aj to je dôležité -, nejde iba o to, aby sa zamedzilo pohlavnému chaosu našich čias; ale ide o to, aby sme dnes počuli posolstvo, ktoré nám Boh neprestajne zvestúva prostredníctvom manželstva, a to nielen kresťanom a židom, ale aj všetkým ostatným. Hej, aj tým, čo si ešte dnes myslia, že musia popierať existenciu Boha. Manželské, rodinné a pohlavné problémy vyrastajú pred všetkými ludmi rovnako a zaujímajú ich osobnejšie a intenzívnejšie než čokoľvek iné. Od spôsobu, akým riešia tieto problémy, závisí vo veľkej miere šťastie a zdravie ich samých, ich detí, sociálne spoločenstvo a pripravenosť k mieru. V manželstve prostého " človeka z ulice " sa rozhoduje práve tak o svetovej politike, ako v manželstve profe­ sionálneho politika. V manželstve však stretne muž a žena určite to veľké tajomstvo, pred ktorým sa budú musieť sami rozhodnúť.

Theodor Bovet

láska a manželstvo Pozorujme tri skupiny manželských párov. -Dvaja nedávno zamilovaní ludia: nevedla o sebe skoro nič, ale jeden považuje toho druhého zs najkrajšieho a najlepšieho človeka na svete a sú čestne presvedčení, že ešte nikdy nemiloval mladík dievča tak dokonale. -Manželský pár v štyridsiatke: ilúzie sú preč a oni sa navzájom vidia nemilosrdne triezvo. Ako prv silne po sebe túžili, tak dôkladne si dnes odporujú. Každé ženino slovo ide mužovi na nervy a na to málo, čo on rozpráva o svojom povolaní, ona odpovedá unaveným a ironickým úsmevom. Kvôli deťom zachovávajú určitý postoj, každý však má svoj vlastný životný priestor a svoje osobné záujmy. Nie su dokonca ani žiarliví. Robia to, čo nazývajú rozumným a veľkorysím. -Tretí manželský pár medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou: aj oni stratili ilúzie, ale naučili sa milovať jeden druhého takých, akými v skutočnosti sú. Áno, prvý sa tak dobre vžil do života druhého, že chápe jeho zástoj hlbšie, ako on sám seba a pomáha mu správne ho napĺňať. Nebolo to vždy lahké. Dnes však ľúbia práve takéto bytie druhého, aj keä je to proti ich vlastnej vôli. Stoja bezvýhradne jeden pri druhom - navonok, ba dokonca proti pokušeniu toho druhého, byť sám sebe neverným. A ked je im to aj v tomto veku občas ťažké: tvoria pár. Problém každého mladého manželského páru je v tom, aby sa vyvinul v smere nami uvedeného tretieho a nie druhého príkladu. To nepríde jednoducho samo od seba. Vyžaduje to rozhodný boj, radostný síce, ale často plný odriekania. A

7

problém poradne je v tom, aby stála pri mladom manželskom páre v tomto boji, aby im ukázala na čom záleží a čoho sa musia vzdať. Pokúsili sme sa podať návody pre šťastné manželstvo z najrozličnejších aspektov: bojovali sme o lepšie hospo­ dárske postavenie rodiny, študovali a porovnávali sme psychológiu muža a ženy, predovšetkým sme skúmali pohlavný zástoj do všetkých jednotlivostí a pokúšali sme sa podať praktické pokyny pre čo možno najdokonalejšiu harmoniu. To všetko sú užitočné veci. Veľké nebezpečenstvo však spočíva v náhľade, že manželské šťastie skutočne závisí od takejto čiastkovej oblasti a že sa z toho hľadiska dá uskutočniť so zárukou. Pripomína to pokusy o uskutočnenie ľudského šťastia stravou, bohatou na vitamíny, alebo národným poistením. Prehliadajú sa pritom tri veci: - man­ želstvo nie je čisto hospodársky alebo čisto psychologický alebo iba pohlavný vzťah. Ono je celostným životným spoločenstvom, ktoré obsiahne_všetky oblasti ľudskej existencie a ďalekosiahle ich premieňa. Manželstvo preto nie je len záležitosťou muža a ženy, ono je živým článkom ľudskej spoločnosti. Aké sú vzťahy medzi manželmi, také sú aj vo vnútri veľkého spoločenstva. A tak, ako sa vychovávajú deti, tak bude vyzerať budúcnosť spoločnosti. Manželstvo sa preto nevyvíja samozrejme z pudov a pocitov o jednotlivostiach, ale vyžaduje sústavnú premenu týchto jednotlivostí - premenu k novej forme existencie. Manželský život sa podobá životu rastúcej bytosti: nepretržitá látková premena, nepretržitá zmena postavy, nikdy nekončiaca revolúcia. Keď si manželia myslia, že dosiahli dokonalosť, že nepotrebujú ďalšie premeny, vtedy manželstvo začne rýchlo odumierať. Tieto tri základné línie manželstva 8

sú navzájom hlboko späté. Preto nechceme o nich hovoriť oddelene, ale hodláme pokúsiť sa sledovať túto spätosť v jadre klasických problémov manželstva. Tak sa ony bežne nastolujú a takýmto spôsobom zamýšľame nachádzať i objavovať nové vzťahy a neočakávané riešenia. Začneme vždy s tým, že podrobíme skúške bežné základné pojmy a budeme sledovať ich význam pre celok. Od pripútanosti k láske Najpôvabnejší vzťah medzi dvomi ľuďmi je vzťah medzi matkou a dieťaťom. Prvý pocit, ktorý prechováva matka ku svojmu dieťaťu je ešte osobnou láskou, dieťa ešte nie je oproti nej stojacim osobným " ty ", oveľa viac je ono ešte časťou jej samej. Matka miluje v dieťati najprv seba samú. Ba dokonca ešte viac: to, čím sa ona sama chcela stať a čo teraz do dieťaťa vkladá. Dieťa môže byť jej pokladom, jej výtvorom, alebo dokonca jej Bohom, nie je však jej partnerom. Naopak, matka je pre dieťa domovom, pôdou pod nohami, prameňom života. Je s ňou spojené všetkými spojivami, ale nemiluje ju ako osobné " ty ". Matka a dieťa tvoria pôvodnú jednotku, sú navzájom späté ako telo a údy. Tento jedinečný vzťah má však zmysel iba v prvých rokoch života. Neskôr sa musí postupne zmeniť, aby sa mohla plne realizovať osobnosť dieťaťa. Nakoľko sa matka pozerá na svoje dieťa ako na samostatnú osobu a tak s ním zaobchádza, natoľko sa mení pripútanosť na lásku. Pripútanosť nemôže byť nikdy dosť úzka: matka by " svoje dieťa od samej lásky zjedla " a zbožným prianím dieťaťa je znovu sa vrátiť do matkinho tela. Naopak, láska potrebuje odstup, aby sa prejavila. Musí partnera uvoľniť, aby bol milovaný na základe tejto slobody. V pripútanosti chceli by sme sa vzájomne spodobniť, ako sa vzájomne podobajú matka a dieťa a ako 9

sa majú radi i malí súrodenci, keď sú rovnako oblečení. Láska však hľadá osobný svojráz druhého a posilňuje ho v tom. Tvorí spoľahlivý priestor žitia vo dvojici, v ktorom sa môže partner stať sebou samým. Čím viac rokov v živote trvá táto pripútanosť, v ktorých by mala urobiť miesto láske, tým viac sa pociťuje ako putá. Z toho vznikajú protirečivé pocity radosti z pripútanosti a túžba po uvoľnení: matka a syn sú na sebe úplne závislí, a predsa sa stále hádajú. Nespôsobili by si vzájomne ani najmenšiu bolesť, a predsa každý z nich nesmierne trpí od druhého, neustále sa druh o druha strachujú i starajú a skrývajú v sebe najnezmyselnejšie obavy o zdravie. Predsa si však nevedia nežistne urobiť radosť, ba ani si vzájomne dožičiť osobnú radosť. Tento stav sme znamenite nazvali nenávistnou láskou. Takéto neuvoľnené pripútanie môže existovať nielen medzi matkou a synom, môže byť i medzi otcom a dcérou, alebo medzi súrodencami. Pre manželstvo je to stále veľkou prekážkou: nle_sme voľní pre manželského partnera, keďže matka, sestra alebo brat neprestajne vstupujú medzi manželov. Nie zriedka sú obaja partneri viazaní na svoje rodiny ( rodičov ), čo si neraz vzájomne vyhadzujú na oči. Pritom sa argumentuje všetkými možnými dôvodmi: dojemnou láskou, detskou vďačnosťou, súcitom s úbohou matkou, oporou ešte slobodnej sestre, úctou pred neobyčajným otcom, starosťou o brata, ktorý je, ach! ešte taký nesamostatný, a tak ďalej. Ak by sme aj chceli ospravedlniť pripútanosť mladého muža k jeho rodine, na všetky tieto dojemné pocity existuje jediná odpoveď, ktorá je strašne ne­ sentimentalna: " Muž opustí svojho otca i svoju matku a pripojí sa k svojej žene a oni budú jedným telom ", Nikto nie je povinný oženiť sa, keď sa však oženíme, 10

potom musíme splniť túto základnu požiadavku manželstva. Ináč nemôže vzniknúť pravé manželstvo. Pripútanosť mladého muža ku svojej matke a zasahovanie svokry do mladého manželstva je jedna z najčastejších príčin manželského nešťastia. Jedným z najdôležitejších základných pravidiel manželského života je toto: Nech nikto z manželov nikdy viac nepoužíva výraz " moja " rodina a " tvoja " rodina. Tieto zväzky sú rozviazané manželstvom, už existuje iba " naša rodina ". Okrem toho, také kolektívne označenia sú bez výnimky nesprávne a sú vhodné iba na vyvolanie hnevu. Matka dosiahne najvyšší vychovávatelský úspech vtedy, ak sa jej podarí premeniť pripútanosť svojho syna na lásku a uvoľniť ho tak práve prostredníctvom-tej to lásky pre jeho budúcu ženu. Aj keď je syn voči nej trochu menej sentimentálny, dokonca ak jej niekedy aj príkro odpovie, bude jeho láska k nej rýdzejšia a jeho vdačnosť o to trvácnejšia. Veľmi neblaho sa pripútanosť prejavuje vtedy, keď sa prenáša z matky alebo sestry, prípadne z otca alebo brata na manžela, takže nie je milovaný " manželsky ", lež ako " príbuzný ". Hlavné znaky tejto náhrady lásky pripútanosťou sú asi tieto: manželskí partneri sú nerozlučiteľní, predsa si však malicherne stále niečo vyčítajú. Myslia si, že sú povinní voči svojej láske mať vo všetkom rovnakú mienku a nestrpia, ak partner má svoju vlastnú mienku. Navyše, aby sme donútili toho druhého k ústupku, sme deprimovaní: jeden potom smutne ustúpi, aby partner už nebol smutný. Pritom si predstavujeme všetky možné nešťastné náhody, ktoré by sa mohli druhému prihodiť a utláčame ho so strachuplnou starostlivosťou. Naopak láska môže zniesť rozlúčky akokoľvek dlhé. Veď ona tým len rastie a doba_stretnutia sa stane veľkým sviatkom. Ved láska ponecháva druhému jeho mienku a žije z 11

harmonie protikladov, láska má vieru v partnera a dôveruje mu, sprevádza ho dobrými myšlienkami a váži si jeho slobodu ako najvyššie dobro. Nahradenie lásky pripútanosťou je tiež najčastejšou príčinou sexuálnych porúch. Kto miluje svoju ženu tak, ako dieťa miluje svoju matku alebo sestru, ten nemôže k nej nič normálne eroticky cítiť. Impotencia, alebo predčasný výron semena sú bežné následky nevedomej pripútanosti. A naopak, žena sa nemôže svojmu mužovi úprimne oddať, dokial je k nemu pripútaná ako k otcovi alebo bratovi. Skutočná pohlavnosť sa takouto láskou, ktorá je v podstate iba pripútanosťou, rozštiepi a nevytvára viac osobný vzťah, ale iba vecný. Muž " vezme " alebo " použije " ženu ako objekt, žena " trpí " ( znáša ) muža. Sexuálne vzťahy prebiehajú krátko a vecne ako automat a hanbíme sa mať pri tom erotické pocity. Muža, pripútaného ku svojej žene, môže náhle prepadnúť prudká " zvieracia " žiadostivosť voči iným ženám a to bez akéhokoľvek osobného vzťahu. To sú tí muži, ktorí žiadostiví po prostitúcii, prepadli " žene bez tváre " alebo inej " predajnej láske ", striptérke, či modelke. Ženatý muž nemôže požiadať nijakú ženu, ktorú si ctí a nemôže si uctiť, ktorú si žiada. Pripútanosť púta, láska oslobodzuje. Pripútanosť chce druhého usmerňovať, láska mu umožňuje stať sa sebou samým. Pripútanosť je neosobná, a preto bez erotiky, láska je však osobná a môže byť preto aj erotická. Pripútanosť visí na druhom, chce ho mať pre seba, najradšej by ho celého zjedla, nikdy nemôže byť dosť blízko a dosť dlho pri ňom, láska ľúbi . Sexus, eros a agapé Keď je reč o láske, musíme hovoriť o jej troch aspektoch, ktoré sú - bohužiaľ často vzájomne premiešané, alebo sa 12

stavajú proti sebe. Tak, ako rozlišujeme v každom človeku telesný, duševný a duchovný aspekt a rozmer, tak možno " osobe manželstva ", na živom organizme, ktorý ono tvorí, rozlišovať tri aspekty - sex, eros a agapé. Telesný aspekt označ u jeme ako sex. Zahŕňa bezprostredne biologické funkcie a pocity od oplodnenia po narodenie, zvlášť s tým súvis i ace reflexy ako erekcia ( stvrdnutie údu ) ejakulácia (výron semena ) orgazmus ( vyvrcholenie v rozkoši ) atď. Ako všetky biologické funkcie nie je ani sex zameraný na osobu, ale na všeobecný objekt vzruchu. Tak. ako sa pri pohlade na jablko zbiehajú sliny v ústach celkom nezávisle od toho, či patrí jablko mne alebo susedovi, tak vzniká v mužovi pri pohlade na obnaženú ženu isté vzrušenie, celkom nezávisle od toho, či ide o manželku alebo o cudziu ženu, či ju miluje alebo nie, ba dokonca ani zďaleka nemyslí na to, že by si s ňou niečo začal. To, čo mužský sex dráždi, nie je osobná sympatia, ale celkom všeobecne ženský sex, ako to vyjadruje slovo " sexappeal ". Sex vychádza od jednotlivca - má v ňom zdroj... Cieli však ponad jednotlivca na potomstvo a potrebuje na to partnera druhého pohlavia. Ale jeho bezprostredným motívom je egoistické uspokojenie túžby po rozkoši, čiže žiadostivosť. Partner je iba prostriedkom k cielu, to, čo on prežíva, o to sa sex nestará. Preto možno sex oklamať aj tým, že sa jeho žiadostivosť nasýti na vlastnom tele. Takzvané sebaukájanie privádza neosobný mechanizmus číreho sexu ad absurdum. Bolo by nesprávne, keby sme tým chceli sex znehodnostiť. Je nositelom príkazu rozmnožovania, zodpovedá práve tak tvoreniu a je práve tak v zhode s Božím plánom, ako výživa, dýchanie a obeh krvi. Ale práve tak ako tieto funkcie do istého celku a pôsobí neprirodzene, ak

13

sa vzruší a vyžije iba sám pre seba. Kto je nerozvážny, ten sa ničí namiesto toho, aby sa zdokonaľoval. Neosobnosť sexu mu prepožičiava stabilitu. Stojí tým trochu duševných výkyvov nálad a je na manželskej lodi tým zaťažením, ktoré jej pri veľkom vlnobití poskytuje oporu. Jeho neosobnosť sa zároveň vyznačuje slepotou, hluchosťou. Na rozdiel od telesného sexu sa eros zameriava iba na dušu partnera. Nie je to " to ženské " ako také, čo muža eroticky priťahuje, ale výraz určitej ženy toho či onoho typu. Kým mužov sex sa môže rozdráždit pohľadom na isté časti tela, eros sa prebúdza úsmevom, pohybom ruky, alebo kadenciou hlasu, ktoré odhaľujú dušu ženy. Pretože erosu záleží na odhalení duše, miluje viac skryté, než odhalené. Protikladom medzi sexom a erosom sa prejavuje napríklad v tanci niekoľkých sotva oblečených dievčat oproti andalúzskemu tanečnému páru, kde sa vyjadruje najväčšia vášeň v pohybe kastanět, alebo v dupaní opätkov. Eros sa pokúša vyjadriť aktívnym spôsobom špecificky ženský, prípadne špecificky mužský svojráz osoby. Priazeň a pôvab ženy - šarm a graciéznost na jednej strane, rytierskosť, odvaha a postoj gentlemana, úslužnosť na strane druhej sú erotické postoje v najlepšom zmysle. Pretože má eros účasť na duši, predstavuje vždy vzťah medzi partnermi. Nikdy mu nejde o uspokojenie individuálnej rozkoše, ale vždy len o vytvorenie túžobné­ ho vzťahu. Sebaukájanie je záležitosťou osamelého sexu, osamelý eros neexistuje, pretože on žije z partnerského vzťahu. Eros napľňa svoj zmysel v ľúbostnom vzťahu. To, čo prináša súčasne obom partnerom rozkoš - vzájomné oddávanie sa, rozplynutie jedného v druhom, vyhasnutie seba pre druhého, to je eros. Eros však nevidí nič viac okrem páru. Aj keď v stave rozbiť škrupinu jednotlivca, predsa sa vytvorí 14

okolo páru často a to tvrdšia nová škrupina. Egoizmus vo dvojici je velkým pokušením erosu. Tento zvláštny charakter erosu robí z neho zároveň umenie i hru. Ani umelecké dielo, ani hra nesledujú nijaký ciel, ale sú tu samy pre seba, v protiklade k tech­ nickej práci, ktorá je iba prostriedkom k cielu. Preto aj hovoríme o umení lásky a o hre lásky. lstí moralisti sa pozastavujú práve nad týmito výrazmi a vyvodzujú z toho uzávery, že eros je niečo neseriózneho, a preto aj zavrhnutiahodného . Pre nich má iba sexus svoje opodstatnenie, pretože slúži rozmnožovaniu, teda určitým spôsobom je technickou prácou. Tu je potrebné uvážiť, že zvieratá netvoria umelecké diela, že vo veku dospelosti sa sotva hrajú a tiež eros v zmysle hry lásky je pre nich neznámy asi tak, ako napríklad reč. Takže reč, umenie, hra a eros sú podstatné znaky, ktoré odlišujú človeka od zvieraťa. Spomínaní moralisti sú však ochotní uznať iba " zvieraciu vážnost ", akou pes obhrýza svoju kosť a s akou sa býk stará o svoje potomstvo. My však sa pridržiavame " najkrajšej Šalamúnovej piesne ": " DO SVOJEJ KOMNATY, KRÁL, ZAVED_MA! TAM JASAŤ BUDEME_A Z TEBA TESlŤ SA A ĹÚBOSŤ TVOJU VYNÁŠAŤ VIAC AKO VÍNO. - POSTOJZEi POSTOJ, SULAMIT! POSTOJŽE,_POSTOJ, NECH ŤA _ VIDÍME! AKE SÚ LADNE KROKY TVOJE, V CRIEVICIACH, DCÉRA KNIEŽACIA ! - NA SRDCE SVOJE PRITLAČ MA AKO PRSTEŇ PEČATNÝ, AKO PEČAŤ NA RAMENO SVOJE! VSKUTKU, JE LÄSKA MOCNÁ AKO SMRŤ A ŽEHRA LÁSKY TVRDÁ AKO HROB. JEJ PALA - OHŇA PLÁPOLY, JEJ PLAMENE, TO BOŽIE - PLAMENE. " Velkým nedostatkom našich čias je, že eros je zvlášť mužovi zväčša neznámy a zamieňa sa sexom. Väčšina toho, čo sa doslovne jarmočné vyhlasuje ako " erotické ", je iba sexuálne, a aj to,

15

čo niektorí moralisti zatracujú ako erotické, nie je vôbec erotické ale sexuálne. V morálke s klapkami na očiach nechávame mladého muža bojovať so svojím pudom, a preto sa vôbec nikdy nedostane ponad pudovo - sexuálny stupeň lásky. Je však potrebné vychovať ho prostredníctvom sexu k erosu. Treba mu ukázať, že to telesné na žene, čo takmer úplne púta jeho záujem, nie je síce nič zlé alebo menejcenné, no ani zdaleka tak zaujímavé ako jej duša. Takýto fakt sa však objasní až vtedy, ked sme ovládli sex. Väčšina tzv. perverzností, ako sebaukájanie, ukájanie sa pohľadom, exhibicionizmus, fetišizmus, sadizmus atd. nie je nič iné, ako ustrnutý boj s izolovaným a viac alebo menej potlačeným sexom. Možno ich prekonať iba tým, že najskôr so sexom naprosto súhlasíme, ale zároveň ho hneď spájame s erosom. Tak vidíme, že väčšina mladých ľudí prestane so sebaukájaním, keď sa zamilujú do skutočného dievčaťa a sotva niekedy bude nejaká perverzita rušiť erotický šťastný vzťah. V manželstve je nevyvinutosť erosu azda najčastejšou chorobou. Väčšina mužov sú sexuálni siláci a nafúkanci, ale popritom erotickí idioti. Ženy však, ktoré viac žijú z erosu, než zo sexu, sú týmito mužmi duševne sklamané, a preto aj telesne zavrhnuté. Takzvaná pohlavná chladnosť (frigídnosť ) ženy je zrkadlovým obrazom neeroticky sexuálneho postoja muža; aby sa odstránila pohlavná chladnosť, musí sa najskôr zmeniť postoj muža. Príliš často sa obmedzuje tzv. pohlavné poučenie na anatómiu, fyziológiu a patológiu a vynecháva sa psychológia. Stará sa výlučne o sex a nevi vôbec nič o erose. To isté platí o skúsenostiach s prostitútkami, ktoré poskytujú nesprávny obraz o pohlavných vzťahoch, pretože eros u nich prakticky nemá miesto. V kamarátskom vzťahu s dievčatami, ba aj v rozhovore so zrelou a múdrou ženou 16

objaví mladý muž z nenazdania, že správne erotické napätie nevyhnutne vyžaduje sexuálnu zdržanlivosť. Tlak vody v potrubí môže vzniknúť len vtedy, keď sú splavy priehrady v poriadku a výška elekrického potenciálu spočíva na dobrej izolácii vedenia. Ked vznikne skrat, t.j. keď prúd preteká bez odporu, vtedy potenciál skoro klesne na nulu. Presne tak spočíva eros na ovládnutí telesného sexu. Tam, kde sa muž nevie ovládnuť a sebaukájaním alebo sexuálným splynutím v nevhodnom čase spôsobí skrat, klesne jeho erotické napätie čoskoro na nulu. Mladý - a tiež starší - muž musí vedieť preto, že ovládnutie pudu nie je nevyhnutné preto, že by on bol sám v sebe zly, alebo preto, že by ho príliš silná sexuálna činnosť telesne zničila, ale oveľa väčšmi preto, že musí vytvoriť erotické vysoké napätie, aby sám so svojou partnerkou zažil najvyššie šťastie. Morálne kázne, ktoré zatracujú pud, dávajú vonkoncom nesprávnu perspektívu a mladí ľudia ich aj negatívne prijímajú. V skutočnosti tu ide o naučenie sa pravému umeniu lásky, ktorá je tiež v Božom zámere. Tu, ako všade inďe, niet umenia bez disciplíny. Láska má však ešte tretí, duchovný aspekt, ktorý označíme pre nedostatok lepšieho výrazu ako agapé. Ťažisko sexu bolo v " ja ", ťažisko erosu v " my " v páre, ťažisko agapé je mimo páru. V agapé ide teda o zodpovednosť jedného partnera voči druhému a oboch voči niekomu tretiemu. Agapé zachováva partnerovi bezpodmienečnú vernosť, aj keď ju on už nechce a ja sám ju tiež nechcem. " Len ked mám tvoju lásku, vernosť nepotrebujem ", tak spieva eros. Agapé oproti tomu vie, že aj v najlepšom manželstve môžu byť obdobia, ked má lás­ ka odliv a vtedy musí vernosť postaviť most. Agapé ľúbi druhého, pretože je tu, a

17

nie preto, lebo je taký, ( Brunner ). Muž ľúbi ženu samu, nielen jej peknú tvár; žena ľúbi muža samého, nielen jeho inteligenciu. Preto agapé nie je viazaná na pohlavnú rozdielnosť ako sex a eros. " Tu nie je muž ani žena, ale všetci sú jedno v Kristu Ježišovi. " Preto sú agapé základom priateľstva. Montaigne povedal o svojom priateľovi La Boetie: " Keď ma nútia povedať, prečo som miloval, cítil som,_že sa to nedá ináč vyjadriť, než odpoveďou: pretože to bol on, pretože som to bol ja. " Bolo by však zásadne nesprávne, keby sme agapé stavali proti erosu, akoby to boli dva navzájom sa vylučujúce protiklady, alebo čo i len preto, že by agapé bola oveľa šľachetnejšia a " kresťanskejšia " než eros. K dobrému manželstvu patrí oboje rovnako a nevyhnutne. Každé dobré manželstvo musí byť aj priateľstvom, muž a žena si musia druh druha práve tak vážiť, práve tak osobne milovať a musia sa vedieť navzájom práve tak dobre zabaviť ako dvaja celkom dobrí priatelia. Ale beda, ak je manželstvo iba priateľstvom, iba agapé! V dobrom manželstve sa musia muž a žena práve tak vášnivo milovať, vždy sa vzájomne znova obšťastňovať a byť jeden druhému vždy nanovo prekvapením, ako to bolo kedysi u " divého " zamilovaného páru. Ale beda, ak manželstvo zostane iba náruživosťou, iba erosom! To, že manželstvo má byť aj sexom, a nielen sexom, netreba bližšie rozvádzať. Vzťah medzi nimi možno teda asi takto vyjadriť: ako rozvoj erosu vyžaduje ovládnutie sexu, rozvoj agapé nevyhnutne potrebuje ovládnutie erosu. Erotická harmónia môže dlho klamlivo zastierať hlbšie rozpory medzi mužom a ženou, ba dokonca aj duchovnú prázdnotu, ktorá vládne meďzi nimi. Môže byť preto zdravé, ak sa niekedy na krátky čas ponechajú bokom erotické vzťahy, aby sa správne

18

objavila a prežila plnosť agapé medzi mužom a ženou. Potom je manželstvo niečim oveľa viac než sexom, viac než erosom a viac než agape. Ono je však aj viac než všetky tri zložky spolu. Ved celok je vždy viac, než suma jeho častí. Manželstvo - láska Láska nie je iba duchovná, je aj z mäsa a krvi; nie je iba uneleckým dielom z pocitov, rastie aj v skutočnosti; slúži nielen rozmnožovaniu, je aj sama sebe. Manželstvo je celostným spoločenstvom muža a ženy, no nielen spoločenstvom takých, akými sú dnes, ale aj akými boli v celom ich minulom živote a akými sa stanú v budúcnosti, nielen spoločenstvom samotného muža samotnej ženy, ale aj spoločenstvom v ich bytí pred Bohom. Manželstvo sa nezakladá na veľkých slovách, nie je unášané vzrušenými myšlienkami a živené vášnivými pocitmi; ono rastie zo skutočného životného spoločenstva všedného dňa, z existencie, ako sa dnes vraví. Ked sa muž a žena raz skutočne rozhodnú prežiť život spoločne a verejne to oznámia, vtedy sa začína manželstvo. Je však ešte ako práve narodené dieťa: už je ozajstnou osobou, ale je slabé a potrebuje rozvinúť sa. Treba veľa rokov, aby sa jeho osobnosť naplno rozvila. Ani manželstvo - podobne ako dieťa nie je poskladané z častí: sexu, erosu, vernosti atď.,ale je už od začiatku totalitou. Rastie však každým dňom a bude vždy niečim viac. Ako to Boh ustanovil. Muž a žena putujú spoločne slnečnými horskými lúkami, zrazu ich prepadne burácajúca búrka a oni bez dychu držia sa spolu za ruky a hoci im unikla najvyššia slasť lásky, radostne pozerajú druh na druha. Naopak, opäť stoja bok

19

po boku pri každodennej práci. Spoločne dostanú do daru dieťa, užasnutí stoja nad kolískou; z rúk matky k otcovi urobí dieťa prvý krok. Potom sa zas spolu skláňajú nad dieťaťom v horúčke: jeho dych sa pohybuje rýchlo a ťažko, rovnaká úžkosť im zviera hrdlo a rovnako vrúcne sa modlia k Bohu. Keď jeden z nich ochorie, zastane druhý prázdne miesto tak dobre, ako len môže. Ak príde nezamestnanosť, pomáhajú si vzájomne v šetrení a pri hladaní východiska. Muž a žena však občas aj tvrdo na seba narážajú. Nevedia pochopiť, uznať a ustúpiť, a preto padajú ťažké slová; obaja sa cítia nekonečne osamelí a úbohí aj zlí. Potom však pocítia, že iba ten druhý im môže pomôcť, že je pre nich oporou a domovom. Vtedy príde jeden k druhému a hanbia sa za svoje nafúknuté ego a kus z neho opäť odhodia. Navždy. Manželstvo rastie z každého posvätného pocitu bázne, ktorý prenikol muža a ženu vonku v prírode, pri počúvaní hudby, alebo pri čítaní Biblie; z každého vykupujúceho slova, ktoré sa vysloví v chvíli úzkosti; z každého detského smiechu, ktorý rozčesne chmúrne mraky ako slnečný lúč. Nielen minulosť, ale aj budúcnosť majú muž a žena spoločnú: spoločné plány, nádeje a starosti a spoločnú neistotu, v ktorej ráno nevedia, či budú večer ešte spolu. Boh ich pospolu drží vo svojich rukách. To je nerozlučné manželstvo. Hoci by si ho momentálne akokoľvek rád zrušil, i napriek tomu, že to zákon dovoluje a sudca vynáša rozsudok a celý svet odobruje nemôžeš urobiť, aby tento spoločný príbeh nejestvoval a zväzok, ktorý vyrástol, nemôžeš rozviazať. Si v ňom pretkaný všetkými vláknami a tvoj partner s tebou. Také manželstvo zostáva platné aj vtedy keď doľahnú na krajinu vojny a skaza. Zostane ono pre muža na bojisku alebo v zajatí, pre ženu v továrni ako pevná veža v zavýjaní vetra a pre dieťa v cudzine

20

oporou a záštitou. I keby sa už viac na tomto svete nemali stretnúť: toto manželstvo je večnosťou. Mierna a ohnivá, svätá a vášnivá, nežná a tajomná, pokorná a královská, smrteľne vážna a plná radosti zo života, voňajúca výšinami i zemou, taká je manželská láska. Muž a žena len spoločne vyjadrujú vernú podobu Boha: " Boh stvoril človeka na svoj obraz, ako muža a ženu stvoril ich " ( 1. kn. Mojžišova 1,27 ). A ich láska slúži na porovnanie lásky Boha k človeku: " Ako si vezme mladík pannu, tak si ťa vezme Stvoriteľ tvoj a ako sa teší ženích neveste, tešiť sa bude Boh tvoj ". ( Izaiáš 62,5 ). " Vtedy si ťa navždy zasnúbim, za pravdu a právo si ťa zasnúbim, za lásku a zľutovanie, zasnúbim si ťa za vernosť, takže poznáš Pána ". ( Oziáš 2,19 ). Ježiš sám seba označuje znovu a znovu ako ženícha a Pavol vzťahuje tajomstvo manželstva na Neho ( Efez. 5,32 ). Sila našej manželskej lásky ukáže, či je obrazom Božej lásky a či nie! Od mojej lásky a vernosti závisí, aký obraz nadobudne môj manželský partner o Božej láske a vernosti. Môžeme sa iba hlboko hanbiť, keď si to uvážime, a predsa má naše manželstvo - láska význam časný a večný.

21

muz a zena Jedným z najväčších tajomstiev je, že všetko živé je rozdelené na mužské a ženské pohlavie a že je vždy potrebné vzájomné doplnenie, aby sa vytvoril nový život. U človeka - a len u človeka - ide toto doplnenie sa ešte o rozhodujúci krok ďalej, ktorý spočíva v tom, že muž a žena sa nenachádzajú iba preto, aby vytvorili nový život, ale zároveň preto, aby vyrástli vo svojom osobnom živote v nový celok. Toto zjednotenie sa potrebuje dlhý čas, pretože mladý muž, ako aj dievča sa považuje najskôr za " normálneho človeka " a to, čo je u toho druhého iné, označujú jednoducho ako " nenormálne ". Ide o to, aby uznali, že obaja sú rovnako normálni a že boli stvorení na to, aby sa obapolne dopĺňali.

Prirodzenosť muža a ženy

Muž a žena sa vzájomne nelíšia iba niektorými telesnými a duševnými znakmi, ale sú od základu a do všetkých podrobností odlišní, asi tak ako Rembrandtov a Raffaelov obraz. Nejde o pripodobnenie, ale o obojstranné doplnenie, nie o unisono lež o harmóniu. Perspektívna hĺbka krajiny - ako ju vidíme - spočíva v tom, že naše pravé oko vníma trochu iný obraz než íavé. Spolu vidia plasticky, keď jedno oko zažmúria, všetko sa stane plochým. Tak spolupôsobia i muž a žena v manželstve. Hlavnou úlohou ženy je rodiť deti a ich vychovávať, preto má žena prirodzený vzťah ku všetkému životodarnému a formujúcemu dušu. Má sklon pozerať aj na neživé predmety ako na živé a tým má v rukách kíúč k rozprávkovému svetu. Muž však, pretože je povolaný ochraňovať a 23

živiť, má zvláštny vzťah k neživým veciam, ktoré možno ľubovoľne rozdeľovať a spájať. Preto má sklon aj živé bytosti chápať ako stroj. Žena chápe aj súvislosti ako celok, ako prirodzene rozvinuté a dané. Preto má udržiavajúcu, často konzervatívnu črtu. Muž však chápe všetko akoby zložené z častí, čo sa teda dá aj opäť rozložiť a zmeniť. Správny muž chce existujúce obnoviť a zlepšiť, má sklon k revolučnosti. Táto schopnosť tvoriť a rozkladať - je založená na špecificky mužskej logike. Pre muža 2 x 2 je 4 platí vždy a všade. Pre ženu naopak, 2x2 nie je vždy 4, ale podľa okolností, raz 3,9 raz 4,1 alebo 4,15. Muž ju preto považuje za nelogickú, ona má však v svojom svete pravdu s jej matematikou, pretože každý biolog vie, že v živej prírode 2x2 nikdy nie je presne 4. To je tak iba vo svete neživých vecí, práve ktorý je svetom muža. I celú svoju osobu prežíva žena ako celok. Telesná nevoľnosť, únava, alebo vplyvy počasia ľahko zapôsobia na jej duševnú náladu; opačne - duševné vplyvy vyvolajú často migrénu, srdcové ťažkosti a pod. I jej mesačný cyklus vplýva na dušu a taktiež je ňou ovplyvňovaný. Muž tomu rád hovorí " histerický ". Keď sa však na to bližšie pozrieme, prejavuje sa táto telesno-duševná harmónia ženy ako účelná ochrana. U muža je to opačne: keďže uňho je rozdiel medzi " telom " a " dušou " silnejší, môže sa telesne zruinovať bez toho, aby si to uvedomil v duši. Podobne v duševnej sfére môže sa uberať najťažšími scestiami bez toho, že by telesne trpel. Chýbajú mu vnútorné varovné a brzdiace zariadenia. Takto má žena aj inštinktívnu istotu, ktorá mužovi oveľa väčšmi chýba. Určité veci, ktoré musí muž namáhavo vypočítať svojím rozumom, chápe žena celkom samozrejme: v kritických situáciách reaguje žena zväčša rýchlejšie než muž, ktorý je viac závislý

24

od stanoveného programu. Tento nedostatok inštinktívnej istoty dáva mužovi špecifický pocit menejcennosti. Cíti, že žena je viac uzemnená a zakorenená že vlastní celok, z ktorého on pozná iba časti. Touto stránkou vzťahu muža a ženy dosial nie velmi povšimnutou - sa budeme bližšie zaoberať v inom odseku. Muž a žena slúžia Bohu každý svojím spôsobom. Zena prežíva Božiu tvoritelskú činnosť na svojom tele, v tvoriacom sa dieťati. Je tu na to, aby ochraňovala a posväcovala život, o ktorom vie, že je daný od Boha a že my ho svojou vôlou nemôžeme vytvoriť. Preto je zameraná na život a zaň sa zasadzuje celou svojou bytosťou. Stále znovu vraví: " Pozri, ja som slúžka Pánova, nech sa mi stane podlá jeho slova ". Naproti tomu muž, ktorý smeruje vždy naopak, ktorý chce sa dostať von z prirodzene vytvoreného kruhu a chce tvoriť nové, ktorý musí nasledovať vnútorný obraz a musí ho uskutočniť napriek všetkým prekážkam, ktorý je kedykoľvek pripravený prerušiť to, čo sa vybudovalo, aby postavil niečo väčšie a lepšie, tento muž je " ako hladný šíp v Božom tulci ". A Boh vystrelí šíp na ciel, ktorý si stanovil. Tieto typy netreba zatiaľ chápať ako absolútne protiklady. Každý muž a každá žena má zárodky aj druhého pohlavia; až v dvojici sa póly zvýraznia natolko, že sa vedno doťahujú do celku. Protiklady charakterov Okrem protikladov medzi mužom a ženou, ktoré sú späté s pohlavím, sú však ešte také, ktoré sú v štruktúre charakteru ako takej. Pretože skúsenosť ukazuje, že sa protiklady priťahujú a že manželia, ktorí sa dobre ku sebe hodia sú väčšinou polárne odlišní, zmienime sa tu v krátkosti o tom. Tým, čo chcú väčšie podrobnosti, odporúčame vynikajúcu a lahko pochopiteľnú knihu od Plattnera.

25

Prvou protikladnou dvojicou sú ludia zameraní navonok ( extrovertní ) a dovnútra(introvertní). Introvertný sa bojí priblížiť príliš blízko k svojmu blížnemu, je zdržanlivý a preto pôsobí kladne. Má viacej taktu než kontaktu. Kontakt patrí extrovertnému, ktorý musí vždy povedať, čo cíti a myslí, preto tiež lahšie získava náklonnosť a zdá sa " sympatický ". Introvertnému sa však zdá dotieravý a netaktný. Extrovertný je z jedného kusa, má " srdce na dlani introvertný má plytší i hlbší základ ( Vorder - und Hintergrund ), obal a jadro. S vyše uvedeným súhlasí do určitého stupňa - nie však načisto - i chápanie protikladnej dvojice podlá Kretschmera. Sú to cykloidní ludia ( typy ), ktorých možno zaradiť do troch skupín: 1. spoločenský ( družný ), dobrosrdečný, priateľský, príjemný; 2. veselý, humoristický, živý, ohnivý ( vznetlivý, vášnivý, prudký ); 3. tichý, pokojný, ťažko prijímajúci, mäkký. Oproti ním stojí schizoidných, ktorí tvoria ďalšie podskupiny: 1. nespoločenský, tichý, zdržanlivý, vážny ( bez humoru ), čudák; 2. ostýchavý, plachý, jemnocitný, vznetlivý, nervózny, rozčúlený, priateľ prírody a milovník kníh; 3. poddajný, dobromyseľný, poslušný, pokojný, tupý, hlúpy. Treba ešte poznamenať, že cykloidnému temperamentu väčšinou ( nie vždy ) zodpovedá svalnatá, zaokrúhlená stavba tela, schizoidnému oproti tomu úzky, dlhý vzrast. ( " Stavba tela a charakter " ). C.G. JUNG rozlišuje popri dvoch základných postojoch - a entroverzie dve dvojice typov, ktorí sa s nimi kombinujú: protiklad mysliaceho a cítiaceho typu a protiklad typu intuitívneho a vnímavého. ( Podrobne

26

v jeho knihe " PSYCHOLOGICKÉ TYPY ", zhrnuté a názorne podané v PLATTNEROVI ). Pretože sa protiklady priťahujú, vydá sa často žena extrovertného cítiaceho typu za muža introvertného mysliaceho typu, alebo žena typu introvertného intuívneho sa vydá za muža extrovertného vnímavého typu. Tento rozdiel spôsobuje spočiatku určité sťaženie obojstranného pochopenia, hej, dokonca z času na čas pravidelne si " pôjdu aj na nervy ". Je preto dôležité vedieť, že táto protikladnosť charakterov je všeobecným pravidlom, dobrým znakom pre manželstvo a že tu ide, ako pri rozdieloch pohlavných, o obojstranné dopĺňanie, o harmóniu protikladov. Vzájomné projekcie Nielen že sa ženíme s bytosťou druhého pohlavia s jej vlastným charakterom, ale aj premietame na partnera predstavy, ktoré nepochádzajú od neho, lež z našej vlastnej duše. Ako sme už naznačovali, muž rád premieta niečo zo svojej matky na svoju ženu a keď potom zistí, že v skutočnosti je iná ako matka, totiž, že je sama sebou, môže byť sklamaný. To isté platí aj obrátene. Treba však poznamenať, že aj v najlepšom manželstve sú si muž a žena navzájom tiež trochu " otcom " a " matkou ". Okrem skutočných osôb, ako sú matka, sestra, otec atď., premieta každý z nich na svojho partnera ideálnu predstavu, ktorú si oddávna o ňom vytvoril - ešte skôr, než ho poznal: každý mladík_rojčí o ideálnej predstave dievčaťa a keď stretne dievča, ktoré by mohlo tejto predstave približne zodpovedať, myslí si, že našiel jedinú vyvolenú a premieta hneď všetky cnosti svojej ideálnej predstavy na ňu. To je tzv. láska na prvý pohlad. V skutočnosti ešte vôbec nelubi toto konkrétne dievča, ktoré ešte ani nepozná; on lúbi predstavu zvanu

27

" anima ", ktorú nosil v srdci. Tak vraví Goethe Eckermannovi: " Moja predstava o ženách nie je abstrahovaná zo skutočného zjavu, ale mi je vrodená, alebo vo mne vznikla, iba Boh vie ako ", Práve tak Don Juan nikdy nevedel, čím žena v skutočnosti je; on zúfale hľadal svoju " animu " medzi tisícmi žien bez toho, že by ju bol videl a že by ju našiel. Anima je akási " ženskosť v čistej kultúre ", taká, akú si muž predstavuje. Keď muž znezrady objaví za projekciou animy skutočnú ženu, môže sa stať, že je sklamaný, ba dokonca jej - čo je paradox - vytýka " neženskosť ", pretože sa odlišuje od jeho ideálu. Ak je však zrelý, dakuje nebesám, že objavil vo svojej žene bytosť, ktorá je preňho skutočne nová a ktorá úplne prevyšuje jeho sen. Existujú ženy typu herečky, ktoré vedome alebo nevedome sa zameriavajú na to, aby hrali úlohy animy, ako muž očakáva aby ho tak totiž získali. Fungujú pre jeho projekciu animy ako plátno, kým ona žena a osobnosť ustupujú do úzadia. Naivní muži pokladajú takéto ženy za zvlášť ženské a " ohnivé ". Pretože literatúru píšu zväčša muži, môže takto vymyslený typ animy vytvárať pre široké okruhy čitateľov - dokonca ženy nesprávnu predstavu o žene. To je typ ženy, veľmi často narúšajúci manželstvo, v ktorom muž nie je ešte dosť zrelý na to, aby miloval svoju ženu takú, aká je v skutočnosti. Animu sí možno predstaviť ako ženské vlastnosti muža, ktoré sú potlačené v podvedomí. ( JUNG. ) Cím viac ich muž oddelil od svojej osoby, čím viac si myslí že je " stopercentný muž ", tým menej spozná túto animu v žene ako svoju vlastnú projekciu a tým úplnejšie jej podľahne. V zhode s tým označujeme do podvedomia zatlačené mužské vlastnosti ženy ako

28

" animus " a tak isto možno u ženy pozorovať analogické projekcie na mužoch. Ale práve preto, že ide o mužské vlastnosti, tvorí podstatu toho skór presvedčenie a mienka než pocity. Tak často vidíme, že aj inteligentné ženy nekriticky zotrvávajú na vopred utvorenej mienke, ktorá vychádza z ich anima, presne tak, ako považujú muži svoje projekcie animy za celkom ideálnu ženu. Animus a anima sú fascinujúce projekcie. Existuje však tiež negatívna, odpudzujúca projekcia: ako je známe, potláčame svoje vlastné negatívne vlastnosti - to, čím by sme nechceli byť - do podvedomia a ono tvorí tvz. " tieň ". Tento tieň je presným opakom ideálu o sebe. Inštinktívny muž, ktorý sa snaží o vysoko mravný život, má silný pudový tieň; temperamentná žena, ktorá je po celý deň trpezlivá a dobrotivá, má často velmi silný agresívny tieň. Pretože proti tomuto tieňu v nás samých bojujeme, premietame ho lahko na partnera a kritizujeme ho na ňom. Tak často pozorujeme, že si manželia vela raz vytýkajú práve tie chyby, ktoré zodpovedajú ich vlastnému tieňu. Ak sa im podarí uvedomiť si svoj vlastný tieň, budú žiť čestnejšie a pokornejšie a prestanú nachádzať svoje potlačené " chyby " na partnerovi. Všade tam, kde muž a žena beznádejne narážajú na charakter toho druhého a vidia ho úplne ináč, než sa on sám cíti, bude dobré skúmať za pomoci manželského poradcu obojstranné podvedomé projekcie. " Hlava " a " srdce " " Muž je hlavou spoločenstva ", vysvetľuje švajčiarsky občiansky zákonník a opiera sa pritom o biblické poňatie. Väčšina mužov si zakladá na tejto hodnosti a ženy väčšinou sa tým cítia zatlačené do úzadia a urazené. V časoch " rovnoprávnosti " sa zdá táto veta značne prehnaná. V skutočnosti však

29

nemieni sa ňou rozdiel v právach, dôležitosti alebo hodnosti, ale iba rozdiel vo funkcii. V manželstve tvoria muž a žena spoločne " jednu bytosť ", " jednu osobu ", živý celok a každý z nich v ňom predstavuje jeden orgán. Označením byť " hlavou " v manželstve, dostáva muž rad konkrétnych úloh, pred ktorými nesmie utekať. Popri " hlave " má však organizmus manželstva aj " srdce " a ním je žena. " Stojí mužovi po boku radou a pomocou... vedie domácnosť ", Pokojne možno dodať: v podstate ona vychováva deti. Muž vybuduje formu, žena ju naplní; muž riadi čln, žena sa stará o cestujúcich v ňom; muž je ohnišťom, žena je plameň v ňom. Keď správne chápeme tento vzťah, potom by nemal existovať " boj o moc " medzi mužom a ženou, ale každý by mohol byť šťastný, že pomocou druhého plní vlastnú úlohu. Korene zvady o nadvládu, ktorá je predsa tak častá, zatiaľ nepoznáme a chceme ich skúmať. Povedali sme už v úvode tejto kapitoly, že muž má pred ženou väčšinou pocity menejcennosti, pretože ona je inštinktívnejšia než on. Je preto velmi citlivý na jej kritiku, oveľa viac, než si to obaja uvedomujú, o bojí sa tejto kritiky. Aby sa predišlo prípadnej kritike, odťahuje sa muž často od svojej úlohy kormidelníka a prenecháva zodpovednosť žene. Svoju citovú zbabelosť kompenzuje však panovačným vystupovaním a diktátorskými spôsobmi. No aj žena má pred mužom pocity menejcennosti, ktoré súvisia s výchovou a na niektorých miestach ešte vládnucou konvenciou. Cím viac sa tieto pocity menejcennosti potláčajú, tým skôr sa žena pokúša kompenzovať ich kritiku, malichernými výčitkami a znižovaním mužov vôbec a manžela zvlášť. Tým sme sa dostali k boju o moc. 30

Cím viac však muž berie svoju zodpovednosť na seba a v najlepšom slova zmysle je " hlavou spoločenstva ", tým lepšie sa má žena a tým lepšie hrá svoju úlohu ako " srdce ". No ona musí dať mužovi sebaistotu, ktorú od prírody nemá; musí mu dôverovať, dôverovať aj ked spočiatku zlyhá; ona ho musí svojou láskou a chválou priam nafúknuť - inšpirovať, ako to znie latinsky aby správne splnil svoju úlohu kormidelníka.

Keď žena zanedbá túto chválu, toto sústavné povzbudzovanie svojho muža, alebo keď ho dokonca zhadzuje, potom sa on cíti pred nou ako dieťa a skôr či neskôr si nájde inú ženu, ktorá sa naň správne pozerá a pred ktorou sa cíti úplne ako muž. Nebezpečenstvo dlhšej nevery je tu veľmi veľké a väčšina stroskotaných manželstiev má korene v tom, že muž si pred ženou pripadal menejcenný, ona ho v tom utvrdzovala a iná žena dokázala z neho urobiť " hlavu ". A vôbec, nepomer síl medzi mužom a ženou je jednou z najčastejších podmienok manželskej roztržky. Ak je žena silnejšia múdrejšia, skúsenejšia, temperamentnejšia než muž a ked mu te dáva peciťovať, potom sú obyčajne obaja nešťastní a vzájomne si na_seba sťažujú. Keď však muž prevezme plnú zodpovednosť ako " hlava " a ak žena ako " srdce " napĺňa celú rodinu pulzujúcim duševným teplom, potom je vytvorený aj pre deti najlepší základ šťastného vývinu. Voľba partnera Keď pouvažujeme o všetkých faktoroch, ktoré sú želateľné pre dobré manželstvo, potom sa voľba správneho partnera pozdáva neobyčajne ťažkou úlohou. Našťastie máme v najhlbšom vnútri väčšinou správny pocit, že dokážeme odolávať tak momentálnej zamilovanosti, ako aj príliš rozumným dôvodom rozumu a keď myslíme 31

neustále na to, že uzavretie manželstva predstavuje jeden z najdôležitejších aktov poslušnosti voči Bohu. Preto v krátkosti naznačíme najdôležitejšie body problému. Iba erotická láska, najmä " láska na prvý pohlad " nestačí na uzavretie manželstva; ona vidí iba jeden aspekt osoby a navyše ešte so všelijakými projekciami a nemá dlhé trvanie, ak nie je preniknutá totálnou láskou. Manželstvá z rozumu, z rodinných dôvodov, z dôvodov povolania, obojstranných záujmov, treba odmietnuť, ak v nich nie je erotický cit. Často však vídame "rozum­ ne" uzavreté manželstvá, v ktorých dodatočne rastie erotický cit a ktoré sa stávajú veľmi dobrými manželstvami, kým výslovne " nerozumné " manželstva z lásky väčšinou skončia nedobre. TAGORE píše o pozemskej láske: " Vzľadom na poslanie manželstva nemôže sa spoľahnúť na spontánnu lásku..., preto sa pripomína dievčatám od skorej mladosti myšlienka na manžela... Ide o to, aby sa prirodzená vášeň pohlavnej lásky nahradila zošľachteným chápaním manželskej lásky ". ( KEYSERLING: KNIHA 0 MANŽELSTVE, str. 102 ). Zena musí svojho muža obdivovať a cítiť sa uňho v bezpečí. Preto vo všeobecnosti nie je dobré, ak je silnejšia, vášnivejšía, múdrejšia, vzdelanejšia, skúsenejšia, alebo podstatne staršia než on. Naopak, muž musí vedieť uctievať dušu svojej ženy. Je preto dobré, ak ona má viac nežnej dobroty, jemnocitu, estetického vkusu a intuície než on. Muž nech sa spýta, či sa toto dievča môže stať skutočne " srdcom " jeho rodiny; dievča zas nech muža skúša, či je súci byť " hlavou ". Bezhlavé ako aj dvojhlavé manželstvá nie sú životaschopné. Nesmieme sa ženiť a vydávať v " slepej " láske, alebo v iba príliš " vidiacej

32

láske;chráňme sa teda všetkých projekcií ( anima, sestra, rozprávkový princ atd. ) a idealizácii ( " chcem v ňom vidieť len to najlepšie " ); ale skúsme vidieť druhého tak, akým v skutočnosti je. Preto sa tomu druhému nesmieme ukazovať iba vo " sviatočnom ", ale tak, akými sme nenútene. Nepodceňujme každodenné návyky - jedlo, oblečenie, zábavy, všetko, čo označujeme pojmom " dobrá výchova "; veď sa to už sotva zmení. " Láska premáha smrť, ale slý_návyk môže často premôcť láska ". ( MARIA VON EBNER ESCHENBACH ). Je dobré, ak jeden druhého videl aj v zlej nálade a pri hádke, pretože pritom sa človek prejavuje často^celkom ináč. REINERS píše VO svojom " ŠLABIKÁRI MI LENCOV " Mladý muž, ktorý vyleje svojej neveste pohár červehého vína na nové šaty, alebo si prudko sadne na jej nový klobúk, dozvie sa o jej charaktere viac, než počas desiatok nocí lásky ". Už BENJAMIN FRANKLIN povedal: " Manželstvo bez lásky vedie k láske bez manželstva ". Zo súcitu môžeme svoj život za niekoho položiť, ale nesmieme sa s ním oženiť. í To nech si zapamätajú hlavne dievčatá! ) Ženba či výdaj zo súcitu je predstie ranie nesprávnych skutočností, vždy sa pomstí a to na oboch. Nesmieme sa ženiť ( vydávať ), ak nepociťujeme k partnerke ( partnerovi ) erotickú náklonnosť, aj keď je ideálna láska akokoľvek veľká. Nesmieme sa ženiť ( vydávať_) ak sa s ňou ( ním ) nudíme, alebo ked sa obávame, že by to mohlo byť nudné. Nesmieme si ho brať, ak nezdieľa naše najsvätejšie túžby, alebo my jeho. Nesmieme sa ženiť ( vydávať ) v nádeji, že táto alebo oná nepríjemná vlastnosť sa rokmi napraví: alebo s partnerom celkom súhlasíme - takým, akým je dnes, alebo sa ho vzdajme. Múdra a pobožná žena povedala svojmu mužovi: " Ľúbim ťa takého, aký si, ale bojujem o to, aby

33

si sa stal takým, akým ťa Boh chce mať Uzavretie nábožensky zmiešaného manželstva prináša so sebou rad závažných problémov. Nábožensky ľahostajného človeka treba od takého manželstva odradiť, pretože nevie, čo robí. Ešte skôr treba odradiť nábožensky tvrodošijného človeka, ktorý sa dokáže pozerať na druhú konfesiu iba ako na poveru a pomýlené učenie - pretože na takejto pôde nie je možné spoločenstvo vo viere. Tam, kde Kristus vytvára živý stred, takže obaja partneri, bez toho, že by popreli svoje vlastné náboženstvo, to druhé prežívajú vážne a dokonca ako obohatenie, tam môže vzniknúť velmi plodné spoločenstvo. Najväčšia ťažkosť prejaví sa vo výchove detí, ktorá podlá katolíckeho práva musí byť vždy katolícka. Toto si musíme pred uzavretím manželstva dobre rozmyslieť a hovoriť o tom s dušpastiermi oboch konfesií. Dnes sa zdá byť pravdepodobným, že v súvislosti s Vatikánskym koncilom budú sa ustanovenia o miešanom manželstve vytvárať pružnejšie, čím sa ulahší osobné rozhodnutie podľa viery. ( Pozri zoznam literatúry ). KAUFMANN požaduje pre dobré manželstvo tieto štyri zaujímavé sféry: " Spoločenstvo duchovných záujmov a citov; sexuálne spoločenstvo, hospodárske spoločenstvo a rodinné spoločenstvo ( rodičia - deti ). Ak hľadáme dôvody, ktoré vedú k rozvodu, zdá sa, že manželstvo nie je nikdy ohrozené, ak sú tieto spoločenstvá rozvinuté a iba jedno z nich slabo; ale že manželstvo tonie až vtedy, ak existuje malé, alebo nijaké záujmové spoločenstvo v dvoch, alebo viacerých oblastiach. " ( Str. 21 ) Existujú psychologické testy, ktoré umožňujú správne sa rozhodnúť pri volbe partnera? Niekedy je možné pochopiť pomocou dobrej grafologickej analýzy, alebo pomocou Szondiho testu, alebo tiež 34

z rozhovoru so skúseným manželským poradcom, prečo sú dvaja ludia vzájomne ku sebe priťahovaní, a predsa sa nehodia pre manželstvo. Možno sa dajú aj takýmto spôsobom riešiť isté pochybnosti. Avšak nikdy nie je možné kladne povedať, že dvaja ludia sa dobre ku sebe hodia a že budú zaručene šťastní. Chráňme sa tu hlavne lacných horoskopov a predpovedí. Podľa MOSERA je každá voľba partnera výsledkom dedičných dispozícií, konfliktov z detstva a sociálnokultúrnych faktorov. Podobné dedičné dispozície sa priťahujú, čo môže byť osudným pri chorobných dispozíciách. Z vlastných skúseností vieme, že si volíme partnera, ktorý sa nám podobá, alebo zodpovedá nášmu ideálu ( narcistická voľba ); ďalej takého, ktorý sa podobá blízkemu príbuznému ( incestuozna spätosť ); alebo takého, ktorý je k nim v protiklade ( incestný útek ), alebo konečne partnera, ktorý vyhovuje našim vlastným sadistickomasochystickým alebo homoerotickým dispozíciám ( prípadne sebatrýznenie ). Sociálne môžeme byť viac alebo menej ovplyvnení sociálnym prostredím. Čím zdravší je človek, tým menej bude musieť alebo slepo konať podľa načrtnu­ tých podvedomých motívov voľby. V extrémnych prípadoch zapríčinila neurotické voľba stroskotanie vzťahu k partnerovi. V neistom prípade môže skúsený psychológ odkryť neurotické motívy voľby. Kniha, v ktorej sa ob­ šírnejšie pojednáva o voľbe partnera je od MEYERHOFFA s názvom: STRETNUTIE, LÁSKA, PRIPÚTANOSŤ. V období zásnub treba sa spoločne bez všetkých zábran pozerať na manželské spoločenstvo a ešte hlbšie sa spoznávať. Ak sa vyskytnú pritom nepreklenutelné protiklady alebo povážlivé pochybnosti, neváhajme zrušiť toto zasnúbenie. Radšej urobme tento ťažký krok, než mať zlé manželstvo, alebo dokonca rozvod. 35

Väčšina zlých manželstiev by sa nikdy nebola uzavrela, keby sme sa boli riadili najhlbšími citmi v období zasnúbenia. Už preto sa treba vyvarovat pohlavným vzťahom pred manželstvom, ony totiž zbavujú slobody. Erozickú harmóniu nemožno nikdy " vyskúšať " predmanželskými vzťahmi, práve tak, ako nemožno vyskúšať padák pri zoskoku z 10 metrovej výšky.

Pri všetkej rozumnej úvahe a pri všetkej láske zostáva svadba rozhodnutím, odvážnym činom, skokom do Božieho náručia. Keď sme raz rozhodnutie urobili, potom pomyslíme na Alainove slová: " Zavia­ zal som sa na celý život; volil som. Odteraz nebude mojím cieľom voliť, kto sa mi má páčiť, lež mojím cieľom bude páčiť sa tej, ktorú som si zvolil ". Aj po celkom nesprávnej voľbe partnera môže sa manželstvo stať vynikajúcim, ak k tomu dá Boh svoju milosť. Nezáleží toľko na tom, akí sme v okamihu svadby, avšak na tom, nakoľko sme schopni a ochotní sústavne sa meniť. Najdôležitejšou podmienkou pre to je pokora. Tak ukončíme túto kapitolu dôraznou pripomienkou, že na nej ( pokore ) viac záleží, než na všetkej psychológii. ROLAND DE PURY porovnáva manželstvo s tanečným párom na vysokej žrdi. Všetci raz padnú, vraví, kým si však iní zlomia väzy, padnú veriaci manželia do siete Božej milosti. Tu sa prikotúľajú ku sebe a môžu znovu vystúpiť na žrď.

36

spoločenstvo lásky " Pozemská láska " Jedným z najveľkolepejších zázrakov v Božom stvorení je to, že Boh nám vložil rozkoš do tela preto, aby sme poslúchali jeho dve najstaršie prikázania. Plodnosť a stávanie sa jedným telom s partnerom nie sú pre človeka ani čírou morálnou požiadavkou svedomia, ani podvedomou pudovosťou ako inštinkty zvierat, ale sú preň vedome spojené s najvyššou duševnou slasťou. Tak je čloeveku dané radostene plnit Božie prikázanie. Po všetky časy bolo pre človeka veľkým pokušením oddeliť od seba tieto dve veci: prikázanie a rozkoš človek budhľadá rozkoš bez lásky a plodnosti, buď myslí iba na prikázanie ako na povinnosť a obeť a rozkoš chápe ako hriech. Tak si človek postavil oproti " pozemskej " láske lásku " nebeskú ", ako na Tiziánovom obraze a človek sa tak ocitol v neprekonateľom rozpoltení. Je to bezprostredný výhonok pra-viny, pri ktorom človek sám posudzoval čo je dobré a čo je zlé. A tieto pojmy použil najprv v oblasti pohlavnosti a v tom okamihu sa začal hanbiť za svoju nahotu. Skutočnosťou je, že ľudia, ktorí najostrejšie rozlišujú medzi " pozemskou " a " nebeskou " láskou, postrádájú prítulnosť a nežnú lásku, no zmocňujú sa ich aj ťažké a väčšinou perverzné sexuálne predstavy, ktoré majú viac charakter náruživosti a zla, než rozkoše. 0 takýchto_ľuďoch platia PASCALOVÉ slová: " Človek nie je ani_anjel, ani zviera, nešťastím je, že ked sa chce stať anjelom, stáva sa zvieraťom. " My však chceme hľadať ľudský stred, kde sa stýkajú zem a nebo a kde sa duch

37

stal telom. Chceme ohlasovať zázrak, že Boh učinil spĺňanie svojho prikázania radostným a že tak splodenie dieťaťa, ako aj vytvorenie manželského spoločenstva realizuje sa tak, že muž a žena sa stanú jedným telom. Tu je láska celostným zážitkom, čistou existenciou, pretože rozviní ( rozohní ) celého človeka: v pocite najvyššej sily sa chveje ako osikové lístie, srdce mu bije v radostnom očakávaní, ako by sa chcelo rozskočit, v majestátnom vzlete sa človek dvíha postupne nad zem v nikdy netušenom oslobodení prežíva vrchol, stráca zmysly a chcel by umrieť. A potom sa " ja " otvorí vo svojom najhlbšom vnútri a zostáva otvorené pre " ty ", dva životy skutočne pretekajú do seba a obaja sa stanú jednou osobou. Kto sa pokúsi urobiť tento akt bez lásky, napodobňuje síce niektoré jeho " fázy, chýba mu však to rozhodujúce: otvorenie sa " ja " pre " ty " a tým splynutie v jedno telo. Toto sa ani zdaleka nedosiahne vonkajším spojením dvoch pohlavných orgánov, lež iba milujúcim zjednotením dvoch zrelých osobností. To treba povedať i " morálnym ľuďom, ktorí v pohlavnom styku vidia už manželskú dokonalosť, ale aj " nemorálnym ", ktorí veria, že takzvanými " sexuálnymi skúsenosťami " sa môžu pripraviť do manželstva. Týmto druhým hrozí oveľa väčšie nebezpečenstvo úplne nedosiahnuť rozhodujúci zážitok, pretože ich " ja " sa stane tupým k erosu. Hlavnou úlohou všetkých buďúcich snáh o manželstvo je jasne zdôrazniť prvý erotický zážitok a ostro ho oddeliť od pudovo - automatického pohlavného styku typického pre zvieratá. ( Zvlášť odporúčame prečítať si knihu od GAGERD: " MANŽELSKÉ PARTNERSTVO " a od LEISTA " LASKÁ A POHLAVIE " ). Umenie Lásky Čím väčšmi sa erotický zážitok oslobodí

38

od číreho sexuálneho aspektu a stane sa vecou celej osobnosti, tým menej sa možno pritom spolahnúť na svoj " prirodzený inštinkt ". Snažme sa predsa vyrásť nad tento inštinkt, ktorý predstavuje iba zabehaný postup dávno minulých časov. Špecificky ľudský erotický zážitok je slobodou, schopnosťou tvoriť nové a od zvieracieho pohlavného styku sa odlišuje tak, ako architektonická stavba od vtáčieho hniezda alebo krtinca: aj erotické spoločenstvo je umeleckým dielom. Každému umeniu sa treba naučiť. Vták sa môže dať viesť pri stavbe hniezda inštinktom, architekt nie. A ani muž nie, ktorý chce urobiť zo svojho manželstva umelecké dielo. Môže sa pozdávať za nevhodné o tom hovoriť, predsa však väčšina mužov, ktorí si myslia, že sa môžu spolahnúť na svoju " prirodzenosť " zostáva nedoukmi a ich manželky čoskoro zbadajú, že táto vychvaľovaná prirodzenosť - ako všetko inštinktívne - je jednoducho zvieracie. Umenie lásky vyžaduje dva veľké poznatky už pređom: 1. elementárne vedomosti o stavbe a funkcii pohlavného ústrojenstva, 2. poznanie, že manželstvo je niečím oveľa väčším, než iba pohlavnou záležitosťou. Teto poznatky treba zís­ kať už počas zasnúbenia, pred prvým pohlavným zblížením; v prvom rade ich musí získať muž, ktorý sa má predsa stať " kormidelníkom ". V nasledovných odsekoch zhrnieme najpotrebnejšie znalosti o tejto_ problematike. Dobre urobíme, ked si niečo prečítame. Ale nič nenahradí osobný styk s druhým pohlavím, ktorý kamarátsky vzniká v miešaných mlá­ dežníckych skupinách, alebo aký môže muž získať v priateľstve so zrelou ženou. Výslovne zdôrazňujem, že tu nemyslím na telesný pohlavný styk, ale len na duševné priateľstvo alebo kamarátstvo. Práve

39

bezpodmienečne sexuálne ovládanie sa, ktoré takýto styk vyžaduje, privádza nás k druhému predpokladu umenia lásky, na ktorý by som chcel zvlášť dôrazne poukázať. V umení lásky je najdôležitejšie vedieť, že sa nevyčerpá v " technike ", že niet sexuálneho obšťastnenia bez erosu a niet erotickej harmonie bez lásky. Hľadať ukojenie vlastného pudu nie je umenie; umením je starať sa, aby obaja partneri prežili čo možno čo najväčšie šťastie spolu a tým sa zblížili v najhlbšom vnútri. Umenie neznamená iba naplnenie prirodzenosti, ale viac; vytvorenie niečoho nového, osobného, čo tu ešte nikdy nebolo. Pre muža táto požiadavka prakticky znamená toto: nežiadať od manželky nežnosť, keď nie je duševne v takej nálade, aby mala z toho radosť; nežiadaj pohlavné splynutie dovtedy, kým možno predvídať, že bude pre tvoju ženu sklamaním; nepristupuj ku samotnému aktu, kým manželka nie je v správnom duševnom rozpoložení ( o to by si sa mal pousilovať niekoľko hodín vpred ). Nespoj sa s ňou, kým ju predohra dostatočne nevzrušila; zadrž ejakuláciu čo možno najdlhšie, aby sa vystupňovala u oboch rozkoš čo najvyššie; nezaspi hneď potom, lež až do konca dohry buď pri manželke! Pred svojou nevestou ovládni, pokiaľ je možné, každý druh sexuálneho vzrušenia, pretože jej to nerobí dobre. Voči cudzej žene ovládni erotické vzrušenie tak, aby ho nespozorovala; pretože ona môže človeka priniesť iba do nešťastia. Takto chápané umenie lásky môže v manželstve znamenať úplnú zdržanlivosť na dlhý čas, napr.: počas neprítomnosti, choroby partnera, alebo po dohode pre vnútorné sústredenie sa a dozretie. Umenie lásky predstavuje čo možno najväčšie oslobodenie sa od animálnej

40

žiadosti a jej nahradenie ľúbostným obšťastněním. Umenie lásky môže niekedy za istých okolností tiež znamenať dobrovoľné zrieknutie sa bezpodmienečnej požiadavky ukojenia - nemyslíme viac na naliehavý charakter pudu - a odovzdanie našej pohlavnosti Bohu, aby spolu s nami vytvoril z nej niečo nového. Od vydania VAN DE VELDEHO knihy, ktorá mohla byť svojho času dobrá, je rozšírená mienka, že umenie lásky je v poznaní čo možno najväčšieho počtu šikovných hmatov a variácií erotického spojenia i splynutia a v ich sústavnom striedaní vidí sa najspoľahlivejší pro­ striedok, ako uchrániť manželstvo pred nudou. My však chceme zdôrazniť, že určite nemožno nič namietať proti variáciám a zjemnelej technike ". Beda však, ak sa na ňu spoľahneme a chceme nimi udržať manželstvo pri živote! Vysvetlime to porovnaním: je dobré, ak sa domáca pani stará o čo najpestrejšiu stravu, bolo by však úplne nesprávne chcieť si manžela udržať doma iba tým. Veď práve doma zhýčkaný muž dostane z času na čas o to väčšiu chuť zájsť si do reštaurácie na nejakú lahôdku. Ak sa však manželka stará pri stole o uvoľnenú veselú náladu, plnú humoru a lásky, môže svojmu mužovi predložiť každý deň hoci zemiaky a kávu s mliekom a predsa muž nikdy nepocíti potrebu jedávať inde. ( Pričom pravdaže môžu príliš často přesolené alebo polosurové zemiaky tiež pokaziť dobrú náladu! ) Umením lásky je rozoznať dôležité od menej dôležitého a to dôležité vedieť postaviť na prvé miesto. To platí i o erotike a peniazoch, i o domácom hospodár­ stve, ktoré nikdy nesmie stáť láske v ceste. Láska je skôr bytím, než činom, skôr žiarením, než rozprávaním, skôr " milujúcim spolubytím ", než čímsi vychádzajúcim iba z jedného. Najväčším

41

nepriateľom lásky je žiadostivosť, ktorá chce niečo pre seba a druhého používa iba na svoje ukojenie. Vášeň a nežnosť

Erotický zážitok muža a ženy je tak rozdielny ako celá ich bytosť: muž sa pohybuje predovšetkým v telesnej a duchovnej rovine, žije teda v sexe a agape; žena však pohybuje sa predovšetkým v strednej duševnej rovine, jej formou zážitku je teda eros. Zaiste nie sú tieto protiklady absolútne, no prakticky sú dosť dôležité, aby sme tu o nich pojednali. Muž žije najväčšiu časť dňa v atmosfére povolania a sotva myslí na lásku. Keď príde domov, potrebuje dosť dlhý čas, kým sa môže vnoriť do erotickej atmosféry, pretože ona sa vyvíja iba pozvolna, ako všetko duševné. No sexuálne ho môže velmi rýchlo prebudiť i nepatrný podnet a môže pociťovať prudkú žiadostivosť, ktorú väčšinou zamieňa s pravou erotickou náladou. Hlavný rozdiel je v tom, že eros je, ako sme už uviedli, záležitosťou páru; pôsobí preto nákazlivo a prechádza z jedného partnera na druhého. Sex však je biologický proces, ktorý zachváti iba jednotlivca. Ak mu nepredchádza eros a nepripravuje cestu k duši ženy, sú jeho prejavy pre partnerku viac odstrašujúce. Eros očarí, oslobodzuje a obšťastňuje; sex sám môže iba znásilňovať. Tak dochá­ dza k častej a zároveň i smutnej situácii, že muž prejavuje prudkú sexuálnu žiadosť a jeho žena je preto stále chladnejšia a odmietavéjšia. Zenu nikdy neovládajú tak jednostranne ako muža problémy v zamestnaní a domácnosti; v normálnom manželstve žije viac - menej trvalo s myšlienkami na svojho muža: " V mojom srdci stále myslím na teba ". Vo všeobecnosti to spôsobuje ľahká erotická atmosféra, ktorá čaká iba na partnera, aby sa rozvila. Ak

42

sú tieto " myšlienky srdca " negatívne, vzniká erotická zábrana, ktorú nie je tak ľahké prekonať. Nálada, v ktorej muž zanecháva ráno pri odchode svoju ženu je často rozhodujúca pre úspech ľúbostných vzťahov večer. Dôležité je ešte, či sa žene postupne podarí dostať muža do erotickej nálady, až z ktorej sa sex uvedie do pohybu pre oboch harmonicky alebo či muž čírou neerotickou, sexuálnou žiadosťou usmrtí ľahkú erotickú náladu ženy namiesto, aby spôsobil jej rozkvitnutie. Žena potrebuje predovšetkým nežnosť. Pre ňu znamená toto slovo niečo čisto duševného: tón manželovej reči, keď jej želá dobré ráno, pohľad, akým jej podáva kannvicu na kávu, postoj, ktorý zaujme, keď ju treba chrániť. Nežnosť, po ktorej žena túži, je ako neviditeľný pláštik, do ktorého ju muž zahaľuje, a v ktorom sa cíti v bezpečí. Nežnosť je vôbec všetko, čo jej dáva pocit, že je pri mužovi doma. Keď však muž hovorí o nežnostiach ( on požíva toto slovo skoro vždy v množnom čísle ), myslí tým telesné láskanie, ktoré obyčajne znamená iba predohru k úplnému zjednoteniu. Nemá preto, kým neskončí pracovný deň " kedy na nežnosti ", potom ho však tieto nežnosti rýchlo privádzajú k sexuálnemu konaniu. Vidno tu nesmierny rozdiel: nežnosti muža sa " robia " v istom čase, sú sexuálneho charakteru a po utíšení vášne rýchlo prestanú. Nežnosť ženy však napĺňa celý čas kabát, v ktorom sú diery, nehřeje - je erotického druhu a tvorí nosný základ a nevyhnutný predpoklad pre vznik sexuálnej vášne. Preto musí každé ľúbostné zjednotenie vyrásť z erotickej, teda duševnej atmosféry, ak sa má žena pritom vôbec otvoriť. Táto nálada musí byť už už hodiny vopred pripravená správnym 43

spôsobem; maličkosť, hrubé slovo, alebo dotieravé gesto muža, morálne sklamanie z neho, alebo akýkoľvek iný hnev môže náhle zničiť erotickú náladu ženy. Naopak, muž môže túžiť aj bez erotickej nálady. Ba práve preto je " žiadostivý ", že nemá žiadnu erotickú náladu. Akýkoľvek vonkajší alebo vnútorný popud prebudí jeho sexuálnu žiadostivosť, túži po ukojení, a to čo možo najskôr a čo možno najrýchlejšie. Preto tvrdo­ šijne kormidluje k cieľu, prudkými a neovládanými pohybmi dosiahne skoro vrchol rozkoše, na čo ona potom rýchlo klesne na nulu, ba dokonca do negatívnej fázy, v ktorej sa muž cíti ako zbitý a čoskoro upadne do hlbokého spánku. Sotva existuje väčšia a rýchlejšia zmena nálady, než zmena nálady muža pred splynutím a po ňom, ak jej zdrojom bol iba sex. Celkom iné je prežívanie ženy. Jej telesno - sexuálne pocity sa vynárajú z erotických iba pozvolné. Toto malé narastanie; pribúdanie vášne je semo o sebe najväčším šťastím a chcela by ho preto čo možno najviac predĺžiť, pretože vrchol orgazmu neznamená pre ňu tak výlučne ako pre muža cieľ celého aktu. Ani potom neklesnú pocity ženy hneď na nulu ako u muža, ale iba celkom pozvoľne sa upokojujú a tento pomalý zostup je pre ňu zvlášť dôležitý a radostný. Taký je však pravdaže iba vtedy, keď ho môže prežívať spolu s mužom; keď muž hned zaspí, cíti sa žena okradnutá o dôležitú časť, a ešte viac vtedy, ak je muž hotový už počas jej výstupu. Sche­ maticky povedané, sexuálna krivka muža stúpa k vrcholu a ešte strmšie padá späť dolu, kým krivka ženy stúpa i klesá pomaly. Dôležité predovšetkým je, aby sa približne v rovnakom čase stretli oba vrcholy. Nie menej dôležitým je, aby sa krivka muža rozšírila, to znamená,

44

aby stále viac predlžoval trvanie zjednotenia. Orientálne národy, ktoré sú na tomto poli oveľa viac kultivované než národy Západu, vynakladajú všetko svoje umenie na to, aby zjednotenie trvalo čo možno najdlhšie, kvôli najväčšiemu obšťastneniu ženy a muža. V našej reči to znamená, že muž má prežívať spojenie oveľa viac eroticky než iba sexuálne, že musí dať stále väčší priestor nežnosti pred vášňou; tým dosiahne to, že aj v jeho manželke sa prebudí plná sexuálna vášeň, ktorá nie je menšia ako jeho a tým sa obaja stanú eroticky a sexuálne j edným. A opäť, aby sme dosiahli tejto jednoty, potrebujeme tretí prvok - agapé. Nežné vášnivé zjednotenie ( spojenie ) nemá prežívať v noci niečo, čo sa nezrovnáva s ich vedomím za bieleho dňa; lež aj tu, ba hlavne tu " kráčajú pred Bohom " a prijímajú rozkoš z jeho rúk. Konkrétne: muž dokazuje svoju rytierskosť - vlastnosť ktorú si ženy u mužov cenia najväčšmi tým, že v každom okamihu ovláda svoje vášne a dáva ich úplne do služieb spoločného zážitku. Práve tak častokrát vznikne pri živej večernej nálade pri hre, rozhovore alebo hudbe eroticky nežná atmosféra. Možno pritom aj ostane a obaja manželia môžu ísť šťastní a obohatení späť. Možno že sa však u oboch - u oboch! - stane v tejto atmosfére citeľným vzdialené vášne a pod stálym vedením lásky sa úplne spoja. Je umením lásky nedať sa odtrhnúť slepým pudom, lež vytvoriť z neho spoločný zážitok: je to Boží zázrak v ktorom sa stáva človek človekom z tela, duše a ducha, a to muž a žena jedným telom. Spojenie v láske Z toho, čo sme dosiaľ povedali, by malo byť jasné, že rozhodujúcou pri spojení v láske nie je nijaká technika,

45

lež duševny postoj, erotická atmosféra, milujúce bytie. Bez nich pôsobí každá technika trápne. Zo skúseností vieme, že pravú lásku môže narušiť zlá technika, takže spojenie v láske nevedie k dokonalej jednote, lež môže sa stať pre jedného z partnerov alebo i pre oboch súžením a trápením. Preto spomenieme teraz najdôležitejšie body, ktoré musí poznať každý muž už vopred. Svätý Klement Alexandrijský o tom hovorí: " Nesmieme sa hanbiť pomenovať menom všetky veci, ktoré sa Boh nehanbil stvoriť ". Keď sa dvaja manželia pripravujú stráviť prvú spoločnú noc, sú obaja radostne napätí v očakávaní toho, čo sa teraz medzi nimi stane; no medzi radosť sa mieša často aj trochu strachu. Mladý muž sa spytuje, či urobí všetke správne; mladá žena nemá väčšinou celkom presnú predstavu toho, čo sa má teraz s ňou stať; možno sa bojí, že sa bude musieť hanbiť, či hlúpo správať, azda má aj elementárny telesný strach z toho nového. Preto dôrazne kladieme obom na srdce: to veľké, čo očakávate, sa v nijakom prípade nestane teraz v tejto noci. To je len skromný začiatok. Vôbec nie je dôležité, ako ďaleko v tom zájdete dnes. Veď celý život leží pred vami, aby ste v ňom zašli ďalej. Zásadne dôležité je správne začať. Mladá žena musí byť vopred uistená, že jej muž nebude bezpodmienečne hneď " všetko " od nej žiadať, ale sa - ak to bude potrebné - uspokojí s tým, že bude vedľa nej ležať, rozprávať sa s ňou a ju obdivovať. A to preto, že je rytierom, ktorého prvou cnosťou je sebaovládanie. Kto žiada od svojej manželky taký stupeň intimity, pre ktorý jej srdce nie je ešte pripravené, ten ju znásilňuje a kto sa jednoducho " na nej ukojí " ako na nejakom objekte, ten potlačí hneď na začiatku erotický vzťah a položí tým možno základy frigídnosti, ktorá potrvá počas

46

celého manželstva. Obaja manželia majú vedieť, že aj vtedy, ak dôjde hneď k úplnému zjednoteniu, najmä žena nedosiahne ešte vrchol očakávania, tak isto ako chlapec, ktorý dostane na Vianoce husle, nedojme hneď pri vianočnom stromčeku prítomných svojou hrou až k slzám. Neskúsené dievča môže prudko túžiť po nežnosti, celé jeho telo môže byť erotizované, ale sexuálne pocity nemá ešte prebudené - potrebujú niekoľko týždňov alebo mesiacov, aby plne vyzreli. Mladý muž preto nesmie predpokladať to, čo ešte nie je, nesmie jednotlivé stupne preskočiť a musí si spomenúť, že každá požiadavka v nevhodnom čase vyvolá zodpovedajúcu obranu. Zjednotenie v láske možno zadeliť do troch fáz, ktoré sa od seba jasne odlišujú: predohra lásky, pohlavný styk a dohra. Druhá fáza - hoci si to muži obyčajne myslia - nie je bezpodmienečne tou hlavnou; lež každá zo všetkých troch má svoj samostatný význam. Ani jedna nemôže byť bez tých dvoch ostatných. 0 zjednotení v láske sa v Biblii hovorí: " Adam spoznal svoju ženu ". V skutočnosti to nemožno vyjadriť výstiž­ nejšie: zakaždým sa majú muž a žena vzájomne spoznať nanovo a hlbšie, telesne, duševne a duchovne. Ak zjednotenie nevedie k tomuto poznaniu, zostáva čírym dráždením a odreagovávaním pudu, láskavosťou zo zvyku, ktorá sa z času na čas preukazuje " manželskou povinnosťou ", ktorá sa navyše vykonáva rezignovane. Nespĺňa teda svoj ciel a treba to ponechať radšej tak. Predohra lásky väzí v postupnom objavovaní manželského partnera a to viac duševne, než telesne. Hlavný odpor ženy muž nepremáha silou, lež rozvážnym pokojom, sebaovládaním a starostlivo chrániacou láskou. Nie technické triky, lež celý jeho postoj má ženu získať znova. Pravdaže, tento postoj sa prejaví aj v telesných nežnostiach, ktoré sa treba 47

postupne naučit s velkou nehou, taktom a oduševnením. Tu iba toľko povieme, že ani jeden akokoľvek intímny dotyk a odovzdanie sa nemôže samé o sebe nazvať " nenormálnym ", alebo dokonca " perverzným ", kým nemá za cieľ iba vlastné ukojenie a pritom pohŕdanie partnerom, ale aj jeho obšťastnenie. Podstatný zmysel predohry lásky je duševne erotický: obaja manželia majú cítiť, že si úprimne patria, že sa môžu vzájomne celou svojou bytosťou urobiť šťastným a že ich duše splývajú v tomto umeleckom diele zo slov a pohybov vždy viac v nový celok. K samotnému spojeniu len toľko: ľudia aj bez zvláštnych techník a rozličných prostriedkov by sa neprestali rozmnožovať. Tí, čo v tejto veci zažívajú ťažkosti, iste si nájdu poradcov, a to či v ľuďoch či v odporúčanej literatúre. Pokiaľ ide o panenskosť, treba zdôrazniť, že je to skôr psychologický ako anatomický pojem. Ide o neskazenosť citov a nie o telesnú neporušenosť. K dohre takých chvíľ dodávame: manžel má pamätať na to, aby jeho milovaná žena sa necítila opustená, keď sa vzájomné zblíženie zavŕši ( zaspanie ). Osamotenosť v takomto prípade plodí primálo priateľských citov. Nečudo, že ženy spravidla potom majú zlú náladu. Po búrke vášne obaja milujúci otvoria si svoje najhlbšie vnútro a môžu si vzájomne bezprostredne pozerať do svojich duší. Práve prežité šťastie ich_napľňa hlbokou vzájomnou vďačnosťou a vďakou Bohu za partnera. Teraz si môžu vzájomne povedať a vyjaviť veci, ktoré sa inak nedali vyjadriť: problémy sa riešia bez slov a práve teraz prežívajú dokonalé spoločenstvo. V tomto okamihu platí biblický výraz aj duchovne: " Adam spoznal svoju ženu ", Nesmierne vitálna energia spojenia nevyšla nazmar, lež premenila sa na duševno - duchovnú lásku; hej, bola potrebná všetka tá sila,

48

aby sa uskutočnilo to neuveriteľné, úplné spoločenstvo. Nielen v predohre, nielen vo vášnivom vzplanutí citov, nielen v orgazme, ale aj - a práve vo vznešenom pokoji, ktorý po ňom nasleduje, prežívajú muž a žena nevyslovitelným spôsobom ten jedinečný zázrak: " Dvaja sa stanú jedným telom ".

Vonkajšie podmienky Hovorili sme o dôležitosti erotickej nálady, hlavne pre ženu. To znamená, že zjednotenie v láske nemôže - ako by muž to tak často chcel - slúžiť na zmierenie sa po prudkej hádke. Tak rýchlo sa žena vo všeobecnosti nemôže zmeniť a ked sa jej muž približuje so svojou žiadosťou, prepukne hádka nanovo: " Najprv ma hrešíš a potom som na toto dosť dobrá. Len kvôli tomu si zas priateľský ", Láska teda nie je prostriedok na uzmierenie; ona má svoj zmysel sama v sebe. K správnej nálade podstatne prispieva aj vonkajší rámec. Spálňa má byť vkusne vybavená, čo však vôbec neznamená luxusne. Od ostatných miestností musí byť podľa možnosti zvukotěsně izolovaná. Deti ani najmenšie nemajú nikdy spať v spálni rodičov! Pre ženu je to citeľné vyrušovanie, ked sa musí báť, že ju deti alebo dokonca svokra tajne počúvajú. Izba nech je matne osvetlená. Prenikavé svetlo pôsobí na ženu rušivo, úplná tma však bráni partnerovi vo vzájomnom pohľade, ktorý je duševne veľmi dôležitý. Treba tu zdôrazniť osobnú hygienu. Nepríjemný zápach neumytých nôh a pod. môže zničiť aj najlepšiu náladu, nehovoriac o neoholenej brade. Navyše: samotná technika ešte nikdy nevytvorila manželské šťastie. Pritom je dosť aj nešikovných manželov, ktorí sú predsa šťastní. Všeobecne pripomíname, že vášnivější partner_nech sa riadi podľa pokojnejšieho. Veď aj pri pešich 49

pochôdzkach dlhonohí sa prispôsobujú krátkonohým. Nikdy nie naopak! Čím sa manželstvo stáva lepším a zrelším tým menej má ňom vedúce miesto pud. Spojenie je ovela častejšie stále viac výrazom pravej, osobnej lásky, ktorú Boh vedie. Každé spojenie, ktoré nevychádza z lásky sa pociťuje ako nedostatok lásky. Láska preto za istých okolností môže hľadať aj úplne iný výraz a vzdať sa tak telesného spojenia. Už nevládne iba náš pud, alebo naša svojhlavosť, ale Boh nás osobne vedie. Pripúšťame, že nie je celkom jednoduché postrehnúť práve tu Božie vedenie, ale je to dôvod, aby sme sa ne­ pokúsili oň, i keď je to ťažké? Jednoduché recepty sú skoro vždy nebezpečné.

Cím všeobecnejšie sa uvádza, že muž má byť aktívny, žena má vyčkávať v pasivite. To je nezmyselný predsudok. Úloha " dobývatela " je samozrejme klasickou úlohou muža; či nie je však takisto klasickou úlohou ženy úloha " zvodkyne "? V jej moci je prebudiť svojím správaním u muža eros a vypestovať ho. Mužová rytierskosť je obrazom manželkinej grácie; zatiaľ čo prísnosť a mentorovanie prebudia v mužovi iba trucovitého chlapca. Mnohí muži si veľmi cenia láskanie, hlavne keď im pribúdajú roky. Ak žena zbadá, že manželovi je láskanie príjemné, nech to nezanedbáva. Veľa mužov - a prieskum to potvrdzuje - medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou cíti, že im pomaly ubúda pohlavnej sily. Z toho vznikajú pocity menejcennosti, všelijaké typy znechutenia, strata optimizmu, infarkty ap. Sú príjemne prekvapení, keď ich manželka je natoľko dôvtipná a šikovná, že im pripomôže tieto " stresy " prekonať. Nik nebude tvrdiť, že je lepšie, aby si sebavedomie nadobudol v alkohole či v bare! Čo sa týka porúch z manželskom spojení, účinne tu pomáhajú odborníci z manželských poradní ako aj dostupná 50

literatura. Zdôrazňujeme len všeobecné pravidlo: netreba to brat tragicky. Preto na záver o týchto javoch toto: erotické poruchy práve tak patria psychoterapeutovi alebo manželskému poradcovi ako zlomená noha chirurgovi. Eros cez deň Ako eros vôbec, tak aj eros cez deň nie je individuálnou záležitosťou, lež patrí do spoločenstva dvojice. Každý krok, ktorý urobí, každý človek, ktorého stretávam, každá kniha, ktorú čítam, každý kvitnúci strom, z ktorého sa teším nie je " mojou súkromnou záležitosťou ", lež určitým spôsobom sa týka aj mojej ženy, či pozitívne alebo negatívne, tvorivo či rušivo. Práve preto nesmieme jeden druhého k niečomu nútiť: nesmiem predpisovať svojej žene, aké kroky má robiť, ktorých ludí má stretávať a aké knihy má čítať, lebo sa z nej stane moje rozšírené " ja " a nie moje " ty ", ktoré na mňa plodne pôsobí. Každý pokus o zrovnanie ničí bytie v dvojici a z manželov sa stávajú dvaja osamelí ludia. To isté platí o menších chybách: každá chyba mojej^manželky je odrazom mojej chyby, a keď sám pracujem na tom, aby som odstránil vlastnú chybu, odstraňuje sa zároveň aj chyba mojej

manželky. Autoritatívny, občas brutálny má väčšinou ženu, ktorá mu vštepuje pocity menejcennosti, žiarlivá žena nemáva síce vždy muža, ktorý ju podvádza s druhými, väčšinou ho však iné veci velmi pútajú a on jej venuje príliš málo hežnosti. Zena muža, ktorý navštevuje hostinec, často nevie udržať svojho muža doma a muž histerickej ženy je skoro vždy nudný. Tieto dvojice chýb možno rozmnožovať podlá ľubovôle. Každý nech sa raz pokúsi so všetkou vážnosťou sám seba spýtať, ktorý jeho vlastný nesprávny postoj je 51

pôvodcom či podporovateľom obtiažnej chyby u manželského partnera. Keď obaja manželia spolu porozmýšľajú a poprosia Boha o jasno, nájdu väčšinou čosi prekvapujúceho. Zaujíma nás a sú pre nás dôležité iba naše vlastné chyby, kým chyby nášho partnera sa týkajú iba jeho. Priateľ mi povedal, že objavil v manželstve totiž, že 2 x 2 je 100. Keď som prekvapený pýtal vysvetlenie, povedal: " Keď sa hádam so svojou ženou, som presvedčený, že som na 98% v práve a ona si myslí to isté o sebe. Keď však každý z nás skúsi dať do poriadku tie dve percentá chýb, ktoré v sebe priznáva, a ked sa partnerovi ospravedlní, potom sa hádka zrazu stopercentne odstráni ". Táto matematika je bezchybná. Slovko " ľutuj am " alebo " máš pravdu " má v manželstve opačný vplyv. Pravdaže iba vtedy, ak ho prežijem sám_od seba a dobrovoľne, nie vtedy, keď druhého nútim, aby konečne uznal svoju chybu a ospravedlnil sa. Eros za dňa sa prejavuje v stovkách vecí, ktoré radi robíme pre druhého: v štýle, ako sa žena oblieka, ako pripravuje mužovi jedlo, ako ho kladie na stôl, ako zariaduje byt a prijíma hostí: v štýle, ako sa muž stará o svoju ženu, ako namiesto nej vykonáva ťažké práce, a ako ju opäť poteší malým prekvapením, ako zaisťuje na dlhú dobu hospodársku rovnováhu a vôbec svojej žene pocit, že má v ňom pevnú oporu. Vrcholne dôležité je správne zadeliť si čas. Každý deň má mať svoje kulminačné body, na ktoré sa možno tešiť: spoločné stolovanie, večer s hrou, hudbou alebo předčítáním, ak je to možné tiež malá vychádzka napodvečer a či večer. Ranná a večerná modlitba s čítaním z Biblie a tichou pripravenosťou na Božie volanie patria k základným pilierom dňa, ktoré nesmú byť otrasné za nijakých okolností.

52

Aj v týždni sú kulminačné body: nielen koniec týždňa a nedela, lež pokiaľ možno aj v strede týždňa má byť nevšedný večer. A konečne by mali aj cez rok - odhliadnuc od tradičných sviatkov poznačiť a vyplniť čas kratšie alebo dlhšie prázdniny, turistické pochôdzky alebo cesty, slávnostne odbavené príležitosti. Tajomstvo mať vždy čas je v tom, aby som nerobil, čo " chcem ", čo sa mi pozdáva ako " dobré ", čo je " samozrejmé ", lež to a iba to, čo Boh teraz odomňa chce. A preto ho musím počúvať a poslúchať. K pozornosti venovanej času patrí ešte niečo - totiž nielen robiť čo je správne, ale robiť to aj v pravej chvíli. Všetko má svoj vhodný i nevhodný čas; sú chvíle, kedy sa všetko darí a sú chvíle, kedy ide všetko ťažko. Keď sa muž vráti unavený domov, nemá ho žena hneď prepadnúť velkým účtom alebo oznámením, že nájomné sa zvýšilo. A keď má žena práve radosť z nového šálu alebo ovocnej misy, nech ju muž hneď neschladí poznámkou, že teraz chceli skutočne začať šetriť a obmedziť sa na najnutnejšie. Keď muž sedí nad ťažkým listom, alebo žena práve počíta očká na začatom pulóvri, vtedy aj najnežnejší prejav lásky ( partnera ) môže za istých okolností vyvolať neradostnú náladu. Vcelku ide o to, aby sme našli pravý okamih pre každý náš čin. Čas patrí Bohu; On jediný pozná jeho podobu a On jediný nám môže ukázať vhodný čas ( kairos ) okamihu, ktorý nám On ďaruje. ( porovnaj o tom moju knižku " MAŤ ČAS A BYŤ VOLNÝ " ) . Erotické spoločenstvo je umenie. Skutočné umenie však vždy spočíva na vnútornom počúvaní Boha. Každá technika je užitočná, predsa však je stredobodom. Ku hre na violu potrebujeme dobré husle, poriadny sláčik a trochu kolofónie. Rozhodujúcim je však huslista. Práve tak rozhodujúcim je milujúci a milujúca, ktorí sa spoločne pripravujú splniť 53

prvotný Boží príkaz a chcú to urobiť pod jeho stálym vedením.

Ovládaná pohlavnosť

Proti pozitívnemu hodnoteniu erosu staval sa po všetky doby a v každom náboženstve názor, ktorý prohlašoval zdržanlivosť a panenskosť za čosi najvyššie, ba niekedy označoval eros za menejcenný alebo dokonca za hriešny. Biblické posolstvo zaujíma voči pohlavnosti vo všeobecnosti velmi pozitívny postoj, avšak ani tu nechýba druhý tón: U Matúša ( 19,12 ) hovorí Ježiš o " tých, ktorí si pre kráľovstvo nebeské sami volili bez­ ženstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí! " A Pavol uprostred kapitoly o manželstve hovorí: " Rád by som bol, keby všetci ludia ostali tak ako ja " ( 1 Kor. 7,7 ). O tieto pasáže sa v oboch kresťanských konfesiách opiera pevne zakotvené vyššie hodnotenie panenstva, čoho najnovším výrazom je encyklika " Sacra Virginitas ". Ako sa s tým zhoduje to, čo sme o veci povedali? Je o to potrebnejšie mať v tomto jasno, pretože velmi veľa kresťanov, medzi nimi početní dušpastieri, žijú v trvalom kompromise: v podstate považujú " zmysel­ nú rozkoš " za niečo nízke a hriešne, predsa však veria, že je nevyhnutná pre zdravý život a tak dávajú nič nehovoriacu radu, aby sme sa " miernili ". Pohlavnosť prežívajú všetci ďalej, no so zlým svedomím ( asi tak, ako sa to hovorilo ) v zmysle tvrdenia o príslušníkoch istej sekty: " Hrešia síce, ale bež pôžitku ". Po prvé poznamenávame: pohlavnosť nie je " nízky pud ", ba naopak - najvyšší pud človeka, totiž jediný, ktorý preniká cez " ja " k partnerovi a k dieťaťu. Zodpovedá splneniu prvého Božieho príkazu v raji a nemôže byť teda sama o sebe hriechom. Máme ju odvážne prijať a prežiť s dobrým svedomím. BREITENSTEIN vraví: " Vidieť čo i len stopu mravnej 54

ošklivosti v sexuálnom akte manželov nedá sa kresťansky zdôvodniť ", ( str. 33 ). Po druhé: u človeka nie je pohlavnosť ako u zvieraťa - iba v službe rozmnožovania, lež stále viac a viac i v službe lásky. " Muž bude patriť svojej žene a stanú sa jedným telom ". Táto zmena funkcie pohlavnosti zodpovedá zmene funkcie úst, ktoré sa zmenili z orgánu určeného na prežúvanie na rečový orgán, alebo zmena funkcie rúk, ktoré boli pôvodne určené na pevné držanie, dnes však píšu, modelujú a modlia sa. Tak aj ludská pohlavnosť je vsadená do určitého poriadku; má zmysel iba v tvoritelskom poriadku lásky. A pretože je tu istý poriadok, vyskytuje sa i možnosť jeho zneužitia - necudnosť ( smilstvo ). Povedzme to zretelne hneď tu: nielen túžba užívať bez lásky je necudná, ale práve tak obmedzovanie lásky kvôli nejakému lipnutiu na princípoch. Kto si ženu iba " žiada ", urobí z nej neosobný objekt a vypadne preto z lásky " kto však svoju pohlavnosť stále potláča, vytrhne ju z celku a povyšuje ju priam na démonickú silu. Ide o ovela viac: pohlavnosť je u človeka tajomstvom. " Úzkosti, ktorými trpia moderní ludia, vznikli preto, že sme sa odučili mať bázeň pred tajomstvom pohlavia ". ( LEIST, str. 15 ). Tajomstvo však znamená, že v hre nie sú iba muž a žena, lež aj Boh. ( Odtiaľ to tabu, v biblickej reči to " nečisté ", no zároveň i " sväté, čo lipne na pohlavnosti ). Prakticky to znamená, že ľudská pohlavnosť nie je ničím, čo prebieha " prirodzene " a " samozrejme ", lež sám Boh si ju zvolil, aby viedol človeka k svojim zámerom. Máme vždy sklon stavať nesprávne alternatívu: bud pohlavnosť ovláda nás, buď ju my ovládame svojou vôľou. Oboje je rovnako vzdialené Božiemu tajomstvu: Boh chce ovládať nás a našu pohlavnosť, áno, azda nás ďalekosiahle

55

ovláda práve našou pohlavnosťou. Pohlavnosť prežívaná v poslušnosti sa volá cudnosť. Dr. BRIOT hovorí: " Človeka by sme mohli definovať, ako bytosť schopnú cudnosti. " Je v našom záujme, aby naša pohlavnosť čím dokonalejšie slúžila láske: najprv sa rozšíri sex v eros, potom eros v láske; cielavedomé pohlavné spojenie sa rozšíri na životné spoločenstvo lásky vôbec. Preto môže mať niekedy zmysel zrieknuť sa na istý čas pohlavného obcovania, aby sme ponechali pôsobiť všetku túto silu v láske k Bohu a blížnemu. Na to treba sústavné osobitné vedenie u oboch partnerov, k celkom osobitnému cieľu: pretože pohlavné obcovanie v manželstve je celkom prirodzené, i ked ho nemožno označiť za obsolútnu biologickú nevyhnutnosť. Keď sa už zriekame; potom slobodne a nie pre kŕčovitý odpor, potla­ čenie pohlavnosti, či kvôli prikázaniu ( zákonu ) . Je dobré, ak sa môžeme vzdať na dlhší čas telesnej sexuality a všetku túto energiu transformujeme na duševno duchovnú lásku k partnerovi a Bohu. To je cvičenie pre čas odlúčenia alebo choroby a zároveň skúška našej ochoty oddať Bohu celý svoj život bez akejkoľvek rezervy. Pri tomto pokuse spozorujeme, ako tuho sme ešte pripútaní k tomuto zdanlivo " dobrému právu ", akí maloverní vlastne ešte sme vzhľadom k bezpodmienečnej oddanosti Bohu. Chceli by sme vlastne každej mladej dvojici želať, aby sa naučila popri erotickom umení ešte aj úplnému majstrovstvu, aspoň ako možnosť a slobodu počas niekoľkých týždňov či mesiacov. Nič by však nebolo najsprávnejšie, než pestovať takúto zdržanlivosť ako nejaký zákon ( príkaz ), či ako dobrú vec, alebo tiež z duchovnej potreby napodobňovať. Ešte horšie by bolo, keby

56

sa tým znehodnotila telesná pohlavnosť. Ide práve o to, aby sme sa vzdali čohosi vynikajúceho. Vezmime si k srdcu Pavlovo napomenutie: " neodopierajte si jeden druhému, ak len s tým načas obaja nesúhlasíte, aby ste sa mohli venovať modlitbe! Potom zase žite spolu, aby vás Satan nepokúšal, ked sa nebudete môcť zdržat ". (1 Kor. 7,5 ). Zdržanlivosť jedine pre ňu samu nie je o nič lepšia, než prežitá pohlavnosť, ba morálne stojí podstatne nižšie, ak sa spája s farizejskou domýšlavosťou. Stáva sa, že dlhšia zdržanlivosť môže u niektorých manželov spôsobiť vnútorné kŕčovité napätie a odcudzenie. Čistota a cudnosť nemajú nič do činenia so zdržanlivosťou, Oveľa viac znamená bezpodmienečné oddanie našich citov, pudov a myšlienok Bohu. No nie preto, aby ich zničil, lež preto, aby nimi vládol a nám udeľoval milosť použiť ich podľa svojej vôle. Vypočujme si dvoch teologov. Evanjelik DIETRICH BONHOEFFER hovorí: " Podstatné u cudnosti nie je vzdanie sa rozkoše, lež celkové nasmerovanie života k jednému cieľu. Kde ono chýba, potom cudnosť nevyhnutne vyznaje ako smiešnosť. Cudnosť je predpokladom jasných a rozumných myšlienok ". ( " ZDRŽANLIVOSŤ A ODOVZDANIE SA " str. 256 ). A katolík AUGUST ADAM dokazuje v celej svojej knihe, že významní teológovia všetkých čias dávali prednosť láske pred cudnosťou: " Nie preto je láska cenná, že je cudná, lež_cudnosť je preto a iba dovtedy cenná, keď je stelesnenou láskou. Číre zásadné vzdanie sa pohlavnej funkcie nie je samo o sebe nič cenného. Kto ho vychvaľuje ako absolútnu hodnotu, dôjde zákonite k ideálu dokonalosti manichejcov alebo indických fakírov " PRIMÁT LÁSKY " str. 145 ). Voľná láska Obsah tejto kapitoly bude sotva 57

zodpovedať tomu, čo väčšina čitateľov očakáva pod takýmto nadpisom_" napriek tomu ich prosím, aby čítali dalej. Treba však zopakovať práve na záver tejto kapitoly, čo sme už povedali a spojiť ho s novými pohladmi. Láska v manželstve a mimo neho obyčajne nie je volná. Je ohraničená našim egoizmom: chceli by sme lubiť a hlavne byť milovaní, nemyslíme však na to, aby sme sa plne odovzdali. Moje ctižiadostivé plány, moje zadelenie dňa, moje milé zvyky moje povolanie, môj osobný úspech, moji priatelia a príbuzní, moje záľuby a moje náruživosti - to všetko sú veci, ktoré nie som ochotný obetovať svojmu partnerovi v manželstve. Aj vtedy, keď sa samo - sebou rozumie, že on tieto veci obetuje kvôli mne, budem sa v konkrétnom prípade vždy brániť vzdať sa ich. " Všetko môžeš odo mňa žiadať, avšak svojho kolkárskeho klubu sa nevzdám. " Ty vieš, že ti celá patrím, predsa mi však nemôžeš zakázať, aby som bola pekná a aby som sa páčila aj iným mužom! " Nejde o to, či máme pravdu alebo nemáme, lež predbežne ide o to, aby sme uznali, že mnohé veci sú nám prednejšie než láska a že nás zotročujú. Ešte väčšmi je naša láska ohraničená našou žiadostivosťou. ( To platí hlavne o mužovi ). Keď muž prudko túži po žene, myslí si samozrejme, že ju tiež isto mi­ luje. Keď ho žena pre nejaký dôvod odmietne, prestane zrazu veľká láska a môže dôjsť k veľmi trpkým slovám. Ešte čudnejšie je, že muži, ktorí nájdu u svojej ženy úplné sexuálne ukojenie, predsa musia pohľadom sledovať iné ženy a často stačí manželkina krátka neprítom­ nosť, alebo iná príležitosť, aby hľadali dobrodružstvo s inou ženou. Takí muži potom hovoria, že sú - bohužiaľ - tak založení, že by mohli zároveň milovať viacero žien. V skutočnosti je ich túžba ( ako vždy ) zameraná na viacero žien a to je dôvcd, prečo vôbec nemôžu skutočne 58

milovať nijakú ženu a ani svoju manželku. Naša láska môže byť paradoxne neslobodnou pre obojstrannú pripútanosť manželov. Muž a žena majú neustále pohľad upretý jeden na druhého a viac sa o nič nestarajú. Dôsledok: jeden sa musí skloniť pred tvrdohlavosťou druhého, a preto mu v iných prípadoch nenanucuje svoju vlastnú vôľu: dvaja otroci a ani jeden pán. Každému záleží na blahu druhého iba formou strachu a nezmyselných obáv: " pre jeho dobro " sa mu zakáže lyžovanie a plávanie, cestovanie a nočné prechádzky, kŕmime ho vitamínami a sladkou kávou a aby sa nič neohrozilo, obmedzíme sa na jedno nanajvýš dve deti. Egoizmus vo dvojici je egoizmus na druhú. Skutočná láska vytvára bytie v dvojici; v pripútanosti zostane každý pre seba a osamelý. Je to " osamotenie vo zväzku jednoty " Skutočná láska uvoľňuje.

Muž a žena nemajú pred sebou tajomstvá: pretože si úplne dôverujú a vedia, že všetky problémy, aj osobné hriechy a pády sa lepšie vyriešia za pomoci toho druhého, než keď ich riešime sami. Sú preto jeden pred druhým priehľadní ako krištáľ. Muž a žena sa snažia rozlišovať lásku a žiadostivosť: milujem toho druhého pre neho a to mi robí radosť: túžim po ňorr. kvôli sebe, aby som ukojil egoistickú žiadostivosť. Rozkoš z lásky zakaždým nanovo, nečakane, uchvacujúco: naopak rozkoš so žiadostivosti zodpovedá mojej predstave, je to stará platňa, ktorá sa zakaždým končí. Túžobné pohľady na iné ženy, hra s vybájenými a inými predstavami, to sú hla niektoré z týchto starých platní. Muž a žena sa rozhodnú vzdať sa úplne svojej tvrdohlavosti. Je to veľmi jednoduché: keď som podráždený voči svojmu partnerovi, ked sa cítim byť nepo­ chopený a mám preto súcit sám so sebou, keď som prchký a myslím si, že tomu lepšie 59

rozumiem, keď chcem " jeho šťastie " proti jeho vôli, vtedy vždy sa prejavuje moja nezlomná tvrdohlavosť a utláča moju lásku. Tieto znaky sa objavujú hneď, len čo dajaká vec skríži cestu mojej tvrdohlavosti a to až dovtedy, kým nie je zmarená, lepšie povedané ukrižovaná. Muž a žena sa navzájom tak milujú, že sa odovzdali Božej láske. Nepatria už jeden druhému, lež spolu patria Bohu a spoločne počúvajú jeho hlas. Keď sa dvaja ludia vzájomne milujú; počúvajú jeden druhého. Keď milujeme Boha, počúvame Ho, a to tak, že na začiatku každého dňa utichneme, čítame jeho slovo a pokúšame sa počuť, čo nám pre tento deň celkom osobne On chce povedať. Pravá sloboda spočíva v uskutočňovaní Božej vôle a nie vôle človeka a našej tvrdohlavosti. Láska nám dáva práve túto slobodu. My však v tomto opäť zlyhávame. No keď prijmeme Božiu vôľu bezpodmienečne vážne, potom ňou môžeme čestne zmerať zlyhanie a vyspovedať sa z neho partnerovi. Potom sú si muž a žena vzájomne pripome­ nutím tohto bezpodmienečného a jeden druhému vyslovujú odpustenie. To je ich vzájomná ( obojstranná ) " kňazská " služba. Luther dokonca povedal: " Máme si byť jeden druhému Kristami ". Tento postoj nesmieme zamieňať so zákonom; on je čosi oveľa viac " ukončením zákona " : zákon môžem splniť a preto má dobré svedomie; konkrétnu osobnú a bezpodmienečnú požiadavku Boha, ako je zameraná na nás v kázni na hore i v celom Ježišovom živote, nemôžem však splniť; je priamou výzvou, na ktorú môžem vždy iba odpovedať slovami: " Pane, verím, pomôž mojej nevere "! Je výzvou, ktorá nepozná nijaké obmedzenie, lež úplne všetko do seba zahŕňa: " Vy máte byť dokonalí, ako je váš Otec na nebesiach dokonalý. " Keď manželský pár odpovedá na túto výzvu, potom musí zanechať všetku zákonitosť čírej prírody, tvrdohlavosti a 60

" dôverného šťastia v dvojici spoľahne sa úplne na Božiu milosť a Ježiš mu dá svoj pokoj. Medzi takto chápanou manželskou láskou a láskou človeka slobodného niet viac nepreklenutelnej priepasti. Obidva stavy, manželský i slobodný ( celibátny, panicky ) majú svoje zvláštne poslanie a prisľúbenie od Boha ( 1 Kor. 7,25-38 ). Záleží len na tom, aby svoje poslanie poslušne plnili. Slobodný nie je jednoducho ne-ženatý; lež je voľný pre Boha a pre mnoho ľudí, pretože sa nestal s jedným človekom jedným telom. Ženatý to má často oveľa ťažšie, dosiahnuť totiž so svojím manžel­ ským partnerom podobnú slobodu. Keď ženatí i slobodní jasne spoznajú svoje poslanie a keď ho nasledujú, vtedy - a to len vtedy - môžu si preukazovať navzájom priateľstvo, ktoré neplatí pre nich ako pre jednotlivcov, ale pre dvojicu. Každá pravá láska, či v stave manželskom a či v slobodnom stave, je dar Boží. Niet zákona, ktorý by bol väčší než láska, akú nám Boh daruje. Kto miluje, je poslušný ako dieťa a slobodný ako kráľ. Preto vraví Augustín: " Miluj a rob čo chceš! "

61

plod manželstva Dedičnosť

Keď je reč o deťoch, myslíme v prvom rade na pokračovateľov a budúcich udržovatelov našich dedičných vlastností. Spomenieme iba najdôležitejšie skutočnosti pretože o nich je ešte vela nejasností. V hrubých črtách si môžeme znázorniť tieto vzťahy tak, ako by jednotlivé dedičné vlastnosti, napr. farba očí, forma nosa, krvná skupina, hudobný sluch alebo nejaká dedičná choroba zodpovedali jednému najmenšiemu zrnku v jadre vaječnej a semennej bunky. Tieto jednotlivé dedičné faktory - zrnká alebo " geny " sa nachádzajú ako perly na šnúre v " chromozomoch " alebo v jadrách klíčivých výtrusov. Pri oplodnení sa ocitnú materské a otcovské chromozóny vzájomne proti sebe a dôjde k stretnutiu ich jednotlivých génov. Pritom sa vyskytnú dve nasledovné možnosti: tá - ktorou vlastnosť dieťaťa je zmiešaninou rodičovských vlastností: otec s krvnou skupinou A, matka s krvnou skupinou B, dieťa AB, alebo, čo je ovela častejší prípad, jedna dedičná dispozícia prevlá­ da nad druhou a dosiahne, že tá zdanlivo zmizne ( otec svetlocký, matka tmavooká, deti tmavooké ) Didičná dispozícia, ktorá prevláda v tomto súťažení, nazývame " dominantnou ", tú, ktorá podlahne " recesívnou ". Tento posledný vzťah je dôležitý hlavne preto, aby sme pochopili praktickú náuku o dedičnosti: recesívne vlastnosti, ktoré zdanlivo u jednotlivca zmizli, môžu zrazu náhle vystúpiť u jeho potomkov, ak sa viac nestretnú s protikladnou dispozíciou, a tým skôr, ak narazia u partnera na rovnakú recesívnu dispozíciu. Tak vysvetl

63

me, že dedičný podmienený talent alebo choroba " preskočia " jednu alebo dve generácie a môže sa opät vynoriť u potomka o 50 rokov neskôr ako zdanlivo nová vlastnosť. Nemusíme teda byť sami chorí, aby sme mohli prenášať recesívnu chorobnú dispozíciu. Hranica medzi dedičnými chorobami nie je celkom jasná. Sú čisto dedičné choroby, ako vrodená slabomyselnosť, ktoré nezávisia od žiadnych vonkajších vplyvov čisté zvonku podmienené choroby, ako napríklad osýpky, ktoré dostane každý, nezávisle od svojej dedičnej dispozície, ak je infikovaný. Väčšina chorôb nachádza sa medzi tým: epilepsia spočíva na dedičnej dispozícii, môže ju však vyvolať aj otras mozgu, alebo nejaká infekcia; tuberkulóza je zrejme infekcie, avšak v dôsledku dedičnej dispozície má často iný priebeh, alebo v iných orgánoch. K ťažkých chorobám, ktoré úplne alebo skoro úplne majú základ v dedičnej dispozícii, patrí dedičná slabomyselnosť, schizofrénia, maniacko-depresívna po­ matenost, isté formy epilepsie, vrodená hluchoněmost, isté formy slepoty, cukrovky alebo znetvorenej ( konskej ) nohy, náchylnosť ku krvácaniu a rad zriedkavých chorôb. Zvlášť dôležitá je - ešte presne neurčená - skupina " psychopatov ", ku ktorej patrí väčšina alkoholikov, tulákov a zločincov. Obyčajne ich bagatelizujeme ako " zvláštnosť ", originálnosť " alebo " osobné vyšinutie " a príliš nejasne vidíme, že ide o skutočne dedičné choroby, najmä vtedy, keď sa vyskytne_viac prípadov v jednom príbuzenstve. Ťažké, avšak získané cho­ roby, ako detská obrna alebo parkinsonizmus nemajú vplyv na potomstvo. Aby sme si vytvorili konkrétnu predstavu o nebezpečenstve dedičnosti, môžeme si pamätať, že napr. zo 100 detí, ktorých otec alebo matka sú schizofrenikmi ( nebezpečenstvo dedičnosti je nezávislé

64

od momentálneho stavu liečby nositeľa choroby ) je 16 detí schizofrénnych a 33 detí sa stane psychopatmi. Schizofrenik má teda 50% - nú šancu, že bude mať duševne choré deti. Ak sú obaja rodičia schizofrenici, ochorie 64% detí na schizofréniu a 32% bude psychopatov. Sú teda všetky abnormálne. Ak je chorý jeden zo starých rodičov a rodičia sú zdraví, klesne počet schizofrénnych a psychopatických vnukov na 3%, prípadne 14%, kým percentuálne množstvo synovcov a bratrancov schizofrenikov je 1,8%, pripadne 5 percent, teda sotva viac než je priemer v celom obyvatslstve. Prakticky teda povieme, že ludia, ktorí sami trpia, alebo trpeli na ťažkú dedičnú chorobu, nemajú mať deti, ani tí ludia, v ktorých blízkom príbuzenstve sa taká choroba často vyskytuje. To platí hlavne vtedy, ak je zaťažený rod z otcovej i matkinej strany. Ak je však chorý iba vzdialený príbuzný, budeme môcť vo všeobecnosti zodpovedať za deti, ak je druhý manželský partner nezaťažený. Vo všetkých sporných prípadoch sa spýtajme skúseného lekára a predložme mu podlá možnosti čo najúplnejšie rodokmene oboch rodín, v ktorých sú zapísaní i zdraví členovia. Zvláštnou otázkou je vplyv alkoholu na potomstvo. Vo všeobecnosti alkoholizmus nie je príčinou, lež následkom psychopatickej dispozície. Oveľa zriedkavejšie, ak sa vôbec vyskytne, je priame poškodenie potomstva. ( Ho­ voríme o nie celkom istom duševnom ohrození detí ). Možnosť ohrozenia vyplýva z toho, že alkohol možno už dve hodiny po použití dokázať v semennej tekutine a že brzdí pohyblivosť spermií. Ak sú pochybnosti, treba bezpodmienečne zabrániť oplodneniu počas podnapilosti alebo krátko po nej. Rádioaktívne žiarenie, ktoré vzniká pri výbuchoch jadrových zbraní, tiež 65

trochu zvyšuje pravdepodobnosť dedične chorého potomstva. Dnes sme náchylní pripisovať výchove v prvých rokoch života práve takú dôležitú úlohu ako dedičnosti. Ne­ dostatočná nežnosť a bezpečnosť, hlavne z matkinej strany, vytvárajú u dieťaťa pocit opustenosti, ktorý sa môže pre­ javovať po celý život. A naopak, láskavá a zároveň konzekventná výchova ( bez hýčkania ! ) môže za určitých okolností odstrániť aj ťažkú dedičnú dispozíciu tým, že ju pozitívne zužitkuje namiesto toho, aby ju nechala vyústiť v chorobu. Nejde o to, aby sme si ju lahkomyselne alebo pyšne nevšímali, lež o to, aby sme spoznali Božie možnosti v tejto danej situácii. Pričom jednou z týchto možností je azda bezdetnosť. V tejto súvislosti sa nás často pýtajú na význam Rh - faktoru. Približne 16% všetkých ľudí má " Rh - faktor negatívny " ( Rh - ).84% Rh+. Keď očakáva žena s Rh - faktorom dieťa od muža Rh +, môže mať ono ako otec Rh t, alebo ako matka Rh -. V prvom prípade môže podla okolností prejsť krv tochto Rh na matku a vyvolať u nej "antitelieska t.zn. obrannú substanciu, ktorá má schopnosť rozkladať krv Rh. V tomto prípade je matka ako sa vraví, přecitlivělá na Rh. Ak bude mať takáto senzibilizovaná ( přecitlivělá ) matka druhé dieťa, ktoré je ako prvé Rht, môžu jej materinské antitelieska rozložiť krv dieťaťa, takže dôjde pred narodením alebo pri ňom k ťažkej ( silnej ) žltačke s rozkladom červených krviniek ( nezamie­ ňajme ju s normálnou žltačkou novorodeniatok ), na ktorú môže zomrieť. Dnes možno túto žltačku väčšinou odstrá­ niť okamžitou transfúziou krvi. Z toho, čo sme napísali vyplýva, že poškodenia Rh faktorom môžu nastať iba vtedy, ak: žena s Rh - otehotnie s mužom Rh+ ( nie opačne ). b ) ak sú prvé deti tiež Rht,

66

c ) ak sa matka stala na to přecitlivělou. Vo veľkej väčšine prípadov manželstiev medzi ženami s Rh - a mužmu Rh + -takýchto sú milióny- sa nestane nič; pri nakopení nepriaznivých okolností môžu však vzniknúť ťažké škody. Pretože nezhody sú zriedkavé, nemožno zásadne odradiť všetky dievčatá s Rh_-. aby sa nevydávali za muža s Rh +. Keď však precitlivela matka s Rh - už stratila dieťa na žltačku, potom je veľká pravdepodobnosť, že aj s druhým to skončí podobne, ak len nedostane hneď po narodení v nemocnici potrebnú transfúziu krvi. V takomto prípade je možné úplné vyliečenie dieťaťa. V skutočnosti sú vzťahy ešte komplikovanejšie. V očakávaní

Sotva existuje na zemi väčšia zodpovednosť, než je zodpovednosť matky, ktorá nosí v sebe dieťa počas deviatich mesiacov - pretože dobro i zlo ľudského života závisí vo veľkej miere od nej. Dodajme však hneď: je to zodpovednosť dvojice, pretože postoj matky je silne závislý od postoja otca. Tehotenstvo nie je choroba, preto má budúca matka čo možno najmenej zmeniť svoj obvyklý spôsob života. V prvých troch mesiacoch nie je plod ešte pevne zakotvený, takže prudké otrasy, ako skákanie, jazdenie, jazdy autom po hrboľatých cestách, ale aj duševné otrasy alebo bežné infekcie môžu spôsobiť potrat ( abortus ). Ženy s pocitom zodpovednosti budú teda v tomto čase opatrné. Proti rannej nevoľnosti, ktorá sa občas prejavuje, možno doporučit rôzne medikamenty: spýtajme sa na to lekára. Nevoľnosť môže - no nemusí spôsobovať aj neuvedomená vnútorná obrana voči dieťaťu, či voči mužovi a či voči faktu realizovania svojej ženskosti. Aj vtedy, keď mladá matka kruto trpí, môže sa utešiť tým, že ťažkosti skoro vždy miznú počas 67

štvrtého mesiaca a urobia miesto jedinečnému pocitu blaha. Vieme, že jedy, ako niektoré lieky ( kontergan ! ) , alkohol vo väčších množstvách alebo infekčné ochorenia, ako rubeola môžu v prvých mesiacoch tehotenstva zhubne pôsobiť na dieťa. Preto radíme najväčšiu opatrnosť, prípadne poradenie sa s lekárom! Starostlivosť o dostatočný telesný pohyb a čerstvý vzduch má byť samozrejmosťou!

V pohlavnom styku možno počas tehotenstva bez všetkého pokračovať; posledné štyri až šesť týždňov pred pôrodom a práve toľko po ňom treba vynechať, aby sa zabránilo vniknutiu baktérií do rodidiel, ktoré by mohli neskôr vyvolať detskú horúčku. V tomto čase treba tiež vynechať sedací a úplný kúpel. Mnohé ženy sa počas tehotnosti cítia duševne zvlášť šťastné, iné sú naopak chúlostivé, alebo pociťujú ľahkú depresiu. Preto sa má mladý muž veľmi snažiť byť svojej žene práve v tomto čase nápomocný a dať jej pocit istoty. Nepadne mu to vždy celkom ľahko, pretože jeho žena bude v posledných mesiacoch telesne trochu zmenená ( " znetvorená " ) duševne menej odolná a preto sa musí práve v tomto čase sexuálne ovládať. Teraz, alebo nikdy je príležitosť na to, aby sublimoval svoj sex v eros a agape a aby dokázal, že je schopný nežistrej lásky. Mnoho žien stratí práve v tomto čase svoju úctu a tým tiež lásku k mužovi. Žena má však vedieť o často trochu napätej nálade muža a nemá zanedbávať a opúšťať. A keď je dieťatko tu, nemá obrátiť všetku svoju pozornosť. A nežnosť naň a muža odstrčiť, ako sa to tak často stáva. Muž, ktorý sa cíti právom či neprávom zanedbávaný, môže akokoľvek to aj zvláštne znie - začať žiarliť na svoje dieťa a dokonca sa môže chcieť pomstiť svoje žene za neveru. 68

Múdra manželka čo najviac zahrnie manžela svojou materinskou láskou. Velmi " mužný " muž raz povedal, že počas pôrodu a šestinedelia sa môže v každom mužovi prebudiť materinská žilka, ktorá ho hlboko obšťastňuje. Potom môže byť voči svojej žene a neskôr aj voči dieťaťu nielen otcovským, lež právo aj " materským ". To vonkoncom nie je nemožné, ak muž pomáha svojej žene ako pestún, ak kúpe dieťa a vinie ho do plienok, práve tak isto vylučuje nová materinská nežnosť ženy erotickú nežnosť voči mužovi, ale práve teraz ju napĺňa. Strach z pôrodu ťaží mnoho mladých žien. Treba vedieť, že duša práve tak ako telo dozrieva pre tuto udalosť a potom je už pripravená. Úplná dôvera a radosť je najlepšou prípravou pre lahký pôrod. Najnovšie sa podarilo podstatne zmierniť bolesti pomocou zvláštnej dýchacej techniky počas pôrodu. Doba okolo pôrodu sa môže stať kritickou pre nejedno manželstvo. Nie bezdôvodne si dajú primitívi zvláštnu námahu s naháňaním zlých duchov. Ale práve kríza môže - ako nijaký iný zážitok - spojiť muža a ženu v jednotu, ak si uvedomia, že spolu uskutočňujú Božie tvoritelské dielo. Neplodnosť Keď v manželstve napriek normálnemu styku nie sú deti, môže to mať rozličné príčiny. Zriedkavou príčinou je u muža a ženy uzavretie semenovodu, prípadne vajcovodu, zapríčinené zápalmi. U ženy môžu byť vajcovody azda iba trochu zlepené, čo sa dá odstrániť malým zásahom - prefúknutím trubice. Neplodnosť môže mať pôvod i v bežných vplyvoch, ako sú poruchy v látkovej výmene, nedostatok vitamínov, infantilizmus atď. Zdá sa, že niektoré jedy, hlavne ni­

69

kotín porušujú plodnosť. Duševné naladenie ženy pri počatí hrá tiež svoju úlohu. Orgazmus nie je na to bezpodmienečne potrebný, ako to dokazuje vela frigidných matiek, predsa sa zdá, že napomáha počatiu. Konečne existujú ľudia, ktorí sú plodní, avšak z určitého dôvodu nemôžu mať spolu deti. Velmi dôležitá je tiež voľba dňa počatia. O tomto probléme budeme podrobnejšie hovoriť v nasledujúcom odseku, preto naň čitateľa odkazujeme. Vyšetrovanie neplodnosti vyžaduje dôkladnú prehliadku nielen ženy, ale aj muža, prinajmenšom mikroskopickú prehliadku jeho semena. Pretože prekážka je práve tak častá u muža, ako u ženy. V každom prípade vezmeme do úvahy duševný vzťah ženy voči svojmu mužovi a dieťaťu. Sú lekári - špecialisti na vyšetrovanie neplodnosti a oplatí sa im dať dôkladne vyšetriť. Ak je príčinou bezdetnosti jednoznačne muž a manželia si želajú veľmi dieťa, mohlo by sa uvažovať o umelom oplodnení. 0 čo tu ide? Rozlišujeme homologné oplodnenie, keď muž má semeno schopné oplodniť a to sa jednoducho prenesie na ženu ( stáva sa tak pri absolútnej impotencii muža, alebo pri ťažkých znetvoreniach ); a heterologne, alebo oplodnenie cudzím semenom, keď manžel nemá oplodnenia schopné semeno, lež takýmto spôsobom sa prenesie na ženu semeno cudzieho muža, ktorého žena väčšinou nepozná. Tento posledný postup vyžaduje dôkladné a veľmi ťažké mravné a psychologické rozhodnutie, pretože nevieme čo spôsobíme, keď privedieme takýmto spôsobom do manželstva cudzí prvok. Napriek niektorým odborníkom, ktorí to doporučujú, ako napr. JOEL, v prospech umelého oplodnenia cudzím semenom sa vyslovil z evanjelických

70

teológov iba N.H.SOL. Katolícka cirkev zakazuje aj homologné oplodnenie. Kto si bezpodmienečne želá mať deti, môže prijať ( adoptovať ) nemluvňa; tomuto spôsobu dávame prednosť. Až vtedy,keď sa vyskúšali všetky prostriedky a zostali bez výsledku, má sa manželský pár vyrovnať so svojou neplodnosťou. I ked je to pre ženu akokoľvek ťažké, treba sa pokúsiť nájsť s neotrasiteľnou vierou úlohu, ktorú Boh tým dáva človeku. Bezdetní manželia majú možnosť adoptovať opustené deti a odstrániť tým nezmernú biedu. Môžu sa však venovať aj plodnej úlohe, sociálnej, kultúrnej, náboženskej a môžu tým dosiahnuť jedinečnú duševnú spätosť. Poznám celý rad bezdetných manželstiev, ktoré dosiahli tým alebo oným prostriedkom skutočnú plnosť. Regulovanie počatia Máloktorá otázka sa v posledných tridsiatich až štyridsiatich rokoch prejednávala vášnivejšie než otázka, či je mravné vedome obmedzovať v manželstve počet detí. Musíme preto nastoliť problém v základných črtách a predsa nebudeme môcť vyčerpať všetky dôvody pre a proti. Nasledovné dôvody ukazujú, že tento problém je dnes aktuálnejší než kedykoľvek predtým: 1. Pokles dojčenskej úmrtnosti: v roku 1964 zomrelo iba 1/50 všetkých živo narodených detí, kým v roku 1871 jedna pätina, v predchádzajúcich stáročiach však až polovina. V priebehu posledných 90-ich rokov poklesla dojčenská úmrtnosť desaťnásobne. 2. Vyššie oceňovanie matkinho života: smrť následkom pôrodu, alebo ním podmienenou chorľavosťou bola prv oveľa častej šia. 3. Zmena sociálnej štruktúry: pre sedliaka alebo remeselníka predstavujú 71

deti včasnú pomoc pri práci: pre továrenského robotníka a úradníka znamenajú však z hospodárskej stránky iba zaťaženie. 4. Väčšie nároky na výchovu: každé dieťa požaduje dnes od svojich rodičov ovela viac námahy, času a peňazí než prv.

5. Väčší význam duševného spoločenstva v manželstve: duševné spoločenstvo medzi mužom a ženou - a hoc by aj bolo iba športovým kamarátstvom, hrá dnes ovela väčšiu úlohu než prv a uberá úmerne tomu silu a čas čisto materinskej funkcii ženy. Tieto čisto pozitivně faktory sa dnes spájajú so základným bojom o život v hospodársky slabo postavených triedach, predovšetkým s bytovým nedostatkom, v stredných vrstvách so strachom pred proletarizáciou a vo všetkých triedach okrem toho s väčšími nárokmi na život. Či už lutujeme alebo nie, početné potomstvo dnes už nemá rovnaký ideologický význam ako v starozákonnej dobe. Hoci sa regulovanie počatia uskutočňovalo vo všetkých dobách - už v starom Egypte, predsa však tento problém od vydania knihy anglického farára Th. Malthusa na konci 18. storočia je stále aktuálny. Dnes si kladieme jasnú otázku: má pohlavný vzťah zmysel aj sám o sebe, odhliadnuc od plodenia detí? Už na začiatku tejto kapitoly sme spomenuli dvojitý zmysel manželstva a pohlavnosti, ktorý vyúsťuje do plného životného spoločenstva. PIPER v súvislosti s názormi EMILA BRUNNERA vraví: " Biblia nenazerá na rozmnožovanie ako na fakt, ktorý dáva pohlavnosti zmysel, lež ako Božie požehnanie, ktoré sa k tomu pridá­ va " ( str. 60 ). Pápež Pius XI. v encyklike " ČASTI CONNUBII " hovorí: " Obojstranné vnútorné formovanie manželov, vytrvalú snahu viesť jeden druhého k dokonalosti, možno označiť - ako učí rímsky katechizmus - veľmi pravdivo a

72

správne za hlavný dôvod a vlastný zmysel manželstva. Nesmieme len chápať manželstvo v užšom zmysle, totiž ako inštitúciu na splodenie a výchovu dieťaťa, lež v zmysle širšom - ako plné životné spoločenstvo ( Cl. 23 ). Tá istá encyklika výslovne dovoľuje pohlavný styk aj vtedy, ak " následkom prirodzených okolností, či už sú to určité obdobia alebo isté základné nedostatky, nemôže vzniknúť nový život ", (ČI. 50 ). Tým je jasne povedané, že nielen vôľa plodiť oprávňuje pohlavnosť, lež aj spoločenstvo lásky. Vzhľadom na to katolícka cirkev výslovne dovoľuje zabrániť počatiu dieťaťa pravidelnou zdržanlivosťou v čase plodných dní v mesiaci ( pozri nižšie ), "za predpokladu, že sa neporuší prirodzenosť aktu a tým aj jeho podriadenie hlavnému cieľu ", (ČI. 50 ). Pre ňu je rozhodu­ júcim to, že človek sám od seba nič nezmení na prirodzenej jednote pohlavného aktu, v ktorej je zahrnutá aj možnosť počatia dieťaťa. Nepopiera ani oprávnenosť erotickej rozkoše, ani duševnej harmónie, ktorú manželia dostávajú práve manželským aktom; ba dokonca nepopiera ani želateľnosť regulovania počatia za istých okolností, nechce však, aby človek rozdelil to, čo Boh spojil v jednotnom akte tým, " že manželský akt, vzhľadom na jeho prirodzenú silu, ochudobní ". ( ČI. 46 ). Konečne, aj katolíckej strane sú známe ťažkosti pri riešení problémov v praxi. Vo všestrannej knihe " LIMITATION DES NAISSANCES ET CONSCIENCE CHRÉTIENNE " rozlišuje kanonik LECLERCQ rôznorodosť prípadov s prihliadnutím na silu pudu a sociálnu situáciu a tým aj rozličnú zod­ povednosť dvojíc, ktoré zabraňujú počatiu, navonok rovnakým spôsobom. Ak veľmi vážne dôvody vyžadujú zdržanlivosť na dlhší čas, potom táto požiadavka nevyžaduje zrieknutie sa všetkých vonkajších prejavov manželskej nažnosti a lásky, i vzhľadom na nebezpečenstvo, že by to mohlo viesť v

73

jednotlivých prípadoch k nesprávnemu styku. Zachovanie manželskej lásky dovoľuje zodpovedne a vedome niesť takéto nebezpečenstvo. Tak sa vyjadrujú prezieraví katolícki teológovia. Príslušná komisia koncilu po novom premyslení problémov pravdepodobne nájde riešenie, ktoré budú vzhľadom na dnešnú situáciu spravodlivejšie. K problému regulovania počatia sa vyjadril celý rad protestantských cirkví a stále zreteľnejšie sa vynára spoločná línia, ktorá nestojí v príkrom protiklade ku katolíckemu poňatiu, no predsa len trochu ináč zoraďuje hodnoty. Podľa tejto línie sa pojem : prirodzeného " nedá tak jednoznačne určiť a nie, je bez všetkého identický s Božou vôľou pre tú-ktorú dvojicu. Všetko umelé, neprirodzené a tajné vidí nielen v použití mechanických prostriedkov, ale aj vo výpočtoch " dní ", " v ktorých sa nepočne " podľa kalendára, ba aj v úplnej zdržanlivosti, ak sa sa užíva iba ako prostriedok na zabránenie počatia. Z tejto dilemy sa nemôžeme zachrániť nijakým pevným pravidlom; nútení sme však rozhodnúť sa tak alebo onak. BARTH to vyjadruje veľmi jasne: " rozhodnutie bude správne vtedy, ak sa urobí - určite nie však v každom prípade nezaťažené, v konečnom výsledku však nie so zlým, ale so slobodným svedomím: vo vedomí, že ho musíme uskutočňovať so zvláštnou zodpovednosťou, v ktorej sa práve nachádzame, a to práve tak a nie inak a práve preto aj smieme... Co chceme robiť ako vedomý hriech, teda čo môžeme robiť len so zlým svedomím, to nemôžeme a nemáme chcieť a robiť ani v danom prípade, ale ani inde. ( III.-H, str. 309 ). Nejde teda, ani z evanjelického hľadiska o to, aby sa vydalo regulovanie počatia jednoducho vôli rodičov, lež ide o to, aby sme v každom jednotlivom prípade hľadali bohumilú cestu. Keď sme už raz postavení do sveta, v

74

ktorom otec veľkej rodiny sotva viac zarobí než slobodný, v ktorom veľmi ťažko nájde byt pre túto rodinu, keď sme postihnutí chorobami a dedičnosťou, čo potom Boh od nás žiada? Pre koľko detí nám dá svoje požehnanie a akú cestu nám ukáže potom? Nikto nám nemôže odobrať toto rozhodnutie a niesť za nás zodpovednosť. Vo všeobecnosti bude dobre poradiť sa o otázke regulovania počatia s dôveryhodným človekom, aby sme úspešne predišli ako pohodlnému egoizmu, tak aj bojazlivému škrupulantstvu. V prehláseniach neuburskej cirkvi ( Neuenburger Kirche ) o manželstve sa hovorí: " Ste zodpovední za silu a prostriedky, ktoré vám dal Boh na výchovu vašich detí; preto ste tiež zodpovední za ich počet. Chráňte sa práve tak obmedziť tento počet, či už zo strachu, lenivosti alebo egoizmu, ako aj nechať vzrásť ich počet nerozvážnym spôsobom. - Sú doby, v ktorých manželia majú zabrániť oplodneniu z ohľadu na zdravie matky, alebo na dobro detí bez toho, aby sa zriekli manželského spojenia. - Nebudú si vzájomne odopierať, ale pomyslia si na slová sv. Pavla: " Lebo žena nemá plnej moci nad svojím telom, ale jej muž; podobne ani muž nemá plnej moci nad svojim telom, ale jeho žena " ( 1 Kor. 7,4 ). Evanjelikom i katolíkom je jasné, že nie iba použitý prostriedok " odobrí " alebo " neodobrí " zabráneniu počatia, ale že to môže iba zmýšľanie, ktoré je za tým všetkým a motívy, ktoré to všetko určujú. V ničom nejde o absolútnu, svojvoľnú slobodu v rámci Božieho poriadku, o slobodu v poslušnosti. To, že sa táto poslušnosť charakterizuje zatiaľ v oboch konfesiách trochu odlišne, v jednej pomocou pojmu príroda, v druhej pojmom zodpovednosť, pričom si opäť oba pojmy v obidvoch konfesiách nahrávajú - to nech nás nemýli a nestrácajme preto zo zreteľa základné jednotné chápanie.

75

Konečne, pojem regulovania počatia môžeme chápat velmi pozitívne: " Regulovanie počatia môže tiež byť: vedomé a rozhodné, z viery urobené zrieknutie sa možnosti regulovania počatia, je to radosť, ochota mať dieťa a teda i radosť a ochota k rodičovstvu. " ( BARTH, str. 305 ): ZODPOVEDNÉ RODIČOVSTVO! V súčasnosti radi odporúčame knihu od Květoslava Šipra - PŘIROZENÉ PLÁNOVANÍ RODIČOVSTVÍ, Avicenum, Praha, 1972. Je to najnovšia príručka, ktorá plne postačuje. O prerušení tehotenstva nechceme na tomto mieste vôbec hovoriť. Ono nikdy nie je prostriedkom regulovania pôrodnosti. Ide vždy, aj úplne na začiatku, o usmrtenie malého človeka a to nikdy nie je jednoducho " dovolené ", lež môže to byť nanajvýš menším zlom z dvoch, ak by bol donosením plodu bezprostredne ohrozený život matky. Záverom ešte vážne varovanie: v mnohých prípadoch sme vďační, že máme ochranné prostriedky, no pri tejto technickej vymoženosti je velké nebezpečenstvo, že ich budeme používať bez problémov, t.j. podlá vlastnej vôle a pritom si vôbec neuvedomíme hlbokú súvislosť, ktorú Boh raz navždy vložil medzi pohlavný styk a splodenie dieťaťa. Ak v istom špeciálnom prípade porušíme túto súvislosť, môže to byť niekedy správne a zodpovedať Božiemu osobnému príkazu, ale toto rozhodnutie nemá byť pre nás ľahkým a vždy musíme spoločne skúmať opod­ statnenosť našich motívov. U starších manželov je nevyhnutnosť zrieknutia sa detí možno pokynom na to, aby aj sexuálne vzťahy postupne nahradili iba erotickou nežnosťou. Vždy, keď použijeme ochranné prostriedky, spýtajme sa seba samých, prečo to robíme. Je rozhodujúcim motívom pre pokračovanie v sexuálnych vzťahoch s použitím ochranných prostriedkov skutočne nežistná láska k žene, je to Božie vedenie? Alebo je to iba mužský egoizmus, ktorý svojvoľne chce 76

disponovať silami tvorenia? Alebo strach, že to jednoducho nevydržíme bez navyknutého a už zautomatizovaného pohlavného styku? Je si tým muž istý, ako sa žena stavia k tejto otázke? Manželku nemusí zaťažovať používanie ochranných prostriedkov: azda je to vo väčšej miere ustavičné nebezpečenstvo už neželateľného tehotenstva v prípade, že ich nepoužije. V každom prípade je táto otázka skúšobným kameňom pravej a zrelej lásky pre všetky staršie manželské dvojice. Ani tu nie je možné postaviť nezmeniteľné pravidlá, lež musíme sa pokúsiť dať sa v našom osobnom prípade viesť Bohom. Svojvoľnosť a technická povýšenosť moderné­ ho človeka je práve tak nebezpečná, ako morálne zakrnutie a lacný kompromis, ktorý otupí všetky duchovné hodnoty. Cím bezpodmienečnejšie Boha milujeme, tým istejšie nás On bude viesť - k dieťaťu, k zabráneniu počatia, k zdržanlivosti a On nám dá svojím spôsobom silu a radosť. Hierarchia rodiny

( Rodinné vzťahy ) Okamihom, v ktorom príde dieťa do manželstva, zmení sa ono na rodinu. Muž a žena sa zmenia na otca a matku a vytvorí sa nový druh spoločenstva s hierarchickým poriadkom. Nie je možné zaoberať sa na tomto mieste otázkami výchovy detí, ale jedno základné pravidlo či určujúci smer musíme jasne stanoviť: Muž a žena sú: " jednou osobou o rodičoch a deťoch sa to však netvrdí. Naopak: dieťa bolo doteraz doslovne časťou materinského tela. Krstom, prípad­ ne obriezkou sa odovzdáva Bohu ako samostatná osoba. Význam krstu tým samozrejme nie je vyčerpaný, ale azda je to jeden z aspektov, ktorý by mohol oprávniť krstenie detí. I keá môže byť citové spojenie medzi matkou a dieťaťom niekedy užšie, než

77

spojenie medzi mužom a ženou, nesmieme prehliadnuť Božský poriadok. Veď muž a žena tvoria spolu " jednu osobu ", kým dieťa sa narodilo z tela matky ako samostatný človek. Z toho vyplýva bezpod­ mienečná solidarita rodičov voči dieťaťu. Kto pred dieťaťom odhaluje chyby manželského partnera, alebo si naň sťažuje, ten sa dopúšťa nevery a ešte aj ničí v dieťati posvätnú hierarchiu rodiny! Nedávno som čítal velmi poučné: " Otec nemôže urobiť nič dôležitejšieho pre svoje deti, než milovať ich matku ". Tragédia našich čias je, že žena stále väčšmi uniká úlohe matky, muž ešte oveľa väčšmi od svojej úlohy otca. Pre vzdelanú alebo zamestnanú ženu je materstvo " pod jej úroveň ". Ak môže, pokračuje v zamestnaní a prenecháva deti opatrovnické alebo jasliam a školkám. Tým nenapraviteľne škodí svojim deťom i keď vieme že z jedného platu dnes v rodine možno ťažko výjsť. A jej najťažšia, najzodpovednejšia a najposvätnejšia úloha, výchova človeka zostáva nesplnená. Žijeme zrejme vo svete, v ktorom ženy jednostranne napodobňujú mužov, chýbajú v ňom však otcovia. Otcom sa možne stať jedine z Božieho poverenia. Otec a matka si vzájomne poskytujú ochranu. Kde niet ochrany, tam rastie strach a človek je v pokušení uniknúť k nejakej náruživosti. Jediným liekom na to sú praví otcovia a matky.

78

manželský domov " Dnes už takéhoto manželstva niet: muž a žena, niekolko detí, nejaký príbor na jedenie a veci na spanie a možno ešte niekolko zvierat. Je to ako na začiatku stvorenia. A od začiatku stvorenia až dodnes je to stále tak isto: muž, žena s niekoľkými deťmi a niekolko vecí v manželskom domove. Ríše vznikali a zanikali, masy ľudí napĺňali zem a zase pod ňou mizli, boli potopy a opäť sa vynorila zem, stále však muž a žena stáli bok po boku so svojimi deťmi a s nie­ koľkými vecami v domove manželstva. Doňho sa možno stále vrátiť, tu možno vždy začínať... Vonku, vo svete mimo manželstva chápe človek svoju existenciu ako čosi hotového, akoby mu bola daná ako niečo, čo sa sériové vyrába. V domove manželstva však je: muž a žena s nie­ koľkými deťmi a nejakými vecami - tu je existencia opäť na počiatku. Je tu chvenie sa existencie opäť ako niečo, čo je tu po prvý raz, cíti bázeň a ohrozenie prvopočiatku... Tu, v domove manželstva sa veci opäť stávajú pôvodnými, dostávajú tú krásnu neistotu pôvodného. Napríklad: v dome, ktorý postavil muž a žena, sa kladie drevená podlaha. Je to akoby sa po prvýkrát uvoľnili od priameho styku so zemou, trochu bojazlivo pozerajú na podlahu, teraz je drevo medzi zemou a ich nohami, teraz sú trochu ďalej od zeme, ale vzájomne bližšie... Alebo: muž so ženou sedia v záhrade strom. Ako by to bolo prvýkrát, čo muž a žena sadia strom; čudujú sa, že pevne stojí v zemi a že ho ťarcha oblo­ hy nezlomí. No keď v jeseni na strome visia plody, ktoré sa snažia ohnúť ho k zemi, z ktorej vyrastá, muž a žena počujú

79

z polí ostatných ľudí zvuk padajúceho ovocia, akoby bol on odpovedou jedného stromu druhému tak, ako si kohúty navzájom v tiché ráno odpovedajú - zrazu pochopia, že ich strom nie je zvláštnym stromom, ale že prináša červenajúce sa jablká ako stromy ostatných ludí. Nie sú sklamaní, lež šťastní, že aj ich strom, ten strom ktorý patrí k domovu manželstva, je časťou botanickej triedy všetkých stromov. Tento poriadok nechápu ako niečo šablonovitého, zdá sa im, že je im ešte raz daný a preto akoby bol práve teraz stanovený ". Týmito slovami neprekonateľné charakterizoval MAX PICARD večnú tvárnosť manželstva nielen ako psychologický vzťah medzi mužom a ženou, lež ako základnú štruktúru ľudského spoločenstva. Pod vplyvom psychológie manželstva sa v posledných rokoch kládla láska medzi mužom a ženou príliš ľahkomyseľne na roveň manželstva, takže manželstvo, v ktorom je láska prechodne oslabená, sa ihned vysvetľovalo ako " manželstvo bez zmyslu " a veľkú lásku, ktorá sa však nechce viazať, sme bez všetkého označili ako " voľné manželstvo ". Musíme jasne poukázať na to, že manželstvo sa rodí vo všeobecnosti z lásky ( nie vždy ), v najpriaznivejšom prípade ho láska aj živí. Predsa však manželstvo tvorí samostatný organizmus, ktorý prevyšuje lásku. Láska je pre manželstvo tým, čím miazga pre strom. Plodom manželstva je dieťa. Ono tvorí spolu s rodičmi živé spoločenstvo rodiny. K rodine patrí aj pojem ohniska, okolo ktorého sa zdržujeme a aj cudziemu človeku dovolíme, aby si k nemu sadol. Vôbec pritom nemusíme myslieť na komfortný meštiacky domov: Ohnisko môže tvoriť vatra v prírode, alebo liehový varič v kúte izby. Podstatné je, že je tu niekoľko ľudí spojených vo svojej bezprostrednej existencii a podľa toho spoločenstva vystu­ pujúcich navonok, ktorí môžu spoločne

80

prijať medzi seba osamelého " cudzieho " človeka. Vzťah rodiny k jednotlivcovi je ako vzťah roviny k priamke: ona je " priestorom ", v ktorom má nejaká vec miesto, je " dvorom ", ktorý obklopuje ludí, zvieratá a veci, je " zákonom ", v ktorom je ukrytý život a kde sa môže realizovať. Svadba Založenie manželstva sa vždy a všade slávi slávnostným aktom - svadbou. Svadba nie je súkromnou záležitosťou muža a dievčatá, ale týka sa celej spoločnosti: ich mená musia byť zverejnené počas určitých dní. Sobáš sa má konať pred svedkami a v miestnosti, ktorá je všetkým prístupná. Zvony ohlasujú slávnosť a veľká hostina spečatí nový zväzok. Už primitívne svadobné obrady poznajú tri podstatné akty, ktorými sa založí manželstvo: 1. Opustiť otca a matku - jasne a nenávratne sa oddeliť od pôvodnej rodiny; 2. patriť svojmu manželovi, t.j. voči pripútanosti k rodičovskej rodine postaviť osobnú lásku k manželskému partnerovi a túto lásku skutočne nechať vyzrieť; 3. stať sa jedným telom - telesné zjednotenie - spoločenstvo všetkého majetku, spoločné dieťa. 0 tieto tri akty ide ešte aj dnes a je zásadne dôležité, aby sme uskutočnili každý z nich správne a aby sme vedeli, že ani jeden sa nesmie zanedbávať, ak má vzniknúť manželstvo. Dnes existuje vo všeobecnosti sklon pozerať na svadbu ako na vonkajšiu konvenciu a bagatelizovať ju. Manželstvo je vraj predovšetkým citovou záležitosťou medzi dvoma mladými ľuďmi, často ho telesne uzatvárajú úplne v tichosti a jeho oficiálne ohlásenie priateľom a známym zostáva iba formalitou. I keď som sa s týmto chápaním prv sám stotožňoval, dnes sa na to pozerám ako na veľký omyl.

81

Manželstvo, ktoré sa zakladá na cite, s citom opäť aj mizne, a nerozviesť potom také manželstvo pripadá postihnutému ako pokrytectvo. Dodatočná registrácia alebo " požehnanie " už uzavretého manželstva berie rozhodujúci zmysel založeniu kozuba a aj charakter neo­ pakovatelnosti . V anglikánskej liturgii predrieka kňaz po vzájomnom " áno " a pred vymenením obrúčok - najprv ženíchovi a potom neveste nasledovný sľub, ktorý oni vetu po vete opakujú:

" Ja, Ján, beriem si ťa, Mária, za manželku pre dobré a zlé dni bez ohľadu na bohatstvo a chudobu bez ohľadu na chorobu a zdravie kým nás smrť nerozdelí. K tomu sa ti zaručujem svojou vernosťou ".

Tu sa stalo niečo, čo prevyšuje osobnú vôľu a osobnú sféru snúbencov. Boh z nich tajomným spôsobom robí novú osobu. DIETRICH VON BONHOEFFER hovorí v sobášnej reči z väzenia: " Spočiatku je to jednoducho vaša čisté ľudská vôľa, ktorá sa tu stáva skutkom a slávi svoj triumf; spočiatku je to iba vami zvolená cesta, po ktorej idete, lež skrz-naskrz svetská vec, ktorú ste urobili a robíte... Tým však, že dnes Boh dáva k vášmu " áno " svoje " áno ", tým, že vôľa Božia súhlasí s vašou vôľou, tým, že vám Boh ponecháva a želá váš triumf a jasot - tým z vás zároveň robí nástroje svojej vôle a svojho plánu s vami a s ľuďmi. Boh vskutku hovorí v nepochopiteľnej blahosklonnosti svoje " áno " k vášmu " áno a tým, že to robí, tvorí zároveň niečo celkom nového: z vašej lásky tvorí - svätý stav manželský.

82

Partnerstvo

Základom moderného rodinného spoločenstva je partnerstvo medzi mužom a ženou. Znamená to, že obaja prijímajú svojho partnera ako plnoprávnu a rovnoprávnu osobu a spoločne majú účasť na " osobe manželstva ", V protiklade k starému " svätému poriadku ", kde bol otec najvyšším vládcom, stretávajú sa dnes muž a žena ako svojprávni ludia. To predpokladá okrem iného toleranciu, t.j. postoj, " ktorý uznáva druhého na základe jeho dôstojnosti, ctí ho, súhlasí s ním a berie ho vážne " ( ITEN ); alebo ktorý " druhého oslobodzuje v slobode jeho vlastného bytia, čo zároveň znamená: v jeho tajomstve a jeho nepreniknutelnosti " ( GUARDINI ). Znamená to tiež, že muž a žena hrajú svoje úlohy ako " hlava " a " srde " rovnako pokorne ako aj dôstojne. Konečne partnerstvo medzi mužom a ženou podmieňuje tiež partnerstvo medzi súrodencami a dokonca medzi rodičmi a deťmi. Ale každá úloha muža a ženy má dva póly. Aj ženatý muž, ktorý " vlastní ", má i naďalej " získavat ", má svojej žene dvoriť. Tiež matka má zároveň zostať svojmu mužovi " nevestou " a " milenkou ". Beda matke, ktorá chce byť iba matkou a milenke, ktorá chce byť iba milenkou! Obe tým zlomia napätie, do ktorého ich vrhá pohlavnosť kvôli uskutočnenému životu. Hrozí im zvrhnutie ( odrodenie, úpadok ) a zánik jednej z podstatných častí! Deti sú - podla veku - rozlične závislé na svojich rodičoch, pričom si vždy treba pripomínať, že cieľom výchovy nie je čo možno najdokonalejšia poslušnosť, alebo dokonca nejaký druh drezúry, ale plná zodpovednosť v slobode. Koncom puberty by malo byť dieťa už tak ďaleko, že urobí svoje rozhodnutie slobodne, jedine v zodpovednosti pred Bohom a od rodičov si nanajvýš pýta priatelskú radu, pričom má volbu aj neriadiť sa touto radou. Pre malé dieťa sú rodičia zástupcami Boha na 83

zemi ( matka je zástupcom milého, otec spravodlivého Boha ), neskôr sa stanú zástupcami ludskej vrchnosti, ktorej sa vo všeobecnosti sice máme podrobiť, no musíme si ju vysvetliť, pretože nie je neomylnou. Niekedy sú rodičia tiež prvými " nepriateľmi ", ktorí sa postavia dieťaťu do cesty, a je dôležité, aby sa od nich naučilo rytiersky si s nepriateľom pomerať sily a nakoniec ho milovať. Ako medzi mužom a ženou, tak aj medzi rodičmi a deťmi má existovať pravé partnerstvo. Znamená to taký vzťah, v ktorom sa druhý berie ako osoba vážne, i ked je malým dieťaťom. Práve dnes musíme vychovávať zo svojich detí, svojprávnych ľudí, ak má mať demokracia zmysel a ak má byť cirkev živá. Deti sa medzi sebou učia bratskému spolunažívaniu. Pre najstaršia dieťa je predovšetkým ťažké prijať nasledujúce, zvlášť druhé dieťa. Treba vedieť, že podvedomé reakcie žiarlivosti, ktoré sa môžu prejaviť močením do postele, záchvatmi hnevá a charakterovými ťažkosťami každého druhu, sú pravidlom. Najlepšie s nimi zaobchádzame tak, že sa budeme starostlivo vyhýbať zanedbávaniu najstaršieho dieťaťa; budeme mu prejavovať zvláštnu nežnosť a podľa možnosti ho čo najskôr pritiahneme ako " spolupracovníka " pri opatere a výchove malého súrodenca. Najmladšie z viacerých detí môže tiež pociťovať zvláštne ťažkosti, ktorým budeme venovať pozornosť. Bratstvo spočíva na láska rodičov, ktorá je pre všetky deti rovnaká, ale neznamená rovnosť bez všetkého. Skúsená matka neraz rozdeľuje koláč na nerovnaké diely, aby sa jej deti včas naučili uspokojiť sa a vyrovnať sa s nerovnakými osudmi. Manželstvo a priateľstvo Manželstvo nemá byť " egoizmom vo dvojici preto normálne patria k nemu i priateľstvá. Udržujú manželstvo nažive,

84

dávajú podnety, v kritických okamihoch môžu rozhodujúco pomôcť a vôbec sú spojením s velkou ľudskou spoločnosťou. V ideálnom prípade existuje priateľstvo, medzi manželskými pármi. Na celý život má neoceniteľnú hodnotu, keď sa manželské páry vzájomne stýkajú. Nielen také, ktoré sú približne vekove rovnaké, lež aj také, ktoré patria k rozličným generáciám. Popritom bude mať žena niekoľko priateliek a muž niekoľko priateľov a navyše kamarátov ( pojem, ktorý žena tak ľahko nechápe ). Tieto skôr jednostranné priateľstvá sú práve tak potrebné, nesmú však brať manželskému partnerovi príliš veľa času a nesmú byť nikdy namierené proti nemu. Kto strávi viac ako jeden, nanajvýš tu a tam dva večery v týždni sám so svojimi priateľmi, uniká z manželstva. Kto zhadzuje manželstvo alebo druhé pohla­ vie, privádza manželstvo k nevere. Najťažšie sa uzatvára priateľstvo medzi vydatou ženou a slobodným mužom, medzi ženatým mužom a slobodnou ženou. Existuje vôbec také " čisté priateľstvo "? Len vtedy ho možno nazvať " čistým ", keď vieme, že medzi mužom a ženou stále jestvuje erotické napätie a keď sa máme na pozore pred týmto napätím a sme pevne rozhodnutí manželskému partnerovi nič neskrývať. Kým môže mať manželský partner kedykoľvek účasť na tomto priateľstve, kým si môže vypočuť každé slovo, vidieť každý pohyb a môže tiež vedieť o najtajnejších citoch, dovtedy bude priateľstvo všeobecne správne. Len čo vznikne túžba vidieť priateľa medzi štyrmi očami, len čo nemôže už pred manžel­ ským partnerom hovoriť o druhom voľne a nenútene, je tu nebezpečenstvo a musí sa nemilosrdne urobiť koniec. " Ak ťa tvoje pravé oko zvádza na hriech, vykol ho! " V pochybnosti sa výborne osvedčuje nasledovné pästné pravidlo: Chovaj sa ku každej žene tak, ako by si chcel, aby sa iný muž choval ku tvojej manželke.

85

Manželstvo a povolanie

Povolanie v podstatnej miere rozptyluje rodinu ( rodinný kruh ). Bohužiaľ je to prakticky tak, že muž sa na ňom zúčastňuje prevažne alebo výlučne a to vytvára často medzi mužom a ženou napätie, ba dokonca konkurenciu: muž si myslí, že iba on vykonáva skutočnú prácu, že iba on zarába peniaze, žena sa bráni pred touto domýšľavosťou, alebo sa na nej sama podieľa tým, že podceňuje hodnotu svojich domácich prác a závidí mužovi jeho povolanie. Musíme si uvedomiť, že temer vo všetkých povolaniach veľmi záleží na tom, či a ako je muž ženatý. Ženatý muž je všeobecne vytrvalejší, rozvážnejší a miernejší než slobodný; slobodný je však často podnikavěj­ ší a obětavější. Nešťastne ženatý muž - ak je podria - dený, je vznetlivý a uzavretý, ak je predstaveným - je panovačný a náladový. Slovami sa vôbec nedá vyjadriť, koľko inšpirácie mu môže dať v nových podujatiach, koľko každodenného odpočinku a vnútornej obnovy, i ked to muž momentálne nepozoruje a uvedomí si to bolestne až vtedy, keď viac manželky niet. Je teda doslovnou pravdou, že povolanie je záležitosťou oboch manželov, dokon­ ca i vtedy, ak ide o technické alebo vedecké povolanie, na ktorom sa manželka nemôže vecne nijako zúčastňovať: vždy_má do činenia len s osobou svojho muža. Čím by bol tanečník bez hudby, čím by bol letec bez navigačných zariadení? Povolanie hrá u muža podobnú úlohu, ako dieťa u ženy. Aj dieťa patrí obom rodičom, ale matka je " výkonným orgánom " a má celkom osobitnú zodpovednosť. Tak je zamestnaný muž " výkonným orgánom " manželského spoločenstva. Žena sa musí naučiť chápať, že povolanie vypľňa prinajmenšom polovicu mužovho srdca. Keby svoje povolanie nemal rád, keby v ňom nebol schopný, nebol by vôbec pravým

86

mužom podobne, ako by žena nebola pravou ženou, keby nedávala svojmu dieťaťu tolko lásky. Muž si musí uvážiť, že tak, ako trpí manželstvo vtedy, keď chce žena byť iba matkou a svojho manžela preto zanedbáva trpí tiež vtedy, keď on je iba mužom povolania a svojej žene preto dožičí príliš málo času a pozornosti. Pre mnohých mužov neznamená povolanie a mnohé iné úrady, spolky a vedlajšie zamestnania, ktoré si vzali na svoj chrbát nič iného, než útek od nevyriešených manželských problémov. Mať čas pre manželského partnera je dôležitejšie, než mať pre neho peniaze! Ak sú medzi mužom a ženou rozdiely v názore o rozsahu zamestnania - totiž, či má prijať vedlajšie zamestnanie, či má riskovať rozšírenie obchodného podnikania, alebo sa dať na nové pole činnosti - treba sa pokúsiť vyjasniť si motívy navzájom. Koná muž na základe vnútorného volania, vychádza zo skutočnej potreby, či zo samolúbosti, úteku a či preto, že nevie povedať nie? Chce ho žena zdržať kvôli egoistickej snahe vlastniť ho, zo závisti, či malichernosti, alebo hodnotí správnejšie jeho možnosti a hranice, počuje zreteľnejšie, čo Boh od neho teraz chce? Môže a smie byť aj vydatá žena zamestnaná? Pre matku s deťmi v predškolskom veku by som na túto otázku odpovedal jednoznačne: nie. Aj keď sa to mnohým zdá " staromódnym ", považujem tento názor za nanajvýš moderný. Cím sú deti samostatnejšie, tým skôr možno zvážiť otázku zamestnania. V prvom rade však treba zhodnotiť motívy: vedie ženu do zamestnania bezpodmienečná hospodárska nevyhnutnosť alebo túžba po daromnom prepychu? Je to azda vnútorné volanie, pravá služba, či kompenzácia pocitov monej cennosti a útek z domu? Otázku si treba položiť i vtedy, ak muž súhlasí. Muž a žena obyčajne podceňujú dôležitosť a dôstojnosť povolania domácej panej.

87

MAUROIS vraví: " Zena, ktorej sa podarí vytvoriť zo svojho domova dokonalý svet, by naň mala byť práve tak hrdá ako veľký štátnik na poriadok vo svojej krajine. " ' Atmosféra rodinného krbu je predovšetkým dielom ženy. Od nej vo veľkej miere~ závisí úspech manžela v povolaní a ešte väčšmi postavenie detí v živote. Kto mal ako dieťa harmonicky, pokojný domov, naplnený materinskou láskou, tomu sa neskôr nemôže prihodiť nič úplne zlého; je zaistený raz navždy. Americký detský psychiater SPITZ rozpráva, že v istej oblasti Mexika, kde matky celý jeden rok nosia deti na holom chrbte, sú duševné choroby vôbec neznáme. Vyvodzuje to z najužšieho kontaktu dieťaťa s matkou. Dobrý domov má veľmi podobný vplyv. 0 ktorom mužskom povolaní možno vysloviť niečo tak dôležitého? Spoločné hospodárenie

Bytie " jednou osobou " sa vzťahuje aj na materiálne možnosti muža a ženy, na peniaze a hospodárenie. Nie je to tak, že " muž peniaze zarába a_žena ich miňa " a tiež nie je správne, keď sa mužovi vždy pripomínajú peniaze, ktoré priniesla do manželstva žena. V manželstve koná každý čo najviac pre celok a o výdavkoch pre rodinu rozhoduje sa spoločne. Nie je pravdou, hoci to často zdôrazňujú aj zdanliví odborníci, že väčšina konfliktov v manželstve pochádza zo sporov o peniaze. Finančné otázky sú však polom, na ktorom sa môže egoizmus, trpkosti a podvedomé túžby pomsty najľahšie vyzúriť. Keď muž vydeľuje svoju ženu peniazmi pre domácnosť len v malých sumách, pravdepodobne kom­ penzuje pocit menejcennosti tým, že jej takýmto spôsobom dáva pociťovať svoju " moc ". ( Všetci diktátori vo svetových dejinách v rodine sú mužmi so silnými komplexami menejcennosti ). Keď žena vyčíta svojmu manželovi malý plat a keď 88

poukazuje na suseda, ktorý sa dokáže lepšie presadiť v živote, je to celkom bežný prejav sklamania, ba dokonca jej nenávisti azda preto, že je eroticky neukojená, alebo že neprijala svoju ženskosť. A vôbec v hospodárení rodiny sa hlbšie prejavuje charakter jednotlivca než charakter manželského páru. Človek, ktorý vždy minul celý svoj plat, ktorý je navyknutý žiť zo zálohy alebo robiť dlhy, ktorý v rozpočte počíta vždy s najpriaznivejšími možnosťami a vôbec nemy­ slí na nepredvídané nešťastie, bude zle hospodáriť i v manželstve a dostane sa do konfliktu so svojim partnerom alebo spolu s ním upadne až spustne a zlumpačí sa. V tomto zmysle je pre snúbenca lákavá kúpa na splátky, kedy sa zakúpia veci potrebné pre domácnosť, na ktoré sa vlastne finančne nestačí. Keď nie je možné dodržať splátky v dôsledku nepredvídaných okolností, stráca sa celá výbava, ba aj to, čo už nie je zaplatené a nasleduje krach, obyčajne i morálny; pretože obaja manželia si vzájomne vyčítajú ľahkomyseľnosť a precenenie síl. " Kto z vás chce postaviť vežu, si neskôr nesadne a nespočítá náklady, či má dosť na celú stavbu? " Tak si majú aj snúbenci urobiť presný obraz o tom, čo všetko v manželstve potrebujú. Veľmi praktické návody sa nájdu v patričnej literatúre o zariaďovaní bytu. Banka poskytuje novomanželské pôžičky primerané príjmu manželského páru, pričom skúsený poradca poskytuje radu pri zakladaní domácnosti. Minimálny materiálny základ pre založenie domácnosti nie je meštiackym predsudkom, lež podstatne prispieva k dobrému_začiatku a posilňuje pocit " kozuba ". Ked sa z nejakých príčin musíme oženiť skôr, než máme tento základ, potom spíme radšej na

89

zemi a sedávajme na debnách, než si kúpime nábytok na splátky alebo bývajme u svokrovcov. Na bežné výdavky majú mladí manželia väčšinou celkom rozdielne názory, pretože každý myslí iba na svoju osobnú oblasť. Preto sa teda hneď na začiatku musíme po­ kúsiť o približný rozpočet pre novú rodinu. Pritom treba zdôrazniť, že výpočet má vychádzať iba z minimálneho zaťaženia položiek. Kto vydá viac na jednu položku, musí šetriť na inej. Obyčajne sa počíta aj s položkou " ušetrené ", ktorá sa dnes väčšinou dáva na knižku. Rozumnou je tiež položka " dovolenka a sviatky ", na ktorú v našom prípade treba obetovať vreckové alebo sociálne veci atď. netreba zanedbávať pretože ona prináša hospodáreniu požehnanie. Ak sa mužovi zdá, že žena spotrebuje príliš veľa peňazí na domácnosť, nech vedie určitý čas zápisník sám a aspoň v sobotu nech obstará nákupy: väčšinou hrešíme pre nedostatok informovanosti! Spoločné hospodárenie učí - ako málo iných vecí - muža a ženu myslieť spolu a jeden pre druhého a byť pred sebou vzájomne úprimne otvoreným. Žena, ktorá zatají pred mužom nejaký výdavok, muž, ktorý manželke nepovie o zvláštnom príplatku, si tým začínajú byť neverní. " Moje peniaze ", " moje potreby ", " moje samozrejmé právo " - to sú pojmy, ktoré viac nemajú v manželstve miesto. V manželstvo sa musíme naučiť hovoriť nie v jednotom, ale v množnom čísle. Moje cigarety nie sú dôležitejšie než šál alebo kolínska voda mojej manželky, a oboje je oveľa menej dôležité, než výbava pre prichádzajúce dieťa. V manželstve nemožno oddeliť peniaze od ducha: výdavky nie sú " samozrejme " podmienené " prirodzenosťou veci ", lež vždy sú vyjadrením ducha, vnútorného životného štýlu, náboženského postoja manželského páru. Šťastný manžel prináša

90

domov viac ako nešťastný; šťastná žena minie poznateľné menej. Mnohé výdavky muža či ženy sú výrazom " kompenzácie " ich vnútorného roztrpčenia, alebo si spoločne niečo dovolia, pretože si nevedia dať navzájom nič lepšieho. Naopak, spolupatričnosť skutočne živej rodiny sa len posilní, keď je materiálna stránka života velmi zlá. Výdavky a úspory sa v rodine neriadia obchodným hľadiskom, lež vždy vyjadrujú čosi zo živého ducha a slúžia spoločenstvu lásky. Tak bude možno šetriť na šatoch a zariadení, aby sme mohli ísť s deťmi na prázdniny, aby sme tam s nimi vytvorili celkom nové spoločenstvo. Muž sa zriekne velmi výnosného vedľajšieho zamestnania, aby mal čas pre svoju manželku a deti. Muži, ktorí venujú celú svoju silu a všetok čas obchodu a bez toho, že by boli na to prinútení a údajne preto, aby sa " o ženu lepšie starali ", preukazujú tým v skutočnosti rodine zlú službu, pretože deťom fakticky berú otca. Čo osoží deťom dobrá vkladná knižka, ba dokonca a vyššie vzdelanie, ak preto nikdy nevideli svojho otca spokojného? Peniaze a vzdelanie možno ešte vždy získať, no ony nie sú ešte celým šťastím; otca však máme len jedného a mladosť tiež iba raz. Duch sa prejavuje predovšetkým v komunikácii. Dieťa, ktoré bolo vždy vychovávané k tomu, aby si svoje vlastníctvo podelilo s ostatnými, ktoré v rodine zažilo, že kus koláča alebo kytica vždy putovali aj k chudobnému susedovi, ktoré poznalo, že sa odkladal " desiatok " pre iných ľudí, aj vtedy, keď na konci mesiaca bol nedostatok peňazí, toto dieťa sa naučilo dôležitosti, než by sa vôbec mohlo naučiť na vysokej škole. Jednoduchý robotník rozprával, že v každý výplatný deň - skôr než otvorí obálku - si so svojou ženou v izbe kľaknú na kolená a ďakujú Bohu za prácu,

91

za zdravie a mzdu. A potom, že jeho výplata im vždy stačila. Kto vedie svoje vlastné hospodárstvo skutočne zodpovedne, to neznamená ako " šťastný majiteľ ", lež ako správca domu, ktorého Boh ustanovil nad určitými hodno­ tami, ten sa bude starať aj o spravodlivú odmenu svojich zamestnancov a spolupracovníkov, " spravodlivosť Božieho kráľovstva " mu bude ležať stále na srdci a svoju rodinu postaví do jej služieb. Nie " môj ", lež chlieb NÁŠ každodenný daj nám dnes! Požehnanie domova Rodinu sme označili ako prabunku spoločnosti - to je správne. Rodina však nie je iba " časťou celku ", ako sa to chápe v totalitných štátoch: ona má sama o sebe zmysel, ona je sama o sebe " osobou pred Bohom ", A tým je tiež povedané, že ju rozumom nemožno pochopiť a že zostáva večným tajomstvom. Láska medzi mužom a ženou, splodenie dieťaťa, rast tohto dieťaťa od pripútanosti k rodine k osobnej slobode, vyžarovanie rodinného kozuba na okolie, na priateľov a povolanie, vytvorenie domova, krajiny, vecí prostredníctvom ducha lásky - to sú samé tajomstvá, ktoré spolu vytvárajú veľké tajomstvo " osoby rodiny ", Veľmi podstatný je vzťah rodiny k spoločnosti. Pre mnohé manželské a rodinné problémy, ktoré sa zdali neriešiteľné, sa nájde zrazu riešenie, ak sa muž a žena alebo dokonca celá rodina zasadí spolu za nejakú úlohu, ktorá je nad ich sily. Ako že je pravda, že " dávaním dostávame, odpúšťaním získame odpustenie a v umieraní vstávame k večnému životu ". ( František z Assisi ). Tajomstvo pokoja v rodine je schopnosť odpúšťať. Často chceme byť veľkorysí a uisťujeme: " Predsa sa preto na teba nehnevám "! A predsa sa do srdca vkráda podvedomý hnev a otrávi ovzdušie. Priznajme

92

sa radšej k vznětlivosti a hnevu, ale prekonajme ho rýchlo a dôkladne v odpu­ stení. Odpustiť znamená roztrhnúť dlžobný úpis druhého. On nám skutočne niečo dlhoval, no roztrhnutím dlžobného úpisu sme sa vzdali akéhokoľvek nároku na dlžobu. Na strane druhej je prosba o odpustenie. Aj keď zostane v rodine veľa nedokonalého, Božie požehnanie spočíva na nej a vyžaruje všetkými jej prejavmi do okolia. A toto požehnanie jej dáva stálosť, ktorá ju nakoniec robí ďalekosiahle nezávislou od vonkajších podmienok. Na túto tému pripájame niektoré úseky z novely: " Napriek zmátku ( neporiadku ) dokáže muž svojím rozvážnym postojom udržať v chode jarné poľné práce. Orie a seje a v dunení diel sadí zemiaky. Zároveň založí na neúrodnom kuse poľa ochranný borovicový porast a na slepačom dvore sadí ovocne stromy. Robí všetku prácu, ktorú si predsavzal pre tento rok, hoci vie, ze nič nebude žať z toho, čo do pôdy dáva. Veď zem nám je zverená na obrábanie na krátky čas nášho života; a my sme povolaní slúžiť milej zemi. Tak sa aj ja starám, aby každý rok, spolu s vojnovým zajatcom o zeleninovú záhradku. " Matka ", povie mi istého dňa " prečo toľko pracovat? Ty predsa nežať ". " To nevadí, Jefim, Rusi majú tiež hlad a všetky deti na svete jedia radi jablká, nielen vlastné ". Môj muž je nedosiahnuteľný, akoby bol mŕtvy. Od­ teraz som ako vdova. Starosť o deti zostáva mne samej. A kto som ja?... V Biblii sú vymenovaní tí, čo sú vytvo­ rení z raja. Medziiným sa hovorí: " Vonku zostanú malomyseľní ". Rozumiem, že malomyseľnosť je rúhanie sa Bohu, pretože ten, kto poznal jestvovanie Boha, nemá dôvod byť malomyseľným. Ale ja to jednoducho nemôžem zmeniť, som predsa malomyselná a to dôkladne. Keď bude konečne po dňoch temna, ja znovu výjdem robiť svoju 93

prácu... Večer, keď deti ležali v posteli, spytuje sa Mária - Monika: " Mama, kam vlastne pozajtra cestujeme? " " Miláčik, o tom nemám tušenia, ale našťastie to vie Boh. Najprv pocestujeme do Berlína a potom uvidíme ako ďalej ". " Ach, mama, to je ale zaujímavé. Co myslíš, čo si asi Boh pre nás vymyslel? " Z tejto odpovede vidíme, že i deti prešiel akýkoľvek strach a namiesto neho získali dôveru. " Živým zdrojom sily rodiny je spoločná modlitba, prípadne aj krátka meditácia, ktorá sa má robiť bezpodmienečne každé ráno; modlitba, ktorú predrieka otec alebo matka. Ešte lepšie, ak každý k nej prispeje jednou vetou; krátke čítanie z Biblie s vysvetlením alebo bez neho; čo možno najdlhšie počúvanie Boha v tichosti. Za čo mám dakovat? Som pripravený prijať Božiu vôľu bezpodmie­ nečne? Alebo jej stojí tvrdohlavosť niekde v ceste? Ktorý je najbližší krok, ktorý mi Boh ukazuje? Čo sa má stať v našej rodine a skrz ňu? Alebo nám v tom zabraňuje neúprimnosť, ziskuchtivosť, falošná ohľaduplnosť, nelaskavost? Najlepšie, ak si tento dialóg s Bohom každý sám napíše a potom si ho vymení s ostatnými. ( Isté veci si pravdaže vymenia iba muž a žena. Diabol si znovu a znovu nájde nové dôvody na prekazenie tohto ticha ráno; pretože ono je najlepšou zbraňou proti nemu. Pokoj však, ktorý prichádza z tohto počúvania a poslušnosti, nemá nič do činenia s meštiackou istotou; je dokonca najväčšou neistotou, je však tým mierom, ktorý Ježiš prisľúbil svojim.

94

krízy v manželstve Ak je manželstvo " živou osobou ", potom je prirodzené, že prekonáva rozlične krízy, pretože krízy charakterizujú každý organický vývin. Sú vyjadrením napätia medzi stavom, ktorý sa skutočne dosiahol a ktorý pôsobí medzi zotrvačnosťou, ktorá je vlastná každej veci a potrebou zmeniť sa. Medzi manželmi je to obyčajne tak, že jeden z nich vidí nevyhnutnú zmenu zreteľnejšie než druhý, a preto vyčíta partnerovi neschopnosť zmeny ( zotrvačnosť ). V skutočnosti je takáto situácia velkou príležitosťou viesť sa navzájom k dokonalosti. Zrelosť Prvé krízy v manželstve súvisia jednoducho s dozretím. Väčšina ludí ešte nedospela vekom v čase ženby či vydaja a musia si k tomu trpezlivo navzájom pomáhať a dožičiť si čas. V mužovom prípade k tejto nezrelosti patrí pretrvávajúce pripútanie k matke, t.j. nemohúcnosť odpútať sa od rodičovského domu a naopak, infantilné pripútanie sa k manželke, na ktorú sa pozerá akoby bola jeho matkou. O tomto pripútaní sme už hovorili v prvej kapitole, a preto ho na tomto mieste chceme iba spomenúť. V tej istej súvislosti treba hovoriť o mužovi, ktorý nechce prevziať ťarchu a vážnosť vedúcej úlohy v rodine. Neodvažuje sa byť hlavou spoločenstva, ba dokonca tým mieni prenechať túto peknú úlohu žene. Ešte raz treba zdôrazniť, že v dobrom partnerskom vzťahu môžu byť úlohy úplne rozdielne a predsa nespôsobia vzťah nadriadenosti alebo podriadenosti. Šofér auta nie je

95

riaditeľovým " predstaveným ", ktorý sedí na zadnom sedadle; riaditeľ sa však bude chrániť ustavične sa pliest šoférovi do remesla, aj ked cieľ cesty udáva on. Tak aj múdra žena nebude rušiť svojho muža v jeho funkcii " hlavy ", aj keď spoločne určujú všetky dôležité línie. " Osoba manželstva " nemá byť ani dvojhlavá, ani bezhlavá." _Ešte vždy pôsobí istý zmätok výrok: " Ženy, buďte podriadené svojim mužom, ako sa svedčí v Pánovi " ( Kol. 3,18 ). Dôrazne pripomíname, že takto preložené grécke slovo " hypotassesthe " neoznačuje nadriadeného a podriadeného, ale " rovnoprávny vzťah ", ktorý má každý vykonávať na svojom mieste a svojím spôsobom " ( ELSSE KAHLEROVÁ ). Je to celkom zreteľné z paralelného miesta Ef. 5,21-22: " Buďte si navzájom poddáni v bázni Kristovej! Zeny, buďte podriadené svojim mužom... Vy však, mužovia, milujte svoje ženy.

K dozretiu patrí predovšetkým prijatie vlastnej pohlavnosti a tým tiež telesnej odlišnosti partnera. Veľa sa hovorilo o pôvodnom " nepriateľstve pohlaví ", ktoré vládne v ríši zvierat, okrem času párenia. Takéto nepriateľstvo, pohŕdanie alebo odpor možno pozorovať u mladistvých v predpubertálnom veku, u dievčat často ešte aj dlhšie. Neprijatie vlastnej a partnerovej pohlavnosti je jednou z najčastejších príčin porúch potencie a frigídnosti. Mladého človeka nemožno preto dosť skoro dôkladne oboznámiť s prirodzenosťou pohlavnosti, s jej zhodou so stvoriteľským zámerom a s jej doplnením druhým pohlavím. Je to predovšetkým úloha matky v prvých štyroch alebo piatich rokoch života. Namiesto toho väčšina rodičov práve naopak kladie na všetko pohlavné tabu, pečať zakázaného a neslušného. Nečudo, že ich deti zostávajú tak dlho nedospelými a možno 96

sa do smrti nedostanú z tohto stavu. Na rozdiel od zvieraťa, človek je bytosťou, ktorá prežíva na protiklade pohlaví zázrak lásky a na tomto základe môže udržať nový organizmus manželstva. Skutočne dospelý je človek až vtedy, keď pozná, vychádzajúc z telesnej sexuálnosti, i duševný eros, t.j. keď sa vie tešiť zo všetkých vlastností partnera a keď sám ovláda všetky špecifické sily svojho pohlavia, aby obšťastnil druhého. Aj o tom sme podrobne hovorili, takže sa už nebudeme k tomu vracať. Vynikajúco o tom píše V. GAGERN. Po niekoľkých rokoch nastúpili uzdravujúce sklamanie. To znamena: pri sobáši sme partnera ešte správne nepoznali, premietali sme naň hotové predstavy a žili sme z klamu. Teraz začíname tieto klamy odkladať a toho druhého vidieť takým, akým v skutočnosti je. To je neporovnateľne krajšie a zaujímavejšie než počiatočné ilúzie. Ani jedna z " ideálnych predstáv ", ktoré v mladosti v sebe nosíme, nedosahuje skutočnú realitu živého partnera, ako ho postupne objavujeme. Milovať Možno byť úplne dospelým a pohlavne zrelým človekom bez toho, že by sme milovali. Na počiatku manželstva si myslíme, že láska je v pocite obšťastnenia prítomnosťou druhého a že naša vlastná prítomnosť stači na to, aby sme druhého obšťastnili. To sa zdá dovtedy, kým milujeme v manželskom partnerovi vopred vytvorený obraz, ktorý vychádza z našej fantázie, než z jeho skutočnosti. Čiastočne o tomto jave sme hovorili v súvislosti s projekciou animy. " Mladí ludia majú predstavu o láske, ktorá sa nedá prirovnať k nijakému ľudskému vzoru ( typu ). Musíme sa naučiť milovať človeka takého, akým v skutočnosti je; 97

to je skúsenosť, ktorá na určitý čas otrasie každým mladým manželstvom " ( CHARDONNE ). Ked sme konečne spoznali, ako velmi sa odlišuje manželský partner od nás, ale i od predstavy, ktorú sme si o ňom vytvorili, až vtedy pochopíme, že skutočný život znamená smrť nášho ja: " Srdce sa desí lásky, ako by mu hrozila smrť, pretože pre lásku umiera " ja " - temný despota ". Tieto verše perzského mystika DŽELLALA EDDINA RUMIHO môžu však zázračne povzbudiť ne jeden mladý zamilovaný pár. Keď sme však nejaký čas ženatí, potom vieme, že ich treba chápať doslovne. Nuž, nikto raz neumiera; preto sa " ja " chopí najprv úteku. Tak dochádza v mnohých manželstvách k obdobiu, ked sa v istom zmysle vzájomne vzdalujeme. Muž si myslí, že sa musí zase intenzívnejšie venovať svojmu povolaniu, spolku, alebo priateľom; žena žije stále viac svojím deťom, poznáva iné mladé ženy, ktoré manželia podobne nechápu, alebo azda objaví nejakú záľubu, ktorá jej dá konečne " životnú náplň ", Tento odklon často vedie k nejakej náruživosti, akou sú: cigarety, alkohol, hostinec, hra, káva, cukráreň, kino, klebety. Neosobnou náplňou zívajúcej prázdnoty sa môže stať i šport, vzdelanie alebo náboženstvo. Tento tlak je prirodzene úplne podvedomý. Každý z manželov sa cíti druhým veľmi sklamaný tým, že si musí sám pomôcť, a preto chce mať svoj vlastný život, aby si vôbec ešte mohol seba vážiť. Typickou formou tohto " vlastného života " je zádumčivosť ( trudnomyselnosť ) ktorá sa môže zmeniť z tichej rezignácie na chronickú mrzutosť ( rozladenosť ), ba až na trvalý smútok. Jej obsahom_je: " Ja som predsa len chudák! A kedže to nikto na mne nepozoruje, musím si to

98

povedať sám. " Či už to berieme trpiteľsky, alebo hrdinsky, v každom prípade sa utešujeme so sebou samým. _V tom je tiež častá príčina nevery: ked upevníme opäť zväzky s rodičmi a súrodencami a prekonáme infantilnú krízu, alebo sa pripútame k inému človeku, ktorý nás chápe, lutuje a nežnosťou utešuje. Prirodzene nejde pritom o toho druhého človeka ako takého, lež opäť zase ide o predstavu, ktorú si o ňom vytvárame, o jeho funkciu v našom vlastnom živote. Séf vôbec neľúbi svoju sekretárku, ale ona má miesto v jeho osobitnom živote, ktorý si zariadil ako protiváhu manželského života. Keď sa však spýtame na zmysel celého tohto zvratu, môžeme iba takto odpovedať: aby som nezomrel. A teraz ten paradox: celý tento útek, ktorý sa zdá byť pre toľko manželstiev konečným rozpadom, je prvoradým a dôležitým výrazom ( prejavom ) pravej lásky. Pre lásku muselo zomrieť " ja ", " ja " teda uniká do vlastného sveta, kde niet lásky. Láska však čaká trpezlivo, kým " ja " nepošle samo seba na smrť. Skutočné manželstvo začne vtedy, keď je naše " ja " pripravené zomrieť. Keď som pripravený obetovať svoju hlavatosť, svoje milé zvyky, svoje samozrejmé právo, svoju osobnú pýchu, svoje súkromné myšlienky, svoju fantáziu. Ide pritom o veľmi konkrétne veci: možno o čítanie v posteli, o moje nedeľné túry do hôr, o pekné miesto, ktoré mi ponúkajú. Nejde mi o to, aby sme jednoducho so všetkým skončili, alebo, aby sme sa vydali svojvôli druhého, lež o to, aby sme odteraz viac nerozhodovali sami o " svojich záležitostiach ", lež vždy iba spolu s druhým. Nie sme viac " ja " a " ty " - ale " my ". Áno, môže ísť o ešte oveľa dôležitejšie, totiž, o moje najvyššie dobro, o moje náboženstvo. Nie je možné, aby muž a žena mali každý pre seba svoje vlastné náboženstvo, alebo

99

náhradu náboženstva: ak majú byť v niečom jedným, tak práve v náboženstve. To svedčí o ťažkosti nábožensky zmiešaného man­ želstva, hoci živý Kristus oslobodil katolíčku a evanjelika - každého od svojho " náboženstva " - a hoci pri úcte k cirkevnej príslušnosti - sa im v ich živote stal tak zjavným, že sa obaja stali spolu novou bytosťou. Ináč povedané: Manželstvo znamená skutočne smrť " vlastného "a znovuzrodenie k niečomu novému. Keď máme pocit, že táto obeť, alebo toto umieranie by znamenalo zradu na Bohu, nemáme takéto manželstvo uzatvárať. Ani nemáme vstupovať do manželstva s vopred urobenou rezervou, že určité veci neobetujeme. Duchovné manželstvo má predobraz v biologickom pochode oplodnenia: materská, ako aj otcovská zárodočná bunka sa vzdávajú svojej individuality, ako také umierajú ked sa spoja, ale až v tomto okamihu začína ich vývin, áno, zmysel ich existencie vôbec. Manželská láska je najsilnejšie dobrodružstvo, aké si možno predstaviť: na celý život sa zaviažeme jednému človeku, o ktorom máme iba subjektívne a zlom­ kovité poznanie a potom postupne objavujeme jeho vlastnú skutočnosť. Pre túto lásku obetujeme vlastnú osobu bez toho, že by sme vedeli, kam to povedie; pretože druhý medzitým tiež stráca osobu: a z oboch vzniká ňová bytosť, o ktorej sa ani jednému z nich nesnívalo. Toto dobrodružstvo je tak prevrátené, že ho riskujú iba ľudia nič netušiaci, alebo taki, čo sa držia s poslednou vierou Božieho slova a odvolávajú sa na to, že v celej tejto zmene On stojí pevne a nepustí ich ruku. Kto však stavia na svojom osobnom cite a svojej osobnej múdrosti, toho dom možno neodolá lejaku, záplavám a búrke. Manželská láska znamená viac než akákoľvek i keď najvášnivejšia láska. Je v jadre niečím iným, kde ide o život a zomieranie, o smrť a zmŕtvychvstanie, kde prestáva " ja " a kde sa narodí dieťa, 100

kde ľudská láska zlyháva a je oslavená láskou Božou. Vernosť

Kto je naplnený plnou a vrelou láskou k partnerovi, ten mu je prirodzene aj verný. Táto láska je a zostane darom, nezávisí od našej vôle a nemôžeme ju preto ani sľúbiť. To jediné, na čo sa môžeme zaviazať slobodným rozhodnutím vôle je, že splníme vonkajšie podmienky, v akých vôbec môže vzniknúť láska a v akých sa jej môže dariť; a tie by sme mohli vyjadriť približne nasledovne: 1. Bezpodmienečná čestnosť, ba priehľadnosť voči partnerovi, je to mlčanie z lásky. 2. Nevymieňať si s nikým slová, pohľady alebo dokonca nežnosti, pri ktorých by manželský partner nemohol byť prítomný, alebo ktoré by sme sami nestrpeli uňho od druhého človeka. 3. Chrániť za každých okolností dobro manželského partnera, či je priateľský alebo nepriateľský, zdravý alebo chorý, príťažlivý alebo odpudzujúci, verný alebo neverný.

Tieto tri podmienky tvoria konkrétne to, čo nazývame vernosťou. Keďže treba, aby sme každý deň znovu prosili o Božiu lásku, potom je vernosť púzdrom, ktoré Mu podávame, aby ju doň vložil. Ona je tým jediným, čo môžeme sľúbiť a dodržať. Napriek tomu zažije väčšina ľudí počas manželstva pokušenie porušiť vernosť; a majú vtedy pocit, že sú v celkom zriedkavej, ba dokonca jedinečnej situácii, ktorá výnimočne ospravedlňuje ich previnenie voči jednej alebo viacerým podmienkam vernosti. Pretože sa však " jedinečné " príležitosti vyskytujú denno-denne, chceme sa pokúsiť vybrat typickým príkladom, aby sme lepšie poznali ich vnútorný mechanizmus a tým sa lepšie vyzbrojili pred pokušením. 101

1. " Chlieb a koláč ". Väčšina íudí, najmä mužov nosí vo svojej fantázii dvoch protikladných " ideálnych partnerov ", napríklad štíhlu blondínku a brunetku. Skúsenosť ukazuje, že typ, ktorý sa najlepšie osvedčí v manželstve, obyčajne nespôsobuje_naj intenzívnej ší erotický vzruch. Keď sa muž oženil so " správnym typom " a potom stretne druhý " maximálne vzrušujúci " typ, íahko mu napadne, že sa zmýlil, že prešiel okolo šťastia a že teraz musí ujsť z toho nesprávneho manželstva. Možno mu odpovedať iba prirovnaním: Keď ponúkame dieťaťu zároveň kúsok chleba a koláča, vždy ihned po koláči. Keby sme však toto dieťa donútili aby osem dní jedlo iba koláč, prosilo by už na druhý večer o chlieb, zatial čo dobrý chlieb možno jesť deväťdesiat rokov bez toho, že by sa niekomu sprotivil. Dobrý partner sa podobá chlebu a kto ho má, nech zaň ďakuje nebesiam a nech sa nedá pomýliť nijakým, čo najsladším dievčaťom. 2. Komplementárne doplnenie. Ľudia, ktorí potláčajú svoju pudovost a žijú trochu v prehnanej a preto nie pravej duchovnosti, sa ženie väčšinou s vynovujúcim partnerom. Žijú zo svojej spoločnej zbožnosti, zo svojich spoločných umeleckých, intelektuálnych alebo sociálnych záujmov a erotický život u nich hrá podradnú úlohu. Môže sa však stať, že takýto muž alebo žena stretne celkom protikladný typ partnera, možno prostého prirodzeného človeka, no niekedy tiež vyslovene zmyslovo-primítívnu bytosť, ktorá im zrazu odhalí celkom potlačený a zanedbávaný svet. Tak vidíme, že duševne vysoko stojaci a vzdelaní muži zrazu padnú do osídiel neuveriteľne primitívnej ženy a projektujú na ňu všetky čnosti žien z mytológie. Ich koniec je vždy katastrofálny, pretože obaja sú príliš si cudzí. Poradenie sa 102

so psychológom môže v tomto okamihu často zistiť potlačenie pudovosti a môže ju odstrániť, môže tiež manželského partnera v tomto zmysle poučiť a tým činom obom pomôcť k úplne novému začiatku, kde vzájomne odkryjú zanedbávanú stránku ich žitia. 3. Zámena hlavy so srdcom. Už predtým sme spomenuli, že tam, kde muž hrá " slabú " ( " podradnú " ) a žena silnú ( " hlavnú " ) úlohu, majú obaja pocit neuspokojenia. Muž túži konečne nájsť ženu, ktorá je slabšia než on, ktorá sa oň oprie a s dôverou bude naň pozerať. Žena tak isto silne túži, aj keď väčšinou menej vedome, po silnom mužovi, ktorý bude mať skutočne nad ňou prevahu, bude ju vedieť niesť a ochraňovať, pri ktorom sa bude cítiť v bezpečí. Ked zrazu niektorý z nich nájde tretieho, ktorý i keď len zdanlivo, zodpovedá tejto vytúženej predstave, je pokušenie k nevere tu. Úplná otvorenosť medzi manželmi a rozhovor s neutrálnym človekom, ktorý zistí onú zámenu hlavy so srdcom, ktorá je už dávno medzi nimi, môže viesť nielen k prekonaniu kritickej situácie, lež k vzájomnému ozdraveniu obojstranného vzťahu. To pravdaže vyžaduje od oboch dôkladnú zmenu a " pochovanie " doterajších návykov a obrazu, ktorý sme si sami o sebe vytvorili. Je to jeden z manželských zázrakov. 4. Moc erotiky. Nevera je ovela zriedkavejšie než si myslíme, spôsobená " neodolatelnou ", " jedinečnou " erotickou harmóniou s niekým tretím. Manželia fri­ gidných žien a ešte ovela častejšie ženy, ktoré síce nie sú frigidné, no ich manželia nedokážu ich ukojiť; sú vystavené velmi silnému pokušeniu, ked stretnú partnera, ktorý je schopný dať im, čoho sa tak dlho zriekali. Sú náchylné premietať na tohto erotického partnera všetky dobré vlastnosti a tým berú manželovi aj tie 103

pozitívne vlastnosti, ktoré v skutočnosti má. Tak dochádza u nich z tohto postoja k nekonečnému prehodnocovaniu erotiky, ktorú úplne vytrhnú z jej prirodzenej životnej súvislosti. Ak manželstvo napriek tomu pretrvá, pociťuje sa ako " povinnosť " a " väzenie ", pretože manželská erotika je sputnaná ( podriadená ) alebo úplne odstránená; ak dôjde k rozvodu a k druhej ženbe či výdaju za erotický ideál, o krátky čas dôjde ku katastrofe. Veď rozprávkový princ je čoskoro rozčarovaný, keď ho treba prosiť o peniaze na domácnosť, keď sa mu zdá byť polievka přesolená alebo hundre na zle vyžehlenú košeľu. A vášnivá milenka sa väčšinou ukáže ako " hlúpa hus " alebo ako " hysterická baba ", keď spolu s ňou musíme zariadovať byť, zadeľovať rozpočet, alebo čo i len stráviť štrnásť dní dovolenky. Tým nechceme podceňovať silu vášne a ňou vyvolané trápenie, lež chceme varovať pred jej izolovaním z celku lásky a manželstva, čím sa človek dostáva do jej moci. Sotvo sa tým dosiahne možnosti užívať, alebo čo i len vidieť, i keď oveľa skromnejšie, predsa však pozitívne prítomné erotické šťastie v manželstve. Jedna jediná nevera, jediné " malé zahrnutie " často stačí na to, aby sme úplne zničili perspektívu a navždy znemožnili vytvoriť z toho, čo je v manželstve ešte dokonalé, niečo dokonalejšie. V nasledujúcich dvoch odsekoch to rozvedieme a hlbšie obja­ sníme . 5. Nuda a potreba zmeny. Najzhubnejšou a žiaľ tiež najrozšírenejšou chorobou man­ želstva je nesporne nuda. Väčšinou nie je jednoducho " osudom ", vlastnosťou charakteru, ale dôsledkom niekoľkých chýb, ba hriechov, ktorým sa možno pri troche šikovnosti a dobrej vôli vyhnúť. Niektoré vymenujeme: "Nedostatok fantázie a slobodnej tvorby života, takže sa z človeka stáva automat: 104

muž odchádza každý deň o 7,30 z domu, o 12,15 sa vrátí, o 12,45 si zapáli cigaru a o 13,30 sa opäť ponáhla do obchodu. 0 17,45 hrá karty " U Leva ", o 19.00 večeria, 19,30 sú správy z rozhlasu; každý utorok, štvrtok a piatok schôdza spolku, po iné večery čítanie novín a účtovníctvo, o 21,45 si líha do postele, o 22,15 sa zhášajú svetlá. Manželka má týždenný jedálny lístok, takže si možno byť istým; že v stredu bude na obed pečené mäso a zemiaky, v sobotu na večer syr a káva atd. Má jedny šaty na pracovný deň a jedny na nedelu, ostatné visia v skrini na rozličné príležitosti ". Ked si ich konečne oblečie, pôsobia znač­ ne staromódne. Je tichou dohodou, že pohlavné styky sa uskutočňujú v stredu a sobotu, ale nevyžadujú priveľa času. Nedostatočný osobný rozvoj vedie k ustrnutiu v konvencii. Manželský pár veľmi dbá na to, aby žili primerane svojmu stavu a prísne sa vyvaruje toho, čo sa " nepatrí ". Žena získa určité vzdelanie a prednáša svojmu manželovi teórie o zdravej výžive, joge, klasickej literatúre a o teórii relativity. Manžel prejaví niekoľko prísne neosobných pocitov a dekadencii moderného maliarstva a o zosurovení dnešnej mládeže. Nedostatočná vzájomná otvorenosť, pričom vedomé nepravdy a zatajovanie vyvolávajú rozpaky, ktoré znemožňujú každý živý rozhovor, alebo pocity viny a menejcennosti sú prekážkou spontánnosti, takže sa viazne vo všedných a otrepaných citátoch. Aby sme boli k partnerovi celkom čestní, potrebujeme zrelosť, dôveru a pravú lásku - tak voči sebe, ako aj voči chybám, ktoré vidíme u neho. Na to, aby sme boli sami sebou a nezdobili sa cudzím perím, potrebujeme odvahu. Trvalé používanie cudzieho peria je vskutku vždy nudné. Nedostatok taktu - kedy tomu druhému máme niečo povedať a kedy nie: kto povie 105

v nevhodnom čase nejakú všeobecnú filozofickú poznámku, alebo začne krátku kázeň o morálke, pôsobí dráždivo nudne, práve tak, ako ten, čo vždy rozpráva tú istú anekdotu. Samoľúbosť, súcit so sebou samým, spravodlivosť ku sebe a hrabivost robia človeka nudným. Práve tak všetok nárek, hundranie, vzdychanie, moralizovanie, kritizovanie, alebo robenie sa múdrejším. Humor je jedným z najsilnejších protijedov na nudu, ba vôbec je jednou z naj­ dôležitejších cností v manželstve - za predpokladu, že sa nevyčerpá v doberaní si druhého. Kto nemá vôbec humor, nech sa nežení ( nevydáva ). Predovšetkým však nuda pochádza z nedostatku lásky. Láska je živou substanciou času, takže čas bez lásky je prázdnym obydlím, ktoré sa musí vyplniť nejakou slamou: klebetami, krížovkami, vášňami každého druhu, pracovnou zúrivosťou a predovšetkým erotickými dobrodružstvami. Čas, čo nie je láskou, sa musí " zabiť ". Takže v láske niet nudy, lež dokonalá láska vyháňa nudu. 6. Neosobná pohlavnosť. Moderný človek sa snaží rozložiť všetko na pračiastky, ktoré potom považuje za vlastnú skutočnosť; izoluje chemicky čistú vôňu kvetu, hľadá formulu zloženia hormonov a vitamínov. Dokonca rozkladá aj atóm, ktorý dostal svoj názov od nedeliteľnosti. Rovnakým spôsobom izoloval pohlavnosť od spoločenstva lásky a rozložil ju na plodnosť a rozkoš. A tak, ako možno nadávkovat do fľašky fialkovú vôňu, ktorá nikdy nedozrela na rastline, môže i človek pociťovať sexuálnu rozkoš, ktoré nič nevie o láske a ktorá nestvorí dieťa. " Pokrok " takto dosiahnutý, je problematický. Isté vitamíny chemicky čisté sú menej účinné než v prirodzenej väzbe s potravou, takže ich musíme vopred 106

umele primiešať. Vysoko koncentrovaná vôňa kvetov zapácha a čo zmôžu rozbité atómy, to sme videli. Podobné je aj nebezpečenstvo izolovanej rozkoše. Ona vytvorí medzi dvoma ľudmi pripútanosť, závislosť, ktorej základom nie je láska, a preto musí viesť k bolesti a nepriateľstvu: Don Juan nenávidí ženy, a ľahká žena opovrhuje mužmi! V manželskom vzťahu sa izolovaním rozkoše rozruší celková harmónia. Tým sa vytvára meradlo, ktorým sa manželský partner porovnáva s inými a sa zrádza: táto žena má plnšie poprsie, oná krajšie nohy než moja: tento muž má príjemnejší úsmev, tamten istejšie vystupovanie než môj. Jediným cieľom žiadostivosti je ukojiť vášeň; ked sa zameriam na ukojenie svojej vášne, budem si svoju ženu rovnako žiadať ako inú a budem si viac žiadať tú inú ženu, ktorá mi sľubuje viac rozkoše než moja. Potiaľto - a len potiaľto - možno prijať Tolstého paradoxný výrok, že slová: " Kto sa pozrie na ženu, aby ju požiadal, dopúšťa sa s nou manželskej nevery " sa vzťahujú aj na požiadanie vlastnej manželky. Rozumejme dobre: nie rozkoš ako taká je zlom, lež hľadanie izolovanej rozkoše. " Požiadať " v tomto zmysle znamená vytrhnúť rozkoš z celku lásky, ukradnúť rozkoš láske. Skutočnosťou je, že kto svoju vlastnú ženu požiada v tomto zmysle, toho sústavne trápia žiadostivé pocity voči cudzím ženám. Až keď svoju ženu ľúbim skutočne, ľúbim ako osobu, manželsky, ľúbim, získam voči iným ženám správny postoj. Spoločenstvo " tiel, v ktorom nie je zahrnuté radostné " áno " voči druhému, je smilstvo. Smilstvom je to nielen vtedy, keď žiadaným je telo ľahkej ženy, ale i vtedy, keď sa v tomto zmysle požaduje telo právoplatnej oddanej man­ želky ( DE QUERVAIN ). Značná časť našej takzvanej civilizácie tkvie v tom, že obstaráva mužovi takúto 107

neosobnú sexuálnu rozkoš pre jeho nespútanú žiadostivosť. Knihy, ilustrova­ né časopisy a filmy mu poskytujú žiaduce ( vytúžené ) ženy v ľubovoľnom množstve; sexuálne exhibície mu kynú z každej reklamnej steny; za peniaze si môže na kratší alebo dlhší čas prenajať ženské telo: ba dokonca aj väčšina " poriadnych " žien sa pokúša provokovať pozornosť, priazeň alebo uchádzanie sa o muža umelým zdôrazňovaním sexuálneho atribútu. 0 zhube nahoty, ktorá zodpovedá nedostatku pravej lásky a nežnosti, LEIST hovorí: " Láska je spôsob, akým sa dvaja ľudia odhaľujú. A po tomto odhalení sa odvážia navzájom sa oddať, navzájom sa vidieť a spoznávať; ako milovaného muža a milovanú ženu... To však znamená: nahota odhaľuje tajomstvo v jeho nepreniknuteľnosti. V " ty " bez obalu vidíme nepochopiteľné tajomstvo milovaného človeka... Kto sa prehreší proti zákonu nahoty, pozabudne bez toho, že by vedel - čo musí hľadať vo svojej túžbe. Hľadá tajomstvo; to predsa hľadajú pohľady, ktoré lačnejú po nahote; a pritom márne, a budú ešte nenásytnejšie a dychtivéjšie. Nahota, v ktorej sa odhaľuje tajomstvo, sa uskutočňuje jedine v priestore lásky; nesúvisí s nejakou technikou, ktorej by sa bolo možné naučiť ". Má zmysel plávať proti prúdu a bojovať proti tejto záplave neosobnej pohlavnosti? Zákazy, cenzúry, mravnostné nariadenia a podobné veci môžu byť potrebné ako polícia v krajine, avšak ako málo je platná polícia krajiny na udržanie morálky, tak isto nepostačujú jej opatrenia na opätovné ozdravenie nášho života lásky. Hej, musí nám byť jasné, každý zákaz dráždi žiadostivosť a najlepšia reklama pre film sú prívlastky: " odvážne ", " vyvolal mnohé spory ", " cenzúrou dlho nepripustený ". Ide však o to, aby sa za celou touto žiadostivosťou po rozkoši poukázalo na zmysel rozkoše a nezmysel žiadostivosti. Keď sa sexuálna vášeň tak veľmi izoluje 108

a vyzdvihuje, zaiste preto, že sa v man­ želskom živote zanedbala a v takzvanej " kresťanskej " morálke sa označila ako menejcenná. Majme konečne manželstvá plné rozkoše! Každodenná skúsenosť dostatočne poúča, že rozkoš mimo man­ želstva má krátke trvanie a že zanecháva velmi horkú chuť. " Láska je ovela viac než láskou ", vraví CHARDONNE; ona neustále ukazuje ponad seba a je len vtedy šťastná, ak je začlenená do väčšej súvislosti. Problém nie je v boji proti neosobnej, izolovanej, divo rastúcej sexuálnosti, lež v tom, aby sa manželstvu opäť dala celá jeho plnosť, celé jeho bohatstvo, všetka jeho rozkoš a celé jeho požehnanie možno že po prvýkrát.

7. Pravá láska mimo manželstva. Stáva sa, no ovela zriedkavejšie než myslíme, že láska k niekomu tretiemu sa stane vyjadrením pravej velkej lásky a že až skrz ňu spoznáme manželstvo ako omyl, ako konzekvenciu egoistických alebo iba erotických motívov. To sú tie pravé tragédie druhu TRISTANA alebo Rousseauovej " NOVEJ HÉLOISY ". Čím pravejšia je táto láska, tým zriedkavejšie povedie k telesnej man­ želskej nevere; Triastan totiž položí svoj meč medzi seba a Izoldu. V zriedkavých prípadoch vedie rozvod k novému a dobrému manželstvu, ktoré tým samozrejme ešte nie je oprávnené. Ovela častejšie prinesie rozvod poznanie, že táto láska nebola takou výnimočnou, ako sa nám zdalo, a že zdanlivé filisterstvo prvého manželstva tkvie v nás samých. Keď teda muž alebo žena v_manželstve podstupujú skúšky, nemajú sa hned považovať za Tristanov a Izoldy, lež majú statočne bojovať proti pokušeniu ako nedostatku lásky a nezrelosti. A keby skutočne táto " láska mimo manželstva " mala byť velkou a svätou láskou, potom nech manželstvo zostane napriek tomu manželstvom a oná láska umožní milujúcim, aby sa

109

očistili ohňom utrpenia. Keby sa boli Tristan a Izolda jednoducho podvolili pokušeniu, keby sa bola dala Izolda jednoducho rozviesť s kráľom Markom, ani jeden by o nich nehovoril; boli by upadli do zabudnutia so všetkými malými a veľkými nevernými manželstvami. Vernosť znamená hrdinský boj, nielen proti pokušeniu zvonku, nielen proti vlastnej nezrelosti i nezrelosti partnera, lež predovšetkým boj za zdokonalenie manželstva, za bohatší život, za pôsobivé a viditeľné Božie požehnanie. Manželský partner, ktorý je vystavený pokušeniu, zápasí skutočne s Bohom a vraví: " Ja ťa neopustím, pretože Ty ma požehnávaš ", Veľkolepú ukážku takého boja podáva dráma PAULA CLAUDELA: " ČRIEVICKA ". Vernosť predstavuje boj v pravom zmysle slova vtedy, ked ju druhý manželský partner nedodržal. Musí si vtedy spomenúť, že na manželskej nevere majú vždy obaja vinu a on, ktorý je pred zákonom " nevinný " má urobiť prvý krok v ústrety druhému tým, že mu prizná svoju vinu a prosí ho o odpustenie. Po tomto kroku ne­ vernému ľahšie padne priznať a oľutovať svoju vinu. A potom znamená vernosť znovupostavenie manželstva novou láskou a novou odvahou, znamená ono spoločnú modlitbu, ako ešte nikdy v celom živote. Láska je pre manželstvo tým, čím je nielen strom: ona je tým, čo umožňuje rast listov, kvetov a plodov. Vernosť je drevom. V zime sa miazga stiahne, strom sa zdá mŕtvy, suché drevo má však kanály pre šťavu otvorené, takže môže na jar opäť výjsť do stromu. Tak umožňuje vernosť obnovu lásky. Rozhranie Mladých ľudí zachváti pri myšlienke na roky prechodu ľahká hrôza; vtedy prestane radosť zo života, ide sa dolu kopcom. A

110

štyridsaťročných, ktorí sú sklamaní ich doterajším životom, zachváti panika z povestnej dvanástej hodiny; v niekolkých nasledujúcich rokoch musia bezpodmienečne ukončiť svoju velkú úlohu, spoznať veľkú lásku, konečne prežiť trochu šťastia. Muži pri zníženej sile zvyšujú svoj pracovný výkon, takže o desať rokov sa zrútia s vysokým tlakom alebo infarktom; ženy sa kŕčovite snažia pomocou kozmetiky a neskorým športom omladiť sa o dvadsať rokov; obaja sa pokúšajú dokázať mimomanželským dobrodružstvom svoju postupne ubúdajúcu potenciu a svoj pochybný pôvab. Niet veľa mužov, ktorí nepoznali toto pokušenie medzi štyridsiatkou a šesťdesiatkou a tí, ktorí sa mu poddali, vedia o zahanbujúcom obraze biedy. Tento postoj vzniká z nedostupného pochopenia plnosti života. Človek západnej civilizácie na rozdiel napríklad od Číňana - si postavil za vzor ideál dvadsaťpäťročného človeka: mocný, rýchly, potentný, fit, pekný, bezstarostný, to sú absolútne hodnoty, ktorými sa meria. Prirodzene potom začne degenerácia už v tridsiatke a peťdesiatročný je už iba ruinou. Život má okrem toho ešte aj iné hodnoty: miernosť, zrelosť, pokojamilovnosť, trpez­ livosť, dobrotu, vytrvalosť, pochopenie, spoľahlivosť, múdrosť, vyspelosť, pokora. Tieto hodnoty pribúdajú vekom a v päťdesiatich rokoch začínajú o nich práve niečo vedieť.

Je rovnako neoprávnené postaviť osemnásťročná ako ideál ženy. Päťdesiat a šesťdesiatročná žena má iné vlastnosti, ktoré neporovnateľne viac priťahujú rovnako zrelého muža. Jeho telesnú sexuálnosť síce silnejšie vzruší mladá žena, ale je on skutočne iba telom a sexuálnym nástrojom? Nemá azda duševnú potrebu komunikovať túžbu po nežnosti a vnútornom porozumení, zážitku totálneho spoločenstva lásky, ktorý mu v nijakom 111

prípade nemôže poskytnúť oveľa mladšia žena? A ak to mladej žene spočiatku aj lichotí, ked jej dvorí skúsený a zrelý muž, predsa si to velmi dobre rozmyslí, keď pocíti, že toto dvorenie platí telu a on nenachádza vlastne nijaký prístup k jej duši. Kto sa skutočne pokúša rozviesť sa v päťdesiatke a začať s mladou partnerkou " celkom nový život ", ten nech si uváži nasledovné: keď má šesťdesiatročný vo svojej záhrade velkú starú lipu a odrazu sa mu zdá, že orech by bol lepší, môže síce starý strom vyťať a zasadiť mladý orech: nebude však už sedieť v jeho tôni, lež vyrastený strom zatieni nanajvýš hrob. U muža a ženy ide o to, aby sami dozreli, aby druhému partnerovi pomohli dozrieť a aby umožnili dozrieť aj ich manželskému zväzku. Potom nebudú mať v päťdesiatke iba rovnakú radosť jeden z druhého ako v prvý deň, lež ich láska bude neporovnateľne bohatšia, hlbšia a obšťastňujúcejšia. Manželstvo, ktoré utrpí v rokoch prechodu stroskotanie, bolo nesprávne založené a žilo iba z pominuteľnej telesnosti. V živom manžel­ stve sa vôbec nespozoruje pokles telesných síl a vznikanie vrások, pretože milujúci eros vie viac, než odstrániť tento pokles; a vrásky charakterizujú vždv hlbšie deň čo deň milovanější výraz tváre. 0 stárnucom manželstve platí v najvyššej miere to, čo sme povedali o " ovládanej pohlavnosti ". Vzdanie sa kým je na to ešte čas. Je plodné a oslobodzujúce. Tu začína nová objavená cesta v láske, na ktorú je vyzbrojený iba skutočne zrelý človek. Komu je daná milosť žiť v dlhoročnom manželstve, ten sa nemusí báť " krízových rokov ", Nasledujú ako zrelá úroda na ovocnom strome po jeho odkvitnutí. V dvojici sa naučia vznešenému umeniu stárnuť, ktoré ich raz má - osvietaných zaviesť pred bránu večnosti.

112

Rozvod ?

Niet kríz, ktoré manželstvo zabijú a nemusi sa mŕtve manželstvo rozviesť? Tak znie táto otázka vždy nanovo. Ježiš odpovedá: " Čo Boh spojil, človek nech nerozdeľuje ". ( Mk 10,9 ). Pre manželstvo, ktoré je manželstvom, niet vôbec dôvodu pre rozvod. Tu niet čo meniť a mudrovať: manželstvo nemožno práve tak rozviesť, ako nemožno rozrezať živé telo. Ak aj civilný zákon vypočítava dôvody na rozvod a súd rozvod vyriekne, predsa nesie muž a žena - o deťoch ani nehovoriac zlomené manželstvo so sebou do konca života. 0 tom môže každý rozvedený veľa čo rozprávať. Evanjelium vidí manželstvo realistickejšie než civilný zákon. Aby sa táto pravda zachránila pre všetkých, žiada katolícka cirkev od malého počtu ľudí obeť zrieknutia sa rozvodu. Aj my sme jej za to povinní vďakou. Niet z toho pravidla výnimky? Neuznal sám Ježiš ( Mat. 5,32 a 19,19 ) manželskú neveru ako dôvod na rozvod? K tomu poznamenávame, že pôvodný text spomína " porneia ", čo znamená smilstvo a nie manželskú neveru. Táto poznámka chýba v evanjeliách od Marka a Lukáša, ako aj v prvom liste Korinťanom, takže existuje domnienka, že ide o neskorší zápis. Sú však manželstvá, ktoré nie sú manželstvami, pretože partneri nikdy neprijali vážne základné podmienky manželstva; BARTH: " Je strašné, staré bludné učenie, ktoré tvrdí, že manželstvo má rovnaký význam ako sobáš, sobáš ako manželstvo. Dvaja môžu byť zosobášení a predsa vonkoncom nemusia žiť v manželstve, ktoré by sa dalo vážne nazvať manželstvom ", V tomto prípade vlastne vôbec nejde o rozvedenie manželstva, lež o vyhlásenie neplatnosti vzťahu, ktorý nikdy nebol manželstvom. To je konzekventné stanovisko římsko katolíckej, anglikánskej a grécko-ortodoxnej cirkvi. V posledných 113

dvoch cirkvách rozhoduje biskup o tom, či sa manželstvo vyhlási za neplatné alebo nie: v katolíckej cirkvi sú podmienky, za ktorých môže dôjsť k vyhláseniu neplatnosti manželstva, presne opísané v cirkevnom práve. Prax protestantských cirkví bola v tom čase príliš laxná, pretože civilný sobáš rozvedených odobrila i cirkevným sobášom a to práve vzhľadom na civilný sobáš. Bežná skúška rozvodových aktov a rozhodnutia o tom-ktorom prípade, ktorá sa koná na niektorých miestach, je dobre mienená, nezdá sa však, že by sa v praxi osvedčila. Najnovšie vyhlásili Spojené luteránske cir­ kvi Nemecka sobáš rozvedených spravidla za neprípustný. V pohľade na rozvod sa katolícke a protestantské pojatie zásadne neodlišujú. Obe odmietajú " zákonný " rozvod a uznávajú nanajvýš vyhlásenie neplatnosti vzťahu podobného manželskému. Zatiaľ však čo katolícka cirkev neúprosne trvá na zásade, aby miernosťou v niektorých prípadoch nepomáhala rozšíriť mor rozvodov, protestantská cirkev zdôrazňuje, že celá naša spravodlivosť spočíva len na odpúšťaní a teda, že ono má platiť i vzhľadom na rozvod. Aké stanovisko zaujme manželský poradca praktik? Kresťanské chápanie nerozlučného manželstva je základom jeho práce. Často však narazí na pomery, ktoré nemajú najdôležitejšie znaky pravého manželstva a tiež na také, ktoré azda raz boli manželstvom, dnes sa však podobajú skôr práchnivejúcim mrtvolám. Podobne ako lekár, ktorý narazí na zdanlivo neživé telo, použije manželský poradca všetky mu známe prostriedky, aby toto manželstvo opäť oživil a na základe svojich skúseností prejaví viac dôvery a trpezlivosti než manželia. Povie im tiež, že manželstvo, ktoré bolo uzavreté na nesprávnych predpokladoch, časom často ožilo, ba stalo sa veľmi dobrým a ukáže im ťažké následky 114

rozvodu. Konečne, odkáže ich, ak je sám veriacim človekom, na možnosť zázraku hlbokou vnútornou premenou. Úplne rozvrátené manželstvo sa môže zachrániť síce vierou v Božiu milosť, nie však čírou vôlou alebo lipnutím na zákone. Pravý lekár je pokorný, lekár manželstva tak isto.

Druhé manželstvo Co sa však stane, ked jeden z manželov zomrie? Sú manželstvá, ktoré prestávajú trvať smrťou jedného z manželov. Sú manželstvá, ktoré manželstvami zostávajú. Pravé manželstvo však neprestane trvať uzavretím druhého manželstva, ale bude sprevádzať manželského partnera, ktorý ho prežil, najskôr v jeho žiali, potom v jeho raste a ďalšom vývine. Prakticky je to zrejmé tak, že čím skôr začne vdovský stav, hlavne ak sú deti malé, tým skôr je žiaduci druhý sobáš; zatiaľ čo po dlhom a dobrom manželstve je druhé manželstvo väčšinou sklamaním. V každom prípade musí druhé manželstvo, presne ako prvé, spočívať na osobnom vedení a nemá k nemu dôjsť jednoducho " samozrejme " preto, že sme teraz sami a potrebujeme " náhradu " za strateného partnera, len vtedy môžu obe manželstvá splniť svoj ciel. Druhé manželstvo má byť príkazom, často je však velmi ťažkou úlohou. Vdova veľmi trpí, hlavne ak bola šťastne vydatá. Spočiatku sa cíti tak, akoby jej boli amputovali polovicu vlastného tela. Ku komu má teraz chodiť so všetkými citmi a zážitkami, ktoré ju naplňujú. Kto ju povedie za ruku pri ťažkom kroku? Kto jej dá teraz istotu? Je to nepochopitelné, ale často sa po istom čase priatelia vzdialia, akoby pred ňou mali bázeň. Spozná a prežije samotu a po samé základy: vdovský stav je stav pokorný. Veď práve tu spozná, že Boh sa osobitne ujíma vdôv a dá, aby jej srdce plesalo. Požehnanie jej manželstva ňou prenikne a vo všetkej 115

tichosti vzbudí lásku, radost a pokoj okolo nej. Práve vzhľadom na smrt manželského partnera nám Ježiš umožnil nazrieť poza pozemskú smrť: " Boh totiž nie je Bohom mŕtvych ale živých, lebo Jemu všetci žijú ". ( Luk. 20,38 ). Vdovský stav_má svoje zvláštne prisľúbenie, ked je ochota, ako taký ho prijať. Je to otázka osobného vedenia; kto je k nemu povolaný, úloha je to však nádherná. Manželská poradňa

Záverom tejto kapitoly o manželských krízach poukážeme v krátkosti na vonkajšiu pomoc, po ktorej možno siahnuť, aby sme im predišli alebo ich prekonali. Veda o manželstve ( gamológia ) je mladá. Hej, chápe sa ako veda o počiatkoch, ktorej praktické použitie sa rozprestiera na tri oblasti. 1. Oboznámenie detí s problémami pohlavia. Na to je predovšetkým potrebná zodpovedná výchova rodičov. Veď oni sú tí, predovšetkým matka, čo musia oboznámiť svoje deti vhodne a pritom individuálne s týmito otázkami. Vo všeobecnosti poznamenávame, že na všetky otázky o pôvode detí, o rozdieloch medzi chlapcom a dievčaťom, o úlohe otca_atä., treba odpovedať pravdivo, aj ked ich dávajú už dvoj až trojročné deti. Dieťa sa má v ôsmom roku vyznať v biologických otázkach pohlavného života. V čase puberty sa má dozvedieť o zmysle novovznikajúcich pohlavných pocitov, buď ústne, alebo prostredníctvom vhodnej literatúry. 2. Bezprostredná príprava dospelých mladých ľudí na voľbu partnera a manželstvo. Možno ju konať pomocou prednášok a diskúsií v skupinách, systematickými kurzami pre snúbencov, pomocou kníh alebo učebných textov, konečne osobným rozhovorom s kňazom, lekárom alebo manželským poradcom. Také kurzy sa môžu robiť aj pre mladomanželov. 3. Prerokovanie manželských problémov 116

a konfliktov. Siaha od jednoduchého psychologického vysvetlenia, či návodu ako viesť knihu rodinného hospodárenia cez prekonzultovanie sexuálnych porúch až k dramatickej manželskej nevere alebo chronickej manželskej rozháranosti. Tu môže manželský poradca stáť ako posudzovateľ i po boku sudcu pri rozvode. Počet manželských poradní vo viacerých mestách neustále rastie. Je v nich stále väčší nával a poskytujú veľmi dobré služby. V Anglicku školia pre tieto služby veľký počet laikov, ktorí ich potom zastávajú popri zamestnaní ako čestný úrad. Bolo by však žiaduce, aby boli všetci dušpastieri a praktickí lekári vzdelaní aj vo vede o manželstve, pretože tu je hlavná príčina duševných ochorení ( nielen samotných manželov, ale ešte väčšmi detí ) a pretože sa práve tu otvára najširší prístup k dušpastierskej práci. V rozličných krajinách sa organizujú kresťansky fundované kurzy pre poradcov z povolania a popri zamestnaní, pri ktorých sa predkladá aj prax v manželskej poradni. Cieľom man­ želskej poradne nie je zabrániť niekoľkým rozvodom, lež zväčšiť počet dobrých, živých manželstiev a dať manželskému stavu celkom iný ráz, aký dosiaľ ešte nikdy nemal. Nemôže preto spočívať iba na biologických a psychologických poznatkoch a používať niekoľko osvedčených trikov; musí však spočívať na nazeraní na manželstvo ako na celok vo vnútri ľudského poriadku. To je cieľom tých, ktorí sa pokúšajú vytvoriť o manželstve novú, samostatnú vedu, ktorá nie je biológiou, psychológiou, sociológiou a teológiou, lež práve " gamológiou ", čiže vedou o manželstve vo vlastnom zmysle slova. V Detroite ( USA ) sa robia pokusy pozdvihnúť ju na akademický učebný odbor s možnosťou robiť z nej doktorát. V Nemecku existujú podobné plány. 0 päťdesiat rokov už nebudeme môcť pochopiť, že vysoké školy

117

tento odbor tak dlho ignorovali. Pre lepšiu orientáciu pozri moju knihu " VEDA O MANŽELSTVE " ( vo dvoch zväzkoch vydanú vo vydavateľstve: Haupt v Berne a Katzmann v Tiibingen ) , ako i nový recenzný orgán " MANŽELSTVO " - ústredný časopis vedy o manželstve a rodine v tých istých vydavateľstvách, ktorý štvrťročne oboznamuje so svetovou literatúrou v celej tejto oblasti. Stále zreteľnejšie sa presadzuje vedomie, že moderný človek nie je ani v jednej životnej oblasti postihnutý tak bezprostredne a podstatne ako v problematike svojho pohlavného života a celkom osobitne pri problémoch manželských a rodinných. Kto vie v týchto veciach človeku účinne pomôcť, ten mu preukázal najväčšiu službu a získal jeho priateľstvo. Aké dôležité je to pre misiu v najširšom zmysle, dôrazne ukazuje článok JEANA BANYOLAKA: " AFRIKA POTREBUJE MANŽELSKÝCH PORADCOV " v spomínanom ústrednom časopise zošit 1/1965. Celkom určite závisí od zdravia manželstva a rodiny aj sociálna spravodlivosť a tým tiež ďalekosiahle svetový mier. Preto je vedecky dobre fundovaná a v duchu osobnej zodpovednosti vedená manželská poradňa jednou z najdôle­ žitejších potrieb pre všetky národy našej planéty.

118

tajomstvo manželstva Najnižšie organizmy sa rozmnožujú jednoduchým delením; rovnaká substancia sa rozmnožuje bez konca a bez nádeje. Na vyššom stupni sa zmiešajú ženské zárodočné bunky v nový organizmus. Jedinec sám o sebe nemá nijakú inú funkciu, len opäť byť nositeľom zárodočných buniek a tým slúžiť rozmnoženiu druhu; je čírym " periodickým útvarom zárodočnej plazmy ". Na vyššom stupni sa z rodového zvieraťa stane samostatný jedinec: u samca sa rozvíjajú agresívne a opatrovnické vlastnosti; samica, tým, že opatruje mláďatá, stáva sa jeho vytrvalým a ochraňujúcim protipólom. A preto, že privádza na svet živé mláďatá, vytvára sa tu čosi podobné, ako osobný vzťah medzi matkou a dieťaťom. V tomto štádiu vývoja sa začína tiež osobný vzťah medzi samcom a samičkou: nestretávajú sa výlučne pre krátky akt oplodnenia, po ktorom samička - podlá okolností -_samca zožerie, ale v čase opatery mladat a niekedy aj natrvalo vedú spoločný život s deľbou práce a spoločnými starostami. Do tohto štádia možno zaradiť počiatky manželstva. A teraz sa v ľudskom manželstve opakuje nový cyklus od účelového zväzku k osobnej slobode. Primitívne manželstvo je predovšetkým spoločenstvom na udržanie vlastného života a na plodenie detí. I ked sa muž, ktorému biologická funkcia poskytuje viac voľného času, venuje umeniu, technike a vytvára celú kultúru, jeho manželské spoločenstvo tým spočiatku nie je veľmi ovplyvnené. V gréckej kultúrnej sfere napr. bola manželka predovšetkým udržovateľkou domova a vychovávateľkou, zatiaľ čo muž sa delil so svojimi duševnými záujmami s héterou. V kresťanskej ére so

119

dostalo manželke síce cti, akej predtým nemala - pozerá sa na ňu ( skoro ) ako na plnoprávnu osobu; predsa však stále viac vyzdvihované_a zjemnelé umenie lásky neplatí jej, lež dalekoj alebo blízkei milenke. " TRISTAN ", " La VITA NUOVA " NOVÁ HÉLOISA ", " SPRÍBUZNENÍ VOLBOU ", " ANNA KARENINOVÁ ", a väčšina velkých ľúbostných románov dávajú manželstvu pe­ čať menejcennej malomeštiacko - domáckej formy lásky. Tak mohol LA ROCHEFOUCAULD povedať: "II y a de bons mariages, mais il n'yen a point de délicieux ". ( "Sú síce dobré manželstvá, ale ani jedno vynikajúce ". ) Kant razil názer, že manželstvo je " spojenie dvoch osôb rozličného pohlavia pre doživotné obojstranné vlastníctvo svojich pohlavných vlastností. " Je paradoxné, že boli potrebné obidve okľuky - manželstvu nepriateľskej ľúbostnej poézie na jednej strane a manželstvu rovnako nepriateľského feminizmu na druhej strane, aby až v najnovšej dobe prišiel muž a žena na myšlienku, že aj manželstvo by mohlo byť dokonalým ľúbostným vzťahom a malo by ním byt. A opäť paradoxpráve vtedy sme začali kritizovať manželstvo ako inšti­ túciu a hromadne povoľovať rozvod, pretože sme si uvedomili, že manželstvo nie vždy je uskutočnením tohto vysokého (vznešeného) ideálu. Predtým sme po tisícročia na túto skutočnosť nenarazili, pretože sme tento zázrak od manželstva vôbec neočakávali, nenarazili, pretože sme tento zázrak od manželstva vôbec neočakávali. Tak stojíme dnes - v dejinách asi po prvýkrát - pred situáciou, keď muž a žena očakávajú od manželstva najvyššie šťastie lásky, nevidia však ešte jasne ako ho možno uskutočniť. Pretože literárna tradícia im ukazuje buď ne-manželské ideály, ktoré sa nikdy neuskutočnili, alebo síce veľmi solídny manželský ideál, v ktorom však láska hrá veľmi skromnú úlohu. I dnes ojedinelé manželské 120

páry dokazujú, že dokonalé šťastie lásky je skutočne možné, ale iba v manželstve a že manželstvo môže byť v skutku živým, ale iba skrz lásku. A opäť si pomaly uvedomujeme, že toto spojenie lásky a manželstva je možné iba skrz zvláštnu milosť Božiu, skrz výslovné požehnanie, ktoré On manželstvu slubuje. Je to skutočne nový poznatok? Teoreticky asi sotva. Neverím však, že boli niekedy dotiahnuté všetky línie rovnako konzenkventne a čestne až do konca: biologické zdôvodnenie manželstva, jeho sociologický význam, psychologický vzťah muža a ženy na jednej strane, vzťah rodičov a detí na strane druhej a navyše teologický pohlad na manželstvo: muž a žena ako jedno telo pred Bohom. Až v tomto celku spočíva existencia a zároveň tajomstvo manželstva. Podstatné fakty o tom prinášajú autori: JOZEF BERNHART, v.GAGERN, ROBERT GRIMM, SIEGFRID KEIL, ERNST MICHEL, GEORG SHERER. Stojíme pred ťažkou a krásnou úlohou: ohlasovať toto tajomstvo ako také a túto existenciu ako takú prežívať. Premeny Muž a žena, ktorí žijú v skutočnom manželstve, sa vo svojej najhlbšej podstate veľmi zmenia. Nielen preto, že sa navzájom prispôsobujú v láske - po forme " ja " - " ty " žijú vo forme " my " ale preto, že v manželstve pôsobí tajomná sila, podobná sile organizmov, ktorá pre­ mieňa všetku výšivu na živú substanciu. " Obojstranné vnútorné formovanie sa manželov a vytrvalá snaha viesť druh druha k dokonalosti ", je najmarkantnejším vonkajším. aspektom tohto tajomstva; v podstate ide však o nadprirodzenú premenu, pretože manželia sa vedú vzájomne ovela dalej než každý z nich sám je a tuší. Tu narážame na veľmi podstatné rozlišovanie, ktoré uvádza do pochybnosti väčšinu všetkých snažení sa o manželstvo: 121

sú šťastie manželstvá, v ktorých každý z manželov myslí iba na šťastie druhého, miluje ho nezištnou láskou a zbožňuje ho; obaja manželia žijú iba pre seba a vidia iba svojho partnera. Také manželstvo odvádza od Boha; pretože manželský partner je druhému milší než Boh. To však musí byť osudným pre oboch manželov, pretože pravá láska nemôže chcieť druhého odtrhnúť od Boha. V pravom manželstve sa totiž vzájomne nezbožňujú, nežijú iba kvôli sebe samým a nezostanú stáť pri druhom, ale spoznajú všetku rozkoš a lásku ako Božiu rozkoš a lásku, milujú manželského partnera ako jej sprostredkovateľa, nie však ako jej prameň. Eros potom viac nie je prirodzenou prasilou, ktorou jeden druhého premáha a pripútava, ale je časťou Božej lásky, ktorá sa stala telom, ktorou jeden z manželov druhého obdarúva a oslobodzuje. Keď sa podarí práve v manželstve dávať a prijímať takýmto spôsobom, potom muž a žena vykonajú jeden pre druhého zrovna kňazskú službu a ich manželstvo im bude trvalou príležitosťou posväcovania. To pravdaže neznamená iba ovplyvňovanie manželského života, lež postupnú premenu celého života osoby, rodiny, spoločnosti. Kto žije v skutočnom manželstve, musí to byť na ňom poznať: nežije viac sám pre seba, ale cíti sa byť členom spoločenstva, v ktorom sú ešte iní rovnocenní členovia a ktorého hlavou je Kristus. Jeho myšlienky a pohľady sú čisté, pretože pozná, kde majú jeho pudy miesto a nechce pretriasať tajomstvá tam, kde nie je na to priestor, v ktorom jedinom možno také tajomstvo pochopiť - totiž priestor manželstva. Jeho láska, ktorú mu daroval Boh, bude žiariť aj na druhých ľudí. Vo všetkých materiálnych veciach a bude mať poriadok a bude bezpodmienečne čestný; pretože spoznal, aký preduchovnelý je aj najmenší detail pri jeho kozube, vie, že v skutočne 122

prežívanom živote niet nič mŕtveho a bezvýznamného . Existuje táto milosť iba pre ženatých ( vydaté ) a musia neženatí ludia zostať ľuďmi nižšieho stupňa? Práve preto, že v manželstve nejde iba o čisto ľudskú lásku a iba o ľudské obšťastnenie, lež o dar a milosť, preto môže - akokoľvek paradoxne to znie - mať na tom účasť i neženatý človek. V jeho prípade - zvlášť v jej prípade - ide o to, aby sa láska sentimentálne alebo žiadostivo nekradla všade tam, kde sa ponúka, ale o to, aby sme jej určenie prijali od Boha, či už je to určenie k manželstvu alebo celibátu. Obe cesty môžu byť cestou posvätenia, keď prijmeme každý svoju cestu ako cestu Božiu. Povestný " starý mládenec " a " stará panna " sú ľudia, ktorí neprijali svoje osobné určenie - v manželstve alebo v celibáte. Práve tak je mnoho ženatých, " starých mládencov " a vydatých " starých panien " ako neženatých mužov a nevydatých žien v plnom zmysle toho slova, ktorí čerpajú z Božej milosti. ( Lýdia Spittel ). Vynikajúci a teologicky pre oba stavy vyčerpávajúcu knihu o týchto problémoch napísal MAX THURIAN pod názvom " ŽIVOT V MANŽELSTVE A MIMO NEHO ". ( " EHE UND EHELOSIGKEIT " ). O manželstve platia slová: " Pozri, robím všetko nové ". Všetko sa môže skutočne stať novým. Akokoľvek zúfalo situácia vyzerá, akokoľvek málo očakávame od budúcnosti: manželstvo sa môže obnovi ť. Potom sa však musí všetko obnoviť. Čiastková revízia nepomôže. Nepomôže začať na poli erotiky a svoje peniaze spravovať ďalej egoisticky, alebo klamať iných ľudí. V totálnom životnom spoločenstve sa musí hodiť všetko do kotla. V tomto výroku najdôležitejším je však slovo " ja " : ja všetko obnovím. Nie naše umenie a snaha všetko urovná:

123

lež Kristus nás obnoví. Kým sme s ním spojení, stojíme stále ako na začiatku stvorenia. Dedičnosť a duševné komplexy, nesprávna volba partnera a zlý osud, áno ani smrť a hriech nemajú viac nad nami moc, pretože ON skutočne vstal zmŕtvych a ON všetko obnoví.

Je manželstvo sviatosťou ? Treťou spornou otázkou medzi katolíckymi a evanjelickými teológmi je popri regulovaní počatia a rozvode otázka, či " je manželstvo sviatosťou alebo nie ". Ako má človek, ktorý nie je teologom, približne chápať túto otázku? Na patričnom mieste listu Efezanom ( 5,32 ) vraví Pavol o výroku z dejín stvorenia - " Obaja sa stávajú jedným telom " : " Je to velke tajomstvo, hovorím to však so zreteľom na Krista a Cirkev " : Grécke slovo pre tajomstvo znie mysterion a v prvom latinskom pre­ klade bolo preložené ako sacramentum, ktoré označovalo pôvodne prísahu na zástavu v rímskom vojsku. K tomu možno bezpečne povedať, že manželstvo je skutočne mysterion, tajomstvo, ktoré nemôže nikto úplne prebádať. Keď ho Pavol vzťahuje na Krista a Cirkev, potom tým mieni, že pozemská skutočnosť manželstva obsahuje určité oznámenie pre dejiny spásy, že je obrazom alebo symbolom zmluvy Boha s človekom. Tak, ako sú tu muž a žena spolu a jeden pre druhého, tak prišiel Kristus skrz ľudí a pre ľudí. ( Porovnaj BARTH III 4 str. 135 ). Tento obraz nájdeme veľa ráz v Starom zákone. Ďalej možno povedať, že manželstvo skutočne znamená sacramentum, prísahu na zástavu, ktorú vzájomne vykoná ženích a nevesta. Dnešné slovenské slovo " sviatost " ( nemecky Sakrament ) znamená viac než tajomstvo a viac než prísaha na zástavu. Svätý Augustín definuje sviatosť takto: " Sviatosť je znakom neviditeľnej milosti, ustanovenou pre naše ospravedlnenie. " 124

Zatiaľ čo katolícka cirkev pojem sviatosti pochopila jednoznačne a použila ho na manželské spoločenstvo, nemá evanjelická cirkev ešte vôbec jednotné chápanie pojmu sviatosť. Kým však pod týmto slovom chápeme rozličné veci, nemá zmysel diskutovať o tom, či je manželstvo sviatosť alebo nie. ( Viac o tom v mojej knihe: " Ehekunde I " ). Preto asi končí reformovaný teológ VON ALLMEN svoju štúdiu o mužovi a žene u sv. Pavla ( Maris et femmes d'apres Saint Paul. Neuchätel 1951 ) slovami: " Je škoda, že slovo sviatosť bolo po stáročia polemikou rozdrvené a prekrútené; pretože by bolo schopné výstižne vyjadriť poslanie kresťanského manželského páru. Keby bolo možné oslobodiť toto slovo od tradičných a konfesijných nánosov, ktoré ho zadúšajú, keby bolo možné dať mu znovu pôvodný zmysel tým, že by sa definovalo ako viditeľný znak budúceho sveta v tomto svete a v našem svete - ako zázrak, ktorým Boh vyberie a posvätí vo svojom padlom tvorstve jedného tvora, aby dal všetkému, čo je tomuto podobné, živú nádej, potom by sme mohli povedať, že kresťanský manželský pár je sviatosťou "... Výlúčne teda bez polemiky toto slovo a počkajme, kým nenadobudne rovnaký zmysel pre všetkých. Skúsme však vyjadriť vec, o ktorej tu jednáme, ako pochopiteľnú pre laikov. 1. Manželstvo nie je iba pohlavným spoločenstvom lež totálnym spoločenstvom muža a ženy, ako ucelených osobností. 2. Preto nemôžu uskutočniť toto manželské spoločenstvo iba svojimi pudmi a citmi, ale musia preto urobiť rozhodnutie, ktoré v nedozernej miere obmedzuje ich individuálnu slobodu a budúcnosť. 3. Toto rozhodnutie znamená teda odovzdanie sa Bohu vo viere a poslušné prijatie jeho prikázaní. On založil 125

manželstvo, pre nás je dôležité ( v našom prípade ide o to ), aby sme prijali túto zmluvu takú, akou je, alebo aby sme zostali slobodní. 4. Tým má aj Boh účasť na manželskou zväzku. Vyriekne k nemu svoje áno a dá mu svoje prisľúbenie. Boh robí z manželského zväzku zväzok milosti, v ktorom sa muž a žena vzájomne posväcujú. ( 1 Kor. 7,14 ) . 5. Manželstvo však je tiež predobrazom, podobenstvom lásky Krista k jeho cirkvi. To nie je jej pozemskej skutočnosti vôbec na újmu, ale pridáva jej ešte nový význam. 6. Závisí od nášho vedenia manželstva, či toto podobenstvo pôsobí názorne, alebo či zostane prázdnym, nič nehovoriacim. 7. Naopak, toto manželstvo poukazuje na vlastný základ a prameň všetkej ludskej lásky a tým sa stáva mohutne pôsobivým znakom milosti. Túto danosť velmi pekne vyjadruje WILHELM VISCHER ( EVANJELICKÝ OBECNÝ PORIADOK, str. 84. ): " Ten, ktorý na začiatku stvoril človeka, dodrží svoje áno, ktoré dal človeku a ktoré potvrdil skrz zmluvu s izraelom napriek hriechu. Ježiš je tým slovom Božím. On sa stal ako Syn človeka - jedným telom s hriešnikmi a on teraz ide ako Kristus Izraela do Jeruzalema pre vernosť Božej vôli, verný až na smrť. On privedie človeka k cielu, pre ktorý ho Stvorite! od začiatku stvoril tým, že ho stvoril ako muža a ženu. Milosťou urobil možným to, čo bolo zákonom nemožným. Ked musí zákon počítať s tvrdosťou srdca človeka, tak Ježiš počíta so srdcom Boha, ktorého prvá láska je jediná a večná. Preto ohlasuje, že manželstvo je nerozlučné. Kto prepustí svoju ženu a vezme si inú, dopúšťa sa nevery. " Toto jednostranné zdôraznenie charakteru milosti manželstva by mohlo zviesť k podceňovaniu jeho čistej ludskej stránky a uplatňovať v ňom pohlavnosť iba v

126

preduchovnelej sublimovanej forme, alebo ho odobrovať iba požehnaním na deťoch. To však je práve podstatou manželstva, že Božia milosť totálne preniká zväzok muža a ženy v jeho telesno-duševno-duchovnej celosti ( porovnaj DE QUERVAIN ). Predtým sme povedali, že človek jedinec má iba jednu dimenziu, že sa dá porovnať s priamkou, ktorá voľne stojí vo svetovom priestore. Manželstvo proti tomu je dvojdimenzionálně, ono tvorí plochu, na ktorej majú veci miesto. Symetrické figúry ( obrazce ), napríklad ľavá a pravá ruka sa nemôžu na ploche nikdy prekrývať, nech ich akokoľvek otáčame. Až keď otočíme v tretej, priestorovej dimenzii, prekrývajú sa. Tretiu dimenziu v manželstve tvorí BOH. Vytvorí hlboký priestor, v ktorom sa dejú zázraky, v ktorom sa prekrývajú veci, čo je pre ne iba v ľudskej rovine nemožné. Tým, že nielen muž a žena si povedia navzájom áno, ale že aj Boh manželstvu vyriekne veľké ÁNO, sú v ňom možné veci, ktoré sú mimo neho nemožné. Toto Božie ÁNO platí aj vtedy, ak manželstvo - z hľadiska človeka - nie je šťastné, keď bola voľba manželského partnera nepriaznivá, ked choroba alebo iné trápenie sťažujú harmóniu. Božie ANO je nezávislé oď týchto ľudských podmienok: je objektívne, spočíva v sebe a spôsobuje požehnanie, ak sa ho pevne držíme. Ked diabol pokúšal Luthera, napísal tento na papier: " Baptizatus sum " ( som pokrstený ) a tým prilipnul k Božiemu prisľúbeniu. Ked sme my v pokušení, môžeme tiež povedať: " Som ženatý ", a Boh urobí svoj sľub nášmu manželstvu pôsobivým. Keď tomu správne rozumiem, je to práve toto objektívne Božie požehnanie, táto účinnosť božského prisľúbenia, nezávislá od všetkých psychologických zákonov a od všetkého ľudského snaženia ( chcenia ) ktorú označuje katolícka cirkev ako 127

sviatosť. Nemusíme viesť o tom spory, či toto tajomstvo má rovnakú platnosť ( hodnosť ) ako krst a prijímanie; hlavná vec je, že uznávame skutočnosť, nech sa už volá akokoľvek. Avšak pre túto skutočnosť nadprirodzenej milosti, ktorá je v manželstve, sme úplne stratili porozumenie. Príliš dlho sme sa na manželstvo pozerali ako na čisté biologickú záležitosť, opradenú prísnymi morálnymi zákonmi. Tak sa manželstvo stalo obetou biológov a - čo je ešte oveľa horšie, - obeťou moralistov. Je najvyšší čas, že aj evanjelická strana opäť chápe manželstvo teo - logicky. K dokonalému podobenstvu o manželstve patrí konečne aj to, že prijmeme kríž, ak nám je ním uložený. Ani jedno manželstvo ho nie je celkom ušetrené. Nie všetky manželstvá sú šťastné a nie všetky bez vlastnej viny. Su psychopatickí, ťarbaví, telesne nevyliečiteľne chorí manželskí partneri; sú neznášanlivé deti a sú manželstvá bez detí; je neslýchaná hospodárska bieda, existujú rozlúčenia v dôsledku vojny, zajatia a smrti. Poznáme manželských partnerov, ktorí môžu vydržať iba za najstrašnejších obetí, zo dňa na deň dostávajú však do daru silu. Aj v tom súhlasí podobenstvo: Láska Ježiša k jeho cirkvi ho stála kríž. Kým svoj malý alebo veľký kríž nesieme odvážne, stojíme medzi Jeho nasledovníkmi a ON nás poteší. Keď však príde to dokonalé... Posledný zmysel manželstva nie je v samom manželstve; nie je ani v deťoch; posledný zmysel manželstva je vo " vzájomnom vnútornom formovaní sa manželských partnerov ", aby jeden druhého urobili poslušným voči Bohu, ba ešte viac, aby spolu uskutočňovali Božiu vôľu. Božia láska sa prejavuje manželom najprv v ľudskej manželskej láske, nielen ako agapé, ale i ako sex a eros. " Telesnosť je na konci Božích ciest ", znejú 128

OETNIGEROVE hlboké slová. Táto láska vedie manželských partnerov stále zreteľnejšie ponad seba samu - k Bohu. Manželstvo je cestou. " Manželský príbytok " s kozubom je iba miestom odpočinku na ceste. V rozpore s ro­ mantickými pocitmi mladomanželov musíme povedať, že manželstvo netrvá vo večnosti. " Po vzkriesení nebudú sa ani ženiť ani vydávať ". ( Mat. 22,30 ). A predsa, keď existuje vzkriesenie osoby, tak bude existovať aj vzkriesenie " osoby man­ želstva ". Taktiež VON ALLMEN l.c.str.51. Bude asi úplne iné než manželstvo, aké tu žijeme, v každom prípade bude očistené od chorobných túžob, túžby vlastniť, túžby mať vždy pravdu a od moralizovania. V manželstve sme spolu hľadali Boha; vo vzkriesení ON nás spolu spozná a z nás spadne celá ťarcha pozemskej pripútanosti, všetka túžba požemského osamotenia a všetky bolesti pozemskej lásky. " Láska nikdy neprestane... Ale keď príde, čo je dokonalé, pominie sa, čo je len zčiastky dokonalé ". Zhrnieme: Na počiatku bola Božia láska. Preto si Boh stvoril partnera, ktorého miluje, ktorý Jeho miluje a ktorý miluje spolu s Ním. Týmto partnerom je pár, muž a žena, ktorí spolu vytvoria dieťa, milujú a spolu tvoria " jednu osobu ". Pár je skutočným obrazom Boha. Veľká práca manželstva je vuskutočňovaní pravého partnerstva. Tkvie hlavne v tom, že prijímame partnera ako Boží príkaz a počúvame v ňom Boha. Odlišnosť, ba " nedostatky " partnera sú presne tým, čo nám Boh vkladá, aby sme sa vzájomne viedli k dokonalosti. Môj partner je zreteľné Božie volanie v mojom živote. Existuje len jedna láska a tá prichádza od Boha. Moja pohlavná a erotická láska k môjmu partnerovi je manželským vyjadrením Božej lásky. Ona bojuje s egoizmom nás oboch, s pohodlnosťou nás oboch, s našou vlastnou spravodlivosťou. Prvé a posledné

129

slovo však má láska.

130