Ako niesť evanjelium. [PDF]

Zitiervorschau

Ako niest evanjelium Príručka osobnej evanjelizácie

Eugene Myers Harrison a Walter L Wilson

AKO NIESŤ EVANJELIUM

AKO NIESŤ EVANJELIUM

Príručka osobnej evanjelizácie

EUGENE MYERS HARRISON a WALTER L. WILSON

PRÍHOVOR PREKLADATEĽA “Budete mi svedkami” — to je úloha, ktorou je poverený každý, kto uveril v Pána Ježiša. Svedčiť o Ňom znamená zvestovať radostnú zvesť v úsilí získať hynúcich pre Krista.

Kresťanov, ktorí sa touto činnosťou zaoberajú, nazývame evanjelistami. Z nedostatku iného výrazu používame tento termín aj v predkladanej knihe. Evanjelistom rozumejme teda každého, kto je vo svojom okolí ochotný svedčiť o Ježišovi Kristovi a viesť i iných k tomu, aby hľadali a privádzali iných ku Kristu, tak ako boli aj oni k Nemu raz privedení.

5

AKO NIESŤ EVANJELIUM

od Eugena Myers Harrisona Táto Príručka osobnej evanjelizácie nás systematicky a efektívnym spôsobom oboznamuje s výhradami, námietkami a argumentami ľudí neobrátených, a sú­ časne nás, kresťanov, povzbudzuje, aby sme sa stali Ježišovými svedkami.Prebe­ rajú sa rôzne kulty, sekty a náboženstvá a spôsob prístupu k ich vyznávačom. Pochybovač, ľahostajný i ateista stoja tu pred nami ako objekty nášho úsilia priviesť ich ku Kristu. Dr. Harrison má za sebou mnoho rokov úspešnej práce. Na základe jeho bohatých skúseností ako i poznatkov z nevšednej služby Dr. Waltera L. Wilsona v oblasti praktickej evanjelizácie, stáva sa táto knižka pomôckou pri prí­ prave kresťanov na túto dôležitú službu.

6

Modlitba Pane, daj mi Tvoju lásku k dušiam, k strateným a blúdiacim ovečkám, aby som videi zástupy a plakal nad nimi, ako Ty si raz plakal.

Pomôž mi vidiel ten tragický stav duši vzdialených v močarisku hriechov; pomôž mi miloval modlil sa a privádzal blúdiacich k Tebe. Z oltára lásky Tvojho srdca pošli mi hrejivý plameň. Života môjho dotkni sa nim, aby mi srdce horelo pre duše.

0, oheň lásky, ó, plameň svátý, usídli sa vo mne, hor v mojom srdci, hor neustále až kým nezhorím celý. Eugene M. Harrison.

7

POŽIADAVKY NA EVANJELISTU KAPITOLA 1. I. Musí žiť nový život v Kristu. II. Jeho život musí byť dobrou reklamou evanjelia. III. Musí veriť, že ľudia sú stratení a potrebujú evan­ jelium. IV. Musí byť presvedčený, že Kristus je plne postačujúci Spasiteľ hriešnikov. V. Musí poznať Slovo Božie a musí mať vieru v Jeho moc, ktorá činí zázraky. VI. Musí poznať plnosť a vedenie Svätého Ducha. Vil. Musí poznať reálnosť a silu modlitby. Vili. Musí horieť túžbou získať ľudské duše.

PRIVÁDZANIE stratených duší ku Kristu je najvzneše­ nejším a najsvätejším zamestnaním na zemi. Hlavné poslanie veriaceho by malo byť to isté, ako jeho Pána, ktorý povedal, že prišiel “hľadať a spasiť” zahynulých. Evanjelizácia má mať a musí mať prvé a najvyššie miesto v programe cirkvi i v živote jednotlivých kresťanov. Vyžadujú si to okolnosti vo svete, prikazuje to Kristov odkaz. V tomto veľkom odkaze je v gréčtine iba jedno koncové sloveso, a to v rozkazovacom spôsobe. Ostatné sjovesné tvary sú v tvare prechodníka a závisia na tomto imperatíve. "Chodiac”, ’’krstiac”, ’’učiac”. Toto je dôležité, ale rozkazovací tvar — ’’čiňte učeníkmi” je najdôležitejší. ’’Čiňte učeníkmi” je naveky platný Kristov imperatív lásky horiacej v Jeho srdci a imperatív slávnostného záväzku vloženého na Jeho nasle­ dovníkov. Evanjelizácia nielenže je najvyššie postavená čo do svojej dôležitosti, ale je i duchovná a nadprirodzená čo do svojej povahy. Činiť učeníkmi ľudí všetkých národov alebo dokonca získať čo i len’ jednu dušu pre Krista je prikázanie nadpri­ rodzené, ktorého plnenie si vyžaduje nadprirodzenú výzbroj. Bez nej je práca nemožná. “Bezo mňa nemôžete nič konat”,

9

povedal náš Pán. Je možné dosiahnuť u ľudí, aby sa “rozhodli” a “vstúpili do cirkvi” použitím určitého nátlaku a telesných metód, avšak osoba, ktorá sa usiluje priviesť stratené duše k posvätnej skúsenosti vykúpenia takouto metódou, je už vopred odsúdená k neúspechu. Metódy prístupu k rôznym jednotlivcom môžu byť veľkou pomôckou, ale sú viac ako neužitočné, ak sám evanjelista nie je duchovne pripravený a vyzbrojený nadprirodzenými prostriedkami. Ako rečník žije predtým, než vyjde na kazatelnu, je dô­ ležitejšie než to, čo na kazateľni povie. Aký je evanjelista vo svojom duchovnom živote, aký je jeho vzťah k Bohu, je dô­ ležitejšie, než akékoľvek slová alebo metóda, ktorú by použil. Toto všetko však nebolo napísané preto, aby vás to odra­ dilo od vydávania svedectva strateným dušiam, ale v snahe varovať vás, aby ste nešli do boja so zlými zbraňami. Aký nerozumný by bol Dávid, keby bol šiel proti Goliášovi v Saulovej výzbroji. To, čo Dávid potreboval, bola v prvom rade živá závislosť na Bohu a jeden prak. Osvojte si maximálnu šikovnosť v technike evanjelizovania, ale nadovšetko majte spojenie a vzťah k Bohu a závislosť na Jeho Duchu, ktorý vám pre svätú prácu dá svätú spôsobilosť. Ktoré sú najdôležitejšie požiadavky? Ktoré sú hlavné časti duchovnej výzbroje, o ktoré by sa mal usilovať evanjelista? Aká je duchovná výstroj, ktorú musí mať?

I. MUSÍ ŽIŤ NOVÝ ŽIVOT V KRISTU.

“Istý človek z farizeov, židovské knieža, ktorý sa volal Nikodém, prišiel k Ježišovi v noci a pýtal sa Ho na možnosi spasenia. Majster mu odpovedal slovami pravdivými a jednoduchými: “Musíš sa znovuzrodil!”

Základná, nevyhnutná potreba evanjelistu je skúsenosť s Ježišom Kristom, ktorá môže byť vyjadrená v prvej osobe jednotného čísla prívlastkom. “Pán je môj pastier.” ”Môj Pán a môj Boh.” Radostná istota: Ježiš je môj. Bez tejto skúsenosti je úsilie človeka o evanjelizovanie odsúdené na neúspech. Klasickým príkladom toho bol Ján Wesley. V Oxforde

10

založil tzv. Svätý klub. V náboženských cvičeniach, ktoré sa tu praktizovali, Wesley prevyšoval všetkých členov. Stručne povedané, bol “náboženským mechanikom’'’. Neskôr sa stal náboženským dobrodruhom a ako misionár prešiel na druhú stranu oceánu do Georgie. Po troch rokoch sa vrátil do An­ glicka a vo svojom slávnom cestopise napísal: “Čo som objavil? To, čo som najmenej očakával; že ja, ktorý som šiel do Ameriky obrátiť Indiánov k Bohu, predovšetkým potrebujem sám obrá­ tenie, lebo som nikdy skutočne obrátený nebol”. Po jeho pamätnom obrátení v malej kaplnke na Aldersgate Street už o niekoľko mesiacov ho mohol Pán Boh mocne použiť na privádzanie hriešnych duší k jednému a jedinému Spasiteľovi. Vynikajúci misionár C. T. Studd povedal jednej žene v Anglicku: “Spasenie je ako osýpky. Keď ich máte, dostanú ich od vás aj druhí”. Žena sa najprv pohoršila, ale potom vedená Svätým Duchom poznala svoj duchovný stav a svoju biedu. Po nejakom čase dostal Studd telegram, v ktorom stálo: “Mám ťažké osýpky. Sláva Bohu! Dolly.” Spurgeon povedal: “Boh nepoužije mŕtve nástroje na vyko­ nanie živých zázrakov”. V Pavlových slovách: “Ale keď sa zaľúbilo Bohu, ktorý ma ... povolal svojou milosťou ... aby som ho zvestoval medzi pohanmi”, (Gal. 1, 15-16.) misijnému ťaženiu predchádza svedectvo o vykupujúcej milosti. II. ŽIVOT EVANJELISTU MUSÍ BYŤ DOBROU REKLAMOU EVANJELIA!

Buďte si istý, že keď vydáte hriešnikom svedectvo evan­ jelia budú vás pozorovať, aby videli, čo toto evanjelium pri vás a pre vás vykonalo. Aký úspech by asi mal holohlavý človek, keby chcel predávať vřele doporučovaný preparát na obnovenie rastu vlasov? Mnoho je takých kresťanov, ktorí sú neplodní pre evanjelizovanie a neustále vyvolávajú nesúhlas, pretože ich životy sú slabou reklamou evanjelia, ktoré zvestujú. Ľudia mnohokrát hovoria vo svojich srdciach: “Keď to vaše evanjelium je také silné, prečo urobilo tak málo pre vás?” Slovné podanie, akokoľvek logické, zostane bez účinku, ak nie je doplnené svedectvom zmeneného života. Tak ako Rabindranath Tagore povedal skupine misionárov: “Chceli by ste vedieť ako získať ľudí v Indii k obráteniu? Odpoveď je jedno­ duchá. Pretvorte svoje životy podľa vzoru vášho vodcu, Ježiša 11

Krista, rtech Jeho život a silu vidno na vás. Potom sa budú okolo vás zhromažďovať ľudia Indie, ako holuby okolo okna, kde bývajú kŕmené”. Aká horlivosť po dosiahnutí svätosti, aké úsilie po čistote, aká túžba po kristovskej podobe by mali charakterizovať evanjelistu!

Nech je vo mne vidiel krása Ježišova; Svatost jeho ducha a čistota. Ó, Duchu Svätý, formuj moju bytost, až kým nebude na mne viditelná krása Ježišova.

“Stvor mi čisté srdce, ó, Bože ... a budem vyučovať priestupníkov tvojim cestám a hriešnikov, aby sa obrátili k tebe.” Tak, ako to Dávid jasne povedal v 51. žalme, očistenie predchádza silu. Dávid mohol povedať: “Dokiaľ zostávam v hriechu, bude môj život bez moci a nebudem schopný pri­ vádzať hriešnikov k Tebe.” Pamätajte: “Boh nežiada pre svoju prácu krásny nástroj, ale žiada nástroj čistý.” Boh nemôže použiť nástroje, ktoré by kompromitovali jeho osobu. “... očistite sa vy, ktorí nosíte nádoby Hospodinove!” (Iz. 52, 11). III. EVANJELISTA MUSÍ VERIŤ, ŽE ĽUDIA SÚ STRATENÍ A POTREBUJÚ EVANJELIUM.

Počas jednej zo svojich evanjelizačných kampaní povedal D. L. Moody početnému zhromaždeniu: “Držím vo svojich rukách jedno stratené dieťa. Poďte, ustarostení rodičia, vezmite svoje dieťa.” Použil tento dojemne pôsobiaci obraz, aby zvý­ raznil realitu duchovnej strátenosti. Existuje vôbec slovo, ktoré by malo tragickejší význam ako slovo: stratený? Náš Pán prišiel aby “hľadal to, čo bolo stratené.” N 15. kapitole evanjelia sv. Lukáša je ten neprekonateľný príbeh o stratenej ovci, stratenej minci a stratenom synovi. Syn Boží bol iste mocne pohnutý vedomím nebezpečia osudu človeka, strateného hriešnika, keď “opustil paláce zo slonoviny, aby prišiel do sveta žiaľu.” A boli to pery toho naj nežnejšieho Ducha, aký kedy chodil po tejto planéte, ktoré vyslovili tieto slová: “A títo pôjdu preč do večného zatratenia.” Vedomie, že ľudia vzdialení od Krista sú beznádejne a naveky stratení, bolo silným motívom v životoch všetkých 12

veľkých evanjelistov v dejinách. Neraz študenti na hodine zemepisu videli, ako po tvári ich učiteľa Williama Careyho tiekli slzy, keď im ukazoval mapu vyhotovenú z kúskov kože, hovoriac pri tom: “Mnoho miliónov nesmrteľných duší žije tu, i tam a sú stratené, nevedia nič o našom Spasiteľovi.” Moody bol hnaný k veľkému úsiliu po získavaní duší vidiac “tisíce idúcich cestou smrti a večnej tmy.” “Strýc John” Vassar často prekvapoval ľudí slovami: “Prepáčte, musím ísť preč, hľadať nejakú stratenú ovečku.” Mnoho dní venovali noviny a rozhlasové stanice pozornosť trom letcom, ktorých po havárii ich lietadla vyplavili morské vlny na jeden ostrov v Pacifiku. Celý národ s napätím sledoval záchranu týchto troch stratených ľudí. Uvedomujete si, aké nevýslovne strašné je pre stovky ľudí okolo nás a pre tisícky ľudí po celom svete byť beznádejným a strateným hriešnikom? Ak áno, vynaložte maximálne úsilie, čo najrýchlejšie niesť strateným hriešnikom záchranu a milosrdnosť Ježiša Krista. IV. EVANJELISTA MUSÍ BYŤ PRESVEDČENÝ, ŽE KRISTUS JE PLNE POSTAČUJÚCIM SPASITEĽOM HRIEŠNIKOV.

Váhanie alebo pochybnosti v tomto bode sú osudné. Vy­ chádzajúc z vlastnej vzácnej skúsenosti s Kristovou milosťou, ktorá mení životy, musíte mať presvedčenie, že Kristus je úplne dostatočný pre potreby každého a akéhokoľvek hriešnika na svete. Kristus, “ten ukrižovaný”, musí byť jediný váš liek na nápravu, len On, sám Kristus je dostatočný vyhovieť naj­ hlbším potrebám a najvyšším túžbam ľudskej duše, tak v tomto svete, ako aj v budúcom. Keď sa postihnutá žena dotkla v zástupe Kristovho rúcha, náš Pán vedel, že z Neho vyšla energia, ale napriek tomu v Ňom zostávala sila, ktorá bola a je tak nevyčerpateľná, ako je večný život Boží. Southey povedal: “Žiadny človek nie je dovtedy presvedčený o akejkoľvek momentálnej pravde, kým neprežil túžbu a moc hovoriť o nej iným.” Ak ste srdcom i mysľou presvedčený, že hriešnici sú tragicky stratení a že Kristus je ten Bohom darovaný, úplne dostačujúci Spasiteľ, toto presvedčenie vás bude hnať, aby ste sa vzdali mnohých pohodlných večerov doma a príjemných chvíľ na športových alebo kultúrnych podujatiach, aby ste mohli varovať hriešnikov pred následkami ich hrozného stavu a ukázať im nežne a taktne na toho Jedi-

13

neho, ktorý chce a je schopný zachrániť a spasiť. Peter prehlásil: “Nieto v nikom inom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané nie­ komu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení” (Skutky 4, 12). Pavel zdôrazňoval, že všetka nádej na večný život je postavená na základ, ktorým je Ježiš Kristus (I. Kor. 3, 11). Ak máme dosahovať duchovné výsledky podobné výsledkom apoštolov, musíme zdieľať ich presvedčenie o neko­ nečnej moci Kristovej spasiť všetkých ľudí. V. EVANJELISTA MUSÍ POZNAŤ SLOVO BOŽIE A MUSÍ MAŤ VIERU V JEHO MOC, KTORÁ ČINÍ ZÁZRAKY.

Evanjelista musí poznat svojho Pána a jeho spasitelná moc. Musí tiež poznal Slovo, pretože ono je Božím nástrojom pri uskutočňovaní Jeho vykupiteľských zámerov. Svätý Duch pou­ žíva na usvedčenie a obrátenie hriešnikov Slovo. K získavaniu duší je veľmi dôležitá zbehlosť v Božom Slove a schopnosť aplikovať jeho požehnané pravdy. Veľkou pomocou je zapa­ mätanie si najmä statí o spasení a tiež schopnosť rýchleho preorientovania sa na rôzne state Písma podľa potreby, t.j. podľa toho, či dotyčná osoba je samospravodlivého, ľaho­ stajného alebo iného typu. Evanjelista miluje Slovo, žije Slovom a vychádza v očaká­ vaní požehnania Toho, ktorý ho posiela. Vyjdite von s dôverou, že Slovo Božie je schopné cez vás spalovat, udieral, skúsal a usvedčoval srdcia hriešnikov. (Jer. 23, 29; Židom 4, 12; Iz. 55, 11). Ak chcete byť úspešní v privádzaní hriešnikov ku Kristu, musíte mať veľkú vieru v moc Slova, ktorá činí zázraky. Tak ako R. M. M‘Cheyne povedal: “Nie náš výklad Božieho Slova spasí, ale samo Slovo Božie.” V čase nebezpečia a prenasledovania použili Waldenskí rozličné metódy na hlásanie svojej viery. Niektorí z nich sa pretvarovali, že sú obchodníci s drahokamami, aby tak mohli mať prístup do bytov ľudí. Keď potom niektorý z nich ukázal svoj tovar a snáď aj niečo predal, povedal: “Ak mi sľúbite, že ma neprezradíte kňazom, ukážem vám ešte jeden diamant, ktorý je oveľa vzácnejší a lesklejší ako tie, ktoré som vám ukázal doteraz. Jeho žiarivé svetlo je schopné rozohnať tmu vo vašich srdciach a osvietiť cestu, ktorá vedie k Božiemu srdcu.” Potom vybral zo záhybov svojho rúcha jeden zväzok,

14

rozbalil ho a ukázal Bibliu a usiloval sa viesť svojich poslu­ cháčov k spasiteľnej známosti jej mocných právd. Roľník seje zrno v dôvere, že je v ňom život a že príde čas žatvy. Keď sejete semeno evanjelia, verte, že ono je “živé” (Žid. 4, 12.) a že Pán žatvy spôsobí, aby prinieslo ovocie k životu večnému, ako je to napísané: “Moje slovo ... nena­ vráti sa ku mne prázdne.” (Iz. 55, 11). Nadprirodzenú moc Svätého Písma naznačil aj Pavol, ktorý hovoril, že je “schopné učiniť múdrym na spasenie, skrze vieru v Ježiša Krista” (II. Tim. 3, 15.). Peter prehlásil: “Znova splodení súc, nie z poru­ šitelného semena, ale z neporušitelného, živým Slovom Boha a zostávajúcim na veky” (I. Petra 1, 23.). William E. Gladstone, niekdajší ministerský predseda V. Británie, ktorý bol vyznávačom Biblie, povedal: “Ak sa ma pýtajú na liek pre najhlbšie žiale ľudských sŕdc, musím ukázať na starý príbeh napísaný v jednej starej knihe a ktorý podáva jedno staré učenie, ktoré je najväčšie a najlepšie, aké kedy bolo ľudstvu dané.” Táto viera to bola, ktorá viedla Gladstona vyhovieť jednému polnočnému pozvaniu v zimnej noci. Jeho vláda bola vystavená prudkému útoku, ktorý viedol Disraeli a Gladstone si práve pripravoval preslov do parla­ mentu, v ktorom chcel na druhý deň požiadať o uvoľnenie z funkcie. Ozvalo sa klopanie na dvere a keď išiel otvoriť, uvidel ženu, ktorá ho prosila: “Som chudobná vdova. Môj chlapec zomiera. Pane, mohli by ste, prosím vás, prísť a pove­ dať mu o Bohu a pomôcť mu prekonať hrôzu smrti?” Glad­ stone, zabudnúc na svoj pripravovaný preslov, išiel napriek fujavici do chudobnej štvrti, kde bývala žena a jej synovi čítal zo starej knihy slová podobné týmto: “Ten, kto počuje moje Slovo a verí, bude prenesený zo smrti do života”. Domov sa vrátil, keď už vychádzalo slnko, zanechávajúc umierajúceho v náručí Spasiteľovom.

VI. EVANJELISTA MUSÍ POZNAŤ PLNOSŤ A VEDENIE DUCHA SVÄTÉHO.

Náš Pán chce mať nástroje, ktoré okrem toho, že sú čisté, sú naplnené duchovnou životnou energiou. Takáto plnosť je podmienená odovzdanosťou Pánovi. Gedeonovo víťazstvo nad Madianmi malo základ v týchto slovách: “Duch Hospodinov 15

obliekol na seba Gedeona.” (Sudcov 6, 34). Ak chce evan­ jelista konať veľké činy, musí byť tak odovzdaný, aby sa Duch Svätý mohol ním odiať a skrze neho konať svoju svätú prácu. “To povedal o Svätom Duchu,” povedal Ján odvolávajúc sa na plnosť “rieky živej vody” — ktoré náš Pán označil za prá­ voplatné veno veriacich (Ján 7, 38-39). Prestali ste uvažovať o dôsledkoch tohto udivujúceho de­ dičstva? V Kristu prebýva “všetka plnosť Božia.” Avšak ohro­ mujúce a takmer desivé je, že apoštol Pavol určuje tú istú plnosť nám! Pavol sa modlí, aby my,vy i ja sme “boli naplnení všetkou plnosťou Božou” (Ef. 3, 19). Všetka plnost Božia — v Kristu! Všetka plnosi Božia — v nás!

Ako je toto možné? A aká to nádhera, že môžeme toto poznať a mať túto skúsenosť! Zatiaľ čo autor uvažoval o tejto záhade, lietadlo spoločnosti Pan-American, ktorým cestoval do Južnej Ameriky na zjazd misionárov, letelo ponad čílske pobrežie. Hlboko pod sebou videl zálivy drsného čílskeho pobrežia a myslel na podobný obraz —• na pobrežie Škótska, zúbkované nespočetnými záto­ kami a na nórske pobrežie s jeho fjordami. Niektoré sú široké, hlboké a priestorné, druhé sú úzke, točité. Niektoré majú slávne meno, iné sú bezvýznamné a neznáme. Všetky sú však naplnené mohutnou plnosťou obrovského oceánu! Niektoré sú znečistené smetím a špinou veľkých miest, iné obsahujú odpad hôr a vrchov. Do každého z nich však dvakrát denne vteká mohutný príliv oceánu, ktorý napĺňa prázdne plytčiny životodarnými hlbinami, oživuje smädnú morskú vegetáciu a vyplavuje na breh nános nového, čistého, očisteného piesku. Evanjelisti, odovzdajme sa takto neodolateľne Kristovi a tak zotrvajme v Nom, aby naše srdcia boli na veky spojené s neustávajúcou záplavou Božej plnosti! Oceán nepredstavuje len očisťovanie a oživujúcu plnosť, ale je aj symbolom sily. Pred rokmi sa potopila na rieke Hud­ son loď. Bolo potrebné vyzdvihnúť ju a odtiahnuť. Pokúšalo sa o to niekoľko inžinierov, ale ani jednému sa to nepodarilo. Jedného dňa prišiel istý muž a povedal: “Ja nie som inžinier, avšak verím, že sa mi podarí odtiahnuť potopenú loď.” Sústre­ dil množstvo člnov a pri odlive položil silné reťaze pod poto­

16

penú loď na dno rieky. Keď nastal príliv, loď bola reťazami a dvíhajúcou sa vodou zdvihnutá a odtiahnutá preč. Tento muž mal úspech, pretože využil veľkú silu oceánu. Uvedomu­ júc si, že naša sila je úplne nedostatočná, náš Pán vyzdvihuje nepostrádateľnosť byť vyzbrojený silou Ducha, ak máme byť niečo platní v plnení vznešenej úlohy, privádzať zajatcov hriecha k Božiemu Synovi a k jeho vykúpeniu. “Prijmete moc Svätého Ducha, ktorý príde na vás a budete mi svedkami..." (Sk. 1, 8). Mnohí kresťania pôsobia dojmom, ako by sa topili v bahne duchovnej neplodnosti, tak ako apoštolovia v čase medzi ukri­ žovaním a letnicami. Z tohto obdobia nie je zachytený ani jediný prípad odvážneho svedectva alebo úsilia o získavanie duší. Aký len boli slabí a zbabelí učeníci za zamknutými dvera­ mi a plaziaci sa tmavými uličkami. Keď ale prišli letnice a oni boli naplnení Duchom Svätým, potom už mali silu, ktorá bola neporaziteľná a v ich srdciach horel oheň, ktorý len smrť mohla uhasiť. Keď niekde prišli, mnohí prijali posolstvo evan­ jelia a pridali sa do boja o duše. Pomazanie Svätým Duchom je to, čo mení zbabelosť na odvahu, neplodnosť na silu pri svedectve strateným. Duch Svätý je tiež zdrojom vedenia pre evanjelistu. Duch Svätý vie, kde úsilie pracovníka prinesie najlepšie ovocie. Tak viedol Pavla po cestách do Ázie, Bithýnie, do Troasu a Európy. Duch Svätý vie, kedy je ľudské srdce pripravené, v čom je problém, akou cestou je určitá duša najprístupnejšia a kto jej môže najúčinnejšie svedčiť. Tak viedol Filipa k etiópskemu eunúchovi a inštruoval ho, ako má použiť 53. kap. Izaiáša ako základ presvedčivého evanjelizačného posolstva. Filip mohol behať hore-dole po ceste do Gázy hoci aj celý deň, hľadajúc čo robiť, Duch Svätý však vedel, že v tomto kočiari sa vezie muž, ktorý je pripravený, aby bol poučený a aby prijal evan­ jelium. Duch Svätý povedal: “Pridaj sa k tomuto kočiaru!” Keď Samuel Levermore z Londýna prijal Božie pozvanie do misijnej služby vo Francúzsku, povedal o svojom rozhod­ nutí svojej sestre. Ona mu odpovedala: “Sammy, ty zbytočne utrácaš svoj čas. Nájsť obtiaženú dušu vo Francúzsku je ako hľadať ihlu v kope sena.” “Áno” odvetil pán Levermore, ”to je celkom pravda, ale nesmieš zabudnúť, sestra moja, že Duch Svätý vie, kde ihla je a On ma k nej dovedie.”

17

Uvedomte si, že vedenie Duchom Svätým môže sa vám stať každodennou skúsenosťou. Nadovšetko a predovšetkým hľaďte, aby ste boli plnení Duchom; bez tejto plnosti pracuje človek iba s energiou tela! Život i kazateľská činnosť Jonathana Gofortha sa úplne zmenili, keď dosiahol plnosť Ducha. Potom sa neustále odvolával na Zachariáša 4, 6. a citoval: “Nie silou ani mocou, ale mojím Duchom hovorí Hospodin zástupov.” Moodyho kazateľská činnosť bola tiež podobným spôsobom zmenená. Často hovorieval: “Je to hrozné vidieť bezmocné úsilie ľudí, ako sa pokúšajú robiť duchovnú prácu bez du­ chovnej sily, bez energie a múdrosti Ducha Svätého. Radšej by som išiel roztĺkať kamene na cesty, ako pokúšať sa robiť kresťanskú prácu bez plnosti Ducha.” Ak odovzdáte všetky kľúče od svojej bytosti Svätému Duchu, On vás vystrojí k slávnej práci získavania duší, dajúc vám svoju plnosť, svoju čistotu, svoju silu, svoje vedenie a svoju prítomnosť. VII. EVANJELISTA MUSÍ POZNAŤ REÁLNOSŤ A SILU MODLITBY.

Po zdôraznení maximálnej dôležitosti “naplnenia Duchom” Moody dodával: “Drahý priateľu, ak si neskúsil toto naplnenie, tak sa za to modli. Modli sa a neprestávaj sa modliť: Bože daj mi plnosť a silu Ducha!”Či nie je modlitba Bohom určený prostriedok, pomocou ktorého máme obdržať plnosť Ducha a vlastne všetko,čo pre svätú službu potrebujeme? Modlitbou sa dostávate do blízkosti Božej a Jeho zmýšľanie sa stáva zmýšlaním vaším. Modlitba mení vaše srdce a plní ho láskou k hynúcim, modlitbou sa vaša vôľa podriaďuje vôli Božej. Modlitba spôsobuje, že vidíte ďalej a že vaša viera silnie. Na modlitbe poznávate nesmiernu cenu ľudskej duše a Božia ľútosť nad hriešnikmi sa stane ľútosťou vašou. Modlitbou sa uvolňujú Božie sily pre vyhľadávanie duší. PRETO MODLITE SA! Modlitba je najvyššia a najsvätejšia činnosť ľudského ducha. Modlitba je najväčšia sila, aká bola kedy na našej planéte uvoľnená. Najistejšia cesta k duchovnej sile a najkratšia cesta k hriešnikovmu srdcu, vedie okolo trónu Božej milosti. PRETO, MODLITE SA ! Modlitba je snáď najťažšia a najnamáhavejšia činnosť 18

v Božom kráľovstve. Existujú zákony, ktoré podmieňujú úspech modlitebného úsilia podobne, ako existujú pevné zákonitosti napríklad v poľnohospodárstve. Aké sú to zákony? 1. Zákon konkrétnosti. Jeden veľký modlitebník povedal: “Poznal som, že všeobecné modlitby prinášajú práve taký malý úžitok, ako všeobecné vyznanie hriechov.” Je ľahké modliť sa “za všetko stvorenie”. Evanjelista má mať menný zoznam a denne sa modliť za jednotlivcov podľa ich mien. 2. Zákon horlivosti. Náš Pán sa modlil tak napnuté, že jeho pot bol “akoby kvapky krve.” Duch Svätý ’’prosí za nás nevysloviteľnými prosbami.” Ako by sme mohli očakávať, že niečo dosiahneme ľahostajnou modlitbou! David Brainerd, misionár medzi Indiánmi poznal, že jeho svedectvo týmto ľuďom oddaným opilstvu neprináša nijaký výsledok. Rozhodol sa, že bude menej cestovať medzi nich a že sa bude za nich viacej modliť. Modlieval sa často s takou mučivou horlivosťou, že sa celý spotil. A hľa, moc Božia začala pôsobiť a tí degene­ rovaní, doposiaľ ľahostajní Indiáni, boli pohnutí k slzám po­ kánia. Celé údolie Susquehannah bolo zachvátené prebudením. 3. Zákon nezištnosti. Modlitby mnohých kresťanov nebý­ vajú vypočuté, pretože bývajú sebecké. Modlievajú sa za svoje pohodlie, za svoj prospech, za taký rast cirkvi, ktorým by sa šírila ich vlastná povesť. “Prosíte a neberiete, pretože zle prosíte, aby ste na svoje žiadosti vynakladali.” Takto vysvetľuje Jakob nevypočuté modlitby. 4. Zákon viery. Jakob hovorí, že máme prosiť vo viere a bez pochýb. O pochybovačoch hovorí: “Lebo nech sa nedomnieva taký človek, že niečo dostane od Pána” (Jak. 1, 6-7.). Mark Rutherford hovorieval: “Boh má tisíce kľúčov ku každému zámku.” Možno vidíte len niekoľko kľúčov a zámok je celý hrdzavý. Pamätajte si, že Boh má ďalších 995 kľúčov, ktoré vy nevidíte. Správny kľúč, plus olej jeho milosti spôsobí, že i ten najhrdzavejší zámok sa otvorí akoby zázra­ kom.

Ako môžeme vysvetliť úspechy veľkého evanjelistu Finneyho? Len tak, že to bol mocný modlitebník. Môžete ho sledovať ako ide do lesa alebo do humna, aby tam zotrval celé hodiny na modlitbách. Môžete tiež sledovať, ako Boh vypočúval jeho modlitby viery. Choďte a čiňte podobne!

19

VIII. EVANJELISTA MUSÍ MAŤ VÁŠNIVÚ TÚŽBU ZÍSKAŤ ĽUDSKÉ DUŠE.

Náš Pán, ktorého srdce horelo láskou “uvidiac mesto Jeru­ zalem plakal nad ním”; apoštol Pavel pracoval pre spasenie hriešnikov “dňom i nocou so slzami”; apoštol Peter napomí­ nal cirkev aby “nadovšetko bola horlivá v láske”. Vášnivá túžba získať ľudské duše, dokázala prinútiť Johna Wesleyho, že najazdil na koni oveľa viac míľ, než ktorýkoľvek iný An­ gličan. Túžba po ľudských dušiach viedla “strýka Johna” Vassara k tomu, že keď mu pred nosom zavreli dvere, sadol si na chodník pod okno a spieval “Skalu vekov” a iné duchovné evanjelizačné piesne tak dlho, až tvrdé srdce vo vnútri bolo dojaté a premožené k pokániu a k viere. Tou istou túžbou bol vedený Samuel Hebich v Indii, aby používal spoločensky veľmi neobvyklých metód práce. Napríklad veľmi túžil po tom, aby mohol poslúžiť svedectvom jednému majorovi anglickej armády. Keď sa objavil pri majorových dverách, tento prikázal svojmu sluhovi, aby ho odbil. Hebich prehliadol túto snahu a pretlačil sa násilne dovnútra a hľadal po celom dome majora. Konečne ho našiel ukrytého pod posteľou. “Vylezte von, vy zbabelče”, povedal Hebich. “Musíte sa postaviť tvárou v tvár najväčšej potrebe svojej duše a výzve Ježiša Krista.” A sku­ točne, major toho dňa bol premožený spasiteľnou Božou mi­ losťou. Niektorí evanjelisti sú značne bojovní. Pristupujú ku svo­ jej práci ako boxeri a zdá sa, že majú potešenie, ak môžu biť tých, s ktorými hovoria. Hovorí sa o nich, že nielen posielajú duše do pekla, ale že majú radosť z toho, že to môžu robiť. Evanjelisti, bojujte v sebe proti takému duchu, ako proti moro­ vej nákaze. Nič nemôže pôsobiť tak, ako láskavé jednanie zo srdca horiaceho láskou. Nemecký filozof a básnik Heine sa jedného dňa zastavil v Louvre pred sochou Milétskej Venuše. Bol vtedy vo veľmi zlej nálade a takmer si zúfal. “Ó, áno” povedal Venuši, “domnievam sa, že by si mi pomohla, keby si mohla. Ale ty nemôžeš, tvoje ústa sú nemé a tvoje srdce je studené.” Či nie sú aj okolo nás tisíce núdzou trpiacich duší, dívajúcich sa na nás a túžiacich povedať to, čo povedal Heine tej mramorovej soche? Ak áno, či nie je tiež pravda, že naše ústa sú rovnako tiché a naše srdcia rovnako kamenné?

20

Keby ste sa mohli opýtať vinnej révy, čím to je, že prináša tak sladké ovocie, iste by odpovedala: “To nie je zo mňa, ja len ďalej odovzdávam životodarnú miazgu, ktorú dostávam.” Tak musí každý z nás povedať o túžbe po ľudských dušiach: “Nie je zo mňa.” Potrebujeme horieť tým nebeským ohňom, ale sami ten oheň neroznietime. Spôsobí ho len styk s Božím Slovom. Ó, keby sme skutočne zostávali v Kristovi! Potom bude Jeho život naším životom, Jeho súcit našim súcitom. Potom budeme mať skutočnú túžbu po ľudských dušiach. Naše srdcia budú horieť ohňom Kristovej lásky a nežnosti a naše životy prinesú vzácne ovocie pre večnú žatvu.

21

POSOLSTVO EVANJELISTU ALEBO PLÁN SPASENIA KAPITOLA 2. I. Človek je hriešnik, preto je stratený a zahynutý. POTREBA SPASENIA pre hriech. 1. Skutočnosť hriecha. 2. Následky hriecha a/ Hriešnik je stratený a beznádejne blúdi. b/ Hriešnik je zahynutý. II. Boh miluje hriešnika a skrze Kristovu smrť na kríži pripravil pre neho spasenie. Spasenie je pripravené. III. Aby hriešnik dosiahol spasenie, musí podľa Božích požiadaviek činiť pokánie a veriť. Spasenie je ponúkané.

Thomas Carlyle sa sťažoval, že kazatelia za jeho dní stále volali ľudí ku spaseniu, ale nikdy im nepovedali, ako môžu spasenie dosiahnuť a prečo vlastne potrebujú spasenie. Boží svedok má pre hriešnika nedocenitelné posolstvo, ak dokáže zodpovedať jeho otázky, ako môže byť spasený a prečo má byť spasený. Jeho posolstvom je Boží plán spasenia, tak ako ho zjavuje Božie Slovo. Povedzte hriešnikovi: “Ak budeš vážne nemocný, s kým sa budeš radiť? Zaiste s lekárom. Ak budeš chcieť založiť kveti­ novú záhradu, iste sa budeš radiť s odborníkom. Ak tvoje ho­ dinky potrebujú opravu, iste pôjdeš s nimi k hodinárovi. Ak ťa budú bolieť zuby, pôjdeš k zubárovi. Ak máš byť spasený, musíš ísť ku Kristovi, k Tomu, ktorý vie všetko o hriechu aj o spasení. Všetko, čo potrebujeme vedieť o týchto najdôležitej­ ších veciach, nájdeme v Biblii. Poďme a hľadajme v Božom Slove, čo hovorí Boh o spasení! Povedzte mu ďalej, že Boží plán spasenia, zjavený v Biblii, odpovedá na tieto štyri dôležité otázky: “Prečo potrebujem byť spasený?” ”Čo pripravil Boh pre moje spasenie?” ”Ćo musím činiť, aby som bol spasený?” ’’Kedy som spasený?” 22

I. ČLOVEK JE STRATENÝ A ZAHYNUTÝ HRIEŠNIK. POTREBA SPASENIA.

Plán spasenia chce najprv odpovedať človeku na otázku, prečo potrebujeme spasenie. Stručná odpoveď znie: Pre tra­ gédiu hriecha. Inými slovami: Pretože hriech je hrozná sku­ točnosť a pretože jeho následky sú tragické. 1. Skutocnosi hriecha (Rim. 3, 10, 23; Marka 7, 21-22).

“My všetci sme zablúdili ako ovce; každý z nás sme sa obrátili na svoju vlastnú cestu; a Hospo­ din uvalil na Nebo nepravost všetkých nás.” (Iz. 53, 6).

Snažte sa jemne viesť hriešnika k tomu, aby si uvedomil hroznú skutočnosť hriecha. Povedzte mu: “Boh hovorí, že všetci zhrešili, že všetci sme hriešnici, že i ty si hriešnik. Tvoje vlastné svedomie ti iste potvrdzuje tvrdenie Božieho Slova, že si hriešnik.” Ak oslovený popiera, že by bol hriešnikom, vyhľadajte z Božieho Slova Mt. 22, 37-38 a opýtajte sa ho, či miluje Pána Boha z celého svojho srdca, z celej svojej duše a z celej svojej mysle. Ak nemiluje, tak teda vážne hreší proti Pánu Bohu. Aby ste v ňom prebudili vedomie hriešnosti, čítajte ďalej Jána 3, 18. a dodajte: “Božie Slovo hovorí, že najvážnejší z ľudských hriechov, ktorý má moc uvrhnúť ľudskú dušu do zahynutia, je hriech odmietania Ježiša Krista. V Božom zozna­ me hriešnikov nenájdete na prvom mieste uvedené: Tom Jones, klamár, zlodej, prípadne vrah, ale: Tom Jones, ktorý odmietol Krista.” Jeden evanjelista hovoril s istým obchodníkom, ktorý len veľmi hmlisto prežíval tragickú skutočnosť hriecha a zvrátenosť vlastného srdca. Bol však ochotný patriť do cirkvi, pretože “každý predsa potrebuje nejaké náboženstvo.” Ten Boží svedok mu položil tri otázky:

“Veríte predsa, že Biblia je Božie Slovo, že áno?” “Je Biblia pravdivá?” “Hovorí Biblia pravdu aj o vás?” 23

Potom otvoril Písmo a 2 Markovho evanjelia 7, 21-22, mu pripomenul, že Pán Ježiš tam nemenuje ani jednu dobrú vec, ktorá by vychádzala 2 ľudského srdca. “Platí toto slovo aj o vašom srdci?” opýtal sa. “Nie, neplatí”, odpovedal ob­ chodník. “Potom”, povedal ten Boží svedok, ’’vezmite si ceruzku a napíšte sem na okraj k týmto veršom: neplatia o mne, a podpíšte sa!” Obchodník sa však neodvážil to urobiť. Duch Svätý ho usvedčil z jeho hriechu a prebudil ho z jeho ľahostajnosti. Bol zachránený a neskôr sa 2 neho stal aktívny kresťanský pracovník. Poznámka: Iné vhodné metódy práce s podobnými ľuďmi nájdete v kapitole: “Ako pristupovať k samospravodlivým ľuďom.” 2. Tragické následky hriecha! Snažte sa ľuďom objasniť, že hriech je tragická skutočnosť a že jeho následky sú tragické pre časnosť i pre večnosť. Následky hriecha možno zhrnúť pod výrazy “hriešnikov stav” a “hriešnikov osud.” a) Hriešnikov stav: Je stratený a blúdi, “...lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa stratila” (Luk. 15, ó.b). Znamená to, že je beznádejne stratený. Pomôžte mu, aby si uvedomil, že mu hrozí nielen stratenie, ale že v skutočnosti je už stratený. Stratený hriešnik by zostal večne beznádejne strateným, ako stratená ovečka, keby ho ten Boží pastier nebol hľadal. Na­ priek tomu zostane stratený, ak odmietne pastierovu milostivú ponuku k záchrane. Malá Rozália nevedela nič o cirkvi ani o Biblii, ale jej srdce bolo dotknuté, keď ju navštívil milý človek a dal jej obrázok dobrého pastiera, ktorý niesol zachránenú ovečku. Rozálii a jej matke pri tom povedal: “Tento obrázok vám bude pripomínať, že Dobrý Pastier vás miluje a hľadá vás, chce vás vziať do svojej náruče a chce vás bezpečne odniesť domov. On nedbá a vlastné útrapy, len ak mu dovolíte, aby to urobil.” Rozália sa rada dívala na ten obrázok a raz, keď si ho prezerala, takto sa modlila: “Pane Ježišu, prosím Ta, rýchle nájdi moju mamičku i mňa a dones nás bezpečne do­ mov, ako tú ovečku na obrázku.” b) Hriešnikov osud: Je odsúdený pre časnosť i pre večnosť. “ale vaše neprávosti spravili priehradu medzi vami a medzi 24

vašim Bohom, a vaše hriechy skryli pred vami jeho tvár, aby nepočul” (Iz. 59, 2,). Osud hriešnikov, ktorí nečinia pokánie a odmietajú Krista, je nevysloviteľne tragický v tomto svete i vo svete budúcom. Izaiáš hovorí, že sú oddelení od Boha. Hriešnik je odsúdený na večné oddelenie od života, od obecenstva, od pokoja a Bo­ žieho odpustenia. Náš Pán hovorí, že hriešnik, ktorý ho od­ mieta, je odsúdený do večnej tmy a trápenia (Mt. 22, 13.). “Vieš o sebe, že si stratený, odsúdený hriešnik v Božích očiach?” Ak vám odpovie prikývnutím, povedzte: “Toto poznanie je prvým krokom na ceste k tvojmu spaseniu.” Tým ho povzbudíte i potešíte. II. BOH MILUJE HRIEŠNIKA A KRISTOVOU SMRŤOU NA KRÍŽI PRIPRAVIL PRE NEHO SPASENIE. SPASENIE JE PRIPRAVENÉ.

Mnoho vzácnych slov Písma zjavuje túto mocnú pravdu, snáď najlepšie je vyjadrená v Epištole Rimanom 5, 8.: “Ale Boh tak dokazuje svoju lásku voči nám, že keď sme my boli ešte hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.” Hriešnik musí porozumieť zmysel Kristovho kríža. Prečo zomrel Kristus na kríži? Bola jeho smrť potrebná pre spase­ nie? Čo spôsobila jeho smrť? 1. Kristova smrt na kríži je postačujúcim a cenným liekom pre všetky ludské biedy a potreby. Jedného dňa mal Gedeon Ouseley zvláštne videnie, rozho­ vor so svojím Spasiteľom. “Gedeone, chcel by som, aby si išiel svedčiť o mne hriešni­ kom.” “Ale Pane, ja nemôžem ísť, neviem ako na to.” “Či vieš akou nemocou najčastejšie ľudia trpia?” “Äno Pane, hriechom.” “Či poznáš aj liek?” “Äno Pane, liekom je Tvoja očisťujúca krv.” “Správne, a teraz choď a rozprávaj hriešnikom o ich nemoci a o lieku.”

“... Keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás.” (Rim. 5, 8.). Hriešnik pravdepodobne nepozná ohavnosť svojho hriechu a ani sa nebude tešiť zázraku na kríži, dokiaľ 25

neporozumie, že Kristova smrť na kríži je dostatočný zdroj pomoci zo všetkých jeho hriechov.

2.

Kristus zomrel na kríži zastúpiac hriešnika.

“Kristus zomrel za nás” (Rim. 5, 8.) Kristus musel zom­ rieť, pretože jedinou odplatou za hriech je smrť. “Duša, ktorá zhreší, tá zomrie” (Ezech. 18, 4.) “Odplata za hriech je smrť” (Rim. 6, 23.) Hriešny človek si zasluhuje smrť. Ak sa Kristus postavil na hriešnikovo miesto, aby prijal trest za ľudský hriech, musel zomrieť. Len jeho smrť mohla zrušiť trest smrti vypove­ daný nad hriešnikom. Pretože On, nevinný, vzal na seba vinu hriešnikov, títo môžu dosiahnuť ospravedlnenie.

Ja dal som život svoj, prelial som svoju krv, by blahý bol diel tvoj, bys' uzrel nebies jas. 3.

Kristova smrt na kríži zjavuje Božiu lásku.

“Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám...” (Rim. 5, 8.) Lebo tak Boh miloval svet...” (Ján 3, 16.) Veľký nemecký filozof a spisovateľ Goethe raz povedal: “Keby som bol Bohom, hriech a úpadok sveta by zlomili moje srdce.” A presne to sa aj stalo, hriech a úpadok ľudí na zemi zlomil Božie srdce. Prečo? Pretože On tak veľmi miloval. Od Golgoty nijaký démon v pekle, nijaký lkajúci anjel ani hriešny človek si nemôže myslieť, že by Boh považoval hriech za ľahkú vec a nemôže ani pochybovať o predivnej sku­ točnosti Božej lásky k hriešnikom. Zdôraznite Božiu lásku v jej osobných dôsledkoch. Adoniram Judson vyjadril presvedčenie, že každá duša na zemi by mohla byť zachránená, keby sme ju mohli priviesť k presved­ čeniu, že v Božej láske je miesto aj pre ňu.

4.

Kristova smrt na kríži pripravila spasenie pre všetkýc hriešnikov.

“... keď sme my ešte boli hriešnikmi, Kristus zomrel za nás” (Rim. 5, 8.) 26

Úbohý a stratený hriešnik potrebuje vedieť, že spasenie pripravené na kríži je: a) Dar lásky z veľkého Božieho srdca;

“Boh tak dokazuje svoju lásku naproti nám...”

b) ktorý je pripravený i pre tých, ktorí nielen že ne­ veria, ale sú obtiažení vinami;

“Ked sme my boli ešte hriešnikmi”

c) a to za nesmierne vysokú cenu

“Kristus zomrel”

d) keď Kristus podstúpil trest za naše hriechy.

“Za nás.”

Jeden evanjelista pri hľadaní stratených sa stretol s úbohou mladou ženou, ktorá vyrastala vo štvrti, kde hriech bol niečím celkom obvyklým. Tá žena odmietla ponúkaný traktát o spa­ sení s trpkými slovami: “Nestrácajte so mnou čas. Keď zom­ riem, pôjdem priamo do pekla a nikoho to nebude zaujímať, tak ako sa nikto nezaujíma o to, čo sa deje teraz so mnou.” “Mýlite sa!” Odpovedal jej. “Mne to nie je ľahostajné a čo viac, Pánu Ježišovi to nie je ľahostajné!” Potom jej rozprával o hriešnej žene, ktorú si Ježiš zamiloval, keď klačala pri jeho nohách a povedal: “Odpustené sú tvoje hriechy... choď v po­ koji” (Lk. 7, 48-50). Rozprávanie o Kristovej láske zapôso­ bilo na jej srdce. Do očí jej vstúpili slzy. Ochotne súhlasila s tým, že slovo Jeremiáša 17, 9 sa vzťahuje na ňu, pretože prestúpila všetky prikázania a klesla až na dno ľudskosti. S rastú­ cim záujmom počúvala radostné posolstvo I. Tim. 1, 15. a Rim. 5, 8. ”Som rada,” povedala, ”že Ježiš miluje aj takých hriešnikov, ako som ja. Nerozumiem však, ako by mohla jeho smrť po­ môcť mne.” Odpovedal jej: “Najdôležitejšou časťou v pláne spasenia je zvesť o Kristovi a jeho kríži.” Potom jej poukázal na tri kríže vztýčené na Golgote.

27

Zločinec, ktorý činil pokánie

Kristus

Zločinec, ktorý nečinil pokánie

Citoval 1. Petra 3, 18.: “Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu.” Vysvetľoval jej veľkú pravdu o zástupnej obeti, že totiž Kristus, ten nevinný, vzal na seba kríž hriechov hriešnika, vinu vinníka. Načrtol tri kríže s nápismi, ako je to vyššie naz­ načené, a poukázal na to, že zločinec, ktorý činil pokánie síce zhrešil, ale pre svoju vieru v Krista neniesol už viac ťarchu svojho hriechu, pretože Kristus ju vzal na seba. Keď podľa výrazu tváre mladej ženy spozoroval, že rozu­ mie, povedal: “Pretože vidíte veľkú biedu svojho hriešneho stavu, prešla ste už tretinu svojej cesty ku spaseniu. Už rozu­ miete tomu, že Spasiteľ Ježiš Kristus svojou smrťou na kríži dostatočne splatil vinu za vaše hriechy? Ak áno, tak máte za sebou ďalšiu tretinu cesty ku spaseniu.” Ale tento evanjelista sa nezastavil na tretine cesty pred dosiahnutím spasenia. Pokračoval a hovoril o predpokladoch a podmienkach spasenia, až ju nakoniec doviedol k slávnemu okamžiku, keď zažila spasiteľnú milosť Božiu. A tak sa táto ľudská troska premenila na svedkyňu spasenia v najkritickejšej mestskej štvrti. III. ABY HRIEŠNIK DOSIAHOL SPASENIE, MUSÍ SPLNIŤ BOŽIE POŽIADAVKY, ČINIŤ POKÁNIE A VERIŤ. SPASENIE JE PONÚKANÉ.

Už od začiatku jasne odpovedajte na úzkostlivú hriešnikovu otázku — “Čo musím činiť, aby som dosiahol spasenie? (Sk. 16, 30.) Čo požaduje Boh? Niektorí na túto otázku odpove­ 28

dajú veľmi zložito. Odpoveď Božieho plánu je však jednoduchá a zrozumiteľná. Očakáva sa, že obrátený človek bude činiť mnohé veci: verejne vyzná svoju vieru v Krista, bude svedčiť iným, čítať Božie Slovo, že porastie v milosti, atď... Boh však požaduje len dve jednoduché veci, ktoré postavil ako podmienky spasenia! Ktoré sú to veci ?

1. Hriešnik musí činil pokánie. Mnohé jasné výroky z úst nášho Pána a z apoštolských spisov hovoria o potrebe pokánia, o jeho význame a zmysle. a) Potreba pokánia. “Ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.” (Lk. 13, 3.) Kristus zdôraznil, že sú možné len dve možnosti: Pokánie, alebo zahynutie. Nijaký hriešnik, ktorý by nečinil pokánie, nevojde do nebeského krá­ ľovstva. b) Zmysel pokánia. Pokánie je úprimný zármutok, ľútosť, ktorá spôsobí, že sa človek odvráti od svojich hriechov. “Lebo zármutok podľa Boha pôsobí pokánie na spasenie...” (II. Tím.' 7, 10.) Tento “zármutok podľa Boha” vzbudzuje Duch Svätý. Jeho následkom je, že človek začne nenávidieť svoj hriech, odvráti sa od neho a opustí ho. Izaiáš 55, 7. jasne ukazuje, čo je pokánie:

“Nech opusti bezbožný svoju cestu a nešlachetný človek svoje myšlienky a nech sa. navráti k Hospo­ dinovi a zľutuje sa nad nim, a k nášmu Bohu, lebo je hojný odpustil.” c) Príčiny pokánia. Pre každého evanjelistu môže byť veľmi užitočné, ak si uvedomí, čo spôsobuje pokánie. ca) Pokánie pramení z hlbokého poznania, akou hroznou mocou je hriech k záhube človeka. Bunyan rozpráva o príči­ nách, pre ktoré opustila kresťanka Mesto rozbrojov a vydala sa na cestu do Mesta svetla. Jedného dňa mala videnie. Videla ohromný pergamenový svitok, na ktorom bol zaznamenaný hrozný zoznam jej hriechov. Ohromená padla na svoje kolená a kričala: “Bože, buď milostivý mne hriešnej!” Preto učinila pokánie, t.j. obrátila sa a začala smerovať k nebu. Tak volal i publikán v chráme: “Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!” (Lk. 18, 13b.) Stratený hriešnik potrebuje

29

byť usvedčený o ohavnosti svojich hriechov, aby prišiel k zá­ veru, že je skutočne “hriešnik najväčší z hriešnikov.” cb) K pokániu často príde následkom uvedomenia si hriešnej povahy ľudského srdca, “najľstivejšie zo všetkého je srdce...” (Jer. 17, 9.) David Brainerd sa veľmi vážne pokúšal o nápravu svojho života a predsa ho svedomie stále viac ob­ viňovalo. “Zdal som sa samému sebe veľmi dobrým,” vysvet­ ľoval neskôr, “ale moje srdce bolo plné hriechov.” William Carey povedal: “Uvedomil som si konečne, že nič mi nepo­ môže, len zmena srdca.” cc) K pokániu dochádza vtedy, keď si človek uvedomí, že jeho odmietanie Ježiša Krista je hrozným hriechom. Dochádza k tomu následkom pôsobenia Ducha Svätého, čo je opísané v Ev. Jána 16, 8-9. “A keď on príde, bude usvedčovať svet o hriechu, o spravodlivosti a o súde, a to o hriechu preto, že neveria vo mňa;” Toto je čosi viac, než byť obviňovaný svojím svedomím. Svedomie obviňuje z prestúpenia zákona, Duch Svätý obviňuje zo zlomenia Božieho srdca a z odmietania Krista. Svedomie obviňuje z hriechu proti milosti Božej, zja­ venej v jeho drahom Synovi.

2. Hriešnik musí uverii a přijat Ježiša Krista. Hriešnik musí nielen urobiť pokánie; podľa slov Pána Ježiša musí “činiť pokánie a veriť v evanjelium” (Mk. 1, 15.) V tejto súvislosti bude užitočné pripomenúť, že “mať vieru” znamená to isté, čo “verit”. Obe slová vyjadrujú druhý pred­ poklad spasenia. “O viere v Pána nášho, Ježiša Krista.” (Sk. 20, 21.) “Uver v Pána Ježiša Krista...” (Sk. 16, 31.)

Hriešnik musí uveriť, čiže mať vieru v osobu. Spasenie nikto nedosiahne vierou v cirkev, krédo, obrad či systém, ale vierou v osobu Ježiša Krista. Rímsko-katolícky koncil v Trente definoval vieru ako “Intelektuálny súhlas” s dogmami cirkvi. To nie je viera o akej sa hovoí v Novom zákone. Všade v Bo­ žom pláne je viera usmernená k osobe, k Pánu Ježišovi Kristovi. V Ev. Jána 3, 16 nie je ponúkané spasenie na základe viery v cirkev alebo v jej učenie, ale je tam veľmi jasne povedané: “... aby každý, kto verí v Neho nezahynul, ale mal večný život.” 30

Ev. Jána 1,12X- objasňuje, že prijať Ježiša Krista a uveriť v Neho je totožné. “Všetkým, ktorí Ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v Jeho meno.” Uve­ riť znamená prijať. Kresťanom je človek, v ktorom prebýva Kristus. Martin Luther povedal: “Keby ste kedykoľvek pred mojím obrátením zaklopali na moje srdce a opýtali sa, kto tam býva, odpovedal by som: Nikto iný, len Martin Luther. Keby ste otvorili dvere srdca a vstúpili dovnútra, našli by ste tam mnícha s oholenou hlavou, v platenej košeli, ktorý ležiac na poduške z dvoch kameňov, mal vedľa postele dva biče s uzlami. Ale keby ste mi položili tú otázku teraz, odpovedal by som: Matin Luther tu už nebýva, býva tu Ježiš Kristus. “Božie pozvanie je v Zjavení 3, 20:

“Hla, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večeral r nim a on so mnou.” Evanjelista môže tento verš použiť k tomu, aby vysvetlil hriešnikovi pravý zmysel viery v Krista a aby ním žiadal, aby hriešnik nenechával ďalej drahého Spasiteľa stáť za dvermi svojho srdca, ale aby ich otvoril a vpustil Ho dovnútra. “Pri dverách srdca čaká Spasiteľ, pri dverách pevne hriechom zavretých; či nepočuješ Jeho nežné klopanie? Odstráň závory a dovol Mu vstúpil.”

V kapitole: “Ako sa správať k osobe, ktorá nemá záujem” nájdete príbeh, ktorý rozprával Charles Lamb. Veľmi dobre ho môžete použiť aj v tejto súvislosti. Kedy má hriešnik “odstrániť závory” a dovoliť Spasiteľovi vojsť? “Hľa, teraz je čas práve príhodný, hľa, teraz deň spa­ senia.” (II. Kor. 6, 2.b). “Nechváľ sa zajtrajším dňom, lebo nevieš, čo ešte splodí deň.” (Prísl. 27, 1.) O budúcnosti ho­ vorí diabol! Boží čas je súčasnosť. Hriešnika veďte jemne k tomu, aby sa nezastavil na polovičnej ceste (či vo dvoch tretinách) k spaseniu, ale aby došiel až k cieľu a prijal Krista hneď. Môže byť na pomoc, ak bude mať evanjelista pripravené niekoľkoraké vyjadrenie plánu spasenia. Treba pritom pamätať, 31

že napriek rôznemu vyjadreniu zostáva zmysel nezmenený. To, čo bolo doteraz povedané, môže byť použité v súvislosti s nasledujúcim súhrnným vyjadrením. STRUČNÉ A OSOBNÉ VYJADRENIE PLÁNU SPASENIA.

1) Si úbohý, stratený hriešnik. “Všetci zhrešili...” (Rim. 3, 23.) všetci, to zahrňuje i teba. 2) Boh dal svojho Syna na smrť za teba, namiesto teba. (Rim. 5, 8.) 3) Prijatím Krista získavaš odpustenie hriechov a večný život. (Luk. 7, 48; Ján 3, 16.) Odpustenie, pokoj, večný život, to všetko ti je ponúkané v Kristu. 4) Nechcel by si teraz prijať Krista a ďakovať mu za to, že zomrel miesto teba, aby ťa zachránil? (Ján 1, 12; II. Kor. 6, 2.b). Nestačí veriť faktom o Kristu; Ty si musíš Krista privlastniť a prijať Ho. “Ďakujem Ti Pane, že si spasil moju dušu.” TRI ČASTI SPASENIA.

1. Kristovo dielo (Rim. 5, 8.) 2. Ľudské dielo (Ján 6, 37.) 3. Božie dielo (Rim. 6, 23.) PLÁN SPASENIA SLOVAMI PÁNA JEŽIŠA.

1. Ako sa Kristus díva na potrebu hriešnika: “Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych...” (Luk. 5, 32.) 2. Kristova zástupná smrť: “Dobrý pastier kladie svoju dušu za ovce.” (Ján 10, 11.) 3. Kristus sa ponúka hriešnikovi ako Spasiteľ: “Ja som cesta, pravda i život, nikto nepríde k Otcovi, len skrze mňa.” (Ján 14, 6.) 4. Kristov výrok na uistenie hriešnika: “Odpustené sú ti tvoje hriechy... choď v pokoji.” (Luk. 7, 48.50.)

32

KAPITOLA 3.

AKO ZAČAŤ Nadviazaním na najobyčajnejšie veci. Nadviazaním na zamestnanie. Nadviazaním na zázraky v prírode. Metódou zaujímavých, prekvapujúcich provokujúcich otázok. V. Rozborom udalosti.

I. II. III. IV.

a

myslenie

Mnohí kresťania hovoria: “Viem, že by som mal svedčiť nespaseným ľuďom, rád by som to aj urobil, ale neviem ako začať. Väčšina kníh pre evanjelistov práve v tomto ohľade nie je na pomoc. Uvádzam ďalej niekoľko spôsobov, ako možno nadviazať rozhovor. Všetky sú mnohokrát vyskúšané a v stov­ kách prípadov priniesli požehnaný výsledok. I. ZAČNITE NADVIAZANÍM NA NAJOBYČAJNEJŠIE VECI.

Evanjelista by mal stále bdelo hľadať predmet alebo myšlienku, na ktorú by mohol nadviazať rozhovor, ktorý by neskôr previedol na duchovnú oblasť. Takúto metódu použil náš Pán pri Jakobovej studni, keď sa chcel priblížiť k Samari­ tánke. Žena prišla pre vodu. Ježiš s ňou hovoril o vode života, ktorá večne uspokojuje človeka. 1. Počasie.

Najčastejším predmetom rozhovoru býva počasie. Ľudia ho nemôžu meniť, ale obyčajne ho kritizujú. Buď je príliš teplo alebo zima, príliš mokro alebo sucho, príliš veľký vietor alebo iný extrém. Evanjelista môže použiť počasie ako predmet na nadviazanie rozhovoru najmä vtedy, ak je počasie zlé, veľmi teplo, alebo zima, nepríjemný vietor alebo prudký dážď. Nasle­ dujúci rozhovor sa odohral jedného studeného búrlivého dňa. Prvý prehovoril evanjelista:

33

“Dobrý deň, máme to ale krásny deň, že áno?” ”Čože? Taká fujavica a vy hovoríte o krásnom dni!” “V Biblii v 118. žalme, v 24. verši je napísané — Toto je deň, ktorý učinil Hospodin; plesajme a radujme sa v ňom. Ak má človek v srdci Krista, žije vždy v dobrej pohode, vonkajšej i vnútornej. Kedysi som bol úbohý, stratený hriešnik. Keď som však dovo­ lil Spasiteľovi, aby vstúpil do môjho srdca, On mi dal vzácny pokoj a radosť. Teraz, i v najbúrlivejšom zimnom dni je v mo­ jom srdci jar. Priateľu, poznáte aj vy tohoto Spasiteľa, veríte v Neho? Ak sneží, môžete úspešne použiť slová z Izaiáša 1, 18. 2. Ceruzka a guma.

Môžete použiť svoju vlastnú ceruzku, alebo si ju požičajte od osoby,^ ktorej chcete svedčiť. Napíšte nejaké zložité slovo, ale napíšte ho s gramatickou chybou, túto potom vygumujte a opravte. Podobne môžete urobiť aj s matematickým úkonom, napríklad s delením. Týmto určite upútate na seba pozornosť človeka, ktorý sedí vedľa vás. Potom povedzte asi toto: “Ako dobre, že niekto vymyslel gumu, každý z nás sa dopúšťa chýb. Aj v živote sa dopúšťame rôznych chýb a omylov, ktoré sú v očiach Božích zlé. Ja sa ich aspoň dopúšťam, vy nie?” Po­ vedzte potom niečo o hriechu a pokračujte: “Je veľkým pro­ blémom ako vygumovať naše hriechy. Môže to urobiť len Boh, len On môže odpustiť. A On ich chce každému odpustiť, kto prichádza k Nemu prostredníctvom Ježiša Krista.” Prečítajte o zahladení hriechov zo Skutkov 3, 19. Potom hovorte o Kristo­ vej krvi, ktorá má moc vymazať naše prestúpenia. 3. Kráľovská koruna.

Kráľovská koruna, ktorú niekde uvidíte, môže Vám poskytnút príležitosť začať duchovný rozhovor na základe 2 Tim 4 8 Jdo UA/kánnr veUtáÍjluj^ ’

'

\cLuumSu k nohám Pána Ježiša Krista.

129

KAPITOLA 15.

DUCH EVANJELISTU I. Postavenie evanjelistu. II. Účel evanjelistu. III. Angažovanosť evanjelistu. IV. Program evanjelistu.

V. Sila evanjelistu. VI. Nádej evanjelistu.

Už viackrát sa konštatovalo, že duch vojaka je dôle­ žitejší ako jeho zbraň. Je to ilustrované príhodou dôstojníka, ktorý uchopil zlomený meč, zahodený utekajúcim vojakom a vykročil smelo proti nepriateľovi, ktorého triumfálne porazil. Zaiste duch získavateľa duší je ohromne dôležitý pri vykročení k zápasu. “... nie proti telu a krvi, ale proti panstvu, proti moci, proti vladárom temnosti tohoto sveta.” Ak má byť duch misionára taký, aký bol duch veriacich Nového zákona, musia jeho život ovládať tie isté novozákonné faktory.

I. POSTAVENIE EVANJELISTU.

“My sme Kristovými vyslancami”, povedal Pavel. Vyslanec nie je poverený vyjadrovať a oznamovať svoje vlastné posolstvo. Vyslanec je človek, ktorý je pod autoritou. Jeho stanovy sú určené nie jeho postavením, ale autoritou, ktorá stojí za ním. Misionár žije vo vedomí, že je Kristovým vyslancom, že je reprezentantom kráľovstva nebeského, že má za sebou moc kráľa kráľov, že jeho posolstvo je maximálne dôležité a “hodné každého prijatia.” 130

II. ÚČEL EVANJELISTU.

Ktorý je ten veľký zámer, ktorý zamestnáva jeho pozornosť? Je to vyjadrené v Pavlových slovách: “aby som všetkými pro­ striedkami priviedol niekoho k spaseniu.” (I. Kor. 9, 22.) Vo veľkom dome jednej starej osady na juhu je zvláštny zvyk — prijímanie návštev pri dverách. Keď príde niekto na návštevu, sluha sa nesnaží zaujať ho rozhovorom o osobných záujmoch. Považuje si za svoju česť a výsadu, že môže cudzin­ ca uviesť ku svojmu pánovi. Potom odíde. Tak isto evanjelista nachádza najväčšiu radosť v privádzaní stratených duší k spa­ siteľnej prítomnosti a priateľstvu svojho obdivuhodného Majstra; a po vykonaní tejto svätej služby rád sa stane nevi­ diteľným, až kým sa mu zase naskytne možnosť priviesť inú dušu, ktorá je v núdzi, do tejto premeňujúcej prítomnosti. III. ANGAŽOVANOSŤ EVANJELISTU.

Vážený evanjelista Matthew Henry povedal: “Považujem za väčšie šťastie získať jedny dušu pre Krista, ako získať horu zlata, či striebra pre seba.” Pavel prehlásil: “Všetkým som sa stal všetkým, aby som na každý spôsob zachránil niektorých. Ale to všetko robím pre evanjelium.” (I. Kor. 9, 22-23.) Každý veľký evanjelista bol osobne maximálne angažovaný vo vzneše­ nej práci nadväzovania spojenia so stratenými dušami, ozna­ mujúc im posolstvo vykúpenia a vedúc ich k vloženiu svojej dôvery v “Toho, ktorého správne poznať znamená večný život.” IV. PROGRAM EVANJELISTU.

Je to predovšetkým program hľadať a nájsť. “Hľadajte a nájdete”, povedal náš Pán. A keď On, dobrý pastier išiel hľa­ dať stratené ovce a “našiel ich”, zaviedol ich domov s veľkou radosťou. Veľmi málo stratených duší bude hľadať nás. My mu­ síme hľadať ich. “Choďte... ku každému stvoreniu,” povedal Ježiš. Kristus chce mať učeníkov s posvätenými nohami, ktorí budú večne zaneprázdnení hľadaním stratených hriešnikov a klopaním na dvere ich sŕdc, aby takto pripravovali Jeho vstup. Je to tiež program vyučovania. Evanjelium nie je kúzelná veršovačka, ktorá pôsobí magicky. Na rozdiel od Sezamu v prí­ pade Ali Babu ľudské mysle a srdcia sa samočinne neotvárajú 131

pri vyslovení určitých slov alebo frází. Obzvlášť dnes, keď zástupy ľudí majú len malé alebo žiadne znalosti o Slove Bo­ žom, nie je dostatočné neustále len opakovať: “Verte, verte v Ježiša Krista!’’ Ľudia potrebujú byť poučení o tom, čo to vlastne viera je a aký úžitok prináša. Nestačí stratených len naháňať, aby činili pokánie a aby sa znovuzrodili. Čo je po­ kánie? Akou mocou alebo akým procesom sa môže človek znovuzrodit’? Opatrní novoobrátení ľudia potrebujú trpezlivosť a poučenia z lásky vzhľadom k hroznej skutočnosti a strašným následkom hriecha, potrebu a moc Kristovho kríža, povahu a následky nového narodenia atď. “Učiac ich’’ je neoddeliteľ­ nou časťou veľkého poslania. V. SILA EVANJELISTU.

Všetci úspešní osobní pracovníci si uvedomovali bezvýznam­ nosť ich vlastných zdrojov pri uskutočňovaní Kristovho príkazu: “Choďte do celého sveta a kážte evanjelium každému stvore­ niu.” (Mk. 16, 15.) Tajomstvo úspechov učeníkov v prvom storočí môžeme objaviť v nasledovných slovách: “... a Pán spoluúčinkoval.” (Mk. 16, 20.) V tomto spočíva prameň sily v životoch veľkých misionárov každého veku. V tomto spočíva tajomstvo sily v úsilí misionárov aj dnes. Jedného dňa prišiel k Rowlandovi Hillovi opitý človek a povedal: “Som jeden z ľudí, ktorého ste vy priviedli k obráteniu, pán Hill.” “Nepochybu­ jem o tom,” odpovedal oslovený, “istotne však nie ste jeden z tých ľudí, ktorých Pán priviedol k obráteniu.” VI. NADEJ EVANJELISTU.

Posolstvo, ktoré má byť rozhlašované, je “evanjelium”, ktoré je “mocou Božou ku spaseniu.” Evanjelisti, učiňte toto staré a vznešené evanjelium svojou jedinou nádejou! Zistíte, že vyhovie každej požiadavke, každej potrebe a každej núdzi. Nenahradzujte ľudskými výmyslami evanjelium, ktoré dal náš Pán a ktoré apoštolovia používali. Použite túto sieť a budete poznať nebeské svetlo naplnenia jeho požehnaného zasľúbenia: “Nasledujte ma a učiním vás rybármi ľudí.”

132

KAPITOLA 16.

DOSLOV Ako som tak sedel v rannom slnku, vyšiel rozsievač nesúci nádobu so vzácnymi semienkami. Semienka boli dobré a rozsie­ vač pracoval usilovne, pôda však bola pokrytá kamením a tŕnim. Sial so slzami v očiach a pracoval v láske, napriek tomu sa stre­ tával s mnohými sklamaniami. Otvoril si Bibliu u Izaiáša 55, 10-11., kde Boh hovorí: “Ako prichádza dážď a sneh... tak bude moje slovo.” Tešil sa na skorý výsledok, charakteristický pre rýchlo pôsobiaci dážď, teraz však našiel povzbudenie v Bo­ žom sľube, že tak, ako sneh sa raz roztopí a prinesie klíčiacim semenám potrebnú vlahu, tak aj trpezlivá práca lásky a mod­ litby prinesie jedného dňa niekde žatvu duší. Ako tak sedím vo večernom šere, čakajúc až slnko zájde za obzor, vidím rozsievača, teraz už ako ženca stojaceho upro­ stred zlatých klasov, jeho ruky sú naložené vzácnymi snopmi, oči~sú obrátené k nebu a v jeho srdci, akoby ozvena, ozýva sa hlas sladší než hudba: “Dobre, služobník dobrý a verný. Vstúp do radosti svojho Pána.”

133

OBSAH

Modlitba evanjelistu..................................................................... 7

....

9

Kapitola 2. Posolstvo evanjelistu alebo plán spasenia

22

Kapitola 1.

Požiadavky na evanjelistu

Kapitola 3. Ako začať............................................................ 33

...

47

Kapitola 5. Ako postupovať s hľadajúcim hriešnikom, ktorý má záujem o svoje spasenie . .

48

Kapitola 6. Rozhovor so samospravodlivým .

53

Kapitola 4. Rôzne typy nespasených ľudí

.

.

Kapitola 7. Rozhovor s ľahostajným...................................... 58 Kapitola 8. Rozhovor s nábožensky založeným človekom

65

Kapitola 9. Rozhovor s osobami majúcimi ťažkosti v oblasti intelektu............................................ 69 Kapitola 10. Rozhovor so spurným, antagonistickým hriešnikom ............................ 90 Kapitola 11. Rozhovor s katolíkom........................... 94 Kapitola 12. Náboženské sekty a ich nasledovníci .

.

103

Kapitola 13. Rozhovor vo zvláštnych prípadoch

.

114

.

Kapitola 14. Ako organizovať a viesť evanjelizačnú prácu pomocou osobných svedectiev v miestnom zbore................... 120 Kapitola 15. Duch evanjelistu.......................................... 130 Kapitola 16. Doslov................................................................ 133

134